Zima

Hľa, opäť je to tu. Máme tu to najbelšie a najčistejšie

ročné obdobie. Zimu.Zima je ako obrovský vankúš
naplnený tým najbelším a najjemnejším perím, ktoré je
tak dobre našuchorené ako keby to robili tie
najjemnejšie ručičky a dali si na tom veľmi záležať. Keď
padá sneh vyzerá to ako keby niekto rozsypoval z
obrovského batoha veľké a biele snehové vločky, ktoré
dokážu rozjasniť akúkoľvek tvár.Stromy v zime sú
smutné, lebo na sebe nemajú ani jeden lístok, s ktorým
by sa mohli porozprávať, ale keď začne snežiť a na
stromy napadne veľká kopa snehových vločiek,
okamžite sú šťastné, že už nie sú sami a majú sa s kým
pozhovárať. Keď napadne prvý sneh, detské očká sa
rozžiaria sťa malé ligotavé hviezdičky, ktorých je celá
obloha a rýchlo ako opreteky sa ženú von do tej
snehovej nádhery.Sneh v detskom srdci vyvoláva
radosť, nadšenie a očarenie z toľkého bieleho, čistého
a nedotknutého snehu. Zem pod nimi je ako biely a
jemný koberec utkaný z tej najjemnejšej, najbelšej a
najkrajšej vlny. Hory pod snehovou pokrývkou vyzerajú
ako keby sa išli vydávať. Majú na sebe nádherný závoj
z toho najbelšieho snehu.V zimnej krajine môžeme
nájsť malého zajačika hopsajúceho zimnou krajinou
alebo srnku pri kŕmidle, alebo mnoho iných lesných
zvieratiek, ktoré sa radi prechádzajú po bielej a
zasneženej krajine.Zima načúva všetkému čo sa v lese
povie. Či sú to už zvieratká, ktoré sa zhovárajú alebo
šum vetra, ktorý prechádza zimnou krajinou a prenáša
mnoho malých snehových vločiek na iné miesto a
vytvára z nich nádherné kulisy krásy.Zima je
najkrajším ročným obdobím čistoty a krásy. Ale všetko
má svoj koniec. Aj pani Zima stráca svoju moc a žezla
sa chytá teplá a pomaly sa zelenajúca pani Jar.