Alexander Sergejevič Puškin Kapitánova dcéra

Autor dielo písal v rokoch 1833-1836, ako rozprávanie hlavného hrdinu / Peter Andrejič Griňov /.

Peter Andrejič Griňov sa narodil v simbirskej dedine ako syn premiér-majora vo výslužbe Andreja
Petroviča Griňova. Ešte ho matka len pod srdcom nosila, už bol zapísaný do Semionovského pluku ako
seržant. Päťročného Petra zverili do výchovy koniarovi Saveľjičovi, ktorý ho naučil azbuku.

Keď mal Peter Andrejič Griňov dvanásť rokov, otec mu z Moskvy najal Francúza – monsieura
Beaupré, ktorý bol vo svojej vlasti holičom, potom v Prusku vojakom a do Ruska prišiel, aby tam bol
učiteľom./Bol to ožran a sukničkár, otec ho neskôr vyhodil./

Keď išlo Petrovi Andrejičovi na sedemnásty rok, otec rozhodol, že ho pošle nie do Semionovského
pluku do Petrohradu, ale do Orenburgu k vojnovému priateľovi Andreja Petroviča / ku generálovi
Andrejovi Karlovičovi R./.

Peter Andrejič Griňov odcestoval spolu s Saveľjičom do Simbirska na nákupy. Tu sa Peter Andrejič
Griňov spoznal s rotmajstrom husárskeho pluku Ivanom Ivanovičom Zurinom, ktorý s ním pil a hral
biliard. Peter Andrejič Griňov s ním prehral sto rubľov.

S nečistým svedomím a tichou ľútosťou / prinútil Saveľjiča vyplatiť dlh / sa Peter Andrejič vydal zo
Simbirska do Oremburgu. Cestou ich zastihla snehová búrka /chujava/. Stretli sedliaka, ktorý im ukázal

cestu k obydliu, kde prečkali zlé počasie. Prespali v prícestnom hostinci aj so sedliakom a ráno sa
rozlúčili. Peter Andrejič Griňov daroval sedliakovi svoj zajačí kožuch a pol rubľa na vodku.

Peter Andrejič Griňov prišiel do Orenburgu a hlásil sa u generála. Ten ho poslal do Belogorskej
pevnosti k jednotke kapitána Ivana Kuzmiča Mironova. Tu Petra Andrejiča privítala Vasilisa
Jegorovna /manželka kapitána Mironova/ a prikázala prideliť mu čistý byt. Peter Andrejič Griňov sa
v pevnosti zoznámil aj s Mašou / Máriou Ivanovnou – kapitánovou dcérou / a s Alexejom Ivanovičom
Švabrinom /dôstojník, ktorého pred piatimi rokmi za trest preložili z posádky do pevnosti – zabil v súboji
človeka/.

Peter Andrejič Griňov sa po čase zalúbil do kapitánovej dcéry a napísal jej báseň, ktorú dal posúdiť
Švabrinovi. Ten sa opovržlivo vyjadril o básni a aj o Maši a jej rodine. Peter Andrejič Griňov nazval
Švabrina klamárom a ten ho vyzval na súboj. V súboji bol Peter Andrejič Griňov zranený, Maša
s Saveľjičom ho ošetrovali a on vyznal Maši lásku. Napísal domov list, že sa chce ženiť. Otec mu napísal
list, v ktorom nesúhlasil so sobášom. /Andrej Petrovič Griňov vlastnil 300 sedliackych duší a kapitán
Mironov len jednu slúžku Palašku./ Máša sa priznala Petrovi, že Švabrin pred časom požiadal o jej ruku,
ona ho však odmietla. Chcela sa vydať za Petra, ale len vtedy, keď im požehnajú aj jeho rodičia. Inak sa
musia rozísť. Do pevnosti prišli správy o donskom kozákovi, ktorý ušiel z väzenia a prehlasuje o sebe, že
je cár Peter III. /Jemelian Pugačov/ Pevnosť sa pripravuje odraziť útok Pugačova. Máša má odcestovať
do Orenburgu – nestihla, povstalci napadli pevnosť a tá padla. Pugačov s vzbúrencami vpadli do pevnosti
a od dôstojníkov žiadal Pugačov prísahu vernosti. Pugačov dal popraviť kapitána Mironova a jedného
dôstojníka lebo ho nechceli uznať za svojho cára. Keď mal prísť na rad Peter Andrejič Griňov, ktorý chcel
tiež odmietnuť prísahu, Pugačov ho spoznal a omilostil /dovolil mu odísť z pevnosti do Oremburgu. Keď
manželka kapitána Mironova videla obeseného manžela, začala kričať a jeden z kozákov ju sekol šabľou
do hlavy – bola mŕtva. Mária Ivanovna sa skovala u popovej ženy /vydávali ju za neter popovej ženy –
tak oklamali Pugačova – Mária ochorela./ Švabrin prešiel na stranu Pugačova a stal sa veliteľom
pevnosti.

Peter Andrejič Griňov sa vybral do Orenburgu. Cestou ho dobehol kozák, ktorý mu odovzdal od
Pugačova koňa, kožuch a mal mu dať aj pol rubľa /stratil ho/. / Pugačov bol sedliak, ktorého Peter
Andrejič obdaroval./ V Orenburgu Peter Andrejič slúžil ako dôstojník a bojoval proti Pugačovi pri
obliehaní Orenburgu. Keď dostal list od Maši – Švabrin ju väznil v dome jej rodičov a nútil ju aby sa za
neho vydala – rozhodol sa vyslobodiť Mášu z Belogorskej pevnosti. Cestou Peter Andrejič a Saveľjič
narazili na vzbúrencov, ktorí ich zajali a odviedli k Pugačovi. Peter Andrejič sa priznal Pugačovovi prečo
cestuje do Belogorskej pevnosti a ten šlachtica a jeho sluhu odviezol na koči do pevnosti a vyslobodil
Mašu zo zajatia. Mladý pár sa rozhodol odísť na dedinu k Petrovmu otcovi. Cestou narazili na hliadku
cárskych vojakov, ktorí ich odviedli k majorovi Ivanovi Ivaničovi Zurinovi. Ten presvedčil Petra Andrejiča
aby slúžil pod jeho velením a domov poslal len Mašu s Saveľjičom. Po čase Zurin dostal list s rozkazom
zatknúť Perta Andrejiča Griňova, ktorý v Kazani musel vysvetlovať pred Vyšetrovacou komisiou svoj
vsťah k Pugačovovi. Griňov nechcel spomínať pred komisiou meno kapitánovej dcéry. Švabrin ho
obvinil, že Griňov bol špiónom a dostával dary od Pugačova. Griňovov otec dostal správu, že jeho syn
spolupracoval s vzbúrencami a za to mal byť popravený, cárovná mu dala milosť a posiela ho na Sibír.

Mária Ivanovna sa rozhodla odísť do Sofie, keď sa dozvedela, že cárovnin dvor je teraz v Cárskom
Sele, ubytovala sa na stanici. Ráno sa prechádzala v parku, kde stretla ženu so psíkom. Na lavičke
neznámej žene vyrozprávala svoj osud a to, že chce požiadať cárovnú o milosť pre Griňova. Neznáma
dáma si zobrala od Maši list pre cárovnú a sľúbila jej pomoc. Ešte v ten deň prišiel k Maši posol, ktorý ju
odviezol k cárovnej Kataríne II. / bola ňou neznáma dáma / a tá Maši oznámila, že Griňova prepustí
z väzenia.

Peter Andrejevič Griňov bol koncom roku 1774 prepustený z väzenia, bol pri Pugačovovej poprave,
Pugačov ho v dave spoznal a kývol mu hlavou, ktorú o chvíľu zakrvavenú ukázali ľudu. Griňov sa oženil
s Máriou Ivanovnou a ich potomstvo žije šťastne v simbirskej gubernii.

Príbeh Petra Andrejiča Griňova uverejnil vydavateľ 19. októbra 1836.