Vznik slovanských mesiacov

Východní Slovania
Podľa najstarších ruských písomností mesiace ruského kalendára mali čisto slovanské názvy, ktoré
vychádzali z prírodných javov. Konkrétne názvy sa ale líšili v závislosti od ruského kmeňa, ktorý ich
používal:

 január – sečeň, prosinec, studeň  júl – lipec, červeň, serpeň

 február – ljuty, sečeň, snežeň  august – žniveň, zarev
 marec – berezozol, suchij, sokovik  september – vreseň, rujeň
 apríl – cveteň, kviteň, dubeň, brezeň  október – listopad
 máj – traveň, leteň, cveteň  november – grudeň
 jún – červeň, izok, mlečeň  december – studeň, grudeň, prosinec
V roku 988 ruský štát prijal kresťanstvo a s ním aj juliánsky kalendár aj s jeho názvami mesiacov a
sedemdenným týždňom. Roky sa počítali carihradským spôsobom, teda od "stvorenia sveta" v roku,
ktorý zodpovedá koncu roka 5509 a začiatku roka 5508 pred Kr. moderného kalendára (tzv. byzantský
kalendár). Rok sa začínal najprv 1. marca, neskôr 1. septembra. Až od nariadenia Petra I. v roku 1699
sa začínal 1. januára a prijal sa súčasný začiatok počítania rokov, teda od narodenia Krista (t. j. rok
7208 sa zmenil na rok 1699). Gregoriánsky kalendár bol v Rusku zavedený až tesne po Októbrovej
revolúcii.

Západní Slovania
Západní Slovania sa pravdepodobne riadili lunisolárnym kalendárom, kde bol rozdiel medzi
mesačným a slnečným kalendárom vyrovnávaný trinástym mesiacom. Rok sa delil na
poľnohospodárske sezóny.
Názvy mesiacov mali, podobne ako u východných Slovanov, staroslovanský pôvod:

 január – leden, styczeń, vezimský  august – srpen, sierpień, jačmenski,

 február – únor, luty vreseň
 marec – brezeň, pozimský  september – září, wrzesień, nazimský,
 apríl – dubeň, kwiecień, naljetny hrudeň
 máj – kveteň, rozzelony, traven, izok  október – rujeň, październik, ženc
 jún – červen, czerwiec, smažski  november – listopad, pazdiernik,
 júl – červenec, lipiec, pražnik, ružeň mločny
 december – prosinec, grudzień,
hodovnik

Týždeň sa spočiatku nazýval nedeľa, až neskôr sa prešlo na súčasný názov týždeň (a pod.). Dni v
týždni dostali slovanské názvy, tieto prevzali (a dodnes používajú) aj Maďari.
Koncom 9. storočia (po príchode Cyrila a Metoda) sa na Veľkej Morave ujal juliánsky kalendár. Na
Slovensku sa prebrali aj jeho názvy mesiacov (existovali však istý čas aj slovenské názvy – pozri
nižšie), v Česku a Poľsku ostali slovanské názvy. Gregoriánsky kalendár (vyhlásený pápežom v roku
1582) bol v Uhorsku prevzatý v roku 1587, v Česku v roku 1584, v Poľsku už v roku 1582.
Slovenské názvy mesiacov
Historický slovník slovenského jazyka (čo je moderný slovník predbernolákovskej slovenčiny) uvádza
tieto doklady (popri dokladoch názvov mesiacov latinského pôvodu) slovenských alebo
poslovenčených českých názvov mesiacov:

 január – velkí sečen, leden  júl – červenec

 február – malí sečen, unor  august – srpeň, srpen
 marec – březen, brezen, brezeň  september – zarj
 apríl – duben, dubeň  október – rijen
 máj – maj  november – listopad
 jún – červen, červeň  december – prosinec, prasinec

Zdroje
https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovanský_kalendár
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mesiac_(Časová_jednotka)