Dejiny peaz

Vladimr Petrk
 2

Vvoj obeiva v SR
 3

Vvoj obeiva v SR

Peniaze
Peniaze
okovek, o je vo vekom rozsahu pouvan na
ely platenia a ztovanie pohadvok a zvzkov

Funkcie:
Jednotka ztovania
Prostriedok vmeny
Uchovvate hodnoty
 4

Vvoj obeiva v SR

1. Naturlna vmena barter

2. Tovarov peniaze

3. Kovov peniaze

4. Papierov peniaze

5. Bankov peniaze (depozitn)

6. Kvzi peniaze

7. Elektronick peniaze
 5

Vvoj obeiva v SR

Barter

Priama vmena sluieb, produktov a zdrojov

staria ako samotn udstvo

peniaze pri barteri vymiean tovar funkcia

prostriedku vmeny ale aj uspokojenie potrieb

Vmena darov v rmci rodn a kmeov

Vyhn sa priamemu (mono nebezpenmu

kontaktu) tich barter

Severoamerick Indini ritulne barterov

ceremnie
 6

Vvoj obeiva v SR

Barterov zaujmavosti a jeho nevhody

Spevka Mlle Zlie nvteva ostrovov v

Pacifiku
Jej odmena? Tretina prspevkov vyzbieranch na
vstupnom
3 prasat, 23 moriek, 44 kuriat, 5000 kokosovch
orechov...

Prrodovedec A. R. Wallace Malajsk

sostrovie
Bohat na jedlo, ale nevyuvali peniaze
Nemali o ponknu na vmenu - hladovali
 7

Vvoj obeiva v SR

Barter

Aj v sasnosti

Ak vmenn pomer stanovi?

Barterov vmena pomal

Nklady na skladovanie prostriedku vmeny

Sluby?
 8

Vvoj obeiva v SR

Je barter minulosou?

NIE

Vysok inflcia

Chbaj peniaze; zl cenov vvoj, dane

2. sv. vojna Lucky Strike tandard

 9

Vvoj obeiva v SR

Zaujmavos inflcia v Maarsku

Objem peaz v obehu v roku 1944 sa zvil
Z 12 mld. na 36 bilinov

Najvia bankovka
1.000.000.000.000.000.000 pengo
Hodnota 2 eur
 10

Vvoj obeiva v SR

Predchodcovia minc
Primitvne formy peaz
Uzavret spoloenstv ich akceptovali a
pouvali

Kauri

Zuby verb z Fidi

Kamene z Yapu
 11

Vvoj obeiva v SR

Plnohodnotn a neplnohodnotn peniaze

plnohodnotn mince
vs.
neplnohodnotn mince

neplnohodnotn mince - zkonne upraven obeh

 12

Vvoj obeiva v SR
 13

Vvoj obeiva v SR

Medzinrodn menov sstavy

Metalick

verov

Papierov
 14

Vvoj obeiva v SR

Metalick menov sstavy

V obehu s mince razen z menovho kovu

Monometalizmus

Bimetalizmus

Trializmus

Symmetalizmus
 15

Vvoj obeiva v SR

verov menov sstavy

V obehu s bankovky

Bankovky predstavuj vlastn zmenky bnk

Plne kryt drahmi kovmi a zameniten

Zjednoduenie/urchlenie peanho obehu

 16

Vvoj obeiva v SR

Papierov menov sstavy

V obehu s op bankovky

Vydvan s centrlnymi bankami

Nie s zameniten za zlato

Zavedenie v 70tych rokoch

 17

Vvoj obeiva v SR
 18

Vvoj obeiva v SR

Medzinrodn menov systmy

Obdobie bimetalizmu

Obdobie zlatho tandardu

Medzivojnov medzinrodn menov systm

Bretton-Woodsky menov systm

Kingstonsk menov systm

 19

Vvoj obeiva v SR
 20

Vvoj obeiva v SR

Vvoj obeiva zhistorickho hadiska na naom zem -

Peniaze na zem iech, Moravy a(Slovenska) Uhorska
Najstarie mince na ich zem razili v 1. a 2. storo Kelti v opidch
v strednch echch, a najm na zem Bratislavy

Na Vekej Morave sa mince nerazili - platili elezom spracovanm do

zvltnych sekerkovitch hrivien.

Strieborn mince denre zaali v echch, na Morave a na Slovensku

obieha a po zniku Vekej Moravy

Zaiatkom 14. storoia pribudli groe a florny (dukty), v 16. storo

toliare.

Poda toho rozoznvame tri zkladn menov obdobia na naom

zem:
denrov
groov
toliarov
ktor sa skonilo a v roku 1892 zavedenm korunovej meny.
 21

Vvoj obeiva v SR

Vvoj obeiva zhistorickho hadiska na naom zem -

Peniaze na zem iech, Moravy a(Slovenska) Uhorska
Ukeme si nasledujce formy peaz:
1. Hrivny
2. Tetradrachmy
3. Denre
4. Braktety
5. Prask groe
6. Florny
7. Desapolturk Frantika Rkocziho
8. Mince konfedercie echy a Morava Grajciar
9. Bankocetle
10.ttovky
11.Slovensk koruny
12.Eur
 22

Vvoj obeiva v SR

Vvoj obeiva zhistorickho hadiska na naom zem -

Peniaze na zem iech, Moravy a(Slovenska) Uhorska

1. Hrivny
2. Tetradrachmy
Na zem Bratislavy sa razili najm strieborn
tetradrachmy s menami keltskch vemoov, napr.
Biatech a Nonnos
 23

Vvoj obeiva v SR

Vvoj obeiva zhistorickho hadiska na naom zem -

Peniaze na zem iech, Moravy a(Slovenska) Uhorska

3. Denre
4. Braktety
 24

Vvoj obeiva v SR

Vvoj obeiva zhistorickho hadiska na naom zem -

Peniaze na zem iech, Moravy a(Slovenska) Uhorska
5. Prask groe 7.

6. Florny 8. Grajciar
 25

Vvoj obeiva v SR

Vvoj obeiva zhistorickho hadiska na naom zem -

Peniaze na zem iech, Moravy a(Slovenska) Uhorska
V roku 1762 zaviedlo Raksko
9. papierov peniaze nazvan
bankocetle.
Na obrzku je bankocetla v
hodnote 10 zlatiek

Ich hodnotu udvali v zlatkch

(guldenoch).

Jedna zlatka sa rovnala pol

toliaru.

Bankovky si zskali obubu a v 19.

storo sa vina platieb u
vykonvala papierovmi
peniazmi.
 26

Vvoj obeiva v SR

Vvoj obeiva zhistorickho hadiska na naom zem -

Peniaze na zem iech, Moravy a(Slovenska) Uhorska
10.
ttovka
Hodnota
50
guldenov
(zlatiek)
 27

Vvoj obeiva v SR

Vvoj obeiva zhistorickho hadiska na

naom zem Slovensk koruna
Relatvne krtke obdobie

Menovou jednotkou Slovenskej republiky bola do 31.

decembra 2008 Slovensk koruna

Na lcnych stranch bankoviek s vytlaen motvy

charakterizujce vznamn osobnosti, ktor
v minulosti ili na zem dnenej Slovenskej
republiky v rznych historickch obdobiach.

Na rubovch stranch bankoviek s zobrazen

miesta, ktor zko svisia s ich ivotom a
psobenm.
 28

Vvoj obeiva v SR

Vvoj obeiva zhistorickho hadiska na

naom zem Slovensk koruna
 29

Vvoj obeiva v SR

Vvoj obeiva zhistorickho

hadiska na naom zem - Euromena
Eurov bankovky s vydvan v siedmich nominlnych
hodnotch (5 , 10 , 20 , 50 , 100 , 200 a 500 )
a s rovnak vo vetkch krajinch.

Ich motvmi s architektonick tly rznych kultrnych

epoch eurpskej histrie.

Vetky bankovky maj najmodernejie ochrann prvky

Ochrann prvky si mete overi pohadom, hmatom

alebo naklonenm.
 30

Vvoj obeiva v SR

Vvoj obeiva zhistorickho

hadiska na naom zem - Euromena
 31

Vvoj obeiva v SR
Prehad ochrannch prvkov

Hbkotla
Vodoznak
Ochrann prok
Stlaov znaka
pecilna flia s hologramom
Zlatist pruh
Opticky premenliv farba
 Hbkotla

Lcna strana bankovky- hmatovo rozliten relif

Skratky ECB
slo nominlnej hodnoty
Vyobrazen okn a dvere

Na okrajoch bankoviek 200 a 500 eur hbkotlaou

vytlaen pecilne znaky pre zrakovo postihnutch ud.
 Vodoznak

v nepotlaenom kupne pri pohade proti svetlu-

stupovit vodoznak-zobrazuje architektonick motv a
nominlnu hodnotu bankovky.

Pri poloen bankovky na tmav povrch svetl asti

vodoznaku stmavn. Tento efekt je najzretenej vo
vodoznaku, ktor zobrazuje nominlnu hodnotu
bankovky.
 Ochrann prok

umiestnen vavo od stredu bankovky a v priehade proti

svetlu vytvra svisl zvisl tmav ps cez cel rku
bankovky.
Pri dkladnejom pozorovan sa v prku d preta
slovo "EURO" a seln hodnota bankovky (striedavo
zrkadlovo umiestnen)
 Stlaov znaka

prvok je umiestnen v pravej hornej asti lcnej

strany bankovky.
Zdanlivo nelogick obrazce na lcnej a rubovej
strane bankovky sa v priehade proti svetlu
dopaj a vytvraj nominlnu hodnotu
bankovky.
 Flia s hologramom
5, 10, 20 eur- Zvisl prok na pravej asti lcnej strany
Pri pohybe bankovky a zmene uhla pohadu holografick
obrazec tejto flie zobrazuje symbol eura alebo prslun
slo nominlnej hodnoty.
50, 100, 200 a 500 eur- Medailn zo pecilnej flie v
pravej asti lcnej strany bankoviek
Pri pohybe bankovky holografick obrazec medailnu
zobrazuje architektonick motv alebo slo nominlnej
hodnoty.
 Zlatist pruh
zlatist pruh umiestnen v strednej asti na
rubovej strane bankoviek 5, 10 a 20 eur

Zmena farby pruhu zo svetloltej na zlatolt,

okrem toho viditen symbol eura a prslun
slo nominlnej hodnoty.
 Opticky premenliv farba
Tento pecilny prvok je umiestnen na bankovkch 50,
100, 200 a 500 eur.

Tvor ho seln oznaenie nominlnej hodnoty

bankovky v pravom dolnom rohu rubovej strany.

Pri rznom uhle dopadu svetla a pozorovania sa farba

sla men z purpurovoervenej na olivovozelen alebo
hned.
 Detektory eurobankoviek
- Presvecovanie bankoviek ultrafialovm svetlom

- bankovkov papier pravej bankovky nesvieti

- svietia erven, modr a zelen vlkna zapusten

do papiera

- vlajka E na lcnej strane bankovky je zelen s

oranovmi hviezdami, podpis prezidenta ECB je
zelen, v strede bankovky svietia vek hviezdy a
mal krky

- na rubovej strane svieti lt alebo zelen mapa,

most a nominlna hodnota bankovky
 Shrn ochrannch prvkov
Ochrann Stlaov
Hbkotla prok znaka

Flia a hologram
Opticky premenliv
Vodoznak farba
Zlatist pruh
 42

Vvoj obeiva v SR

akujem za pozornos