Tekutinové Mechanizmy, Hydraulické Sústavy

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH
LETECKÁ FAKULTA
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Katedra leteckého inžinierstva
TEKUTINOVÉ MECHANIZMY,
HYDRAULICKÉ SÚSTAVY
Ing. Marián HOCKO, PhD.
KOŠICE 2020
Recenzenti: Ing. Stanislav Fábry, PhD.
Ing. Ivan Koblen, PhD.
Jazyková korektúra: PhDr. Dagmar Hocková
Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach
ISBN 978-80-553-3581-0
© Ing. Marián Hocko, PhD.

Predhovor
Predhovor
V súvislosti s modernizáciou sústavy študijných odborov na Leteckej fakulte
Technickej univerzity v Košiciach bol schválený nový študijný odbor Letecké a koz-
mické inžinierstvo. Pre bakalársky stupeň štúdia bol v rámci nového študijného odbo-
ru schválený študijný program Letecká a kozmická technika. V rámci štruktúry pred-
metov študijného programu Letecká a kozmická technika bol zaradený nový predmet
Tekutinové mechanizmy, ktorý nebol do súčasnej doby na Leteckej fakulte vyučova-
ný. Pre tento predmet neboli na Leteckej fakulte do súčasnej doby spracované štu-
dijné materiály.
Učebné texty Tekutinové mechanizmy, Hydraulické sústavy sú druhou časťou
učebných textov, ktoré sú určené pre štúdium predmetu Tekutinové mechanizmy
študijného programu Letecká a kozmická technika študijného odboru Letecké a koz-
mické inžinierstvo. Obsah učebných textov odpovedá schválenému informačnému
listu tohto predmetu. Učebné texty nadväzujú na prvú časť učebných textov Úvod do
tekutinových mechanizmov, v ktorých sú popísané základné zákony hydrodynamiky.
Tie vytvárajú základný predpoklad pre zvládnutie tekutinových mechanizmov tech-
nických zariadení.
Problematika riešená v učebných textoch odpovedá požiadavkám medzinárod-
ného leteckého predpisu Part 66 na teoretické znalosti požadované v moduloch zna-
lostí 11 Aerodynamika, konštrukcie a systémy turbínových letúnov a v module 12
Aerodynamika, konštrukcie a systémy vrtuľníkov. Učebné texty sú využiteľné aj pre
študentov študijného programu Profesionálny pilot pre štúdium základov konštrukcie
a sústav lietadiel v súlade s požiadavkami medzinárodného leteckého predpisu JAR-
FCL 1. Svojím obsahom a rozsahom vytvárajú učebné texty vhodný doplnkový štu-
dijný materiál aj pre iné letecké špecializácie. Zvládnutie problematiky, ktorá je rieše-
ná v učebných textoch, vytvára vhodné predpoklady pre úspešné štúdium vyššie
uvedených predmetov.
Cieľom učebných textov je poskytnúť študentom prehľad v oblasti koncepčného
usporiadania, častí a princípu činnosti hydraulických sústav súčasných civilných do-
pravných lietadiel a vojenských lietadiel rôznych typov.
Učebné texty sú rozdelené do 8 kapitol, v ktorých sa okrem úvodu a záveru po-
stupne rieši problematika hydraulických čerpadiel, hydraulických akumulátorov, hyd-
raulických nádrží, hydraulických čističov, hydraulických ventilov, hydraulických rozde-
ľovačov a hydromotorov. Získané znalosti umožnia študentom v ďalšom priebehu
štúdia zvládnuť problematiku konštrukcie a sústav leteckej a raketovej techniky.
Pre upevnenie znalostí študentov sú jednotlivé kapitoly zakončené kontrolnými
otázkami a úlohami. Na základe uvedených kontrolných otázok sú spracované testo-
vé otázky, ktoré tvoria obsah záverečného testu, ktorý umožní študentovi overiť si
správne zvládnutie problematiky hydraulických sústav lietadiel. Záverečný test je ob-
sahom Prílohy č. 1 týchto učebných textov.
Obsahom Prílohy č. 2 učebných textov je prehľad hydraulických značiek, ktoré
sa používajú na schematické znázornenie hydraulických obvodov lietadiel v technic-
kej dokumentácii lietadiel rôznych výrobcov.
Na tieto učebné texty nadväzujú učebné texty Lietadlové hydraulické obvody,
v ktorých sú popísané typické hydraulické obvody súčasných civilných a vojenských
lietadiel.
3
Predhovor
Učebné texty Tekutinové mechanizmy, Hydraulické sústavy sú vydané v elek-

tronickej forme pre ich využitie pre „E-learningovú“ formu štúdia.
Autor
4
Obsah
Obsah
Predhovor 3
Obsah 5
1 Úvod 9
1.1 Hydraulická kvapalina 9
1.1.1 Úlohy hydraulickej kvapaliny v hydraulických zariadeniach 9
1.1.2 Požiadavky na hydraulické kvapaliny pre hydraulické zariadenia 9
1.1.3 Vlastnosti hydraulických kvapalín 10
1.1.3.1 Viskozita hydraulických kvapalín 10
1.1.3.2 Stlačiteľnosť hydraulickej kvapaliny 10
1.1.3.3 Tepelná roztiažnosť hydraulickej kvapaliny 11
1.1.3.4 Špecifická hmotnosť hydraulickej kvapaliny 11
1.1.3.5 Tepelná vodivosť hydraulickej kvapaliny 11
1.1.3.6 Špecifická tepelná kapacita hydraulickej kvapaliny 11
1.1.3.7 Bod vzplanutia hydraulickej kvapaliny 11
1.1.3.8 Bod tuhnutia hydraulickej kvapaliny 12
1.1.3.9 Odolnosť proti peneniu hydraulickej kvapaliny 12
1.1.3.10 Chemická stabilita hydraulickej kvapaliny 12
1.2 Kontrolné otázky a úlohy 12
2 Hydraulické čerpadlá 13
2.1 Požiadavky kladené na hydraulické čerpadlá 13
2.2 Základné parametre hydraulických čerpadiel 13
2.2.1 Objemový prietok hydraulickej kvapaliny dodávaný čerpadlom 13
2.2.2 Manometrická dopravná výška 13
2.2.3 Dopravná výška čerpadla 15
2.2.4 Pracovný tlak hydraulickej kvapaliny čerpadla 15
2.2.5 Vstupný výkon (príkon) hydraulického čerpadla 16
2.2.6 Výstupný výkon hydraulického čerpadla 16
2.2.7 Krútiaci moment čerpadla 16
2.2.8 Celková účinnosť hydraulického čerpadla 16
2.2.9 Objemová účinnosť ηv 17
2.2.10 Hydraulická účinnosť ηh 17
2.2.11 Mechanická účinnosť ηm 17
2.3 Kavitácia 19
2.3.1 Kavitácia v hydraulických čerpadlách 20
2.4 Charakteristiky hydraulických čerpadiel 21
2.4.1 Prietoková charakteristika hydraulického čerpadla 21
2.4.2 Regulačná charakteristika hydraulického čerpadla 22
2.4.3 Kavitačná charakteristika hydraulického čerpadla 23
2.5 Rozdelenie hydraulických čerpadiel 23
2.5.1 Ručné piestové hydraulické čerpadlo 24
2.5.2 Piestové hydraulické čerpadlo s axiálnym pohybom piestov 25
2.5.3 Piestové čerpadlo s radiálnym pohybom piestov s excentrickým
rotorom 26
2.5.4 Piestové čerpadlo s radiálnym pohybom piestov s excentrickým
hriadeľom 26
2.5.5 Zubové hydraulické čerpadlo s vonkajším stykom ozubených
kolies 27
2.5.6 Zubové hydraulické čerpadlo s vnútorným stykom ozubených
5
Obsah
kolies 28
2.5.7 Zubové gerotorové hydraulické čerpadlo 28
2.5.8 Skrutkové hydraulické čerpadlo 29
2.5.9 Lamelové hydraulické čerpadlo 30
2.6 Zubové hydraulické čerpadlo 31
2.7 Piestikové hydraulické čerpadlo 34
2.8 Lopatkové hydraulické čerpadlá 39
2.8.1 Prietok hydraulickej kvapaliny cez lopatkové čerpadlo Q 41
2.8.2 Dopravná výška lopatkového čerpadla 41
2.8.3 Výkon lopatkového čerpadla 41
2.8.4 Straty v odstredivom lopatkovom čerpadle 44
2.8.4.1 Hydraulické straty v odstredivom lopatkovom čerpadle 44
2.8.4.2 Objemové straty v odstredivom lopatkovom čerpadle 45
2.8.4.3 Mechanické straty v odstredivom čerpadle 45
2.8.4.4 Celkové straty v odstredivom čerpadle 45
2.8.5 Charakteristiky odstredivých čerpadiel 46
2.9 Prúdové čerpadlá 47
3 Hydraulické akumulátory 51
3.1 Rozdelenie hydraulických akumulátorov 51
3.1.1 Hydraulické akumulátory s priamym stykom kvapaliny a plynu 51
3.1.2 Piestové hydraulické akumulátory s deliacou priehradou 52
3.1.3 Vakové hydraulické akumulátory 52
3.1.4 Membránové hydraulické akumulátory 53
3.1.5 Pružinové hydraulické akumulátory 54
3.1.6 Gravitačný (záťažový) hydraulický akumulátor 56
3.1.7 Činnosť hydraulických akumulátorov pri krytí odberových špičiek 57
3.1.8 Činnosť hydraulických akumulátorov pri tlmení tlakových špičiek
a hydraulických rázov 57
3.1.9 Krytie spotreby hydromotorov, ak nepracuje čerpadlo 58
3.2 Charakteristické parametre hydraulického akumulátora 58
3.2.1 Tlakový rozsah hydraulického akumulátora 58
3.2.2 Pracovná kapacita hydraulického akumulátora 59
3.2.3 Intenzita odberu hydraulickej kvapaliny 59
3.2.4 Vplyv plniaceho tlaku plynu na pracovnú kapacitu hydraulického
akumulátora 60
4 Hydraulické nádrže 65
4.1 Rozdelenie hydraulických nádrží 65
4.1.1 Objem hydraulickej nádrže 67
4.1.2 Nepretlakovaná hydraulická nádrž 67
4.1.3 Pretlakovaná hydraulická nádrž 68
4.1.4 Pretlaková sústava hydraulickej nádrže 69
4.1.4.1 Odpúšťací ventil 69
4.1.4.2 Pretlakový ventil 70
4.1.4.3 Redukčný vzduchový ventil 682 600A 70
4.1.4.4 Pretlakový blok 71
4.1.4.5 Odkaľovač 71
5 Hydraulické čističe 73
6
Obsah
5.1 Rozdelenie hydraulických čističov 73

5.1.1 Rozdelenie hydraulických čističov podľa princípu filtrácie 73
5.1.1.1 Hydraulické čističe s mechanickým princípom filtrácie
(prietokové čističe) 73
5.1.1.2 Hydraulické čističe s čistením pomocou odstredivých síl
(odlučovacie čističe) 73
5.1.2 Rozdelenie hydraulických čističov podľa jeho umiestnenia
v hydraulickom obvode 73
5.2 Základné parametre hydraulických čističov 77
5.2.1 Čistiaci koeficient βx 77
5.2.2 Účinnosť čistenia (filtrácie) ηx 77
6 Hydraulické ventily 79
6.1 Spätné ventily 79
6.2 Poistné ventil y 82
6.3 Škrtiace ventily 83
7 Hydraulické rozdeľovacie ventily 87
7.1 Rozdelenie hydraulických rozdeľovacích ventilov 88
7.1.1 Dvojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač 88
7.1.2 Trojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač 92
8 Hydromotory 95
8.1 Hydraulické pracovné valce 95
8.1.1 Hydraulické pracovné valce s priamočiarym pohybom 95
8.1.1.1 Rozdelenie hydraulických pracovných valcov
s priamočiarym pohybom 95
8.1.1.2 Základné parametre hydraulických pracovných valcov 95
8.1.1.3 Dvojčinný hydraulický pracovný valec 96
8.1.1.4 Hydraulické pracovné valce s kývavým pohybom 99
8.1.1.5 Konštrukcia hydraulických pracovných valcov 99
8.1.1.6 Mechanický zámok hydraulického pracovného valca 101
8.1.1.7 Rotačné hydromotory 102
8.2 Príklad 103
8.2.1 Výpočet priemeru piesta D 103
8.2.2 Stanovenie priemeru piestnice d 105
8.2.3 Výpočet hrúbky steny telesa hydromotora 105
8.2.4 Výpočet hrúbky dna hydromotora s2 106
8.2.5 Kontrola piestnice na vzperovú pevnosť 106
8.2.6 Úprava rozmerov hydromotora 107
8.2.7 Záver 110
Kontrolné otázky a úlohy 110
Záver 111
Príloha č. 1 Záverečný test 113
Príloha č. 2 Hydraulické značky 121
P2.1 Rozdelenie hydraulických značiek 121
P2.1.1 Hydraulické vetvy 121
P2.1.2 Hydraulické nádrže 122
P2.1.3 Tlakové hydraulické zdroje 123
P2.1.4 Hydraulické čističe 124
7
Obsah
P2.1.5 Ovládacie prvky 124

P2.1.6 Hydraulické rozvádzacie ventily 125
P2.1.7 Hydraulické akumulátory 126
P2.1.8 Meracie prístroje 127
P2.1.9 Hydraulické ventily 128
P2.1.9.1 Poistný (bezpečnostný) hydraulický ventil 128
P2.1.9.2 Redukčný ventil 128
P2.1.9.3 Spätný ventil 129
P2.1.9.4 Škrtiaci ventil 129
P2.1.10 Hydraulické motory a hydraulické pracovné valce 129
Zoznam použitej literatúry 135
Zoznam použitých symbolov a označení 137
Zoznam použitých indexov 139
Zoznam použitých obrázkov 141
Zoznam tabuliek 145
8
1 Úvod
1 Úvod
Hydraulická sústava zabezpečuje premenu mechanickej energie (napr. zo skri-
ne pohonov leteckého turbokompresorového motora, elektromotora atď.) na tlakovú
energiu hydraulickej kvapaliny a jej dopravu do miesta spotreby, kde dochádza k jej
premene na mechanickú energiu hydromotora.
Pre svoju činnosť musí zahŕňať každá hydraulická sústava súbor základných
častí:
- hydraulickú kvapalinu,
- zdroj energie (hydraulické čerpadlá),
- hydraulické potrubie,
- hydromotory,
- riadiace prvky,
Použité časti a ich počet v hydraulickej sústave závisí od konkrétnej funkcie,
ktorú daná hydraulická sústava v danom technickom zariadení plní.
1.1 Hydraulická kvapalina

1.1.1 Úlohy hydraulickej kvapaliny v hydraulických zariadeniach
- prenos tlakovej energie z miesta produkcie (čerpadla) do miesta spotreby a preme-
ny na mechanickú energiu (hydromotor),
- mazanie pohyblivých vnútorných častí (klzné plochy piestov, posúvačov atď.),
- ochrana pred koróziou,
- prenos signálov tlakovými vlnami,
- odvod nečistôt, kovových triesok, vody a vzduchu z jednotlivých priestorov hydrau-
lickej sústavy,
- odvod tepla (chladenie) najmä z miest s veľkou produkciou tepla.
1.1.2 Požiadavky na hydraulické kvapaliny pre hydraulické zariadenia
- malá závislosť kinematickej viskozity ν od zmeny teploty (νmin. = 10 mm2. s-1 a νmax.
= 40 mm2.s-1 pri teplote 50 °C),
- odpovedajúca kinematická viskozita zaručujúca dobrú účinnosť,
- veľmi dobré mazacie schopnosti so zreteľom na malé tolerancie ovládacích a pra-
covných prvkov,
- malá absorpcia vzduchu a schopnosť jednoduchého oddeľovania vzduchu a vody,
- odolnosť proti peneniu,
- vysoká mechanická odolnosť olejového filmu,
- malý súčiniteľ tepelnej roztiažnosti,
- hydraulická kvapalina nesmie pôsobiť na materiál použitý na tesnenia a upchávky,
- hydraulická kvapalina musí spĺňať ekologické požiadavky,
- hydraulická kvapalina nesmie narúšať kovové povrchy funkčných častí hydraulic-
kých sústav,
- prevádzková stálosť (odolnosť hydraulickej kvapaliny voči starnutiu),
- bod tuhnutia hydraulickej kvapaliny nesmie byť pod -60 °C,
- bod vzplanutia hydraulickej kvapaliny nesmie byť nižší ako 100 °C,
- zníženie teploty nesmie spôsobiť rozklad hydraulickej kvapaliny, veľkú tepelnú vodi-
vosť a špecifickú kapacitu,
- hydraulická kvapalina nesmie mať negatívne účinky na ľudský organizmus.
9
1 Úvod
1.1.3 Vlastnosti hydraulických kvapalín

1.1.3.1 Viskozita hydraulických kvapalín
Viskozita je schopnosť tekutiny klásť odpor proti vzájomnému posuvu častíc a
vrstiev, t. j. prenášať šmykové napätie. Na stykovej ploche vrstiev vzniká dotyčnicové
napätie τ, ktoré spôsobuje vnútorné trenie v prúdiacej kvapaline. Vnútorné trenie sa
riadi Newtonovým zákonom lineárnej závislosti dotyčnicového napätia τ od gradientu
rýchlosti dv/dy prúdenia v smere kolmom k prúdeniu.
Obr. 1.1 Rozloženie rýchlosti pri prúdení kvapaliny

𝑭 𝒅𝒗
𝝉= = ∓𝝁. 𝒅𝒚 (1.1)
𝑺
Kde:
τ – dotyčnicové napätie,
dv/dy – gradient rýchlosti,
μ – dynamická viskozita [Pa.s]
Súčiniteľ úmernosti μ sa nazýva dynamická viskozita [Pa.s], ktorá závisí od tep-
loty. U kvapalín s rastúcou teplotou klesá a u plynov s rastúcou teplotou stúpa.
V praxi sa používa kinematická viskozita, čo je pomer dynamickej viskozity μ
a špecifickej hmotnosti ρ.
𝝁
𝛎= [𝒎𝟐 . 𝒔−𝟏 ] (1.2)
𝝆
Kinematická viskozita ν1 so zvyšujúcou teplotou klesá a rastie so zvyšujúcou hodno-

tou tlaku.2 Nameraná teplotná závislosť kinematickej viskozity od teploty sa uvádza
ako viskozitný index.3
1.1.3.2 Stlačiteľnosť hydraulickej kvapaliny
V hydraulickej kvapaline je pri normálnom tlaku približne 8 % až 9 % vzduchu,
ktorý nemá vplyv na jej stlačiteľnosť. Stlačiteľnosť je dôležitá vo vysokotlakových sús-
tavách s ťažkou prevádzkou, v ktorých ovplyvňuje tuhosť hnacej sústavy, rovnomer-
1
Meranie kinematickej viskozity sa realizuje pomocou Englerovho viskozimetra.
2
Pri zvýšení tlaku sa kinematická viskozita hydraulickej kvapaliny zvyšuje. Do tlaku 20 MPa je zvýše-
nie kinematickej viskozity minimálne. Pri tlaku 40 MPa kinematická viskozita sa zvýši dvojnásobne.
Pri tlaku 150 MPa sa kinematická viskozita zvýši 17-násobne. Pri tlaku 400 MPa sa kinematická vis-
kozita zvyšuje stonásobne. Pri tlaku 2000 MPa hydraulická kvapalina stvrdne. U rastlinných olejov je
táto zmena kinematickej viskozity polovičná.
3
Čím je vyšší viskozitný index, tým je menšia závislosť od teploty. Táto závislosť je závislá od che-
mického zloženia hydraulickej kvapaliny. Viskozitný index parafínového oleja je I v = 100. Vyššia
hodnota (Iv = 80 – 200) charakterizuje hydraulickú kvapalinu s menšou zmenou viskozity. Takéto
hydraulické kvapaliny v podstate udržujú konštantnú viskozitu v celom rozsahu prevádzkových teplôt
a približujú sa vlastnosťami ideálnej tlakovej kvapaline.
10
1 Úvod
nosť a presnosť pohybov. Pri tlakoch hydraulickej kvapaliny do 35 MPa je stlačenie

približne 0,6 % na každých 10 MPa.
𝝆𝒑 = 𝝆𝒑𝟎 . (𝟏 + 𝜷𝒑 . ∆𝒑) [𝒌𝒈. 𝒎𝟑 ] (1.3)
Kde:
ρp0 – špecifická hmotnosť hydraulickej kvapaliny pri nulovom tlaku [kg.m-3],
βp – súčiniteľ stlačenia hydraulickej kvapaliny (5 – 7).10-4 [MPa],
Δp – tlakový spád hydraulickej kvapaliny [MPa].
1.1.3.3 Tepelná roztiažnosť hydraulickej kvapaliny
Zmeny teplôt v hydraulických sústavách nie sú pri normálnych okolnostiach prí-
liš veľké a prudké, a preto sa táto vlastnosť hydraulickej kvapaliny na ich funkciu ne-
berie do úvahy. Súčiniteľ tepelnej roztiažnosti je približne 0,08 % pri zvýšení teploty
hydraulickej kvapaliny.
𝝆𝑻 = 𝝆𝒑𝑻𝟎 . (𝟏 + 𝜷𝒑𝑻 . ∆𝑻) [𝒌𝒈. 𝒎𝟑 ] (1.4)
Kde:
ρT0 – špecifická hmotnosť hydraulickej kvapaliny pri nulovej teplote [kg.m-3],
βT – súčiniteľ roztiažnosti 6.10-4 [K-1],
ΔT – rozdiel teplôt [K].
1.1.3.4 Špecifická hmotnosť hydraulickej kvapaliny
Špecifická hmotnosť hydraulickej kvapaliny je ρ = 0,88 – 0,95 kg.dm-3 pri teplote
t = 20 °C. Stredná hodnota špecifickej hmotnosti hydraulickej kvapaliny je ρ str. = 0,9
kg.dm-3.
1.1.3.5 Tepelná vodivosť hydraulickej kvapaliny
Hydraulická kvapalina je pomerne zlý vodič tepla. Špecifická hmotnosť hydrau-
lickej kvapaliny sa zmenšuje s rastúcou teplotou a zvyšuje sa pri zvýšení tlaku. Hod-
noty súčiniteľa tepelnej vodivosti λ sú rozhodujúce v zariadeniach s vyššími teplota-
mi, u ktorých musí byť teplo odvádzané sálaním alebo chladičom. Pri prudkom stla-
čení vzduchových bublín, ktoré sú obsiahnuté v hydraulickej kvapaline, sa so vznika-
júcim teplom zle ohrieva tepelne zle vodivá hydraulická kvapalina okolo bublín. Tieto
bubliny môžu pri stlačení na 7 MPa dosiahnuť teplotu až 700 °C. Tým sa hydraulická
kvapalina rýchlo znehodnocuje. Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ sa zväčšuje so zvyšo-
vaním tlaku. Tepelná vodivosť hydraulickej kvapaliny λ = 0,11 – 0,14 W.m-1.K-1. Te-
pelná vodivosť vody λ = 0,598 W.m-1.K-1.
1.1.3.6 Špecifická tepelná kapacita hydraulickej kvapaliny
Pre výpočet tepelnej bilancie hydraulických sústav je potrebné poznať špecific-
kú tepelnú kapacitu hydraulickej kvapaliny. Špecifická tepelná kapacita hydraulických
kvapalín nie je konštantná, ale mení sa so zmenou ich teploty a špecifickej hmotnos-
ti. Pre praktické účely sa často predpokladá, že do 100 °C je špecifická tepelná ka-
pacita hydraulickej kvapaliny konštantná. Špecifická tepelná kapacita hydraulickej
kvapaliny môže byť značne ovplyvnená prísadami alebo nečistotami v hydraulickej
kvapaline. Špecifická tepelná kapacita hydraulickej kvapaliny je cHK = 1 700 – 2 000
J.kg-1.K-1. Špecifická tepelná kapacita vody je cH2O = 4 186 J.kg-1.K-1.
1.1.3.7 Bod vzplanutia hydraulickej kvapaliny
Bod vzplanutia hydraulickej kvapaliny je teplota, pri ktorej sa pri pomalom ohria-
tí kvapaliny za určitých podmienok začínajú tvoriť páry kvapaliny. Tie pri priblížení
11
1 Úvod
plameňa krátko vzplanú, pričom samotná kvapalina nezačne horieť. Táto vlastnosť
hydraulickej kvapaliny je dôležitá u zariadení, u ktorých môže hroziť nebezpečenstvo
výbuchu alebo požiaru. U hydraulických kvapalín býva bod vzplanutia 180 °C až 230
°C. Zápalná teplota hydraulickej kvapaliny je 330 °C až 360 °C.
1.1.3.8 Bod tuhnutia hydraulickej kvapaliny
Bod tuhnutia hydraulickej kvapaliny je teplota, pri ktorej kvapalina v nádobe
predpísaných rozmerov pri určitých podmienkach a pôsobením vlastnej hmotnosti už
netečie. Pre prevádzku nemá podstatný význam. Význam má len v oblastiach, kde
sa vyskytujú veľmi nízke teploty. V takomto prípade by nebolo možné nasávať hyd-
raulickú kvapalinu čerpadlom a mohlo by dôjsť k poškodeniu dôležitých funkčných
častí. Obecne má dosahovať bod tuhnutia hydraulickej kvapaliny 15 °C pod najniž-
šou prevádzkovou teplotou a dosahuje hodnotu -10 °C až -40 °C. Prevádzková teplo-
ta hydraulickej kvapaliny je 60 °C až 80 °C.
1.1.3.9 Odolnosť proti peneniu hydraulickej kvapaliny
Penenie hydraulickej kvapaliny spôsobuje vzduch, ktorý je rozpustený v kvapa-
line. Pri vyšších tlakoch je obsah vzduchu väčší a v miestach zníženia tlaku sa vylu-
čuje vo forme jemných bublín. K tomu pristupuje aj vzduch, ktorý je strhávaný na
rôznych miestach hydraulickej sústavy, najmä v sacej časti sústavy. Na zníženie pe-
nenia hydraulickej kvapaliny sa používajú špeciálne prísady.
1.1.3.10 Chemická stabilita hydraulickej kvapaliny
Chemická stabilita hydraulickej kvapaliny je schopnosť kvapaliny odolávať oxi-
dácii a chemickým zmenám pri normálnych teplotách prevádzky alebo zvýšených
teplotách. Oxidácia kvapaliny sa zvyšuje s rastúcou teplotou, vírením a prúdením pri
prítomnosti vzduchu, vody a nečistôt. Produktom oxidácie sú rozpustné látky, ktoré
zahusťujú hydraulickú kvapalinu a nerozpustné látky usadzujúce sa v hydraulickej
nádrži a ďalších častiach hydraulickej sústavy.
1.2 Kontrolné otázky a úlohy

1. Definujte, ktoré základné časti tvoria hydraulickú sústavu.
2. Definujte základné funkcie hydraulickej kvapaliny v hydraulických sústavách.
3. Definujte základné požiadavky kladené na hydraulické kvapaliny.
4. Definujte vlastnosti hydraulickej kvapaliny.
5. Definujte viskozitu hydraulickej kvapaliny.
6. Definujte stlačiteľnosť hydraulickej kvapaliny.
7. Definujte tepelnú roztiažnosť hydraulickej kvapaliny.
8. Definujte špecifickú hmotnosť hydraulickej kvapaliny.
9. Definujte tepelnú vodivosť hydraulickej kvapaliny.
10. Definujte tepelnú kapacitu hydraulickej kvapaliny.
11. Definujte bod vzplanutia hydraulickej kvapaliny.
12. Definujte bod tuhnutia hydraulickej kvapaliny.
13. Definujte odolnosť proti peneniu hydraulickej kvapaliny.
14. Definujte chemickú stabilitu hydraulickej kvapaliny.
12
2 Hydraulické čerpadlá
Hydraulické čerpadlo tvorí základnú časť každej hydraulickej sústavy technic-
kého zariadenia. Hydraulické čerpadlá môžu plniť aj opačnú funkciu ako hydromoto-
ry, keď premieňajú tlakovú energiu na mechanickú energiu.
2.1 Požiadavky kladené na hydraulické čerpadlá

Hydraulické čerpadlá použité v hydraulických sústavách musia splňovať určité
všeobecné a špecifické požiadavky:
- dodávka hydraulickej kvapaliny s požadovaným tlakom,
- dodávka hydraulickej kvapaliny s požadovaným hmotnostným prietokom,
- vysoká objemová účinnosť hydraulického čerpadla,
- vysoká mechanická účinnosť hydraulického čerpadla,
- minimálny príkon hydraulického čerpadla,
- minimálne rozmery hydraulického čerpadla,
- minimálna hmotnosť hydraulického čerpadla,
- minimálna pulzácia tlaku hydraulickej kvapaliny na výstupe,
- dlhodobá činnosť hydraulického čerpadla bez prehrievania,
- činnosť hydraulického čerpadla pri veľkom rozsahu atmosférických teplôt
(od -55 °C do +55 °C).
2.2 Základné parametre hydraulických čerpadiel

Hydraulické čerpadlá sa porovnávajú na základe základných parametrov, medzi
ktoré patria:
- objemový prietok hydraulickej kvapaliny dodávaný hydraulickým čerpadlom
Qč.
- manometrická dopravná výška Hman.,
- dopravná výška čerpadla H,
- pracovný tlak hydraulickej kvapaliny čerpadla pč,
- vstupný výkon hydraulického čerpadla Pvst,,
- výstupný výkon hydraulického čerpadla Pvýst.,
- celková účinnosť hydraulického čerpadla ηč.,
- otáčky čerpadla nč.
2.2.1 Objemový prietok hydraulickej kvapaliny dodávaný čerpadlom
Objemový prietok hydraulickej kvapaliny dodávaný čerpadlom Qč [m3.min.-1] je
objemové množstvo hydraulickej kvapaliny dodávané za jednotku času. U súčasných
čerpadiel sa objemový prietok pohybuje od niekoľkých cm3.min.-1 až po niekoľko
m3.min.-1. U niektorých typov čerpadiel sa namiesto objemového prietoku uvádza
hmotnostný prietok kvapaliny za jednotku času kg.min. -1.
2.2.2 Manometrická dopravná výška
Zvislá vzdialenosť medzi hladinou nádrže, z ktorej je odoberaná kvapalina, a
najvyšším miestom nasávania sa nazýva geodetická nasávacia výška Hgs alebo tiež
statická výška. Zvislá vzdialenosť medzi najvyšším miestom nasávania čerpadla a
koncom výtlačného potrubia sa nazýva výtlačná geodetická výška Hgv.
V prípade, že výtlačné potrubie končí pod hladinou kvapaliny v hornej nádrži,
počíta sa táto výška k hladine kvapaliny v nádrži. Súčet geodetickej výtlačnej výšky
Hgv a geodetickej nasávacej výšky Hgs je geodetická dopravná výška čerpadla Hg.
13
Obr. 2.1 Pripojenie čerpadla k potrubiu4

Na obr. 2.1 sú definované základné pojmy spojené so zapojením čerpadla do
sústavy.
Ak sú straty v sacom potrubí dané stratovou výškou hzs, potom sa súčet Hv =
Hgs + hzs nazýva sacia výška čerpadla. Podobne sa súčet Hv = Hgv + hzv sa nazýva
výtlačná výška.
Dopravná výška čerpadla H je daná súčtom
𝒑𝑵−𝒑𝟎
𝑯 = 𝑯𝒈 + ∑ 𝒉𝒛 + [𝒎] (2.1)
𝝆.𝒈
Kde:
H – dopravná výška čerpadla [m],
Hg – geodetická dopravná výška čerpadla [m],
Σhz – celková stratová výška [m],
pN – tlak nad hladinou v hornej nádrži [Pa],
p0 – tlak v odčerpávanej (spodnej) nádrži [Pa],
ρ – špecifická hmotnosť kvapaliny [kg.m-3],
g – gravitačné zrýchlenie [kg.m.s-2].
Kinetická energia kvapaliny v mieste hladiny odčerpávanej (spodnej) nádrže sa
zanedbáva a kinetická energia kvapaliny v hornej nádrži sa započítava do strát, keď-
že je prakticky nevyužiteľná.
Maximálna sacia výška a kavitácia sú určené okrem iného sacím úsekom po-
trubia, ktorému sa musí venovať pozornosť, pretože všetky deje, ktoré sa tam odo-
hrávajú, prebiehajú na úkor energie kvapaliny v sacej nádrži.
Bernoulliho rovnica vyjadrená medzi hladinou v sacej nádrži a najvyšším mies-
tom sania (u piestových čerpadiel je to najvyššie miesto činného priestoru prípadne
potrubia, ak by bolo vedené do činného priestoru zhora, u odstredivých čerpadiel
horný okraj vstupu do obežného kolesa) má tvar:
𝒑𝟎 𝒑𝒔 𝒄𝟐𝒔
= + 𝒉𝒛𝒔 + 𝑯𝒈𝒔 + (2.2)
𝝆.𝒈 𝝆.𝒈 𝟐.𝒈
Po úprave:
𝒄𝟐𝒔
𝒑𝒔 = 𝒑𝟎 − 𝝆. 𝒈. (𝑯𝒈𝒔 + 𝒉𝒛𝒔 ) − 𝝆. (2.3)
𝟐
4
Látal, S.: Hydraulika a hydraulické stroje. Vojenská akadémia AZ. Brno 1974
14
Z rovnice (2.3) je zrejmé, že ak Hgs bude mať kladnú hodnotu (najvyššie miesto na-
sávania bude ležať nad hladinou kvapaliny v nádrži), môže tlak ps dosiahnuť také
nízke hodnoty, že bude dosiahnutý tlak nasýtených pár prečerpávanej kvapaliny pri
danej teplote. V takomto prípade dochádza k varu kvapaliny a v dôsledku toho k
prudkému uvoľňovaniu pár, pričom je činnosť čerpadla ohrozená. Ešte skôr, než je
dosiahnutý tlak nasýtených pár, tvoria sa bublinky plynov a pár, ktoré sú unášané do
pracovných priestorov čerpadla, kde v miestach s vyšším tlakom opäť páry konden-
zujú a plyn je pohlcovaný. Dochádza k implózii, ktorá je spojená so silným mechanic-
kým rázom kvapaliny a vznikom galvanického článku. To má za následok eróziu ma-
teriálov. Čerpadlo pracujúce v takomto režime môže byť za nejakú dobu úplne zniče-
né. Popísaný jav sa vyskytuje nielen u čerpadiel, ale aj u hydraulických motorov
(najmä turbín) a silne zaťažených častí potrubí (dýz).
Stanovovanie kavitačných vlastností sa realizuje výpočtom a meraním.
Manometrická dopravná výška Hman. je mierou zvýšenia tlakovej energie kvapa-
liny v čerpadle.
𝒑𝒗 −𝒑𝒔
𝑯𝒎𝒂𝒏. = +𝒚 (2.4)
𝝆.𝒈
Kde:
Hman. – manometrická dopravná výška [m],
pv – tlak kvapaliny na výstupe čerpadla [Pa],
ps – tlak kvapaliny na vstupe čerpadla [Pa],
ρ – špecifická hmotnosť kvapaliny [kg.m-3],
g – gravitačné zrýchlenie [kg.m.s-2],
y – prevýšenie výstupu čerpadla oproti miestam nasávania čerpadla [m].
2.2.3 Dopravná výška čerpadla
Dopravná výška čerpadla H vyjadruje zvýšenie mechanickej energie kvapaliny
pri prietoku čerpadlom. Dopravná výška je výška, do ktorej by čerpadlo dopravilo
kvapalinu bez strát v potrubí a pri rovnakých tlakoch v miestach, medzi ktorými je
kvapalina dopravovaná.
𝒄𝟐𝒗− 𝒄𝟐𝒔
𝑯 = 𝑯𝒎𝒂𝒏. + [𝒎] (2.5)
𝟐.𝒈
Kde:
H – dopravná výška [m],
Hman. – manometrická dopravná výška [m],
cv – rýchlosť kvapaliny vo výtlačnej časti čerpadla [m.s-1],
cs – rýchlosť kvapaliny v sacej časti čerpadla [m.s-1],
g – gravitačné zrýchlenie [kg.m.s-2].
U objemových hydraulických čerpadiel, ktoré sa používajú ako zdroj tlakovej
kvapaliny v hydraulických mechanizmoch, sa namiesto dopravnej výšky používa zvý-
šenie tlaku v čerpadle alebo tlak hydraulickej kvapaliny na výstupe z čerpadla pč.
2.2.4 Pracovný tlak hydraulickej kvapaliny čerpadla
Maximálny tlak hydraulickej kvapaliny má podstatný vplyv na výkon hydraulic-
kého čerpadla. Jeho maximálna hodnota je obmedzená spoľahlivou funkciou hydrau-
lických tesnení čerpadla a hydromotorov. V súčasnosti sa hodnota tlaku hydraulickej
kvapaliny pohybuje v rozsahu pč = 15 MPa až 30 MPa (napr. v hlavnej hydraulickej
sústave lietadla MiG-21MF sa používa maximálny pracovný tlak hydraulickej kvapali-
ny p = 21 MPa).
15
2.2.5 Vstupný výkon (príkon) hydraulického čerpadla

Vstupný výkon (príkon) hydraulického čerpadla Pvst. je definovaný ako súčin
krútiaceho momentu na hriadeli Mk a uhlovej rýchlosti ω.
𝑷𝒗𝒔𝒕. = 𝑴𝒌 . 𝝎 [𝑾] (2.6)
Kde:
Pvst. – vstupný výkon (príkon) hydraulického čerpadla [W],
Mk – krútiaci moment na hriadeli čerpadla [N.m],
ω – uhlová rýchlosť 𝜔 = 2. 𝜋. 𝑛 [𝑠 −1 ].
2.2.6 Výstupný výkon hydraulického čerpadla
Výstupný výkon hydraulického čerpadla je daný súčinom hmotnostného toku
hydraulickej kvapaliny Qč a rozdielu tlaku Δp hydraulickej kvapaliny pč na výstupe z
hydraulického čerpadla a na vstupe do hydraulického čerpadla p.
𝑷𝒗ý𝒔𝒕. = 𝑸č . ∆𝒑 = 𝑸č . 𝝆. 𝒈. 𝑯 [𝑾] (2.7)
Kde:
Pvýst. – výstupný výkon hydraulického čerpadla [W],
Qč – objemový prietok hydraulickej kvapaliny dodávaný hydraulickým čerpadlom
[m3.s-1],
Δp – rozdiel tlaku hydraulickej kvapaliny na výstupe a na vstupe hydraulického čer-
padla Δp = pč – p [Pa],
pč – tlak hydraulickej kvapaliny za hydraulickým čerpadlom [Pa],
p – tlak hydraulickej kvapaliny na vstupe do hydraulického čerpadla [Pa],
H – dopravná výška [m],
g – gravitačné zrýchlenie [m.s-2],
ρ – špecifická hmotnosť kvapaliny [kg.m-3].
2.2.7 Krútiaci moment čerpadla
Teoretický krútiaci moment čerpadla je možné vypočítať z výkonu čerpadla:
𝑷č,𝒕 𝑸č,𝒕.∆𝒑č
𝑴𝒌𝒓,č,𝒕 = = [𝑵𝒎] (2.8)
𝝎 𝟐.𝝅.𝒏č
Kde:
Mkr,č,t – teoretický krútiaci moment čerpadla [Nm],
Pč,t – teoretický výstupný výkon hydraulického čerpadla [W],
Qč,t – ideálny prietok kvapaliny [m3.s-1],
ω – uhlová rýchlosť 𝜔 = 2. 𝜋. 𝑛 [𝑠 −1 ],
nč – otáčky čerpadla [min.-1],
Δpč,t = pv,t – ps,t – teoretický rozdiel tlakov na čerpadle [Pa].
Skutočný krútiaci moment čerpadla
𝑴𝒌𝒓,č,𝒕
𝑴𝒌𝒓,č = [𝑁𝑚] (2.9)
𝜼𝒎
2.2.8 Celková účinnosť hydraulického čerpadla

Celková účinnosť hydraulického čerpadla ηč vyjadruje energetickú efektívnosť
hydraulického čerpadla:
𝑷č,𝒗ý𝒔𝒕. 𝑷č,𝒕
𝜼č = = [ 𝟏] (2.10)
𝑷č,𝒗𝒔𝒕. 𝑷č,𝒆𝒇
16
Kde:
ηč – celková účinnosť hydraulického čerpadla [1],
Pvýst. – výstupný výkon hydraulického čerpadla [W],
Pvst. – vstupný výkon (príkon) hydraulického čerpadla [W],
Pč,t – teoretický výstupný výkon hydraulického čerpadla [W],
Pef. – efektívny výstupný výkon hydraulického čerpadla [W].
Rozdiel medzi efektívnym príkonom a teoretickým výkonom čerpadla je spôso-
bený stratami dopravovaného množstva (objemové straty vyjadrené objemovou
účinnosťou 𝜼𝒗 ), vírením a trením kvapaliny (hydraulické straty vyjadrené hydraulickou
účinnosťou 𝜼𝒉 ), vzájomným trením častí čerpadla a hydraulickou kvapalinou (me-
chanické straty vyjadrené mechanickou účinnosťou 𝜼𝒎 ). Jednotlivé straty sú vyjadro-
vané pomocou účinností.
𝜼č = 𝜼𝒉 . 𝜼𝒗 . 𝜼𝒎 [𝟏] (2.11)
2.2.9 Objemová účinnosť 𝜼𝒗
Skutočný prietok kvapaliny Qč je menší ako ideálny prietok Qč,t o objemové stra-
ty Qč,z. K týmto stratám dochádza v dôsledku úniku čerpanej kvapaliny cez vôle me-
dzi pracovnými časťami čerpadla a nedokonalým zaplnením pracovného priestoru pri
nasávaní kvapaliny v dôsledku odparovania a uvoľňovania plynov (pri kavitácii).
𝑸č 𝑸č,𝒕− 𝑸č,𝒛 𝑸č,𝒛
𝜼𝒗 = = =𝟏− [ 𝟏] (2.12)
𝑸č,𝒕 𝑸č,𝒕 𝑸č,𝒕
Kde:
ηv – objemová účinnosť [1],
Qč – skutočný prietok kvapaliny [m3.s-1],
Qč,z – stratový prietok kvapaliny [m3.s-1].
Objemová účinnosť je závislá od druhu čerpadla, jeho stavu a od jeho prevádz-
ky.
2.2.10 Hydraulická účinnosť 𝜼𝒉
Hydraulické straty vznikajú v rozvodovom ústrojenstve čerpadla a pri trení kva-
paliny pri pohybe v pracovných priestoroch. Hydraulické straty vyjadruje hydraulická
účinnosť 𝜼𝒉 .
∆𝒑
𝜼𝒉 = ∆𝒑 č [𝟏] (2.13)
č,𝒕
Kde:
ηh – hydraulická účinnosť [1],
Δpč = pv – ps – skutočný rozdiel tlakov na čerpadle [Pa],
Δpč,t = pv,t – ps,t – teoretický rozdiel tlakov na čerpadle [Pa].
Hydraulické straty u čerpadiel sú pomerne malé. Pri výpočtoch sa často hydrau-
lická účinnosť uvažuje 𝜼𝒉 = 𝟏.
2.2.11 Mechanická účinnosť 𝜼𝒎
Teoretický výkon čerpadla Pč,t:
𝑷č,𝒕 = 𝑸č,𝒕 . ∆𝒑č,𝒕 [𝑾] (2.14)
Skutočný výkon čerpadla Pč:
𝑷č = 𝑸č . ∆𝒑č [𝑾] (2.15)
17
Skutočný výkon čerpadla Pč bude nižší ako teoretický výkon čerpadla Pč,t v dôsledku
zníženého skutočného prietoku kvapaliny oproti teoretickému prietoku kvapaliny Qč <
Qč,t. Príkon čerpadla Pef bude však vyšší ako teoretický výkon Pč,t v dôsledku toho,
že objem nasatý avšak nevytlačený do výtlaku, ktorý uniká do výtlaku, spotrebuje
určitú prácu. Okrem toho musia byť hradené mechanické straty rôzneho pôvodu. Tie-
to straty sú charakterizované mechanickou účinnosťou 𝜼𝒎 .
𝑷č,𝒕 𝑷č,𝒕
𝜼𝒎 = = [ 𝟏] (2.16)
𝑷č,𝒕 + 𝑷č,𝒎 𝑷𝒆𝒇
Kde:
Pč,t – teoretický výkon čerpadla [W],
Pč,m – výkon čerpadla potrebný na prekonanie mechanických strát [W],
Pef – efektívny výkon čerpadla [W].
Obr. 2.2 Priebeh zmeny účinností čerpadiel5
Tabuľka 2.1 Základné parametre jednotlivých druhov hydraulických čerpadiel

Typ 103 .Qč 105Δpč ηv ηč nč
čerpadla m3min.-1 Pa % % min.-1
50 – 100
2 800
zubové 4 - 150 v letectve 65 - 96 50 -90
v letectve až 9 000
150 - 200
15 – 20 950 – 1 450
lamelové 5 - 600 vyvážené 84 - 92 70 - 82 v letectve
až 140 až 5 000
vretenové 1 – 70 000 1,5 - 200 60 - 95 50 - 90 750 – 3 000
piestové 950 – 1 500
2 - 400 75 - 350 92 - 97 87 - 89
radiálne v letectve až 2 000
piestové 1 200 – 1 300
2 - 1200 20 - 350 92 - 97 89 - 92
axiálne v raketách až 30 000
5
18
2.3 Kavitácia
Kavitácia je zložitý jav vzniku a zániku dutín v prúdiacej kvapaline. Kavitácia
vzniká pri znížení tlaku kvapaliny na tlak nasýtených pár zodpovedajúci teplote kva-
paliny.6
Pri týchto podmienkach sa začne kvapalina odparovať a vytvárajú sa veľmi ma-
lé bublinky. Vznik týchto kavitačných bublín má veľa spoločného s varom kvapaliny.
Kavitačné bubliny sú unášané prúdiacou kvapalinou a ako náhle sa dostanú do
oblasti vyššieho tlaku, ako je tlak nasýtených pár vo vnútri kavitačnej bubliny, tak pa-
ra v bublinách kondenzuje a vznikajú kavitačné dutiny. V kavitačných dutinách je
veľmi nízky tlak (teoreticky vákuum).
Do kavitačnej dutiny vniká okolitá kvapalina pomerne veľkou rýchlosťou. Dutina
sa zaplní a urýchlená kvapalina sa veľkým rázom zastaví.
Keď bola kavitačná dutina na obtekanom povrchu, tak vnikajúca kvapalina sa
zastaví rázom na materiáli, na ktorý pôsobí značnými silami. To namáhanie spôsobu-
je rozrušenie materiálu, ktoré je závislé od veľkosti rázu a vlastností (zloženia) mate-
riálu.
Kavitačné rozrušenie sa teda vyskytuje v mieste zániku kavitačných dutín, t. j.
na konci kavitačnej oblasti.
Kavitačné bubliny, ktoré vyplňujú časť prúdiacej kvapaliny, tvoria kavitačnú ob-
lasť. Podľa tvaru sa rozlišujú kavitačné oblasti kapsovité a vláknovité.
Kapsovitá kavitačná oblasť vzniká vtedy, keď zhluk kavitačných bublín vyplňuje
určitý priestor.
Keď kavitačné bubliny vytvárajú viditeľný sled v podobe vlákna, vzniká vláknová
kavitačná oblasť.
Kavitačná bublina v oblasti zvýšeného tlaku niekoľkokrát zanikne a vznikne,
kým sa úplne nerozpadne.
Trvanlivosť kavitačnej dutiny je približne 0,006 s. V tejto dobe kavitačná dutina
asi 5 až 6 krát vznikne a zanikne. Na rýchlosť vzniku a zániku kavitačných dutín má
vplyv aj teplota. Pri vyparení kvapaliny sa znižuje teplota okolia (t. j. okolitej kvapali-
ny), tým sa zníži tlak nasýtených pár a pary kondenzujú, pričom odovzdávajú teplo
okoliu. Keď je kvapalina v mieste, kde je tlak blízky tlaku nasýtených pár, tak sa tieto
cykly rýchlo opakujú.
Pri zániku kavitačnej dutiny vznikajú tlaky rádovo 100 MPa a teplota okolo 1000
K.
Na veľkosť tlaku má veľký vplyv okrem iného aj množstvo vzduchu v kvapaline,
ktorý tlmí rázový účinok, a tým znižuje veľkosť tlaku. Prítomnosť vzduchu v ohnisku
kavitácie znižuje vákuum v kavitačných dutinách a nasycuje kvapalinu mikroskopic-
kými vzduchovými bublinami. Tým sa výrazne menia vlastnosti kvapaliny, ktorá zís-
kava stlačiteľnosť. Rázy v kavitačných dutinách potom strácajú tvrdosť v dôsledku
spomalenia priebehu celého javu a vplyvom zvýšenej stlačiteľnosti zmesi vody a
vzduchu.
6
Medovarský, M.: Čerpadlá, I. časť. Vysoká vojenská škola tylového a technického zabezpečenia
hrdinu ČSSR Jana Švermu. Žilina 1978
19
V súčasnej dobe existujú v podstate dve vysvetlenia kavitačného rozrušenia

materiálu. Jedno sa opiera najmä o mechanický účinok pri zániku kavitačných dutín.
Druhé sa opiera o elektrochemický, prípadne chemický jav.
Výsledky skúšok ukazujú, že mechanický účinok je primárny a je sprevádzaný
chemickou koróziou. Podiel oboch rozrušení sa môže meniť v širokom rozsahu.
Kavitačný ráz pôsobí na veľmi malé plochy materiálu, takže kavitačnú odolnosť
materiálu neurčujú jeho mechanické vlastnosti, ktoré sa zistia ťahovými, vrubovými
a podobnými skúškami. Kavitačná odolnosť závisí od štruktúry materiálu, vlastností
zŕn a ich hraníc.
V súčasnosti prevažuje názor, že jemnozrnná štruktúra má vyššiu kavitačnú
odolnosť. Podľa mikroskopických pozorovaní prebieha kavitačné rozrušenie buď po
hraniciach zŕn a postupuje do hĺbky, alebo sa šíri z hraníc zrna do vnútra.
Kavitačná odolnosť ocele závisí od druhu a od jej tepelného spracovania. Ras-
túci obsah uhlíka zvyšuje kavitačnú odolnosť. Vplyv legujúcich prvkov na kavitačnú
odolnosť ešte nie je dostatočne preskúmaný. Známy je priaznivý vplyv obsahu chró-
mu a niklu. Maximálna kavitačná odolnosť sa dosahuje pri obsahu chrómu 9 % až 33
%. Najvyššiu kavitačnú odolnosť majú austenitické ocele. Prídavky bóru dokonca aj
v malých množstvách výrazne zlepšujú vlastnosti celého radu austenitických ocelí.
Bór pôsobí priaznivo na zvariteľnosť ocelí a zlepšuje okrem pevnosti aj kavitačnú
odolnosť vysokolegovaných chrómniklových a chrómmangánových austenitických
ocelí. Optimálny obsah bóru je 0,05 % až 1,6 %.
Kavitačné rozrušenie liatiny prebieha veľmi rýchle, jej štruktúra je nerovnorodá
a obsahuje grafit. Pevnosť grafitu je veľmi malá, preto sa pri kavitačnom účinku vy-
lamuje najskôr grafit a ďalšie kavitačné rozrušenie materiálu prebieha veľmi intenzív-
ne.
2.3.1 Kavitácia v hydraulických čerpadlách

Kavitácia je vyvolaná znížením tlaku prúdiacej kvapaliny pod hodnotu tlaku na-
sýtených pár. Toto zníženie tlaku môže byť spôsobené:
- vonkajšími podmienkami,
- prúdením v častiach hydraulického stroja alebo zariadenia.
Vonkajšie príčiny zníženia tlaku môžu byť spôsobené:
- zmenou atmosférického tlaku, ktorý je závislý od nadmorskej výšky,
- nasávaním hydraulickej kvapaliny z nádrže, v ktorej je podtlak,
- zvýšenie geodetickej výšky čerpacieho agregátu na sacej strane nad prí-
pustnú medzu.
Miestne zníženie tlaku v čerpadle je vyvolané:
- tlakovými stratami v sacom potrubí alebo v obežnom kolese čerpadla,
- zvýšením rýchlosti hydraulickej kvapaliny pri vyšších otáčkach čerpadla,
- odklonením prúdenia od normálneho tvaru alebo odtrhnutím prúdu.
Kavitácia môže byť taktiež vyvolaná neustáleným prevádzkovým režimom čer-
padla, napr. pri spúšťaní alebo pri vypínaní čerpadla.
V odstredivých čerpadlách je možné rozlišovať dva druhy kavitácie:
- plošná kavitácia – vzniká na povrchu obtekaných častí čerpadla,
- kavitácia odtrhnutím prúdu kvapaliny – vzniká pulzáciami tlaku kvapaliny
v turbulentných prúdoch a v periodicky odtrhujúcich sa víroch od povrchu.
20
Kavitácia v odstredivých čerpadlách po určitej dobe rozrušuje časti čerpadla,

ako napr. obežné koleso, difúzor, výstupnú sústavu a pod.
Kavitácia zvyšuje hluk a vibrácie čerpadla. Kavitačná prevádzka odstredivých
čerpadiel sa prejavuje aj podľa zmien na ich charakteristikách.
V dôsledku kavitácie sa prudko znižuje hmotnostný prietok hydraulickej kvapali-
ny Q.
Hmotnostný prietok zubového čerpadla Q je možné zvýšiť aj zvyšovaním otá-
čok. Pri požadovanom prietoku hydraulickej kvapaliny Q zvýšenie otáčok umožňuje
zmenšovať rozmery čerpadla, a tým aj jeho hmotnosť. Zvyšovanie otáčok nie je ne-
obmedzené z dôvodu vzniku kavitácie. Pri zvyšovaní otáčok sa zväčšuje odstredivá
sila, ktorá zabraňuje plneniu zubových medzier u zubového čerpadla.
Kavitácia v hydraulických čerpadlách je sprevádzaná následnými javmi:
- zvýšeným hlukom,
- vibráciami,
- znižovaním prietoku hydraulickej kvapaliny,
- znižovaním účinnosti čerpadla,
- vznik oblakov malých a väčších bublín,
- poškodením stien čerpadla.
Možnosti ochrany pred kavitáciou:
- zabránenie zníženia absolútneho tlaku hydraulickej kvapaliny vo vstupnom
priereze čerpadla pod hodnotu p s = 25 kPa až 45 kPa v závislosti od čerpa-
nej kvapaliny,
- konštrukčné úpravy hydraulickej sústavy,
- znížením stratovej špecifickej energie v sacom potrubí,
- znížením otáčok,
- znížením geodetickej výšky čerpacieho agregátu na sacej strane,
- vytvorením umelého pretlaku v sacej nádrži,
- predradením pomocného čerpadla,
- zaradením ejektoru do sacej časti, ktorého účinok rastie so zvyšovaním otá-
čok čerpadla (pri vzrastajúcom nebezpečenstve kavitácie).
2.4 Charakteristiky hydraulických čerpadiel

Vlastnosti hydraulických čerpadiel sú prehľadne vyjadrené v prietokovej, regu-
lačnej a kavitačnej charakteristike.
2.4.1 Prietoková charakteristika hydraulického čerpadla
Prietoková charakteristika hydraulického čerpadla vyjadruje závislosť dopravnej
výšky H alebo Δpč (objemové čerpadlá) od prietoku kvapaliny Qč pri konštantných
otáčkach nč.
U ideálneho čerpadla podľa vzťahu:
𝑸č,𝒕 = 𝒒č . 𝒏č [𝒎𝟑 . 𝒎𝒊𝒏.−𝟏 ] (2.17)
Kde:
qč – pracovný objem – objem kvapaliny vytlačený počas jednej otáčky čerpadla za
predpokladu, že nedochádza k objemovým stratám,
nč – otáčky čerpadla [min.-1].
21
U ideálneho čerpadla by podľa uvedeného vzťahu (2.17) prietok čerpadla Qč,t nemal
závisieť od pretlaku Δpč. Skutočný prietok kvapaliny Qč však od pretlaku Δpč závisí
vzhľadom na skutočnosť, že pri vzrastajúcom pretlaku strata objemu kvapaliny vôľa-
mi a štrbinami narastá a objemová účinnosť sa znižuje (pri konštantných otáčkach).
Ak nedochádza ku kavitácii, potom je možné približne napísať:
𝑸č,𝒛 = 𝒌𝒒 . ∆𝒑č [𝒎𝟑 . 𝒎𝒊𝒏.−𝟏 ] (2.18)
Qč,z – stratový prietok kvapaliny [m3.s-1],
kq – súčiniteľ závisí od konštrukčného riešenia čerpadla a jeho prevádzkového stavu,
Δpč = pv – ps – skutočný rozdiel tlakov na čerpadle [Pa].
Priebeh charakteristiky pri rôznych otáčkach je na obr. 2.3. Z priebehu charak-
teristiky zubového čerpadla je zrejmé, že so zväčšujúcim sa tlakovým rozdielom kva-
paliny v čerpadle Δpč rastie stratový prietok kvapaliny Qč,z a klesá objemová účin-
nosť čerpadla ηv.
Obr. 2.3 Prietoková charakteristika zubového hydraulického čerpadla7

2.4.2 Regulačná charakteristika hydraulického čerpadla
U hydrostatických čerpadiel sa často používa regulácia prietoku kvapaliny cez
čerpadlo. Regulačná charakteristika (obr. 2.4) vyjadruje závislosť prietoku kvapaliny
Qč od bezrozmerového regulačného parametra Up pri konštantných otáčkach a kon-
štantnom tlakovom rozdiele Δpč. Regulačným parametrom môže byť niektorá z na-
staviteľných veličín čerpadla, ako je pomer nastaviteľnej hodnoty excentricity, sklonu
nastaviteľnej dosky a iných k ich maximálnej hodnote. Oblasť ΔUp v grafe 2.4 zná-
zorňuje interval necitlivosti, ktorého veľkosť je závislá od konštrukcie a stavu čerpad-
la a rozdielu tlakov v čerpadle Δpč.
7
Bašta: Gidravlika, gidravličeskije mašiny i gidravličeskije prevody. Mašinostrojenije, Moskva 1970
22
Obr. 2.4 Regulačná charakteristika hydraulického čerpadla8
2.4.3 Kavitačná charakteristika hydraulického čerpadla
Obr. 2.5 Kavitačná charakteristika hydraulického čerpadla9

Kavitačná charakteristika čerpadla je dôležitá pre posúdenie oblasti normálnej
funkcie čerpadla. Ku kavitácii dochádza pri nízkych tlakoch kvapaliny v nasávacom
potrubí. Nízky tlak kvapaliny môže byť spôsobený napr. neprimerane vysokými otáč-
kami čerpadla, vysokou teplotou kvapaliny, nízkym tlakom kvapaliny v celej sústave,
ktorý je spôsobený geodetickou výškou, v ktorej čerpadlo pracuje. Meranie kavitačnej
charakteristiky sa realizuje pri konštantných otáčkach a konštantnom tlaku čerpadla
pč škrtením v sacej časti čerpadla alebo zvyšovaním otáčok pri danom usporiadaní a
konštantnom tlaku pč (obr. 2.5).
2.5 Rozdelenie hydraulických čerpadiel

Hydraulické čerpadlá je možné rozdeliť podľa rôznych kritérií:
8
9
23
Z hľadiska princípu činnosti je možné hydraulické čerpadlá rozdeliť na:

1. Hydrostatické (objemové) čerpadlá:
- rotačné:
- lamelové,
- piestové,
- skrutkové,
- vretenové,
- zubové,
- perilstatické,
- sínusové.
- priamočiare:
- piestové,
- memránové.
2. Hydrodynamické čerpadlá:
- radiálne,
- diagonálne,
- axiálne.
Z konštrukčného hľadiska je možné hydraulické čerpadlá rozdeliť na:
1. Piestové čerpadlá – ručné:
– s axiálnym pohybom piestov – s náklonom bloku
– s náklonom dosky
– s radiálnym pohybom piestov – s excentrickým rotorom
– s excentrickým hriadeľom
2. Zubové čerpadlá – zubové s vonkajším stykom ozubených kolies:
– zubové s vnútorným stykom ozubených kolies
– zubové gerotorové čerpadlo
– skrutkové – rotorovo-skrutkové čerpadlo
3. Lamelové – jednočinné
– dvojčinné
2.5.1 Ručné piestové hydraulické čerpadlo
Obr. 2.6 Ručné piestové čerpadlo10

1 – sací ventil, 2 – výtlakový ventil, 3 – piest, 4 – kľukový hriadeľ
Pri pohybe piesta do dolnej úvrate (obr. 2.6) vzniká podtlak, ktorý otvára sací
ventil, a priestor valca sa plní kvapalinou. Pri pohybe piesta do hornej úvrate sa tla-
kom kvapaliny otvára výtlačný ventil a tlaková kvapalina sa odvádza do tlakového
potrubia.
10
Archív autora.
24
Ručné piestové čerpadlo je najjednoduchším typom hydraulického čerpadla.

V súčasnosti sa používa ako pomocný typ čerpadla pri núdzovom prečerpávaní kva-
palín (vody, paliva, oleja, hydraulickej kvapaliny a pod.). Ručné piestové čerpadlo je
schopné dodávať objem do 70 cm3 pri jednom zdvihu s tlakom v rozsahu 10 MPa až
15 MPa.
Výhodou ručného piestového čerpadla je jednoduchá konštrukcia, vysoká spo-
ľahlivosť a nezávislosť od hnacieho motora.
Nevýhodou ručného piestového čerpadla je nízka výkonnosť.
2.5.2 Piestové hydraulické čerpadlo s axiálnym pohybom piestov
Obr. 2.7 Piestikové čerpadlo s axiálnym pohybom piestikov a nakloneným blokom

piestikov11
Piestové čerpadlá s axiálnym pohybom piestov patria medzi najrozšírenejšie ty-
py hydraulických čerpadiel používaných v hydraulických zadiadeniac– M en pMtyp če
25
Obr. 2.9 Piestikové čerpadlo s axiálnym pohybom piestikov a naklonenou doskou13

Piestikové hydraulické čerpadlo s axiálnym pohybom piestikov obidvoch typov
sa často používa v tekutinových mechanizmoch lietadiel.
Výhody:
- jednoduchosť konštrukcie,
- vysoký pracovný tlak kvapaliny (do 70 MPa),
- vysoká účinnosť,
- vysoké otáčky (do 4 000 min.-1),
- vysoká špecifická výkonnosť.
Nevýhody:
- vysoká pulzácia tlaku,
- vysoká cena.
2.5.3 Piestové čerpadlo s radiálnym pohybom piestov s excentrickým rotorom
Piestové čerpadlá s radiálnym pohybom piestov s excentrickým rotorom sa po-
užívajú zriedkavo. Častejšie sú využívané ako hydromotory.
Obr. 2.10 Piestové čerpadlo s radiálnym pohybom piestov s excentrickým rotorom14

2.5.4 Piestové čerpadlo s radiálnym pohybom piestov s excentrickým hriade-
ľom
Palivové čerpadlo s radiálnym pohybom piestov s excentrickým hriadeľom mô-
že meniť pracovný objem zmenou hodnoty excentra e. Tento typ piestového čerpadla
s radiálnym pohybom piestov s excentrickým rotorom sa používal častejšie v dôsled-
ku jednoduchšej konštrukcie.
13
Archív autora.
14
Archív autora.
26
Obr. 2.11 Piestové čerpadlo s radiálnym pohybom piestov s excentrickým hriade-

ľom15
Výhody:
- jednoduchá konštrukcia,
- vysoká spoľahlivosť,
- vysoké hodnoty pracovného tlaku (do 100 MPa),
- pomerne malé osové rozmery.
Nevýhody:
- veľká pulzácia tlaku,
- malé otáčky hriadeľa,
- väčšia hmotnosť pri porovnaní s axiálnymi piestovými čerpadlami.
2.5.5 Zubové hydraulické čerpadlo s vonkajším stykom ozubených kolies
Základnými časťami zubových čerpadiel s vonkajším typom styku ozubených
kolies sú dve ozubené kolesá. Pri otáčaní ozubených kolies sa kvapalina premiestňu-
je zo vstupu na výstup cez medzery zubov po obvode ozubených kolies. Dodávka
kvapaliny je závislá od rozmerov ozubených kolies a od otáčok čerpadla.
Obr. 2.12 Zubové hydraulické čerpadlo s vonkajším stykom ozubených kolies16
15
Archív autora.
16
Archív autora.
27
Výhody:
- jednoduchosť konštrukcie,
- nízka cena.
Nevýhody:
- vysoká pulzácia tlaku,
- nízka účinnosť,
- pomerne nízky tlak.
2.5.6 Zubové hydraulické čerpadlo s vnútorným stykom ozubených kolies
Základnou zvláštnosťou zubových hydraulických čerpadiel s vnútorným stykom
ozubených kolies je nižšia úroveň pulzácií a nižšia úroveň hluku. Princíp činnosti je
založený na prečerpávaní kvapaliny zo vstupu do výstupu cez priestor zubových me-
dzier. Objem zubových medzier sa v priestore vstupu zväčšuje a v oblasti výstupu
zmenšuje, čo má za následok zvyšovanie tlaku kvapaliny.
Obr. 2.13 Zubové hydraulické čerpadlo s vnútorným stykom ozubených kolies17

Výhody:
- nízka úroveň hluku,
- nízka cena.
Nevýhody:
- pomerne nízky výstupný tlak.
2.5.7 Zubové gerotorové hydraulické čerpadlo
Zubové gerotorové čerpadlá sú variantom zubových čerpadiel s vnútorným sty-
kom ozubených kolies. Odlišnosť oproti zubovým čerpadlám s vnútorným stykom
ozubených kolies spočíva v tom, že tieto čerpadlá neobsahujú mesiačikový rozdeľo-
vací segment. Oddelenie sacej a výtlačnej časti zabezpečujú špeciálne profily zubov.
Tento typ čerpadla pracuje s nižšími tlakmi (do 15 MPa) a nižšou dodávkou kvapaliny
(do 120 l.min.-1), pri otáčkach do 1 500 min.-1.
Výhody:
17
Archív autora.
28
- nízka úroveň hluku.

Nevýhody:
- vyššia cena pri porovnaní so zubovými čerpadlami s vnútorným stykom
ozubených kolies.
Obr. 2.14 Rez zubového gerotorového čerpadla18

2.5.8 Skrutkové hydraulické čerpadlo
Obr. 2.15 Rez skrutkového hydraulického čerpadla19

Medzi zvláštne druhy zubových čerpadiel je možné zaradiť skrutkové čerpadlá.
Ich pracovným prvkom sú dlhé šikmé zuby, ktorých počet odpovedá počtu závitov.
Hlavnou výhodou týchto čerpadiel je rovnomernosť dodávky kvapaliny a nízka hluč-
nosť. Prednosťou čerpadla je aj skutočnosť, že je schopné prečerpávať kvapalinu aj
s tuhými časticami. Čerpadlo dosahuje pracovný tlak do 20 MPa. Maximálne otáčky
čerpadla sú 1500 min.-1. Vzhľadom na zložitosť výroby nie je tento typ čerpadla veľmi
rozšírený a používa sa v špeciálnych hydraulických sústavách.
18
Archív autora.
19
Archív autora.
29
Obr. 2.16 Principiálna schéma skrutkového hydraulického čerpadla20

Výhody:
- nízka úroveň hluku,
- nízka úroveň pulzácií.
Nedostatky:
- vysoká cena.
2.5.9 Lamelové hydraulické čerpadlo
Obr. 2.17 Jednočinné lamelové hydraulické čerpadlo21

V lamelových hydraulických čerpadlách tvoria čerpaciu časť lamely, ktoré sa pri
otáčaní rotora striedavo vysúvajú a zasúvajú. Lamelové hydraulické čerpadlá môžu
byť riešené ako jednočinné a dvojčinné. U jednočinného lamelového hydraulického
čerpadla sa počas jednej otáčky proces nasávania a výtlaku realizuje len raz.
Výhody:
- nízka hlučnosť,
- nízka úroveň pulzácií,
- možnosť regulácie dodávky hydraulickej kvapaliny,
- nižšia cena pri porovnaní s piestikovými hydraulickými čerpadlami,
- nižšie požiadavky na čistotu prečerpávanej kvapaliny.
20
Archív autora.
21
Archív autora.
30
Nevýhody:
- väčšie zaťaženie ložísk,
- zložitosť utesnenia hrán lamiel,
- zložitejšie opravy,
- nízky pracovný tlak (do 7 MPa).
2.6 Zubové hydraulické čerpadlo
Obr. 2.18 Zubové hydraulické čerpadlo22

1 – teleso, 2 – hnacie ozubené koleso, 3 – hnané ozubené koleso, 4 – objem zubo-
vého priestoru, 5 – sací priestor
Zubové hydraulické čerpadlo (obr. 2.18) pozostáva z telesa (1), hnacieho ozu-
beného kolesa (2), hnaného ozubeného kolesa (3). Ozubené kolesá pri svojom otá-
čaní pretláčajú hydraulickú kvapalinu zo vstupu cez objem zubových priestorov po
obvode do výtlaku. Dodávaný objem hydraulickej kvapaliny Qč zubovým čerpadlom
je závislý od rozmerov zubového čerpadla a otáčok n počas jeho činnosti.
Obr. 2.19 Princíp činnosti zubového čerpadla23

ps – sací tlak, pč – tlak na výstupe čerpadla, ω – uhlová rýchlosť
22
Archív autora.
23
Archív autora.
31
Teoretická dodávka zubového čerpadla:

𝑸č,𝒕 = 𝟐. 𝝅. 𝑫. 𝒎. 𝒃. 𝒏 [𝒎𝟑 . 𝒎𝒊𝒏.−𝟏 ] (2.23)
Kde:
Qt,č – teoretická dodávka hydraulickej kvapaliny čerpadlom [m3.min.-1],
D – priemer rozstupovej kružnice ozubených kolies [m],
m – modul [m],
b – šírka ozubených kolies [m],
n – otáčky [min.-1].
Skutočná dodávka zubového čerpadla:
𝑸č = 𝑸č,𝒕 . 𝜼𝒗 [𝒎𝟑 . 𝒎𝒊𝒏.−𝟏 ] (2.24)
Kde:
Qč – skutočná dodávka hydraulickej kvapaliny čerpadlom [m3.min.-1],
ηv – objemová účinnosť (ηv = 0,8 až 0,9) [1].
Obr. 2.20 Charakteristika zubového čerpadla24

Qč – skutočná dodávka hydraulickej kvapaliny čerpadlom [m3.min.-1], Qt,č – teoretická
dodávka hydraulickej kvapaliny čerpadlom [m3.min.-1], Qstr.– stratová dodávka hyd-
raulickej kvapaliny čerpadlom [m3.min.-1]
Skutočná dodávka hydraulickej kvapaliny zubovým čerpadlom Qč bude nižšia
v dôsledku vnútorných objemových strát v zubovom čerpadle, ktoré sú závislé od
dynamickej viskozity μ a od tlaku hydraulickej kvapaliny na výstupe z čerpadla pč
Skutočnú dodávku hydraulickej kvapaliny zubovým čerpadlom Qč je možné vy-
jadriť aj vzťahom:
𝒑
𝑸č = 𝑸č,𝒕 − 𝑨. 𝝁č [𝒎𝟑 . 𝒎𝒊𝒏.−𝟏 ] (2.25)
√
Kde:
Qč – skutočná dodávka hydraulickej kvapaliny čerpadlom [m3.min.-1],
A – empiricky stanovený koeficient [1],
pč – tlak hydraulickej kvapaliny na výstupe zo zubového čerpadla [Pa],
μ – dynamická viskozita [Pa.s]25.
24
Blažek, F.: Letadlové instalace. Část I. Hydraulické instalace. VA AZ Brno1975
32
Priebehy Qč a Qč,t sú uvedené na obr. 2.20, ktoré sú označované ako prietoko-

vá (statická) charakteristika zubového čerpadla.
V prevádzke je dôležitá závislosť výstupného výkonu zubového čerpadla Pč,výst.
od tlakového spádu na čerpadle a od otáčok čerpadla nč. Táto závislosť vyznačená
na obr. 5.21 sa nazýva výkonnostná charakteristika zubového čerpadla.
Obr. 5.21 Výkonnostná charakteristika zubového čerpadla26

Pri zvyšovaní tlaku za čerpadlom pč výkon zubového čerpadla najprv rastie až
do hodnoty Pč,výst.max. Po dosiahnutí tejto hodnoty výkon zubového čerpadla začne
klesať. Tento priebeh je spôsobený tým, že pri počiatočnom zvyšovaní tlaku pč ten
rastie rýchlejšie, ako rastú objemové straty Qstr.. Od určitého tlaku p1 začnú objemo-
vé straty podstatne narastať, a tým klesá aj výkon čerpadla.
Striedavý prechod zubov a medzier priestorom zubového čerpadla spôsobuje
pulzáciu dodávky kvapaliny, ktorá je závislá od trvania záberu, typu zubov (šikmé,
šípové a pod.), počtu zubov. Čím je dlhšia doba záberu a vyšší počet zubov, tým je
menšia pulzácia, avšak súčasne s tým aj menšia dodávka kvapaliny.
Pulzáciu dodávky kvapaliny je možné vyjadriť vzťahom:
∆𝑸 𝟐
𝜹= ≅ (2.26)
𝑸𝒔𝒕𝒓. 𝒛+𝟏
Kde:
δ – hodnota pulzácie dodávky hydraulickej kvapaliny [%],
ΔQ = Qmax. – Qmin. – rozdiel dodávaného množstva hydraulickej kvapaliny [l.min .-1],
Qstr. – stredná dodávka hydraulickej kvapaliny [l.min .-1]27,
z – počet zubov ozubeného kolesa čerpadla [1].
Pulzácia dodávky kvapaliny spôsobuje aj pulzáciu tlaku. Hodnota kolísania tlaku
pč závisí od veľkosti dodávky kvapaliny (dodávaného objemu), od počtu otáčok, dĺžky
výtlačného potrubia a od toho, či sa používa hydraulický akumulátor. Pulzácia tlaku
môže v jednotlivých prípadoch dosahovať až 20 % minimálnej hodnoty tlaku. Pri
zhode kmitočtu pulzácií a vlastných kmitov kvapaliny v potrubí môže dôjsť k značné-
25
Dynamická viskozita je tu označovaná gréckym písmenom μ, aj keď sa často označuje aj gréckym
písmenom η. V tomto prípade písmeno ηo označuje objemovú účinnosť.
26
27
Zvyšovanie pracovného tlaku zvyšuje vnútorné netesnosti zubového čerpadla, čo spôsobuje množ-
stvo kvapaliny, ktoré čerpadlo prečerpáva zo sacej časti do výtlaku na krytie svojich vnútorných ne-
tesností.
33
mu zvýšeniu tlaku. Ak je pomer kmitočtu pulzácie tlaku v hydraulickej sústave ku kmi-

točtu vlastných kmitov potrubia pri uvažovaní prúdenia kvapaliny v rozsahu 0,5 až 3,
vzniká okrem toho aj nebezpečenstvo parametrického kmitania potrubia.
Obr. 5.22 Pulzácia dodávky kvapaliny na výstupe zubového čerpadla28

Zníženie pulzácií prietoku hydraulickej kvapaliny v zubovom čerpadle je možné
použitím ozubených kolies so šikmými alebo šípovými zubmi s uhlom zošikmenia 7°
až 10°. Hydraulické vyváženie tlakov sa používa pre zníženie pulzačného zaťaženia
ložísk. Pri tlakoch Δpč < 70.105 Pa sa používajú zubové čerpadlá s vnútorným ozu-
bením.
2.7 Piestikové hydraulické čerpadlo
Obr. 2.23 Piestikové čerpadlo so šikmou osou NP-27T29

1 – elektromotor s reduktorom, 2 – blok piestikov, 3 – piestiky, 4 – kardanový hriadeľ,
5 – tesnenie, 6 – veko
28
29
Hocko, M.: Lietadlo 21, II. časť, Systémy lietadla. Vojenské letecké učilište Prešov 1983
34
Piestikové čerpadlá spolu so zubovými čerpadlami patria k najčastejšie použí-

vaným typom čerpadiel v hydraulických, olejových a palivových sústavách drakov
a motorov súčasných lietadiel. Výhodou piestikových čerpadiel je možnosť regulácie
dodávky pri konštantných otáčkach, vysoké tlaky a vysoká účinnosť.
Piestikové čerpadlá môžu byť riešené so šikmou osou alebo osovým pohybom
piestikov. U piestikových čerpadiel s osovým pohybom piestikov môže byť zdvih kon-
štantný (pevná poloha šikmej dosky) (obr. 2.23) alebo premenlivý, ak sa sklon šikmej
dosky mení pomocou servomechanizmu (obr. 2.24).
Obr. 2.24 Piestikové čerpadlo s osovým pohybom piestikov a nastaviteľnou polohou

šikmej dosky30
1 – teleso, 2 – rotor, 3 – piestik, 4 – šikmá doska, 5 – puzdro piestika, 6 – výstupný
otvor, 7 – rozdeľovacia doska, 8 – nasávací otvor, 9 – výtlačný otvor, 10 – kanál,
11 – priestor kvapaliny ovládania servopiesta, 12 – servopiest, 13 – pružina,
14 – piest, 15 – priestor kvapaliny pod servopiestom, 16, 17 – škrtič
Piestikové čerpadlo (obr. 2.24) pozostáva z telesa (1), rotujúcej sústavy piesti-
kov (3) v rotore (2), ktoré čerpajú hydraulickú kvapalinu cez nasávací otvor (8) rozde-
ľovacej dosky (7). Počas jednej polotáčky pri pohybe piestikov do hornej úvrate pies-
tiky nasávajú hydraulickú kvapalinu. Počas druhej polotáčky piestiky (3) vytláčajú
hydraulickú kvapalinu pod tlakom cez výtlačný otvor (9) v rozdeľovacej doske (7).
Zdvih piestikov je regulovaný sklonom šikmej dosky pomocou riadiaceho tlaku, ktorý
pôsobí na servopiest (12) s pružinou (13) a na piest (14). Čím je väčší sklon šikmej
dosky, tým je väčšia dodávka hydraulickej kvapaliny.
Na obr. 2.25 je znázornená teoretická a reálna charakteristika piestikového čer-
padla. Podľa teoretickej charakteristiky 1 piestikového čerpadla by sa jeho dodávka
nemala meniť až do hodnoty stanoveného tlaku na výstupe z čerpadla pč1. Po
dosiahnutí tohto tlaku by mala dodávka hydraulickej kvapaliny Q klesnúť na nulu.
Skutočná dodávka hydraulickej kvapaliny by mala prebiehať podľa reálnej
charakteristiky 2. Z priebehu charakteristiky 2 je zrejmé, že s rastúcim tlakom pč
mierne klesá dodávka hydraulickej kvapaliny v určitom regulačnom pásme 3, ktoré je
blízke hodnote tlaku obmedzujúceho dodávku hydraulickej kvapaliny (čo je
spôsobené charakteristikou regulačnej pružiny). Výhodou je menšia citlivosť od
30
Archív autora.
35
zmeny dodávky hydraulickej kvapaliny v dôsledku náhlej zmeny tlaku (zníženie

ďalšej možnej pulzácie tlaku).
Obr. 2.25 Charakteristika piestikového čerpadla31

1 – teoretická dodávka hydraulickej kvapaliny, 2 – reálna dodávka hydraulickej kva-
paliny, 3 – regulačné pásmo
Ak sú piestiky uložené rovnobežne s osou otáčania čerpadla (obr. 2.24), bude
zdvih piestika h (pri vyklonení šikmej dosky o uhol bude zdvih h = D.tgγ).
Skutočná dodávka piestikového čerpadla:
𝝅.𝒅𝟐 .𝑫.𝒛.𝒏.𝒕𝒈𝜸
𝑸= . 𝜼𝒐 [𝒎𝟑 . 𝒎𝒊𝒏.−𝟏 ] (2.27)
𝟒
Kde:
d – priemer piestika [m],
D – priemer kružnice, na ktorej sa pohybujú piestiky [m],
z – počet piestikov [1],
n – otáčky hriadeľa piestikového čerpadla [min. -1],
γ – uhol sklonu šikmej dosky [°],
ηo – objemová účinnosť čerpadla [1].32
Zdvih piestika:
𝒉 = 𝒍𝟏 + 𝒍𝟐 [𝒎] (2.28)
Kde:
𝑫
𝒍𝟏 = . 𝒕𝒈𝜸
𝟐
𝑫
𝒍𝟐 = . 𝒕𝒈𝜸
𝟐
𝒉 = 𝑫. 𝒕𝒈𝜸[𝒎] (2.29)
31
Graf autor.
32
Objemová účinnosť čerpadla udáva. s akou úplnosťou je využitý zdvihový objem čerpadla pre čer-
panie kvapaliny. Objemová účinnosť závisí od pracovného tlaku, viskozity kvapaliny a od veľkosti vô-
lí v piestikovom čerpadle. Napr. pri tlaku pč = 15 MPa a teplote t = 50 °C je u hydraulickej kvapaliny
AMG-10 objemová účinnosť piestikového čerpadla ηo = 0,75 až 0,80.
36
Obr. 2.26 Zdvih piestika piestikového čerpadla s osovým uložením piestika33

V prípade, že sú piestiky uložené pod určitým uhlom k ose otáčania o uhol φ,
bude zdvih piestika odvodený podľa schémy na obr. 2.26.
Obr. 5.27 Zdvih piestika piestikového čerpadla s nesúosovým uložením piestikov34

D0 – priemer kružnice dotykových bodov vrcholov piestikov pri polohe šikmej dosky
γ = 0°.
Zdvih piestika:
𝒉 = 𝒍𝟏 + 𝒍𝟐 [𝒎] (2.30)
Kde:
𝐷0
𝑙1 = . 𝑠𝑖𝑛𝛾 [𝑚]
2. 𝑠𝑖𝑛(90° − 𝛾 + 𝜑)
𝐷0
𝑙2 = . 𝑠𝑖𝑛𝛾 [𝑚]
2. 𝑠𝑖𝑛(90° − 𝛾 − 𝜑)
Po dosadení:
33
Schéma autor.
34
Schéma autor.
37
𝑫𝟎 𝑫𝟎
𝒉 = 𝒍𝟏 + 𝒍𝟐 = . 𝒔𝒊𝒏𝜸 + . 𝒔𝒊𝒏𝜸 [𝒎]
𝟐. 𝒔𝒊𝒏(𝟗𝟎° − 𝜸 + 𝝋) 𝟐. 𝒔𝒊𝒏(𝟗𝟎° − 𝜸 − 𝝋)
𝑫 𝟏 𝟏
𝒉 = 𝟐𝟎 . 𝒔𝒊𝒏𝜸. [𝒄𝒐𝒔(𝝋−𝜸) + 𝒄𝒐𝒔(𝝋+𝜸)] [𝒎] (2.31)
Dodávka hydraulickej kvapaliny:

𝝅.𝒅𝟐
𝑸= . 𝒉. 𝒛. 𝒏. 𝛈𝐨 [𝒎𝟑 . 𝒎𝒊𝒏−𝟏 ] (2.32)
𝟒
Po úprave:
𝜋. 𝑑 2 𝐷0 1 1
𝑄= . . 𝑧. 𝑛. 𝑠𝑖𝑛𝛾. [ + ] . η [𝑚3 . 𝑚𝑖𝑛−1 ]
4 2 𝑐𝑜𝑠(𝜑 − 𝛾) 𝑐𝑜𝑠(𝜑 + 𝛾) o
𝟏 𝟏 𝟏
𝑸= . 𝝅. 𝒅𝟐 . 𝑫𝟎 . 𝒛. 𝒏. 𝒔𝒊𝒏𝜸. [𝒄𝒐𝒔(𝝋−𝜸) + ] . 𝛈𝐨 [𝒎𝟑 . 𝒎𝒊𝒏−𝟏 ] (2.33)
𝟖 𝒄𝒐𝒔(𝝋+𝜸)
Uhol šikmej dosky sa mení tak, aby na výstupe z čerpadla bol nezávisle od prie-
tokového množstva hydraulickej kvapaliny udržiavaný približne konštantný tlak. Rov-
nako ako u zubového čerpadla, aj u čerpadla piestikového dochádza k pulzácii do-
dávky a pulzácii tlaku hydraulickej kvapaliny.
Obr. 2.28 Pulzácia dodávky kvapaliny piestikového čerpadla so šiestimi piestikmi 35
Obr. 2.29 Pulzácia dodávky kvapaliny piestikového čerpadla s piatimi piestikmi36
35
Graf autor.
36
Graf autor.
38
Pulzácia dodávky je úmerná počtu piestikov a ich deliteľnosti dvoma. Pri nepár-
nom počte piestikov je pulzácia menšia. Pulzácia tlaku hydraulickej kvapaliny je
úmerná frekvencii pulzácie, a tým pri danom počte piestikov aj otáčkam čerpadla.
Medzi nedostatky piestikových čerpadiel patrí ich zložitosť a vysoká výrobná
cena, veľký počet trecích plôch, nižšia spoľahlivosť ako u zubových čerpadiel a väč-
šie rozmery a hmotnosť.
Piestikové čerpadlá s reguláciou tlaku na výstupe pč = konšt. vplyvom zmeny
prietokového množstva hydraulickej kvapaliny Q, môžu mať rôznu konštrukciu.
Hydraulické čerpadlá môžu byť poháňané skriňou pohonov leteckého motora,
samostatným elektromotorom alebo pomocnou pohonnou jednotkou. 37 Pre zvyšova-
nie bezpečnosti a spoľahlivosti sa v rámci koncepcie „More Electric Aircraft“ presa-
dzuje pohon záložných hydraulických čerpadiel pomocnou pohonnou jednotkou, čo
umožňuje ovládanie kormidiel riadenia aj pri vysadení hlavných motorov.
2.8 Lopatkové hydraulické čerpadlá

V lopatkových čerpadlách je energia odovzdávaná kvapaline v obežnom kolese,
ktoré má lopatky. V obežnom kolese sa zvýši tlak kvapaliny (tlaková energia) a rých-
losť prúdenia kvapaliny (kinetická energia). Z obežného kolesa kvapalina vstupuje do
difúzora38, kde sa jej rýchlosť zníži a kinetická energia s určitou účinnosťou transfor-
muje na energiu tlakovú.
Straty, ktoré vznikajú v prúdiacej kvapaline s vysokou rýchlosťou, už nie sú za-
nedbateľné ako u objemových čerpadiel. To je dôvod, prečo je hydraulická účinnosť
u lopatkových čerpadiel nižšia ako u objemových čerpadiel. Základnou výhodou lo-
patkových čerpadiel je, že môžu pri relatívne malých rozmeroch dodávať veľké
množstvo kvapaliny bez pulzácií. Sú využívané v rôznych vodných, hydraulických,
olejových, palivových a iných sústavách.
Základná rovnica, ktorá popisuje prevod energie cez obežné koleso čerpadla do
kvapaliny:
𝟏
𝒅𝑾 = 𝒅 [𝟐 . (𝒄𝟐 + 𝒖𝟐 − 𝒘𝟐 )] (2.34)
Rovnica 2.34 sa nazýva Eulerova turbínová rovnica druhého druhu.
Obr. 2.30 Rýchlostný trojuholník

Zo vzťahu medzi obvodovou rýchlosťou u, relatívnou rýchlosťou w a absolútnou
rýchlosťou c z rýchlostného trojuholníka obr. 2.30 je možné vyjadriť:
37
U lietadla MiG-21MF sa pre núdzové napájanie hydraulickej sústavy lietadla používa čerpadlo NP-
27T poháňané elektromotorom, ktoré je napájané palubnými akumulátormi.
38
Difúzor môže byť bezlopatkový radiálny, lopatkový radiálny, špirálový axiálny.
39
𝑤 2 = 𝑐 2 + 𝑢2 − 2. 𝑐𝑢 . 𝑢
Po dosadení do rovnice 2.34:
1
𝑑𝑊 = 𝑑 [ (𝑐 2 + 𝑢2 − 𝑐 2 − 𝑢2 + 2. 𝑐𝑢 . 𝑢)]
2
Po úprave:
𝒅𝑾 = 𝒅(𝒄𝒖 . 𝒖) (2.35)
Rovnica 2.35 je Eulerova rovnica prvého druhu.
Obidve turbínové rovnice sú využívané pri výpočte lopatkových strojov (turbín,
kompresorov, dúchadiel) a budú využité pri výklade činnosti čerpadiel.
Na obr. 2.31 je schematicky znázornené obežné koleso odstredivého čerpadla.
Koleso, ktoré má zahnuté lopatky, sa otáča uhlovou rýchlosťou ω v smere hodino-
vých ručičiek. Lopatky začínajú na polomere r1 a končia na polomere r2. Na vstupe
má obežné koleso obvodovú rýchlosť u1 a na výstupe u2. Na vstupe je absolútna
rýchlosť c1 daná zariadením statora čerpadla pred obežným kolesom, pretekajúcim
objemom kvapaliny a prierezom. Na výstupe je známy smer relatívnej rýchlosti w2,
ktorý je daný lopatkami obežného kolesa a veľkosťou, ktorá je daná pretekajúcim
objemom kvapaliny a prierezom. Týmito rýchlosťami sú jednoznačne určené rých-
lostné trojuholníky na vstupe (c1, u1, w1) a na výstupe (rýchlosti c2, u2, w2).
Obr. 2.31 Prietok kvapaliny cez obežné koleso odstredivého čerpadla39

Pomocou Eulerovej turbínovej rovnice je možné vypočítať energiu, ktorá je pre-
nesená na kvapalinu:
𝟏
𝑾𝟏,𝟐 = . [(𝒄𝟐𝟐 − 𝒄𝟐𝟏 ) + (𝒖𝟐𝟐 − 𝒖𝟐𝟏 ) − (𝒘𝟐𝟐 − 𝒘𝟐𝟏 )] (2.36)
𝟐
alebo:
𝑾𝟏,𝟐 = 𝒄𝟐𝒖 . 𝒖𝟐 − 𝒄𝟏𝒖 . 𝒖𝟏 (2.37)
39
Schéma autor.
40
Kde:
c2u, c1u – veľkosť priemetov rýchlostí c1, c2 do obvodovej rýchlosti u1 a u2.
2.8.1 Prietok hydraulickej kvapaliny cez lopatkové čerpadlo Q

Ak bude šírka medzilopatkového kanála na výstupe z obežného kolesa b2, po-
tom pri zanedbaní hrúbky lopatiek bude prietok kvapaliny Q cez lopatkové čerpadlo:
𝑄 = 2. 𝜋. 𝑟2 . 𝑏2 .𝑐2𝑟
po úprave:
𝐷2 𝑏2 𝑐2𝑟 𝜋. 𝐷2 . 𝑛
𝑄 = 2. 𝜋. . 𝐷2 . . .
2 𝐷2 𝑢2 60
Kde:
c2r – zložka rýchlosti c2 do radiálneho smeru,
𝑏2 𝑐2𝑟
Pri platnosti predpokladov je = 𝑘𝑜𝑛š𝑡. a = 𝑘𝑜𝑛š𝑡.
𝐷2 𝑢
𝑸 = 𝒌𝒒 . 𝒏. 𝑫𝟑 [𝒎𝟑 . 𝒎𝒊𝒏.−𝟏 ] (2.38)

Kde:
kq – konštanta, ktorá zahŕňa všetky konštantné činitele čerpadla [1],,
n – otáčky [min.-1],
D – priemer obežného kolesa [m].
2.8.2 Dopravná výška lopatkového čerpadla
Ak bude c1u = konšt. (čo platí u väčšiny odstredivých čerpadiel), bude dopravná
výška čerpadla:
𝑊1,2
𝐻= . ηℎ = 𝐻𝑡 . ηℎ
𝑔
po dosadení:
1
𝐻= .𝑐 .𝑢 .η
𝑔 2𝑢 2 ℎ
alebo:
1 𝑐2𝑢 2 1 𝑐2𝑢 𝜋. 𝐷2 . 𝑛 2
𝐻= . .𝑢 .η = . .( ) . ηℎ
𝑔 𝑢2 2 ℎ 𝑔 𝑢2 60
Pri platnosti vyššie uvedených predpokladov:
𝐻 = 𝑘ℎ . 𝐷22 . 𝑛2 (2.39)
Kde:
kh – konštanta, ktorá zahŕňa všetky konštantné činitele čerpadla [1],
D2 – vonkajší priemer obežného kolesa [m].
2.8.3 Výkon lopatkového čerpadla

V tabuľke 2.2 je uvedené porovnanie zmeny tvaru obežného kolesa od špeci-
fických otáčok.
41
Tabuľka 2.2 Porovnanie lopatkových čerpadiel s rôznymi obežnými kolesami
Kde:
√𝑄
ns – porovnávacie (špecifické) otáčky 𝑛𝑠 = 3,65. 3 .𝑛
𝐻 ⁄4
3 -1
Q – objemový prietok kvapaliny [m .s ],
Po dosadení do predchádzajúcich vzťahov je možné vyjadriť výkon čerpadla:
𝑷 = 𝑸. 𝒈. 𝝆. 𝑯 = 𝒌𝒑 . 𝝆. 𝒏𝟑 . 𝑫𝟓 (2.40)
Kde:
Q – objemový prietok kvapaliny [m3.s-1],
kp – konštanta, ktorá zahŕňa všetky konštantné činitele čerpadla,
ρ – špecifická hmotnosť čerpanej kvapaliny [kg.m-3],
42
D – vonkajší priemer obežného kolesa [m].

Rýchlobežné (diagonálne) a vrtuľové obežné kolesá sú určené pre veľké obje-
mové prietoky kvapaliny a malé dopravné výšky. U vojenskej a civilnej leteckej tech-
niky sa tento typ obežného kolesa používa zriedkavo. V jednotlivých sústavách letec-
kej techniky sa používajú čerpadlá s radiálnymi obežnými kolesami.
Obr. 2.32 Odstredivé lopatkové čerpadlo s radiálnym obežným kolesom40

1 – obežné koleso, 2 – špirálová skriňa, 3 – výstupné hrdlo, 4 – lopatky obežného
kolesa, 5 – zátka vypúšťania kvapaliny, 6 – odvzdušňovacia zátka plynu
Obežné koleso (1) s jednostranným vstupom a radiálnym výstupom je spojené
s hriadeľom. Odstredivou silou je kvapalina odvádzaná z obežného kolesa do špirá-
lovej skrine (2) a výstupným hrdlom (3) je odvádzaná z čerpadla. Lopatky (4) obež-
ného kolesa môžu mať rôzny tvar. Zátka (5) umožňuje vypúšťanie kvapaliny z čer-
padla. Zátka (6) zabezpečuje odvod plynov (vzduchu) pri uvádzaní čerpadla do čin-
nosti. Čerpadlo nie je schopné pracovať, ak je zavzdušnené a nie je úplne zaplnené
kvapalinou. Pri zaplnení čerpadla plynom čerpadlo nie je schopné vytvoriť taký pod-
tlak, ktorý by nasal kvapalinu.
40
Archív autora.
43
2.8.4 Straty v odstredivom lopatkovom čerpadle

2.8.4.1 Hydraulické straty v odstredivom lopatkovom čerpadle
Hydraulické straty sú spôsobené trením kvapaliny pri prietoku cez kanály čer-
padla a náhlymi zmenami smeru pri vstupe do jednotlivých častí čerpadla (napr. pri
vstupe do obežného kolesa, kedy smer relatívnej rýchlosti nie je zhodný s tvarom
lopatky na vstupe, alebo pri vstupe do lopatkového difúzora).
Obr. 2.33 Priebeh zmeny strát v závislosti od objemového prietoku kvapaliny41

Straty v turbulentnom prúde kvapaliny:
∆ℎ 𝑇 = 𝑘 𝑇 . 𝑄2
Straty rázom sú charakterizované stratou hybnosti kvapaliny:
𝑤𝑅2
∆ℎ𝑅 = 𝑘𝑅 .
2
Kde:
ΔhT – straty v turbulentnom prúde kvapaliny,
ΔhR – straty rázom,
kT – súčiniteľ strát v turbulentnom prúde kvapaliny,
kR – súčiniteľ strát rázom kvapaliny,
Q – objemový prietok kvapaliny [m3.s-1],
wR – rázová zložka rýchlosti [m.s-1],
Ak je Q0 objemový prietok, pri ktorom je wR = 0, potom je možné vzťah upraviť:
∆ℎ𝑅 = 𝑘𝑅 . (𝑄 − 𝑄0 )2
Obr. 2.34 Vznik rázovej zložky na vstupe lopatky42
41
44
Pokles dopravnej výšky v dôsledku hydraulických strát vyjadruje hydraulická

účinnosť:
𝑯
𝛈𝒉 = 𝑯 [1] (2.41)
𝒕
Kde:
ηh – hydraulická účinnosť [1],
𝐻 = 𝐻𝑡 − ∆ℎ 𝑇 − ∆ℎ𝑅
Ht – teoretická dopravná výška [m],
Hydraulická účinnosť odstredivých čerpadiel sa pohybuje v širokom rozsahu
a môže dosiahnuť hodnotu vyššiu ako η h = 0,9.
2.8.4.2 Objemové straty v odstredivom lopatkovom čerpadle
Objemové straty sú spôsobené únikom kvapaliny, ktorej bola odovzdaná práca
obežného kolesa. Kvapalina môže uniknúť medzerou medzi obežným kolesom, skri-
ňou a hriadeľom. Objemové straty sú definované objemovou účinnosťou:
𝑸
𝛈𝒗 = [ 1] (2.42)
𝑸´
Kde:
ηv – objemová účinnosť [1],
Q – dodávaný objemový prietok kvapaliny čerpadlom [m3.s-1],
Q´– objemový prietok kvapaliny, ktorý vstupuje do obežného kolesa čerpadla [m3.s-1].
Objemová účinnosť odstredivých čerpadiel sa pohybuje v rozsahu ηv = 0,9 –

0,99. Nižšiu hodnotu objemovej účinnosti dosahujú menšie odstredivé čerpadlá.
2.8.4.3 Mechanické straty v odstredivom čerpadle
Mechanické straty predstavujú časť energie, ktorá je zmarená trením súčiastok
a trením kvapaliny o časť disku rotora čerpadla. Mechanické straty sú charakterizo-
vané mechanickou účinnosťou:
𝑷𝒉
𝛈𝒎 = [ 1] (2.43)
𝑷𝒆𝒇
Kde:
Ph – výkon odstredivého čerpadla [W], 𝑃𝑡ℎ = 𝑄. 𝜌. 𝑔. 𝐻𝑡 [𝑊 ]
Pef – príkon čerpadla [W].
Mechanická účinnosť veľkých odstredivých čerpadiel sa pohybuje v rozsahu
ηm = 0,94 – 0,96. Mechanická účinnosť malých odstredivých čerpadiel sa pohybuje v
rozsahu ηm = 0,8 – 0,9.
2.8.4.4 Celkové straty v odstredivom čerpadle
Celkové straty odstredivého čerpadla vyjadruje celková účinnosť.
𝑸 𝝆.𝒈 𝑯 𝑷𝒉
𝛈𝒄 = . . . [ 1] (2.44)
𝑸´ 𝝆.𝒈 𝑯𝒕 𝑷𝒆𝒇
𝛈𝒄 = 𝛈𝒗 . 𝛈𝒉 . 𝛈𝒎 [1] (2.45)
42
45
2.8.5 Charakteristiky odstredivých čerpadiel

Charakteristika odstredivého čerpadla je závislosť dopravnej výšky a účinnosti
čerpadla (výkonu, príkonu) od prietoku kvapaliny pri konštantných otáčkach.
Pre odvodenie závislosti dopravnej výšky od objemového prietoku kvapaliny
v čerpadle sa predpokladá, že c1u = 0, čo je u väčšiny čerpadiel splnené. Potom platí:
1
𝐻𝑡 = . 𝑐2𝑢 . 𝑢2 [𝑚]
𝑔
Obr. 2.35 Rýchlostné trojuholníky43

Kde:
𝑐2𝑟
𝑐2𝑢 = 𝑢2 − [𝑚. 𝑠 −1 ]
𝑡𝑔𝛽2
𝑄
𝑐2𝑟 = [𝑚. 𝑠 −1 ]
𝑆2´
S2´- prietoková plocha na výstupe z obežného kolesa, 𝑆2´ = 2. 𝜋. 𝑟2 . 𝑏2 . 𝜏2 [𝑚2 ],
r2 – polomer obežného kolesa na výstupe [m],
b2 – šírka obežného kolesa na výstupe [m],
τ2 – hrúbka lopatiek na výstupe obežného kolesa [m].
Po dosadení:
𝒖𝟐𝟐 𝑸
𝑯𝒕 = . (𝟏 − 𝑺 ) (2.46)
𝒈 𝟐 .𝒖𝟐 .𝒕𝒈𝜷𝟐
alebo:
𝒖𝟐𝟐 𝒄𝟐𝒓 𝟏
𝑯𝒕 = . (𝟏 − . ) (2.47)
𝒈 𝒖𝟐 𝒕𝒈𝜷𝟐
Podľa hodnoty tgβ2 má závislosť Ht = f(Q) priebeh znázornený na obr. 2.36.
Obr. 2.36 Závislosť Ht = f(Q) od tvaru obežného kolesa čerpadla44

43
46
Ak je uhol β2 > 90°, sú lopatky obežného kolesa zahnuté dopredu (v smere otá-
čania obežného kolesa) a s rastúcim objemovým prietokom kvapaliny Q sa zvyšuje
obvodová zložka výstupnej absolútnej rýchlosti c2u, v dôsledku toho rastie aj ideálna
dopravná výška Ht čerpadla.
U obežného kolesa, ktorého lopatky sú radiálne β2 = 90°, nie je závislá obvodo-
vá zložka výstupnej absolútnej rýchlosti c2u od objemového prietoku kvapaliny Q, v
dôsledku toho sa nemení ani ideálna dopravná výška Ht čerpadla.
Ak je β2 < 90°, sú lopatky obežného kolesa zahnuté dozadu (proti smeru otáča-
nia obežného kolesa) a s rastúcim objemovým prietokom kvapaliny Q sa znižuje ob-
vodová zložka výstupnej absolútnej rýchlosti c2u, v dôsledku toho klesá aj ideálna
dopravná výška Ht čerpadla.
Reálna (skutočná) charakteristika čerpadla sa získava z teoretickej charakteris-
tiky odčítaním hydraulických strát ΔhT a ΔhR. Pre čerpadlá s rôznymi druhmi obež-
ných kolies sú reálne charakteristiky znázornené na obr. 2.37.
Obr. 2.37 Charakteristiky čerpadiel s rôznymi typmi obežných kolies45
2.9 Prúdové čerpadlá

Injektory a ejektory patria do skupiny prúdových čerpadiel. Vzájomne sa odlišu-
jú len použitím. Ejektor je zariadenie, ktorým sa kvapalina odsáva. Injektor je zaria-
denie, ktorým sa kvapalina dopravuje (napr. do kotla). U obidvoch zariadení je princíp
činnosti rovnaký, ktorý využíva pomocnú látku prúdiacu značnou rýchlosťou. Prúdia-
ca látka strháva účinkom turbulentného miešania čerpanú látku a odovzdáva jej svoju
hybnosť. Zmes obidvoch látok dostáva spoločnú rýchlosť (určitú kinetickú energiu),
ktorá môže byť v difúzore premenená na tlakovú energiu.
Účinnosť týchto zariadení je nízka a pohybuje sa v rozsahu 4 % až 30 %. Ich
výhodou je jednoduchá konštrukcia, ktorá neobsahuje pohyblivé časti, a vysoká spo-
ľahlivosť. Prúdové čerpadlá sa používajú na odsávanie škodlivých plynov, prachu
alebo vody, ktorá preniká do podzemných priestorov a pod.46 Sú výhodné najmä tam,
kde sa jedná o ich občasné použitie.
Na obr. 2.38 je znázornený vodný ejektor, ktorý je používaný pre čerpanie vody
z veľkej hĺbky ako pomocné čerpadlo pre čerpadlo na povrchu.
44
45
46
Príkladom použitia ejektora v letectve je drenážna (odpadová) sústava dvojprúdového motora
AI-25TL, kde ejektor slúži na odsávanie obsahu drenážnej nádrže, v ktorej sa sústreďuje palivo
uniknuté z jednotlivých palivových agregátov motora. Pre zabezpečenie činnosti ejektora sa využíva
tlakový vzduch odoberaný od kompresora motora.
47
Na obr. 2.39 je znázornená schéma ejektora. Indexom B sú označené paramet-

re čerpanej kvapaliny a indexom A parametre pomocnej kvapaliny. V reze 1 – 1 bude
pre obidva prúdy pôsobiť rovnaký tlak. Medzi rezom 1 – 1 a rezom 2 – 2 dochádza
k vyrovnávaniu hybnosti obidvoch prúdov, pre ktoré bude platiť rovnica:
𝑨
𝒑𝟏 . 𝑨𝟏 + 𝝆𝑨 . 𝑸𝑨 . 𝒘𝟏𝑨 + 𝝆𝑩 . 𝑸𝑩 . 𝒘𝟏𝑩 + ∫𝑨 𝟐 𝒑. 𝒅𝑨 = 𝒑𝟐 . 𝑨𝟐 + (𝑸𝑨 . 𝝆𝑨 + 𝑸𝑩 . 𝝆𝑩 ). 𝒘𝟐 +
𝟏
𝑭𝒕𝒓𝟏−𝟐 (2.48)
Kde:
𝐴
𝐼 = ∫𝐴 2 𝑝. 𝑑𝐴 - sila, ktorou tlak stien medzi rezom 1 – 1 a rezom 2 – 2 pôsobí v smere
1
osi ejektora. Ak je v zmiešavacej komore konštantný prierez, je I = 0.
𝐹𝑡𝑟1−2 - trecia sila, ktorá spomaľuje prúd v zmiešavacej komore. Trecia sila pôsobí na
stenách zmiešavacej komory a zložite sa vypočítava).
Obr. 2.38 Vodný ejektor47
Obr. 2.39 Schéma ejektora48

Rovnica 2.48 je základnou obecnou rovnicou. Pre prípad valcovej zmiešavacej
komory A1 = A2 a rovnakej kvapaliny A a B platí ρA = ρB = ρ. Obvykle sa rovnica 2.48
rieši odhadom tlaku p1 a následne sa z rozmerov prietokových plôch a z tlakových
rozdielov vypočítavajú rýchlosti:
47
48
Schéma autor.
48
2
𝑤1𝐴
𝑝0𝐴 − 𝑝1 = .𝜌
2
2
𝑤1𝐴
𝑝0𝐵 − 𝑝1 = .𝜌
2
Kde:
p0A, p0B – celkové tlaky kvapalín v obidvoch vedeniach v reze 1 – 1
Objemové prietoky kvapalín:
𝑄𝐴 = 𝐴𝐴 . 𝑤𝐴
𝑄𝐵 = 𝐴𝐵 . 𝑤𝐵
Výpočet rýchlosti w2 z rovnice spojitosti:
𝑄𝐴 + 𝑄𝐵
𝑤2 =
𝐴2
Po dosadení do základnej rovnice 2.48 je možné vypočítať tlak p2. Z Bernoulliho rov-
nice a zo strát platných pre difúzor je možné určiť tlak p 3´.
Regulácia ejektora sa zabezpečuje zmenou tlaku p 0A. Od toho bude závisieť
veľkosť objemového prietoku QB.
Účinnosť ejektora:
𝑬𝒏𝒆𝒓𝒈𝒊𝒂, 𝒌𝒕𝒐𝒓ú č𝒆𝒓𝒑𝒂𝒏á 𝒌𝒗𝒂𝒑𝒂𝒍𝒊𝒏𝒂 𝒛í𝒔𝒌𝒂𝒍𝒂
𝛈=
𝑬𝒏𝒆𝒓𝒈𝒊𝒂, 𝒌𝒕𝒐𝒓ú 𝒑𝒐𝒎𝒐𝒄𝒏á 𝒌𝒗𝒂𝒑𝒂𝒍𝒊𝒏𝒂 𝒔𝒕𝒓𝒂𝒕𝒊𝒍𝒂
Po dosadení:
𝟐
𝒑 𝒘 𝒑
𝑸𝑩.𝝆𝑩.[( + 𝟑 )− 𝟎𝑩 ]
𝝆 𝟐 𝝆𝑩
𝛈= 𝒑 𝒑 𝒘𝟐
(2.49)
𝑸𝑩 .𝝆𝑩 .[ 𝟎𝑨 − ( 𝟑 + 𝟑 ) ]
𝝆𝑨 𝝆 𝟐
Na základe analýz sa zistilo, že maximálna účinnosť ejektora bude dosahovaná

𝑄
pri pomere 𝑄𝐵 = 1 𝑎ž 1,2.
𝐴
Charakteristiky ejektorov sa môžu vynášať v rôznych tvaroch v závislosti od ich

využitia, napr. QB = f(p0A, p0B) pri p3 = konšt. alebo QB = f(p0A, p3) pri p0B = konšt.

1. Definujte požiadavky kladené na hydraulické čerpadlá.
2. Definujte základné parametre hydraulických čerpadiel.
3. Definujte podmienky pre vznik kavitácie hydraulických čerpadiel.
4. Popíšte princíp vzniku a dôsledky kavitácie hydraulických čerpadiel.
5. Definujte charakteristiky hydraulických čerpadiel.
6. Definujte rozdelenie hydraulických čerpadiel podľa jednotlivých kritérií.
7. Popíšte princíp činnosti ručného piestového hydraulického čerpadla.
8. Popíšte rozdelenie a princíp činnosti hydraulických čerpadiel s axiálnym pohybom
piestov.
9. Popíšte základné parametre a princíp činnosti hydraulických čerpadiel s radiálnym
pohybom piestov.
49
10. Popíšte rozdelenie, základné parametre a princíp činnosti hydraulických zubo-

vých čerpadiel.
11. Popíšte princíp činnosti skrutkového hydraulického čerpadla.
12. Popíšte základné parametre a princíp činnosti lopatkového hydraulického čerpad-
la.
13. Popíšte základné parametre a princíp činnosti odstredivého lopatkového hydrau-
lického čerpadla.
14. Popíšte časti prúdového čerpadla.
15. Popíšte princíp činnosti prúdového čerpadla.
16. Definujte účinnosť ejektora.
50
3 Hydraulické akumulátory
Hydraulické akumulátory tvoria zdroj krátkodobo využiteľnej energie v hydrau-
lickej sústave.
Základnou funkciou hydraulického akumulátora je akumulovať tlakovú energiu
hydraulickej kvapaliny. Tlaková energia sa v akumulátore premieňa na deformačnú
energiu stlačeného plynu, ktorá sa vo vhodnom okamihu premieňa späť na tlakovú
energiu hydraulickej kvapaliny. V hydraulických sústavách hydraulický akumulátor
plní následné funkcie:
- vyrovnávanie nerovnomerností pri odbere hydraulickej kvapaliny,
- kompenzácia objemu hydraulickej kvapaliny v dôsledku teplotných zmien,
- núdzový zdroj energie,
- zdroj konštantného tlaku hydraulickej kvapaliny,
- kompenzácia prietokových strát,
- tlmenie hydraulických rázov a pulzácií,
- tlmenie tlakových zmien v hydraulických obvodoch,
- zabezpečenie vratného pohybu (funkcia pružiny).
3.1 Rozdelenie hydraulických akumulátorov

Podľa konštrukcie je možné hydraulické akumulátory rozdeliť na:
- plynové akumulátory:
- s priamym stykom hydraulickej kvapaliny a plynu,
- s deliacou priehradou:
- piestové,
- vakové,
- membránové,
- pružinové,
- špeciálne,
- pružinové,
- gravitačné (záťažové).
3.1.1 Hydraulické akumulátory s priamym stykom kvapaliny a plynu
Hydraulické akumulátory s priamym stykom hydraulickej kvapaliny a plynu ne-
majú pohyblivé časti. Pre plnenie sa musí použiť inertný plyn (napr. dusík). Vo vyso-
kotlakových hydraulických sústavách sa prakticky nepoužívajú vzhľadom na rozpúš-
ťanie (absorpciu) plynu v hydraulickej kvapaline. V prípade vyšších tlakov sa absor-
buje až 8 objemových percent plynu v hydraulickej sústave. Pri znížení tlaku sa plyn
uvoľní a zavzdušní hydraulickú sústavu.49 Množstvo absorbovaného plynu Vp je
úmerné tlaku plynu nad hladinou hydraulickej kvapaliny podľa vzťahu:
𝒑
𝑽𝒑 = 𝑽𝒌 . 𝜶𝒑 . 𝒑 [𝒎𝟑 ] (3.1)
𝟎
Kde:
Vp – objem rozpusteného plynu v hydraulickej kvapaline [m3],
Vk – objem hydraulickej kvapaliny v hydraulickom akumulátore [m3],
αp – súčiniteľ rozpustnosti plynu v hydraulickej kvapaline [1],
p – absolútny tlak nad hladinou hydraulickej kvapaliny [Pa],
49
Pavlok, B., Hružík, L., Bova, M., Hydraulická zařízení strojů - učební texty (on line). 21. 10. 2011
http://www.fs.vsb.cz/europrojkty/414/hydraulická-ařízení-strojů.pdf
51
p0 – absolútny atmosférický tlak vzduchu [Pa].

3.1.2 Piestové hydraulické akumulátory s deliacou priehradou
Obr. 3.1 Piestový hydraulický akumulátor50

1 – plniaci ventil, 2 - piest
Piestové hydraulické akumulátory sa používajú pre oleje a bezvodné syntetické
kvapaliny. Sú vhodné pre hydraulické sústavy, ktoré pracujú s veľkými zmenami tep-
lôt a tlaku hydraulickej kvapaliny. Pomer tlakov p 2/p0 nie je obmedzený. Maximálna
rýchlosť piesta s pryžovým tesnením by nemala prekročiť hodnotu 0,5 m.s -1 a u pies-
tov so špeciálnym tesnením by nemala prekročiť rýchlosť 2 m.s -1. Vyrábajú sa pre
tlaky do 35 MPa a objemy do 250 dm3. Plynový priestor je možné zväčšiť pripojením
jednej alebo viacerých dusíkových fliaš.
Piestové hydraulické akumulátory nie sú vhodné ako tlmiče hydraulických rázov
a pulzácií, pretože piest je pomerne ťažký, aj keď je vyrobený z hliníkových zliatin.
3.1.3 Vakové hydraulické akumulátory
Vakové hydraulické akumulátory sú v súčasnosti najpoužívanejším typom hyd-
raulických akumulátorov.
Výhody:
- jednoduchosť (nemajú pohyblivé časti),
- nižšia cena (sú lacnejšie ako piestové hydraulické akumulátory),
- rýchlejšia reakcia (reagujú rýchlejšie ako piestové hydraulické akumulátory),
- môžu byť použité aj pre vodu.
50
Archív autora.
52
Obr. 3.2 Vakové hydraulické akumulátory51

Vakové hydraulické akumulátory môžu byť riešené ako valcové s polguľovými
vekami alebo ako guľové s otvormi. Obvykle sú zváranej konštrukcie. Spodným väč-
ším otvorom sa vkladá tenký gumový vak, ktorý je zakončený kovovou koncovkou.
Kovová koncovka sa upevňuje k hornému veku hydraulického akumulátora a spojuje
s plynovým ventilom. K spodnému veku sa upevňuje kvapalinový ventil, ktorý je po-
čas prevádzky otvorený. Pri úplnom vyprázdnení hydraulického akumulátora gumový
vak zatlačí klobúk ventilu proti pružine do sedla, čím zabráni vtlačeniu vaku do
vstupného hrdla. U nízkotlakových hydraulických akumulátorov (do 4 MPa) je vstup-
né hrdlo opatrené jemným sitom. Hydraulické akumulátory pre vodu majú vnútorný
povrch akumulátora chránený polyuretánovou vrstvou alebo teflonovou vrstvou.
3.1.4 Membránové hydraulické akumulátory
Obr. 3.3 Membránový hydraulický akumulátor52
51
Archív autora.
53
Membránový hydraulický akumulátor pozostáva z dvoch polguľových častí, kto-

ré sú vzájomne mechanicky alebo zvarom spojené. Medzi obidvomi časťami je uchy-
tená gumová membrána. V hornej časti je otvor, do ktorého sa montuje plniaci plyno-
vý ventil. V spodnej časti hydraulického akumulátora je otvor, do ktorého sa montuje
pripojovacie hrdlo prívodu kvapaliny. Aby nedošlo k vtiahnutiu membrány do vstup-
ného hrdla, je opatrená kovovým krúžkom.
Membránové hydraulické akumulátory sa používajú v hydraulických sústavách
s menším celkovým objemom. Obvykle sa vyrábajú s objemami od 0,2 dm3 do 10
dm3, pre tlaky do 40 MPa s prietokom hydraulickej kvapaliny do 6 dm3.s-1. Môžu sa
umiestňovať v ľubovoľnej polohe. Ich výhodou je dokonalá tesnosť, dlhá životnosť
a výhodná cena. V hydraulických sústavách sa používajú najmä na tlmenie pulzácií
a tlakových rázov, ale aj k ďalším funkciám.
Na obr. 3.4 je typický guľový hydraulický akumulátor používaný v hlavnej hyd-
raulickej sústave stíhacích lietadiel. Guľový hydraulický akumulátor sa plní cez plnia-
cu prípojku a plniaci ventil (2) tlakom dusíka 5+0,5 MPa. Pri činnosti hydraulického
čerpadla vstupuje tlaková hydraulická kvapalina do hydraulického akumulátora cez
prípojku (9), prehýba membránu a zvyšuje tlak dusíka. Ak sa zvýši spotreba tlakovej
hydraulickej kvapaliny v hydraulickej sústave, dodáva hydraulický akumulátor nahro-
madenú tlakovú hydraulickú kvapalinu do miest spotreby. Objem hydraulickej kvapa-
liny naplnenej v hydraulickom akumulátore pri tlaku v hydraulickej sústave 21 MPa je
1,15 dm3.
Obr. 3.4 Guľový hydraulický akumulátor53

1 – matica, 2 – plniaci ventil dusíka, 3 – kryt, 4 – teleso, 5 – membrána, 6 – tanier,
7 - skrutka, 8 – matica, 9 – prípojka hydraulického potrubia
3.1.5 Pružinové hydraulické akumulátory
Pružinové hydraulické akumulátory využívajú pre svoju činnosť prácu pružiny.
V hydraulických sústavách sa pružinové hydraulické akumulátory využívajú najmä na
52
Archív autora.
53
54
tlmenie tlakových špičiek. Pružina predstavuje aktívny člen zostavy a od jej tuhosti
závisí tlak v hydraulickej sústave.
Obr. 3.5 Pružinový hydraulický akumulátor54

Výhodou pružinových hydraulických akumulátorov je ich výrobná jednoduchosť
a nízka cena. Obvykle sa vyrábajú s užitočným objemom 5 až 10 dm3 a v hydraulic-
kých sústavách sa umiestňujú v blízkosti regulačných prvkov.
Ich nevýhodou je možná časová zmena charakteristiky pružiny a nemožnosť
jednoduchého nastavenia tlaku.
Obr. 3.6 Zaťažovacia charakteristika pružinového hydraulického akumulátora 55

Užitočný objem pružinového hydraulického akumulátora:
𝑽𝒂 = 𝑺. 𝒉𝒎𝒂𝒙 [𝒎𝟑 ] (3.2)
Kde:
Va – užitočný objem pružinového hydraulického akumulátora [m3],
S – plocha piesta [m2],
hmax – maximálny zdvih piesta [m],
54
Archív autora.
55
Archív autora.
55
𝑺
𝒉𝒎𝒂𝒙 = (𝒑𝟐 − 𝒑𝟏 ). [𝒎]
𝒌
Po dosadení:
(𝒑𝟐− 𝒑𝟏 )
𝑽𝒂 = . 𝑺𝟐 [𝒎𝟑 ] (3.3)
𝒌
Odoberaný tlak:
𝑭 𝒌.𝒉 𝒌.𝑽𝒂
𝒑= = = [𝑷𝒂] (3.4)
𝑺 𝑺 𝑺𝟐
Kde:
∆𝑝.𝑆 2 (0,1 ÷0,2).𝑝2 .𝑆
k – tuhosť pružiny 𝑘 = =
𝑉𝑎 ℎ2 − ℎ1
3.1.6 Gravitačný (záťažový) hydraulický akumulátor

Gravitačné hydraulické akumulátory patria do skupiny vysokotlakových akumu-
látorov, ktoré našli použitie najmä v priemysle u tvárniacich strojov s vysokými pra-
covnými rýchlosťami a veľkými odbermi pracovnej kvapaliny. Gravitačný akumulátor
sa používa ako špičkový zdroj tlaku pre pridržiavače postupových hlboko ťažných
lisov. Teleso je vyrobené z liatiny s chladiacimi rebrami so štyrmi vodiacimi tŕňmi.
Piest je zaťažovaný liatymi kotúčmi s požadovanou hmotnosťou, aby bol dosiahnutý
požadovaný tlak.
Obr. 3.7 Gravitačný (závažový) hydraulický akumulátor 56

Výhodou gravitačných (záťažových) hydraulických akumulátorov je schopnosť
dodávať konštantný tlak bez ohľadu na odoberané množstvo hydraulickej kvapaliny
(nemenná pracovná charakteristika).
Nevýhodou sú veľké rozmery a hmotnosť gravitačných (závažových) hydraulic-
kých akumulátorov. Niektoré typy gravitačných (záťažových) hydraulických akumulá-
torov dosahujú výšku až 10 m. Problémom je aj manipulácia s objemným a ťažkým
závažím.
56
Graf autor.
56
3.1.7 Činnosť hydraulických akumulátorov pri krytí odberových špičiek

V hydraulickej sústave, kde je použité čerpadlo (napr. zubové čerpadlo pri kon-
štantných otáčkach), ktoré pri špičkových odberoch nie je schopné dodať potrebné
množstvo hydraulickej kvapaliny, zabezpečí dodávku potrebného množstva hydrau-
lickej kvapaliny QA1, QA2, QA3 hydraulický akumulátor zaradený v sústave.
Obr. 3.8 Krytie odberových špičiek dodávkou hydraulickej kvapaliny hydraulickým

akumulátorom57
Hydraulické čerpadlo musí mať dodávku väčšiu, ako je spotreba všetkých hyd-
romotorov (krytie vnútorných a vonkajších strát prietokov a pod.), čo je možné vyjad-
riť rovnicou:
𝑸č . ∆𝒕 = 𝟏, 𝟐. ∑𝒏𝒊=𝟏 𝑸𝑴𝒊 . ∆𝒕𝑴𝒊
Po úprave:
∆𝒕
𝑸č . ∆𝒕 = 𝟏, 𝟐. ∫𝟎 𝑸𝑴 . 𝒅𝒕 (3.5)
3.1.8 Činnosť hydraulických akumulátorov pri tlmení tlakových špičiek a hyd-
raulických rázov
Obr. 3.9 Hydraulický obvod s hydraulickým akumulátorom58

1 – hydraulický akumulátor, 2 – škrtič pred akumulátorom, 3 – škrtič za hydraulickým
akumulátorom
Na obr. 3.9 je jednoduchý hydraulický obvod so zapojeným hydraulickým aku-
mulátorom. Ak bude na vstupe tlak pulzovať, hydraulický akumulátor utlmí pulzácie
tak, že na výstupe bude tlak p2 utlmený.
57
58
Schéma autor.
57
Obr. 3.10 Priebeh tlaku hydraulickej kvapaliny pred hydraulickým akumulátorom p 1

a za hydraulickým akumulátorom p2
3.1.9 Krytie spotreby hydromotorov, ak nepracuje čerpadlo
Objem hydraulickej kvapaliny, ktorý je schopný hydraulický akumulátor dodať:
𝑸𝑨 = ∑𝒏𝒊=𝟏 𝑺𝒊 . 𝒉𝒊 + 𝑸𝒛 [𝒎𝟑 ] (3.6)
Kde:
QA – objem hydraulickej kvapaliny, ktorý musí hydraulický akumulátor dodať,
Si – plocha piesta pracovného valca hydromotora,
Hi – zdvih piesta pracovného valca,
Qz – záložný objem na krytie strát.
3.2 Charakteristické parametre hydraulického akumulátora

Hydraulický akumulátor zaradený v hydraulickej sústave musí splniť určité po-
žiadavky, ktoré sú definované ako základné parametre hydraulického akumulátora.
3.2.1 Tlakový rozsah hydraulického akumulátora
Každá hydraulická sústava pracuje s určitým rozsahom tlakov hydraulickej kva-
paliny. Maximálny tlak hydraulickej kvapaliny pmax. je obmedzovaný poistným venti-
lom. Minimálny tlak hydraulickej kvapaliny pmin. v hydraulickej sústave určuje funk-
čnosť sústavy. Tento tlakový rozsah Δp = pmax. – pmin. bude určovať pracovný rozsah
tlakov, v ktorom bude pracovať hydraulický akumulátor.
Obr. 3.11 Zmena tlaku hydraulickej kvapaliny v hydraulickej sústave59
59
Graf autor.
58
3.2.2 Pracovná kapacita hydraulického akumulátora

Pracovná kapacita hydraulického akumulátora je objem, ktorý je možné využiť
pri poklese tlaku hydraulickej kvapaliny z tlaku pmax. na tlak pmin..
Obr. 3.12 Pracovná kapacita hydraulického akumulátora60

3.2.3 Intenzita odberu hydraulickej kvapaliny
Intenzita odberu hydraulickej kvapaliny sa hodnotí prietokom hydraulickej kva-
paliny za časovú jednotku.
Obr. 3.13 Spolupráca hydraulického akumulátora a hydraulického pracovného val-

ca61
Na obr. 3.13 je zapojený do sústavy hydraulický akumulátor a pracovný valec.
V hydraulickom akumulátore je tlak hydraulickej kvapaliny pA a v mieste vstupu do
pracovného valca (hydromotora) pM . Pri uvedení hydraulického akumulátora do čin-
nosti dodáva prietokové množstvo hydraulickej kvapaliny QA, ktoré je odoberané pra-
covným valcom. Medzi hydraulickým akumulátorom a pracovným valcom vznikajú
v potrubí odpory, ktoré sú definované ako hydraulický odpor rúrky RHR.
Prietok hydraulickej kvapaliny QA po vstupe do hydraulického pracovného valca
bude premiestňovať piest s piestnicou a prekonávať zaťažovaciu silu F.
Tlakový spád Δp je možné vyjadriť vzťahom:
∆𝒑 = 𝒑𝑨 − 𝒑𝑴 = 𝑹𝑯𝑹 . 𝑸𝑨 [𝑷𝒂] (3.7)
Kde:
Δp – tlakový spád hydraulickej kvapaliny [Pa],
pA – tlak hydraulickej kvapaliny v hydraulickom akumulátore [Pa],
pM – tlak hydraulickej kvapaliny v pracovnom valci [Pa],
60
Schéma autor.
61
Schéma autor.
59
RHR – hydraulický odpor rúrky [kg],

QA – prietok hydraulickej kvapaliny [kg.s-1].
Čím bude hydraulický akumulátor bližšie k pracovnému valci, tým budú menšie
straty a bude možné lepšie využiť prietok hydraulickej kvapaliny na prekonanie záťa-
žovej sily F. Väčšie tlakové straty spôsobené hydraulickým odporom v potrubí znížia
intenzitu prietoku hydraulickej kvapaliny QA.
3.2.4 Vplyv plniaceho tlaku plynu na pracovnú kapacitu hydraulického akumu-
látora
Hydraulický akumulátor musí byť navrhnutý tak, aby celkový objem akumulátora
Vc bol maximálne využitý pre pracovnú kapacitu, a musí byť udržiavaný počas pre-
vádzky vždy na predpísanom plniacom tlaku p0, aby bola jeho pracovná kapacita
maximálna.
Obr. 3.14 Plnenie hydraulického akumulátora62

Pracovná kapacita hydraulického akumulátora VA:
𝑽𝑨 = 𝒇(𝑽𝒄 , 𝒑𝟎 , 𝒑𝒎𝒊𝒏. , 𝒑𝒎𝒂𝒙. ) (3.8)
Kde:
Vc – celkový objem hydraulického akumulátora [m3],
p0 – plniaci tlak plynu [Pa],
p1 = pmin. – minimálny pracovný tlak [Pa],
p2 = pmax. – maximálny pracovný tlak [Pa].
Keďže sa u hydraulického akumulátora jedná o stlačovanie reálneho plynu, bu-
de tento proces vyjadrený rovnicou polytropy:
𝒑𝟏 . 𝑽𝒏𝟏 = 𝒑𝟐 . 𝑽𝒏𝟐 = 𝒑𝟎 . 𝑽𝒏𝒄 (3.9)
Kde:
n – exponent polytropy [1].
Pracovná kapacita hydraulického akumulátora:
𝑽𝑨 = 𝑽𝟏 − 𝑽𝟐
Po dosadení do rovnice 3.9:
62
Schéma autor.
60
𝟏
𝒑𝟎 𝒏
𝑽𝟏 = ( ) . 𝑽𝒄 [𝒎𝟑 ]
𝒑𝟏
𝟏
𝒑𝟎 𝒏
𝑽𝟐 = ( ) . 𝑽𝒄 [𝒎𝟑 ]
𝒑𝟐
𝟏 𝟏
𝒑𝟎 𝒏 𝒑𝟎 𝒏
𝑽𝑨 = ( ) . 𝑽𝒄 − ( ) . 𝑽𝒄 [𝒎𝟑 ]
𝒑𝟏 𝒑𝟐
Po dosadení za p1 = pmin. a p2 = pmax.:
𝟏 𝟏
𝑽𝑨 𝒑𝟎 𝒏 𝒑𝟎 𝒏
= (𝒑 ) − (𝒑 ) (3.10)
𝑽𝑪 𝒎𝒊𝒏. 𝒎𝒂𝒙.
𝑽𝑨 𝑽
Pomer sa nazýva účinnosť hydraulického akumulátora η𝐴 = 𝑽𝑨
𝑽𝑪 𝑪
Obr. 3.15 Závislosť vypočítaných polytrop od plniaceho tlaku63

Na obr. 3.15 sú vynesené vypočítané polytropy pre určitú hodnotu plniaceho
tlaku plynu p v pracovnom rozsahu pmax. a pmin. od percentuálneho objemu kvapaliny
(alebo plynu). Z diagramu je zrejmé, že pracovná kapacita VA (čo je objem kvapaliny,
ktorý akumulátor môže vydať do inštalácie v požadovanom rozsahu tlakov od pmax.
do pmin.) sa značne mení vzhľadom na hodnotu plniaceho tlaku plynu p0 (uvedené
63
Archív autora.
61
pre p0 = 4,0 MPa a p0 = 2 MPa). Je potrebné stanovený plniaci tlak plynu hydraulic-
kého akumulátora kontrolovať a v prevádzke udržiavať.
Vhodná je úprava grafu, u ktorého sa na zvislú os vynáša pomer VA/VC alebo
hodnota VA (odčítaná z grafu 5.54) a na vodorovnú os hodnota tlaku p (môže to byť
hodnota plniaceho tlaku plynu p0 alebo tlak hydraulickej kvapaliny a plynu p v hyd-
raulickom akumulátore). Na ose tlaku p je možné vyznačiť hodnoty maximálneho a
minimálneho pracovného tlaku v hydraulickej sústave.
Obr. 3.16 Závislosť VA/VC od plniaceho tlaku p064

Z obr. 3.16 je zrejmé, že najvyššia hodnota VA/VC (účinnosť hydraulického
𝑽
akumulátora η𝐴 = 𝑽𝑨 ) alebo VA (pracovná kapacita) je najvyššia v oblasti pracovného
𝑪
tlaku p = pmin..
Poznámka:
Polytropické exponenty n (pri vyprázdňovaní nv a pri plnení np) môžu byť vzá-
jomne odlišné.
Obecne je polytropický exponent vyprázdňovania a plnenia nv,p = f(QA, ε, druh
plynu).
Kde:
QA – intenzita prietoku hydraulickej kvapaliny,
ε – privedená (odvedená) energia (chladenie, ohrievanie hydraulického akumulátora
pri činnosti),
druh plynu – závisí, či sa jedná o dvoj- alebo trojatómový plyn (obvykle sa používa
dvojatómový dusík alebo vzduch).
64
Archív autora.
62
Plnenie a vyprázdňovanie hydraulického akumulátora sa riadi rovnicou polytro-

pickej stavovej zmeny.
Pre veľkú intenzitu prietoku hydraulickej kvapaliny QA (Δt je pri vyprázdňovaní
malé) n = 1,4.
Pre malú intenzitu prietoku hydraulickej kvapaliny QA (Δt je pri vyprázdňovaní
veľké) n = 1,1 až 1,2.

1. Definujte základné funkcie hydraulických akumulátorov.
2. Definujte základné rozdelenie hydraulických akumulátorov.
3. Popíšte princíp činnosti hydraulických akumulátorov s priamym stykom kvapaliny
a plynu.
4. Popíšte konštrukciu a princíp činnosti piestových hydraulických akumulátorov
s deliacou priehradou.
5. Popíšte konštrukciu a princíp činnosti vakových hydraulických akumulátorov.
6. Popíšte konštrukciu a princíp činnosti membránových hydraulických akumuláto-
rov.
7. Popíšte konštrukciu a princíp činnosti pružinového hydraulického akumulátora.
8. Popíšte konštrukciu a princíp činnosti gravitačného (záťažového) hydraulického
akumulátora.
9. Definujte charakteristické parametre hydraulických akumulátorov.
10. Definujte tlakový rozsah hydraulických akumulátorov.
11. Definujte pracovnú kapacitu hydraulického akumulátora.
12. Definujte intenzitu odberu hydraulickej kvapaliny hydraulického akumulátora.
13. Popíšte vplyv plniaceho tlaku plynu na pracovnú kapacitu hydraulického akumu-
látora.
63
64
4 Hydraulické nádrže
4.1 Rozdelenie hydraulických nádrží
Hydraulické nádrže zabezpečujú zásobu hydraulickej kvapaliny v hydraulickej
sústave technického zariadenia. Okrem toho môžu hydraulické nádrže zabezpečovať
aj ďalšie funkcie - chladenie hydraulickej kvapaliny, usadzovanie nečistôt a kalov na
dne hydraulickej kvapaliny, uvoľňovanie plynov z hydraulickej kvapaliny a pod.
Obr. 4.1 Schéma hydraulickej nádrže uzatvorenej hydraulickej sústavy 65

1 – piest, 2 - pružina
U súčasných lietadiel sa používajú otvorené alebo uzatvorené hydraulické sú-
stavy. V otvorených hydraulických sústavách sa hydraulická kvapalina stretáva v
hydraulickej nádrži s plynom (vzduchom). V uzatvorených hydraulických sústavách
hydraulická kvapalina neprichádza v hydraulickej nádrži do kontaktu so vzduchom.
Hydraulické nádrže použité v hydraulickej sústave môžu byť voľne prepojené
s atmosférou (nepretlakované hydraulické nádrže) alebo pretlakované vzduchom
alebo iným plynom.
V uzatvorenej hydraulickej sústave sa používajú hydraulické nádrže, v ktorých
hydraulická kvapalina neprichádza do kontaktu s plynom. Najjednoduchší typ takejto
nádrže je tvorený valcovou nádobou, v ktorej sa pohybuje utesnený piest. Pod pies-
tom sa nachádza hydraulická kvapalina. Na piest zhora pôsobí predpätie pružiny,
ktoré je nastavené na tlak, ktorý zabezpečí potrebný tlak hydraulickej kvapaliny na
vstupe do hydraulického čerpadla, aby nedošlo ku vzniku kavitácie.
V nepretlakovanej hydraulickej nádrži pôsobí na hladinu hydraulickej kvapaliny
atmosféricky tlak vzduchu, ktorý zabezpečuje nepretržité odvzdušnenie hydraulickej
sústavy do atmosféry v hornej časti hydraulickej nádrže. Použitie nepretlakovaných
hydraulických nádrží je obmedzené z hľadiska hodnoty sacieho tlaku hydraulickej
kvapaliny na vstupe do nízkotlakového hydraulického čerpadla. Pri atmosférickom
tlaku vzduchu nižšom, ako je v nadmorskej výške 5 500 m (18 000 ft), môže dochá-
dzať ku vzniku kavitácie.
65
Schéma autor.
65
Obr. 4.2 Nepretlakovaná hydraulická nádrž priamo odvzdušnená do atmosféry66

V pretlakovaných hydraulických nádržiach pôsobí na hladinu hydraulickej kva-
paliny trvalý pretlak vzduchu. U vojenských a akrobatických lietadiel sú hydraulické
nádrže pretlakované tlakovou hydraulickou kvapalinou. Prepojenie s vonkajšou at-
mosférou je len cez poistný ventil s vyšším tlakom otvárania, ako je prevádzkový tlak
v hydraulickej nádrži. Stlačený vzduch sa získava buď zo sústavy pretlakovania ka-
bíny, alebo sa odoberá od niektorého zo stupňov kompresora leteckého turbokom-
presorového motora s následnou úpravou pomocou tlakového regulátora.
Obr. 4.3 Hydraulická nádrž pretlakovaná plynom67

1 – odpeňovač, 2 - priehrada
Aby sa zabezpečilo minimálne zmiešavanie tlakového vzduchu s hydraulickou
kvapalinou, sú v hydraulických nádržiach umiestnené priehrady, ktoré zabraňujú pre-
lievaniu hydraulickej kvapaliny počas letu v turbulencii alebo pri manévroch. V prie-
hrade sú umiestnené dva klapkové ventily A, B. Klapkový ventil A, ktorý je ovládaný
slabou pružinou, zabezpečuje doplňovanie spodnej časti hydraulickej nádrže pri od-
bere hydraulickej kvapaliny. Klapkový ventil má silnú pružinu a otvára sa pri preplne-
ní spodnej časti hydraulickej nádrže hydraulickou kvapalinou, ktorá sa vracia z hyd-
raulickej sústavy.
U niektorých hydraulických nádrží, aby sa zabránilo okysličovaniu hydraulickej
kvapaliny vzduchom pri vysokých teplotách, a tým zhoršeniu jej fyzikálno-chemických
vlastností, sa namiesto stlačeného vzduchu používa na pretlakovanie hydraulických
nádrží technický čistý dusík z tlakových dusíkových fliaš.
66
Schéma autor.
67
Schéma autor.
66
4.1.1 Objem hydraulickej nádrže

Minimálny objem hydraulickej nádrže v hydraulickej sústave sa stanovuje na
základe výpočtu:
𝑽 = ∆𝑽𝟏 + ∆𝑽𝟐 + ∆𝑽𝟑 [𝑚3 ] (4.1)
Kde:
ΔV1 – zmena objemu hydraulickej kvapaliny v dôsledku zvýšenia teploty [m3],
ΔV2 – zmena objemu hydraulickej kvapaliny v hydraulickej nádrži pri zasúvaní pies-
tnic hydraulických pracovných valcov [m3],
ΔV3 – zásoba hydraulickej kvapaliny pre kompenzáciu vonkajších únikov [m3].
Pre hydraulické nádrže otvorených hydraulických sústav je k objemu V potreb-
né pripočítať ešte objem vzduchového priestoru nad hladinou hydraulickej kvapaliny,
ktorý predstavuje približne 10 % až 20 % celkového objemu hydraulickej nádrže.
V hydraulických sústavách, ktoré majú núdzové ovládanie tlakom vzduchu zo
vzduchovej sústavy, je potrebné pri návrhu hydraulickej nádrže počítať s objemom
hydraulickej kvapaliny, ktorý bude privedený od hydraulických valcov núdzovo ovlá-
daných tlakovým vzduchom.
4.1.2 Nepretlakovaná hydraulická nádrž
Obr. 4.4 Hydraulická nádrž použitá v hydraulickej sústave dopravného lietadla68

Na obr. 4.4 je znázornená tlaková hydraulická nádrž. Nádrž je vybavená ukazo-
vateľom úrovne hladiny hydraulickej kvapaliny a prírubou prívodu spätnej hydraulic-
kej kvapaliny. Ak je použitá jedna hydraulická nádrž pre hlavnú hydraulickú sústavu
a núdzovú hydraulickú sústavu, potom je príruba odberu hydraulickej kvapaliny pre
hlavnú hydraulickú sústavu umiestnená vyššie ako príruba odberu hydraulickej sús-
tavy pre núdzovú hydraulickú sústavu (na dne hydraulickej sústavy). Rozdielne výšky
odberu hydraulickej kvapaliny zabezpečia v prípade úplného úniku hydraulickej kva-
68
Archív autora.
67
paliny z hlavnej hydraulickej sústavy minimálnu zásobu hydraulickej kvapaliny v hyd-

raulickej nádrži pre činnosť núdzovej hydraulickej sústavy.
4.1.3 Pretlakovaná hydraulická nádrž
Obr. 4.5 Hydraulická nádrž vojenského lietadla69

1 – ventil s pružinou, 2 – drenážne potrubie, 3 – hrdlo, 4 – matica, 5 – hermetická
priehrada, 6 – vyrovnávacia rúrka, 7 – deliaca priehrada, 8 – vypúšťací nátrubok,
9 – sací nátrubok, 10 – nátrubok sústavy pretlakovania hydraulickej nádrže,
11 – ventil, 12 – teleso hydraulickej nádrže, 13 – teleso hrdla, 14 – zátka,
15 – puzdro, 16 - tesniaci krúžok, 17 – sklenená rúrka, 18 – objímka, 19 – matica
Na obr. 4.5 je znázornená schéma hydraulickej nádrže vojenského stíhacieho
lietadla. Hydraulická nádrž je rozdelená na dve časti priehradou. Väčšia časť hydrau-
lickej nádrže vytvára zásobu hydraulickej kvapaliny pre hlavnú hydraulickú sústavu,
menšia časť pre sústavu hydraulických zosilňovačov. Každý úsek hydraulickej nádr-
že je priehradou rozdelený na dve časti, hornú a spodnú. Tieto časti sú vzájomne
prepojené klapkovými ventilmi. Jeden klapkový ventil so silnou pružinou sa otvára
smerom hore a slúži na prepustenie hydraulickej kvapaliny do horného priestoru pri
preplnení spodného priestoru privedenou hydraulickou kvapalinou zo spätnej vetvy.
Druhý klapkový ventil so slabou pružinou sa otvára smerom dolu a slúži na prepúš-
ťanie hydraulickej kvapaliny z horného priestoru hydraulickej nádrže do spodného
priestoru tak, aby spodný priestor bol vždy zaplnený hydraulickou kvapalinou.
Odvzdušnenie spodnej časti hydraulickej nádrže je zabezpečené odvzdušňova-
cou rúrkou, ktorá spojuje horný a spodný úsek nádrže. Aby počas letu na chrbte ne-
došlo k veľkému úniku hydraulickej kvapaliny cez odvzdušňovaciu rúrku, nachádza
sa na jej konci škrtič s priemerom 3 mm.
69
68
Hydraulická kvapalina je nasávaná do čerpadla cez sací nátrubok, ktorý sa na-

chádza v spodnej časti nádrže a je predĺžený rúrkou s odpeňovačom. Takéto uspo-
riadanie umožňuje plynulú dodávku hydraulickej kvapaliny v akejkoľvek polohe lietad-
la počas letu a znemožňuje nasatie spenenej hydraulickej kvapaliny.
4.1.4 Pretlaková sústava hydraulickej nádrže
Na obr. 4.6 je znázornená schéma pretlakovej sústavy hydraulickej nádrže stí-
hacieho lietadla, ktorá zabezpečuje zvýšenie výškovosti hydraulickej sústavy lietadla
a zlepšenie pracovných podmienok hydraulických čerpadiel.
Obr. 4.6 Principiálna schéma pretlakovej sústavy hydraulickej nádrže stíhacieho lie-
tadla70
1 – vonkajšia prípojka, 2 – odpúšťací ventil, 3 – pretlakový ventil, 4 – redukčný ventil
682 600, 5 – pretlakový blok, 6 – odkaľovač
Hydraulická nádrž je pretlakovaná stlačeným vzduchom s tlakom 0,157 až 0,25
MPa, ktorý sa privádza od kompresora motora. Vzduch sa nad hladinu hydraulickej
kvapaliny privádza cez nátrubok pretlakovej sústavy na telese hydraulickej nádrže
(10 obr. 4.5).
Časti sústavy pretlaku hydraulickej nádrže:
- plniaca prípojka hydraulickej kvapaliny,
- odpúšťací ventil hydraulickej kvapaliny,
- pretlakový ventil,
- redukčný vzduchový ventil 682 600,
- pretlakový vzduchový blok,
- odkaľovač vzdušnej vlhkosti.
4.1.4.1 Odpúšťací ventil
Odpúšťací ventil slúži na pripojenie pozemného zdroja stlačeného vzduchu k
sústave pretlakovania hydraulickej nádrže a na vypúšťanie stlačeného vzduchu z
hydraulickej nádrže.
70
69
Obr. 4.7 Odpúšťací ventil71

1 – ovládacie tlačidlo, 2 – tyčka, 3 – teleso so závitom, 4 – piestik, 5 – teleso,
6 - nátrubok, 7 - pružina
Pri stlačení ovládacieho tlačidla (1) sa odtlačí piestik (4) zo sedla a stlačený
vzduch unikne do atmosféry. Po odskrutkovaní telesa so závitom (3) a pripojení tla-
kovej hadice vonkajšieho zdroja stlačeného vzduchu stlačený vzduch odtlačí piestik
(4) a tlakový vzduch naplní hydraulickú nádrž.
4.1.4.2 Pretlakový ventil
Pretlakový ventil (3 obr. 4.6) zabraňuje úniku vzduchu z hydraulickej nádrže do
vetvy pretlakovej sústavy pri poklese tlaku v tejto vetve. Zároveň znemožňuje preni-
kanie hydraulickej kvapaliny do pretlakovej sústavy. Pri zvýšení tlaku vzduchu v hyd-
raulickej nádrži v dôsledku zvýšenia hladiny hydraulickej kvapaliny pri nesprávnej
činnosti redukčného ventilu (4 obr. 4.6) sa prepúšťa prebytočný tlak vzduchu cez je-
ho poistný ventil do atmosféry.
Pretlakový ventil pozostáva z telesa, dvoch spätných ventilov a poistného venti-
lu, ktorý je nastavený na tlak 0,29 +0,03-0,02 MPa.
Pretlakový ventil má tri nátrubky. Jeden nátrubok sa pripojuje k pretlakovej sús-
tave hydraulickej nádrže, druhý je pripojený k hydraulickej nádrži a k odpúšťaciemu
ventilu. Tretí nátrubok je pripojený k drenážnemu potrubiu, ktorým sa odvádza preby-
točný tlak vzduchu do atmosféry.
4.1.4.3 Redukčný vzduchový ventil 682 600A
Redukčný ventil 682 600A zabezpečuje zníženie hodnoty privádzaného tlaku
vzduchu od kompresora motora z hodnoty 1 MPa až 1,2 MPa na tlak 0,17 MPa až
0,26 MPa.
Stlačený vzduch od kompresora s tlakom 1,0 až 1,1,2 MPa od kompresora mo-
tora je privádzaný cez nátrubok AZ a cez otvorený vpúšťací ventil (6) do priestoru
redukčného ventilu a do výstupného nátrubku B. Pritom redukčná pružina (2) drží
vpúšťací ventil (6) prostredníctvom posunovača (4) v otvorenej polohe. V okamihu,
keď stúpne tlak vzduchu pod membránou na hodnotu p = 0,17 až 0,26 MPa, dôjde k
prehnutiu membrány (10) proti sile pružiny (2) a cez posunovač (4) sa pohyb prene-
sie na vpúšťací ventil (6), ktorý uzatvorí ďalší prívod stlačeného vzduchu od kompre-
sora motora. Tým sa zabezpečí redukcia stlačeného vzduchu na hodnotu p = 0,17 až
0,26 MPa.
71
70
Obr. 4.8 Principiálna schéma vzduchového redukčného ventilu 682 600A72

1 – nastaviteľné veko, 2 – pružina, 3 – teleso, 4 – posunovač, 6 – ventil, 7 – vratná
pružina, 8 – veko, 9 – tesnenie, 10 – membrána
4.1.4.4 Pretlakový blok
Pretlakový blok zabezpečuje vytvorenie zásoby stlačeného vzduchu v pretlako-
vej sústave hydraulickej nádrže. Pozostáva z telesa, vstupného nátrubku, pružiny,
spätného ventilu, hodvábneho čističa, dvoch sitkových čističov a opory. Vzduchová
fľaša má objem 1,3 dm3 a plní sa pracovným tlakom vzduchu 1,2 MPa. Vzduchová
fľaša je zváranej konštrukcie.
4.1.4.5 Odkaľovač
Odkaľovač zabezpečuje odstraňovanie kondenzátu z privádzaného vzduchu do
hydraulickej nádrže.
Odkaľovač má valcový tvar s dvoma privarenými nátrubkami. K bočnému ná-
trubku sa pripája potrubie pre prívod stlačeného vzduchu od kompresora motora.
K hornému nátrubku je pripojené potrubie, ktoré vedie k pretlakovému a napájaciemu
bloku. V spodnej časti odkaľovača je otvor, ktorým je odkaľovač sústavne prefukova-
ný vzduchom, aby sa zo vzduchu odstránil kondenzát.

1. Definujte základné funkcie hydraulických nádrží hydraulických sústav lietadiel.
2. Definujte rozdelenie hydraulických nádrží hydraulických sústav lietadiel.
3. Definujte objem hydraulickej nádrže.
4. Popíšte postup stanovenia objemu hydraulickej nádrže.
5. Uveďte, ktoré faktory ovplyvňujú objem hydraulickej nádrže.
6. Uveďte, ako sa zabezpečuje odvzdušnenie hydraulickej nádrže.
7. Popíšte účel a princíp činnosti nepretlakovanej hydraulickej nádrže.
8. Popíšte účel a princíp činnosti pretlakovanej hydraulickej nádrže.
9. Popíšte sústavu pretlakovania hydraulickej nádrže hydraulickej sústavy lietadla.
10. Uveďte, čím sa pretlakuje hydraulická nádrž.
11. Uveďte, čo je zdrojom média pre pretlakovanie hydraulickej nádrže.
72
71
12. Uveďte, na akú hodnotu tlaku sa pretlakuje hydraulická nádrž lietadla.

13. Popíšte účel, časti a princíp činnosti odpúšťacieho ventilu.
14. Popíšte účel, časti a princíp činnosti pretlakového ventilu.
15. Popíšte účel, časti a princíp činnosti redukčného vzduchového ventilu 682 600A.
16. Popíšte účel, časti a princíp činnosti pretlakového bloku.
17. Popíšte účel, časti a princíp činnosti odkaľovača vzdušnej vlhkosti.
72
5 Hydraulické čističe
Počas celej doby prevádzky hydraulickej sústavy sa do hydraulickej sústavy
dostáva prach z pretlakovej sústavy a nečistoty z piestnic hydraulických pracovných
valcov. Znečistená hydraulická kvapalina môže meniť svoje fyzikálno-chemické
vlastnosti, zväčšovať opotrebenie jednotlivých prvkov a narúšať tesnosť tesniacich
prvkov hydraulickej sústavy. Na čistenie hydraulickej kvapaliny v hydraulickej sústave
sa v nej inštaluje niekoľko hydraulických čističov s rôznou jemnosťou čistenia. Nároky
na čistotu hydraulickej kvapaliny v hydraulickom mechanizme sa odlišujú podľa jeho
určenia. Presné a rýchlo činné hydraulické mechanizmy si vyžadujú takú čistotu hyd-
raulickej kvapaliny, aby rozmer pevných čiastočiek nebol väčší, ako je medzná hrúb-
ka olejového filmu (t. j. minimálna hrúbka, pri ktorej sa olejový film nenaruší), ktorá
býva rádovo 1 μm. Hydraulické čističe sú schopné zachytiť nečistoty s rozmerom
väčším ako 5 μm. Na zachytávanie nečistôt sa u hydraulických čističov používajú
čistiace vložky, ktoré môžu byť vyrobené z rôznych druhov materiálu (kovové sitka,
hodváb, plsť, papier alebo ich kombinácia).
5.1 Rozdelenie hydraulických čističov
Hydraulické čističe je možné rozdeliť podľa rôznych kritérií.
5.1.1 Rozdelenie hydraulických čističov podľa princípu filtrácie
5.1.1.1 Hydraulické čističe s mechanickým princípom filtrácie (prietokové čisti-
če)
 Povrchové hydraulické čističe – nečistoty sú zachytávané na povrchu čistiace-
ho prvku čističa. Do tejto skupiny patria sieťové čističe a štrbinové čističe.
 Hĺbkové hydraulické čističe – nečistoty sú zachytávané v labyrintoch čistiacich
prvkov. Rozdeľujú sa podľa použitého typu čistiacej vložky (plstené, papiero-
vé, keramické, sieťkové, zo spekaných karbidov a iné).
5.1.1.2 Hydraulické čističe s čistením pomocou odstredivých síl (odlučovacie
čističe)
Do tejto skupiny patria hydraulické čističe, ktoré na oddelenie nečistôt z hydrau-
lickej kvapaliny využívajú odstredivé sily.
5.1.2 Rozdelenie hydraulických čističov podľa jeho umiestnenia v hydraulic-
kom obvode
 Hlavný hydraulický čistič – je umiestnený vo výstupnej vetve, čo najbližšie k
hydraulickému čerpadlu. Zabezpečuje požadovanú čistotu hydraulickej kvapa-
liny, ktorá je privádzaná do pracovných hydraulických obvodov, a zachytáva
nečistoty v hydraulických obvodoch.
 Spätný hydraulický čistič – je umiestnený v spätnej vetve hydraulickej sústavy
pred hydraulickou nádržou a zabezpečuje čistenie hydraulickej kvapaliny, kto-
rá sa vracia z pracovných hydraulických obvodov.
 Cirkulačný hydraulický čistič – zabezpečuje čistenie hydraulickej kvapaliny,
ktorá cirkuluje medzi hydraulickým generátorom a hydraulickou nádržou.
 Lokálny (miestny) hydraulický čistič sa umiestňuje pred citlivými hydraulickými
agregátmi (hydraulické rozdeľovacie ventily, hydraulické zosilňovače, hydrau-
lické pracovné valce a pod.).
Čistenie sa realizuje pretlačovaním hydraulickej kvapaliny cez kovové sieťky
(čistiaca schopnosť 0,08 μm, u mimoriadne jemných kovových sieťok 0,005 μm), pa-
73
pierové čistiace vložky (čistiaca schopnosť 5 μm až 6 μm) alebo textilné (hodvábne)

čistiace vložky. Kvalitné čistenie sa dosahuje v tzv. hĺbkových čističoch, u ktorých sa
hydraulická kvapalina pretlačuje cez vrstvu stlačenej textílie a kovu alebo keramic-
kých materiálov (čistiaca schopnosť 0,5 μm až 0,6 μm).
Na zachytávanie kovových triesok a častíc sa využívajú magnetické vložky.
Najcitlivejším prvkom hydraulickej sústavy je tlakové hydraulické čerpadlo (pies-
tikové čerpadlo). Z tohto dôvodu sa pred hydraulické čerpadlo do sacej vetvy umies-
tňuje hydraulický čistič. Svojím hydraulickým odporom hydraulický čistič zhoršuje
pracovné podmienky a znižuje výškovosť hydraulickej sústavy.
Obr. 5.1 Jemný hydraulický čistič73

1 – veko, 2 – výstupný nátrubok, 3 – matica, 4 – pružina, 5 – prepúšťací ventil,
6 – vstupný nátrubok, 7 - jemná čistiaca vložka, 8 – pružina, 9 – teleso, 10 – hrubá
čistiaca vložka
Najrozšírenejším typom hydraulického čističa je čistič, ktorý využíva na zachy-
távanie nečistôt jemné kovové sitka. Ich výhodou je možnosť opakovaného použitia
čistiacej vložky po očistení v ultrazvukovej práčke.
Jemný hydraulický čistič zabezpečuje čistenie hydraulickej kvapaliny za hydrau-
lickým čerpadlom. Cez čistič preteká 40 dm3min.-1. Jemná čistiaca vložka (7), ktorá je
vyrobená z jemného niklového drôtu, je vymeniteľná. Pre zväčšenie čistiaceho po-
vrchu je jemná čistiaca vložka (7) po obvode zvlnená. Jemná čistiaca vložka (7) je
umiestnená medzi teleso a veko čističa (1). Po zaskrutkovaní veka do telesa sa jem-
ná čistiaca vložka usadí do drážok v telese a vo veku.
Hrubú čistiacu vložku tvorí tenký profilovaný drôt, ktorý je navinutý na duralovú
rúrku s výrezmi. Hrubá čistiaca vložka je upevnená k veku čističa.
Hydraulická kvapalina prechádza zo vstupného nátrubku (2) cez jemnú čistiacu
vložku (7) a hrubú čistiacu vložku (10) do výstupného nátrubku (10). V prípade zane-
senia jemnej čistiacej vložky (7) sa zvýši tlakový rozdiel pred a za prepúšťacím venti-
lom (5). Pri zvýšení tlakového rozdielu na prepúšťacom ventile (5) na 0,9 ± 0,1 MPa
dôjde k otvoreniu prepúšťacieho ventilu, hydraulická kvapalina obchádza jemnú čis-
tiacu vložku (7) a cez hrubú čistiacu vložku vystupuje cez výstupný nátrubok (2) do
hydraulickej sústavy.
73
74
Obr. 5.2 Hydraulický čistič zaradený v spätnej vetve hydraulickej sústavy74

1 – veko čističa, 2 – vstupný nátrubok, 3 – tesniaci krúžok, 4 – pružina,
5 – prepúšťací ventil, 6 – dno, 7 – teleso, 8 – pružina, 9 – pružina
Obr. 5.3 Hydraulické čističe rôznych veľkostí používané v hydraulických sústavách

lietadiel75
74
75
Archív autora.
75
Obr. 5.4 Časti hydraulického čističa s diskovými sitovými čistiacimi vložkami 76
Obr. 5.5 Časti hydraulického čističa s papierovou čistiacou vložkou77
76
http://navybmr.com/study%20material/14008a/14008A_ch5.pdf
77
76
Pri výpočte hydraulického čističa je potrebné stanoviť prietokovú plochu čističa

S, ktorú musí mať čistiaca vložka (prietoková plocha čistiaceho elementu), aby bol
dosiahnutý potrebný prietok hydraulickej kvapaliny Q.78
𝑸 𝝁
𝑺= . [𝑚 2 ] (5. 1)
∆𝒑č 𝒌
Kde:
S – prietoková plocha čistiacej vložky [m2],
Q – objemový prietok hydraulickej kvapaliny [m2.s-1],
Δpč – tlaková strata na hydraulickom čističi [Pa],
μ – dynamická viskozita hydraulickej kvapaliny [Pa.s],
k – súčiniteľ priepustnosti (závislý od druhu materiálu, z ktorého je čistiaca vložka
vyrobená).
Úroveň čistenia (filtrácie) sa posudzuje podľa účinnosti čistenia (filtrácie) ηx a
podľa čistiaceho (filtračného) koeficientu β x.79
5.2 Základné parametre hydraulických čističov

5.2.1 Čistiaci koeficient βx
𝑵𝒙
𝜷𝒙 = [ 1] (5. 2)
𝑴𝒙
Kde:
Nx – počet častíc pred čističom,
Mx – počet častíc za čističom,
x – veľkosť sledovaných častíc v μm.
5.2.2 Účinnosť čistenia (filtrácie) ηx
𝟏𝟎𝟎
𝛈𝐱 = 𝟏𝟎𝟎 − [%] (5.3)
𝜷𝒙
Čistenie hydraulickej kvapaliny mechanickými čističmi je v technickej praxi vý-

hodná, pretože v prevádzke neprináša vysoké ekonomické náklady. Čistiace vložky
je možné jednoducho vymeniť (papierové čistiace vložky) alebo vyčistiť a opätovne
použiť (kovové čistiace vložky).80

1. Definujte účel hydraulických čističov.
2. Uveďte, ako sa rozdeľujú hydraulické čističe.
3. Uveďte rozdelenie hydraulických čističov podľa princípu čistenia.
4. Uveďte rozdelenie hydraulických čističov podľa umiestnenia hydraulického čističa
v hydraulickej sústave.
5. Popíšte konštrukciu jemného hydraulického čističa.
6. Popíšte konštrukciu hydraulického čističa zaradeného v spätnej vetve hydraulickej
sústavy.
7. Definujte prietokovú plochu hydraulického čističa.
78 𝑄
U filtračných vložiek býva definovaný špecifický prietok 𝑞 = . q = 0,51 l.cm -2.s-1.
𝑆
79
Čistiaci (filtračný) koeficient βx sa stanovuje pomocou multi-pass testu.
80
V technickej praxi sa objavujú nové metódy čistenia hydraulickej kvapaliny, medzi ktoré patrí elektro-
statické čistenie hydraulických kvapalín ELC (Electrostatic Liquid Cleaning). V leteckej praxi sa tento
druh čistenia hydraulickej kvapaliny nepoužíva.
77
8. Popíšte postup stanovenia prietokovej plochy čistiacich vložiek hydraulického čis-

tiča.
9. Definujte čistiaci koeficient βx hydraulického čističa.
10. Definujte účinnosť čistenia ηx hydraulického čističa.
78
6 Hydraulické ventily
Na reguláciu tlaku hydraulickej kvapaliny v hydraulickej sústave za hydraulic-
kými čerpadlami sa používajú hydraulické ventily. Hydraulické ventily okrem regulá-
cie tlaku a prietoku hydraulickej kvapaliny zabezpečujú požadovaný smer prúdenia
hydraulickej kvapaliny a ochranu hydraulickej sústavy pred poškodením. 81
Aktívne prvky hydraulických ventilov môžu byť ovládané ručne alebo diaľkovo
servopohonom na priamy pokyn pilota alebo obsluhy lietadla. Pri automatickom ovlá-
daní hydraulických ventilov je servopohon riadený procesorom, ktorý vyhodnocuje
parametre tlakovej hydraulickej kvapaliny a na základe zadaných požiadaviek vyko-
náva regulačné zásahy. U automatických riadiacich sústav sú tieto parametre odo-
vzdávané do palubného počítača, ktorý pomocou riadiaceho programu vyhodnotí
stav sústavy pre príslušný režim a odovzdá pokyn servopohonom pre vykonanie po-
žadovanej zmeny. Servopohon z hľadiska využívanej energie môže byť pneumatický,
hydraulický alebo elektrický.
Pre jednotlivé regulačné účely sa používajú hydraulické ventily uzatváracie,
jednosmerné (spätné), škrtiace, poistné, redukčné a odľahčovacie.
6.1 Spätné ventily

Spätné ventily sa tiež nazývajú jednosmerné ventily. Ich úlohou je zabezpečiť
prúdenie hydraulickej kvapaliny v jednom smere a zabrániť prúdeniu v opačnom
smere. Uzatvorenie ventilu musí byť úplne tesné. Pri opačnom prúdení musí hydrau-
lická kvapalina pretekať s minimálnym odporom.
Svojou konštrukciou sa spätný ventil podobá poisťovaciemu ventilu, avšak má
pružinu s menším predpätím, ktorá postačuje na dosadnutie ventilu do sedla.
1 2 3
Obr. 6.1 Spätné ventily s rôznym typom uzatváracieho telesa82
1 – kužeľ, 2 – guľka, 3 – tanierik
Spätné ventily môžu byť rôzneho konštrukčného riešenia a rôznych rozmerov
v závislosti od prietoku hydraulickej kvapaliny v danom hydraulickom obvode hydrau-
lickej sústavy. Spätnému prúdeniu môžu zabraňovať rôzne prvky ako napr. kužeľ,
guľka, tanierik a pod. Tieto prvky sú do sedla tlačené silou pružiny.
81
Draxler, K., Jiráček, V., Kulčák, L., Nemec, V., Slavík, S., Teichl, J.: Studijní modul 11. Aerodynami-
ka, konstrukce a systémy letounů, Část 1. Akademické nakladatelství CERM, s.r.o., Brno 2005
79
Obr. 6.2 Konštrukcia spätného ventilu s tanierovým uzatváracím telesom83

1 – kryt, 2 – pružina, 3 – tanierik s vedením, 4 – tesnenie, 5 - teleso
Spätný ventil (obr. 6.2) s kužeľovým piestikom zabezpečuje jednosmerné prú-
denie v hydraulickej sústave lietadla. Spätné ventily rovnakej konštrukcie sa môžu
odlišovať svojimi rozmermi, ktoré umožňujú rôzny prietok hydraulickej kvapaliny.
Obr. 6.3 Spätný ventil tlakového okruhu84

1 – nátrubok, 2 – kužeľový piestik, 3 – pružina, 4 – teleso s nátrubkom
Zdvojený spätný ventil pozostáva z dvoch spätných ventilov, ktoré sú umiestne-
né za sebou v jednom telese. Jeden spätný ventil slúži na zabezpečenie zásoby tla-
kovej hydraulickej kvapaliny vo valcovom hydraulickom akumulátore. Druhý spätný
ventil plní funkciu zdvojujúceho spätného ventilu úseku hydraulickej sústavy od nú-
dzovej čerpacej stanice.
83
Archív autora.
84
80
Obr. 6.4 Zdvojený spätný ventil85

1 – nátrubok so závitom, 2 – kužeľový ventil, 3 – pružina, 4 – teleso, 5 – nátrubok so
závitom
Spätný ventil s termoventilom zabezpečuje ochranu hydraulického obvodu pred
zvýšeným tlakom. Umiestňuje sa v tlakovej vetve hydraulickej sústavy pred elektro-
hydraulický rozdeľovač. Pri normálnej činnosti tlaková hydraulická kvapalina odtlaču-
je guľôčku (6) a prúdi ďalej do hydraulického obvodu. Pri zvýšení tlaku v hydraulickej
vetve za spätným ventilom, napr. v dôsledku zvýšenej teploty hydraulickej kvapaliny,
dôjde k presunutiu sedla (3) proti sile pružiny (7). V určitej polohe dôjde k odtlačeniu
guľôčky (6) dorazom (2) zo sedla a časť kvapaliny môže uniknúť za spätný ventil, čím
dôjde k poklesu tlaku v hydraulickej vetve.
Obr. 6.5 Spätný ventil s termoventilom86

1 – teleso, 2 – doraz, 3 – sedlo, 4 – veko, 5 – pružina, 6 – guľôčka, 7 – ciachovaná
pružina
Špeciálny prípad spätného ventilu predstavuje plniaci ventil hydraulickej sústa-
vy, ktorý slúži na pripojenie vonkajšieho zdroja hydraulickej kvapaliny. V prípade po-
treby doplnenia hydraulickej kvapaliny do hydraulickej sústavy sa priskrutkuje kon-
covka hadice vonkajšieho zdroja hydraulickej kvapaliny na teleso ventilu (2). Po otvo-
rení prívodu tlakovej hydraulickej kvapaliny sa proti sile pružiny odtlačí kužeľový ven-
til (3) a tlaková hydraulická kvapalina vstupuje do hydraulickej sústavy lietadla.
85
86
81
Obr. 6.6 Plniaci ventil87

1 – veko, 2 – teleso, 3 – kužeľový ventil, 4 – pružina, 5 – tesniaca podložka,
6 - nátrubok so závitom, 7 – zaisťovacia skrutka
Spätný ventil je súčasťou aj kolektora so spätným ventilom, ktorý slúži na pripo-
jenie hydraulickej sústavy lietadla k vonkajšiemu zdroju tlakovej hydraulickej sústavy
pri skúškach hydraulickej sústavy lietadla bez spusteného motora.
Obr. 6.7 Kolektor so spätným ventilom88

1 – kolektor, 2 – záslepka, 3 – nátrubok so závitom, 4 – nátrubok spätného ventilu,
5 – spätný ventil, 6 – tesniaca podložka, 7 – teleso ventilu, 8 – pružina
6.2 Poistné ventily
Obr. 6.8 Poistný ventil

87
88
82
Úlohou spätného ventilu je zabrániť, aby tlak hydraulickej kvapaliny prekročil

hodnotu tlaku, ktorý by mohol spôsobiť poškodenie hydraulického mechanizmu. V
prípade, že tlak hydraulickej kvapaliny dosiahne kritickú hodnotu, poistný ventil od-
pustí časť tlakovej hydraulickej kvapaliny zo sústavy a zníži tlak hydraulickej kvapali-
ny pod kritickú hodnotu. Poistný ventil nereguluje tlak hydraulickej kvapaliny v hyd-
raulickej sústave.
6.3 Škrtiace ventily

Škrtiaci ventil slúži na vytvorenie určitého odporu v potrubí hydraulickej sústavy,
čím sa obmedzuje prietok v hydraulickej sústave.
Najjednoduchším typom škrtiaceho ventilu je kohút a ihlový ventil (obr. 6.10). Ih-
lový ventil sa vyznačuje plynulosťou regulácie, pretože na úplné otvorenie alebo uza-
tvorenie ventilu je potrebných niekoľko otáčok skrutky.
Obr. 6.9 Ihlový ventil89

Nevýhodou škrtiacich ústrojenstiev, u ktorých sa odpor reguluje zmenou prieto-
kového kanálu, je, že sa prietokový kanál môže jednoducho upchať, najmä pri malom
množstve prúdiacej kvapaliny pri malých prierezoch kanálu.
Aby sa znížilo nebezpečenstvo upchatia, používajú sa škrtiace prvky, u ktorých
sa odpor (škrtenie) zväčšuje tým, že sa zmenšuje prietokový otvor a predlžuje prieto-
kový kanál alebo sa zväčšuje počet miestnych odporov.
Keďže odpor týchto škrtiacich prvkov je podmienený dĺžkou kanálu alebo súč-
tom jednotlivých odporov, môžu byť prierezy prietokových kanálov, pri inak rovna-
kých podmienkach, väčšie, čím sa nebezpečenstvo upchatia týchto škrtiacich prvkov
zmenšuje.
Obr. 6.10 Škrtič90

1 – teleso, 2 – škrtiaci krúžok, 3 – rozperný krúžok, 4 – tesniaci krúžok, 5 – matica,
6 - veko
89
Archív autora.
90
83
Aby sa čo najviac vylúčili tlakové straty spôsobené trením kvapaliny a zároveň

znížila možnosť upchatia prietokového kanálu, boli vytvorené lamelové škrtiace prv-
ky. Škrtiaci prvok pozostáva zo zväzkov kotúčov s otvormi na obvode kotúča s prie-
merom 1,5 mm. Medzi kotúčmi (lamelami) sú uložené krúžky. Kotúče sú uložené tak,
aby škrtiace otvory dvoch susedných kotúčov boli navzájom protiľahlé. Škrtiaci prvok
sa môže nastaviť na príslušný odpor tým, že sa použije príslušné množstvo lamiel.
Pre zabezpečenie rozdielnej rýchlosti vysúvania a zasúvania hydraulických pra-
covných valcov sa využívajú diferenciálne škrtiče. V ich konštrukcii sa nachádzajú
dva škrtiace bloky. Jeden je pevný (1), druhý je súčasťou ventilu (3), ktorý sa pohy-
buje proti sile pružiny (4). Pri prúdení hydraulickej kvapaliny sprava doľava prúdi cez
obidva škrtiace bloky. Pri prúdení hydraulickej kvapaliny v opačnom smere je odtla-
čovaný ventil so škrtičom (3), takže hydraulická kvapalina je škrtená len jedným škr-
tiacim blokom (1).
Obr. 6.11 Diferenciálny škrtič91

1 – nátrubok so škrtičom, 2 – teleso, 3 – ventil so škrtičom, 4 - pružina
Jednosmerný škrtič je variantom diferenciálneho škrtiča, ktorý zabezpečuje škr-
tenie hydraulickej kvapaliny len v jednom smere. V opačnom smere nie je hydraulic-
ká kvapalina škrtená. Princíp činnosti jednosmerného škrtiča je znázornený na obr.
6.13.
Obr. 6.12 Princíp činnosti jednosmerného škrtiča92

Odpor lamelového škrtiaceho prvku pozostáva zo strát tlaku:
- pri prietoku kvapaliny cez škrtiaci otvor lamiel,
- z tlakových strát pri prechode prúdu, ktorý vyteká z otvorov lamiel, do prie-
storu medzi lamelami a naopak,
- z tlakových strát na vychýlenie prúdu.
Experimentmi sa zistilo, že hlavné straty vznikajú pri prietoku kvapaliny cez škr-
tiace otvory, kým ostatné straty sú len nepatrnou časťou celkových strát, takže je
možné ich pri praktických výpočtoch vyjadriť súčiniteľom strát pri výtoku z otvoru ξ.
Tlakové straty na škrtiči:
𝝆.𝒗𝟐
∆𝒑 = 𝛏. . 𝒛 [𝑷𝒂] (6.1)
𝟐
Kde:
ξ – súčiniteľ odporu (u škrtiacich prvkov s tenkými membránami ξ = 0,9 – 0,95),
91
92
84
v – rýchlosť prúdenia kvapaliny v otvore [m.s-1],

z – počet lamiel [1],
ρ – špecifická hmotnosť kvapaliny [kg.m-3].
Odpor škrtiacich ventilov s ostrými hranami (obr. 5.75) je definovaná vzťahom:
𝒗𝟐
∆𝒑 = 𝛏. 𝛒. [𝑷𝒂] (6.2)
𝟐
Kde:
ξ – súčiniteľ odporu, ktorý dosahuje hodnotu ξ = 0,85 – 0,9,
v – rýchlosť prúdenia kvapaliny v kruhovej kapilárnej medzere škrtiaceho prvku.
𝑸
𝒗= [𝒎. 𝒔−𝟏 ]
𝝅. 𝒅. 𝒔
Kde:
Q – množstvo kvapaliny, ktoré pretečie cez škrtiaci prvok [m3.s-1],
d – stredný priemer kruhového otvoru [m],
s – šírka medzery (kruhového otvoru) [m].

1. Popíšte, aké úlohy plnia hydraulické ventily.
2. Popíšte účel, druhy a princíp činnosti spätných ventilov.
3. Popíšte princíp činnosti spätného ventilu s termoventilom.
4. Popíšte účel, konštrukciu a princíp činnosti poistného ventilu.
5. Vysvetlite rozdiel medzi spätným a poistným ventilom.
6. Popíšte účel, konštrukciu a princíp činnosti škrtiča.
7. Popíšte účel, konštrukciu a princíp činnosti diferenciálneho škrtiča.
8. Definujte tlakové straty na škrtiči.
9. Definujte odpor škrtiaceho ventilu.
10. Definujte rýchlosť prúdenia kvapaliny v škrtiacom prvku.
85
86
7 Hydraulické rozdeľovacie ventily

Riadenie dodávky hydraulickej kvapaliny v hydraulickej sústave do dvoch alebo
viacerých smerov zabezpečujú rozdeľovacie (rozvádzacie) ventily93, ktoré môžu mať
rôzne konštrukčné riešenie a ovládanie.
Na obr. 7.1 je znázornená principiálna schéma jednoduchého hydraulického
obvodu, ktorého súčasťou je trojpolohový hydraulický rozdeľovací ventil.
V neutrálnej polohe „A“ rozdeľovací ventil uzamyká hydraulickú kvapalinu v hyd-
raulickom pracovnom valci, a tým drží hydraulický piest s piestnicou v danej polohe.
Tlaková hydraulická kvapalina od čerpadla sa vracia späť na vstup hydraulického
čerpadla cez obtokový ventil. Príslušné zmeny objemu hydraulickej kvapaliny v dô-
sledku zmeny teploty v hydraulickom pracovnom valci kompenzuje termoventil.
V polohe „B“ rozdeľovací ventil prepája tlakovú vetvu od hydraulického čerpadla
s ľavým priestorom hydraulického pracovného valca a súčasne prepája pravý prie-
stor hydraulického pracovného valca so spätnou vetvou. Tlakový rozdiel hydraulickej
kvapaliny pôsobiaci na piest zabezpečí vysúvanie piestnice hydraulického pracovné-
ho valca.
V polohe „C“ rozdeľovací ventil prepája tlakovú vetvu od hydraulického čerpadla
s pravým priestorom hydraulického pracovného valca a súčasne prepája ľavý prie-
stor hydraulického pracovného valca so spätnou vetvou. Tlakový rozdiel hydraulickej
kvapaliny pôsobiaci na piest zabezpečí zasúvanie piestnice hydraulického pracovné-
ho valca.
Obr. 7.1 Princíp činnosti hydraulického rozdeľovacieho ventilu94

Rozdeľovacie ventily môžu byť umiestnené v kabíne pilota a mechanicky pria-
mo ovládané pilotom, alebo môžu byť umiestnené v konkrétnej časti lietadla a sú
z kabíny diaľkovo ovládané pomocou elektromagnetických ventilov. V hydraulických
sústavách súčasných moderných lietadiel sa používajú takmer výhradne elektricky
diaľkovo ovládané hydraulické rozdeľovače.
93
Selector valves alebo flow control valves.
94
Tabernash, Aircraft Technical Book Company, 2016 Turbine aeroplane aerodynamics, structures
and systems, Module 11A for B1 certification. 2016 ISBN 9781941144046
87
7.1 Rozdelenie hydraulických rozdeľovacích ventilov

Hydraulické rozdeľovacie ventily sa odlišujú v závislosti od ich určenia, kon-
štrukcie a použitia. Je možné ich rozdeliť podľa rôznych kritérií:
1. Podľa konštrukcie prvku riadiaceho prietok hydraulickej kvapaliny:
- posúvačové,
- ventilové.
2. Podľa spôsobu ovládania:
- mechanické,
- elektrické (s elektromagnetom),
- hydraulické,
- pneumatické.
3. Podľa počtu prívodov a odvodov:
- dvojcestné,
- viaccestné.
4. Podľa počtu polôh posúvača:
- dvojpolohové,
- viacpolohové.
5. Podľa spôsobu zapojenia:
- paralelné,
- tandemové,
- sériové.
7.1.1 Dvojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač
Obr. 7.2 Dvojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač95

1 – teleso, 2 – piest, 3 – posúvač, 4 – guľôčka, 5 – tyčka, 6 – teleso elektromagnetu,
7 – jadro, 8 – pružina, 9 – piest
Dvojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač je nepriamo ovládaný rozdeľovač
s jedným elektromagnetom, ktorý slúži na rozdelenie hydraulickej kvapaliny do hyd-
raulických pracovných valcov. 96
95
88
Pri vypnutom elektromagnetickom ventile odtlačí tlak hydraulickej kvapaliny

guľkový ventil (4) vpravo, čím sa otvorí prístup tlakovej hydraulickej kvapaliny na pra-
vú stranu piesta (9). Plocha piesta (9), na ktorú pôsobí tlaková hydraulická kvapalina,
je väčšia ako plocha rozdeľovacieho posúvača (3), v dôsledku čoho sa rozdielom
pôsobiacich síl posúvač presunie do ľavej krajnej polohy a prepojí tlakovú hydraulic-
kú kvapalinu s jednou stranou hydraulického pracovného valca a spätnú hydraulickú
kvapalinu prepojí so spätnou vetvou hlavnej hydraulickej sústavy.
Po zapnutí elektromagnetického ventilu sa jeho jadro (7) posunie a guľkový
ventil (4) dosadne do sedla. Tým sa preruší dodávka tlakovej hydraulickej kvapaliny
k pravému piestu (9) a jeho priestor sa prepojí so spätnou vetvou. Tlaková hydraulic-
ká kvapalina sa dostáva cez prievrt v rozdeľovacom posúvači (3) k ľavému piestu (2)
a proti sile pružiny (8) presunie rozdeľovací posúvač (3) do pravej krajnej polohy.
Tým sa tlaková hydraulická kvapalina dostáva na druhú stranu hydraulického pra-
covného valca. Spätná hydraulická kvapalina z hydraulického pracovného valca je
druhou vetvou v elektrohydraulickom rozdeľovacom ventile odvedená do spätnej vet-
vy hlavnej hydraulickej sústavy.
Obr. 7.3 Hydraulický obvod ovládania protipumpážnych klapiek97

1 – dvojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač, 2 – diferenciálny škrtič, 3 – škrtič,
4 – hydraulický pracovný valec
Na obr. 7.3 je znázornená hydraulická schéma obvodu ovládania protipumpáž-
nych klapiek vstupnej sústavy stíhacieho lietadla, v ktorej je prietok hydraulickej kva-
paliny regulovaný dvojpolohovým elektrohydraulickým rozdeľovačom (1). V závislosti
od polohy elektrohydraulického rozdeľovača majú hydraulické pracovné valce (4)
vysunuté alebo zasunuté piestnice. Rozdielna rýchlosť vysúvania a zasúvania piest-
nic sa zabezpečuje diferenciálnym škrtičom (2) a škrtičom (3).
96
Dvojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač GA-184U je používaný v hlavnej hydraulickej sústave
lietadla MiG-21MF na ovládanie brzdiacich štítov a protipumpážnych klapiek.
97
89
Obr. 7.4 Trojpolohový hydraulický rozdeľovač v neutrálnej polohe98
Obr. 7.5 Trojpolohový hydraulický rozdeľovač pri zapnutí pravého elektromagnetic-

kého ventilu99
98
99
90
Obr. 7.6 Trojpolohový hydraulický rozdeľovač ovládania podvozka lietadla100

a) ľavý elektromagnet zapnutý, b) obidva elektromagnety vypnuté, c) pravý elek-
tromagnet zapnutý
1 – kotva elektromagnetu, 2 – tyčka, 3 – vložka, 4 – guľôčka, 5 – vložka,
6 – posúvač, 7 – kanál, 8 – ručné ovládanie, 9, 10 – piest, 11 – kanál – valec 4,
12 – kanál – valec 2
Hydraulická kvapalina s vysokým tlakom je privádzaná do kanálu 7 (obr. 7.6)
agregátu. Pri vypnutých elektromagnetoch (poloha b) sú guľôčky 4 tlakom hydraulic-
kej kvapaliny pritlačené do sedla vložiek 3. Pritom sú komory za pravým a ľavým
100
Let-45-9 Hydraulický blok AGS-60A, Hydraulický blok BG-13, Třípolohové šoupátko s elektromag-
netickým ovládáním GA 142, Kombinovaný agregát řízení KAU-110, 1. série, Osové pístové čerpad-
lo NP92A. Praha 1980
91
piestom 9 a 10 prepojené s kanálom vysokého tlaku a rozdeľovací posúvač 6 je v

neutrálnej polohe. Kanály valec 2 a valec 4 sú prepojené s kanálom spätnej vetvy.
Pri zapnutí ľavého ovládacieho elektromagnetu (poloha a) sa jadro elektromag-
netu spolu s tyčkou 2 premiestňuje, odtlačuje guľôčku 4 zo sedla vložky 3 a pritlačuje
k sedlu vložky 5. Pritom sa komora za ľavým piestom 9, 10 prepojuje s kanálom
spätnej vetvy a komora za pravým piestom zostáva prepojená s kanálom vysokého
tlaku. Pravý piest 10 sa začne premiestňovať vľavo a premiestni posúvač 6 a ľavý
piest 9, 10 do ľavej krajnej polohy. Pravý piest zostáva v rovnakej polohe, pretože je
opretý o teleso. V ľavej krajnej polohe posúvača 6 je kanál 12 (valec 2) prepojený
s kanálom vysokého tlaku a kanál 11 (valec 4) s kanálom spätnej vetvy. Pri vypnutí
ľavého elektromagnetu je guľôčka 4 pôsobením tlaku hydraulickej kvapaliny odtlače-
ná zo sedla vložky 5 k sedlu vložky 3 a komora za ľavým piestom 9, 10 sa prepojuje
s kanálom vysokého tlaku. Posúvač sa vracia do neutrálnej polohy, pretože na neho
pôsobí sila od ľavého piesta 9, a sily od pravého a ľavého piesta 10 sa vzájomne vy-
rovnávajú. Premiestňovanie posúvača je prerušené v okamihu, keď sa premiestni
piest 9 na doraz telesa. Pritom je komora 7 (čerpadlo 1) uzatvorená a komory 12 (va-
lec 2) a 11 (valec 4) sú prepojené so spätnou vetvou.
Pri zapnutí pravého elektromagnetu (poloha b) je pravá riadiaca komora prepo-
jená so spätnou vetvou a ľavá s vysokým tlakom. Činnosť agregátu je obdobná ako
pri zapnutí ľavého elektromagnetu.
Pri ručnom ovládaní je potrebné demontovať ochranný kryt a silne stlačiť ovlá-
dač 8. Ovládač tlačí na jadro a tyčku 2, ktorá presúva guľôčku ventilu, a tým uvádza
agregát do činnosti. Stlačenie pravého ovládača nahradzuje zopnutie pravého elek-
tromagnetu, stlačenie ľavého ovládača potom nahradzuje zopnutie ľavého elektro-
magnetu.101
7.1.2 Trojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač

Tento typ trojpolohového elektrohydraulického rozdeľovača sa používa na ovlá-
danie pracovných valcov segmentov výstupnej dýzy. Umožňuje privedenie tlakovej
hydraulickej kvapaliny do pracovných valcov na vysúvanie alebo zasúvanie a uzam-
knutie v ľubovoľnej polohe.
Tento typ trojpolohového elektrohydraulického rozdeľovača (obr. 7.7) predsta-
vuje kombináciu trojpolohového elektrohydraulického rozdeľovača a hydraulického
zámku s termoventilom.
Ak nie je na elektromagnety privedený elektrický prúd, sú guľôčky rozdeľova-
cích ventilov (6) tlačené pružinami (7) do sediel tak, aby prívod tlakovej hydraulickej
kvapaliny z tlakovej vetvy hydraulickej sústavy k hydraulickým pracovným valcom
výstupnej dýzy motora bol uzatvorený. Dvojstranný hydraulický zámok je v tejto polo-
he uzamknutý. Guľôčky (9) sa nachádzajú v sedlách pevných vložiek (10) a prepúš-
ťací piest (11) je nastavený do neutrálnej polohy. Hydraulická kvapalina je v priesto-
roch pre vysúvanie a zasúvanie uzatvorená.
Po privedení elektrického prúdu na pravý elektromagnet (14) a pri pohybe jadra
elektromagnetu sa pravý rozdeľovací ventil presunie vľavo, pričom stlačuje pružinu
(7). Ventil sa nastaví tak, aby pravý priestor ventilu bol prepojený s tlakovou vetvou
a odpojený od spätnej vetvy hydraulickej kvapaliny. Tlaková hydraulická kvapalina
101
Tento typ trojpolohového rozdeľovača sa používa na ovládanie vysúvania a zasúvania podvozku
lietadiel (napr. MiG-21F, MiG-21MF, MiG-21UM, MiG-23 atď.) a vrtuľníkov (napr. Mi-24).
92
odtlačí guľôčku pravého priestoru dvojstranného hydraulického zámku a postupuje

do priestoru na vysúvanie piestnic hydraulických pracovných valcov. Súčasne presú-
va tlaková hydraulická kvapalina prepínací piest (11), ktorý cez tyčku odtlačí guľôčku
ľavého priestoru dvojstranného hydraulického zámku, čo zabezpečuje odvod hydrau-
lickej kvapaliny z priestoru spätnej hydraulickej kvapaliny pri vysúvaní piestnic hyd-
raulických pracovných valcov.
Obr. 7.7 Trojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač ovládania výstupnej dýzy moto-

ra102
1 – ľavé rozdeľovacie zariadenie, 2 – pravé rozdeľovacie zariadenie, 3 – ľavý priestor
hydraulického zámku, 4 – pravý priestor hydraulického zámku, 5 – teleso,
6 - rozdeľovací ventil, 7 – vratná pružina, 8 – ľavý termoventil, 9 – guľôčka hydraulic-
kého zámku, 10 – vložka hydraulického zámku, 11 – prepúšťací piest,
12 – pravý termoventil, 13 – ľavý elektromagnet, 14 – pravý elektromagnet
102
Trojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač GA-164M je použitý v hlavnej hydraulickej sústave lie-
tadla MiG-21UM a MiG-21MF v hydraulickom obvode ovládania výstupnej dýzy motora R-13-300.
93
Po privedení elektrického prúdu na ľavý elektromagnet (13) prebieha rovnaká

funkcia trojpolohového elektrohydraulického rozdeľovacieho ventilu pre ľavé rozdeľo-
vacie zariadenie. Tlaková hydraulická kvapalina je privádzaná na zasúvanie piestnic,
piest (11) sa presunie vpravo a odtlačuje guľôčku v pravom priestore hydraulického
zámku, prepojuje priestor pre vysúvanie hydraulických pracovných valcov so spätnou
vetvou. Po vypnutí prívodu elektrického prúdu do cievky sa rozdeľovací posúvač
účinkom tlaku pružiny (7) pritlačí k sedlu a elektrohydraulický rozdeľovač sa nastaví
do východiskovej polohy.
Pri zvýšení teploty hydraulickej kvapaliny a zvýšení tlaku hydraulickej kvapaliny
na hodnotu 26±2 MPa sa časť hydraulickej kvapaliny odpúšťa cez termoventily do
spätnej vetvy.103
Obr. 7.8 Hydraulický obvod ovládania výstupnej dýzy motora 104

1. Definujte, ako sa rozdeľujú hydraulické rozdeľovacie ventily.
2. Popíšte účel, časti, konštrukciu a princíp činnosti dvojpolohového elektrohydraulic-
kého rozdeľovača.
3. Popíšte činnosť dvojpolohového elektrohydraulického rozdeľovača v hydraulickom
obvode ovládania protipumpážných klapiek.
4. Popíšte účel, časti, konštrukciu a princíp činnosti trojpolohového elektrohydraulic-
kého rozdeľovača.
5. Popíšte činnosť trojpolohového elektrohydraulického rozdeľovača v hydraulickom
obvode ovládania výstupnej dýzy motora.
103
Hocko, M.: Rozdiely medzi výrobkom 21 (147 500) a výrobkom 29 (147 900). VLU Prešov 1985
104
94
8 Hydromotory
8 Hydromotory
V hydraulických sústavách sa hydromotory používajú ako výkonové prvky.
V závislosti od charakteru premeny tlakovej hydraulickej kvapaliny na mechanickú
prácu sa rozdeľujú na hydromotory s priamočiarym pohybom a hydromotory s rotač-
ným pohybom. Priamočiare hydromotory sa obvykle nazývajú hydraulické pracovné
valce.
8.1 Hydraulické pracovné valce

Hydraulické pracovné valce sú súčasťou hydraulickej sústavy, v ktorej sa ener-
gia tlakovej hydraulickej kvapaliny premieňa na mechanickú energiu pohybujúceho
sa piesta.
Hydraulické pracovné valce podľa charakteru pohybu je možné rozdeliť na:
- hydraulické pracovné valce s priamočiarym pohybom,
- hydraulické pracovné valce s kývavým pohybom.
8.1.1 Hydraulické pracovné valce s priamočiarym pohybom
8.1.1.1 Rozdelenie hydraulických pracovných valcov s priamočiarym pohybom
Obr. 8.1 Druhy hydraulických pracovných valcov

a – jednočinný jednostranný hydraulický pracovný valec,
b – dvojčinný jednostranný hydraulický pracovný valec,
c – dvojčinný obojstranným hydraulický pracovný valec,
d – tandemový hydraulický pracovný valec,
e – teleskopický jednočinný hydraulický pracovný valec,
f – teleskopický dvojčinný hydraulický pracovný valec.
8.1.1.2 Základné parametre hydraulických pracovných valcov
Objem jednočinného jednostranného hydraulického pracovného valca:
𝑽𝟏 = 𝑺. 𝒛 [𝒎𝟑 ] (8.1)
Kde:
V1 – objem jednočinného jednostranného hydraulického pracovného valca [m 3],
z – zdvih piesta [m].
Sila jednočinného jednostranného hydraulického pracovného valca:
𝑭 = 𝑺. 𝒑. 𝜼𝒄 [𝑵] (8.2)
95
8 Hydromotory
Kde:
F – sila jednočinného jednostranného hydraulického pracovného valca,
p – tlak hydraulickej kvapaliny [Pa],
ηc – celková účinnosť [1].
Výkon jednočinného jednostranného hydraulického pracovného valca:
𝑷 = 𝑭. 𝒗 = 𝑭. 𝒏. 𝒛 [𝑾] (8.3)
Kde:
P – výkon jednočinného jednostranného hydraulického pracovného valca [W],
F – sila jednočinného jednostranného hydraulického pracovného valca [N],
v – rýchlosť pohybu piesta [m.s-1],
n – pohybová frekvencia piesta [s-1],
z – zdvih piesta [m].
Objemová účinnosť jednočinného jednostranného hydraulického pracovného
valca:
𝑺.𝒗
𝛈𝑽 = [ 𝟏] (8.4)
𝑸
Kde:
ηv - objemová účinnosť jednočinného jednostranného hydraulického pracovného val-
ca [1],
Q – objemový prietok hydraulickej kvapaliny [m3.s].
Celková účinnosť jednočinného jednostranného hydraulického pracovného val-
ca:
𝑭.𝒗
𝛈𝒄 = [ 𝟏] (8.5)
∆𝒑.𝑸
Kde:
ηc - celková účinnosť jednočinného hydraulického pracovného valca [1],
F – sila jednočinného jednostranného hydraulického pracovného valca,
Δp – tlakový rozdiel na pieste [Pa],
Q – objemový prietok hydraulickej kvapaliny [m3.s-1].
8.1.1.3 Dvojčinný hydraulický pracovný valec
Dvojčinné hydraulické pracovné valce sa v leteckých hydraulických sústavách
používajú najčastejšie. Na obr. 8.2 sú znázornené základné rozmerové charakteristi-
ky dvojčinného hydraulického pracovného valca.
Obr. 8.2 Dvojčinný hydraulický pracovný valec105
105
Schéma autor.
96
8 Hydromotory
Sila F pôsobiaca na piestnicu pri pohybe piesta vpravo:

𝝅.𝑫𝟐 𝝅
𝑭 = 𝒑𝟏 . − 𝒑𝟐 . 𝟒 . (𝑫𝟐 − 𝒅𝟐 ) − 𝑭𝒕𝒓. [𝑵] (8.6)
𝟒
Kde:
p1 – tlak dodávaný čerpadlom do pracovného priestoru valca [Pa],
p2 – tlak spätnej vetvy [Pa],
S1 – plocha ľavej strany piesta [m2],
S2 – plocha pravej strany piesta [m2],
D – priemer piesta [m],
d – priemer piestnice [m],
Ftr. – trecia sila [N].
Pomer priemeru piestnice a priemeru piesta sa pohybuje v rozsahu:
𝒅
= 𝟎, 𝟒 ≈ 𝟎, 𝟕
𝑫
Hodnota trecej sily Ftr. odpovedá 5 % až 10 % maximálnej hodnoty sily na pies-
tnici Fmax.:
𝝅. 𝑫𝟐
𝑭𝒎𝒂𝒙. = 𝒑𝒎𝒂𝒙. . [𝑵]
𝟒
Kde:
pmax. – maximálny tlak v hydraulickom obvode [Pa],
Pomer plôch piesta:
𝑺𝟐
𝜶= [ 𝟏]
𝑺𝟏
Kde:
𝜋. 𝐷1
𝑆1 = [𝑚 2 ]
4
𝜋
𝑆2 = . (𝐷2 − 𝑑 2 ) [𝑚2 ]
4
Pri pohybe piesta vľavo:
𝑭´ = 𝑺𝟐 . 𝒑𝟐 − 𝑺𝟏 . 𝒑𝟏 − 𝑭𝒕𝒓. [𝑵] (8.7)
𝑆
Po úprave (vynásobenie druhého člena 𝑆2 = 1):
2
𝑆2
𝐹´ = 𝑆2 . 𝑝2 − 𝑆 .𝑝 − 𝐹𝑡𝑟. [𝑁]
𝑆2 1 1
a po dosadení do rovnice:
1 𝑆1
=
𝛼 𝑆2
𝟏
𝑭´ = 𝑺𝟐 . (𝒑𝟐 − 𝒑𝟏 . 𝜶) − 𝑭𝒕𝒓. [𝑵] (8.8.)
Sila F pre pohyb piesta vpravo:
𝑭 = 𝑺𝟏 . (𝒑𝟏 − 𝒑𝟐 . 𝜶) − 𝑭𝒕𝒓. [𝑵] (8.9)
Maximálna hodnota síl pôsobiacich na piestnicu pracovného valca pri zanedba-
ní trecích síl a spätného tlaku hydraulickej kvapaliny bude:
97
8 Hydromotory
𝑭𝒎𝒂𝒙. = 𝒑𝒎𝒂𝒙. . 𝑺𝟏 [𝑵]

𝑭´𝒎𝒂𝒙. = 𝒑𝒎𝒂𝒙. . 𝑺𝟐 [𝑵]
Vzájomným vydelením rovníc:
´
𝐹𝑚𝑎𝑥. 𝑝𝑚𝑎𝑥. . 𝑆2 𝑆2 1
= = =
𝐹𝑚𝑎𝑥. 𝑝𝑚𝑎𝑥. . 𝑆1 𝑆1 𝛼
Pre prietokové objemové množstvo hydraulickej kvapaliny Q 1 a Q2 platí:
𝑄1 = 𝑣𝑝 . 𝑆1 [𝑚3 . 𝑠 −1 ]
𝑄2 = 𝑣𝑝 . 𝑆2 [𝑚3 . 𝑠 −1 ]
Kde:
vp – rýchlosť posuvu piesta [m.s-1].
Po dosadení sa S1 a S2 z rovníc objemového prietoku:
𝑄2
𝑆2 𝑣𝑝 𝑄2
= = = 𝛼
𝑆1 𝑄1 𝑄1
𝑣𝑝
Súčiniteľ α vyjadruje tiež pomer prietokov hydraulickej kvapaliny do priestoru
hydraulického pracovného valca pri posuve piesta.
Pre dvojčinné obojstranné hydraulické pracovné valce (8.1c) bude α = 1, preto-
že F1 = F2 a Q1 = Q2, t. j. jeho charakteristiky sú rovnaké pri posuve na jednu aj na
druhú stranu.
Obecne pre rýchlosť posuvu piesta platí:
𝑄𝑖
𝑣𝑝 = [𝑚. 𝑠 −1 ]
𝑆𝑖
Kde:
vp – rýchlosť posuvu piesta [m2.s-1],
Qi – objemový prietok hydraulickej kvapaliny [m3.s-1],
Si – činná plocha piesta [m2].
Teoretická hybná sila pracovného valca (bez strát trením):
𝐹 = 𝑝. 𝑆 [𝑁]
Kde:
F – teoretická hybná sila pracovného valca [N],
p – pracovný tlak hydraulickej kvapaliny v tlakovej vetve od čerpadla [Pa],
S – činná plocha piesta [m2].
Skutočná hybná sila je znížená o straty, ktoré sú závislé od rôznej rýchlosti po-
hybu, konštrukčného usporiadania a od ďalších faktorov, ktoré nie je možné jedno-
ducho vyjadriť.
Skutočná (efektívna) hnacia sila:
𝐹𝑒𝑓. = 𝐹. η𝑚 [𝑁]
Kde:
Fef. – skutočná (efektívna) hnacia sila [N],
98
8 Hydromotory
F – teoretická hnacia sila [N],

ηm – mechanická účinnosť hydraulického pracovného valca, ktorá sa pohybuje v roz-
sahu ηm = 0,85 až 0,99.
Vzťah medzi objemovým prietokovým množstvom hydraulickej kvapaliny Q v
pracovnom valci, rýchlosťou posuvu piesta vo valci v p, činnou plochou piesta S:
𝑣𝑝 . 𝑆
𝑄= [𝑚3 . 𝑠 −1 ]
η𝑜
Kde:
ηo – objemová účinnosť hydraulického pracovného valca.
U hydraulických pracovných valcov, ktorých piesty sú utesnené pryžovými ko-
ženými manžetami alebo pryžovými piestnymi krúžkami, hydraulická kvapalina neu-
niká, takže sa predpokladá, že objemová účinnosť ηo = 1. U hydraulických pracov-
ných valcov, ktoré sú utesnené kovovými tesniacimi krúžkami, dosahuje objemová
účinnosť ηo = 0,98 až 0,99.
8.1.1.4 Hydraulické pracovné valce s kývavým pohybom
Obr. 8.3 Hydraulický pracovný valec s kývavým pohybom106

Výkyvná lopatka je utesnená po bokoch aj radiálnej vôli pryžovými manžetami.
8.1.1.5 Konštrukcia hydraulických pracovných valcov
Hydraulická kvapalina sa do hydraulických pracovných valcov privádza a odvá-
dza v krajných polohách piesta, čím sa z valca ľahšie odstraňuje vzduch, ktorý by
svojou stlačiteľnosťou mohol spôsobiť nerovnomernosť prúdenia hydraulickej kvapa-
liny do valca.
Prítomnosť vzduchu je nežiaduca aj preto, že vzduch urýchľuje okysličovanie
hydraulickej kvapaliny a vznik kyselín a korózie častí hydraulického zariadenia.
V leteckej technike musia byť hydraulické pracovné valce uložené tak, aby bol
prenos síl čo najúčinnejší a s dobrým prístupom. U niektorých leteckých zariadení,
ktoré sú mimoriadne silovo zaťažené, napr. u podvozkov, musia byť hydraulické pra-
covné valce v pracovnej polohe minimálne zaťažené. V iných častiach lietadla, napr.
u vztlakových klapiek, hydraulické pracovné valce plnia funkciu pracovnej vzpery
a zaisťujú vztlakovú klapku v danej polohe.
Teleso valca a koncová časť piestnice obsahujú kĺbové spoje umožňujúce im
meniť polohu v kinematickej sústave, ktorej sú súčasťou. Zmena polohy hydraulické-
106
Archív autora.
99
8 Hydromotory
ho pracovného valca si vyžaduje pružné tlakové hadice, cez ktoré sa do hydraulické-

ho pracovného valca privádza a odvádza tlaková hydraulická kvapalina.
Obr. 8.4 Dvojpolohový hydraulický pracovný valec107

1 – nátrubok, 2 – veko, 3 – teleso, 4 – piestnica, 5 – vložka, 6 – skrutka s okom
Na obr. 8.4 je znázornený dvojpolohový hydraulický pracovný valec bočného
brzdiaceho štítu stíhacieho lietadla. Tlaková hydraulická kvapalina pre zasúvanie a
vysúvanie piesta s piestnicou sa privádza cez otočné nátrubky a vnútorné prievrty vo
veku. Pri zasúvaní piesta s piestnicou je tlaková hydraulická kvapalina privádzaná
potrubím pripojeným k nátrubku pre zasúvanie.
Obr. 8.5 Dvojpolohový hydraulický pracovný valec protipumpážnych klapiek108

1 – veko, 2 – piestnica, 3 – teleso, 4 – obmedzovacie puzdro
Po vysunutí piestnice hydraulického pracovného valca protipumpážnych klapiek
sa protipumpážne klapky otvárajú. Uhol vysunutia protipumpážnych klapiek sa na-
stavuje veľkosťou obmedzovacieho puzdra (4).
Trojpolohový hydraulický pracovný valec je použitý na prestavovanie vztlakovej
klapky stíhacieho lietadla (obr. 8.6).
Tlaková hydraulická kvapalina je privádzaná cez nátrubky A a B. Plávajúci piest
je tlakom hydraulickej kvapaliny, ktorý je privádzaný cez nátrubok A, presunutý na
doraz. Tlakom hydraulickej kvapaliny, ktorá je privádzaná cez nátrubok B, je piest
107
108
100
8 Hydromotory
s piestnicou presunutý na doraz vytváraný plávajúcim piestom. Vztlaková klapka sa

presunie do polohy 25°. Spätná hydraulická kvapalina je odvádzaná nátrubkom C.
Obr. 8.6 Principiálna schéma trojpolohového hydraulického pracovného valca

Pri vysunutí vztlakovej klapky na 45° je tlaková hydraulická kvapalina privedená
do hydraulického pracovného valca cez nátrubok B. Účinkom tlaku hydraulickej kva-
paliny sa piest s piestnicou zasunie na pevný doraz. Spätná hydraulická kvapalina sa
odvádza nátrubkami A a C.
Pri zasunutí vztlakovej klapky je tlaková hydraulická kvapalina privádzaná do
hydraulického pracovného valca cez nátrubok C. Pritom dochádza k vysunutiu piesta
s piestnicou a k úplnému zasunutiu plávajúceho piesta do ľavej krajnej polohy. Vo
vysunutej polohe piesta s piestnicou je piest v pracovnom valci zaistený mechanic-
kým zámkom. Spätná hydraulická kvapalina je odvádzaná nátrubkami A a B.
Pri vyšších rýchlostiach letu lietadla dochádza pri vysúvaní vztlakových klapiek
k javu, ktorému sa hovorí plávanie vztlakových klapiek. Plávanie vztlakových klapiek
spôsobuje zvýšený aerodynamický odpor vzduchu, ktorý premáha tlak hydraulickej
kvapaliny v hydraulickom pracovnom valci a vytlačuje tlakovú hydraulickú kvapalinu
späť do tlakového okruhu hlavnej hydraulickej sústavy, kde nabíja hydraulický aku-
mulátor. Veľkosť výchylky vztlakovej klapky bude závislá od rýchlosti letu (napr. pri
rýchlosti 390 až 400 km.h-1 bude vztlaková klapka vysunutá na 30°). K úplnému za-
sunutiu vztlakovej klapky dôjde pri rýchlosti okolo 700 km.h -1.
8.1.1.6 Mechanický zámok hydraulického pracovného valca
Mechanický krúžkový zámok hydraulického pracovného valca zabezpečuje za-
istenie piestu s piestnicou v hydraulickom pracovnom valci vo vysunutej polohe.
Obr. 8.7 Mechanický krúžkový zámok 109

1 – rozperný krúžok, 2 – piest s piestnicou, 3 – zaisťovacie puzdro, 4 – pružina,
5 – tesnenie
109
101
8 Hydromotory
Pri vysúvaní piestnice hydraulického pracovného valca je rozperný krúžok (1)

stlačený vnútorným povrchom pracovného valca a zaisťovacie puzdro (3) je odtlače-
né, pričom pružina (4) je stlačená. Vo vysunutej polohe rozperný krúžok (1) zapadne
do drážky na vnútornom povrchu hydraulického pracovného valca a roztiahne sa.
Pôsobením pružiny a tlakom hydraulickej kvapaliny sa posunie zaisťovacie puzdro
(3) pod rozperný krúžok a zaistí ho v drážke. Krúžkový zámok je uzamknutý a piest
s piestnicou hydraulického pracovného valca sa nemôže zasunúť.
Pri zasúvaní piesta s piestnicou hydraulického pracovného valca sa tlakom pru-
žiny presunie zaisťovacie puzdro (3) doľava, pritom sa vysunie spod rozperného
krúžku (1) a odistí ho. Pri zasúvaní piesta s piestnicou hydraulického pracovného
valca sa rozperný krúžok (1) vytlačí z drážky a stlačí na rozmer vnútorného priemeru
hydraulického pracovného valca.
8.1.1.7 Rotačné hydromotory
Rotačné hydromotory predstavujú piestikové čerpadlá, ktoré pracujú v opačnom
režime činnosti. V ideálnom prípade, pri zanedbaní strát, platí rovnosť medzi výko-
nom prúdiacej kvapaliny cez motor a výkonom na výstupnom hriadeli:
𝑸. 𝒑 = 𝑴𝒌 . 𝝎 (8.10)
Kde:
Q – prietokové objemové množstvo hydraulickej kvapaliny [m3.s-1],
p – tlak hydraulickej kvapaliny [Pa],
Mk – krútiaci moment na výstupnom hriadeli [Nm],
ω – uhlová rýchlosť [rad].
Po úprave:
𝑄. 𝑝
𝑀𝑘 = [𝑁. 𝑚]
𝜔
𝑄
Ak 𝜔 = 𝑞𝑟 je prietok hydraulickej kvapaliny pri pootočení hriadeľa o jeden radián, je
možné definovať maximálny krútiaci moment hydromotora vzťahom:
𝑀𝑘,𝑚𝑎𝑥. = 𝑝𝑚𝑎𝑥. . 𝑞𝑟 [𝑁𝑚]
Prietok hydraulickej kvapaliny qn pri pootočení hriadeľa o jednu otáčku je vyjad-
rený vzťahom, ktorý odpovedá vzťahu pre prietok u piestikového čerpadla:
𝜋. 𝑑 2
𝑞𝑛 = . 𝐷. 𝑧. 𝑡𝑔𝛾
4
Kde:
z – počet piestikov [1],
γ – uhol sklonu dosky (γ = 15° až 30°),
d – priemer piestika [m],
D – priemer rozstupovej kružnice piestikov [m].
Ak je prietok hydraulickej kvapaliny cez piestikové čerpadlo definovaný vzťa-
hom
𝜋. 𝑑 2
𝑄= . 𝐷. 𝑧. 𝑡𝑔𝛾. 𝑛 [𝑚3 . 𝑠 −1 ],
4
po úprave, ak 𝜔 = 2. 𝜋. 𝑛
𝑄
potom po dosadení do vzťahu: 𝑞𝑟 = 𝜔
102
8 Hydromotory
𝜋. 𝑑 2
𝑞𝑟 =
𝑄
= 4 . 𝐷. 𝑧. 𝑡𝑔𝛾. 𝑛
𝜔 2. 𝜋. 𝑛
Po úprave:
𝜋. 𝑑 2
. 𝐷. 𝑧. 𝑡𝑔𝛾 𝑞. 𝑛
𝑞𝑟 = 4 =
2. 𝜋 2. 𝜋
Platí tiež:
𝑄 = 𝑞𝑛 . 𝑛
alebo:
𝑄
𝜔=
𝑞𝑟
𝑛𝑚𝑎𝑥.
Pre väčšinu hydromotorov býva pomer otáčok = 200 𝑎ž 240. Minimálna
𝑛𝑚𝑖𝑛.
uhlová rýchlosť ωmin. = 1,0 až 1,5 rad.s-1. Pri nižších uhlových rýchlostiach dochádza
k trhavému pohybu pri otáčaní hriadeľa, čo je spôsobené vplyvom trenia a únikom
hydraulickej kvapaliny.
8.2 Príklad
Na základe výpočtu navrhnite priamočiary hydromotor pre zadané parametre:
sila F = 6 000 N, zdvih L = 1 m, rýchlosť vysúvania piestnice v 1 = 0,1 m.s-1, rýchlosť
zasúvania piestnice v2 = 0,2 m.s-1, maximálny tlak hydraulickej kvapaliny p max. = 16
MPa, protitlak hydraulickej kvapaliny p 2 = 0 MPa. Stanovte priemer piesta D, priemer
piestnice d, hrúbku steny telesa hydromotora s 1, hrúbku dna hydromotora s2
a materiál hydromotora.
Obr. 8.8 Schéma priamočiareho hydromotora

8.2.1 Výpočet priemeru piesta D
a) Výpočet plochy S1
𝐹 𝐹 6 000
𝑝1 = → 𝑆1 = = 16 000 000.0,95 = 0,00039 𝑚2
𝑆1 .𝜂𝑚𝑝 𝑝1 .𝜂𝑚𝑝
Kde:
𝜂𝑚𝑝 = 0,95 mechanicko-tlaková účinnosť.
b) Výpočet priemeru piesta D:
103
8 Hydromotory
4. 𝑆1 4.0,00039
𝐷= √ = √ = 0,0214 𝑚 = 21,4 𝑚𝑚
𝜋 𝜋
104
8 Hydromotory
Z katalógu firmy HydrauliCS s. r. o. je vybratý priemer piesta D = 25 mm hydromotora

ZH1, ktorý je určený pre ľahké a stredne ťažké prevádzkové podmienky.110
c) Reálna plocha S1
𝜋. 𝐷2 𝜋. 0,0252
𝑆1 = = = 0,00049 𝑚2
4 4
d) Výpočet reálneho tlaku p1
𝐹 6 000
𝑝1 = = = 12 889 366 𝑃𝑎 ≈ 13 𝑀𝑃𝑎
𝑆1 . 𝜂𝑚𝑝 0,00049.0,95
e) Výpočet plochy S2
𝑆1 . 𝑣1 = 𝑆2 . 𝑣2
𝑆1 . 𝑣1 0,00049.0,1
𝑆2 = = = 0,00025 𝑚2
𝑣2 0,2
8.2.2 Stanovenie priemeru piestnice d
a) Výpočet priemeru piestnice d
4.𝑆2 4.0,00025
𝑑 = √𝐷2 − = √0,0252 − = 0,017 𝑚 = 17 𝑚𝑚
𝜋 𝜋
Z katalógu firmy HydrauliCS je vybratý priemer piestnice d = 14 mm.

b) Reálna plocha S2
𝜋. 𝑑 2 𝜋. 0,014
𝑆2 = 𝑆1 − = 0,00049 − = 0,00034 𝑚2
4 4
8.2.3 Výpočet hrúbky steny telesa hydromotora
Pre teleso hydromotora je zvolený oceľový materiál 12 060 (nezvariteľná, vhod-
ná pre zušľachtenie, odolná proti opotrebeniu), ktorého pevnosť v ťahu je σpt =
720 MPa. Materiál je dodávaný v podobe výkovkov a rúrok.
Obr. 8.9 Schéma telesa hydromotora

a) Výpočet hrúbky steny pre tenkostennú rúrku
𝑝1 .𝐷 16 000 000.0,025
𝑠1 = = = 0,0013 𝑚 = 1.3 𝑚𝑚
2.𝜎𝐷 2.150 000 000
Hrúbka steny hydraulického valca s priemerom D = 25 mm je 5 mm.
110
https://www.hydraulics.eu/wcd/pdf/katalogy_en/zh1_en.pdf
105
8 Hydromotory
Dovolené ťahové napätie u materiálu 12 060 je σD = 150 – 175 MPa. Zvolená je

dolná hranica σD = 150 MPa.
𝐷 0,025
𝑟1 = = = 0,0125 𝑚 = 12,5 𝑚𝑚
2 2
𝑟2 = 𝑟1 + 𝑠1 = 0,0125 + 0,005 = 0,0175 𝑚 = 17,5 𝑚𝑚
𝑟2
Podmienka pre tenkostennú rúrku: ≤ 1,18
𝑟1
𝑟2 17,5
= = 1,4
𝑟1 12,5
1,4 > 1,18 Podmienka nie je splnená!
𝑟
Podmienka pre hrubostennú rúrku: 𝑟2 ≥ 1,18
1
Výpočet hrúbky steny pre hrubostennú rúrku:
𝐷 𝜎𝐷 + 𝑝. (1 − 2. 𝜇)
𝑠1 = . (√ − 1)
2 𝜎𝐷 − 𝑝. (1 + 𝜇)
0,025 150 000 000 + 16 000 000. (1 − 2.0,3)

= . (√ − 1) = 0,00125 𝑚
2 150 000 000 − 16 000 000. (1 + 0,3)
𝑟2 17,5
= = 1,4
𝑟1 12,5
1,4 > 1,18 Podmienka je splnená pre hrubostennú rúrku!
8.2.4 Výpočet hrúbky dna hydromotora s2
a) Výpočet hrúbky dna s2
𝑝 16 000 000
𝑠2 = 0,405. 𝐷. √ = 0,405.0,025. √ = 0,003 𝑚 = 3 𝑚𝑚
𝜎𝐷 150 000 000
Podľa výrobného výkresu hydromotora triedy ZH1 je hrúbka dna 10 mm.
8.2.5 Kontrola piestnice na vzperovú pevnosť
Najprv je potrebné stanoviť redukovanú dĺžku piestnice Lred., ktorá je závislá
od spôsobu uchytenia hydromotora. Pre daný prípad je hydromotor uchytený pomo-
cou pevných prírub na oboch koncoch hydromotora.
a) Výpočet redukovanej dĺžky
𝐿𝑟𝑒𝑑. = 2. 𝐿 = 2.1 = 2 𝑚
b) Výpočet polomeru zotrvačnosti plochy prierezu
𝜋. 𝑑 4 𝜋. 0,0144
𝐽= = = 1. 10−9 𝑘𝑔. 𝑚2
64 64
𝜋. 𝑑 4
𝐽 𝑑 0,014
𝑖 = √ = √ 642 = = = = 0,005 𝑚
𝑆 𝜋. 𝑑 4 4
4
106
8 Hydromotory
c) Výpočet štíhlosti piestnice

𝐿𝑟𝑒𝑑. 2
= 𝜆= = 400 𝑚
𝑖 0,005
Pre uhlíkové ocele je medza štíhlosti λm = 90 – 120
𝜆 ≥ 𝜆𝑚
400 ≥ 120
Podľa výsledku sa vykoná kontrola na vzperovú pevnosť podľa Eulera.
Podľa Eulera sa kontroluje sila F:
𝐹 ≤ 𝐹𝑘𝑟.
d) Kritická sila podľa Eulera
𝜋 2 . 𝐸. 𝐽 𝜋 2 . 2,1. 1011 . 1. 10−9
𝐹𝑘𝑟. = = = 518,2 𝑁
𝐿2𝑟𝑒𝑑. 22
Kde:
E – modul pružnosti materiálu piestnice E = 2,1 MPa.
e) Súčiniteľ bezpečnosti
𝐹𝑘𝑟. 518,2
= 𝑘= = 0,0864
𝐹 6 000
Súčiniteľ bezpečnosti by sa mal pohybovať v rozsahu k = 2 až 4
k < 2 Nevyhovuje!
8.2.6 Úprava rozmerov hydromotora
Z katalógu firmy HydrauliCS sa vyberie hydromotor z rady EH s priemerom
piesta D = 40 mm. 111
a) Voľba priemeru piesta D
Podľa katalógu sa volí hydromotor rady EH s priemerom piesta 40 mm.
Výpočet plochy S1:
𝜋.𝐷2 𝜋.0,042
𝑆1 = = = 0,0013 𝑚2
4 4
Výpočet reálneho tlaku p1:

𝐹 6 000
𝑝1 = 𝑆 .𝜂 = 0,0013.0,96 =4 807 692,3 Pa
1 𝑚𝑝
ýpočet plochy S2
𝑆1 . 𝑣1 = 𝑆2 . 𝑣2
𝑆1 . 𝑣1 0,0013.0,1
𝑆2 = = = 0,00065 𝑚2
𝑣2 0,2
Voľba priemeru piestnice d
4.𝑆2 4.0,00065
𝑑 = √𝐷2 − = √0,042 − = 0,028 𝑚 = 28 𝑚𝑚
𝜋 𝜋
Z katalógu sa volí priemer d = 28 mm.

Reálna plocha S2
𝜋. 𝑑 2 𝜋. 0,0282
𝑆2 = 𝑆1 − = 0,0013 − = 0,0007 𝑚2
4 4
111
https://www.hydraulics.cz/wcd/pdf/vyrobni_katalog_cz2017.pdf
107
8 Hydromotory
Výpočet hrúbky steny pre tenkostennú rúrku

𝑝1 .𝐷 16 000 000.0,04
𝑠1 = = = 0,0021 𝑚 = 2,1 𝑚𝑚
2.𝜎𝐷 2.150 000 000
108
8 Hydromotory
Hrúbka steny hydraulického valca s priemerom D = 40 mm je 5 mm.

𝑟
Podmienka pre tenkostennú rúrku: 𝑟2 ≤ 1,18
1
𝐷 0,04
𝑟1 = = = 0,021 𝑚 = 21 𝑚𝑚
2 2
𝑟2 = 𝑟1 + 𝑠1 = 0,021 + 0,005 = 0,0251 𝑚 = 25,1 𝑚𝑚
𝑟2 25,1
= = 1,195
𝑟1 21
1,195 > 1,18 Podmienka nie je splnená!
𝑟2
Podmienka pre hrubostennú rúrku: ≥ 1,18
𝑟1
Výpočet hrúbky steny pre hrubostennú rúrku:
𝐷 𝜎𝐷 + 𝑝. (1 − 2. 𝜇)
𝑠1 = . (√ − 1)
2 𝜎𝐷 − 𝑝. (1 + 𝜇)
0,04 150 000 000 + 16 000 000. (1 − 2.0,3)

= . (√ − 1) = 0,004 𝑚
2 150 000 000 − 16 000 000. (1 + 0,3)
𝑟2 25,1
= = 1,25
𝑟1 20,1
1,25 > 1,18 Podmienka je splnená pre hrubostennú rúrku!
Výpočet hrúbky dna s2
𝑝 16 000 000
𝑠2 = 0,405. 𝐷. √ = 0,405.0,04. √ = 0,005 𝑚 = 5 𝑚𝑚
𝜎𝐷 150 000 000
Podľa výrobného výkresu hydromotora triedy EH je hrúbka dna 18 mm.
Kontrola piestnice na vzperovú pevnosť
Výpočet redukovanej dĺžky
𝐿𝑟𝑒𝑑. = 2. 𝐿 = 2.1 = 2 𝑚
Výpočet polomeru zotrvačnosti plochy prierezu
𝜋. 𝑑 4 𝜋. 0,0284
𝐽= = = 3. 10−8 𝑘𝑔. 𝑚2
64 64
𝜋. 𝑑 4
𝐽 𝑑 0,028
𝑖 = √ = √ 642 = = = = 0,007 𝑚
𝑆 𝜋. 𝑑 4 4
4
Výpočet štíhlosti piestnice
𝐿𝑟𝑒𝑑. 2
𝜆= = = 286 𝑚
𝑖 0,007
Pre uhlíkové ocele je medza štíhlosti λm = 90 – 120.
𝜆 ≥ 𝜆𝑚
286 ≥ 120
109
8 Hydromotory
Podľa výsledku sa vykoná kontrola na vzperovú pevnosť podľa Eulera.

Podľa Eulera sa kontroluje sila F:
𝐹 ≤ 𝐹𝑘𝑟.
Kritická sila podľa Eulera
𝜋 2 . 𝐸. 𝐽 𝜋 2 . 2,1. 1011 . 3. 10−8
𝐹𝑘𝑟. = 2 = = 15 528,87 𝑁
𝐿𝑟𝑒𝑑. 22
Kde:
E – modul pružnosti materiálu piestnice E = 2,1 MPa.
Súčiniteľ bezpečnosti
𝐹𝑘𝑟. 15 528,87
𝑘= = = 2,59
𝐹 6 000
Súčiniteľ bezpečnosti by sa mal pohybovať v rozsahu k = 2 až 4
k < 2 Vyhovuje!
8.2.7 Záver
Podľa katalógu firmy HydrauliCS bol zvolený hydromotor EH pre menovitý tlak
18 MPa s priemerom piesta D = 40 mm, priemerom piestnice d = 28 mm, ktorý je
vyrobený z hrubostennej rúrky pre ľahké prevádzkové podmienky. Miera bezpečnosti
je k = 2,59. Pri väčšej miere bezpečnosti je menší priehyb piestnice, menšie opotre-
benie vodiacich plôch piesta a piestnice a väčšia životnosť tesnení.

1. Popíšte základné funkcie hydromotorov.
2. Ako sa rozdeľujú hydromotory?
2. Definujte základné parametre hydraulických pracovných valcov.
3. Definujte základné parametre rotačných hydromotorov.
4. Popíšte postup výpočtu priamočiareho hydromotora.
110
Záver
Záver
Štúdiom obsahu učebných textov Tekutinové mechanizmy, hydraulická sústava,
získavajú študenti základné znalosti, ktoré im umožňujú v ďalšom štúdiu v rámci štu-
dijného programu zvládnuť profilové predmety zamerané na konštrukciu leteckej a
raketovej techniky. V praxi absolventom umožnia získané znalosti z oblasti tekutino-
vých mechanizmov zvládnuť typový výcvik na konkrétny typ leteckej techniky.
Hydraulické sústavy leteckej a raketovej techniky sa sústavne zdokonaľujú a
modernizujú. Podobne ako aj do iných sústav leteckej a raketovej techniky, aj v hyd-
raulických sústavách sa zvyšuje podiel elektrických a elektronických prvkov, ktoré
umožňujú zvyšovať presnosť regulácie a spoľahlivosti. Z tohto dôvodu je dôležité
sledovať vývojové trendy aj v tejto oblasti. U moderných civilných a vojenských lieta-
diel sú v niektorých hydraulických obvodoch nahradzované klasické hydraulické prv-
ky elektrickými prvkami, ktoré umožňujú znižovať hmotnosť a viacnásobným záloho-
vaním zvyšovať spoľahlivosť takto riešenej sústavy. Aj napriek týmto tendenciám
niektoré obvody (napr. ovládanie vysúvania a zasúvania podvozku, ovládanie výško-
vého kormidla, smerového kormidla a krídielok) nie je možné nahradiť a budú aj
v budúcnosti ovládané hydraulickou sústavou lietadla.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že budúci personál údržby modernej letec-
kej a raketovej techniky bude musieť zvládnuť okrem základov tekutinových mecha-
nizmov aj základy elektrotechniky a elektroniky. Túto tendenciu potvrdzujú aj požia-
davky medzinárodnej leteckej legislatívy, ktorá v predpise Part-66 požaduje pre vy-
danie preukazu spôsobilosti technika údržby lietadla (Aircraft maintenance licence)
okrem iných skúšok absolvovanie aj skúšok zo základov elektrotechniky, základov
elektroniky a z digitálnych technológií.
111
Záver
112
Príloha č. 1 – Záverečný test

1. Výhodou vzduchovej (pneumatickej) sústavy je:
a) veľká energetická kapacita,
b) nízka hmotnosť pracovného média,
c) nízka hmotnosť a rozmery zdroja energie,
d) veľké zrýchlenie častí, ktoré sú ovládané tlakovým vzduchom.
2. Nevýhodou vzduchovej (pneumatickej) sústavy je:
a) malá energetická kapacita,
b) závislosť vzduchovej sústavy od okolitej atmosféry,
c) vysoké pracovné tlaky média,
d) malý výkon pri uvoľnení vzduchu z tlakových fliaš.
3. Výhodou elektrickej sústavy je:
a) nezávislosť činnosti elektrickej sústavy od vonkajších podmienok,
b) nízka hmotnosť elektrickej sústavy,
c) nízka cena elektrických agregátov,
d) jednoduchá regulácia a automatizácia procesov.
4. Nevýhodou elektrickej sústavy je:
a) veľká zotrvačnosť pri činnosti elektromotorov,
b) malá prevádzková životnosť agregátov elektrickej sústavy,
c) zložité zisťovanie porúch,
d) malý výkon elektrickej sústavy.
5. Výhodou hydraulickej sústavy je:
a) nízka hmotnosť agregátov hydraulickej sústavy,
b) dlhá životnosť agregátov hydraulickej sústavy,
c) veľký výkon,
d) malé straty.
6. Nevýhodou hydraulickej sústavy je:
a) veľké tlakové straty v potrubí,
b) veľké oneskorenie prenosu energie,
c) problematické zaistenie pracovného prvku v žiadanej polohe,
d) veľká zotrvačnosť pohyblivých častí.
7. Najčastejšie používané zmiešané sústavy lietadiel sú:
a) hydraulicko-pneumatické,
b) pneumaticko-hydraulické,
c) elektro-hydraulické,
d) elektro-pneumatické.
8. Koncepcia „More Electric Aircraft“:
a) vylučuje na lietadle použitie inej energie ako elektrickej energie,
b) zabezpečuje zásobovanie lietadla energiami len s využitím elektrickej energie,
c) zvýšenie počtu batérií na palube lietadla,
d) zvýšenie počtu pomocných pohonných jednotiek na palube lietadla.
9. Viskozita je schopnosť tekutiny:
a) prenášať ťahové napätie,
b) prenášať tlakové napätie,
c) prenášať šmykové napätie,
d) prenášať vnútorné napätie.
113
10. Jednotkou dynamickej viskozity je:

a) Pa.s,
b) m2.s-1,
c) Pa.s-1,
d) m2.s.
11. Jednotkou kinematickej viskozity je:
a) Pa.s,
b) m2.s-1,
c) Pa.s-1,
d) m2.s.
12. Geodetická nasávacia výška Hgs čerpadla je:
a) zvislá vzdialenosť medzi dnom nádrže a najvyšším miestom nasávania,
b) zvislá vzdialenosť medzi dnom nádrže a koncom výtlačného potrubia,
c) zvislá vzdialenosť medzi hladinou nádrže a najvyšším miestom nasávania,
d) zvislá vzdialenosť medzi najvyšším miestom nasávania čerpadla a koncom
výtlačného potrubia.
13. Geodetická výtlačná výška Hgv čerpadla je:
a) zvislá vzdialenosť medzi dnom nádrže a najvyšším miestom nasávania,
b) zvislá vzdialenosť medzi dnom nádrže a koncom výtlačného potrubia,
c) zvislá vzdialenosť medzi hladinou nádrže a najvyšším miestom nasávania,
d) zvislá vzdialenosť medzi najvyšším miestom nasávania čerpadla a koncom
výtlačného potrubia.
14. Geodetická dopravná výška čerpadla Hg je:
a) súčet geodetickej výtlačnej výšky Hgv a geodetickej nasávacej výšky Hgs,
b) rozdiel geodetickej výtlačnej výšky Hgv a geodetickej nasávacej výšky Hgs,
c) výška, do ktorej je čerpadlo schopné vytlačiť kvapalinu,
d) vzdialenosť, z ktorej je čerpadlo schopné nasávať kvapalinu.
15. Stratová výška hzs charakterizuje:
a) straty v sacom potrubí,
b) straty v hydraulickej sústave,
c) straty v čerpadle,
d) straty v čerpadle a potrubí.
16. Príkon hydraulického čerpadla závisí od:
a) krútiaceho momentu a vstupnej rýchlosti prúdu kvapaliny,
b) otáčok a vstupnej rýchlosti prúdu kvapaliny,
c) krútiaceho momentu a uhlovej rýchlosti,
d) otáčok, obvodovej rýchlosti, hmotnostného prietoku kvapaliny.
17. Výstupný výkon hydraulického čerpadla závisí od:
a) objemového prietoku Qč a tlakového rozdielu kvapaliny na výstupe a vstupe
Δp,
b) objemového prietoku Qč a tlaku kvapaliny na výstupe z čerpadla pč,
c) krútiaceho momentu a výstupnej rýchlosti prúdu kvapaliny,
d) otáčok a výstupnej rýchlosti prúdu kvapaliny.
18. Celková účinnosť hydraulického čerpadla:
a) vyjadruje hydraulickú efektívnosť hydraulického čerpadla,
b) vyjadruje objemovú efektívnosť hydraulického čerpadla,
c) vyjadruje energetickú efektívnosť hydraulického čerpadla,
114
d) vyjadruje výkonovú efektívnosť hydraulického čerpadla.

19. Straty vírením a trením v hydraulickom čerpadle vyjadruje:
a) objemová účinnosť,
b) celková účinnosť,
c) mechanická účinnosť,
d) hydraulická účinnosť.
20. Objemová účinnosť je závislá od:
a) výkonu čerpadla,
b) objemového prietoku čerpadla,
c) druhu čerpadla, jeho stavu a od jeho prevádzky,
d) otáčok čerpadla.
21. Najvyššiu celkovú účinnosť dosahujú:
a) axiálne piestové čerpadlá,
b) vretenové čerpadlá,
c) lamelové čerpadlá,
d) zubové čerpadlá.
22. Kavitácia je:
a) jav miestneho zvýšenia tlaku kvapaliny,
b) jav miestneho zvýšenia teploty a tlaku v kvapaline,
c) zložitý jav vzniku a zániku dutín v prúdiacej kvapaline,
d) jav, pri ktorom dochádza k varu kvapaliny.
23. Kavitácia je vyvolaná:
a) zvýšením tlaku prúdiacej kvapaliny nad hodnotu tlaku nasýtených pár,
b) znížením tlaku prúdiacej kvapaliny pod hodnotu tlaku nasýtených pár,
c) zvýšením rýchlosti prúdenia kvapaliny nad kritickú rýchlosť prúdenia,
d) zvýšením teploty kvapaliny nad teplotu varu.
24. Príčinou vzniku kavitácie môže byť:
a) druh čerpanej kvapaliny,
b) teplota čerpanej kvapaliny,
c) vysoká nadmorská výška,
d) vysoký atmosférický tlak.
25. Kavitácia v čerpadle sa navonok prejaví
a) zvýšenou dodávkou kvapaliny,
b) zvýšeným hlukom a vibráciami,
c) zvýšením otáčok čerpadla,
d) zvýšením tlaku kvapaliny.
26. Skutočná dodávka zubového čerpadla je závislá od:
a) rozmerov čerpadla,
b) otáčok a rozmerov čerpadla,
c) otáčok, rozmerov a objemovej účinnosti,
d) otáčok, rozmerov, modulu a hydraulickej účinnosti.
27. Nevýhodou zubového čerpadla je:
a) zložitosť konštrukcie,
b) nízke otáčky,
c) nízka celková účinnosť,
d) veľká pulzácia tlaku a prietokového množstva kvapaliny.
115
28. Skutočná dodávka piestikového čerpadla je závislá od:

a) rozmerov čerpadla,
b) otáčok a rozmerov čerpadla,
c) otáčok, rozmerov, sklonu šikmej dosky a objemovej účinnosti,
d) otáčok, rozmerov, modulu a hydraulickej účinnosti.
29. Pulzácia dodávky kvapaliny u piestikového čerpadla závisí od:
a) otáčok,
b) počtu piestikov,
c) počtu piestikov a ich deliteľnosti dvoma,
d) otáčok, počtu piestikov a celkovej účinnosti.
30. Výkon lopatkového čerpadla závisí od:
a) otáčok a dopravnej výšky čerpadla,
b) otáčok a špecifickej hmotnosti čerpanej kvapaliny,
c) otáčok, špecifickej hmotnosti čerpanej kvapaliny a priemeru obežného kolesa,
d) otáčok, objemového prietoku kvapaliny a dopravnej výšky čerpadla.
31. Hydraulické straty v lopatkovom čerpadle vznikajú v dôsledku:
a) hydraulických rázov kvapaliny,
b) trenia a náhlych zmien smeru prúdenia kvapaliny v čerpadle,
c) trenia kvapaliny o povrch obežného kolesa,
d) trenia, rázov a náhlych zmien smeru prúdenia kvapaliny v čerpadle.
32. Objemové straty v odstredivom lopatkovom čerpadle vznikajú v dôsledku:
a) zmeny objemu kvapaliny pri zmene tlaku,
b) zmeny objemu kvapaliny pri zmene teploty,
c) kavitácie,
d) únikom kvapaliny, na ktorú bola odovzdaná práca obežného kolesa.
33. Najväčšie straty v odstredivom lopatkovom čerpadle predstavujú:
a) mechanické straty,
b) objemové straty,
c) hydraulické straty,
d) tepelné straty.
34. Najvyššiu účinnosť dosahujú:
a) zubové čerpadlá,
b) piestikové čerpadlá,
c) odstredivé krídlové čerpadlá,
d) prúdové čerpadlá.
35. Kompenzáciu objemu hydraulickej kvapaliny v dôsledku teplotných zmien
v hydraulických sústavách zabezpečujú:
a) kompenzačné ventily,
b) poistné ventily,
c) odpúšťacie ventily,
d) hydraulické akumulátory.
36. Nepretlakované hydraulické nádrže sa môžu použiť do nadmorskej výšky:
a) 11 000 m,
b) 8 000 m,
c) 5 500 m,
d) 3 200 m.
116
37. Okysličovaniu hydraulickej kvapaliny v hydraulickej nádrži sa zabraňuje:

a) pretlakovaním hydraulickej nádrže tlakom vzduchu od kompresora motora,
b) pretlakovaním hydraulickej nádrže tlakom inertného plynu,
c) pretlakovaním hydraulickej nádrže tlakom dusíka z tlakových fliaš,
d) pridaním špeciálnej prísady do hydraulickej kvapaliny.
38. Najvyššiu čistiacu schopnosť majú čistiace vložky vyrobené z:
a) papiera,
b) plste,
c) hodvábu,
d) kovu.
39. Plocha čistiacej vložky hydraulického čističa závisí od:
a) objemového prietoku, tlakovej straty čističa, kinematickej viskozity;
b) objemového prietoku, tlakovej straty čističa, dynamickej viskozity a materiálu
čistiacej vložky;
c) objemového prietoku, tlakovej straty čističa, dynamickej viskozity, kinematickej
viskozity a materiálu čistiacej vložky;
d) hmotnostného prietoku, tlakovej straty čističa, dynamickej viskozity, kinematickej
viskozity a materiálu čistiacej vložky.
40. Hydromotory zabezpečujú
a) premenu elektrickej energie na tlakovú energiu hydraulickej energie,
b) premenu mechanickej energie na tlakovú energiu hydraulickej energie,
c) premenu hydraulickej energie na mechanickú energiu,
d) premenu akejkoľvek energie na tlakovú energiu hydraulickej energie.
41. Značka predstavuje:

a) škrtiaci ventil,
b) uzatvárací ventil,
c) odpúšťací ventil,
d) plniaci ventil.

a) ventil redukčný tlakový,
b) ventil rozbočovací,
c) ventil obmedzovací,
d) ventil rozbočovací nastaviteľný.

a) poistný ventil,
117
b) ventil jednosmerný,
c) poistný ventil s ovládaním,
d) ventil jednosmerný s riadeným otváraním.

a) valec jednočinný,
b) valec dvojčinný,
c) valec jednočinný univerzálny,
d) valec jednočinný ťažný.

a) tlakomer,
b) teplomer,
c) prietokomer,
d) indikátor znečistenia.
46. Značka predstavuje

a) tlakomer,
b) teplomer,
c) prietokomer,

a) tlakomer,
b) teplomer,
c) prietokomer,

a) škrtič,
b) jednosmerný ventil,
c) čistič,
d) prietokomer.
118

a) dvojpolohový rozdeľovací ventil,
b) dvojpolohový rozdeľovací ventil ručne ovládaný,
c) dvojpolohový rozdeľovací ventil ovládaný tlakom hydraulickej kvapaliny,
d) dvojpolohový rozdeľovací ventil ovládaný elektromagnetom.

a) trojpolohový rozdeľovací ventil,
b) dvojpolohový rozdeľovací ventil,
c) dvojpolohový rozdeľovač s blokovaním,
d) dvojpolohový rozdeľovač s odľahčením.
119
120
Príloha č. 2 – Hydraulické značky

Hydraulické značky sú grafické symboly, ktoré slúžia na funkčné zobrazenie
prvkov hydraulického systému a pozostávajú z jednej alebo viacerých základných a
funkčných značiek. Vďaka hydraulickým značkám je možné získať informácie o prv-
koch hydraulickej sústavy a o vzájomnom spojení medzi nimi.
Pomocou hydraulických značiek sa vytvoria štruktúrne, základné a spojovacie
hydraulické schémy. Na hydraulickej schéme sú značky vzájomne spojené plnými
čiarami, ktoré označujú potrubia. Čiary riadenia sú zvyčajne znázornené čiarkovanou
čiarou. Smer prietoku kvapaliny, ak je to potrebné, môže byť označený šípkami.
Popis značiek a pravidlá ich použitia na konštrukciu hydraulických obvodov sú
opísané v medzinárodných normách:
ISO 1219-1:2012/AMD 1:2016 Fluid power systems and components — Graphical
symbols and circuit diagrams — Part 1: Graphical symbols for conventional use and
data-processing applications — Amendment 1.
Amendment 1 to ISO 1219-1:2012 was prepared by Technical Committee ISO/TC
131, Fluid power systems, Subcommittee SC 1, Symbols, terminology and classifica-
tions.
ISO 1219 consists of the following parts, under the general title Fluid power systems
and components — Graphical symbols and circuit diagrams:
— Part 1: Graphical symbols for conventional use and data-processing applications
— Part 2: Circuit diagrams
— Part 3: Symbol modules and connected symbols in circuit diagrams.
V praxi pre jednoduchšie použitie umiestňujú výrobcovia zoznam značiek pou-
žívaných v hydraulických obvodoch konkrétneho typu lietadla a ich popis do prísluš-
ПРИЛОЖЕНИЯ
ných manuálov. Nižšie je príklad stránky z manuálu údržby lietadiel A320 Aircraft Ma-
intenance Manual A320 so symbolmi a ich popismi. Všetky tieto symboly sa používa-
jú v hydraulických schémach umiestnených v príručke AMM ПП рр (Air
ии лл ооMaintenance
ж ее нн ии ее 11 Manu-
ж
Обозначения
al) a TSM (Trouble Shooting условные и графические
Manual) A320. ические
Пояснение
Пояснение
P2.1 Rozdelenie
№
hydraulickýchУсловное
značiek к условному Примеча-
№ Наименование графическое к условному Примеча-
п/п
Podľa funkčného určenia je možnéобозначение графическому
hydraulické značky rozdeliť do ния
графическому nasledujúcich
ния
skupín: обозначению
обозначению
I. Элементы гидравлических и пневматических
P2.1.1 Hydraulické vetvy пневматических схем
схем
Линии
Линии всасыва-
всасыва-
ния,
ния, напора,
напора, слива
слива
Obr. P2.1 Tlaková čiara, sacia čiara
Линии
Линии управле-
управле- ГОСТ
ГОСТ
1 Трубопроводы
ния, дренажа,
ния, дренажа, вы-
вы- 2.784-96
2.784-96
пуска воздуха,
пуска воздуха,
Obr. P2.2 Čiara riadenia, čiara drenáže
отвода конденсата
отвода конденсата
Соединение Тройник
Тройник
2 трубопроводов крестовина
крестовина
Пересечение или Без соединения

соединения
33 трубопроводов или Без
трубопроводов
Трубопровод
4 сс вертикальным
4 вертикальным
стояком
стояком 121
55 гибкий, шланг или
или ГОСТ
гибкий, шланг ГОСТ
Общее 2.784-96
2.784-96
Общее
обозначение
Obr. P2.3 Označenie čiar na hydraulických schémach

Vetvy sú na hydraulických schémach často označené písmenami:
P - tlaková čiara,
T - odtoková čiara,
X - čiara riadenia,
l - drenážna čiara.
Obr. P2.4 Typy spojenia čiar

Spojenie hydraulických vetiev je vyznačené bodkou a v prípade, že sa čiary v
diagrame pretínajú, ale nie sú spojené, priesečník bude označený oblúkom.
P2.1.2 Hydraulické nádrže
Nádrž je veľmi dôležitým prvkom hydraulickej sústavy, ktorý slúži na umiestne-
nie zásoby hydraulickej kvapaliny. Hydraulická nádrž môže byť spojená s atmosférou
alebo uzavretá.
Obr. P2.5 Hydraulická nádrž spojená s atmosférou

Uzatvorená hydraulická nádrž sa označuje uzatvorenou krivkou. Príkladom uza-
tvorenej nádrže je hydraulický akumulátor.
Obr. P2.6 Uzavretá hydraulická nádrž

122
P2.1.3 Tlakové hydraulické zdroje

Hlavnými zdrojmi tlaku v hydraulických sústavách sú hydraulické čerpadlá. V
závislosti ПРИЛОЖЕНИЯ
382 od typu hydraulického čerpadla sa v hydraulických sústavách používa nie-
koľko typov ich označení.
Odstredivé hydraulické čerpadlo je čerpadlo, ktoré П р о д оúčinok
využíva л ж е нodstredivej
и е п р и л. 1
sily na zrýchlenie čerpanej hydraulickej kvapaliny, ktorá sa následne zbrzdí v difúzo-
Пояснение
re. Zbrzdením sa získaná kinetická energia premení na tlakovú, táto premena pre-
Условное
bieha№so stratou. Odstredivé čerpadlo je obvykle znázornené к условному Примеча-
ako kružnica, do stredu
ktorej Наименование графическое
je uvedené sacie potrubie, a dotyčnica kružnice označuje vypúšťacie potrubie.
382 п/п графическому ния ПРИЛО
Продолжение пр
Однокамерный
Гидроусилитель Пояснение
10 Условное
№ hydraulické čerpadlo к условному При
(бустер)
Наименование Obr. P2.7 Odstredivé
графическое
п/п графическому
Objemové hydraulické čerpadlo je znázornené ako Двухкамерный
kružnica s trojuholníkovou н
šípkou označujúcou smer toku kvapaliny. Ak sú na čerpadle zobrazené dve trojuhol-
níkové šípky, znamená to, že čerpadlo je vratné, a preto môžeобозначению
čerpať hydraulickú
kvapalinu v oboch smeroch. V prípade, že značka je prečiarknutá šípkou, potom je
čerpadlo regulovateľné, napr. je možné meniť objem pracovnej komory čerpadla.
11 Насос ручной
Однокамерный
Гидроусилитель
10 Насос
(бустер)
12
шестерѐнный
Двухкамерный
Obr. P2.8 Objemové hydraulické čerpadlá
Okrem toho existujú ďalšie typy čerpadiel, medzi ktoré patria ručné hydraulické
13 aНасос
čerpadlá винтовой
piestové hydraulické čerpadlá.
11 Насос ручной
Насос аксиально-
14
поршневой
Obr. P2.9 Ručné hydraulické čerpadlo
Насос Насос кривошип-

12 15
шестерѐнный
ный
Obr. P2.10 Piestové hydraulické čerpadlo
Насос лопастной
16 123
центробежный
13 Насос винтовой
литель
здуха
я жид-
2
P2.1.4 Hydraulické čističe
маслоотделитель
или
Влаго-
кости и воздуха
Фильтр для жид-
П р о д о л ж е н и е п р и л. 1
ПРИЛОЖЕНИЯ
Примеча-
ГОСТ
ния
Obr. P2.11 Hydraulický čistič

С автоматическим
бопроводом ниже
Со сливным тру-
давлением выше
давлением ниже
С ручным спус-
ком конденсата
уровня рабочей
С индикатором
С внутренним
атмосферного
графическому
загрязнения
(вакуумом)
к условному
жидкости
конденсата
Пояснение
спуском
спуском
Obr. P2.12 Hydraulický čistič s ukazovateľom znečistenia

2.780-96
2.780-96
давлением выше
давлением ниже
ГОСТ
ГОСТ
С индикатором
графическое
загрязнения
(вакуумом)
конденсата
Условное
жидкости
спуском
Obr. P2.13 Hydraulický čistič s odlučovačom vlhkosti

Hydraulické čističe sú graficky zobrazené pomocou kosoštvorca s čiarkovanou
(водоотделитель)
Наименование
2.780-96
2.780-96
влагоотделитель
čiarou. Kosoštvorec symbolizuje puzdro čističa a čiarkovaná čiara zobrazuje filtračný

ГОСТ
ГОСТ
materiál alebo filtračný prvok. Hydraulický čistič môže byť vybavený ukazovateľom
воздуха (газа)
znečistenia a odlučovačom vlhkosti.

Осушитель
Сепаратор
P2.1.5 Ovládacie prvky

Фильтр
Riadiace prvky v hydraulickej sústave (hydraulické rozvádzače) môžu byť ovlá-

dané ručne (pákou, tlačidlom) alebo s využitím rôznych druhov energie (mechanickej,
hydraulickej, pneumatickej, elektromagnetickej atď.).
п/п
378
124
Obr. P2.14 Ručne ovládanie pomocou páky
Obr. P2.15 Ručne ovládanie pomocou tlačidla
Obr. P2.16 Mechanické ovládanie
Obr. 2.17 Hydraulické ovládanie
Obr. P2.18 Pneumatické ovládanie
Obr. P2.19 Elektromagnetické ovládanie
Obr. P2.20 Ovládanie pomocou vratnej pružiny
P2.1.6 Hydraulické rozvádzacie ventily

Hydraulické rozvádzacie ventily sú zariadenia, ktoré sú určené na riadenie to-
kov hydraulickej kvapaliny v hydraulickej sústave pomocou vonkajšieho vplyvu alebo
signálu.
Hydraulický rozvádzací ventil je v hydraulickej schéme znázornený súborom
štvorcových okien, z ktorých každé odpovedá určitej polohe posúvača. Ak je rozvá-
dzač dvojcestný, potom bude pozostávať z dvoch štvorcových okien, trojcestný roz-
vádzač z troch štvorcových okien. Vo vnútri každého okna sú znázornené čiary, ktoré
určujú prepojenie jednotlivých vetiev hydraulickej sústavy.
Obr. P2.21 Dvojcestný hydraulický rozvádzací ventil ovládaný ručne pákou a pruži-
nou
125
Obr. P2.22 Trojcestný hydraulický rozvádzací ventil

Na obrázku P2.22 je zobrazený trojcestný hydraulický rozvádzací ventil. Sché-
ma na obrázku zobrazuje trojcestný hydraulický rozvádzací ventil v neutrálnej (stred-
nej) polohe.
Schéma na obr. P2.23 ukazuje, ako sú hydraulické vetvy vzájomne prepojené
v jednotlivých polohách hydraulického rozvádzacieho ventilu. V neutrálnej polohe sú
vetvy P a T vzájomne spojené, vetvy A aj B sú vypnuté. Prepínaním rozvádzača mô-
žeme spojovať rôzne vetvy, čo je znázornené na hydraulickej schéme. V ľavom okne
sa prepnutím rozvádzača spoja vetvy P a B, A aj T. V pravom okne sú prepojené
vetvy P a A, B a T.
а) b) c)
Obr. P2.23 Trojcestný hydraulický rozvádzací ventil a) v neutrálnej polohe; b) posu-
nutý vpravo; c) posunutý vľavo
Obr. P2.24 Dvojcestný hydraulický rozvádzací ventil s elektromagnetickým ovlá-

daním a pružinou
P2.1.7 Hydraulické akumulátory

Hydraulické akumulátory sú v hydraulických schémach zobrazené ako uzavretá
krivka s čiarou prívodu hydraulickej kvapaliny. Existujú nákladné (záťažové) hydrau-
lické akumulátory, pružinové hydraulické akumulátory a pneumohydraulické akumu-
látory.
126
Obr. P2.25 Obecné znázornenie hydraulického akumulátora
Obr. P2.26 Nákladný (záťažový) hydraulický akumulátor
Obr. P2.27 Pružinový hydraulický akumulátor
Obr. P2.28 Pneumaticko-hydraulický akumulátor
V manuáloch Airbusu A-320 môžu byť akumulátory označené ako kružnica s

membránou vo vnútri alebo uzavretá krivka s manometrom.
Obr. P2.29 Značky hydraulických akumulátorov z manuálu Airbusu A-320
P2.1.8 Meracie prístroje

V hydraulických sústavách sa najčastejšie používajú tlakomery (manometre),
prietokomery, ukazovatele hladiny a teplomery.
127
Приложение 1 385
О к о н ч а н и е п р и л. 1
Пояснение
Условное
№ к условному Примеча-
Наименование графическое
п/п графическому ния
Obr. P2.30 Hydraulická značka tlakomera (manometra)
3 Указатель расхода
Общее
Obr. P2.31 Hydraulická značka prietokomera
4 Расходомер
Интегрирующий
Obr. P2.32 Hydraulická značka ukazovateľa hladiny
5 Термометр
Obr. P2.33 Hydraulická značka teplomera

Термометр электро-
6
P2.1.9 Hydraulické ventily
контактный
Hydraulické ventily sú v hydraulických sústavách obvykle znázornené štvorcom,
v ktorom je naznačená jeho činnosť v základných polohách.
P2.1.9.1 Poistný (bezpečnostný)
Указатель уровня hydraulický ventil
7
жидкости
Na obrázku P2.33 je znázornená hydraulická značka poistného (bezpečnostné-
ho) hydraulického ventilu. Schéma znázorňuje, že v prípade, ak tlak v ovládacom
potrubí (znázornené čiarkovanou čiarou) prekročí predpätie nastaviteľnej pružiny,
šípka sa posunie vpravo, ventil sa otvorí a prepustí tlakovú hydraulickú kvapalinu,
čím zabráni prekročeniu maximálneho tlaku v hydraulickej sústave.
Obr. P2.34 Poistný (bezpečnostný) hydraulický ventil

P2.1.9.2 Redukčný ventil
V hydraulických a pneumatických sústavách sa často používajú redukčné venti-
ly, ktoré udržujú požadovaný tlak hydraulickej kvapaliny alebo tlak plynu. Ovládacím
tlakom v redukčných ventiloch je tlak na výstupe z redukčného ventilu.
128
Obr. P2.35 Redukčný hydraulický ventil

P2.1.9.3 Spätný ventil
Účelom spätného ventilu je umožniť, aby hydraulická kvapalina prechádzala v
jednom smere a blokovala jej pohyb v opačnom smere. V prípade, keď hydraulická
kvapalina tečie zhora nadol, guľový ventil sa bude pohybovať smerom od sedla. Ak
bude tekutina prúdiť zdola nahor, guľový ventil sa pritlačí proti sedlu a neumožní prú-
denie tekutiny v tomto smere.
Obr. P2.36 Spätný ventil

P2.1.9.4 Škrtiaci ventil
Škrtiaci ventil je nastaviteľný hydraulický odpor. Hydraulický odpor alebo nere-
gulovaný škrtiaci ventil v schémach je znázornený dvoma zakrivenými čiarami. Mož-
nosť regulovania je znázornená pridaním šípky.
Obr. P2.37 Škrtiaci ventil

P2.1.10 Hydraulické motory a hydraulické pracovné valce
Hydraulická značka hydraulického motora je podobné ako pri označení hydrau-
lického čerpadla. Hydraulický motor je znázornený ako kružnica s trojuholníkovou
šípkou, ktorá má opačný smer.
Obr. P2.38 Hydraulické motory
129
Na označenie hydraulického motora platia rovnaké pravidlá ako pre označenie

hydraulického čerpadla. Vratnosť je znázornená dvoma trojuholníkovými šípkami,
možnosť nastavenia je označená diagonálnou šípkou (obr. P2.38).
Obr. P2.39 Nastaviteľné vratné motorové čerpadlo

Hydraulický pracovný valec je jedným z najbežnejších hydraulických motorov,
ktorý sa používa veľmi často v hydraulických schémach. Príkladmi sú plunžrový hyd-
raulický valec, teleskopický hydraulický valec a hydraulický valec dvojsmernej činnos-
ti, ktorý má prívod do piestovej a tyčovej dutiny.
Obr. P2.40 Plunžrový hydraulický pracovný valec
Obr. P2.41 Teleskopický hydraulický pracovný valec
Obr. P2.42 Dvojčinný hydraulický pracovný valec
130
Obr. P2.43 Hydraulické značky použité v Aircraft Maintenance Manual A320
131
Obr. P2.44 Hydraulická schéma z Aircraft Maintenance Manual A320
132
Obr. P2.45 Hydraulická schéma z Aircraft Maintenance Manual B737 NG
133
134
Zoznam použitej literatúry

Bašta: Gidravlika, gidravličeskije mašiny i gidravličeskije prevody. Mašinostrojenije,
Moskva 1970
Blažek, F.: Letadlové instalace. Část I. Hydraulické instalace. VA AZ Brno 1975
Draxler, K., Jiráček, V., Kulčák, L., Nemec, V., Slavík, S., Teichl, J.: Studijní modul
11. Aerodynamika, konstrukce a systémy letounů, Část 1. Akademické nakladatelství
CERM, s.r.o., Brno 2005
Hocko, M.: Lietadlo 21, II. časť, Systémy lietadla. Vojenské letecké učilište Prešov
1983
Hocko, M.: Rozdiely medzi výrobkom 21 (147 500) a výrobkom 29 (147 900). VLU
Prešov 1985
Let-45-9 Hydraulický blok AGS-60A, Hydraulický blok BG-13, Třípolohové šoupátko
s elektromagnetickým ovládáním GA 142, Kombinovaný agregát řízení KAU-110, 1.
série, Osové pístové čerpadlo NP92A. Praha 1980
Medovarský, M.: Čerpadlá, I. časť. Vysoká vojenská škola tylového a technického
zabezpečenia hrdinu ČSSR Jana Švermu. Žilina 1978
Pavlok, B., Hružík, L., Bova, M., Hydraulická zařízení strojů - učební texty (on line)
21. 10. 2011. http://www.fs.vsb.cz/europrojkty/414/hydraulická-ařízení-strojů.pdf
Piľa, J. - Neštrák, D. 2006. Aerodynamika, konstrukce a systémy vrtulníků. Brno:
CERM, 2006. 445 s. ISBN 80-7204-484-2
Tabernash, Aircraft Technical Book Company, 2016 Turbine aeroplane
aerodynamics, structures and systems, Module 11A for B1 certification. 2016 ISBN
9781941144046
135
136
Zoznam použitých symbolov a označení

A - empiricky stanovený koeficient
b - šírka ozubených kolies
c - špecifická tepelná kapacita
c - absolútna rýchlosť
cs - rýchlosť kvapaliny v sacej časti čerpadla
cu - obvodová zložka absolútnej rýchlosti
cv - rýchlosť kvapaliny vo výtlačnej časti čerpadla
D - priemer rozstupovej kružnice ozubených kolies
d - priemer piestika
F - sila
g - gravitačné zrýchlenie
H - dopravná výška čerpadla
Hg - geodetická dopravná výška čerpadla
Hgs - geodetická nasávacia výška
Hgv - geodetická výtlačná výška
Hman. - manometrická dopravná výška
Hv - sacia výška čerpadla
hz - stratová výška
hmax. - maximálny zdvih piesta
k - tuhosť pružiny
kq - súčiniteľ závislý od konštrukčného riešenia čerpadla
kq - súčiniteľ strát v turbulentnom prúde kvapaliny
kq - súčiniteľ strát rázom kvapaliny
Iv - viskozitný index
Mk - krútiaci moment na hriadeli čerpadla
Mkr,č.t - teoretický krútiaci moment čerpadla
Mx - počet častíc za čističom
m - modul
Nx - počet častíc pred čističom
nč - otáčky čerpadla
p - absolútny tlak nad hladinou hydraulickej kvapaliny
pA - tlak hydraulickej kvapaliny v hydraulickom akumulátore
pč - pracovný tlak hydraulickej kvapaliny čerpadla
pM - tlak hydraulickej kvapaliny v pracovnom valci
ps - tlak kvapaliny na vstupe čerpadla
pv - tlak kvapaliny na výstupe čerpadla
Pč,t - teoretický výkon hydraulického čerpadla
Pef - efektívny výkon hydraulického čerpadla
Pč,m - výkon hydraulického čerpadla na prekonanie mechanických strát
Pvst. - vstupný výkon hydraulického čerpadla
Pvýst. - výstupný výkon hydraulického čerpadla
RHR - hydraulický odpor rúrky
r - polomer
S - plocha piesta
S - prietoková plocha čistiacej vložky
QA - objem hydraulickej kvapaliny, ktorý musí hydraulický akumulátor dodať
Qč - objemový prietok
Qmax. - maximálny objemový prietok
137
Qmin. - minimálny objemový prietok

Qstr. - stredný objemový prietok
Qz - záložný objem na krytie strát
qč - pracovný objem
T - teplota v K
t - teplota v °C
u - obvodová rýchlosť
Va - užitočný objem pružinového hydraulického akumulátora
Vc - celkový objem hydraulického akumulátora
Vp - objem rozpusteného plynu v hydraulickej kvapaline
Vk - objem hydraulickej kvapaliny v hydraulickom akumulátore
V1 - zmena objemu hydraulickej kvapaliny v dôsledku zvýšenia teploty
V2 - zmena objemu hydraulickej kvapaliny v hydraulickej nádrži pri zasúvaní
piestnic hydraulických pracovných valcov
V3 - zásoba hydraulickej kvapaliny pre kompenzáciu vonkajších únikov
W - práca
w - relatívna rýchlosť
wR - rázová zložka rýchlosti
y - prevýšenie výstupu čerpadla oproti miestu nasávania čerpadla
z - počet zubov ozubeného kolesa čerpadla
z - počet piestikov piestikového čerpadla
αp - súčiniteľ rozpustnosti plynu v hydraulickej kvapaline
βp - súčiniteľ stlačenia hydraulickej kvapaliny
βx - čistiaci koeficient
γ - uhol sklonu šikmej dosky
δ - hodnota pulzácie dodávky hydraulickej kvapaliny
Δp - tlakový spád hydraulickej kvapaliny
ΔQ - rozdiel dodávaného množstva hydraulickej kvapaliny
ΔT - rozdiel teplôt
ε - privedená (odvedená) energia
ν - kinematická viskozita
η - účinnosť ejektora
ηč. - celková účinnosť hydraulického čerpadla
ηm - mechanická účinnosť hydraulického čerpadla
ηv - objemová účinnosť hydraulického čerpadla
ηh - hydraulická účinnosť hydraulického čerpadla
ηx - účinnosť čistenia
λ - tepelná vodivosť
τ - dotyčnicové napätie
μ - dynamická viskozita
ρ - špecifická hmotnosť
ω - uhlová rýchlosť
138
Zoznam použitých indexov

A - akumulátor
c - celkový
č - čerpadlo
ef - efektívny
g - geodetický
gs - geodetický nasávací
gv - geodetický výtlačný
HR - hydraulická rúrka
H - hydraulický
k - krútiaci
k - kvapalina
m - mechanický
man. - manometrický
max - maximálny
p - plyn
s - sací
str - stredný
t - teoretický
u - obvodový
v - výstup
v - výtlačný
v - výška
v - viskózny
v - objemový
vst - vstupný
výst - výstupný
z - stratový
z - záložný
139
140
Zoznam použitých obrázkov

Obr. 1.1 Rozloženie rýchlosti pri prúdení kvapaliny 10
Obr. 2.1 Pripojenie čerpadla k potrubiu 14
Obr. 2.2 Priebeh zmeny účinnosti čerpadiel 18
Obr. 2.3 Prietoková charakteristika zubového hydraulického čerpadla 22
Obr. 2.4 Regulačná charakteristika hydraulického čerpadla 23
Obr. 2.5 Kavitačná charakteristika hydraulického čerpadla 23
Obr. 2.6 Ručné piestové čerpadlo 24
Obr. 2.7 Piestikové čerpadlo s axiálnym pohybom piestikov a nakloneným
blokom piestikov 25
Obr. 2.8 Piestikové čerpadlo s axiálnym pohybom piestikov 25
Obr. 2.9 Piestikové čerpadlo s axiálnym pohybom piestikov a náklonnou
doskou 26
Obr. 2.10 Piestové čerpadlo s radiálnym pohybom piestov s excentrickým
rotorom 26
Obr. 2.11 Piestové čerpadlo s radiálnym pohybom piestov s excentrickým
hriadeľom 27
Obr. 2.12 Zubové hydraulické čerpadlo s vonkajším stykom ozubených kolies 27
Obr. 2.13 Zubové hydraulické čerpadlo s vnútorným stykom ozubených kolies 28
Obr. 2.14 Rez zubového gerotorového čerpadla 29
Obr. 2.15 Rez skrutkového hydraulického čerpadla 29
Obr. 2.16 Principiálna schéma skrutkového hydraulického čerpadla 30
Obr. 2.17 Jednočinné lamelové hydraulické čerpadlo 30
Obr. 2.18 Zubové hydraulické čerpadlo 31
Obr. 2.19 Princíp činnosti zubového čerpadla 31
Obr. 2.20 Charakteristika zubového čerpadla 32
Obr. 2.21 Výkonnostná charakteristika zubového čerpadla 33
Obr. 5.22 Pulzácia dodávky kvapaliny na výstupe zubového čerpadla 34
Obr. 2.23 Piestikové čerpadlo so šikmou osou NP-27T 34
Obr. 2.24 Piestikové čerpadlo s osovým pohybom piestikov a nastaviteľnou
polohou šikmej dosky 35
Obr. 2.25 Charakteristika piestikového čerpadla 36
Obr. 2.26 Zdvih piestika piestikového čerpadla s osovým uložením piestika 37
Obr. 2.27 Zdvih piestika piestikového čerpadla s nesúosovým uložením
piestikov 37
Obr. 2.28 Pulzácia dodávky kvapaliny piestikového čerpadla so šiestimi
piestikmi 38
Obr. 2.29 Pulzácia dodávky kvapaliny piestikového čerpadla s piatimi piestikmi 38
Obr. 2.30 Rýchlostný trojuholník 39
Obr. 2.31 Prietok kvapaliny cez obežné koleso odstredivého čerpadla 40
Obr. 2.32 Odstredivé lopatkové čerpadlo s radiálnym obežným kolesom 43
Obr. 2.33 Priebeh zmeny strát v závislosti od objemového prietoku kvapaliny 44
Obr. 2.34 Vznik rázovej zložky na vstupe lopatky 44
Obr. 2.35 Rýchlostné trojuholníky 46
Obr. 2.36 Závislosť Ht = f(Q) od tvaru obežného kolesa čerpadla 46
Obr. 2.37 Charakteristiky čerpadiel s rôznymi typmi obežných kolies 47
Obr. 2.38 Vodný ejektor 48
Obr. 2.39 Schéma ejektora 48
Obr. 3.1 Piestový hydraulický akumulátor 52
141
Obr. 3.2 Vakové hydraulické akumulátory 53

Obr. 3.3 Membránový hydraulický akumulátor 53
Obr. 3.4 Guľový hydraulický akumulátor 54
Obr. 3.5 Pružinový hydraulický akumulátor 55
Obr. 3.6 Zaťažovacia charakteristika pružinového hydraulického akumulátora 55
Obr. 3.7 Gravitačný (závažový) hydraulický akumulátor 56
Obr. 3.8 Krytie odberových špičiek dodávkou hydraulickej kvapaliny
hydraulickým akumulátorom 57
Obr. 3.9 Hydraulický obvod s hydraulickým akumulátorom 57
Obr. 3.10 Priebeh tlaku hydraulickej kvapaliny pred hydraulickým
akumulátorom p1 a za hydraulickým akumulátorom p2 58
Obr. 3.11 Zmena tlaku hydraulickej kvapaliny v hydraulickej sústave 58
Obr. 3.12 Pracovná kapacita hydraulického akumulátora 59
Obr. 3.13 Spolupráca hydraulického akumulátora a hydraulického
pracovného valca 59
Obr. 3.14 Plnenie hydraulického akumulátora 60
Obr. 3.15 Závislosť vypočítaných polytrop od plniaceho tlaku 61
Obr. 3.16 Závislosť VA/VC od plniaceho tlaku p0 62
Obr. 4.1 Schéma hydraulickej nádrže uzatvorenej hydraulickej sústavy 65
Obr. 4.2 Nepretlakovaná hydraulická nádrž priamo odvzdušnená do atmosféry 66
Obr. 4.3 Hydraulická nádrž pretlakovaná plynom 66
Obr. 4.4 Hydraulická nádrž použitá v hydraulickej sústave dopravného lietadla 67
Obr. 4.5 Hydraulická nádrž vojenského lietadla 68
Obr. 4.6 Principiálna schéma pretlakovej sústavy hydraulickej nádrže
stíhacieho lietadla 69
Obr. 4.7 Odpúšťací ventil 70
Obr. 4.8 Principiálna schéma vzduchového redukčného ventilu 682 600A 71
Obr. 5.1 Jemný hydraulický čistič 74
Obr. 5.2 Hydraulický čistič zaradený v spätnej vetve hydraulickej sústavy 75
Obr. 5.3 Hydraulické čističe rôznych veľkostí používané v hydraulických
sústavách lietadiel 75
Obr. 5.4 Časti hydraulického čističa s diskovými sitovými vložkami 76
Obr. 5.5 Časti hydraulického čističa s papierovou čistiacou vložkou 76
Obr. 6.1 Spätné ventily s rôznym typom uzatváracieho telesa 79
Obr. 6.2 Konštrukcia spätného ventilu s tanierovým uzatváracím telesom 80
Obr. 6.3 Spätný ventil tlakového okruhu 80
Obr. 6.4 Zdvojený spätný ventil 81
Obr. 6.5 Spätný ventil s termoventilom 81
Obr. 6.6 Plniaci ventil 82
Obr. 6.7 Kolektor so spätným ventilom 82
Obr. 6.8 Poistný ventil 82
Obr. 6.9 Ihlový ventil 83
Obr. 6.10 Škrtič 83
Obr. 6.11 Diferenciálny škrtič 84
Obr. 6.12 Princíp činnosti jednosmerného škrtiča 84
Obr. 7.1 Princíp činnosti hydraulického rozdeľovacieho ventilu 87
Obr. 7.2 Dvojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač 88
Obr. 7.3 Hydraulický obvod ovládania protipumpážnych klapiek 89
Obr. 7.4 Trojpolohový hydraulický rozdeľovač v neutrálnej polohe 90
142
Obr. 7.5 Trojpolohový hydraulický rozdeľovač pri zapnutí pravého

elektromagnetického ventilu 90
Obr. 7.6 Trojpolohový hydraulický rozdeľovač ovládania podvozka lietadla 91
Obr. 7.7 Trojpolohový elektrohydraulický rozdeľovač ovládania výstupnej dýzy
motora 93
Obr. 7.8 Hydraulický obvod ovládania výstupnej dýzy motora 94
Obr. 8.1 Druhy hydraulických pracovných valcov 95
Obr. 8.2 Dvojčinný hydraulický pracovný valec 96
Obr. 8.3 Hydraulický pracovný valec s kývavým pohybom 99
Obr. 8.4 Dvojpolohový hydraulický pracovný valec 100
Obr. 8.5 Dvojpolohový hydraulický pracovný valec protipumpážnych klapiek 100
Obr. 8.6 Principiálna schéma trojpolohového hydraulického pracovného valca 101
Obr. 8.7 Mechanický krúžkový zámok 101
Obr. 8.8 Schéma priamočiareho hydromotora 103
Obr. 8.9 Schéma telesa hydromotora 105
Obr. P2.1 Tlaková čiara, sacia čiara 121
Obr. P2.2 Čiara riadenia, čiara drenáže 121
Obr. P2.3 Označenie čiar na hydraulických schémach 122
Obr. P2.4 Typy spojenia čiar 122
Obr. P2.5 Hydraulická nádrž spojená s atmosférou 122
Obr. P2.6 Uzavretá hydraulická nádrž 122
Obr. P2.7 Odstredivé hydraulické čerpadlo 123
Obr. P2.8 Objemové hydraulické čerpadlá 123
Obr. P2.9 Ručné hydraulické čerpadlo 123
Obr. P2.10 Piestové hydraulické čerpadlo 123
Obr. P2.11 Hydraulický čistič 124
Obr. P2.12 Hydraulický čistič s ukazovateľom znečistenia 124
Obr. P2.13 Hydraulický čistič s odlučovačom vlhkosti 125
Obr. P2.14 Ručné ovládanie pomocou páky 125
Obr. P2.15 Ručné ovládanie pomocou tlačidla 125
Obr. P2.16 Mechanické ovládanie 125
Obr. P2.17 Hydraulické ovládanie 125
Obr. P2.18 Pneumatické ovládanie 125
Obr. P2.19 Elektromagnetické ovládanie 125
Obr. P2.20 Ovládanie pomocou vratnej pružiny 125
Obr. P2.21 Dvojcestný hydraulický rozvádzací ventil ovládaný ručne pákou
a pružinou 125
Obr. P2.22 Trojcestný hydraulický rozvádzací ventil 126
Obr. P2.23 Trojcestný hydraulický rozvádzací ventil a) v neutrálnej polohe; b)
v pravej polohe; c) v ľavej polohe 126
Obr. P2.24 Dvojcestný hydraulický rozvádzací ventil s elektromagnetickým
ovládaním a pružinou 126
Obr. P2.25 Obecné znázornenie hydraulického akumulátora 127
Obr. P2.26 Nákladný (záťažový) hydraulický akumulátor 127
Obr. P2.27 Pružinový hydraulický akumulátor 127
Obr. P2.28 Pneumaticko-hydraulický akumulátor 127
Obr. P2.29 Značky hydraulických akumulátorov z manuálu Airbusu A-320 127
Obr. P2.30 Hydraulická značka tlakomera (manometra) 128
Obr. P2.31 Hydraulická značka prietokomera 128
Obr. P2.32 Hydraulická značka ukazovateľa hladiny 128
143
Obr. P2.33 Hydraulická značka teplomera 128

Obr. P2.34 Poistný (bezpečnostný) hydraulický ventil 128
Obr. P2.35 Redukčný hydraulický ventil 129
Obr. P2.36 Spätný ventil 129
Obr. P2.37 Škrtiaci ventil 129
Obr. P2.38 Hydraulické motory 129
Obr. P2.39 Nastaviteľné vratné motorové čerpadlo 130
Obr. P2.40 Plunžrový hydraulický pracovný valec 130
Obr. P2.41 Teleskopický hydraulický pracovný valec 130
Obr. P2.42 Dvojčinný hydraulický pracovný valec 130
Obr. P2.43 Hydraulické značky použité v Aircraft Maintenance Manual A320 131
Obr. P2.44 Hydraulická schéma z Aircraft Maintenance Manual A320 132
Obr. P2.42 Hydraulická schéma z Aircraft Maintenance Manual B373 NG 133
144
Zoznam tabuliek
Zoznam tabuliek
Tabuľka 2.1 Základné parametre jednotlivých druhov hydraulických čerpadiel 18
Tabuľka 2.2 Porovnanie lopatkových čerpadiel s rôznymi obežnými kolesami 42
145

Tekutinové Mechanizmy, Hydraulické Sústavy

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Tekutinové Mechanizmy, Hydraulické Sústavy

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

Katedra leteckého inžinierstva

Ing. Marián HOCKO, PhD.

Jazyková korektúra: PhDr. Dagmar Hocková

Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach

© Ing. Marián Hocko, PhD.

Učebné texty Tekutinové mechanizmy, Hydraulické sústavy sú vydané v elek-

5.1 Rozdelenie hydraulických čističov 73

P2.1.5 Ovládacie prvky 124

1.1 Hydraulická kvapalina

1.1.3 Vlastnosti hydraulických kvapalín

Obr. 1.1 Rozloženie rýchlosti pri prúdení kvapaliny

Kinematická viskozita ν1 so zvyšujúcou teplotou klesá a rastie so zvyšujúcou hodno-

nosť a presnosť pohybov. Pri tlakoch hydraulickej kvapaliny do 35 MPa je stlačenie

1.2 Kontrolné otázky a úlohy

2.1 Požiadavky kladené na hydraulické čerpadlá

2.2 Základné parametre hydraulických čerpadiel

Obr. 2.1 Pripojenie čerpadla k potrubiu4

2.2.5 Vstupný výkon (príkon) hydraulického čerpadla

2.2.8 Celková účinnosť hydraulického čerpadla

Obr. 2.2 Priebeh zmeny účinností čerpadiel5

Tabuľka 2.1 Základné parametre jednotlivých druhov hydraulických čerpadiel

V súčasnej dobe existujú v podstate dve vysvetlenia kavitačného rozrušenia

2.3.1 Kavitácia v hydraulických čerpadlách

Kavitácia v odstredivých čerpadlách po určitej dobe rozrušuje časti čerpadla,

2.4 Charakteristiky hydraulických čerpadiel

Obr. 2.3 Prietoková charakteristika zubového hydraulického čerpadla7

Obr. 2.4 Regulačná charakteristika hydraulického čerpadla8

2.4.3 Kavitačná charakteristika hydraulického čerpadla

Obr. 2.5 Kavitačná charakteristika hydraulického čerpadla9

2.5 Rozdelenie hydraulických čerpadiel

Z hľadiska princípu činnosti je možné hydraulické čerpadlá rozdeliť na:

Obr. 2.6 Ručné piestové čerpadlo10

Ručné piestové čerpadlo je najjednoduchším typom hydraulického čerpadla.

Obr. 2.7 Piestikové čerpadlo s axiálnym pohybom piestikov a nakloneným blokom

Obr. 2.9 Piestikové čerpadlo s axiálnym pohybom piestikov a naklonenou doskou13

Obr. 2.10 Piestové čerpadlo s radiálnym pohybom piestov s excentrickým rotorom14

Obr. 2.11 Piestové čerpadlo s radiálnym pohybom piestov s excentrickým hriade-

Obr. 2.12 Zubové hydraulické čerpadlo s vonkajším stykom ozubených kolies16

Obr. 2.13 Zubové hydraulické čerpadlo s vnútorným stykom ozubených kolies17

- nízka úroveň hluku.

Obr. 2.14 Rez zubového gerotorového čerpadla18

Obr. 2.15 Rez skrutkového hydraulického čerpadla19

Obr. 2.16 Principiálna schéma skrutkového hydraulického čerpadla20

Obr. 2.17 Jednočinné lamelové hydraulické čerpadlo21

2.6 Zubové hydraulické čerpadlo

Obr. 2.18 Zubové hydraulické čerpadlo22

Obr. 2.19 Princíp činnosti zubového čerpadla23

Teoretická dodávka zubového čerpadla:

Obr. 2.20 Charakteristika zubového čerpadla24

Priebehy Qč a Qč,t sú uvedené na obr. 2.20, ktoré sú označované ako prietoko-

Obr. 5.21 Výkonnostná charakteristika zubového čerpadla26

mu zvýšeniu tlaku. Ak je pomer kmitočtu pulzácie tlaku v hydraulickej sústave ku kmi-

Obr. 5.22 Pulzácia dodávky kvapaliny na výstupe zubového čerpadla28

2.7 Piestikové hydraulické čerpadlo

Obr. 2.23 Piestikové čerpadlo so šikmou osou NP-27T29

Piestikové čerpadlá spolu so zubovými čerpadlami patria k najčastejšie použí-

Obr. 2.24 Piestikové čerpadlo s osovým pohybom piestikov a nastaviteľnou polohou

zmeny dodávky hydraulickej kvapaliny v dôsledku náhlej zmeny tlaku (zníženie

Obr. 2.25 Charakteristika piestikového čerpadla31

Obr. 2.26 Zdvih piestika piestikového čerpadla s osovým uložením piestika33

Obr. 5.27 Zdvih piestika piestikového čerpadla s nesúosovým uložením piestikov34

Dodávka hydraulickej kvapaliny:

Obr. 2.28 Pulzácia dodávky kvapaliny piestikového čerpadla so šiestimi piestikmi 35