1.

hodina
História a podoba peňazí
Od výmenného obchodu po digitálnu menu

História a podoba peňazí

Prečo pračlovek nemal peniaze?

Ako sme žili bez peňazí?
Prečo vznikli peniaze?
Sú peniaze špinavé?
Kto je chudobný a kto je bohatý?
Načo slúži práčka peňazí?
Čo sú to barterové obchody?
Aké funkcie majú peniaze?
Odkedy sa vyrábajú mince?

Prečo pračlovek nemal peniaze?

Nemal ani peniaze, ani mobil, ani byt, pretože v tom čase ich
nepoznal a nepotreboval.

Ako sme žili bez peňazí?

Spočiatku žil v malých spoločenstvách, kde mal každý pevne
stanovené miesto a úlohy. Väčšinu svojho krátkeho života
strávil zaobstarávaním potravy a bojom s nepriazňou prírody,
počasia, či s inými hrozbami. S deľbou práce vznikla výmena.
Už v dobe kamennej dochádzalo k výmene medzi lovcami,
zberačmi, tými, čo pestovali plodiny, spracovávali kožu alebo
vyrábali nástroje. Obchodné strany menili tovar, ktorý
považovali pre seba za prebytočný a menej hodnotný,
v prospech tovaru, ktorý pre seba považovali za potrebný
a hodnotnejší.
Do obchodného vzťahu vždy vstupujú dve strany s opačnými
predstavami o hodnote vecí. Niekto napríklad chová dobytok,
ale potreboval by aj nejaké obilie. Tak si nájde niekoho, kto
má veľa obilia a vymenil by časť z neho za kus dobytka. Z
takejto výmeny potom profitujú obe strany. Obchodom
bohatnú obidvaja, pretože každý sa vzdáva toho, čo si cení
o niečo menej v prospech čohosi, čo si cení o niečo viac.
Prirodzene, rôzni ľudia si v tej – ktorej chvíli cenia rôzne veci
rôzne.
Výmene tovaru za tovar hovoríme aj naturálna výmena. V
rôznych častiach sveta boli takto vymieňané tovary odlišné.
Postupne sa hľadali veci, ktoré sa ľahko zamieňali a stali sa
tovarovými platidlami. Hovoríme im komoditné peniaze. Za
jantár zo severu sa platilo vínom z juhu, v Číne boli platidlom
vzácne mušle kauri (1200 p. n. l.), hodvábne šatky alebo ryža,
v Grónsku tuleň, v Indii korenie, tkáči používali plátno,
poľnohospodári merice obilia. Slovania používali ako platidlo
železné hrivny. Hodnota bola vyjadrená váhou, otvory v nich
uľahčovali prenos.
Tovarové platidlá mali mnohé nevýhody: ťažko sa skladovali
a prenášali, mali obmedzenú trvanlivosť, a nedali sa
rozmieňať ani deliť. Navyše, ťažko sa porovnávali navzájom.

Prečo vznikli peniaze?

Peniaze nevznikli ako výsledok niečieho priameho zámeru.
Neobjavil ich žiadny panovník ani zákonodarca – aj keď
panovníci sa neskôr snažili ovládnuť ich vytváranie
a kontrolovať ich obeh. Peniaze vznikli spontánne, ako
výsledok konania nespočetného množstva jednotlivcov, ktorí
len hľadali najlepší spôsob ako si uľahčiť obchodné výmeny.
Nepriama výmena prostredníctvom peňazí je totiž
praktickejšia ako priama výmena tovarov a služieb.
Časom ku kovovým minciam pribudli aj papierové peniaze.
V Číne ich používali už v 7. storočí, keď došli zásoby
medenej rudy na mince.
V Európe sa objavili v 17. storočí, keď Švédska banka vydala
bankovku - vkladovú listinu (dôkaz o uložení zlata v banke).
Na našom území sa ujali až v 18. storočí, za čias panovania
cisárovnej Márie Terézie.
Papierové peniaze mohol vydávať len panovník, ktorý
zaručoval, že hodnota vydaných papierových peňazí nie je
vyššia, ako hodnota zlata, ktorú predstavujú. Toto pravidlo
dnes už neplatí.

Sú peniaze špinavé?
Pretože peniaze sa znečisťovali, vo Washingtone si ich
od roku 1916 mohli ľudia oprať a ožehliť. V roku 2008 sa
napríklad na amerických dolároch objavilo viac stôp po
kokaíne ako na ktorejkoľvek inej mene. Avšak niekedy nesú
aj stopy výkalov, streptokokov a iných nečistôt.
(Aby sa bankovka začala v bode zlomu trhať, museli by sme
ju tam a späť na tom istom mieste zložiť až 80 000 krát
Kto je chudobný a kto je bohatý?
Objektívne za chudobného považujeme človeka, ktorý nemá
zaistené podmienky pre dôstojný život a uspokojenie
základných ľudských potrieb (jedlo, voda, oblečenie, ochrana
zdravia, vzdelanie, ľudské práva).
Svetová banka posudzuje mieru chudoby podľa denného
príjmu na osobu. V extrémnej chudobe žijú ľudia, ktorí majú
menej ako 1 americký dolár na deň (je ich viac ako miliarda).
Mimoriadne chudobní sú aj tí, ktorí žijú za menej ako 2
doláre na deň a tých je na svete viac ako 2,5 miliardy. K
chudobným patria ale tiež tí, ktorí nemajú prístup k pitnej
vode alebo nemajú domov a tých je až jedna šestina ľudstva.
Čo je bohatstvo? Nie sú to len peniaze a majetky. Pre
mnohých je bohatstvom práve zdravie, čas a možnosť
venovať sa svojim záujmom. Aj na to síce často potrebujeme
peniaze, ale nie sú prvoradé.

Načo slúži práčka peňazí?

Svojou podstatou je veľmi podobná pračke na bielizeň, ale
peniaze z nej nikdy nebudú v pravom slova zmysle čisté,
pretože pochádzajú z nekalej činnosti, napríklad z pašovania
alkoholu, z hazardných hier, z obchodu s drogami alebo
bielym mäsom. Špinavé peniaze pochádzajú aj z nelegálneho
predaja zbraní, z veľkých lúpeží a krádeží áut, z ilegálnej
emigrácie, z pašovania umeleckých diel, z falšovania peňazí,
ale aj z finančných podvodov, vydierania a pyramídových
hier. Pranie takýchto peňazí prebieha zvyčajne tam, kde sa
používa hotovosť, napríklad v herniach, v baroch alebo pri
fiktívnych a elektronických transakciách. Ide o zakrytie
pôvodu peňazí, aby unikli pozornosti polície.

Čo sú to barterové obchody?
Výmenný (barterový) obchod prebieha v obmedzenej miere
dodnes. Vymieňajú sa, napríklad, stroje, podlahy, kúrenie,
nábytok, úprava záhrad, zatepľovanie, relaxačné pobyty,
reklama a pod.
V medzinárodnom obchode je barter signálom, že existuje
veľká nedôvera voči bankovému systému, alebo mimoriadna
situácia. Do popredia sa dostáva počas kríz a vojen, keď
vládne nesolventnosť alebo je oficiálne mena znehodnotená
hyperinfláciou. V takom prípade sa obchoduje s tým, čo má
praktické použitie (voda, ropa, cukor, ryža a pod.).

Aké funkcie majú peniaze?

​ ​sú prostriedkom výmeny - môžeme za ne
nakupovať.
​ ​sú nositeľom hodnôt - majú stanovenú hodnotu,
preto ich môžeme odkladať a sporiť si na kúpu niečoho,
čo budeme potrebovať v budúcnosti. Ukladáme ich
do bánk, kde sú chránené pred krádežou alebo pred
infláciou.
​ ​sú zúčtovacia jednotka - pomocou peňazí vieme
vyjadriť cenu tovaru alebo služby, môžeme robiť rodinný
rozpočet

Odkedy sa vyrábajú mince?

Prvé mince sa razili na území dnešného Turecka už pred 2600
rokmi.
Neskôr, v starovekom Ríme, sa mince vyrábali v chráme Juno
Moneta – odtiaľ pochádza aj anglické slovo „money“.

Na našom území začali raziť vlastné mince Kelti (od 4.

do konca 1. stor. pred n.l.). Keltské mince boli postupne
nahradené rímskymi, ktoré boli v obehu vďaka pohybu
rímskych vojakov a obchodníkov (od 1. po 5. storočie).
Dôvodom bolo, že Veľká Morava nemala vlastné mincovne.
Počas uhorského štátu sa platilo denármi, striebornými
grošmi, dukátmi a kremnickými florénmi.
Najstaršie mince sa razili ručne na kláte za pomoci razidiel
a kladiva. Tento spôsob sa používal až do 17. storočia.
Postupne sa zaviedla aj strojová razba. V Kremnici sa od roku
1661 používal valcovací raziaci stroj a od roku 1710
vretenový lis (balanciér). Od 19. storočia sa postupne
zavádzali automatické raziace stroje. Najväčšou známou
mincou boli medené plechy dlhé meter a široké pol metra
s váhou 40 kg a hodnotou 2 500 dolárov. Používali sa
na Aljaške.

Barterový obchod V dávnej minulosti si ľudia vymieňali výsledky svojej práce

prostredníctvom výmenného obchodu – tzv. Barterový
obchod.
Plnohodnotné peniaze-drahé kovy, zlaté a strieborné mince Neskôr sa spomedzi prostriedkov výmeny vyčlenili drahé
kovy, ľahko sa s nimi manipulovalo a boli dostatočne vzácne.
Preto sú peniaze v histórii spájané prevažne so zlatom a
striebrom. Začali sa raziť zlaté a strieborné mince, ktorých
nominálna hodnota uvedená na minci sa rovnala obsahu zlata
alebo striebra na minci. Boli to plnohodnotné mince.
Takéto mince slúžili ako prostriedok výmeny a zároveň
predstavovali aj určitý spoločenský status a moc.
Výsada raziť mince a vlastni drahé kovy pripadala najmä
panovníkom.
Problém: zásoby drahých kovov sú v prírode obmedzené a
tento nedostatok ovplyvnil históriu peňazí. (Vojnové konflikty
odčerpávali mince z pokladníc)
Bolo treba hľadať iné riešenie!!!
(Nominálna hodnota -nominálnou hodnotou sa vyjadruje cena
bankovky napríklad 5eur, 10 eur, 20 eur )
Neplnohodnotné peniaze Časť zlata v minciach sa začala nahrádzať bežným kovom.
Nominálna hodnota peňazí prestala reprezentovať ich
vnútornú – teda skutočnú hodnotu. Mince sa stali
neplnohodnotnými.
Papierové peniaze emitované štátom - štátovky Zlato bolo na ústupe v peňažnom obehu, postupne ho
sťahovali a najväčší podiel na tom mala emisia papierových
peňazí. Historicky prvým emitentom bol štát. Štát vydával a
nariadil akceptovať za platidlo papierové peniaze. Štátom
vydávané štátovky mali kryť deficit v štátnej pokladni, avšak
výsledkom boli ešte väčšie dlhy. Toto bol dôvod prečo sa
emisia štátoviek neujala.
Papierové peniaze emitované bankami a obchodné zmenky Naopak, papierové peniaze emitované bankami prežili
dodnes. Tie postupne vznikli z obchodných zmeniek.
Obchodné zmenky, ktoré boli vystavené z uzavretých
obchodov prijímali banky a emitovali za ne svoje vlastné
bankovky. Takže nebolo to nič zvláštne, keď na určitom
území obiehali bankovky niekoľkých bánk. Všetky boli
platné, lebo boli kryté obchodným tovarom a zlatom
uloženým v bankových trezoroch. Neskôr právo na emisiu
bankoviek prevzala v štáte iba jedna banka, ktorú nazývame
centrálna banka. (V SR to bola najprv Národná Banka
Slovenska a po zavedení eura má túto funkciu Európska
centrálna banka)
Elektronické peniaze – bezhotovostné peniaze Okrem papierových peňazí sa dnes stretávame aj s
bezhotovostnými alebo tzv. Elektronickými peniazmi. Je to
novodobá forma peňazí. Ide o platby za tovar a službu, ktoré
sa realizujú bez fyzickej prítomnosti mincí a bankoviek.
Pomocou technológie máme uľahčenú manipuláciu s
peniazmi „bez peňazí“. Dnes stačí vlastniť kartu s
elektronickým čipom a poznať kombináciu svojho osobného
identifikačného čísla.
Bitcoin – digitálna mena - kryptomena

Peniaze
Peniaze ako prostriedok výmeny – spostredkúvajú obeh
tovarov, uľahčujú výmenu statkov a služieb. Túto funkciu
plnia hotové peniaze, teda mince a bankovky a bankové
peniaze teda bezhotovostné obeživo. Môžu ju vykonávať len
vtedy, keď ich ekonomické subjekty pri kúpe prijímajú, t.j.
používajú peniaze ako zákonné platidlo. Čím je peňažný
systém rozvinutejší, tým väčšia časť výmeny tovarov sa
uskutočňuje bezhotovostne.
Peniaze ako nositeľ alebo uchovávateľ hodnôt - majú
stanovenú hodnotu, preto ich môžeme odkladať a sporiť si
na kúpu niečoho, čo budeme potrebovať v budúcnosti.
Ukladáme ich do bánk, kde sú chránené pred krádežou alebo
pred infláciou. Čím je hodnota peňazí stabilnejšia, tým lepšie
peniaze plnia túto funkciu.
Peniaze ako zúčtovacia jednotka - pomocou peňazí vieme
vyjadriť cenu tovaru alebo služby. Táto funckia vyjadruje
schopnosť peňazí vyjadriť cenu všetkých ostatných statkov,
služieb, aktív a pasív.

Vývojové formy peňazí: tovarové peniaze, kovové peniaze,

papierové peniaze, bankové peniaze

Súčasné formy peňazí:

drobné kovové mince, papierové peniaze – tie predstavujú
obeživo,
bankové peniaze a kvázipeniaze (skoropeniaze) - peniaze
s nižším stupňom likvidity napríklad termínované vklady,
obligácie (dlhopisy)....

Peňažné agregáty NIE!!!

Predstavujú súhrn peňažných prostriedkov (aktív) s určitým
stupňom likvidity. Označujú sa veľkým písmenom M
a odlišujú sa mierou likvidity t.j. schopnosťou pohotovo
uskutočňovať platobné operácie.
Základné peňažné agregáty sú:
1.peňažný agregát M1 – zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí
t.j. obeživo (mince a papierové peniaze), netermínované
vklady t.j. bankové vklady na požiadanie, šekové účty
a cestovné šeky. Tieto prostriedky je možné okamžite použiť
na platby, nazývajú sa aj transakčné peniaze alebo peniaze
v užšom zmysle slova.
2.peňažný agregát M2 – zahŕňa aj termínované vklady
vrátane vkladových certifikátov, stavebného sporenia, tieto
prostriedky nie je možné okamžite použiť na platby, ale je to
možné za určitý čas, nazýva sa to peniaze v širšom zmysle
slova.
Národná banka SR sleduje aj reguluje peňažný agregát M2
a definuje ho ako súčet: M1+kvázipeniaze
Existujú aj ďalšie agregáty: M3,M4,M5.
Peňažná masa predstavuje peňažnú zásobu a vyjadruje sa
pomocou peňažných agregátov.

Motívy držby peňazí

Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku (príjmu),
cenovej hladiny a úrokovej miery. Podľa teórie preferencie
likvidity rozlišujeme tieto základné motívy držby peňazí:
-transakčný motív vyplýva z potreby domácností a podnikov
kryť svoje výdavky z príjmov. Tento motív súvisí s funkciou
peňazí ako prostriedku výmeny.
-opatrnícky motív je výsledkom snahy vytvoriť si určitú
peňažnú zásobu pre prípad neočakávaných udalostí
(choroba....)
-špekulatívny motív teda majetkový vyplýva zo snahy
ekonomických subjektov držať svoj majetok buď v podobe
hotových peňazí alebo v podobe CP, termínovaných vkladov,
nehnuteľností.....Tento motív súvisí s funkciou peňazí ako
uchovávateľa hodnôt.

Vlastnosti peňazí
1.peniaze musia byť všeobecne uznaný prostriedok výmeny
– všetci ľudia si ich musia ceniť
2. musia byť prenosné,
3.odolné voči poškodeniu teda trvanlivé
4.musí byť ľahké vydať z nich teda musia byť deliteľné
5.rozoznateľné teda ľahko identifikovateľné,
6.mali by sa dať len veľmi ťažko sfalšovať
7.množstvo peňazí musí byť obmedzené – vzácne statky si
ľudia cenia viac majú stabilnejšiu hodnotu