You are on page 1of 95

UNIVERZITA KONTANTNA FILOZOFA V NITRE FILOZOFICK FAKULTA

REEMIGRANTI PO POLSTORO
Diplomov prca

tudijn program: kulturolgia v pecializcii riadenie kultry a turizmu koliace pracovisko: Katedra manamentu kultry a turizmu FF UKF v Nitre kolite: prof. PhDr. Jaroslav ukan, CSc.

Nitra 2011

Bc. Natlia Kovcsov

estn vyhlsenie
estne vyhlasujem, e Diplomov prcu som vypracovala samostatne s pouitm literatry, ktor uvdzam v zozname Literatra a pramene.

V Nitre da 20.04.2011 .................................................... Bc. Natlia Kovcsov

Poakovanie
akujem svojmu koliteovi prof. PhDr. Jaroslavovi ukanovi, CSc. za odborn pomoc pri psan Diplomovej prce. Zrove akujem etnolgovi a vedeckmu pracovnkovi Vskumnho stavu Slovkov v Maarsku, PhDr. Ondrejovi Krupovi, CSc. za zostavenie odbornej literatry. akujem tie starej mame, A. Kovcsovej, rod. Trnkcziovej a inm reemigrantom, presdlenm do Diakoviec v roku 1947 za poskytnutie cennch informci.

ABSTRAKT Prca sa zaober reemigrciou skupiny Slovkov z andalberta


(Bkesko-andska oblas, Maarsko) do Diakoviec (Doln povaie-Matova zem, Slovensko), ktor sa uskutonila na zklade medzittnej dohody o vmene obyvatestva v roku 1946. Najvznamnejm prnosom prce je spracovanie procesu adaptcie a integrcie do novho prostredia a ich radiklne zmenench ivotov poas polstoroia, t.j. do konca 90. rokov 20. storoia. Obsahuje zrobkov innosti, kultrne a vzdelvacie aktivity, formy udriavania kontaktov s prbuznmi, ktor ostali v andalberte a informcie o novch susedskch vzahoch reemigrantov poas pdesiatich rokov. Komplexnos prce spova vtom, e sa zaober aj jednotlivmi prinami a dvodmi migrcie Slovkov, predkov reemigrantov na Doln zem. Charakteristika novho ivota Slovkov po reemigrcii sa uskutonila na zklade porovnania s ich predchdzajcim ivotom v andalberte, o rob prcu jedinenou. Hlavnm cieom bolo zozbiera a zosumarizova informcie tak, aby vsledkom bola tak publikcia, ktor ns prevedie ivotom reemigranta. Prvorad bolo zskanie informci od ud, ktor vmenu obyvatestva zaili na vlastnej koi. Kov slov: dvody a priny migrci, reemigrcia, vmena obyvatestva, adaptcia, integrcia

ABSTRACT The work deals with the re-emigration of Slovak ethnic minority from
anadalbert (area of Bkesko-anadska, Hungary) to Diakovce (micro-region Doln povaie-Matova zem, Slovakia), which was realized according to an inter-state agreement of mutual replacement of population from 1946. The most important contribution of the work is the processing process of adaptation and integration to the new environment and their radically changed lives during half a century, i.e. to the end of the 90th of the 20th century. The work includes professional, cultural and educational activities, ways of keeping contacts with the relatives, who stayed in andalbert and information about the new neighborhood relations of re-emigrants during fifty years. The work is characterized by complexity, because it deals with the various causes and reasons of migration of Slovaks, ancestors of re-emigrants, to the Lower Land as well. Characterization of new life of Slovaks after the re-emigration is based on comparison with their previous life in andalbert, what makes the work unique. The main objective was to collect and summarize information to get a publication, which will take us through their whole lives. Priority was to obtain information from people who have experiences at first hand.

Keywords:

reasons and causes of migrations, re-emigration, mutual replacement of

population, adaptation, integration

OBSAH
VOD 1 CIELE PRCE 2 METODIKA PRCE A METDY SKMANIA 3 SASN STAV RIEENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANI 4 MIGRCIE SLOVENSKHO OBYVATESTVA 4. 1 Dvody a priny vysahovalectva na konci 17. a v 18. storo 4. 2 Emigrcia slovenskej komunity na Bkesko-andsku oblas 5 IVOT V BKESKO-ANDSKEJ OBLASI 5. 1 Geografick pomery Bkesko-andskej oblasti 5. 2 andalbert, rodn obec reemigrantov z Diakoviec 5. 2. 1 Rodina a jej truktra v Bkesko-andskej oblasti 5. 2. 2 Zrobkov innosti 5. 2. 3 Vchova det a delenie rodiovskho majetku 5. 2. 4 Vyberanie manelskho partnera 6 DVOJJAZYNOS, DVOJIT IDENTITA SLOVKOV V MAARSKU A ICH ASIMILCIA 7 BKESKO-ANDSKA OBLAS PO II. SVETOVEJ VOJNE 8 CESTA DO ESKOSLOVENSKA 8. 1 Priny prihlasovania sa 8. 2 Cestovanie do novej vlasti 8. 3 Prchod do Diakoviec 9 IVOTN POMERY V MIKROREGINE DOLN POVAIE MATOVA ZEM 9. 1 Geografick pomery 9. 2 Diakovce, nov domov reemigrantov 9. 2. 1 Adaptcia a integrcia reemigrantov a ich nov susedsk a spoloensk vzahy 9. 2. 2 Boj reemigrantov s asimilciou pri novovzniknutch 47 43 43 44 33 36 36 37 39 30 21 22 22 23 26 27 28 29 20 20 9 11 13 15

podmienkach 9. 2. 3 Kultrne a vzdelvacie aktivity reemigrantov v Diakovciach 9. 2. 4 Obyaje presdlencov v novom prostred 9. 2. 5 Zrobkov innosti 9. 2. 6 Udriavanie kontaktov s prbuznmi na zem Maarska ZVER LITERATRA A PRAMENE PRLOHY

49 50 53 55 60 62 64 70

VOD
Novodob histria priniesla do ivota mnohch Slovkov dve vrazn zmeny, tkajce sa ich dovtedajch zemepisnch a ivotnch podmienok. Hospodrske, socilne a nboensk priny boli podnetom masovej migrcie, ktor sa tkala vekej asti slovenskho nroda. Druh vlna migrcie im v ase feudalizmu priniesla lepie ivotn podmienky v juhovchodnej asti dnenho Maarska a Zadunajsku. Druhou vraznou zmenou bola reemigrcia slovenskho obyvatestva, a to krtko po II. svetovej vojne. Medzi eskoslovenskom a Maarskom sa odohrala vmena obyvatestva, ktor dramaticky poznamenala ivot v junch astiach oboch ttov na dlh desaroia. Jun Slovensko aj Maarsko zaili medzi rokmi 1946 1948 jednu z najsmutnejch kapitol novodobch dejn. Vmena obyvatestva sa uskutonila na zklade medzittnej dohody medzi eskoslovenskom a Maarskom o vzjomnej vmene obyvatestva z roku 1946, ktor sa mala realizova na bze dobrovonosti. Z dohody vyplvajce presdlenia sa tkali mnohch slovenskch rodn na zem Maarska, taktie aj vekho potu obyvatestva ijceho v eskoslovensku. K vberu tmy Reemigranti po polstoro ma viedla hlavne skutonos, e reemigrcia sa tkala mnohch ud v mojom okol a vo vekej miere poznaila aj moju rodinu. Prostrednctvom tejto tmy mm monos doplni bakalrsku prcu o rodinnch a prbuzenskch vzahoch po presdlen informciami o ivote reemigrantov po adaptcii a integrcii do novho prostredia. Pri vbere tmy ma rovnako motivovala aj neobvyklos tejto problematiky, o om sved nedostatok publikci, ktor by komplexne podvali skuton obraz tejto problematiky. V prci sa konkrtne zaoberm s reemigrantmi z andalberta, z ongrdskej upy, ktor boli presahovan do Diakoviec. andalbert sa nachdza na juhovchodnej asti Maarska, v Bkesko-andskej oblasti, v dnenej ongrdskej upe, pr kilometrov od maarsko-rumunskej hranice. Jeho novodob histria sa zanala v roku 1844, ke vtedaj majite zemia, tt, uzatvral njomn zmluvu na pestovanie tabaku so 114 slovenskmi rodinami evanjelickho vierovyznania zo susednch dedn (Slovensk Koml, Pitvaro, Nadlak), ktor sa tam nsledne usdlili. Dedina dostala jej oficilny nzov andalbert v roku 1908 (MOLNR

2008 : <http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/Hataron_tuli_magyarsag/Deaki/pages/010_a _hontalansag.htm>). Druhou lokalitou, ktor je obsiahnut v prci s Diakovce, patriace k mikroreginu Doln Povaie Matova zem. Obec sa nachdza v Podunajskej nine asi 3 km od okresnho mesta aa. Prv psomn zmienky o obci sa datuj na rok 1002. V prci je obsiahnut popis migranch procesov, poas ktorch sa Slovci dostali na Doln zem a ich spoloensk ivot v Bkeskej upe. Popisujem aj rozvoj slovenskho jazyka v meninovom prostred, dvojit etnick identitu, jazykov dulnos slovenskej komunity a proces asimilcie do majoritnho maarskho nroda. V prci nechba ani podrobn popis vmeny obyvatestva, jej nsledky na spoloensk ivot, adaptcia do novho prostredia a tie paradoxne aj po presdlen sa objavujca asimilcia do maarskho spoloenstva v Diakovciach. Dleitos prce spova v dslednej a detailnej sumarizci faktov tkajcich sa obdobia od migrcie slovenskho etnika na Doln zem a do konca 90. rokov 20. storoia. Prca podva jasn obraz o ivotnch podmienkach Slovkov, ktor boli sasou migranho, neskr reemigranho procesu a obsahuje aj porovnanie ich ivota pred a po presdlen.

10

1 CIELE PRCE
Proces socializcie je nevyhnutn pre zalenenie presdlencov do novej spolonosti, ktor vyaduje od reemigrantov schopnos vyrovna sa s novovzniknutou realitou, ktor sa stala aktulnou po vmene obyvatestva. Na ich integrciu negatvne psobila skutonos, e pvodn obyvatestvo ako prijalo odchod svojich spoluobanov a z pochopitench dvodov akceptovalo prchod novch obyvateov s nevou. Tto situcia v znanej miere ovplyvovala okrem celho spoloenstva obce aj psychiku jednotlivcov. Reemigranti na tieto prudk zmeny reagovali, vytvrali si nzory a menil sa ich kultrny a spoloensk ivot. Preto mojim hlavnm cieom je skma a popsa proces adaptcie a integrcie do novho prostredia, zisti ak zmeny sa vyskytli v socilnych vzahoch slovenskch rodn v Diakovciach, ako sa zmenila ich ivotn rove, zrobkov a kultrne innosti, jazyk, vierovyznanie, monosti vzdelvania a tradcie poas polstoroia. Jednm z cieov diplomovej prce je objasnenie doteraz nezistench skutonost o reemigrantoch na prklade presdlencov z andalberta, ktor sa usdlili v Diakovciach a doplnenie vsledkov problematikou. Z dvodu, e doteraz som neobjavila iadnu publikciu, ktor by komplexne zachytila tto problematiku som si stanovila aj cie zozbiera a zosumarizova informcie tak, aby vsledkom bola tak publikcia, ktor ns prevedie ivotom reemigranta. K tomu aby som sa dopracovala k tmto hlavnm cieom, som potrebovala splni iastkov ciele, ktor boli kom k hlavnm cieom. Dleitm iastkovm cieom bolo zska dostaton mnostvo informci o migrcich slovenskho obyvatestva na Doln zem, ktor charakterizovala koniec 17. a 18. storoie. alm iastkovm cieom bolo skmanie ivotnch pomerov slovenskch rodn v Bkesko-andskej oblasti, o bolo nevyhnutn z hadiska projektovania rozdielnych geografickch, politickch a socilnych podmienok v dvoch skmanch oblastiach, ktor ovplyvnili presdlen slovensk rodiny vo vekej miere. Ternnym vskumom v andalberte a v Diakovciach som zskala vea informci od ud, ktor vmenu obyvatestva zaili na vlastnej koi, ud, ktor by vedeli minty, hodiny, dni rozprva o tchto udalostiach, ud, ktorch reemigrcia relne poznaila a ich ivot usmernila novm smerom. Dleitm iastkovm cieom pri zhotovovan analz z inch publikci, ktor sa zaoberaj podobnou

11

diplomovej prce je tie zistenie jednotlivch motivanch faktorov Slovkov v andalberte pri prihlsen sa na presdlenie.

12

2 METODIKA PRCE A METDY SKMANIA


Pri vyhotoven diplomovej prce je dleit vyhadva potrebn informan pramene. Sasou vyhadvania informanch zdrojov popri navtevovan Slovenskho nrodnho archvu v Bratislave a kninc, vyhadvania na internete som absolvovala aj ternne vskumy, a to na Dolnej zemi v andalberte, v ongrdskej a v Bkeskej upe, kde som zskala mnoho vzcnych poznatkov od etnolga Ondreja Krupu a tie aj v Diakovciach, na Matovej zemi, kde som zozbierala vea informci od reemigrantov. Po zozbieran dostatonho mnostva informci bolo potrebn ich kvalitne spracova prostrednctvom analzy a syntzy, m som si vytvorila ist prehad a premyslela som si obsah a presn truktru prce. Tto truktra bola nenahraditenou pomckou pri celkovom vypracovan. Diplomov prcu obsahovo formuje es zkladnch kapitol. V prvej kapitole sa zaoberm procesmi migrci, poas ktorch sa as slovenskho etnika dostala na Doln zem. Opisujem jednotliv migran vlny, ktor prebiehali na konci 17. storoia a v 18. storo a tie priny, ktor spsobili odchod naich krajanov z pvodnho domova. Zaoberm sa tu s obdobm, kedy sa Slovensko nachdzalo v neuteenej hospodrskej i politickej situcii, o alej zhorovalo u i tak neznesiten socilne pomery. Popisujem ako vplvalo na zaiatku 18. storoia na hospodrske a socilne postavenie obyvatestva vydriavanie vojska, plienenie poas stavovskch povstan, ast epidmie, daov bremen, nboensk tlak a in vykorisovanie poddanch v ase feudalizmu. Druh kapitola sa len na dve asti, ktor predstavuj ivot v Bkeskej upe. Po vymedzen geografickej polohy tohto zemia a popsan klimatickch podmienok a prrodnch zdrojov pokraujem v objasnen histrie obce andalbert od zaloenia a usadenia sa slovenskej komunity do ias vmeny obyvatestva, ktor bolo charakteristick vysahovanm sa vekch potov obanov z tejto osady. V kapitole tie popisujem rodinn ivot slovenskej spolonosti, o sa tka vberu manelskho partnera, vchovy det a delenia rodiovskho majetku, alej ich zrobkov innosti a tradcie v podmienkach meninovho postavenia. Vvoj slovenskho jazyka na zem Maarska, t.j. v meninovom prostred a problm asimilcie Slovkov formuje tretiu kapitolu. Slovensk jazyk sa vyvjal rzne v zvislosti od prostredia. Kee sa nov jazykov zkony kvli izolovanosti od materskho nroda nedostali do ich vedomia a v meninovom prostred znane ovplyvovala vvoj jazyka maarina, v jazyku sa zaali vyskytova maarsk vrazy, o smerovalo k diferencovanmu vvoju slovenskho jazyka v tomto prostred. 13

tvrt kapitola podva strun prehad historickch pomerov, tkajcich sa obdobia po II. svetovej vojne v Bkesko-andskej oblasti, ktor bolo charakteristick vysahovanm sa vekch potov obanov tejto oblasti. Pem o udalostiach, na zklade ktorch sa slovensk rodiny rozhodli reemigrova do bvalho eskoslovenska, do materskho ttu, ako s agitcie s heslom: Ma vol!. alej pem o okolnostiach pri schvaovan Dohody o vmene obyvatestva a o orgnoch, ktor boli angaovan do nborovej propagandy, o samotnom procese vysahovania z hadiska Maarskho ttu, ktor charakterizovalo dobrovon presdlenie Slovkov. Piata kapitola charakterizuje jednotliv priny prihlasovania sa na vysdlenie, priebeh cesty za novm ivotom a udalosti po prchode na Matovu zem, do Diakoviec. V poslednej kapitole sa zaoberm ivotnmi pomermi oblasti, ktor zabezpeila nov domov pre presdlen slovensk rodiny z Maarska, ie mikroreginom Doln Povaie Matova zem. V tejto kapitole pem o geografickch pomeroch Matovej zemi, ie o vymedzen geografickej polohy, popise prrodnch a klimatickch podmienok, obyvatestve a obciach, tvoriacich mikroregin. Nasledujca as poukazuje na dejiny obce Diakovce, od zaloenia do konca 90. rokov 20. storoia. Popisujem jednotliv udalosti z histrie z pohadu obce, ktor od momentu prchodu do Diakoviec mali vek vplyv aj na ivot reemigrantov. Ako zmena politickho systmu v roku 1948, ktor poznme pod nzvom udovodemokratick zriadenie, kedy komunistick strana rozhodovala nielen o najdleitejch politickch, hospodrskych, socilno-kultrnych otzkach, ale ovldla aj ekonomiku ttu, zmenila aj ivot reemigrantov aj ostatnch obanov dediny. V iestej kapitole tie popisujem ivot presdlench slovenskch rodn na zem eskoslovenska, podmienky kultrnych, jazykovch a vzdelvacch aktivt reemigrantov, tie ich tradcie a zrobkov innosti. Bliie opem aj ich nov susedsk vzahy a spsoby udriavania kontaktov s prbuznmi, ktor zostali na zem svojej rodnej zemi, v Maarsku. Kapitola neobsahuje iba charakteristiku ich novho ivota, ale aj porovnanie so ivotnmi podmienkami v starom domove, v andalberte.

14

3 SASTN STAV RIEENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANI


Problematika migrcie slovenskho obyvatestva v 17. a 18. storo sa vyskytuje v mnohch publikcich slovenskch autorov (napr. JANOVIC 2003, JANOVOVIC 2004, SIRCKY 1971, VALENT 2007, ILK 2010 : 311 319), ktor sa zaoberaj predovetkm migrciou Slovkov na Doln zem. Autori prinaj hlavne analzu hospodrskej, socilnej a politickej situcie na zem Uhorska, ktor spsobili emigrciu Slovkov. Podrobne charakterizuj snahy slovenskej komunity na integrciu do novho prostredia a podmienky ich novho ivota na Dolnej zemi. Na to, aby sa dalo pokraova v popisovan sasnho stavu problematiky migrcie v odbornej literatre, je potrebn zadefinova pojem migrcia, ako zkladn fundament stretvania rozlinch kultr. Jurov (2005 : 46) oznauje migrciu ako: pohyb cez hranice administratvnej jednotky, pri ktorom dochdza k zmene trvalho pobytu osoby. Podstatou pohybu osb je usadenie sa v druhej krajine na urit obdobie. Ucelen poznatky o migranch pohyboch Slovkov, formovan kultry v inoetnickom obken a o vytvoren novej socilnej existencie v neznmom prostred zhromadili aj etnolgovia Filozofickej fakulty UKF v Nitre. ustekov (2004 : 356 360) v prspevku popisuje sahovanie slovenskch remeselnkov na Doln zem. Venuje sa zkladnm faktorom, ktor prispeli k urchleniu i spomaleniu ich asimilcie, akmi s geografick a klimatick podmienky, vekos meniny, vierovyznanie, jazyk, vzdelanie, at. Zaober sa otzkou medziloklnych kontaktov a vplyvu remeselnkov na procesy etnickho splvania Slovkov s vinovm etnikom. Zachovanm meninovho jazyka sa ustekov (2008 : 425 432) zaober v prspevku v zbornku Slovenina v meninovom prostred. Migran pohyby obyvatestva, poda nej, s: odpoveou na ekonomick, socilne, ideologick a kultrne podmienky vysielajcej oblasti. Popisuje ako ovplyvuje faktor zamestnanie zachovvanie vedomia etnickej prslunosti, indikuje premeny v kultre, spsobe ivota a v etnickej identite migrantov. V prci nartne vplyv socioprofesijnej truktry slovenskej minority na zachovvanie sloveniny na Dolnej zemi. O neronckych zamestnaniach v bakonskej oblasti v Maarsku, o spoloenskch kontaktoch ich vykonvateov, statuse v socilnom systme loklneho spoloenstva

15

priniesla ustekov (2006 : 335 343) alie dleit poznatky, z hadiska skmania dolnozemskch Slovkov. K prcam fakulty, spojench s kultrou dolnozemskch Slovkov prispeli svojimi prspevkami Boris Michalk, aj Lenovsk (2006 : 325 332), ktor skmal rzne faktory spoloenskho ivota, proces asimilcie a vznik multikulturality v Ji, ktor vytvra s erou a Caprom trojuholnk obc bakonskej oblasti. alia prca Lenovskho (2010 : 347 354) o dolnozemskch Slovkoch vznikla na zklade vskumu v doch 14. 21. 6. 2008 v Bkeskej abe. Prspevok je zameran na poskytnutie informci o identite Slovkov v tomto meste. Pojem identita poda neho: vyjadruje stotonenie sa s niem, priradenie sa k nieomu, alebo niekomu. Je otzne, i je stavom objektvnym. Konfesionlna identita vyjadruje prslunos k nboenskej obci, etnick identita je vyjadrenm etnicity a prslunosti k etnickej skupine. Michalk (2008 : 476 480) vo svojom prspevku pe o dleitosti vybranch intitci (napr. cirkev) pri zachovan kultry a jazyka minority. Analyzuje sasn situciu v oblasti organizcie menn a poukazuje na nedostatky vo fungovan tchto hierarchizovanch systmov. Faktormi asimilcie sa Michalk (2010 : 364 371) zaober v tdii v zbornku Kontexty identity. Na bze ternnych vskumov Slovkov v Maarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvtsku faktory asimilcie rozdelil do skupn, na skupiny asimilanch faktorov, ako naprklad hospodrsko-politick vvoj, geografick podmienky, konfesionlna truktra obyvatestva, zamestnanie, at., na podskupiny asimilanch faktorov, ako historickopolitick vvoj, administratvne lenenie, relif, klimatick podmienky, konfesionalita prslunkov minority, konfesionalita inch etnk, at. a na asimilan faktory, ako vyhnanie Turkov, repatricia, zmena ttnych hranc, socilna situcia, pohoria, studen klma, rodn pdy, evanjelick vierovyznanie, at. Faktory sa vyznauj znanou variabilitou a s faktormi, ktor vplvali na akulturciu, v prpade asimilciu slovenskch spoloenstiev na Dolnej zemi. Rodina, ako najelementrnejia socilna jednotka s mnohmi funkciami tvor obsah prspevku Botka a Botkovej (2004 : 255 273). Popisuj rodinn ivot dolnozemskch Slovkov cez pecifick prrodn a ekonomick podmienky. Vek spech v skman ivotnch podmienok Slovkov na Dolnej zemi zskali vedci Katedier etnolgie a etnomuzikolgie (BEUKOV 1998 : 91 127; 2001 : 80 94; 2002 : 11 24) a riadenia kultry a turizmu (UKAN 2001; 2004a : 274 282). Vznamnou tdiou z hadiska slovenskej etnickej minority v Maarsku je prspevok ukana (2005 : 121 125), ktor obsahuje charakteristiku fz akulturcie, problematiku 16

inovcie, etnickch procesov, vysvetuje pojmy etnick enklva a diaspra, a podva ilustrciu premeny slovenskho etnika v andalberete z etnickej enklvy na diaspru, v dsledku zniovania jeho poetnosti, a na niekokch jednotlivcov a slabnutia kultrnej komplexnosti a kontinuity. ukan (2004b : 347 355) sa slovenskm materinskm jazykom a etnickou identifikciou slovenskej minority v Maarsku zaober v alom svojom tdiu. Popisuje dleitos slovenskho materinskho jazyka v slovenskej etnickej identifikcii. Niekedy je znalos sloveniny dostatonm zdvodnenm slovenskej identity. Poda neho jazyk m pri faktoroch etnickej identity a etnickej asimilcie relevantn postavenie. Oslabovanm jazykovch zrunost sa oslabuje aj etnick identita a urchuje sa asimilcia do majoritnho nroda. Na Univerzite Kontantna Filozofa v Nitre psob aj Peter Andruka, ktor vo svojej publikcii (2007) podva popis slovenskej kultry na Dolnej zemi. Slovensk jazyk je v meninovom prostred predmetom skmania mnohch slovenskch autorov (napr. DOLNK 2008 : 25 30, ONDREJOVI 2008 : 91 96, KME 2008 : 269 275). Ondrejovi (2006 : 185 189) vo svojom prspevku zdrazuje dleitos nielen jazykov spisovnch alebo literrnych, ale aj ich nreovch a plurilingvnch obmien. Opisuje jazykov situciu v zahrani vo vzahu k slovenskmu jazyku. Ballekov (2010 : 216 223) podva vo svojom tdiu obraz slovenskho jazyka na jazykovch ostrovoch v Maarsku. Zaober sa tematickmi zmenami v znmych a menej znmych nreovch frazmach, ktor s dodnes pouvan najstarou generciou Slovkov v Maarsku. Napriek vekej aktivite slovenskch autorov pri skman ivota, kultry a jazyka dolnozemskch Slovkov s najspenej v tejto sfre pracovnci Vskumnho stavu Slovkov v Maarsku. Komplexn a materilovo bohat pohad na ivotn podmienky slovenskej minority v Maarsku poskytuje mnoho maarskch autorov (napr. DIVIANOV a kol. 1996; DIVIANOV 2006; GOMBO 1987, 2008; GRIN 1993; HORVTHOV-FARKAOV 2010 : 483 490; KIRLYOV 2006 : 377 379; KRUPA 1999, 2002; MOLNROV 2006 : 86 94; PANUHOV 2005 : 171 178, 2004 : 318 328; VECOV 1975 : 2 22; UHRINOV 2008, 2010 : 473 482; at.). Problematikou dvojjazynosti sa v krtkom prspevku zaober Szabov (2004 : 392 394). Upriami pozornos na pecifik, ktor sa tkaj jazykovej duality a dvojitej identity Slovkov na zem Maarska. Pouke na vvoj materinskho jazyka na zklade oficilnych dajov z troch stan udu (1980, 1990, 2001). Divianov (1999) vo svojej 17

publikcii odhauje pecifick rty slovenskej kultry v Maarsku, ako sa nsledkom interetnickch vzahov vytvorili dvojjazyn kultrne modely, ako sa formoval charakter a mentalita dolnozemskch Slovkov a ak typy osd vznikli poas tristoronej prtomnosti Slovkov na slovenskch jazykovch ostrovoch v Maarsku. V oblasti tradinej kultry slovenskej minority zhromadil obrovsk mnostvo poznatkov maarsk etnolg so slovenskm pvodom, Ondrej Krupa. Krupa (1996) vo svojej publikcii analyzuje kalendrne obyaje Slovkov v Maarsku a Rumunsku. Okrem charakterizovania ich zvltnost a etnickch pecifk, popisuje aj faktory, ktor v znanej miere ovplyvovali udov kultru slovenskch etnk (napr. prslunos k cirkvi, kontakty s majoritnm spoloenstvom). Slovenskou komunitou zaloen obec v Maarsku, andalbert je z hadiska diplomovej prce vemi dleit, pretoe je rodnou osadou diakovskch reemigrantov. Prve tto obec si zvolilo pri skman niekoko maarskch etnolgov (napr. CHLEBNICK 2004 : 468 477; KRUPA 2006 : 301 312; KUGLER 2004 : 484 499). Reemigrcia Slovkov z Maarska do eskoslovenska je predmetom mnohch autorov v odbornej literatre. Okrem kratch prspevkov z rokov realizcie presdlenia, ktor reflektovali podmienky prchodu slovenskch skupn z Maarska, k obdobiu tohto typu migrcie prispeli svojimi poznatkami najm historici (napr. BOBK 1996; VRABLIC 1994 : 278 286). Ich publikcie a prspevky analyzuj domcu aj medzinrodn politick situciu pred a poas vmeny obyvatestva. Poda Parkovej (2001 : 35): interpretcie niektorch autorov s vak poznamenan tendennosou, zodpovedajcou marxisticky orientovanej histografii. O podanie irieho pozadia vmeny obyvatestva a reemigrcie sa usiluje utaj (1992 : 66 72, 1993). Napriek tomu, e publikcia z roku 1993 je vytvoren z pohadu maarskej meniny v eskoslovensku, autor objektvnym spsobom prezentuje aktulnu politick situciu. Publikcie historikov, kvli vekej poetnosti konkrtnych dajov, poskytuj dobr vchodisko pre etnolgov pri skman reemigrantov. Existuje vak mlo publikci o problematike, nebola k nej venovan systematickejia pozornos, kee bola tabuizovan dlh roky. Prv poznatky k problematike priniesla Sigmundov (1986 : 119 127), ktor vo svojej prci venuje pozornos hlavne etnickm procesom v eskoslovensku. Najkomplexnej pohad na reemigrciu Slovkov a ich ivotn podmienky podva etnologika Parkov (2001). V publikcii popisuje podmienky presdlenia a ako sa presdlencom po preruen kontaktov s pvodnm spoloenstvom podarilo postupn vytvranie vzieb k novmu ivotnmu priestoru a jeho obyvateom. 18

Pri zhromaden a spracovan poznatkov z ternnych vskumov s spen aj in etnolgovia Katedry etnolgie FFUK (napr. MICHLEK 1992 : 97 104). Poas vskumov vak sledovali len vybran javy kultry, a iba okrajovo sa venovali presdleniu Slovkov z Maarska. O princh reemigrcie a o problematike repatricie Slovkov z Maarska v slovenskej spolonosti po II. svetovej vojne pe Syrn (2006 : 383 391) vo svojom prspevku. Podva podrobn popis politickch udalost, ktor ovplyvnili a spsobili vmenu obyvatestva. Bohatia vedeck literatra k problematike reemigrcie sa tka maarskej historiografie a etnografie. Materilovo bohat pohad na vmenu obyvatestva poskytuj prce etnolgov (napr. KRUPA 1995, 1999; MOLNROV 2005 : 155 169) a sociolgov (napr. KUGLER 2000). Na zklade ternnych vskumov prinaj poznatky o vmene obyvatestva a poukazuj aj na jej vplyv na etnokultrny vvin v rmci reemigrcie nepresdlenej slovenskej meniny na zem Maarska. Problematikou vmeny obyvatestva sa zaoberaj aj maarsk historici zo Slovenska. Okrem historickch udalost poas vmeny obyvatestva s ich poznatky nepouiten z hadiska Slovenskch reemigrantov, lebo reflektuj proces vmeny takmer vlune vo vzahu k prslunkom maarskej minority, vysdlenm z eskoslovenska. Vnimku tvor naprklad publikcia Pukkaiho (2002), ktor obsahuje popis zmien v spoloenstve z hadiska nrodnostnho zloenia na Matovej zemi po II. svetovej vojne. Dleitou sasou knihy je aj prezentcia situcie poas vmeny obyvatestva, pretoe presdlenia jednoznane spsobili doteraz najvie zmeny v nrodnostnej truktre obyvatestva. Parkov (2001 : 37 a 38) uvdza, e sa v prcach maarskej historiografie pouva iba termn presdlenie, vysdlenie a v jednom prpade repatricia, a termn reemigrcia plne absentuje. V publikcii s zadefinovan aj pojmy repatricia a reemigrcia. Repatricia, sa na zklade publikcie Parkovej (2001 : 40): vzahoval na obanov, ktor doasne z akchkovek dvodov ili v zahrani a rozhodli sa dobrovone vrti. Reemigrcia sa odliovala od repatricie v tom, e sa tka zahraninch krajanov, ktor trvalo ili v cudzine u pred rokom 1938 a udrali si jazyk a nrodn povedomie, avak mali status inho ttneho obianstva.

19

4 MIGRCIE SLOVENSKHO OBYVATESTVA


Pvodne, ete v obdob kontituovania feudlnej nrodnosti, ili prslunci slovenskho etnika v hraniciach dnenho zemia Slovenska. Ich ivot sa vyznaoval vekou stabilitou kultrneho systmu, ktor asto hraniil a s uzavretosou. Tradin hodnoty a kultrne vzory sa koncentrovali v ich kolektvnom vedom, ktorho zkladom bol hodnotov svet agrrnych udovch vrstiev. V ase feudalizmu z prehustench slovenskch stolc sa sahovali, ale tie aj od svojich pnov utekali tiscky slovenskch poddanch, aby na zklade osadnckych zmlv sa natrvalo usadili v strednch astiach Uhorska. Migrcie sa uskutoovali poas troch vn. Prv (1690 1710) bola zameran na osdlenie severnch ast Maarska (Petianska, Hevesk stolica, at.). Poas druhej vlny vysahovalectva (1711 1740) bola osdlen juhovchodn as Maarska (Bkesk, andska upa, at.) a Zadunajsko. Dsledku tretej vlny (1754 1790) sa Slovci dostali aj na rumunsk, srbsk a chorvtske zemia.

4. 1 Dvody a priny vysahovalectva na konci 17. a v 18. storo


Koniec 17. a 18. storoie je obdobie do ktorho spadaj poiatky migrcie obyvatestva na Doln zem, ktor je zemie na pomedz Maarska, Rumunska, srbskej Vojvodiny a chorvtskej Slavnie. Napriek tomu, e prslunci slovenskho etnika ili v pomerne uzavretom kultrnom prostred, v asoch rznych krz a spoloenskch pohybov sa i oni dostvali do situcie, kedy odchdzali z domova v ndeji na zlepenie svojej socilnej i hospodrskej situcie. Prve takto situcia nastala na konci 17. a v 18. storo, v obdob zniovania ivotnej rovne ronkov v dsledku vojen, epidmi, biedy, feudlnych rozbrojov, nzkej rovne agrrnej kultry a mlo efektvneho hospodrenia zemepnov. K emigrcii v znanej miere prispeli aj nboensk priny, t.j. rekatolizcia, ktor vytvorila nevhodn prostredie na praktizovanie evanjelickho vierovyznania, a ktor trvala a do roku 1781, do vydania Tolerannho patentu Jozefom II. Vysahovalectvo sa uskutonilo aj kvli snahm o kolonizcie dolnozemskch zem, oslobodench od tureckej nadvldy. Emigrcia bola v mnohch prpadoch charakteristick aj pre seznnych robotnkov, ktor sa domov nevrtili a usdlili v takch krajinch, ktor boli vhodnejie na vykonvanie zrobkovej innosti.

20

4. 2 Emigrcia slovenskej komunity do Bkesko-andskej oblasti


Bkesk upa pri svojom znovuzaloen v roku 1715 a vek as andskej upy boli takmer neobvan. Severn as Bkeskej upy tvorilo niekoko osd, ktor bolo treba alej osdova. Najaia loha, zaudnenie neobvanch pustatn s dobrou rodnou pdou, akala novho zemepna stolice, Juraja Jna Harruckera. Na osdlenie akali aj stredn a vchodn oblasti andskej upy. V Bkeskej a andskej stolici meme rozliova tri typy osdovania: teky, priame sahovanie emigrantov zo severnho Uhorska, sahovanie emigrantov z novovytvorench sdel do inch ast stolice, poprpade junejie na zemie dnenho Rumunska (Vojvodina), Srbska (Bka, Bant), Chorvtska (Slavnia) a do Sriemskej upy, ktor v sasnosti le vo vchodnom Chorvtsku a severozpadnom Srbsku (KRUPA 1999 : 5). Osdovac proces p sa zaal u zaiatkom 18. storoia tekmi naprklad z Nitrianskej, Tekovskej, Novohradskej a Hontianskej stolice, aj zo severnch stolc, z ktorch sa utieklo aie (Liptov, Orava, Spi). Prv osdlen mest tejto oblasti boli Bkesk aba, Sarva a Pon Berinok. andalbert bol zaloen v roku 1844 v pitvaroskom chotri. Na andalbert sa prisahovali Slovci z Pitvaroa, Slovenskho Komla, Nadlaku a Sarvaa. V roku 1844 bol zaloen aj Ambrz (KUGLER 2004 : 485). Prvmi obyvatemi obce boli eliari z Bkeskej aby, ktorch predkovia pochdzali z Novohradu, Hontu, Gemera, zo Zvolenskej a Petianskej stolice. Pvodne maarsk obec Vek Bnhede, ktor sa v roku 1839 stal samostatnou obcou, bol osdlen Slovkmi z Bkeskej a andskej stolice. Napriek tomu, e tieto obce s povaovan za evanjelick do Bkeskej aby v 19. storo emigrovali arisk a zemplnski katolci (KRUPA 1999 : 6 8). Sahovanie malo hospodrske, socilne a nboensk priny. Emigranti sa po prchode do Bkesko-andskej oblasti stvali poddanmi s prvom slobodnho sahovania sa. Mali zabezpeen nboensk slobodu, kvalitn rodn pda im poskytovala lepie podmienky na hospodrenie a vzdelanci si postupne zaloili aj cirkevn zbory a koly.

21

5 IVOT V BKESKO-ANDSKEJ OBLASI 5. 1 Geografick pomery Bkesko-andskej oblasti


Bkesko-andska oblas je sasou Bkeskej a ongrdskej upy, ktor sa nachdzaj na juhozpadnej asti Maarska, na Vekej dunajskej nine. zemie Bkesko-andskej oblasti, s rozlohou pribline 2 800 km m rovinat charakter s nadmorskou vkou medzi 81 106 m. V tejto oblasti sa nachdzaj najvyie poloen miesta Bkeskej upy v blzkosti andskych svahov na zem Battonya. Bkesko-andska oblas m pribline 230 000 obyvateov, priom na tomto zem ij dolnozemsk Slovci v najvom mnostve. Ich centrom je Bkesk aba, ktor je zrove aj administratvnym centrom Bkeskej upy. Vina Slovkmi obvanch osd patr k Bkeskej upe (Sarva, Pon Berinok, Slovensk Koml, Vek Bnhede, Gerend,...), tri obce s sasou ongrdskej upy (andalbert, Ambrz, Pitvaro) a vznamn Slovkmi obvan obec, Nadlak sa dnes nachdza na zem Rumunska. Administratvnym centrom ongrdskej upy je Segedn. Podnebie na tomto zem m kontinentlny charakter s dostatone chladnou zimou a teplm letom. hrn zrok je vy (ron hrn zrok je 550-600 mm) ako priemer na Vekej dunajskej nine, lebo 1 800 metrov sedmohradsk vrchy sa vo vzdunej rovine nachdzaj iba na 60-70 km od tohto zemia (BKS 2008 : <http://hu.wikipedia.org /wiki/B%C3%A9k%C3%A9s_megye>). zemie upy pokrva irok vrstva piesitej usadeniny. Najvznamnejm minerlnym pokladom tohto zemia je zemn plyn. V blzkosti Bkesko-andskej oblasti pretek rieka Krs (Kri), prichdzajca z Rumunska, alej Maros, Beretty, Szraz r a Hortobgy-Bertty. Vznamnejie jazer v okol s Biharugarsk rybnky, mtve rameno Kkafog, ktor je piate najvie jazero Maarska a bkesko-abianske tehelniarske jazer. V minulosti malo prirodzen rastlinstvo charakter lesnch stepov, ktor boli cel znien najneskr do konca 19. storoia. zemie bolo v ase regulcie riek preformovan na orn pdy, m sa zmenili lesn oblasti. Dnen ivostvo sa k tomu prispsobilo, ale nzku zver tu nachdzame v hojnom pote (BKS 2008 : <http://hu.wikipedia .org/wiki/B%C3%A9k%C3%A9s_megye>). Slovensk enklva andalbert, ktor bola zaloen v roku 1844 ako ponohospodrska osada sa nachdza v ongrdskej upe a nealeko od hranc Bkeskej

22

upy. V blzkosti obce sa rozprestiera chrnen krajinn oblas Csikspuszta. Pri katastre osady teie rieka Kirlyhegyesi-Szrazr.

5. 2 andalbert, rodn obec reemigrantov z Diakoviec


Pitvarosk pustatina sa v roku 1773 dostala do vlastnctva Pcskajskej komory, ktor ju od roku 1816 dala do prenjmu nadlackm eliarom. Od roku 1843 ich printila na istej asti prenajatch pozemkov pestova tabak. Vina obyvatestva osady Pitvaro sa tomu vzoprela, a preto im krovsk komora dve tretiny pitvaroskho chotra odobrala a dala do prenjmu tm, ktor sa zaviazali aj naalej pestova tabak. Takto na zem niekdajej pitvaroskej pustatiny vznikli tri samostatn tabaiarske osady: Pitvaro, andalbert a Ambrz. Na andalbert sa prisahovali pitvarosk (34 rodn), komlski (66 rodn), sarvask a nadlack Slovci, ale usdlili sa tu aj obyvatelia z Makova a Hdmezvsrhelyu (KRUPA 1999 : 7). Zmluva, ktor podpsali s komorou, obsahovala ich prva a povinnosti. Kee na jednej strane boli na ist dobu osloboden od dan, na druhej strane mali za povinnos polovicu dopestovanho tabaku odovzda bezplatne, a iba za druh polovicu im poskytli peniaze. Obyvatelia osd sa snaili od komory vykpi prenajat pozemky. Za rznych nantench podmienok sa im to aj podarilo, ale svoje dlhy neboli schopn splati ani do konca II. svetovej vojny (CHLEBNICK 2004 : 469). andalbert patril od zaloenia k Pitvarou, samostatnm sa stal a v roku 1860. V roku 1849 osada u mala 791 obyvateov, z toho 786 Slovkov, ktor boli vetci evanjelickho vierovyznania, a 5 Maarov, ktor boli kalvni. Poet obyvatestva a nrodnostn pomery sa v nasledujcich rokoch menili nasledovne: (tabuka 1, tabuka 2 na s. 24)

23

Tabuka 1 Vsledky stan udu v andalberte Rok Poet Nrodnos obyvateov slovensk maarsk nemeck srbsk rumunsk in 1857 853 831 20 1 1 1892 1029 989 36 4 1920 1377* 1320 36 6 4 9 1964 1409* 1369 39 *nepresnosti Zdroj: CHLEBNICK, J. Z minulosti a prtomnosti osady andalbert. In V slubch etnografie A nprajztudomny szolglatban. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, stav etnografie SAV, 2004. ISBN 963-86573-1-6. s. 470. Tabuka 2 tatistiky z stania udu v roku 1990 Rok Poet Obyvatelia obyvateov so slovenskm slovenskej hovoriaci materinskm nrodnosti slovenskm jazykom jazykom 1960 1065 204 154 1970 711 143 101 1980 606 9 52 1990 528 54 18 7 Zdroj: CHLEBNICK, J. Z minulosti a prtomnosti osady andalbert. In V slubch etnografie A nprajztudomny szolglatban. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, stav etnografie SAV, 2004. ISBN 963-86573-1-6. s. 470. Na zklade tchto tatistickch dajov mono kontatova, e poet celkovho obyvatestva a tie poet slovenskho obyvatestva v druhej polovici 20. storoia postupne klesal. Vnimku tvorili 80. roky, kedy sa poet slovenskch obyvateov zvil esnsobne. II. svetov vojna a vmena obyvatestva medzi Maarskom a eskoslovenskom, spoloensk a hospodrske zmeny, ako kolektivizcia ponohospodrstva, industrializcia, urbanizcia radiklne pozmenili jednak nrodnostn a jednak konfesionlnu truktru osady. Najradiklnejiu zmenu v andalberte zaprinila vmena obyvatestva, v rmci ktorej osadu opustilo 1152 osb, ktor sa usadili predovetkm v Diakovciach a v Teedkove. Na ich miesta sa prisahovali maarsk rodiny z Nededu, Kolrova a Mostovej. Po vmene zostalo bva v andalberte necelch 700 ud, prevane maarskej nrodnosti. Zakladatemi obce boli slovensk rodiny evanjelickho vierovyznania. Postupne k nim pribdali obyvatelia inch vierovyznan a inej nrodnosti. (tabuka 3 na s. 25)

24

V roku 1849 bolo v obci 5 Maarov kalvnov. Odvtedy sa ich poet postupne zvyoval, ale do roku 1947 nikdy neprekroil 5% hranicu obyvatestva (CHLEBNICK 2004 : 471). Vtedy sa zrealizovala vmena obyvatestva, v rmci ktorej sa v obci usadilo okolo 140 Maarov kalvnskeho vierovyznania zo Slovenska. Po slovenskch evanjelikoch a maarskch kalvnoch sa v andalberte postupne usadzovali aj maarsk obyvatelia rmskokatolckeho vierovyznania. Prinou poetnejieho usadzovania sa rmskokatolckeho obyvatestva bola tie vmena obyvatestva, po ktorej evanjelick cirkev utrpela ohromn straty. Tabuka 3 Konfesionlne pomery v andalberte Rok Poet Evanjelici Rmskokat. Kalvni Izraeliti Grckokat. Pravoslv. obyv. 1857 853 831 19 2 1 1892 1029 1007 3 15 3 1 1920 1377 1320 29 14 7 5 2 1930 1523 1464 25 15 10 5 4 Zdroj: CHLEBNICK, J. Z minulosti a prtomnosti osady andalbert. In V slubch etnografie A nprajztudomny szolglatban. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, stav etnografie SAV, 2004. ISBN 963-86573-1-6. s. 470. Vzhadom na poet obyvateov, jazyk, etnick identitu a kultrne parametre obyvatestva obce andalbert pred vmenou obyvatestva bez pochybnost spal podmienky etnickej enklvy. Etnick enklvu mono charakterizova ako etnokultrne spoloenstvo v inoetnickom obken, ktor nadobudlo aj vaka svojej komunikcii a poetnosti charakter organizanej komplexnosti, umoujcej transmisiu kultry, schopnos selektova a integrova vetky vonkajie podnety a vplyvy, prispsobova si ich, vleova do vlastnch vzorov, mechanizmov, prpadne ich tvorivo rozvja bez toho, aby sa zmenila podstata (UKAN 2005 : 122). Nsilne prisahovan maarsk kalvnske obyvatestvo, ako aj vysahovanie viny slovenskho obyvatestva na zemie dnenho Slovenska spsobili zmenu etnickho aj kultrneho profilu dediny. Kalvnske a postupne aj rmskokatolcke maarsk rodiny zskali poetn prevahu nad Slovkmi. Dokazuj to aj matrin knihy z evanjelickho kostola v andalberte: (tabuka 4 na s. 26)

25

Tabuka 4 Poet pokrstench slovenskch evanjelickch det od roku 1940 Rok Poet pokrstench det 1940 48 1946 30 1949 7 Od 1959 0 Zdroj: vlastn spracovanie (2010) 5. 2. 1 Rodina a jej truktra v Bkesko-andskej oblasti Pojem rodina sa vzahuje na historicky sa meniacu zkladn intitciu, ktor zabezpeuje biologick a kultrnu reprodukciu spolonosti (KOLEKTV 1990 : 66). Rodina ako najuia prbuzensk skupina sa vymedzuje z okruhu ostatnch prbuznch osobitnmi vzahmi svojich lenov, ktor vyplvaj u z biologickho a spoloenskho poslania rodiny (VECOV 1975 : 2 3). truktra rodiny je jednm z ukazovateov kultrneho modelu, ktor spoloenstvo zachovva alebo aj ivota spoloenstva. Rodinu ovplyvuj najm prrodn podmienky spojen so socioekonomickmi podmienkami. Poda toho je pre rodinu charakteristick urit spsob obivy, zamestnanie lenov rodiny, socilne postavenie lenov rodiny a v neposlednom rade vierovyznanie (MOLNROV 2005 : 156 158). Bkesko-andska oblas bola osdovan nrodnostne (Slovci) a nboensky (evanjelick augsbursk vierovyznanie) homognnym obyvatestvom a ich osdlenie malo roncky charakter. Okolit slovensk osady boli vznamne ovplyvnen vmi ponohospodrskymi mestami, ako Bkesk aba. Tento vplyv sa prejavoval v hospodrskej, osvetovej a predovetkm v kultrnej oblasti. Pre loklne spoloenstvo bolo charakteristick uzatvranie manelstiev medzi obyvatemi tchto miest a mench osd, o oivujco vplvalo na osady. alm ovplyvujcim faktorom formovania obyvatestva bola konfesia. Obyvatelia boli evanjelickho augsburskho vierovyznania. Jazyk a kultra slovenskej minority nadvzuje na kultru prisahovalcov pochdzajcich z Hontu, Novohradu a Gemera, z oho vyplva aj pouvanie pecifickho nreia. Vznamnm ukazovateom ivota rodiny je jej truktra. V tejto oblasti sa vyskytovali prevane rozren rodinn domcnosti (manelsk pr s demi a starmi rodimi) a v menom pote nuklerne rodiny (manelsk pr s demi). Do prvej polovice 20. storoia nebola neobvykl pomerne vyia mrtnos obyvateov a takisto novorodencov (DIVIANOV a kol. 1996).

26

5. 2. 2 Zrobkov innosti Pastierstvo, spojen s ponohospodrstvom bolo hlavnm spsobom obivy obyvateov po zaloen obce andalbert. Obec bola ponohospodrskou osadou s povinnosou gazdov pestova aj tabak. Pre hospodrenie bol charakteristick vznik uritch hospodrskych tvarov samt (slaov). (obrzok 1) Tento spsob hospodrenia spoiatku podmienil dvojrezidenn bvanie muov, neskr celch rodn. V svislosti s rozvojom ponohospodrstva sa stvali slae trvalmi obydliami pre cel rodiny. Samostatne hospodriaci ronci vinou hospodrili iba na vlastnch pozemkoch. Pracovn sily sa snaili zabezpei z prslunkov svojej rodiny. Vekoronci si mohli dovoli najmanie stlych pracovnkov sluhov (breov, komenciov) na pomoc pri prcach okolo dobytka a taktie pri ponohospodrskych prcach na slaoch. Do ponohospodrskych prc boli asto zapjan aj deti, pre ktor bola pomoc v rodine samozrejmosou (MOLNROV 2005 : 159 161). Star prslunci rodiny sa tie zapjali do finannho zabezpeovania existencie rodiny s predvanm nadbytonch ponohospodrskych produktov na okolitch jarmokoch. Obrzok 1 Sla v Bkesko-andskej oblasti

Zdroj: fotoarchv autora (Maarsko, 2008)

27

5. 2. 3 Vchova det a delenie rodiovskho majetku Dleit faktor vvinu alch generci predstavuje spsob vchovy mladej genercie. V poet det v rodinch potvrdzoval nutnos zabezpeenia pracovnej sily z vlastnch radov. Naroden deti boli do kresanskej cirkvi prijat krstom v evanjelickom kostole, kde dostali aj krstn meno. V andalberte deti krstili do smich dn po ich naroden. S krstom sa rodiia ponhali zo strachu zo smrti dieaa pred pokrstenm. Spravidla hne po krste ila matka sprevdzan kmotrou a babicou na vdzku. Vdzkou bolo ukonen obdobie estonedelia, poas ktorho bola ena povaovan za neist. Medzi prbuznch bolo diea prijat rodinnou oslavou, usporiadanou po krste a vdzke. Diea od svojho narodenia prostrednctvom vlastnej rodiny i irieho spoloenstva spoznva a osvojuje si socilne a kultrne normy a hodnoty svojej spolonosti (PANUCHOV 2005 : 173), t.j. prebieha proces enkulturcie. Deti boli v andalberte vychovvan v akch podmienkach, prsne ale s vekou lskou popri sil rodiov sta sa im v ivote dobrm prkladom. Detstvo v tradinom dedinskom prostred charakterizovalo skor zapjanie det do prce, najm takej, ktor sa sstreovala na ich pomoc matke okolo domu a gazdovstva. Deti tak preberali od svojich rodiov urit pracovn nvyky u v najtlejom detstve. Dleit lohu mala pri vchove det aj stla prtomnos starch rodiov. Deti, ktorch rodiia pracovali cel rok na samotch, chodili na obdobie kolskej dochdzky bva do dediny, kde sa o nich starali star rodiia, v prpade in prbuzn. Napriek tomu, e uenie sa v slovenskom jazyku malo dlhoron tradcie, zaiatkom 20. storoia sa deti mohli v kole vzdelva vinou len v maarskom jazyku. Monos ui sa v materinskom jazyku slovensk deti op dostali po skonen II. svetovej vojny. Potrebnmi princpmi vo vchove det, regulujcimi ich sprvanie boli aj v minulosti tresty a odmeny. Deti trestali nielen doma, ale aj v kole a na fare za zl sprvanie a za nedostaton prpravu na vyuovanie. Dleitm princpom v procese vchovy, regulujcim sprvanie det bolo poda odbornkov aj ich obdarovanie naprklad pri obradovch prleitostiach, ako s narodenie, krst i konfirmcia alebo svadba. Vetky vznamnejie spoloensk udalosti, ako naprklad jarmok a trh sprevdzalo skromn obdarovvanie. Ukonenm kolskej dochdzky a konfirmciou sa konilo detstvo. Dievat sa pripravovali na sob, ve mnoh vstupovali do manelstva v mladom veku. Chlapci

28

zostvali pracova doma na gazdovstve, a pokm nenarukovali a nsledne si nezaloili rodiny. Delenie majetku v tejto oblasti prebiehalo rznymi spsobmi. V obci andalbert sa uskutoovalo po mrt oboch rodiov. Dom dedili len synovia, ale v mnohch prpadoch iba jeden syn, ktor ostal s rodimi a ostatnch vyplatil. Pda bola rozdelen medzi vetky deti (DIVIANOV a kol. 1996). 5. 2. 4 Vyberanie manelskho partnera Pri vbere manelskho partnera sa do popredia dostal ako vrazn determinant fakt, e obce boli sprbuznen s okolitmi osadami a vmi ponohospodrskymi mestami. Pri vbere manelskho partnera bola kritriom totonos nrodnosti a vierovyznania s partnerom/partnerkou. V okol andalberta boli spomnanmi sprbuznenmi obcami Pitvaro, Slovensk Koml, Vek Bnhede, Mede, Bkesk aba. Prioritn vznam pri vstupe do manelstva malo aj hospodrske hadisko. eny sa vydvali pomerne mlad, u 15- a 16-ron, aby zabezpeili pracovn silu v rodine. Priemern sobny vek u muov bol 20-23 rokov (DIVIANOV a kol. 1996).

29

DVOJJAZYNOS,

DVOJIT

IDENTITA

SLOVKOV

V MAARSKU A ICH ASIMILCIA


Jazyk je symbolikou, nositeom systmu pojmov, v ktorom s zakdovan vetky ekonomick a spoloensk formy a funkcie, normy a hodnoty (UKAN 2004b : 347). Nreie Slovkov, ijcich v juhovchodnej asti Dolnej zeme patr do junej skupiny stredoslovenskho nreia. Osadnci sce prichdzali z celho zemia dnenho Slovenska, vina vak bola stredoslovenskho pvodu (KRUPA 1999 : 8). Ich jazyk sa vyvjal inm smerom ako spisovn slovenina kvli izolovanosti a nedostatonm kontaktom so slovenskm nrodom, ich jazykom a kultrou. Rozvojov proces slovenskho jazyka, ktor sa zaal kodifikciou jeho spisovnej podoby, a ktor nepochybne najm po roku 1918 vemi hlboko zapsobil aj na nreia na svislom zem, sa dolnozemskch nre nedotkol. To plat predovetkm o nreiach v Maarsku (TOLC 1971 : 77). Tto skutonos dokumentuj aj naprklad oslovenia prbuznch v andalberte, v ktorch s povimnuten vplyvy maarskho jazyka. (tabuka 5) Tabuka 5 Nzvy a oslovenia prbuznch v andalberte Nzvy Otec otec Matka matka Otcov otec star otec Otcova matka star mama Manelka manelka Manel manel Rodiia manelov svokor-svokra Otcov brat, matkin brat strko, ujec, ujko Otcova sestra, matkina sestra teta, tetka Zdroj: vlastn spracovanie (2009)

Oslovenia apo mamika apovka mamovka menom menom apovka-mamovka bi ndika

Pre prslunkov slovenskej minority je charakteristick jazykov dualita. Dvojjazynm je kad hovoriaci, ktor vo svojej kadodennej jazykovej praxi pouva dva jazyky, a to nezvisle od stupa ich ovldania (LANSTYK 2004). Bilingvizmus je prirodzen jav, prispsobovanie sa vo vzjomnej komunikci minority k majoritnej etnickej skupiny. Znan as obyvatestva v skmanej obci, v andalberte maarsk jazyk ovldala slovom aj psmom. Slovensk jazyk pouvali pri komunikci s rodinnmi prslunkmi a obyvatemi obce a inch okolitch osd. Na vyjadrovanie sa psomnm prejavom v slovenskom jazyku mali mlokedy prleitos. Pri psan v slovenskom jazyku

30

pouvali maarsk psmen1. Absencia nrodnostnho kolstva, zriedka sa vyskytujci alebo iadny kontakt s jazykom a kultrou materskho nroda a mal poet uiteov z radov slovenskej inteligencie spsobovali, e ich jazyk existoval iba v podobe nreia, ktor bolo pln maarskch vrazov. Po roku 1907, po uzkonen Aponyiho zkonov v kolch dominovalo vyuovanie v maarskom jazyku. Uprostred dediny, v blzkosti evanjelickho kostola stla cirkevn kola. Tto kolu navtevovali i moji star rodiia, uili sa v nej po slovensky, ale moji rodiia u len o to sa uili po slovensky. Ke som nastpila do ttnej zkladnej koly v roku 1941 u som sa uila po maarsky, len Biblick histriu v slovenskej rei. Po vojne sa op otvorili brny slovenskej koly. Vyuili ns vpomocn uitelia tudenti (ena, nar. 1934, andalbert). K udraniu znalosti slovenskho jazyka prispieval aj bohosluobn jazyk v evanjelickch komunitch. V mnohch prpadoch rove ovldania slovenskho jazyka bola niia ako znalos maarskho jazyka, ktor ovldali aj slovom aj psmom (PARKOV 2001 : 92). Tto skutonos nebola pravdivou pre vetkch obyvateov obce andalbert, kde vea slovenskch rodn, a predovetkm mlad genercia, ktor nastpila do cirkevnej koly pred presdlenm, neovldala maarsk re vbec. Svedia o tom zskan poznatky pri skman tejto obce. alou charakteristikou pri dvojjazynosti, ktor sa Slovkom v Maarsku prisudzuje je dvojit etnick identita, ktor je spsoben dlhotrvajcou koexistenciou tchto dvoch nrodov v jednom ttnom tvare. Je to prelnanie komponentov slovenskej a maarskej etnickej identity. Slovenina ako materinsk re bola dostatonm zdvodnenm slovenskej etnickej identifikcie pre dolnozemskch Slovkov. Jazyk na hranici dvoch jazykovo odlinch etnickch skupn je najzretenejm etnodiferencianm prznakom (UKAN 2004b : 348). S emigrciou na Doln zem sa zaal proces asimilcie, t.j. vzrastanie emigrantov do vinovho nroda. Zkladnm faktorom, ktor vplvali na urchlenie, resp. spomalenie asimilcie Slovkov na Dolnej zemi patrila ich poetnos, geografick a klimatick podmienky, jazyk, vierovyznanie, vzdelanie, rzne psychologick faktory, ako vzjomn sympatia i antipatia, ale aj medziloklne vzahy a zamestnanie obyvatestva. ast kontakty s maarskou majoritou udriavali iba majetnej obyvatelia vmenou uov a tovariov, nkupom tovaru, pomaarovanm mien, uzatvranm manelstiev a pod.

rove ovldania psomnho prejavu v slovenine dokladuje prloha . 3

31

(USTEKOV 2004 : 357), a preto ich asimilcia prebehla rchlejm tempom. udia strednej vrstvy sa snaili by organickou sasou dedinskho spoloenstva, viac si zachovali slovensk jazyk a kultru, teda svoju slovensk identitu. Pokia sa prisahovalci mohli podobne ako vo svojej domovine naalej venova ponohospodrstvu, i evanjelick cirkevn ivot, vykonva osvetovo-vzdelvaciu innos (vydvanie knh, asopisov, at.) v slovenskom jazyku a vyuva rovnak alebo aspo podobn kultrne vzory ako predtm, proces asimilcie sa mohol spomali.

32

7 BKESKO-ANDSKA OBLAS PO II. SVETOVEJ VOJNE


Po vzniku eskoslovenskho ttu niekoko desiatok zo slovenskch obanov z Vekej niny, hlavne z oblasti Bkeskej aby, Pitvarou a z okolia sa reemigrovalo na Slovensko prevane zo socilnych a politickch dvodov. Mnoh z nich sa v novom prostred rchlo vynali a uplatnili, tie sa zlepila ich finann situcia. Ich zlepen ivotn rove sa stala astou tmou medzi prbuznmi, ktor zostali na zem Maarska. Od vzniku Antifaistickho frontu Slovanov (AFS) v roku 1945 sa slovensk vedenie tejto organizcie zaoberalo mylienkou repatricie Slovkov, ijcich v Maarsku na materinsk zem. Na jar 1945 sa prvkrt prejavil nrok na presdlenie Slovkov z Bkesko-andskej oblasti, a to medzi obyvatemi Pitvarou so silnou slovenskou identitou, prevane kvli intenzvnej chudobe. eskoslovensk vlda poas prpravnch prc na vmenu obyvatestva rtala v lete 1945 s podporou AFS. Vtedaj predseda AFS, Mihly Francisci, evanjelick kaz bol 7. jna 1945 osloven listom od eskoslovenskej vldy, v ktorom stlo: Vy ste poslan iada sa domov, m skr to prejavte, tm lepie... Presdlenie sa mus uskutoni na zklade medzittnej dohody. AFS sa relne postavil na elo kampane reemigrcie (KRUPA 1995 : 100). V roku 1945 sa rozirovali sprvy v andalberte o vmene obyvatestva. Obania zaali zaklada spolok, kde sa stretvali, prihlasovali na presahovanie. Kad rodina, ktor sa rozhodla presahova stla sa lenom organizcie a dostala preukaz s nzvom Antifaistick front Slovanov v Maarsku. Neskorie si zvolili aj predsedu, Ondreja Nemeka. Jeho posledn cesta viedla do Bratislavy, aby zistil kde sa presdlime, kde bude n domov. ia, nedozvedeli sme od neho ak sprvy priniesol, pretoe po prchode domov do rna zomrel (ena, nar. 1934, andalbert). Inicitorsk snahy obanov aj AFS sa objavili v sprvnom ase pre Beneov eskoslovensko, kee prv, tzv. Koick vldny program znovuzrodenho eskoslovenskho ttu si stanovil cie vytvori ist eskoslovensk tt (BOBK 1982 : 70). Neskr bola navrhnut vmena obyvatestva medzi Maarmi ijcimi v eskoslovensku a Slovkmi ijcimi v Maarsku eskoslovenskou vldou. Nemeck a maarsk minorita bola nsledne zbaven eskoslovenskho ttneho obianstva. I ke vmena obyvatestva sa zaala, deportcie pokraovali aj do neosdlench oblast eskosudetska (KRUPA 1995 : 101). eskoslovensk orgny oakvali bezproblmov a rchly proces presdlenia, kee ilo o rovnak poet na presdlenie potencilnych Slovkov ako Maarov (450 33

000). Tmto mala by vyrieen, v eskoslovensku v tej dobe nazvan ,,maarsk otzka (KRUPA 1999 : 96). Slovensk as v AFS sa naplno koncentrovala na proces presdlenia, o dokazoval aj spolon tdennk vetkch nrodnostnch lenov frontu (Slovci, Srbi, Chorvti a Slovinci). Toto odzrkadlil aj ich kongres v Baji uskutonen 19. a 20. mja 1946. Na kongrese bolo prtomn vedenie slovenskej asti frontu a podporovali vmenu obanov (KRUPA 1995 : 101). Dohodu o vmene obyvatestva po viacerch pokusoch nakoniec podpsali 27. februra 1946. Dohoda je niekokmi slovenskmi vskumnkmi do dnes povaovan za nevyhnutn spsob rieenia maarskej strany. ,,K dohode o vmene pristpila maarsk strana a pod silnm tlakom a zvolila ju ako prevenciu proti monmu transferu celej maarskej meniny zo Slovenska (UTAJ 1992 : 71). V zmysle dohody sa Slovci v Maarsku mohli dobrovone zastni presdlenia do eskoslovenska, a na zklade dohody mohlo eskoslovensko vysdli iba rovnak poet maarskch obanov a tch obanov, ktor boli povaovan za vojnovch zloincov, ktorch poet nepresiahol 1000. eskoslovensk presdleneck komisia 4. marca 1946 zaala svoju innos vytvorenm estnstich radov v slovenskch oblastiach Maarska. Na nborov propagandu mali es tdov (KRUPA 1999 : 96). Nbor zaali okamite, v podstate bez schvlenia maarskho parlamentu (14. mj 1946). Skoro na jar 1946 pricestovala delegcia zo Slovenska na jeden tde na andalberti. Mali presvedi ud, aby sa prihlsili na vmenu, lebo my patrme na Slovensko, do vlasti naich predkov. Slovci sa teia na ns. Zo sebou si budeme mc zobra vetko, i nehnutenosti dostaneme v takej hodnote, v akej sme zanechali. Delegcia sa po tdni vrtila sp na Slovensko, zanechala u uoch nesmiernu tbu a netrpezlivos, mysleli u len na odchod domov zo slovami Vol ns naa ma slovensk. Moja star ma ns vdy upozornila slovami Naa Krupovsk rodina pochdza z Krupiny! Povedala mi, aby som na to nikdy nezabudla (ena, nar. 1934, andalbert). Od 4. marca do 27. mja sa na presdlenie prihlsilo 90 090 Slovkov. Po pokraovan nboru do 27. jna evidovali alch 7520 obanov. Nakoniec zostavili zoznam s 95 421 menami. V dohode dohodnut estdov nbor v skutonosti tento as presiahol. Vsledok neuspokojil ani jednu stranu. Maari potali s menm potom prihlsench na presdlenie, priom eskoslovensko v sklaman kontatovalo, e potali s

34

omnoho vm potom prihlsench (450 000), kee v skutonosti sa prihlsila len ptina z oakvanho potu (KRUPA 1999 : 96). Okrem oficilnych pracovnkov boli do nborovej propagandy angaovan aj slovensk politici, slovensk kultrne intitcie (divadl, spevcke zbory, ktor uskutoovali putovn vystpenia), aj etnografi a jazykovedci, ktor vyhadvali vinu slovenskch obc a zozbieran materily neskr publikovali. Tmto pri prci propagandy poskytovali vzcne informcie o slovenskej udovej kultre a o vtedajom stave jazyka (KRUPA 1995 : 102). Slovensk as AFS bola aj kontrolnm orgnom pre vmenu obyvatestva. Voi frontu bola u v roku 1945 vytvoren opozcia v Slovenskom Komli, ktor vydvala aj asopis s menom Slobodn hlas, ktorho prv vydanie spjame s dtumom 8. jl 1945, no asopis mal len osem vydan. Na druhom abianskom kongrese (27. a 28. jl 1946) bol povimnuten aj druh tbor, tbor ud, ktor sa presdleniu chceli vyhn, kee na kongrese bolo vyhlsen, e vetci Slovci bud presdlen do eskoslovenska bez ohadu na ich slobodn vu. O rozhodnut bol poslan telegram do Para eskoslovenskmu ministrovi zahraninch vec Masarykovi, ktor ho na mierovej konferencii pretal. Slovci z Bkeskej aby zaiatkom augusta zaali protestova voi rozhodnutiu na kongrese. Rozhodnutie svoje ciele nedosahovalo. Vina Slovkov zotrvvala pri neopusten svojich domov, pravdepodobne kvli protipropagande Maarska (KRUPA 1995 : 102). Vmena obyvatestva sa z viacerch dvodov oneskorila. Prv presdlenci v pote 7935 odili v roku 1946. Patrili medzi nich hlavne bezmajetn rodiny. Hlavn fza vmeny sa prakticky zaala 11. aprla 1947. Ako prv reemigrovali obyvatelia Pitvarou, s uznanm, e oni boli jedni z inicitorov (BOBK 1982 : 84). Avak ani slovensk verejnos, ani potencilni reemigranti netuili realitu, ktor akala reemigrantov na junch astiach novej vlasti. So skutonosou, e sa op ocitli v pozcii meniny, boli konfrontovan a po prchode do eskoslovenska, ie po presdlen. Rzne sprvy sa rili, ale udia neverili, e ideme medzi Maarov (ena, nar. 1934, andalbert). V dajoch o celkovom pote presdlench Slovkov boli menie diferencie. Naprklad poda Bobka (1982 : 84 85) medzi rokmi 1946 1948 odilo spolu 59 774 Slovkov, o je len 62,6% z prihlsench, priom z eskoslovenska do Maarska presdlili 55 487 Maarov v tomto obdob.

35

8 CESTA DO ESKOSLOVENSKA 8. 1 Priny prihlasovania sa


Prvch Slovkov, ktor akceptovali presdlenie meme charakterizova do dvoch skupn. Meniu, ale sebavedomejiu skupinu charakterizovala chu i v slovenskom prostred (Ke u sme Slovci pome teda!) a neistota, o sa tka budcnosti Slovkov v maarskom prostred. Druh, viu skupinu motivovali faktory ako: bohat a plnohodnotnej ivot, lepie socilno-hospodrske podmienky, vie monosti uplatnenia sa. Ale je preukzaten, e faktory krajieho ivota v menej miere ovplyvnili aj prv skupinu (KRUPA 1995 : 103). Poas nborovej propagandy vznikla alia, agittormi ovplyvnen skupina, motivovan strachom. Strach z neskorieho, nhleho a neakanho vysdlenia zo strany maarskej vldy bol rozhodujcim faktorom. Pre ninn oblasti, v ktorch bolo kompaktn spoluitie Slovkov (Bkesk aba, Slovensk Koml, at.) bolo charakteristick nrodn sebavedomie, ktor motivane prispelo k presdleniu tchto Slovkov, ie patrili do prvej skupiny. Prve z tchto oblast bolo presdlench najviac Slovkov. V oblastiach, kde ili Slovci sporadicky (Zadunajsko, severn Maarsko, at.) bola hlavn motivcia tba po lepom ivote, ie hovorme o druhej skupine (KRUPA 1995 : 103). Hlavn ideologick slogan nborovej propagandy bol: Ma vol!. Okolo tohto sloganu boli vytvran vetky povzbudiv prhovory na presdlenie. V tchto prhovoroch zohrali dleit lohu nevhody pre Slovkov v Maarsku, ako naprklad obmedzenia pri pouvan materinskho jazyka. Tieto prhovory v mnohch ud prebudili k nrodnej identite (KRUPA 1999 : 97). Majetok presdlencov z andalberta znzoruje nasledujca tabuka: (tabuka 6 na s. 37)

36

Tabuka 6 Nrodnostn daje SPK sdel v oblasti XVI. Komlskho obvodu; ponohospodrsky nehnuten majetok prihlsench obyvateov na presdlenie
Poda stania udu z roku 1941 Obyvatestvo Obvod SPK Slovensky hovoriaci Slov. mat. jazykom hovoriaci Slovenskej nrodnosti Na presdlenie prihlsen Nehnuten majetok na presdlenie Celkov Z toho (kat. skromn holdov) vlastnct vo (kat. holdov) 3 452 2 732 2 147 1 511 500 1 068 11 411 1 932 1 694 1 638 1 005 205 545 7 019

Poet obyvateov XVI. KOMLSKY OBVOD Slovensk 10 933 Koml Pitvaro 2 843 Vek 3 743 Bnhede andalbert 1 510 Ambrz 1 008 alch 36 sdel Komlsky obvod spolu 9 162 2 726 3 082 1 440 924 8 296 2 576 2 788 1 371 870 722 821 722 988 252 449 2 570 2 561 1 330 576

12 975

Zdroj: KUGLER, J. Niektor svislosti maarsko-eskoslovenskej vmeny obyvatestva v oblasti Dolnej zeme, so zvltnym zreteom na spoloensk presdlench Slovkov. In: Nrodopis Slovkov v Maarsku (jubilejn vydanie 1975 2000), Budape : Maarsk etnografick spolonos, 2000. s. 157.

8. 2 Cestovanie do novej vlasti


Pr tdov pred presdlenm majetok na odcestovanie akajcich rodn bol ohodnoten komisiou, pochdzajcou zo Slovenska. Na zklade toho dostali nehnutenos v novom domove. Prostred augusta 1946 pricestovala na andalberti komisia zo Slovenska, ktor mala za lohu ohodnoti nehnutenosti. Nm bola pridelen osoba Ing. udo Martinsk zo Spiskej Novej Vsi. Spsan dokumentciu sme si priniesli na Slovensko (ena, nar. 1934, andalbert). Predtm ne skupiny presdlencov definitvne opustili svoju rodn zem v Maarsku, usporiadali rozlky s najblimi, ale aj menej blzkymi, naprklad so susedmi. Rozlka zahala aj spolon nvtevu rodinnch hrobov v cintorne (PARKOV 2001 : 109). Spomienky A. Kovcsovej, 76-ronej reemigrantky na odchod z andalberta a na rozlku s prbuznmi: 29. augusta pristal dlh nkladn vlak, asi 45-50 vagnov na Pitvaroskej stanici. Ke rno sa nakladalo pristali vo dvore isto nov vojensk nkladn aut, s npisom

37

UNRA a dvaja vojaci ku kadmu autu. Vojaci pomhali naklada a vyklada do vagnov, spolu s rodinou a prbuznmi. Nastala posledn hodina rozli sa. Babka sa lila so synom, Jnom a s jeho rodinou, a mj otec, tefan sa lil s bratom, Jnom a rodinou. Bola to ak rozlka slovami: Pjdeme vs navtvi! Podveer sa pohol transport zo stanice Pitvaro do neznma. Spomienky A. Matejdesa, 88-ronho reemigranta z rozlky s rodinou a susedmi: Na rozlku nm vyhrvala dychov hudba. ako sme sa lili so susedmi, maarskou rodinou Kissovou a s rodinou po manelky. Odchod z Pitvarou bol okolo iestej. (obrzok 2) Obrzok 2 Pitvarosk stanica

Zdroj: fotoarchv autora (Pitvaro, 2008) Krtko pred odchodom vlaku bola uskutonen kontrola osb prihlsench na presdlenie. Tak ako splnomocnenci oboch presdovacch komisi, tak aj predstavitelia obecnej samosprvy boli prtomn pri vykonvan kontroly (PARKOV 2001 : 109). Cesta na Slovensko z Dolnej zeme trvala zvyajne dva-tri dni, ale v mnohch prpadoch a p dn. Transporty zostavovali tak, aby mohla kad rodina cestova v jednom vagne, v ktorom zrove spvali a varili. Poda majetnosti presdlencov rodiny mali k dispozci alie vagny, v ktorch sa dopravovalo ponohospodrske nradie, remeselncke potreby, osivo, zariadenie domcnosti a pod. Zvierat boli vinou

38

umiestnen osobitne, ale charakteristick bolo aj cestovanie spolone so zvieratami v jedom vagne. Cestovali sme vo vozoch nkladnho vlaku, a v om bolo vetko nbytok, krmivo, slama, my, zvierat, take nie vemi pohodlne. Museli sme vak vydra, ke sme chceli sem prs(ena, nar. 1936, andalbert). Poas cestovania transporty boli niekokokrt aj zastavovan. Tieto zastvky boli uren na kmenie, napjanie domcich zvierat a na dojenie krv. Posledn zastvka bola na Slovenskom trove, kde ns vysunuli na vedajie koajnice. Kad rodina si kontrolovala i je vetko v poriadku, ...kmenie zvierat, dobytok, napjanie... (ena, nar. 1934, andalbert). V kadom transporte bol pre presdlencov zabezpeen odborn zdravotn personl eskoslovenskou a maarskou presdovacou komisiou, ktor sa starali o starch alebo chorch cestujcich. Reemigrantom prispievali poas cestovania potravinami a inmi prspevkami, ktor boli financovan zo zbierok organizovanch zo strany USA (PARKOV 2001 : 110). Vo dvojici roznali po rodinch marmeldu v drevench debnikch a salmu, e vraj nm posielali z Ameriky. Boli vemi dobr (ena, nar. 1934, andalbert). Napriek vemi drsnm podmienkam, cestovanie bolo pre mladiu generciu zbavou a prleitosou zska nov zitky. To podopieraj aj spomienky A. Gomboovej, 71-ronej remigrantky z cestovania do Diakoviec: Kee som bola ete diea, tak t pdov cesta na Slovensko nkladnm vlakom bola zbavou, ba dokonca hrou. Cestou som videla mnoho novch dedn i miest a to bolo pre ma vetko nov a zaujmav. Proste ako sa hovor svet bol pre ma gombikou!

8. 3 Prchod do Diakoviec
Reemigranti z andalberta boli presdlen do dvoch obc, prv polovica mala zaa nov ivot v Teedkove, druh v Diakovciach. (tabuka 7 na s. 40) Na prchod do Diakoviec vesel spomienky nemm. N vlak odstavili na elezninej stanici v obci Pered (Teedkovo) a odtia ns do Diakoviec odvali vojenskmi nkladnmi autami znaky UNR. Zl pocit som mala z toho, e ns presdlencov z andalberti rozdelili na dve polovice, a to jednu as do Teedkova

39

a druh do Diakoviec. Tak sa rozdelili aj prbuzn a najm nae detsk priatestv (ena, nar. 1939, andalbert). Tabuka 7 Poet presdlench osb andalberta a presdlencami prinesench zvierat poda dajov Maarskej presdovacej komisie (MK)
Miesto a dtum presdlenia Teedkovo, 1927.8.1947 Diakovce, 29.8.10.9.1947 slo vlakov Poet vagnov Poet presdlench rodn 159., 161., 163., 165., 167. 169/I., 169/II., 171., 172., 174., 176., 179. 12 vlakov 287 140 osb 533 Presdlencami prinesen zvierat dobytok 171 k 22 opan 641 koza, ovca 45 hydina 5857

437

174

581

251

48

997

135

8175

28.10.5.11.1946* Spolu

724

314

73 1187

422

70

1638

180

14062

*bezmajetn udia si zo sebou mohli zobra len osobn veci Zdroj: KUGLER, J. A letelepedstl a kiteleplsig. In V slubch etnografie : A nprajztudomny szolglatban. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, stav etnografie SAV, 2004. ISBN 963-86573-1-6. s. 484 499. Presdlenci dostali po prchode na miesto urenia, alebo ete predtm po prekroen eskoslovenskch hranc, tzv. identifikan karty, ktor boli neskr nahraden osobnmi preukazmi totonosti, ktor boli dleit dokumenty na udelenie eskoslovenskho ttneho obianstva. V trove bola druh zastvka, tu rozdvali Slovci v debnikch marmeldu a pre kad rodinu reemigrantn karty. Na zklade tchto kariet nm bolo vystaven ttne obianstvo (mu, nar. 1922, andalbert). V trove nm rozdvali modr kartu, ktor nm mohla sli na vystavenie ttneho obianstva (ena, nar. 1932, Slovensk Koml). K prchodu do Diakoviec sa vyjadrila A. Kovcsov, 76-ron reemigrantka takto: Na tret de pristal dlh transport v popoludn na stanici Diakovce (Deki). (obrzok 3 na s. 41) ia na stanici ns nikto neakal, vemi ns to prekvapilo, lebo nm subovali, e ns bud aka. Po pr mintach pristali vek vojensk nkladn aut, tak ist ak ns odvali na stanicu v Maarsku. Vojaci zaali naklada, najprv nbytok. Ja ako jedensron som ila s mamikou na prvom aute zo zvedavosti. Ke sme vchdzali do dediny ponad cestou bol vytiahnut plagt s npisom Vtame Vs na Slovensku! Spomienky z prchodu A. Matejdesa, 88-ronho reemigranta:

40

Vo veernch hodinch zastal vlak v stanici Farkasd (Vlany). Subovali nm, e ns bud aka a ani lovieika nebolo na stanici a tak do rna sme akali na zjavenie... Dvaja vojaci ns odvali do Deki (Diakovce). Vtal ns dlh plagt ponad cestou Vtame Vs na Slovensku! Obrzok 3 Stanica v Diakovciach

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011) S podmienkami v novom domove presdlen rodiny neboli vdy spokojn, vinou kvli tomu, e ich pridelen majetok v Diakovciach nebol v rovnovhe s majetkom, ktor vlastnili v andalberte, ie dostali dom v horom stave alebo menej pdy. Vek sklamanie, priviezli ns do schtralho domu a pohdzali ns do malej komrky (ena, nar. 1932, Slovensk Koml). Aj nm bol pridelen byt... dalo sa v om prebva s malou opravou (mu, nar. 1922, andalbert). Vo viacerch prpadoch sa stalo aj to, e presdlen sa nemohli okamite po prchode na Slovensko nasahova do pridelenho domu, nakoko tu ete boli nevysdlen maarsk obyvatelia. V mnohch prpadoch museli viac tdov strvi v ovea horch podmienkach, v akch ili predtm. Tto situcia bola pre tie rodiny doasn, pretoe po vysdlen vetky na presdlenie akajce rodiny reemigranti dostali nehnutenos, viac-

41

menej prislchajcu k ich majetnosti. Takto okolnosti nastali z dvodu nerovnomernho procesu etp presdovania jednotlivch slovenskch a maarskch rodn. Prve sa do takejto situcie dostala rodina A. Kovcsovej, 76-ronej reemigrantky: Ocitli sme sa ozaj vo vemi podlom, starom dome. Horie to bolo, e sme nemali pre vetok statok dos miesta. 33 kusov sme priniesli opan a ani hydinu nebolo kde umiestni, dobytok v ope. Mamka sa rozplakala oklamali ns, my ideme sp! Po tdni nm prisdovacia komisia, ktor sdlila na obecnom rade pridelila dom rpda Nagya. Rodina odchdzala s poslednm transportom z Diakoviec. Po dvoch tdoch sme sa mohli presahova do pridelenho domu. Celkom nm vyhovoval, vetko sme si vedeli umiestni, zvl zvierat, hydinu, dobytok, hospodrske stroje. Vmena obyvatestva bola sce pozitvna pre presdlench Slovkov, ve sa vrtili do materskho ttu, prestali by nrodnostnou meninou a ako obania eskoslovenska slobodne, rovnoprvne mohli pouva svoj jazyk. Ale celkovo ich situcia nebola natoko priazniv, lebo neboli splnen pvodn predstavy reemigrantov, ktor sa tili vrti na Slovensko. Najmarkantnejie sa prejavilo v skutonosti, e presdlenci sa op ocitli v postaven meniny, tentoraz vak paradoxne na zem materskho ttu. Relatvne uzatvoren kultrne homognne celky Slovkov v Maarsku sa tak rozpadli (KRUPA 1999 : 102). Prili sme do isto maarskej dediny a aj som nevedela ani slovo po maarsky. Tak isto na tom boli aj moja mama a star mama (ena, nar. 1940, andalbert).

42

IVOTN POMERY V MIKROREGINE DOLN POVAIE

MATOVA ZEM 9. 1 Geografick pomery


Doln Povaie Matova zem le na juhozpadnej asti Slovenskej republike, na Podunajskej nine. Jej jun hranica je tvoren Malm Dunajom, ktor poskytoval okrem inch vborn podmienky na mlynrstvo, zpadn hranicu tvoria Mal Karpaty, vchodnou je Vh, ktor zohral dleit lohu v ivote ud, ijcich pozd rieky a jej severn hranica je tvoren slovensko-maarskou jazykovou hranicou. Z vekej asti m jej zemie rovinat charakter, vnimku tvoria severnej a severozpadnej asti, ktor s mierne kopcovit. Pre mikroregin s charakteristick zkruty kort a moarist mtve ramen Vhu, Malho Dunaja, Dudvhu a iernej Vody. Matova zem patr medzi najteplejie a zrove najsuchie oblasti Slovenska s ronm hrnom zrok 550-600 mm. Doln Povaie Matova zem je mal as Podunajskej niny, s rozlohou 473, 75 km. Tto oblas je zloen z dvadsiatich dvoch obc, ktorch poet obyvateov spolu dosahuje slo 50 979 (GEOGRAFICK 2008 : <http.//www.tesedikovo.sk/node/53>). Z okresu aa sa sem zarauj obce ako Diakovce, Krov nad Vhom, Neded, Teedkovo, ihrec. Z okresu Galanta sem patr viac dedn, a to ierna Voda, Doln Saliby, Doln Chotr, Horn Saliby, Jelka, Koty, Krov Brod, Matkovo, Mostov, Sldkoviovo, Tomikovo, Toponica, Trstice, Vhovce, Vek Maa, Vek any, Vozokany. Patr medzi najrodnejie zemia Slovenskej republiky. Pieskovit zem mikroreginu v minulosti zabezpeovala vhodn tern na pestovanie zeleniny, avak na pestovanie obilia slila len do tej miery, aby zabezpeovala nevyhnutn vlastn potreby. Severnejie sa rozprestierajce kopce s vhodn na pestovanie obilia a vinia. Obec Diakovce sa nachdza v Podunajskej nine asi 3 km od okresnho mesta aa, ktor patr do Nitrianskeho VC. So aou je spojen dopravnou komunikciou a elezninou traou. Diakovce s charakteristick bohatosou kultrneho a prrodnho dedistva, priaznivmi klimatickmi podmienkami a lokalizanmi predpokladmi rozvoja cestovnho ruchu. V blzkosti obce sa nachdzaj geotermlne pramene.

43

9. 2 Diakovce, nov domov reemigrantov


Okolie rieky Vh bolo obvan od dvnych ias. Rieka asto menila svoje koryto a novmi ramenami, ktor vytvrali ostroveky smerovala do Dunaja. Pri jednom jej ramene, ktor neskr nazvali Mtvym ramenom, vznikla osada, z ktorej sa poas dlhch stro vyvinula dnen obec Diakovce. Prv psomn zmienka o obci sa nachdza v listine z roku 1002, kde je obec spomnan ako Wag. Kr tefan I. touto listinou daroval optstvu dev obc (statkov) z prleitosti vysvtenia kostola benediktnskeho kltora Sv. Martina. Prvoradou lohou sem prichdzajcich rehonkov, popri hospodreniu, bolo hlsenie kresanskej viery. Pravdepodobne na zaiatku 11. storoia tunajie obyvatestvo vyznvalo ete prastar vieru. Vsledkom aktivity rehonkov bolo zosilnenie kresanskho spoloenstva. Postavili aj kostol, ktor bol prvkrt spomenut v bule ppea Pascala I. z roku 1103 (MERVA 2000 : 1). Poda zznamu na statku v 12. storo sa na zem Diakoviec nachdzalo esdesiat domov, v ktorch bvali rybri, dvornci a koii. Plynutm asu poet obyvateov obce narastal a okolo roku 1220 u bolo potrebn star kostol rozri a obnovi. Pravdepodobne behom pr rokov bol postaven kostol v romnskom slohu s dvoma veami a tromi loami. Kostol sa stal v tej dobe najvznamnejou cirkevnou stavbou v okol. V roku 1228 bol vysvten nitrianskym biskupom Jakubom (BAO 1995 : 5). V 20. rokoch 13. storoia na majetku v kruhoch obyvatestva narastala nespokojnos pre stle sa zvyujce nroky. Okolo roku 1226 optstvo sce dalo menie avy, v nasledujcom roku sa vak zaali mnoi sanosti. V tomto obdob zemie napadli tatrske kmene, ktor spsobili znan kody aj na zem obce. Obec je najbliie spomenut na konci 13. storoia pod menom Dekmonostor, neskr na zaiatku 14. storoia ako statok Diaky na panstve Mata ka. Po smrti Mata ka obec sa znovu stal sasou majetku optstva (MOLNR 2008 : <http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/ Hataron_tuli_magyarsag/Deaki/pages/010_a_hontalansag.htm>). Nepokoje na statkoch a nsilie sprevdzali cel 15. storoie a pokraovali aj v 16. storo. Toto nepriazniv obdobie malo nsledky aj vo vvoji obyvatestva. V roku 1557 v obci bolo 44 prt2, v roku 1588 spomnaj u len 25 a v roku 1606 poet prt klesol na
2

Nie je jednoznan, e v tomto obdob o znamenala porta. Pravdepodobne tak nazvali pozemok nevonka. V roku 1609 jedna porta znamenala 4 pozemkov alebo 12 eliarskych domov. V roku 1647 jedna porta zase predstavovala 8 nevonckych alebo 16 eliarskych domov.

44

12. Tureck okupcie na zem Uhorska spsobili migrcie obyvatestva. Zo strednej asti krajiny hlavne majetnej udia a zemania utekali na sever a zpad, a nali tulky v okol Diakoviec. V Diakovciach, ktor dovtedy boli isto nevonckou dedinou, sa usadilo desa zemianskych rodn. Skupovali pozemky a obsadzovali opusten miesta. Na zaiatku 17. storoia rozdelenie viery hralo dleit lohu, lebo u aj v dedine bolo vea prvrencov novch vierovyznan (napr. kalvni). V roku 1661 v obci ilo okrem 13 zemianskych rodn 481 nevonkov a eliarov. V roku 1663 Turci po obsaden Novch Zmkov aj zemie obce rozvrtili, zniili a okolit dediny printili k daovej povinnosti. Obyvatelia Diakoviec utiekli. Po niekokch rokoch sa hlavnmu optovi Egyedovi Gencsymu podarilo nevonctvo nasahova sp. Opt im sbil okrem oslobodeniu od sluobnch povinnost na tyri roky aj slobodn vobu viery. Muselo prejs viac rokov aby sa obyvatestvo hmotne vysporiadalo. Okrem sluobnch a robotnch povinnost museli pre tureckho zemepna plati dane, ktor sa neustle zvyovali (MERVA 2000 : 6 8). Obyvatestvo si mohlo vydchnu iba v roku 1685, kedy vypukli nrodnooslobodzovacie boje, dsledku ktorch Turci opustili toto zemie. V roku 1700 bol opraven kostol a pravdepodobne aj vee boli vtedy upraven do dnenej podoby. V asoch Rkcziho nrodnooslobodzovacch bojov boli v Diakovciach v roku 1704 ubytovan kuruci. V 18. storo spolu s prjmami optstva vo vekej miere narstol aj poet obyvateov. Koncom 18. storoia obec mala okolo 800 obyvateov. V tomto obdob sa usadili na konci dediny aj Cigni . Tolerann patent Jozefa II. z roku 1781 dal protestantom vonos vo vierovyznan. V Diakovciach sa kalvni zorganizovali a v roku 1791 si postavili modlitebu a kolu a neskr aj vlastn kostol (MERVA 2000 : 9). V roku 1831 vypukla cholerov epidmia, ktor z obce v oktbri a novembri brala svoje obete. Obyvatelia opali svoje domovy a emigrovali najm do Rumunska, do dedn v okol Lugosu. V prvej polovici 19. storoia v Diakovciach ilo 147 nevonckych a 89 eliarskych rodn, pribline 1200 obyvateov. Po zruen nevonctva sa pomery v dedine len pomaly menili. Bval nevonctvo si ako zvykalo na skutonos, e zem na ktorej 800 rokov drelo je jeho. Neskr sa majetky postupne rozdrobili a tak asom bol chotr rozdelen na menie parcely (MOLNR 2008 : <http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/Hataron_tuli_magyarsag/Deaki/ pages/010_a_hontalansag.htm>).

45

V roku 1867 vypukol vek poiar, ktor spsobil obrovsk kody v dedine. V rokoch 1872 1875 bol katolcky kostol rozren o pseudoromnsku as poda nvrhu Frigyesa Schuleka. V roku 1889 bol obnoven a zven aj kalvnsky kostol. Na konci 19. storoia bola zaloen mlynsk spolonos a postavili nov parn mlyn na okol, ktor bol v prevdzke do 50. rokov 20. storoia. Neskr bola odovzdan aj nov katolcka kola s uiteskmi bytmi a kaplnkou (MERVA 2000 : 11). Subn vvoj obce zastavilo vypuknutie I. svetovej vojny v lete 1914. Nov ra v dejinch obce zaala ke v januri 1919 Diakovce obsadili eskoslovensk vojsk. Poda dajov prvho stania udu v eskoslovensku (1921) Diakovce mali 3131 obyvateov, z toho 96% maarskej nrodnosti. Po uplynut niekokch rokov sa ivot v dedine vrtil do normlnych koaj. V roku 1928 bola postaven aj nov kalvnska kola s uiteskm bytom. Hospodrska krza v 30. rokoch 20. storoia postihla aj Diakovce. Nezamestnanos v mnohch rodinch spsobilo vne existenn problmy. Prevan as obyvatestva sa ivila ponohospodrstvom, vnimku tvorilo niekoko remeselnkov a obchodnkov. Obec sa za takchto okolnost alej rozvjala. Dokonila sa elektrifikcia, v roku 1935 bol postaven aj kultrny dom (BENDEOV 2009 : 11). Prijatm Viedenskej dohody v roku 1938 juhozpadn as podkarpatskej Rusi, jun a vchodn as Slovenska, teda i Diakovce pripojili k Maarsku. Panstvo sa dostalo pod generlne optstvo. Popri pestovan dobre vynajcej zeleniny, koreninovej papriky, a melnov zaviedli i pestovanie lieivch rastln. Zriadili mlyny na papriku a zvod na destilciu lieivch rastln. Mnoh pracovali v Budapeti a narastal zujem mladch o alie tdium (MOLNR 2008 : <http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/Hatar on_tuli_magyarsag/Deaki/pages/010_a_hontalansag.htm>). V roku 1941 II. svetov vojna zasiahla aj Maarsko. V lete 1944 odvliekli z dediny idovsk rodiny do alianskho geta a odtia do nemeckch lgrov. idovsk spoloenstvo sa tak v obci zaniklo, ich modliteba na hlavnej ulici bola natoko pokoden, e ju museli zbra. Dnes ich pamiatku uchovva iba cintorn a v om nhrobn kamene s hebrejskmi npismi. Po vojne Maarsko muselo vetky, v roku 1938 nadobudnut zemia znovu vrti a tak eskoslovensko bolo op spojen. Cieom vedenia novho eskoslovenska bolo vytvori isto nrodnostn tt. V zujme toho sa uskutonila reslovakizcia, zatvorili maarsk koly a v roku 1947 odviezli z dediny 414 osb do iech na nten prce. Vrti sa mohli iba v roku 1949. V zmysle uzavretiu dohody medzi eskoslovenskom 46 a Maarskom o vmene

obyvatestva z Diakoviec presdlili v lete v roku 1947 163 rodn. Do vyprzdnench dvorov prili nov obyvatelia, 174 rodn z andalberta. Tmto sa zmenilo nrodnostn aj konfesionlne zloenie obyvatestva, pretoe nov obyvatelia mali slovensk nrodnos a boli prslunkmi evanjelickho vierovyznania. Po prevzat moci vo februri 1948 sa zaalo obdobie novodobch dejn. V roku 1950 bolo zaloen ponohospodrske drustvo, majetkom ktorho sa postupne stal cel chotr. Stavali sa drustevn hospodrske dvory. Od roku 1958 m obec ordinciu zo stlou lekrskou slubou. Postupom asu sa postavilo vea novostavieb, v roku 1968 aj evanjelick kostol a farnos. Budovu novej koly odovzdali v roku 1969 (MERVA 2000 : 15). V 70. rokoch 20. storoia dali do prevdzky chemick tovre Duslo, ktor bola postaven medzi Veou a Moenkom. Na vvoj obyvatestva obce to nemalo dobr vplyv, mnoho mladch rodn opustilo dedinu a nasahovali sa do sdliskovch bytov tovrne. V tchto rokoch sa zaalo aj s vybudovanm termlneho kpaliska, ktor dodnes lka rekreantov z celho Slovenska. Po brutlnom potlaen praskej tudentskej revolcie 17. novembra 1989 vypukla nen revolcia, dsledku ktorej sa aj v eskoslovensku uskutonil pd komunistickho reimu. Vek vplyv na obyvatestvo malo aj vzniknutie samostatnho Slovenska. Napriek vekm zmenm v politickom ivote obyvatestvo prevalo asy neistoty, a to hlavne kvli nezamestnanosti, ktor prina so sebou problmy. I napriek zlej hospodrskej situcie sa v 90. rokoch postavil nov obecn dom a dokonila sa aj plynofikcia obce (MERVA 2000 : 16). 9. 2. 1 Adaptcia a integrcia reemigrantov a ich nov susedsk a spoloensk vzahy Zalenenie reemigrantov do novho spoloenstva predchdzal komplikovan proces socializcie, vyadujci najm od jednotlivcov schopnos vyrovna sa so situciou, ktor sa stala aktulnou po vmene obyvatestva. Zmierenie sa s novou situciou bolo ak pre obidve strany. Priatie odchodu svojich spoluobanov nebolo pre pvodn obyvatestvo ahk, o skomplikovalo akceptovanie prchodu novch obyvateov. Vzniknut skutonos rovnakou mierou zasiahla nielen do kadodennho ivota celho spoloenstva, ale poznamenala aj psychiku jednotlivcov. Popri prejavoch spontnnej solidrnosti, o viacer presdlenci pociovali ako dleit moment uahujci preklenutie poiatonho obdobia po prchode z Maarska, sa vyskytli aj situcie sprevdzan 47

naptm, niekedy aj nenvisou. O tom sved aj vpove A. Kovcsovej, 76-ronej reemigrantky: ako sa zvykalo, pretoe sme boli odlin. Medzi mldeou boli ast bitky, nadvky Unrk! Traja policajti s obukami museli asto zasahova, zvl na zbavch v kine. Roky 1945 1948 priniesli do ivota starousadlho maarskho obyvatestva junho Slovenska vea neprjemnch udalost, ktor negatvne vplvali na vzjomn vzah medzi maarskmi obyvatemi a reemigrantmi. Po II. svetovej vojne sa maarsk obyvatestvo stalo neplnoprvnou skupinou obyvatestva. Odobranie ich eskoslovenskho ttneho obianstva, zkaz vetkch typov podpr pre obyvateov bez ttneho obianstva, ignorovanie ich v zdravotnckej starostlivosti, konfikovanie ich ponohospodrskej pdy, tatistick znenie ich potu procesom reslovakizcie, zatvorenie kl s vyuovacm jazykom maarskm, deportcie a vmena obyvatestva viedli k tomu, e maarsk obyvatestvo v Diakovciach sa s nedverou a pln predsudkami snailo prija presdlencov do spoloenskho ivota. Skutonos, e stupe ovldania slovenskho jazyka pvodnho obyvatestva bola pomerne nzka, alej zhorila podmienky na adaptciu a integrciu slovenskch presdlencov. Jazykov tolerancia, najm zo strany majoritnho obyvatestva bola absentujca, o bolo alm dvodom naptia medzi dvoma etnikami v obci. Pri takchto podmienkach bolo vytvorenie dobrch a podobnch susedskch vzahov, akch mali v andalberte pre presdlen slovensk obyvatestvo vemi nron, ale nie nerealizovaten. O tom sved aj vpove 79-ronej reemigrantky, M. Bogrovej: Na andalberte sme boli ako jedna rodina... I na Slovensku sme sa snaili vychdza dobre i napriek vekej nenvisti, bolo treba vekej tolerancie. U sme si zvykli na spolon navanie Slovci s Maarmi. Na zklade vskumu v Diakovciach mono kontatova, e napriek nepriaznivm okolnostiam sa niektorm rodinm podarilo polepi vzah s maarskmi susedmi a na rove priatestva. Dokazuje to aj vpove 71-ronej reemigrantky, A. Gomboovej: Aj moji rodiia so susedmi zblili. Otec ten im rozumel a mama tie osi z maariny pochytila a tak sme mali so susedmi vemi dobr vzahy. Podveer sedvali spolu a obas sa aj navtevovali. My deti sme spolu vystrjali a spolu sme sa hrvali a spolu pasvali husi. Mj otec sa vdy dral toho, e sused je najbliia rodina a nezle i je to Maar a i Slovk, len nech je to dobr lovek.

48

Prjemn spomienky zo susedskch vzahov m aj A. Grdiov, 74-ron reemigrantka: Nai susedia boli sympatick a priatesk. Aj spolon programy sme mali pri rznych oslavch za socializmu. 9. 2. 2 Boj reemigrantov s asimilciou pri novovzniknutch podmienkach Problm asimilcie reemigrantov do majoritnho maarskho spoloenstva sa paradoxne objavil aj po nvrate slovenskch rodn do materinskho ttu. Vina presdlencov na zklade prsubov SPK oakvala zlepenie svojho socilneho postavenia, ale o novom prostred, teda o Diakovciach, nemali konkrtnu predstavu. Agitan kampa neustle hlsala iba nvrat medzi svojich. Na to, e sa ocitn v maarskom etnickom prostred neboli psychicky pripraven a ctia sa by do dnenho da oklaman. Presdlenie najaie znali tie skupiny reemigrantov, ktor pochdzali z relatvne homognnych slovenskch sdel (PARKOV 2001 : 133). Prve takou lokalitou bol aj andalbert. Presdlenci kritizovali prsuby agitcie, poda ktorch malo presdlenie ochrni slovensk meninu od plnej asimilcie. Jednm faktorom, ktor ovplyvnil asimilciu bol bilingvizmus presdlencov. Dvojjazynos mal v novom prostred, z hadiska adaptcie a integrcie do maarskho prostredia, pozitvne dsledky, ale na druhej strane bol nevhodou pri asimilci. Znalos maarskho jazyka u prevanej viny reemigrantov bola akmsi mostom, ktor umonil preklen poiaton akosti vo vzjomnej komunikci a nadvzovan socilnych kontaktov prisahovanho a starousadlho obyvatestva (PARKOV 2001 : 134). Vina maarskho obyvatestva v Diakovciach sa nevedela dohovori po slovensky, a vo vzjomnej komunikci maarsk jazyk dostval prioritn postavenie. Dokazuje to aj vpove A. Grdiovej, 74-ronej remigrantky: Boli sme vemi prekvapen, e vetci tunaj obyvatelia rozprvali iba po maarsky...my sme sa museli prispsobi vinou im a rozprva po maarsky. S i tak vak, ktor sa rozprvaj s nami po slovensky, ale mlo. Vysvetlenie na tto situciu je skutonos, e do prchodu reemigrantov do Diakoviec znan as tunajieho obyvatestva po dlh obdobie nebola konfrontovan s potrebou osvojenia si znalosti a pouvania slovenskho jazyka. Neme by 49

zanedbaten ani to, e bezprostredne pred prchodom presdlencov Diakovce boli ete pridelen k horthyovskmu Maarsku. V takomto prostred, kde va akceptovania a pouvania slovenskho jazyka bola absentujca, reemigranti sa museli naui, alebo si uplatova ich existujcu znalos maarskho jazyka. Aj deti z ulice, hoci chodili do slovenskej koly3, po vyuovan sa rozprvali len maarsky. Vemi som im chcela rozumie a kamarti sa s nimi a tak ako no ako nie dodnes tomu nemem uveri, ale ja som sa behom mesiaca nauila rozprva a rozumie maarsky (ena, nar. 1939, andalbert). Napriek tomu vsledky vskumu v Diakovciach poukzali na to, e asimilcia reemigrantov do maarskho etnika nie je charakteristick. Mnoh si vybrali manelku alebo manela slovenskej nrodnosti, aj ich deti maj slovensk nrodnos. Dleitm faktorom zabrnenia asimilcie reemigrantov bolo aj ich, od maarskho etnika odlin vierovyznanie. Evanjelick cirkev mala aj vznamn podiel v procese integrcie presdlencov. Ich intenzvnejiemu vplyvu v tejto sfre vak brnila spoloensko-politick klma, najm od 50. rokov 20. storoia, ktorej cieom bolo prve obmedzova vplyvy cirkv na obyvatestvo. Kvli skutonosti, e Diakovce nemali pred presdlenm obyvateov, hlsiacich sa k evanjelickmu vierovyznaniu, nebolo nutn ani postavenie evanjelickho kostola. Rieenie pre tto nepriazniv situciu nali evanjelick reemigranti v doasnom navtevovan reformovanho kostola, kde sa konali nielen ome, spolon tanie Biblie, ale i stretnutia mladch. V roku 1968 bola dokonen aj vstavba evanjelickej farnosti. Vlastnctvo liturgickej literatry v rodinch presdlencov nesviselo len s ich religiznou prslunosou, ale v ich vedom sa spjalo i s deklarovanou etnickou prslunosou (PARKOV 2001 : 152). To znamen, e existencia slovenskho cirkevnho ivota prispievala k neuveritenej odolnosti voi vetkm asimilanm tlakom, a umoovala etnickej skupine prei a zachova si slovensk etnick vedomie aj vo vemi nepriaznivch podmienkach. 9. 2. 3 Kultrne a vzdelvacie aktivity reemigrantov v Diakovciach Skupiny reemigrantov po presdlen medzi majoritn maarsk skupinu pociovali, e nemu naplno uplatni svoje prirodzen jazykov prva, ktor agitan kampa

Maarsk koly boli doasne uzavret do roku 1948.

50

vmeny obyvatestva svojich prsuboch stavala do popredia a zaruovala. Okrem existencie zkladnch slovenskch kl a budovania kninc so slovenskou literatrou presdlenci nepociovali na zklade prsubov oakvan podporu a pomoc, najm zo strany ttnych orgnov (PARKOV 2001 : 137). Pri takchto podmienkach, kedy sa ich pozornos venovala predovetkm socilnej adaptci a vytvoreniu optimlnych ivotnch podmienok v novom prostred, kultrne aktivity sa dostali do pozadia. Jedinou organizciou, ktor pre presdlencov zabezpeovala, aj teraz zabezpeuje kultrnu innos je Miestny orgn Matice Slovenskej, ktor sa kontituoval po prchode presdlencov. innos Matice Slovenskej reemigranti asto hodnotili ako formlnu, lebo ich osvetov innos nebola zostaven na zklade pecifickch potrieb reemigrantov, nenadvzovali na kultrne tradcie, ktor si presdlenci do Diakoviec priniesli. V kultrnom ivote presdlencov mal dleit lohu aj Cirkevn zbor Evanjelickej cirkvi augsburskho vyznania. Napriek nedostatonej podpory MO MS, miestni matiiari boli spolu s cirkevnm zborom zrukou udriavania a zachovvania slovenskosti a hrdzou proti asimilcii vinovm maarskm obyvatestvom. 50. roky pod vplyvom idey nacionalizmu priniesli neprjemn situciu v psoben MO MS. innos takchto orgnov bola na zem celho Slovenska obmedzen (LEGISLATVA 2006 : <http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/financie/legislatva-afinancovanie-matice-slovenskej>). Absencia dostatonej podpory na upevnenie etnickho povedomia a pri organizovan kultrnych podujat charakterizovala desaroia. Kultrne aktivity na uchovvanie vlastnej kultry a etnickej identity reemigrantov urobila akou aj skutonos, e presdlenci sa ocitli v podobnej situci ako v andalberte, kde ili v podmienkach nrodnostnej meniny. Situcia sa zmenila vznikom novch pracovnch monost v neagrrnych odvetviach, zvyovanm sa zujmu o vzdelanie, ktor vyadovali lepiu znalos slovenskho jazyka, prinajmenom na rovni benej komunikcie. Vzjomn vzah sa postupne medzi dvoma etnikami v obci zlepoval. Pomal presadzovanie a akceptovanie slovenskho jazyka medzi maarskmi obyvatemi v Diakovciach pozitvne ovplyvnili aj kultrny ivot Slovkov. Pri ren a udriavan slovenskch kultrnych tradci preukazovali pasivitu nielen organizcie a rzne zujmov zdruenia, ale aj kola v Diakovciach, v ktorej neboli dostatone pripraven podmienky na slovensk vubu, aj napriek skutonosti, e vyuovanie v maarskom jazyku bolo zakzan do roku 1948. Jednoposchodov kola, ktor zabezpeila zkladn vzdelanie aj pre reemigrantov bola odovzdan a fungovala od 51 aj nasledujce

roku 1911. Obsahovala p uebn, dva uitesk byty a jeden byt pre sprvcu. Vyuovanie v slovenskom jazyku v obci bolo na vemi nzkej rovni, kee maarsk iaci sloveninu neovldali vbec a presdlenci iba slovom. V prvom roku po presdlen sa vyuovania museli zastni slovensk deti spolu s maarskmi. Kvli neefektvnej vuby v nasledujcom roku u boli rozdelen. V 50. a na zaiatku 60. rokov sa vyuovanie pre slovensk deti uskutonilo v budove dnenej Materskej koly. V roku 1969 bola nov kola dokonen, a zaali v nej sdli Z s vyuovacm jazykom maarskm a Z s vyuovacm jazykom slovenskm, ktor dnes nem prvnu subjektivitu, je neplnoorganizovan. Vyuuje sa v dvoch triedach, v ktorch s spojen ronky 1. 2. a 3. 4 (BENDEOV 2009 : 3 5). Tto nepriazniv situcia slovenskho kolstva v obci vo viacerch prpadoch printi rodiov na zapsanie svojich det do okolitch slovenskch kl. Napriek tomu, e obec sa vyznaovala menou vitalitou vzjomnch kontaktov reemigrantov v rmci kultrnych podujat, presdlenci boli, aj do dnenho da s hrd na svoj slovensk pvod, a je pre nich charakteristick vedom snaha o udriavanie albertskch tradci, najm v rmci rodiny a irieho prbuzenstva. Snaha o zachovvanie kultry a tradci sa odzrkaduje naprklad v tradinej kuchyni pri sviatonch prleitostiach a v piesovom repertori, v ktorom s zbadaten prvky tradinej kultry Bksko-andskej oblasti4. Tento stav stagncie sa v starostlivosti o kultrny rozvoj zaal meni v poslednom desaro. Dobrm prkladom dnenho ivho kultrneho ivota presdlencov v Diakovciach boli spomienkov oslavy v roku 2007, ktor slvnostne pripomnali 60. vroie ich prchodu do starej vlasti, a ktor usporiadali obec, Miestny odbor Matice Slovenskej a Cirkevn zbor ECAV (SPRVA 2007 : <http://www.matica .sk/index.php?M=169&lang=sk>). Sasou oslv boli slvnostn bohosluby v miestnom evanjelickom kostole, ktor popri miestnom farrovi Duanovi Chovancovi viedol konsenior Dunajsko-nitrianskeho seniortu, Rbert Miovch a bval farr a konsenior, 84-ron nestor evanjelickch farrov na Slovensku, Duan Albni, ktor v Diakovciach psobil vye tridsa rokov. Hlavn program a stretnutie viac ako dvesto astnkov sa potom uskutonilo v rii matiiarov pod vedenm predsednky MO MS Mrie Urbanovej v kultrnom dome (JANOVI 2011 : <http://www.luno. hu/content/view/5739/56/>).

Vi. prloha . 7, ktor obsahuje spev . Paula a manelky M. Paulovej (reemigranti z andalberta), nahrat na zaiatku 80. rokov

52

alm prkladom kultrnych aktivt a upevnenia slovenskch tradci v obci bola Vstava tradinej kultry presdlencov v Klube dchodcov, usporiadan v aprli v roku 20115. Obrzok 4 Vstava tradinej kultry

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011) 9. 2. 4 Obyaje presdlencov v novom prostred Kad skupina Slovkov si priniesla po presdlen vlastn, loklnou tradciou poznamenan prvky udovej kultry, medzi ktor patrili aj obyaje. Slovci v andalberte v dsledku ich skupinovej izolcie ako enklva mali izolovan aj tradcie. Pred presdlenm poznali iba vlastn udov kultru, ktor po vmene obyvatestva bola vo vekej miere ovplyvnen inmi prvkami kultry. Reemigranti v Diakovciach sa dostali do priameho kontaktu s nositemi inej udovej kultry, teda s maarskm etnikom. Presdlenci ili s maarskm obyvatestvom, najm v poiatonom obdob, vinou vo vyhrotench a naptch pomeroch, a natoko, e sa nechceli oboznmi ani s loklnymi tradciami. Snaili sa uchovva svoje obyaje aj pri novovzniknutch podmienkach, no niekedy to bolo vemi ak. Niektor kalendrne obyaje s vmenou obyvatestva zanikli. Takou obyajou bolo chodenie skupiny det z domu do domu
5

Vi. Prloha . 6

53

a spievanie pod oknami v ase Vianoc, a to kvli tomu, lebo rodiny reemigrantov boli rozdelen. Vo viacerch prpadoch jedna as ostala v andalberte, a druh dostala monos zaa svoj nov ivot v Teedkove. Dostali sme sa do neznmeho prostredia medzi neznmych ud, a tak sa aj nae tradcie pominuli (ena, nar. 1934, andalbert). Medzi najvznamnejie obyaje, ktor sa zachovali aj po presdlen patr predovetkm preobliekanie do masiek na zabjakch. Obdobie zabjaiek alebo zakaiek sa zanalo na Ondreja a pokraovalo cez cel zimu. Pred Vianocami zabili najviac bravov a rozren boli aj zabjaky na Pavla. V andskej oblasti (andalbert, Pitvaro, Slovensk Koml, Vek Bnhede) sa preobliekli do iat a masiek na cignsky spsob, volali ich cignky. Preobleen boli najm susedia alebo prbuzn (KRUPA 1999 : 68). V andalberte, a po presdlen aj v Diakovciach, sa chodieval za cignky manelsk pr (ba Cign, aa Cignka). Manelsk pr po prprave klobsy ticho vstpil do domu, v pitvore pred dverami do izby zastali a zaspievali. Potom voli do izby, tam si robili arty z veerajcich, a hravo od nich iadali, aby sa predstavili, kto s. Hra sa skonila po odhalen cigniek. Po skonen v dobrej nlade diskutovali o krsnej artovnej hre (mu, nar. 1964, aa). Reemigranti v Diakovciach si ponechali aj tradin pracovn obyaj lpanie kukurice, ktor bolo vznamnm hlavne v tch lokalitch Dolnej zeme, kde pestovali kukuricu vo vekom. Takou oblasou bol aj andalbert. Lpanie kukurice (bielaka) slilo na spolon zbavu mladch i starch. Ke u nalmali dos kukurice, najastejie v sobotu usporiadali bielaku (KRUPA 1999 : 67). Poda vskumov v Diakovciach sa na krtky as (1 a 2 roky) zanechali aj priadky (priatke). Priadky boli hlavne takou obyajou, ktor zabezpeovala spolon zbavu, zoznamovanie sa mladch. Napriek poiatonm konfliktom sa situcia medzi slovenskmi a maarskmi obyvatemi v Diakovciach zaala uvoova, a zanal sa proces vzjomnej kultrnej vmeny. Dochdzalo aj k poetnm mieanm manelstvm medzi mladmi Slovkmi a Maarmi, o tie poukazuje na postupn uvoovanie vzjomnch psychickch zbran a negatvnych postojov. Existencia mieanch manelstiev prirodzene viedla aj k mieaniu tradci oboch nrodov v takchto rodinch. Kvli tomu, e vek as obyaj bola pred presdlenm spojen s aktvnou asou celej komunity a pod vplyvom rznych politickch a hospodrskych okolnost, 54

ako kolektivizcia ponohospodrstva, odchod mladej genercie za prcou a pod., vek as krsnej tradinej kultry reemigrantov zanikla, alebo ostala len neplne zachovan v pamti. 9. 2. 5 Zrobkov innosti aliansky okres pred II. svetovou vojnou mal jednoznane ponohospodrsky charakter. Po prevzat moci v roku 1948 sa objavili snahy o industrializciu junho Slovenska, lebo samotn ponohospodrstvo u nebolo schopn naalej ivi obyvatestvo. Jednm z dvodov bolo aj urchlenie vytvorenia jednotnho eskoslovenskho ttu. Napriek tmto snahm na zaiatku 50. rokov poet pracovnkov v priemysle nebol vznamn, aj reemigranti v Diakovciach sa po presdlen snaili pokraova v tradinom spsobe zrobkovej innosti, a uplatova svoje ponohospodrske vedomosti na novch pozemkoch. (tabuka 8) Tabuka 8 Poet zamestnanch v okrase aa v rokoch 1950-1955 17 421 Celkov poet pracujcich z toho eny 5 871 Pracujci v: -priemysle 2 168 -stavebnctve 1 384 -ponohospodrstve 7 123 -lesnctve 4 264 -doprave + na pote 519 -obchodnctve 956 -inej sfre 1 367 Zdroj: PUKKAI, L. Mtyusfld I. : A Galntai jrs trsadalmi s gazdasgi vltozsai 1945 2000. Dunajsk Streda : Lilium Aurum, 2002. 191 s. Vina presdlencov pracovala v ponohospodrskej sfre, napriek tomu sa u od zaiatku objavili rozdiely. Km na zem Maarska ako samostatne hospodriaci ronci hospodrili na vlastnch pozemkoch, na rozsiahlych plochch slaovch usadlost, v eskoslovensku na rozparcelovanch poliach a neskr na poliach, kvli kolektivizcii V priemysle pracoval iba 12,5% pracujcich. Z celkovho potu zamestnanho obyvatestva 7 123 ud, t.j. 41% ete stle pracovalo v ponohospodrstve.

55

patriacich ttu. Prv etapa kolektivizcie ponohospodrstva trvala od roku 1949 do roku 1959, ie zaala po dvoch rokoch po presdleniu. Rozdielne boli aj podmienky hospodrskeho ivota presdlencov v Maarsku a v eskoslovensku. Zatia, o v izolovanom prostred v Maarsku sa stretvame s tradinm spsobom hospodrenia, v eskoslovensku prostrednctvom industrializcie a modernizcie spolonosti dochdza k novm podmienkam spsobu obivy. Dsledkom modernizcie bol vznik Jednotnho ronckeho drustva (JRD) v Diakovciach v roku 1950 na cca. 200 hektroch. Poda Vpisu (2009 : <http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=271&SID=9&P=1>): predmetom innosti drustva bolo podnikanie v ponohospodrskej prvovrobe, vrtane predaja nespracovanch ponohospodrskych vrobkov na ely spracovania a alieho predaja, zabezpeenie hospodrskych a socilnych potrieb svojich lenov poda zsad schvlench lenskou schdzou alebo predstavenstvom, najm zvodn stravovanie a zabezpeenie tovaru osobnej spotreby pre lenov JRD. Drobn ronci v takejto drustevnej sstave mali monos zskava sksenosti, a ui sa ako organizova ponohospodrsku vekovrobu. Jeho lenmi sa stali medzi prvmi slovensk obyvatelia Diakoviec, presdlen z Maarska, nakoko oni boli ochotn zbavi sa v chotri leiacich pd. V tomto obdob slovensk obania boli zvhodnen pri udeovan pracovnch funkci, z nich sa stali riaditelia drustva a obecnch radov. Kvli rozhodnutiu vyej moci v tomto obdob bola vek as chotra prilenen k susednm drustvm. Diakovania boli nten hospodri na zvyku chotra, ktor naalej patril k drustvu, v poiatku nepriaznivmi vsledkami. Situcia sa zlepila po udomcnen sa novch vrobnch vetiev, ako naprklad pestovanie vinia, najm cibule, o vo vekej miere prispievalo k rozreniu drustevnho majetku. Socialistick drustevn hospodrenie, finanne podporovan ttom, fungovalo a do konca socializmu (MOLNR 2008 : <http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/Hataron_tuli_magyarsag/Deaki /pages/010_a_hontalansag.htm>). 60. roky priniesli vo vbere zamestnania diakovanov, vrtane presdlencov znan zmeny. Poet zamestnanch v ponohospodrstve klesol v porovnan s predchdzajcim obdobm, teda sa u odzrkadovali snahy vyej moci o industrializciu junho Slovenska. Pomer pracujcich v priemysle a v stavebnctve v roku 1961 spolu dosiahol 31,2%, a do roku 1967 u 41,6% z celkovho potu zamestnanch pracoval v tchto sfrach. (tabuka 9 na s. 57)

56

Tabuka 9 Poet pracujcich v okrese Galanta6 v rokoch 1961 1967


Poet pracujcich Pracujci v: -priemysle -stavebnctve -ponohospodrstve -doprave -obchodnctve -slubch -zdravotnctve -kolstve a kultre -JRD 1961 33 901 6 519 4 058 4 958 795 1 811 550 751 1 711 11 840 1962 35 519 8 044 4 096 4 891 860 1 844 693 768 1 803 10 480 1963 36 522 9 903 3 227 4 796 877 1 905 683 809 2 407 10 253 1964 37 618 9 596 3 254 4 892 1 593 2 090 687 851 2 346 10 253 1965 39 233 11 807 3 648 4 486 1 541 2 144 655 893 2 169 9 821 1966 40 946 13 200 3 862 4 659 1 527 2 215 741 1 011 2 346 9 821 1967 42 430 13 665 4 006 4 192 1 518 2 276 78 1 128 2 173 10 481

Zdroj: PUKKAI, L. Mtyusfld I. : A Galntai jrs trsadalmi s gazdasgi vltozsai 1945 2000. Dunajsk Streda : Lilium Aurum, 2002. 191 s. Kvli slabch ekonomickch vsledkov drustiev ponohospodrstvo stratilo cel jednu prirodzen generciu ronkov, pretoe tto nepriazniv situcia v ponohospodrstve viedla rodiov k snahe umiestova deti do neronckych zamestnan. Zmenil sa tradin hodnotov svet presdlencov, o sa prejavilo v evidentnej strate zujmu o pdu. U nebola pre reemigrantov charakteristick prca v ponohospodrstve. Popri tomto tradinom spsobe zrobkovej innosti si na chlieb mnoh zarbali aj v priemysle, najm v zvodoch v alianskom a Galantskom obvode. (tabuka 10 a tabuka 11 na s. 58) Tabuka 10 Zvody v alianskom obvode do roku 1967 Zvod Sdlo zvodu Poet pracujcich Duslo aa 4 318 Hydrostav aa 930 Armalaton aa 25 Pozemn stavby aa 142 Tehela aa 31 Zpadoslovensk kameolom aa 15 Neded 8 Vodohospodrske stavby aa 356 Prefabrikovan prvky aa 52 Zdruenie povodia Vhu aa 185 Krajsk centrum vodointalcie a kanalizcie aa 63 Zdroj: PUKKAI, L. Mtyusfld I. : A Galntai jrs trsadalmi s gazdasgi vltozsai 1945 2000. Dunajsk Streda : Lilium Aurum, 2002. 191 s.

Diakovce od roku 1960 patrili do okresu Galanta, nakoko aliansky okres bol zruen a do roku 1996. Do Galantskho okresu patril Galantsk, aliansky, Seredsk obvod a obvod Sldkoviovo.

57

Tabuka 11 Zvody v Galantskom obvode do roku 1967 Zvod Sdlo zvodu Poet pracujcich TOS Galanta 590 Pozemn stavby Galanta 257 Zpadoslovensk nbytkrske zvody Galanta 686 Gumoina Galanta 76 Strojov a traktorov stanica Galanta 244 Oprava ponohospodrskych strojov Galanta 1998 Ponohospodrske vkupn Galanta 527 a zsobovacie stredisko Vkup odpadovho materilu Galanta 69 Zpadoslovensk hydinrske zvody Galanta 121 Zpadoslovensk mliekarne Galanta 69 Potraviny potravinrska sie Galanta 289 Zelenina vkup ovocia a zeleniny Galanta 111 Vela Zvod na spracovanie medu Galanta 48 (MEDOS) Jednota spotrebn drustvo cel obvod 1 285 Slovodev Galanta 176 Okresn stavebn podnik Galanta 1 402 Komunlne sluby Galantsk okres 657 Zpadoslovensk uhon sklady 119 Retaurcie a jedlne Galanta 251 SAD Galantsk okres 819 eskoslovensk autobusov opravre Horn Saliby 36 Okresn sprva ciest Galanta 126 Okresn priemyseln podnik Galanta 661 Zdroj: PUKKAI, L. Mtyusfld I. : A Galntai jrs trsadalmi s gazdasgi vltozsai 1945 2000. Dunajsk Streda : Lilium Aurum, 2002. 191 s. Aj po roku 1968 vznikli nov ponohospodrske a priemyseln intitcie, ktor zabezpeili podmienky na prcu v okol. V roku 1975 vznikla Trikota v ali, ktor fungovala s 850, najm enskmi pracovnkmi. S modernizciou okresnch ponohospodrskych zvod sa zaoberal Agrostav, ktor bol vtedy vznamnm podnikom v obvode.

58

Tabuka 12 daje o zamestnanosti ekonomicky aktvneho obyvatestva poda sektorov nrodnho hospodrstva
V% Mui Ponohospodrstvo a lesnctvo Priemysel Stavebnctvo Doprava, pota Obchodnctvo Socilna prca (zdravotnctvo, kolstvo) In sfry Spolu 8 258 11 901 8 109 2 646 2 070 1 583 eny 4 048 9 467 1 250 1 251 4 756 6 736 Spolu 12 306 21 368 9 359 6 826 6 826 8 319 Mui 21,0 30,5 20,8 6,8 5,3 4,1 eny 12,9 30,0 4,0 4,0 15,2 21,5 Spolu 1980 20,8 31,7 15,9 5,3 8,8 9,1 1991 17,5 30,3 13,3 5,5 9,7 11,8 Pomer ien v % 32,9 44,3 13,4 32,1 69,7 81,0

4 479 39 046

3 877 31 385

8 356 73 360

11,5 100,0

12,4 100,0

8,4 100,0

11,9 100,0

46,4 45,7

Zdroj: PUKKAI, L. Mtyusfld I. : A Galntai jrs trsadalmi s gazdasgi vltozsai 1945 2000. Dunajsk Streda : Lilium Aurum, 2002. 191 s. Na zklade dajov z tabuky 12 meme kontatova, e sa okres Galanta z ekonomickho hadiska dostal na rove vyspelejch reginov v tte. Poet pracujcich v ponohospodrstve a lesnctve klesol na 12 306, km v priemysle (spolu so stavebnctvom) pracoval 43,6% ekonomicky aktvneho obyvatestva, t.j. 30 727 ud. Tieto zmeny ovplyvnili ekonomick aj socilnu situciu obyvatestva, ijceho na tomto zem. Pozitvne zmenili ivotn podmienky juhoslovenskch rodn, vrtane rodn presdlencov. Vekos ponohospodrskeho drustva v Diakovciach koncom 80. rokov zobrazuje nasledovn tabuka: (tabuka 13) Tabuka 13 daje o ponohospodrskom drustve v Diakovciach v roku 1989 Ponohospodrske Ron dobytok (ks) Opan (ks) Poet zamestnanch zemie (ha) 1 526 1 439 3 717 316 Zdroj: PUKKAI, L. Mtyusfld I. : A Galntai jrs trsadalmi s gazdasgi vltozsai 1945 2000. Dunajsk Streda : Lilium Aurum, 2002. 191 s. Na zklade rozhodnutia Fondu nrodnho majetku boli v rokoch 1995 1997 niektor zvody v okrese privatizovan. Dsledku Transformanho zkona (42/1992 Zb. Zkon o prave majetkovch vzahov a vyporiadan majetkovch nrokov v drustvch) rozpadlo vea ponohospodrskych drustiev, drustvo v Diakovciach v spoiatku odolalo zmenm a neskr sa pretransformovalo na spolonos s ruenm obmedzenm. Agrostav bol tie likvidovan.

59

V 90. rokoch 20. storoia pomer nezamestnanch v okrese aa, poda ukazovateov zamestnanosti, bol vy ako priemer v Slovenskej republike. V roku 1997 poet nezamestnanch v okrese bol 4 382 (16,6%), ich pomer na rok 2000 dosiahol 22,03%. (tabuka 14) Tabuka 14 Vvoj nezamestnanosti v Diakovciach v rokoch 1997 2000 1997 1998 1999 2000 Poet ekonomicky 981 981 984 974 aktvneho obyvatestva Nezamestnanch 210 259 301 278 V% 21,41 26,40 30,59 28,54 Zdroj: PUKKAI, L. Mtyusfld I. : A Galntai jrs trsadalmi s gazdasgi vltozsai 1945 2000. Dunajsk Streda : Lilium Aurum, 2002. 191 s. 9. 2. 6 Udriavanie kontaktov s prbuznmi na zem Maarska V mnohch prpadoch sa z rznych prin presdli do Diakoviec rozhodla len as iroko rozvetvench rodn. Naruenie sa rodinnch a prbuzenskch vzieb kvli presdleniu bolestne dotkalo i reemigrantov, i as rodiny, ktor ostala na zem Maarska. Napriek dobrovonmu rozhodnutiu o odchode vina presdlencov, dsledku opustenia rodnej zemi, preruenia kontaktov s prbuznmi, odlinosti prrodnch, geografickch a profesijnch podmienok prevala kultrny ok, ktor mohli zmierni iba s astm udriavanm kontaktov s prbuznmi v andalberte. Pri udriavan kontaktov presdlencov na Slovensko s nepresdlenmi Slovkmi v Maarsku sa vychdzalo najm z iniciatvy najstarch ijcich generci, ktor boli citovo naviazan na predchdzajci spsob ivota a nepresdlench prbuznch. Nsledne genercie ich det, ktor u vyrastali v novch podmienkach, tieto kontakty znane obmedzili. Jednm z dvodov bolo, e ich priame prbuzenstvo v Maarsku postupne vymieralo. Za tch 60 rokov sme sa navtevovali pokia ns rodinn puto viazalo (ena, nar. 1934, andalbert). Najastejou formou udriavania kontaktov bolo vzjomn dopisovanie7, a to najm pri prleitosti rodinnch udalost (svadby, pohreby) a na sviatky (Vek noc, Vianoce). Zriedkavejmi boli osobn nvtevy, ktor sa uskutoovali nie len kvli

Vi. Prloha . 3

60

rodinnm dvodom (zastnenie sa na svadbe, pohrebe), ale aj kvli rznym udalostiam, tkajcich sa rodnej zemi, naprklad 150. vroie zaloenia andalberta, posvtenie kostolnej vee na evanjelickom kostole v Bkskej abe po rekontruovan.

61

ZVER
Prca podva komplexn obraz ivota reemigranta a jeho predkov od zaiatku 18. storoia do 90. rokov 20. storoia. Obsahuje priny odchodu skupiny Slovkov z pvodnho domova, zo severnch ast bvalho Uhorska do blahodarnos subujcej Bkesko-andskej oblasti. Prca popisuje obdobie feudalizmu, obdobie neznesitenej politickej a hospodrskej situcie na zem dnenho Slovenska, ktor negatvne vplvalo na stle zhorujce sa socilne pomery obyvatestva oblasti. Prca sa vo vyej miere sstreuje na presdlenie Slovkov, t.j. na ich reemigrciu, ktor sa vyznaovala silnejmi politickmi vplyvmi, ktor spovali v agitanch metdach eskoslovenskho ttu v kooperci s Maarskom, vzbudzujce tbu slovenskej minority v Maarsku po nvrate. Spracovanie adaptanch a integranch schopnost reemigrantov do novho prostredia, a ich radiklne zmenench ivotov poas polstoroia je najvznamnejm prnosom prce. Mem kontatova, e reemigrcia vplvala na slovensk rodiny, presdlench z andalberta v znanej miere. V prvom rade kvli radiklnej zmene prostredia km v Maarsku boli povaovan za oficilnu meninu, na Slovensku sa tou meninou aj ctili by. V druhom rade kvli rozvrteniu rodn, ktor bolo spsoben jednak opustenm rodinnch prslunkov, ktor sa nezastnili presdlenia, a jednak, v mnohch prpadoch, presdlenm lenov rodn do dvoch obc Matovej zeme, Diakoviec a Teedkova. Z dvodov, e presdlen Slovci op nadobudli svoju vlas, skonila sa ich meninov pozcia a ako obania eskoslovenska mohli slobodne, rovnoprvne pouva svoj jazyk bola vmena obyvatestva pozitvna. Celkovo ich situcia vak nebola natoko priazniv. Mnoho rodn sa stalo obeou nedostatonej kompenzcie majetku, v porovnan s ich majetkom pred reemigrciou, a ich integrciu do majoritnho maarskho spoloenstva v Diakovciach saovala nzka vedomos slovenskho jazyka viny, t.j. maarskho obyvatestva. Zmeny nastali aj v susedskch vzahoch presdlencov v Diakovciach. Starousadl obyvatelia Diakoviec sa ako zmierili so situciou, e na miesto ich bvalch susedov a kamartov prili cudz udia. Pri takchto podmienkach bolo vytvranie dobrch susedskch vzahov pre Slovkov vemi nron. Kultrne aktivity reemigrantov sa v poiatonom obdob dostvali do pozadia. innos Miestneho odboru Matice slovenskej, ktor vznikol po prchode reemigrantov bola nevyhovujca a symbolick, a v 50. rokoch aj obmedzen ttom. V kultrnom ivote 62

mal dleit lohu aj Cirkevn zbor Evanjelickej cirkvi augsburskho vyznania. Oivenie tradinej kultry presdlencov sa v dnenej dobe stva oraz populrnejm v kruhu ud, ktor vmenu obyvatestva zaili na vlastnej koi. V prci sa mi podarilo zosumarizova aj informcie o zrobkovch innostiach reemigrantov, ktor sa po niekokch rokoch od nvratu ocitli v industrializovanej spolonosti. Ich znan as vystriedala svoju tradin pracovn innos v ponohospodrstve za prcu v priemysle. Nakoko sa obec nachdza v blzkosti miest aa a Galanta, neustle pribdali nov monosti pracovania v rznych priemyselnch zvodoch. Na zver, ale nie v poslednom rade sa mi podarilo dopracova aj k shrnu informci o udriavan kontaktov medzi rozdelenmi prbuznmi. V poiatonom obdob boli nvtevy obmedzen a nerealizovaten. Najastejou formou udriavania kontaktov bolo vzjomn dopisovanie. Dsledku spracovania adaptanch, integranch schopnost, zrobkovch innost, kultrnych a vzdelvacch aktivt, foriem udriavania kontaktov a informci o novch susedskch vzahoch reemigrantov poas polstoroia sa mi podarilo splni stanoven cie o zisten a skman zmien, ktor sa vyskytli v obdob od nvratu do konca 90. rokov 20. storoia. Kee prca je shrnom zozbieranch informci o reemigrantoch z andalberta, a komplexne zachyt problematiku migrci na Doln zem, problematiku reemigrcie a vytvrania novho ivota v Diakovciach, v porovnan s predchdzajcimi podmienkami v starom domove, druh, v vodnej asti diplomovej prce stanoven hlavn cie je tie splnen. Z prce vyplva, e mnoho presdlencov sa len ako zmierilo so situciou po presdlen. Je mon kontatova, e keby u aj v ase presdlenia boli minoritn skupiny povaovan za prspevok kultrneho bohatstva pre dan tty, nemuselo by desatisce ivotov rozvrtench. Vaka dosiahnutiu vetkch stanovench cieov mi prca pomohla pribli sa k najdleitejm udalostiam v histrii mojich predkov.

63

LITERATRA A PRAMENE
ANDRUKA, P. Dolnozemsk podoby slovenskej kultry. Nitra : Univerzita Kontantna Filozofa, 2007. 292 s. ISBN 978-80-8094-111-6. BALLEKOV, K. Obraznos jazyka v meninovom spoloenstve na jazykovch ostrovoch v Maarsku (frazeologick riepky). In Kontexty identity. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2010. ISBN 978-963-88583-0-6. s. 216 223. BAO, M. TRIBNYI, J. Diakovce : Kostol Panny Mrie. Komrno : Komransk tlaiarne a vydavatestvo s. r. o., 1995. 16 s. ISBN 80-88804-13-2. BENDEOV, G. Iskolnk 60 ve. Galanta : b.m., 2009. 36 s. Bks megye [online]. 2008. [cit. 2010.12.14]. Dostupn na internete:

<http://hu.wikipedia.org/wiki/B%C3%A9k%C3%A9s_megye> BEUKOV, Z. Spoloensk kontakty maedzi obyvatemi mesta a slaov v Sarvai. In 275 rokov v Sarvai : Sympzium o Slovkoch v Maarsku. Bkesk aba : Slovensk vskumn stav, 2001. s. 80 94. BEUKOV, Z. Spoloensk ivot v Sarvai. In Nrodopis Slovkov v Maarsku 14. Budape : Magyar nprajzi trsasg, 1998. s. 91 127. BEUKOV, Z. Vplyv nboenstva na socilne vzahy a kultru obce emer. In Nrodopis Slovkov v Maarsku 18. Budape : Magyar nprajzi trsasg, 2002. s. 11 24. BOBK, J. Vmena obyvatestva medzi eskoslovenskom a Maarskom (1947-1948). Bratislava : Kubko Goral, 1996. 50 s. ISBN 80-88858-11-9. BOBK, J. Vmena obyvatestva medzi eskoslovenskom a Maarskom (1946-1948). In Slovci v zahrani. Martin : Matica Slovensk, 1982. s. 70 89. BOTK, J. BOTKOV, M. Rodina v prostred dolnozemskch Slovkov. In V slubch etnografie : A nprajztudomny szolglatban. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, stav etnografie SAV, 2004. ISBN 963-86573-1-6. s. 255 273. UKAN, J. Determinanty kultry v Kestci. In V slubch etnografie : A nprajztudomny szolglatban. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, stav etnografie SAV, 2004a. ISBN 963-86573-1-6. s. 274 282. UKAN, J. Dolnozemsk reflexie na neroncke zamestnania. Nitra : FF UKF v Nitre, 2001. 231 s. ISBN 80-8050-422-9.

64

UKAN, J. Etnick minorita a jej modifikcie. In 15 rokov Vskumnho stavu Slovkov v Maarsku. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2005. ISBN 96386573-5-9. s. 121 124. UKAN, J. Materinsk jazyk a etnick identifikcia. In Slovenina v meninovom prostred. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2004b. ISBN 96386573-2-4. s. 347 351. DIVIANOV, A. a kol. Atlas udovej kultry Slovkov v Maarsku. Bkesk aba : Slovensk vskumn stav, 1996. DIVIANOV, A. Jazyk, kultra, spoloenstvo. Bkesk aba : Slovensk vskumn stav, 1999. 335 s. ISBN 963-03-6913-3. DIVIANOV, A. TTH, A. J. UHRINOV, A. Kultra, jazyk a histria Slovkov v Maarsku. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Madarsku, 2006. ISBN 96386573-8-3. 543 s. ISBN 963-86573-8-3. DOLNK, J. Otzka ochrany slovenskho jazyka a jeho rozmanitos. In Slovenina v meninovom prostred Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2008. ISBN 978-963-87342-5-9. s. 25 30. Geografick poloha [online]. 2008. [cit. 2010. 11. 13]. Dostupn na internete: <http.//www.tesedikovo.sk/node/53> GOMBO, J. Az jrateleplt Ttkomls els fl vszzada. Slovensk Koml : Ttkomls Nagykzsgi Tancs Vgrehajt Bizottsg, 1987. 56 s. ISBN 963-03-2745-7. GOMBO, J. Slovci v junej asti Dolnej zeme. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2008. 169 s. ISBN 978-963-87342-3-5. GRIN, I. KRUPA, O. Bkscsaba nprajza. Bkesk aba : Bkscsaba Megyei Jog Vros, 1993. 1058 s. ISBN 963-03-3818-1. HORVTHOV-FARKAOV, E. Nrodnostn koly, pouvanie jazyka. In Kontexty identity. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2010. ISBN 978-96388583-0-6. s. 483 490. CHLEBNICK, J. Z minulosti a prtomnosti osady andalbert. In V slubch etnografie : A nprajztudomny szolglatban. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, stav etnografie SAV, 2004. ISBN 963-86573-1-6. s. 468 477. JANOVI, J. Navrtilci. Martin : Matica slovensk, 2007. 259 s. ISBN 978-80-7090849-5. JANOVI, J. Oslavy Slovkov v Diakovciach [online]. 2011. [cit. 2011.3.08]. Dostupn na internete: <http://www.luno.hu/content/view/5739/56/> 65

JANOVIC, J. Za chlebom na Doln zem. Ptor : Obecn rad, 2003. 208 s. ISBN 80968923-8-X. JANOVIC, J. Z kolsky na Doln zem. Martin : Matica slovensk, 2004. 221 s. ISBN 807090-735-5. JUROV, D. Slovnk demografickch pojmov. Bratislava : INFOSTAT, 2005. 71 s. ISBN 80-85659-40-9. KIRLYOV, K. V zujme zachovvania tradinej kultry Slovkov v Maarsku Svadobn obleenie Slovkov v Maarsku na poiatku 20. storoia. In Kultra, jazyk a histria Slovkov v Maarsku. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2006. ISBN 963-86573-8-3. s. 377 379. KME, M. Jazyk a obsah korepondencie dolnozemskej slovenskej inteligencie v 19. storo. In Slovenina v meninovom prostred. Bkesk aba, 2008. ISBN 978-96387342-5-9. s. 269 275. KOLEKTV Etnografick atlas Slovenska. Bratislava : VEDA, Slovensk kartografia, 1990. 123 s. ISBN 80-224-0075-0. KRUPA, O. A kiskrsi szlovkok nvallomsai a lakossgcserrl. In Dunninnen Tiszninnen. Kecskemt, 1995. s. 99 112. KRUPA, O. Kalendrne obyaje I. : Jese, predvianon obdobie. Bkesk aba : Slovensk vskumn stav, 1996. 332 s. KRUPA, O. Mal slovensk nrodopis. Bkska aba : Slovensk vskumn stav, 1999. 182 s. KRUPA, O. Omrvinky detskho folklru a hier naich Slovkov. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2002. 196 s. KRUPA, O. Sobne zvyky a daje prvch slovenskch kolonistov v andalberte poda matriky sobov miestneho evanjelickho zboru (1844 70). In Kultra, jazyk a histria Slovkov v Maarsku. Bkeska aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2006. ISBN 963-86573-8-3. s. 301 - 312. KUGLER, J. A letelepedstl a kiteleplsig. In V slubch etnografie : A nprajztudomny szolglatban. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, stav etnografie SAV, 2004. ISBN 963-86573-1-6. s. 484 499. KUGLER, J. Niektor svislosti maarsko-eskoslovenskej vmeny obyvatestva v oblasti Dolnej zeme, so zvltnym zreteom na spoloensk truktru presdlench Slovkov. In Nrodopis Slovkov v Maarsku (jubilejn vydanie 1975 2000). Budape : Magyar nprajzi trsasg, 2000. s. 143 159. 66

Legislatva a financovanie Matice slovenskej v minulosti a dnes vo vzahu k rozpotovej kapitole Ministerstva kultry Slovenskej republiky [online]. 2006. [cit. 2011.1.09]. Dostupn na internete: <http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/financie/legislatva-a-

financovanie-matice-slovenskej> LANSTYK, I. MENYHRT, J. Tanulmnyok a ktnyelvsgrl 2. Bratislava : Kalligram, 2004. 304 s. ISBN 80-7149-685-5. LENOVSK, L. Etnicita a in faktory spoloenskho ivota v Ji. In Kultra, jazyk a histria Slovkov v Maarsku. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2006. ISBN 963-86573-8-3. s. 325 334. LENOVSK, L. K niektorm kontextom identity Slovkov v Bkeskej abe. In Kontexty identity. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2010. ISBN 978-96388583-0-6. s. 347 354. MERVA, A. Diakovce : Pozoruhodnosti. Komrno : Vydavatestvo KT, s.r.o., 2000. 16 s. ISBN 80-8056-172-9. MICHLEK, J. PUKROV, I. K problematike vskumu udovho rozprvania v svislosti s migranmi pohybmi obyvatestva po 2. svetovej vojne. In Etnokultrny vvoj na junom Slovensku. Bratislava : b.m., 1992. s. 97 104. MICHALK, B. Rola osobnost a intitci pri zachovan a rozvjan kultry a jazyka minority. In Slovenina v meninovom prostred. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2008. ISBN 978-963-87342-5-9. s. 476 480. MICHALK, B. Klasifikcia asimilanch faktorov. In Kontexty identity. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2010. ISBN 978-963-88583-0-6. s. 364 371. MINISTERSTVO vntra Slovenskej republiky, ttny archv v Bratislave, fond Majetok presdlencov z Maarska do SSR, kartn 40-48/1947. MOLNR, I. Deki, Szz magyar falu knyveshza [online]. 2008. [cit. 2010.02.12]. Dostupn na internete: <http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/Hataron_tuli_magyarsag /Deaki/pages/010_a_hontalansag.htm> MOLNROV, G. Kultra, materinsk jazyk, identita. In Kultra, jazyk a histria Slovkov v Maarsku. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2006. ISBN 963-86573-8-3. s. 86 94. MOLNROV, K. Rodina v procese presdlenia na Slovensko v rokoch 1946 1948. In 15 rokov Vskumnho stavu Slovkov v Maarsku. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2005. ISBN 963-86573-5-9. s. 121 124. s. 155 165.

67

ONDREJOVI, S. Slovenina ako jazyk majoritn a minoritn. In Kultra, jazyk a histria Slovkov v Maarsku. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2006. ISBN 963-86573-8-3. s. 185 189. ONDREJOVI, S. V tieni babylonskej vee: Jazyk a identita. In Slovenina v meninovom prostred. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2008. ISBN 978-96387342-5-9. s. 91 96. PANUCHOV, E. Vchova det v rodine novohradskej Lucfalve v prvej polovici 20. storoia. In 15 rokov Vskumnho stavu Slovkov v Maarsku. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2005, ISBN 963-86573-5-9. s. 121 124. s. 171 177. PARKOV, M. Reemigrcia Slovkov z Maarska v rokoch 1946 48 : Etnokultrne a socilne procesy. Bratislava : Stimul, 2001. 284 s. ISBN 80-88982-49-9. PUKKAI, L. Mtyusfld I. : A Galntai jrs trsadalmi s gazdasgi vltozsai 1945 2000. Dunajsk Streda : Lilium Aurum, 2002. 191 s. TOLC, J. Slovensk jazykov ostrovy na Dolnej zemi ako predmet jazykovednho vskumu. In Slovci v zahrani. Martin : Matica Slovensk, 1971. s. 54 77. UTAJ, . Problmy slovensko-maarskch vzahov po II. svetovej vojne. In Slovenskomaarsk vzahy v 20. storo. Bratislava : Historick stav SAV, 1992. ISBN 80-9004424-7. s. 66 72. UTAJ, . Maarsk menina na Slovensku v rokoch 1945 1948. Bratislava : Veda, 1993. 196 s. ISBN 80-224-0209-5. VECOV, S. Vznam rodiny pre formovanie prbuzenskch vzahov. In Slovensk nrodopis, 1975, ro. 23, . 1, s. 2 22. USTEKOV, I. Remeselnci medziloklne kontakty asimilcia. In Slovenina v meninovom prostred. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2004. ISBN 963-86573-2-4. s. 356 360. USTEKOV, I. Vplyv socioprofesijnej truktry na zachovvanie meninovho jazyka. In Slovenina v meninovom prostred. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2008. ISBN 978-963-87342-5-9. s. 425 432. USTEKOV, I. Neroncke zamestnania v slovenskch obciach bakonskej oblasti. In Kultra, jazyk a histria Slovkov v Maarsku. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2006. ISBN 963-86573-8-3. s. 335 343.

68

SIGMUNDOV,

M.

Vleovanie

presdlencov

do

spoloenstva

jednej

obce

junoslovenskho pohraniia. In Etnick procesy v pohrani eskch zem po roce 1945. Praha : b.m., 1986. s. 119 127. SIRCKY, J. Dlh hadanie domova. Martin : Matica slovensk, 2002. 423 s. ISBN 807090-546-8. SIRCKY, J. Sahovanie Slovkov na Doln zem v 18. a 19. storo. Martin : Matica slovensk, 1971. 297 s. Sprva o innosti a hospodren za rok 2007 [online]. 2007. [cit. 2011.1.09]. Dostupn na internete: <http://www.matica.sk/index.php?M=169&lang=sk> SZABOV, O. Problm dvojjazynosti a dvojitej identity Slovkov v Maarsku v zrkadle tatistickch dajov. In Slovenina v meninovom prostred. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2004. ISBN 963-86573-2-4. s. 392 394. SYRN, M. Percepcia Slovkov v Maarsku a problematika ich repatricie v slovenskej spolonosti po II. svetovej vojne. In Kultra, jazyk a histria Slovkov v Maarsku. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2006. ISBN 963-86573-8-3. s. 383 391. UHRINOV, A. Intitcie Slovkov v Maarsku. Zrodky kultrnej autonmie a predpoklady zachovania jazyka?. In Kontexty identity. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2010. ISBN 978-963-88583-0-6. s. 473 482. UHRINOV, A. ILKOV, M. Slovensk jazyk v Maarsku. Bksk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2008. 353 s. ISBN 978-963-87342-4-2. VALENT, J. Prchod Slovkov na Doln zem. Preov : Pro Communio, 2007. 196 s. ISBN 978-80-969416-9-8. VRABLIC, E. Nrt presdlenia asti Slovkov z Maarska do eskoslovenska v rokoch 1946-1948. In Slovci v Maarsku. Bratislava : VSPZS, 1994. s. 278 286. Vpis z Obchodnho registra Okresnho sdu Nitra [online]. 2009. [cit. 2011.01.12]. Dostupn na internete: <http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=271&SID=9&P=1> ILK, J. Na margo osdlenia dolnozemskch osd z Gemera a Malohontu. In Kontexty identity. Bkesk aba : Vskumn stav Slovkov v Maarsku, 2010. ISBN 978-96388583-0-6. s. 311 319. Informtori: Bogrov M. (nar. 1932, Slovensk Koml), Gomboov A. (nar. 1939, andalbert), Grdiov A. (nar. 1936, andalbert), Kovcs F. (nar. 1964, aa), Matejdes O. (nar. 1922, andalbert), Trnkcziov A. (nar. 1934, andalbert)

69

PRLOHY

Prloha 1 Zoznam presdlench z andalberta do Diakoviec na zklade spisov zo ttneho archvu

1. Antal Jn 2. Antal tefan 3. Antal Juraj 4. Antalec Juraj 5. Antalec Juraj ml. 6. Antalec Michal 7. Astaloov Judita 8. Astalo Pavel 9. Astalo Ondrej 10. Astalo Ondrej 11. Astaloov Irena 12. Bal Juraj 13. Baranyi Jozef 14. Bobor Jn 15. Bobor tefan 16. Bogrov Albeta 17. Bogr tefan 18. Bogr tefan 19. Bogr Ondrej 20. Boldocky tefan 21. ap Jn 22. alovsk Jn 23. alovsk Ondrej 24. iernk Juraj st. 25. ilekov Judita 26. irik Michal 27. Danadov Albeta

28. Danadov Mria 29. Danada Jozef 30. Danada Jozef 31. Danada Ondrej 32. Danada Ondrej 33. Danada Pavel 34. Danada Pavol 35. Danada tefan 36. Danada tefan ml. 37. Danada tefan 38. Danada tefan 39. Daniov Albeta 40. Debnr Michal 41. Debnr Ondrej st. 42. Debnr Ondrej ml. 43. Dava Michal 44. uroi Jn 45. Fabin Jn 46. Faraga Matej 47. Fazekaov Anna 48. Franko tefan 49. Franko Jn 50. Franko Michal 51. Franko Michal 52. Franko Ondrej 53. Franko Pavol 54. Franko tefan

55. Franko Pavol ml. 56. Franko Ondrej 57. Franko tefan 58. Franko tefan 59. Franko tefan 60. Frankov ofia 61. Gemerov Judita 62. Gombo Matej 63. Gombo Michal st. 64. Gombo Michal ml. 65. Gubini Matej 66. Hajtman Michal 67. Hajtman tefan 68. Hajtman tefan 69. Hanes tefan 70. Hudk Jn 71. Hudkov Katarna 72. Hudk Michal 73. Hudk Michal ml. 74. Hudk tefan 75. Hudkov ofia 76. Juhs Jn 77. Juhs Juraj 78. Kntor Jn 79. Kntor Jn 80. Kntor Matej 81. Kntor Ondrej

82. Karabn Ondrej 83. Karas Pavol 84. Kov Jn 85. Krika Jn 86. Krika Jn ml. 87. Krika Matej 88. Krika Michal 89. Krika tefan 90. Krn Jn 91. Kukukov Mria 92. Kukuka Michal 93. Kukuka Ondrej 94. Kuzmov Mria 95. Kuzma tefan 96. Lehock Michal 97. Lehock Andrej 98. Lociov Elena 99. Loci tefan 100. Luc Jn 101. Major Pavel 102. Martinek Daniel 103. Martinekov Helena 104. Martinekov Judita 105. Martinek Juraj 106. Matajs Jn 107. Matajsov Judita 108. Matejdes Jn 109. Matejdes Michal

110. Matejdes Juraj 111. Matejdes tefan 112. Matejdes Ondrej 113. Matejdesov Zuzana 114. Maglock Judita 115. Moravsk tefan 116. Moovsk tefan 117. Mravkov Anna 118. Nagyov Sidnia 119. Nemokov Albeta 120. Novk Jn 121. Ondrusov Zuzana 122. Oravec Juraj 123. Oravec tefan 124. Paulo tefan 125. Pavlo Jn 126. Pavlo Ondrej 127. Pavlo Ondrej 128. Pavlo Ondrej 129. Pavlo Pavel 130. Pavlo tefan 131. Pavlo Ondrej 132. Petro Juraj st. 133. Petro Juraj ml. 134. Petro tefan 135. Rimovsk Juraj 136. Rokr Adam 137. Runkov Albeta

138. Runk Michal 139. Runk Pavol 140. Straka Pavol 141. Sudor Matej 142. Sudor Pavel 143. Sudor Juraj 144. Sudor Peter 145. Sudorov Albeta 146. Sudorov Anna 147. ulanov Judita 148. vihran Michal 149. Tthov Albeta 150. Tth Jozef 151. Tth Juraj 152. Tth Pavel st. 153. Tomaovsk Jn 154. Tsegyov Albeta 155. Tsegy Michal 156. Trnkcziov Helena 157. Trnovsk Albeta 158. Turianov Mria 159. Turian tefan 160. Tuka Jn 161. Tuka Martin 162. Uhrin Ondrej 163. Urban Juraj 164. Urban Juraj 165. Urban Matej

166. Urban Michal 167. Urbanov Zuzana 168. Vajiek tefan 169. Vajiek Pavol 170. Varga tefan 171. Varga Pavol 172. Vejo Michal 173. Vejov Mria

174. Valek Pavol 175. Veneran Jn 176. Veneran Michal 177. Veneranov Anna 178. Zdychaviar Martin 179. Zelmanov Zuzana 180. Zelman Pavol 181. Zelman tefan

182. Zeze Jn 183. Zldi Juraj 184. id Matej

Prloha 2 andalbert a Diakovce na mape

Obrzok 5 ongrdska upa a andalbert

Zdroj: vlastn spracovanie (2011) Obrzok 6 Diakovce

Zdroj: vlastn spracovanie (2011)

Prloha 3 Pohadnice, dokumentujce rove ovldania spisovnej sloveniny Slovkov z Bkeskoandskej oblasti, ktor s zrove dkazom psomnho kontaktu medzi prbuznmi

Obrzok 7 Pohadnica

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011) Obrzok 8 Pohadnica

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011)

Obrzok 9 Pohadnica

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011) Obrzok 10 Pohadnica

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011)

Prloha 4 andalbert

Obrzok 11 Dom v andalberte

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, prv polovica 20. storoia) Obrzok 12 Dom v dedine

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, 2008)

Obrzok 13 Dom v dedine

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, 2008) Obrzok 14 Dom v dedine

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, 2008)

Obrzok 15 Evanjelick kostol

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, 2008) Obrzok 16 Evanjelick kostol

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, 2008)

Obrzok 17 Interir kostola

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, 2008)

Obrzok 18 Zkladn kola

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, 2008)

Obrzok 19 Zkladn kola

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, 2008) Obrzok 20 Sla

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, 2008)

Obrzok 21 Sla

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, 2008) Obrzok 22 Sla

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, 2008)

Prloha 5 Slovci v andalberte

Obrzok 23 Slovensk rodina

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, prv polovica 20. storoia) Obrzok 24 Manelsk pr

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, prv polovica 20. storoia)

Obrzok 25 Slovensk rodina

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, prv polovica 20. storoia) Obrzok 26 Svadobn fotografia

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, prv polovica 20. storoia)

Obrzok 27 Slovensk rodina

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, prv polovica 20. storoia) Obrzok 28 Slovensk rodina

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, prv polovica 20. storoia)

Obrzok 29 Rodinn fotografia

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, prv polovica 20. storoia) Obrzok 30 Rodinn fotografia

Zdroj: fotoarchv autora (andalbert, prv polovica 20. storoia)

Prloha 5 Diakovce

Obrzok 31 Evanjelick kostol

Zdroj: fotoarchv autora Obrzok 32 Reformovan kostol

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011)

Obrzok 33 Star kolsk budova

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011)

Obrzok 34 Slvnostn otvranie novej kolskej budovy

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 1969)

Obrzok 35 Nov budova Zkladnej koly

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011) Obrzok 36 Budova Reformovanej zkladnej koly a neskr Materskej koly

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011)

Prloha 6 Vstava tradinej kultry v Diakovciach

Obrzok 37 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011) Obrzok 38 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011)

Obrzok 39 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011) Obrzok 40 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011)

Obrzok 41 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011) Obrzok 42 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011)

Obrzok 43 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011) Obrzok 44 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011)

Obrzok 45 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011) Obrzok 46 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011)

Obrzok 47 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011) Obrzok 48 Vstava

Zdroj: fotoarchv autora (Diakovce, 2011)