11.

Cvičenie
Logistika výroby

• DISPEČÉRSKE RIADENIE
 Schéma DR

e(N+1)
Kontrola a
analýza
Operatívne Dispečerske y
plánovanie wž e(N) riadenie u
VP

Monitorovanie
a op. evidencia
 Štruktúra DR
Wž

Analýza stavu
2,3 2 VP

Rozhodnutie 2
3
2,3 R Monitorovanie
Sledovanie oper. evidencia
Príkaz

u,2,3
2
VP
x y
 Úrovne DR
• regulácia výroby,
• priame riadenie výroby.

Na riadiacej úrovni DRV nedochádza ku zmene cieľov

riadenia. DRV je vytvorené činnosťami:
• rozhodovanie,
• priame ukladanie úloh,
• operatívna evidencia,
• kontrola priebehu výroby.
 Úrovne DR

Priame riadenie výroby, je riadenie výroby riadiacimi

pracovníkmi, najčastejšie na najnižšom riadiacom stupni,
bez sprostredkovacích činností, bezprostredným stykom
s výrobnými robotníkmi, tvoria činnosti:

•priame ukladanie úloh,

•sledovanie,
•rozhodovanie.
 REGULÁCIA VÝROBNÉHO PROCESU
Ak chceme aby systém fungoval v regulačnom režime, musí mať regulačný potenciál.
Tento ukazovateľ nazveme plánovaná intenzívnosť:
M
nA 
T
M - zmenové zadanie na zhotovenie výrobku A
T- plánovacia perióda, doba, počas ktorej cieľ objektu riadenia ostáva nezmenený
(napr. zmena)

Pod narušením zadaného režimu fungovania riadeného objektu sa chápe zníženie

intenzívnosti ns výroby výrobku A oproti plánovanej. N f
nS   nA
nS - skutočná intenzívnosť TK
Nf - množstvo skutočne zhotovených súčiastok za čas
TK - krok kontroly

FORSÍROVANÝ (zintenzívnený) režim činnosti riadeného objektu sa charakterizuje

novou intenzívnosťou výrobku dosiahnutý zapojením do činnosti regulačných rezerv.
Musí sa pritom dodržať vzťah:
nr  n A Mr
nr 
T
nr - zintenzívnený režim
Mr - celkové množstvo výrobkov, ktoré môžu byť zhotovené za čas T pri využití
regulačných rezerv.
Kedy je potrebné využívať režim? keď chceme kompenzovať straty.

Regulačné rezervy sú oddelené prvky VP, ktoré zvyšujú možnosti riadeného procesu.
Charakterizujeme ich veličinou množného prírastku intenzívnosti: n  n  n
p r A

Regulačné rezervy sa zapájajú do činnosti v určitom momente plánovanej periódy po

vzniknutých narušeniach, napr. keď pre nastavenie stroja pre výrobu výrobku A sú
potrebné tB hodiny (určitý počet hodín), tento stroj môže byť regulačnou rezervou len
v tom prípade, keď do konca prebiehajúcej periódy zostávajú viac ako tB hodín, t.j:

T T  t B
- čas zostávajúci do konca periódy riadenia od momentu narušenia
tB
- čas nevyhnutný pre vstúpenie rezerv do činnosti

Rezervy výrobného úseku možno podľa toho v koho kompetencií sa nachádzajú rozdeliť na
niekoľko úrovní. Rezervy 1. úrovne – kompetencia obsluhy strojov a zriadení. 2.úroveň
– rezervy managementu sú organizačné, finančné marketingové...
Obsluha môže mať regulačné rezervy len v tom prípade, keď vie na určitý čas dosiahnuť
n  nA
intenzitu r . Toto musí platiť pre rezervy prvej a druhej úrovne.
Pod operatívnosťou systému riadenia rozumieme schopnosť zapojiť regulačné rezervy na
takom stupni a v taký čas aby sa do konca bežiacej periódy riadenia dosiahli plánované
hodnoty výroby.
 PERIÓDA REGULOVANIA

Je to čas, ktorý prešiel od momentu narušenia režimu fungovania riadeného

objektu do začiatku jeho fungovania v novom režime.

 R  t z  tu  t r

R - perióda regulovania
tz - čas medzi skutočným riešením a podaním signálu
o tomto narušení
tu
- čas na analýzu situácie a prijatie rozhodnutia
tr - čas realizácie prijatého rozhodnutia

Perióda regulácie môže byť prípustná τpr. a skutočná τs.. Prípustná je

maximálne prípustný čas pri ktorom riadený objekt môže fungovať
s narušením zadaného režimu a skutočná je čas, počas ktorého riadený
objekt fungoval v narušenom režime.
 M
MA MA

nF

nS DT- tPR

tPR
nA

0 t
T-DT DT
T

T (nF  n A )
 pr  - prípustná perióda regulovania
( n F  nS )