DÔSLEDKY OBEHU:

a) zapríčinené sklonom zemskej osi:

1/ rozčlenenie roka na astronomické obdobia:

- na J pologuli ročné obdobia, slnovraty i rovnodennosti opačne

2/ zmena poludňajšej výšky Slnka nad obzorom:
- 20.3., 22.9. slnečné lúče kolmo na rovník (Slnko vrcholí v nadhlavníku, je v zenite na rovníku)
- 21.6. slnečné lúče kolmo na obratník Raka (23,5˚s.š.), u nás z najväčšej výšky na oblohe
- 21.12. slnečné lúče kolmo na obratník Kozorožca (23,5˚j.š.), u nás z najnižšej výšky na oblohe
- počas jesene a zimy slnečné lúče kolmo niekde medzi rovník a obratník Kozorožca, počas jari
a leta niekde medzi rovník a obratník Raka

3/ zmena dĺžky dňa a noci (všade mimo rovníka):

- dĺžka dňa a noci závislá od geografickej šírky a ročného obdobia na mieste pozorovateľa
- 20.3. deň a noc všade rovnako dlhé, na S póle začína polárny deň a na J póle polárna noc
- 21.6. u nás najdlhší deň a najkratšia noc, na S polárnej kružnici (66,5˚s.š.) 24 hodín svetlo
a na J polárnej kružnici (66,5°j.š.) 24 hodín tma
- 22.9. deň a noc všade rovnako dlhé, na S póle začína polárna noc, na J póle polárny deň
- 21.12. u nás najkratší deň a najdlhšia noc, na J polárnej kružnici 24 hodín svetlo a na S polárnej
kružnici 24 hodín tma
b) zapríčinené nerovnomernou rýchlosťou obehu:
- na S pologuli leto dlhšie a zima kratšia než na J pologuli (tam opačne)
- polárny deň na S póle až 186 dní (od 20.3. do 22.9.), na J póle len 179 dní (od 22.9. do 20.3.)
c) zapríčinené zmenou vzdialenosti zeme od Slnka:
- na S pologuli leto menej teplé a zima miernejšia ako na J pologuli (tam opačne)