(diskusný príspevok)

Zmeny v spoločnosti sú rýchlejšie než naša schopnosť adaptovať sa na ne

Vážení prítomní!
Chcela by som nadviazať na referát mojej známej a pripomenúť najmä tú časť, v ktorej
spomenula jednu zaujímavú myšlienku. Tiež som toho názoru, že nech nastane akákoľvek
zmena v spoločnosti, nie každý je schopný sa prispôsobiť novej situácii alebo mať vôbec ten
zámer, aby upustil od toho starého.
Citát, ktorý bol použitý v predošlom príspevku by sa dal aplikovať na rôzne udalosti v našom
živote alebo ostatných ľudí na svete. Musím pritvrdiť, že neznie pozitívne. Ak nás zastihne
niečo nečakané, zvyčajne to “milé“ prekvapenie neprinesie nič dobré. Na jednej bližšie
nemenovanej inšitúcii nastali zmeny vo fungovaní určitých vecí, ktoré nikto nepredvídal.
Voľakedy to boli akceptovateľné priestupky, akých sa každý jeden z nás raz za čas dopustil.
Či už to bola zabudnutá návšteva šatne, najnovšie aj opustené zošity a učebnice v lavici
alebo neskorší príchod do školy, z čoho by sa aj dalo načas vykorčuľovať, no tých
takzvaných pätnásť minút ticha, čo si musí človek odtrpieť za zatvorenými sklenenými
dvermi hlavného vchodu, nemilo prekvapilo viacero ľudí. Obmeny v školskom poriadku prišli
síce s varovaním, no prispôsobenie sa novým pravidlám aj tak chvíľu trvalo a myslím, že
trvá dodnes.
Zdieľam názor svojej predrečníčky, že život ako taký je definíciou zmeny, za to ju však každý
vníma inak. Podaktorých zastihne nepripravených, ale po určitej časovej dobe ju prijmú a
fungujú s ňou dennodenne. Tá menej šťastnejšia skupina ľudí to prežíva ťažko. Teda,
paradoxne si sami sebe môžu byť vlastnou prekážkou k akceptácii, nakoľko sa skalopevne
držia konzervatívnych a tradičných istôt. V príspevku pomenovala aj konkrétny príklad, ale
najlepšie to ukážem na vlastnom.
Aktuálne je často riešená otázka práv a povinností jednej skupiny ľudí, ktorá rada používa
na vlastnú reprezentáciu pestré dúhové farby. Tak by mal aj podľa nich vyzerať svet. Je
viacfarebný, nie je len čisto čierno-biely, ako to viacerí predpokladajú. Mať vlastný názor nie
je žiaden priestupok, len paradoxom demokracie je ten fakt, ako sa daní konzervatívnejšie
naladení jednotlivci môžu právom o slobode prejavu, ale takto zasahujú tej pestrejšej
skupine do ich. Možno vyrastali v inej dobe či mohli mať špecifickú výchovu, z ktorej si
odniesli názory svojich rodinných blízkych a známych alebo by sa našli určite iné argumenty,
prečo to je pre nich neprirodzené, že my všetci máme rovnaké právo na to, aby sme sa
slobodne rozhodli, s kým chceme stráviť náš zvyšok života. V mnohých krajinách západne
od nás, kde takáto zmena nastala už skôr, tiež asi nebola srdečne prijatá každým, ale časom
si aj tak väčšina ľudí zvykla a fungujú tak dodnes.
Práva menšín predstavujú jeden príklad, akým štýlom si spoločnosť “zvyká na nové pravidlá
hry“. Takéto obmeny budú pribúdať neustále, a to v rôznych podobách. V posledných rokoch
sa čoraz viac spomína aj iný druh zmeny. Medzičasom sa jej pomenovanie aktualizovalo na
krízu. Jej následky nebudú zasahovať len určité menšiny, ale celú spoločnosť. Niektorí sú
možno v tom mylnom presvedčení, že nakoľko sme krajina vo vnútrozemí, zmena klímy sa
nás priamo netýka. Ako by sme vôbec mohli ovplyvniť topenie sa ľadovcov na severe
planéty či stúpanie hladiny morí na juhu. Sme niekde v strede medzi nimi, ďaleko od takej
hrozby. No zmena prichádza rýchlejšie, než si to vieme predstaviť. Zasiahnutí budeme aj my.
Už teraz by sme mali meniť naše doterajšie návyky a spôsob života, ale otepľovanie klímy
napreduje výraznejšie ako naša snaha jej zabrániť.
Na záver by som zhrnula to, že existujú mnohé podoby zmeny, s ktorými sa vieme ako
spoločnosť vysporiadať až po určitej dobe. Či už to sú školské drobnosti alebo závažne
globálne záležitosti, ktoré majú ďalekosiahly dopad. Nakoniec sa nám ale vždy nejako
podarilo si s danou situáciou poradiť, či už to bolo jednoduché alebo nie. Preto som
zvedavá, s akým riešením prídeme ako ľudstvo tentokrát.
(diskusný príspevok)
Zmeny v spoločnosti sú rýchlejšie než naša schopnosť adaptovať sa na ne

Ďakujem za pozornosť.