O PRINCEZNEJ, ČO UNIESLA DRAKA

Ján Navrátil

Sedel sedemhlavý drak „Ba prsty si popáliš.

v dračej diere tisíc rokov. Daj preč ruky od jazykov!“
Čakal na princeznú Elu, „Buď už ticho, sedmohlávok,
že ho zbaví okov. lebo zvolám požiarnikov.

Ela si ho domov vzala: Vyhasne ti v siedmich krkoch.

„Bude z teba žiak!“ Od dnes budeš žiačikom!
„Omyl, dievča! Nevidíš, Ja ti budem do siedmich hláv
že som hrozný drak? vtĺkať rozum tĺčikom.

Pozri na tých sedem hláv! Dobre je mať sedem hláv,

Hneď ťa vezmem na rohy. rýchlo zvládneš celú vedu:
Iba princezné viem kradnúť, do prvej ti vtlčiem počty,
a nie písať úlohy. do druhej zas vlastivedu.

Huhu! Tras sa predo mnou!“ Tretiu čítať naučím,

hrozil výmyselnej Ele. štvrtú rýmy, básničky,
„Nechvastaj sa, sedmohlávok, piatu fígle pravopisu,
teraz sú už dievky smelé, šiestu noty, pesničky.“

Nie tak ako kedysi, „A čo siedmu?“ drak sa ľaká,

keď šiel na ne z draka strach. „Ela milá, vrav!“
Strachotinky nájdeš dnes „Siedmu hlavu bude učiť
iba v smiešnych rozprávkach.“ tých šesť múdrych hláv.

„Pozor, dievča! Nemýľ si ma Keď ju všetko naučia,

s papierovým drakom, zvesím šabľu z klinca,
akých chlapci vypúšťajú šesť hláv šmyk! A zmeníš sa
na strniskách k mrakom! na múdreho princa.

Veď mne z papúľ oheň šľahá. Popýtaš ma o ruku,

Aha! Radšej sa ma boj!“ otec to hneď povie mame:
„Ozaj oheň! Aká krása! - Hurá, mama! Netráp sa už,
Spravím z teba ohňostroj.“ že tú Elu nevydáme!“

/ Z autorovej knihy ĎURO TRUĽO a figliari /