Jesenná uspávanka

Každý rok nás po horúcom období privíta obdobie plné farieb ,vetra a úžasov. Je to Pani
jeseň a jej tri dlhé rozprávkové mesiace.
Prírodu dokáže vymaľovať ako ten najtalentovanejší maliar. Akoby sa farby z plátna
rozleteli po celej krajine. Spoza plávajúcich obláčikov na nás svietia hrejivé lúče slnka ktoré
vytvárajú z listov zlaté dukáty. Pod nimi už spí sladkým spánkom matka zem, aby z jej lona
švihnutím čarovného prútiku na jar opäť vyrástli prvé usmievavé kvietky. Farby čarovnej
prírody celkom pohltili hrad. Ale napriek tomu majestátny obor dodáva okoliu záhadnú a
čarovnú atmosféru. Hrad sťaby strážca pokojne čaká kým sa zabelie celá krajina trblietavými
vločkami. Drsný vetrík rozfukuje ligotavé poklady tohto obdobia kam oko dovidí. I Hory
rozprestreli voňajúce pestrofarebné koberce. Natešený lesní obyvatelia sa nemôžu dočkať
kým sa vykúpu vo vlhkom lístí. Smutní rybári si odložili udice a vybrali sa na prechádzku do
magickej prírody. Odraz v jazierku pripomína tancujúce víly. Aj rybky sa kochajú nevídanou
krásou. Pani jeseň spieva horám tú najkrajšiu uspávanku a chystá sa svoje deti zakryť bielou
perinou. Veselý Letný život sa s odletom vtáčikov vytráca, pretože jeseň je tiché ročné
obdobie. Počuť len hvízdanie vetra , padajúce slzy dažďa a štebot kŕdľov lastovičiek
pripravujúcich sa na dlhú cestu do teplých krajín.
Kiež by som bola ako lastovička ,odletela by som ďaleko do hrejivých mesiacov. Pretože
zima nie je môj priateľ, ale naopak jeseň zbožňujem.