antropologie

model obecné antropologie: cieľom je integrální studium biologické a kulturní dimenze človeka (zvlášť
to nejde) = holistický prístup, komplexný prístup, nespecializovaný, celistvý pohled

boas definoval 4 piliere: fyzická, kulturní a lingivistická antropologie a archeologie

dohromady tvoria piaty element = aplikovaná antrolopológia

postupný zájem o lidské telo – pitvy na pomerne vysokej úrovni (operácie – India a plastická chirurgia)

zber empirických poznatkov – lekári, rozvoj anatomie

korene biologickej antropológie v antike, budovanie uceleného systému overených poznatkov - vplyv
filozofického učenia = Hippokrates z Kosu, Alkmaion z Krotonu

Herodotos – popis fyzických znakov a rozdielov medzi bliechmi a černochmi

Aristoteles – syntéza gréckeho filozofického, antropologického a prírodovedného poznania, prvýkrát

použil termín antropologie, vymedzil špecifiku človeka „zoon politicon“

Claudius Galenos – syntéza gréckych a rímskych poznatkov antropologie

pád rímskej ríše, 12., 13. století pitvy zakázané (náboženský zásah) – skúmanie prežíva presúva sa
do arabských zemí, spätný nárast opäť v renesancii

Leonardo da Vinci

Andrie van Wesel

antropologie jako samostatný obor = Magnus Hundt, ve smyslu fyziologické antropologie, súvisející
s biologickou antropologií a medicínským poznáním

J. F. Blumenbach: kraniologické výskumy a srovnávací anatomie – vyčlenil vlastnosti jednotlivých

lebiek z jednotlivých prostredí, europocentrická klasifikácia

P. Camper: obdobie biologickej variability, na základe kostnatých pozostatkov (lícny uhel, apod.)

N. Tulp + E. Tyson poprvé popsali telo šimpanze a srovnal ho s lidským telem = počátky komparativní
primatologie

C. Linné: klasifikoval člověka jako nejvyššího primáta

Darwin, Mendel, Huxley, Engels

Morton a jeho falzifikovaný výzkum o lepkách, ktorý nesprávne dokazoval superioritu bielej rasy