HİSTORİA TURECKEHO

JAZYKA

• Turečtina je terajšia verzia Osmanskeho jazyk

a, ktorý bol  používaný najmä v Turecku ,
Bulharsku a na Cypre
• Osmanská turečtina používala
výhradne turecké osmanské
písmo (arabské písmo ) až do
roku 1928 , kedy bola na
popud Kemala Atatürka
 zavedená latinka .
Rozdiel medzi starou / novou tureckou abecedou
•Turecká abeceda sa
skladá z 29 písmen.

• Niektoré písmená
(Â, Ç, Ğ, I, İ, Ö, Ş , Ü) sú
upravené tak, aby
zodpovedali fonetickým
potrebám jazyka.
 Pravopis a výslovnosť
• Turecký jazyk používa prípony a koncovky pri tvorbe slova.

• Slovotvorný proces podlieha fonetickému zákonu

• Medzi každou spoluhláskou je samohláska.

Napr. : kelebek, araba, telefon, bilim adamı, atd.

·Aj ked výslovnosť Turečtiny môže byť ťažké, gramatika je o 10 krat ľahšia ako slovenčina

·Neobsahujú ziadne dlžné, mäkčene, vybrané slová, výnimky atd...

 Folklór
Turecké ľudovky sa volajú “Türkü”
Sú väčšinou hrané na tureckom hudobnom nástroji s menom
“bağlama” , ktorá sa
da prirovnať na gitaru
 Halay
• Halay je národný tanec Turecka
• Halay je odvodený od slova „Alay“, čo znamená „veľa ľudí, jednota, zväzok alebo
spolupráca“. Zvyčajne to znamená kontinuitu ľudskej skupiny.

• Tancuje sa najmä v svadbách a ostatnych oslavách.

• Su hrané na bubne a tureckym instrumentom “zurna”, čo sa dá prirovnať k flute

• zvyčajne tvoria kruh alebo líniu, pričom sa navzájom držia mnohými spôsobmi, ako
napríklad prst na prst, rameno na rameno alebo ruka na ruku.