Rozhovory o ivote 1

Michail Veliko
kandidt ekonomickch vied.

Video s eskmi titulkami: TU

OBSAH: Zvislos na technosfre | ijeme z kolektvnej prce | Kolektvna prca a jej riadenie |
Revolcia bez plnu a o potom? | ttnos v Rusku a Japonsku | Rod, klan, mafia | Sasn
vzdelvac systm | Norma loveka | Rozvoj a degradcia | Opice a My | padok civilizcie | Skepsa a
nihilizmus | OTAZKY a ODPOVEDE | Duchovnos | Dialektika | Poctivos sa vdy dala vyvaova
zlatom | rok, lichva | Cena udskej komunikcie | Nacizmus na Ukrajine | Biosfra a technognna
za | Filozofia ako ladika | urnalisti a ich poslanie | Strata profesionality v umen riadi | Eticky
rovnorod spolonos a riadenie bez zkonov.

M.V: Tak, pre zaiatok sa privtame. Dobr de. Rozhodli sme sa vytvori aksi video cyklus
prednok alebo seminrov o tmach nho ivota a o zmysle nho ivota. Najprv sme
plnovali, e to bud prednky predmetu "Zklady sociolgie", ktor s trojdielne.

Prax vak ukazuje, e rovnak poradie slov,

ak je napsan, tak psychika loveka ho pri tan vnma inak a erp z neho pre seba
zmysel v inom reime,
ako ke sa ten ist text jednoducho preta nahlas. A tie, z hadiska renckeho umenia to
nebva plne to najlepie vystpenie, lebo z stnej rei psychika vnma zmysel trochu inak,
ne z psanho textu.

Prv diel bol napsan pred niekokmi rokmi a viae sa na historicko-politick kontext,
ktor existoval vtedy. Dnes u je zase trochu in doba, a preto je lepie t problematiku
vyklada trocha inak. Budeme hovori o ivote, o zmysle ivota a o tom, o a ako sa m
urobi preto, aby sme vetci ili lepie. Zaneme s jednoduchmi vecami, ktor nevyaduj
iadne dkazy, nakoko s bezpochyby oividn, a ak s nimi niekto neshlas, tak iba preto,
lebo zatvra pred tmito problmami oi a nechce ich vidie.
Zvislos na technosfre
ijeme v civilizcii, v ktorej sme zvisl na technosfre. Ak by kohokovek z ns premiestnili
do prrodnho prostredia bez akchkovek atribtov technosfrickho charakteru v naej
prirodzenej podobe, nech u by to bolo kdekovek: v trpoch, subtrpoch, za polrnym
kruhom, v zime alebo v lete bude vo vemi krtkej dobe po problme.
Pokia hovorme o technosfre, tak t sa v sasnosti obnovuje na zklade kolektvnej
pracovnej innosti, v ktorej dominuje to, o zvykneme nazva "profesionalizciou
odbornkov". ijeme z kolektvnej prce. A ako to vyzer v praxi?
ijeme z kolektvnej prce
Existuje jedna loha, s ktorou maj tudenti, ke im ju zadte, z nejakch dvodov vek
akosti, a to aj tak, ktor u zskali zpoty alebo urobili skku z predmetu "Teria
pravdepodobnosti a matematick tatistika":
Take, prde nkladiak pln tehl. Desa muov vytvor reaz a zane si tie tehly jeden
druhmu hdza, aby ten nkladiak vyloili. Pravdepodobnos toho, e kad z nich t tehlu
chyt, nepust a nerozbije je 0,9 (90%). Otzka znie, koko tehl zostane celch?

Auditrium: nie sme matematici.

M.V: Take 0,910 krt celkov poet tehl zostane celch, o tvor o nieo viac, ne je tretina
privezenho nkladu. Pribline dve tretiny nkladu teda bud rozbit, a ak na tom aute bolo
presne toko tehl, koko potrebovali na to, aby nieo postavili, tak vaka tomu, e vetko
porozbjali, svoj projekt nedokonia.

alia loha: 10 000 muov sa zilo a priamo na mieste sa rozhodlo, e ponc celkom od
nuly vyrobia lietadlo Airbus. Vzah k prci bud ma vetci rovnak.
o z toho vzde? tudenti obvykle odpovedaj, e by nechceli by pasaiermi toho lietadla a
ja ich zvyajne upokojujem aby sa nebli, e a tak aleko sa s tm nedostan. Je toti mlo
pravdepodobn, e by ten prv exemplr vbec dokzali posklada.

Ak od tejto lohy prejdeme k ivotu, tak aj my ijeme pribline pri rovnakom postoji k prci.
Kad produkt kolektvnej innosti obsahuje niekde v sebe mny, skryt chyby, ktor
konen uvate mus tak i onak prija ako danos alebo vynaloi dodaton silie na ich
odstrnenie. Pritom teraz vbec nemme na mysli nejak priame diverzie so zlm myslom
alebo vykonvan zo artu. Hovorme o prpade, ke sa udia profesionlne snaia plni
svoje pracovn povinnosti.

Ak m prca kolektvny charakter, tak sa kvalitatvne del na dva principilne odlin typy:
1. Je to riadiaca prca, ktorej obsahom je zadva lohy podriadenm, organizova ich
plnenie a kontrolova vsledky ich prce.
2. Potom je tu prca, ktor je iastone riadiaca, pretoe vetci musia tak i onak do
uritej miery riadi, ale svojim charakterom sa jedn viac o innos produktvnu. To
je ke v rmci uritho projektu, mus jeden lovek vzia nieo od druhho loveka,
vykona s tm urit technologick opercie a potom produkt svojej innosti
odovzda aliemu loveku, aby ten v prci pokraoval a integroval tento fragment
kolektvnej prce do dajakho vstupnho produktu.

Ak budeme hovori o riadiacej prci, tak v spolonosti vdy existuj lohy, ktor si vyaduj
profesionlnu riadiacu prcu. V dsledku existencie takchto loh potom civilizcia v
uritej etape svojho rozvoja vytvra ttnos. alej sa pod ttnosou rozumie aj
subkultra riadenia vec verejnho vznamu, loklne aj v celospoloenskom rozmere,
zaloen na profesionlnej bze.

A realita je tak, e ttnos sa zaober tmi problmami, ktor udia samostatne

(prpadne na zklade obasnej samoorganizcie skupiny iniciatvnych ud) nemu
vyriei bu vbec, alebo s poadovanou rovou kvality.

Ak sa pozrieme ako ije sasn civilizcia, tak situcia vyzer tak, e ak si ttnos
nedoke poradi s povinnosami, o ktorch som prve hovoril, potom chyby ttnosti a
zneuitia prvomoci, ktor dopa samostatne i na zklade samoorganizcie, nedoke
nikto kompenzova.
Kolektvna pra ca a jej riadenie
Dvody s jednoduch. ijeme na princpe kolektvnej prce a kvalita riadenia tejto
kolektvnej prce je zvisl na charaktere a kvalite fungovania ttnosti, ktor vytvra dan
podmienky, v interakcii s ktormi si kad z ns v medziach svojej profesionality me
zabezpei kvalitu vlastnho ivota. No ak si ttnos so svojimi povinnosami nedoke
poradi, potom me znehodnoti hocako vysok profesionalitu jednotlivcov.
Auditrium: Otzka To ani nie je otzka. Chcem si len overi, i som vs dobre pochopil.
Ke si vezmeme ten predchdzajci prklad, kedy skupina muov chcela vyrobi lietadlo a
prevedieme si ho na riadenie ttnosti, tak ak ttny radnk vykonva svoje povinnosti s
koeficientom 0,9 a spotame si koko mme radnkov, tak cel tt v podstate funguje dos
mizerne, pretoe t chyba v reazci riadenia neustle narast. Je to tak?

M.V.: Je to tak len iastone, pretoe prca ttneho apartu je dvojrovov. Po prv
ttnos nepracuje len tak svojvone. ttnos pracuje poda celkom konkrtnej koncepcie
organizcie ivota spolonosti v nadvznosti pokolen a zl kvalita ivota me by
naprogramovan u v samotnej koncepcii. To znamen, e ak je koncepcia zl a ttnos
funguje dobre, tak kvalita ivota nebude vbec uspokojiv. Ale aj v prpade, e je koncepcia
dobr a ttnos z rznych dvodov funguje zle, tak kvalita ivota znova nebude vbec
uspokojiv. Take tu sa ned hovori, e za vetko mu len radnci a ich nesvedomitos.
Ten problm teda nie je a tak jednoduch.

Od roku 2013 meme pozorova udalosti na Ukrajine.

Podstata udalost:
- prezident si nedokzal poradi so svojimi povinnosami, a niektor to nevydrali,
- niekto zaal protestova,
- niekto zaal tie protestn nlady financova,
- t, o protestovali, dfali, e ke zmet sasnho prezidenta, ke mu vezm jeho moc, tak
sa vetko zlep, pretoe prdu in udia. Prpadne plne nov udia, ktor nemali s bvalou
ttnosou ni spolon. Teda, e z Majdanu vzdu jeho ldri, ktor daj vetko do poriadku.

Existuje jedna rozprvka od Prospera Mrime, ktor sa vol Tamango.

Podstata prbehu: V Afrike il jeden nelnk, ktor sa ivil tm, e obchodoval so svojimi
skmeovcami. Raz sa nejako prertal, v dsledku oho sa sm ocitol medzi nkladom s
otrokmi, ktor bol prepravovan loou z Afriky do Ameriky. Jeho vyhliadky sa mu
samozrejme vbec nepili, take zorganizoval povstanie. Cel posdku nakoniec hodili cez
palubu a zostali tak s morskm ivlom a loou plne sami. V tej chvli ale zistili, e aby
dokzali riadi lo, musia ma aj urit znalosti. A nesta len vedie, o je to krovsk
stehovka, musia tie vedie v sprvnom porad aha za rzne lan, aby t lodika plvala v
dobrom poas sprvnym kurzom. A tie vedie, o je potrebn urobi, ak sa zmen poasie,
alebo ak chc zmeni kurz. Vzhadom na to, e tieto znalosti nemali, skonilo vetko tm, e
pomreli od hladu. Ke ich objavila anglick fregata, naive bol iba samotn Tamango, take
predsa len bol dopraven do Ameriky, kde sa spene prepil a na smr.

Auditrium: o je to krovsk stehovka?

M.V.: Je to jedna z plachiet na lodi. Ale ak itok budeme ma z toho, ak trebrs aj vieme,
e ide o plachtu, ale v skutonosti nebudeme vedie, kde sa presne na plachetnici nachdza a
o s ou mme robi?

Auditrium: To znamen, e meme aj vedie ota plachty, ale stle ete nebudeme
vedie, kam tm manvrom treba nasmerova lo.

M.V.: Chcem tm poveda, e pri riaden lode mus existova aj urit koordinovan prca.
Ak si spomenieme na asy plachetnc, tak posdka lode so 120 delami predstavovala obsluhu
rdovo 700 umi, z ktorch kad musel vas vykona svoj diel prce, inak by sa mohli
polma sane, roztrha plachty, alebo by sa mohla potopi cel lo.
Revol cia bez pla n a c o potom?
tt asto prirovnvaj k takejto lodi. T, ktor protestovali na Majdane, vbec nepremali o
tom, ak znalosti s potrebn na to, aby Majdan dokzal vyzdvihn akcieschopnch ldrov,
ktor by dokzali Ukrajine zaisti veobecn rozkvet a blahobyt. A teraz sa situcia na
Ukrajine rozvja poda scenra prbehu Prospera Mrime Tamango. No, a ako to vyzer u
ns?

Auditrium: Pribline rovnako.

M.V.: V podstate je to podobn, ale predsa len o trochu lepie. Preo je to lepie? V om je
rozdiel medzi Ruskom a Ukrajinou? Prvou ukrajinskou ttnosou bola Radjansk Ukrajina,
ktor vytvoril sdruh Stalin! Naozaj!

Auditrium: A o Kyjevsk Rus?

M.V.: Kyjevsk Rus nem s ukrajinskou ttnosou ni spolon, pretoe cel Cyklus
byln (povest) bol napsan na ruskom severe. Kobzarovia o Vladimrovi jasnom Slnieku
(Vladimrovi Svtom) nespievali. Dvod je jednoduch, ke dolo poda tradinej
chronolgie v roku 1238 k udalostiam nazvanm "Batyjevo naestvije" (Mongolsk vpd) a
Kyjev bol dobyt, tak sa na zem sasnej Ukrajiny nedalo po dobu pribline jednho
storoia i. Vetci, o zostali na ive, sa presunuli do tch miest, kde ich zl Tatri nemohli
dostihn, a to bolo severne od Novgorodsko-Pskovskch krajn. Tam v podobe eposov
uchovali svoje pamti o dobe kyjevskch knieat. Vetky byliny kyjevskho cyklu boli
napsan v 19. storo prve tam.

Auditrium: Mm otzku na Mongolo-tatarov Mnoh si myslia, e sa to vbec takto

nestalo, e ilo len o bratovraedn vojny, alebo sa tm mysl iba vpd koovnkov?

M.V.: Interpretcia toho, o sa historicky stalo, je na samostatn tmu. Na tto vec panuj
rzne nzory, ale realita je tak, e pohrebisk z tej doby vypovedaj fakticky o genocde,
prpadne o represvnych opercich prechdzajcich do genocdy. A kto to robil? To je
otvoren otzka, pretoe v jednej verzi je to boj Vekej Tartrie sa separatizmom a v druhej
verzii ide o vpd ingischnovch potomkov. Vrtime sa ale k naej tme. Ak je naa tma?

Auditrium: ttnos. O tej ste hovorili.

ta tnos v Rsk a Japonsk
M.V.: Naa ttnos. U ns ttnos existovala prinajmenom od ias Rjurika. Tto tradcia
ttnosti je uritm spsobom uloen v naom nrodnom duchu a Ukrajina stoj pred
nutnosou vybudova si svoju ttnos od nuly. Zatia tam neexistuj idey, ktor by umonili
vytvori tto stabiln funkn ttnos, ktor by podporovali vetci obyvatelia ttu.

Ak budeme hovori o naej ttnosti, meme uvies paralelu s Japonskom.

- U ns. V roku 1861 bolo zruen nevonctvo.
- Japonsko. V roku 1868 tam padol ogunt a bolo obnoven to, omu sa z hadiska Japoncov
hovor sprvna cisrska vlda.

Zhodneme sa na tom, e tartovn podmienky boli pribline rovnak.

V 70-tych rokoch minulho storoia (zrejme myslen 19.st. za cisra Meidi)* Japonsko
fakticky zlikvidovalo stavovsko-kastov hierarchiu. Bolo vyhlsen, e vetci poddan s si
pred cisrskou dynastiou rovn. To znamen, e je tu dynastia, ktor stoj osobitne a pln urit
funkcie, no vetci poddan s si rovn, take syn ronka me absolvova vojensk kolu a
sta sa dstojnkom.

Rusk imprium. Do roku 1917, alebo aj fakticky o nieo skr do roku 1914, bola
stavovsko-kastov hierarchia udrovan. Do celej rady vysokch kl sa mohli dosta iba
potomkovia achticov, a v mnohch prpadoch dokonca iba potomkovia achticov uritch
rodov, pretoe chudobn achtici nemali dos prostriedkov na zaplatenie takchto tdi.
Take alej. V roku 1904 poas Rusko-Japonskej vojny, vedelo vetko mustvo japonskho
cisrskeho nmornctva ta a psa. Priom vs chcem upozorni, e im nestailo sa naui
len 33 psmen abecedy, ale o nieo viac. U ns v roku 1917 85% obyvatestva ete nevedelo
ta a psa.

Pokia budeme hovori o princh krachu Ruskho impria, tak dvod bol jednoduch:
stavovsko-kastov zriadenie nebolo schopn spomedzi seba vyprodukova dostatone
poetn riadiacu vrstvu, ktor by zabezpeila kvalitu riadenia, ktor by Rusku umonilo
realizova ten scenr, ktor tak spene realizovalo Japonsko.

Rok 1991. alia katastrofa ttnosti. Dnes mnoh nostalgicky spomnaj na sovietsku dobu.
Avak ke sa vrtime do roku 1991, tak zistme, e prakticky vetko, o sa masovo vyrbalo
v Sovietskom zvze, ponc od kancelrskeho zakladaa za 3 kopejky a koniac najvou na
svete ponorkou Akula, na ktor mnoh nostalgicky spomnaj, tak vetko to malo vtedy v
porovnan s americkmi analgmi neprpustne horiu kvalitu. A t, ktor pla nad tm, e
Akulu rozrezali a dali do rotu, by mali vedie, e na konci 80. rokov sa v americkej
vojenskej nmornckej tlai diskutovalo na tmu:
"o robi so sovietskymi ponorkami v ase ohrozenia?"
A americk vojensk analytici vetku t diskusiu uzavreli odpoveou:
"o robi? Potpa ich! "

Preo si mohli dovoli takto odpoveda? Pretoe boli presveden o svojej beztrestnosti.
Uvedomovali si toti, e s prevahou 30 decibelov hlunosti v porovnan so sovietskymi
ponorkami bud vedie, kde sa nachdza ktorkovek z nich, a e ich zaruene bud schopn
vetky zlikvidova bez toho, aby im dali monos na odvetn der.

alej to vedie k otzke: Ako reagovalo vyie velenie, ke to prestalo by tajomstvom?

Odpove je jednoduch: Vyie velenie sa vynasnailo kandl ututla. A t, ktor iniciovali
otzku toho, e sovietske ponorky s hlunejie ne americk, boli vemi rchlo uvonen zo
svojej profesie, aby sa nemotali pod nohami a neprekali pri utajovan prehrekov.

Ak budeme hovori o princh krachu Sovietskeho zvzu, tak znova: konanie nebolo
adekvtne okolnostiam. Svoj Majdan sme si zaili v roku 1991: "Strana, nechaj ns tie
riadi" bolo heslom tej doby. Strana nm to umonila. K omu to priviedlo?

Auditrium: K rozpadu ttu.

M.V.: Dolo k rozpadu ttu, a len vaka tomu, e v nrodnom duchu zostala zapsan aspo
ak tak kultra ttneho riadenia, ostal rozpad RSFSR alebo Ruskej federcie iba v plnoch
tch, ktor si to elali. A alej sa potom od roku 2000, vaka siliu Vladimra Vladimrovia
(Putina), obnovovala funknos tch ttnych truktr, ktor vznikli po roku 1991.

Op si meme poloi otzku Je t kvalita riadenia, kvalita ivota spolonosti, ktor nm

zaisuj dostaton? Sme s ou spokojn alebo nie?
Realitou je, e so vetkm je spokojnch v lepom prpade 5% obyvatestva: Teda t, o ij
vo vilch, riadia Rolls-Royce a in drah zahranin znaky. T, ktor ij fakticky za stenami
svojich pecilnych obytnch komplexov a nemaj ni spolon so ivotom nroda.
alej je tu otzka perspektv, predovetkm tch ich! Realita je tak, e vek vina z nich
nie je schopn poskytn svojim potomkom sprvnu vchovu a vzdelanie, a ich deti a vnuci
nastupuj cestu degradcie.
Rod, klan, mafia
A alej tu mme jednu zvltnos naej histrie. Od Rjurikovch ias u ns fakticky stle
existuje rodov systm. o to znamen? To znamen, e ak lovek na zklade svojho
biologickho pvodu patr k uritmu klanu, alebo je nm adoptovan, dva mu to prvo
zauja v ttnom aparte urit funkcie nezvisle na tom, i m vhodne znalosti a prax k
tomu, aby dokzal plni povinnosti vyplvajce z funkcie, postavenia, ktor zaujal. Proti
tomuto javu vo svojej dobe bojoval Ivan Hrozn, Peter I., Stalin, vetci za to zskali reputciu
tyranov a despotov.

Ak sa pozrieme na nau histriu, tak obnovujeme rodov systm nezvisle na tom, ako je naa
ttnos organizovan:
- i u to boli jednotliv knieatstv, ke knieat bojovali o to, ktor z nich je ten hlavn,
- alebo potom nae Moskovsk crstvo,
- alebo nae Rusk imprium,
- alebo n vek a mocn Sovietsky Zvz,
- alebo naa postsovietska demokracia.
Relne u ns stle existoval rodov systm. A tento rodov systm m t zvltnos, o ktorej
som u hovoril, e nedoke zabezpei kvalitu riadenia, ktor by spolonosti umonila
odpoveda na vzvy doby a riei problmy zdeden z minulosti bez vytvrania problmov
novch.

Auditrium: Ale rovnak rodov systm panuje aj v USA. Tam je naprklad klan Bushovcov.
Tak americk vldcovia ako klan Kennedyovcov, ktor si to teda zlzol, ale aj tak. alej
Bidenovci Potom alie klany, ktor s u dos sprofanovan, kee s to finann klany:
Rothschildovci, Rockefellerovci, Baruchovci a pod. Vari tam nemaj tie rodov systm?

M.V.: A kde sa vzala Condoleezza Rice?

Auditrium: To u s in.

M.V.: Nie to nie s in.

Auditrium: To je o rove niie.

M.V.: To nie je o rove niie. To s t, ktor relne riadia. Pretoe v USA je vlda
vybudovan na trochu inom princpe. S tam objednvatelia riadenia a s tam manari
praktici.
 Take objednvatelia riadenia s naozaj z klanovho systmu, ale t svojimi osobami
kdrov kostru riadiacich pracovnkov Spojench ttov ovplyvuj minimlne,
- A manari praktici, to s celkom in klany, a len niektor z nich sa, potom ako prejd
politick sfrou, pripoja ku klanom objednvateov riadenia, ako naprklad klan
Kennedyovcov. Ak je realita? Na om najprv zarobili peniaze?

Auditrium: Naprklad na rope?

M.V.: Najprv zarobili peniaze na prohibcii (zkaz alkoholu v USA 1919-33). Take to boli
jasn kriminlne peniaze. Potom nasledovala legalizcia kapitlu, vstup do politiky,
prebvanie pri moci v kontinuite niekokch pokolen a a to dalo zklad pre prslunos k tej
sprvnej americkej aristokraci.
No ak sa budeme bavi o tom o sa tam tie deje, tak vetkm znmy sentor McCain je
prkladom toho, e rodov systm je nebezpen aj pre Spojen tty. A s McCainom sa
spjaj dve historky, o ktorch sa vea nehovor, alebo lepie povedan ignoruj sa niektor
podrobnosti.

Prv historka. Poiar lietadlovej lodi Forrestal v dsledku ktorho zhorelo niekoko desiatok
lietadiel a zomrelo viac ako sto ud. T lietadlov lo sa musela vrti z vietnamskej oblasti
do ttov a jej oprava trvala viac ako pol roka. A t raketa, ktor bola pvodcom toho poiaru,
tartovala zo sthaky, v kabne ktorej sedel McCain. Otzkou zostva len to, i on sm stlail
zl tlaidlo, alebo dolo k nejakej technickej poruche, ku ktorej sa zaplietol nhodou.

Auditrium: Treba poveda, e palebn systmy lietadiel s dupovan, t.j. muste stlai
niekoko spnaov, aby ste vystrelili.

M.V.: Kadopdne t raketa bola vystrelen z navdzacieho zariadenia sthaky, v ktorej sedel
McCain.

A druh historka. T svis s tm, e sa katapultoval a spadol do jazera uprostred Hanoja,

odkia ho vylovili. Teraz m hromadu nmietok na tmu neudskho chovania Vietnamcov,
ktor s nm v zajat zle zaobchdzali.

Ale pochopte, nie kad m tak pevn nervy a obzvl nie potom, o vykonvali Ameriania
u nich. Ke zaalo to kobercov bombardovanie Vietnamu s B-52, tak americk piloti nemali
iadne problmy s otzkami humnnosti. Tie sa u nich objavili a vtedy, ke sa tam objavili
poriadne rakety protilietadlovej obrany a straty B-52 zaali by citen. A potom, ke ich
zaali zostreova, americk letci zaali masovo psa hlsenia na tmu, e bombardova
vietnamsk dediny s B-52 nie je humnne. A ete mlokto vie, ako zareagovalo americk
letectvo na vstup sovietskych vojsk do Afganistanu.

Sovietske vojsk vstpili do Afganistanu na Silvestra roku 1980. Ja osobne tto skutonos
neospravedlujem. Hovorm len o tom, ako zareagovalo americk letectvo. V januri roku
1980 dolo v americkom letectve k nim nemotivovanmu prudkmu vzostupu nehodovosti.
Za dobu dvoch tdov zniili toko lietadiel, koko naprklad predtm za cel uplynul rok.
udsk faktor.

Ale vrme sa k naej ttnosti. S naou ttnosou je to vemi zl, pretoe jednm z dvodov
krachu Sovietskeho Zvzu boli nedostatky marxizmu. T.j. marxisticko-leninskej filozofie,
marxisticko-leninskej politickej ekonmie a sociolgie marxizmu-leninizmu. Takisto
predstavy o chode globlneho historickho procesu a regionlnych historickch procesov
formulovanch marxizmom, nezodpovedaj realite. Ak teda bolo konanie budovan na
zklade livch, obmedzench a skreslench vznamov, tak muselo skr alebo neskr
zkonite djs k jeho krachu.
c asn vzdela vac sste m
Sasn vzdelvac systm v oblasti sociolgie, histrie, politolgie, ekonomiky a financi nie
je marxistick. Je v mnohom prevzat zo Zpadu a orientovan na obsluhu liberlno-trhovho
ekonomickho modelu. O liberlno-trhovej ekonomickej terii budeme hovori neskr
samostatne, zatia sa len obmedzme tmto kontatovanm. Obyajn lovek teda dfa, e ak
zska dobr univerzitn vzdelanie v oblasti sociolgie, politolgie, histrie, ekonomiky,
financi a nastpi na miesto v ttnom aparte, tak mu jeho znalosti umonia profesionlne
pracova a zabezpei tak kvalitu riadenia, ak si praje spolonos.

V podstate u uplynulo dvadsa rokov od doby, o u ns boli zlikvidovan zvyky sovietskej

moci a to dokonca prvnicky, na rovni stavy. Mme tu teda vraj pln slobodu,
demokraciu, rozkvet demokraticky orientovanch sociologickch a ekonomickch teri. V
logike vec (ak vetko naozaj zodpoved realite) by sme teda mali vetci i dobre a nielen
tch 5%. Minimlne by mali i dobre vetci t, ktor s pripraven estne pracova ako
astnci spoloensky zjednotenej deby prce. Realita je vak tak, e dobre si ije znova len
tch 5% a ostatn maj viac i menej vhrady.

A teraz si pote predstavi, e Ljoovi Navalnmu alebo niekomu inmu sa podar

zorganizova dav tak, e Majdan sa nakoniec z Bolotnho nmestia rozri a povedie k
uchvteniu moci. Vsledkom toho bude, e Majdan z Bolotnho nmestia vyzdvihne svojich
ttnych initeov. o z toho vzde? Ni dobrho z toho nevzde z jednoduchho dvodu,
pretoe teraj riadiaci pracovnci, ktor s sce nevzdelan v otzkach sociolgie, riadenia a
ekonmie, maj napriek tomu vetkmu urit riadiace znalosti, urit riadiace sksenosti. A
tu by nastpilo nov pokolenie nevzdelanch radnkov a poslancov, ktor by navye ku
vetkmu nemali vbec iadne riadiace sksenosti. Okrem toho nesmieme zabda na to, e v
revolunch situcich, ke sa aktivuje opozcia, sa zvyajne aktivuj aj t slabomysenej,
ktor sa predtm vo vldnych orgnoch nedokzali uplatni. Take vetko pjde vemi zle.

Vznik tak otzka: "o teda mme robi?"

Realita je tak, e ak pjdeme do knhkupectva v Moskve, v Leningrade alebo inde a skpime
rznorod literatru z oblasti sociolgie, politolgie, ekonomiky a manamentu, tak ke sa
vrtime domov a poctivo si to vetko natudujeme (nie preto, aby sme dostali zpoet, alebo
urobili skku, ale aby sme po natudovan tohto materilu posilnili nejak politick stranu,
alebo s myslom, e obsadme radncku funkciu a budeme robi kariru bez toho aby sme
zneuvali radn moc, lebo nie sme iadni chamtivci, pre ktorch je heslom "Dostal som sa
ku korytu a teraz to roztome!" zkladom ivota, ale iba preto, aby sme slili nrodu), tak sa
uke, e z tch textov, ktor meme njs po knhkupectvch, nie je mon zska iadne
potrebn vedomosti. Aby som nehovoril len tak do vetra, tak je tu jedna frza, citt z uebnice
politolgie: "tt, to je koncentrovan vyjadrenie idey politickho."

Auditrium: Politickho oho?

M.V.: Politickho. To je vetko. Bodka. no? Zaujmav. Take POLITICK, ako fenomn,
ako objektvne existujci jav v ivote, to m by o?
Auditrium: To je rovnak galimati ako v uebniciach ekonmie, ktor ni nevysvetuj,
len ete viac zamotvaj.

M.V.: Presne. Pome si predsa len t vetu rozobra podrobne, slovo od slova. Ihne vyvstva
otzka, ako sa "politick" ako fenomn transformuje na "politick" ako idea? "tt, to je
koncentrovan vyjadrenie idey politickho".

Auditrium: Existuje tak bse o vahlavovi (z Alici v ri divov od Lewisa Carrolla -

Jabberwocky). Tak to je nieo podobn.

M.V.: Nie. "Politick" ako jav, ako fenomn v ivote existuje. Ako sa tento fenomn
transformuje do naich ide o tom "politickom"?

Auditrium: Nepochopitene.

M.V.: no, a alej - "Koncentrovan vyjadrenie". Ak je tu spresnenie koncentrovan, tak

by mala existova aj miera tej koncentrcie. V om sa v tte meria "koncentrcia vyjadrenia
idey politickho" ? V chmii je to pochopiten: v moloch na liter, v moloch na kilogram, v
percentch. A tu ako?

Auditrium: V hlupkoch na meter tvorcov! To je iba nvrh.

M.V.: Tu op vznik otzka. A v om budeme mera hlpos?

Auditrium: Jednotku je mon vyvin.

M.V.: To je op zo srie rovnakej demaggie, ktor je v uebnici politolgie. alej si

musme uvedomi, e to je iba jedna veta, ktorch je tam ete more, a e s tam aj alie
kapitoly. Ak budeme ta t uebnicu, tak tam bude len alia demaggia rovnako ako tu, v
tejto vete. A teraz sa pote pozrie aj do zahraniia.

Obama napsal knihu, pochybujem e sm, pravdepodobne sa pod u iba podpsal. Mono by
sme mu tie mali poloi rovnak otzku, ako to kedysi urobil Sergej Juljevi Vitte. Bol vtedy
ministrom dopravy. Jeden z elezninch magntov si u skupiny expertov objednal knihu o
rozvoji eleznc v Rusku, ktor potom vydal pekne pod svojm vlastnm menom, a ke
potom navtvil Vitta, aby mu odovzdal jeden exemplr, tak sa ho minister sptal: "A tal ste
to vbec?"

Obama mono teda napsal t knihu v reime "A tal ste to vbec?", lebo kniha je obsahovo
aleko mdrejia, ne je Obama sm v politike. A tie lohy, o ktorch psal v knihe, e je ich
treba riei, potom ako sa stal prezidentom, neriei. Hoci stal sa prezidentom okrem inho aj
vaka tomu, e tto kniha bola v rokoch 2006-2008 na ele politickch bestsellerov. no, t
kniha "Trfalos ndeje" alebo vahy o vzkriesen americkho sna.

Prezident USA Franklin Roosevelt vo svojej knihe "Besedy pri krbe" cituje Lincolna:
"Zkonnou lohou vldy je robi pre spoloenstvo ud to, o kad z nich sm individulne
nie je schopn urobi bu vbec, alebo to neme urobi dobre ".

Teraz pote porovna vyjadrenie Lincolna s tou vetou z uebnice politolgie.

Auditrium: Rozdiel je citen.

M.V.: Ten rozdiel je citen. Preo?

Pretoe ak naprklad na prednke americkej politolgie niekde v Stanforde alebo Oxforde
niekto pri svojom vklade cituje Lincolna, tak na seminri potom mu rozobera tie lohy,
ktor udia individulne nie s schopn vyriei bu vbec, alebo dobre. Lincoln povedal aj
nieo in: "tt nesmie robi za ud to, o by udia mali robi sami, alebo o mu urobi
sami." o poskytuje tmu na aliu diskusiu.

Ak sa na seminroch debatuje o tte ako o "koncentrovanom vyjadren idey politickho", tak

o dostaneme na vstupe? Demagga, ktor doke pouva politologick a sociologick
lexikn. Ovldanie tohto lexiknu je pre neho svojho druhu heslom, kom pre prstup k
uritm kruhom.

Pripusme, e sa jedn o naivnho chlapca, estnho s dobrmi myslami, ktor sa tupo uil
na univerzite a bifoval to vetko,
- e tt je koncentrovan vyjadrenie idey politickho,
- e rokov sadzba mus by vyia ako inflcia, aby Centrlna banka nekrachla
- a tak alej a tak podobne.

Take tak mladk nastpi do prce v ttnom aparte, alebo sa stane poslancom ttnej dumy
a mus zaa riei praktick lohy. A tu narazme na aliu okolnos. Aby mohli riei
problmy, aby tie problmy dokzali definova, musia sa riadiaci pracovnci medzi sebou
vedie dohovori, a preto by mali ovlda metrologicky funkn terie, ktor by popisovali,
- ako v spolonosti tak problmy vznikaj,
- ak s vzjomn vzby medzi tmito problmami,
- ak s recepty rieenia tchto problmov,
- a kto v tchto receptoch na seba berie ak podiel zodpovednosti,
- a ako maj koordinova svoju innos so vetkmi ostatnmi.

Chpete, e ak sa politick kultra buduje na zklade Lincolnovho aforizmu, e vlda mus

riei tie lohy, ktor udia individulne nie s schopn vyriei, a e by nemala robi za ud
to, o mu urobi sami, tak je to nieo konkrtne. A ak mme politick kultru zaloen na
demaggii, tak sa o iadnom rieen problmov ned hovori. A tto skutonos vytvra
veobecn dojem ohadne prce ttneho apartu. A alej tento veobecn dojem prehlbuje t
okolnos, e ak tieto problmy riei ani nemienia, a moc, ktorou disponuj, im umouje
parazitova, tak tento parazitizmus nevyaduje iadne znalosti, iadnu prax z realizcie
kolektvnej innosti.
Potrebuj len jedno:
- lovi to, o preplva okolo a
- vedie koho nemu oholi,
- vedie koho oholi mu
- a komu stojacemu vo vyej hierarchi musia zo svojho lovku da podiel.
Tomu vetkmu sa hovor korupcia.

Realita je tak, e korupnci netvoria medzi radnkmi a poslancami vinu, ale v

podmienkach riadiacej negramotnosti a pracovnej nespsobilosti viny radnckeho a
poslaneckho stavu, prve tto korupn zloka na pozad neschopnosti vetkch ostatnch
vytvra prve t tvr vldy (imid) ako strany podvodnkov a zlodejov. Aby politick strana
nebola stranou podvodnkov a zlodejov, je potrebn ma adekvtne vedomosti, ktor
vzdelvac systm neposkytuje. Vzhadom na to, e znalosti nemme a nespokojnos v
spolonosti panuje, vznik otzka: o robi s tou nespokojnosou? Ak je najjednoduchia
odpove na tto otzku?

Auditrium: Organizova von as.

M.V.: Nie, organizova von as je prli zloit. Najjednoduchou odpoveou na tto

otzku je poveda, e vetka nespokojnos pramen iba z nedostatku vlastenectva, a e sa
jedn o vemon varicie politickho extrmizmu, priom tm najspoahlivejm
prostriedkom v boji proti nedostatku vlastenectva a politickmu extrmizmu je federlny
zoznam extrmistickch materilov. Za desa rokov svojej existencie v Rusku je ten zoznam
dlh ako ten, ktor zostavila inkvizcia za tyri storoia. Chpte e ak udia vytvraj
federlny zoznam extrmistickch materilov, tak by si mali uvedomova, e to oni sami s
tmi najhormi extrmistami. Z akho dvodu?

Pretoe ak vychovvate vyrastajcu generciu a poskytnete im tak vzdelanie, e ke si

nsledne pretaj Mein Kampf, a stan sa z nich hitlerovci, potom ste vinn, pretoe ste im
poskytli defektn vzdelanie a defektn vchovu. Ak sa vm Mein Kampf nepi, a dte ho na
zoznam extrmistickch materilov, a on sa naozaj ako materil zo zoznamu stane
neprstupnm, potom akajte, e niekto natoko rozvinie svoju fantziu, a sa vm Mein
Kampf bude zda zbierkou nevinnch politickch anekdot. Fantzii sa medze neklad.
Norma c loveka
A o treba robi preto, aby sme zabrnili extrmizmu? Odpove le v rovine vzdelvacieho
systmu. Musme poskytn vyrastajcim genercim tak vchovu a vzdelanie, e ak si
takto lovek preta Mein Kampf, tak mu nebudete musie vysvetova, e to znamen
potencilne nebezpeenstvo pre cel udstvo, a e je to nebezpen pre tch, ktor sa tm
bud riadi, e je to vek zlo. Tak lovek mus by udiven, ako sa nieo tak vbec mohlo
objavi v civilizovanej spolonosti. Ale to znamen plne in vchovu a plne in vzdelanie.
Takto vzdelanie mus vedie odpoveda na otzku: Ako vyzer norma, kedy sa lovek
me nazva lovekom? Znamen to, e odpove, o znamen normlny lovek, mus by
definovan a zmysluplne vysvetlen. Mus by veobecne zrozumiten, mus by potvrden
ivotom. No a ke si polome otzku, o znamen norma pre zpadn civilizciu?

Auditrium: Vo vzahu k omu?

M.V.: Vo vzahu k osobnostnmu rozvoju na Zpade neexistuje pojem normy, pretoe

v liberlnej kultre norma znamen nekonen rznorodos, ktor me by obmedzen
iba zkonom chrniacim tto nekonen rznorodos. Take akkovek zvrtenosti s len
vyjadrenm tejto nekonenej rznorodosti.

Dnes tam neij poda nboenskej kultry. Mono, e sa nejak rituly niekde uchovali, ale
rituly a nboenstvo s dve rzne veci. Preto je pre nich pojem hriech niem efemrnym,
fiktvnym, niem, o v podstate neexistuje. A ak je nieo chpan ako hriech, tak je to
poruovanie zkona. Pre nich je poruovanie platnej prvnej pravy synonymom toho, o sa
predtm nazvalo hriechom.
Rozvoj a degrada cia
No a teraz sa pome pozrie na spolonos, v ktorej sa odohrvaj dajak procesy. Tieto
procesy mono charakterizova dvoma slovami: rozvoj a degradcia. V om je rozdiel medzi
rozvojom a degradciou?
Auditrium: Jedno je tvorenie a to druh rozklad.

M.V.: No, nie je to plne tak, pretoe aj tvorenie a rozklad, progres a regres, s iba veobecn
slov, ktor mu by naplnen rznym obsahom. Pre nich je progresom LGBT spoloenstvo
(lesby, gejovia, bisexuli a transsexulne osoby), to je norma. Za elom vchovy k tolerancii
musia chlapci do koly chodi v sukniach. Vetci kolci s povinn navtevova Gay kluby,
aby sa nauili toleranci a tak alej a tak podobne. Je to progres alebo to nie je progres?

Auditrium: Je to redukcia obyvatestva.

M.V.: Nie, toto nie je otzka ohadom redukcie obyvatestva. Je to teda progres alebo to nie
je progres?

Ak nemme predstavu, o je to normlny lovek, tak odpove na tto otzku v podstate nie je
mon.
Ak definujeme termn degradcia tak, e objekt alebo subjekt ukon svoju existenciu
skr, ne zakon cyklus, ktor mu bol biologicky preduren, tak to bude degradcia.
Ak objekt preije cel, geneticky mu preduren cyklus, tak to bude rozvoj. Rozvoj je
okrem inho tie dosiahnutie uritej novej kvality bytia pred ukonenm ivotnho cyklu,
alebo po jeho ukonen.

Rozdiel medzi degradciou a rozvojom je objektvny a viae sa na otzku: o je to norma? o

znamen normlny lovek?
Ako zpadn filozofia riei tto otzku? Za dobu niekoko tisc rokov ju nerieila nijako,
pretoe tie vzcne uebnice filozofie nespomnaj tak veci, ako e Platn i pseudo-Platn
definoval loveka ako dvojnohho neoperenho tvora.
Vraj Diogenes vzal kohta, oklbal ho a dal ho Platnovi so slovami: "Tu m toho svojho
loveka."
Platn to potom spresnil: "a so irokmi nechtami."
Diogena to ale nezastavilo, pretoe sa o om rozprva, e zaal chodi po meste Sinop vo dne
s lampou a na rozpait otzky svojich spoluobanov odpovedal: "Hadm loveka."

To znamen, e Diogenes ctil, e anatomick prznaky oividne nestaia na to, aby mohli
charakterizova skutonos, e sa lovek stal lovekom. Cel zpadn kultra je
vybudovan na rovni Platnovej defincie kde sa tvrd, e sta len patri k druhu Homo
Sapiens a i v udskej spolonosti. K omu to vedie?

Auditrium: V skutonosti je vzah zpadnej kultry, alebo povedzme to tak, vzah

civilizcie k inm nrodom, ako naprklad k africkm, austrlskym domorodcom, krovkom,
plne in. Oni ich v podstate ani za ud nepovauj.

M.V.: Oni v podstate za ud nepovauj ani ns. Vetci, ktor neij poda liberlnej
ideolgie, s z ich pohadu NEUDIA, a musia by bu ntene civilizovan poda zpadnch
manierov, alebo zlikvidovan. Priom, a to je zaujmav, v ttoch vykonali anketu na tmu:
"o by ste urobili, keby ste sa dozvedeli, e v kamart je Homo Sapiens?" 70%
respondentov odpovedalo: "Prestali by sme sa s nm stka."
 Opice a M
Ale to ete nie je vetko. Na univerzite v Yale jeden Amerian nskeho pvodu realizoval
spolone s jednou Ameriankou vemi ptav experiment. Mali tam skupinku opiiek
kapucnov, ktorch ivotn priority s charakterizovan asi takto: pln brucho a sexulna
spokojnos. Psycholgia tchto opiiek sa vraj tak akosi obmedzuje iba na tieto dve veci.
Myslm si, e je to trochu prehnan, pretoe tieto opiky sa pokaj vyuva aj ako
pomocnkov v domcnostiach rzne paralyzovanch a ako chorch ud. Urit jednoduch
opercie v domcnosti typu: vezmi, podaj, rozsvie, zavri vodu, teda doku pochopi a splni.
Take to vyzer, e to nie s tie najhlpejie opiky, ke toto doku a okrem toho nie s
agresvne.
Tto skupinku opiiek teda nauili pouva peniaze. Aby opika dostala peniaz, musela
zatiahnu pku, vynaloi silie a zska tak nejak pecifick lt etnik. Potom mohla
tento etnik poui a poprosi laboranta o bann, hrozno a in veci vmenou za etn.
Nsledne zaali meni cenu za prcu s pkou aj za ponkan sluby. Po nejakej dobe si
opiky na tie peniaze zvykli a ukzalo sa, e na dynamiku cien reaguj rovnako ako investori
na burze. Ak im ponkli dve hazardn hry jednu na prehru a druh na vhru, ale nastaven
tak, aby tatistick vsledok bol u oboch rovnak, tak dali prednos tomu hra na vhru. A
pretoe etny boli okrhle, tak raz ke laborant uhorky nenarezal na kocky, ale na kolieska,
tak si opika uvedomila, e etnik je guat rovnako ako narezan uhorka a poksila sa
vymeni koliesko uhorky miesto etnu za nieo in. A alej sa to vetko vyvinulo a k
vydieraniu a prostitcii.
To znamen, e sa v tom opiom spoloenstve po tom, o tam zaviedli peniaze, objavili
vetky neresti, ktor s charakteristick pre liberlno-buroznu civilizciu. Ak si
uvedomme, e uplynulo pribline trins tisc rokov od globlnej geofyziklnej katastrofy,
ktor zniila civilizciu Atlantdy, tak tu meme vidie, kam dospel n civilizan pokrok.
Je nulov, aj ke technosfra je rozvinut.

Pome sa teraz pozrie, ako to vyzer u ns. Ako sa k tomuto vetkmu stavia vina
nespokojencov so ivotnm tlom v Rusku? Pretrpie to a prispsobi sa.

Auditrium: A zanadva si na vldu.

M.V.: A zanadva si, to no. Vypusti paru. Uvoni svoje emcie, alebo sa ich zbavi inak,
ako naprklad na futbale, pitm piva, uvanm narkotk alebo nejako podobne. o maj robi
t, ktor to takto riei nechc? Pre vinu tch, ktor sa povauj za aktvnych, to znamen
opusti krajinu a presahova sa do civilizovanejch krajn, kde s podobn problmy
vyrieen. Medzi tak civilizovan krajiny patria: Nemecko, Vek Britnia, Kanada, USA,
Austrlia. A o si elaj t, ktor si myslia, e Zpad ije nesprvne? Maj dve varianty: bu
aby Stalin vstal z mtvych alebo celosvetov kalift.

Auditrium: Takto to plne nie je. Presnejie, as ud si to praje. A tie iastone

socializmus.

M.V.: Socializmus, a ak socializmus? Zobra a rozdeli. To nie je socializmus, pretoe

socializmus predpoklad existenciu vroby. Stelesnenm socializmu je pre vinu ud Stalin
a pre meninu Trockij. A pre tch, pre ktorch je neprijaten ateizmus, je tu zase kalift.
Realita je ale tak, e tieto odpovede na otzku: "o robi?", s vetky nesprvne! Preo?

O liberlnej zpadnej civilizcii si neskr pohovorme samostatne a zatia si iba povieme, e

poda oficilnych vedeckch dajov, raz za sto rokov priemern Anglian prde o pribline 5
a 8 bodov koeficientu IQ, toho preslvenho koeficientu inteligencie. o to znamen? To
nm dva odpove na otzku: Preo vznikol Bolonsk proces a testovac systm?
Vznikli preto, lebo nov pokolenie nedokzalo zvldnu tie uebn programy, ktor nerobili
problm ich dedkom a babkm, priom sa zpadn spoloenstvo polarizuje. Vina je
schopn u len voli polka z menu potaovch programov a vemi obmedzen menina je
schopn pouva hi-tech, s ktorm si v podstate mu poradi u aj opice, lebo vetko sa to
oraz viac obmedzuje na vber polok z menu a vetko ostatn u prebieha v automatickom
reime.
padok civiliza cie
To znamen, e tto civilizcia oividne degraduje nehadiac na vedecko-technick pokrok,
pretoe to vetko nevyhnutne skon tm, e niekto zle zvol osi v menu, e v programe bude
nejak chyba, alebo k nej asom djde, alebo nejak gnius vyrob potaov vrus, ktor
prenikne do potaovho prostredia a vsledkom bude, e automatika nebude sprvne plni
svoje funkcie. T.j. perspektvy tejto spolonosti, pokia teda nedjde k nejakm
technognnym katastrofm, s popsan Stanislawom Lemom v jeho knihe "Z hviezdnych
dennkov Ijona Tichho", Putovanie tum 26-te (24-te!) na plantu "idiotov", ktor prenechali
pln vldu nad sebou potau, ktor sa rozhodol, e zavedeniu poriadku na plante brnia
prve tto "idioti", a preto musia by plne a bezpodmienene zlikvidovan. To je to, o by v
podstate mali chpa t, ktor tak nadene tia ods na Zpad a sta sa tam plnohodnotnm
lovekom.

A t, ktor tak snvaj o kalifte, by tie mali vedie, e v zkladoch modernej vedy naozaj le
terminolgia arabskho jazyka. Alchmia, algebra, zenit, nadir a mnoho inch vrazov z
terminolgie modernej vedy bolo prevzatch z arabiny. Stalo sa tak v ase, ke bol Islam
blzky odkazu v Korne. Vaka tomu sa tam veda rozvjala, lebo v tradcii Kornu sa hovor,
e vetky vedomosti s darom od Boha. Konflikt medzi vedou a nboenstvom nie je v
naozajstnom islame mon. Ale potom, ke sa v islame rozhodli, e i sa mus len poda
aritu a nie poda svedomia a premenili islam na rituly a uctievanie modlitebnho
kobereka 5x denne, tak sa rozvoj vedy v islamskom svete zastavil. Dnes sa modern veda a
technosfra nachdza na Zpade. Realita je tak, e ak tu aj budete ma kalift, tak rovnako
budete, moji drah, rukojemnkmi tch, ktor vytvraj technosfru, ktor s vami bud
manipulova, ako sa im bude pi. Ideolgia kaliftu neumouje riei tie problmy, ktor
vytvoril Zpad, ktor vytvoril sm islamsk svet, ke nahradil islam uctievanm
modlitebnho kobereka 5x denne.

o sa tka socialistov, tak t sa delia na dve kategrie: nrodn socialisti a internacionlni

socialisti. Ani jedna, ani druh ich modifikcia, ktor s znme z minulosti, nepreukzali
svoju schopnos odpoveda na vzvy doby a riei tie problmy, ktor v mnohom aj sami
vytvrali.

Ak sa pozrieme na spsob ivota ktorejkovek z kultrne osobitch regionlnych civilizci,

i u je to liberlno-burozna alebo katolcka, islamsk i vdick v Indii, budhistick v ne
alebo jej nska i japonsk varianta, alebo aj naa rusk civilizcia, tak vade s problmy
zdeden z minulosti. Tieto problmy boli vytvoren tou tradinou mentalitou, ktor sa
nsledne prejavila innosou ud v politike, ekonomike, vede, technike a v umen. Preto tieto
problmy nemu by vyrieen na zklade vetkho toho, o u je v tchto civilizcich
obsiahnut. To znamen, e potrebujeme nejak alternatvne vedomosti, ktor musia by
realizovan v politickej praxi, v ekonomickej innosti, v prostch domcich vzahoch, v
rodine. Realita je tak, e tieto znalosti s v Rusku spracovan a vyjadren v ruskom jazyku v
materili Koncepcia Socilnej Bezpenosti. V inch kultrach vyjadren nie s. A v mnohch
prpadoch dokonca ani nie je vznesen iadna poiadavka, aby boli takto znalosti
sformulovan, i vbec hadan.
kepsa a nihilizms
U ns s na jednej strane sce u vyjadren, ale na druhej strane je tu prli mal okruh tch,
o ich naozaj potrebuj, alebo by ich chceli spozna. Vina ich bu nepotrebuje, alebo u
nich vyzvaj skepsu i nihilizmus. A skepsa a nihilizmus, to s dva vemi nebezpen javy
z toho jednoduchho dvodu, e (tto jedinci) vedia iba to, o nechc. Ale to, o vlastne chc,
a ako to uvies do ivota z tchto skeptikov a nihilistov nevypite, ani keby ste ich muili.
Tmto svojm konanm vak skeptici a nihilisti ochotne odkrvaj cestu pre odvrhnutie
ponkanho a potom, ke tohto odvrhnutia s spechom dosiahnu, nhle stoja na ruinch a
pred nutnosou, ak samozrejme ete ostan naive, vytvori nieo bu od nuly, alebo z
bohch zvykov.

Auditrium: Ja vm dokonca budem oponova. Obvykle skeptici a nihilisti nadvaj na

existujcu vldu a zriadenie a potom, ke padne a vznikne in, ako to bolo u ns s rozpadom
ZSSR a vznikom novho Ruska, zanaj op nadva na nov poriadky.

M.V.: Nie hne, ale zanaj.

Auditrium: no, pretoe oni zvyajne sami ni nevytvraj, len traj a vetkm nadvaj.

M.V.: To je urit kategria skeptikov a nihilistov. Aj tak existuje. Ale s aj tak, ktor
zanaj ako nihilisti a potom s nhle postaven pred nutnos nieo vytvori, a tu sa zrazu
uke, e im kultra psychickho osobnostnho jednania neumouje okovek vytvori. V
lepom prpade im umouje nieo odkoprova, ke sa pozr k susedom a pokaj sa
aplikova ich sksenosti, o je v podstate opiie sprvanie.

Auditrium: Ale to predsa nie je zl, bra ohad na cudzie sksenosti, aby sme sami nestpili
na hrable.

M.V.: S podmienkou, e t cudzia sksenos je funkn. No realita je tak, e ke sme sa v

roku 1991 rozhodli prevzia zpadn sksenos, Japonci na to reagovali tak, e sme plne
blb, pretoe oni sami preberaj nae sksenosti zo stalinskej epochy. A jedin ich problm je
vraj len v tom, e si u nich Mitsubishi s Toshibou konkuruj a my sme mali jedin ttny
superkoncern, ktormu nevznikali nklady na prekonvanie necnost konkurencie. To si
myslia Japonci. Chpte, e existuje rozdielny spsob preberania sksenost, pretoe
sksenosti je mon prebera tvorivm spsobom ale aj ablnovito.

alia zaujmavos. V 90. rokoch sa vysielal seril o tom, ako sa skupina Anglianov dostala
do Japonska, tento seril sa volal gun. Kedysi v 17. storo sa anglick lo ocitla pri
japonskch brehoch a vetci padli do japonskho zajatia. A o bolo alej? Jednou z postv bol
Toranaga, ktor sa neskr aj stal gunom. Jedna z jeho charakteristk bola: "Pn Toranaga
je vemi mdry lovek, ktor sa len zriedkakedy mli." Spomete si na perestrojku/prestavbu.
Michail Sergejevi Gorbaov, Anatolij Alexandrovi Sobak a tak alej V tom zozname by
sa dalo pokraova. Hovorilo sa o nich: "S to vemi inteligentn udia, ktor vedia reni aj
bez papiera".

Auditrium: no, bohuia to bolo tak.

M.V.: To s tie kritri intelektulnych schopnost. V rznych kultrach s rzne. Take ak
niekde je - pn Toranaga vemi mdry lovek, ktor sa zriedkakedy mli, tak tam bud
realizova jednu politiku, a ak je inde sdruh Sobak vemi inteligentn lovek, ktor doke
reni bez papiera, tam bud realizova druh politiku s inmi vsledkami.

Auditrium: Bohuia no.

M.V.: iadne "bohuia", realita je tak, e, aby nedochdzalo k "bohuia", musme vytvra
urit kultru osobnostnej psychickej innosti, snai sa zska adekvtne vedomosti, ktor
nm umonia riei problmy zdeden z minulosti tak, aby sme nevytvrali nov. ri tieto
znalosti v spolonosti a budova nov kultru, fakticky nov civilizciu. Myslm si, e tmto
by sme mohli vodn prednku ukoni.

OTAZKY a ODPOVEDE

Auditrium: no, akujem.

M.V.: Mete kls otzky. Tie s vdy prnosom.

Auditrium: Vy ste hovoril o 33 psmench abecedy, ktor poznali nmornci a dokonca o

nieo viac. o ste mal na mysli tm a o nieo viac?

M.V.: Hovoril som o tom, e Japonci sa museli na rozdiel od ns naui viac ne 33 psmen
abecedy. Oni predsa maj hieroglyfick a navye slabin psmo, a preto sa v kadom prpade
museli naui aleko viac symbolov, ako poznme my. To som mal na mysli.

Auditrium: Otzka k Amerianom. Ke ste hovoril, e by potpali jadrov ponorky, tak ste
mal na mysli to, e by ich likvidovali?

M.V.: no likvidovali. To znamen, e ak by bola doba ohrozenia, tak by presne vedeli, kde
sa nae ponorky nachdzaj a vzadu za kadou naou by visela ich sthacia ponorka, a ak by
sa ich prezident rozhodol e je as, tak by vetky dostali rozkaz potpa aj strategick lode.

Auditrium: Ja mm niekoko otzok. Na jednej strane ste na konci hovoril o tom, e naa
kultra sa li od japonskej, naa kultra a sociolgia, e u ns za inteligentnho povauj
loveka, ktor doke dobre reni, mnoho hovori o rznych veciach, ale e lovek, ktor
dobre ren, nie vdy doke dobre riadi. Ja asto natam ud ako je Nikolaj Viktorovi
Starikov, poslanec Jevgenij Fjodorov a in, a vemi asto vidm, e na YouTube udia pu vo
svojich komentroch pod ich videami:
"Starikov je chlapk, hovor vetko vemi dobre, to by bol prezident."
"Fjodorov je chlapk, hovor vetko vemi dobre, to by bol prezident."
A nie raz, ale vemi asto. Je toho vea.

M.V.: Odpove na tto otzku je nasledovn: ak budeme vychdza z toho, e tak udia ako
Kristus a Mohamed neboli chamtivci, boli pravdo-vern a mali priamy kanl, prostrednctvom
ktorho sa dokzali radi s Najvym o akejkovek otzke, tak si predstavte situciu, e prde
tak Kristus a stane sa hlavou Ruskho ttu. On sm ale nebude schopn nahradi cel t
pribline 18-milinov (a mono aj poetnejiu) skupinu radnkov od zkladnej rovne a
po rove premira iba svojou osobou. Je potrebn ma k dispozcii 18 milinov
kvalifikovanch radnkov, vychovanch s tmi sprvnymi znalosami, transformovanch na
sprvne manarske zrunosti. A navye k tomu vetkmu, mali by okrem svojich
manarskych zrunost a kompetenci, by vetci aj charaktern a estn.

Auditrium: No vidte a vekou otzkou teda je: Kde ich vetkch nabra?

M.V.: Ako sa spieva v tej piesni: "zlepila som ich z toho, o bolo po ruke". Budeme musie
zaa s premenou toho o mme, na to o by sme chceli ma.

Auditrium: Je to teda tak, e u ns existuje urit systm (vrtane vzdelvacieho), a prklad

toho ako sa u ns pu uebnice sociolgie, politolgie, ste u uvdzal. Take tento systm a
vchova radnkov je produktom tohto vchovnho systmu, tejto morlky, tejto kultry, tejto
sociolgie, tchto vzjomnch vzahov medzi umi. Tak ako z toho mme zlepi inch
ud?

M.V.: Ako by sme z toho mali zlepi inch ud? Teraz navye k tomuto systmu mme k
dispozcii aj internet. Prakticky neexistuje tudent, ktor by nesedel neustle pri internete. To
je jedna strana otzky. Nasledujca vec sa neodohrala teraz, bolo to ete v 90. rokoch, kedy sa
internet ete len zaal rozirova:
Mal som besedu pre deviatakov na jednej zo kl a jednho chlapca vemi zaujmalo, ako je
to vetko naozaj. Podal som mu disketu, na ktorej bola, medzi inmi informciami, uveden
aj adresa jednho z internetovch zdrojov, kde boli dostupn materily Koncepcie. Deviatak
sa na to pozrel a prv o uvidel, bola t internetov adresa. Povedal: "Oj, to je vemi znma
adresa!" Preo sa teda o t adresu zaujmali u deviataci? Pretoe na tom zdroji bolo
uvedench plno rznych informci, ktor im umoovali zadva uiteom otzky, na ktor v
tandardnch uebnch kurzoch nie s odpovede. A robi z uitea hlupka je obbenou
zbavou uritho typu chulignov, ktor s v kadej kole, v kadej triede.

Auditrium: Ale chpte, takch je v podstate vemi mlo.

Dchovnos
M.V.: Ale viete, v om spova podstata tej veci? Problm je v tom, e budcnos netvor
zkladn tatistick msa. Budcnos vytvraj t, ktor sa ocitaj na konci chvosta
prerozdelenia (gaussovej krivky*) orientovanho na budcnos. T, ktor s mimo hlavnho
diania, s opsan slovami Kljuevskho: "Zkonitos historickch javov je nepriamo mern
ich duchovnosti". Ak teda budeme pod zkonitosou rozumie veobecn vedeck pozitva:
periodicitu vsledkov v tch istch podmienkach, a pod duchovnosou budeme rozumie
intelektulnos a informovanos, tak ak sa duchovnos rozvja, (t.j. objavuj sa nov
vedomosti, zdokonauje sa kultra intelektulnej innosti), potom histria sa prestane
opakova. Ak sa duchovnos nemen, potom sa kultra, ktor je informano-algoritmickm
systmom, tie nemen.

Auditrium: Men.

M.V.: o sa men? Men sa technosfra a to je v podstate len dekorcia.

o je jadrom kultry? Je to morlka, je to etika.

Auditrium: Tak t sa tie predsa men.

M.V.: No, ak je u ns za trins tisc rokov vetko rovnak ako u opice kapucna

Auditrium: Ako u maiakov

M.V.: no. Tak na vstup dme signl a na vstupe zskame Majdan. Pritom ak hovorme o
Ukrajine, tak to nebol ich prv Majdan a sdiac poda vetko ani posledn. o ns privdza k
otzke: "Kokokrt mono liapa na jedny a tie ist hrable? Aby sme stle dookola neliapali
na jedny a tie ist hrable, musme zabudn na to, o je napsan v uebniciach a pozrie sa na
ivot tak, ako naozaj vyzer a poprema.
Aby sme popremali mimochodom "poprema", to je tie tak slovo, do ktorho
mono vklada rzne zmysly:
"poprema" pre jednho znamen citova nzor autority, o ktorom sa niekde nejako
dozvedel. Prpadne sa s nejakou autoritou niekde zoznmil a teraz po nej opakuje.
A pre druhho "poprema" znamen prenikn do podstaty problmov, pochopi
mechanizmus ich vytvrania, vystihn, ako mono tento mechanizmus neutralizova, a ako
sa mono zbavi nsledkov tchto problmov. To znamen vyvin urit recepty. Zkladom
tchto receptov mu by informcie, ktor sa v kultre objavili naprklad aj pred tisc rokmi,
napriek tomu ten vsledok, ten recept, bude orientovan na konkrtne problmy sasnosti a
blzkej perspektvy.
Dialektika
Ak u hovorme o niekoko-tiscronom vplyve na sasnos, tak v encyklopedickch
slovnkoch njdeme takto opis Sokrata: "Bol to jeden zo zakladateov dialektiky metdy
hadania pravdy spsobom kladenia navdzajcich otzok." Encyklopedick slovnky?
Realita je tak, e vetko povedan v tejto vete o dialektike, je aj vetko o potrebujeme na to,
aby ste sa ju nauili pouva. A vetko ostatn, o je napsan v hrubch knihch o tom, o je
to dialektika, je z vekej miery iba zavdzajce.

Auditrium: Pome si to rozobra podrobnejie, veobecnejie. Naprklad: do naej sasnej

spolonosti prenikla zo Zpadu mylienka o tom, e zkladnou hodnotou s peniaze, e
dokonca aj ke si zloinec, ale m vea peaz a zskal si ich cestou zloinu, nepoctivo, tak
si borec. Peniaze nadovetko. Dokonca, aj ke berie platky, tak zarba, ale
Poctivos sa vz d dala vvaz ova zlatom
M.V.: Nepovedal by som, e to prilo zo Zpadu, jednoducho sa to obnailo, pretoe to bolo
pre nau kultru prznan poas celej znmej histrie. Za branie platkov hlavy stnal u
Peter I. a sotva bol v tomto smere priekopnkom a tak alej a tak podobne. Poctivos, sa vdy
dala vyvaova zlatom.
Nieo z histrie z doby Mikula I.: do Krontadtu sa vrtila eskadra zo Stredozemnho mora
z niekokomesanej plavby. V kotvisku Krontadtu zachvtil radov lo Ferampenuaz ohe
a t zhorela. Ferampenuaz bola pokladninou loou celej eskadry. Mikul I. rozhodol, e t
vec mus by vyetren a vyetrovanie viedol budci admirl Michail Petrovi Lazarev (ktor
sa plavil spolone s Bellingshausenom do Antarktdy). Lazarevovo vyetrovanie preukzalo,
e Ferampenuaz zhorela vaka lajdctvu, e v tom nebol iaden zl mysel, a bezprostredne
tento vsledok ohlsil crovi.
Cr mu poloil jednu jedin otzku: "Tak zhorela t lo, alebo ju podplili?"
"Zhorela, vae velienstvo".
"To je vetko, t vec je uzavret."
Z toho vyplva, e pre Mikula bolo dleit to, i mono tomu loveku dverova, alebo
nie. Lazareva povaoval za jednho z tch, ktorm mono dverova. Lazarevovo
vyetrovanie preukzalo, e lo zhorela. Koniec. Vec je uzavret.
rok, lichva
Ak sa na druhej strane pozrieme na ivotopis samotnho Lazareva, tak on Mikula I.
charakterizuje jedinm slovom dobrodinec. A on sm bol lovekom, ktor sa nesnail za
svojho radovania nahraba imanie. Naozaj ho zaujmala prosperita Ruska, stav ruskej
vojenskej nmornej flotily a jeho nzor na Mikula I. bol, e je to dobrodinec. Jednm z
dvodov preo ho za neho povaoval, bola skutonos, e v roku 1835 bol prakticky cel
dstojncky zbor iernomorskej flotily zadlen u ernkov. Ke sa to dozvedel Mikul I.,
tak vykonal akt antisemitizmu:
"Vetkch idov zo Sevastopoa do 24 hodn odviez za hranice Krymu, a ak sa niekto z nich
znovu objav, tak na nten prce s nm. Vetky dln pisy znii. "

Auditrium: Preto ho v dejinch nazvaj tvrdm a niekedy tie despotom.

M.V.: V realite despotom nebol. Nie vo vetkom sa dos dobre vyznal, predsa len mal iba
palcov vzdelanie, ktor nebolo celkom plnohodnotn. A okrem toho tu existovala socilna
zotrvanos, ktor relne prekona nemohol. Predsa len prv dokumenty na tmu, e achta
me oslobodi svojich nevonkov, boli podpsan ete div nie za Pavla I. Za Alexandra u
boli podpsan celkom urite. V roku 1844 bol v podstate pripraven cel zkonnk pre
zruenie nevonctva. Mikul, ktor poznal svojich achticov, sa vak neodvil kvli
monej achtick vzbure nevonctvo zrui.

Auditrium: S tm je vetko jasn. A o ten problm e, kde vezmeme novch ud, ak

spolonos produkuje, v spolonosti akoby
Cena dskej komnika cie
M.V.: Viete, tu t otzka a odpove spolu tie vzjomne svisia.
Ak ich spolonos produkuje, a vy chcete vsledok uvidie do piatich rokov, alebo aspo
do konca svojho ivota, tak bude v prstup k politike a k tomu, o je potrebn podnikn
jeden.
A ak vychdzate z toho, e vs zaujma vsledok zaruene dosiahnuten v priebehu
ivota dvoch, troch pokolen, tak bude prstup in. Budete sa orientova na in stratgiu
zskania mono jednho a toho istho vsledku.
Realita je tak, e to najcennejie, o v ivote mme, je obyajn udsk rozprvanie sa
medzi sebou.
A to najefektvnejie, o v ivote mme z pohadu monho vplyvu na okolit svet, je op t
obyajn udsk komunikcia v spojitosti s osobnostnou kultrou psychickej innosti.
Pretoe realita je tak, e mylienka je z jednho uhla pohadu informcia, a z druhho uhlu je
to aksi energia, ktor vyarujeme do okolitho sveta. Pokia ju teda vyarujeme, znamen
to, e musia existova aj prijmae a alej cel vibran systmy. Otzkou je len to, i existuje
aj nejak antnov kaskda, ktor odra tto mylienku alej a akou rchlosou. Ak takto
kaskda neexistuje, tak ju mono vytvori: bu z nioho (od nuly), alebo z toho, o je k
dispozcii okolo ns.

Auditrium: A mono ju vytvori v spolonosti?

M.V.: Viete, socilne procesy sa daj riadi a to aj mylienkou.

Auditrium: "Fenomn stej opice?"

M.V.: Neviem, i sa to d alebo ned charakterizova slovami "fenomn stej opice", pretoe
je to trochu ir problm, lebo to svis s tou etikou a morlkou, ktor s relne vlastn tomu
i onomu uchdzaovi o takto spsob riadenia. Ak sa pozriete do histrie, tak zistte, e v
mnohch prpadoch sa zloincom v ivote moc nedarilo.

Auditrium: Ale v inch prpadoch sa zasa zloincom darilo a prli dobre.

M.V.: To je u otzka ich oponentov. Kto boli ich oponenti? Ak by ste analyzovali tto
otzku, tak zistte, e ak sa zloincom nedarilo, tak ich oponentmi boli t, ktor sa usilovali
o pravdo-vern (=pravde vern, spravodliv) ivot. Odtiato pramenia slov Alexandra
Nevskho: "Boh nie je v sile, ale v pravde."

A ak mali oponentov, ktor nim nevystupovali z rady, ktor boli vo vetkch smeroch
priemern, tak to potom no. Vaka mlanlivmu shlasu viny ahostajnch ud sa vo
svete deje to najsurovejie nsilie a najkrutejie zloiny. Nie doslova, ale tak vznam to m.

Auditrium: Na Ukrajine je to analogick.

Nacizms na krajine
M.V.: Na Ukrajine je to analogick, pretoe behom doby 23 rokov tam ten nacizmus vetky
reimy elovo pestovali, a ak ostatn zostvali voi tomu ahostajn, nezastnen, ke ich
vlastenectvo a socilna zodpovednos konili na hraniciach pozemkov ich domov, alebo
stenami ich bytov, tak sa to skr alebo neskr muselo sta, lebo platnos nasledovnho
aforizmu: "Ak sa nestar o politiku, tak sa politika postar o teba" je historicky potvrden.
Vetci urite tali Fausta, bolo to v kolskch osnovch: "Len vtedy si hoden slobody a itia,
ke bije sa o ne de o de."

Auditrium: Mm tak otzku. Z globlneho historickho procesu sa za cel dobu jeho

trvania vylenili 3 epochy. Mm tm na mysli, e filozofovia, sociolgovia, kultrny initelia
a zstupcovia rozlinch aplikovanch vied vylenili tri epochy: predmoderna, moderna a
postmoderna.

M.V.: Ja by som to povedal takto. Za prv, toto lenenie vzniklo v zpadnej civilizcii a
charakterizuje jej vlastn historick sksenos. To je jedna strana tej veci a druh strana
spova v tom, e toto lenenie charakterizuje ich historick sksenos nepravdivo.

Je to rovnak ako keby som charakterizova svoj ivot takto: vera som mal na sebe sveter,
dnes som priiel v koeli a bunde a zajtra si naprklad zmyslm, e si obleiem pardne sako a
prdem v pardnom saku. Tak to potom bud epochy "svetra, bundy a saka".

Pretoe, ak sa budeme bavi o podstate zpadnej civilizcie, tak jej podstatu zhrnul prve ten
experiment v Yale s tmi opikami. Ako boli opicami pred trins tisc rokmi, tak nimi zostali
aj po ich uplynut. Jedin odlinos je v tom, e na rozdiel od opc rozprvaj, a e sa menia
dekorcie technosfry v ktorej ij, a to je vetko. Pokia hovorme o podstate, tak t sa vbec
nezmenila. Zmenilo sa len nieo v dynamike, pretoe ak budeme hovori o atribtoch
minulosti, tak naprklad do polovice 19. storoia sa technosfra rozvjala na zklade
biognnej energie rastln, svalovej sily zvierat a loveka. K tomu pripotame ete energiu
prrodnch ivlov, predovetkm vetra a vody v mlynoch. V polovici 19. storoia potom
energia technosfry, technognna energia, vytlaila z technosfry t biognnu. Toto vak nie
je charakteristika loveka ale charakteristika okolnost, ktorch on sm je zdrojom a s ktormi
je v interakcii.

Auditrium: Vzjomn svislosti

Biosfe ra a technoge nna za az
M.V.: Vzjomn svislosti existuj, ale problm je v charaktere tchto vzjomnch svislost.
Pred tm, ne sa zaalo s intenzvnym zavdzanm technognnej energie, mohla civilizcia
existova neobmedzene dlho. Ak sa aj udia prli rozmnoili, tak bu epidmia, vojna, alebo
hlad stav zasa znormalizovali. A to, o tu mme dnes, je u nieo plne in, pretoe tie faktory
prostredia, ktor zrodili rozvoj pecificky technognnej energie a na jej zklade potom
technosfry, stavia loveka pred vobu: bu samovrada civilizcie, alebo zmena kvality tejto
civilizcie.

V koncepcii predmoderny, moderny a postmoderny sa o tom nehovor, nie s v nej vyjadren

iadne alternatvy, neponka ni, nezaober sa iadnou prognostikou, pretoe sa automaticky
predpoklad, e t bezhranin rznorodos liberalizmu vyriei vetky problmy, tak ako
tomu bolo v minulosti. Nevyriei! Biosfra me by stabiln len pri obmedzenej
technognnej zai. Ak civilizcia tento prah prekro, prestpi ho, tak sa biosfra me
zmeni takm spsobom, e v nej pre Homo Sapiens neostane vbec iadne ekologick
toisko. Civilizciou sa potom, v zmysle nositea individulneho rozumu, mu st in
biologick druhy: veryby, chobotnice alebo vby

Auditrium: Hovor sa, e krysy s vemi inteligentn.

M.V.: Krysy s tie vemi inteligentn V zvislosti na tom, do akho stupa bude znien
biosfra nsledkom rozvoja technokratickej zpadnej cesty. Ak sa pozrieme na to, o si myslia
filozofovia inch civilizci o lenen epoch, tak tto ich lenia inak.

Auditrium: Mnoh nai filozofovia s tm zd sa shlasia.

Filozofia ako ladic ka
M.V.: Nai filozofovia s tm shlasia? Pochopte, e v stredoveku na Rusi ako takej, iadni
filozofovia neboli. Mali sme svoju kultru. A filozofia? Nao by nm vtedy bola? Ak
pristpime k analgii, tak filozofia sa podob ladike.

Auditrium: Je to popisn veda.

M.V.: Nie, nie je popisn, je funkn. Je funkn rovnako ako ladika.

Vezmite si ladiku. Ak mte absoltny sluch, tak ju nepotrebujete. No ak nemte absoltny
sluch, o urobte s ladikou? Ke sa poda toho sprvneho komornho A, ktor vydva
ladika, naladia vetky nstroje, tak hudba lad. Ak sa hudba odklon o poltn vyie alebo
niie, tak vaka tomu, e lovek svojm sluchom, svojimi sluchovmi receptormi vnma
prve tvrtinu vlnovej dky (440 Hz) komornho "a" malej oktvy, tak mu bude hudba, ktor
sa odklon o poltn vyie alebo niie znie plne inak. Ak sa orchester odklon niekam
vyie alebo niie, tak bude znie hudba inak. S filozofiou je to plne rovnak ako s touto
ladikou. Sama o sebe nedoke zahra ani pr, pr Filozofia sama o sebe nedoke
vyriei ani jednu praktick lohu.
No ak je filozofia sprvna, tak doke harmonizova vzjomn interakciu vetkch vednch
odborov a aplikovanch druhov innost. Ak je filozofia falon, potom je to rovnak ako s
falonou ladikou. Ak je v jednom orchestri niekoko falonch ladiiek, tak to bude plne
zl, hudba sa nebude da pova. Dnes ijeme v podmienkach, ke u ns je filozofiou
pluralizmus, t.j. pluralizmus ladiiek a je plne jasn, e ke v celom tom naom orchestri
vied spieva jeden o voze a ten druh o koze, tak samozrejme nie s v stave vyriei existujce
problmy, a iba vytvraj alie.

Pozrime sa na filozofick kultru v Rusku. Po tom o sa objavila filozofia v stave u

pripravenom na pouitie, spolone s kresanstvom, u ns naa vlastn filozofia neexistovala
a fakticky do ias Pukina a Chomjakova, dovtedy sme preberali velijak zpadn. Pukin
nevyjadril filozofick systm strohmi formulciami, avak jeho umeleck tvorba je
filozofickm systmom vyjadrenm umeleckmi obrazmi. Chomjakov ako prv zrozumitene
zhodnotil zpadn filozofiu, ke povedal, e Hegel vykonal intelektulne hrdinsk in tm,
e stvoril filozofick systm, ktorho hlavnou hodnotou je to, e je nepouiten. Filozofiu
priviedol do takho stavu, ke sa stalo oividnm, e sa jej al vvoj pvodnm smerom
stal nemonm. Hegel to vak nepochopil. Chomjakov to pochopil, ale iadnu alternatvnu
filozofiu nerozvinul.

To, e Zpad nepochopil o urobil Hegel, sa v konenom dsledku prejavilo v hitlerizme.

Keby toti nebolo hegelizmu, nebolo by ani hitlerizmu. Teraz na Zpade existuje pluralita
filozofie. V Petrohrade sa pravidelne kad rok konaj Petrohradsk filozofick dni.
Schdzaj sa tam filozofovia z celho Ruska, z Moskvy, zo samotnho Leningradu, zo
Spoloenstva nezvislch ttov a pr ich prichdza aj zo vzdialenejch krajn. Je to tak
filozofick stretvka. Jedna zo sekci sa vol "Budcnos Nietzscheho filozofie" udia, ak
budcnos preboha? Ve tento lovek skonil svoj ivot v blzinci!

Auditrium: Aj budcnos bude tak.

M.V.: O om to chc debatova? Op z ruskej filozofie: Kozma Prutkov "kolektvny autor"

aforizmy: "Filozof ahko vaz nad iaom minulm i budcim, no ahko je porazen tm
sasnm."

Kom k pochopeniu tohto aforizmu je fakt, e sasnos nie je len oznaenm asu, ale je to
aj realita. Minulos i budcnos existuje iba v predstavivosti filozofa. A aj ke je model sveta
v hlave filozofa chybn, tak sa s nm me pohra tak, e ahko zvaz aj nad minulm
neastm, aj nad tm budcim. Akonhle sa vak objav to relne neastie, t skuton
objektvna realita, tak ak je ten obraz sveta v psychike filozofa chybn, lme sa o t
objektvnu realitu. Preto mono zpadn filozofiu tudova, no, ale len ako chorobopis.

Auditrium: Ale ve sa pozrite. Ak si vezmeme len rozdiel, ku ktormu dolo behom 50

rokov, tak ke porovnme n tt pred 50 rokmi so sasnou spolonosou, t.j. tie veci, ktor
tu mme ako technolgia, informan spolonos Tak socilne procesy sa zmenili, udia sa
zmenili. Mme tu u plne nov pokolenie. Kam to vetko alej povedie?

M.V.: Existuj dve varianty:

bu k sebaznieniu tch doplnkov k televzim a potaom z prin, ktor od nich
nezvisia,
alebo zmena charakteru civilizcie, premyslen a vedom odchod z technokratickej cesty
rozvoja. Zatia Zpad nijako nereaguje.

Auditrium: A ani nebude.

M.V.: Vchod sa pozer na Rusko. Nmietky zo strany nskych filozofov k Rusku s
nasledovn: Km existoval Sovietsky zvz, boli ste alternatvou k Zpadu. Potom, o Sovietsky
zvz prestal existova, si Zpad zmyslel, e k jeho ceste iadne alternatvy neexistuj. o ste
to len porobili.

Auditrium: A maj pravdu. Avak, ako sa mme vedome vzda technosfry, ak to pre ns z
vojenskho hadiska bude automaticky znamena hrozbu zo strany ttov, kde je technosfra
viac rozvinut?

M.V.: Re nie je o tom, aby sme sa vzdali technosfry. Re je o tom, aby sme technosfre
urili jej miesto. Zachovali mieru. Pretoe existuj dva varianty:
bu z vs bude doplnok k potau a internetu, a v tom prpade potrebujete psychiatra,
ktor by vs vylieil z vaej zvislosti na internete a tom ostatnom,
alebo je pre vs pota a internet zdrojom tch operatvnych informci, ktor naozaj
nevyhnutne potrebujete pre rieenie relnych problmov vo svojom ivote.

Auditrium: A televzia?
rnalisti a ich poslanie
M.V.: S televziou je to pribline rovnak, pretoe otzka vzahu k televzoru sa obmedzuje
k nasledovnmu:
V relnom ivote existuje urit tatistika udalost (relny ivot je opsan uritmi
tatistickmi dajmi) a televzia osi z toho ukazuje. Lene tatistika informci vysielanch v
televzii sa vemi silne odliuje od reality skutonho ivota. Podobne ako to vyjadril jeden
generl, ke sa pozrel na vojnov seril: "Toko mtvol som nevidel ani v skutonej vojne."

T.j. televzia klame o relnej skutonosti a skresuje tatistiku. Pokia si toto sami
uvedomujeme, tak potom televzia pre dospelho loveka nie je nebezpen. Avak pre diea
televzia zostva nebezpenou, pretoe diea v uritom veku vnma ako predobraz svojho
sprvania vetko, o vid, bez toho aby si to uvedomovalo. A t televzia, ktor mme, je
televziou programujcou katastrofu. Keby si Lavrentij Pavlovi (Berija) chcel pohovori s
vedenm televzie o tom, o je to morlka, zmysel innosti, spoloensk prospenos a tak
alej, tak 98% televznych pracovnkov by nedokzalo uspokojivo odpoveda na tie otzky,
ktor by im Lavrentij Pavlovi bol schopn zada.

Auditrium: Ale, ve je to len ich prca.

M.V.: Problm nie je v tom, i to je alebo nie je ich prca. Problm je v tom, e dnes
naprklad televzny urnalista, ktor moderuje dajak talk-show alebo in program, v podstate
vykonva to, o v staroveku prislchalo iba vym recom: predna rzne slov obracajc
sa k celmu nrodu. No reci, ktor mali prvo toto robi, sa mohli recmi sta predovetkm
a po tom, o ovldali niekoko profesi na vysokej profesionlnej rovni. T udia mnoh
poznali, mali urit vziu budcnosti a prednali rzne slov s oporou na svoje poznanie a
zrunosti, s orientciou na urit budcnos.

Dnes kolk naberie v jednotnej ttnej skke toko a toko bodov, zape sa na fakultu
urnalistiky, ukon ju a koniec. Ak ho po pr rokoch voakto pretla na nejak federlny
kanl, tak meme pozorova jeho pekn tvriku, ktor tra o omkovek
Auditrium: Bude tra o tom, o je potrebn pre toho, kto

M.V.: Ve hovorm, o omkovek o vyhovuje tomu, kto ho tam pretlail, priom on sm sa

nad tm vbec nezama. A je vemi zaujmav sa pozera, s akm sebavedomm pni
novinri rozprvaj o tom, o om ni nevedia, o om nemaj t najmeniu predstavu.

Viete, ak sa pozrieme na t vec z druhej strany, na spsob tvorby report, tak akkovek
intelektulne normlny lovek mus vedie svojimi slovami prerozprva to, o videl. Ak
budeme hovori o princpoch kompozcie, spsobu fotografovania a natania, tak to vetko
sa mono naui pribline za hodinu, zvyok je len umenie vas stlai gombk. Realita je
teda tak, e pre p rokov pobytu na fakulte urnalistiky sa v relnom ivote nenjde dos
uebnho materilu. no, s tam ete osobitosti v organizcii redakcie, prpravy a vetkho
ostatnho, ale to nie je na univerzitn vzdelanie a netrvalo by to p rokov.
Realita je teda tak, e ak budeme naozaj hovori o prprave vysoko profesionlneho
novinrskeho kdru, ktor by prinal uom prospech, tak novinrske vzdelanie me by
a druhm vysokokolskm vzdelanm, ale urite nie tm prvm. Navye pred tm, ne by
lovek pristpil k takmuto vzdelaniu, by mal niekde pracova, niekde sa realizova, niekde si
vyska prcu novinra amatra a a potom

Auditrium: Ete by sa mal sta aj rodiom aspo dvoch det.

M.V.: no, bolo by iaduce, aby sa stal aj rodiom, a a potom sa d hovori o nejakej
profesionlnej novinrskej innosti. U ns je vetko postaven hore nohami. Realita je tak,
e z tch, ktor zskali novinrske vzdelanie, sa po desiatich, ptnstich rokoch stvaj
ozajstn novinri, hodn verejnho uznania a prinajci prospech spolonosti. Kadopdne,
stle sa vak prejavuj tie medzery vo vzdelan.
trata profesionalit v men riadi
Auditrium: Otzka o droben moci v priebehu histrie. Kedysi v dobe Ivana Hroznho boli
bojari, ie vldnuca vrstva bol nevek a ud, ktorm vldli, bolo naopak vea. Na kadho
radnka pripadalo vemi vea ud. Neskr v asoch Petra I. u existovala achta, a
radnkov bolo viac, take kad z nich riadil menej ud. Neskr v ase Sovietskeho zvzu tu
bolo u toko radnkov, e desa obanov pripadalo na jednho radnka. Vyzer to tak, e v
budcnosti u bude kad lovek sm sebe radnkom. o v historickom procese podmieuje
tento proces drobenia?

M.V.: Predovetkm je to strata profesionality v umen riadi. Dolo k tomu na celom svete.
Pretoe ak sa pozrieme na histriu starovekej Rusi, tak v predrjurikovskch dobch (o je
hranica minulej ry a tej dnenej), bolo riadenie budovan na inch princpoch.

Existovala tu vlda recov. m sa tto udia zaoberali? Analyzovali problematiku,

analyzovali perspektvy, vyvjali recepty rieen. alej. Knieaco-bojarsk stav. Tto m sa
zaoberali? Brali na seba v podstate zodpovednos za to, o im hovorili reci a realizovali tie
projekty, ktor vypracovali reci.

Priom, ak to porovnme s plnou funkciou riadenia, tak vlda recov predstavovala vyiu
vntrosocilnu vldu, ktor bola na Rusi prstupn vetkm. To znamen, e nech ste sa
narodili v akejkovek rodine, pokia ste boli schopn ovldnu vedomosti a zrunosti, ktor
by vm umonili vojs do reeskho stavu, tak neboli proti tomu iadne nmietky.
 Etick rovnoroda spoloc nos a riadenie bez za konov.
no, bolo tak prslovie "Z chudka kazom".
Ako vzniklo? Vzniklo tak, e vzdelvac systm bol lokalizovan v rodine, a ak jeden otec uil
svojho syna by ronkom a druh radnkom, vojenskm veliteom, tak prakticky
nedochdzalo k zamenitenosti. No tie neexistovali morlno-etick rozdiely medzi recmi,
knieatami, bojarmi a obyajnmi umi. V takchto podmienkach nebolo mon zneuva
svoju moc, pretoe ak je spolonos eticky homognna (rovnorod), tak vetkch zaujma
jedno a to ist.

Zverm vm ako nadriadenmu lohu k vyrieeniu? no, zverm. Ak vm dverujem, tak mi

nezle na tom, ak rozhodnutie prijmete, komu a o nariadite. loha mus by vyrieen a
vaka morlno-etickej jednote spolonosti nebude nikto urazen, ak bude loha vyrieen
dobre, pretoe od zaiatku bolo vetko orientovan k tomu, aby bola t loha vyrieen.
Zkonov bolo minimum, tvoriv sloboda pln. V takch podmienkach nepotrebujete vea
ud, ktor by nieo riadili.

alej. Ak je spolonos eticky heterognna (rznorod): My riadime, my mme oprvnenie.

Vy neriadite, ste pod nami, nemte oprvnenie, a pretoe jeden nedoke riadi vetkch,
zana sa budova riadiaca hierarchia, a vzhadom k tomu, e spolonos je eticky rznorod,
vznik tu problm s tm, aby nikto nebol oklaman. Take aby sa to nestalo, mus sa funkcia
kadho vymedzi plne presne, objavuje sa zkonodarstvo. Objavuj sa povinnosti viazan
na funkciu, ktor s presne popsan sluobnmi smernicami. Postup nad rmec sluobnch
smernc je nezkonn. Vetko popsa smernicami je prakticky nemon. To je jedna zo
zkonitost kybernetiky, e systm neme obsahova vetky informcie, ktor s potrebn pre
jeho pln opis.

A alej zana dochdza k mnoeniu riadiacich funkci a drobeniu ich povinnost. Potom to
speje k tomu, e si zanaj vyma prcu jak pre seba, tak aj pre svojich podriadench,
zanaj by odtrhnut od reality a cel sa to veselo rozbehne. Prve touto cestou kra
zpadn civilizcia, ktor tto tradciu zdedila od starovekho Rma.

My mme vzah k legislatve vinou prezierav.

Vyplva to z dvoch vec:
hlpos a nespravodlivos viny zkonov,
a po druh, pre pocit e systm je v skutonosti neefektvny. Konanie bez zkonov je
efektvnejie, pretoe prenik do konkrtnej problematiky. Konanie bez zkonov vak me
by efektvnym a funknm iba v podmienkach morlno-etickej jednoty spolonosti, ktor tu
dnes nie je a v podmienkach rodovo-klanovho systmu ani by neme (rod vdy nadruje
len svojim*).