UEBNE TEXTY PRVNICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

V BRATISLAVE

Jozef Prusk

TERIA
PRVA

VYDAVATESK O D D E L E N I E
PRVNICKEJ
FAKULTY
UNIVERZITY KOMENSKHO

VYDAVATESK ODDELENIE
PRVNICKEJ FAKULTY UK
BRATISLAVA
2001

OBSAH
Predhovor k druhmu vydaniu
VODOM

11
13

I. KAPITOLA
SPOLONOS, NORMY A HODNOTY

V E R E J N AUTORITA, NORMATIVITA
A INTEGRITA SPOLONOSTI
Kde je spolonos, t a m je aj prvo
N o r m a t v n e s y s t m y a integrita s p o l o n o s t i
S p o l o e n s k zmluva a o b m e d z e n i e slobody
SPOLOENSK HODNOTY A NORMY
PRVO A NEPRVNE NORMATVNE SYSTMY
ttne dontenie
t t o m s t a n o v e n alebo u z n a n forma prva
M o n i z m u s prva
HODNOTA ROVNOSTI V PRVE
PRVO A SPRAVODLIVOS
S o c i l n a spravodlivos
L e g l n a a e t i c k spravodlivos
Rozdeujca a vyrovnvajca spravodlivos
PRVO A MORLKA.
CIVILN
NEPOSLUNOS
A
PRVO
NA
ODPOR
Existuje m o r l n a povinnos repektova prvo?
Argumenty pre morlnu zvznos prva
PRVO A HODNOTA SLOBODY
S p o l o e n s k zmluva a z a b e z p e e n i e slobody
S l o b o d a a princp kody"
Miera o b m e d z e n i a slobody
MODEL 1: Anarchia
MODEL 2: Liberalistick tt a zsady konzervativizmu
Hodnoty konzervativizmu
MODEL 3: Intervenujci a socilny tt
Zsahy ttnej byrokracie do ekonomiky
Socilne partnerstvo
MODEL 4: Totalitn tt
O c h r a n a s l o b o d y o b a n o v spolonosou a t t o m
N e t t n e (mimovldne) organizcie
a obianska ochrana slobody
S l o b o d a prejavu a prvo na informcie
Ako chrni s l o b o d u o b a n o v tt?

15
16
16
17
18
21
22
22
23
23
25
25
26
27
28
31
32
33
35
38
40
41
42
44
45
45
46
47
49
50
51
52

II. KAPITOLA
PECIFICK ZNAKY TTU A SSTAVA TTNYCH ORGNOV

TT AKO PRVNA INTITCIA

NZOV A PECIFICK ZNAKY TTU
ZEMIE (TERITRIUM) TTU
z e m i e t t u je trojrozmern
Hranice ttu
S p s o b y n a d o b d a n i a a straty t t n e h o z e m i a
Akcesia (akrescencia)
Prvotn okupcia
,
Anexia
Vydranie
zemn adjudikcia
zemn cesia
Strata ttneho zemia
Vznik a znik t t u
OBYVATESTVO A TTNE OBIANSTVO
t t n e obianstvo
Ak s podmienky nadobudnutia a straty obianstva
Prvne postavenie cudzincov
TTNA MOC
Vznamy v r a z u vlda"
m sa odliuje t t n a m o c od i n c h verejnch
moc?
S u v e r e n i t a ttnej moci
Je suverenita deliten?
S u v e r e n i t a udu a nroda
L e g i t i m i t a a legalita ttnej m o c i
Efektvnos ttnej moci
P r v n y s y s t m a vlunos t t u
E k o n o m i c k a finann s y s t m t t u
Dane a poplatky
ttny rozpoet
t t n e symboly
SSTAVA TTNYCH ORGNOV
Kde sa n a c h d z a ttna moc?
t t n e intitcie, ttne orgny a t t n e o r g a n i z c i e
t t n i (verejn) funkcionri a radnci
(ttni, verejn z a m e s t n a n c i )
Karirny systm verejnej sluby
Spolilny systm verejnej sluby
Meritn systm verejnej sluby
Klasifikcia t t n y c h orgnov a ich prvomoc
s t a v o d a r n a z k o n o d a r n orgn
Orgny verejnej moci, vkonnej moci,
ttnej sprvy a verejnej sprvy

56
57
58
59
59
60
60
61
61
62
62
62
62
62
63
63
64
65
65
65
65
66
67
67
68
70
70
70
71
71
72
73
73
73
74
75
76
76
76
77
79

Hlava ttu
Prvo milosti
Vlda (kabinet)
Ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy
ttna sprva a samosprva
Horizontlna a vertiklna deba moci (kompetenci)
Stupne miestnej (zemnej) samosprvy
Triedenie zujmovej samosprvy
Komora advoktov a komora komernch prvnikov
Notrska komora a notri
Komora exektorov a sdni exektori
Orgny vkonnej m o c i sui g e n e r i s
Najvy kontroln rad (a in kontroln orgny ttnej sprvy)
Prokuratra (ttne zastupitestvo)
rad ochrancu prv (ombudsman)
Modern koncepcia ombudsmana
Sdy a sdnictvo
Ak veci prejednvaj veobecn sdy ?
Osobitn verejnoprvne sdy
Sdy niej a vyej intancie (niieho a vyieho stupa)
Samosudcovia, senty a poroty
K o m p e t e n c i a (psobnos, prslunos) t t n y c h orgnov
zemn a asov kompetencia
Osobn, vecn a funkn kompetencia
Kompetenn spory (spory o prslunos)
Zloenie t t n y c h orgnov
S p s o b u s t a n o v o v a n i a t t n y c h funkcionrov do funkci
D r u h y t t n y c h o r g n o v poda ich vzjomnch vzahov
Zodpovednos ttnych orgnov
Subordincia ttnych orgnov

80
81
82
82
83
83
84
84
85
85
86
87
. . . 87
87
89
89
91
92
92
93
93
94
95
95
96
96
87
97
97
98

III. KAPITOLA
STAVA A FORMA TTU

FORMA, OBSAH A FUNKCIE TTU

P O J E M FORMA TTU A ZLOKY FORMY TTU
O PODMIEUJE MNOHOTVRNOST FORIEM TTU ?
FORMA TTU A STAVA TTU
IDELNA FORMA TTU
VZNIK MODERNCH STAV
KLASIFIKCIA STAV
stavy psan a nepsan
R i g i d n a flexibiln s t a v y a z m e n a stavy

100
102
103
106
107
109
110
110
112

V om spova miera rigidity stavy?

iv (faktick) a p s a n stavy
OCHRANA STAVNEJ FORMY TTU

114
114
115

IV. KAPITOLA
FORMY VLDY

DEFINCIA FORMY VLDY A J E J ZLOKY

FORMY VLDY V SYSTME DEBY MOCI
A V PARLAMENTARIZME
V o m s p o v a zloitos interpretcie deby moci?
M o d e l y deby m o c i
DEBA MOCI A KONCENTRCIA MOCI
udia s nchyln zneuva moc
Ako sa del moc v tte?
TERIA DEBY MOCI
ZSADY DEBY MOCI
Oddelenos moci a trojdelenie moci
Nezluitenos moci
Nezvislos moci
Samostatnos moci
Nezodpovednos moci
Rovnovha moci
KOOPERCIA / KONKURENCIA ZLOIEK MO
PREZIDENTSK REPUBLIKA
Klasick prezidentsk republika a sasnos
VZNIK A VVOJ PARLAMENTARIZMU
Transformcia zkonodarnej moci panovnka
Ako sa formovala exekutva a jej vzahy k parlamentu?
PARLAMENTN MONARCHIA A PARLAMENTN REPUBLIKA
Dsledky neobmedzenej zkonodarnej moci

116
117
118
119
120
120
121
121
122
122
123
125
126
126
126
128
130
130
131
132
134
136
136

V. KAPITOLA
DEMOKRACIA
i

DEMOKRACIA JE VLDA UDU

Pravidlo majority a obmedzen (limitovan) vina

138
140

DEMOKRACIA AKO PRVNA INTITCIA A JEJ ZNAKY

Princpy (znaky) demokracie

VLDA UDU AKO VLDA LIMITOVANEJ VINY

Negatvne dsledky vldy neobmedzenej
(nelimitovanej) viny
Pravidlo majority a limitcia majority
VEOBECN A ROVN PARTICIPCIA
NA SPRVE VEREJNCH VEC
POLITICK PLURALIZMUS
EKONOMICK PLURALIZMUS
DEMOKRATICK VOBY A VOLEBN PRVO
Mandt a koncepcie reprezentcie udu
Volebn systmy
KONTROLA REPREZENTCIE MOCI
(DRITEOV MOCI) ZDROJOM MOCI

141
142

142
143
144
146
147
149
149
150
151
152

VI. KAPITOLA
TTNE ZRIADENIE

POATIE TTNEHO ZRIADENIA

Jednotn (unitrny) tt
Decentralizovan tty
Autonmia
Centralizovan tty
Zloen tt
Zvzy ttov a ich formy

155
156
156
157
157
157
158

VIL KAPITOLA
TTNY REIM A PRVNY TT

POJEM TTNY REIM

POLICAJN TT A PRVNY TT
Dve koncepcie prvneho ttu
Policajn tt
Prvo a bezprvie
IDEA PRVNEHO TTU
ivot pod vldou zkonov a nie ud

160
161
161
162
163
163
163

P o i a d a v k y anglo-americkej k o n c e p c i e
p r v n e h o t t u (rule of law)
164
P r v n y t t proti s a l u s populi s u p r e m a l e x a l i m i t c i a m o c i . . 165
Prvna istota
166
PRINCPY PRVNEHO TTU A ZRUKY OCHRANY PRVA . 166
Vlda prva (vlda prva krajiny) a prvo na spravodliv
(riadny) p r o c e s (due p r o c e s s of law)
167
O b m e d z e n v l d a (limited government), stavnos
(kontitucionalizmus), zkonnos (legalita)
169
stavn a zkonn limitcia ttnej moci
169
Formulcia explicitnch dovolen a zkazov pre ttnu moc
170
Deba m o c i a s u v e r e n i t a udu
171
u d s k a o b i a n s k e prva
172
Tri genercie udskch prv
173
Eurpsky systm kontroly dodriavania udskch prv
174
Nezvislos s d n i c t v a
175
Zruky sudcovskej n e z v i s l o s t i
175
Zsady k o n a n i a a spravodliv p r o c e s
176

VIII. KAPITOLA
TVORBA PRVA A PRAMENE PRVA

KONCEPCIE TVORBY PRVA

Konflikt m e d z i obyajovm a z k o n n m prvom
F r a n c z s k a c e s t a tvorby prva a historicko-prvna kola . . . .
M i e s t o r e c e p c i e prva v tvorbe prva
L e g i s l a t v n a (etatistick) k o n c e p c i a tvorby prva
Kreatvne a d e r o g a t v n e prvky tvorby prva
PRAMENE PRVA
P r v o m n i e l e n svoj obsah, ale aj formu
N o r m a t v n e prvne akty a n o r m a t v n e zmluvy
stava, s t a v n zkony, m e d z i n r o d n zmluvy
a v s l e d k y referenda so s i l o u s t a v n h o z k o n a
Zkony, m e d z i n r o d n zmluvy, v s l e d k y referenda
so s i l o u z k o n a a n o r m a t v n e prvne akty so s i l o u z k o n a . . .
In druhy normatvnych aktov,
najm exekutvy so silou zkona
Dekrty prezidenta
Nariadenia s mocou zkona
Zkonn opatrenia
Nariadenia vldy
Vyhlky, opatrenia, v n o s y a sprvne nariadenia" orgnov
miestnej samosprvy a m i e s t n y c h orgnov ttnej sprvy

180
181
182
182
183
185
187
188
189
189
190
191
191
191
191
191
192

V e o b e c n e z v z n e n a r i a d e n i a miestnej s a m o s p r v y
Organizan akty
O r g a n i z a n a k t y o r g n o v zujmovej s a m o s p r v y
P r e c e d e n s a s u d c o v s k tvorba prva (judge-made-law)
P r v n a obyaj
Prvna nuka
TDI LEGISLATVNEHO PROCESU
L e g i s l a t v n a iniciatva
Prerokovanie nvrhu
H l a s o v a n i e (rozhodovanie) o n v r h u
P o d p s a n i e (signcia) s c h v l e n h o n v r h u
Vyhlsenie normatvneho prvneho aktu
a m e d z i n r o d n e j zmluvy v Zbierke z k o n o v

193
195
196
197
198
198
199
199
200
201
202
203

IX. KAPITOLA

PRVNY SYSTM A PRVNA NORMA

POJEM PRVNY SYSTM AKO PLATN PRVO TTU

P o d m i e n k y p l a t n h o prva
Formlna p o d m i e n k a p l a t n o s t i
Zkladn norma
Rekognin norma
Materilne podmienky platnosti
Efektvnos prva a prvnej normy
Efektvnos a akceptcia prva
Vntorn nerozpornos prvneho systmu
Vonkajia nerozpornos prvneho systmu
(dynamika prvneho systmu)
Stabilita a rovnovha prvneho systmu (statika prvneho systmu)
Obsoltne prvne normy
Morlnos prva a prvnej n o r m y
PECIFICK ZNAKY PRVNEJ NORMY
t t o m s t a n o v e n alebo u z n a n forma
Zvznos
Veobecnos
Normatvnos
ttne dontenie
R e t i t u n , r e p a r a n a satisfakn s a n k c i e
S p s o b a r o z s a h n h r a d y kody
Represvne sankcie
Terie t r e s t a n i a a e l t r e s t u
TRUKTRA PRVNEJ NORMY
PLATNOS A INNOS PRVNYCH NORIEM

205
207
208
209
209
210
210
212
212

213
. 213
214
214
215
216
217
218
218
219
219
221
221
222
223
224

Znik platnosti a innosti prvnych noriem

Derogan pravidl
Intertemporalita prvnych noriem
Retroaktivita prvnych noriem a zkaz retroaktivity
Rektroaktivita vo verejnom a skromnom prve
Prav a neprav retroaktivita
Miestna (teritorilna) a osobn (personlna)
psobnos prvnych noriem
MEDZINRODN PRVO A VNTROTTNE PRVO
Transformcia medzinrodnho prva
Kolzne normy
KOMUNITRNE PRVO - PRVNY SYSTM
EURPSKEJ NIE
Psobnos komunitrneho prva
Primrne a sekundrne prvo a druhy aktov
VEK PRVNE SYSTMY
Kontinentlny prvny systm
Anglo-americk prvny systm
Socialistick (komunistick) prvny systm
Nboensk a tradin systmy prva

227
231
232
233
233
235
236
237
238
238
239
240
240
241
242
242
242
242

X. KAPITOLA
TRUKTRA PRVNEHO SYSTMU

POJEM TRUKTRA PRVNEHO SYSTMU

Triedy (druhy) prvnych noriem

243
244

HIERARCHIA PRVNYCH NORIEM A ICH PRVNA SILA

PRIMRNE (PVODN) A SEKUNDRNE
(ODVODEN) PRVNE NORMY
BLANKETOV A ODKAZUJCE PRVNE NORMY
GENERLNE A PECILNE PRVNE NORMY
UNIVERZLNE A LOKLNE NORMY

245

VEREJN A SKROMN PRVO. ODVETVIA PRVA

251

Federlne prvo a prvo lenskch ttov federcie

Transformcia slovenskho prva

Transformcia verejnho prva
Transformcia skromnho prva
PRIKAZUJCE, ZAKAZUJCE A DOVOUJCE
PRVNE NORMY
KOGENTN (KATEGORICK) A DISPOZITVNE
PRVNE NORMY
STRIKTN A EKVITLNE PRVNE NORMY
(SLUNOS V PRVE)

246
247
249
250
250

. 253
254
255
255
256
257

A r i s t o t e l e s o s l u n o s t i v prve
E k v i t l n e prvo v anglo-americkom p r v n o m s y s t m e
E k v i t l n e prvo v k o n t i n e n t l n o m a v slovenskom
prvnom systme
RIADNE A MIMORIADNE PRVNE NORMY
P R O C E S N A HMOTN PRVO
Terie vzahu p r o c e s n h o a h m o t n h o prva
In druhy prvnych noriem

258
259
259
262
262
263
264

XI. KAPITOLA
REALIZCIA PRVA

REALIZCIA PRVA A PRVNE VZAHY

VZNIK, ZMENA A ZNIK PRVNEHO VZAHU
PRVNE SKUTONOSTI
Druhy prvnych skutonost
Prvne konanie - prvne kony
Ako delme prvne kory
Neplatnos p r v n y c h k o n o v
P r o t i p r v n e k o n a n i e (protiprvny kon)
a p r v n a zodpovednos
Zvzkov a mimozvzkov prvna zodpovednos
Vznik prvnej zodpovednosti
P r v n e d o m n i e n k y (prezumpcie) a fikcie
Prvne udalosti a plynutie asu
Premlanie
Prekluzia
SUBJEKTY PRVNEHO VZAHU
P r v n a subjektivita fyzickch o s b
P r v n a subjektivita p r v n i c k c h o s b
Pojem p r v n i c k o s o b a
Nadcie a fondy
R e g i s t r c i a a sdlo p r v n i c k c h o s b
Z a s t p e n i e fyzickch a p r v n i c k c h o s b
Objekty p r v n e h o vzahu
Obsah p r v n y c h vzahov
REALIZCIA A APLIKCIA PRVA
R o z h o d o v a n i e sporov sdmi
a mimosdne rozhodcovsk konanie
Ukladanie trestov
I n d i v i d u l n e s p r v n e akty
Deklaratrne a kontitutvne individulne prvne akty
P R O C E S APLIKCIE PRVA

265
267
267
269
269
271
272
273
274
274
274
276
277
278
279
279
281
282
282
283
283
284
285
285
286
287
288
288
289

tdi aplikcie prva

289
Aktvna a pasvna legitimcia
290
Interpretcia, prvna kvalifikcia a subsumpcia v aplikcii prva 290
Prejudicialita v aplikcii prva
291
Vydanie rozhodnutia
291
Prvoplatnos rozhodnutia a fikcia pravdy
291
Formlna a materilna strnka prvoplatnosti
292
Vykonatenos a vkon rozhodnutia
293
Uvenie pri aplikcii prva a analgia v prve
294
HERMENEUTIKA A INTERPRETCIA (VKLAD) PRVA
295
Metdy vkladu prva
296
Jazykov (gramatick) vklad
296
Logick vklad
296
Systematick vklad
297
Historick vklad
297
Triedenie vkladu poda subjektu vkladu
297
Leglny vklad
298
Autentick vklad
298
Vklad najvyieho sdu
298
Vklad orgnov aplikcie prva
298
Intern organizan vklad
299
Doktrinlny vklad
299
Rozirujci a zuujci vklad prva
299

LITERATRA

LITERATRA

301

NORMATVNE AKTY

STAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ZKON O ZBIERKE ZKONOV
SLOVENSKEJ REPUBLIKY .l/1993 Z.z

309
329

prva (1995) a, pravda, aj zmer au

tora rozri jej rozsah pri najbliom
vydan.
V kolskom roku 1997/1998 sa
vak architektra tdia prva na
Prvnickej fakulte Univerzity Ko
menskho podstatne zmenila. Orga
nizciu tdia poda semestrov a blo
kov nahradil poriadok tdia poda
ronkov, ie ronkov systm t
dia. Zmena systmu a organizcie
tdia sa dotkla aj obsahu a rozsahu
tudijnho predmetu teria prva.
Vuba terie prva definitvne
opustila program magisterskho t
dia v prvom ronku v kolskom roku
1998/1999. Na jej miesto nastpil no
v propedeutick predmet vod do
tdia prva". Zanajc uvedenm
kolskm rokom sa vak teria prva
vo forme povinnho predmetu zkla
dy terie ttu a prva naalej vy
uuje v prvom ronku bakalrskeho
tdia a vo forme volitenho pred
metu pecilny seminr z terie pr
va aj pre tudentov vych ronkov.
tudijn predmet teria prva bol
zaraden do programu tdia tvr
tho ronka, kde m plni syntetizu
jcu funkciu. S vubou syntetizuj
ceho tudijnho p r e d m e t u teria
prva sa zane po prvkrt v kol
skom roku 2001/2002, a to pre tu
dentov, ktor absolvovali vod do
tdia prva v kolskom roku
1998/1999. Pred zaiatkom vuby
djde k vydaniu uebnice terie pr
va, ktor bude podstatne rozrenou,
doplnenou a upravenou verziou ueb
nice Terie prva z roku 1995.
Novoty v programe tdia prva
na Prvnickej fakulte Univerzity Ko
menskho v kolskom roku 1997/1998
ovplyvnili aj zmenu zmeru autora
uebnice Teria prva pripravi jej
rozren a inovovan vydanie dva-tri
roky po jej prvom vydan. Nebolo to
nutn. V prechodnom obdob vyme-

Predhovor
k d r u h m u vydaniu
tudijn predmet teria prva,
prpadne teria ttu a prva alebo
in obdobn predmet pln v progra
moch prvnickho vzdelvania tak
mer na vetkch univerzitch t a k
funkciu propedeutick, ako aj synte
tick. Preto sa v minulosti aj v sas
nosti teria prva alebo teria ttu
a prva prednala u ns t a k v pr
vom ronku, ako aj v poslednch ro
nkoch tdia. Na zaiatku tdia pl
n funkcie propedeutick, na zver
funkcie syntetick.
Prv vydanie uebnice Teria pr
va sa uskutonilo roku 1995; dotla
roku 1997. V roku vydania zskalo
dielo ocenenie Slovenskho literr
neho fondu. Dielo predstavovalo z
kladn uebn pomcku pre tdium
tudijnho predmetu teria prva.
Koncepcia, truktra ako i rozsah
diela Teria prva v ase jej prvho
vydania nadvzovali na blokov sys
t m tdia prva, obnoven na Prv
nickej fakulte Univerzity Komen
skho po roku 1990, lebo t a k sa
tudovalo prvo v medzivojnovom ob
dob nielen na Prvnickej fakulte
Univerzity Komenskho. tudijn
predmet teria prva spolu s dejina
mi prva a rmskym prvom bol
sasou prvej ttnej skky. Teria
prva v koopercii s almi prvnoteoretickmi a prvnofilozofickmi
predmetmi, najm dejinami prvnej
filozofie, prpadne predmetom eurp
ske politick a prvne myslenie a ob
sahom prvej ttnej skky vytvra
li propedeutick predpoklady pre
tdium prva ako odboru vysoko
kolskho tdia. Propedeutickej
a ttnicovej" funkcii tudijnho
predmetu teria prva zodpovedala
koncepcia a rozsah uebnice Teria

11

D r u h vydanie uebnice Terie

prva vychdza bez akchkovek
zmien i zsahov do prvho vydania.
Je uren najm tudentom bakalr
skeho tdia, ako aj uchdzaom o ri
gorzne skky a obhajoby rigorz
nych prc v tudijnch odboroch, kde
teria ttu a prva vytvra ich ir
zklad.

dzenom ukonenm vuby terie

prva ako propedeutickho ttnicovho predmetu a zaatm vuby te
rie prva ako syntetizujceho nettnicovho predmetu v tvrtom ronku
sa Katedra terie prva Prvnickej
fakulty sstredila na prpravu ueb
nch textov tudijnho predmetu
vod do tdia prva.

Bratislava, december 1998

Jozef P r u s k

12

Preto nenechme vldnu loveka,

ale zkon,
lebo lovek to rob vo svoj prospech a stva sa
tyranom,
A r i s t o t e l e s : E t i k a N i k o m a c h o v a , 1134a, b

ru, ktor sa nachdza o osi vyie

ako miesto, z ktorho platn prvo,
v spojen s jeho realizciou, aplikciou
a judikatrou, robiac potrebn zo
veobecnenia, vyklad a analyzuje
teria obianskeho,
pracovnho,
stavnho, sprvneho, trestnho ale
bo stavnho prva. Miesto terie
prva v sstave prvnych n u k jej
umouje vidie prvo v irom kon
texte inch spoloenskch javov.
Nov uebn text rozober vlu
ne zkladn otzky verejnho a s
kromnho prva. Niektor kapitoly
obsahuj len zkladn nrt alebo
dokonca evidenciu problmov v pr
slunej oblasti. Jednoznane to plat
o kapitole venovanej ttnemu zria
deniu alebo kapitole o demokracii,
o realizcii prva a pod. Medzery
a strun explikcie m na svedom
as. Informci je dostatok, chba as
na ich spracovanie a vyjadrenie.
Napriek tmto nedostatkom, ktor
hodl autor napravi v novom vydan
Terie prva asi o dva a tri roky,
ver, e aj tento uebn text bude pre
tudentov prva, ale aj pre tudentov
inch odborov tdia spoahlivm
propedeutickm sprievodcom po sve
te ttu a prva.

vodom
Predchdzajce vydanie uebnch
textov z oblasti terie prva, ako aj
terie ttu pre posluchov Prvnic
kej fakulty Univerzity Komenskho
sa uskutonilo roku 1993. Poznanie
a sksenos aj v tejto oblasti medzi
asom pokroili, a to jednak v dsled
ku vvoja domcej i zahraninej le
gislatvy a jednak vaka vskumu
prvnej vedy na poli terie a filozofie
prva. Nov poznatky a podnetn
predstavy o ich usporiadan i doplne
n s vdy bezpochyby dvodom pr
pravy novch uebnch textov. A boli
vznamnm podnetom aj v tomto
prpade.
Predmetom novho uebnho textu
s zkladn otzky terie verejnho
prva, ktor je vlastne bvalou teri
ou ttu, ako aj zkladn otzky te
rie skromnho prva. tt je jedno
znane prvna intitcia upraven
verejnm prvom. Doterajia teria
ttu a teria prva sa tmto trans
formuj na teriu prva, ktor je te
riou tak verejnho prva, ako aj te
riou skromnho prva a samozrejme
teriou, ktor na svet prva had
z vtej perspektvy", ie z priesto

Bratislava, oktber 1995

Autor

13

I. KAPITOLA

SPOLONOS, NORMY A HODNOTY

LITERATRA: ACTON, Lord: Essays on Freedom and Power. Ed. Himmelfarb, G. London 1956. ARISTOTELES: Etika Nikomachova. Bratislava
1979. ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. ARON, R.: Demokracie a totalitarismus. P r a h a 1991. BALLESTREM, O.: Politick filosofie 20. stolet.
P r a h a . Oikoymenh. 1993. BERLN, I. - RAWLS, J. - NOZICK, R. - MACINTYRE, A. - DWORKIN, R. - RORTY, R.: O slobode a spravodlivosti. Bratisla
va 1993. BRSTL, A.: Prvny tt. Pojmy, terie a princpy. Koice 1995.
BRKE, E.: Reflections on the Revolution in France. Harmondsworth. Penguin. 1968. COING, H.: Grundzge der Rechtsphilosophie. Berlin 1950. COTTERRELL, R.: The Sociology of Law. London 1984. COTTERRELL, R.:The Politics of Jurisprudence. A Critical Introduction to Legal Philosophy. London
and Edinburgh 1989. DEVLIN, R: Morals and the Criminal Law. In: Morality and the Law. Ed. Wasserstrom R. A. Los Angeles 1971. DEVLIN, R: The
Enforcement of Morals. In: Morality and the Law. New York 1988. F I N N I S , J.:
N a t u r a l Law and N a t u r a l Rights. Oxford 1980. FULLER, L. L.: The Morali
ty of Law. Revised ed. New Haven 1970. 3. vyd. GNDH, M. K: Mj experi
m e n t s pravdou. I.-II. Bratislava 1988. HARRIS, J. W.: Legal Philosophies.
London 1980. HART, H. L. A.: The Concept of Law. Oxford 1961. HART, H. L.
A: Law, Liberty, and Morality. Stanford 1962. HAYEK, F. A.: Cesta do otroctv. P r a h a 1990. HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodarstv a svoboda. I.-III. P r a h a
1991. HEGEL, G. W. F.: Zklady filosofie prva. P r a h a 1992. HEYWOOD, A.:
Politick ideolgie. P r a h a 1992. HOBBES, T.: Leviathan neboli o podstate, zzen a moci ttu cirkevnho a obanskho. P r a h a 1941. HOEBEL, E. A.: The
Law of Primitive Man. Cambridge. Harvard University Press 1954. KING, L.
K. Jr.: Letter from Birmingham Jail. In: Political Obligation and Civil Disobedience: Readings. Ed. Smith, M. O. - Deutsch, K. L. Boston University 1971.
KRECH, D.- CRUTCHFIELD, S. R. - BALLACHEY, E. L.: lovek v spolo
nosti. Zklady socilnej psycholgie. Bratislava 1968. KRSKOV, A.: Etika
prvnickho povolania. Studia Iuridica Bratislavensia Nr. 4. Bratislava 1994.
KUBE, V.: Prvni filozofie XX. stolet. Kantismus, hegelianismus, fenomenologie a terie mylenkovho rdu. In: Acta Universitatis Brunensis. Iuridi
ca No. 111. Brno 1992. Law, Morality, and Society: Essays in Honour of H. L. A.
H a r t . Ed. by Hacker, P. M. S. and Raz, J. Oxford 1977,1979. LOCKE, J.: Dve
pojednan o vlde. P r a h a 1965. LLOYD, L. -FREEMEN, M. D. A.: Lloyd's In
troduction to Jurisprudence. London 1985. MALCEVOV, E.: Oban, obian
ska spolonos, prvny tt. Bratislava 1995. MILL, J. S.: O slobode. Brati
slava. Iris. 1995. MONTESQUIEU, Ch. de S.: Duch zkonov. Bratislava 1989.
NOZICK, R.: Anarchy, State and Utopia. New York 1974. PODGRECKI, A.:
Sociolgie prva. P r a h a 1968. POSPISIL, L.: Antropology of Law. A Comparative Study. New Haven 1974. PRUSK, J.: Filozofia prva a debaty H. L. A.
H a r t a. Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. Tom. XV. Brati
slava 1993. RAWLS, J.: Terie spravedlnosti. P r a h a 1995. ROUSSEAU, J. J.:
O smlouv spoleensk ili o zkladech politickho prva. P r a h a 1911. SA14

MUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. D.: Ekonmia I.-II.Bratislava 1992. SARTORI, G.: Teria demokracie. Bratislava. 1993. SCRUTON, R.: Smysl konzervativismu. Praha. 1993. THOREAU, D. H.: Obansk neposlunost a jin ese
je. Poprad. Christiania 1994. TOMSA, B.: Idea spravedlnosti a prva v eck
filosofii. Bratislava 1923. WEINBERGER, O.: Filozofie, prvo, morlka (Prob
lmy praktick filozofie). Brno 1993. ZIPPELIUS, R.: Rechtsphilosophie. Ein
Studienbuch. Munchen 1982.

VEREJN AUTORITA,
NORMATIVITA
A INTEGRITA SPOLONOSTI

na podmienky ivota v spolonosti,

a najm na normatvny systm
a hodnotov systm a ich poiadavky
na sprvanie.
- O vzname socializcie svedia
najm prpady jej zanedbania alebo
vylenia a zloitos resocializcie i
reintegrcie jednotlivca do spolonos
ti. Ide o prpady, ke sa jedinec v d
sledku nepriaznivch okolnost a oso
bitne na zaiatku svojej ontogenzy
ocitne mimo udskej spolonosti.
Znmy je pokus o reintegrciu
Gapara Hausera z r. 1828, ktor do
sedemnstich rokov preil svoj ivot
v izolcii od spolonosti. Pitva uk
zala, e vvoj jeho mozgu nezodpove
dal norme, e najpravdepodobnejia
prina smrti postihnutho spovala
vo vvoji izolovanom od spolonosti.
Aj prpad dvoch det, ktor vyrastali
medzi vlkmi a ktor boli objaven
v r. 1920 v Indii, potvrdzuj uveden
zver. Jednak, e jedinec sa stva
lovekom, len ke sa jeho vlastnosti
formuj v interakcii so spolonosou,
s udmi a jednak, e reintegrcia je
dincov vyrastajcich mimo spolo
nosti do spoloenskch vzahov je
v podstate neuskutoniten. Vetko
silie o reintegrciu viedlo k ne
mernej sociopsychickej a sociokultrnej zai osb vyrastajcich mi
mo udskej
spolonosti,
ktor
vystila do ich predasnej smrti, ale
bo prehbenm ich izolanch feno
mnov, ktor z pohadu normlnej
spolonosti sa javili ako neschopnos
adaptcie i manifestovanie duev
nej choroby.

Jednou z vznamnch t a k indivi

dulnych, ako aj socilnych potrieb
loveka je potreba socilneho ivota.
Socilna a kultrna antropolgia, so
ciolgia, psycholgia a kadodenn
prax potvrdzuj, e lovek me rea
lizova potrebu socilneho ivota len
v podmienkach spolonosti, ie v so
cilnej skupine. Takou skupinou je
rodina, kme, rod, nrod, tt i in
spoloenstvo vymedzen zemm,
zujmom, jazykom a tradciou alebo
inm kritriom. Je celkom vylen,
aby lovek naplnil potrebu socilne
ho ivota mimo spolonosti. Potreba
socilneho ivota je vlastne nevyh
nutnosou i v spolonosti a by tvo
rom spoloenskm.
lovek je tvor spoloensk tm, e
jednotlivec nadobda atribty loveka
len v podmienkach ivota v spolo
nosti, ale aj tm, e lovek neexistuje
a neme existova mimo udskej spo
lonosti.
V tejto svislosti sa cituje Aristo
teles, ktor povedal, e lovek je od
prrody ttotvorn bytos (zoon poltikon)."Kto na zklade svojej priro
dzenosti a nielen nhodou ije mimo
ttu, je alebo menejcenn, alebo je
mocnej ako lovek" (ARISTOTE
LES, I.1253a).
Socilny ivot jednotlivca sa za
na jeho vleovanm do spolonosti.
Tento proces sa oznauje termnom
socializcia. Je uenm a adaptciou
15

tvnej demokracie sa uplatuj rzne

mechanizmy tvorby spoloenskej v
le, ktor sa navonok prejavuje ako
va ttu. Obsahom prvnych no
riem je prve tto spoloensk va
a spoloensk zujem. Pravidl spr
vania vytvran alebo uznvan t
tom, ktor stanovuj, o m by, na
zvame prvnymi normami, prpadne
prvnymi pravidlami.
Mono kontatova, kde je prvo,
je aj spolonos a kde je spolonos,
existuje aj verejn t t n a moc, ev.
autorita, ktor v podmienkach de
mokracie pramen zo zdroja moci,
ktorm je ud; opiera sa o dveru
spolonosti a m jej podporu pri
uskutoovan poiadaviek prva.
Legitmna verejn t t n a autorita
vznik na zklade prvame spsobil
urova sprvanie lenov spolonosti
pomocou prvnych noriem, k t o r
v demokratickej spolonosti vcelku
repektuje tak t t n a moc, ako aj
vina jej lenov.

Normatvne systmy
a integrita spolonosti
Potreba socilneho ivota, ktor sa
v procese socializcie transformuje
na hodnotu, diktuje kadmu jedin
covi, o m robi, aby preil. Pretoe
jedinec preije len v skupine (spolo
nosti), dotka sa jeho prkaz na pre
itie a rozvoj jednak konania smerom
k ostatnm lenom skupiny a jednak
sa tka nroku na sprvanie ostat
nch lenov voi nemu. Z toho vypl
va, e kad len skupiny pln sme
rom voi ostatnm lenom urit
spoloensk role a sasne oakva
plnenie konkrtnych spoloenskch
rol od ostatnch lenov skupiny voi
sebe. Jedinec naprklad pln spolo
ensk rolu otca a napa ju prime
ranou starostlivosou o vchovu det
a o ich duchovn potreby i materil16

ne zabezpeenie. Sasne oakva

a m nroky na plnenie spoloenskej
role svojich det a ostatnch lenov
rodiny voi sebe a ostatnm lenom
spolonosti. V tom istom zmysle m
spolonos nroky na plnenie spolo
enskej role lekra, uitea i strcu
verejnho poriadku.
Spoloensk role nie s vo svojej
podstatne nim inm ne shrnom
spoloenskch noriem, ktor upravu
j konanie jedinca voi inm na jed
nej strane, a s shrnom oakvan,
poiadaviek, nrokov jedinca na ko
nanie ostatnch voi nemu. Shrn
tchto normatvnych poiadaviek jed
nho k ostatnm a ostatnch voi jed
nmu, ako aj jednho voi druhmu,
vytvraj spoloensk sie vzahov
medzi jednotlivcami, ale aj skupina
mi, ktor mono nazva spoloenskou
normativitou. Jednotlivci s v rmci
skupiny spojen shrnom poiada
viek, noriem, oakvan, hodnt, kto
rch repektovanie a uplatovanie
zabezpeuje integritu spolonosti, jej
preitie a rozvoj, a tm aj integritu
jednotlivca, jeho preitie a rozvoj.
Skupina (spolonos) neme exis
tova a rozvja sa bez integrity, kto
r je zabezpeen hodnotami a nor
mativitou. Hodnoty a normy, ktor
ich vyjadruj a zabezpeuj, s tmelom, ktor dr skupinu (spolonos)
pospolu. Normativita je predpokla
dom integrity (skupiny) spolonosti
a spsobom uskutoovania potreby
socilneho ivota. Pravda, je vecou
skupiny (spolonosti), aby sa rozhod
la, ktor hodnoty a normy s pre jej
integritu, existenciu a rozvoj dlei
t, ktor normy integritu spolonosti
podporuj viac a ktor menej, pr
padne ktor mus kontrolova, kee
psobia v protismere a spolonos dezintegruj.
V spolonosti existuje pluralita
normatvnych systmov. Triedime
ich poda rznych kritri.

Potrebn stupe integrity spolo

nosti a ttu vytvra nielen normati
vita prva, ale aj normativita ne
prvnych normatvnych systmov,
naprklad morlnych i nboenskch
noriem. Integran funkcia prva
a neprvnych noriem kotv vo vyjad
ren a ochrane hodnt, ktor sa po
vauj za hodnoty charakteristick
a podstatn pre existenciu prslu
nho spoloenskho systmu. Prvne
i neprvne normy tieto hodnoty pro
strednctvom zkazov, prkazov a do
volen jednak vyjadruj a jednak ich
zabezpeuj stanovenm nsledkov,
ktor postihn toho, kto ich nere
pektuje.
lohou normatvnych systmov
v spolonosti, ktor vychdzaj
z hodnt spolonosti a ktor reguluj
sprvanie ud, je teda integrcia
skupiny (spolonosti), ktor si vya
duje jej existencia. Bez potrebnho
stupa integrcie by dolo k dezin
tegrcii, k rozpadu a napokon k zni
ku skupiny (spolonosti). Prvo a in
normatvne systmy integruj spolo
nos tm, e vyjadruj a chrnia
urit potreby a hodnoty, bez ktorch
nie je mon ich existencia, vvoj
a prosperita.

S p o l o e n s k zmluva
a obmedzenie slobody
Existencia noriem, pomocou kto
rch verejn ttna moc alebo in ve
rejn moc, ev. autorita uruje spr
vanie ud, obmedzuje prirodzen
slobodu kadho lena spolonosti.
Obmedzenie slobody je vak nevyh
nutn, lebo ivot jednotlivca v spolo
nosti je nutnosou.
Jednotlivci sa musia zriec asti
svojej prirodzenej slobody v prospech
verejnej moci, reprezentujcej skupi
nu, spolonos, ku ktorej p a t r i a
a v ktorej ij, aby zskali alebo

ochrnili hodnoty nevyhnutn na za

bezpeenie ich ivota, istoty, zdravia,
majetku a osobnho rozvoja, a tieto
im me poskytn alebo ich ochr
ni i zabezpei len verejn autorita.
Vaka tejto prvotnej spoloenskej
zmluve sa poda Kanta a inch auto
rov vetci jednotlivci i celok zriekaj
svojej slobody, aby slobodu znovuna
dobudli ako lenovia pospolitosti, n
roda, ttu.
Vznik a existenciu ttu ako naj
vznamnejej verejnej autority mono
zdvodni prve prirodzenou nutno
sou ivota v spolonosti spravovanej
verejnou mocou. Rozrenou teriou
v tejto oblasti je uenie o spoloenskej
zmluve, ktor vznikla v 18. storo
a ktor prijal o.i. aj Kant a v sasnos
ti Rawls. lenovia spoloenstva postu
puj verejnej autorite viu alebo me
niu as svojej prirodzenej slobody.
K transferu slobody jednotlivca na ve
rejn ttnu moc dochdza v dsledku:
a) nsilia, nsilnej uzurpcie slo
body,
b) dobrovonho postpenia asti
prirodzenej slobody jednotlivca
(jednotlivcov) verejnej autorite
na zklade spoloenskej zmlu
vy.
V podmienkach sasnosti je pro
ces tejto transformcie mon na z
klade uritho demokratickho po
s t u p u a repektovania princpov
medzinrodnho prva, medzinrod
nej bezpenosti a spoluprce, kto
rho vsledkom je stava a v irom
zmysle cel prvny systm. Aj sta
vu (prvny systm) mono z tohto
hadiska interpretova ako spoloen
sk zmluvu medzi obyvatestvom
s cieom zabezpei si svoje zujmy
a potreby pomocou verejnej ttnej
autority, ktor spravuje spolon ve
ci pospolitosti a m spsobilos vyd
va prvne normy a zabezpei ich
uplatovanie a repektovanie aj po
mocou ttneho dontenia.

V oboch prpadoch vznik tt ako

spoloenstvo ud integrovan nutno
sou socilneho ivota, a preto aj nut
nosou existencie verejnej ttnej
moci, urujcej sprvanie ud pomo
cou prva.
Km v prvom prpade vznik spo
loenstvo neslobodnch ud, prpad
ne slobodnch a neslobodnch ud,
v druhom prpade vznik spoloen
stvo slobodnch ud. lenovia spolo
nosti uzavreli spoloensk zmluvu,
na zklade ktorej postupuj as svo
jej zvrchovanej slobody celku, verej
nej autorite (ttu), vmenou za
ochranu slobody, ktor si ponechali,
a tie vmenou za bezpenos, ochra
nu ivota, majetku i in hodnoty, kto
r sa verejn a u t o r i t a zaviazala
ochraova na zklade prva. Spolo
ensk zmluva je vlastne v moder
nom chpan stavou, v ktorej s za
kotven prva a povinnosti obidvoch
strn, tj. verejnej ttnej moci na jed
nej strane a obanov ttu na strane
druhej.

SPOLOENSK HODNOTY
A NORMY
Obe cesty vzniku ttu a urova
nia sprvania spolonosti pomocou
prvnych noriem, ktor nevyluuj
in prstupy k vzniku ttnej orga
nizcie spolonosti, vychdzaj
po prv, z mimoradne dleitej
hodnoty udskho ivota.
V prpade vzniku ttu a jeho pra
vidiel uzurpciou moci prevyuje
hodnota neistho a holho ivota u
d hodnotu ich slobody;
po druh, jedna i druh cesta ku
vzniku ttu a prva vychdzaj
z potreby socilneho ivota, ktor sa
vo vvoji civilizci pretransformova
la na spoloensk hodnotu;
po tretie, vznik ttu spoloenskou
18

zmluvou m jednotlivcom zabezpei

aj in spoloensk hodnoty, ktor sa
tradine spjaj so spoloenskou
normativitou, najm s existenciou
prva. K tmto hodnotm patr spra
vodlivos, sloboda, rovnos, slunos,
istota a in hodnoty.
Spolonos a jednotlivci prisudzu
j rozmanitm procesom a javom
spoloenskho, nrodnho, ttno
politickho, morlneho i prvneho
ivota urit vznam a hodnotu.
S existenciou prva sa oddvna sp
ja hodnota spravodlivosti.
O zkom vzahu prva a hodnoty
spravodlivosti lapidrne sved sku
tonos, e v mnohch ttoch sveta
sa ttne orgny so sdnou prvomo
cou nazvaj justinmi orgnmi i
jednoducho justciou. Justitia bola
rmskou bohyou spravodlivosti.
Stvrovala sa a zobrazovala so za
viazanmi oami. Me v jej pravej ru
ke bol symbolom t r e s t a n i a . Na
vhach, ktor drala v avej ruke,
spravodlivo vila vinu a nevinu.
loha a postavenie bostiev spra
vodlivosti boli vemi dleit aj
v grckej mytolgii. Diovi (Zeus), kto
r dozeral na zkony udsk, rodinu
a tt, slili Temis, Dik a Nemesis,
trestajca zloiny a spupnos. Atri
btom Dik bol me, a bohya spra
vodlivosti Temis bdela nad poriad
kom v prrode i udskom ivote.
Vznamn rmsky prvnik Ulpianus napsal, e jurisprudencia (prv
na veda) je n u k a o spravodlivom
a nespravodlivom (iusti atque iniusti
scientia) a rovnako znmy prvnik
Celsus je autorom vroku, e prvo
je umenm dobra a spravodlivosti
(ius est ars boni et aequi).
Hodnoty rmskej spolonosti vy
jadruje tie iroko znma prvna ve
ta, ktor vyslovil prvnik Ulpianus:
Prvne pravidl s tieto: Cestne i,
druhmu nekodi a kadmu da, o
mu patr (luris praecepta haec sunt:

honeste vivere, alterum non leadere,

suum cuique tribuere). Rmska prv
na doktrna dospela tie k nzoru, e
spravodlivos nemono docieli ne
rozvnym uplatovanm zkonov,
kee osi tak vedie len k bezprviu
(summum ius summa iniuria), e po
zna zkony neznamen pozna slo
v, ale predovetkm ich vznam.
V podmienkach spoloenskho i
vota nadobdaj hodnoty regulujci
vznam a orientuj spolonos, sku
piny a jednotlivcov v ich rozhodovan,
innosti, konan. Mnoh hodnoty pl
nia funkciu cieov uritej spolonosti,
ako aj ttnopolitickej innosti a ide
lov v ivote ud.
Veda, ktor sa zaober hodnotami
a hodnotenm, sa nazva axiolgia.
Tvor sas filozofie. Kee prvo
vyjadruje mnoh spoloensk hodno
ty, odvodnene sa hovor o prvnej
axiolgii alebo o axiologickch pro
blmoch prva.
V celom doterajom historickom
vvoji sa stretvame s tm, e vetky
spolonosti si vytvraj urit sys
tm, sstavu hodnt. Hodnoty s
v danej sstave hierarchicky uspo
riadan, take vytvraj stupnicu
alebo tzv. rebrek hodnt. Na jeho
najvyom stupni je, povedzme, hod
nota osobnej slobody alebo vlastenec
tva, hodnota zdravia, bezpenosti
alebo hodnota pokory a neodporovania zlu nsilm, prpadne hodnota
a moc peaz i majetku.
Hierarchia hodnt uritej spolo
nosti sa vyvja. Na zmeny v hierarchii
a truktre hodnt vplvaj rozmani
t initele ivota. Vek Britnia bola
niekedy znma hodnotami, ku kto
rm patrilo fair play, social responsibility, charity a tie community spirit.
Ich opakom je nielen foul play, nezod
povednos, ale aj krutos, bezcitnos
a egoizmus. Zodpovednos, charita i
solidarita vyjadrovali pripravenos
t a k m e r kadho pomha inmu
19

v ndzi. Vskum zo zaiatku devde

siatych rokov vak ukzal, e k povin
nosti pomha inm, ktor sa ocitn
v akostiach, sa vo Vekej Britnii,
ako aj v inch krajinch prihlsilo
podstatne menej ud ako v minulosti.
Hodnoty delme poda rozmani
tch kritri; naprklad na hodnoty
mravn, kultrne, ekonomick, poli
tick a in. Kad hodnota m svoj
hodnotov protiklad, antipl, napr
klad pravda lo, statonos zba
belos.
Hodnoty sa v niektorch prpa
doch oznauj vrazom dobro".
V predstavch spolonosti a jed
notlivca o spravodlivosti vystupuje
prvo spravidla ako dobro" a neraz
ako vysok mravn hodnota, ktor
zvyajne formuje a stri spoloensk
mravnos a integritu spolonosti.
Hodnoty prinleia do kultry da
nej spolonosti. Jej lenovia maj cel
rad spolonch hodnt, ktor upevu
j jej jednotu, sdrnos a integritu.
Prvorad vznam maj udsk
hodnoty, ktor s humanitnmi ide
lmi a hodnotami udskho ivota.
Ide o hodnoty kadho loveka
a vetkch ud bez rozdielu miesta
ich ivota v Eurpe, Amerike, zii,
Ocenii i Afrike. Patr k nim najm
hodnota ivota a dstojnosti loveka,
jeho slobody a rovnosti. Ideov pred
stavite grckej demokracie Prtagors, ktor il asi v r. 485 p. n. L, ju
vyjadril v spise Althei (Pravda)
takto: Mierou vetkch vec je lovek,
jestvujcich, e s, a nejestvujcich,
e nie s. Po tragickch nsledkoch
druhej svetovej vojny sa demokratic
k tty sveta nanovo alebo s vou
intezitou prihlsili k hodnotm ud
skch prv.
Od skonenia druhej svetovej vojny
a do rozpadu komunizmu bolo v Eu
rpe i na celom svete dos dvodov na
tvrdenie i vieru, e aspo ist as
udskch prv vyjadrench najm

Veobecnou deklarciou udskch

prv (1948), ako aj Medzinrodnm
paktom o hospodrskych, socilnych
a kultrnych prvach (1966) i Medzi
nrodnm paktom o obianskych
a politickch prvach (1966) by mala
tvori sas hodnt kadej spolo
nosti a civilizcie bez ohadu na jej
tradcie, dominantn nboensk vy
znanie populcie a in prvky prslu
nho sociokultrneho systmu. Roz
pad Sovietskeho zvzu i S F R J
a nsledn loklne vojny poukzali
naopak na konflikt hodnt a noriem.
Z emprie konfliktu hodnt a noriem
vzila znma teria konfliktov sas
nosti i budcnosti vrtane tretej sve
tovej vojny. Jej autorom je Samuel
Huntington, ktor ponkol paradigmu prin viny svetovch konflik
tov budcnosti. Hlavnm zdrojom
konfliktov maj by nie hospodrske
zujmy i ideolgia krajn, ale rozdie
ly civilizci, rznos hodnt a kultr,
konflikty medzi nrodmi alebo asa
mi nrodov, ktor prinleia k rz
nym civilizcim, a preto s aj vy
znavami osobitnch hodnotovch
systmov. Huntington pozn civiliz
ciu zpadn, konfucinsku, islam
sk, japonsk, hinduistick, slovansko-pravoslvnu, latinskoamerick
a africk. Problm je o.i. v tom, e Z
pad vytvra prostrednctvom medzi
nrodnch intitci normy pre ostat
n svet, ktor predstavuje viac ako
8 0 % populcie. Zpad v skutonosti
vyuva medzinrodn intitcie, vo
jensk silu a ekonomick zdroje k ta
kej sprve sveta, ktor udriava z
padn nadvldu, ochrauje zujmy
Zpadu a presadzuje zpadn politic
k a ekonomick hodnoty (HUN
TINGTON, 22n). Poda Huntingtona
tty stanovuj svoje zujmy a ciele
v civilizanch hodnotch a v zujme
ich presadzovania sa spjaj do zo
skupen, ktor tie spaj civiliza
n kritri. Odmieta nieo tak ako

20

da o antikoncepcii. Nboensk mo
rlka dnes el v tejto oblasti zaa
kvacej skke. Vyvolala ju expanzia
AIDS a jej zhubn nsledky na popu
lcii, ktorm je mon eli prevenci
ou spojenou s antikoncepciou.
Inm prkladom je vzva" monogamnmu manelstvu mua a eny,
ktor sa spravidla spja so zaloenm
rodiny, a t je pod ochranou zkona.
Oproti tomu stoja pokusy homose
xulnych spolkov a dvojc legalizova
svoj vzah v trvalom spoluit, ktor
by malo vykazova vetky prvne atri
bty manelstva vrtane uplatnenia
prslunch ustanoven dediskho
prva, prvnej ochrany spolone nado
budnutho majetku i rozvodovho ko
nania a monosti osvojenia det homo
sexulnymi manelmi." Tejto snahe
vylo v strety Dnsko r. 1989, Nrsko
r. 1993 a vdsko r. 1994, ke prijali
normy, ktor zrovnoprvuj homose
xulne dvojice a zavdzaj registered
partnerships, avak nepriznvaj im
prvo osvoji diea ani monos ume
lho oplodnenia. Proti tomu stoja
a mu st opozin postoje nositeov
odlinch nzorov na morlku spolo
nosti.

PRVO A NEPRVNE
NORMATVNE SYSTMY
Vieme u, e spoloensk normativita je spojen s existenciou tak
prvneho systmu, ako aj neprv
nych systmov regulcie sprvania
ud. Poiadavky neprvnych norma
tvnych systmov s vo vej i
menej miere v slade alebo v ne
slade s poiadavkami prva.
Naprklad zkony niektorch t
tov vrtane nho nezakazuj umel
preruenie archavosti, avak nbo
ensk a morlne normy tchto spo
lonost mu hodnoti iados o pre
ruenie archavosti, ako aj sm
medicnsky zkrok lekra negatvne
a jednoznane ho morlne odsdi.
Kresansk morlka v zsade tie
odmieta rozvod manelov. Modern
prvny systm vak nekladie rozvo
du v niektorch prpadoch nijak
vie prekky. To ist mono pove

Znme je aj to, e na nemocni

nch lkach s umelo vyivovan aj
mlad pacienti, ktorch mozgov
funkcie s znien, a ktor sa poda
vetkho u nikdy neprebudia. Ich
rodiny iadaj prstroje odpoji. Le
krom vak v takomto prpade hroz
sthanie pre trestn in vrady. Sta
rostlivos o pacientov v tzv. vegeta
tvnom stave stoj obrovsk peniaze.
Nielen tento dvod vedie mnohch
odbornkov k nzoru, e lekri by
mali bra vne iadosti nevylieite
ne chorch pacientov a ich rodn
o ukonenie ivota trpiacich, e tt
m legalizova eutanziu. Pravda,
nemocnice by potom nielen lieili.
Prkladom liberlnej legislatvy
na tomto poli je Holandsko, ktor,
21

22

HODNOTA ROVNOSTI
VPRVE
Rovnos, spolone so slobodou
a spravodlivosou, patr k najvznam
nejm hodnotm, ktor vyjadruje
a ochrauje modern prvo. Heslo
rovnosti asto znelo v revolunom
i evolunom vvoji sveta a Eurpy.
Mocensk elita 18. storoia nemo
hla pochopi otzku obianskej slobo
dy a rovnosti obanov z pozcie pod
danho a neskr obana. Preto si
udovt XVI. da 14. jla 1789, v de
dobytia pevnostnej vznice Bastilly,
vraj urobil do svojho dennka nasle
dujci zznam: "Utorok 14. ni." Ke
v noci zo 14. na 15. jla videl, e si
tucia je naozaj vna, optal sa voj
vodu La Rouchefoucauld-Liancourta:
"Je to vzbura?" Vojvoda mu odpove
dal rovnako znmymi slovami: "Nie,
sir, je to revolcia."
Idey rovnosti a zvrchovanosti udu
s mylienkami, ktor revolune
zmenili svet. Deklarcia prv love
ka a obana z r. 1789 vyjadrila rovno
prvnos obanov nasledovne: Vet
ci obania maj prvo zastova sa
osobne alebo prostrednctvom svojich
zstupcov na jeho tvorbe. Zkon je
rovnak pre vetkch, i u poskytu
je ochranu alebo trest. Vetci oba
nia s si pred nm rovn, maj rov
nak prstup ku vetkm verejnm
hodnostiam, miestam a verejnm
zamestnaniam poda svojich schop
nost a len poda rozdielov, ktor
vyplvaj z ich cnost a nadania."
Deklarcia bola prvm dokumentom
tohto druhu, ktor zakotvil nielen
prirodzen slobodu loveka, ale aj
princp rovnoprvnosti. stava Spo
jench ttov je sce o dva roky star
ia, ale prvch desa dodatkov k nej,
ktor sa tkaj prv a slobd oba
nov, nadobudlo innos a v r. 1791
(Bili
ofRights).
Rovnos znamen, e udia s si

23

ovania ako nerovnos prjmov, spo

treby, nerovnos v oblasti trvenia
vonho asu a pod. V sasnosti je
spoloensky citliv najm nerovnos
v oblasti zdravotnej starostlivosti
a vzdelania, ktor sa vak v liberalistickch spolonostiach, osobitne
v Spojench ttoch, neraz chpe ako
vraz slobodnej voby nema nemo
censk poistenie alebo nema prstup
na prestne univerzity, ktor zabez
peuj spen kariru a prosperitu.
Spolonos sa vak mus rozhod
n aj prostrednctvom politickej
slobody a politickej rovnosti, ktor
zabezpeuje rovnos politickch sub
jektov a von hru politickch sl,
v akom vzahu bude v danej spolo
nosti hodnota rovnosti k hodnote slo
body a naopak.
Idel socilnej rovnosti, pochope
n ako aksi celospoloensk cie,
viedol takmer bez vnimky k centra
lizcii ttnej moci a k nslednej lik
vidcii slobody a prvneho ttu.
Friedrich August von Hayek (18991991), znmy predstavite liberaliz
mu, ktor dva prednos slobode
pred rovnosou a vznam rovnosti vi
d najm v jej vzahu k prvu, o tom
napsal: Prve panstvo zkona,
v zmysle panstva formlneho zkona
a neexistencie zkonnch privilgi
uritch ud vybratch verejnou au
toritou, chrni rovnos pred zko
nom, ktor je opakom svojvonej vl
dy. Nevyhnutnm a len zdanlivo
paradoxnm dsledkom toho je, e
formlna rovnos pred zkonom je
v rozpore a v skutonosti je nezlui
ten s akoukovek innosou vldy,
ktor vedome smeruje k materilnej
rovnosti rznych ud, a e akkovek
politika, priamo smerujca k idelu
spravodlivosti v rozdeovan, mus
nevyhnutne vies k detrukcii pan
stva zkona. Aby sa dosiahol rovna
k vsledok pre rznych ud, treba
zachdza s nimi rzne. Dokonca

rovn ako udsk bytosti. To nevylu

uje prirodzen nerovnos determi
novan naprklad biologicky. Pod
statn je vak rovnos jednotlivca
ako lena spolonosti vrtane jeho
rovnosti pred zkonom. Rovnos je
znakom demokracie, ale dobre uspo
riadan, mienil Montesquieu. V pod
mienkach rovnosti s si udia rovn
pred zkonom, maj rovnak prva
a slobody a maj tie rovnak prvo
na prvnu ochranu, bez ohadu na
akkovek rozdiely poda:
a) rasy,
b) farby pleti,
c) pohlavia,
d) jazyka,
e) nboenstva,
f) politickho alebo inho pre
svedenia,
g) nrodnostnho alebo inho p
vodu,
h) majetku,
i) rodu
j) alebo inho postavenia.
Rovnos v prve sa m prejavova
tak v oblasti tvorby prva, ako aj pri
jeho realizcii. Uprednostovanie ur
itch osb alebo skupn v prvnych
dokumentoch je dnes v kultrnom
svete a civilizovanej spolonosti podistm raritou. Akceptuje sa iba tzv.
reverse discrimination, ktor spova
vo favorizcii menn. Dvod sa, e
priznanie tzv. nadprv meninm,
ie preferennho zaobchdzania
spolu so zkazom diskrimincie, vy
rovnva nedostatok prleitost ud,
ktor patria k meninm, v porovna
n s vinou danej spolonosti.
tty, ktor sa hlsia k demokra
cii, odmietaj nerovnos. Napriek
tomu aj dnes existuj skryt formy
diskrimincie, ktor s neraz vsled
kom nerovnakch socilnych mo
nost a anc. Socilna rovnos alebo
nerovnos sa prejavuje v materilnej
oblasti, v oblasti vlastnctva a rozde
24

mono kontatova, e ak m pan

stvo zkona psobi efektvne, je
dleitejie, aby sa existujce pravid
lo vdy aplikovalo bez vnimiek, ne
to, o ak pravidlo vlastne ide. asto
je obsah pravidla menej dleit, po
kia ho pouvame veobecne. Vr
me sa k nmu skoriemu prkladu:
nezle na tom, i jazdme po vozov
ke vetci rovnako. Podstatn je, e
pravidlo nm umouje sprvne
predvda sprvanie ostatnch ud,
pretoe je aplikovan na vetky pr
pady, dokonca aj vtedy ke mme
pocit, e je to nespravodliv" (HAYEK, 72).

liv rozdeli prve poda zsluhy

kadho lena spolonosti primerane
kvalite a kvantite hodnt (dobra),
ktor kad jednotlivec odovzdva
spolonosti. ie v dsledku komparovania a reciprocity treba tm, kto
r odovzdali viac, da viac ne tm,
ktor odovzdali v porovnan s nimi
menej, a tm, ktor odovzdali to ist,
treba rozdeli hodnoty rovnako, a na
pokon tm, ktor neodovzdali ni, nie
je mon da nieo.
Socilna spravodlivos
Spsob distribcie dobra a zla m
okrem reciprocity sledova aj urit
zsady, ktor kotvia v hodnote love
ka a udskho ivota vbec. Napr
klad poiadavka minimlneho blaho
bytu pre kadho lena spolonosti
sleduje koncepciu zsadn" a nie
koncepciu reciprocity". Kad m
uva minimlny blahobyt bez oha
du na podiel dobra, ktor odovzdal
spolonosti.
Socilna spravodlivos ako socia
listick mylienka vychdza z pred
stavy, e rozdiely medzi jedincami nie
s prejavom rozdielov v ich schopnos
tiach, ale s produktom spolonosti".
Kresansk koncepcia socilnej spra
vodlivosti pramen z odlinej koncep
cie rozdeovania v spolonosti a preja
vuje sa v takch hodnotch, ako je
solidarita, charita a scit.
Rovnos je zkladnou hodnotou so
cializmu. Naopak, zkladnou hodno
tou liberalizmu je sloboda, a preto aj
rovnos prleitost. Poda liberalizmu
sa udia rodia s odlinmi schopnosa
mi a nadanm. Maj by odmeovan
poda toho, o skutone doku, poda
svojho vkonu a schopnosti. Poda li
beralizmu hodnota rovnosti spova
v tom, e vetci udia s si rovn pred
zkonom a maj rovnak morlnu
hodnotu a, samozrejme, maj ma rov-

PRVO A SPRAVODLIVOS
Je veobecne znme, e spravodli
vos je uritm idelom, ako m spo
lonos rozdeova to, omu sa veo
becne pripisuje hodnota dobra alebo
naopak zla, ako rozdeova bohat
stvo, tituly, rady alebo naopak, ako
rozdeova zlo, tj. tresty, bremen,
ndzu i boles. Spravodlivos je ide
l, ktor sa dotka rozdeovania do
bra a zla na zklade uritho princ
pu rovnosti a idel, ktor sa dotka
vzahov medzi jednotlivcom a spolo
nosou na jednej strane a vzahov
medzi jednotlivcami navzjom na
strane druhej. Ide o reciprocitu, vz
jomnos, vyadujcu si komparciu,
pretoe o spravodlivosti alebo ne
spravodlivosti hovorme vtedy, ke
vychdzame z porovnvania recipro
city minimlne dvoch ud.
Hodnoty (dobro) s v spolonosti
limitovan. Nie s nekonen a nevy
erpaten. Pri ich rozdeovan nie je
mon a ani by nebolo sprvne chcie
uspokoji vetkch len preto, e ka
d z lenov spolonosti po tchto hod
notch ti a je spsobil ich uva.
Naopak, hodnoty (dobro) je spravod
25

nak spoloensk ance (HEYWOOD,

100).
V ttoch, v ktorch sa presadila
zsadn" koncepcia spravodlivosti,
a teda hodnota minimlneho blaho
bytu spolu so socilnym ttom, sa
vak stle had odpove na otzku
limitov socilnej spravodlivosti. Zvy
ovanie socilnych dvok, podpr
a inch foriem socilnej starostlivos
ti ttu a vbec vdavkov na verejn
ely, sa neme dosiahnu inak ako
len zvyovanm daovho zaaenia
obanov, ktor maj vyie prjmy
v dsledku svojich schopnost, nada
nia a vysokho vkonu a usilovnosti.

kladn medzinrodn dokumenty

patr na tomto poli Medzinrodn
pakt o hospodrskych, socilnych
a kultrnych prvach (1966), ako aj
Eurpska socilna charta, podpsan
r. 1961 a odvtedy dvakrt novelizova
n (1988, 1991). Eurpska socilna
charta predstavuje vysok a kom
plexn tandard socilnej spravodli
vosti. Dotka sa otzok prce, jej
podmienok, odmeovania, prpravy
na povolanie, ako aj zamestnanosti,
odborovch prv, ochrany ien, det
a rodiny, prva socilneho zabez
peenia a prva na socilnu a zdra
votn pomoc, ako aj prva prisaho
valcov a zahraninch pracovnkov.

V rovnostrskych tradcich komu

nizmu m socilna rovnos aj u ns
stle vznamn podporu verejnosti.
Podobne aj v inch transformujcich
sa krajinch, kde je podpora verej
nosti ete vyia. Verejnos m odpor
k vysokej diferencicii v prjmoch. Jej
negatvny postoj pramen z nedvery
k monosti zska majetok a vysok
prjmy nadanm, osobnmi vlastno
sami a vysokm pracovnm vko
nom bu vbec, alebo aspo v tdiu
transformcie. Skr sa ver, e vyso
k prjmy s vsledkom legalizova
nch krde v privatizcii, negatv
neho podnikania, ktor nevytvra
pre krajinu hodnoty, ako aj platkr
stva a zloinu. Zdvodovanie vyso
kch prjmov zloinom a nepoctivo
sou dva mravn" zmysel apatii,
neschopnosti, ev. nekompetentnosti,
zvisti a lenivosti.

Leglna a etick spravodlivos

Aristoteles vo svojej znmej knihe
Etika Nikomachova napsal, e
o spravodlivosti a nespravodlivosti sa
hovor vo viacerch vznamoch
(ARISTOTELES, 1129 a), e jestvuje
niekoko spravodlivost (ARISTOTELES.1130 b).
Poda neho za nespravodlivho
mono oznai toho, kto nedb na z
kony. alej toho, kto si nrokuje ma
viac. Napokon toho, kto nedb na
obiansku rovnos. Aristoteles v tom
to duchu vah rozoznva spravodli
vos, ktor mono nazva spravodli
vos etick a spravodlivos leglna
a alej spravodlivos, ktor pomeno
val spravodlivos rozdeujca na jed
nej strane a spravodlivos vyrovn
vajca na strane druhej.
Leglna spravodlivos je spravodli
vos na zklade prva a poda prva.
Je to spravodlivos toton s prvom,
jeho poiadavkami. Ak v konkrtnom
prpade sdneho konania bol vynese
n rozsudok na zklade nedostato
nho dokazovania a nesprvneho
zistenia objektvnej i materilnej
pravdy, hovorme, e toto rozhodnutie

Poiadavky socilnej spravodlivos

ti mu degenerova a na rovnos
aldkov". Socilna rovnos v racio
nlnom chpan vak predstavuje
vchodisko na vyrovnvanie a pred
chdzanie socilnym rozdielom
medzi lenmi spolonosti. Je profilu
jcim prvkom programu socilnode
mokratickch strn a v sasnosti
tvor organick sas dokumentov
zkladnch prv a slobd. Medzi z
26

je protiprvne, to znamen nespra

vodliv. Prkladom leglnej nespra
vodlivosti s justin omyly a mnoh
justin procesy zaloen na cieavedomo vypracovanch dkazoch a kri
vch obvineniach s cieom zbavi sa
nepohodlnch, najastejie politic
kch protivnkov zdanlivo riadnou,
zkonnou cestou.
Poiadavky leglnej spravodlivosti
s toton s prkazmi platnho pr
va, take vychdzaj z pozcie de lge
lata, ie z hadiska platnho prva,
tj. toho, o m by poda platnho
prva.
Poiadavky prinleiace k etickej
spravodlivosti, na rozdiel od poiada
viek leglnej spravodlivosti, s ulo
en v spoloenskch predstavch
o spravodlivosti, rovnosti, slobode,
slunosti, solidarite, charite a pod.
Poaduj zmenu platnho prva
a vychdzaj z pozcie de lge ferenda, ie z hadiska prijatia novho
zkona alebo novelizcie platnho
zkona, tj. toho, o by malo by. Vy
vjaj sa dynamicky, v slade s vvo
jom spoloenskch vzahov. Tm sa
nevyhnutne odliuj od platnho
prva, a preto aj od leglnej spravod
livosti. Z toho je zrejm, ak je dlei
t odliova leglnu spravodlivos od
etickej spravodlivosti.
Prvne systmy mnohch ttov
obsahuj osobitn ustanovenia, ktor
umouj, aby v uritch prpadoch,
na zklade leglnej spravodlivosti sa
uplatovala etick spravodlivos. Tej
to monosti sa hovor slunos v pr
ve a prvne normy, ktor ju upravuj
a umouj, sa nazvaj ekvitlne
prvo. Najvznamnejou formou ekvitlneho prva s dobr mravy.
V alom vklade sa objasuje ich
podstata a funkcia. Protiplom ekvitlneho prva je striktn prvo (ius
strictum). Ide o to, e striktn prvne
normy s nepovon, km ekvitlne
prvne normy dvaj sdu alebo in
27

mu ttnemu orgnu monos pri

hliadnu na pecifickos konkrtneho
prpadu a odstrni tvrdos uplatne
nia prva.
Rozdeujca a vyrovnvajca
spravodlivos
Okrem leglnej a etickej spravodli
vosti sa v prve uplatuje spravodli
vos aj z hadiska rovnho a rovno
prvneho vyrovnvania a rozdeovania
prv a povinnost v prvnych vza
hoch.
Rozdeujca spravodlivos uruje,
ako rozdeova prva, ako aj povin
nosti medzi rovnoprvne subjekty
prva tak, aby za rovnakch podmie
nok jedni nemali viac prv alebo viac
povinnost ako in, ktor by preto ma
li menej prv alebo menej povinnos
t, prpadne, aby jedni nemali viac
prv a menej povinnost ako in, kto
r by mali preto menej prv a viac
povinnost.
Vyrovnvajca spravodlivos, kto
r upravuje vzjomn vzahy subjek
tov predovetkm v konkrtnych
prvnych vzahoch, uruje obsah
a spsob, na zklade ktorho sa sub
jekty prvnych vzahov vyrovnvaj
za dobro (zlo) poskytnut (spsobe
n) v tchto prvnych vzahoch.
V prvnych vzahoch vystupuje
rozdeujca a vyrovnvajca spra
vodlivos bu spolone, km na nie
ktor prvne vzahy je mon uplat
ni bu jedno alebo druh stanovisko.
Je zrejm, e tam, kde treba uplatni
obe stanovisk, nemono nastoli
spravodlivos vylenm jednho
z nich. Poiadavky rozdeujcej a vy
rovnvajcej spravodlivosti s orga
nickou sasou realizcie prva, re
imu ukladania trestov, rozsahu
nhrady spsobenej kody a pod.
Rozdeujca spravodlivos si na
prklad iada, aby dva prpady trest-

pade, ak uloen trest vo vzahu

k spsobenmu zlu by bol neprimera
n, neekvivalentn, bu vemi prs
ny, alebo benevolentn, a to nielen
z hadiska leglnej, ale prpadne aj
etickej spravodlivosti. Poruenm ek
vivalencie vznik in zlo, tentoraz
spsoben ttnym orgnom, ktor
m by spravodlivo odinen, vyrov
nan nhradou kody a eventulne
aj aplikciou ekvivalentnej represv
nej sankcie voi ttu.

nej innosti, ku ktorm dolo za rov

nakch podmienok, a ktor vykazuj
zhodn objektvnu a subjektvnu
strnku, boli kvalifikovan a hodno
ten rovnakm spsobom, ktor by
sa finlne prejavil v rovnakom druhu
a vke trestu pre obidvoch obalo
vanch. Uplatni tento princp bez
ohadu na osobitosti objektvnej
a subjektvnej strnky trestnho i
nu me vak na druhej strane vies
k nespravodlivosti. Tu u mus na
stpi vyrovnvajca spravodlivos.
Vyrovnvajca spravodlivos bola
v dvnej minulosti postaven na
princpe tlie, odplaty rovnakho rov
nakm, ie prostrednctvom zsady
oko za oko, zub za zub". V prve do
minovali trestn sankcie, take aj
koda v obianskoprvnom zmysle sa
odplcala, vyrovnvala trestom. V
vojom sa trestn sankcie zaali apli
kova tak, aby sa uloenm trestom
vyrovnala koda pokodenmu, ktor
vznikla protiprvnym konanm. V d
sledku postupnej emancipcie ob
ianskoprvnej zodpovednosti od
trestnej zodpovednosti sa zlo spsobe
n v obianskoprvnych vzahoch u
nevyrovnva represvnymi sankcia
mi, ale sa vyrovnva takmer vlune
reparatvnymi, retitunmi a satisfaknmi sankciami. Za podmienky,
e oban spsob inmu obanovi ko
du (zlo), je povinn ju nahradi, t.j.
poskytn dobro, ktor v dsledku
protiprvneho konania (zla) bolo po
kodenmu odat. Zklad vyrovn
vajcej spravodlivosti je teda v kore
lcii spravodlivo rozdelench prv
a povinnost a v prpade ich nere
pektovania v realizcii sankci, kto
r s ekvivalentom spsobenho zla,
zaloenho poruenm prva. Vyrov
nvajca spravodlivos sa preto naz
va aj ekvivalentnou spravodlivosou
a vyjadruje ju o.i. retributvna teria
trestania.

PRVO A MORLKA.
CIVILN NEPOSLUNOS
A PRVO NA ODPOR
Tradcia vzahov medzi prvom
a morlkou m svoje vchodisk u
v staroveku; u vtedy sa vytvorili z
klady duality prirodzenho prva
a pozitvneho prva. Poda Aristotela
existuj princpy prirodzenho prva
alebo prirodzenej spravodlivosti (fysei dikaion), ktor s univerzlne
a nezvisl od mienky ud. Podistm
tchto zsad a veky trvajceho po
riadku, ktor kotv v mravoch spolo
nosti, sa dovolvala Antigna. Spravujc sa mravom, nerepektovala
prvny prkaz tbskeho kra Krena, ktor zakzal pochova jej brata
Polyneika ako nepriatea vlasti. Za
nerepektovanie prva bola potresta
n zamurovanm zaiva do skalnej
hrobky, kde si vzala ivot.
Konflikt medzi Krenom a Antignou je dodnes modelom rozporu pr
kazov prva a morlky a irie , kon
fliktu dvoch povinnost.
Prirodzen prvo tvorilo dleit
sas ivota spolonosti 17. a 18. sto
roia. V interpretcii Grotia a Puffendorfa sa dokonca prednalo spo
lu s rmskym a kanonickm prvom
na eurpskych univerzitch. Rene
sanciu vzahu prva a morlky

Nespravodlivos nastupuje v pr
28

a tm aj pozitvneho a prirodzenho
prva prinieslo optovne a 20. sto
roie prostrednctvom Norimber
skho procesu. Avak ete predtm
otvoril nov kapitolu vzahov prva
a morlky Gndh. Pre Mahtma
Gndhho boli nespoluprca s Brit
mi, ako aj nensilie zkladn sasti
jeho hnutia a filozofie, ktor o.i. vy
loil v znmom lnku Doktrna
mea v r. 1920.
Pe sa tam naprklad: Nensilie
je zkonom udskho rodu, ako je n
silie zkonom sveta zvierat... Nensi
lie znamen neustle utrpenie. Ne
znamen to skloni sa pokorne pred
tm, kto pcha zlo, ale vyaduje to
postavi vetku silu svojej due proti
vli tyrana. Jednotlivec, ktor kon
v slade s tmto zkonom, me vy
hlsi vojnu vetkej moci nespravod
livej re, me zachrni svoju es,
svoje nboenstvo a svoju duu, sp
sobi pd alebo obrodu re."
V esdesiatych rokoch jeho my
lienku pasvnej rezistencie, nensilia, ale aj priamej akcie oivil Martin
Luther King Jr. V znmom liste
z Birminghamskho vzenia napsal
v aprli 1963, e akkovek prvo,
ktor degraduje udsk osobnos, je
nespravodliv, a v jednote s Gndhm zdraznil, e je nesprvne poui
nemorlne prostriedky na dosiahnu
tie morlnych cieov.
Modern problematika vzahu
prva a morlky sa zana otzkou
rozdielneho definovania prva prirodzenoprvnou teriou a prvnym po
zitivizmom.
Prvny pozitivizmus trv na sepa
rcii prva a morlky a zastva nzor,
e aj nespravodliv vldy (a zkony)
s vldami na zklade platnch zko
nov. Zlovonos nacistickch alebo bolevickch zkonov, ktor zaviedli kr
vav ttny teror, nie je dvodom ich
neplatnosti, i ke autoritatvny sys
tm me produkova natoko ex

trmne nespravodliv zkony, ktor si

nemu nevyadova rezistenciu.
Jusnaturalistick koncepcia za
stva naopak stanovisko, e otzka,
o m by poda prva a o by malo
by poda prva, nie s oddelen, ale
naopak spojen otzky. So zreteom
na nacistick prvo zastva teda jusnaturalizmus stanovisko, e toto pr
vo pozostvalo zo zkonov, ktor boli
extrmne, privemi nespravodliv na
to, aby nadobudli atribt platnosti,
aby boli platnm prvom, ktor sa
vyznauje veobecnou zvznosou.
kola prirodzenho prva odkazuje
toti pri definovan prva na jeho
morlnos. Niektor radiklne prdy
odmietaj uzna za platn prvo
shrn prvnych noriem ttu, ktor
nevyjadruje poadovan morlny ob
sah. Tm poda tejto koncepcie vzni
k mravn dvod rezistencie, nere
pektovania nespravodlivho" prva
ttu rozmanitmi, najm nensil
nmi prostriedkami civilnej neposlunosti, prostrednctvom individul
nej alebo kolektvnej akcie. Obidve
cesty nali uplatnenie naprklad pri
odmietan povolvacch rozkazov se
veroamerickmi brancami poas voj
ny vo Vietname. Civiln neposlunos je poruenm prva.
Od civilnej neposlunosti, ktor je
poruenm prva, je potrebn odli
prvo na odpor.
Prvo odporu (ius resistendi) vy
jadrilo naprklad Vyhlsenie nezvis
losti v r. 1776 takto: Povaujeme za
nevyvrtiten pravdy, e udia maj
neodaten prva, ako je prvo na
ivot, slobodu a budovanie osobnho
astia a e na zabezpeenie tchto
prv si udia ustanovuj vldy, odvo
dzujce svoju oprvnen moc od
shlasu tch, ktorm vldnu. Lene
kedykovek zane niektor vlda
tmto cieom preka, m ud prvo
ju zmeni alebo odstrni a ustanovi
nov vldu, ktor bude zaloen na
29

zsadch a bude ma prvomoci, kto

r ud uzn za najvhodnejie na zais
tenie svojej bezpenosti a astia."
Prvo na odpor v pecifickej forme
vyjadruje tie stava Slovenskej re
publiky (Rmik . 1-1).
RMIK . 1-1 Prvo na odpor v

Prvu odporu oponoval o. i. Kant,

ktor dvodil, e nijak zriadenie nie
je mon zlepi revolciami, ale len
reformami. Ak ud povi nsilie na
prvo, zru spoloensk zmluvu
a tm cel stavn a prvny systm,
stave Slovenskej republiky

Obania maj prvo postavi sa na odpor proti kadmu, kto by od

straoval demokratick poriadok udskch prv a slobd uvedench v tej
to stave, ak innos stavnch orgnov a inn pouitie zkonnch pro
striedkov s znemonen."
I. 32 stavy Slovenskej republiky

Prvo na odpor, prvo na povsta

nie (revolciu) sa odvodzuje zo spolo
enskej zmluvy. Spsob ako odporo
va vlde, nemus by jednoznane
spojen iba s ozbrojenm odporom.
Thoreau odporoval americkej vlde
vo vzen s predstavou: Ak oban
odmietne vldu podpori a radnk
opust svoj rad, revolcia sa dosiah
la." (THOREAU,30). Usudzuje sa, e
prvo na odpor sa me uplatni
v prpadoch samovldy skupn a jed
notlivcov. Scholastika rozoznvala
dva druhy samovldy (samovldy
jednotlivca); jednak samovldu ex
defectu tituli, nelegitmnu vldu
a jednak ab exercitio, ie vldu, kto
r moc zneuva. J e d n a i druh for
ma vldy koreponduje s poatm
nezkonnho bezprvia a zkonnho
bezprvia.

m nahrad obiansky stav prrod

nm stavom, v ktorom op zavldne
anarchia a boj kadho proti kad
mu. Repektovanie zkonov a obian
ska disciplna s preto zkladom
obianskeho ivota i ivota loveka
v tte. Odmietnutie prva na odpor
treba u Kanta vidie aj v spojen s od
sdenm krutost, sprevdzajcich
revolciu vo Franczsku.
Uplatovanie prva na odpor je
v demokratickej spolonosti vzdiale
n predstave prva ako takho. Mo
dern prvo demokratickej spolonos
ti, v ktorom vldne prvny a nie
policajn tt, je vystrojen celm ra
dom t a k preventvnych, ako aj sank
nch zruk. Prvo na odpor nem
v civilizovanej a demokratickej spolo
nosti miesto takisto, ako v medzin
rodnch vzahoch nem, i nem ma
miesto pouitie sily alebo hrozby si
lou. V Zverenom akte Konferencie
o bezpenosti a spoluprci v Eurpe
sa o.i. stanovuje: Zastnen tty
sa vo svojich vzjomnch vzahoch,
ako aj v medzinrodnh vzahoch
veobecne zdria pouitia sily alebo
hrozby silou proti zemnej celistvosti

Prvo na odpor m viac kritikov

ako zstancov. Negatvne stanovisko
k prvu na odpor sa spravidla tka aj
civilnej neposlunosti, ktor, na roz
diel od prva na odpor, nie je ani for
mlne odvoden z platnho prva,
ale je poruenm prva alebo vzvou
na jeho poruovanie.

30

alebo nezvislosti ktorhokovek t

tu, alebo jej pouitia akmkovek
inm spsobom, ktor je v rozpore
s ciemi Spojench nrodov a tejto de
klarcie. Nijak dvody nemu
ospravedlni nedodranie tohto prin
cpu siahnutm k hrozbe silou alebo
k jej pouitiu." V podmienkach mo
dernho ttu a prva neexistuj ani
nijak dvody na nvrat k anarchii.
Na druhej strane vak zakotvenie
prva na odpor v stave ttu je od
vodnen ako krajn rieenie a stav
n poistka obianskej spolonosti.

Na podmieovanie platnosti prva

morlnosou prva existuj rzne n
zory.
Poda klasickej terie je prirodzen
prvo poznaten rozumom a je uni
verzlne a nemeniten. Vo vzahu
k pozitvnemu prvu ttu ide tie
o vyie prvo", ktor pri kolzii s po
zitvnym prvom m ma prioritu.
Poda Finnisa, ktor je predstavi
teom sasnho jusnaturalizmu,
sentenciu, e nespravodliv prvo,
nespravodliv zkon nie je prvo (lex
iniusta non est lex), chybne interpre
tuj kritici prirodzenho prva. Z v
roku o nespravodlivosti pozitvneho
prva nieje mon v kadom prpade
usudzova, e ide o neplatn prvo,
na ktor netreba jednoducho dba.
Nespravodliv i zl prvo je prvo,
ktormu chba potrebn sila, aby z
vzne prikazovalo svedomiu jednot
livca, i ke zkony ttu s a maj
by takouto silou vybaven. Poda
niektorch predstaviteov jusnatura
lizmu existuje naopak morlna po
vinnos obanov repektova ne
spravodliv, zl prvo, ak by civiln
neposlunos viedla k oslabeniu
prvneho systmu, ktor ako celok je
inak spravodliv.

Existuje morlna povinnos

repektova prvo?
Spoloensk zmluva, v ktorej sa oby
vatelia (obania) prostriedkami repre
zentatvnej alebo priamej demokracie
dohodn na spolonej sprve spolo
nch vec, zaha rozdelenie prv a po
vinnost na oboch stranch, tak na stra
ne ttu, ako aj na strane obanov,
obianskej spolonosti. Povinnosou
ttu je najm chrni verejn poria
dok, zemn celistvos ttu, bezpeno
s a majetok obanov a zaisova urit
socilne funkcie, km zkladnou povin
nosou obanov je dodriava stavu
a zkony ttu. Ide o prvnu povinnos
vyntiten ttom. Z hadiska vza
hov prva a morlky vak vznik otz
ka tkajca sa aj morlnej povinnosti
repektova prvo. Preto do okruhu
vzahov prva a morlky patria aj s ci
vilnou neposlunosou priamo i nepria
mo spojen otzky, i vbec:

In predstavitelia jusnaturalizmu,
ako sa u spomnalo, zastvaj ne
kompromisn nzor, e extrmne ne
spravodliv prvo autoritatvneho
ttu, ktorho prkladom je nacistic
k prvo, nie je a neme by v nija
kom prpade prvom (HARRIS, 19,
FINNIS, 351).
Vzah prva a morlky zaha aj
odpove na otzku, i existuje morl
na povinnos repektova prvo? Po
da Sokrata takto povinnos existuje
a Platn ju vyjadril v znmom dialgu.ktor sa odohral medzi Sokratom
a Kritnom. Aj Bentham ako predsta
vite prvneho pozitivizmu nabdal,
e prvo je potrebn slobodne kritizo
va, avak dsledne repektova.

a) existuje morlna povinnos do

driava prvo,
b) pri definovan prva je nevy
hnutn urobi nejak odkaz na
morlku, na jeho morlny ob
sah", alebo nie,
c) je morlne vynucova morlku
pomocou prva a ttneho do
ntenia.
31

Rozhovor Sokrata s jeho priateom

Kritnom sa uskutonil bezprostred
ne predtm, ne filozof vypil bolehlav
a vo veku 71 rokov zomrel. Sokrates
odmietol ponuku Kritna, aby z vze
nia uiel a zachoval si ivot. Naopak,
rozhodol sa repektova rozsudok
trestu smrti. Dvodil, e ak by bol so
zkonmi ttu neshlasil, mal dos
asu a monost prejavi opan sta
novisko, prpadne slobodne opusti
vlas a i v tte, v ktorom vldnu
spravodlivejie zkony. Kee neuro
bil ani jedno ani druh, je jeho povin
nosou repektova zkon a podriadi
sa jeho sile a dsledkom (PLATN:
L, 379).

vyhnutnos dodra sub i

zmluvu vychdza zo zmluvnch
teri vzniku a existencie ttu,
poda ktorch jednotlivec a spo
lonos uzavreli s verejnou tt
nou autoritou zmluvu, ktorej ob
sahom je prsub repektova
zkony vmenou za ochranu slo
body, ivota a majetku, ako aj
inch hodnt zabezpeovanch
ttom.
Variant poslednho argumentu i
terie, preo existuje morlna povin
nos dodriava prvo, je obsahom
terie spravodlivosti Rawlsa. Ak je
spolonos spravodliv, m svoje
miesto prirodzen povinnos podpo
rova spoloensk intitcie a postu
pova tak, ako spoloensk intitcie
vrtane prva od obanov poadaj.
Ak je truktra spolonosti zreteahodne spravodliv a ak sa v nej ne
prekrauj urit hranice spravodli
vosti, ak sa naprklad neuznvaj
neoprvnen nroky uritch skupn
alebo sa nevyskytuje odmietanie z
kladnch slobd, potom sa povinnos
repektova prvo vzahuje aj na jed
notliv nespravodliv zkony. V pr
pade prekroenia hranc spravodli
vosti a extrmnej nespravodlivosti je
vak odvodnen civiln neposlunos. Civiln neposlunos je poda
Rawlsa nensiln, verejn a proti
prvny akt, ktorho cieom je vyvola
zmenu v zkonoch, prpadne v politi
ke vldy (RAWLS, 217).

Argumenty pre morlnu zvz

nos prva
Ak existuje morlna povinnos re
pektova prvo, potom mus existo
va nejak mravn dvod povinnosti
obana repektova prkaz stanoven
prvnou normou alebo sa zdra za
kzanho sprvania.
Existuje niekoko argumentov
v prospech morlnej zvznosti pr
va:
a) Prv vychdza z chpania plat
nosti prva v jusnaturalizme.
Platn prvo, ktor zavzuje,
mus spa urit poiadavky
na morlnos svojho obsahu.
Dvodom morlnej zvznosti
prva je jeho obsah, ktor je
v slade s morlnymi normami.
b) In argument romanticky ape
luje na vanos obana, dvodiac, e krajina a jej zkony po
skytuj obyvatestvu vhody,
take najmenej, o me kad
pre svoju vlas urobi a zavai
sa za poskytnut dobrodenie, je,
e repektuje zkony ttu.
c) al argument vychdza nevyhnutnosti dodra sub. Ne

d) al argument morlnej po
vinnosti repektova prvo vy
chdza z povinnosti obana
k spoluobanom a nie k ttu,
a dovolva sa slunosti. Je for
mulovan takto: Ak spoluoba
nia repektuj prvo, nie je
slun uva vhody ivota
v tte a pritom odmieta po
iadavky prva.
e) Rozren je tie tzv. utilitrny
argument, ktor znie: Ak udia
32

poruuj zkony prosperita

a blahobyt ttu sa zniuj,
take obania maj morlnu
povinnos repektova prvo.
S otzkou vzahu prva a morlky
zko svis tie vec slobody, ako aj
vzah prva a spravodlivosti na jed
nej strane i vzah prva a slunosti
na strane druhej. Obe otzky s
predmetom alieho vkladu.

v negatvnom vzname je filozofia in

dividualizmu, nhad, e lovek je
nezvisl od politickho systmu,
v ktorom ije, e tt nezasahuje do
ivota obana, e oban nie je obme
dzovan postupom ttu. Oban je
neslobodn, ak mu tt zabrauje re
alizova jeho potreby, zujmy a ciele.
Miera slobody obana je teda uren
mierou nezasahovania ttu do
obianskej slobody. Nezasahovanie
vytvra priestor, v ktorom sa obian
ska sloboda transformuje na alie
hodnoty. To, o dodva hodnotu exis
tencii kadho z ns, zvis od neza
sahovania zo strany inch ud"
(MILL, 12).

PRAVO A HODNOTA SLOBODY

Politick chpanie slobody bolo

znme u starovekm Grkom, ktor
usdili, e sloboda v demokratickom
systme sa prejavuje slobodou kona
nia, e kad me kona a vyjadro
va sa slobodne v medziach prva.
Osobitn vznam sa pripisoval slobo
de slova (isegoria) a rovnosti prv
vetkch subjektov prva (isonomia).
Ponajc liberalizmom, obianska
sloboda a tm aj sloboda v prvnom
zmysle znamen, e tt:
a) nesmie zasahova do vymedze
nej sfry ivota jednotlivca, oso
bitne zasahova do jeho bezpe
nosti a majetku;
b) me postupova len v medziach
zkona a poda zkona, a oba
nom je dovolen robi vetko
okrem toho, o im zkony zaka
zuj.
Obdobie klasickho liberalizmu
vyzdvihlo tak nboensk slobodu,
ako aj politick slobodu, slobodu
asti obanov na spravovan ttu.
Prvna sloboda alebo sloboda
v prvnom zmysle je vymedzen kla
sickm liberalizmom negatvne ako
absencia obmedzenia slobody jednot
livca ttom.
Modern liberalizmus nastolil
otzku pozitvnej slobody ako proti
pl negatvnej slobody (BERLN, 31).
Predpokladom objasnenia slobody

John Locke uil, e existuj slo

body, ktor nie je mon odli od
podstaty loveka, kee s spojen
s ochranou jeho slobody, ivota
a vlastnctva. udia sa rodia a zost
vaj slobodn a rovnoprvni, uvdza
sa hne v prvom lnku Deklarcie
prv loveka a obana (1789). Idea,
e existuj prva indivdua, ktor
politick moc nesmie obmedzova, sa
konkretizuje v katalgu prv. Prv
genercia udskch prv vzila z Vy
hlsenia nezvislosti a Franczskej
revolcie. Jej zmyslom bola ochrana
obianskej slobody pred svojvonmi
zsahmi ttnej moci.Druh gener
cia udskch prv kladie draz na
ekonomick, socilne i kultrne pr
va a osobitne na socilnu rovnos.
Tretia genercia udskch prv sa
spja so solidaritou a nazva sa ge
nerciou the solidarity rights.
Vrme sa k otzke obianskej slo
body a tm k jadru prvej genercie
udskch prv. lovek sa rod slobod
n a tt jeho slobodu mus garanto
va a nezasahova do nej. Obmedze
nie slobd zakotvench stavou je
mon len vo vnimonch prpadoch
a iba na zklade podmienok ustano
vench stavou a zkonmi, priom
obmedzenie slobody a prv nesmie
33

Citovan text (Rmik .I-2) doku

mentuje garantovanie osobnej slobody
jednotlivca, ako aj stavou a zkonmi
ustanoven podmienky vnimonch
zsahov ttu do tejto slobody. Slobodu
obana nieje mon obmedzi inak ne
stavou a zkonom vydanm len na
zklade stavy a len v prpadoch, ak
sa ho stava dovolva.

by trval a nesmie ich tt zneu

va na in ely, ne na ktor bolo
ustanoven.
Vzah medzi vymedzenm slobody
v prvnom zmysle a podmienkami
ttnych zsahov do nej mono na
prklad vidie na zakotven ochrany
osobnej (obianskej) slobody v naej
stave (Rmik . 1-2).
RMIK .

1-2

stavn garancie

osobnej

(obianskej)

slobody

(1) Osobn sloboda sa zaruuje.

(2) Nikoho nemono stha alebo pozbavi slobody inak, ako z dvodov
a spsobom, ktor ustanov zkon. Nikoho nemono pozbavi slobody len
pre neschopnos dodra zmluvn zvzok.
(3) Obvinenho alebo podozrivho z trestnho inu mono zadra len
v prpadoch ustanovench zkonom. Zadran osoba mus by ihne obo
znmen s dvodmi zadrania, vypout a najneskr do 24 hodn prepus
t e n na slobodu alebo odovzdan sdu. Sudca mus zadran osobu do 24
hodn od prevzatia vypou a rozhodn o vzbe alebo ju prepusti na slo
bodu.
(4) Obvinenho mono zatkn iba na odvodnen psomn prkaz sud
cu. Zatknut osoba mus by do 24 hodn odovzdan sdu.Sudca mus za
t k n u t osobu do 24 hodn od prevzatia vypou a rozhodn o vzbe ale
bo ju prepusti na slobodu.
(5) Do vzby mono vzia iba z dvodov a na as ustanoven zkonom
a na zklade rozhodnutia sdu.
(6) Zkon ustanov, v ktorch prpadoch mono prevzia osobu do
stavnej zdravotnckej starostlivosti alebo ju v nej dra bez jej shlasu.
Takto opatrenie sa mus do 24 hodn oznmi sdu, ktor o tomto
umiestnen rozhodne do piatich dn.
(7) Skmanie duevnho stavu osoby obvinenej z trestnho inu je mo
n iba na psomn prkaz sdu."
I. 17 stavy Slovenskej republiky

(1) Obydlie je nedotknuten.Nie je dovolen do vstpi bez shlasu

toho, kto v om bva.
(2) Domov prehliadka je prpustn len v svislosti s trestnm kona
nm, a to na psomn a odvodnen prkaz sudcu. Spsob vykonania do
movej prehliadky ustanov zkon.
(3) In zsahy do nedotknutenosti obydlia mono zkonom dovoli iba
vtedy, ke je to v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu ivo
ta, zdravia alebo majetku osb, na ochranu prv a slobd inch alebo na
odvrtenie zvanho ohrozenia verejnho poriadku. Ak sa obydlie pou-

34

va aj na podnikanie alebo vykonvanie inej hospodrskej innosti, ta

kto zsahy mu by zkonom dovolen aj vtedy, ke je to nevyhnutn
na plnenie loh verejnej sprvy."
I. 21 stavy Slovenskej republiky

Pravda, sloboda jednotlivca, ako

ukazuje citcia uvedenho dokumen
tu, nie je absoltna (RMIK . 1-2).
tt me intervenova do sfry slo
body jednotlivca len na zklade plat
nho prva, ktor mus spa urit
kritri. Dleitm znakom v tejto
svislosti je najm generalita prva
(veobecnos), ktorej podstata sa ma
nifestuje v znmej poiadavke vldy
prva a nie vldy ud.
Dovolen zsahy ttu do sfry
slobody obana vyplvaj z princpu
spoloenskej zmluvy a zmluvnho
rozdelenia prv a povinnost medzi
verejnou ttnou autoritou na jednej
strane a slobodnm obanom a ob
ianskou spolonosou na strane dru
hej. stava ttu a v irom v
zname prvny systm je vlastne
zmluvou medzi obanmi a verejnou
ttnou autoritou, v ktorej obania
shlasia, aby verejn t t n a moc vo
vnimonch prpadoch urench
stavou a zkonmi intervenovala do
sfry prvnej slobody v zujme integ
rity spolonosti. Intervencia t t u
mus predstavova osi vnimon
a v nijakom prpade neme by pra
vidlom. ttna moc mus garantova
nielen slobodu jednotlivca, ale zaisti
aj jeho bezpenos, majetok a ochr
ni ho pred zhubnmi nsledkami
anarchie, ktor rozklad tt, zko
ny a dobr mravy.

rozhodovala jeho va a nie va

inch (BERLN, 31).

Spoloensk zmluva
a zabezpeenie slobody
Ako sa u dvodilo, lovek neme
i mimo spolonosti. Cel rad socil
nych potrieb a hodnt vedie ud k to
mu, aby vylili niiv nsledky boja
kadho proti vetkm a vetkch
proti kadmu, a naopak aby si usta
novili verejn ttnu autoritu. To
predpoklad, aby sa zriekli asti svo
jej slobody v prospech celku, ktor sa
na zklade tejto zmluvy (stavy) za
vzuje spravova verejn zleitosti,
najm zaisova ich slobodu, bezpe
nos a vlastnctvo.
John Locke v diele Two Treatises
of Government (1688-1689) takto ob
jasuje dvody postpenia asti slo
body kadho lena spolonosti ve
rejnej a u t o r i t e : Ak je lovek
v prirodzenom stave tak slobodn,
ako sa u povedalo, ak je neobmedze
nm pnom svojej vlastnej osoby
a svojho majetku, najvyiemu rovn
a nikomu nepodroben, preo sa chce
zriec svojej slobody, preo sa chce
vzda svojej zvrchovanosti a podda
sa panstvu a riadeniu niektorej inej
moci? Odpove je samozrejm: Aj
ke v prirodzenom stave m tak
prvo, predsa jeho uplatovanie je
vemi neist a ustavine je predme
tom zasahovania inch, lebo vetci
s krmi rovnako ako on, a kad
lovek je mu rovn a vina z nich
nie s dsledn pri repektovan slu-

Ako sa chpe sloboda v pozitvnom

zmysle?
Poda Berlna je pozitvna sloboda
odvoden zo snahy jednotlivca by
sm sebou a osobitne by svojm p
nom. lovek si el, aby o jeho ivote

35

jednotlivec, me uva tok silu

a moc na neho prenesen, e jej m
nadosta, aby u len ou hroziac, vy
konval vu vetkch, vu ma do
ma pokoj a vzjomn ochranu proti
vonkajm nepriateom. V om
a v tom spova podstata ttu. Majc
ju vymedzi, mm na mysli jednu
osobu, ktorej kad in uznva za
svoj vlastn vek mnostvo ud,
spojench navzjom zmluvou za tm
elom, aby som uval silu a pro
striedky ich vetkch, ako uznm za
dobr a na prospech veobecnho po
koja a spolonej ochrany."
Nositeom tejto osoby je vladr,
a uvdza sa, e m zvrchovan moc.
Vetci ostatn s popri om podda
n." (HOBBES, 206).
Spoloensk zmluva, ktorej sa do
volva Hobbes, sa odliuje od spolo
enskej zmluvy, ktor projektoval
Locke. Hobbes je na strane silnho
ttu, ktor by sme dnes asi nazvali
autoritatvnym ttom, km Locke
a dnes Nozick je na strane slobody
a minimlneho ttu. Pravda, kad
predstavite zmluvnej terie je na
strane ttu, ale otzka znie, akho
ttu, toti i liberalistickho a kon
zervatvneho, alebo naopak socilne
ho, prpadne autoritatvneho, totalit
nho?
Poda Hobbesa je tt nensytn
biblick prera Leviathan, ktor ne
m nikdy dos moci, financi a inch
prostriedkov na zabezpeenie svojho
monopolnho postavenia v spolo
nosti. tt bude iada vdy viac mo
nost kona, vytvra stly ntlak
na odblokovanie stavou a zkonmi
ustanovench obmedzen zasahova
nia ttu do sfry slobody jednotliv
ca, nrokova si viac financi na
verejn ely. Len zkonom ustano
ven limity mu obmedzi tt v pri
rodzenom leviathanskom sil zhro
maova oraz viac moci, zvyova
dane i zadlova tt. Tejto snahe

nosti a spravodlivosti, take uva

nie vlastnctva, ktor dr v tomto
stave, je len vemi mlo bezpen,
vemi neist. To ho nti k ochote
vzda sa tohto stavu, ktor akoko
vek slobodn, je pln obv a ustavi
nho nebezpeenstva."(LOCKE,198).
Na inom mieste mono ta: Ke
dykovek sa teda urit poet ud
spoj do jednej spolonosti spsobom,
e sa kad vzd vkonnej moci svoj
ho prirodzenho prva a odstpi ju
verejnosti, potom tam a len tam je
politick ie obianska spolonos.
A toto sa deje kedykovek, ke urit
poet ud v prirodzenom stave vst
pi do spolonosti, aby vytvorili jeden
ud, jedno politick teleso pod jednou
zvrchovanou vldou, alebo tie vtedy,
ke sa k nim ktokovek pripoj
a splynie s u ustanovenou vldou.
Pretoe tm oprvuje spolonos
alebo o je to ist, jej legislatvu, aby
vydvala za neho zkony, ktor si vy
aduje verejn dobro spolonosti,
priom ich vykonvanie predpoklad
aj jeho vlastn spoluas" (LOCKE,
180).
Poda Hobbesa spoloensk zmlu
va je skutonou jednotou vetkch,
zjednotench v jednej a tej istej osobe
zmluvou vetkch so vetkmi rovna
ko, akoby kad kadmu povedal:
Vzdvam sa svojho prva vldnu
sebe a odovzdvam toto prvo muovi
alebo tomuto zboru muov, ak im tak
tie ty odovzd svoje prvo a rovna
ko ako ja ich splnomocn na vetko
a uzn ich iny za svoje. Ke k tomu
djde, nazva sa tm zjednoten po
et v jednej osobe pospolitos, obec,
tt, latinsky civitas. Tak sa zrodil
vek Leviathan alebo, aby som sa
vyjadril ctivejie, tento smrten
boh, ku ktormu mme povinnos
vaky, e pod ztitou nesmrtenho
Boha nastolil na svete pokoj a zabez
peil poriadok a ochranu. Toti tmto
splnomocnenm, ktor mu dal kad
36

Zmluva limituje tt a prikazuje tt

nej moci, aby postupovala len v me
dziach stavy a zkonov. Na druhej
strane je obianska sloboda vymedze
n tak, e obanom dovouje vetko
okrem toho, o im zkony zakazuj.
Spoloensk zmluva, ktor, samo
zrejme, je fikciou, vznikala na rz
nych miestach i relne a spontnne
od najstarch ias, aj ke predstavy
o slobode neboli na svite naich de
jn natoko jasn, pretoe sa vykry
talizovali a neskr, najvmi v my
lienkovom svete liberalizmu. Vekm
vzorom najm pre Eurpu bola starozmluvn, prpadne starozkonn
predstava vzahu medzi Bohom a lo
vekom (Nach, Abrahm), prpadne
medzi Bohom a idovskm nrodom.
Vaka Starej zmluve, ktorou sa i
dovsk ud zavzuje dodriava Boie
zkony, sa stva vyvolenm medzi
vetkmi nrodmi a Boh mu zaruu
je vazstvo nad nimi.

ttu vychdzaj v strety najm po

litick strany socilnej i socialistic
kej orientcie, ktor subuj napr
k l a d obmedzi alebo
odstrni
nezamestnanos. Tm vak navrhu
j udra alebo zavies intenzvne
jie prerozdeovanie dan, z ktorch
sa vytvra ttny rozpoet, a ktor
platia spen obania a tt ich prerozdeuje rznymi formami menej
spenm i nespenm obanom,
ktor s odkzan na pomoc ttu t a k
z hadiska prirodzenho, ako aj so
cilneho.
Z hadiska liberalistickho chpa
nia ttu Hayek vemi zretene uk
zal, e m viac sa zvyuj prerozdeovacie funkcie ttu, tm viac rastie
jeho moc a tm viac sa zniuje sfra
prvnej slobody jednotlivca. Preto
obania, ktor vystupuj proti neza
mestnanosti a vyzdvihuj heslo so
cilnej spravodlivosti, s zstancami
socilneho ttu, km obania, ktor,
vaka svojmu vzdelaniu, prirodze
nm i nadobudnutm schopnostiam
sa uplatnia na trhu prce, s zstan
cami liberalistickej alebo konzerva
tvnej orientcie ttu.

Obdobn princp zmluvy je pod

statnm prvkom kresanstva, vyjad
renm v Novej zmluve, ktor sa uza
tvra prostrednctvom Jeia Krista
a pripomna a utvrdzuje sviatosou
oltrnou tak, ako ju vyslovil napr
klad Mat: Ke teda veerali, vzal
Jei chlieb, poehnal ho, lmal,
a dval svojim uenkom a povedal:
"Vezmite a jedzte, toto je moje Telo!"
A vzal kalich, vaky vzdval a dal im
ho, so slovami: Pite z neho vetci, to
to je toti moja Krv Novej zmluvy,
ktor bude vyliata za mnohch na
odpustenie hriechov." (MAT 26,
1970).

Pre teriu spoloenskej zmluvy,

ktor vychdza z demokratickch
princpov vzahu medzi obanom
a ttom a z princpu slobody, a kto
r vyjadruje nielen Hobbes, ale tie
Locke, a vbec liberalizmus, je pod
statn limitova tt, ttne orgny
a ttne intitcie v ich prirodzenej
tendencii sprva sa neobmedzene,
monopolne v oblasti moci.
Demokratick spolonos uzavrie
zmluvu, v ktorej stanov podmienky
obmedzenia slobody obanov na prin
cpe obmedzenej vldy (limited government). Vlda, rozumej tt, me
postupova len v medziach stavy
a zkonov, ie len s repektom k z
kladnm prvam a slobodm jednot
livca. Limited government je dlei
tm princpom prvneho t t u .

Zmluvn princp je dleitm no

siteom mylienky zvzku, obli
gcie, povinnosti, ktor je v jadre
prva. Zmluvn terie poukzali tie
na zdroj moci v tte. Spoloensk
zmluva je predsa zmluvou obyva
teov, obanov. Nie darom, ktor pri
chdza zhora. Navye je vypovedaten, ak je ttna moc nelegitmna

37

jej prirodzenej slobody m oban po

stpi verejnej ttnej autorite, aby
ochrnil svoju slobodu, ivot a maje
tok a prpadne aj in hodnoty a tm
tie umonil ttu, aby zabezpeil
zemn celistvos a integritu spolo
enstva, ku ktormu jednotlivec pri
nle? Existuje nejak objektvne
kritrium, pomocou ktorho mono
v tejto oblasti uri hranicu, ktor
uspokoj nroky obanov na zachova
nie slobody a sasne nroky delego
vanej verejnej ttnej moci na ochra
nu vntornej i vonkajej integrity
ttu vrtane zachovania celistvosti
zemia? V kadodennom ivote ud
a ttov vznikaj na tomto poli kon
fliktn situcie. Vyplvaj z extrm
nych nrokov jednotlivcov a skupn,
ktor ohrozuj obiansku slobodu.
Jeden extrm predstavuj poiadav
ky anarchistov.Inm s vzvy ak
tulnych driteov moci, e tt je
ohrozen, e sa treba zjednoti a zve
ri svoj osud a slobodu doteraz ga
rantovan stavou do r k vodcu
alebo nejakej skupiny, p r p a d n e
viny.

alebo sa vykonva v rozpore so zmlu

vou, a preto aj v rozpore s prvom,
stavou a zkonmi.
Existuj d o k u m e n t y novovekej
histrie, ktor ukazuj, e princp
zmluvy a obligcie je najm slobod
n m u duchu obana najbliou prv
nou formou vyjadrenia slobody na
jednej strane a zodpovednosti voi
tvoriacej sa pospolitosti a verejnej
autorite na strane druhej. Naprklad
prvou starosou vysahovalcov, ktor
sa vylodili na nehostinnom pobre
Novho Anglicka, ako uvdza vo svo
jom diele Alexis de Tocqueville s od
kazom na opis istho osadnka, bolo,
aby vyhotovili zmluvu, v ktorej stlo:
My, ktorch men nasleduj,
a ktor pre slvu Boiu a pre rozre
nie kresanskej viery a es svojej
vlasti zaali budova prv kolniu na
tomto odahlom pobre, sme sa vo
vzjomnej a slvnostnej zhode a pred
Bohom dohodli, e sa spojme do tva
ru politickej spolonosti s cieom vld
nu si a pracova na uskutonen svo
jich myslov. Na zklade tejto zmluvy
m m e v mysle vydva zkony,
radn listiny, vytvra poda potreby
rady a subujeme, e sa im podriadime a budeme ich repektova." (TOC
QUEVILLE L, 32). Touto cestou uza
vret zmluvy medzi americkmi
osadnkmi boli zkladom tvorby
chrt, ktor sa neskr pretransformo
vali na stavy (JELLINEK, 547).

Otzkou kritria limitov obianskej

slobody sa zaoberala u genercia,
ktor vytvrala mylienkov zdroje
Vyhlsenia nezvislosti a Franczskej
revolcie, ako aj podmienky evolu
nho formovania suverenity anglic
kho parlamentu.
Otzka limitov slobody zaujala aj
John a S t u a r t a Milla. Svoj pohad na
vec prezentoval v r. 1859 v znmom
diele On Liberty. Vyjadril v om
nhad, e jedinm dvodom, ktor
oprvuje uplatni dontenie orga
nizovan ttnou mocou proti ktor
mukovek lenovi civilizovanej spolo
nosti a proti jeho vli, je prevencia
ujmy (kody), ktor v dsledku pr
vom zakzanho konania vznikne
ostatnm lenom spolonosti. Mil
teda dospel k zveru, e sloboda jed
notlivca je neobmedzen, dokia jeho

S l o b o d a a princp kody"
Medzinrodn dokumenty o ud
skch prvach, ale aj stavy demo
kratickch ttov stanovuj, e lo
vek sa rod slobodn. V spojen s tm
tie vymedzuj hranice prirodzenej
slobody loveka. Kadia ved tieto
hranice, kto ich vytyuje a preo s
stanoven t a k a nie inak?
Ide o vnu otzku. Koko zo svo
38

konanie nespsobuje kodu inm,

km neubliuje inm" (RMIK .I3). Princp kody" t a k vytvra liberalistick k r i t r i u m na vytenie
hranice, za ktorou tt poda pred
stv liberalizmu nesmie zasahova

nemu by stanoven inak ako zko

nom." Interpretcia princpu kody
sa sasti dotka aj i. 5 Deklarcie:
Zkon me zakza len iny kodli
v spolonosti. Nikomu nie je mon
brni v tom, o nie je zakzan z

RMIK . 1-3 Princp kody v diele J. S. Milla O slobode"

Jedinm elom, kvli ktormu sa me moc spravodlivo poui proti

ktormukovek lenovi spolonosti aj proti jeho vlastnej vli, je zabrni
ubliovaniu inm. Vtedy vlastn dobro jednotlivca, telesn alebo morl
ne, nie je dostatonm oprvnenm."
MILL, J. S.: O slobode. Bratislava 1995, s. ln

do sfry slobody jednotlivcom, a kto

r je spoahlivo garantovan stavou
a spoloenskmi intitciami, najm
nezvislmi sdmi.
Hoci princp kody" sa spja s Johnom Stuartom Millom, predsa tak
m e r rovnak z s a d u vyslovil u
o storoie skr J o h n Locke, ktor na
psal: Aj ke toto je stav slobody,
predsa to nie je stav zvole... Priro
dzen stav m prirodzen zkon, aby
ho spravoval. Zavzuje kadho. Ro
zum, ktorm je tento zkon, u cel
udstvo, ktor sa uchdza o jeho ra
du, e ak s vetci udia rovn a ne
zvisl, nikto nesmie spsobi kodu
inmu, pokia ide o jeho ivot, zdra
vie, slobodu alebo majetok." (LOC
KE, 141).

konom, a nikto nie je povinn robi

to, o mu zkon neprikazuje."
Princp kody" aktualizoval nvrh
modelu trestnho kdexu USA v r.
1955, ako aj nvrh Wolfenden Committee v Anglicku v r. 1958, poadujc zruenie trestnoprvneho postihu
za homosexualitu a prostitciu. Spr
va vboru na ele s Johnom Wolfendenom odporala, aby dobrovon
homosexulne sprvanie dospelch
v skrom, ako aj prostitcia za rov
nakch podmienok a s vylenm ve
rejnch ponk, u neboli v budcnos
ti postihovan trestnm prvom.
Predtm ne Trestn zkon z 29.
novembra 1961 nadobudol 1. j a n u r a
1962 innos, boli pohlavn styky
medzi osobami toho istho pohlavia
trestn a zakzan aj v esko-Slovensku. Dvodilo sa, e homosexul
ne styky odporuj morlke. Lekri
a psycholgovia naopak argumento
vali, e ide o odlin zaloenie love
ka, ktor nie je mon liei a t a k
zmeni sexulnu orientciu. Lieeb
n opatrenie, ako aj trestn sankcie,
ktor sa do r. 1961 aplikovali, vykza
li absoltnu neefektvnos. Vo vzni-

Princp kody" formulovala aj

kontinentlna Eurpa.
Deklarcia prv loveka a obana
ho vyjadrila v i. 4 v r. 1789 nasledov
ne: Sloboda znamen monos robi
vetko, o nekod druhmu. Teda v
kon prirodzench prv kadho love
ka nem medze, iba tie, ktor zabez
peuj ostatnm lenom spolonosti
uva rovnak prva. Tieto medze
39

hov Wolfenden Committee, argumentujc v prospech nutnosti zabezpeo

va morlku prvom, poukzal napr
klad na fakt, e zkony jeho krajiny
zakazuj incest, sboj, eutanziu
a vradu na objednvku, i ke vo vet
kch tchto prpadoch ide o shlas po
kodenho (obete), take uveden
trestnoprvne zkazy nie je mon od
vodi z princpu kody". Devlinovi
z toho vyplynulo, e obmedzenie priro
dzenej osobnej slobody prostrednc
tvom prva nie je mon vysvetli len
poukazom na princp kody", ale aj na
zabezpeenie integrity spolonosti pro
strednctvom prvnej ochrany hodnt
a morlnych tandardov spolonosti.

ciach sa homosexuulne orientcie

odsdench naopak manifestovali
v plnej rke.
Ak bol osud nvrhu na zruenie
trestnosti dobrovonej a skromnej ho
mosexuality i prostitcie v Anglicku?
Sprva Johna Wolfendena kontato
vala, e zleitosti skromnej morlky
nie s vecou prva. Nvrhy vboru vy
volali nielen shlas, ale aj kritiku.
Oponenti dvodili najm tm, e uvo
nenie zkazu me narui integritu
spolonosti. Poda kritikov sprvy
existuje zky vzah medzi morlkou
spolonosti a samou spolonosou, tak
e legalizcia homosexuality i prosti
tcie podkope socilne intitcie spolo
nosti a jej truktru (DEVLIN, 16).
irok diskusia o tejto otzke pre
rstla svoj pvodn rmec. Dotkla sa
vetkch zkladnch problmov vza
hu prva, morlky a slobody. Z hadis
ka mylienkovej sstavy konzervati
vizmu dokumentovala, e platn
prvo:
a) zakazuje aj sprvanie, ktor je
neodvodniten princpom ko
dy"; dvodom zkazu je fakt, e
toto sprvanie je negatvnou
hodnotou" prslunej spolonos
ti, i ke jeho realizcia z liberalistickho hadiska nespsobuje
inmu a inm kodu,
c) nie je mon separova od morl
ky, e to, o m by poda prva,
a to o by malo by poda prva,
s neoddeliten otzky.
Diskusia, a najm jej vsledky
posilnili pozcie j u s n a t u r a l i z m u ,
predstaviteov zmluvnej terie, ako
aj reprezentantov konzervativizmu
a oslabili argumentan zkladu li
berlnych teoretikov prva.

Miera obmedzenia slobody

Vzah medzi mierou slobody a jej
zmluvnm obmedzenm prostrednc
tvom ttnej moci mono dokumento
va prkladmi z historickho vvoja
ttov, ako aj prkladmi prvnych do
kumentov, ktor zakotvili mieru prv
nej slobody a podmienky nezasahova
nia ttnej moci do tejto oblasti.
Zmluvu, na zklade ktorej si spolo
nos vytvra verejn autoritu, treba
chpa v irom vzname. V pravom
zmysle slova zmluva vznikne len
v podmienkach slobody a slobodnho
prejavu vle, pre ktor v 20. storo vy
tvra potrebn rmec prvny tt, od
vodzujci svoju legitimitu z demokra
tickch volieb a politickej plurality.
V niektorch prpadoch sa tty for
movali, formuj a trvaj na zklade
dikttu jednotlivca alebo dominantnej
skupiny spolonosti, ktor jednostran
ne uruje podmienky ivota v organi
zovanej spolonosti.

Lord Devlin, hlavn oponent nvr

40

RMIK . 1-4 Modely miery ttnej moci a osobnej (obianskej) slobody

Anarchia

Socilny
tt

Liberalistick
tt

Autoritatvny
tt

STAVA

SLOBODA

SLOBODA

STAVA

SLOBODA
STAVA

TTNA
MOC

TTNA
MOC

TTNA
MOC
Prvnym vyjadrenm dikttu ale
bo zmluvy je prvny dokument, kto
r v sasnosti nazvame stavou, t
vak me ma formu oktrojovanej stavy. Podmienky spoloenskej
zmluvy sa v demokratickch spolo
nostiach obnovuj vdy poas veo
becnch volieb.
Miera slobody a jej obmedzenia
me by rozmanit, pretoe na jed
nej strane je absoltna sloboda, km
na strane druhej je absoltna neslo
boda. Prpadne, na jednej strane je
absoltne obmedzenie slobody dan
absoltnou mocou ttu, km na
strane druhej je absoltne neobme
dzenie prirodzenej slobody dan pod
mienkami anarchie. MODEL 1 v R
miku . 1-4 znzoruje podmienky
anarchie, ie absoltnu slobodu,
km MODEL 4 absoltnu neslobodu
v podmienkach autoritatvneho, to
talitnho, nedemokratickho ttu.
Jednotliv varianty vzahu slobo
dy a ttnej moci nie s reprezentan
tom rozmanitch foriem vldy i do
konca foriem ttu. Ich zkladnm
poslanm je schematicky vyjadri
rznu mieru slobody v prvnom
zmysle. P r p a d n e aj neslobodu
v prvnom zmysle. Vyjadrenie slobo
41

dy a neslobody sa uskutouje v spo

jen s vymedzenm funkci ttnej
moci, ktor garantuje slobodu a pr
padne aj socilnu rovnos i mini
mlny blahobyt", ako aj v spojen
s disfunkciou ttnej moci, ktor sa
prejavuje podstatnm i absoltnym
popretm slobody a svojvou moci i
naopak v spojen s disfunkciou slobo
dy, ktor sa prejavuje svojvou ka
dho lena spolonosti.

MODEL 1:
Anarchia
Anarchiou rozumieme bezvldie
spsoben neexistenciou verejnej"
autority, integrujcej spolonos pomocou veobecnej vle vyjadrenej
v platnom prve. Anarchia vznik
a pretrvva aj v podmienkach osla
benej" verejnej autority, naprklad pri
transformcii jednej formy vldy na
druh, pri revolcich a pod. Termn
anarchia pochdza z grckeho vrazu
archein, ktor mal poda Hayeka
oznaova vldu na zklade pravidiel
a ktor je preto spolonm kmeom
rznych foriem vldy, naprklad mo
narchie, oligarchie. Pravda, predpona

ttoch zneuva ttna moc polciu

na politick ciele, aby zastraila a lik
vidovala politickch sperov, m sa
vracia k pvodnmu komunistickmu
poatiu polcie i ttu ako policaj
nho ttu, ktorho zkladnou lo
hou je potla obyvatestvo.
MODEL 2:
Liberalistick
tt
a zsady konzervativizmu
V priestore medzi MODELOM 1
a MODELOM 4 sa vyskytuj rozma
nit varicie vzahu slobody a jej ob
medzenia verejnou ttnou mocou,
ktor s variciami MODELU 2
a MODELU 3. MODEL 2 znzoruje
liberalistick tt, nazvan poda
Ferdinanda Lassalla tie ttom nonm strnikom. Liberalistick
tt je toton s liberalistickou de
mokraciou, ttom liberalistickch
hodnt. Liberalistick tt je neodde
liten od prvneho ttu. Takisto je
s princpmi prvneho ttu organic
ky spojen tt vytvoren na Zpade
na princpoch konzervativizmu. Naj
m anglosask tradcia trv na
limitovan moci, kee akkovek ne
kontrolovan alebo nedostatone
kontrolovan ttna moc smeruje ne
vyhnutne k jej zneuitiu.
K liberalistickm hodnotm patr
najm osobn sloboda, sloboda vlast
nctva, sloboda prejavu, prvo slo
bodne vyhadva a ri informcie.
V klasickom liberalizme m priorit
n miesto jednotlivec a jeho osobn
sloboda. loha spolonosti a ttu je
druhotn. Ve tt vznik len z roz
hodnutia jednotlivcov spravova nie
ktor veci spolone. Liberalizmus
priznva prirodzen prva kadmu
bez ohadu na farbu pleti, nrodnos
alebo politick zmanie. Je proti
akmukovek zvhodovaniu uri
tch jednotlivcov alebo skupn. Pre42

sadzuje zsadu rovnosti prleitost

a tm aj ideu vkonu, schopnost
a model meritokratickej spolonosti.
Liberalistick tt nezasahuje do
ivota vo vej miere ne je to nut
n, a ako vyplva zo spoloenskej
zmluvy obyvateov, ktor tt vytvo
rili. tt je nestrannm arbitrom
medzi rozmanitmi zujmami obyva
teov. Rozhoduje ich na zklade pr
va, ktor plat pre vetkch rovnako.
Liberalistick tt ovlda zsada laissez faire - laissez passer, ktor zna
men, e tt je najlep, ke iba
vldne a nezasahuje do ekonomiky,
pretoe hospodrsky ivot uruje slo
bodn konkurencia. lohou ttu je
ochraova slobodu, majetok, ivoty
obanov a verejn poriadok, ako aj
integritu ttu smerom navonok, to
z n a m e n neporuitenos hranc
a zemn celistvos ttu. Rovnako
je jeho lohou ochrni slobodn
konkurenciu a nzorov a tm aj po
litick pluralitu. Sfra slobody indi
vdua je v liberalistickom tte vy
medzen v podstate maximlne, tj.
v miere vyluujcej negatvne d
sledky anarchie a pripajcej a re
pektujcej verejn ttnu autoritu
v miere zabezpeujcej jej integritu,
ekonomick prosperitu, bezpenos
a vlastnctvo lenov spolonosti. Aj
v oblasti podnikania je innos
ttu obmedzen na najvyiu mie
ru, pretoe jeho zkladnou lohou je
registrcia podnikateskch subjek
tov, vyberanie a sprva dan. V libe
ralistickom chpan sa akkovek ob
medzovanie
podnikania,
ktor
prekrauje hranicu registrcie sub
jektov a sprvy dan, spravidla stoto
uje s obmedzovanm zkladnch
prv a slobd, osobitne slobody vlast
nctva a podnikania.
Liberalistick tt sasnosti sa
odliuje od svojho predchodcu budo
vanho na zsadch klasickho libe
ralizmu a minimlnych zsahov

ttu do ekonomiky. Modern libera

lizmus, liberalizmus 20. storoia, si
osvojil mylienku socilneho ttu.
Miesto minimlneho t t u zaujal
welfarizmus, ktor je liberalistickm
modelom socilneho t t u v pod
mienkach trhovej ekonomiky. Z
kladnm argumentom welfarizmu je,
e ak s niektor jednotlivci i sku
piny znevhodnen svojou socilnou
situciou, potom m tt socilnu
zodpovednos, ie povinnos tieto
znevhodnenia odstrni alebo as
po oslabi (HEYWOOD, 49).
Zsahy sasnho liberalistickho
ttu do ekonomiky maj svoje limi
ty, ktor vlastne uruje trhov eko
nomika. loha ttu, ktor zabez
peuje ttna byrokracia, m by o
najmenia. lohou ttu je len:
a) stanovi kvalitn pravidl hry
hospodrskej sae a dozera
na ich repektovanie, ie vy
tvra dobr zkony, zabez
peova ich dodriavanie a vy
vodzova prvnu zodpovednos
za ich poruovanie v hospodr
skej sai,
b) zabezpeova makroekonomick stabilitu spolonosti,
c) stara sa o znevhodnench jed
notlivcov a socilne skupiny
a tieto znevhodnenia odstrao
va alebo oslabova, priom tre
ba vyli zneuvanie ttnej
starostlivosti.
V dsledku sksenost so ttnym
socilnym zabezpeenm (welfare
state), ktor zmenilo podnikavch
jednotlivcov na obanov spoliehaj
cich sa na tt, sa Anglicko vrtilo
k idem liberalizmu a konzervativiz
mu po nstupe Margart Thatchero-"
vej do vldy, ktor mala vyhlsi:
Ni tak ako spolonos neexistuje,
existuj len jednotlivci." Idea atomizmu je pre klasick liberalizmus
prznan. Kotv v extrmnom indi
vidualizme, kde spolonos vlastne

43

f) sloboda ako chpanie povinnos

t,
g) spoloenstvo, osobitne rodina,
obec, cirkev, nrod m prednos
pred jednotlivcom.
Km liberalizmus zdrazuje naj
m slobodu jednotlivca, konzervati
vizmus pie na autorite spoloen
skch skupn, komunt, ku ktorm
patr najm rodina, cirkev, nrod
a najrozmanitejie korporcie. Slobo
da je zaruen len prostrednctvom
autority skupiny a jej normativity.
Konzervativizmus sa pri vymedzen
slobody odmieta spravova princ
pom kody." Pri obmedzen prirodze
nej slobody vychdza z morlnych
hodnt spolonosti, ktorch prvna
ochrana zabezpe integritu spolo
nosti a jej intitcie. Otzka slobody
nie je preto v centre pozornosti kon
zervativizmu. Poda Scrutona slobo
da ako spoloensk cie je pochopi
ten len vtedy, ke je podriaden
nieomu, o samo slobodou nieje; ne
jakej organizcii i poriadku, ktor
vymedzuj individulne ciele. Usilo
va sa o slobodu znamen preto zro
ve usilova sa o tie obmedzenia, usi
lova sa o plnenie povinnost, ktor
s jej predpokladom. Sloboda je v
sledkom dlhodobho procesu spolo
enskho vvoja a dedistva intit
ci, bez ochrany ktorch by nemohla
trva. Sloboda v tomto zmysle nie je
podmienkou, ale a dsledkom veo
becne prijatho spoloenskho uspo
riadania. Sloboda bez intitci je
slep (SCRUTON, 21).

neexistuje, pretoe jednotlivci s sa

mostatn a spoliehaj sa len sami na
seba.

Hodnoty

konzervativizmu

Koncepcia konzervatvneho t
tu", prpadne konzervatvneho ch
pania autority a ttnej moci me
v niektorch oblastiach funkci ttu
pripomna model liberalistickho
t t u . Prelnanie liberalistickho
a konzervatvneho ttu mono vi
die v tom, e niektor radiklne" liberalistick hodnoty, ako aj ich mot
vy, ktor vyvrtili absolutistick
monarchiu, sa stabilizovali. Vytvorili
u ist tradciu a stlos, take pso
bia konzervatvne. Identita hodnt
a princpov je charakteristick pre
prvny tt, vldu prva, striktn re
pektovanie dlhodobo fixovanch de
mokratickch pravidiel hry, poiada
viek stavnosti, legality a legitimity
ttnej moci. Jednota medzi konzer
vativizmom a liberalizom v inch oblastich je iba elanm. Konzervativiz
mus je rezervovan k spoloenskm
z m e n m v r t a n e zmien zkonov.
Ochrauje to, o existuje a existova
lo, take spoloensk zmeny i zmeny
prva akceptuje, len ak s nevyhnut
n. Sstavu zkladnch hodnt i
princpov konzervativizmu, ktor
ako prv formuloval Brke, predsta
vuje najm (HEYWOOD, 55-67):
a) rezervovan postoj k zmenm,
akceptovanie zmien, len ak s
nevyhnutn (meni len v zuj
me zachovania"),
b) draz na stabilitu a tradciu,
c) repektovanie autority, povin
nost, spoloenskej hierarchie
a lojalita,
d) repektovanie a ochrana majet
ku,
e) lohou prva je ochrana po
riadku a morlnych princpov,

Na rozdiel od liberalizmu, ktor vy

chdza z bipolrnej truktry autori
ty (slobody) obana a autority (moci)
ttu, konzervativizmus spova na
tripolrnej truktre autort, v ktorej
medzi autoritou (slobodou) obana
a autoritou ttu psob autorita sku
pn, ktor sprostredkva vzah ttu
a obana. Zatia o sloboda liberalis
tickho ttu je zaruen primrne

44

nezasahovanm ttnej moci do slobo

dy jednotlivca a zabezpeenm ochra
ny jeho autonmie, potom sloboda
v tte, ktor sa spravuje konzerva
tvnou ideolgiou, spova primrne
na zkaze ttu obmedzova auton
miu spoloenskch skupn, komunt
a hodnoty spolonosti. Vetci vznam
n predstavitelia hodnt konzervati
vizmu zdrazovali, e svtou po
vinnosou politickho ttu je zdra
sa v maximlne monej miere akch
kovek zsahov do ekonomickch, so
cilnych a morlnych zleitost a ro
bi vetko mon pre posilnenie
funkcie rodiny, susedskch spoloen
stiev a dobrovonch kooperanch
asocici" (NISBET, 53).
Model liberalistickho ttu a ias
tone konzervatvneho ttu kore
ponduje s prvou generciou udskch
prv.

MODEL 3:
Intervenujci

socilny

nodarstve, naprklad prijatm zkona

o nemocenskom a razovom poisten
(1883-1887), prvnych predpisov, kto
r obmedzovali pracovn dobu ien
a det a pod.
Vvoj socilneho ttu posilnila
svetov hospodrska krza v tridsia
tych rokoch tohto storoia, ktor po
skytla cel rad argumentov na zd
vodnenie intervencie
t t u do
ekonomiky, na ttnu makroekonomick regulciu a na rast ttneho
dirigizmu aj v inch oblastiach ivo
ta obianskej spolonosti.
Intervenujci tt je aktvny nie
len v oblasti zsahov do ekonomiky,
rozirovania t r h u a jeho stability, ale
intervenuje aj do oblasti kolstva,
kultry, vedy, osvety, zdravotnctva.
Intervencie ttu sprevdza narasta
nie lohy ttu, centralizcia ttnej
moci a redukcia sfry slobody jednot
livca, kee tt preber na seba
v uritom rozsahu naprklad starost
livos o vzdelanie, zdravie a popula
n politiku podporovanm rodiny,
starostlivos o socilne zabezpeenie
a zamestnanos v r t a n e regulcie
miezd a zabezpeenia minimlneho
blahobytu" a socilnej spravodlivosti.
Zsahy ttu do hospodrstva sa
uskutouj aj v oblasti dotanej po
litiky, vedecko-technickho a priemy
selnho rozvoja, exportu a importu.

tt

MODEL 3 znzoruje vzah medzi

mierou slobody a mierou jej obmedze
nia ttnou mocou v podmienkach in
tervenujceho, socilneho ttu. Ide
o tt, ktor zasahuje do hospodrstva
najm v oblastiach, ktor maj celo
spoloensk vznam, naprklad pri
vstavbe autostrd, eleznc, priepla
vov, jadrovej energetiky, kozmickho
vskumu, pri predchdzan hospodr
skej recesii a krzam, v oblasti stabi
lizcie meny, ochranrskych opatren,
podpory bankovnctva a inch oblast,
ktor upevuj jeho ekonomick
a obrann pozciu v medzinrodnopolitickch relcich aj z geopolitickho
a globlneho hadiska.

K redukcii sfry prvnej slobody

dochdza vmenou za viac istoty,
stability, komfortu a monost rozvo
ja vzdelanosti a kultry spolonosti
a j ej lenov.
Model socilneho a intervenujce
ho ttu koreponduje s druhou ge
nerciou udskch prv.

Zsahy
ekonomiky

Zaiatky socilneho ttu sa sp

jaj s vldou Bismarcka, take ich
treba hada najm v 19. storo v Ne
mecku. Prvky socilneho ttu sa
osobitne prejavili v socilnom zko

ttnej

byrokracie

do

Socilny tt na eurpskom konti

nente sa odliuje od socilneho ttu

45

nvatelia (zamestnvatesk zvzy)

a zamestnanci reprezentovan z
stupcami odborovch zvzov. Bipart i t n t r u k t r y sa uplatuj bez
asti vldy, i ke ingerencia ttu je
zachovan v inch formch. V Belgic
ku naprklad vlda vymenuje predse
dov orgnov socilneho partnerstva.
Mylienka tvorby orgnov socil
neho partnerstva na zklade tripar
tity alebo bipartity sa sformovala ako
spsob predchdzania socilnym
konfliktom, ktor destabilizuj eko
nomick a spoloensk vvoj.
lohou socilneho partnerstva je
najm:
a) predchdza socilnym konflik
tom a vytvra socilny zmier,
b) vleova do politiky prostred
nctvom dialgu socilny roz
mer a napa mylienku so
cilnej spravodlivosti,
c) rozirova politick demokra
ciu,
d) prispieva k hospodrskej pros
perite a stabilite.
Organizan truktra socilneho
partnerstva je spravidla upraven z
konmi. V naich podmienkach sa or
gny tripartity vytvorili r. 1990 spon
t n n e . T r i p a r t i t n rokovania sa
dotkaj najm dleitch hospodr
skych, socilnych a mzdovch otzok
vrtane zamestnanosti. lohou tri
partitnch dohd je socilna stabili
ta, ktor je nevyhnutnm predpokla
dom rozvoja ekonomiky a prosperity.
Generlna dohoda sa u n s uzatvra
kad rok. Dotka sa najm politiky:
a) hospodrskej a socilnej,
b) pracovnch prjmov,
c) ochrany zujmov zamestnva
teov a odborov.
Modern socilny tt sa tie roz
vja v rmci socilno trhovho hospo
drstva. Vraz socilny v tomto spo
jen vak nie je poiadavkou na
ttne zasahovanie do princpov slo
bodnho trhu, do hospodrstva a tm

v tle welfarizmu, ktor stle spova

na idech liberalizmu v politickej
a ekonomickej oblasti; to znamen d
sledn zabezpeovanie podmienok tr
hovej ekonomiky a vlun psobenie
ttu iba v oblasti stanovenia a garantovania pravidiel hospodrskej
sae a zabezpeovania makroekonomickej stability, ako aj odvodnenej
starostlivosti o znevhodnench je
dincov a skupiny.
Starostlivos ttu na eurpskom
kontinente je iria ne v krajinch,
v ktorch zkladnou hodnotou je slo
boda a nie rovnos. Aj zsahy ttu,
ie zsahy ttnej byrokracie do eko
nomiky, s na kontinente intenzvne
jie. tt me uskutoova populr
ne zsahy do ekonomiky, aby si
vldnuca strana prpadne vldnuca
koalcia zabezpeili vazstvo v bud
cich vobch, aj ke tieto zsahy tt
nej byrokracie, za ktormi stoj stra
ncka
byrokracia,
v
konenom
dsledku pokodzuj prosperitu kraji
ny. ttna byrokracia, ktor zsahy
uskutouje, sa neme sprva ako
vlastnk. Je zainteresovan vlune
na tom, aby si uchovala svoje miesto
a funkcie v ttnej administratve,
a preto sa vyhba riziku, rozhodova
niu a zodpovednosti, priom negatvne
dsledky rozhodnut prena na oba
nov, daovnkov. Zvyovanie lohy
ttu vdy so sebou prina rast tt
nej byrokracie a nevyhnutne aj zvyo
vanie daovho zaaenia obanov.

Socilne

partnerstvo

Dleitm prvkom modernho so

cilneho ttu, optovne najm na
kontinente, je tzv. socilne partner
stvo spojen so socilnym dialgom
v rmci tripartizmu (tripartity) alebo
bipartizmu (bipartity). Orgnmi so
cilneho partnerstva v rmci tripar
tity s vlda (exekutva), zamest

46

Absolutizmus profiluje vetky ne

demokratick tty a znamen abso
ltnu, nim neobmedzen ttnu
moc, osobitne moc neobmedzen z
konmi; je dleitm znakom nedemo
kratickho ttu, v ktorom sa legitm
na alebo nelegitmna moc sstreuje
v jednom a spravidla formlne alebo
relne jedinom ttnom orgne, kto
rho prvomoci vykonva jednotlivec
alebo skupina osb (oligarchia, pluto
kracia, teokracia a pod.).
Opakom vetkch uvedench ter
mnov je demokracia. Nedemokratic
k reimy sa navye tie oznauj aj
vrazom autoritatvne tty i rei
my.
Niektor z uvedench vrazov po
chdzaj zo staroveku, ale ich v
znam sa vvojom pretransformoval
a je celkom in ako v minulosti, a
lie vznikli v 20. storo, o osobitne
plat o totalitnom tte.
Tyrania, ako vlda jednotlivca,
vykonvan samovldcom vznikla
v starovekom Grcku. Pvodne pso
bila ako doasn a legitmna forma
vldnutia na obmedzenie zneuva
nia moci aristokraciou. Tyrania na
dobudla negatvny vznam a v ne
skorom obdob, v ase krzy
mestskch ttov, ktor sa odohrala
v 4. storo pr. n. 1.
Na rozdiel od tyranie despotick
forma vldy sa najastejie situuje
do prostredia niekdajch zijskch
spolonost, vrtane ttnych tva
rov predkolumbovej Ameriky. Grci
diferencovali medzi tyraniou a despociou, ktor obyajne spjali s neob
medzenou vldou nad udom ne
schopnm slobody (SARTORI, 205).
Montesquieu napsal, e ako je po
trebn cnos v republike a v monar
chii es, despotick tt vyaduje
strach. Tak ako sa v monarchich
usiluje vchova odvahu zvyova,
v despotickch ttoch sa ju usiluje
potlai. Mus ju prenikn duch ot-

aj ivota obianskej spolonosti. So

cilne zabezpeenie nie je teda
zchrannou sieou, ktor zmieruje
psobenie trhovho hospodrstva. Je
samostatnm socilnym systmom,
ktor psob popri systme trhu
a slobodnej konkurencii.
Pozitvnou strnkou socilneho
zmieru a prevencie socilnych kon
fliktov je urit socilna stabilita
spolonosti. Narastanie ttnej byro
kracie a zvyovanie zsahov ttu do
ekonomiky je negatvnou rtou tejto
stability. Intezvne zsahy ttu do
ekonomiky sa uskutouj vo vi
ne krajn s tzv. tranzitvnou ekono
mikou v strednej a vchodnej Eur
pe. Transformujce sa krajiny
v tradcich minulosti vo zvenej
miere zabezpeuj ttnu ochranu
domcej ekonomiky najm kontrolou
a regulciou investci a privatizcie
v spojen so trukturlnou a priemy
selnou politikou, zabezpeovanm
ttneho protekcionizmu, a preto aj
ochranou domcej zastaranej vroby,
ktor nie je nten zavdza inov
cie. tt reguluje mzdy, njomn
a vea alch prvkov ekonomiky,
ktor s sasou trhovej ekomomiky
a vlastne vyaduj nezasahovanie
ttu, to znamen, e im v skuto
nosti prospieva ttna deregulcia,
a nie ttna regulcia.
MODEL 4: Totalitn tt
MODEL 4 reprezentuje tt, ktor
sa v 20. storo oznauje rozmanitmi
termnmi. Najm vrazom totalita,
diktatra, totalitn tt, autoritatv
ny tt, despocia, tyrania. Mono sa
stretn aj s termnom absolutizmus,
ktor vo forme absolutistickej monar
chie je popri parlamentnej, kontitu
nej a stavovskej monarchii jednou
z foriem monarchie, prpadne s ter
mnom autokracia.
47

a prekku pokroku. Profesionlne,

socilne, ako aj fyzicky likviduje ak
tulnych alebo potencionlnych poli
tickch protivnkov v koncentranch
tboroch alebo gulagoch. Totlne
kontroluje, indoktrinuje a manipulu
je s myslenm a postojmi obana,
dnes najm pomocou elektronickch
mdi.
Bez ohadu na dve najznmejie
formy totalitarizmu je tento vldny
reim charakteristick aj tm, e
v om namiesto princpu individua
lizmu vldne princp ttneho kolek
tivizmu. tt centrlne plnuje a ria
di cel ekonomick ivot a centrlne
zabezpeuje socilnu rovnos vet
kch jeho lenov. Skutonos, e eko
nomick ivot sa organizuje prostred
nctvom ttu, ktor je najm
v sovietskej forme totalitarizmu
v podstate vlunm vlastnkom v
robnch prostriedkov, m neblah n
sledky na oblas slobody jednotlivca.
Sloboda obanov, ako aj tradin in
titcie a hodnoty brnia zstancom
autoritatvnej ttnej moci ttu v ich
plne centrlne riadi ekonomiku
a centrlne zabezpeova rovnos as
to na rovni mizrie a distribcie jed
nej misky rye. Autoritatvna ttna
moc mus teda akkovek minimlnu
mieru slobody obana i autoritu a slo
bodu rodiny, cirkv, miestnej a zuj
movej samosprvy potlai a vyli.

roctva. Bude vhodn, ak bud v tom

duchu vychovvan vldnuci udia,
pretoe v takom zriaden je kad ty
r a n zrove otrokom (MONTESQUIEU, 128, 132)."
Totalitn tt je nedemokratickm
ttom 20.storoia a takmer vlune
nm oznaujeme systm vldnutia vo
faistickom tte, ako aj v komunis
tickom tte, reprezentovanom naj
m reimom osobnej moci Hitlera
v rokoch 1941-1945 a Stalina v ro
koch 1934-1937 (ARON, 161). Totali
tarizmus znamen zruenie hranice
medzi ttom a spolonosou, love
kom a obanom, prvom a povinno
sou, verejnm a skromnm ivo
tom, pravdou a lou. Totalitarizmus
je uvznenm celej spolonosti v rm
ci t t u , veprenikajce politick
ovldnutie vetkho, aj mimopolitickho ivota loveka. Trockij mal po
veda na margo totalitnho ttu
a reimu osobnej moci, e Stalin
me prvom poveda: La societ c'
est moi" - spolonos som ja (SARTORI, 199n). Uveden vrok para
frzuje veobecne znme slov udo
vta XIV (1638-1715), ktor sa ujal
vldy r. 1661 a vo Franczsku dovil
vvoj
absolutistickej
monarchie
a ktor vyhlsil: tt som ja". To pl
ne charakterizuje absoltnu moc pa
novnka, prpadne exekutvy absolu
tistickej monarchie vykonvajcej
jeho prkazy. Stalinsk koncepcia
moci, spolonos som ja", predstavu
je ovea viac moci, je vetkou mocou,
pretoe ovlda nielen tt, ale aj ka
d spolok, kad domcnos i ka
dho obana. Nad takouto mocou u
nie je moc.

S tmto cieom autoritatvny tt

vytvra a dva spolonosti v niekto
rch prpadoch aj oktrojovan stavu.
Termn oktrojovan stava je odvode
n z latinskho slova auctoritas, kto
rho vznamom je o.i. moc, sila, tie
rozhodnutie, vnos a pod. V uom
zmysle slova a z historickho hadis
ka je oktrojovan stava zkladnm
zkonom, ktor daruje" krajine pa
novnk. V irom zmysle slova je ok
trojovan stava zkladnm zko
nom, ktor vznikol nie demokratickou
cestou a ktor pln najm propagan-

Totalitn tt pln svoje funkcie

najm prostrednctvom stleho za
straovania, nsilia a teroru i vytv
ranm obrazu nepriatea, ktor ohro
zuje vetkch. Potlauje rozlin
skupiny obyvatestva, ktor s apriori oznaen za nepriateov krajiny
48

repektovania slobody ttnou mo

cou. Vaka tomu me ma spolo
nos relnu istotu, e ttna moc bu
de repektova zmysel a rozsah
delegcie asti slobody obianskej
spolonosti na tt, e tt nepodnik
ne kroky, aby svoju moc rozril na
kor slobody obana a slobody spolo
nosti, reprezentovanej najm mimo
vldnymi organizciami. Funkciou
intitucionlnych garanci je preven
cia obmedzovania stavne garantova
nej slobody, ako aj potreba znovu na
stoli stav slobody a vldy prva, ak
tt svojvone prekro rmec dele
gcie. Intitucionlny systm el
pokusom a nsledkom prirodzenej"
expanzie ttnej moci na zemie"
obianskej spolonosti a do sfry
obianskej slobody, kde je vstup
ttnej moci dovolen len vo vopred
stavou a zkonmi stanovench pr
padoch. Sasou intitucionlneho
systmu s najm prvne garancie
obianskej slobody.

distick funkcie. stava tohto druhu

vak nie je nutnm znakom autorita
tvneho ttu. Autoritatvny tt sa
spravidla vyznauje nestavnosou
a neuznvanm princpu vldy prva
ani princpu obmedzenia ttnej moci
prvom.
Ochrana slobody obanov
spolonosou a ttom
MODEL 2 a MODEL 3, ako aj ich
rozmanit varianty, ktor ponka
histria i sasnos, zabezpeuj is
t mieru slobody a sbene potrebn
mieru integrity a rozvoja spolonosti.
Predstavuj tie zklad demokratic
kho usporiadania spolonosti, zalo
enho demokratickou stavou a z
konmi, ktor prijmaj legitmne
orgny. Relne demokratick tt
tie zabezpeuje ich skuton uplat
ovanie v kadodennom ivote.
stavn zakotvenie obianskej slo
body, naprklad slobody zdruovania,
nesta. Aby sa obania tejto slobode
teili a neruene ju uvali, je nevy
hnutn zakotvi v stave a zkonoch
tak ttnomocensk, ako aj obianske
intitucionlne zaruenie nedotknu
tenosti sfry prvnej slobody vrta
ne ttnomocenskho zabezpeenia
limitov ttnej moci. stavn dekla
rciu slobd mus teda doplni inti
tucionlny systm stavnch garan
ci. Na zklade stavy a zkonov
psobia preto v demokratickom tte
rzne ttne intitcie, ktor tvoria
ttne orgny a ttne organizcie
a nettne intitcie obianskej spo
lonosti, nazvan mimovldne orga
nizcie, ktorch funkcia spova jed
nak v ochrane prv a slobd obanov
a jednak aj v zabezpeovan inch
zujmov verejnosti.

lohou intitucionlnych garanci

na strane ttu prostrednctvom inti
tci ttu a ich prvomoc je:
a) predchdza neoprvnenm z
sahom ttu do sfry prvnej
slobody,
b) odstraova nsledky neoprv
nench zsahov do sfry prv
nej slobody,
c) uklada obianskoprvne, ad
ministratvne, ako aj trestn
sankcie za neoprvnen zsahy
do sfry prvnej slobody,
d) iniciova zlepenie systmu
ochrany obianskej slobody ale
bo aktmi ttu priamo zdoko
naova jej ochranu.
stava a zkony demokratickej
spolonosti umouj vytvra inti
tucionlny systm ochrany obian
skej slobody jednak na strane ttu
a jednak na strane obana a obian
skej spolonosti prostrednctvom in
nosti mimovldnych organizci.

Prostrednctvom intitucionlnych
garanci si spolonos vytvra rzne
mechanizmy a poistky v prpade ne
49

v rozmanitch oblastiach spoloen

skho ivota, vrtane ochrany slobody
a demokracie. ttna moc demokratic
kch krajn preto aj podstatne prispie
va na innos nettnych organizci.
Nettne (mimovldne) neziskov or
ganizcie vytvraj v spolonosti tzv.
tret sektor. Prv sektor je vyhraden
pre ekonomiku. Druh sektor repre
zentuje ttna moc, sstava ttnych
orgnov a organizci, teda ttnych
(vldnych") intitci. V treom sekto
re psobia nettne (mimovldne) ne
ziskov organizcie orientovan naj
m na h u m a n i t n a charitatvnu
innos, ivotn prostredie, vzdelva
nie a mlde, kultru a udsk prva,
rozvoj slobodnch a nezvislch mdi
a pod.

Nettne
(mimovldne) o r g a n i z c i e
a o b i a n s k a o c h r a n a slobody
V priestore medzi rodinou a t
tom sa poda Hegla nachdza obian
ska spolonos (HEGEL, 219). Ob
ianska spolonos je protikladom
spolonosti organizovanej vo forme
ttu. Organizanmi tvarmi ttu
s ttne orgny (parlament, hlava
ttu, sdnictvo) a ttne organiz
cie (koly, mze, armda, vznice,
ttne podniky). Postavenie, lohy
a in skutonosti o ttnych org
noch a ttnych organizcich maj
by upraven stavou a zkonmi.
Obianska spolonos sa organizu
je poda zujmov, take organizan
mi tvarmi obianskej spolonosti s
intitcie (organizcie, obianske
zdruenia), ktor sa vytvraj a pso
bia na zklade zujmov jednotlivcov,
zdruench ich spolonm zujmom.
Jednotlivci s nositemi rozmanitch
zujmov. Tieto zujmy sa mu v spo
lonosti uskutoova ako veobecne
organizovan zujmy. Ide najm
o zujmy ekonomick, politick, kul
t r n e , charitatvne. Organizciami
ekonomickch zujmov s naprklad
skromn
obchodn
spolonosti
a podnikatesk zvzy, politickch
zujmov politick strany, kultrnych
zujmov obianske zdruenia v oblas
ti filmu, divadla, vtvarnho umenia.

Pri zabezpeovan svojich zujmov

a pri ochrane slobody sa teda obania
nemu vlune spolieha na tt. Re
lne fungujca demokracia a trhov
ekonomika predpoklad psobenie
rozmanitch obianskych zdruen,
nadci a inch organizci, ktor nie
s riaden ttom. tt len zkonom
v tejto oblasti uruje zkladn pravid
l, ktor sa tkaj vzniku, orgnov
a pod. Obianske zdruenia s orga
nickm prvkom demokratickej spolo
nosti. Ich lohou je o.i. kontrola vld
nej politiky, kontrola repektovania
volebnho a vldneho programu, ako
aj vsledkov volieb a foriem, ktormi
ttna moc uplatuje svoj m a n d t
a hlas kadho volia, monitorovanie
foriem ochrany obianskej slobody.

Na jednej strane je tt so svojimi

ttnymi (vldnymi") intitciami
a na strane druhej obianska spolo
nos a jej nettne (mimovldne")
intitcie. Obianska spolonos a jej
intitcie maj ma v demokratic
kch podmienkach zabezpeen au
tonmiu, maj by oddelen od ttu.
ttna moc neme demokraticky
a efektvne sli obanom a verejnos
ti bez nettnych organizci obian
skej spolonosti, kee tie umouj
realizova potreby a zujmy obanov

Programom asti neziskovch

obianskych zdruen je aj ochrana
stavne zaruench slobd, priom
zdruenia s tmto zameranm pso
bia t a k na rovni nrodnej, ako aj
medzinrodnej. Prkladom je Amnesty International alebo monitorovanie
ochrany prv a slobd v jednotlivch
krajinch sveta, ktorho vsledkom
je kadoron sprva Human Rights
Watch (World Report).

50

V om je vznam vytvrania
a inkovania od ttnej moci nez
vislch a neziskovch zdruen oba
nov, ktor psobia v oblasti ochrany
obianskej slobody?
Obiansku slobodu a demokraciu
neme vonkoncom ochrni po prv,
iba tt, sstava ttnych orgnov,
akmi s sdy, aj stavn sd, parla
ment a in intitcie, aj keby vykon
vali svoje prvomoci v slade s sta
vou a efektvne.
Po druh, pouitie stavnch a z
konnch prostriedkov ochrany slobo
dy ttnymi orgnmi me by zne
monen, demokratick intitcie
zakotven v stave sa mu zrti",
najm prostrednctvom koncentrcie
moci a trvalm zneuvanm ttnej
moci, ktorho nsledkom je vdy
obmedzovanie obianskej slobody
a prv obanov.
lohou obianskych zdruen na
tomto poli je:
a) predchdza situcii, v ktorej
by bolo pouitie stavnch a z
konnch prostriedkov ochrany
slobody znemonen,
b) inkova ako intitucionlna
sie obianskej spolonosti, kto
r znovu nastol stavu a obno
v fungovanie stavnch inti
tci a princpy prvneho ttu,
ak je pouitie stavnch a z
konnch prostriedkov ochrany
slobody znemonen.
Treba teda kontatova, e vytv
ranie a udriavanie demokratickho
pluralitnho prostredia je nepred
staviten bez intitci obianskej
spolonosti, osobitne intitci jej tre
tieho sektora, v ktorom psobia ne
t t n e neziskov organizcie oriento
van na humanitn a charitatvnu
innos, ivotn prostredie, vzdelva
nie a mlde, kultru a udsk prva,
rozvoj slobodnch a nezvislch m
di a pod. Obianska spolonos m
ma v demokratickch podmienkach
51

zabezpeen autonmiu, m by od
delen od ttu.

Sloboda prejavu
a prvo na informcie
K n e n a h r a d i t e n m nstrojom
ochrany slobody jednotlivca pro
s t r i e d k a m i obianskej spolonosti
patr sloboda slova, sloboda prejavu
a prvo na informcie. Nezvisl
masmdi s sasou intitucionl
neho systmu ochrany slobody oba
na v prvnom zmysle a obianskej
spolonosti. Preto tie stava Slo
venskej republiky ustanovuje, e
kad m ma prvo vyjadrova svo
je nzory slovom, psmom, tlaou,
obrazom alebo inm spsobom, ako
aj prvo slobodne vyhadva, prij
ma a rozirova idey a informcie
bez ohadu na hranice ttu. Vyd
vanie tlae nesmie podlieha povoo
vaciemu konaniu. Podnikanie v od
bore rozhlasu a televzie sa nesmie
viaza na povolenie ttu.
Tla, rozhlas a televzia s stredo
bodom zujmu reprezentantov rz
nych verejnch moci, vdy najm vld
nej moci, aby vplvali na verejn
mienku a presadili vlastn normu pre
tt a obiansku spolonos. Aby sa vy
lilo, ev. vznamne obmedzilo elov
zasahovanie ttu do oblasti inform
ci a aby sa obania a intitcie obian
skej spolonosti teili neruenmu u
vaniu slobody slova, je potrebn do
oblasti elektronickch mdi zavies
tzv. dulny systm. Podstatou dulneho systmu je paraleln vysielenie ve
rejnch a skromnch televznych
a rozhlasovch stanc, ie jednak p
sobenie verejnej televzie a verejnho
rozhlasu a prpadne i verejnej infor
manej siete a jednak vysielanie ko
mernch televznych a rozhlasovch
stanc, na zklade udelenia licencie na
urit asov obdobie.

Nezvisl televzia a nezvisl

rozhlas s v demokratickom prostre
d verejnoprvne a nezvisl intit
cie, ktor patria spolonosti a nie
ttu. Spolonos ich prostrednc
tvom koncesionrskych poplatkov
a dobrovonej finanej podpory div
kov a posluchov aj podstatne, pr
padne vlune financuje. V asti
postkomunistickch ttov sa vak
verejnoprvnych elektronickch m
di znovu fakticky, priamo alebo ne
priamo zmocnila vldnuca skupina.

nia informci, ktor mu ohrozi

t t n e tajomstvo, alej utajenia
zdrojov informci, ako aj monosti
ttu poadova od novinra oznae
nie zdroja informci, ak je inform
cia spojen so spchanm trestnho
inu (WILSON, 135).
Slobodu prejavu garantuje osobitn
ochrana prv novinrov a programo
vch pracovnkov elektronickch m
di, zakotven v kdexe urnalistickej
etiky, i etiky programovch pracovn
kov. Nedovolen zsahy ttu do oblas
ti slobody, zneuvanie moci ttnymi
funkcionrmi a radnkmi, utajovanie
a skresovanie informci, i ke povin
nosou ttnych orgnov i orgnov
zemnej samosprvy je poskytova in
formcie o svojej innosti, viedli k vzni
ku investigatvnej urnalistiky, ktorej
znmym vsledkom bola afra Watergate (1972). Washington Post na srii
lnkov odhalil, e pracovnci Bieleho
domu, prezidentovi poradcovia at. sa
dopustili nestavnch postupov a i
nov, ktor boli v rozpore s trestnm z
konom a stavou.
Intitucionlnou zrukou ochrany
slobody je takisto politick pluraliz
mus, vaka ktormu vznik a exis
tuje t a k parlamentn, ako aj mimoparlamentn opozcia, ktor s pre
fungovanie demokratickho systmu
nevyhnutnou podmienkou.

Demokratick tt tie zakazuje

cenzru a zakotvuje slobodu prejavu
a prvo vyhadva a ri inform
cie. Slobodu prejavu mono obmedzi
len zkonom a len v prpade ochrany
prv a slobd inch, ako aj v prpade
ohrozenia bezpenosti ttu, verej
nho poriadku, ochrany zdravia
a mravnosti.
Prvna regulcia slobody prejavu,
vyhadvania a renia informci sa
tka najm (DRGONEC, 61 n):
a) prvnej ochrany pred zsahmi
do slobody prejavu,
b) prvnej ochrany pred zneui
tm hromadnch informanch
prostriedkov,
c) prvnej zodpovednosti za zneu
itie slobody prejavu.
Prvna zodpovednos za zneuitie
slobody nastupuje pri zkonom sta
novench podmienkach t a k v s
kromnom prve, ako aj vo verejnom
prve, osobitne poda trestnho pr
va. Naprklad v Spojench ttoch sa
prvna zodpovednos me uplatni,
ak zverejnen informcia podnecuje
na protiprvne konanie, ohrozuje
mravnos alebo n a p a skutkov
podstatu ohovrania. Sdy vak in
t e r p r e t u j ohovranie, ohrozenie
mravnosti a podnecovanie na proti
prvne konanie vemi retriktvne a,
pravda, dkazn bremeno zaauje
pokodenho. Prvne svislosti slo
body prejavu sa tkaj aj zverejova

Ako chrni s l o b o d u o b a n o v
tt?
Podstatnm prvkom spoloenskej
zmluvy je nielen negatvne vymedze
nie slobody v prvnom zmysle, do kto
rej nesmie tt zasahova a ak, tak iba
v prpadoch ustanovench stavou.
Spoloensk zmluva o. i. obsahuje
1) s h r n zkladnch princpov
vstavby ttu a fungovania ve
rejnej ttnej moci (naprklad
v stavovskej monarchii princ-

52

pu, e tt, korunu tvor panov

nk a politick nrod, e panov
nk vldne spolu so stavmi,
princp voby hlavy ttu sta
vovskm snemom, princpu ius
resistendi; v modernom prv
nom tte princpu sdnej kon
troly stavnosti, princpu spra
vodlivho (riadneho) sdneho
procesu, princpu suverenity u
du, princpu trojdelenia ttnej
moci a pod.),
2) sstavu ttnych intitci (na
prklad parlament, hlava ttu,
stavn sd, veobecn sdnic
tvo, ombudsman), ktorch lo
hou, v rmci ich prvomoci je, aby
a)

b)

V irom vzname ochranou prva

chpeme nielen vykonvanie pre
vencie a realizciu sankci ttnymi
intitciami, ale aj vykonvanie pre
vencie a vykonvanie sankci intit
ciami zemnej samosprvy a navye
i poskytovanie prvnej pomoci, ktor
organizane zabezpeuj najm sta
vovsk prvne komory, najm advo
ktska komora, komora komernch
prvnikov, komora sdnych exekto
rov a notrska komora.
Sstava ochrany prva v irom
vzname pozostva z tchto prv
nych intitci ochrany prva:
a) ttnych orgnov a ttnych
organizci,
b) samosprvnych intitci a ich
orgnov,
c) organizci prvnej pomoci,
d) prvnych noriem,ktor zakot
vuj spsob ochrany obianskej
slobody a prv obanov i spsob
postupu intitci ochrany pr
va pri vkone prevencie, pri v
kone sankci a pri poskytovan
prvnej pomoci.
K zkladnm intitucionlnym
mechanizmom kontroly obianskej
slobody a prv obanov, prvnej po
moci ako aj npravy dsledkov proti
prvnych zsahov do obianskej slo
body p a t r aj so zreteom na
slovensk prvny systm najm:
1. P a r l a m e n t n kontrola, ktor
sa uskutouje formou
a) interpelci a otzok,
b) kontrolnej innosti vborov,
2. Kontroln innos najvyieho
kontrolnho r a d u a celej
sstavy orgnov kontroly, dozo
ru a dohadu vrtane uplato
vania prvomoci prokuratry
i orgnov ttneho zastupite
stva, ako aj prvomoci ochran
cu prv (ombudsman).
3. Uplatnenie petinho prva, ev.
sanost (oznmen a podnetov).
4. Sdna kontrola stavnosti.

uskutoovali prevenciu,
zabezpeovali kontrolu n a d
zmluvnm"
(stavnm)
fungovanm ttnej moci,
repektovanm zkladnch
princov jej vstavby i kon
trolu n a d repektovanm
obianskej slobody a zakot
vench prv,
vykonvali sankcie, zabez
peovali sankn npravu
nestavnho a nezkonnho
stavu, zaloenho protiprv
nymi zsahmi ttu alebo
inch verejnoprvnych i skromnoprvnych subjektov
do sfry obianskej slobody
a do prv obanov,ako aj do
prvneho postavenia inti
tci obianskej spolonosti.

Uskutoovanie prevencie a vyko

nvanie sankci ttnymi intitcia
mi sa nazva ochrana prva alebo
sstava ttnej ochrany prva. Prv
nu ochranu vak vykonvaj aj org
ny zemnej samosprvy. Ochrana
prva je nemysliten bez prvnej
pomoci (ev. bez prvnych sluieb).
Z tohto dvodu je potrebn ochranu
prva chpa v uom a irom
vzname. t t n a ochrana prva je
um vznamom uvedenho pojmu.

53

Pri posudzovan otzky, i tt

chrni slobodu obanov, je dleit
tie oddeli repektovanie ducha z
kona od litery zkona. Duch zkona
je cieom, zmyslom zkona. Uebnica
v tejto svislosti ete zdrazn prv
nu vetu Celsa, ktor povedal, e po
zna zkony neznamen pozna ich
slov, ale pozna ich silu a moc (CELSUS D. 1, 3, 17). Rozdiel medzi du
chom zkona a literou zkona vypl
va aj zo znmej Cicernovej vety
summum ius, summa iniuria, ktorej
vznam spova v tom, e do psmena
a bodky naplnen zkon vedie k ne
spravodlivosti. Nespravodlivos je aj
vsledkom ignorovania zmyslu zko
na a jeho ducha.

5. Sdna kontrola zkonnosti roz

hodnut sprvnych orgnov.
6. Rozhodovacia innos veobec
nch sdov v obianskom sd
nom konan a trestnom konan.
7. Rozhodnutia vydan v sprv
nom konan.
8. Poskytovanie prvnej pomoci.
Intitucionlne mechanizmy ochra
ny prva sa v konkrtnych prpadoch
uskutouj pomocou konkrtnych ve
rejnoprvnych alebo skromnoprvnych konov, postupov. Prkladom ve
rejnoprvneho konu je rozhodnutie
sudcu o vzat obvinenho do vzby ale
bo nariadenie ochrannej vchovy s
dom, prpadne inpekcia alebo previer
ka kontrolnho orgnu. Prkladom
skromnoprvneho konu je nvrh
(aloba) na zaatie obianskoprvneho
konania alebo stavn sanos pred
loen obanom stavnmu sdu.
Odpove na otzku ako chrni slo
bodu obanov tt, je potrebn vidie
v niekokch rovinch a vdy vych
dza z odlenia toho, o je poda zko
na, od toho o m by poda zkona.
Fakt, e stava uritho ttu zakot
vuje intitt stavnho sdu, vbec e
te neznamen, e ttna moc takto
orgn kontituovala a alej, ak umo
nila realizciu jeho prvomoc, e
uskutouje funkcie stavnho sdu.
Ak stavn sd realizuje prvomoci
kontroly stavnosti neznamen to na
vye, e ich pln v maximlnej miere
a na sekoch, ktor s pre ochranu slo
body obanov rozhodujce.

Ochrana slobody ttnymi or

gnmi je efektvna v podmienkach
prvneho ttu. Aj na tomto poli
nie je vak mon povaova za re
lnu skutonos, e stava a zko
ny deklaruj urit tt za prvny
a demokratick tt. Prvny tt
me v tomto prpade existova iba
na papieri, priom v relnom ivote
vldne policajn tt. Prvny tt
a ochrana slobody ttnymi orgn
mi si okrem toho vyaduje atmosf
ru demokracie, tolerancie, miernos
ti, slunho sprvania a repektu
k nzorom, ktor s in ne tie mo
je a nae, ie si iada, aby sa re
pektovala nielen litera zkona, ale
aj demokratick duch stavy a z
konov, ak sa v nej, pravda, tak o
si nachdza.

54

II. KAPITOLA

PECIFICK ZNAKY TTU

A SSTAVA TTNYCH ORGNOV

LITERATRA: BAKE, M.: Finann prvni intitty. Vehrd 1990.

BARTOEK, M.: Encyklopdie rmskeho prva. Praha 1981. BRZDA, J. BBR, R. - IMEK, P: Notstv. Jeho vvoj, organizace a prvomoc. Praha
1976. BROKLOV, E.: Prvn eskoslovensk stava. Diskuse v stavnm v
boru v lednu a noru 1920. Praha 1992. BROKLOV, E.:eskoslovensk de
mokracie. Politick systm SR 1918-1938. Praha 1992. HEGEL, G. W. F.: Z
klady filosofe prva. Praha 1992. HENDRYCH, D.: Sprvni prvo - obecn
st. Praha 1994. INCIARDI, J. A.: Trestn spravedlnost. stavn princpy
trestnho prva, trestnho rdu a npravn vchovy. Praha 1994. JELLINEK,
J.: Veobecn sttovda. Praha 1906. KALLAB, J.: Idea ttu. In: eskoslo
vensk vlastiveda. V. tt. Praha 1931. KALOUSEK, V.: Statn zem. SVP
IV. Brno 1938. KARPT, J.: Corona regni Hungariae v dobe Arpdovskej. Bra
tislava 1937. KARPT, J.: K dejinm pojmu Corona Regni vo Franczsku
a Anglicku. Praha 1940. KARPT, J.: Zkonodarn moc v Uhorsku v rokoch
1526-1604. Bratislava 1944. KELSEN, H.: Zklady obecn terie statn. Brno
1926. KLIMKO, J.: Vvoj zemia Slovenska a utvranie jeho hranc. Brati
slava 1980. KRESK, P: Druh komora parlamentu. Parlamentn kurir. 4,
1994. KUERA, R.: Kapitoly z djin stredn Evropy. Praha 1992. KUCHTA,
J. - SCHELLE, K.: Statn zastupitelstv. Zln 1994. MAL, K. - SIVK, F.: De
jiny ttu a prva v eskoslovensku. I.diel. 1989. MACHIAVELLI, N.: Vladr.
vahy o vlde. Bratislava 1968. MATEJKA, J.: Korporace verejnoprvni. In:
SVP II. Brno 1932. NEUBAUER, Z.: Pojem sttnho zem. Praha 1933. NEUBAUER, Z.: Sttovda a theorie politiky. Praha 1947. NOVK, J.: Slovensk
mestsk a obecn erby. Bratislava 1972. Parlamenty a evropsk integrace.
Zpsoby prce, kompetence, prstupy. Intitt fr Europische Politik. Bonn
1994. POSLUCH, M. - CIBUKA, .: ttne prvo Slovenskej republiky. Bra
tislava 1994. RAUSCHER, R.: stavn dejiny na Slovensku a v Podkarpatsk
Rusi. In: eskoslovensk vlastiveda. V. tt. Praha 1931. RAZ, J.: The Authority of Law. Essays on Law and Morality. Oxford 1979. ROUSSEAU, J. J.:
O smlouv spoleensk ili o zkladech politickho prva. Praha 1911. REB
RO, K. - BLAHO, P: Rmske prvo. Bratislava 1991. SAMUELSON, P. A. NORDHAUS, W. D.: Ekonmia I.-II. Bratislava 1992. Sbrka nlezu a usnesen. stavn soud esk republiky. Svazek 1. I.dl. Praha 1994. SCRUTON,
R.: Slovnk politickho myslen. Praha 1989. KULTTY, R: Verejn sprva
a sprvne prvo. Bratislava 1995. WEYR, F.: stava eskoslovensk republi
ky. In: eskoslovensk vlastiveda. V. tt. Praha 1931. WEYR, E: Minister
stva. In: SVP II. Praha 1932. WEYR, F.: eskoslovensk prvo stavn. Praha
1937. WEYR, F.: Svrchovanost. SVP IV. Praha 1938.

55

TT
AKO PRVNA INTITCIA

prvnej intitcie vychdza z princ

pov prvneho ttu, v ktorom vldnu
zkony a nie udia, kde nielen vznik
ttu, ale aj innos ttu sa m
uskutoova len na zklade prva
a vychdza z jeho obsahu.
S uritm zjednoduenm mono
kontatova, e tt ako verejnoprv
na korporcia je forma organizcie
spolonosti, ktor vznikla a existuje
na zklade spoloenskej zmluvy, vy
znauje sa tak najvyou, suvern
nou mocou nad ttnym teritriom
a obyvatestvom, ako aj personl
nym, vecnm a organizano - norma
tvnym substrtom.
Personlny substrt reprezentuje
obyvatestvo, najm obania ttu,
ako aj ttni funkcionri, alej rad
nci, to znamen ttni zamestnanci
a al pracovnci, ktorch nae pr
vo v minulosti oznaovalo za tt
nych zriadencov.
Vecnm substrtom je teritrium
ttu, nerastn bohatstvo, vodn to
ky a pod. vrtane hnutench a ne
hnutench vec, ktormi s napr
klad miesta ttnej reprezentcie,
budovy a zariadenia parlamentu,
vldy, ministerstiev, sdov, prokura
try, polcie vrtane informanho
hardwaru a softwaru, obrann a bez
penostn systmy, vznice, strelni
ce, pionne druice i nehmotn
vecn substrt, ktor tvor know-how
jednotlivch ttnych orgnov, proto
kol, mechanizmy rieenia vntro
ttnych i zahraninch konfliktov,
techniky diplomacie, zahranin
kontakty a pod.

V odbornej literatre njdeme rz

ne poatia ttu. Po prv, sociologic
k koncepcie vrtane politologickch
a prvno-antrologickch a po druh,
normatvne koncepcie, ktorch pod
statou je chpanie ttu ako prvnej
intitcie, ako prvnej formy orga
nizcie spolonosti. Takto norma
tvna koncepcia, ktorej sa dsledne
pridal Kelsen, najviac vyhovuje li
berlnodemokratickej koncepcii t
tu ako prvneho ttu a je imperat
vom pre tty, ktorch architektra
vyrast z nsilia a nie zo ttnej mo
ci podrobenej stave a zkonom.
tt je verejnoprvna korporcia,
ktorej intitcie (ttne orgny
a ttne oprganizcie), ich usporia
danie, funkcie, vzjomn vzahy,
vzahy k obyvatestvu a ich prva
a povinnosti ustanovuje vntrott
ne i medzinrodn prvo. tt je
prvna intitcia.
Z historicko-prvneho hadiska
tt vznik na zklade spoloenskej
zmluvy, ktor je prvnym dokumen
tom. Spoloensk zmluva je fikcia, o
nevyluuje empiricky doloen spolo
ensk zmluvy. V modernom tte je
spoloenskou zmluvou stava a zko
ny, a v irom zmysle prvny systm
ttu, ktorho slad s stavou zabez
peuj osobitn intitcie. Spoloen
sk zmluva sa obnovuje" v pravidel
nch termnoch uskutoovania
demokratickch volieb. Ako subjekt
medzinrodnho prva je tt uzna
n na zklade medzinrodnho pr
va a svoje funkcie m uskutoova
na zklade vntrottneho prva
a zsad medzinrodnho prva.
Vetky ttne intitcie maj by vy
tvoren v slade so spoloenskou
zmluvou a vykonva svoju prvo
moc a kompetencie na zklade sta
vy a zkonov. Chpanie ttu ako

Organizano-normatvnym sub
strtom ttu je prvny systm t
tu, ktor upravuje aj organizciu,
usporiadanie ttnych intitci, ich
funkcie a vzahy i vzahy k obyvate
stvu. Personlny, vecn a organizano-normatvny substrt ttu je v
chodiskom pre urenie pecifickch
znakov ttu.
56

Prkladom je vytvorenie aitlskeho

alebo chajskho spolku.
V starovekej rmskej terminolgii
je ttom civitas, to znamen mesto
Rm a k nemu prinleiace okolie (po
zemky). V rmskej terminolgii je
okrem toho ttom aj res publicae,
ktorho pvodnm vznamom je
obecn, spolon majetok. Neskr sa
pojem rozril aj na zleitosti, ktor
sa tkaj nielen majetku, ale aj ve
rejnch vec v spoloenskom vzna
me, ktor treba posudzova a rozho
dova verejne v politickom zmysle,
najm prvo obanov zastni sa na
sprve verejnch ttnych zleitost.
Civitas je v zkom vzahu k vra
zu civis, prpadne Civis Romanus.
V tejto svislosti sa poukazuje, e
rmsky nzov ttu vychdza z oba
na, rmskeho obianstva, z obianskej
prslunosti k rmskej pospolitosti
(JELLINEK, 135), i ke na druhej
strane, oproti uvedenmu vznamu
civitas stoj in nzor, poda ktorho
sa vraz pouval predovetkm na
oznaenie obc mimo Talianska, ktor
disponovali aj vysokm stupom sa
mosprvy (BARTOEK, 102).
Vznam mestskho ttu postup
ne zanikal, strcal svoj pvodn cha
rakter, spolone s rmskou expanziou
a vytvranm imprium Romanum.
V stredoveku sa tt oznauje naj
m vrazmi imprium, regnum a corona regni. Nzov a poatie ttu vo
vetkch troch uvedench prpadoch
sa spja nielen s mocenskm, ale aj
personlnym substrtom ttu ako
verejnoprvnej korporcie a sasne
aj so ttnym teritriom a efektivi
tou ttnej moci.
Chpanie ttu ako koruny je do
kumentovan ponajc 12. a 13. sto
rom v Anglicku, Uhorsku, Francz
sku (Aragnsku), eku, Posku
i v inch ttoch. Jazykov vraz corona treba chpa po prv, ako koru
novan klenot, rovnoznane nazva-

NZOV
A PECIFICK ZNAKY TTU
tt bez ohadu na spsob vldy
alebo historick obdobie i rozlohu,
miesto alebo ekonomick vznam sa
vyznauje uritmi pecifickmi
znakmi. Prostrednctvom pecific
kch znakov je mon definova tt
ako prvnu intitciu, ktor je verej
noprvnou korporciou.
Len prostrednctvom pecifickch
znakov odlime tt od inch organi
zanch socilnych tvarov i prv
nych intitci, vytvorench love
kom a spolonosou. tt sa tm
zretene odli od okolitho prostre
dia, ktor vytvraj in organizan
socilne tvary, aj verejnoprvne
korporcie, ktorch reprezentantom
je najm obec. Problm je v tom, e
nielen tt, ale aj in verejnoprvne
korporcie maj svoj organizano normatvny substrt, personlny
substrt a vecn substrt, kee dis
ponuj uritm hnutenm a nehnu
tenm majetkom vrtane teritria.
lohou urenia znakov ttu je
presne vymedzi, m sa tt odliuje
od inch socilnych a prvnych inti
tci, m je pri porovnan s nimi pe
cifick.
Jazykov vraz tt pochdza z la
tinskho status, ktorho vznamom
je stav, stava, prpadne aj poriadok;
objekt, ktor je ustanoven aj na z
klade uritho aktu. Tmto aktom
me by statutum. V rmskom prve
status oznaoval stav, postavenie jed
notlivca v spolonosti, shrn vet
kch jeho prv a povinnost.
V starovekom Grcku bol tt toto
n s poli. Kvli obrane sa niektor
poli zdruovali. Znmy je atnsky
nmorn spolok s hegemniou Atn
alebo peloponzsky spolok na ele so
Spartou. Neskr dochdzalo k vytv
raniu spolkov s vm repektom
k rovnoprvnosti lenskch ttov.
57

n aj diadm (KARPT, 3, 30) a po

druh, ako stavnoprvny pojem, kto
r sa bu vlune vzahoval na tt
ako tak, alebo na tt (ttnu moc),
reprezentovan panovnkom a politic
km nrodom. Corona regni sa v jed
notlivch ttoch sformovala na po
jem, ktor obsahoval takmer vetko,
o dnes vyjadruje pojem tt a tm aj
jeho pecifick znaky vrtane ttne
ho zemia. Obsahom pojmu bol oso
bitne suvernny a nedeliten tt,
ktor stoj nad panovnkom i stavmi.

moc prslun ttne orgny, ktor je

vntri ttneho teritria i navonok
suvernna (nezvisl) a u z n a n in
mi, najm susednmi ttmi, ev. tt
mi, ktor s regionlne alebo globlne
dominantn z hadiska svojej vojen
skej, ekonomickej a inej sily (vplyvu).
Ak budeme postupova poda toho,
ako sa jednotliv pecifick znaky for
movali cez nzov ttu, potom peci
fick znaky ttu tvor z historickho
hadiska ttne zemie, obyvatestvo
a organizcia ttu prostrednctvom
prva, prvneho systmu. Primrne
znaky ttu predstavuj jeho vecn,
osobn a prvny substrt. K tomu
pristupuj sekundrne znaky, odvo
den od primrnych znakov, najm
dane, rozpoet a ttne symboly. Bez
manifestcie primrnych znakov ne
me djs ani k prvne relevantnej
manifestcii sekundrnych znakov.

Corona regni bol v Uhorsku sym

bolom vldy, delenej medzi kra
a nrod". V tomto zmysle sa hovorilo
o zvrchovanosti koruny a nie zvrcho
vanosti panovnka. Sasou koruny
s kr, achtici, cirkevn ustano
vizne a mest. Spoluvytvraj corpus Sacrae Regni Coronae. Corona
regni je teda symbol ttnej moci od
lenej od osoby panovnka (KAR
PT, 13, 19). Koruna je ven, take
aj tt vytvoren na jej zklade je
ven. Koruna legitimizuje ttnu
moc a zabezpeuje neruen konti
nuitu moci.

ZEMIE

Vrazy corona a regnum sa v nie

ktorch krajinch pouvali v rov
nakom vzname, km v inch, na
prklad v Nemecku, sa r e g n u m
pouvalo v spojen s rex (Kaiser und
Reich). Regnum vak oznaoval aj
tt, km rex hlavu ttu.
Pouvanie vrazu tt v sas
nosti vo forme republiky a monarchie
(knieatstva) uviedol do odbornej li
teratry Machiavelli v znmom diele
II Princpe (MACHIAVELLI, 11).
Vznam vrazu tt sa postupne
stabilizoval, najm v 18. a 19. storo,
aby do dnench dn oznaoval verej
noprvnu korporciu, ev. politick,
ekonomick, socilny a geografickoteritorilny tvar a na om ijce
obyvatestvo, nad ktorm viac alebo
menej z jeho vle (shlasom) vykon
vaj legitmnu, leglnu a efektvnu

(TERITRIUM)
TTU

Historickm vvojom zemia t

tov, ako aj vvojom nuky o tte sa
vytvorilo niekoko teri ttneho ze
mia. Km v staroveku a stredoveku
prevldala patrimonilna koncepcia,
ke sa zemie chpalo skromnoprvne ako vlastnctvo panovnka, te
da ako dominium, modern chpanie
teritria, ktorho poiatky s u v R
me, je koncipovan u verejnoprvne
ako res publicae, ev. ako imprium.
Na jednej strane je pojem vlastnctvo
(dominium) na strane druhej je pojem
panstvo (imperium). Transformcia
z domnia na imprium bola a je ve
mi dleit a, pravda, zloit.
V transformcii domnia na impri
um je zklad modernho poatia tt
neho teritria i samho ttu. Na
ttnom teritriu vykonva tt svoju
suverenitu, priom nemus by vlu-

58

nm alebo dominantnm vlastnkom

pdy. tt ako imprium okrem nevy
hnutnho vlastnctva pdy, ktor nie
je predmetom obchodnej innosti a na
ktorej sa nachdzaj zariadenia na
vkon ttnych funkci, nemus by
vbec vlastnkom pdy. Teritrium,
vecn substrt ttu, nie je toton
s vlastm'ctvom.

alebo in zemia, ktor s politickou

sasou tohto ttneho teritria (Al
jaka). Podobn prklady poskytuje
Franzzsko, Rusk federcia, pa
nielsko, Taliansko a in tty. Terit
rium uritho ttu nemus hranii
s inm ttom (ostrovn tt), alebo
me hranii len s jednm ttom,
osobitne v prpadoch, ak je lokalizo
van vntri inho ttu (Vatikn,
San Marino), prpadne hrani s nie
kokmi ttmi. Aj teritrium Vati
knu a San Marina sa povauje za
enklvu.

z e m i e t t u j e trojrozmern
zemie ttu je trojrozmern. Le
pie vyjadren, zemie ttu je pries
torom, a to priestorom trojrozmer
nm. o tvor zemie ttu, a ktor
s jeho tri priestorov rozmery?
ttne zemie vytvra suchozem
sk povrch, vrtane vodnej hladiny,
ako aj priestor pod suchozemskm
povrchom, ale aj nad nm. Prelety lie
tadiel cudzch ttov a leteckch spo
lonost si preto vyaduj shlas
prslunho ttu. Sasou teritria
s vntorn vody, najm rieky, ja
zer, umel vodn ndre, vrtane
pobrench, teritorilnych vd, ktor
priliehaj k morskej hranici ttu.
Jednotliv prmorsk tty uplatu
j rzne poiadavky na rku pobre
nch vd od 3 do 12 nmornch ml,
ale aj viac.

Hranice t t u
zemie ttu je teritorilne vyme
dzen hranicami ttu, ktor s nie
len v modernom tte zabezpeen
konkrtnym zmluvnm systmom,
osobitne mierovmi zmluvami, obsa
hujcimi aj hranin zmluvy, prpad
ne bilaterlnymi zmluvami, v ktorch
tty okrem inch otzok potvrdzuj
existujce hranice, a tm aj ich deli
mitciu a demarkciu.
Delimitcia je zmluvn urenie
smeru a charakteru hranice a jej v
sledkom je hranin iara. Demarkcia je u uritm, detailnm vymedze
nm hranice na zklade delimitcie,
a to priamo na mieste hranice pomo
cou hraninch znakov. V minulosti sa
vonkajia hranica odliovala od vn
tornej, obrannej hranice. Vonkajiu
hranicu vytvrali prrodn prekky
alebo umel prekky, ktor sa u ns
nazvali prieseky. Ich funkcia bola
jednoznane fortifikan a tm aj
obrann (KLIMKO, 16). Delimitcia
hranice vychdza z orografickej (priro
dzenej) alebo geometrickej (umelej)
metdy urenia hraninej iary. V s
vislosti s tm sa hranice delia na hra
nicu orografick, prirodzen, ktor
kopruje relif miesta, prechdza hre
beom hr alebo stredom rieky, km

ttne zemie nemus vytvra

kompaktn geografick celok. Me
pozostva z niekokch miestne od
delench celkov. V takomto prpade
sa najvznamnejia as zemia, na
ktorej sa nachdzaj najvyie org
ny a intitcie ttu vrtane hlav
nho mesta nazva matersk ze
mie, km miestne oddelen asti
ttneho teritria, obklopen najm
inmi ttmi, naprklad dnes oblas
Kaliningradu, sa nazvaj exklvami; z pohadu obklopujcich ttov"
s enklvami. zemie Spojench
ttov tvor jednak tzv. kontinentl
na as, jednak zmorsk zemie
59

alebo zmenovanie ttneho zemia

sa uskutouje rozmanitmi forma
mi. Nadobudnutie alebo strata tt
neho zemia m asto za nsledok
vznik novho ttu alebo znik dote
rajieho ttu. V rmci spsobov na
dobdania a straty ttneho zemia
je preto potrebn poukza na spso
by vzniku a zniku ttov.
Via as spsobov nadobdania
a straty ttneho zemia je adaptci
ou spsobov nadobdania alebo zni
ku vlastnckeho prva v rmskom s
kromnom prve na oblas verejnho
prva, osobitne verejnho medzin
rodnho prva.
iaston alebo celkov strata
ttneho zemia je opakom nado
budnutia ttneho zemia.
ttne zemie sa nadobda, pr
padne roziruje najm nasledujcimi
spsobmi:
a) akcesiou,
b) prvotnou okupciou,
c) anexiou,
d) vydranm,
e) adjudikciou,
f) cesiou.

geometrick hranica sa delimituje bez

ohadu na prrodn charakter miesta,
avak v nutnch prpadoch repektuje
verejnoprvny alebo skromnoprvny
charakter miesta, v ktorom sa vykon
va delimitcia a demarkcia. Okrem
toho je znma astronomick hranica,
ke sa hranin iara spravuje lniou
rovnobeiek alebo poludnkov.
Spsoby nadobdania
a straty ttneho zemia
zemie ttu chrni tak medzin
rodn prvo, ako aj vntrottne pr
vo. V medzinrodnom prve je dnes
dleit zkaz hrozby silou a pouitie
sily. Vntrottne prvo ochrauje
zemie prostrednctvom stavy, kto
r me zakotvi jednotnos a nedelitenos, prpadne aj nescudzitenos
ttneho zemia. Na zmenu hranc
ttu sa me vyadova okrem me
dzinrodnej zmluvy aj jej schvlenie
stavnm zkonom, prpadne inm
kvalifikovanm spsobom.
zemie ttu rovnako ako zemie
v skromnom prve je dynamick fe
nomn. ttne zemie vznik a zani
k spolu so vznikom a znikom ttu.
Teritrium ttu sa me rozirova,
zmenova, ba aj zanika, prpadne
niektor jeho asti s zaaen uri
tmi medzinrodnmi zvzkami
alebo zvzkami k inm ttom, tak
e tt na om vykonva svoju su
vernnu moc v obmedzenom rozsahu.
Vznik a znik ttu je spravidla spo
jen so vznikom a znikom inho t
tu, alebo so zmenenm i zvenm
jeho teritria. Nadobdanie alebo
strata ttneho zemia s vsledkom
prvneho konania, v prpade agresie
protiprvneho konania, ktor medzi
nrodn prvo zakazuje, alebo s v
sledkom rozmanitch prvnych uda
lost (zmeny toku rieky a pod).

Akcesia

(akrescencia)

Akcesia (akrescencia) v rmskom

prve znamenala nadobudnutie vlast
nctva prrastkom, osobitne ak dolo
k rozreniu plochy pozemku. Akcesia
je spsob nadobudnutia zemnho
prrastku ttu jednak psobenm
prrodnch sl mimo vle loveka, na
prklad naplaveninami, a jednak
umelm zemnm prrastkom, v d
sledku cieavedomej innosti ud, na
prklad vstavbou vodnch hrdz,
odvodovanm pobreia a pod. Pr
kladmi prirodznej akcesie s nielen
naplaveniny (alluvio) na morskom
alebo rienom brehu, ale aj objavenie
novho ostrova v pobrench vodch
i zmena toku hraninej rieky.

Nadobdanie, strata, rozirovanie

60

Prvotn

okupcia

ttu pomocou sily (vojnou, vbojom,

agresiou) najm v minulosti, ke
medzinrodn
prvo
pripalo
hrozbu silou a pouitie sily v medzi
nrodnch vzahoch a ke anexia
bola uznvanm prvnym titulom
nadobudnutia zemia inho ttu.
Anexia je j e d n o s t r a n n m a k t o m
anektujceho ttu, ktorm roziru
je svoje ttne teritrium o as ze
mia alebo cel zemie inho t t u
a efektvne podrobuje toto zemie
a obyvatestvo svojej suverenite.
Anexia bola spsobom rozirovania
zemia agresiou, vojnou. Anexiou
celho zemia inho t t u dochdza
lo k debelcii, k nsilnmu zniku
ttu obyajne po prehratej/vyhratej
vojne. V sasnosti sa nadobdanie,
ev. rozirovanie ttneho zemia po
mocou hrozby silou alebo pouitm
sily neuznva (RMIK . II-l). Ane
xiu je potrebn odliova od pvodnej
okupcie.

Poda rmskeho prva sa vlastnctvo

prvotnou okupciou nadobda k veci,
ktor nepatr nikomu, ktor nem
vlastnka; predstavuje historicky naj
star spsob nadobdania vlastnctva.
Prvotn okupcia ako spsob na
dobdania a rozirovania ttneho
zemia stratila v sasnosti vznam,
kee vetky teritri vykazuj zna
ky domnia i impria v uvedenom
vzname, take prvotn okupcia je
dnes spravidla iba argumentom pri
preukazovan prv ttov k uritm
astiam vlastnho alebo cudzieho te
ritria. Naprklad v zemnch spo
roch medzi Ruskou federciou a Ja
ponskom a mnohmi inmi ttmi.

Anexia
Anexia je nadobdanm teritria
RMIK .
vzahoch

II-l Zkaz pouitia

ttov

sily

alebo

hrozby

silou

vo

vzjomnch

II. Nepouitie sily alebo hrozby silou

Zastnen tty sa vo svojich vzjomnch vzahoch, ako aj v medzin
rodnch vzahoch veobecne zdria pouitia sily alebo hrozby silou proti
zemnej celistvosti alebo politickej nezvislosti ktorhokovek ttu, alebo
jej pouitia akmkovek inm spsobom, ktor je v rozpore s ciemi Spoje
nch nrodov a tejto deklarcie. Nijak dvody nemu ospravedlni nedo
dranie tohto princpu siahnutm k hrozbe silou alebo k jej pouitiu.
Zastnen tty sa v slade s tmto princpom zdria akhokovek i
nu, ktor predstavuje hrozbu silou alebo priame i nepriame pouitie sily
proti inmu zastnenmu ttu. Takisto sa zdria akhokovek prejavu
sily, ktorho cieom je printi in zastnen tt k tomu, aby sa vzdal pl
nho uplatnenia svojich zvrchovanch prv. Takisto sa vo svojich vzjom
nch vzahoch zdria akchkovek represli s pouitm sily.
K nijakmu takmuto pouitiu sily alebo k hrozbe silou nesiahnu ako
k prostriedku na urovnanie sporov alebo otzok, ktor by mohli vies k spo
rom medzi nimi."
Zveren akt Konferencie o bezpenosti a spoluprci v Eurpe. In: Doku
menty konferencie o bezpenosti a spoluprci v Eurpe. Bratislava 1975, s. 12
61

veriteom). Intitt cesie (postupu)

bol znmy nmu obianskemu pr
vu, ev. skromnmu prvu u v mi
nulosti a je jeho sasou aj v sas
nosti. Reguluje zmenu zvzkov, ku
ktorej dochdza i cestou postpenia
pohadvky (cesie).
Aj v tomto prpade sa skromnoprvny intitt transformoval na inti
tt verejnho prva, medzinrodnho
verejnho prva, kde zabezpeuje cesiu (postup) zemia jednho ttu in
mu ttu vrtane ttu, ktor vznik.
Preto je na mieste nazva takto cesiu zemnou cesiou.fUzemn cesia je
spsobom nadobudnutia ttneho ze
mia na zklade shlasu cedenta, to
znamen ttu, ktor as svojho ze
mia postupuje inmu ttu na zklade
zmluvy. Sporn je, i prostrednctvom
cesie je mon nadobudn vetko ze
mie cedenta.

Pri okupcii dochdza k nadobud

nutiu teritria, nad ktorm nikto
nevykonva zvrchovan ttnu moc.
Anexiou sa nadobdalo zemie, nad
ktorm vykonval suverenitu in
tt.
Vydranie
Aj intitt vydrania ako spsob
nadobdania vlastnctva, ktor po
znalo rmske skromn prvo, sa
transformoval do vydrania ako sp
sobu nadobudnutia zemia v medzi
nrodnom verejnom prve.
f Vydranie je spsobom nadobud
nutia ttneho zemia dlhodobm
a neruenm vykonvanm suvereni
ty nad zemm inho ttu, prpadne
nad zemm, ktorho prslunos
k inmu ttu ne ttu, ktor ze
mie dr, je sporn.
zemn

Strata

adjudikcia

ttneho

zemia

Protikladom akhokovek spsobu

nadobudnutia zemia je strata asti
alebo celho zemia. Opakom nado
bdania zemia okupciou je derelikcia, to znamen opustenie zemia.
Pendantom akcesie je opan psobe
nie prrodnch sl, ktor, povedzme,
odplav as zemia. Obdobne je opa
kom vydrania i adjudikcie i cesie
strata prslunho zemia.

S vrazom adjudikcia sa stretva

me v anglo-americkej prvnej termino
lgii v spojen so sdnymi rozhodnu
tiami. Z tohto hadiska treba od
rozhodovacej innosti sdov v rmci
vntrottneho prva odliova adjudikciu v medzinrodnom prve, ktor
sa tka nadobudnutia zemia ttom.
Adjudikcia je spsobom nado
budnutia ttneho zemia na zkla
de rozhodnutia prslunho doas
nho alebo stleho medzinrodnho
orgnu.

Vznik a znik ttu

Spsoby nadobdania a straty tt
neho zemia s zko spojen s jed
notlivmi spsobmi vzniku a zniku
ttov. Vznik ttu nastva nadobud
nutm zemia a znik ttu stratou
ttneho zemia alebo jeho rozdele
nm medzi novovznikajce tty.
V minulosti tty vznikali alebo sa
rozirovali najm prvotnou okup-

zemn cesia
Cesia (postup) je tie intittom
rmskeho skromnho prva. Usku
toovala sa zmluvou o postpen po
hadvky medzi cedentom (pvod
nm veriteom) a cesionrom (novm
62

ciou, ktor v sasnosti u nie je ak

tulna.
Nov tty v sasnosti vznikaj:
a) prilenenm (integrciou),
b) rozlenenm,
c) odlenenm.
V prvom prpade dochdza k prile
neniu jednho ttu k druhmu alebo
k integrcii dvoch a viacerch ttov.
Nov tty vznikaj i rozlenenm (dismemberciou) doterajieho ttu na
niekoko ttov; prkladom je bval
Raksko-Uhorsko a nedvno i esko
slovensko, alebo tty vznikaj odle
nenm asti zemia cesiou od pvod
nho ttu.
Spsoby zniku ttov s priro
dzenm doplnkom spsobov vzniku
ttov. V dsledku rozlenenia p
vodnho ttu, teda faktom dismembercie zanik pvodn tt. Vzni
kaj nov tty, prpadne niektor
asti pvodnho ttu sa pripjaj
cesiou k inm ttom.
Organickou sasou zniku dote
rajch ttov a vzniku novho ttu
i niekokch ttov je sukcesia, to
znamen prechod prv a zvzkov
doterajieho ttu na nov tt, na
sukcesora alebo na nov tty, nie
kokch sukcesorov. Aj sukcesia je
pvodom skromnoprvny intitt
rmskeho prva, ktor naiel miesto
vo verejnom medzinrodnom prve.

substrt ttu, je obyvatestvo perso

nlnym substrtom ttu.
Obyvatestvo ije na uritom teri
triu a v uritom geografickom pro
stred. Medzi ttnym zemm a oby
vatestvom je organick vzah aj
z hadiska historickho, etnickho,
kultrneho, hospodrskeho i politic
kho hadiska .
Obyvatestvo ttu tvoria jednak
obania ttu a jednak cudzinci.
Obania nemusia i na teritriu
prslunho ttu. Za normlnych
okolnost mu neruene uva svo
je obianske prva, ktor im zo tt
neho obianstva vyplvaj bez oha
du na skutonos, i sa zdriavaj
doma alebo v cudzine.
tt vykonva svoju suvernnu
ttnu moc nielen nad zemm, ale
aj nad obyvatestvom, ktor sa na
tomto zem oprvnene zdriava,
osobitne nad obanmi ttu, i sa na
ttnom teritriu zdriavaj alebo
nie, ako aj nad cudzincami, ktor sa
na ttnom teritriu zdriavaj
oprvnene alebo neoprvnene. Ak sa
cudzinci na teritriu ttu zdria
vaj neoprvnene, me ich tt
v slade s medzinrodnm i vntro
ttnym prvom vyhosti alebo v rm
ci readmisnch dhod odovzda in
mu ttu. Demokratick tt vak
neme vyhosi svojich obanov, vy
da ich inmu ttu alebo nti oba
nov, aby opustili svoju vlas.

OBYVATESTVO
A TTNE OBIANSTVO

Statne obianstvo

Obyvatestvo ijce na teritriu, na

ktorom psob efektvna suvernna
ttna moc, je alm esencilnym
znakom ttu. Ak bez zemia nie je
tt, rovnako si ako predstavi tt
bez obyvatestva. Hustota obyvate
stva je prirodzene rozmanit, determi
novan nielen klimatickmi initemi.
Km ttne zemie predstavuje vecn

ttni obania, ttni prslunci

s v podmienkach demokracie osoby,
ktor s zdrojom ttnej moci.
V zmysle spoloenskej zmluvy si oba
nia jednak slobodne vytvraj tt
a ttnu moc a jednak sa tejto ttnej
moci aj dobrovone podrobuj, priom
sa na sprve ttu zastuj priamo
alebo vobou svojich reprezentantov.
63

a) narodenm, z rodiov, ktor s

ttnymi obanmi, prpadne ak
jeden z rodiov je ttnym oba
nom prslunho ttu, prpad
ne narodenm na prslunom
ttnom teritriu; vyskytuje sa
monos nadobudn obian
stvo aj adopciou maloletch
osb;
b) naturalizciou, najm uzavre
tm manelstva s cudzincom
a udelenm ttneho obianstva
na zklade iadosti a vydania
naturalizanho aktu ttom.
Naturalizciou sa nadobda tt
ne obianstvo aj opciou spravidla pri
cesii zemia ttu. Ak zemie, ktor
je predmetom cesie, sa stva sa
sou inho ttu, me sa oban cedenta rozhodn pre nov obian
stvo, prpadne poda konkrtnych
zmlv aj pre obidve obianstva.
Kee pri vzniku ttneho ob
ianstva sa v rznych ttoch sveta
neuplatuje rovnak prvny reim
a neraz so vznikom prslunosti
k uritmu ttu nezanik prslu
nos k inmu ttu, stretvame sa
aj s dvojakm ttnym obianstvo
(bipolitismus). tty sa bipolitizmu
brnia s rznou intenzitou a pre pr
pad konfliktu dvoch obianstiev sta
novuj pravidl, urujce znaky
obianstva, ktor je potrebn apliko
va a ktor m prednos.
K strate ttneho obianstva do
chdza zvyajne v spojen so vzni
kom ttoobianskeho vzahu k in
mu ttu a na zklade iadosti.
V komunistickej minulosti bolo mo
n u ns oda ttne obianstvo,
ak oban opustil zemie republiky
bez shlasu ttu alebo sa nevrtil
v stanovenej lehote alebo poda vte
dy platnho prva pokodzoval
dleit zujmy republiky" a pod.
Dnes je zakzan oda ttne
obianstvo ktormukovek obanovi
ttu proti jeho vli.

Obania preberaj na seba najm po

vinnos repektova stavu a zkony,
ako aj postup ttu na zklade prva.
Aj tt preber na seba cel rad z
vzkov, ktor mus plni smerom
k obanom. Medzi ttom a obanom
je ttoobiansky vzah, v ktorom s
prva a povinnosti obanov a ttu
rozdelen na oboch stranch.
Domovsk prvo, obdobn vzah,
ak vyjadruje ttne obianstvo, sa
vytvral v minulosti u ns, a dnes
v rznych krajinch, aj medzi obyva
teom obce a obcou. Pri vzniku a u
van domovskho prva je vak
obianstvo urujce, pretoe domov
sk prvo v zsade nevznikne osobe,
ktor nie je obanom uritho ttu.
Osoba, ktor nedisponuje domov
skm prvom, je bezdomovec v zmys
le vntrottneho prva.
Odlin chpanie bezdomovcov ob
sahuje medzinrodn prvo. Bezdomovci v zmysle medzinrodnho pr
va s osoby bez ttneho obianstva
(apoliti). Medzinrodn prvo im
spolone s uteencami poskytuje oso
bitn prvnu ochranu.
Celkom in, najskr sociologick
vznam nadobda vraz bezdomovec
v sasnosti. Vzahuje sa na ud, ktor
nemaj monos zabezpei si byt ale
bo nhradn ubytovanie a s na ulici.
Obce v spoluprci s humanitnmi or
ganizciami alebo vlune tieto orga
nizcie im v rmci monosti poskytuj
ubytovanie v azyloch pre bezdomovcov.
Ak s podmienky
nadobudnutia a straty
obianstva?
Podmienky nadobdania, zniku
i straty ttneho obianstva uruje
prvny systm ttu.
ttne obianstvo nadobdaj
obyvatelia prslunho ttu, prpad
ne in osoby spravidla:
64

Prvne postavenie cudzincov

tane inch foriem verejnej ttnej

moci, stotouj niektor autori s au
toritou (RAZ, 5). alie koncepcie di
ferencuj medzi autoritou a mocou.
Ak m moc podporu verejnosti, ide
o moc s autoritou. V opanom prpa
de mme do inenia s holou mocou"
(SCRUTON, 72). In formy verejnej
moci reprezentuje najm verejn
moc orgnov zemnej a zujmovej
samosprvy.

Na t t n o m teritriu sa okrem
obanov nachdzaj osoby s cudzou
ttnou prslunosou a so ttoobianskym vzahom k inmu ttu,
alej bezdomovci v zmysle medzin
rodnho prva a uteenci. Na zem
ttu sa mu nachdza aj cudzinci,
ktorm tt poskytol azyl. Cudzinci
podliehaj prvu ttu, na zem kto
rho sa nachdzaj. Cudzinca mono
vyhosti len v prpadoch stanovench
zkonom a vyda inmu ttu najm
na zklade zmlv o prvnej pomoci,
ako aj zmlv o extradcii.

Vznamy v r a z u vlda"
Synonymom ttnej moci alebo jej
vykonvateov, driteov, reprezen
tantov moci je jazykov vraz vlda
(government), pre ktor maj inde
vraz kabinet, rada ministrov a pod.
Vraz vlda sa u ns pouva t a k na
oznaenie orgnu exekutvy, ktor
pozostva najm z ministrov, a na e
le ktorho stoj predseda vldy (pre
mir), ako aj na oznaenie ttnej
moci vbec. V poslednom prpade sa
vldou rozumie nielen kabinet, ale aj
vetka verejn sprva, parlament,
hlava ttu, miestna sprva, proku
ratra, sdnictvo, no najm kabinet,
hlava ttu a parlament, prpadne
i miestna ttna sprva. Napokon,
vraz vlda sa uplatuje pri kvalifi
kcii formy vldy (vlda prezidenta,
vlda parlamentu, vlda udu ), zlo
enia vldy (koalin vlda, jednofa
rebn vlda, radncka vlda) alebo
pri kvalifikcii spsobu vldy, spso
bu vkonu moci (dobr vlda, sko
rumpovan vlda, vlda tvrdej ru
ky), prpadne spsobu vzniku moci
(samozvan vlda, legitmna vlda).

tt na zklade dohd s inmi tt

mi me pre obanov cudzieho ttu
zabezpeova prvne postavenie, kto
r sa vyrovn postaveniu obanov toh
to ttu, prpadne si tty poskytuj
zmluvne zabezpen vhody, napr
klad bezvzov styk pre obanov alebo
aplikuj ben, ev. minimlny medzi
nrodn tandard. Ak tt A" zaob
chdza s obanmi ttu B", ako aj
s ich osobnmi a majetkovmi prva
mi rovnako ako tt B" zaobchdza
s obanmi ttu A", ako aj ich osob
nmi a majetkovmi prvami, ide
o reciprocitu (vzjomnos).

TTNA MOC
ttna moc ako forma verejnej mo
ci je spoloensk sila, ktor je spso
bil urova to, o by m, to zname
n sprvanie obyvatestva pomocou
stavy, zkonov a inch aktov, ktor
obsahuj prvne normy i pomocou
mimoprvnych metd realizcie
vldnych zujmov,tie vak musia by
v slade s stavou a zkonmi. ttna
moc je najvznamnejm druhom ve
rejnej moci. Moc je prvo prikazova
a zrove prvo by repektovan
(RAZ, 11, WOLFF). t t n u moc, vr

m sa odliuje t t n a m o c
od i n c h verejnch moci?
Na ttnom teritriu psobia rz
ne formy verejnej moci, ktorou dis-

65

Suverenita ttnej moci

ponuj najm verejnoprvne zem

n alebo zujmov korporcie, org
ny zemnej a zujmovej samospr
vy. Vlun postavenie ttu medzi
nimi a vznam ttnej moci ako ve
rejnej moci a orgnov ttu ako or
gnov verejnej moci, v porovnan
s verejnou mocou samosprvnych
verejnoprvnych korporci je dan
jeho teritorilnou a personlnou
univerzalitou a vlunosou; t sa
vzahuje na cel teritrium ttu
a na vetkch obyvateov. ttna
moc je najvyia verejn moc. ttna
moc vo vzahu k verejnej moci verej
noprvnych korporci sa vyznauje
aj tm, e im moc delegoval tt na
zklade zkonov ttu a s cieom de
centralizcie ttnej moci. Nad z
konnosou a prpadne hospodrenm
s finannmi prostriedkami korpo
rci tt vykonva dozor. Pravda, aj
verejnoprvne zemn a zujmov
korporcie vykonvaj kontrolu
ttnej moci a metd jej uplatova
nia.

Klasick defincia vymedzuje su

verenitu ttu ako nezvislos tt
nej moci od akejkovek inej moci vo
vntri ttu a navonok ttu, vo vn
tornch i vonkajch funkcich ttu,
vo vntornej a zahraninej politike
ttu.
Nezvislos ttu navonok relativizuje nutnos ttu spolupracova s in
mi ttmi. Prve spoluprca s inmi
ttmi doke zabezpei suverenitu
ttu. Prkladom je kolektvna bezpe
nos. plnej vonkajej nezvislosti,
ktor znamen izolciu, sa spravidla
dovolvaj nedemokratick tty. Ne
demokratick tty sa vak dostvaj
do medzinrodnej izolcie aj v dsled
ku zmernej izolanej politiky medzi
nrodnej verejnosti alebo v dsledku
izolcie nedemokratickho ttu od
medzinrodnho spoloenstva.
Nezvislos ttu vntri nezname
n, aspo nie v demokratickch t
toch, mocensk ubovu, ale naopak
moc podroben zkonom. V prvnom
tte je vntorn suverenita ttu
podriaden vlde prva, prvnemu
systmu, ktor je najvznamnejm
prejavom vntornej suverenity ttu.
Zaiatky modernej terie suvere
nity sa spjaj s dielom Jeana Bodina es knh o tte (Les Six livres de
la Rpublique, 1576). Modern teria
suverenity sa dotkala v zsade len
vntornej suverenity ttu, pretoe
chpanie vonkajej suverenity ttu
sa sformovalo dlhodobmi mierovmi
a vojenskmi sksenosami eurp
skych ttov a medzinrodnmi do
kumentmi, ktor tmto sksenos
tiam dali prvnu formu a ich obsahu
uritos.
Bodin il v obdob nboenskch
konfliktov medzi katolkmi a protes
tantmi, ktor sa odohrvali v druhej
polovici 16. storoia. Charakter doby
ho priviedol na mylienku suvern-

ttna moc sa m vyznaova naj

m tm, e je
a) suvernna,
b) legitmna,
c) leglna,
d) efektvna.
Kontatovalo sa, e ak neexistuje
zemie a ak neexistuje obyvate
stvo, sotva je mon tt. Uveden
zver v nezmenenom rozsahu plat,
ak chba podmienka suverenity
ttnej moci a efektivity ttnej
moci.
Legitimita a legalita ttnej moci
sa sce poaduje, avak jej skryt ale
bo zjavn nedostatok sa v medzin
rodnch vzahoch z asu na as aj po
druhej svetovej vojne toleruje. Najas
tejm dvodom je obchod. Obchodn
vzahy umouj, aby sa absencia i
nedostatok legitimity a legality doda
tone sanoval tak politicky, ako
aj prvne.
66

ttne orgny, ak s vbec ustano

ven, s od tohto d o m i n a n t n h o
ttneho orgnu krean a aj inak
zvisl. V absolutistickej monarchii
ustanovenej na spsob Bodina alebo
Hobbesa je tmto orgnom panovnk,
ktor vldne neobmedzene. V parla
mentnej republike ustanovenej na
spsob Rousseaua je tmto orgnom
p a r l a m e n t . Vldne neobmedzene
a koncentruje vetku moc; je jedinm
reprezentantom suverenity.
Ak ttna moc vychdza z udu
a je dekoncentrovan, ak sa teda
uplatuje princp suverenity udu
spolone s princpom deby moci, po
tom ud vykonva svoju moc nielen
prostrednctvom zkonodarnho or
gnu, ale aj prostrednctvom orgnov
vkonnej moci a sdnictva. Pri debe
moci reprezentuje suverenitu ttu
sstava najvych ttnych orgnov,
kee deba moci je nezluiten
s predstavou jedinho najvyieho
orgnu.

nej moci panovnka, nezvislej od

akejkovek moci. Suverenita je poda
neho najvyia moc prikazova a je
n e v y h n u t n o u podmienkou t t u .
ttna moc m by absoltna a trva
l a suvern, ktorm je panovnk, nie
je viazan vlastnmi prvnymi pr
kazmi ani prvom, ktor vzniklo
pred tm, ne sa ujal moci. Opan
stanovisko je sasou koncepcie
prvneho ttu, kde je tt viazan
platnm prvom.
ttna moc je suvernna, pretoe
je najvyou a najsilnejou mocou
n a d vetkmi verejnmi mocami na
teritriu ttu. V dsledku toho je jej
drite
najsilnejm
initeom
(WEYR, 10). Suvernna ttna moc
sa vyznauje nezvislosou i autarkiou. Je nezvisl od akejkovek inej
moci vntri ttu i navonok ttu.
Autarkia moci znamen jej sebesta
nos, prenesene sebestanos ttu
(ARISTOTELES, 1252b, 1253a). Au
tarkia ttu sa prejavuje najm poli
ticky a ekonomicky. V politickom
zmysle je autarkia vlastne toton
s nezvislosou.

Je

suverenita

S u v e r e n i t a udu a n r o d a
Suverenitu ttu je potrebn od
liova od suverenity udu, prpadne
od suverenity nroda, pretoe suve
renita udu, prpadne suverenita n
roda, ako aj ich kombincia alebo
identita je prameom a zkladom
suverenity ttu.
Obyvatestvo ttu nazvame u
dom, prpadne nrodom alebo oba
vrazy oznauj identick predmet,
take sa pouvaj ako synonym.
V niektorch vntrottnych prv
nych dokumentoch sa pouva jazy
kov vraz ud, v inch nrod aj
v zmysle politickho nroda, to zna
men udu. Poda terie suverenity
udu, ktorej autormi s Marsilus
z Padovy a Rousseau, zdrojom tt
nej moci je ud.

deliten?

Za znak suverenity sa povauje aj

jej nedelitenos (WEYR, 796). Nzo
ry na otzku delitenosti a nedelitenosti suverenity nie s jednotn
najm pri vymedzen suverenity zlo
enho ttu vrtane jej pvodnosti
a odvodenosti. irok diskusia o deli
tenosti a nedelitenosti suverenity
a jej pvodnosti predchdala znik
Cesko-Slovenska.
Delitenos a nedelitenos suve
renity prenik aj do otzky deby
moci. Forma ttu, ktor je zaloen
na koncentrci moci bu v exekutve
alebo v parlamente, vklad suvereni
tu ttu do rk jedinho nositea naj
vyej moci v tte, priom ostatn

Podstata suvernity udu spova

67

na mnohonrodn tt a tm nevy
h n u t n e zanikol. Vvoj sa urchlil po
porke Rakska Pruskom (1866),
ke u monarchia nedokzala odo
lva
mocenskm
poiadavkm
Maarov", ktor sa prejavovali o. i.
maarizciou. Nacionalizmus vak
natartoval predtm, ve u r. 1844
sa zruila latinina ako rokovac ja
zyk uhorskho snemu (KUERA,
19). Dismemberciou po r. 1918
vzniklo niekoko nrodnch ttov,
avak s nrodnostnmi meninami
a meninovmi problmami, ktor
najm po zniku komunizmu nemu
sia by menie ne tie zo zaiatku
storoia. Rozpad bvalej socialistic
kej sstavy ttov", zaloenej na
socialistickom
internacionalizme,
sprevdza alia dismembercia
a drobenie ttov na nrodnom, et
nickom princpe. Pre tento proces
a vsledok sa vil vraz balkanizcia.
Suverenita ttu je teda spojen
tak zo suverenitou udu, ako aj suve
renitou nroda. V mnohonrodnej Eu
rpe je suverenita nroda v duchu
prva na sebaurenie nie nezvyklm
vchodiskom suverenity ttu. Suve
renita nroda sa v medzinrodnom
prve uplatuje prve prostrednc
tvom sebaurovacieho prva nrodov.
Suverenita udu zaklad smerom
k tvorbe a existencii ttu tzv. obian
sky princp a suverenita nroda tzv.
nrodn princp. Niektor stavy sve
ta vychdzaj zo suverenity udu, in
zo suverenity nroda, priom v alch
jazykoch vznam nroda a udu spl
va, najm v ttoch, kde historick v
voj ttu bol neoddeliten od historic
kho formovania nroda.

v tom, e ud, obania ttu, a nie

Boh alebo panovnk, je zdrojom tt
nej moci. Zvrchovan moc sa utvra
z jednotlivcov (ROUSSEAU, 24).
V odbornej literatre nachdzame
rozmanit interpretcie pojmu ud
(SARTORI, 24). Patria k udu vetci
obania ttu, alebo len obania, kto
rch v parlamente reprezentuje par
l a m e n t n vina?
V Eurpe sa modern tty osobit
ne po napoleonskch vojnch organi
zovali ako nrodn tty. Na formova
nie nrodnch ttov, vrtane
Nemecka i Talianska, vrazne vpl
valo najm uenie Hegla (1770-1831),
Herdera (1744-1803) a alch filozo
fov. Poda Hegla ttom vstupuj n
rody do dejn. Nrody mu i histo
ricky iba v prpade zaloenia ttu,
take najvyou povinnosou jednot
livcov je by lenom ttu (HEGEL,
274). Z tohto hadiska hovor Hegel aj
o suverenite nroda len v tom zmysle,
e nejak nrod je navonok niem
samostatnm a tvor vlastn tt ako
ud Vekej Britnie, ale ud Anglicka
alebo ktska, rska alebo Bentok,
Janova, Cejlonu at. u nie je su
vernnym nrodom, od tch ias, o
prestali ma vlastnch vladrov alebo
najvyie orgny ttu ako tak"(HEGEL, 314). Z uenia Hegla vyplva, e
len tt dva dejinm nroda zmysel,
akoby ich prve tm zbavoval ich ma
losti a slabosti (KUERA, 11).
V Eurpe sa historicky sformovali
aj nadnrodn tty, najm dunaj
sk monarchia, Raksko-Uhorsko,
ktor integrovala nemeck a slovan
sk prvky, maarsk i talianske,
kresansk, idovsk a sasti islam
sk. Nacionalizmus podunajskej mo
narchie vak priviedol tento tt
k zniku najm detruknou snahou
dvoch dominantnch nrodov monar
chie vytvori jednotn nrodn tt.

Legitimita a legalita
ttnej m o c i

V konenom dsledku sa dunajsk

tt transformoval z nadnrodnho

Legitimita ttnej moci j e d n a k

znamen, e ustanovenie ttnych

68

mienok a postupu ustanovenho sta

vou a zkonmi vrtane vopred defino
vanch intervalov transportu moci zo
zdroja moci, vzniku a zniku prvo
moci a pod. K najvznamnejm zko
nom upravujcim transport moci zo
zdroja moci k driteom, reprezentcii
moci predstavuj zkony, vrtane
stavy a stavnch zkonov, ktor
upravuj volebn prvo, konanie vo
lieb do parlamentu, volieb do orgnov
zemnej samosprvy, volieb hlavy
ttu, prpadne ostatnch zloiek exe
kutvy, volieb, prpadne inho spso
bu ustanovovania sudcov a alch re
prezentantov ttnej moci.
Transport moci zahruje aj proces
odovzdania a prevzatia radov" po
vobch alebo pri inom legitmnom
a leglnom spsobe ustanovenia osb
do funkci. Vykonvanie moci repre
zentantmi moci je toti kontinulne.
V modernom tte s modernou sta
vou sa neme vyskytova interregnum, obdobie bez vldy, to znamen
prpad, ak mandt skorch driteov,
reprezentantov moci by zanikol, ale
mandt neskorch driteov, repre
zentantov moci by ete nevznikol.
V irom vzname legalitou moci
chpeme poiadavku striktnho
a bezvnimonho vkonu moci na
zklade zkonov a stavy, inak pove
dan, na zklade repektovania po
iadavky zkonnosti a stavnosti
moci. Reprezentanti moci, ttne or
gny mu kona iba na zklade
stavy a zkonov a spsobom upra
venm zkonom. Konanie nad tento
rmec alebo nekonanie, neinnos
v prpadoch, ak ttny orgn mal ko
na, ale nekonal, nie s leglne. Km
v uom vzname sa legalita dotka
transportu, ev. transformcie moci,
v irom vzname sa navye vzahu
je na stavn a zkonn vykonvanie
moci po nadobudnut mandtu. Km
pri uom chpan ide naprklad o to,
i sa voba kandidtov za poslancov

orgnov a ich prvomoc sa odvodzuje

od obanov ako od zdroja moci uzna
nho stavnm a zkonnm postu
pom a jednak, e obania akceptuj
usporiadanie ttu a ttny reim
(metdy vldnutia) ako sprvne, dob
r, stavn a zkonn, ktor je po
trebn z tohto dvodu repektova.
Poiadavky legitimity, ako vidie,
pozostvaj jednak z prvnych, ev.
stavnoprvnych postultov a jed
nak z obianskych postultov, ktor
s spojen s repektovanm vldy
nielen v mienke obanov, ale aj v po
stojoch obanov, take tak nzorom,
ako aj konanm preukazuje obian
ska spolonos fakt uznvania vldy
ako vldy hodnej repektu, lojality.
Legitimita sa vyznauje stavno
prvnym i prvnym aspektom i as
pektom repektovania vldy obanmi.
Prvna, prv strnka legitimity moci
spova v tom, e moc mus prameni
zo zdroja moci. Druh, obianska
strnka legitimity moci spova v tom,
e moc mus by obanmi akceptova
n, e obania takto moc repektuj.
Ak kontatujeme, e moc je legi
tmna v prvnom zmysle, mme na
mysli fakt, e je odvoden, transportovan od stavne uznanho zdroja
moci, ktorm s v demokratickch
ttoch obania, k reprezentantom,
driteom moci. Riadne, v slade
s stavou a zkonmi ustanoven re
prezentanti moci vykonvaj moc
prostrednctvom uplatovania pr
vomoc zkonodarnch orgnov, v
konnej moci a sdnictva.
Legitimita moci je zko spojen
s legalitou moci a efektvnosou moci.
Legalitu moci je mon chpa
v uom a irom vzname. V uom
vzname je legalita moci v tom, e
transport moci zo zdroja moci k repre
zentantom moci, to znamen k jed
notlivm ttnym orgnom, ktor dis
ponuj mocou ako prvomocou, sa
mus uskutoova na zklade pod
69

parlamentu uskutonila v slade so

zkonom o vobch, pri irom ch
pan pristupuje k tomu spsob vko
nu mandtu kadm poslancom
a spsob vkonu zkonodarnej moci
parlamentom ako zborom. Leglny je
tak spsob vkonu mandtu, prvo
moci, ktor sa uskutouje na zkla
de stavy a zkona. Spsob vkonu
mandtu poslanca me by nielen
v slade, ale aj v rozpore s stavou
a zkonmi. Takisto postup parla
mentu pri prerokovvan rznych
vec, hlasovan i uplatovan krea
nch i kontrolnch prvomc me
by v slade alebo rozpore s stavou
a zkonmi.

normatvny substrt, ktorho zdro

jom je ttna va vyjadren prkaz
mi, zkazmi a dovoleniami v obsahu
prvnych noriem.
Prvny systm v irom zmysle
slova je sbor platnch prvnych no
riem plus sstava ttnych intit
ci, ktor prvo tvoria (nachdzaj,
uznvaj), aplikuj a zabezpeuj je
ho ochranu. V uom vzname repre
zentuje prvny systm objektvne
prvo, teda shrn platnch prvnych
noriem.
Prvny systm je najvznamnej
m prejavom vntornej suverenity
ttu. Normatvne zabezpeuje
vlunos ttu, kee tt vyluuje
z teritria akkovek in moc, ktor
by nebola podroben jeho jurisdik
cii.

Efektvnos ttnej moci

Legalita moci je spojen s legitimi
tou moci aj v tom zmysle, e len le
glna moc je legitmna moc. Obdob
n vzah spja legitimitu moci
s efektvnosou moci. Moc je legitm
na, nielen ak pramen z uznanho
zdroja moci, ale ak okrem toho vyka
zuje leglnos a efektvnos. Moc je
efektvna, ak je vcelku a veobecne
repektovan. Efektvna ttna moc
m by repektovan obanmi
a funkcionrmi i radnkmi ttu.
Repektovanie moci obanmi sa pre
javuje
prostrednctvom verejnej
mienky a konania, ktor je v slade
s stavou, zkonmi a inmi veobec
ne zvznmi prvnymi predpismi.

Ekonomick
a finann systm ttu
Suverenita ttu je ilziou, ak by
funkcie ttu neboli zabezpeen fi
nanne a ekonomicky. V jednotlivch
ttoch sa ekonomick a finann
systm vyskytuje bu v rmci mode
lu centrlne riadenej ekonomiky,
v ktorom je loha ttu dominantn,
alebo v rmci trhovej ekonomiky,
v ktorom tt najm uruje pravidl
sae, dozer na ich regulrnos
a rozhoduje konflikty.
Predchodcom dnench poplatkov
vrtane dan s naturlne dane, ako
aj stredovek regly. Reglnymi pr
vami disponoval panovnk. Predsta
vovali praktick strnku poatia
ttnej moci" (BAKE, 17). Regly
boli vsadami panovnka, ktor mu
prinali majetkov prospech", naj
m bansk regl, mincov, coln re
gl (coln poplatky a mto) a pod.
(MAL, SIVK, 59).
Finann systm ttu, ktor za
bezpeuje ttne prjmy a vdavky

Prvny systm
a vlunos ttu
Schopnos ttu urova sprvanie
obyvateov a stav vec na ttnom te
ritriu sa uskutouje pomocou sta
vy, zkonov a inch prvnych no
riem. tt tvor nielen personlny
a vecn substrt, ale aj organizano70

ttu, pozostva v modernom tte

z rozpotovej sstavy, najm ttne
ho rozpotu a daovej sstavy.
Vznam rozpotovej a daovej ssta
vy pre celkov pochopenie t t u
a prva treba vidie z historickho
hadiska i relneho zabezpeenia
chodu ttu. Pozoruhodn je, e vvoj
demokracie, slobody, prvneho ttu
a sasnch modernch foriem vldy
sa v minulosti odohrval prve na
pozad dramatickho konfliktu me
dzi panovnkom a stavmi, prpadne
panovnkom a parlamentom o bern
prvo, prvo vybera ttne dvky,
ktor boli uren najm na pokrytie
potrieb ttnej administratvy a voj
ska v r t a n e vedenia vojny. Pvodne
patrilo bern prvo vlune do pr
vomoci panovnka. Postupne bolo li
mitovan shlasom parlamentu.

Dane

reimu sa u ns uskutonila daov

reforma, kompatibiln s reformou
ekonomickho systmu. Otzka dan
je v stabilizovanch demokracich
dleitou sasou programu politic
kch s t r n , p r p a d n e programu,
s ktorm pred vobami a pred volimi
sa prezentuj kandidti na funkciu
hlavy ttu. Obania volia tie strany
a kandidtov, ktorch daov prog
r a m je viac spravodliv a nosn ne
in programy. Politikom a obanom
ide najm o otzku daovej sadzby,
zkladu dane, daovch av, pr
padne oslobodenia od dane, napr
klad v oblasti vchovy a vzdelvania,
ako aj o predmet a subjekty dane.
Sstavu strednch dan dopluje
systm miestnych poplatkov, ktor
p a t r i a do kompetencie orgnov
miestnej samosprvy, naprklad po
platok za psa, kpen alebo rekre
an pobyt, uvanie verejnho prie
stranstva, poplatok za povolenie
vjazdu s motorovm vozidlom do vy
branch ast miest at.

a poplatky

Dane, poplatky relne zabezpeu

j nklady spojen s vkonom funk
ci t t u . Sasou spoloenskej
zmluvy je, e obania uhrdzaj po
mocou dan a poplatkov innos t
tu, innos ttnych funkcionrov
a radnkov vrtane sdnictva, pol
cie, bezpenostnch informanch
sluieb, armdy, e uhrdzaj t a k
osobn vdavky ttnych funkcion
rov a radnkov (mzdy, odmeny), ako
aj materilne a investin vdavky
ttu, to znamen vstavbu a pre
vdzku administratvnych budov, le
tsk, vzbroj a vstroj polcie i arm
dy, vvoj novch zbran at.

ttny

rozpoet

ttny rozpoet je prvny doku

ment, ktor stanovuje predpoklada
n prjmy a vdavky na urit obdo
bie, spravidla na jeden rok. ttny
rozpoet m za sebou vvoj, ktor do
spel k sasnmu stavu. Je schvao
van zkonodarnm orgnom ttu,
u n s vo forme zkona. Aj dane je
mon uklada iba na zklade zko
na. Hlavnm zdrojom rozpotovch
prjmov ttneho rozpotu s dane,
dvky, poplatky i cl. tt vak me
uhrdza svoje vdavky aj z inch
zdrojov, naprklad zo zahraninch
piiek alebo daovch verov, tt
nych dlhopisov a pod. Na rozdiel od
minulosti, ke t t n y rozpoet
sstreoval vnosy dan, poplatkov
a pod. na zabezpeenie innosti ad-

V systme ttnych prjmov maj

dane najv vznam. Prostrednc
tvom dan tt oderpva as d
chodku prvnickch i fyzickch osb
na h r a d u funkci ttu a programov
ttu. Okrem ttnych dan poznme
aj miestne dane, priame a nepriame
dane a pod. Po pde komunistickho
71

obdobia, take nemohol obs ani je

ho znak. V zsade tento vznam ako
prazkladu nroda, jeho sily, ne
zlomnosti a aj matky rodu, nadobud
lo trojvrie v znaku Slovenska u
pred rokom 1848, aby s tmto vzna
mom vstpilo aj do ttneho znaku
republiky po vzniku samostatnho
esko-slovenskho ttu r. 1919.
Z malho, strednho a vekho
ttneho znaku predmnchovskej
esko-Slovenskej republiky sa stal
najznmej stredn znak, ktor sa
podstatne zmenil a po prijat socia
listickej stavy r. 1960. Na ervenom
tte bol vyobrazen strieborn lev so
zlatou elenkou a zlatmi pazrmi,
ktor na svojej hrudi niesol znak Slo
venska, obsahujci vetky tri nrod
n i ttne farby. Farebn kombin
cia vyhovovala celkom poiadavkm
heraldiky. Tie pripaj len tyri
zkladn farby. erven, zelen, mo
dr, iernu a dva kovy, zlato a strieb
ro, ktor me nahrdza lt a biela
farba.

ministratvy, obrany a bezpenosti,

v sasnosti plnia dane aj nrodo
hospodrske funkcie (BAKE, 6).
ttne symboly
K ttnym symbolom patr zvyaj
ne ttny znak, ttna vlajka, ttna
pea, ttna hymna. Okrem toho sa
vyskytuje aj irie koncipovan tt
na symbolika, doplnen o hlavn
mesto, ttne sviatky a pamtn dni,
prpadne aj in ttne symboly, na
ktor nadvzuj nrodn symboly,
nrodn hymnick piesne, asti fau
ny a flry krajiny, prvky geografic
kho prostredia, historick osobnosti
a udalosti, legendy a pod. Stabiliz
cia ttnych i nrodnch symbolov
m zklad najm v 18. storo a v pr
vej polovici 19. storoia, ke sa for
movali novodob nrodn tty. tt
ne znaky vak symbolizovali tty u
predtm, prostrednctvom rodovho
erbu vldnucej dynastie, a takto sa
uplatovali u od druhej polovice 12.
storoia, od kedy sa datuje vznik ro
dovch erbov a o storoie neskr
vznik obecnch a mestskch erbov
(NOVK, 12, 30).

Revolcia r. 1989 uvonila cestu

aj k pvodnej slovenskej ttnej
a nrodnej symbolike. V spore o n
zov federatvneho ttu sa nepresa
dil argument, e v medzinrodnch
zmluvch, ktor zakotvili vznik
nho ttu r. 1918, sa pouval n
zov esko-Slovensko (La TchcoSlovaquie). Vinu zskal nzov
esk a Slovensk Federatvna Re
publika. Avak ete pred prijatm
federlneho zkona o nzve ttu
a ttnych symboloch prijala Slo
vensk nrodn rada zkon o nzve,
ttnom znaku, ttnej vlajke, tt
nej peati a o ttnej hymne Sloven
skej repoubliky (. 50/1990). ttnu
symboliku zakotven v tomto zko
ne prevzala s menou pravou aj
slovensk stava. stava tie ak
ceptovala zkonn zmenu nesprv
neho, avak dovtedy pouvanho
vera zastavme sa bratia, za histo-

ttny znak Slovenskej republiky

tvor na ervenom ranogotickom tte
dvojit strieborn kr patriarchov,
vzten na strednom vyvenom
vku modrho trojvria. Interpret
ci trojvria nebolo v naich dejinch
mlo, ale napokon sa ujal nzor, kto
r s uritou rezervou vyslovil Matej
Bel, e ide o symbolizciu Tatier, Fa
try a Matry. V obdob nrodnho ob
rodenia dochdza k stotoneniu troj
vria s Tatrami. Toti prve z Tatry
sa zlietali orly na ochranu vlasti
a slobody a v zlch asoch matka Ta
tra smtok nosila.
Motv Tatier, matky rodu, sa pre
lna vetkmi zlokami duchovnej
i hmotnej kultry Slovenska tohto
72

ne len pri referende, take zva vy

konva moc nepriamo, prostrednc
tvom ttnych orgnov a orgnov
zemnej a zujmovej samosprvy.
Odpove na otzku, kde sa vlastne
nachdza ttna moc i irie verej
n moc, ktor je defininm znakom
ttu i inch, ttom uznanch org
nov verejnej moci, je vcelku jednodu
ch. V demokratickch podmienkach
moc pramen zo zdroja moci, ktorm
je ud. Na zklade stavy a zkonov
sa moc transportuje, deleguje na sta
noven a uren as a podmienok na
konkrtnych vykonvateov, dri
teov, reprezentantov moci, ktormi
s ttni funkcionri ttnych org
nov. Dritemi moci s ttni funkci
onri, ktor s vobou alebo vymeno
vanm alebo kombinciou voby
a vymenovania alebo inak dosaden
do funkci v ttnych orgnoch. Ke
teda hovorme, e driteom moci je
ttny orgn, e mocou disponuje
ttny orgn, mysl sa tm, e obsa
dzovanie osb do funkci je intitucionalizovan v rmci ttneho org
nu, e moc nie je mon vykonva
inak ako na zklade prvom stanove
nho transportu, delegcie moci z jej
zdroja na jej reprezentantov, a len
v rmci ttnej intitcie, ktor je
zakotven v stave a zkonoch. Nie
je mon naprklad vykonva funk
ciu sudcu bez riadneho ustanovenia
sudcu vobou alebo vymenovanm
a ani mimo sstavy sdov ustanove
nej stavou.

rieky doloen text Janka Matuku

zastavme ich bratia, ktor o.i. vylu
uje defenzvne poatie ttnej
hymny.
Nielen tt, ale aj orgny zemnej
samosprvy pouvaj prslun
symboliku, najm obecn a mestk
erby, peate, vlajky a in symboly.
Bratislavsk radnicu zdob ervenobiela zstava, bardejovsk radnicu
erveno-modr zstava, ako aj mest
sk erb na zklade erbovej listiny
z r. 1453.

SSTAVA
TTNYCH ORGNOV
ttna verejn moc, ktor je peci
fickm znakom ttu, sa nevykonva
sama. Moc patr udu, a preto ud vy
konva verejn moc jednak prostred
nctvom ttnych intitci - sstavy
ttnych orgnov a jednak inch or
gnov verejnej moci, najm orgnov
zemnej a zujmovej samosprvy.
ttny orgn je potrebn vymedzi
najm prostrednctvom atribtov ve
rejnej moci. So zreteom na uveden je
ttny orgn intitcia verejnej tt
nej moci, ktorej lohou je uskutoo
va funkcie ttu na zklade stavy
a v jej medziach a v rozsahu a spso
bom, ktor ustanovuje zkon. stava
ttu stanovuje najm prvomoc tt
nych orgnov, to znamen schopnos
vydva prvne akty. stava a zko
ny stanovuj medze innosti ttnych
orgnov, inak povedan, ich kompe
tenciu a stanovuj aj spsob ich in
nosti, ktor nieje nim inm ako pro
cedrou postupu ttneho orgnu.

ttne intitcie,
ttne orgny
a ttne organizcie
Spolonm nzvom pre ttne or
gny plus ttne organizcie je vraz
ttne intitcie, intitcie ttu.
ttnymi organizciami s napr
klad ttne vedeck stavy, ttne

Kde sa nachdza ttna moc?

V sasnom demokratickom tte
vykonva ud svoju moc bezprostred
73

rencovan. V minulosti sa naprklad

obyvatestvo delilo na slobodnch
jednotlivcov, ktor tvorili politick
nrod a mali politick prva. alej
na neslobodnch jednotlivcov a napo
kon na driteov moci a osoby, ktor
zabezpeovali chod ttu, ktor sa
zaoberali zabezpeovanm vldnutia.
V demokratickom tte u neexis
tuje diferencicia, ktor by vychdza
la z nerovnosti ud, take obyvate
stvo diferencujeme poda ich vzahu
k ttnej moci a jej vykonvaniu a za
bezpeovaniu funkci ttu na:

kolstvo, mze, galrie, ale aj arm

da a in intitcie, ktor uskutou
j funkcie ttu, v tomto prpade
funkcie v oblasti vzdelvania, vedy,
kultry a obrany.
ttne orgny, na rozdiel od tt
nych organizci, s reprezentantmi,
dritemi a vykonvatemi zkonodar
nej, vkonnej a sdnej moci. ttna
moc je celkom relna entita, nachdza
sa v ttnych orgnoch a navonok sa
prejavuje uplatovanm prvomoci
ttnych orgnov, ktor s ou mu
disponova len tak a v takom rozsahu,
ako im uklad stava a zkony.
ttne intitcie sa v neprvnom
a v neprvnickom jazyku oznauj aj
termnom vldne organizcie." Vraz
vldne organizcie m ir vznam
(ttne orgny a ttne organizcie)
a u vznam, ktor sa vzahuje len
na niektor ttne orgny a organiz
cie reprezentujce tt najm navo
nok a prpadne sa vzahuje len na
osobitn, elov ttne organizcie.
Opakom ttnych orgnov a tt
nych organizci s nettne organiz
cie obianskej spolonosti vo vzname,
ktor uebnica vymedzila v prechdza
jcej kapitole. Nettne orgny a orga
nizcie sa v neprvnom a v neprvnic
kom
jazyku
oznauj
vrazom
mimovldne orgny a organizcie".
Na spolon oznaenie vetkch org
nov a organizci, ktor vznikaj
v rmci obianskej spolonosti, budeme
pouva termn nettne orgny a ne
ttne organizcie.

a) osoby, ktor s reprezentantmi

verejnej moci (poslanci, sudco
via, lenovia zastupitestva,
starostovia a pod.); nazvame
ich ttni, verejn funkcionri;
b) osoby, ktor sa profesionlne
zaoberaj vldnutm", to zna
m e n prpravou a vkonom
rozhodnut reprezentantov mo
ci v rmci ttnych intitci;
predstavuj osobitn vrstvu
obyvatestva, ktor sa nazva
radnctvo, byrokracia, ttni
zamestnanci, p r p a n e t t n i
zamestanci a ttni zriadenci;
c) osoby, ktor s obanmi ttu,
s zdrojom moci, avak moc vy
konvaj priamo len vnimo
ne (referendum);
d) osoby, ktor nie s obanmi
ttu a ktor nedisponuj poli
tickmi prvami, osobitne vo
lebnm prvom.
Prslunos k uritej skupine osb
je zluiten s prslunosou k inej
skupine osb, osobitne v rmci pr
vch troch skupn osb.
radnctvo sa odborne nazva
byrokracia a tvor odborn, peciali
zovan a trval as personlneho
substrtu ttu. radnctvo (ttni
zamestanci) je hierarchicky usporia
dan, o vyjadruj aj nzvy alebo ti
tuly funkci, ktor jednotliv osoby
vykonvaj. Hierarchia sa me za-

Orgny ttnej sprvy, orgny

zemnej samosprvy, ako aj orgny
zujmovej samosprvy sa nazvaj
spolone orgny verejnej sprvy.

t t n i (verejn) funkcionri
a r a d n c i (ttni, verejn
zamestnanci)
Personlny substrt ttu je dife

74

na stupom vysokokvalifikova
nch vldnych alebo poslaneckch
poradcov, poradcov najvych sd
nych intitci, vedcich oddelen
alebo sekci ministerstiev a stred
nch orgnov ttnej sprvy, ktor s
odbornci v oblasti medzinrodnch
vzahov, autorskho prva, medzin
rodnho skromnho prva, stav
nho prva, makroekonomiky i so
cilnych otzok, km na alch
stupoch s pracovnci, ktor zabez
peuj ben administratvne a tech
nick prce, materilne zsobovanie,
dopravu, komunikciu a pod. V oz
brojench zlokch, v armde a pol
cii je radnictvo, ttni zamestatnci
difrencovan poda hodnosti a funk
nho zaradenia najm na zklade
vzdelania a dky sluby.

nho prospechu alebo prslunosti

k politickej strane alebo koalcii strn,
ktor zskala vo vobch vinu. t
ty upravuj prvne pomery radn
kov, ttnych zamestnancov osobitn
mi zkonmi, ktor s zkonmi
o ttnej (verejnej) slube. Zkony
o ttnej slube stanovuj najm kva
lifikan predpoklady pracovnkov
ttnej sprvy, sluobn postup spoje
n so splnenm kvalifikanch pred
pokladov, disciplinrnu zodpovednos,
profesijn etiku a in poiadavky.
K znmym systmom verejnej(ttnej) sluby patr karirny, spolilny
a meritn systm.

Od radnkov, ktor so zreteom na

ich prvne postavenie a verejn (tt
nu) slubu maj postavenie ttnych
(verejnch) zamestnancov, treba z ha
diska spsobu ustanovovania do funk
ci, ktor sa uskutouje vobou alebo
vymenovanm, odliova ttnych, ve
rejnch funkcionrov. Ustanovovanie
ttnych funkcionrov upravuje naj
m ttne prvo a sprvne prvo, km
ustanovovanie radnkov upravuje
najm sprvne prvo i pracovn pr
vo. V kadom tte existuje tak hie
rarchia radnkov a prpadne aj hie
rarchia ttnych funkcionrov.

Karirny systm, systm de la

carriere", sa sformoval na eurpskom
kontinente. V naich podmienkach
plnila dleit lohu sluobn prag
matika, zaloen zkonom o sluob
nch pomeroch ttnych radnkov
a ttnych zriadencov (15/1914), kto
r sa uplatovala aj v predmnchov
skej republike. Karirny systm je
znmy intittom tzv. definitvy, to
znamen celoivotnm zamestna
nm, celoivotnou ttnou slubou,
monosou sluobnho postupu po
da zskanej kvalifikcie a dky
ttnej sluby, nezruitenosou slu
obnho pomeru a ak, len na zklade
kvalifikovanch dvodov. Karirny
systm podporuje profesionalitu
a kompetenciu. ttna sluba je od
politizovan, take sluba ttnych
zamestnancov nie je zvisl od v
sledku volieb najm z hadiska vzni
ku alebo zniku ich sluobnho po
meru. V rmci karirneho systmu
sa sformovali urit princpy vkonu
ttnej sluby, osobitne tieto:

Karirny systm verejnej sluby

V svislosti s innosou ttnych

funkcionrov a radnkov najm vo
verejnej sprve sa pouva pojem ve
rejn sluba alebo uie, ttna slu
ba. Pojem verejn sluba vyjadruje
prvny status, to znamen prvne po
mery pracovnkov verejnej (ttnej)
sprvy, prpadne aj inch orgnov
(sudcov). Intitcia verejnej sluby je
metdou profesionalizcie verejnej,
a najm ttnej sprvy, ktor sa od
liuje od politizcie ttnej sprvy; t
to spova v tom, e miesta v ttnej
sprve sa obsadzuj poda preukza

a) sluobn postup na zklade vo

pred urench podmienok,
b) poiadavka mlanlivosti,
75

ttnej sluby, najm konkurzy, ab

solvovanie uritch odborov pre a
postgradulneho vysokokolskho
tdia alebo dokonca konkrtnych
univerzt, absolvovanie rozmanitch
testov, vyadovanie rekomendci
alebo odporuen od morlnych a od
bornch autort a pod. Meritokracia
a meritn systm sa teda najm
z hadiska poiadaviek na kvalifik
ciu, morlnu bezhonnos a apolitic
kos pribliuje ku karirnemu syst
mu.

c) nezluitenos ttnej sluby

s inou, vedajou pracovnou in
nosou a osobitne s podnika
nm,
d) zkaz zamestnvania prbuz
nch,
e) zkaz lenstva v politickch
stranch a asti na politic
kch akcich, prpadne i trajkoch a pod.,
f) lojalita.

Spolilny

systm

verejnej sluby
Klasifikcia t t n y c h o r g n o v
a ich prvomoc

Spolilny systm (spolia lat. = ko

ris) sa poda svojho uplatovania
v uritom obdob vvoja v USA naz
val spoils systm", to znamen kor i s t n systm. J e h o p o d s t a t a je
v tom, e funkcie, i miesta v ttnej
sprve sa obsadzuj po parlament
nch alebo prezidentskch vobch
jednotlivcami, ktor sa zaslili o vo
lebn vazstvo alebo s stpencami
i politickmi priaznivcami voleb
nch vazov. Vetky dleit miesta
sa v spolilnom systme stan kori
sou vaza politickho sperenia,
ktor ich rozdeuje ako odmenu, sinekru, lno".

Meritn

systm

verejnej

ttne orgny sa klasifikuj poda

rozmanitch kritri (BOGUSZAK,
54). Najm poda:
a) prvomoci,
b) kompetencie (psobnosti),
c) zloenia,
d) ustanovovania (dosadzovania)
osb do funkci,
e) vzjomnch vzahov.
Prvomoc sa definuje ako spsobi
los ttnych orgnov na zklade
stavy a zkonov uskutoova pr
slun funkcie t t u vydvanm
prvnych aktov. Prvo priznva pr
vomoc vlune tm ttnym intit
cim, ktor s ttnymi orgnmi, to
znamen orgnmi zkonodarnej, v
konnej a sdnej moci. Prslun pr
vomoc vykonvaj na zklade stavy
a zkonov. Podstatou prvomoci je
ttna moc regulovan prvom, kto
r sa prejavuje ako spsobilos tt
neho orgnu vydva prvne akty na
zklade stavy a zkonov. Teda
dleitm aspektom prvomoci nie je
len prvo uritho ttneho orgnu
vyda prslun prvny akt, ale aj
prvo a povinnos vyda ho spso
bom, ktor ustanovuje zkon. Napr
klad Trestn poriadok upravuje pr
vomoc orgnov innch v trestnom

sluby

Meritn systm (meriti lat. = pod

a zsluhy, vborne) sa poda svojho
uplatovania v USA nazva tie
merit systm", to znamen systm
zsluh. Meritn systm n a h r a d i l
v USA spolilny systm. V meritnom
systme sa obsadzovanie funkci
v ttnej sprve uskutouje na z
klade kvalifikcie, schopnosti, vko
nu a nie poda politickej prslunosti
alebo inch kritri, ktor charakte
rizuj spolilny systm. Sprievod
nm javom meritnho systmu s
nov formy prijmania odbornkov do

76

nov. V demokratickom tte je pro

kuratra, prpadne ttne zastupi
testvo sce intitciou sui generis,
avak rozhodne sa povauje za or
gn, ktor spsobom svojej vstavby
a funkciami jednoznane patr do v
konnej moci. Sasou vkonnej mo
ci s aj kontroln orgny ttu. So
zreteom na kontroln funkcie za
raujeme medzi orgny vkonnej
moci aj rad ochrancu prv (ombudsmana), ktor vak rovnako ako pro
k u r a t r a je vkonnm orgnom sui
generis.

konan vydva rozsudky a uznese

nia, avak sasne stanovuje po pr
v, osobitn poiadavky na spsob
ich vydania a po druh, veobecn
zsady vydvania aktov v trestnom
konan, naprklad zsadu, e orgny
inn v trestnom konan musia veci
prejednva o najrchlejie a d
sledne zachovva obianske prva
zaruen stavou, objasova s rov
nakou starostlivosou okolnosti sve
diace proti obvinenmu i okolnosti,
ktor svedia v jeho prospech, a vy
konva v oboch smeroch dkazy, ne
akajc na nvrhy strn.
Prvne akty, ktor s vsledkom
uplatnenia prvomoci ttnych org
nov, sa tradine delia na:
a) Normatvne prvne akty (sta
va, zkony a in normatvne ak
ty),
b) individulne prvne akty (oslo
bodzujci rozsudok, nariadenie
predsedu sentu a v prprav
nom konan i prokurtora o exhumcii a in individulne akty).
Z hadiska prvomoci poznme
nasledujce druhy ttnych orgnov:
a) stavodarn a zkonodarn or
gn,
b) orgny vkonnej ttnej moci
a irie, orgny verejnej spr
vy,
c) sdy, sdnictvo.
Prvomoc je prvm z uvedench
kritri, na zklade ktorho rozliu
jeme rzne druhy ttnych orgnov
prve vzhadom na rzne druhy mo
ci ako prvomoci. V ttoch, ktor s
zaloen na debe moci, sa aj v sta
ve rozdeuj jednotliv orgny na
ttne orgny zkonodarnej moci,
vkonnej moci a sdnej moci. V terii
komunistickho ttu sa v niekto
rch prpadoch vydeovala tvrt,
kontroln prvomoc, odvoden naj
m z osobitnho postavenia prokura
try, ale aj inch kontrolnch org

stavodarn a zkonodarn
orgn
stavodarn a zkonodarn orgn
sa vyznauje najm stavodarnou
a zkonodarnou prvomocou. Pod
stata tejto prvomoci spova v prve
prijma, meni, dopa i revidova
stavu, ako aj v prve prijma, me
ni, dopa, zruova zkony a inici
ova ich prijatie, zmenu, doplnenie
i zruenie. stavodarn a zkono
darn zbor nemusia vytvra identi
tu z hadiska krecie, zloenia i pr
vomoci. Teria rob rozdiel medzi
stavodarnou a zkonodarnou mo
cou a tm aj medzi stavodarnm
a zkonodarnm zborom a ich prvo
mocami. V zmysle rousseauvskho
chpania suverenity udu nieje stavodarn moc nim obmedzen, km
zkonodarn moc je limitovan.
Z tohto vyplva znma stavnoprv
na konzekvencia, e zmeny, prpadne
revziu stavy, ako aj jej prijatie ale
bo derogciu niektorch jej ast je
nevyhnutn ratifikova obligatrnym
referendom, udovm hlasovanm.
Takto postup ustanovuj niektor
stavy aj v sasnosti. Obligatrne
referendum sa vo vajiarsku apli
kuje pri kadej zmene stavy. Od r.
1874 bolo spench u viac ako

77

j najm dkou funknho obdobia,

spsobom dosadzovania osb do
funkci, kompetenciami, nzvom.
Horn snemova, pansk snemo
va, snemova lordov je jednou
z komr, km druh je doln, udov
alebo poslaneck snemova. V zlo
ench ttoch federatvneho typu
je lohou druhej komory reprezen
tova zujem ttov, krajn tvoria
cich federciu (RMIK . II.-2, PAR
LAMENTY, 34).

90 nvrhov. Je pozoruhodn, e rev

ziu vajiarskej stavy, ktor r. 1934
iniciovala faistick strana, volii
zastnen na referende odmietli.
Mandty poslancov zkonodar
nho orgnu vznikaj zva vo
veobecnch vobch. Parlament
me tvori jedna komora, jedna
snemova, prpadne dve komory,
dve snemovne. stavy zakotvuj
bu jednokomorov, alebo dvojko
morov sstavu. Komory sa odliu

RMIK . II-2 Diagram parlamentu Spolkovej republiky Nemecko

Horn snemova je z hadiska

spsobu dosadzovania, dky funk
nho obdobia a pod. konzervatvne
jm elementom zkonodarnej moci.
Tm prispieva k stabilite prvneho
poriadku, elimincii radiklnych n
vrhov zkonov a k ich vestrannmu
posdeniu. Dvojkomorov sstava
prospieva stabilite prvneho syst
mu tm, e s nvrhmi zkonov musia
vyslovi shlas obidve snemovne. Ak
horn snemova odmietne nvrh z
kona, odbremeuje hlavu ttu, kto
r nie je nten asto uplatova
prvo veta, pretoe zamietav stano
visko sentu psob ako prirodzen
filter nestavnch, radiklnych, ne
komplexnch, elovch, ako aj par

cilnych nvrhov, ktor by zasahova

li najm do kodifikovanho prva,
ktorho formou je kdex. Dvojkomo
rov sstava v dlhodobom vvoji pre
ukzala svoje vhody i nedostatky.
Vo veobecnosti sa usudzuje, e
vhody dvojkomorovej sstavy roz
hodne prevauj nad vhodami jednokomorovej sstavy." Dvojkomorov
sstava je pravidlom a jednokomorov skr zvltnosou, vnimkou
(WEYR, 1937, 38).
Parlament okrem legislatvnej
prvomci vykonva aj exekutvnu
prvomoc v oblasti kontroly, vyetro
vania a prpadne ochrany prv a slo
bd obanov. Svojou podstatou exe
kutvne kontroln a vyetrovacie

78

tvom inch subjektov. Inmi subjektmi s orgny zemnej a zujmovej

samosprvy, na ktor tt preniesol
as vkonu verejnej moci. Verejnou
mocou je tak moc, ktor autoritatv
ne rozhoduje o prvach a povinnos
tiach subjektov, i u priamo alebo
sprostredkovane. Subjekt, o ktorho
prvach alebo povinnostiach rozho
duje orgn verejnej moci, nie je v rov
noprvnom postaven s tmto org
nom a obsah rozhodnutia tohto
orgnu nezvis od vle subjektu"
(NLEZ 3, 92).

kompetencie parlamentu s zamera

n na kontrolu exekutvy. Parlament
si zriauje najm vbory, prpadne
podvbory,aj vyetrovacie vbory, ko
misie, naprklad anketn (prieskum
n) komisie, ktor s ustanoven,
aby zistili urit skutkov stav (PAR
LAMENTY, 34). Vbory, podvbory
ev. komisie sa zriauj ako stle
(riadne) vbory alebo ako doasn
(mimoriadne) orgny ustanoven na
uren el ad hoc. P a r l a m e n t
v rmci vborov me uplatova
osobitn mechanizmus kontroly exe
kutvy, ktor sa nazva hearings
a ktor dopluj in mechanizmy
kontroly exekutvy p a r l a m e n t o m ,
znme interpelcie a otzky.

V hovorovom jazyku i v prvnom

a prvnickom jazyku sa vraz orgn
(orgny) vkonnej moci a vraz or
gn (orgny) ttnej sprvy pou
vaj vemi asto v tom istom vzna
me. Oba pojmy maj svoj ir a u
vznam.
ir vznam orgnu (orgnov) v
konnej moci a ir vznam orgnu
(orgnov) ttnej sprvy s toton.
Rozdiel je medzi um vznamom or
gnu vkonnej moci a um vzna
mom orgnu ttnej sprvy. ir
vznam oboch pojmov je identick.
Orgnmi vkonnej moci ttu s
v uom zmysle len hlava ttu a vl
da (kabinet) vrtane jej predsedu
a lenov. Orgnmi vkonnej moci
ttu v irom zmysle slova s hlava
ttu, vlda (kabinet), ministerstv
a ostatn stredn i miestne orgny
ttnej sprvy, ale aj vkonn orgny
sui generis, ku ktorm zaraujeme
rzne kontroln orgny, prokuratru
(ttne zastupitestvo) a r a d och
rancu prv (ombudsmana).

P a r l a m e n t pln aj autonmne
funkcie, ktor sa dotkaj samho
zkonodarnho zboru. Prijma roko
vacie pravidl, overuje m a n d t y
a vsledky volieb, vykonva discipli
n r n u prvomoc nad lenmi parla
mentu, vol si vlastn orgny, najm
predsedu parlamentu a predsedov
vborov, podvborov a komisi, roz
hoduje o programe rokovania.
Parlament pln aj justin funkcie,
ktor pvodne prinleali panovnko
vi, ako vetka ostatn moc a suvere
nita. J u s t i n funkcie vykonva
v dvojkomorovom systme sent
v rmci tzv. impeachmentu a nsled
nho pozbavenia radu, ktor nevy
luuje v pozitvnom prpade riadne
sdne konanie.

O r g n y verejnej moci,
vkonnej moci, ttnej sprvy
a verejnej s p r v y

Orgnmi ttnej sprvy v uom

zmysle s ministerstv a ostatn
stredn i miestne orgny ttnej
sprvy. Rozsah pojmu orgny ttnej
sprvy v irom zmysle slova je toto
n s rozsahom pojmu orgny vkon
nej moci. Zahruje teda takisto hlavu
ttu, vldu (kabinet), ministerstv
a ostatn stredn i miestne orgny

Pojem verejn moc je nadraden

pojmom vkonn moc, ttna sprva
i verejn sprva. Je najveobecnej,
pretoe zaha vkon moci orgnmi
zkonodarnej, vkonnej a sdnej mo
ci, ako aj vkon moci prostrednc
79

S tm svis alia otzka. Org

ny zemnej samosprvy i zujmovej
samosprvy s uznacou prvomo
cou s akmisi miestnymi parlamentami, ktor sa kontituuj v komu
nlnych vobch. Prinle im
prvomoc prijma veobecne zvz
n prvne normy s psobnosou na
prslunom loklnom teritriu alebo
s psobnosou na realizciu uritch
verejnch zujmov. Tm, e orgny
zemnej a zujmovej samosprvy za
raujeme do sstavy orgnov verej
nej sprvy, akoby sa redukovala ich
prvomoc len na oblas sprvy, akoby
sa vyluovali ich samosprvne funk
cie. Pojem verejn sprva vo vzahu
k orgnom zemnej a zujmovej sa
mosprvy vak treba chpa irie
a sce tak, e samosprva pln na
miestnej a zujmovej rovni tak z
konodarn" funkcie, ako aj funkcie
vkonu miestnej a zujmovej sprvy.

ttnej sprvy, orgny kontroly a pr

padne aj in orgny, osobitne proku
ratru a rad ombudsmana. Zarade
nie hlavy ttu medzi orgny vkonu
ttnej sprvy spsobuje spravidla
urit vhrady, prpadne rozpaky
(HENDRYCH, 201). Hlava ttu je
nepochybne sasou vkonnej moci,
avak jej postavenie v sstave org
nov vkonu verejnej sprvy je peci
fick.
Ak je vzah vetkch uvedench
pojmov k orgnom verejnej sprvy?
Ak ich zoradme poda kritria podradenosti a nadradenosti, vyzer ich
vzah takto:
1. Orgny verejnej moci
2. Orgny verejnej sprvy
3. Orgny vkonnej moci/orgny
ttnej sprvy v ich irom
vzname.
Hierarchia ukazuje, e pojem org
ny verejnej sprvy je podraden poj
mu orgny verejnej moci a nadraden
pojmu orgny vkonnej moci/ orgny
ttnej sprvy v ich irom vzname.
Pri vymedzen pojmu orgn verej
nej sprvy je potrebn vychdza
z faktu, e po pde komunizmu u
tt nie je jedinm subjektom, ktor
vykonva verejn moc a verejn
sprvu. tt as verejnej sprvy po
stpil verejnoprvnym korporcim
(intitcim), samosprvnym verej
noprvnym zemnm a zujmovm
korporcim (intitcim), to zname
n, e as sprvy odttnil, sprivati
zoval (HENDRYCH, 5). Tmto po
stupom dochdza k decentralizcii
ttnej moci" (KULTTY, 7). Dnes
sa na verejnej sprve okrem ttnej
sprvy zastuj aj orgny zem
nej a zujmovej samosprvy. Ak je
teda vznam vrazu orgny verejnej
sprvy? Okrem orgnov vkonnej
moci i orgnov ttnej sprvy v ich
irom vzname patria do sstavy
orgnov verejnej sprvy aj orgny
zemnej a zujmovej samosprvy.

Hlava

ttu

Osobitn postavenie v systme or

gnov vkonnej moci (exekutvy) je
vyhraden hlave ttu. Postavenie
hlavy ttu determinuj tak stavno
prvne, politick a in initele, vrta
ne charizmy. Charakter a silu" po
stavenia hlavy ttu uruj najm:
a) stavn kompetencie,
b) spsob krecie,
c) formulcia stavnopolitickej
nezodpovednosti/zodpovednosti
a formulcia prvnej, najm
trestnej zodpovednosti.
V kompetencii hlavy ttu je zvy
ajne uzavieranie a dojednvanie me
dzinrodnch zmlv, zastupovanie
ttu navonok, krecia ttnych funk
cionrov, hlavn vojensk velenie
i tradin prerogatvy hlavy ttu.
Delia sa na estn, akmi s pouva
nie prezidentskej stre a tandardy,
zapoiiavame ttnych vyznamena80

die (KARPT, 1944,120,134). peci

fickm prostriedkom zodpovednosti
boli tzv. volebn kapitulcie, ev. ko
runovan diplom, ktorm novozvo
len panovnk zaruoval stavom na
dobudnut prva, ako aj prva, ktor
im navye pri vobe a korunovcii
priznval. Ako mechanizmus zodpo
vednosti psobila hrozba ius resistendi, ktor v Uhorskom tte vyjadrila
Zlat bulla Ondreja II., ke v i. 31
zakotvila prvo brannho odporu
achty voi panovnkovi, ktor po
ruuje stavu.

n, udeovanie titulov i hodnost a na

vsostn prerogatvy. Medzi vsostn
mi prvami hlavy ttu je vymenva
nie ttnych funkcionrov, reprezen
tcia ttu navonok, vypovedanie
vojny a dojednvanie mieru, vyhlaso
vanie vnimonho stavu; hlava ttu
tie odrouje a rozpa parlament,
udeuje milos.
Hlavu republiknskeho ttu vol
bu priamo/nepriamo obyvatestvo
alebo parlament, alebo osobitn zhro
madenie, ktorho sasou mu by
aj lenovia parlamentu. Hlava ttu
volen priamo/ nepriamo obyvate
stvom sa spravidla nazva siln pre
zident", krean nezvisl od parla
mentu. Siln prezident", ktor je
prinajmenej rovnako siln" ako zko
nodarn moc i sdna moc, m najm
miesto v prezidentskej republike, kde
zosobuje vkonn moc, take vlda"
vtedy psob skr ako zbor poradcov
hlavy ttu a nie ako najvy orgn
vkonnej moci. Sila hlavy ttu je
vak v konenom dsledku uren
kompetenciami a stavnopolitickou
nezodpovednosou/zodpovednosou.
Hlava ttu nie je zvyajne stavnopoliticky zodpovedn. V prpade ne
zodpovednosti hlavy ttu sa najm
v podmienkach klasickej parlament
nej republiky prena zodpovednos
za akty prezidenta na vldu alebo na
prslunho lena vldy.

Prvo

milosti

Ako sa u uviedlo, k vsostnm

prvam hlavy ttu patr prvo mi
losti. Prvo hlavy ttu udeova mi
los sa realizuje tak v zmysle veo
becnom, ako aj individulnom,
smerom k veobecne urenej skupine
osb a trestnch vec alebo vo vzahu
k individulne urenej osobe, oso
bm a konkrtnemu prpadu.
Individulne akty milosti spovaj
v abolcii, agracicii, ako aj v prve
zahladi odsdenie, ktor sa tie na
zva rehabilitcia. Abolcia je prkaz
hlavy ttu orgnom innm v trest
nom konan, aby sa pre urit in ne
zanalo trestn sthame, prpadne
aby sa v trestnom konan nepokrao
valo a trestn sthanie sa zastavilo.
Agracicia je prkaz hlavy ttu
prslunmu sdu, aby v jeho mene
odpustil alebo zmiernil prvoplatne
uloen trest v trestnom konan za
trestn in. Abolcia a agracicia pat
ria medzi podmienky zahladenia od
sdenia, vaka omu sa na prslun
osobu had, akoby nebola trestan
a odsden. Amnestia, ktor m hro
madn charakter, sa prejavuje vdy
individulne bu inkami abolcie,
alebo agracicie a sbene aj inka
mi zahladenia odsdenia.

Aj v minulosti sa panovnk nielen

v podmienkach patrimonilnej alebo
absolutistickej monarchie, ale aj sta
vovskej monarchie nezodpovedal
(stavovskmu) snemu. Stavovsk
snem volil panovnka a hlava ttu
bola na ele snemu a propozciami
urovala jeho program. V niektorch
prpadoch sa vak v podmienkach
uhorskho ttu darilo aj stavovsk
mu snemu, prostrednctvom vyzdvi
hovania pons, gravaminii (querelae)
a prosieb, supliky vznamne ovply
vova program snemu a jeho pora
81

Vlda

Ministerstv a ostatn
stredn
orgny ttnej

(kabinet)

Vlda je najvym orgnom v

konnej moci, ttnej sprvy, take je
n a d r i a d e n m orgnom minister
stvm a ostatnm strednm i miest
nym orgnom verejnej sprvy pri v
kone ttnej sprvy.
Vlda sa sklad z predsedu a mi
nistrov a p r p a d n e alch lenov
vldy. Spsob u s t a n o v e n i a lenov
vldy je rozmanit. V p a r l a m e n t
nch republikch, ev. p a r l a m e n t no-prezidentskch
republikch
v e t k c h lenov vldy v r t a n e
p r e d s e d u vymenva/odvolva a po
veruje ich r i a d e n m ministerstiev
hlava t t u , p r p a d n e hlava t t u
vymenva/odvolva lenov vldy
n a n v r h p r e d s e d u vldy, ktorho
p r e d t m pover zostavenm vldy.
Je p a r l a m e n t n o u zvyklosou pove
ri zostavenm vldy alebo vyme
nova vetkch lenov vldy z par
l a m e n t n e j viny. H l a v a t t u
me vymenova aj tzv. r a d n c k u
v l d u , v l d u odbornkov, k d e
prslunos k p a r l a m e n t n e j vine
nie je n u t n o u podmienkou vymeno
v a n i a . Aj r a d n c k a vlda vak
m u s ma podporu p a r l a m e n t n e j
viny. E x i s t e n c i a r a d n c k y c h
vld je vrazom krzy demokracie
a obmedzovania p a r l a m e n t a r i z m u
(BROKLOV, 44).

sprvy

Ministerstv a o s t a t n s t r e d n
orgny ttnej sprvy s centrali
zovan a monokratick orgny. Na
ich ele stoj m i n i s t e r alebo vedci
r a d u , ktor sa zodpoved za vkon
svojej innosti p a r l a m e n t u , hlave
t t u alebo vlde, p r p a d n e jeho
zodpovednos je r o z m a n i t m spso
bom delen medzi vetky alebo a
s uvedench orgnov. M i n i s t e r ,
ako dokumentuje aj etymolgia slo
va, sa v minulosti povaoval za slu
hu hlavy t t u , panovnka. Po vzni
ku kontitunej monarchie vznik
a posiluje sa jeho stavnopolitick
zodpovednos predovetkm k par
l a m e n t u a oslabuje smerom k hlave
t t u . Vlda a ministri maj ma
vak aj v modernej p a r l a m e n t n e j
republike dveru nielen p a r l a m e n
tu, ale aj hlavy t t u (prezidenta).
Vymenovanie predsedu k a b i n e t u ,
ako aj lenov vldy nie je len for
m l n y m procesnm a k t o m hlavy
t t u . M svoju m a t e r i l n u s t r n
ku, ktorej obsahom je vyslovenie
dvery lenom kabinetu. Hlava t
tu vymenovanm vldy a lenov
vldy vyslovuje jej lenom a predse
dovi dveru.
Ministerstv sa spravidla zriau
j zkonom. Rozmanitos ttov pri
na aj rozmanitos a odlinos nie
len potu, ale aj vecnej kompetencie
ministerstiev. s t r e d n t t n u spr
vu uskutouj okrem ministers
tiev, prpadne strednch orgnov
ttnej sprvy, na ele ktorch je
len vldy, aj ostatn stredn org
ny ttnej sprvy, ktor u n s napr
klad reprezentuje tatistick rad,
r a d jadrovho dozoru, r a d geod
zie, kartografie a k a t a s t r a , protimonopoln rad, r a d priemyselnho
vlastnctva, r a d bezpenosti prce
at.

Vlda je v parlamentnej republike

zodpovedn parlamentu, ktor jej
me vyslovi nedveru.
Vlda je kolegitnym orgnom,
ktor prijma na vykonanie zkonov
nariadenia. Prijma tie programov
vyhlsenie, s ktorm vyslovuje s
hlas/neshlas p a r l a m e n t . Na zkla
de p a r l a m e n t o m schvlenho prog
ramovho v y h l s e n i a pripravuje
nvrhy zkonov, ktor predklad
p a r l a m e n t u , v r t a n e nvrhu ttne
ho rozpotu a t t n e h o zverenho
tu.

82

ttna

sprva

prvnej pomoci (advoktska komora),

prpadne zdravotnckej i audtorskej
pomoci.

samosprva

t t n a sprva vrtane miestnej

ttnej sprvy spolu s zemnou
a zujmovou samosprvou, ale aj
s inmi intitciami verejnej sprvy
(verejn fondy, verejn podniky) vy
tvraj
systm verejnej
sprvy
a sstavu orgnov verejnej moci.
Samosprva sa len na zemn
samosprvu a zujmov samospr
vu. Intitcie zemnej a zujmovej
samosprvy s verejnoprvne korpo
rcie (intitcie). Poda jednej defin
cie je verejnoprvna korporcia
lensk organizovan subjekt verej
nej sprvy, ktormu bola zveren
moc samostatne plni verejn lohy"
(HENDRYCH, 184). Samosprva je
p e n d a n t o m ttnej sprvy. Samo
sprva nie je ttnou sprvou. Je z
kladom demokratickho systmu.
V podmienkach decentralizcie poli
tickho rozhodovania sa prvo asti
obanov na sprve verejnch vec
uskutouje nielen na rovni stred
nch orgnov ttu, ale aj na miest
nej rovni (obecn, regionlne, pr
padne krajinsk zastupitestvo) a na
rovni orgnov a intitci zujmovej
samosprvy, naprklad verejnoprv
nych korporci v oblasti poisovnc
tva, zdravotnctva, ivotnho prostre
dia, kultry, kolstva alebo telesnej
kultry.

Horizontlna
deba moci

a
vertiklna
(kompetenci)

V demokratickch ttoch, ako

uebnica podrobne uvdza alej, sa
ttna moc del:
a) horizontlne, medzi zkonodar
n moc, vkonn moc a sdnu
moc,
b) vertiklne, medzi stredn or
gny a miestne orgny, m sa
mysl ani nie na miestne org
ny ttnej sprvy, ale na org
ny miestnej samosprvy.
To vak nie celkom presne vystihu
je skuton situciu v debe moci.
as ttnej moci demokratick tt
deleguje toti aj na orgny zujmovej
samosprvy. Pod pojem vertiklna
deba moci preto treba zahrn:
a) vertiklnu debu moci medzi
stredn ttne orgny, najm
stredn orgny ttnej sprvy
a orgny miestnej samosprvy,
ktor sa vak na miestnej rov
ni prejavuje aj ako horizontl
n a " deba moci, medzi miestne
orgny ttnej sprvy a orgny
miestnej samosprvy,
b) debu moci medzi stredn or
gny ttnej sprvy a stredn
orgny zujmovej samosprvy.
Deba moci uveden pod psme
nom b) stricto sensu je horizontlna
deba moci. Do vitej terminolgie
nie je na tomto mieste potrebn za
sahova. Bolo vak treba upozorni
na obsah jednotlivch pojmov.
Vo veobecnosti sa prijma nzor,
e ttna sprva m zabezpeova ve
rejn zujmy najm v oblasti vntor
nej bezpenosti, obrany, sdnictva,
zahraninch vec. Kompetenciu or
gnov samosprvy zvyajne vypluje

ttnu sprvu, i u stredn alebo

miestnu organizuje a vykonva tt,
km vkon samosprvy je v rukch
zemnch a zujmovch verejnoprv
nych korporci. tt iba zkonom
uruje medze samosprvy; jej naplne
nie konkrtnym obsahom, obianskou
innosou a iniciatvou a skutonou
samosprvnou innosou je vak ve
cou obanov, ktor ij v uritom mies
te, obci, meste alebo ij uritm zuj
mom alebo elom, hospodrskym
a obchodnm zujmom (obchodn ko
mora) alebo zujmom a profesiou

83

komunlny odpad, starostlivos o ve

rejn zele, miestne komunikcie
a osvetlenie, miestnu bezpenos. Do
kompetencie samosprvy patria aj
veci vzdelania, nielen zkladn vzde
lanie, ale sasti aj stredn vzdelenie,
vrtane strednho odbornho kol
stva, socilnej starostlivosti a zdra
votnctva a prpadne aj in oblasti,
naprklad hospodrenie s bytmi, tu
ristika at.
Stupne miestnej
samosprvy

a charakter reginov me vychdza

aj z historickch tradci teritria,
tie z jazyka obyvatestva, prpadne
z kombincie rznych initeov, v kto
rch vak ekonomika pln dleit
lohu. Miesto reginu v systme
strednej a miestnej demokracie
vidie aj na znmom reazci: obanobec-regin-tt-Eurpa. zemno
sprvne lenenie v jednotlivch kraji
nch vak medzi obec a regin
zaleuje aj in teritorilne celky.
Orgnmi regionlnej i oblastnej
samosprvy by mali by v naich pod
mienkach regionlne zastupitestvo,
vkonn regionlna rada a predseda
regionlnej samosprvy. Na zabez
peovanie loh regionlnej samospr
vy sa vytvoria regionlne, oblastn
rady. Zavedenie regionlnej samo
sprvy predpoklad, aby sa zkonom
zvzne ustanovil urit model
zemnosprvneho lenenia ttu.
Jednou z najdleitejch otzok
obecnej a regionlnej samosprvy je
prenos kompetenci zo ttu na org
ny samosprvy a dobudovanie vza
hov medzi ttnou sprvou a samo
sprvou vrtane vzahov medzi
ttnym prvom a samosprvnym
(komunlnym) prvom.

(zemnej)

Rozdelenie kompetenci medzi

ttnu sprvu a orgny miestnej
(zemnej) samosprvy je spojen aj
s rozdelenm kompetencie medzi jed
notliv stupne miestnej samosprvy.
Miestna samosprva sa me organi
zova v rmci prvho, vyieho a pr
padne ete vyieho stupa. Prv
stupe zemnej samosprvy tvoria
obce (mest). Vy stupe samo
sprvy zemnch celkov sa organizu
je na teritriu, ktor je vym
zemnm celkom". To ist plat
o charaktere a tm aj o rozlohe teri
tria, na ktorom psobia orgny ete
vyieho stupa miestnej samospr
vy. zemn celky prvho i vyieho
stupa sa mu zdruova na zabez
peovanie vec spolonho zujmu
a prpadne vytvra zvzy zemnch
celkov, naprklad upn zvzy.

Triedenie
zujmovej

samosprvy

Demokratick tt deleguje as
verejnej moci aj na orgny zujmovej
samosprvy, naprklad na obchodn
a priemyseln komoru, notrsku ko
moru a notrov a in verejnoprvne
korporcie, ako aj na orgny samo
sprvy vysokch kl, orgny sud
covskej samosprvy, ktormi s sud
covsk rady rzneho stupa.
V odbornej literatre sa mono
stretn s rznymi prstupmi k trie
deniu zujmovej samosprvy (HENDRYCH, 185). Vsledkom jednho

Pre druh stupe i vy zemn

samosprvny celok sa u ns ujal v
raz regin a oblas. o s vlastne re
giny? Poda defincie Rady Eurpy
a Zhromadenia eurpskych reginov
je regin sprvny tvar na stupni
bezprostredne pod rovou strednej
alebo federlnej (spolkovej) sprvy
(MOLLSTEDT, 7). Ekonomick po
atie reginu uprednostuje monos
relnej hospodrskej koopercie
v rmci uritho teritria. Vekos
84

nosprvnou innosou je aj vedenie

zoznamu lenov komory, rovnako in
nos spojen s overovanm znalost
a vchovou akateov a pod.

z prstupov, vytvorenho na zklade

prva platnho u ns pred 2. sveto
vou vojnou, s niie uveden sku
piny zujmovej samosprvy (MATJKA, 375, HOFFMANN, 162).
Prehad umouje porovnva nie
kdajie druhy zujmovej samosprvy
s orientciou sasnch verejnoprv
nych zujmovch korporci, prpad
ne verejnoprvnych intitci, ktor
psobia aj v inch oblastiach ne
v minulosti, naprklad v oblasti elek
tronickch mdi. Poatie a druhy
zujmovej samosprvy bude potreb
n zaloi na platnej prvnej prave,
ktor vymedz verejnoprvne inti
tcie a ich vzah k ttu a obianskej
spolonosti. V minulosti sa v prvnej
prave a ivote vyskytovali tieto dru
hy zujmovej samosprvy:

Komora advoktov a komora

komernch prvnikov
Jazykov vraz advokt je odvode
n od lat. slova advocatio, advocatus
prpadne advoco, ktor oznauj aj
toho, kto je privolan, aby poskytol
radu, prvnu pomoc.
Advokt je slobodn povolanie.
Advokti a komern prvnici sa slo
bodne organizuj v kancelrich
a vytvraj si vlastn stavovsk or
ganizciu. Zkladom prce advokta
je prca s klientom.
Stavovsk komora je dleitou ga
ranciou povolania advokta, ktor
chrni a zaruuje jeho nezvislos,
ale aj ochranu klienta tm, e kon
troluje spsob vkonu profesie, naj
m z hadiska repektovania zkona
a profesijnej etiky.
Nezvislos advokta je vchodis
kom slobodnho vkonu jeho povola
nia, pretoe advokt zastupuje klien
ta aj v sporoch proti ttu alebo proti
inm silnm" korporcim alebo ob
chodnm i inm, aj politickm orga
nizcim.
Komoru advoktov, ako aj komoru
komernch prvnikov upravuj
osobitn zkony. Postavenie a lohy
oboch komr s takmer identick. Roz
diel je v rozsahu poskytovanch prv
nych sluieb. Km advokti mu po
skytova vetky prvne sluby, je
prvna pomoc komernch prvnikov
sstreden na oblas podnikania.

a) verejnoprvne stavovsk orga

nizcie (advoktske, notrske,
lekrske, obchodn, priemysel
n a ivnostensk komory, ev.
spoloenstv, kolsk rady
a pod.),
b) hospodrske a finann verej
noprvne zvzy (poovncke
spoloenstv, zvzy, drustv),
c) verejnoprvne intitcie zabez
peujce socilne, nemocensk
a in poistenie,
d) cirkevn samosprva.
Z jednotlivch verejnoprvnych
korporci boli a s pre oblas realiz
cie prva najvznamnejie stavovsk
prvnick komory, najm advoktska
komora, komora komernch prvni
kov a notrska komora, ako aj komo
ry i zdruenia, ktorch lohou je v
kon sdnych rozhodnut. Vetky
komory s orgnmi verejnej sprvy
a vykonvaj verejnosprvnu (odtt
nen) innos. Niektor komory vyd
vaj naprklad licencie na vkon
prslunej profesie bez ingerencie
ttu, in si vyaduj kooperciu so
ttom. Komory tie vykonvaj kon
trolu nad vkonom profesie. Verej-

Notrska komora a notri

Notrska innos je organicky spo
jen s overovanm prejavov udskej
85

republike plnili notri o.i. lohu sd

nych komisrov. Po nastolen komu
nistickch pomerov r. 1948 sa notr
stvo stalo sasou ttneho apartu
a notrstvo stratilo charakter slobod
nho povolania. Po pde komunizmu
sa notrstvo odttnilo, take v sas
nosti sa optovne vykonva v zsade
spsobom, ku ktormu na tomto poli
dospel vvoj eurpskej prvnej kult
ry i prvnych intitci.
Po odttnen notrstiev u notr
nie je ttnym funkcionrom ani
ttnym radnkom (zamestnan
com). Je vak ttom poveren, aby
vykonval notrsky r a d na zklade
zkona. Notrstvo nie je ttnym or
gnom. Je vak verejnm radom,
ktor vykonva verejn innos, kto
r m charakter verejnej sprvy.
V rmci verejnej innosti spisuj no
tri s psobnosou na oblas skrom
nho prva listiny, ktor maj cha
rakter
verejnch
listn.
Plat
predpoklad, e to, o notr overil, sa
v skutonosti a pred nm naozaj sta
lo. Opak treba dokza. Z toho vypl
va, e t a k listiny, ako aj celkov ve
rejn innos notra sa vyznauj
znakom verejnej dvery (fides publica). Verejn dveru v innos notra
a verejnch notrskych listn zabez
peuje najm nestrannos, ktor spo
lu s objektvnosou je zkladom v
konu notrskej innosti.

vle, ktor sa tkaj prv a povinno

st. Notri od najstarch ias spiso
vali verejn listiny, ktormi osvedo
vali p r v n e skutonosti. Profesia
notra vznik z funkcie a poslania
pisra, ktor zapisoval urit prvne
kony. Notrsky zpis, alebo zpis
pisra vnal do prvnych vzahov
pocit istoty, nestrannosti a objektv
nosti. Listiny spsan pred nestran
nou osobou, potvrden razidlom
svedkov mali viu vhu, prpadne
celkom in prvne dsledky ako s
kromn listiny. Rozdiel medzi verej
nou listinou a skromnou listinou sa
vak utvral postupne a rznymi ces
tami v jednotlivch astiach Eurpy.
Sasn chpanie verejnej listiny
a lohy notra medzi stranami m
svoj zaiatok najm v pestovan ars
notaria na univerzite v Bologni, vr
t a n e innosti glostorov.
N e k l a m n m znakom notrskej
innosti v staroveku s sumersk,
babylonsk i egyptsk listiny a,
pravda, verejn listiny, ktor vznikli
v starovekom Grcku a Rme. Teda
u v dvnej minulosti sa spisovali lis
tiny a kony, zmluvy, ktor pred
chodcovia modernch notrov, pisri
uchovvali. Osoby, ktor spisovali,
vyhotovovali a registrovali zmluvy,
sa v starovekom Grcku nazvali
mnmon, neskr aj epistotoi, agoranomoi. V starovekom Rme notrsku
innos vykonvali tabelliones, ale aj
in osoby, ktor na verejnom mieste
vykonvali spisovanie zmlv a in
notrske kony. Zmluvy boli zazna
m e n a n n a voskom p o t i a h n u t c h
drevench doskch, nazvanch ta
belliones.

Zujmov samosprva notrov sa

uskutouje v rmci stavovskej ko
mory. Tradcia notrskych komr sia
ha do stredoveku. Na ich zaiatku bo
li notrske kolgia vytvran v rmci
jednotlivch talianskych miest.

Modern koncepcia notrskej in

nosti sa odvja z prvnej pravy, kto
r vznikla po buroznej revolcii vo
Franczsku a ktor ovplyvnila kon
cepciu notrstva ako slobodnho povo
lania aj u ns. Rovnako ako v sas
nosti aj v bvalej esko-slovenskej

Komora
a sdni

exektorov
exektori

Exekcia sdnych rozhodnut je

jednou z pvodnch funkci ttu,
ktor namiesto ttnych orgnov,

86

venie aspo najvych ttnych

funkcionrov v tejto oblasti je v kom
petencii bu p a r l a m e n t u , alebo
v spolonej kompetencii hlavy ttu
a parlamentu.
Medzi uveden osobitn vkonn
orgny zaraujeme najm:
a) najvy kontroln r a d a in
kontroln orgny ttnej spr
vy,
b) p r o k u r a t r u (ttne zastupi
testvo),
c) r a d ochrancu prv (ombudsman).

veobecnho sdnictva, zabezpeuje

spolonos, ev. ttom poveren oso
by (sdni exektori) v rmci vkonu
slobodnho povolania. Sdny exek
tor je fyzick osoba, ktor je splno
mocnen ttom, aby v rmci slobod
nho povolania zabezpeovala na
nvrh oprvnenho subjektu nten
vkon sdnych rozhodnut, ak je
sdne rozhodnutie vykonaten a povinnostnmu subjektu mrne uply
nula lehota na dobrovon splnenie
povinnosti. Postup exektora pri
uskutoovan exekcie upravuje
exekun zkon (exekun poria
dok).
V krajinch, ktor nepoznaj in
titt sdnych exektorov, zabezpeu
je vkon sdnych rozhodnut spra
vidla sdnictvo. P r e s u n vkonu
sdnych rozhodnut zo ttu na s
kromn osoby je podmienen najm
tm, e vkon sdnych rozhodnut je
vemi zdhav. Tm sa oslabuje auto
rita sdov a v niektorch prpadoch
dochdza navye k vybavovaniu po
hadvok mimosdnou, nezkonnou
cestou. V dvodovej sprve k sloven
skmu Exekunmu poriadku sa
uvdza, e v krajinch, kde sdne
rozhodnutia vykonvaj sdni exe
ktori, je efektvnos vymhania po
hadvok 70%, km v prpadoch
vymhania rozhodnut ttom dosa
huje efektvnos tejto innosti iba
30%.

Najvy kontroln
rad
(a in kontroln orgny
ttnej
sprvy)
Najvy kontroln rad je org
nom, ktor nielen u n s , ale aj
v inch ttoch vykonva kontrolu
hospodrenia s prostriedkami tt
neho rozpotu, ttnym majetkom,
majetkovmi prvami a pohadvka
mi ttu. Kompetencie najvyieho
kontrolnho r a d u v jednotlivch
ttoch me vykonva aj finann
prokuratra, ochraujca majetkov
zujmy ttu.

Prokuratra
(ttne
zastupitestvo)
rad prokurtora m svoje korene
v staroveku a svis s ochranou ma
jetkovch i inch zujmov panovn
ka, prpadne ttu. Etymologicky je
spojen so sprvou a obstarvanm
zleitost vlastnka. V rmskom s
kromnom prve oznaoval uveden
vraz sprvu cudzieho majetku oso
bou, ktor na zklade generlnej pl
nej moci zabezpeovala sprvu ma
jetku vlastnka.

Orgny vkonnej m o c i
sui g e n e r i s
Do okruhu vkonnej moci zarau
jeme aj orgny verejnej sprvy sui
generis. Charakterizuje ich jednak
innos, ktorej podstatou je vykon
vanie kontroly, alebo ktor je profilovan prvkami vkonu kontroly a jed
nak krean nezvislos od inch
vkonnch orgnov, kee ustano

Vo verejnom rmskom prve je pro

kurtor radnkom, ktor vykonval
87

V obdob komunistickho t t u
nadobudla p r o k u r a t r a prvomoci
veobecnho kontrolnho orgnu i
akhosi nadorgnu", zodpovedajce
ho boevickej predstave o innej re
presvnej intitcii, ktor je veobec
nm a efektvnym nstrojom nielen
ttnej kontroly a ttneho teroru,
ale aj stranckej kontroly n a d celou
spolonosou a ttom. P r o k u r a t r a
stla nielen nad exekutvou, ale aj
sdnictvom a, pravda, fakticky aj
n a d zkonodarstvom. Aj ke spolo
ne s tajnou slubou a komunistickm
apartom vykonvala ttny teror
proti vlastnm obanom, poda zko
na malo by jej lohou stri zkon
nos.

sprvu majetku panovnka alebo

spravoval verejn financie, zastupo
val panovnka v sprvnych, vojen
skch a dediskch veciach.
Skromnoprvny vznam uvede
nho termnu sa v modernom konti
nentlnom prve transformoval cez
recepciu rmskeho prva do intittu
prokry a prokuristu, km jeho verej
noprvny vznam sa transformoval
do intittu prokuratry alebo verej
nej aloby i ttneho zastupitestva.
Vraz prokurtor je etymologicky spo
jen aj s vrazom cura, curator, ktor
v skromnom rmskom prve oznao
val opatrovnctvo n a d majetkom
v uritch prpadoch, prpadne nad
vecami osoby, ktor nebola spsobil
spravova vlastn zleitosti. Vo ve
rejnom prve oznaoval jednotliv ob
lasti verejnej sprvy alebo radnkov,
ktor boli poveren sprvou v oblasti
potravn, vodovodov, kalendra, verej
nch budov, stavieb, ciest a pod.

Otzka ochrany zkonnosti a s

tavnosti je v demokratickch ttoch
vecou nestrannch a nezvislch s
dov. Rezdu tohto chpania proku
ratry v postkomunistickch ttoch
dodnes pretrvvaj, najm ponecha
n m agendy veobecnho dozoru
v kompetencii prokuratry, ktor je
v demokratickch ttoch agendou
sprvneho sdnictva, veobecnho
sdnictva, prpadne radu ochrancu
prv (ombudsman) alebo je vecou
obana a obianskej spolonosti.

Modern koncepcia prokuratry,

osobitne na prklade Franczska,
nadviazala na jej kompetencie v sta
roveku ako ochrancu najm majetko
vch zujmov panovnka, koruny,
impria, ttu a irie, verejnch
zujmov vbec, v r t a n e verejnch
majetkovch zujmov. Neskr sa
prokuratra prostrednctvom fran
czskej trestnej kodifikcie, tj. Code
pnal (1810) a Code instruction criminelle (1808) definovala ako orgn
verejnej aloby, a s touto kompeten
ciou prenikla cez Nemecko a do
naej oblasti (KUCHTA, SCHELLE,
8). Z k l a d n loha p r o k u r a t r y
(ttneho zastupitestva) spovala
v povinnosti stha na zklade prin
cpu oficiality, ie trestnho stha
nia z radnej povinnosti (ex officio),
vetky trestn iny s vnimkou skromnoalobnch trestnch inov.
Kompetencia prokuratry sa dotka
la aj niektorch vec obianskeho
sdneho konania a inch vec.

V demokratickch ttoch sa po
stavenie prokuratry (ttneho za
stupitestva) v rmci ttnej sprvy
spravodlivosti sstreuje najm na
funkciu verejnho alobcu, to zname
n ttneho zstupcu. V zsade sa
vyluuje, okrem vnimiek, zasahova
nie ttneho zastupitestva do oblas
ti obianskeho sdneho konania a do
kompetencie sprvneho sdnictva.
Okrem ttneho zastupitestva sa
stretvame v tchto ttoch s pso
benm finannej prokuratry, ktorej
prvomoc sa vzahuje na zastupova
nie ttu vo finannch veciach ako
vlastnka a veritea.
Prokuratra psob nateraz u n s
okrem veobecnho dozoru najm

88

for Administration a vo Franczsku

Mdiateur de la Rpublique. Aj v inch
krajinch vyjadruje nzov radu om
budsmana hlavn zameranie jeho p
sobnosti: V panielsku Defensor del
Pueblo, v Portugalsku Provedor de Justica a v Raksku Volksanwaltschaft.
V asti ttov psob ombudsman
iba na regionlnej rovni, naprklad
v niektorch kantnoch vajiarska
alebo v Taliansku (Difensore Civico).
Okrem strednho ombudsmana sa
tento rad me vyskytova aj na lo
klnej rovni (urit holandsk municpi, Bazilej, Zrich). Navye,
v jednom tte sa prvomoci om
budsmana sstreuj bu v jednom
monokratickom orgne (rade), ale
bo prvomoc ombudsmana vykon
vaj viacer osoby s rznou vecnou
kompetenciou (v Raksku psobia na
strednej rovni 3 ombudsmani).

ako verejn alobca pri trestnom

sthan osb, ktor s podozriv zo
spchania trestnho inu. V jej kom
petencii je tie dozor nad zachovva
nm zkonov v prpravnom trestnom
konan a dozor n a d zachovvanm
zkonov v miestach, kde sa vykonva
vzba, trest odatia slobody, ochran
n lieenie a ochrann vchova.

rad
ochrancu
(ombudsman)

prv

rad ochrancu prv a slobd (om

budsman) je nezvisl ttny orgn
kontroly vkonu ttnej moci ustano
ven na zklade stavy alebo zkona
s prvomocou preetrova z vlastnej
iniciatvy alebo prostrednctvom sa
nost obanov nezkonnos a nestavnos, ako aj maladministrciu v in
nosti vldy, ministerstiev a ostatnch
orgnov verejnej sprvy a ich tt
nych funkcionrov a radnkov. Na
zklade vsledkov preetrovacej in
nosti signalizuje prslunm orgnom
zisten nedostatky, navrhuje konkrt
ne opatrenia a vydva ron sprvy.

Funkciu obmudsmana pln v Ne

mecku Petin komisia Bundestagu.
Rovnak loha je zveren Petinej ko
misii Eurpskeho parlamentu sme
rom k postupu intitcii Eurpskej
nie. Intitciu ombudsmana zakot
vila aj Maastrichtsk zmluva (138E).
Prvomoc pvodnho r a d u om
budsmana vo vdsku spovala
v plnen funkcie verejnho alobcu,
v etren podnetov o poruovan prva
sudcami,
ttnymi
funkcionrmi
a radnkmi vrtane initeov brannej
moci. V prpade podozrenia z poruo
vania prva zaal ombudsman trestn
alebo disciplinrne konanie. V sas
nosti je kontroln innos ombudsma
na obmedzen na oblas verejnej spr
vy s vnimkou vdska a Fnska, kde
sa aj naalej vzahuje na sdnictvo.

Na ele radu je ombudsman, vo

len parlamentom alebo ustanoven
spolonm kreanm postupom par
lamentu a hlavy ttu. Ombudsman
je nezvislm orgnom kontroly v
konu moci v tom zmysle, e je vyba
ven imunitou a jeho odvolanie je
mon podobne ako u sudcov.
Pod
nzvom
justitieombudsman
vznikla stavne intitcia ombudsm a n a vo vdsku r. 1809. Odtia sa
rozrila do ostatnch kandinv
skych krajn a v poslednch dvad
siatich rokoch zaujala miesto aj v s
stave ttnych orgnov ostatnch
krajn nielen Eurpy, ale tie Afriky,
zie a Latinskej Ameriky.
rad ombudsmana m aj in nzvy
ne v kandinvii. V Anglicku je zn
my ako Parliamentary Commissioner

Modern
koncepcia
ombudsmana
So zreteom na potrebu innejej
ochrany prv obanov a snahy zlep89

nancov, ktorch postup je v rozpore

so zkonom, prpadne ktor s nein
n a neplnia svoje povinnosti stano
ven prvom.
V niektorch ttoch m ombudsm a n prvo zkonodarnej iniciatvy,
ako aj oprvnenie iniciova konanie
pred stavnm sdom o sladnosti
prvnych predpisov s stavou (v pa
nielsku, Portugalsku).
Pozoruhodn a charakteristick
pre funkciu ombudsmana je, e ne
disponuje rozhodovacou prvomocou.
Ombudsman nie je vystrojen sank
nou prvomocou, t a k e neme
zrui, prpadne aj sanova nezkon
n rozhodnutia inch orgnov, oko
vek nariaova, pozastavova vkon
rozhodnut orgnov ttnej sprvy.
Sila jeho postavenia je naopak v tom,
e je oprvnen zverejova a verej
ne poukazova na nezkonnos a in
nedostatky pri vkone ttnej moci.

i fungovanie verejnej sprvy sa po

druhej svetovej vojne sformovala mo
dern koncepcia r a d u ombudsmana, ktor najm zaha:
a) prvomoc vyjadrova sa nielen
k porueniu zkona, ale aj
k otzke, i v innosti orgnu ve
rejnej sprvy nedolo aj k inm
nedopatreniam, omylom a chy
bm (maladministrcia),
b) zke spojenie s parlamentom i
osobitnm vborom parlamentu,
c) rozsiahle vyetrovacie prvo
moci,
d) prvo verejne vyslovova nzor,
e) povinnos vypracovva (ron)
sprvy a predklada ich na pre
rokovanie parlamentu.
Nov koncepcia reagovala na roz
irovanie ttnej sprvy a interven
ciu socilneho ttu do rznych ob
last ivota obana i jeho skromia,
kontroly dan, zsahov do sfry slo
body v prvnom zmysle. Tm vznik
viac trecch plch, a preto aj rozporov
medzi ttom a obanom. lohou
ombudsmana je predchdza rozpo
rom a tlmi konflikty.

Na zklade vlastnch informci,

ako aj podnetov i nvrhov upozoru
je ttne orgny a intitcie na po
ruenie prv a slobd a tie na nez
konnos postupu orgnov ttnej
sprvy, prpadne na jej neinnos
a malunknos, prejavujcu sa naj
m byrokratickmi prieahmi v kona
n, nevhodnm sprvanm ttnych
funkcionrov a radnkov, korupciou,
neinnosou ttnych orgnov, nedo
statonou informovanosou oprvne
nch jednotlivcov o postupe konania,
ale naprklad aj nedopatreniami pri
potaovom spracovan dajov a pod.

Ak s vlastne prvomoci ombuds

mana, ktor sa spravidla oznauje za
orgn ochrany zkladnch prv
i zujmov obana a obianskej spolo
nosti voi ttu, najm s ohadom
na zneuvanie, neinnos alebo malfunknos ttnej moci?
Prvomoc ombudsmana sa upla
tuje najm v oblasti:
1. ochrany prv a slobd jednot
livca,
2. sprostredkovvania parlament
nej kontroly najm nad postu
pom vldy a inch orgnov ve
rejnej sprvy a jej pracovnkov
(ttnych funkcionrov a rad
nkov).
Kontroln innos ombudsmana
sa sstreuje na ttnu sprvu vr
t a n e kontroly innosti vldy a jed
notlivch rezortov i ttnych zamest

Ombudsman neriei teda iba otz

ku zkonnosti, ale aj spomalenie vy
bavovania vec, neochotu, hrubos,
prieahy v konan a in omyly a ne
dostatky v innosti verejnej sprvy,
ttnych funkcionrov a radnkov.
Malfunkcie ttu predstavuj v
ny problm, pretoe ich dopad na
obiansku spolonos me vyso
va do obianskej rezigncie, nedve
ry v tt s nslednmi negatvnymi
90

inho represvneho opatrenia,

c) vo veciach ochrany stavnosti
a zkonnosti.
V jednotlivch ttoch existuje kon
krtna sstava sdov, organizovan
najm poda charakteru vec, o kto
rch prslun sd rozhoduje. V tejto
svislosti je mon hovori o homo
gnnej a heterognnej sstave sdnic
tva. Homognnu sstavu reprezentu
je vlune veobecn sdnictvo, ie
sdy so veobecnou vecnou a osobnou
kompetenciou, ktor rozhoduj vet
ky veci, prislchajce poda stavy
a zkonov do prvomoci sdnictva.
Heterognna sstava sdnictva pozo
stva zo veobecnho sdnictva, veo
becnch sdov, ktor sa nazvaj aj
riadne sdy, a mimoriadnych sdov.
Osobitnm druhom mimoriadnych
sdov s zvltne verejnoprvne s
dy. Veobecn sdy, ktor rozhoduj
najm v trestnch a obianskoprv
nych veciach, s riadnymi, veobecn
mi sdmi z toho dvodu, e s vyba
ven veobecnou kompetenciou, preto
aj termn veobecn sdy", take s
oprvnen rozhodova o vetkch
obianskoprvnych i trestnch ve
ciach. Ak s niektor veci z ich prvo
moci vyat na zklade zkona, po
tom ich prejednvaj a rozhoduj
o nich mimoriadne sdy. Prkladom
mimoriadnych sdov z minulosti s
pracovn sdy, poisovacie sdy, iv
nostensk sdy a v oblasti trestnej
spravodlivosti ttny sd, prslun
sdi zloiny poda zkona na ochra
nu republiky. V uritom zmysle je mi
moriadnym sdom aj stann sd, kto
r prejednva a rozhoduje o trestnch
inoch uvedench v trestnom zkone,
na ktor sa stann prvo vzahuje.

inkami na cel postup formovania

spoloenskho konsenzu a stability
ttu.
V zujme, aby rad ombudsmana
plnil spoloensk funkcie, je podobne
ako sdnictvo vystrojen nezvislo
sou najm od exekutvy. Ombudsm a n je spravidla volen parlamentom
(poslaneckou snemovou), je zodpo
vedn parlamentu, a preto sa celkom
oprvnene pouva aj termn parla
mentn ombudsman". rad ombuds
m a n a naprklad v Holandsku pozo
stva z 80 pracovnkov. Vina z nich
m prvnick vzdelanie.
Efektvnos innosti ombudsmana
pri kontrole vkonu moci je podmie
nen najm osobnosou ombudsma
na, jeho autoritou a nestrannosou,
ako aj schopnosou presvedova
a argumentova. Dleit je miera
podpory zo strany sprvnych org
nov, verejnosti a mdi a dvera par
lamentu.

SUDY A SDNICTVO
stavy jednotlivch ttov okrem
zkonodarnej, vkonnej moci zakot
vuj v slade s teriou Montesquieua
osobitne sdnu moc a deklaruj jej
oddelenie od exekutvy, respektve
oddelen vkon sdnictva od inch
ttnych orgnov. Podstata sdnej
prvomoci a sdnictva, ktor v demo
kratickom tte vykonvaj nezvis
l a nestrann sdy, spova v nez
vislom a nestrannom rozhodovan
a) o prvach, povinnostiach a pr
vom chrnench zujmoch,
b) o vine a uloen trestu alebo

RMIK .

II-3

Veobecn sd

astnka,

subjektu

konania

Na konanie je prslun veobecn sd astnka, proti ktormu n

vrh smeruje (odporca), ak nie je ustanoven inak."
91

 84 Obianskeho sdneho poriadku

(1) Veobecnm sdom obana je sd, v obvode ktorho m oban byd
lisko, a ak nem bydlisko, sd, v obvode ktorho sa zdruje.
(2) Veobecnm sdom prvnickej osoby je sd, v obvode ktorho m
prvnick osoba sdlo.
(3) Veobecnm sdom ttu je sd, v obvode ktorho nastala skuto
nos, ktor zaklad uplatnen prvo."
85 Obianskeho sdneho poriadku

pokia ich poda zkona neprejednvaj a nerozhoduj o nich in orgny.

In veci sa rozhoduj v obiansko
prvnom konan, iba ak to ustanovu
je zkon. V rmci obianskoprv
nych, rodinnch a inch prvnych
vzahov sdy v naich podmienkach
rozhoduj:
a) o osobnom stave (o rozvode, ne
platnosti manelstva, o uren
otcovstva, o osvojen, o spsobi
losti na prvne kony, o vyhl
sen za mtveho),
b) o splnen povinnosti, ktor za
loil zkon, prvny vzah alebo
poruenie prva,
c) o existencii i neexistencii pr
va a prvneho vzahu.
V trestnom konan rozhoduj sdy
o vine a nevine a o uloen spravodli
vho trestu alebo ochrannho opatre
nia za trestn iny, ktorch znaky s
uveden v zkone.

Termn veobecn sd" chpeme

v irom a uom zmysle. Veobecn
sd je sd so veobecnou vecnou
a osobnou kompetenciou, ktor sa
vzahuje na vetky veci prejednva
n sdmi a na vetky fyzick a prv
nick osoby. Veobecn sd v uom
zmysle slova je sd astnka obian
skeho sdneho konania, sd subjek
tov trestnho konania (RMIK . II.
- 3). Prslunos sdu ustanovuj z
kony. Nikoho nemono oda jeho z
konnmu sudcovi.
Ak veci prejednvaj
veobecn sdy ?
Charakter veobecnch sdov
uruje zkonodarstvo kadej krajiny
z hadiska ich vecnej, osobnej i miest
nej kompetencie.
Veobecn sdy, pokia ide o slo
vensk prvny systm, rozhoduj
v obianskoprvnych a trestnch ve
ciach. Veobecn sdy u ns preskmavaj aj zkonnos rozhodnut
sprvnych orgnov.
V obianskom sdnom konan pre
jednvaj a rozhoduj sdy veci, kto
r vyplvaj z obianskoprvnych,
rodinnch, drustevnch, ako aj ob
chodnch vzahov, vrtane podnika
teskch a hospodrskych vzahov,

Osobitn

verejnoprvne sdy

Do kategrie osobitnch verejno

prvnych sdov, to znamen sdov
vyatch z kompetencie veobecnch
sdov na zklade stavy a zkonov,
patr zvyajne osobitn stavn sd,
najvy sprvny sd a volebn sd.
Z osobitnch verejnoprvnych sdov
92

sd. Krajsk sdy rozhoduj: po pr

v, ako sdy druhho stupa pri od
volaniach vo veciach, v ktorch roz
hodovali okresn sdy, a po druh,
ako sdy prvho s t u p a , ak t a k
uruje zkon. Sdom druhho stu
pa je v tchto prpadoch najvy
sd.

je u ns kontituovan iba stavn

sd, avak v predmnchovskej esko
slovenskej republike sstavu osobit
nch verejnoprvnych sdov tvoril
najvy sprvny sd, volebn sd
a stavn sd. Najvy sprvny sd
preskmaval zkonnos rozhodnut
orgnov verejnej sprvy. Uveden
prvomoc dnes u n s vykonvaj
veobecn sdy. Volebn sd overoval
platnos mandtov a rieil rozmanit
spory spojen s vobami. stavn sd
rozhodoval o slade zkonov a aktov
so silou zkona s stavou.

Samosudcovia,

senty

a poroty

Veobecn sdy rozhoduj bu v se

ntoch, alebo rozhoduje samosudca.
V sentoch zasadaj v prpadoch ure
nch zkonmi aj prsediaci, laici, ktor
s ustanovovan do funkci odlinm
spsobom ne sudcovia. Veobecne
znmou formou asti verejnosti na
vkone sdnictva s okrem prsedia
cich najm poroty, porotn sdy. Porot
n sdy vykonvali v predmnchovskej
republike svoju psobnos len v niekto
rch veciach. Porotn sd sa skladal zo
sdneho dvora, ktor tvorili traja sud
covia z povolania a zapisovate a z la
vice dvanstich porotcov. Z anglickch
prvnych dejn a americkho prvne
ho systmu je znmy intitt tzv. ve
kej poroty a porotnho sdu.

Sdy niej a vyej intancie

(niieho a vyieho stupa)
Sasou sstavy sdov t a k v ho
mognnom, ako aj heterognnom
systme je ich intann organizcia
na sdy niej a vyej intancie
(stupa), na prvointann (prvostu
pov) a druhointann (druhostu
pov) sdy, ale aj sdy ete vyej
ne druhej intancie, stupa. Sd
nictvo je u ns organizovan v dvojintannej sstave, k t o r tvor
okresn sd, krajsk sd a najvy

RMIK . II-4 Zakotvenie vekej poroty v

stave

USA

Na kadho obana, ktor sa m zodpoveda z hrdelnho alebo inho

akho zloinu, mus poda riadnu alobu Vek porota - vnimkou
mu by prpady obanov v innej vojenskej slube v pozemnch alebo
nmornch ozbrojench silch alebo v milcii, a to v dobe vojny alebo v
neho ohrozenia verejnej bezpenosti; nikto nesmie by pre t e n ist nedo
volen in dvakrt trestan ohrozenm ivota alebo zdravia; nikto nesmie
by nten svedi sm proti sebe; nikto nesmie by pozbaven ivota,
slobody alebo majetku bez riadneho sdneho procesu; skromn majetok
me by vyvlastnen len za nhradu."
Dodatok V. (1791) stavy USA

93

Vek porota nieje orgnom, ktor

za zastuje na hlavnom pojednva
n v konkrtnej trestnej veci, ale or
gnom vyetrovania. Psobnos ve
kej poroty sa uskutouje na zklade
V. dodatku stavy USA (RMIK .
II. - 4). So zreteom na stavu USA je
mon vytvori vyetrovaciu porotu
alebo obalovaciu porotu, ktor je obvyklejia. Obaloba, ktor vydva
vek porota, pln rovnak funkciu

ako obaloba predloen prokurto

rom (INCIARDI, 427n).
Na rozdiel od vekej poroty porot
n sd (tzv. mal porota) predstavu
je odlin intitciu, ktor je zakot
ven v i. III. oddiel 2 stavy USA
(RMIK . II. - 5) a ktor sa sklad
z 12 porotcov. V prpade zvenho
zujmu mdi a verejnosti o prpad
me sudca rozhodn o sekvestarizcii porotcov, ktor znamen izo-

RMIK . II-5 Zakotvenie prva na porotn sd v

stave

USA

Vetky trestn iny, s vnimkou prpadov.ak ide o pozbavenie radu,

musia by pojednvan pred porotou; konanie sa uskutouje
v tte,v ktorom dolo k spchaniu trestnho inu; ak nebol spchan na
zem niektorho zo ttov, prebieha konanie v mieste alebo miestach,
ktor ustanov Kongres zkonom."
I. III. odd. 2 stavy USA

lciu porotcov od vonkajch vplyvov

(INCIARDI, 450). Po skonen doka
zovania a po pouen sudcom sa po
rota porad a prednesie svoj verdikt,
i povauje obalovanho za vinnho
alebo nevinnho.

ve i v hovorovom jazyku, na rozdiel od

toho vecn kompetencia, prslunos
ttneho orgnu, sa stotouje s jeho
prvomocou.
Teria prva pozn nasledujce
druhy kompetenci ttnych orgnov:
a) z e m n (priestorov, terito
rilna), ktor vymedzuje cel
ttne teritrium alebo jeho
as, na ktorom tento orgn
realizuje svoju prvomoc,
b) asov (temporlna), ktor vy
medzuje obdobie, poas kto
rho vykonva ttny orgn
svoju prvomoc,
c) osobn (personlna), ktor vy
medzuje kategrie osb, na
ktor sa vzahuje prvomoc
prslunho orgnu, alebo uri
t kategrie osb vyluuje z je
ho psobnosti,
d) vecn, ktor vymedzuje druhy

K o m p e t e n c i a (psobnos,
prslunos) t t n y c h orgnov
ttne orgny sa vyznauj nielen
prvomocou, ale aj kompetenciou.
Kompetencia je alm kritriom, po
mocou ktorho sa klasifikuj ttne
orgny. Kompetenciou (psobnosou)
rozumieme okruh spoloenskch
vzahov, na ktor sa vzahuje a v kto
rch sa vykonva a uskutouje
prslun prvomoc, i u zkonodar
n, vkonn alebo sdna prvomoc
(BOGUSZAK, 61). V procesnom pr
94

Pri asovej kompetencii ide o trvalos

ttnej moci, o trval psobnos jed
notlivch ttnych orgnov a nie
prslunch osb.
Na zklade zkonov vak v tte
vykonvaj svoje funkcie aj orgny
s asovo obmedzenou dobou. Prkla
dom s stredn i miestne volebn
komisie.
Od asovej psobnosti ttnych or
gnov treba odliova dku funk
nho obdobia osb ustanovench (do
sadench) do funkci i u vobou,
vymenovanm alebo na zklade n
stupnckeho prva. Naprklad pa
novnk ustanoven do funkcie aktom
korunovcie, i u na zklade dosa
denia do funkcie na zklade dynastickho postupu alebo na zklade
voby stavmi je ustanoven natrvalo,
takisto s natrvalo ustanoven do
funkcie sudcovia najvyieho sdu
v USA. In ttni funkcionri s do
saden do funkcie na dobu urit,
najm ak vykonvaj funkciu na z
klade volieb. V stanovenom asovom
limite vykonvaj svoju funkciu po
slanci a u ns aj sudcovia. Posledn
kategriu predstavuj ttni funkci
onri a radnci, ktor s ustanoven
do funkci na dobu neurit, najm
v oblasti exekutvy.

innosti ttneho orgnu, v kto

rch sa uplatuje jeho prvo
moc,
e) funkn, ktor vymedzuje vz
jomn rozsah psobnosti medzi
niekokmi ttnymi orgnmi,
orgnmi vyej a niej intan
cie, ktor sa zastuj na vy
bavovan rovnakej veci.

zemn

asov

kompetencia

Z hadiska zemnej kompetencie

delme ttne orgny na
a) stredn a
b) miestne.
zemn psobnos strednho or
gnu sa vzahuje na cel teritrium
ttu, km zemn psobnos miest
neho orgnu sa vzahuje iba na as
teritria, naprklad na teritrium ob
ce, mesta, na teritrium okresu, ob
lasti, upy, departementu alebo grf
stva. strednm orgnom sudcovskej
moci v rmci veobecnho a riadneho
sdnictva je naprklad najvy sd,
km miestnym orgnom sudcovskej
moci je okresn sd alebo mestsk
sd. V terii prva sa kladie draz aj
na odlenie delenia orgnov na
stredn a miestne od delenia org
nov na vyie a niie. Tak medzi
strednmi, ako aj miestnymi orgn
mi s alebo mu by orgny vyie
a niie.

Osobn, vecn
kompetencia

Z hadiska asovej kompetencie

delme ttne orgny na orgny vy
konvajce svoju prvomoc:
a) neobmedzene,
b) obmedzene, obmedzen dobu.

a funkn

Z hadiska osobnej a vecnej kom

petencie delme ttne orgny na or
gny s osobnou a vecnou kompetenci
ou:
a) veobecnou,
b) osobitnou.
Prvomoc orgnu so veobecnou
osobnou kompetenciou sa vzahuje na
vetkch prslunkov ttu, prpadne
na vetkch obyvateov, km prvo
moc orgnu s osobitnou kompetenciou
iba na urit as obanov. Delenie or-

ttne orgny vykonvaj svoju p

sobnos takmer vlune trvalo, asovo
neobmedzene. Ich asov psobnos
nie je obmedzen funknm obdobm
ttnych funkcionrov a personlny
mi zmenami v obsaden parlamentu
alebo vldy po veobecnch vobch.
95

ktor maj povahu negatvneho

alebo pozitvneho kompetennho
sporu. Pozitvny kompetenn spor sa
prejavuje snahou dvoch a viacerch
orgnov vec prejedna a rozhodn,
alebo sa prejavuje neinnosou, od
mietanm ttneho orgnu vec prejed
na a rozhodn. Z psychologickho,
sociologickho a politologickho ha
diska s kompetenn konflikty v
sledkom udskej ctiiadosti a udskej
tby po moci, z hadiska prva s v
sledkom odlinch vsledkov inter
pretcie prva odlinmi subjektmi
prva. Pri kompetennom spore je
prslunch" alebo neprslunch"
niekoko ttnych orgnov rovnakho
druhu prvomoci a rovnakej intan
cie, rovnakho druhu prvomoci a od
linej intancie a ttnych orgnov
odlinej prvomoci, najm medzi or
gnmi verejnej sprvy a sdnictva,
sdnictva a prokuratry a pod. Spory
o prvomoc medzi sdmi a orgnmi
ttnej sprvy rozhoduje u ns Naj
vy sd Slovenskej republiky. Aj
v inch prpadoch zkony uruj tt
ny orgn, ktor je poveren rieenm
kompetennch sporov rzneho dru
hu. Niektor oblasti prva umouj,
aby si astnci sami urili prslun
sd, ktor ich spor prejedn a vo veci
rozhodne. Dohovor astnkov o pr
slunosti sa nazva prorogcia.

gnov poda osobnej kompetencie cha

rakterizuje najm starovek i stredo
vek tty, kde prevaoval princp
personality n a d princpom teritoriality, a v ktorch sa ete neuplatovala
rovnos vetkch pred zkonom, na
opak obyvatelia ttu sa delili na slo
bodnch a neslobodnch.
Orgnom so veobecnou vecnou
kompetenciou chpeme orgny v rmci
jednotlivch prvomoc. Naprklad z
konodarn orgn so veobecnou vecnou
kompetenciou, prpadne urit vkon
n orgn so veobecnou vecnou kompe
tenciou (vlda) alebo vkonn orgn
s osobitnou vecnou kompetenciou (mi
nisterstvo). V rmci sdnej moci s pr
kladom riadne sdy so veobecnou vec
nou kompetenciou alebo mimoriadny
sd s osobitnou vecnou kompetenciou,
naprklad u uveden, v minulosti p
sobiace pracovn sdy, poisovacie s
dy i ttny sd, prslun pre zloiny
poda zkona na ochranu republiky.
Z hadiska funknej kompetencie del
me ttne orgny na orgny:
a) vyej intancie (stupa),
b) niej intancie (stupa).
V innosti ttnych orgnov sa
uplatuje tzv. intann princp ale
bo intann postup pri prejednvan
a rozhodovan vec. O uritch ve
ciach rozhoduj orgny prvej intan
cie, o inch orgny druhej intancie
v oblasti sdnej moci i vkonnej mo
ci. Funkn kompetenciu uruj z
kony. Orgny vyej intancie s naj
m oprvnen potvrdi, meni alebo
zruova rozhodnutia orgnov niej
intancie.

Zloenie t t n y c h orgnov
Poda charakteru zloenia delme
ttne orgny na monokratick a kolegitne. Kolegitne orgny s zborov
orgny, ktor prijmaj svoje rozhod
nutia hlasovanm alebo konsenzom.
Ich krecia sa uskutouje t a k vobou,
ako aj vymenovanm. Monokratick
orgny reprezentuje nie kolgium, ale
jednotlivec, osoba. Aj monokratick or
gny sa kreuj bu vobou, alebo vy
menovanm, prpadne inm spsobom.

Kompetenn
spory
(spory
o prslunos)
Napriek skutonosti, e kompeten
cia ttnych orgnov je uren
zkonmi, mu v konan ttnych or
gnov vznika spory o prslunos,
96

ren, zo truktry ttnych orgnov

a ich vzjomnch vzahov. Tieto
vzahy s rozlin. V zsade zvisia
od toho, ak formu vldy uruje pre
prslun tt stava tohto ttu, na
prklad i uruje p a r l a m e n t n re
publiku, prezidentsk republiku ale
bo parlamentn monarchiu.
Poda vzahov urench stavou,
ako aj zkonmi ttov delme ttne
orgny poda ich vzahovej (relanej)
charakteristiky najm na orgny
a) zodpovedn a nezodpovedn,
b) nadriaden a podriaden,
c) kontroln a kontrolovan,
d) vyej a niej intancie, ktor
sme u charakterizovali.
ttne orgny z hadiska svojej
vzahovej (relanej) charakteristiky
sa mu vyznaova nielen jednm
relanm znakom, ale aj viacermi
relanmi znakmi, to znamen, e
vzah dvoch orgnov ovlda napr
klad znak zodpovednosti i podriade
nosti.

Prkladom kolegitneho orgnu s

sdne senty, porotn sdy, ako aj par
lament a jeho vbory i kabinet. Vo
vetkch uvedench prpadoch vzni
kaj rozhodnutia ttneho orgnu ako
vraz kolektvnej vle. Prkladom monokratickho orgnu je samosudca,
minister, prokurtor alebo ombudsman a pravda, prezident, na rozdiel od
kolegitnej hlavy ttu, ktor v Slo
venskej nrodnej rade v minulosti vy
konvalo jej predsednctvo.

Spsob ustanovovania
t t n y c h funkcionrov
do funkci
Spsob ustanovovania osb do funk
ci v ttnych orgnoch je tie krit
riom lenenia ttnych orgnov. Osoby
s do funkci ustanovovan vobou,
vymenovanm alebo na zklade n
stupnckeho prva. So zreteom na tie
to spsoby poznme orgny volen, vy
menvan a dedin. V totalitnch
ttoch sa vyskytuj samozvan org
ny, ktor vak trpia absenciou legiti
mity, kee nie s ustanoven na z
klade prva. Je takmer pravidlom, e
aj vkon moci sa vtedy uskutouje
metdami bezprvia.

Zodpovednos

ttnych

orgnov

Otzka zodpovednosti ttnych or

gnov je zloit, pretoe jej predme
tom s vzahy zodpovednosti/nezod
povednosti medzi:
a) zdrojom moci (volii) a repre
zentantmi moci,
b) ttnymi orgnmi zkonodar
nej, vkonnej a sdnej moci,
c) ttnymi orgnmi len v rmci
zkonodarnej, vkonnej a sd
nej moci.
Niektormi otzkami zodpovednosti
uvedenmi pod psmenom a) sa ueb
nica zaober na miestach vyhradench
terii demokracie. lohou tejto asti
nie je podrobne riei otzky zodpo
vednosti, ale iba evidova existenciu
zodpovednosti a nezodpovednosti a di
ferencova medzi zodpovednmi a ne
zodpovednmi ttnymi orgnmi.

Druhy ttnych orgnov

poda i c h vzjomnch vzahov
Vzahy ttnych orgnov vypl
vaj z stavy, ktor uruje formu
ttu a tm aj jeden z jej prvkov, for
mu vldy, ktor je naplnen" vzah
mi ttnych orgnov i vzahmi tt
nych orgnov k obyvatestvu. Pojem
forma ttu a forma vldy sa analy
zuje v nasledujcich statiach. V s
vislosti s delenm ttnych orgnov
poda ich vzahov je vak potrebn
u v tejto asti kontatova, e forma
vldy pozostva, jednoducho vyjad
97

Prkladom vzahov uvedench pod

psmenom a) je zodpovednos vldy
parlamentu v parlamentnej republi
ke a nezodpovednos sdnej moci v
konnej moci. Prkladom vzahov uve
dench pod psmenom b) je vzah
zodpovednosti ministra vlde a pred
sedovi vldy alebo u ns vzah zod
povednosti parlamentnch vborov
parlamentu (plnu).
Z hadiska zodpovednosti a nezod
povednosti sa vo vzahoch ttnych
orgnov uplatuje:
a) stavnopolitick zodpovednos
a nezodpovednos,
b) prvna zodpovednos a nezod
povednos, osobitne trestn
a obianskoprvna, irie skromnoprvna zodpovednos
(nezodpovednos).
Jasnm prkladom stavnopolitickej zodpovednosti je zodpovednos
vldy a jej jednotlivch lenov parla
mentu v parlamentnej republike.
stavnopolitick zodpovednos sa
vzahuje na vetku innos zodpoved
nho ttneho orgnu, take aj na
innos, ktor nie je upraven pr
vom a nie je predmetom prvnej zod
povednosti. Sankciou stavnopolitickej zodpovednosti je odvolatenos
a odvolanie prslunho ttneho
funkcionra. Uplatnenie zodpoved
nosti nastupuje stratou dvery parla
mentu k vlde alebo jej lenovi, pr
padne k inm ttnym funkcionrom
ustanovenm parlamentom, ak sa
zodpovedaj parlamentu.
Hlava ttu, ako sa u uviedlo, nie
je spravidla stavnopoliticky zodpo
vedn parlamentu tak v parlament
nej republike, ako aj v prezidentskej
republike. stavnopolitick zodpo
vednos hlavy ttu je vak v niekto
rch prpadoch stavne vyjadren
kvalifikovanm spsobom. stavne
je vyjadren trestn zodpovednos,
najm za vlastizradu. Mimochodom,
u ns je prezident trestne zodpoved

n za vlastizradu. Parlament sme

rom k prezidentovi psob pri trest
nej zodpovednosti na spsob vekej
poroty", kee vo veci rozhoduje
stavn sd.
Ako sa uplatuje stavnopolitick
zodpovednos hlavy ttu?
stavnopolitick zodpovednos
hlavy ttu je ex constitutione vy
len alebo je vslovne upraven.
Uplatuje sa najm na zklade
stavne kvalifikovanch dvodov.
Z hadiska nezodpovednosti i zodpo
vednosti hlavy ttu ide celkove
o tieto prpady:
a) stavnopolitick nezodpovedno
s hlavy ttu vslovne zakotvuje
stava. V tomto prpade za vet
ky alebo as aktov hlavy ttu
(prezidenta) nesie stavnopoli
tick zodpovednos vlda, pr
padne jednotliv lenovia vldy.
b) stavnopolitick zodpovednos
hlavy ttu sa uskutouje len
na zklade stavne kvalifiko
vanch dvodov, naprklad ak
prezident vyvja innos sme
rujcu k odstrneniu demokra
tickho stavnho zriadenia.
c) stavnopolitick zodpovednos
prezidenta sa uskutouje po
dobne ako u poslancov, na kon
ci funknho obdobia.
stavnopolitick
zodpovednos
jednho orgnu i ttnych funkcio
nrov tohto orgnu sa me uplato
va bu vo vzahu k jednmu org
nu, alebo dvom a viacerm orgnom.
Naprklad zodpovednos lena vldy
(kabinetu) sa me uskutoova tak
smerom k parlamentu, predsedovi
vldy, ako aj k hlave ttu.
Subordincia ttnych

orgnov

Na rozdiel od vzahov zodpovednos

ti a nezodpovednosti podstata vzahov
nadriadenosti a podriadenosti spova
98

v hierarchii ttnych orgnov, a preto

v subordincii jednho orgnu inmu
ttnemu orgnu, osobitne vo vza
hoch orgnov ttnej sprvy. Subordincia sa prejavuje tm, e nadriaden
orgny mu vydva zvzn pokyny
podriadenm orgnom, ktor s po
vinn ich repektova. Zvzn poky
ny nadriadench orgnov obsahuj
tak normatvne prvne akty, ako aj
organizan akty nadriadenho org
nu, prpadne individualizovan prka
zy. Nadriaden orgny vykonvaj
nad podriadenmi orgnmi tie dozor
a pri zistench nedostatkoch mu
uklada disciplinrne sankcie.
Vzahy nadriadenosti a podriade
nosti sa uplatuj medzi orgnmi
ttnej sprvy.
Nadriaden a podriaden ttne or
gny s asto a sasne orgnmi kon

troly i orgnmi kontrolovanmi. Z ha

diska kontrolnch a kontrolovanch
orgnov je dleit zdrazni, e v t
te uplatuj svoju prvomoc a kompe
tenciu ttne orgny, ktor sa vhrad
ne zaoberaj kontrolnou innosou
(najvy kontroln rad), km in or
gny vykonvaj kontroln innos
ako sas svojej vecnej kompetencie,
najm ako sas kompetencie nad
riadenho orgnu k podriadenmu or
gnu. Vzah kontrolnch a kontrolo
vanch orgnov pripomna teda vzah
nadriadench a podriadench org
nov, pretoe aj kontroln orgny mu
vydva zvzn pokyny na odstrne
nie zistench nedostatkov. Na rozdiel
od nadriadench a podriadench org
nov je ich kompetencia uia a vza
huje sa iba na oblas kontroly alebo na
oblas dozoru a dohadu.

III. KAPITOLA

STAVA A FORMA TTU

LITERATRA: ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. BEDNR, F.:
Cirkev a tt. Praha 1934. BLAHO, J.: stavn soudnictv v kapitalistickch
sttech. Praha 1975. BOLZANO, B.: O nejlepm stt. Praha 1981. BORK, R.
H.: Amerika v pokuen. Praha 1993. BROKLOVA, E.: Prvn eskoslovensk
stava. Diskuse v stavnm vboru v lednu a noru 1920. Praha 1992. BRO
KLOVA, E.: eskoslovensk demokracie. Politick systm SR 1918-1938.
Praha 1992. DAHL, R. A.: Demokracie a jej kritici. Praha 1995. FILIP, J. SVATO, J. - ZIMEK, J.: Zklady sttovdy. Brno 1994. HAMILTON, A. MADISON, J. - JAY, J.: Listy Federalistu. Olomouc 1994. HAYEK, F. A.: Pr
vo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. Praha 1991. HERRINGTON, J.: Republi
ka Ocena. Praha 1985. JELLINEK, J.: Veobecn sttovda. Praha 1906.
KELSEN, H.: Zklady obecn terie statn. Brno 1926. KRESK, R: Techni
ky stavnch zmien. Parlamentn kurir 5, 1994. MONTESQUIEU, Ch. de
S.: Duch zkonov. Bratislava 1989. MORE, T.: Utpie. Praha 1978. NEUBAUER, Z.: Sttovda. Praha 1947. PEROUTKA, E.: Budovan ttu. I.-IV.
Praha 1991. PLATN: Dialgy I.-III. Bratislava 1990. POSLUCH,M. - CI
BUKA, .: ttne prvo Slovenskej republiky. Bratislava 1994. RAUSCHER,
R.: stavn dejiny na Slovensku a v Podkarpatsk Rusi. In: eskoslovensk
vlastiveda. Dl V. tt. Praha 1931. ROUSSEAU, J. J.: O smlouv spoleensk
ili o zkladech politickho prva. Praha 1911. WILD, J.: Plato's Modern Enemies and Theory of Natural Law. Chicago 1953. WEYR, E: eskoslovensk pr
vo stavn. Praha 1937. WILSON, J. Q.: Jak se vldne v USA. Praha 1995.

FORMA, OBSAH A FUNKCIE

TTU
Kad tt m svoj obsah i formu.
o je obsahom ttu ?
Obsahom ttu je innos, ktor je
zameran na urit cie, je trval
a zabezpeen ttnou mocu, vyko
nvanou sstavou ttnych orgnov
a tm aj innosou ttnych funkcio
nrov a radnkov. Smer a okruh in
nosti ttu s uren spoloenskou
zmluvou. V modernom tte je smer
a okruh innosti ttu i jeho funkcio
nrov a radnkov uren jednak
stavou a zkonmi a jednak na z
klade opakujcich sa volieb aj prog
ramom viny pre prslun volebn
obdobie. innos ttu sa v niekto
100

rch oblastiach vyznauje dlhodobo

nemenitenm zameranm, najm
v oblasti ttnych zujmov a bezpe
nosti ttu, a preto aj zahraninch
zujmov, km v inch oblastiach ide
skr o relatvnu stabilitu.
innos ttu je nepredstaviten
bez energie", ktor zabezpeuje rea
lizciu funkci ttu. Je ou ttna
moc. ttna moc je prostriedkom za
bezpeenia innosti ttu. ttnu
moc vykonvaj bu priamo volii
(obania), ktor s v modernom de
mokratickom tte zdrojom ttnej
moci, ako aj, a najm reprezentanti
moci, ktor prvo reprezentcie nado
bdaj bu priamo, alebo nepriamo
delegciou od zdroja moci. Jedno
tliv druhy ttnych orgnov a tt-

ni funkcionri maj pouva ttnu

moc v rmci svojich prvomoc
a kompetenci, priom ich povinno
sou je postupova len na zklade
stavy a zkona a v medziach zko
na. Realizcia moci nad rmec pr
vomoci alebo kompetencie, pouitie
moci v prpadoch, ktor stava a z
kony vslovne prslunmu orgnu
alebo funkcionrovi zakazuj, ako aj
pouitie moci v rozpore s jej elom
i pouitie moci s cieom odstrni de
mokratick poriadok zkladnch
prv a slobd, prpadne pouitie mo
ci, ktorho zmerom je koncentrcia
moci a obmedzovanie obianskej slo
body, je zneuitm moci alebo tzv.prekroenm prvomoci.
o je obsahom innosti ttu, za
bezpeenej ttnou mocou, prejavuje
sa v jeho funkcich, uskutoova
nch na zklade prva. K poatiu
funkci ttu je mon pristpi tak
z politickho, ako aj prvneho ha
diska. Z politickho hadiska delme
funkcie ttu na vntorn a von
kajie. Shrn vntornch funkci,
prostriedkov ich realizcie a reim
ich uplatovania sa nazva vntorn
politika ttu. Obdobne, shrn von
kajch funkci, ich zameranie, pro
striedky ich realizcie a reim ich
uplatovania zahraninou slubou
a inmi nstrojmi diplomacie sa na
zva zahranin politika ttu. Je
pravidlom, e tt tak vo vntornej,
ako aj v zahraninej politike sleduje
urit strategick ciele. Uveden cie
le sa spravidla nazvaj prioritami
ttu.
Z prvneho hadiska sa funkcie
ttu uskutouj prostrednctvom
uplatovania prvomoc a kompeten
ci ttnych orgnov. Prvny tt je
pri realizcii vonkajch i vntornch
funkci viazan prvom. Z prvneho
hadiska sa funkcie ttu rozdeuj
na funkciu zkonodarn, sdnu a v
konn. Spolonm znakom realizcie
101

vetkch troch funkci je normotvorba vo vzname tvorby zkonov, vyko

nvania zkonov vykonvacmi prv
nymi
predpismi
a
tvorby
individulnych prvnych aktov sd
nymi, sprvnymi a inmi orgnmi
aplikcie prva (WEYR, 1937, 21).
K vntornm funkcim ttu
z hadiska politickho a prvneho
naprklad patr:
a) ochrana prv a slobd obanov
vrtane ochrany ich ivota,
zdravia a bezpenosti,
b) ochrana skromnho a verej
nho majetku,
c) ochrana verejnho poriadku,
d) ochrana prrody a kultrnych
pamiatok,
e) zabezpeovanie a tvorba pravi
diel hospodrskeho ivota a hos
podrskej sae,
f) podpora rozvoja kolstva, vzde
lania, vedy a kultry.
K vonkajm funkcim ttu z ha
diska politickho a prvneho patr
najm:
a) zabezpeovanie hospodrskej
a politickej spoluprce s inmi
ttmi a medzinrodnmi or
ganizciami,
b) obrana pred agresiou a von
kajia bezpenos ttu,
c) vytvranie priaznivej predsta
vy o tte, o stave dodriavania
udskch prv, kultre, prv
nom systme, podmienkach
hospodrskej spoluprce, turis
tike a pod.
Princpy spoluprce medzi ttmi
v rmci ich vonkajch funkci rele
vantne zakotvil aj Zveren akt
Konferencie o bezpenosti a spolu
prci v Eurpe r. 1975. Zastnen
tty sa zaviazali, e vo svojich vz
jomnch vahoch sa bud spravova
nasledujcimi princpmi:
a) Zvrchovan rovnos a repekto
vanie prv vyplvajcich zo
zvrchovanosti,

b) nepouitie sily alebo hrozby si

lou,
c) neporuitenos hranc,
d) zemn celistvos ttov,
e) mierov urovnanie sporov,
f) nezasahovanie do vntornch
zleitost,
g) repektovanie udskch prv
a zkladnch slobd vrtane
slobody zmania, svedomia,
nboenstva a presvedenia,
h) rovnoprvnos a prva nrodov
na sebaurenie,
i) spoluprca medzi ttmi,
j) svedomit plnenie zvzkov po
da medzinrodnho prva.
Charakter funkci ttu a najm
vzah medzi vntornmi a vonkaj
mi funkciami determinuje cel rad
faktorov. Vekos ttu a jeho prie
myseln, surovinov, ako aj vojensk
potencil je dleitm faktorom vza
hu vonkajch a vntornch funkci
ttu. V innosti globlnych alebo re
gionlnych vemoc, mocnost h r
dleit lohu zahranin politika
a priama as na medzinrodnom
dian. Pravda, zahranin politiku
intezvne rozvjaj aj mnoh menie
tty. V tejto svislosti sa uznva, e
najlepou zahraninou politikou ma
lch ttov je ich vntorn politika,
to znamen charakter a spsob rea
lizcie vntornch funkci ttu. Na
opak, najlepou vntornou politikou
vemoc je asto ich zahranin poli
tika.

POJEM FORMA TTU

A ZLOKY FORMY TTU
Kad tt m aj svoju formu.
o je forma ttu ?
Organizcia obsahu innosti ttu,
ktor sa vaka spoloenskej energii
sstredenej v ttnej moci uskutou
je a prejavuje vo funkcich ttu, mus
102

ma urit formu. Je ou forma ttu.

Forma je spsob organizcie obsahu.
So zreteom na tt mono poveda, e
forma ttu je spsob organizcie tt
nej moci a reim jej fungovania. For
ma ttu je teda spsob organizcie
ttnej moci, ktor je hnacm moto
rom uskutoovania funkci t t u
ttnymi orgnmi, ttnymi organiz
ciami, ttnymi funkcionrmi a rad
nkmi, prpadne priamo volimi (referendum). Je nepochybn, e charakter
moci a ttu sa prejavuje prve vo for
me ttu.
ttna moc je organizovan v t
toch rznym spsobom. Neexistuje
univerzlna forma ttu uplatova
n vo vetkch ttoch. Existuj
vak tandardn modely foriem t
tu, prpadne tandardn moduly",
z ktorch je mon zloi" urit for
mu ttu, vyhovujcu uritmu n
rodu alebo udu, ktor si zaklad
tt alebo ktor m v mysle zmeni
formu svojho ttu. V rmci tan
dardnho modelu alebo tandard
nch modulov" vdy nachdzame
osobitosti, odliujce formu t t u
v jednom tte od formy v inom
a inch ttoch.
Spsob organizcie ttnej moci je
statickou strnkou formy ttu, km
reim jej fungovania predstavuje dy
namick strnku formy ttu.
Spsob organizcie ttnej moci
reprezentuje:
a) forma vldy,
b) ttne zriadenie, ie zemnoorganizan lenenie ttu.
Reim fungovania ttnej moci re
prezentuje
c) ttny reim a prpadne aj poli
tick reim.
Z toho vyplva, e forma ttu je
nadraden pojem vo vzahu k forme
vldy, ttnemu zriadeniu, k ttne
mu reimu a prpadne aj k politick
mu reimu, km uveden pojmy s
vo vzahu k pojmu forma ttu pod-

raden pojmy. Forma kadho ttu

preto pozostva z formy vldy, zemnoorganizanho lenenia ttu a zo
ttneho reimu a prpadne aj z poli
tickho reimu.

CO PODMIEUJE
MNOHOTVRNOS
FORIEM TTU ?
o podmieuje konkrtnu formu
ttu? m je ovplyvnen skuto
nos, e jeden tt je absolutistickou
monarchiou, kde o vetkom rozhodu
je panovnk, km v inom tte je moc
rozdelen medzi parlament, exekut
vu a sdnictvo a v ktorej vldne slo
boda? Preo jeden tt je federcia,
km in konfedercia, priom al

je unitarny tt s jednou sstavou

najvych ttnych orgnov a jed
nou stavou? Ako si vysvetli, e
v jednom tte m miesto demokra
cia, km v susednom tte panuje
vlda tvrdej ruky spolu s koncentra
nmi tbormi, prpadne pracovnmi
tbormi pre ud s inm nzorom ne
je nzor moci?
O forme ttu rozhoduje vea ini
teov. Jednm z nich je geografick
prostredie, rozloha ttu a prirodze
n povaha rznych nrodov podmie
nen aj klimatickmi podmienkami
ivota uritej spolonosti. Na tento
fakt v svislosti s obsahom zkonov
poukzal Montesquieu vo svojom
diele Duch zkonov (RMIK . III-l).
Faktor zemia vplval na formu
ttu zakotven v stave USA naj
m z hadiska vertiklneho rozdele-

RMIK . III-l Formu ttu determinuje geografick prostredie a kli

matick podmienky

V zii boli vdy vek re; v Eurpe nemohli nikdy pretrva. Je to

preto, lebo zia, ktor poznme, m vie roviny; hory a planiny ju roz
deuj na vie celky; a kee sa nachdza vmi na juhu, pramene
tam skr vysychaj, pohoria s menej pokryt snehom a nevek rieky
nevytvraj tak prekky. Voda v nich sa toti strca alebo vyparuje,
skr ne sa zozbiera, alebo po tom, o sa zozbierala.
V zii mus by teda vdy despotick moc; lebo keby tam nebolo ot
roctvo dohnan do krajnosti, tty by sa rozdrobili a to povaha krajiny ne
smie pripusti.
V Eurpe sa vytvra prirodzenm rozdelenm viacero ttov s prie
mernou rozlohou, v ktorch sa d sprva na zklade zkonov zli so za
chovanm ttu: naopak, pre ne je t sprva tak priazniv, e bez nich
by tt upadol a musel by sa podriadi vetkm ostatnm ttom.
Za takchto okolnost vyrstol duch slobody, vaka ktormu sa kad
krajina v Eurpe ako podriauje a podmauje cudzej sile inak ne pro
strednctvom zkonov a obchodnch zujmov.
V zii vldne naopak duch otroctva, ktor ju nikdy neopustil; a v ce
lch dejinch tejto krajiny nieje mon njs jedin stopu, ktor by sve
dila o slobodnej dui: vdy v nej vypozorujeme iba hrdinstvo poroby."
Montesquieu, Ch. de S. (1989, 281).
103

nia moci medzi federciu a jednotliv

republiky. Protivnci nvrhu stavy
a tm aj vytvorenia federcie pouka
zovali na privek rozlohu zemia
Spojench ttov v spojen s nha
dom Montesquieua, e demokracii sa
dar najm na nevekom ttnom
zem (FEDERALISTA . 9,14). Zs
tancovia nvrhu ratifikcie stavy,
zakotvujcej federciu oznaili za
omyl nzor, e zastupitesk demo
kratick systm je efektvny len na
malom zem a naopak zdrazovali,
e Montesquieu pldoval v prospech
formy ttu, ktor disponuje vetk
mi vntornmi vhodami republiky
a vonkajmi prednosami monarchie
(MONTSQUIEU, 190). Federatvna
republika je poda Montesquieua for
mou, ktor obe vhody kumuluje:
Sklad sa z malch republk, uva
dobr vntorn vldu kadej z nich
a navonok m prostrednctvom spol
kovej sily vetky vhody vekch mo
narchi... Preto sa na Holandsko, Ne
mecko a vajiarske kantny dvaj
v Eurpe ako na ven republiky."
(MONTESQUIEU, 190).
Na formu ttu a tm aj na stavu
psobia aj mravn nzory vldnuce
v ttoch" a naopak urit forma t
tu psob na mravy obanov (PLA
TN II., 554E). Preto poda Platna
timokracia, oligarchia, demokracia
a tyrania maj svojho loveka timokratickho, oligarchickho, demokra
tickho. V tyranii sa vodca men na
tyrana a obania na poslun dav
(PLATN II., 548E-556A).
Inm dleitm faktorom je raso
v alebo kmeov prslunos najm
v krajinch Afriky a aj etnicita oby
vatestva. Existencia dvoch nrodov
psobila na premenu unitrneho t
tu na federciu v bvalej Cesko-Slovenskej republike ponajc r. 1969
a ponajc r. 1993 na dismemberciu federatvneho ttu na dva unit r n e a samostatn tty. Etnicita
104

o.i. initeov psobila na zmenu for

my ttov aj v niekdajej Juhoslvii,
Sovietskom zvze a inch krajinch.
Sasne bola a je motvom hadania
novch foriem ttov, ktor sa usilu
j sformova teritri a obyvatestvo
s rovnorodou etnickou prslunosou
a rovnakm nboenskm vyzna
nm. K vznamnej transformcii
formy ttu dolo aj v Juhoafrickej
republike, ktor na zklade aparthe
idu organizovala v minulosti farebn
obyvatestvo v rmci zemnej samo
sprvy v tzv.bantustanoch.
Mnohotvrnos foriem ttu pod
mieuje i politick ideolgia, rozma
nitos politickch uen a vo veobec
nosti vvoj ducha, ie myslenia
a filozofie. Vvoj formy ttu v staro
veku je neodmysliten od starovekej
filozofie, stredovek forma ttu od
uenia Augustna a Toma Akvinskho. tt formovala tie renesan
n filozofia, klasick i poklasick no
vovek filozofia, ako aj m o d e r n
filozofia 20. storoia.
Osvietensk filozofia zrodila osvietensk absolutizmus, to znamen re
im vldy niektorch eurpskych pa
novnkov druhej polovice 18. storoia
(Fridrich II., Jozef II. a pod.).
Idea demokracie a demokratick
forma vldy, ktor je dnes tandard
nou sasou formy t t u asti
krajn sveta, je naprklad poda Dahla vsledkom dvoch transformci
v politickom ivote. Prv sa uskuto
nila v starovekom Grcku a Rme
a o tisc rokov neskr sa nastolila de
mokracia v niektorch mestskch
ttoch terajieho Talianska. Ako po
litick hnutie sa tto transformcia
dala do pohybu v 19. storo (DAHL,
195).
Nielen idea demokracie, ale aj ide
olgia liberalizmu, konzervativizmu,
socializmu a ich zhubnch mutci,
faizmu a komunizmu, ovplyvnila
formu modernho ttu. Liberaliz-

mus a konzervativizmus podporil na

prklad mylienku samosprvy. Ko
munizmus a faizmus boli naopak
ideologickm vchodiskom vstavby
centralizovanch ttov s koncentro
vanou mocou v rukch jednho tt
neho orgnu, ktorm bol spravidla
jednotlivec, vodca. Podobn ciele sle
duje nacionalizmus najm so zre
teom na pocity ohrozenia nrodnej
identity. Aj politick islam ovplyvu
je formu ttu psobenm na vstav
bu teokratickho islamskho ttu,
kde namiesto svetskej moci dominu
je nboensk autorita a uplatuje
sa islamsk prvo, ari'a, vychdza
jce z Kornu ako zkladnho pra
mea prv a povinnost.
Podobn sksenosti s zo vzjom
nch vzahov medzi cirkvou a ttom
po rozpede Rmskej re, ktor vo Vchodormskej ri vystila do tzv. cezaropapizmu, osobitnej formy autokracie, v ktorej bol panovnk
ppeom a sasne hlavou ttu. Aj
v zpadnej asti Rmskeho impria
sa postupne vytvoril tzv. cirkevn
tt, ktor sa legitimizoval prostred
nctvom terie, e ppe je nielen
kazom, ale aj krom z vle Boha,
take od ppea pochdza (je odvode
n) nielen vetka cirkevn, ale aj
svetsk moc. V bulle Unam sanctam,
vydanej r. 1302, sa v tomto duchu
uvdza: Cirkev m jedin hlavu, nie
dve. Moc nad duchovnm, ako aj svet
skm meom prinle cirkvi...Du
chovn me pouva cirkev, svetsk
me sa pouva len z jej vle. Duchov
n me je v rukch kastva, svetsk
me je v rukch panovnka a vojska,
avak pouva sa na pokyn ppea.
Svetsk me je podriaden duchovn
mu meu." (BEDNR, 32n). Formu
ttu ovplyvnila neskr reformcia,
ktor odmietla podriadenie ttu
cirkvi; podmienila odluku cirkvi od
ttu a tm dekoncentrciu moci, o
priaznivo vplvalo na vvoj ttov
105

smerom k republiknskej forme ttu

a na zavedenie foriem ttu s rozde
lenou mocou, na zaiatku tohto vvo
ja na rozdelenie moci medzi panovn
ka a stavy v stavovskom tte.
Vznamnm initeom urujcim
formu ttu je tie kultra danej spo
lonosti, jej hodnoty, veobecne uzna
n normy, ako aj stavn zvyklosti,
tradcie v tvorbe a vklade prva,
tradcie vzahov medzi reprezentant
mi moci a obyvatestvom, obianske
tradcie rieenia konfliktov a tradcie
miestnej i zujmovej samosprvy
a tm aj tradcie v orientcii verejno
prvnych korporci, stavovskej cti
ich lenov a pod.
Formu ttu ovplyvuje aj stupe
vedeckho poznania a rove spolo
enskho poznania obyvatestva, ako
aj verejn mienka.
Na formu ttu psob vntorn
politick vvoj a politick zpas me
dzi rozmanitmi zujmami a politic
kmi alternatvami. Prkladom nech
je obnova monarchie v Anglicku, spo
jen s nvratom Stuartovcov na trn.
Na forme ttu nechva pea aj v
voj v inch krajinch, prpadne medzinrodnopolitick situcia.
Forma ttu, ktor nadobudlo Cesko-Slovensko na zklade stavnej lis
tiny r. 1920, sa utvrala v rmci versaillskho zmluvnho systmu."U
v priebehu vojny bolo autorom kon
cepcie esko-slovenskho ttu jasn,
e ttna forma bude zvisl od toho,
kto zo spojencov bude st pri kolske
novho ttu." (BROKLOV, 17).
V predstavch o budcej forme ttu
sa vyskytla aj monarchia, ktor sa
mala utvori pod patronciou Ruska.
Vemi dleitm initeom uruj
cim formu ttu je ekonomika. Pro
strednctvom psobenia na fiklnu
politiku, politiku dan a poplatkov
doke ekonomika" vytvra priamy
tlak nielen na kompetenciu jednotli
vch ttnych orgnov, najm parla-

mentu a exekutvy, ale v konenom

dsledku na vetky prvky formy t
tu. Priamy vplyv na formu ttu sa
makroekonomicky prejavuje bu
v politickch dsledkoch voby pre
centrlne riadenie ekonomiky, kto
rho vsledkom je centralizovan
tt, alebo v dsledkoch voby pre tr
hov hospodrstvo, ktor podporuje
vstavbu a fungovanie demokratic
kho ttu. Ekonomick initele, oso
bitne argument aktvnej obchodnej
bilancie, efektvnejia daov politi
ka, financovanie radnctva a in sa
zapsali na federatvnom usporiadn
USA (tt, ktorho rozmery prekro
ia ist hranicu, vyaduje rovnako
siln vldu a rovnak formy ttnej
sprvy, ak si vyaduje tt ovea
v." (FEDERALISTA . 13).
Z makroekonomickho hadiska
m urit forma ttu vplyv na dlho
dob prosperitu ttu, mieru neza
mestnanosti, tempo rastu cien, mieru
inflcie, ako aj na rast alebo pokles
produktivity prce, zahranin zadlenos alebo naopak vzostup pri zs
kavan exportnch trhov. Nie je preto
nim osobitm, ak prve ekonomika
ovplyvuje vobu pre urit formu
ttu alebo moderciu jej krajnch
socialistickch, liberalistickch alebo
konzervatvnych prejavov alebo t.
Kad forma ttu ovplyvuje svojm
spsobom dane, vdavky a peniaze
prve z hadiska ciea politicky stabi
lizova ekonomiku. Faktor ekonomi
ky pri urovan formy ttu je vysvet
liten najm tm, e hospodrska
prosperita ttu dnes najvraznejie
uruje politick, obrann a socilne
postavenie ttu. Forma ttu me
urchli alebo spomali ekonomick
rast a prosperitu. Forma ttu me
teda pozitvne alebo negatvne ovply
vova ekonomick innos ttu pro
strednctvom konkrtnej fiklnej po
litiky, t.j. urovania rovne zdanenia
a vdavkov, monetrnej politiky
106

a inch makroekonomickch, ale aj

mikroekonomickch nstrojov.

FORMA TTU
A STAVA TTU
Forma ttu je spsob usporiada
nia krajiny, jej sprvy a sdnictva,
spsob politickho a obianskeho ivo
ta, charakter ttnych intitci a or
gnov, ich vzjomn vzahy a mnoh
in javy a vzahy verejnho ivota,
ktor Rimania nazvali res publica, to
znamen vec verejn. Kad tt je
ustanoven uritm spsobom, take
kad tt m svoju stavu.
Pojem formy ttu, prpadne for
my vldy a stavy ttu oznaoval
v staroveku, ale ete aj v novoveku
rovnak predmet. stavou ttu sa
v staroveku ale nezriedka i dnes ro
zumie forma i spsob vldy a vld
nutia, skuton usporiadanie ttu,
sstava ttnych orgnov, sprva
ttu, v staroveku tie prvne po
stavenie rznych kategri obyva
testva, a in dleit vzahy danej
spolonosti, najm vak forma vl
dy. V tomto zmysle sa za najstariu
grcku stavu povauje dedin
monarchia. Sparta mala tzv. vojen
sk stavu, znmu najm z obdo
bia 5. a 4. storoia p.n.l. Vo vzahu
k Rmskej republike v 5.-1.storo
p. n. 1. sa hovor o republiknskej
stave.
Poda Aristotela je stava ist
druh poriadku medzi tmi, o ob
vaj tt", priom ttna stava
a sprva ttu znamen to ist"
(ARISTOTELES, 1275a, 1279a).
stavu ttu, ie spsob, akm
bol urit tt ustaven v minulosti
najastejie fixovala prax organiz
cie ttnej moci a sprvy ttu. Ale
v niektorch prpadoch rovnak
funkciu plnil jeden alebo viac prv-

nych dokumentov, rozhodnut prslu

nej monokratickej alebo kolegitnej
verejnej ttnej autority.
Ak teda smerom k staroveku kon
tatujeme, e Perikles alebo Soln,
prpadne niekto in dal uritmu
t t u t a k alebo o n a k stavu,
mysl sa tm jednak dokument, z
kon alebo zkony a jednak, e kon
k r t n y m spsobom zorganizoval
tt, usporiadal prvomoci a kompe
tencie ttnych orgnov, ako aj ich
vzjomn vzahy, ustanovil zemn
organizciu a sprvu ttu, uril
vzahy orgnov ttu k obyvates
tvu a vzahy rznych kategri oby
vatestva, najm poda majetkovho
kritria k rznym radom a pod
mienky dosadzovania osb do tt
nych funkci.
K dleitm zmenm vzahu me
dzi formou ttu a stavou ttu do
chdza a v podmienkach moder
nho ttu, ktor zavdza princp
prvnej rovnosti, volebn prvo, par
lament, najm poslaneck snemovu i sent a nastouje mylienku
kontitucionalizmu. Km v minulos
ti sa zva stretvame s identitou
formy ttu a stavy ttu, potom
v modernom tte sa stava oddeu
je od formy ttu.
o m a t e r i l n e p a t r do stavy
a ako je stava formlne trukturovavn, prelo dlhodobm vvojom,
ktor je spojen s kontitucionalizmom, volebnm prvom a reprezen
tatvnou demokraciou, prvnym t
tom a vznikom modernch psanch
stav zakotvujcich formu ttu, na
zaiatku ktorch stoj stava USA
(1787) a Franczska stava (1791).
stavy minulosti i modern sta
vy, ktorch obsahom je t a k forma
ttu a najm forma vldy, ako aj z
kladn prva a slobody, sa usiluj
nastoli formu ttu, ktor jej navr
hovate projektuje ako idelnu, opti
mlnu, funkn, dobr.
107

IDELNA FORMA TTU

Otzka mnohotvrnosti foriem t
tu zamestnva uencov u od starove
ku. Zanietenie formou ttu je vn
tornou spruinou socilnej a prvnej
filozofie v tom zmysle, e uenci
i ttnici ponajc starovekom ha
daj idelnu, spravodliv, dobr for
mu ttu, prpadne idelnu, spravod
liv formu vldy alebo vystrhaj
pred zlou formou ttu i zlou formou
vldy. Spravodliv i dobr forma t
tu m najm zabezpei stabilitu
a trvalos ttu, prosperitu i spravod
livos a vytvori garancie proti podro
beniu krajiny inm ttom, ako aj
proti tyranii, teda zlovonej praxi, za
loenej najm na zneuvan moci.
Takisto ako prvna komparatistika svojm spsobom smeruje k ha
daniu idelneho prva, to znamen
prvneho systmu prijatenho pre
ktorkovek tt, aj praktick socil
na a prvna filozofia smeruje k ha
daniu idelnej i spravodlivej formy
ttu, prpadne spravodlivej, dobrej
formy vldy, ktor by bolo mon ap
likova v kadom tte.
Idelne formy vldy nartol Pla
tn, ke nechal vldnu filozofov (sofokracia). Dobr formy ttu i formy
vldy rozoznval od zlch, nespravod
livch aj Aristoteles. Aristoteles po
znal dobr formy vldy, ktor mu
poda neho degenerova na zl formy
vldy. Dobrou formou vldy je pre
monarchia, ktor sa vak me zvrh
n na tyraniu jednotlivca. Dobrou je
tie aristokracia, ktor me upad
n do osdiel oligarchie. Dobrou for
mou je napokon tzv. politeia, ktor
vak asto prejde do demokracie, pod
m mal Aristoteles na mysli vldu
chudoby. Polybios poznal aj ochlokraciu, ktor je vldou luzy a ulice, ke,
ako ukazuj aj dejiny nho storoia,
najm vvoj faizmu a komunizmu,
degeneruje demokracia.

Hadanie spravodlivho usporiada

nia ttu alebo modelu moci, ktor
bude spravodliv tm, e nebude ne
spravodliv, je rovnako star ako ha
danie spravodlivho prva. Dokonca
mono poveda, e v minulosti vzni
kol cel rad modelov idelneho, spra
vodlivho ttu, priom jeho sasou
bola aj spravodlivos prva. Autormi
najznmejch modelov idelneho
ttu a tm zva aj idelnej, spra
vodlivej formy vldy s najm okrem
Platna a Aristotela osobitne Polybios, neskr Campanella, More
a urite Montesquieu v 17. storo,
alej Harrington s jeho Republika
Oceana. Neskr, v 18. storo, k tomu
pribudol najlep tt Bolzana, ako aj
predstavy socilnych utopistov, v die
lach ktorch vak skr ilo o socilnu
spravodlivos ne o spravodliv vl
du.
V minulosti, nielen u Platna, ale
takisto u Morea a inch sa spravod
liv vlda spjala t a k m e r vlune
s osvietenm, rozumnm panovn
kom (No, najlepie je, ke nie zko
ny s siln, ale mu, ktor vykon
va krovsk umenie s rozumom."
PLATN II. 636,2 94A." Je potreb
n zachovva nielen zmluvy uza
vret medzi skromnkmi, ale aj
t t n e zkony, ktor bu spravodli
vo vyhlsil dobr vladr, alebo veo
becnm s h l a s o m schvlil ud..."
MORE, 81).
Neskr sa spravodliv vlda zlu
uje s volont gnrale; postupne so
veobecnm volebnm prvom a kontitucionalizmom a ete pred tm
s nzorom, e spolonosti maj vld
nu zkony a nie udia.
K modernm koncepcim spra
vodlivej vldy p a t r i a teoretick
sstavy i predstavy spojen s teriou
prvneho ttu, take aj zmluvn
terie, koncepcia udskch prv
a slobd, teria deby a vyvaovania
moci. Je pochopiten, e spravodli
108

v vlda ako vlda prva je sasou

eunmie, terie dobrho spoloen
skho poriadku (FULLER, WILD),
ako aj demarchie (HAYEK, 40) i
inch koncepci najlepej, prpadne
spravodlivej vldy.
Modern koncepcie spravodlivej
vldy, ponajc najm prpravou
a prijatm americkej stavy, jej do
datkov a j u d i k a t r y najvyieho s
du sa spjaj a do s a s n o s t i
o.i.s intitucionlnym zabezpeenm
demokracie a udskch prv, ako aj
s relne demokratickm stavnm
ivotom. stava a kontitucionalizmus v om ije vaka jej realizcii
najm v rozhodnutiach stavnho
sdnictva, to z n a m e n prostrednc
tvom procesnej ochrany stavnosti
a stavnch prv a slobd obanov.
Mono preto kontatova, e aj ke
v sasnosti vznik cel rad mode
lov idelnej a spravodlivej formy
vldy v oblasti socilnej a prvnej
filozofie, politolgie i politickch
vied, prkladom me by s uritou
koncesiou a v irom vzname nie
len Hayek a Nozick, ale aj Dahl i
Rawls, predsa idelne tty sa me
nia na relne tty tm, e modely
idelnej vldy s v prevanej miere
projektmi stavy a kontitucionalizmu, prpadne jeho dotvrania a a
lieho vvoja modelov, ktor pred
stavuj urit vziu, ako spravodlivo
a dobre spravova tt a vldnu. Ak
by teda dnes il Platn alebo Aristo
teles, stali by sa i u z vlastnej v
le alebo na zklade nvrhu lenmi
komisie pre prpravu stavy, pr
padne zskali poverenie na oponen
t r u jej projektu.
Spravodliv vlda, zaloen sta
vou jednej krajiny nemus by zru
kou spravodlivej vldy na zklade
recepcie jej stavy, ako ukazuj pr
klady niektorch stavnch syst
mov v latinskoamerickch ttoch,
ktorm bola vzorom stava USA.

Tm sa len napa posolstvo Aristo

telovej
Politiky,
Ducha
zkonov
Montesquieua, filozofia moci Machiavelliho a mono aj odkaz Savigniho, pretoe charakter stavy a z
konov a ich uplatovanie je spojen
s kultrou a histriou krajiny, cha
r a k t e r o m obyvatestva, nboen
stvom, etnicitou, polohou a aj inmi
faktormi. Je celkom pravdepodobn,
e sasn proces harmonizcie n
rodnch prvnych systmov krajn
strednej a vchodnej Eurpy s kom u n i t r n y m prvom a prslunou
judikatrou nebude ani z tohto ha
diska linernym procesom.

VZNIK MODERNCH STAV

Vznik a formovanie stav moder
nch ttov sa uskutonilo najm
v obdob buroznych revolci.
Anglick stava pozostva t a k
z prvnych i stavnch zvyklost
upravujcich otzky ttnej moci
(government) a vldnutia, ako aj
ochrany slobody obanov vo vzahu
k ttnej moci. Svoj obsah formovala
v kontinuite s Magna Charta, ako aj
Petition ofRight (1628) osobitne v ob
dob tzv. Dlhho parlamentu (16401653), ktor zasadal 13 rokov. Parla
ment dosiahol cel rad stupkov od
exekutvy. Vznamn poiadavky ob
sahovala parlamentom prijat tzv.
Vek remontrcia (1641), ktor
nadvzovala na Petition of Right
a ktor bola podnetom obianskej
vojny medzi panovnkom a parla
mentom. Za vldy Karola II. bol pri
j a t Habeas Corpus Act, ktorho lo
hou bolo ochrni osobn slobodu
obanov pred svojvonm zatknutm
(1679). K formovaniu anglickej sta
vy prispeli aj akty, ktor vzili z tzv.
Slvnej revolcie. J e d n a k a najm
Bili ofRights (1689), ktor vymedzil
109

kompetencie parlamentu a Koruny

a tm aj ich vzjomn vzahy, a jed
n a k aj Act of Settlement z r. 1701 (Z
kon o nstupnctve).
Z hadiska vvoja stavy m oso
b i t n miesto o s e m n s t e storoie,
v ktorom sa sformovali praktick
stavn postupy a stavn doktrny,
ktor s dnes veobecne z n m e
a uznvan demokratickmi ttmi.
V osemnstom storo vznikla mo
dern psan stava. Pravda, existo
val u Bili of Rights (1689), ktor
vlastne reprezentuje jednu as ale
bo jeden zo tandardnch obsahov
modernch stav, ktorm s zklad
n prva a slobody. Modern stava
vak na rozdiel od toho obsahuje na
prklad vzhadom na stavu Spoje
nch ttov, prijat na konvente vo
Filadelfii r. 1787, aj vymedzenie pr
vomoc, funkci a vzjomnch vza
hov orgnov t t u a ich vzahov
k obyvatestvu. Je dokumentom, kto
r v porovnan s anglickm Bili of
Rights reprezentuje u akt odlinej
kategrie.
Americk stava je prvm repre
z e n t a n t o m modernch psanch
stav vo vzname, ktor sa spja so
zkladnm zkonom ttu v demo
kratickej kontinentlnej Eurpe. Na
vye je stavou, ktor zakotvila re
publiknsku formu vldy. stave
prijatej r. 1787 predchdzala najm
Deklarcia nezvislosti z r. 1776
a lnky konfedercie prijat r. 1777,
ktor ratifikovala vina lenskch
ttov r. 1778.
V kontinentlnej Eurpe je prvou
stavou tohto d r u h u franczska
stava z r. 1791, ktor v vodnej as
ti obsahovala Deklarciu prv love
ka a obana (1789). Na prv psan
stavy, ktor predstavuj ucelen
dokumenty, vak apiruj aj posk
stava (1791), prijat tyri mesiace
pred franczskou stavou i vdska
stava z r. 1772 (KELLY, 277). Fran-

czska stava na rozdiel od americ

kej zakotvila jednak kontitun mo
narchiu a jednak jej psobenie bolo
skr symbolick, kee k pdu mo
narchie dolo u v auguste 1792, to
znamen necel rok po jej prijat.
V alom vvoji franczskych stav
a tm aj franczskych foriem ttu
skr dominoval radiklny a neskr aj
nedemokratick duch reprezentova
n jakobnskou stavou (1793) a po
pde jakobnskej diktatry termidorinskou stavou (1795-1799). V r.
1799 bola napokon prijat tzv. konzulsk stava, ktor zaviedla nede
mokratick formu ttu a vldy, tzv.
bonapartizmus, ktor je blzky peronizmu, prpadne inm, podobnm
formm ttu a formm vldy, ktor
nachdzame v niektorch postkomunistickch krajinch a v ktorch sa
moc s obubou populisticky obracia
na masu, kladie draz na socilne
otzky a had politick podporu me
dzi nemajetnmi vrstvami obyvate
stva. Napoleonsk legendu oivil u
dovt Bonaparte, ktor sa poksil
transformova napoleonsk legendu
do politickej doktrny. Neobonapartizmus staval na napoleonskej trad
cii silnej a autoritvnej ttnej moci,
na priamej demokracii prostrednc
tvom veobecnho hlasovania, ako aj
na socilnej spravodlivosti.
alie psan stavy vznikali naj
m v priebehu 19. storoia, avak
stavn vvoj pokraoval po prvej
svetovej vojne, ako aj po druhej sve
tovej vojne. Je pre charakteristick
aj to, e nov stavy zakotvuj formu
t t u so zreteom na sksenosti
s fungovanm stav a strednch
ttnych orgnov v inch krajinch.
V r. 1920 bola prijat aj stavn lis
t i n a Cesko-Slovenska. Jej tvorcovia
prihliadli nielen na franczsku
a americk stavu, ale aj na raks
ku, nemeck, vajiarsku a anglick
stavu. Preambula stavy bola

prakticky doslova prevzat z americ

kej stavy. Americk stava plnila
vznamn lohu, pokia ilo o sd
nictvo a oddelenie moci, franczska
predloha sa uplatnila najm v usta
noveniach o organizcii parlamentu.
Raksky vzor sa pouil v asti
o obianskych prvach" (BROKLOV, 23).

KLASIFIKCIA STAV
stavy ttov, ktor zakotvuj for
mu ttu, klasifikuje teria prva,
ako aj teria stavnho prva na z
klade celho radu kritri. Vsled
kom je diferencovanie medzi rozma
nitmi
druhmi
stav,
ktor
predstavuj t a k z hadiska jazyko
vho, formlneho a materilneho ter
minologick dvojice, v ktorch po pr
v, jeden druh stavy v rmci uritej
dvojice vyluuje monos existencie
inho druhu stavy a po druh, v
ber jednho druhu stavy z kadej
dvojice vetkch dvojc vyjadrujcich
vetky druhy stav, umouje defi
nova stavu uritho ttu a tm aj
formu prslunho ttu.

stavy psan a nepsan

Psan a nepsan stavy s orga
nickou sasou systmu psanho
a nepsanho prva. Aj v tomto pr
pade vak vnimka potvrdzuje pra
vidlo. Spojen tty sa so svojm pr
vom
zarauj
medzi
systmy
nepsanho prva, avak ich stava
je dokument, ktor jednoznane cha
rakterizuje stavy systmov psa
nho prva. Americk stavn ivot
profilovan stavnou j u d i k a t r o u
najvyieho sdu urobil vak z ame
rickej stavy svojm spsobom doku
ment systmu nepsanho prva. Po-

110

da slov jednho z predsedov najvy

ieho sdu, ide o Ch.E.Hughesa
(1862-1948), je stavou to, o sudco
via povedia, e ou je (BORK, 187).
Systm nepsanho prva zskal
svoje pomenovanie preto, lebo pra
meom platnho prva s vlune
prvne obyaje a akty (precedensy)
justcie a exekutvy, ako aj stavn
zvyklosti. Tie tvoria sas politickej
a prvnej kultry krajiny. Vznikali
vo forme dohd medzi reprezentant
mi rznych zujmov. Vrazom nie
ktorch dohd sa stali znme zko
ny, ktor uzatvrali, ale aj otvrali
urit etapy stavnej" histrie An
glicka.
Prslun ttne orgny v systme
nepsanho prva vlastne prvo ne
tvoria. Ich lohou je prvo nach
dza. Prvo v spolonosti poda ich
predstv, ktor sa formovali v staro
veku i stredoveku, u v spolonosti
existuje. Nielen v podobe prirodze
nho prva alebo boskho prva.
Existenciu prva v spolonosti im do
kumentuj prvne obyaje, a pokia
ide o nepsan stavy aj stavn
zvyklosti, ktor s vsledkom dohd,
zmlv medzi rznymi silami spolo
nosti a ttu. Prvo tvoren parla
mentom alebo orgnmi exekutvy,
osobitne kabinetom (vldou) je v sys
tmoch nepsanho prva iba dopln
kovm prameom prva. Naopak,
v systmoch psanho prva je z
kladnm prameom prva zkonn,
ttne prvo, legislatva, to znamen
akty parlamentu, zkony a stavn
zkony i stava na jednej strane
a akty vldy i ministerstiev, ktor ich
vykonvaj, na strane druhej.
Typickm zstupcom nepsanej
stavy je stava Anglicka. Nepsan
stava Anglicka sa vyvjala nie ako
cieavedom zkonodarn snaha de
klarova urit zsady realizcie
a organizcie ttu a ttnej moci
(DVID, 80). Jej vvoj nesmeroval
111

k tvorbe ucelenho prvneho doku

m e n t u , deklarcie alebo sstavy
dokumentov. Anglick s t a v a je
z historickho hadiska vrazom
kompetennch dohd najm medzi
panovnkom a parlamentom s cieom
zabezpei slobodu, limitova t t n u
moc, vykonva kontrolu zkonnosti
aktov najm vkonnej moci a garan
tova slobodu, bezpenos i majetok
prostrednctvom sdneho konania.
Nepsan stava najlepie zodpo
ved predstave zkladnho zkona
t t u ako faktickho ustanovenia
uritej organizcie ttnej moci, medzivzahov ttnych orgnov a ich
vzahov k obyvatestvu a faktickho
ustanovenia garanci ochrany prv
a slobd jednotlivca. Takto faktick
usporiadanie sprvy ttu mu fixo
va zkony. V Anglicku naprklad
Bili ofRights alebo Act ofSettlement.
Existencia zkonov nie je vak
nevyhnutnou podmienkou tvorby
a fungovania systmu nepsanho
prva. Nepsan usporiadanie sa na
miesto cieavedomej tvorby zkonov
i inch normatvnych aktov vyvja
skr prostrednctvom zmluvnho
systmu, tradci, ustaovania (fixo
vania) vzahov medzi rznymi subjektmi moci a obyvatestvom. Tvor
sa dlhodobmi, opakovanmi a uri
tmi spsobmi rieenia rozmanitch
tandardnch i netandardnch kon
fliktnch situci a vzahov medzi
ttom a spolonosou, subjektmi
moci, v ktorch ide najm o otzku
moci, vplyvu a majetku, slobody
a poroby, prva a bezprvia, ale aj
o otzku integrity ttu.
Psan stava vznik celkom od
linm spsobom. Je vsledkom
cieavedomej zkonodarnej (stavodarnej) innosti. Drite ttnej moci
alebo relevantn subjekty iniciuj
prijatie, prpadne zmenu stavy ale
bo zkona, ktor vytvoria i tvoria
stavn systm ttu. Prijatie alebo

zmena psanej stavy je sce vzc

nou, predsa vak organickou sa
sou kadodennej normotvornej pr
ce legislatvnych orgnov, prpadne
osobitnho stavodarnho orgnu.
V tom je dleit rozdiel medzi psa
nou a nepsanou stavou.
Psan stavu tvor:
a) j e d e n ucelen p r v n y doku
ment,
b) j e d e n ucelen prvny doku
ment spolu s jednm a viacer
mi zkonmi,
c) viacer zkony, z ktorch ani
jeden nie je mon povaova
za sjavu tak z hadiska for
mlneho, ako aj materilneho,
to znamen z hadiska tan
dardnch poiadaviek na obsah
stavy a na stavu ako ucelen
prvny dokument.
Ak psan stavu vytvra ucelen
p r v n y dokument (stava) spolu
s jednm a viacermi zkonmi, po
uva sa na oznaenie uvedenho s
boru noriem jednak vraz stava,
ako aj vraz stavn poriadok, pr
padne stavn sstava alebo stav
n systm. Slovensk stava diferen
cuje medzi stavou a stavnmi
zkonmi, avak procedra zmeny
stavy a prijatia alebo zmeny stav
nch zkonov je identick. Osobit
nm druhom stavnch zkonov ale
bo zkonov, ktor s stavou tvoria
stavn systm, s stavn dodatky.
stavn dodatky s stavnmi z
konmi alebo zkonmi, ktor stavu
ako ucelen dokument dopluj, tak
e priamo do dokumentu inovan
alebo derogane spravidla nezasahu
j. V porovnan s stavnmi dodat
k a m i t a n d a r d n stavn zkony
bu plnia funkciu stavnch dodat
kov alebo stavn zkony stavu nie
len dopluj, ale priamo do nej zasa
huj tm, e menia alebo deroguj
jej originlne ustanovenia. Ak stavodarca reaguje na vvoj spolonosti
112

dodatkami, mono poveda, e stav

n systm sa dobudovva. Ak stavodarca reaguje na vvoj spolonosti
stavnmi zkonmi alebo zkonmi,
ktor stavu nielen dopluj (dodat
ky), ale aj menia tm, e do jej dikcie
zasahuj, aby urit ustanovenia
zruili a nahradili ich inmi, je skr
namieste hovori o prebudovvan
stavy i stavnho systmu, ktor
neraz vedie k postupnej alebo radi
klnej zmene, presnejie revzii sta
vy a stavnho systmu a tm aj
k zmene formy ttu.
Spojenie stavn systm a in ob
dobn spojenia sa vak pouvavaj
ete v irom vzname ne v u uve
denom vzname systmu vytvore
nom integrciou normatvnych aktov
subsumovanch pod psm.b) alebo
normatvnych aktov subsumovanch
pod psm. c). stavnm systmom
v najirom chpan rozumieme nie
len stavu a stavn zkony a zko
ny, prpadne stavn dodatky, ale aj
judikatru stavnho sdu a skuto
n prax stavnho ivota, ie faktic
k stavn ivot vytvran doku
mentmi, judikatrou, stavnmi
doktrnami a stavnmi interpret
ciami i faktickm stavom stavnho
ivota. V najirom chpan sa pojem
stavn systm roziruje aj na inti
tucionlne zabezpeenie realizcie
stavy, to znamen na stavn org
ny.
R i g i d n a flexibiln s t a v y
a zmena stavy
Delenie stav na rigidn a flexibil
n vyjadruje mieru legislatvnej n
ronosti zmeny stavy. Z inho po
hadu vyjadruje m i e r u stability
stavy a jej ustanoven. Niektor
stavy je mon zmeni bez vch
problmov. Ide o stavy flexibiln,
ie prun. Uvdza sa, e flexibiln

stavy m na, Nov Zland (FI

LIP, 52). Na ich zmenu sa spravidla
vyaduje rovnak procedra a t ist
majorita, ak je predpsan na zme
nu obyajnho zkona.
Zmena inch stav je viac alebo
menej zloit; predpisuje sa osobit
n procedra. Ide o stavy rigidn,
ie t u h . Na ich zmenu sa v porov
n a n so zmenou obyajnho zkona
vyaduje osobitn procedra, kvali
fikovan majorita a prpadne aj kva
lifikovan kvrum a in stavou sta

RMIK .

III-2

Neprpustnos

noven rigidn podmienky. Miera ri

gidity stav nie je rovnak. Niekde
vyia, inde niia. Najvyiu mieru
rigidity dosahuj tie lnky stav
jednotlivch ttov, ktor s nezme
niten, prpadne s nezmeniten
za uritej situcie, naprklad poas
vyhlsenia
vnimonho
stavu
(KRESK, 29). Niektor stavy sve
ta zakazuj zmenu republiknskej
formy vldy. esk stava zakazuje
zmenu podstatnch nleitost prv
neho ttu (RMIK . III-2).

stavnch

zmien

(1) stava me by doplovan alebo zmenen len stavnmi zkonmi.

(2) Zmena podstatnch nleitost demokratickho prvneho t t u je
neprpustn.
(3) Vkladom prvnych noriem nie je mon oprvni odstrnenie ale
bo ohrozenie zkladov demokratickho ttu."
Cl. 9 stavy eskej republiky

Medzi znme rigidn stavy patr

zkladn zkon USA, ktor aj vaka
rigidite plat viac ako 200 rokov. Po
zoruhodn tie je, e tty s totalit r n o u sksenosou zabezpeuj de
mokratick systm vyou mierou
rigidity ne in tty. Prkladom je
Portugalsko. Slovensk republika aj
so zreteom na jednokomorov sys
t m zabezpeuje stabilitu stavy
v najniej miere rigidity.
Demokratick tty sveta a najm
ich obania, obianska spolonos si
chrnia stabilitu stavy ako oko
v hlave. J e d n a k tm, e niektor
stavn princpy ako vidie zakotvu
j prostrednctvom nemenitenosti.
Tieto princpy neme zmeni u nik
113

to. Ide o jeden z aspektov, prpadne

prejavov kontitucionalizmu.
Stabilitu stavy zabezpeuje tie
zloit proces navrhovania zmien sta
vy a rovnak proces prijmania zmien,
prpadne doplnkov. Ostrait postup
ochrany oka, ktorm si obania stria
svoju slobodu, lebo ona ako koris je
cieom kadej nekontrolovanej ttnej
moci, dopluje rozdelenie stavnch
zmien na technick, ev. ben na jednej
strane a zsadn i revzne zmeny
stavy na strane druhej. Revzia je
podstatnou zmenou stavy. Vytvra
naprklad nov formu vldy, zavdza
nov vzahy medzi legislatvou, exeku
tvou a justciou alebo vytvra nov
spsob krecie ttnych orgnov.

V om spova
miera rigidity stavy?
V om spova miera rigidity sta
vy? V pote a nronosti podmienok
platnej zmeny stavy a v osobitnej
legislatvnej procedre. Ide o nasle
dujce podmienky a rozlin mieru
ich asti na zmene stavy, stav
nho poriadku.
Zmena rigidnej stavy si me vy
adova:
a) nvrh na zmenu stavy predlo
en len urenmi subjektmi
osobitnm spsobom a predp
sanou majoritou,
b) zkon alebo uznesenie skorie
ho parlamentu o nutnosti zme
ny stavy (prpadne aj rozpus
tenie parlamentu) a rokovanie
a hlasovanie neskorieho, novo
zvolenho parlamentu o zmene
stavy bu bezprostredne po
vobch, alebo po uplynut sta
novenej lehoty, ktor nastupuje
prijatm uznesenia parlamentu
o potrebe zmeny stavy,
c) niekoko tan nvrhu a sta
noven asov limity medzi ni
mi,
d) shlas kvalifikovanej viny
parlamentu s nvrhom; v pr
pade dvojkomorovho systmu
bu na oddelenom alebo spolo
nom zasadnut oboch komr,
e) nadpolovin alebo kvalifikova
n kvrum,
f) suspenzvne veto hlavy ttu,
g) fakultatvne alebo obligatrne
ratifikan referendum,
h) osobitn procedru v zloench
ttoch,
i) in poiadavky.
Poda i. V. stavy USA me na
prklad dodatky k stave navrhn
2/3 lenov kadej z komr Kongresu.
Nvrhy sa stan platnou sasou
stavy len v prpade, ak s nimi vyslo
v shlas 3/4 zkonodarnch zborov,
114

prpadne konventov ttov nie. Vo

vdsku sa na zmenu zkladnch z
konov tvoriacich stavn systm vy
aduje, aby bol nvrh prijat dvoma
nasledujcimi zasadnutiami parla
mentu, medzi ktormi sa uskutonia
parlamentn voby. Nvrh na zmenu
stavy me teda prerokova po vo
bch a nov parlament. V predvo
lebnej kampani politick strany jasne
ohlsia svoj postoj k zmene i doplne
niu stavy. Aj v inch eurpskych
krajinch je zmena stavy zloitm
procesom.
Mieru rigidnosti stavy uruje
k o n k r t n a kombincia uvedench
poiadaviek. stava dosahuje naj
vyiu mieru rigidity v prpade, ak
zmena stavy je mon len po splne
n vetkch poiadaviek a navye, ak
stava zakotvuje aj nemenitenos
niektorch stavnch princpov.
stava sa men nielen v dsledku
flexibilnho alebo rigidnho postupu
v parlamente. stava a stavn po
riadok sa vyvja, a preto men a do
tvra paralelne aj vkladom stavy,
judikatrou stavnho sdu a stav
nmi zvyklosami.

iv (faktick) a p s a n s t a v y
Delenie stav na iv a psan sa
odliuje od delenia stav na psan
a nepsan. Pri psanch a nepsa
nch stavch je v popred otzka
spsobu tvorby stavy a jej vsled
nho tvaru. Pri ivch a psanch
stavch je v centre pozornosti zhoda
textu stavy so skutonm stavnm
ivotom. Delenie stav na iv a p
san vychdza z rozdelenia prva na
prvo deklarovan (law in books)
a prvo realizovan (law in action).
iv stava sa me zreteahodne
odliova od psanej stavy alebo
prekrva s psanou stavou. Prin
je niekoko. Po prv, vysok rigidita

alebo flexibilita psanej stavy. Po

druh, komplexnos alebo medzerovitos stavy, ie stava obsahuje
potrebn modely rieenia stavno
prvnych otzok alebo naopak nepo
skytuje odpovede na rieenia stav
nch vzahov i realizcie stavnch
prv a slobd. Po tretie, miera dyna
miky alebo statiky spoloenskho,
politickho a ekonomickho ivota.
Po tvrt, in initele, najm rozsah
prvomoci a judikatra stavnho
sdnictva, miera demokracie a cha
rakter ttneho reimu, pomer tt
nej moci a slobody obanov.
Delenie stav na iv a psan sa
me v niektorch prpadoch prel
na s delenm stav na fiktvne a re
lne, pretoe v poslednom prpade
ide o mieru zhody medzi stavou
a skutonosou. K fiktvnym sta
vm zaraujeme najm stavy nede
mokratickch ttov, ktor plnia pro
pagandistick funkciu dovntra
i navonok ttu.

115

OCHRANA
STAVNEJ F O R M Y TTU
stavnosou rozumieme slad po
stupu vetkch ttnych orgnov, or
gnov samosprvy i ostatnch prv
nickch osb a napokon aj fyzickch
osb s stavou. stavnos znamen
vldu stavy. stava vldne aj forme
ttu. Prikazuje formu ttu. Kee
modern psan stava zakotvuje
t a k zkladn prva a slobody, ako aj
formu ttu, je potrebn pod ochra
nou stavnosti rozumie i ochranu
demokratickho poriadku, vytvore
nho a fungujceho na zklade sta
vy. Forma ttu uren stavou je
pod ochranou stavy, ktor zabez
peuj intitcie ochrany stavnosti.
K
najvznamnejm
intitcim
ochrany stavnosti p a t r s d n a
ochrana stavnosti, ktor psob aj
v naich podmienkach. O sdnej
ochrane stavnosti sa hovor na
inom, prpadne na inch miestach.

IV. KAPITOLA

FORMY VLDY

LITERATRA: ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. BAXA, A.: Par

lament a parlamentarism I.-II. Praha 1924. BLAHO, J.: Statn prvo kapitalistikch zem. Praha 1985. BROKLOV, E.: Prvn eskoslovensk stava.
Diskuse v stavnm vboru v lednu a noru 1920. Praha 1992. BROKLOV,
E.: eskoslovensk demokracie. Politick systm SR 1918-1938. Praha 1992.
BRYCE, J.: Modern demokracie I.-II. Praha 1926-1927. DAHL, R. A.: Demo
kracie a jej kritici. Praha 1995. HAMILTON, A. - MADISON, J. JAY, J.: Lis
ty federalistu. Olomouc. 1994. HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodrstv a svoboda.
I.-III. Praha 1991. JELLINEK, J.: Veobecn sttovda. Praha 1906. KRESK, R: Kongres USA. Studia Iuridica Bratislavensia Nr. 1. Bratislava 1993.
KRESAK, R: Porovnvacie ttne prvo. stavn systmy demokratickch
ttov sveta. Bratislava 1993. LEE, J. S.: The European Dictatorships 19181945. Cambridge 1990. LOCKE, J.: Dve pojednan o vlde. Praha 1965. MACHIAVELLI, N.: Vladr. vahy o prvej dekde Tita Livia. Bratislava 1968.
MAUROIS, A.: Dejiny Francie. Praha 1994. MAUROIS, A.: Dejiny Anglie.
Praha 1995. MERKL, A.: Obecn prvo sprvni. Praha-Brno. 1932. MILL, J.
S.: vahy o vlde stavn. Praha 1992. MONTESQUIEU, Ch.: Duch zkonov.
Bratislava 1989. NEUBAUER, Z.: Sttovda a theorie politiky. Praha 1947.
Parlamenty a evropsk integrace. Zpsoby prce, kompetence, prstupy. In
titt fur Europische Politik. Bonn 1994. PATTERSON, T. E.: The American
Democracy. New York 1990. PEROUTKA, E.: Budovan ttu. I.-IV. Praha
1991. ROUSSEAU, J. J.: O smlouv spoleensk ili o zkladech politickho
prva. Praha 1911. SARTORI, G.: Teria demokracie. Bratislava 1993. TOCQUEVILLE, A.: Demokracie v Americe. I-II. Praha 1992. WEYR, F.: esko
slovensk prvo stavn. Praha 1937. WILSON, J. Q.: Jak se vldne v USA.
Praha 1995.

DEFINCIA FORMY VLDY

A JEJ ZLOKY

iac sasnosou a jednak v tom, e

formu vldy vyjadruj stavy ttov.

Forma vldy je v porad prvm

a zd sa aj najvznamnejm kompo
nentom formy ttu. Bude asi uito
n zopakova, e alm komponen
tom je ttne zriadenie; tretm
a poslednm je ttny reim.
Poatie formy vldy a klasifikcia
rznych foriem vldy sa vyznauj
istou stabilitou. Dvod treba hada
jednak v dlhodobom skman formy
vldy, ponajc starovekom a kon
116

Pojem forma vldy zaha:

a) sstavu najvych orgnov
ttu a vzahy medzi nimi,
b) vzahy medzi obyvatestvom
na jednej strane a ttom (tt
nou mocou) reprezentovanou
sstavou ttnych orgnov na
druhej strane a naopak.
So zreteom na sstavu ttnych
orgnov a ich vzjomn vzahy, ako

aj so zreteom na hlavu ttu delme

formy vldy na:
a) monarchie,
b) republiky,
c) diktatry.
V historickom vvoji sa objavili
najm tieto monarchie:
a) absolutistick,
b) stavovsk,
c) parlamentn,
d) kontitun.
Republiknska forma vldy sa vy
skytuje najm vo forme:
a) parlamentnej republiky,
b) prezidentskej republiky.
Autoritatvne, totalitn nedemo
kratick systmy sa vyskytuj vo for
me diktatry:
a) jednotlivca,
b) meniny,
c) viny.
Poda sstavy najvych orgnov
ttu a vzahov medzi nimi a s aplikovatenosou len na demokratick
tty sa rozoznvaj najm tieto tri
formy ttu:
a) p a r l a m e n t n monarchia,
b) parlamentn republika,
c) prezidentsk republika.
Poda vzahov medzi obyvate
stvom na jednej strane a ttom na
druhej strane a naopak sa rozozn
vaj dve formy vldy:
a) demokratick forma vldy,
b) nedemokratick forma vldy.

FORMY VLDY
V SYSTME DEBY MOCI
A V PARLAMENTARIZME
V tejto kapitole je naou lohou
venova pozornos vlune forme vl
dy z hadiska sstavy najvych or
gnov ttu a vzahov medzi nimi.
Rovnako je potrebn poukza na z
kladn znaky najm parlamentnej
republiky, parlamentnej monarchie

a prezidentskej republiky a poukza

na vetky dleit rozdiely medzi nimi.Rozmanitos sstavy najvych
ttnych orgnov a vzahov medzi nimy prezentuje RMIK . IV.-l, 2, 5,
7 na prklade Belgicka, Spolkovej re
publiky Nemecko, Franczska a Ve
kej Britnie (PARLAMENTY, 20n).
Vklad parlamentnej monarchie
a parlamentnej republiky sa v ueb
nch textoch alebo v odbornej litera
tre zameranej na formu vldy usku
touje zvyajne prostrednctvom
terie parlamentarizmu. Parlament
n formy vldy charakterizuje domi
n a n t n postavenie p a r l a m e n t u vo
vzahu k vkonnej moci a sdnej mo
ci a osobitne stavnopolitick zodpo
vednos kabinetu parlamentu. Stu
pe domincie parlamentu je rzny.
Na zaiatku vvoja parlamentariz
mu bol znan, v sasnosti je menej
vrazn. Vklad prezidentskej re
publiky na rozdiel od toho sa usku
touje prostrednctvom terie deby
moci. Klasick prezidentsk republi
ku charakterizuje najm trojdelenie
a rovnovha zkonodarnej, vkonnej
a sdnej moci a koopercia/konku
rencia medzi nimi. Na jednej strane
je vklad parlamentarizmu, z kto
rho sa odvja explikcia parlament
nch foriem vldy, osobitne parla
mentnej monarchie a parlamentnej
republiky. Na strane druhej je v
klad deby moci i presnejie syst
mu deby moci, z ktorho sa prech
dza na explikciu prezidentskej
republiky na prklade severoameric
kho stavnho systmu, pretoe
prezidentsk republiky v inch t
toch sa od klasickho modelu deby
moci odliuj nevyvenosou vet
kch troch moci, medzi ktormi as
to dominuje prve exekutva repre
zentovan prezidentom.
Uebnica sa pridriava tradinej
metodiky vkladu klasickej prezi
dentskej republiky cez objasnenie sys-

RMIK . TV-1 Diagram formy vldy v Belgicku

tmu deby moci a oboch parlament

nch foriem vldy, cez objasnenie par
lamentarizmu. Finlne sa zvrazn,
e tak prezidentsk forma, ako aj par
l a m e n t n formy sa stle vvojom
transformuj. P a r l a m e n t n formy
preberaj z klasickej prezidentskej re
publiky najm po druhej svetovej voj
ne niektor prvky, ktor posiluj v
konn moc a ktorch funkcie
vznamne modifikuj klasick parla
mentarizmus. So zreteom na tento
vvoj je celkom odvodnen veda kla
sickej parlamentnej formy postavi aj
parlamentno-prezidentsk alebo prezidentsko-parlamentn formu vldy.

V o m spova zloitos
i n t e r p r e t c i e deby moci?
Zloitos vkladu deby moci je
v nasledovnom:
a) Systm deby moci, ktor vy
t v r a a r c h i t e k t r u klasickej
118

prezidentskej republiky na z
klade severoamerickej stavy,
nie je toton s phym rozdele
nm prvomoci a vecnej kompe
tencie mezi rzne orgny ttu,
ktor reprezentuj zkonodar
n, vkonn a sdnu moc. Ne
vyerpva sa teda len oddele
nm jednotlivch zloiek moci
a len stavnm kontituova
nm trojdelenia ttnej moci.
b) Deba moci v zmysle oddelenosti moci a trojdelenia, pr
padne dvojdelenia" moci je
j e d n m z charakteristickch
znakov vetkch troch uvede
nch demokratickch foriem
vldy t a k z hadiska ich sas
nch, ako aj pvodnch histo
rickch varici.
ttna moc je v demokratickch t
toch spravidla vdy rozdelen medzi
zkonodarn moc, vkonn moc a sd
nu moc, a to tak v parlamentnej mo
narchii, parlamentnej republike, ako aj

RMIK .

V-2 Diagram formy

vldy

v prezidentskej republike. Klasick

parlamentarizmus pozn vak skr
dvojdelenie moci, pretoe zkonodar
n a vkonn moc v uritom zmysle
splva. So zreteom na klasick brit
sk parlamentarizmus a jeho aplik
cie je ttna moc dvojdelen". Na jed
nej strane v prospech parlamentu
a jeho vboru, kabinetu" a na druhej
strane v prospech sdnictva.
U v minulosti si teoretici i prakti
ci uvedomovali, e deba moci je
princpom slobody i demokracie, e
nie je znakom len uritch foriem
vldy, ale charakterizuje vetky de
mokratick formy vldy. Prve preto
zsadu deby moci bez ohadu na
usporiadanie ttu jednoznane po
aduje i. 16 Deklarcie franczskej
revolcie, ktor znie takto: Spolo
nos, v ktorej nie je zabezpeen
zruka prv ani vytvoren deba mo
ci, nem vbec stavu."
c) Teria a prax deby moci pozo
119

Spolkovej republike Nemecko

stva z uritch zsad deby mo

ci. Parlamentn formy s spso
bil unies urit zsady deby
moci bez toho, aby dolo k zmene
formy vldy. Na druhej strane
systm deby moci si vyaduje,
aby boli naplnen tie zsady de
by moci, ktor s nevyhnutnou
podmienkou architektry syst
mu deby moci. Najvznamne
jou zsadou systmu deby moci
je rovnovha moci doplnen
medzimocenskmi brzdami a ich
koopercia/konkurencia. Zsada
rovnovhy moci a koopercie/
konkurencie medzi mocami je
kvintesenciou systmu deby
moci.

Modely deby m o c i
Jednotliv demokratick formy
vldy sa medzi sebou teda odliuj

ti moci, ktor pokrauje v zsade ne

zluitenosti moci a samostatnosti
moci. Histria mnohch ttov sa za
na rozdelenou mocou; prkladom je
Nemecko za Weimarskej stavy,
a kon sa neobmedzenou mocou vod
cu. V inch podmienkach sa zana
koncentrovanou mocou a jej kado
dennm zneuvanm a kon sa roz
delenm moci a podrobnou pravou
prv a slobd a ich garanci, ako
dokumentuj stavy ttov vypra
covan po pde diktatry v Talian
sku, Nemecku, Grcku, Portugalsku
a panielsku a aj v asti tzv. transformanch krajn strednej a vchodnej
Eurpy. Sstredenie moci v rukch
jednho orgnu nazval Madison defi
nciou tyranie: Sstredenie vetkej
zkonodarnej, vkonnej a sdnej mo
ci do tch istch rk, i jednch, nie
kokch alebo mnohch, i dedinch,
samozvanch alebo volench, meme
oprvnene oznai za skuton defin
ciu tyranie" (FEDERALISTA . 47).

nie tm, e v jednom prpade je tt

na moc formlne aj na zklade sta
vy rozdelen, km v inom nie. o ich
odliuje, je konkrtny model deby
moci vyjadren stavou a potvrden
stavnm ivotom, ktor v klasickej
parlamentnej forme vldy je skr
rozdelenm funkci ttu, pretoe
moc je sstreden najm v parla
mente, km v klasickom prezident
skom systme predstavuje takto
model systm skutonej deby moci,
zaloen na rovnovhe moci a ich
nutnej koopercii/ konkurencii.
Existuje niekoko modelov deby
moci. Kad z foriem vldy reprezen
tuje in spsob deby moci. Miera de
by moci, prpadne hbka deby moci
v klasicej prezidentskej republike
predstavuje in model deby moci
v porovnan s debou moci v parla
mentnej republike, najm v rousseauovskej republike, kde s sce vy
tvoren osobitn orgny na vkon
zkonodarstva, exekutvy a sdnic
tva, avak ich podriadenie zkono
darnej moci vyluuje ich samostatn
a nezvisl fungovanie.

udia s nchyln
zneuva m o c

DEBA MOCI
A KONCENTRCIA MOCI
Deba moci je opakom koncentrcie
moci. ttna moc je bu rozdelen
medzi niekoko ttnych orgnov, ale
bo vetky ttne funkcie s sstrede
n v rukch jednho, neobmedzenho
ttneho orgnu, prpadne tento
nim neobmedzen ttny orgn
me, ak s vytvoren alie naj
vyie ttne orgny, vlastnmi roz
hodnutiami vyluova kedykovek
a akkovek ich rozhodnutia. Pravda,
vkon moci odlinmi ttnymi or
gnmi nevytvra ete systm deby
moci, ale je jeho predpokladom a z
sadou, konkrtne zsadou oddelenos120

Deba moci je princpom prvneho

ttu a demokratickho usporiadania
verejnch vec. Moc mus obmedzova
moc. Poda Madisona proti ctiiadosti
treba postavi ctiiados. Na udsk
povahu mono vrh zl svetlo fakt, e
je nevyhnutn pouva tak triky, aby
sa zneuvanie moci udralo pod do
hadom. Nevrh vak na ud najho
rie svetlo u vlda ako tak? Keby u
dia boli anjeli, neboli by vldy
potrebn. A keby udom vldli anjeli,
nebolo by treba na moc dozera zvonka
ani zvntra. Pri vytvran systmu
moci, v ktorom maj jedni udia vld
nu inm, spova nemal problm
v tom, e najskr muste vlde umo
ni, aby kontrolovala ovldanch, ale
hne nato ju muste donti, aby kon-

trolovala samu seba" (FEDERALISTA

. 51). Ak moc neobmedz moc, potom
moc obmedz a napokon celkom zni
slobodu obanov. udia vdy sleduj
svoj vlastn prospech, ctiiados a zu
jem podrobi si inch, ak zkony nevy
tvoria pevn hradby, ktor silie po
vej moci, samobosti, ziskuchti
vosti i tbe zotroi ostatnch ne
me prekona. Ani Machiavelli nemal
o udoch najlepiu mienku a usudzo
val, e s nevan, nespoahliv, po
kryteck zbabelci a ziskuchtiv. S cel
kom tvoji, ponkaj aj svoju krv,
imanie, ivot synov, ak im in dobro
a km je nebezpeenstvo aleko. Bria
sa, ak u dolieha. udia skr zabudn
na smr otca ako na stratu dedistva.
ud rob dobrmi len nevyhnutnos
(MACHIAVELLI, 43n, 58).
Starovek a stredovek myslitelia
i modern teria upozoruj, e dri
telia moci zneuvaj moc, ak im sta
va a zkony nevytvoria vemi striktn
limity jej pouvania a zkazy jej po
uvania. V jedenstej knihe svojho
slvneho diela Montesquieu napsal:
Politick sloboda jestvuje len v t
toch s umiernenou vldou. Nie je tam
vak vdy, len vtedy, ke sa moc ne
zneuva; odvek sksenos ukazuje,
e kad lovek, ktor vlastn moc, m
sklon zneuva ju, pokrauje, km ne
naraz na urit hranice...Aby nikto
nemohol moc zneuva, treba vytvori
tak systm, aby sa jedna i druh moc
navzjom obmedzovali." (MONTES
QUIEU, 206). Zneuva moc znamen
v rozpore s stavou a zkonmi ne
oprvnene zasahova pomocou tt
nych orgnov, najm jej mocenskch
zloiek, polcie, prokuratry, armdy
do sfry obianskej slobody, prv a slo
bd obanov.

kom, ako zabrni koncentrcii tt

nej moci v rukch jednho ttneho
orgnu, ktorm me by jednotlivec
alebo skupina i u vo forme meniny
alebo vo forme viny. Prevenciou
proti zneuitiu moci je jej rozdelenie
jednak medzi niekoko najvych
ttnych orgnov, alej medzi stred
n a miestne orgny, ako aj rozdele
nie moci vntri prslunej zloky mo
ci. Obianska spolonos sa proti
zneuitiu moci brni vlastne tm,
m nad ou a slobodou vaz nede
mokratick ttna moc, toti zsadou
rozdeuj a panuj (divide et impera).
ttna moc sa del jednak horizon
tlne a jednak vertiklne. Pri horizon
tlnej debe sa rozdeuje moc
medzi zkonodarstvo (legislatvu), sd
nictvo (justciu) a vkonn moc (exeku
tvu). Vertiklnu debu moci predstavu
je deba moci medzi stredn orgny
a samosprvne miestne orgny. Verti
klnu debu moci reprezentuje v seve
roamerickom stavnom systme kon
cepcia federalizmu, rozdelenie moci
medzi federciu a lensk tty nie.
Pri vertiklnej debe sa rozhodovanie
o sume verejnch vec rozdel medzi
najvyie, stredn orgny ttu (par
lament, najvyie sdy a najvyie or
gny vkonnej moci) na jednej strane
a zemn orgny samosprvy a orgny
zujmovej samosprvy na strane dru
hej. Okrem toho hovorme aj o von
kajej a vntornej debe moci. Preja
vom vonkajej deby moci je trojdelenie
moci medzi zkonodarn moc, vkonn
moc a sdnu moc. Prejavom vntornej
deby moci je naprklad deba moci
vntri zkonodarnej moci najm pro
strednctvom dvojkomorovho systmu.

TERIA DEBY MOCI

Ako sa del moc v tte ?

Teriu deby moci rozpracoval tak

John Locke (1632-1704), ako aj Char-

Deba moci je innm prostried

121

les de Secondant Montesquieu

(1689-1755) vo svojom znmom diele
Duch zkonov (De esprit des lois,
1748). Teriu deby moci v stavnom
systme Spojench ttov poda mo
delu Locka a Montesquieua alej do
tvrali jednak autori Vyhlsenia ne
zvislosti
(1776),
toti
Thomas
Jefferson (1743-1826) a Benjamn
Franklin (1706-1790), a najm tvor
covia americkej stavy, ktor sa zili
v r. 1787 celkom na 4 mesiace vo Fi
ladelfii, aby revidovali lnky konfe
dercie, ale ktor vypracovali nov
stavu. K terii deby moci osobitne
a vrazne prispeli Alexander Hamilton (1755-1804), J a m e s Madison
(1751-1836) a J o h n Jaye (1745-1829),
ktor svoje nzory na architektru
stavy a usporiadame moci prezen
tovali v sbore esej. Tieto eseje pod
pseudonymom Publius zverejovali
v newyorskch novinch na podporu
ratifikcie stavy v r. 1787-1788,
a ktor s veobecne znme pod nz
vom Listy federalistov, skrtene Fe
deralista. Inicitorom Federalistu
bol tridsaron Hamilton. Federa
lista spolu s Vyhlsenm nezvislos
ti a stavou USA sa povauje za tri
najdleitejie dokumenty americkej
politiky (FEDERALISTA-vod).

Optovne treba zdrazni, e exis

tuje cel rad zsad deby moci, na
prklad oddelenos moci i nezlui
tenos moci a in zsady, ktor
samy osebe nevytvraj systm de
by moci, reprezentovan klasickm
prezidentskm systmom, funguj
cim na zklade severoamerickej
stavy. Na druhej strane me by
forma vldy vybaven zsadou rov
novhy moci, ktor neklamne sved
o existencii systmu deby moci.
K zsadm deby moci patr odde
lenos moci a trojdelenie moci, nezlu
itenos, nezvislos, samostatnos
a nezodpovednos moci, rovnovha
a koopercia/ konkurencia moci so
systmom vzjomnch bz medzi mocami.

ZSADY DEBY MOCI

Zkonodarn moc vykonva naj

vy zastupitesk orgn, ktor
v sasnch podmienkach vznik
v periodicky sa opakujcich veobec
nch demokratickch vobch. Zko
nodarn moc neme by ani neob
medzen ani prejavom ubovle,
neme si osvoji moc vldnu pr
leitostnmi a ubovonmi nariade
niami (LOCKE, 204).
Zkonodarn moc je nutn oddeli
od vkonnej moci. Locke pe, e pre
udsk krehk n t u r u , ktor m
sklon uchvti moc, by bolo vekm

Deba moci z hadiska jej funkci je

zaloen na uritch zsadch. Miera
uplatnenia jednotlivch zsad deby
moci v stavch ttov je rzna.
Sstava najvych ttnych orgnov
a vzahy medzi nimi me teda v rz
nej miere a rznej funknosti vych
dza z nasledujcich zsad deby mo
ci. Zsady s zoraden chronologicky,
t a k ako ich postupne vyjadrovali au
tori deby moci i kontitun doku
menty.
122

Oddelenos moc
a trojdelenie moc
V 1 1 . knihe, 6. kapitole diela Duch
zkonov rozdelil Montesquieu t t n u
verejn moc na zkonodarn moc,
vkonn moc a sdnu moc. Zkono
darn moc vydva zkony, vkonn
moc uzatvra mier a vedie vojnu,
vysiela alebo prijma vevyslancov,
nastouje bezpenos, predvda tok
nepriatea. Pomocou tretej trest zlo
iny alebo sdi spory jednotlivcov."
(MONTESQUIEU, 206).

pokuenm, keby tie ist osoby, ktor

dvaj zkony, mali v rukch aj moc
ich vykonva. Tm by zkonodarco
via vyali samch seba z ich psob
nosti, z povinnosti repektova zkon,
ktor odhlasovali a vykonanie zkona
by prispsobili svojmu vlastnmu
prospechu a tm nadobudli zujmy,
ktor s v rozpore s elom ttu
a spolonosti a ktor s odlin od
zujmov, ktor mu poda zkona
uskutoova ostatn (LOCKE, 209).
Vkonn moc zveril Montesquieu
panovnkovi, ktor je ustanoven ne
zvisle do funkcie na zklade dynastickho alebo politickho princpu. Pri
vobe panovnka stavovskm snemom
(politick princp) ide v konenom d
sledku tie o nezvislos, pretoe pa
novnk je ustanoven do funkcie natr
valo. V republikch vykonva vkonn
moc bu vlune prezident, take ka
binet" je skr zborom poradcov, alebo
je vkonn moc tak v republikch, ako
aj sasnch parlamentnch monar
chich rznym spsobom rozdelen
medzi kabinet a hlavu ttu (prezi
dent, panovnk).
Poda Montesquieua sa sdna moc
nemus zveri stlym sdom. Stle
a presn musia by vak zkony, na
zklade ktorch nestle" sdy roz
hoduj. Odpora vytvranie sen
tov ad hoc, na nevyhnutn obdobie.
Tm sa dosiahne, e sdy nebud
viazan na urit stav alebo povola
nie a udia sa bud obva radu
a nie radnkov. Pri vnych obvine
niach m ma obalovan prvo
v slade so zkonom vybera, prpad
ne odmieta n a v r h n u t c h sudcov
kvli zaujatosti.
V demokratickch ttoch sas
nosti vykonvaj sdnu moc nez
visl sdy. Ich nezvislos spova
v tom, e aj ke s sudcovia vymeno
van alebo volen zkonodarnou ale
bo vkonnou mocou, s spravidla
ustanoven natrvalo a s odvolaten

len na zklade kvalifikovanch dvo

dov stanovench stavou. Sudcovsk
nezvislos spova v tom, e zkono
d a r n moc a vkonn moc im neme
vydva prkazy, ako maj v kon
krtnej veci rozhodn. Ich jedinm
nadriadenm" je stava a zkon.
Sudcovia musia repektova len slo
v a duch stavy a zkonov. Ni viac
a ni menej.
Deba moci pozostva t a k z von
kajej, ako aj vntornej deby moci.
Najvznamnejou ideou klasikov de
by moci je deba moci medzi dvoma
komorami parlamentu.
Poda Montesquieua je potrebn vy
tvori dvojkomorov parlament. V jed
nej komore maj zasada zstupcovia,
ktor vynikaj pvodom, majetkom ale
bo vnosou. V dolnej komore zasadaj
zstupcovia udu. Zkonodarn moc sa
zver teda achticom aj orgnu uren
mu zastupova ud; kad z nich sa bu
de stretva a rokova zvl a ich n
zory aj
zujmy bud
odlin"
(MONTESQUIEU, 209). V sasnosti
s jednokomorov parlamenty v ty
roch lenskch ttoch ES, v Dnsku,
Luxembursku, Portugalsku, Grcku
(PARLAMENTY, 14). V ostatnch t
toch je zaveden dvojkomorov sstava.
Vntorn deba moci, ako sa u uvied
lo, sa me uplatova aj v rmci inch
moci, osobitne v rmci vkonnej moci,
medzi kabinetom a hlavou ttu. Pr
kladom je dualistick exekutva vo
Franczsku, rozdelenie moci medzi mi
nistersk radu, na ele s prezidentom
a kabinetn radu na ele s predsedom
kabinetu (vldy). Napriek vntornej
debe moci je postavenie franczskeho
prezidenta vak rozhodujce.
Nezluitenos m o c i
Zsada oddelenosti moci prech
dza plynulo do zsady nezluitenos
ti (inkompatibility) moci. Oddelenos

123

moci je vchodiskom nezluitenosti

moci. U Montesquieu poadoval z
kaz zluovania moci. Odtia princp
inkompatibility moci. Vetko by sa
zvrhlo, keby jeden a ten ist lovek
alebo intitcia zloen z obanov,
achticov alebo udu, vykonvali
vetky tieto tri druhy moci naraz:
moc vydva zkony, moc vykonva
vldne nariadenia a moc sdi zloi
ny alebo spory jednotlivcov... Ke sa
chceli sta panovnci despotickmi
vldcami, zaali teda vdy tm, e
spojili vo svojej osobe vetky rady;
a viacer eurpski krli vetky naj
vyie funkcie."(MONTESQUIEU,
207). Podstata nezluitenosti moci
spova v tom, e ttny funkcionr
me vykonva svoje funkcie len
v rmci jednej moci. stava a zkony
umouj, aby naprklad ttny
funkcionr vykonval mandt po
slanca, ale neme sasne vykon
va funkciu sudcu alebo lena vldy.
Km zsada oddelenosti a trojdelenia

moci oddeuje jednotliv moci,

zsada nezluitenosti zakazuje vy
konva dve a viac funkci ttnym
funkcionrom v oddelench zlokch
moci. Poslanec me vykonva
v rmci zkonodarnej moci svojm
spsobom exekutvnu funkciu pred
sedu parlamentu alebo predsedu v
boru i podvboru alebo vyetrovacej
komisie parlamentu, ale neme vy
konva funkciu lena vldy alebo
in vyiu alebo niiu funkciu
v rmci exekutvy i sdnej moci, kto
r s u funkciami v rmci inej zlo
ky moci.
Zsada nezluitenosti nadobudla
vvojom aj ir vznam, pretoe
s vkonom uritch funkci je nezlu
iten nielen vkon funkci v rmci
inch zloiek moci, vrtane prslu
nosti k policajnmu zboru, vzenskej
i justinej stri alebo armde, ale
aj in, najm podnikatesk innos
a lenstvo v politickch stranch.
V tomto prpade sa hovor o rozpore

RMIK , IV-3 Obmedzenia ttnych funkcionrov v niektorch in

nostiach a vzahoch
(1) ttny funkcionr sa mus pri vkone ttnej funkcie.ako aj v osob
nom ivote zdriava vetkho,o me by v rozpore so svedomitm v
konom ttnej funkcie a o me ohrozi jeho dveryhodnos. Z tohto d
vodu ttny funkcionr nesmie
a) vyuva svoju ttnu funkciu, prvomoci a informcie nadobudnut
v svislosti s vkonom ttnej funkcie na zskavanie vhod pre seba ale
bo inho,
b) prijma dary alebo navdza inho na poskytovanie darov v svis
losti s vkonom ttnej funkcie; to neplat, ak ide o dary poskytovan ob
vykle pri vkone ttnej funkcie alebo na zklade zkona alebo kolektv
nej zmluvy,
c) pouva svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoj hlas, obraz alebo
podpis na reklamno-obchodn ciele; to neplat, ak ide preukzatene
o bezplatn reklamu s charitatvnym alebo inm obdobnm elom,
d) pouva symboly spojen s vkonom ttnej funkcie na osobn pros
pech,
124

e) sprostredkva za odplatu obchodn styk so ttom, ttnymi podnikmi

alebo inou prvnickou osobou s majetkovou asou ttu, so ttnym fon
dom, s Fondom nrodnho majetku a jeho organizciami, s rozpotovou ale
bo prspevkovou organizciou alebo s inou prvnickou osobou zaloenou t
tom,
f) pobera prjem presahujci minimlnu mesan mzdu za aliu in
nos v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzahu,
g) vykonva in platen funkciu alebo podnikatesk innos a ne
smie by lenom riadiaceho a kontrolnho orgnu prvnickej osoby, ktor
vykonva podnikatesk innos, s vnimkou valnho zhromadenia
a lenskej schdze; to neplat, ak lenstvo v orgne prvnickej osoby vy
plva zo zkona alebo z vkonu ttnej funkcie a je bez nroku na finan
n odmenu a ak ide o sprvu vlastnho majetku,
h) vykonva funkcie, povolania a innosti, ktor s nezluiten so
ttnou funkciou poda stavy Slovenskej republiky a osobitnch zko
nov,
ch) nadobda majetok od ttu alebo od Fondu nrodnho majetku
poda osobitnho predpisu inak ako vo verejnej sai, vo verejnej drabe
alebo prostrednctvom kupnovej privatizcie,
i) uzatvori zmluvu o tichom spoloenstve.

pri

I. 3 stavnho zkona . 119/1995 Z. z. o zamedzen rozporu zujmov

vkone funkci stavnch initeov a vych ttnych funkcionrov

(konflikte) zujmov, p r p a d n e o za
medzen rozporu zujmov pri vko
ne funkci t t n m i funkcionrmi.
Na zamedzenie rozporu zujmov
vydvaj jednotliv t t y aj osobit
n zkony, u n s stavn zkon.
Ich elom je stanovi u r e n m
t t n y m funkcionrom t a k obme
dzenia a povinnosti, ktor by zame
dzili rozpor osobnch zujmov s ve
r e j n m i z u j m a m i p r i vkone
funkci a upravili spsob uplatne
nia ich zodpovednosti za nesplnenie
alebo poruenie ustanovench po
vinnost. Slovensk stavn zkon
o zamedzen rozporu zujmov sta
novuje k o n k r t n e obmedzenia pre
t t n y c h funkcionrov v niektorch
innostiach a vzahoch (RMIK .
IV.-3).
125

Nezvislos moci
Zsada nezvislosti upravuje vz
jomn vzahy troch zloiek moci tm
spsobom, e stanovuje zkaz vzjom
nej krecie medzi mocami. Krean
nezvislos moci znamen, e kad
jedna zloka moci je z hadiska svojho
vzniku a zniku nezvisl od inch
zloiek moci. Naprklad prezident ako
predstavite vkonnej moci je v seve
roamerickom stavnom systme vole
n obyvatestvom, voliten. Rovnako
sa vytvra zkonodarn zbor. Sudcov
najvyieho sdu sce vymenva hla
va ttu na zklade odporania a so
shlasom Sentu, avak natrvalo,
m sa sila kreanho prva ru. Sud
covia maj poda tvorcov tejto stavy
vykonva svoju funkciu bez asovho

obmedzenia, po dobu ich bezhonnos

ti (FEDERALISTA . 78).
S a m o s t a t n o s moci
Zsada oddelenosti moci prechdza
plynulo nielen do zsady nezluitenos
ti (inkompatibility), ale aj do samostat
nosti moci. Oddelenos moci je vcho
diskom aj poatia samostatnosti moci.
Samostatnos moci spova v tom, e z
konodarn, vkonn a sdna moc s
jednak oddelen a jednak nie s uspo
riadan hierarchicky, take medzi nimi
nie s vzahy nadriadenosti a podriade
nosti. Vznam samostatnosti vynikne
pri opaku, ktorm je nesamostatnos
moci. Vtedy je urit moc oprvnen vy
dva zvzn pokyny orgnom ostat
nch moci s konzekvenciami, ktor
uebnica rozobrala pri analze vzahov
nadriadenosti a podriadenosti ttnych
orgnov (Kapitola II.)

Nezodpovednos moci
Zsada oddelenosti moci prechdza
plynulo nielen do zsady nezluite
nosti (inkompatibility), samostatnos
ti, ale aj nezodpovednosti moci. Odde
lenos moci je vchodiskom aj pre
chpanie vzjomnej nezodpovednosti
jednotlivch zloiek moci. Pozornos
si zasli najm skutonos, e v sys
tme deby moci sa medzi ttnymi
orgnmi, ktor reprezentuj jednotli
v zloky moci, neme uplatova
stavnopolitick zodpovednos.
Prvna zodpovednos sa realizuje
v rmci funknho obdobia len v ob
medzenom rozsahu a na zklade
stavne kvalifikovanch dvodov od
volania. Osoba pozbaven radu na
zklade rozhodnutia Sentu podlie
ha obalobe, t r e s t n m u konaniu,
rozsudku a uloeniu trestu poda
trestnho prva (I. odd. 4). Poda se
126

veroamerickej stavy je mon prezi

denta, viceprezidenta a vetkch
radnkov pozbavi funkci len v pr
pade, ak sa im preuke, e spchali
vlastizradu, dopustili sa platkr
stva alebo inho akho zloinu ale
bo trestnho inu (II. odd. 4).
stavnopolitick
zodpovednos
ttnych funkcionrov sa uskutou
je len na konci funknho obdobia
a vo vzahu k voliom, vbec nie
v rmci jednotlivch zloiek moci.

Rovnovha moci
Rovnovha vetkch zloiek moci
spojen s kooperciou / konkurenciou
medzi nimi tvor najdleitejiu z
sadu systmu deby moci v prezi
dentskej forme vldy. Ak plat zsa
da rovnovhy moci a ich koopercie /
konkurencie, je ist, e vo vej ale
bo menej miere psobia aj ostatn
zsady. Zsadu rovnovhy moci
a vzjomnch bzd medzi nimi for
mulovala americk kontitucionalistika, osobitne tvorcovia stavy a ich
autentick interpretcia, ktor je ob
sahom Listov Federalistov a neskr
predmetom bezpotu odbornch prc
z oblas-ti americkej kontitucionalistiky. stavn systm mus pracova
tak, aby medzi jednotlivmi zlokami
moci vldla rovnovha. Relnemu
systmu deby moci sa teda priei ne
rovnovny stav vzahov medzi mocami, v ktorom niektor zloka zaujme
dominantn, nadraden pozciu voi
inm zlokm. Takto situcia sa
me vyskytn iba prechodne,
v rmci dynamiky vytvrania rovno
vhy, na krtky as, km mechaniz
my zabezpeovania rovnovhy, za
komponovan do stavy a stavnho
ivota,
znovunastolia vyvenos
vetkch moci. Mechanizmy zabez
peujce dynamick rovnovhu syst
mu sa nazvaj brzdy a cel sstava

RMIK . TV-4 Rovnovha moci

dostala nzov systm bzd a rovno

vhy moci (checks and balances). Po
mocou vzjomnch bzd sa dosahuje
ich rovnovha a tm vyluuje nielen
domincia jednej moci nad almi,
ale aj nedemokratick uskutoova
nie moci na kor obianskej slobody.
V RMIKU . IV.-4 s zakreslen nie
127

ktor brzdy medzi mocami, ktor po

mhaj vytvra rovnovhu moci
a tm vlastne zabezpeova obiansku
slobodu.
Odborn tdie o rovnovhe jed
notlivch zloiek moci zastvaj as
to nzor, e proces ich vyvaovania
pomocou systmu bzd je vsledkom

e jedna zloka moci sa del o urit

moc, prvomoc s inou zlokou moci.

konkurencie moci (BLAHO, 154).

V inch prstupoch sa kladie naopak
draz na kooperciu, nie konkuren
ciu moci (PATTERSON, 51). Rovna
k stav a brzdn mechanizmy sa te
da vysvetuj celkom odline. Tie
ako prejavy konkurencie moci alebo
ako prejavy a mechanizmy kooper
cie moci (spolupsobenia, spolupr
ce, shlasu). So zreteom na jednotli
v brzdy, n a p r k l a d prvo veta
prezidenta voi zkonom kongresu,
sa v duchu koopercie nsledne zd
razuje, e prvomoc tvorby prva sa
del medzi Kongres a prezidenta, e
urit prvomoc nie je mon uplat
ni bez shlasu inej zloky moci.
Takisto sa postupuje aj pri interpre
tcii alch bzd medzi jednotlivmi
zlokami moci, toti zdrazuje sa,

RMIK .

IV-5

KOOPERCIA/KONKURENCIA
ZLOIEK MO
Vzahy medzi mocami, ako vidie, je
mon interpretova tak z hadiska
konkurencie moci, ako aj z hadiska ich
koopercie. Kee v doterajej prvnoteoretickej literatre sa exponovala
najm konkurenn a nie kooperatvna
podstata deby moci, je potrebn objas
ni niektor strnky deby moci prve
z hadiska mierovho rieenia" kom
petennch sporov medzi jednotlivmi
zlokami moci", ie aj z pohadu koo
percie a nie iba konkurencie.

Diagram formy vldy vo Franczsku

128

Montesquieu, Locke, ale najm

tvorcovia americkej stavy zretene
vnmali fakt odlinosti, plurality
zujmov vldcov a ovldanch, boha
tch a chudobnch, obyvateov miest
a vidieka, severu a juhu, veriteov
a dlnkov, liberlov, konzervatvcov,
socialistov a inch, vzjomne odli
nch vrstiev obyvatestva. Je veo
becne znme, e udia sa hlsia k od
linm nboenskm, geografickm,
etnickm, ideologickm, politickm,
ekonomickm a inm hodnotovm
orientcim a skupinm. Pluralita
orientci je podmienen nielen pri
rodzene, ale aj na zklade voby, slo
bodnho rozhodnutia.
Tvorcov terie deby moci znepo
kojovalo nebezpeenstvo, ktor ohro
zuje spolonos zo strany minority
alebo majority, pohanej zujmom,
ktor je nepriatesk voi prvam
a zujmom inch, prpadne ktor je
nezluiten s kontantnm alebo
celkovm zujmom spolonosti. Ak
takto majorita alebo minorita zska
vetku moc, me poui svoje posta
venie na rozvinutie a zabezpeenie
svojich zujmov na kor vetkch
ostatnch lenov spolonosti.
Obiansku slobodu nie je mon
z tohto hadiska zabezpei iba tm,
e sa v slade s predstavou Montesquieua moc rozdel medzi legislatvu,
exekutvu a justciu. Aj napriek trojdeleniu ttnej moci me urit
hodnotov orientcia alebo socilna
skupina,politick strana, prpadne
ktorkovek z troch moci vyui a zne
ui svoje postavenie na kor inch.
Naprklad parlamentn vina, kto
r kontroluje parlament, navrhne
a prijme zkony, ktor znemonia re
alizciu inch zujmov a hodnt. Pr
ve z toho dvodu sa rozhodol Madison
dokza, e oddelenie moci, ktor po
uka povauje za podstatn pre slo
bodn vldu, neme by v praxi za
chovvan v nleitej miere, ak
129

nebud tieto zloky spojen a prepoje

n natoko, e kad z nich bude ma
k dispozcii prostriedky stavnho do
zoru nad ostatnmi" (FEDERALISTA
. 48).
Demokratick i demokratickejia
deba moci spova prve v tom, e
nijak zo zloiek moci nie je spsobi
l v rmci trojdelenia postupova sa
mostatne vo vine agendy, ktor je
sasou jej prvomoci a kompeten
cie. Ide teda o systm, v ktorom ka
d z troch moci sa efektvne realizuje
len s podmienkou koopercie s a
lou jednou alebo obidvomi mocami.
Dochdza k tomu uplatnenm me
chanizmu bzd medzi mocami. Ak re
alizcia uritej kompetencie jednho
ttneho orgnu n a s t a n e len vaka
koopercii s inm orgnom, len na
zklade jeho shlasu, je menej prav
depodobn, e jedna skupina, jeden
organizovan zujem sa stane domi
n a n t n m a zska kontrolu n a d ostat
nmi zujmami. Kooperujce mocen
sk subjekty m u s i a vtedy svoje
poiadavky zmierova, vaka omu
cel sstava realizcie moci v tte
zana sli a prospieva viac mno
hm zujmom ako len jednmu zuj
mu. To znamen, e koopercia moci
prispieva a prospieva tomu, aby jed
notliv organizovan zujmy mali
monos participova na moci tm, e
zskaj as moci, ale v nijakom pr
pade nemu nadobudn vetku
moc.
Pri dslednej debe moci sa teda
uplatn nielen trojdelenie moci, ale
navye sa vyli, aby ktorkovek
moc prijala definitvne rozhodnutie
v uritej veci bez podpory, shlasu
alebo inch foriem koopercie s org
nom, ktor reprezentuje aliu moc.
Ak by jednotliv moci neboli
v nleitej miere prepojen a pre
miean, s cieom zabezpei kadej
zloke moci stavn kontrolu nad
almi zlokami moci, potom stupe

oddelenosti jednotlivch moci, ktor

je nevyhnutnm vchodiskom suve
renity kadej z nich, by nebolo mon
v praxi nleit zabezpei" (FEDE
RALISTA . 48).

PREZIDENTSK REPUBLIKA
Ako sa systm rovnovhy a vz
jomnch bzd, v ktorom kad zloka
moci kooperuje/ konkuruje inm zlo
km moci, prejavuje v severoame
rickom stavnom systme?
Zkonodarstvo je v prvomoci
Kongresu, avak do legislatvy zasa
huj aj in zloky moci, m sa even
tulne narastanie zkonodarnej mo
ci pribrzuje.
Prezident me
vetova akty parlamentu. Disponuje
tie prvom vykonva a tm vlastne
interpretova zkony prijat parla
mentom. Najvy sd m prvomoc
interpretova zkony v rmci prero
kvania konkrtnych vec a rozhodo
va o stavnosti/nestavnosti zko
nov.
Aj v rmci p a r l a m e n t u psob
brzdn systm, kee zkon mus
zska potrebn vinu v oboch ko
morch Kongresu.
Prvomoci exekutvy patria prezi
dentovi. Ich uplatnenie je vak limito
van kooperciou so zkonodarnou
a sdnou mocou. Prvomoc preziden
ta uzatvra medzinrodn zmluvy,
vies vojnu a vymenva vysokch
ttnych funkcionrov sa realizuje
len so shlasom Kongresu; disponuje
prvomocou zrui 2/3 vinou
v oboch komorch aj inky veta pre
zidenta a v stave stanovench prpa
doch obalova hlavu ttu a pozbavi
ho radu. innou brzdou voi exeku
tve je vak tvorba prva. Exekutva
nie je spsobil kona bez zkonov
alebo finannch prostriedkov, ktor
zabezpeuj a podporuj jej program.
130

Najvznamnejia brzda sdnictva

voi exekutve spova v kontrole le
glnosti jej rozhodnut a ich vyhlse
n za nezkonn, prpadne za ne
stavn.
Sdna moc, ktor vykonva Naj
vy sd a niie federlne sdy, je
tie limitovan almi mocami.
Kongres m naprklad prvo zriao
va niie federlne sdy ne je Naj
vy sd, poda obalobu proti fede
rlnym sudcom a odvola ich
z funkcie. Prezident vymenva fede
rlnych sudcov so shlasom Sentu
a zodpoved za vkon sdnych roz
hodnut.
Klasick p r e z i d e n t s k
republika a sasnos
Klasick prezidentsk republika je
zaloen na rovnovhe vetkch troch
zloiek moci. Sila kadej zloky je re
latvne rovnak, take ani jedna nie
je silnejia ne ostatn. Vetky zloky
navzjom s nezodpovedn, samo
statn, nezvisl a nezluiten. Ich
oddelenos so zreteom na kooperciu
moci je vak relatvna. Z hadiska p
vodnch motesquieuovskch predstv
nie s a nemaj by jednotliv zloky
vzjomne izolovan, kee vaka
brzdnm mechanizmom je ich lohou
kooperova/konkurova, a t a k najm
tmto spsobom vyluova akkovek
dominciu v systme moci.
Prezidentskmu systmu dnes
chbaj jasn kontry. V klasickom
chpan je prezidentsk systm to, o
vzniklo na zklade severoamerickej
stavy, ktor odmietla dominciu
akejkovek z troch moci, osobitne z
konodarn zloku moci, ktor sa po
vauje za najagresvnejiu. Klasick
systm vaka zsade rovnovhy za
bezpeuje slabie zloky moci proti
silnejm, kee najm zkonodar
stvo roziruje oblas svojej psobnos-

ti vo vetkch smeroch a do svojho

prudkho vru vahuje vetku moc"
(FEDERALISTA . 48).
Pod prezidentsk systm, prezi
dentsk republiku sa v sasnosti
subsumuje nielen klasick severo
americk systm deby moci. Do tej
to kategrie sa teda zarauj nielen
formy vldy, v ktorch je sila vet
kch zloiek moci rovnak, ale aj for
my vldy, v ktorch medzi zlokami
moci dominuje exekutva reprezento
van hlavou ttu. Prkladom s nie
ktor republiky Junej Ameriky, b
valho Sovietskeho zvzu i republiky
alekho Vchodu. V tomto irom
chpan je prezidentsk systm for
mou vldy, v ktorom sila vkonnej
moci reprezentovanej prezidentom je
rovnak alebo vyia ako sila ostat
nch zloiek moci.

Historick cesty vzniku a vvoja

parlamentarizmu s rzne. Km na
prklad anglick parlamentarizmus
vyrastal na suverenite parlamentu,
franczsky sa formoval na rousseauovskej suverenite udu. Na zaiatku
parlamentarizmu je vak mylienka
o spolonej sprve verejnch vec,
starovek modely demokracie a de
mokratickej formy vldy, starovek
i stredovek prax s demokraciou, ako
aj mylienka reprezentcie moci.
Reprezentcia moci v parlamente
i v inch zlokch vldy nebola zn
ma grckym demokracim. Starove
k demokracia v Grcku bola priama
demokracia, nie reprezentatvna, (za
stupitesk, nepriama) demokracia.
Verejn zhromadenia vetkch
slobodnch obanov, snemy, sa sch
dzali najmenej tyridsa k r t do ro
ka. Vykonvali priamo nielen zko
nodarn, ale v uritch prpadoch
i sdnu moc. V Atnach sa zhroma
denie schdzalo na pahorku Pnyx,
prpadne na agore. Najvym vkon
nm orgnon, aspo v Atnach, bola
bl, rada pozostvajca z 500 oba
nov ustanovench na zklade rebu.

Prezidentsk systm, najm vo

svojej klasickej forme, sa vyznauje
architektrou deby moci, najm rov
novhou vetkch troch zloiek moci,
zaloenou kooperciou/ konkurenciou
medzi nimi. V klasickom systme de
by moci nie je a nem by sila prezi
denta vyia ne sila ostatnch zlo
iek moci.

Na poradu a rozhodovanie sa sch

dzali aj prslunci rodovch, kmeo
vch zhromaden t a k v starovekom
Grcku (fly, fratrie), ako aj v Rme
(curia). Kri bolo tridsa. Schdzali
sa na snemoch, ktor boli najvym
orgnom tejto rodovej spolonosti.
V rmskych dejinch m pvod aj
sent (senatus), ktor najskr plnil
funkciu poradnho orgnu, zloenho
zo zstupcov aristokracie. Neskr, po
as principtu mali uznesenia sentu
prvnu silu zkonov a sent dispono
val aj inmi prvomocami. V obdob
domintu jeho vznam upadol.
udov zhromadenia sa zachovali
aj v obdob feudalizmu. Ilo naprklad
o tzv. marcov i mjov pole, kado
ron stretnutia panovnka s vojskom.
Okrem toho sa konali zhromadenia

VZNIK A VVOJ
PARLAMENTARIZMU
Celkom odlin vzahy medzi jed
notlivmi zlokami moci vytvra
architektra klasickho parlamenta
rizmu, p a r l a m e n t n h o systmu.
P a r l a m e n t a r i z m u s je zaloen na
domincii jednej moci vo vzahu
k ostatnm zlokm moci. V parla
mentnom systme patr najvyie
miesto parlamentu. Domincia par
l a m e n t u n a d ostatnmi zlokami
moci je opakom, poruenm princpu
rovnovhy moci v klasickom prezi
dentskom systme.
131

achty, naprklad u Frankov pravi

deln jarn a jesenn zasadnutia, na
ktorch sa posudzovali najdleitejie
zmery panovnka. V 9. a 10. storo
bola takm poradanm orgnom vo
Franczsku krovsk kria (curia
regis), ktor sa schdzala trikrt do
roka. Neskr sa z krovskej kurie vy
delili orgny s osobitnmi kompeten
ciami. Jednak krovsk rada, ktor
plnila podobn funkcie ako krovsk
kria a jednak parlament vystrojen
sdnymi a aj inmi prvomocami.

mnach (v Bentkach, Janove), v kto

rch sa v 12.-15. storo uplatovala re
publiknska forma vldy. Zkonodarn
innos vykonval zbor, ktor sa naz
val vek rada, prpadne mal rada.
Okrem rady bol v mestskch republi
kch zriaden aj sent, ktorho kompe
tencie sa uplatovali najm v oblasti
zahraninej politiky a obchodu.

Transformcia
zkonodarnej moci panovnka

V obdob stavovskej monarchie vzni

kaj tzv. generlne stavy (tats gneraux), zhromadenia achty, ducho
venstva a tretieho stavu, ako aj
stavovsk snemy. Vznik generlnych
stavov je alou dleitou etapou vzni
ku modernho parlamentu. V inch
krajinch, naprklad v Rusku, Posku
sa poradn orgn panovnka nazval
knieacia rada.
So zkonodarnm zborom sa v stre
doveku stretvame osobitne v tzv. ko
RMIK .
ty, 12)

TV-6 Politick

vvojov

Vznik parlamentarizmu v Anglicku,

povaovanho za jeho domov, je koncom
12. a zaiatkom 13. storoia spojen
s narastanm konfliktu medzi panovn
kom na jednej strane a barnmi, a ne
skr i almi stavmi na strane druhej.
Opozcia voi panovnkovi podporila vy
tvorenie opozinej koalcie barnov, du
chovenstva, rytierov a zstupcov miest.
Vsledkom zpasu je znma Magna
Charata Libertatum (1215).
tdi

eurpskych

ttov

(Parlamen

tt

Prv stava

Parlamentarizcia

Sasn
stava

Nemecko
Anglicko
vdsko
Nrsko
Dnsko
Fnsko
Island
Holandsko
Belgicko
Luxembursko
Raksko
vajiarsko
Franczsko
Taliansko
panielsko
Portugalsko
Grcko
rsko

1849/1850
1689
1772,1809
1814
1849
1772
1874
1815
1830
1848/1868
1867
1848
1791
1861
1812
1822
1844
1918

1917
1725-1846
1776-1917
1884
1901
1919

1848
1830
1868
1918

1949
1689
1975
1814
1953
1919
1944
1983
1984
1868
1920/29
1874
1958
1948
1978
1976
1975
1922

1830/1875/77
1861
1931/1977
1974
1875
1918
132

Predchodcom parlamentu v Anglic

ku obdobne ako v inch krajinch je
curia regis, zloen z krovch vaza
lov, ktor sa spomna v i. 14 Magna
Charta Libertatum a ktor disponova
la prvom da shlas s krovskou
propozciou vypsa dane i poplatky.
Dleitm medznkom vo vvoji an
glickho parlamentarizmu je vytvore
nie rady barnov, ktorej prvomoc
mala spova v kontrole panovnka,
a ktor sa aj nazvala parlamentom.
Medzi krom a opozciou vypukol r.
1263 ozbrojen konflikt, ktor na
strane opozcie viedol imon z Montfortu. Po vazstve zvolal r. 1265 za
sadnutie parlamentu, na ktor povo
lal nielen barnov, ale tie rytierov
a zstupcov miest.
Zaiatky anglickho parlamentu
a parlamentarizmu vak Baxa spja
a so stavovskou monarchiou z r.
1295, ke v parlamente nali zast
penie vetky tri stavy, a sce cirkev,
barni a tret stav, reprezentovan
v parlamente zstupcami grfstiev
tak z radov rytierov, ako aj zo z
stupcov miest. as stavov na moci
podmienil neskr, v 14. storo, orga
nizciu tretieho stavu v rmci dolnej
komory a organizciu cirkvi a ach
ty v hornej komore, ako aj oddelen
zasadanie oboch komr (BAXA, 13).
Vvoj anglickho parlamentariz
mu, ako sa u uviedlo, bol zko spoje
n s prvomocami parlamentu v ob
lasti bernho prva. V tomto obdob
ilo vlastne o jedin dleit prvo
moc parlamentu, ktor dokzal tento
zbor cieavedome uplatova voi pa
novnkovi. Tm postupne nadobdal
nov a nov prvomoci, cez ktor sa
profiloval parlamentarizmus ako for
ma vldy.
Zkonodarn prvomoc, ako aj z
konodarn iniciatva (krovsk pro
pozcie) prinleala v minulosti vlu
ne panovnkovi.
Formovanie parlamentarizmu pozo
133

rujeme aj na postupnom prechode pr

vomoci panovnka prijma zkony na
parlament. Pravda, panovnk a vbec
exekutva aj po plnej transformcii
zkondarnej prvomoci na parlament
si ponechali normotvorn prvomoci
pri vykonan zkonov a prpadne aj pri
vydvan aktov so silou zkona.
Nositeom transformcie zkono
darnej prvomoci na parlament sa
z technickho a historickho hadiska
stali krovsk propozcie vo veci vy
psania dan, ktor inicioval panov
nk. Parlament sa prezentuje ako z
konodarn orgn len pri prijman
aktov. Akty parlamentu iniciuje a signuje hlava ttu. Neskr vak upla
tuje zkondarn iniciatvu aj doln
snemova. Spoiatku sa obracia na
panovnka iba s phou propozciou,
avak neskr u predklad paragrafovan znenie zkonov (BAXA, 18).
V priebehu Dlhho parlamentu si
parlament na panovnkovi definitv
ne vyntil alie prva, najm:
a) pravideln zvolvanie parla
mentu, najmenej jedenkrt za
tri roky a monos jeho zvola
nia bez shlasu panovnka, ak
zvolanie odauje,
b) rokovanie parlamentu nie je
mon ukoni a odroi na viac
ako tri roky alebo parlament
rozpusti, ak jeho rokovanie tr-t
v menej ne pdesiat dn,
c) zkaz vybera akkovek dane
bez shlasu parlamentu,
d) obmedzenie prvomoci kra
a jeho rady (MAUROIS, 258).
V tejto etape vvoja sa presadila
alebo upevnila o.i. aj:
a) poslaneck imunita,
b) transformcia imperatvneho
mandtu na reprezentatvny
mandt,
c) overovanie mandtov parla
mentom,
d) prava vntornch vec parla
mentu na zklade vlastnch

uznesen, vrtane rokovacch

pravidiel.
V zloitom a brlivom vvoji vza
hov medzi parlamentom a panovn
kom ilo teda o postupn presun vi
ny
prvomoc
z
exekutvy na
parlament. Na zklade vsledkov in
nosti Dlhho parlamentu ich svojm
spsobom zavila a Slvna revolcia
a jej stavn konzekvencie. Najm
Listina prv (Bili ofRights, 1689) a Z
kon o nstupnctve trnu (Ad of Settlement, 1701), ktor o.i. vymedzili
kompetenciu" medzi panovnkom
a parlamentom v prospech parlamen
tu a vyjadrili podriadenos panovnka
a vbec koruny zkonu. Tak vlastne
vznikol princp, e zdrojom suverenity
a suvernom nie je vlune panovnk,
prpadne vlune len parlament,
kee suverenitu reprezentuje tak pa
novnk, ako aj parlament, respektve
kr v parlamente (BAXA, 22).

RMIK .

IV-7

Ako sa formovala e x e k u t v a
a jej vzahy k p a r l a m e n t u ?
Spolu s vyjasovanm miesta a fun
kcie parlamentu nastupuje trans
formcia krovskej rady, ktor nado
bda charakter vkonnho orgnu
panovnka. Za Karola I. sa zana na
zva kabinetn rada. Poda Baxu sa
novm spsobom vyvja jej zodpoved
nos v obdob nstupu Henricha II. na
trn. Malolet panovnk sce signoval
prvne akty, avak zodpovednos za
ich obsah, to znamen materilnu zod
povednos, niesli lenovia rady. Tak
vznikol intitt nezodpovednosti hlavy
ttu v parlamentnom systme. Za
rozhodutia hlavy ttu zodpoved ka
binetn rada, prpadne prslun mi
nistri. Nezodpovednos hlavy ttu
charakterizuje tak klasick parla
mentn systm, ako aj hybridn parla
menty sasnosti, v ktorch vak na-

Diagram formy vldy vo Vekej Britnii

134

chdzame cel rad novch prvkov, kto

r uveden znak klasickho parlammentarizmu modifikuj.
Panovnk vymenval lenov kabi
netnej rady z oboch snemovni parla
mentu. Zo zaiatku nie je mon ho
vori o politickom profile kabinetnej
rady. Neskr vak hlava ttu vyber
lenov rady len z vinovej strany
whighov alebo toryov. Toto je dleit
moment, pretoe kabinetn rada ako
poradn orgn panovnka nadobda
funkcie akhosi vboru majority. Me
dzitm sa upevnila zvyklos, e mi
nistri s lenmi strany, ktor m
v parlamente vinu. lenovia rady
s zodpovedn parlamentu. Zana sa
formova otzka dvery rady a vplyv
parlamentu na jej vymenovanie (BAXA, 16, 38). Popri prvnej zodpoved
nosti lenov kabinetu, obmedzenej
impeachmentom, nadobda namies
to prvnej zodpovednosti prevahu
stavnopolitick zodpovednos, ktor
je dnes sstreden v intitte dvery
a ktor je zodpovednosou za vetku
innos vldy a ministra. Politika ka
binetu m by v parlamentarizme po
litikou majority parlamentu. V opa
nom prpade strca jeho dveru.
Profilovaniu jednotlivch prvkov
parlamentarizmu napomohli aj nho
dy. Transformcia britskej monarchie
na parlamentn monarchiu finalizuje
v obdob nstupu hannoverskej a ne
skr windsorskej dynastie. Spolu s Ju
rajom L, ktor nastupuje na trn, pri
chdza z Hannoveru cel jeho druina,
z ktorch nikto neovldal anglick ja
zyk. Dorozumievacm prostriedkom
bola latinina. Kee Juraj I. nerozu
mel anglicky, prestal sa zastova
na zasadnutiach kabinetnej rady. Tto
nhoda vrazne kompletizovala parla
mentarizmus ako formu vldy.
Podporila toti vznik:
a) stavnopolitickej zodpovednos
ti kabinetu (vldy) voi parla
mentu (dolnej snemovni),
135

b) intittu dvery/nedvery, kto

r vyslov/nevyslov parlament
kabinetu alebo jej jednotlivm
lenom s nslednm podanm
demisie a ustanovenm novho
lena vldy, prpadne kabine
tu,
c) nezodpovednosti hlavy ttu za
akty kabinetu a ministrov.
Vznam tejto udalosti je v tom,
e pred Jurajom I. sa nemohla
mylienka ministerskej zodpoved
nosti rozvin, pretoe vetky roz
hodnutia kabinetnej rady, na kto
rch
sa kr
zastnil,
sa
povaovali za jeho rozhodnutia."
Nhoda vytvorila aj ministerskho
predsedu, pretoe ak kr neovl
dal jazyk, neme predseda rade,
take ho mus jeden z ministrov na
hradi, ktor postupne nadobda
tandardn funkcie predsedu vldy
(MAUROIS, 316). Tmto dochdza
k oddeleniu vldy a predsedu vldy
od hlavy ttu.
Architektra parlamentarizmu si
vyaduje u iba detaily. Zkladn
kamene s na svojom mieste, najm
stavnopolitick zodpovednos vl
dy parlamentu, intitt dvery, pra
vidlo majority a funkcia vldy ako
vboru parlamentu, ktor je spoje
n so sinnosou vldy a parla
mentu. Dopln ich ete zluitenos
vkonu funkcie vo vkonnej a v z
konodarnej moci, rezigncia na po
uvanie prva veta hlavou ttu
a pod.
Uvedenmi charakteristickmi r
tami sa parlamentarizmus vrazne
odliuje od systmu deby moci.
K formovaniu parlamentarizmu, oso
bitne parlamentnej monarchie, pri
spel aj stavn a politick vvoj
v alch ttoch, predovetkm vo
Franczsku, Belgicku s drazom na
suverenitu udu, v Nemecku s dra
zom na suverenitu panovnka, ako aj
v inch ttoch.

PARLAMENTN MONARCHIA
A PARLAMENTN REPUBLIKA
Klasick parlamentn monarchiu
a parlamentn republiku charakteri
zuje najm:
a) stavnopolitick zodpovednos
vldy parlamentu,
b) prvomoc parlamentu vyslovi
vlde alebo jej jednotlivm le
nov nedveru a prvo lenov
vldy uchdza sa o vyslovenie
dvery,
c) krean zvislos vldy od par
lamentu,
d) zluitenos
zkonodarnch
a exekutvnych funkci, kee
vlda je vborom" parlamen
tu,
e) realizcia pravidla parlament
nej viny kabinetom,
f) stavnopolitick nezodpoved
nos hlavy ttu za akty kabi
netu a ministrov a zodpoved
nos vldy za akty hlavy ttu.
Oba parlamentn systmy, parla
m e n t n monarchia a parlamentn
republika, obdobne ako prezidentsk
systm, sa vyvjaj aj v sasnosti.
Na zaiatku stoj klasick parla
mentarizmus, v ktorom zkonodarn
moc splva s vkonnou mocou.
V sasnosti hovorme o modernom
parlamentarizme. M niekoko vari
ci. Jeho variciou je okrem inho aj
kancelrska republika. V modernom
parlamentnom systme sa domincia
parlamentu oproti ostatnm zlokm
znila. Na rozdiel od minulosti sa
jednak parlament del o niektor pr
vomoci s inmi zlokami moci a jed
nak mu stava zakazuje urit postu
py, najm zmeni niektor princpy
stavnho systmu. Koopercia/kon
kurencia parlamentu v parlament
nom systme s inmi zlokami moci je
vsledkom zaleovania asti zsad
deby moci i princpov prvneho ttu
do parlamentnho systmu s cieom
136

vyli jeho degenerciu na vldu

nim neobmedzenej viny alebo vy
li zlyhanie Weimarskej stavy
a inch obdobnch demokratickch
stav, ktor neobsahovali dostatok
poistiek proti nastoleniu faizmu, ko
munizmu alebo inho systmu totali
ty, akoby stavnou cestou.
Parlamentn systm bez ohadu
na rozmanit varicie si stle ucho
vva svoju identitu v prpade zakot
venia a fungovania stavnopolitickej
zodpovednosti vldy (kabinetu) par
lamentu.
Klasick, rousseauovsk parla
ment, ale aj anglick parlament vy
tvoren na mylienke suverenity par
lamentu a najvyej moci zkona,
koncentruje vo svojich rukch prak
ticky vetku moc v tte, okrem auto
nmneho postavenia nezvislho
sdnictva. Aj ke stavy ttov s par
lamentnm systmom deklaruj de
bu moci, predsa rozdelenie moci za
kotvuj len prostrednctvom uznania
asti zsad deby moci. Tieto zsady
vak nedoku vytvori rovnovhu
moci. S prinajlepom spsobil iba
redukova dominciu postavenia z
konodarnej moci voi inm zlokm
moci.

Dsledky neobmedzenej
zkonodarnej m o c i
V modernom parlamentarizme ide
vlastne o interpretciu kombincie
dvoch stavnch princpov, ktorch
korene siahaj a k Deklarcii prv
loveka a obana (1789). Vyjadruje
ich jednoznane najm l. 3 a l. 16
Deklarcie. Problm je v tom, na kto
r lnok polo urit doba, k u l t r a
a jej udia draz.
I. 3 Deklarcie znie: Zsada
vetkej zvrchovanosti spova v pod
state v nrode. Nijak zbor, nijak
jednotlivec neme ma a u t o r i t u ,

bodn - on le forcera tre libre."

(SALDA, 29).
Na rozdiel od rousseauovskej kon
cepcie vytvra deba moci innejie
garancie voi zneuitiu moci a obme
dzovaniu obianskej slobody.
Je celkom odvodnen, aby sa tt
na moc, ktor pochdza od obanov,
vykonvala nielen priamo a prostred
nctvom parlamentu, ale aj prostred
nctvom sdnej moci a vkonnej moci.
V sasnosti mono skr hovori
o hybridnch formch prezidentskej,
ale najm parlamentnej republiky, to
znamen o parlamentno-prezidentskej i o prezidentsko-parlamentnej
republike. Na strane parlamentnej
republiky je jej vsledkom zavedenie
rozmanitch prvkov deby moci do
parlamentnho systmu, priom do
minantn postavenie parlamentu je
zachovan vo vzahu k exekutve,
najm pokia ide o kontroln funk
cie. Dominciu parlamentu v moder
nej parlamentnej republike limituje
najm sdna kontrola stavnosti,
ako aj princp kontitucionalizmu,
ktor oslabil lohu parlamentu, tra
dine koncipovan na mylienke Ro
usseaua o zvrchovanosti udu.

ktor by z nej nebola vslovne odvo

den."
I. 16 Deklarcie znie: Spolo
nos, v ktorej nie je zabezpeen
zruka prv a ani uren deba mo
ci, nem vbec stavu."
Rousseauovsk poatie contrat social vedie ku koncentrcii moci v ru
kch parlamentu a k zneuvaniu
moci parlamentom. Nositeom auto
ritatvneho systmu me by toti
nielen jednotlivec, ale aj vina, kto
r neuznva alebo nedostatone ga
rantuje prva a slobody jednotlivca,
ako aj nzory skupn, ktor sa nehl
sia i nepatria k vldnucej majorite.
Vsledkom takto poatho parla
mentarizmu nie je ni in ne teror
viny, ak nastolil faizmus i ko
munizmus. Komunizmus stotonil
demokraciu s vinou. Skupiny s od
linmi nzormi sa stali predmetom
ttneho terorizmu a fyzickej likvid
cie. Politick vina sa identifikuje
so zsadou pravdy, ktor vak nie je
kategria politick, ale noetick.
Identifikcia viny s pravdou zna
men, e vetko ostatn je nepravda
a zlo. lohou ttu je zlo likvidova.
Idea Rousseaua o neobmedzenej
moci suverna (udu, parlamentu)
vzbudzovala vdy opodstatnen oba
vy. esk literrny kritik Salda ich
v eseji pod nzvom Jean Jacques Rousseau, bsnik a myslitel (Prolog k romantismu), vyjadril v r. 1912 takto:
Rousseauovi tu ide pokia mono
o najsilnej vraz veobecnej vle:
Jednotlivec so svojm sklonom odlio
va sa mus by potlaen... Vetko, o
m jednotlivec, je len asou veci ve
rejnej a uva toto len postpenm;
vlastnkom vetkho je tt; jednotli
vec nie je pred nm nim. tt sa
star o jeho spsu a vnti mu ju pr
padne aj proti jeho vli. Kedykovek
sa bude zdrha, aby nasledoval veo
becn vu, bude k tomu hmotne do
nten, bude donten, aby bol slo

Hybridnou formou vldy je aj par

lamentn systm Slovenskej republi
ky, ktor prijal niektor prvky deby
moci. Slovensk republika nie je
v tomto smere nijakou vnimkou, pre
toe najm po druhej svetovej vojne,
ako vidie poda roku prijatia stav
niektorch eurpskych ttov v R
MIKU . IV.-4, sa klasick parlament
n systmy eurpskych ttov moder
nizovali. Najm tm, e prevzali
niektor prvky deby moci, vrtane
asti brzdnch mechanizmov, predo
vetkm stavn sdnictvo a sprvne
sdnictvo, ako aj posilnenie exekutvy
voi parlamentu, tak na strane kabi
netu, ako aj hlavy ttu, okrem inho
jeho priamu vobu obyvatestvom ale
bo priznanm prva veta.

137

V. KAPITOLA

DEMOKRACIA

LITERATRA: ARON, R.: Demokracie a totalitarismus. P r a h a 1988.

BANFIELD E. C. Ed.: Obansk cnosti. P r a h a 1995. BAXA, A.: Parlament
a parlamentarism I.-II. P r a h a 1924. BROKLOV, E.: eskoslovensk demo
kracie. Politick systm SR 1918-1938. P r a h a 1992. BRYCE, J.: Modern de
mokracie I.-II. P r a h a 1926-1927. APEK, J.: Evropsk soud a Evropsk komise pro lidsk prva. Pehled judikatry a nej zvanej i ch prpadu. P r a h a
1995. DAHL, R. A.: Demokracie a jej kritici. P r a h a 1995. FILIP, J.: Zkladn
otzky volebnho prva v SFR. Brno 1992. HAMILTON, A. - MADISON, J. JAY, J.: Listy federalistu. Olomouc. 1994. HAYEK, F. A.: Cesta do otroctv.
P r a h a 1990. HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. P r a h a
1991. HEYWOODD, A.: Politick ideolgie. P r a h a 1994. JELLINEK, J.: Veo
becn sttovda. P r a h a 1906. KLOKOCKA, V.: Politick reprezentace a volby
v demokratickch politickch systmech. P r a h a 1991. KREJI, O.: Kniha
o volbch. P r a h a 1994. LEE, J. S.: The European Dictatorships 1918-1945.
Cambridge 1990. LOCKE, J.: Dve pojednan o vlde. P r a h a 1965. udsk pr
va. Vber dokumentov OSN. Bratislava 1991. MACHIAVELLI, N.: Vladr.
vahy o prvej dekde Tita Livia. Bratislava 1968. MASARYK, T. G.: O demo
kracii. P r a h a 1991. MICHELS, R.: Strany a vudcov. P r a h a 1931. MILL, J. S.:
vahy o vlde stavn. P r a h a 1992. MILL, J. S.: O Slobode. Bratislava 1995.
MILLS, Ch. W.: Mocensk elita. P r a h a 1966. Parlamenty a evropsk integrace. Zpsoby prce, kompetence, prstupy. Intitt fr Europische Politik.
Bonn 1994. PATTERSON, T. E.: The American Democracy. New York 1990.
PEROUTKA, E.: Budovan ttu. I.-IV. P r a h a 1991. PEKA, Z.: eskosloven
sk volebn soud. P r a h a 1927. POSLUCH, M. - CIBUKA, .: ttne prvo
Slovenskej republiky. Bratislava 1994. ROUSSEAU, J. J.: O smlouv spoleensk ili o zkladech politickho prva. P r a h a 1911. SARTORI, G.: Teria
demokracie. Bratislava 1993. Sloboda, prvo, bezprvie. I. Lubyho dni. Brati
slava 1990. TOCQUEVILLE, A.: Demokracie v Americe. I-II. P r a h a 1992.
WEYR, F.: eskoslovensk prvo stavn. P r a h a 1937. WILSON, J. Q.: J a k se
vldne v USA. P r a h a 1995.

DEMOKRACIA
JE VLDA U D U

vzahov rozoznvame demokratick

formu vldy a nedemokratick for
mu vldy.
Demokracia, na rozdiel od inch
foriem vldy, nie je vldou meniny
spolonosti, naprklad aristokracie,
oligarchie ani vldou monarchu, ne
obmedzenho stavou a parlamen
tom, ale je vldou udu. Abrahm
Lincoln, ktor bol americkm prezi-

Pojem forma vldy okrem sstavy

najvych orgnov ttu a vzahov
medzi nimi zahruje aj vzahy medzi
obyvatestvom na jednej s t r a n e
a ttom, reprezentovanm sstavou
ttnych orgnov na druhej strane
a naopak. Poda tchto vzjomnch
138

dentom v r. 1861-1865, je autorom

znmej defincie demokracie, ktor
je poda neho: Vlda udu, prostred
nctvom udu a pre ud."
Kto alebo o je vlastne ud?
Vklad otzok demokracie sa spra
vidla zana z hadiska etimolgie v
razu demokracia a osobitne jej dvoch
ast. Sklad sa z dvoch grckych v
razov, a sce dmos, ud a vrazu krate, vlda, vldnutie. Vznam vrazu
dmos t a k v minulosti, ako aj v sas
nosti nebol jednoznan. V starove
kom Grcku oznaoval jednak vetko
obyvatestvo alebo tandardn" oby
vatestvo, od ktorho sa odrtali in
skupiny obyvatestva, naprklad aris
tokracia, otroci, cudzinci. V tomto
vzname bol a je blzky latinskmu
vrazu plebs, ktor sa vzahoval na
najirie vrstvy rmskej populcie od
lin od patricitu. Plebs bol organic
kou sasou rmskych obanov, tak
e disponoval politickmi prvami.
Obyvatelia subsumovan pod kateg
riu plebs sa viac alebo menej z prv
neho i historickho hadiska prel
naj z rmskou" kategriou plebej,
plebejec, plebejovia. Km dmos je
nprotivkom aristokracie, vraz ple
bej je protiplom patricitu. V pod
state ide o rovnak relciu s tm roz
dielom, e patriciovia boli potomkami
pvodnho a najstarieho rmskeho
obyvatestva, ktor limitovali plebejcov v zastavan radov, v uvan pr
va ius honorum, ie prva vykon
va najm najvyie rady a vbec
v asti na verejnom politickom ivo
te. Predstavitelia patricitu alebo ich
predkovia, ktor zastvali rad cum
imperio, sa nazvali nobilita. Tieto
rady sa neskr otvorili aj pre zmo
nejch plebejcov.
Ani v sasnosti nie je vznam v
razu ud rovnoznan. Jeho interpre
tcie variuj poda rozmanitch pre
mennch. Historick vvoj a chpanie
udskch prv i demokracie plnia na
139

tomto poli dleit lohu, ktor napo

mha siliu za jednoznan vznam
tohto termnu, ktor bol a bude vy
staven rznym mocenskm a tm aj
terminologickm skkam. Rozrili
tie psobnos kategrie ud" na a
lie vrstvy obyvatestva osobitne po
buroznych revolcich tm, e de
klarovali rovnos vetkch obanov
pred zkonom. as na verejnch ve
ciach je v porovnan s minulosou
innejie prvne garantovan. Pr
kladom je prvomoc volebnho alebo
sprvneho sdnictva rozhodova vo
veciach poruenia volebnho prva.
V dsledku veobecnej akceptcie
suverenity udu sa po prv, uznva, e
ud je zdrojom vetkej moci a po druh,
e tmto udom s vetci obania bez
rozdielu, i ke na zaiatku formovania
modernho ttu rozdiely medzi
obanmi, vyjadren aj zkonmi, pretr
vvali. Naprklad volebn prvo sa pri
znvalo iba obanom, ktor platili da
ne. Ostatnm nebolo volebn prvo
priznan. Takisto sa z asti na verej
nom ivote prostrednctvom volebnho
prva vyluovali urit skupiny i vrs
tvy obyvatestva poda etnicity, nbo
enskej prslunosti, farby pleti, poli
tickho presvedenia a inch kritri.
Prkladom s prva alebo neprva"
farebnho obyvatestva v Spojench
ttoch, kde afroameriania a aj latinoameriania ete v nedvnej minu
losti nemohli navtevova integrovan
koly, sedie na miestach vyhradench
vo verejnch dopravnch prostried
koch pre bielych alebo nadobda do
vlastnctva nehnutenosti v beloskch tvrtiach i navtevova akko
vek verejn zariadenia (WILSON,
275). Inm prkladom s nae domce
pomery pred vznikom esko-Slovenskej republiky, ke zkonn volebn
innos slovenskch aktivistov sa vylu
ovala alebo minimalizovala politick
mi opatreniami alebo trestala vzenm
(VOTRUBA, 419).

Je teda zrejm, e prvo me

upravi as obyvatestva na sprve
verejnch vec:
a) neobmedzene, veobecne, bez
ohadu na pohlavie, rasu, farbu
pleti, jazyk, vieru a nboen
stvo, politick i in zmanie,
nrodn alebo socilny pvod,
prslunos k nrodnosti alebo
etnickej skupine, majetok, rod
alebo in postavenie;

obyvateov, ktorch drite

lia moci oznaia naprklad
za nepriateov pracujceho
udu, nepriateov demokra
cie, alebo ktorm odopr
volebn prvo kvli tomu,
e s kresania, idia, mo
hamedni alebo hinduisti.
V podmienkach zastupiteskej de
mokracie je okrem definovania udu
rovnako dleit vyjasni otzku, kto
vykonva moc udu, ktor je zdrojom
vetkej ttnej moci? Vo vine de
mokratickch ttov sasnosti vy
konva ud svoju moc priamo iba
z asu na as, zriedka, s vnimkou
podmienok uplatnenia priamej de
mokracie najm vo vajiarsku. Na
zklade transportu moci zo zdroja
moci na reprezentantov moci vyko
nvaj moc udu ttne orgny, na
celottnej rovni vetky tri druhy
moci a osobitne parlament. V moder
nch podmienkach sa vlda udu
uskutouje nepriamo.

b) obmedzene, ak z asti na spr

ve verejnch vec vyluuje uri
t kategrie obyvatestva z ha
diska pvodu, pohlavia, jazyka,
majetku alebo politickho pre
svedenia. Vyluovanie asti
obyvatestva z asti na sprve
sa uskutouje aj prostrednc
tvom tzv. cenzov, ktor pvodne
oznaovali iba majetkov cenzus zaloen odhadom majetku
cenzorom a aj prihlsenm ma
jetku na odhad. Evidencia ma
jetku obanov vak plnila v sta
rovekom Rme nielen politick
ciele. K znmym limitom patr
i patril tie cenzus pobytu,
gramotnosti" a pod.

Pravidlo majority a o b m e d z e n
(limitovan) v i n a

Z hadiska miery asti obyvate

stva na sprve verejnch vec i u
priamo alebo vobou zstupcov pred
stavuj ud":
a) vetci volii bez obmedzenia,
b) as voliov, ktorch p l a t n
prvo s rovnakm obmedzuj
cim efektom definuje:
ba) pozitvne tm spsobom, e
volebn prvo sa priznva
naprklad iba muom, len
nositeom uritho politic
kho nzoru, len prslun
kom pracujceho udu,
vlune prslunkom uri
tej rasy, kmea alebo nro
da,
bb) negatvne tm cpsobom,
e volebn prvo sa prizn
va vetkm okrem asti
140

Demokraciu ako vldu udu cha

rakterizuje pravidlo viny, pravid
lo majority. Znamen, e rozhoduje
vina, vina hlasov pre urit al
ternatvu, pre urit nvrh. Pravidlo
viny sa uplatuje t a k pri vobch
zstupcov udu do zastupiteskho
zboru, ako aj pri hlasovan zastupi
teskho zboru, kde sa rozhodnutia
prijmaj vinou hlasov.
V prpade, ak sa na sprve verej
nch vec zastuj vetci obyvate
lia bez obmedzenia, je potrebn
z hadiska pravidla viny nevy
h n u t n e diferencova medzi vinou,
ktor rozhoduje:
a) bez akhokovek obmedzenia;
nim neobmedzen rozhodova
nie viny sa nazva tyraniou

viny n a d meninou spolo

nosti i tyraniou parlamentnej
viny n a d p a r l a m e n t n o u
meninou (opozciou) a je v roz
pore s poiadavkami demokra
cie; v rozpore s demokraciou je,
prirodzene, aj tyrania meniny,
b) s obmedzenm uplatnenm pra
vidla viny, ktor je limitova
n prvami jednotlivca a poli
tickej meniny (opozcie), ako aj
inch minoritnch nzorov,
zujmov (SARTORI 26).
V tejto svislosti sa vynra otz
ka, ktor koncepcia udu je vlastne
demokratick? i chpanie udu ako
neobmedzenej viny, alebo poatie
udu ako limitovanej viny, zabez
peujcej prva meniny i prva jed
notlivca a repektujcej aj in ne
vlastn nzory a zujmy?
Teria demokratickej formy vldy
jednoznane zastva nzor, e demo
kratick koncepciu udu predstavuje
vlune nie akkovek, ale len a len
limitovan vina, ie vina li
m i t o v a n (obmedzen) prvami
meniny a prvami jednotlivca. Ak
toti urit politick subjekt zska
neobmedzen (absoltnu) moc, me
sa etablova ako trval vaz. Ak je
to tak, potom demokracia nem de
mokratick budcnos a u v samom
zaiatku demokraciou prestva by;
demokratick budcnos demokra
cie toti zvis od zamenitenosti
vn za meniny a naopak menn
za viny. Detailnej pohad potom
uke, e vlastnm demokraticky
fungujcim princpom demokracie je
princp obmedzenej viny" (SAR
TORI, 27). Demokratickou je vi
na, k t o r je obmedzen prvami
meniny a jednotlivcov a ktor z ha
diska rozhodovania vedie stly dia
lg so skupinami, ktor reprezentu
j meninov nzory a zujmy
odlin od nzorov a zujmov vi
ny.
141

V modernej spolonosti predstavu

j poda Sartoriho ud v uom ch
pan volii a v zmysle konsenzu je u
dom obyvatestvo. ud pozostva
z viny plus meniny". Ak sa
z viny utvorenej hlasovanm utvo
r v nedemokratickch podmienkach
absoltna vina, neobmedzen pr
vami meniny a jednotlivca, potom je
vlastne as spolonosti degradovan
na ne-ud" (SARTORI, 35).

DEMOKRACIA AKO PRVNA

INTITCIA A J E J ZNAKY
Otzka
demokratickej/nedemo
kratickej formy vldy takisto ako
vina spoloenskch javov sa vy
znauje rozmanitmi strnkami vr
tane prvnej strnky. Demokracia
a jej jednotliv princpy s zvyajne
vyjadren v stave a zkonoch demo
kratickch ttov. Z tohto hadiska je
demokracia prvna intitcia.
stava a zkony ttu ustanovuj
zkladn prvne znaky demokracie
a dokonca v niektorch prpadoch de
klaruj tt za demokratick, pr
padne aj za prvny tt. Ak je prv
ny vznam uvedenej deklarcie, ako
aj prvneho zakotvenia znakov de
mokracie?
Po prv, prvnu vetu deklarujcu
demokratick tt je potrebn ta
a interpetovat' tak, e prslun tt
m by demokratickm ttom, e
vo vetkch oblastich mus postupova
v slade s prvnymi normami upravu
jcimi demokratick proces, priom
orgny verejnej moci ich musia vykla
da v demokratickom duchu stavy.
Uveden veta, ako vidie, vbec ne
znamen, e prslun tt je demo
kratickm ttom. Jej vznam spova
v tom, e takm tento tt m by.
Deklarcia, e urit tt je demo
kratickm ttom, pln v demokratic-

kom prostred aj aliu interpretan

funkciu najm vo vzahu k politickm
prvam obanov. Vznam politickch
prv sa konkretizuje prve ich zmys
lom, ktor je odvoden z poslania de
mokratickho zriadenia.
Po druh, stava, ako aj zkony
ttu, naprklad zkon o vobch,
o petinom prve, o referende alebo
in zkony zakotvuj zkladn zna
ky i princpy demokracie ako prv
nej intitcie. Medzi tm o stanovu
je stava a zkony a tm, o sa deje
v skutonom ivote, me by a z ha
diska znakov i princpov demokra
cie aj bva vek rozdiel. Pre demo
kratick pomery je vak dleit, aby
zkladn princpy demokracie oba
nia v stave a zkonoch prvne v
bec vyjadrili, zakotvili. Zakotvenie
aspo zkladnch princpov demo
kracie v zkonoch je u pokrokom.
Umouje, aby sa obania, vaka
p r v n e m u zakotveniu, dovolvali
ich prvnej zvznosti, aby brali
ttnych funkcionrov, radnkov
a inch pracovnkov ttnych intit
ci na stavnopolitick a prvnu zod
povednos.

c)

d)

e)

f)
P r i n c p y (znaky) d e m o k r a c i e
Platn prvo spravidla zakotvuje
nasledujce znaky demokracie, ktor
sa nazvaj aj prvnymi princpmi
demokracie a ktorm budeme alej
venova osobitn pozornos. Ide o tie
to znaky alebo prvne princpy de
mokracie:
a) demokracia je vlda udu, vl
da obanov na zklade rozho
dovania viny, obmedzenej
prvami meniny a jednotlivca
(princp obmedzenej viny);
b) obania maj prvo zasto
va sa na sprve verejnch vec
priamo alebo prostrednctvom
svojich reprezentantov, ast

nci sprvy verejnch vec

maj rovnak zkladn prva
a slobody, vrtane politickch
a obianskych prv. Nikoho nie
je mon vyli z asti na
sprve verejnch vec, ani z pr
stupu k volenm a inm funk
cim (princp veobecnej a rov
nej participcie);
platn
prvo
umouje
a ochrauje slobodn sa
politickch sl (politick plura
lizmus) pred vobami, v ase
konania volieb, bezprostredne
po vobch a medzi vobami,
v r m c i volebnho obdobia
stanovenho zkonom;
prvo zakotvuje ochranu vlast
nctva a rovnak zkonn ob
sah vlastnckeho prva vet
kch vlastnkov (ekonomick
pluralizmus), trhov ekonomi
ku a hospodrsku sa;
platn prvo umouje a ochra
uje konanie volieb v pravidel
nch lehotch na zklade veo
becnho, rovnho a priameho
volebnho prva, ktor sa vyko
nva tajnm hlasovanm (prin
cp slobodnch volieb);
prvo zabezpeuje vonkajiu
a vntorn kontrolu vykonva
nia verejnej moci reprezentant
mi moci (princp kontroly re
prezentcie moci);

VLDA UDU AKO VLDA

LIMITOVANEJ VINY
Prvo asti obanov na sprve ve
rejnch vec sa uskutouje:
a) volebnm prvom,
b) slobodnm prstupom k vole
nm a inm verejnm funk
cim,
c) petinm prvom,
d) referendom,
142

e) prvom na odpor,
f) inmi formami asti na spr
ve verejnch vec a stavnmi
i zkonnmi formami kontroly
ttnej moci, zabezpeenmi
o. i. slobodnm vyhadvanm
a renm informci.
Vlda udu, ktor je zdrojom vetkej ttnej moci, patr k stavnm
princpom demokracie. V demokracii
vldne pravidlo majority (viny).
Rozhodnutia sa prijmaj vinou
hlasov. Pravidlo majority vak v pod
mienkach demokracie m by stav
ne a zkonne limitovan prvami
meniny (minority), ako aj prvami
jednotlivcov. Z toho vyplva, e
demokracia je vlda udu, vlda
obanov na zklade rozhodovania
viny, limitovanej (obmedzenej)
prvami meniny a jednotlivca.
Z toho alej vyplva, e
a) nzor viny sa s cieom for
movania spoloenskho kon
senzu mus utvra prostred
nctvom dialgu (diskusie)
a hadania kompromisu s men
inou a meninami,
b) vina mus repektova stav
n a zkonn prva meniny,
ako aj prva a slobody jednotliv
cov,
c) menina a meniny maj prva
asti na kontrole ttnych
intitci, zaloench na upla
tovan pravidla majority.

Negatvne dsledky vldy

n e o b m e d z e n e j (nelimitovanej)
viny
Meninou sa v stredoeurpskom
kontexte spravidla rozumie nrod
nostn menina. Ide o vemi zke po
atie meniny. Meninou je akko
vek skupina obanov, ktor sleduje
in zujem ako vina, uznva in
hodnoty, ciele, prostriedky ich rea
143

lizcie a normy a m odlin po

litick i nboensk presvedenie,
pvod a pod. V podmienkach parla
mentnej demokracie predstavuj
meninu i meninov nzory najm
opozin politick strany, ktor vo
vzahu k parlamentnej vine plnia
funkciu parlamentnej opozcie.
V slade s teriou Rousseaua je
zdrojom vetkej moci ud. Lene ud
rovnako ako jednotlivec me zneu
va moc. U Aristoteles a neskr Machiavelli na analze historickch
udalost poukzali na prpady degra
dcie demokracie ako vldy udu na
tyraniu viny. J e d n u z jej foriem
reprezentuje vlda ulice a luzy, ktor
Polybios nazval ochlokraciou. Prve
demokracia sa me zvrhn na ochlokraciu (ROUSSEAU, III. X.).
Dominantn, nim neobmedzen
postavenie viny v podmienkach re
prezentatvnej (zastupiteskej) demo
kracie a negatvne dsledky, ktor
z toho vyplvaj, nazvali tvorcovia
americkej stavy, Tocqueville a in ty
raniou viny. Tvorcovia americkej
stavy
povaovali
za
najvie
riziko demokracie ako vldy udu pr
ve jej degradciu na vldu nelimitova
nej viny, ktor je tyraniou viny.
V ivote ttu a spolonosti mu
poda Madisona namiesto racionlnej
vahy zska priestor vne a emcie.
Vina si osvoj arogantn presve
denie, e jej nzor na urit vec je
sprvny, e jej pohad prevlda nad
akmkovek nzorom inch obanov.
Avak minorita m ma tie svoje pr
va a zujmy, vrtane vlastnctva,
osobnej slobody a spravodlivej prlei
tosti presvedi majoritu o podstate
svojho stanoviska (MADISON, 10).
Dobre usporiadan tt minimalizuje
strancke rozpory, ie rozpory medzi
rozmanitmi zujmami, vrtane roz
porov medzi vinou a meninou ale
bo meninami, ktor mu predstavo
va majetn a nemajetn, veritelia

a dlnci, pozemkov, obchodn, pe

an zujmy a pod. Zkladnou otz
kou v tejto svislosti je, ako zaisti
verejn blaho a osobn prva pred
ohrozenm stranckosti viny a z
rove zachova duch a formu udovej
vldy." Ako je mon tieto veci riei,
ukazuje aj FEDERALISTA . 10.
lohou demokratickch ttov je,
aby prostrednctvom stavy a tm aj
truktry moci zakotvili pravidlo
majority, avak sbene chrnili mi
noritn zujmy a individulne prva.
Monos vytvori stavn model mo
ci, ktor absoltne garantuje obian
sku slobodu a celkom vyli monos
tyranie viny, vyluuj nielen
skeptici a pesimisti, ale aj realisti.
Nebezpeenstvo nastolenia tyranie
viny vak treba minimalizova.
V leninskom chpan, ktor vldlo
v minulosti, sa demokracia vlune
identifikovala s vinou (boevici),
presnejie s diktatrou viny. Mi
noritn nzory a koncepcie, ktor
v demokracich na parlamentnej ale
bo komunlnej pde reprezentuje
opozcia a ktor s odlin od nzoru
viny, sa povaovali za nepriates
k pre tt. Prekonvanie existencie
nzorov odlinch od viny sa
rieilo nsilm, najm pomocou fyzic
kej likvidcie ich nositeov na zkla
de ttneho teroru.
Nim neobmedzen majorita pred
stavuje vemoc, ktor je vemi nebez
pen.
Tocqueville poaduje zruky proti
tyranii viny nielen v zmysle celo
ttnom, ale aj loklnom, komunl
nom.
Tyrania viny sa me uskuto
ova nielen ubovou, ale aj le
glne, pomocou prijmania zkonov
majoritou, ktor vznikaj bez akch
kovek zruk uplatnenia inch nzo
rov. Vina naprklad prijme v par
lamente alebo jeho vbore uznesenie
vinou hlasov, e o uritej otzke sa
144

nebude vbec kona rozprava (disku

sia), alebo uznesenie, e rozprava sa
kon, pretoe vsledok hlasovania je
vopred jasn. Aj na tchto prkladoch
vidie, e nim nelimitovan majori
ta v parlamente a jej vlda (kabinet)
disponuj hrozivejou silou ako nie
kdaj monarcha. K tomu Tocqueville
uvdza: Na rozdiel od viny, ktor
je vybaven prvom vydva zkony
a vykonva ich, neexistuje dokonca
ani absoltny monarcha, ktor by vo
svojich rukch integroval tok sily
spolonosti a prekonal kad odpor"
(TOCQUEVILLE, 1.193).
Pravidlo majority
a limitcia majority
Demokracia je zaloen na pravid
le majority. To znamen, e kad
rozhodnutie u v parlamentnej alebo
komunlnej politike vznik na zkla
de hlasovania viny. Vsledkom je
rozhodnutie, ktor zavzuje vet
kch, ktor odovzdali hlas za, aj
ktor hlasovali proti. V dleitch
otzkach je majorita kvalifikovan.
V inch je relatvna alebo nadpolo
vin (absoltna).
Majoritn pravidlo je v demokracii
vemi dleit. Ak by neexistovalo,
nebolo by mon realizova ttnu
moc a zabezpei chod spolonosti.
Na druhej strane mus demokra
tick systm zabezpei politick
sa politickch sl, ich pluralitu
a limitciu viny alebo limitciu
pravidla viny. Politick sa
predpoklad politick pluralizmus
(RMIK . V-l).
Politick sa zabezpeuje vme
nu majority a minoritu. Politick
sa sa neme sstreova iba na
predvolebn obdobie, ktor je znme
ako predvolebn kampa. Vzahuje
sa na cel funkn obdobie, na obdo
bie medzi vobami.

RMIK . V-l Politick sa a politick pluralizmus

Zkonn prava vetkch politickch prv a slobd a jej vklad a po

uvanie musia umoova a ochraova slobodn sa politickch sl
v demokratickej spolonosti."
I. 31 stavy Slovenskej republiky

Klasick zdvodnenie racionality

pravidla viny pochdza od J. A. de
Condorceta. Ten vychdzal z predpo
kladu, e kad jedinec niekedy m
a niekedy nem pravdu, ale astejie
rozhoduje sprvne. Z toho vyplva, e
pravdepodobnos, e vina bude vo
li sprvne, je via ako pravdepo
dobnos, e bude sprvne voli meni
na (KREJ, 14). Poda Krejho
zaauj tento zver dve slab mies
ta. Jednak pie na axime, e jedinec
m astejie pravdu ako nepravdu. o
s nzorom monarchu alebo aristokra
cie? (KREJ, 15). Inou slabinou je, e
v demokracii sa asto rozhoduje me
dzi niekokmi alternatvami. Krej
uvdza prklad hlasovania o 3 kandi
dtoch, ke neme vznikn nadpo
lovin, ale len relatvna vina.
Demokratick systm sa vyznau
je nielen tm, e jeho zkladnm
riadiacim pravidlom je majorita
a majoritn rozhodovanie, ale aj za
kotvenm garanci proti zneuitiu
pravidla majority. Antimajoritn pra
vidl vytvraj jednak garancie proti
tyranii viny a jednak zabezpeuj
priestor pre minoritn nzory a hod
noty tak v rmci ttnej moci, ako aj
v obianskej spolonosti. Demokratic
k truktra moci sa mus navye vy
tvra tak, aby dokzala zabezpei
prva obanov a eli pokusom o zne
uitie moci najm v kritickch obdo
biach ivota ttu, vo vnimonch
situcich. So zreteom na mon
zneuitie moci vinou mus s s
145

bene o systm, ktor sce vychdza

z momentlnych zujmov majority,
avak pritom cieavedome zabezpeu
je irie a trval zujmy celej spolo
nosti.
S cieom zamedzi majorite vy
vrti demokratick zklady ttu
i tradin hodnoty spolonosti
a vldnu neobmedzene nad ivo
tom, majetkom a slobodou obanov,
obsahuj stavy niektorch ttov
rozlin antimajoritn nstroje, ku
ktorm patr zloit postup a proce
dra pri revzii stavy, zakotvenie
nemenitenosti uritch hodnt,
proporcionalita pri vytvran rz
nych orgnov, v ktorej zasadaj tak
predstavitelia majority, ako aj opo
zcie a podobne.
Riziko tyranie viny pri repek
tovan suverenity udu minimalizuje
systm, ktor mono nazva intitu
cionlnym sprostredkovanm moci.
Jeho podstata spova v tom, e zdroj
moci (volii) je oddelen alebo o je to
ist, nie je intitucionlne priamo
napojen na reprezentantov moci.
Tento systm zaviedla do ivota mo
dernho ttu stava Spojench t
tov americkch a americk kontitucionalistika.
Model oddelenosti zdroja moci od
reprezentcie moci kladie draz na
nepriame voby, prpadne na spro
stredkovan vobu. Volii vytvraj
priamou vobou Snemovu reprezen
tantov (l. I od. 2). Pvodne aj lenovia
Sentu nadobdali mandty spro-

stredkovane, kee boli volen zkonodarnm zborom prslunho ttu

(i. I. od. 3). Poda Dodatku XVII. z r.
1913 v sasnosti vol lenov Sentu
obyvatestvo prslunho ttu. alej,
prezident nadobda prvo zastva
svoj rad na zklade nepriamej voby,
ktor vykonaj volitelia (i. II. od. 1),
take priame spojenie medzi repre
zentantom exekutvnej moci a obyvatestvom neexistuje.
truktra moci takto vyjadren
stavou je zaloen na mylienke, e
moc mus by oddelen od bezprostrednho vplyvu zdroja moci, voliov.
Snemova reprezentantov je inti
tciou, ktor je situovan blzko
k voliom. Jej lenov vol obyvatestvo priamo na dvojron obdobie.
elom pravidelne sa opakujcej
a priamej voby poslanocv je, aby
zbor reagoval na zujmy viny.
Pravda, stava stanovuje, e v Sne
movni reprezentantov nebude viac
ako jeden jej len na 30 000 obyvateov" (i. I. od. 2). Kad poslanec
zastupuje viu oblas populcie,
vaka omu sa neme vytvori zke
spojenie poslanca s miestnymi zuj
mami a ich predsadzovanm v parla
mente, namiesto zujmov celott
nych. lohou Sentu je kontrolova
a vyvaova Snemovu reprezentan
tov, ktor v dsledku astejej priamej voby jej lenov je viac priprave
n reagova na verejn mienku ako
by dokzal Sent.
Rozmanit metdy voby reprezen
tantov ttu, vrtane metdy ustanovovania sudcov, nevyluuj sce riziko, e vina zska vetku moc
a nastol pln kontrolu nad spolonosou, avak znemouj, aby k to
tlnej kontrole dospela rchlo a bez
mnohch problmov. Snemova re
prezentantov me kapitulova pred
majoritou vn, ale Sent, prezident
a justcia by neustupovali pred tyra
niou viny rovnakm tempom aj so
146

zreteom na procedurlne a technick

prekky. Fakt omekvania by isto
podstatne zredukoval pravdepodobnos transformcie rozdelenej moci
na koncentrovan moc a tm aj jej
zneuitie majoritou.

VEOBECN A ROVN
PARTICIPCIA
NA SPRVE VEREJNCH VEC
Veobecn a rovn participcia na
sprve verejnch vec spova v tom,
e stava a zkony ttu garantuj
veobecn, neobmedzen prvo rov
nej asti obanov na sprve verej
nch vec na zklade zkonom usta
novench:
a) foriem a postupov (spsob vy
konania referenda, iniciovanie
referenda obanmi, volebn
prvo a pod.),
b) obmedzen, ktor platia rovna
ko pre vetkch obanov bu
na zklade zkona (vek, prslunos k ozbrojenm silm, vkon trestu a in), alebo rozhod
nutia prslunho ttneho
orgnu, naprklad v prpade
spsobilosti (nespsobilosti) na
prvne kony,
c) rovnakch prv a povinnost
obanov, ktor sa zastuj na
sprve verejnch vec, zkazu
diskrimincie, ako aj ich vy
lenia z asti na sprve ve
rejnch vec a z prstupu k vo
lenm a inm funkcim.
Veobecnos asti na sprve ve
rejnch vec spova v tom, e sa na
nej zastuj vetci obania bez obmedzenia. Rovnos i rovnakos spo
va v tom, e prva a povinnosti
astnkov s rovnak, e vetci
obania spravujci veci verejn maj
rovnak politick aj obianske prva,
e nikto z astnkov na verejnej

sprve nie je diskriminovan alebo

vylen z p r s t u p u k volenm
a inm funkcim.
Demokratick systm zabezpeuje
stavou i zkonmi prvo obanov
zastova sa na sprve verejnch
vec priamo alebo prostrednctvom za
stpenia, reprezentcie moci a repre
zentantov moci. Priama as oba
nov na sprve sa zvykne nazva
priama demokracia alebo referendov
demokracia (SARTORI, 118). Uskuto
uje sa najm prostrednctvom celo
ttneho alebo miestneho hlasovania
o dleitch otzkach verejnho zuj
mu.
V podmienkach modernho ttu
sa ud zastuje na sprve verej
nch vec najm prostrednctvom nepriamej demokracie. as udu na
sprve sa realizuje prostrednctvom
reprezentantov udu v rmci zkono
darnej, vkonnej a sdnej moci. Nepriama demokracia sa nazva zastupitesk alebo aj reprezentatvna
demokracia. Jej vznam, funkciu
a charakter je potrebn vidie v s
vislosti s volebnou demokraciou alebo
irie v svislosti s prvnou regulciou volieb. Podstata reprezentatvnej
demokracie spova v tom, e ud vy
konva moc prostrednctvom repre
zentantov, ktor nadobudli prvo re
prezentcie zo zdroja moci na zklade
priamych alebo nepriamych volieb
alebo na zklade prva delegovanho
zdrojom moci na reprezentantov moci
kreova alich reprezentantov (zdroja) moci.
V uom chpan sa v nepriamej
demokracii ud zastuje na sprve
verejnch vec prostrednctvom vole
nch zastupiteskch orgnov s uni
verzlnou (parlament) alebo loklnou
psobnosou (miestne zastupitestv
rznych stupov). V irom chpan
sa v nepriamej demokracii ud zas
tuje na sprve verejnch vec nielen
prostrednctvom zkonodarnej moci
147

a verejnej moci miestnych parlamentov", ale aj prostrednctvom vkonnej a sdnej moci.

POLITICK PLURALIZMUS
Pluralizmus je opakom monizmu.
Monizmus je jeden nzor, jeden po
had na svet, vlune jedna filozofia,
jeden spsob rieenia problmov.
Pluralizmus oznauje nzorov roz
manitos, ktor vldne v slobodnej
spolonosti, rznos politickch, eko
nomickch, socilnych a inch pred
stv, spsobov rieenia problmov,
rozmanitos filozofickch, politic
kch, ekonomickch, socilnych
a inch koncepci. Pluralizmmus je
skutonm prejavom podstaty ivota
loveka v spolonosti. udia s nosi
temi rznych potrieb, zujmov a n
zorov. Spolonos charakterizuje rz
nos a nie jednotnos nzorov lenov
spolonosti. Existencia toho istho
nzoru na rieenie verejnch otzok
je neprirodzen a spravidla je vsled
kom politickej manipulcie a koncen
trcie ttnej moci a jej zneuvania.
Pluralizmus sa prejavuje v rznych
oblastiach spoloenskho ivota.V kul
tre, ekonomike, ako aj v rozmanitos
ti politickej filozofie i ideolgie.
V irom zmysle sa pod politickm
pluralizmom rozumie mnohos poli
tickch ideolgi a na ich zklade
mnohos, pluralita a slobodn sa
politickch programov, ktorch kone
nm cieom je presadi urit spolo
ensk ciele, ako aj konkrtne spsoby
ich realizcie, a ktor reprezentuj
a vo verejnom ivote presadzuj rzne
politick subjekty (sily), najm poli
tick strany.
V uom zmysle slova sa politic
km pluralizmom rozumie mnohos
politickch subjektov (politickch
strn) a odlinos ich programov,

z ktorch si oban na zklade slobod

nej sae politickch sl a ich prog
ramov vyber ako voli ten, ktor po
vauje z hadiska vlastnch zujmov
a potrieb a prpadne i zujmov uej
alebo irej komunity, v ktorej ije,
za najlep.
Politick pluralizmus je prvna
intitcia, kee je zakotven a ga
rantovan v demokratickch ttoch
stavou a zkonmi. V demokratickej
spolonosti m ma kad prvo slo
bodne vyjadri svoj nzor a slobodne
sa zdruova v spolkoch, spolonos
tiach i zdrueniach, zaklada poli
tick strany a v slobodnej sai po
litickch sl sa uchdza o priaze
obana a volia.
Podstatou politickho pluralizmu
ako prvnej intitcie je:
a) sloboda prejavu a sloboda zdru
ovania obanov v politickch
stranch, hnutiach a inch
spolkoch, zdrueniach a spolo
nostiach na zklade rznych
politickch ideolgi a politic
kch programov,
b) na zklade slobody prejavu
a zdruovania existencia sku
tonej plurality politickch
subjektov a pluralita ich poli
tickch programov,
c) stla a urit, na prve zaloe
n slobodn sa politickch
subjektov (sl), ktor je slobod
nou saou politickch prog
ramov, ev. politickch koncep
ci.
Politick pluralizumus si v demo
kratickej spolonosti vyaduje in
n prvne garancie. Ich lohou na
prklad je, aby zabrnili vldnucej
politickej strane zneuva svoje po
stavenie a poruova zsady slobod
nej sae politickch sl s cieom za
bezpei si vazsvo v budcich
vobch.
Pluralismus je rozmanitos. Z roz
manitosti a sae politickch sl ne
148

vyhnutne vznikaj konflikty. Spsob

rieenia konfliktov upravuje najm
prvo, a to tak, aby slobodn sa
politickch sl nezanikla vazstvom
jednej politickej sily nad jej politic
kmi spermi najm vo vobch.
Slobodn sa sa mus uskutoo
va na zklade pravidiel, najm
prvnych noriem a ich striktnho re
pektovania a mus sa uskutoova
permanentne. To znamen, e slo
bodn sa politickch sl m ma
v spolonosti svoje trval miesto,
stlos a uritos, pokia ide o pra
vidl regulujce sa nielen pred
vobami, ale aj v ase konania vo
lieb, bezprostredne po vobch a me
dzi vobami, ie v rmci celho
volebnho obdobia stanovenho
zkonom. Slobodn sa mus pre
bieha bez prestvky a na zklade
prvom stanovench podmienok
a medzi pluralitnmi politickmi si
lami (subjektmi). Pravidl trvalej
a uritej politickej sae politickch
sl upravuje najm stava, volebn
zkony, rokovac poriadok parla
mentu a jeho vborov, ako aj in z
kony.
Pluralizmus a slobodn sa poli
tickch sl predpoklad aj repekto
vanie politickch noriem, ktor s
sasou politickej kultry spolo
nosti, v ktorej m dleit miesto
pravidlo dialgu, diskusie a stav
nho i zkonnho rieenia konfliktov.
Rieenie konfliktov, ktor vzni
kaj pri slobodnej sai politickch
sl, m smerova ku konsenzu a poli
tickej stabilite ttu. V demokratic
kch podmienkach je konsenszus
a politick stabilita vdy vsledkom
dialgu a zabezpeenia rovnakch
anc a rovnch zkonnch podmie
nok sae pre vetky politick sily.
Princp politickho pluralizmu vylu
uje nastolenie politickej stability
a pokoja" monopolizciou politickej
moci jednou politickou silou.

EKONOMICKY PLURALIZMUS
Demokracia si vyaduje nielen po
litick, ale aj ekonomick pluralitu.
Nielen rozmanitos politickch alter
natv, ale aj rozmanitos v oblasti
vlastnctva.
Pluralizmus v ekonomike sa preja
vuje pluralitou vlastnkov, pluralitou
foriem vlastnctva a slobodnou hos
podrskou saou na ekonomickom
trhu. Ekonomick pluralizmus je
z formlneho hadiska takmer iden
tick s politickm pluralizmom. ia
da si pluralitu vlastnckych subjek
tov, pluralitu foriem vlastnctva a ich
prvnu rovnos a slobodn hospodr
sku sa v trhovej ekonomike. Cen
trlne riaden spolonosti ne s za
loen nielene na politickej, ale ani
na ekonomickej pluralite. Ekonomic
k ivot sa spravuje z centra.
Ekonomick pluralizmus vyjadru
je v ekonomickej rovine v zsade to
ist o politick pluralizmus v rovine
verejnho prva. Ak je politick plu
ralizmus poprenm jednej politickej
sily, takisto je ekonomick pluraliz
mus poprenm jednho vlastnka
a centrlneho organizovana ekono
mickho ivota ttom.

DEMOKRATICK VOBY
A VOLEBN PRVO
Obania maj prvo zastova
sa na sprve verejnch vec priamo
alebo prostrednctvom svojich repre
zentantov. Priama as obanov na
sprve ttu sa nazva priama de
mokracia. Priame mocensk rozho
dovanie obanov v oblasti zkonodar
stva, vkonnej moci i sdnictva je
znme hlavne na grckom prklade.
Priama demokracia sa vak uplatu
je aj v modernom tte, a to predo
vetkm prostrednctvom referenda.
149

Referendum, i u celottne alebo

loklne, je hlasovanm obanov, vo
liov o dleitej verejnej otzke.
Pri priamej demokracii ud ako
zdroj ttnej moci priamo uplatuje
moc, aby rozhodol o uritej otzke.
Na rozdiel od toho pri nepriamej de
mokracii ud rozhoduje prostrednc
tvom svojich reprezentantov. Predpo
kladom nepriamej, reprezentatvnej
demokracie teda je, aby sa uskuto
nil transport moci od zdroja moci na
reprezentantov moci. Transport moci
sa v demokratickch ttoch uskuto
uje v demokratickch vobch a na
zklade demokratickho volebnho
prva.
Demokratick voby a demokratic
k volebn prvo sa vyznauje najm
tm, e sa vol na zklade pravidiel
stanovench stavou a zkonmi, kto
r upravuj prva a povinnosti poli
tickch subjektov, ttnych orgnov,
voliov, kandidtov, masmdi a pod.:
a) pred konanm volieb (politick
pluralizmus, monos formulo
va a predstavi politick - vo
lebn program),
b) poas volieb (monos vberu
politickho volebnho progra
mu, rovnos, veobecnos voleb
nho prva, tajn hlasovanie
a vazstvo programu, ktor
zskal najviac hlasov),
c) po vobch ( zistenie vsledkov
volieb a ich zverejnenie na z
klade prijatch pravidiel, re
pektovanie vsledkov volieb
dritemi moci, transformcia
moci z doterajch na nast
vajcich driteov moci poda
vsledkov volieb),
d) medzi vobami (realizcia poli
tickch - volebnch programov,
politick pluralizmus, demo
kratick metdy vldnutia
a rozhodovania reprezentantov
moci).
Demokratick voby a demokratic-

k volebn prvo nie je mon, ako

vidie, redukova iba na samotn v
kon volebnho prva.
Demokratick volebn prvo cha
rakterizuj najm tieto zsady
(KREJ, 19):
a) voby sa organizuj, vol sa
a vsledky volieb sa zisuj,
zverejuj a overuj na zklade
veobecne zvznch pravidiel,
o ktorch rozhodli volii priamo
alebo prostrednctvom repre
zentantov moci, vrtane pravi
diel financovania politickch
strn a predvolebnej kampane,
b) kontrola dodriavania pravi
diel pred konanm volieb, poas
volieb, po vobch a medzi vo
bami,
c) slobodn rozhodnutie o kandi
datre poda tchto pravidiel,
d) slobodn sa kandidtov
a ich programov,
e) slobodn prstup voliov k al
ternatvnym informcim, k al
ternatvnym programom,
f) pravideln opakovanie volieb,
periodicita,
g) veobecnos volebnho prva,
h) rovnos hlasov voliov,
i) tajnos volieb,
j) kontrola vkonu funkcie zo
strany voliov,
k) repektovanie vsledkov volieb
vetkmi obanmi, ttnymi
orgnmi, politickmi stranami,
kandidtmi a pod.
1) monos overenia a zruenia
vsledkov volieb a opakovania
volieb v prpade, ak sa vsled
ky volieb dosiahli poruenm
veobecne zvznch pravidiel.
Mandt a koncepcie
reprezentcie udu
V demokratickch vobch doch
dza k transportu moci zo zdroja moci
150

na reprezentantov moci. Reprezen

tantovi moci tm vznik prvo vyko
nva prslun funkciu, osobitne
funkciu lena zastupiteskho zboru.
Reprezentant moci nadobda na z
klade vsledkov volieb mandt.
V reprezentcii moci sa pri vzniku
parlamentarizmu uplatovala trad
cia skromnho prva. Verejnoprv
ny mandt sa spoiatku chpal ako
mandtny vzah poda skromnho
prva. Zastpen v om vydva za
stupujcemu splnomocnenie, povere
nie vykona stanoven innos a z
stupca mus da vkaz z vsledkov
tejto innosti. To viedlo k vzniku im
peratvneho mandtu.
Existuj rzne koncepcie mandtu
tak z hadiska jeho rozsahu, ako aj
definovania mandtu, pri ktorom sa
kladie do popredia bu povinnos,
alebo prvo vykonva splnomocne
nie, poverenie zaloen vobou.
Poznme dve koncepcie reprezen
tcie udu, ktor sa prejavuj v dvoch
druhoch mandtov. Ide o:
a) imperatvny, viazan mandt,
b) reprezentatvny, von man
dt.
Imperatvny mandt sa uplatoval
najm v minulosti. Vychdza z rousseauovskej predstavy, e poslanec vo
liov len zastupuje, take je viazan
ich vou. Ak vu voliov nerepek
tuje, maj volii prvo poslanca z je
ho funkcie odvola aj pred skonenm
funknho obdobia. iToto chpanie
mandtu znamen, e na poslanca
a jeho mandt prenesol ud doasne
len nektor prva (KREJI, 22). Im
peratvny mandt sa spravidla spja
bu s prvom voliov, alebo s prvom
politickej strany odvola poslanca, ak
nepln jej pokyny. Monos odvolania
poslanca, ak odmietol plni pokyny
svojej strany, upravovalo zkonodar
stvo predmnchovskej esko-Slovenskej republiky.
Reprezentatvny mandt je zaloen

naopak na predstave, e poslanec re

prezentuje vetkch voliov, ud a nie
iba voliov prslunho obvodu, mesta
alebo voliov, ktor odovzdali svoj hlas
programu uritej politickej strany. Re
prezentatvny mandt zabezpeuje ne
zvislos poslanca, vyluuje jeho pria
mu zopovednos asti voliom alebo
politickej strane a umouje mu vyko
nva mandt osobne poda vlastnho
svedomia a presvedenia. Poslanci s
zstupcami vetkch obanov.
Podstata reprezentcie zdroja mo
ci reprezentantmi, dritemi moci aj
so zreteom na reprezentatvny man
dt je o. i. v tom, e
a) parlament reprezentuje vo
liov, ud,
b) zodpovednos parlamentu volistvu sa uskutouje po sko
nen volebnho (funknho)
obdobia.
Zdvodovanie imperatvneho ale
bo reprezentatvneho mandtu nie je
rovnak. Pri presadzovan reprezen
tatvneho mandtu sa mono stretn
nielen s konzervatvnou, liberlnou,
ale aj socialistickou interpretciou.
Naprklad poda klasickej konzerva
tvnej predstavy je lohou poslancov,
aby presadzovali zujem voliov,
avak rozhodovanie o tom, o je zuj
mom volia, je vecou reprezentanta
moci a nie volia.
Argumentuje sa, e podstata veci
tkvie v tom, i moc sli zujmom u
d a nie v tom, i a nakoko udia
priamo ovplyvuj obsah funkci mo
ci. Verejnos nie je synonymom do
asnej majority. Ak by bola, potom
i dav je verejnosou. Takto monos
predstavitelia klasickej koncepcie
odmietaj.
Predstavitelia klasickej konzerva
tvnej koncepcie tvrdia, e verejnos
nie je spsobil politikom poveda, o
by mali v ich politickej innosti pre
sadzova. Argumentuj tie, e poli
tika roben ako odpove na verejn
151

tlak je takmer vdy zlou politikou.

Poda klasickej koncepcie sa pra
vidlo majority repektuje tm, e oby
vatelia (volii) prostrednictvom opa
kujcich sa volieb vyjadria svoj postoj
k reprezentantom moci a k realizcii
ich politickho programu. Hlas volia
je sankcia, ktor motivuje reprezen
tantov moci sli skr verejnosti ako
sledova vlastn zujem.
Sasn predstavy o innejom
uplatnen princpu majority poadu
j presun prvomoc z celottnej
rovne na loklnu, kde sa prleitos
priameho vplyvu obanov na politiku
zvyuje. Cieom je participan de
mokracia. Posilnenie majoritnho
princpu sa had aj vo vstavbe sil
nch politickch strn, osobitne vo
vytvran systmu dvoch politickch
strn a ich programov, medzi ktor
mi maj volii monos rozhodova
a tak presadi svoj zujem priamo
v oblasti uplatovania moci.
Volebn systmy
Organizcia volieb, vkon subjek
tvneho volebnho prva na zklade
objektvneho volebnho prva, ako aj
zisovanie a zverejovanie vsledkov
volieb, vrtane spsobu rozdelenia
mandtov a volebnej geometrie i vo
lebnej aritmetiky a pod. sa realizuje
v rmci rozmanitch volebnch sys
tmov, ktor zvyajne svisia so sys
tmom politickch strn v prslu
nom tte. Poznme tieto volebn
systmy:
a) vinov,
b) pomern,
c) kombinovan.
Vinov volebn systm sa vysky
tuje najm v ttoch so systmom
dvoch politickch strn. Pomern sys
tm, systm pomernho zastpenia
nachdzame najm v ttoch so syst
mom viacerch politickch strn.

Kombinovan systm, v ktorom sa

uplatuj prvky vinovho systmu
v rmci pomernho systmu a naopak
sa vyskytuj v oboch systmoch.
Podstata vinovho volebnho
systmu spova v tom, e mandt
nadobda kandidt, ktor zskal naj
viac hlasov, priom v tte sa vytvor
len toko volebnch obvodov, koko je
mandtov. Volebn obvody s v po
rovnan s volebnmi obvodmi pomer
nho systmu menie.
Vinov systm sa diferencuje
poda viny potrebnej na zvolenie
a zskanie mandtu, ako aj potom
skrutni. Pouva sa najm relatvna
a absoltna vina, iba vnimone
kvalifikovan vina. Pri uren
pravidla, e na zvolenie postauje re
latvna vina, sa uskutouje iba
jedno skrutnium. Pri uren pravid
la absoltnej viny sa vyskytuj
dve skrutnia. Pri prvom sa vyaduje
absoltna vina. Do druhho kola,
skrutnia postupuj dvaja kandidti,
ktor zskali najviac hlasov; zvolen
je ten, ktor zska absoltnu alebo
relatvnu vinu hlasov.
Systm pomernho zastpenia od
zrkaduje celkom relne, skuton
rozloenie, proporcionalitu politic
kch sl v prslunom tte. Podporu
je aj vznik a trvanie malch politic
kch strn. Tm umouje, aby
v parlamente boli zastpen meni
nov politick alternatvy. Podstata
systmu pomernho zastpenia
tkvie aj v tom, e mandty sa rozde
uj poda pomeru hlasov, ktor zs
kali jednotliv volebn programy
a ich reprezentanti.
Systm pomernho zastpenia
v demokratickom prostred tie umo
uje vldu limitovanej viny. Ide
o to, e tak vina, ako aj menina
zastupuj v parlamente ud a jeho
suverenitu. Ak by menina nezastu
povala ud, potom by vldlo pravidlo,
e ten, kto nezskal vinu hlasov

vo vobch, neme zska mandt.

Ak menina (opozin strany) dispo
nuje meninou mandtov, neme sa
ich mandt uplatova iba pri hlaso
van, ale sa mus naplni v celej in
nosti parlamentu alebo inho zboru.
Opan postup vedie k popretiu prin
cpov demokracie: Ak vina nad
mieru vyuva svoje prvo, systm
ako tak prestva fungova ako demokracia."(SARTORI, 35).
Sasou systmu pomernho za
stpenia je aj tzv. uzavieracia klau
zula. Len politick strany, ktor vo
vobch zskali viac ako 5% alebo 3%,
prpadne in podiel odovzdanch
hlasov, sa zastuj na rozdeovan
mandtov a maj zastpenie v par
lamente.
Jednotliv volebn systmy umo
uj, aby volii vstupovali priamo
do vberu kandidtov alebo im odo
vzdvali preferenn hlasy.
Okrem vinovho systmu a sys
tmu pomernho zastpenia sa upla
tuj aj kombinovan volebn syst
my, v ktorch nachdzaj uplatnenie
prvky oboch systmov.
Kombinov systm sa naprklad
aplikuje v Spolkovej republike Ne
mecko. Voli disponuje 2 lilasmi. Je
den uplatn v obvode, vytvorenom na
vinovom princpe, km druh hlas
odovzd v rmci systmu pomernho
zastpena. Polovica platnch mand
tov sa obsadzuje z vinovch" obvo
dov. Druh polovica sa obsadzuje
z pomernch" obvodov, ktor s toto
n s krajinami a slobodnmi mesta
mi.

KONTROLA REPREZENTCIE
MOCI (DRITEOV MOCI)
ZDROJOM MOCI
Kontrola reprezentcie moci zdro
jom moci sa za podmienok reprezen-

152

tatvneho mandtu uskutouje na

konci funknho obdobia. Sankciou
voliov je odmietnutie volebnho prog
ramu, politickej alternatvy, ktor vy
konvala do volieb mandt. Kontrola
driteov moci len a len na konci ich
funknho obdobia by bola v rozpore
s princpmi demokracie. Demokracia
si vyaduje stlu kontrolu diteov
moci obianskou spolonosou, voli
mi, udom, a to najm nad spsobom
vykonvania moci, aby sa zabrnilo
zneuvaniu moci a jej koncentrcii,
ako aj svojvonmu nakladaniu s ve
rejnmi financiami. Stla kontrola
nad vykonvanm moci a verejnmi
financiami je o to dleitejia, e ka
d moc m tendenciu k zneuvaniu,
ku koncentrcii a vstavbe absoltnej
moci nad spolonosou, ttom, love
kom a obanom.
Jednotliv, zkonom stanoven
prostriedky kontroly sa stan disfunkn, podobne ako vo Weimarskej re
publike, ak v spolonosti nevldne at
mosfra demokracie, duch koopercie,
diskusie (dialgu), tolerancie, slu
nosti, spravodlivosti a solidarity. V ce
lom kontrolnom systme dochdza
potom k zlyhaniu, a to aj v prpade de
by moci, ak vetku moc vykonvaj
predstavitelia tej istej politickej alter
natvy, toho istho politickho nzoru.
Tm deba moci degeneruje na rozde
lenie funkci a vhod na spsob spolilneho systmu.
Metdy a prostriedky kontroly
driteov moci s v podstate toton
s prostriedkami ochrany slobody spo
lonosou a ttom (I. kapitola).
K najvznamnejm nstrojom kon
troly patria masmdi a sloboda tlae
(RMIK . V-2). Judikatra Eurp
skeho sdu pre udsk prva k l.
10 Dohovoru o ochrane udskch prv
naprklad poukzala na tieto skuto
nosti a poiadavky (APEK, 76):
a) Sloboda prejavu chrnen ln
kom 10 plat pre vojakov rovna153

ko ako pre ostatn osoby

pod jurisdikciou zmluvnch
ttov (Rozsudok vo veci Engel
a in/1976).
b) Sloboda prejavu je jednm
z hlavnch zkladov demokra
tickej spolonosti; s obmedze
nm vyplvajcim z lnku
10 ods. 2 sa vzahuje nielen na
informcie" alebo mylienky",
ktor sa prijmaj priaznivo
alebo ktor sa povauj za ne
kodn alebo sa k nim zaujma
ahostajn postoj, ale aj na ta
k, ktor uraj, okuj i
znepokojuj. Sloboda prejavu,
tak ako je vymedzen v lnku
10, podlieha r a d u vnimiek,
ktor je potrebn vyklada z
en a nevyhnutnos kadho
obmedzenia sa mus presvedi
vo preukza (Rozsudok vo veci
Sunday Times/1978).
c) Sloboda prejavu je jednm zp
zkladov demokratickej spolo
nosti, a to najm pokia ide
o slobodu politickej a verejnej
diskusie. M osobitn vznam
pre slobodn tla, ktor m le
gitmny zujem na podvan
sprv a na upozorovanie ve
rejnosti na nedostatky v in
nosti ttnych orgnov vrtane
prpadnej nezkonnej innosti.
Tla m prvo tieto informcie
a nzory ri a verejnos m
prvo ich slobodne vyhadva
a prijma. (Rozsudok vo veci
Sunday Times/1978).
d) innos ttnych funkcionrov
a zamestnancov sa mus podro
bi trvalej kontrole a debate
a mus by otvoren kritike
(Rozsudok vo veci Barford/1989).
e) Aj ke tla nesmie prekroi
pevne stanoven hranice, naj
m ochranu cti tretch osb, m
napriek tomu prvo ri infor
mcie a mylienky verejnho

RMIK . V-2 Kontrola moci prostrednctvom slobody prejavu

zujmu. S jej funkciou roziro

va informcie sa spja prvo
verejnosti ich prijma. Ak by
to bolo inak, nemohla by tla

154

hra dleit lohu verejnho

strcu, public watchdog"
(Rozsudok vo veci Observer
a Guardian/1991).

VI. KAPITOLA

LITERATRA: ELANDER, L: Rozbor vzahu mezi stredn vldou

a mstn sprvou v rznch systmech: pojmov rmec a nkter prklady.
Prvnik 9-10, 1991. HAMILTON, A. - MADISON, J. - JAY, J.: Listy Federa
listu. Olomouc 1994. HENDRYCH, D.: Sprvni prvo - obecn st. Praha
1994. JELLINEK, J.: Veobecn sttovda. Praha 1906. KALOUSEK, V.:
Statn zem. SVP IV. Brno 1938. KELSEN, H.: Zklady obecn terie statn.
Brno 1926. KLIMKO, J.: Vvoj zemia Slovenska a utvranie jeho hranc.
Bratislava 1980. KRESK, P: Porovnvacie ttne prvo. stavn systmy
demokratickch ttov sveta. Bratislava 1993. MAL, K. - SIVK, F.: Dejiny
ttu a prva v eskoslovensku I. diel. 1989. MATJKA, J.: Korporace verej
noprvni. In: SVP II. Brno 1932. MAURER, H.: Allgemeines Verwaltungsrecht. Mnchen 1992. MERKL, A.: Obecn prvo sprvni. Praha-Brno 1932.
NEUBAUER, Z.: Pojem sttnho zem. Praha 1933. NEUBAUER, Z.: Stto
vda a theorie politiky. Praha 1947. NESTUPN, L. (kol.): Evropsk spoleenstv. Praha 1992. Parlamenty a evropsk integrace. Zpsoby prce, kompetence, prstupy. Intitt fr Europische Politik. Bonn 1994. PEROUTKA,
E.: Budovan ttu. I.-IV. Praha 1991. POSLUCH, M. - CIBUKA, .: ttne
prvo Slovenskej republiky. Bratislava 1994. PRCHA, P. - SCHELLE, K:
Zklady mstn sprvy. Brno 1995. Sbrka nlezu a usnesen. stavn soud
esk republiky. Svazek 1. I. dl. Praha 1994. Sbrka usnesen a nlezu.
stavn soud SFR 1992. Brno 1992. KULTTY, P: Verejn sprva a sprv
ne prvo. Bratislava 1995. WEYR, R: stava eskoslovensk republiky. In:
eskoslovensk vlastiveda. V. tt. Praha 1931. WEYR, R: eskoslovensk
prvo stavn. Praha 1937.

POATIE
TTNEHO ZRIADENIA
ttne zriadenie je v porad dru
hm komponentom formy ttu. Po
jem ttne zriadenie vyjadruje zemnoorganizan lenenie ttu na
zklade prvom stanovench vza
hov medzi ttom ako celkom a jeho
zemnmi asami. Vzahy medzi
ttom ako celkom s zaloen bu
na nedelitenej, jednotnej suverenite
ttu, alebo naopak na delenej suve
renite medzi strednmi orgnmi
ttu a orgnmi zemnch celkov
ttu.
155

Jednotliv tty sa medzi sebou od

liuj nielen z hadiska formy vldy,
ale aj z hadiska ttneho zriadenia,
osobitne potom a vekosou zem
nch jednotiek, charakterom vzahov
zemnch jednotiek k strednm or
gnom ttu a rozsahom prvomoci
a kompetencie zemnch jednotiek
a strednch orgnov ttu.
ttne zriadenie takisto ako forma
vldy je prvna intitcia zvzne
ustanoven prvnym systmom t
tu. ttne zriadenie upravuje najm
stava a zkony ttu a v niektorch
prpadoch aj medzinrodn zmluva.
ttne zriadenie je otzkou zem-

neho delenia, lenenia ttu. tty

sa vntorne lenia na administratvno-teritorilne asti, ev. samosprv
ne asti a prpadne aj ttoprvne"
a medzinrodnoprvne" asti.
Poda vzahov medzi ttom ako
celkom a jeho zemnmi jednotkami,
asami delme tty na:
a) jednotn (unitrne) tty,
b) zloen tty,
c) zvzy ttov.
Najznmejm zstupcom zloe
nch ttov s federatvne (spolkov)
tty, take v literatre sa v niekto
rch prpadoch tty delia priamo na
unitrne a federatvne (spolkov). Internacionalistika vychdza z delenia
ttov na jednotn (unitrne) a zlo
en, kee nielen unitrne tty,
ale aj zloen tty reprezentovan
naprklad federciami vystupuj
v zmysle medzinrodnho prva
a medzinrodnoprvnej subjektivity
ako jednotn tty.

Jednotn (unitrny) tt
Jednotn tt sa vyznauje najm:
a) jednotnou sstavou najvych
orgnov ttu, jednou stavou,
jednotnou sstavou ttnych
symbolov a pod.,
b) neexistenciou zemnch jedno
tiek na teritriu ttu, ktor
disponuj samostatnosou na
zklade sebaurovacieho pr
va, prpadne na zklade inho
princpu.
Prvomoc orgnov jednotnho t
tu je delegovan, odvoden z nedelenej" suverenity ttu ako celku, pr
padne vychdza z medzinrodnej
zmluvy. Prkladom s medzittne
reginy.
Jednotn tty sa spravidla delia
na
a) centralizovan,
b) decentralizovan.
156

Decentralizovan tty
Miera decentralizcie ttnej moci
v decentralizovanch ttoch je roz
manit; vyjadruje mieru vertiklnej
deby moci v tte. Miera decentra
lizcie je determinovan aj koncepci
ou delegcie moci, toti i tt je obec
obc a vznik zdola delegciou, ktor
vychdza od obana a obce, alebo na
opak i prvomoc a kompetencia or
gnov obc a vych zemnch jed
notiek vznik na zklade delegcie
zhora, ktor vychdza z strednch
orgnov.
Decentralizovan jednotn tty
charakterizuj najm tieto znaky:
a) Prvomoc a kompetencia miest
nych samosprvnych orgnov
vznik na zklade stavnej
a zkonnej delegcie prvomoci
a kompetencie strednch or
gnov; vyskytuj sa vak aj in
nzory o pvode prvomoci
a kompetencie orgnov zem
nej samosprvy.
b) Pri realizcii svojej psobnosti
postupuj miestne orgny sa
mostatne.
c) Krecia miestnych orgnov,
orgnov miestnej samosprvy
sa uskutouje nezvisle od
strednch orgnov (krean
nezvislos).
d) V rmci delegovanej prvomoci
a kompetencie neexistuj me
dzi strednmi a miestnymi or
gnmi vzahy nadriadenosti
a podriadenosti; miestne org
ny s v delegovanej" oblasti
viazan len stavou a zkonmi,
V podmienkach decentralizova
nho ttu stredn orgny:
a) reguluj postavenie miestnych
orgnov stavou a zkonmi,
b) kontroluj slad miestnych
normatvnych prvnych aktov
s normatvnymi aktami stred
nch orgnov, ich slad so z-

komi a stavou; miestne org

ny s oprvnen iniciova pre
skmanie zkonnosti i stav
nosti postupu strednch
orgnov, ktorm zruili norma
tvny akt miestnych orgnov,
c) v stanovenom rozsahu vykon
vaj finann kontrolu.
Autonmia
Sasou decentralizovanho, ale
v niektorch prpadoch aj centralizo
vanho ttu je autonmia. Autonm
ne tvary sa v sasnosti vyskytuj
v Rusku, Izraeli, Taliansku (Jun Tirolsko) a v inch ttoch. Existuje nie
koko druhov autonmie, naprklad
politick autonmia, kultrna auto
nmia a pod. Jednotliv druhy auto
nmie vytvra miera, rozsah delego
vanej prvomoci a kompetenci, ktor
uplatuj na zklade zkona, prpad
ne tattu o autonmii orgny auto
nmie, ktormi s v prpade silnej"
autonmie parlament, kabinet"
a prpadne aj sdnictvo, polcia a in
orgny a organizcie. Naprklad
v Junom Tirolsk, v ktorom stle
existuje latentn etnick konflikt, dis
ponuj orgny autonmie tak primr
nymi, ako aj sekundrnymi prvomo
cami a kompetenciami (financie,
zdravotnctvo). Autonmny (krajin
sk) parlament prijma zkony v ob
lasti regionlneho plnovania, kult
ry, cestovnho ruchu a pod. Vetky
prijat zkony si vyaduj shlas
strednch orgnov ttu. V prpade
vetovania zkonov strednmi orgn
mi rozhoduje stavn sd.

Centralizovan tty
Aj v centralizovanch ttoch sa
vytvra zemnoorganizan lenenie
ttu, s ktorm je nevyhnutne spoje
157

n existencia strednch a miest

nych orgnov ttu. Podstatn roz
diel je v prvomoci a kompetencii
miestnych orgnov. stredn orgny
v centralizovanom tte:
a) ustanovuj vymenovanm funk
cionrov miestnych orgnov,
b) maj prvo zasahova do in
nosti a rozhodovania miestnych
orgnov a zruova a meni roz
hodnutia miestnych orgnov,
c) reguluj innos miestnych or
gnov tak veobecne zvzn
mi prvnymi predpismi, ale aj
organizanmi aktmi.
Zloen tt
Zloen tt sa vyskytuje najm
vo forme:
a) federcie,
b) relnej nie,
c) modernej nie.
Zloen tt v porovnan s jednot
nm ttom sa spravidla vyznauje:
a) dvojitou sstavou najvych
orgnov ttu, viac ako jednou
stavou, dvojitou sstavou
ttnych symbolov a pod.,
b) existenciou dvoch a viacerch
ttov na ttnom teritriu, kto
r disponuj samostatnosou na
zklade sebaurovacieho prva,
prpadne na zklade inho prin
cpu,
c) spolonm prvnym dokumen
tom, ktorm je v prpade feder
cie stava alebo in dokument,
naprklad zmluva alebo niekoko
prvnych dokumentov s funkci
ou zmluvy, stavy a pod.,
d) dvojkomorovm parlamentom,
osobitne v prpade federcie,
v ktorom sa jedna z komr vytv
ra zo zstupcov lenskch ttov,
e) rozdelenm prvomoci a kom
petencie medzi orgny zloe
nho ttu a lensk tty.

Federcia je v sasnosti najas

tejou formou zloenho ttu. Zlo
enm ttom federatvneho typu
bolo aj esko-Slovensko od r. 1969 do
r. 1992, ke cestou dismembercie
vznikli dva samostatn unitrne
tty, Slovensk republika a esk
republika.
Relna nia je zloenm ttom so
spolonou hlavou ttu a spolonmi
prvomocami a kompetenciami, oso
bitne so spolonmi vecami v oblasti
financi, obrany a zahraninch vec.
Prkladom relnej nie je RakskoUhorsko od vyrovnania r. 1867.
K spolonm veciam patrilo zahra
niie, vojensk veci a iastone finan
cie. Spolon stredn orgn (dele
gcia") sa vytvoril zo zstupcov
zkonodarnch zborov oboch ttov.
Pri zasadnut obe delegcie" hlaso
vali osobitne (rakska, uhorsk). Pri
neprijat zhodnho uznesenia sa hla
sovalo na spolonom zasadnut.
Modern nia je integrciou bva
lch kolonilnych mocnost a kolni.
Vznikla po rozpade kolonilnej ssta
vy po druhej svetovej vojne. Jednou
z modernch ni je Commonwelth,
Britsk spoloenstvo nrodov a dru
hou znmou modernou niou je Spo

158

loenstvo krajn pridruench k Fran

czsku.
Zvzy ttov a ich formy
Zvzy ttov predstavuj nadttne spojenie ttov. V minulosti sa vy
skytovali vo forme personlnej nie.
Znmou formou ttu zvzu je kon
federcia. Konfederciou boli Spojen
tty americk v obdob r. 1778-1787,
ako aj vajiarsko do r. 1847. lensk
tty konfedercie si zachovvaj svo
ju medzinrodnoprvnu subjektivitu.
Vytvraj si spolon orgn. Platnos
a innos uznesen spolonho org
nu na teritriu lenskch ttov sa
uplatuje, len ak s nimi vyslov
shlas prslun stredn ttny or
gn.
Nadttne spojenie ttov konfederanho typu najm po prijat Maastrichtskej zmluvy predstavuje Eu
rpske spoloenstvo.
Okrem nadttnych spojen ttov
sa suvernne tty integruj aj
v rmci medzittnych organizci
s celosvetovou alebo regionlnou p
sobnosou. Patr k nim naprklad Or
ganizcia Spojench nrodov.

VII. KAPITOLA

LITERATRA: ACTON, Lord: Essays on Freedom and Power. Ed. Himmelfarb, G., London 1956. ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. BANFIELD,
E. Ed.: Obansk cnosti. Praha 1995. BORK, H. R.: Amerika v pokuen. Prvo
vystaven svodm politiky. Praha 1993. BLAHO, J.: Komparace procesnch as
pektu nsledn konkrtni kontroly stavnosti. Prvnik 7, 1990. BLAHO, J.:
stavn stnost. Prvnik 5, 1991. BRSTL, A.: Prvny tt. Pojmy, terie
a princpy. Koice 1995. CRAWFORD, J. Ed.: The Rights of Peoples. Oxford
1988. APEK, J.: Evropsk soud a Evropsk komise pro lidsk prva. Pehled
judikatry a nej zvanej i ch prpadu. Praha 1995. DENNING, Lord, Hon.: The
Due Process of Law. London 1980. DOKUMENTY Konferencie o bezpenosti
a spoluprci v Eurpe. Helsinki 1975. Bratislava 1976. FRIEDRICH, C. J.: Li
mited Government. A Comparsion. Englewood Cliffs 1974. HAMILTON, A. MADISON, J. - JAY, J.: Listy Federalistu. Olomouc 1994. HAYEK, F. A.: The
Constitution of Liberty. Chicago 1960. HAYEK, F. A.: Cesta do otroctv. Praha
1990. HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. Praha 1991. HOWARD, A. E. Diek.: Konstitucionalismus. Prvnik 4, 1991. HUBKOV, E.:
Efektvnej ochrana lidskch prv - cl reorganizace kontrolnho mechanismu
Rady Evropy. EMP 1,1995. Human rights Reader. Ed., Laquer W., and Rubin,
B. New York 1989 revised ed. INCIARDI, J. A.: Trestn spravedlnost. stavn
princpy trestnho prva, trestnho rdu a npravn vchovy. Praha 1994. JELLINEK, J.: Veobecn sttovda. Praha 1906. KRGER, H.: Allgemeine Staatslehre. Sttutgart 1966 (2.vyd.). LEE, S. J.: The European Dictatorships 19181945. Cambridge 1990. UDSK PRVA. Vber dokumentov OSN. Bratislava
1991. udsk prva. Otzky a odpovede. Levice 1993. MALCEVOV, E.: Oban,
obianska spolonos a prvny tt. Bratislava 1995. MILL, J. S.: O Slobode.
Iris. Bratislava 1995. PRVNY TT: Koncepcie a intitcie. Referty z konfe
rencie. Prvny obzor. 3.1994. Brno 1992. RAWLS, J.: Terie spravedlnosti. Pra
ha 1995. SARTORI, G.: Teria demokracie. Bratislava 1993. SLOBODA, prvo,
bezprvie. L Lubyho dni. Bratislava 1990. STRNICK, V. - EBESTA, .:
lovek a jeho prva. Medzinrodn prava ochrany udskch prv. Bratislava
1994. TURMA, P: Vlda prva podl Evropsk mluvy o lidskch prvech.
Prvnik 5, 1993. TOCQUEVILLE, de A.: Demokracie v Americe. I.-II. Praha
1992. WALTER, R.: Stedoevropsk stavn soudnictv a ist nuka prvni.
Vehrd 1, 1993. WEINBERGER, O.: Norma a instituce. vod do terie prva.
Masarykova univerzita. Brno 1995. WEYR, F.: eskoslovensk prvo stavn.
Praha 1937. WILSON, J. Q.: Jak se vldne v USA. Praha 1995. WOLFF, R. P.
Ed.: The Rule of Law. New York 1971. WRIGHT, N.: stavn ustanoven, kter
se vztahuj k soudnictv a k pezkoumvan stavnosti zkonu: Srovnvac t
die. Prvnik 5, 1991. ZIPPELIUS, R.: Allgemeine Staatslehre. Mnchen 1988.
ZIPPELIUS, R.: Zdvodnenie vinovho princpu v demokracii. Prvny obzor
8,1991. ZOULK, F.: Soudy a soudnictv. Praha 1995.

159

POJEM TTNY REIM

ttny reim je poslednou z troch
zloiek formy ttu. ttnym rei
mom rozumieme metdy vldnutia,
metdy vkonu ttnej moci, to zna
men spsob, ako sa ttna moc vy
konva. ttny reim sa v zsade
rovn metdam vldnutia.
ttnu moc je mon vykonva roz
manitmi prvnymi i mimoprvnymi
metdami - bu demokraticky, alebo
sa ttna moc vykonva nedemokra
tickmi metdami, reimom tvrdej ru
ky, autoritatvne, zneuvanm prva
a moci. Zneuvanie prva spravidla
kulminuje nsilm a ttnym terorom,
zneuvanm najm ozbrojench zbo
rov a informanch sluieb proti vlast
nmu obyvatestvu, picovanm a pro
vokciami. Cieom je zbavi sa
a diskreditova kritikov nedemokratic
kho reimu zneuitm prva.
Medzi vkonom ttnej moci demo
kratickmi a nedemokratickmi me
tdami je priestor, ktor vypa kom
binovan ttny reim. Kombinovan
ttny reim je bu viac demokratic
k ako nedemokratick alebo viac ne
demokratick ako demokratick.
Obsahom ttneho reimu je naj
m prvna regulcia:
a) prvneho postavenia loveka
a obana a garanci jeho z
kladnch prv a slobd,
b) organizovanch zujmov spolo
nosti, najm spsob zabez
peenia zdruovacieho a zhromaovacieho prva,
c) inch prvnych i neprvnych
metd uskutoovania ttnej
moci dritemi moci (reprezen
tantmi moci) pri tvorbe prva
a aplikcii prva.
ttny reim je dynamick kateg
ria. Takisto ako forma vldy a ttne
zriadenie je tie prvnou intitciou.
Uruje spsob vkonu moci pomocou
prva. Na druhej strane je ttny re

im dynamick kategria v tom

zmysle, e odzrkaduje relny spsob
vldnutia, nielen to, ako sa m moc
poda stavy a zkonov uskutoo
va, ale ako sa naozaj v kadodennom
ivote a politike vldnutia uskuto
uje.
Poda jednotlivch prameov o re
pektovan udskch a obianskych
prv sa zd, e nedemokratick tt
ny a kombinovan reim, v ktorom
prevlda nedemokracia nad demo
kraciou, m v celosvetovom meradle
vie pole psobnosti ako demokra
tick ttny reim. Demokracia m
vea nedostatkov a kritickch miest
jej realizcie. Hovor sa, e najlepm
liekom na nedostatky demokracie je
viac demokracie. Vnym nebez
peenstvom pre demokratick spsob
vkonu moci je opan nzor, ktor
tvrd, e demokracie je vea, take
nedostatky demokracie je potrebn
riei nie rozrenm demokracie, ale
jej redukciou, prikrtenm demokra
cie.

160

Nedemokratick reim je reimom

totalitnho ttu, ktor je predme
tom inej asti uebnice (I. kapitola).
V tejto kapitole sa venuje pozor
nos demokratickmu ttnemu rei
mu, ktor je vlastne reimom vldy
prva a ktor sa uskutouje v prv
nom tte. Demokratick ttny re
im je v tomto zmysle identick s me
tdami vldnutia, ktor reprezentuj
princpy prvneho ttu, na prvom
mieste je metda postupu len na z
klade prva a v medziach prva. Ide
o princp limitovanej moci. Na druhej
strane mus psobi princp limitova
nej majority. Len v ttoch, v ktorch
sa v kadodennom ivote uplatuje
princp limitovanej moci ttu, to zna
men postupu ttu len na zklade
prva a princp limitovanej viny, to
znamen postup viny len pri uzna
n prv jednotlivca a politickch, ako
aj inch menn, meninovch nzo-

nemeckho prvneho pozitiviz

mu minulho storoia,
b) anglickej i americkej kontitucionalistiky, ktorej zaiatky me
me hada u v Magna Charta
Libertatum (1215), v dsledku
ktorej bol panovnk nten re
pektova dleit prva a privi
lgi feudlnej nobility.
Magna Charta Libertatum vyjad
rila v lnku 39 o.i. aj princp zkon
nosti, ktor sa v tom ase obmedzo
val iba na slobodnch ud a ktor
nadobudol univerzlny charakter a
v dsledku liberalistickho chpania
prvnej slobody a princpu rovnosti
vetkch pred zkonom osobitne
v 18. a 19. storo.

rov, je mon relne garantova rea

lizciu demokratickch metd vld
nutia. V opanom prpade ide o viac
alebo menej otvoren nsilie ttnej
moci a majority, prpadne a o ttny
teror a pritom aj o kamuflciu demo
kratickch metd vldnutia.

POLICAJN TT
A PRVNY TT
Demokratick tt je spoloen
stvom slobodnch a rovnoprvnych
subjektov, v ktorom ttna moc
ochrauje slobodu a prva obanov.
Poiadavka dodriava platn prvo
sa v demokratickch podmienkach
verejnho ivota uplatuje nielen vo
vzahu k obanom, ale sa uplatuje
generlne a bez vnimky. Platnm
prvom je viazan aj ttna moc,
ktor me postupova len na zkla
de prva a v medziach prva.
Mylienka a teria prvneho ttu
s dielom politickho liberalizmu tak
v kontinentlnej Eurpe, naprklad
liberalizmu Charles-Louis de Secondat Montesquieua (1689-1775), Immanuela Kanta (1724-1804) i Wilhelma von Humboldta (1767-1835),
ako aj dielom anglo-americkho libe
ralizmu, naprklad liberalizmu Johna Locka (1632-1704), Johna Stuarta Milla (1806-1773), Lorda Actona
(1834-1902) alebo Alexisa de Tocquevilla (1705-1859). Pravda, pri posled
nom zo spomnanch mien me
vznikn pochybnos, i ide o konti
nentlny alebo o anglo-americk li
beralizmus.

Dve koncepcie prvneho ttu

Idea prvneho ttu a jeho teria
s okrem liberalizmu aj vsledkom
a) prvneho pozitivizmu, najm

Podstatou terie prvneho ttu,

ku ktorej prispel nemeck liberaliz
mus a prvny pozitivizmus najm
dielom Rberta V. Mohla, C. T. Welckera, O. Bhra a inch na jednej stra
ne a Rudolfa v. Gneista a F.J.Stahla
a inch na strane druhej, je zsada
postupu ttu striktne na zklade
prva a zasahovania ttu do ivota
jednotlivca vlune v slade s sta
vou a zkonmi. Ide o dleit princp
limitovanej ttnej moci, ktor stano
vuje, e ttne orgny mu postupo
va len a len na zklade stavy, v jej
medziach a v rozsahu a spsobom,
ktor ustanov zkon.
V kontinentlnej Eurpe a v An
glicku sa sformovali celkom dve kon
cepcie prvneho ttu, jednak a naj
m nemeck teria, Rechtsstaat
a jednak anglo-americk koncepcia
prvneho ttu, rule oflaw. Obe kon
cepcie maj cel rad spolonch zna
kov, lene modifikovanch odlinm
prvnym systmom, v ktorom vzni
kali a psobia, a navye aj vzahom
k lohe sdnictva a k hodnote demo
kracie a slobody, pretoe rule of law
je nielen formlnym princpom zasa
hovania ttu do ivota obana
v slade s prvom, ale aj poiadav-

161

kou na demokratick spsob vldy

a poiadavkou na obsah prva. Tak
sa aspo koncepcia rule of law pod
dominantnm a nepretritm pso
benm anglo-americkho liberalizmu
a predstv o liberalistickom tte
ako o minimlnom a delegovanom
tte formovala. V tomto smere
ovplyvnila rule of law kontinentlny
prvny tt a a najm po druhej
svetovej vojne.
Faktom je, e kontinentlnu Eur
pu vdy viac fascinovala rovnos ne
sloboda.Idea liberalizmu je osi ako
chrbtica anglo-americkho politic
kho a prvneho myslenia. Je vade,
v kadej mylienke. Oproti tomu idea
slobody nem v prvnom myslen
kontinentu tzv. prierezov charakter,
take ke nakrojme prvny poziti
vizmus uritej oblasti kontinentlnej
Eurpy i u v centrlnych alebo
marginlnych bodoch, vbec nemus
me narazi na ideu slobody. Jedine
nos anglo-americkho myslenia je
naopak v tom, e sloboda je sasou
kadej modernej prvnej koncepcie,
najm rule oflaw, ako aj due process
of law.
Due process of law treba z procesnoprvneho hadiska chpa ako
prvo na riadny a spravodliv sdny
proces, na sdne konanie, ako prvo
neby pozbaven ivota, slobody
a majetku bez riadneho sdneho pro
cesu. Z tohto hadiska je koncepcia
rule of law skr filozofiou nezasaho
vania ttu do ivota jedinca ne
uenm a poiadavkou zsahov len
na zklade stavy a zkonov.
Policajn tt
Z historickho hadiska je prvny
tt pendantom policajnho ttu,
ttu absolutistickej monarchie,
v ktorom proti zsahom ttnej moci
nemal oban nijak inn ochranu,
162

a ktorej vetka moc sa koncentrovala

v exekutve. Odtia tie vraz policaj
n tt, ie tt, v ktorom dominuje
ttna sprva, exekutva, polcia. V
raz polcia je odvoden od vrazu politei, ktor m niekoko vznamov.
Najznmejia interpretcia vyplva
z Aristotelovho diela Politika, kde
k dobrm" formm vldy, okrem mo
narchie a aristokracie, zarauje sta
rovek myslite aj poltei, t.j. demo
kraciu, ktor je spravovan zkonmi.
Vrazom poltei sa o.i. oznaova
la nielen forma vldy a stava
v sasnom poat dokumentu naj
vyej prvnej sily, ale aj truktra
a funkcie sprvy obce (ttu), ie
shrn orgnov ttu, radnkov vy
konvajcich sprvu. Ete pred pr
vou svetovou vojnou, ale aj medzi obi
dvoma svetovmi vojnami sa polciou
nazvali rzne druhy i seky vko
nu ttnej sprvy, naprklad coln
polcia, divadeln, finann, bansk,
pohrebn, mravnostn, plavebn,
zdravotn, ale tie kriminlna a tt
na polcia, ktorch nekontrolovan
innos v autoritatvnych ttoch
ovplyvnila sasn chpanie policaj
nho ttu.
Z dominantnho postavenia exeku
tvy v policajnom tte tie vyplva,
e orgnom ttnej sprvy je dovolen
vetko okrem toho, o im nie je zak
zan. Naopak, obanom (poddanm)
je dovolen len to, o im prvo prizn
va, ostatn vetko je im zakzan.
Z historickho hadiska prvny
tt predstavuje teda vazstvo nad
policajnm ttom, o bolo dobov po
menovanie absolutistickej monar
chie. V sasnosti sa termn policajn
tt rozril aj na in formy vldy. Ide
o autoritatvny, totalitn tt, o nede
mokratick formu vldy, v ktorej sa
ttna moc opiera o represvne met
dy vldnutia spojen s perzekciou,
potlaovanm zkladnch prv a slo
bd a dominantnm postavenm neli-

mitovanej viny alebo meniny, ako

aj represvnych zloiek, najm tajnej
polcie a ostatnch orgnov sprvy
vrtane zvislej, ev. kabinetnej just
cie, organizovanej nie na funknej
a statusovej nezvislosti a princpe
verejnosti, ale na princpoch subordincie a repektovan nie prvnych,
ale politickch noriem i prkazov
ttnej a stranckej administratvy.
V policajnom t t e minulosti
i sasnosti je ttna moc sstrede
n v rukch jednotlivca alebo zkej
skupiny ud a opiera sa o byrokra
tick a represvny apart.

Prvo a bezprvie
V nedemokratickch ttoch na
chdzame namiesto prva rozmanit
formy bezprvia.
Bezprvie je charakteristickou r
tou nedemokratickho ttneho a po
litickho reimu. Bezprvie je stav,
ktor vznik a pretrvva s aleko
siahlymi demoralizanmi inkami
na spolonos a jednotlivcov jednak
pri trvalom a hrubom poruovan
a nezohadovan stavy a zkonov
predstavitemi moci, ktor formlne
deklaruj udsk prva, a jednak pri
rozpore prvneho systmu uritho
ttu s udskmi prvami a ich me
dzinrodnm tandardom.
Medzi formy bezprvia patr okrem
anarchie a anmie zkonn a nezkon
n bezprvie. Pre zkonn bezprvie
ako jednu z metd vldy v nedemokra
tickom ttnom a politickom reime je
charakteristick podstatn obmedze
nie, pozastavenie (suspenzia) alebo ab
soltny zkaz zkladnch prv a slo
bd obanov (udskch prv).
Naproti tomu nezkonn bezpr
vie sa vyskytuje pri formlnom de
klarovan udskch prv, ktor vak
vykonvate ttnej moci systema
ticky a celkovo poruuje. Podstata
163

bezprvia je najm v hlbokom rozpo

re medzi slovami zkona a radnm
postupom.

IDEA PRVNEHO TTU

Prvny tt sa vracia ku grckej

naturalistickej mylienke nomos despotes, k predstave vldy prva, zko
nov. Vldcom, ktor prikazuje vet
km a kadmu, je zkon. Grci
chpali zkon (prvo) ako sas pr
rody. Zkon trnil nad vetkmi a n a d
kadm. Museli sa mu podriadi aj
bohovia, nehovoriac u o panovn
koch. Vznam mylienky o veobecnej
viazanosti zkonmi pre formovanie
ide prvneho ttu, ktor boli vlastne
prrodnmi zkonmi, vynikne najm
v porovnan s vldnucou ideolgiou
starovekch despoci, najm vchod
nch despoci. V despotickch syst
moch sa vldcovia deklarovali za bo
hov, a tm aj za tvorcov zkonov, ktor
mohli kedykovek meni. ivot love
ka v dsledku toho ohrozovali nielen
povodne, smrte a in prrodn ivly,
ale aj niiv premeny vle vldcu, kto
r nebolo mon predvda.

ivot p o d v l d o u z k o n o v
a n i e ud
Prvna istota je mon len za pod
mienok veobecne zvznho zkona,
ktorm sa mus spravova aj vldca
a vlda. Ak sa jednotlivec i skupina
postavia nad stavu a zkony ttu,
s monosti formovania obianskej
slobody, prvnej istoty a prvneho

stotouj s human rights (udskmi

prvami), pretoe poda nich tradi
nm termnom pre udsk prva je
prve rule oflaw (BROWNLIE,!).
Poiadavky anglo-americkej
koncepcie prvneho ttu
(rule of law)
K veobecnej predstave o prvnom
tte treba pripota nielen prvky
kontinentlnej koncepcie, ktor naj
m v obdob svojho vzniku zdrazo
vala vldu zkona, viazanos ttu
prvom, zkonnos vkonu ttnej
moci a zasahovanie ttu do ivota
obana len na zklade zkona a v je
ho medziach, a tm aj zodpovednos
ttu, ale aj poiadavky anglosaskej
predstavy rule of law.
V nej sa zvraznili najm tieto z
kladn mylienky:
a) bez riadneho sdneho procesu
nikoho nemono pozbavi ivo
ta, slobody a majetku;
b) nikto nie je nad zkonom; nad
prvom nestoj najm ttna
moc, take prvny tt je vl
dou prva;
c) prvo sa vyznauje generalitou
a nepsob retroaktvne.
Pvodn princpy prvneho ttu,
ktor vyjadrovali a zabezpeovali nie
len legalitu, ie viazanos ttu pr
vom, ale aj slobodu jednotlivca, jeho
zkladn prva a slobody sa vvojom
alej prehlbovali, ale aj rozirovali.
Vo veobecnosti mono kontatova,
e vetky princpy prvneho ttu vy
tvraj monos kontroly moci. V s
vislosti so zodpovednosou treba spo
men najm princp sebalimitcie
moci, ktor formuloval o.i. Humboldt,
a ktor anglo-americk teria vyti
la prostrednctvom zsady limited go
vernment. Limited government je po
iadavkou na obmedzenie celej moci,
vetkch foriem, druhov a metd
164

ttnej moci, nielen moci exekutvy,

ako sa spravidla poaduje v konti
nentlnej terii prvneho ttu. Li
mited government
sa jednoznane
vzahuje aj na parlament. Prvny
tt si vyaduje, aby bola limitovan
t a k moc exekutvy, ako aj moc zko
nodarn i sdna, i ke sdna moc m
pri ochrane udskch prv takmer
najvznamnejie poslanie.
P r v n y tt proti s a l u s populi
s u p r e m a l e x a l i m i t c i a moci
V zodpovednostnom systme vza
hov ttu a obana pln dleit lo
hu najm justin systm. J e d n a k
verejnoprvne
sdnictvo,
najm
sprvne sdnictvo, stavn sdnic
tvo a prpadne volebn sdnictvo,
a jednak veobecn sdnictvo. Upla
tovanie prvomoc sdnictva, ktor
je viazan len stavou a zkonmi
a u nim inm, napa tie pred
stavy spravodlivosti, naprklad pred
stavu fiat iustitia, pereat mundus
(nech sa uplatn spravodlivos, tre
brs by svet zahynul), i predstavu
iustitia
regnorum
fundamentum
a vedie k odmietnutiu prekonanho
stanoviska absolutistickej zvrchova
nosti, e va panovnka je najvym
zkonom, toti suprema lex regis voluntas, ktor vyslovil Wilhelm II.,
parafrzujc r.1891 zsadu salus po
puli suprema lex, e blaho nroda je
najvym zkonom. Problm je
v tom, e aj idea, aby blaho nroda
bolo najvym zkonom, viedla as
to k totalitarizmu.
Jellinek k tomu vo svojom zn
mom diele uvdza: Pojem blaha"
a jeho prbuzn pojem itku" s to
ti natoko mnohoznan a neurit,
v takej miere zvisl od subjektvne
ho hodnotenia, e v minulosti bolo
z nich odvoden a aj dnes mono
z nich odvodi okovek. udia sa do
165

volvali veobecnho blaha odjaki

va, ke sa bezohadne napdali naj
vyie a najdleitejie individulne
hodnoty. Preto uenie o blahu akcep
tovali vetci, ktor sa usilovali rozi
rova pole innosti ttu donekone
na. Ide o klasick teriu ttneho
absolutizmu a policajnho ttu...
Jakobni vyhlsili veobecn blaho
oficilne za najvy el ttu, o
prakticky znamenalo sankciu neob
medzenej vldy viny. Pre demo
kratick zodpovednostn systm
mus by dominantn nielen priorita
obana pred ttom (suverenita u
du), ale aj odmietnutie vldy silnej
ruky i veobecnho blaha.
Jednm zo zkladov demokratic
kej formy vldy je vlda prva. Po
mocou nej mono zabezpei inn
kontrolu moci a vytvori sstavu fun
govania zodpovednostnho systmu,
ktor zabrni tomu, aby sa veobec
n blaho nezvrhlo na veobecn pa
dok prosperity, slobody a mravov.
Jednm z najvznamnejch impli
citnch znakov prvneho ttu je z
konnos (legalita) a z nej vyplvajca
viazanos ttnych orgnov prvom.
Rovnako je zrejm, e prvny tt
je ttom, ktor zasahuje do sfry
udskch a obianskych prv i slobd
len do tej miery, pokia je to nevy
h n u t n , a len a len na zklade sta
vy a zkonov, take slobodu loveka
obmedzuje v minimlnej miere. Teda
prazkladom prvneho ttu, na kto
rom sa historicky sformoval a po dru
hej svetovej vojne zaznamenal rene
sanciu, s vzahy medzi obanom
a ttom v systme poiadaviek limited
government,
sebaobmedzenia
ttnej moci prvom, jeho podriade
nie sa zkonom, ktor sm vydva,
ako aj limitcia viny prvami me
niny a jednotlivca.
Teria a filozofia prva pozn cel
rad princpov prvneho ttu. Nezna
men to vak, e ak urit tt nena-

jednotlivci mu relatvne slobodne

rozhodova o svojom osude. Ak s
naopak vetky vrobn prostriedky
v rukch jednej osoby i intitcie,
m nad obyvatestvom absoltnu
moc vlune ten subjekt, ktor vy
konva kontrolu nad vlastnctvom
vrtane plnovania vetkho ekono
mickho ivota. Existencia i neexistencia prvneho ttu je teda pod
mienen nielen demokratickou
alebo nedemokratickou formou vl
dy, ale aj ekonomickm systmom
spolonosti a zkou nadvznosou
fungujceho politickho a spoloen
skho pluralizmu na pluralizmus
vlastnctva a von fungovanie trhu.

pa niektor z podmienok vyjadren

princpmi, e nespa kritri prv
neho ttu. Ide o to, e niektor tty
s viac prvnymi ttmi ako in t
ty, o nie je dan ani tak charakterom
prva ako tm, o ak tt vlastne ide,
najm i je demokratickm alebo ne
demokratickm ttom, prpadne
ttom, ktor je na ceste k demokra
cii alebo smeruje od nej k nedemo
kratickmu systmu vldy.
Prvna istota
Okrem spomnanch princpov je
poiadavkou prvneho ttu aj prv
na istota, ktor znamen monos
predvda rozhodnutia ttneho or
gnu v konkrtnej veci, ale aj vvoj
zkonodarstva. Vyaduje si najm
stabilitu zkladnch princpov prv
neho systmu, pln repektovanie
nadobudnutch prv a zsad neretroaktivity, t.j. aby prvne normy
psobili do budcnosti, a nie do mi
nulosti (sptne) a aby sa prvne po
mery v zsade spravovali prvom
platnm v ase, v ktorom vznikli.
Napokon si vyaduje nosn mieru
objemu vsledkov tvorby prva
a frekvencie zmien normatvnych
prvnych aktov.
Princpy prvneho ttu maj aj
ekonomick zklad, kee prva
a slobody obanov by stratili svoj
vznam bez ekonomickej slobody.
Rozdelenie majetku medzi mnostvo
vlastnkov znamen, e ani jeden
z vlastnkov, ke postupuj nezvis
le od seba, neme vlune urova
postavenie ud. Pluralita vlastnc
tva, ekonomick sloboda a von
fungovanie trhu s dleitou zru
kou slobody nielen pre vlastnkov,
ale aj pre nevlastnkov. Kontrola
nad vrobnmi prostriedkami sa
v spolonosti rozdel a nikto nem
nad obyvatestvom pln moc, take

PRINCPY PRVNEHO TTU

A ZRUKY OCHRANY PRVA
Princp vldy prva, obmedzenej
vldy a obmedzenej (limitovanej)
viny, stavnosti a zkonnosti, ud
skch prv, deby moci a suverenity
udu, nezvislosti sdnictva a niekto
r alie s princpmi prvneho t
tu. Prvny tt vak nie je mon re
dukova na prvne princpy. Dleit
s tie ekonomick a politick pod
mienky ivota spolonosti, prostredie
demokracie a ekonomickej sae. Na
zabezpeenie udskch prv nesta
prvo. Prvo demokratickej spolo
nosti bez prvnej a politickej kultry
vea nezme.
Dleit je aj efektvnos prvneho
systmu a kadej prvnej normy, za
bezpeovan zo strany ttu najm
monosou aplikcie dontenia v pr
padoch nerepektovania prva. V spo
jitosti s tm maj dleit vznam
ttne intitcie, zabezpeujce po
iadavky prvneho systmu a lohy
ochrany prva, garanci prv a slobd
obanov, naprklad sstava sdov
a ich prvomoci, innos ombudsma-

166

na, prokuratry, polcie a inch inti

tci ochrany prva.
Nevyhnutnou poiadavkou prv
neho ttu s nielen princpy, ale aj
ich realizcia a fungovanie prvnych
garanci v prpade poruenia prva.
Zabezpeovanie dodriavania pr
va pomocou prvnych sankci a ttnomocenskho dontenia tvor sas
systmu ochrany prva. Pod pojmom
prvna zruka ochrany prva rozu
mieme ttnym dontenm zabez
peen prvne formy ochrany verej
nho i skromnho prva, prv
a slobd obanov, ako aj verejnho po
riadku a bezpenosti demokratickej
spolonosti pred bezprvm a nez
konnm konanm a zkonom ustano
ven spsoby a postupy ich npravy.
Prvna ochrana sa uskutouje roz
manitmi formami zabezpeenia pr
va a zvzkov v oblasti skromnho
prva i v oblasti verejnho prva.
Prvny tt zabezpeuje ochranu
prv subjektov prva pred nezkon
nmi zsahmi a postupmi celm ra
dom prvnych zruk ochrany prva.
Vyjadruje ich bu vo forme oprvne
n jednotlivcov, prvnickch osb ale
bo vo forme prvomoc ttnych org
nov. aisko ochrany spolonosti
a jednotlivca pred neoprvnenmi z
sahmi ttnych orgnov, prvnickch
osb a jednotlivcov spova najm na
ttnych orgnoch, na ttnej pomo
ci". Z tohto dvodu sa prvne zruky
ochrany prva charakterizuj ako
prvom ustanoven spsoby zabez
peenia realizcie prva ttnymi or
gnmi. To najm preto, lebo nstro
jom, ktor v konenom dsledku
zabezpe realizciu uritho prva
alebo inho oprvnenho zujmu, s
ttne orgny a v uritch oblastiach
aj orgny samosprvy, tj. v oboch pr
padoch legitmni reprezentanti verej
nej moci.

neho ttu, ktor zvrazn aj funkciu

garanci ochrany prva.

Vlda prva (vlda prva

krajiny) a prvo na spravodliv
(riadny) p r o c e s (due p r o c e s s
of law)
Princp vldy prva i vldy prva
krajiny a z neho vychdzajce poia
davky vyjadruj jedno zo zkladnch
vchodsk prvneho ttu, ktorm je
primt prva nad ttom. Prvny
tt je verejnou autoritou, ktor sa
spravuje prvom, v ktorej vldne pr
vo a nie udia a kde ttne orgny
uskutouj svoje prvomoci a funk
cie na zklade prva a v medziach
prva.
Princp vldy prva, vldy prva
krajiny i primtu prva n a d ttom
je neoddeliten od prva na spra
vodliv, riadny proces (.due process of
law), ktor sa neraz interpretuje ne
sprvne len ako intitt procesnho
prva. Vznam prva na spravodliv
proces je vak ir.
Vznik prva na spravodliv sdny
proces (.due process oflaw) nadvzuje
na Magnu Chartu Libertatum, v kto
rej sa u v spomnanom i. 39 o.i. sta
novilo: Nech nijak slobodn lovek
nieje zadran alebo zatknut... alebo
inm spsobom pokoden, s vnim
kou zkonnho postupu porotnho s
du (except by the lawful judgment of
his peers) a poda prva krajiny (by
the law of the land)." Spojenie judg
ment of his peers identifikuje Howard
prve ako porotn sd (HOWARD,
296).
Formulcia prva na spravodliv
(riadny) proces sa prv raz pouila
v r. 1345 v Statute of Westminster,
signovanom Eduardom Ill.(That no
man of what estate or condition that
he be, shall by put out of land or tenement, nor taken nor imprisoned,nor

V alom vklade podrobnejie

rozvedieme podstatu princpov prv
167

disinherited, nor put to death, without being brought in answer by due

process ofthe law."(DENNING, 5 (V).
Odvtedy sa obe spojenia, tak dikcia
prvo na spravodliv proces (due pro
cess of law), ako aj frza poda prva
krajiny (by the law of the land), po
uvali v rovnakom vzname.
Pri uplatovan prva na spravod
liv proces sa anglick sudcovia dovo
lvaj prirodzenej spravodlivosti (natural justice). Koncepcia anglickej
prirodzenej spravodlivosti je porovna
ten s americkou predstavou o prve
na spravodliv proces a znamen naj
m, e:
a) kad m prvo na sudcu vo
svojej veci,
b) obvinen mus by oboznmen
o vznesen obvinenia a m pr
vo vyjadri sa ku vetkm sku
tonostiam, ktor sa mu klad
za vinu,
c) nikoho nemono odsdi bez to
ho, aby sa vyjadril ku vetkm
skutonostiam, ktor sa mu
klad za vinu.
Zmienka o vlde prva, o postupe
poda prva krajiny a tm aj o prve
na spravodliv proces, sa v USA po
prv krt objavila vo Virginia Bill of
Rights, ktor vypracoval George Mason r. 1776 a ktor sa stala sasou
stavy Virgnie. Dokument v pod
state opakoval formulciu Magny
Charty, toti e nikto nesmie by po
zbaven ivota, slobody alebo majet
ku s vnimkou postupu poda prva
krajiny (that no man be deprived of
his liberty, except by the law of the
land.").
Prvo na spravodliv (riadny) pro
ces vyjadruje v anglo-americkej tra
dcii jednoducho poiadavku vldy
prva. Tto zsada je zko spojen
s 5. dodatkom k stave USA, v kto
rom sa o.i. ustanovuje: Nikto nesmie
by pozbaven ivota, slobody alebo
majetku bez spravodlivho sdneho

procesu (due process of law). Rovna

ko je spojen so 14. dodatkom k sta
ve USA, v ktorom sa o.i. ustanovuje:
iadny tt nem prvo pozbavi ni
jak osobu ivota, osobnej slobody
alebo majetku bez spravodlivho
sdneho procesu (due process oflaw).
Ako vidie z uvedenej citcie oboch
dodatkov k stave USA, modern z
konodarca pouil len spojenie prvo
na spravodliv sdny proces (due pro
ces of law) a u nie spojenie dovol
vajce sa prva krajiny, ktor vak
znamen vldu prva.
Veobecne sa uznva, e prvo na
spravodliv proces m dve zkladn
dimenzie, jednak procesnoprvnu, kde
toto prvo vystupuje ako poiadavka
na slun a spravodliv, riadny sdny
proces, prpadne na spravodliv a slu
n sprvny (administratvny) proces,
a jednak hmotnoprvnu dimenziu, kde
toto prvo vystupuje ako poiadavka
na ochranu slobody pred svojvou ale
bo neodvodnenou, neopodstatnenou
regulciou zo strany ttu. V tejto ob
lasti sa prvo na spravodliv proces
uplatuje naprklad pri garantovan
prva na skromie a osobn slobodu.
Na tomto zklade naprklad sd vo ve
ci Roe v. Wade (1973) odmietol ako ne
stavn zkon, ktor nepripal
umel preruenie archavosti okrem
prpadu zchrany ivota rodiky a ar
gumentoval prvom na riziko, ktor je
poda nzoru sudcu Harry A.Blackmuna zahrnut do osobnej slobody, vyjad
renej poiadavkou spravodlivho pro
cesu, zakotvenou v 14. dodatku stavy
USA.
V prvnych systmoch krajn kon
tinentlnej Eurpy je prvo na spra
vodliv (riadny) proces vlune pro
cesnm prvom, bez signifikantnho
vzahu k princpu vldy prva. Prvo
na spravodliv proces je ako procesn
garancia osobitne vyjadren Eurp
skym dohovorom o ochrane udskch
prv a zkladnch slobd v prpadoch

168

rozhodovania o obianskych prvach

a zvzkoch alebo o oprvnenosti
akhokovek trestnho obvinenia.
Poiadavku vldy prva a nie vl
dy ud treba v kontinentlnom prv
nom systme chpa najm z hadis
ka stavnosti a zkonnosti, ako aj
udskch prv a ich ochrany.
Obmedzen vlda (limited
government), stavnos
(konti tucionalizmus),
zkonnos (legalita)
Idea vldy prva a nie jeho zneu
vanie poda rozmaru a diskrenho
prva radnkov je zkladnm ka
meom kontitucionalizmu (HOWAED, 296). Logickm dsledkom
uplatnenia princpu vldy prva je
zsada obmedzenej vldy, pod ktorou
rozumieme princp obmedzenej tt
nej moci, viazanos ttu prvom.
Viazanos ttu prvom sa mus
uplatova jednak v oblasti viazanos
ti ttu stavou, stavnmi zkonmi
a zkonmi, ako aj v oblastiach ich vy
konvania orgnmi ttnej sprvy
len na zklade zkonov a v ich me
dziach.
Viazanos ttnej moci prvom sa
tie mus uplatova pri repektova
n medzinrodnch zmlv, ktor tt
transformoval, osobitne v oblasti
udskch prv.
Z formlneho hadiska stavnos
znamen striktn dodriavanie sta
vy, stavnch zkonov, ako aj trans
formovanch medzinrodnch zmlv
a slad vkonu moci, povinnost
a prv s stavou. Obdobne, zkon
nos je poiadavkou na repektova
nie zkonov a ostatnch prvnych
predpisov vetkmi subjektmi prva
bez rozdielu. Sasou stavnosti
a zkonnosti je najm nutnos postu
pu ttu na zklade prva a v medzi
ach prva, osobitne v prpadoch ob
169

medzenia prv a slobd ustanove

nch stavou a zkonom, tj. zasaho
vania ttnych orgnov do stavne
garantovanch prv a slobd.
Z materilneho hadiska vystupuje
stavnos ako prvo na stavu, ktor
zabezpe zkladn prva a slobody
a zakotv demokratick truktru
ttnej moci, ale tie prvo na nemenitenos demokratickch stavnch
princpov a stavy garantujcej ud
sk prva, zakotvujcej republikn
sku formu vldy a pod. Z tohto ha
diska je idea kontitucionalizmu
blzka mylienke vldy prva. Kontitucionalizmus sa v niektorch prpa
doch stotouje s demokratickou for
mou vldy, prpadne sa chpe
extenzvne, v dsledku oho je v pod
state toton s anglosaskm chpa
nm prvneho ttu.
stavnos je jadrom zkonnosti,
najm jej zsada veobecnej viazanos
ti vetkch platnm prvom a zsada
postupu ttnych orgnov a ttnych
intitci na zklade zkona.
stavn a zkonn
limitcia ttnej moci
Princp sebalimitcie moci formulo
val u Humboldt. Anglo-americk
teria limitcie ttnej moci je znma
ako limited government. Ide o poia
davku na obmedzenie celej moci, vet
kch foriem, druhov a metd ttnej
moci, nielen moci exekutvy, ako sa
spravidla poaduje v kontinentlnej
terii prvneho ttu. Limited govern
ment sa jednoznane vzahuje aj na
parlament. Prvny tt si toti vya
duje, aby bola limitovan tak moc exe
kutvy, ako aj moc zkonodarn i sd
na, i ke sdna moc m pri ochrane
udskch prv takmer najvznamne
jie poslanie.
Cieom autorov terie deby moci,
najm Locka, Montesquieua a tvor-

cov stavy USA bola t t n a moc,

ktorej uplatovanie je striktne obme
dzen zkonom ustanovenou kompe
tenciou (odtia - potia"), ako aj z
konom ustanovenm poriadkom jej
realizcie (len takto a nie inak"),
aby nedolo k zneuitiu moci a obme
dzeniu slobody ud. Zkladn my
lienka limitovanej moci je vyjadren
poiadavkou vldy prva a nie vldy
ud". Dritelia moci s limitovan
ustanovenou prvomocou, take je
pre nich nezkonn spravova sa roz
marom, svojvou, vrtochom i pou
va diktt a, pravda, postup, ktor
n e m oporu v stave a zkone.
Koncepcia prvneho ttu u pri
svojom zrode v 19. storo iadala pre
dovetkm limitova innos ttnej
sprvy stavou a zkonmi a vytvori
j a s n hranicu medzi ttom a oba
nom. Dovolvala sa obianskej slobo
dy, aby obanom bolo dovolen vetko,
s vnimkou obmedzen zakotvench
v stave i zkonoch. ttnym org
nom a najm ttnej sprve, na roz
diel od toho, sa povoovala innos iba
na zklade zkonov a v ich medziach.
Formovanie ide prvneho ttu sa
zko spja s poiadavkou deby tt
nej moci. Nadvzuje na mylienku
spoloenskej zmluvy a je neoddelite
n od poiadavky zakotvenia a re
pektovania prirodzenho prva i
prirodzench prv, ktor dnes naz
vame udsk prva.
stava me zabezpeova limito
van moc najm:
a) zkazom uplatova urit
prvomoc alebo zkazom upla
tova tto prvomoc a kompe
tenciu uritm postupom,
b) vymedzenm jej dovolench
(zkonnch) prvomoc,
c) rozdelenm moci medzi rzne
ttne orgny, ktorch kompe
tencie s brzdou vo vzahu
k inm kompetencim inch
ttnych orgnov,
170

d) udelenm prvomoci rozhodova,

i ttna moc postupuje v rmci
jej dovolench (zkonnch) pr
vomoc najm sdnictvu.
Vvoj v Eurpe, najm sstreo
vanie moci v rukch panovnka v ob
dob absolutistickej monarchie, ako
aj vlda Stuartovcov a Cromwela
v Anglicku pouili Montesquieua,
Locka i tvorcov americkej stavy, e
ak ttna moc m sli veobecn
mu blahu a dobru, mus by obme
dzen a navye rozdelen.
Liberli 17. a 19. storoia a tvorco
via kontitunch aktov tohto obdo
bia sa na jednej strane usilovali usta
novi ttnu moc dostatone siln,
aby zabezpeovala verejn zujmy,
vrtane obchodu a obrany, avak na
strane druhej, nie a natoko siln,
aby zniila obiansku slobodu. Takto
limitovan moc je mon v stave fi
xova prostrednctvom vslovnho
priznania alebo vslovnho obmedze
nia prvomoci legislatvy (zkonodar
stva), exekutvy (vkonnej moci)
a justcie (sdnictva).

Formulcia
explicitnch
dovo
len a zkazov pre ttnu moc
Pri skman otzky, i parlament,
vlda a sdnictvo m kompetencie,
ktor stava vslovne nezakotvuje,
ide najm o otzku, i kompetencia
parlamentu, vldy a sdnictva, ktor
nie je vslovne vyjadren stavou, je
ex constitutione zakzan? stava
Slovenskej
republiky
vymedzuje
kompetenciu Nrodnej rady SR v i.
86 pomocou normatvneho spojenia
do psobnosti Nrodnej rady Slo
venskej republiky p a t r najm...".
Naproti tomu je Kongres USA strikt
ne limitovan taxatvnym vymedze
nm 17 prvomoc, ev. kompetenci.
Dopluje ich tzv. elastick klauzu
la", ktor oprvuje Kongres vyd-

va vetky zkony nevyhnutn na

uskutoovanie uvedench prvomo
c a vetkch ostatnch prvomoc,
prepoianch touto stavou vlde
USA, jej orgnom alebo radnkom"
(l. 1 as 8).
Vo svojej prvomoci je obdobne li
mitovan americk prezident.
Sdnictvo je limitovan zkazom
rozirova rozhodovanie na zklade
vlastnho vberu. Aj u ns sdy mu
rozhodova len a len o veciach, ktor
navrhn oprvnen osoby.
stava USA tie zakazuje prijma
zkony, ktor by uloili fyzickm oso
bm trest straty obianskych prv bez
riadneho sdneho rozhodnutia (bills
of attainder, legislatve trials). Takisto
ako naa stava zakazuje prijma retroaktvne zkony, poda ktorch by
bolo mon stha obanov za iny,
ktor boli v ase, ke k nim dolo,
plne v slade s platnm prvom. Na
pokon, tto stava obsahuje zloit
procedru svojej revzie. Dodatky
k stave platne navrhuj najmenej
2/3 poslancov oboch komr parlamen
tu, ev. sa uplatn in rovnocenn sp
sob. Zloit procedra ratifikcie do
datkov proces rigidity stavy ete
prehlbuje.

Deba moci a suverenita udu

Princp obmedzenej vldy a obme
dzenej viny, viazanosti ttnych
orgnov a intitci stavou, zkon
mi a transformovanmi medzinrod
nmi zmluvami vznamne garantuje
najm deba moci.
Deba moci medzi moc zkonodar
n, sdnu a vkonn je tie innou
garanciou proti negatvnym dsled
kom suverenity udu a koncentrcii
moci v parlamente. Princp suvereni
ty udu medzi prvmi vyzdvihol Marsilius z Padovy (1275/80-1342) v diele
Defensor pacis (1324). Zsadu, e le
171

gitmnym zdrojom ttnej moci, ve

rejnej ttnej (politickej) autority je
ud, neskr a spolone s princpom
veobecnej rovnosti nanovo formulo
val J.J.Rousseau (1712-1778) najm
v diele Du contrat social (1762).
Problm je v tom, e absolutizcia
princpu suverenity udu vedie nevy
hnutne ku koncentrcii moci v parla
mente a nsledne k zneuvaniu moci.
Nevyhnutnou podmienkou skuto
nho fungovania prvneho ttu,
v ktorom vldne prvo, je preto nielen
repektovanie suverenity udu, ale aj
rozdelenie moci a navye, uplatnenie
zsady viazanosti ttu prvom aj
smerom k parlamentu, ktor mus po
stupova na zklade stavy, ako aj
v slade s ostatnmi zkonmi, ktor
prijma a je nimi viazan. inn ga
rancie viazanosti parlamentu prvom
predstavuje okrem deby moci najm
kontitucionalizmus a kontrola stav
nosti, najm sdna kontrola stav
nosti.
Predmetom kontroly stavnosti,
ako sa u uviedlo, je slad zkonov
a ostatnch normatvnych prvnych
aktov s stavou. Pod stavnosou z
konov a ostatnch prvnych predpi
sov sa rozumie jednak formlna
stavnos, ktor normatvny akt na
dobda tm, e vznik na zklade
postupu ustanovenho stavou a jed
nak materilna stavnos, ktor
normatvny akt nadobda tm, e je
ho obsah je v slade s stavou. Pred
metom kontroly stavnosti je tie
ochrana stavou zaruench prv
a slobd obanov.
Kontrola stavnosti sa uskutouje
bu formou parlamentnej alebo sd
nej kontroly stavnosti, prpadne ich
kombinciou, alebo aj inmi prostried
kami, naprklad realizciou prva
veta. V prvom prpade sa uplatuje sa
mokontrola najvyieho zastupites
kho orgnu vrtane monosti, e pr
vo kontroly alebo kontrolnej iniciatvy

nia loveka, jeho osobnos pred ubovou a zneuvanm moci. Okrem

ochrannej funkcie obianske a poli
tick prva umouj najm jednot
livcom ovplyvova sprvanie, in
nos, postup moci. Obidve funkcie s
vak uskutoniten len v demokra
tickej spolonosti.v ktorej sa skuto
ne uplatuj princpy prvneho t
tu, politick pluralita, dsledn
deba moci a sudcovsk nezvislos.
Km obmedzovanie zsahov ttu
do sfry slobody jednotlivca sa formo
valo v anglickom prve v 16. a 17. sto
ro, ba aj skr, modern uenie o pri
rodzenom
prve
sa
rozrilo
a ovplyvnilo stavy a kontitun ak
ty najm v 18. storo. Americk de
klarcia nezvislosti zakotvila prvo
na rovnos, ivot, ako aj na slobodu
vrtane prva na zmenu alebo od
strnenie vldy, ktor nedb na re
pektovanie tchto prv (1776). In
vznamn akt, Deklarcia prv lo
veka a obana (1789) o.i. vyhlsila, e
cieom vetkho politickho zdruo
vania je ochrana prirodzench a neodatench prv loveka.

je zveren niektormu z orgnov naj

vyieho zastupiteskho zboru. V dru
hom prpade vykonvaj kontrolu
stavnosti bu veobecn sdy, alebo
osobitn stavn sd.
Ak stavn sd zist neslad me
dzi predpismi a stavou, vyslov, e
dotknut predpisy alebo ich asti
strcaj innos. Prslun orgny
tvorby prva s povinn v stanove
nom asovom limite da dotknut
predpisy do sladu s stavou, inak
stratia platnos i innos. Nlezy
stavnho sdu sa zverejuj v rad
nej zbierke ttu.
udsk a obianske prva
Pojem a obsah udskch prv sa
sformoval na zklade prirodzenho
prva v predveer buroznych revo
lci a odporu proti absolutistickmu
policajnmu ttu.
Pojem udsk prva je odvoden
z prirodzenho prva. udsk prva
s neodaten, nescudziten, nepremlaten a nezruiten. Pri
nleia kadmu loveku bez ohadu
na jeho ttnu prslunos alebo in
status. Patria aj jednotlivcom bez
ttneho obianstva, uteencom
a pod.
udia sa rodia a zostvaj slobod
n a rovnoprvni. lohou ttu je tie
to prva loveka zakotvi v zkonoch
ako prva loveka i obana a zabez
pei ich neruen uvanie. Po dru
hej svetovej vojne sa pojem a katalg
udskch prv najastejie spja
s ich deklarovanm Organizciou
Spojench nrodov, km pod pojmom
obianske prva a slobody sa mysl
jednak na vyjadrenie obianskych
a politickch prv v stavch a zko
noch ttov a jednak na prva, ktor
patria obanom ttu, naprklad vo
lebn prvo, petin prvo a pod.
udsk prva predovetkm chr

K novmu rozmachu udskch

prv dolo po druhej svetovej vojne
nielen v terii, kde sa obnovila teria
prirodzenho prva, smer nazvan
jusnaturalizmus alebo kola priro
dzenho prva. Mylienka udskch
prv zretene prenikla do zkonodar
stva ttov, skupn ttov, a najm
do innosti Organizcie Spojench
nrodov.
Valn zhromadenie OSN prijalo
v roku 1948 Veobecn deklarciu
udskch prv. Stala sa vchodiskom
pre alie dokumenty najm pre So
cilnu chartu z roku 1961, Medzin
rodn pakt o obianskych a politic
kch prvach (1966), Medzinrodn
pakt o hospodrskych, socilnych
a kultrnych prvach (1966) a pod.
Dleit je aj regionlna kodifik
cia a ochrana udskch prv. Dohovor

172

o ochrane udskch prv a zklad

nch slobd (Eurpska konvencia
udskch prv) bol dojednan v Rme
4. novembra 1950 a dopluje ho cel
rad protokolov, dojednanch najm
v trasburgu. Pri ratifikcii tohto do
hovoru uznalo Cesko-Slovensko pr
vomoc Eurpskej komisie pre udsk
prva akceptova poda l. 25 Doho
voru a na zklade vzjomnosti aj pr
vomoc Eurpskeho sdu pre udsk
prva poda lnku 46. Dohovor na
dobudol pre Cesko-Slovensko plat
nos 18. marca 1992.
tty zdruen v Organizcii ame
rickch ttov prijali Americk kon
venciu udskch prv 22.novembra
1969, ktor nadobudla platnos v r.
1978.
Regionlna kodifikcia udskch
prv sa uskutonila aj na Africkom
kontinente. Da 26. j n a 1981 bola
prijat Africk charta udskch prv
a prv ud, ktor nadobudla plat
nos r. 1986.

Tri

genercie

udskch prv

V spojitosti s rozvojom udskch

prv po druhej svetovej vojne sa ho
vor o troch genercich udskch
prv. Africk charta spolu s inmi
dokumentmi reprezentuje tretiu ge
nerciu udskch prv, ktor je gene
rciou prv ud, prv zaloench na
solidarite. Zpad sa spravidla identi
fikuje najm s ich prvou generciou,
v ktorej je evidentn kontinuita pri
rodzenho prva a udskch prv.
P r v genercia z n a m e n najm
osobn slobodu, obianske a politick
prva. Viac v Eurpe a menej v Spo
jench ttoch americkch pristpili
jednotliv tty, uprednosujce pr
v generciu prv, na zabezpeenie
druhej genercie prv, ie ekono
mickch a socilnych prv.
Prv genercia udskch prv, ako
173

sa u zdraznilo, vzila z Vyhlsenia

nezvislosti a Franczskej revolcie.
Cieom bola ochrana obianskej slo
body pred svojvou ttnej moci. Ide
o negatvne prva v zmysle limitova
nia, obmedzovania ttnej moci.
Americk kontitucionalistika tu ho
vor o limited government, ktor je
jednm z princpov prvneho t t u
v terii stavy a stavnho prva
i sdnej kontroly stavnosti.
Druh genercia udskch prv,
na rozdiel od prvej vyaduje pozitv
nu akciu zo strany ttu.
Rieenie problmov treej gener
cie udskch prv je nemysliten
bez medzinrodnej spoluprce ttov
a organizci.
udsk a obianske prva sa vn
torne lenia na osobn prva a slobo
dy, politick prva a slobody a socilno-ekonomick a k u l t r n e prva.
Pokia ide o osobn prva, Medzin
rodn pakt o obianskych a politic
kch prvach naprklad stanovuje,
e kad udsk bytos m prirodze
n prvo na ivot. Nikto nesmie by
vystaven svojvonmu a protiprv
nemu zasahovaniu do skromnho
ivota, rodiny, domova alebo kore
pondencie, ani protiprvnym tokom
na svoju es a poves. Kad m
prvo na slobodu myslenia, svedomia
a nboenstva.
V oblasti politickch prv ide naj
m o prvo pokojnho zhromaova
nia, zdruovania, ako aj o prvo pe
tin i prvo na slobodu prejavu,
ktor zahruje slobodu vyhadva,
prijma a rozirova informcie
i mylienky vetkho d r u h u bez
ohadu na hranice a pod.
K socilno-ekonomickm a kultr
nym prvam patr naprklad prvo
na prcu, prvo na nezvadn pra
covn podmienky, odpoinok a zota
venie, zakladanie odborovch orga
nizci a ich prvo na slobodn
innos, ktor nepodlieha inm ob-

medzeniam okrem tch, ktor usta

novuje zkon, prvo na trajk, prvo
na vzdelanie, prvo asti na kultr
nom ivote, na uvan plodov vedec
kho pokroku a pod.
Zkladom innosti medzinrod
nej ochrany udskch prv je predo
vetkm kontrola plnenia zvzkov,
ktor tty na seba prevzali. Dlei
t lohy v systme kontrolnch org
nov pln sama OSN. Jej pecializova
nm orgnom v oblasti udskch
prv je Komisia OSN pre udsk pr
va, ktor je pomocnm 43-lennm
orgnom Hospodrskej a socilnej
rady. Osobitn kontrolu vykonva aj
Medzinrodn organizcia prce
v oblasti socilnych prv a UNESCO
na poli kultrnych prv.
Do kontrolnho systmu sa za
rauj aj vbory expertov. Vznam
n je najm Vbor pre udsk prva,
ktor je kontrolnm orgnom strn
medzinrodnho paktu o obian
skych a politickch prvach. Je
oprvnen riei aj sanosti jednot
livcov, pokia s obanmi ttov, kto
r prijali tzv. Opn protokol. alm
prvkom kontrolnho systmu s mi
movldne medzinrodn organiz
cie, naprklad Amnesty Internatio
nal, Medzinrodn liga pre udsk
prva a in.
Eurpsky systm kontroly
dodriavania udskch prv
Situciu v Eurpe charakterizuje
skutonos, e tty zdruen v Eu
rpskej rade si vytvorili prijatm Eu
rpskej dohody o udskch prvach
osobitn systm kontroly plnenia
Eurpskeho dohovoru o ochrane ud
skch prv, a to vo forme Eurpskej
komisie pre udsk prva a Eurp
skeho sdu pre udsk prva (Rm 4.
11. 1950). Eurpsky systm kontroly
dodriavania udskch prv vystil
174

jednak judikatrou, ktor repektu

j alebo mali by repektova vetky
zdruen i pridruen tty, a jednak
vytvoril inn tlak na legislatvu
lenskch ttov Rady Eurpy. Pod
statnou otzkou je, aby sa jednotliv
com umonil prstup k eurpskym
sdnym intitcim v prpadoch po
ruovania ich prv a slobd, ktor za
kotvil Eurpsky dohovor o udskch
prvach.
Komisia pre udsk prva sa usta
novila, aby filtrovala nvrhy saovateov, ktor vyerpali vetky opravn
prostriedky poda vntrottneho
prva. Jej lohou bolo a nateraz ete
je overi sanosti, aby sd nebol za
plaven nvrhmi. Ako psob uvede
n filter ?". Od r. 1954 prerokovala
komisia viac ako 20 tisc sanost,
avak sd od r. 1960 vyniesol rozsud
ky iba v 415 prpadoch (HUBKOV,
12). Ukazuje sa tie, e priemern
doba definitvneho prerokovania
sanosti Sdom, prpadne Vborom
ministrov je 5 rokov. Z tohto, ako aj
so zreteom na rast potu lenov Ra
dy Eurpy dozrelo presvedenie
o nutnosti reformova kontroln me
chanizmus dodriavania Eurpskeho
dohovoru o ochrane udskch prv
a zkladnch slobd. S cieom zvi
efektvnos ochrany prv poda Eu
rpskeho dohovoru a skrti dku
konania bol r. 1994 prijat Dodatko
v protokol . 11. Doteraj dvojintann postup je nahraden jednm
sdnym orgnom - Eurpskym s
dom. Sd m prvomoc aplikova
a interpretova Eurpsky dohovor
tak vo veciach, ktor sa tkaj me
dzittnych sporov, ako aj v prpa
doch nvrhov predloench jednotliv
cami. Doteraj sd ukon svoju
psobnos so vznikom innosti Pro
tokolu . 11.
Siln impulz na rozvoj udskch
prv, ktor trv do dnench dn,
predstavovala Konferencia o bezpe-

nosti a spoluprci v Eurpe. Svoje ro

kovanie skonila v Helsinkch v roku
1975 prijatm Zverenho aktu, kto
rho sasou sa stali aj ustanovenia
upravujce spoluprcu v humanitr
nych oblastiach. Helsinsk proces
prehlbuj a alej rozvjaj stretnutia'
astnckych ttov konferencie.
Nezvislos sdnictva
Zsada nezvislho rozhodovania
sdov je najvznamnejm prejavom
osobitnho postavenia sdov v ssta
ve ttnych orgnov a garantom sd
nej ochrany prv a slobd obanov.
Sdnu ochranu zakotvuje spravidla
stava. Kad sa me domha z
konom stanovenm spsobom svojho
prva na nezvislom a nestrannom
sde a v prpadoch ustanovench z
konom aj na inom ttnom orgne.
Kto tvrd, e bol na svojich prvach
ukrten rozhodnutm orgnu verej
nej sprvy, me sa obrti na sd,
aby preskmal zkonnos takhoto
rozhodnutia. Z prvomoci sdu ne
smie by vylen preskmanie roz
hodnut tkajcich sa udskch prv.
Sudcovsk nezvislos je stavnou
zsadou demokratickch ttov, kto
r ustanovuje, e sudcovia s pri v
kone svojej funkcie nezvisl, take
pri rozhodovan sa spravuj vlune
stavou a zkonmi, prpadne aj
ostatnmi veobecne zvznmi
prvnymi predpismi. Ak to ustano
vuje stava alebo zkon, sudcovia s
viazan aj medzinrodnou zmluvou.
Ak sa sd domnieva, e in veobec
ne zvzn prvny predpis odporuje
zkonu, konanie preru a pod n
vrh na zaatie konania pred stav
nm sdom. Nlez stavnho sdu
Slovenskej republiky je pre i pre
ostatn sdy zvzn.
Nezvislos sudcu, ktor pri vko
ne svojej funkcie nieje viazan okrem
175

mi. Rozhodovaciu innos ttnych

orgnov ovldaj procesn zsady,
ktor zabezpeuj viazanos tt
nych orgnov prvom vo vetkch
tdich aplikcie prva, ako aj
ochranu zkladnch prv a slobd
obanov najm v trestnom, obianskosdnom a sprvnom konan. Me
dzi dleit zsady patr najm zsa
da objektvnej a materilnej pravdy,
zsada rovnosti procesnch s t r n i
astnkov konania, verejnos kona
nia, von hodnotenie dkazov, zsa
da bezprostrednosti i priamosti
a stnosti konania.
Z hadiska procesnch zruk ide
najm o prvo kadho na to, aby je
ho zleitos bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednan ne
zvislm a nestrannm sdom, ktor
rozhodne o jeho obianskych prvach
alebo zvzkoch alebo o oprvnenosti
akhokovek trestnho obvinenia pro
ti nemu. Rozsudok mus by vyhlse
n verejne. Tla a verejnos mu by
vylen bu po dobu celho pojedn
vania, alebo z asti procesu len v zuj
me mravnosti, verejnho poriadku
alebo nrodnej bezpenosti v demo
kratickej spolonosti, alebo ke to vy
aduj zujmy maloletch, ochrana
skromnho ivota astnkov a pod.
Dleit procesn zsady, pokia
ide o ochranu osobnej slobody a ne
dotknutenos jednotlivca, vyjadruje
trestn prvo procesn, ktor upra
vuje postup orgnov vyetrovania
a trestnho sdnictva pri rieen
otzky viny a trestu.
Kad, kto je obvinen z trestnej
innosti, mus by povaovan za ne
vinnho, dokia sa zkonnm postu
pom nedoke jeho vina. Tto zsada
prezumpcie neviny je spojen so z
sadou objektvnej pravdy a s pravid
lom, e nedokzan vina m t e n ist
vznam ako dokzan nevina, ako aj
almi pravidlami zaruujcimi slo
bodu jednotlivca. Nikto nesmie by

Zsady k o n a n i a
a spravodliv p r o c e s
Na princp sudcovskej nezvislosti
nadvzuje cel sstava procesnch
zruk, ktor tvoria garancie zklad
nch prv a slobd ustanovench
najm stavou, zkonmi a transfor
movanmi medzinrodnmi zmluva
176

pozbaven slobody okrem prpadov,

ke sa t a k stane vlune na zklade
zkona a na zklade konania, tie
ustanovenho zkonom (nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege).
Poda Eurpskeho dohovoru o ochra
ne udskch prv kad, kto je obvine
n z trestnho inu, m tieto miniml
ne prva:
a) by bez mekania a v jazyku,
k t o r m u rozumie, podrobne
oboznmen s povahou a dvo
dom obvinenia proti nemu,
b) ma primeran as a monosti
na prpravu svojej obhajoby,
c) obhajova sa osobne alebo s po
mocou obhajcu poda vlastnho
vberu, alebo pokia n e m pro
striedky na zaplatenie obhajcu,
aby sa mu poskytol bezplatne,
ak to zujmy spravodlivosti vy
aduj,
d) vyslcha alebo da vyslcha
svedkov proti sebe a dosiahnu
predvolanie a vsluch svedkov
vo svoj prospech za rovnakch
podmienok ako svedkov proti
sebe,
e) ma bezplatn pomoc tlmon
ka, ak nerozumie jazyku pou
v a n m u p r e d sdom, alebo
tmto jazykom nehovor.
Je t e d a zrejm, e kad, kto je ob
vinen, nesmie by printen k tomu,
aby svedil proti sebe alebo priznal
vinu. Mus by v zkonom stanovenej
dobe informovan o povahe a dvo
doch zadrania a obvinenia, pouen
o svojich prvach a ma dostaton
monos na prpravu obhajoby. Ne
me plati veobecn pravidlo, aby
osoby oakvajce sdne konanie bo
li dran vo vzbe. Obvinenho alebo
podozrivho z trestnho inu mono
zadra len v prpadoch ustanove
nch zkonom. Zadran osoba mus
by najneskr do 24 hodnn prepuste
n na slobodu alebo odovzdan sdu.
Sudca mus zadran osobu do 24 ho
177

dn od prevzatia vypou a rozhodn

o vzbe alebo ju prepusti na slobodu.
Nikto tie nesmie by pri vyetrovan
alebo pri vkone trestu podroben
neudskmu alebo poniujcemu za
obchdzaniu, priom kad, kto sa
stal obeou nezkonnho zatknutia
alebo trestu, m zaruen prvo na
odkodnenie.
Plat tie zsada, e nikoho nemo
no odsdi za konanie alebo opome
nutie, ktor v ase, ke bolo spcha
n, nebolo poda p l a t n h o p r v a
trestnm inom. Takisto nesmie by
uloen trest prsnej, ne ak bolo
mon uloi v ase spchania trest
nho inu. Trestn sthanie je tie
neprpustn proti tomu, proti komu
sa skorie sthanie pre t e n ist sku
tok prvoplatne skonilo alebo zasta
vilo. V niektorch ttoch zkon tie
uruje aj asov limit, dokedy treba
nariadi pojednvanie, p r p a d n e
ukoni vec. Ide o prvo na rchly
sd (speedy trial), ktor zaklad na
prklad V. dodatok k stave USA.
Rchly sd chrni obvinench
a obalovanch pred dlhotrvajcou
vzbou tm, e stanovuje asov limit
medzi obvinenm, ev. zatknutm obvi
nenho a odovzdanm veci sdu. Ak sa
poda Zkona o rchlom sde, ktor
v USA nadobudol platnos r. 1980 ne
podar predloi vec sdu do 100 dn od
zatknutia, mus sa trestn sthanie za
stavi a obvinen prepusti na slobodu
(INCIARDI, 441). Poiadavka, aby sa
trestn veci prejednvali o najrch
lejie a dsledne zachovvali prva za
ruen stavou, sa v naich podmien
kach
realizuje
prostrednctvom
asovch limitov trvania vzby. Trva
nie vzby sa po r. 1990 vznamne skr
tilo, avak postupne sa predlovalo
najm cez argumentciu rastu krimi
nality a ochrany spolonosti. V sas
nosti me vzba trva a tri roky.
Tm sa v legislatve presadila vlune
mylienka ochrany spolonosti a verej-

nej bezpenosti namiesto ochrany slo

body jednotlivca. Ak zkon umouje
nemern trvanie vzby, obvinen je
vlastne trestan, aj ke prvoplatnm
rozhodnutm sdu nebola vysloven
vina. Tm dochdza k prelomeniu z
sady prezumpcie neviny a podporova
niu neinnosti a neefektvnosti org
nov innch v trestnom konan. Vzba
znevhoduje obvinenho oproti obvi
nenm, ktorch vyetrovanie sa usku
touje na slobode. Poda vskumov je
pravdepodobnos odsdenia u zatknu
tch osb vyia ne u obvinench vy
etrovanch na slobode. Monosti
prvnej ochrany zatknutch oproti vy
etrovanm na slobode s podstatne
niie. Nemaj predovetkm toko
monosti radi sa so svojm obhajcom,
zbiera dkazy a svedkov vo svoj pros
pech, a najm dokza svoju spoahli
vos ivotom medzi slobodnmi oban
mi." (INCIARDI, 420).
Pln ochranu zkonnch zujmov
a zkladnch prv a slobd vyjadru
je tie zsada zabezpeenia prva na
obhajobu. Ten, proti komu sa vedie
trestn konanie, mus by v kadom
tdiu konania pouen o prvach,
ako aj o tom, e si me zvoli obhaj
cu a radi sa s nm aj bez asti tre
tch osb. Zkladnm zujmom ob
hajoby mus by, aby nedolo
k odsdeniu nevinnho a vinn nebol
postihnut prsnejie, ne je to spra
vodliv. Obhajoba sa nesmie zmeni
na obalobu, advokt nesmie prebe
ra funkcie aloby alebo usvedova
obalovanho. Obhajoba uplatuje
to, o je v prospech obvinenho. Bolo
by vak v rozpore so zsadami mo
rlky, aby obhajoba presadzovala ne
pravdu a na tomto zklade dosiahla
oslobodenie alebo oslobodzujci roz
sudok. Etika vkonu povolania zaka
zuje advoktovi uvdza okovek, o
obalovanmu pria. Naopak, pri
kazuje mu preukazova len to, o mu
poah a prospeje.
178

Procesn zruky konania vrtane

minimlnych prv obvinenho s
praktickm naplnenm poiadaviek
spravodlivho (riadneho) sdneho pro
cesu. Eurpsky sd pre udk prva
v tejto oblasti judikatrou k l. 5, ale
najm k i. 6 fixoval cel rad dleitch
otzok. V svislosti s tm je mon so
zreteom na otzku ttneho reimu
a prvneho ttu poukza najm na
tieto postupy spravodlivho procesu
(APEK, 22-63):
a) U osb vo vzbe sa vyaduje
zven starostlivos a upred
nostnenie (Rozsudok vo veci
Engel/1976).
b) Eurpsky dohovor si vyaduje
periodick kontrolu trvania le
glnosti pozbavenia slobody
(Rozsudok vo veci Weeks/1987).
c) Sd" je orgn, ktor je nielen
nazvisl, ale ktor tie posky
tuje zruky sdneho konania
(Rozsudok vo veci De Wilde,
Ooms a Versyp/1971).
d) Spravodlivos konania zaha
predovetkm princp rovnosti
zbran" (galit des armes",
equality of arms"), tj. princp,
e kad strana mus ma v pro
cese rovnak monos hji svo
je zujmy, priom iadna z nich
nesmie ma podstatn vhodu
voi protistrane. Poiadavka
spravodlivho procesu sa vak
naplnenm princpu rovnosti
zbran vonkoncom nevyerpva;
princp je iba jednm z iastko
vch aspektov irieho pojmu
spravodlivho procesu (Rozsu
dok vo veci Delcourt /1970).
e) Prvo na spravodliv proces, i
u civiln alebo trestn, pred
poklad, e kad strana m
monos uplatni svoje argu
menty za podmienok, ktor
v porovnan s protistranou nie
s jasne nevhodn (Rozsudok
"o veci Delcourt/ 1970).

f) Verejnos konania chrni stra

ny pred kabinetnou justciou
vymkajcou sa kontrole ve
rejnosti; je tie jednm z pro
striedkov na zachovanie dvery
k sdom. Priehadnos, ktor
poskytuje verejn vkon spra
vodlivosti, napomha dosaho
va ciele lnku 6 ods. 1, tj.
spravodliv proces (Rozsudok
vo veci Pretto /1983).
g) Kontradiktrne konanie je jed
nm zo zkladnch zruk sd
neho konania (Rozsudok vo ve
ci Feldbrugge /1986).
h) Prvo na spravodliv proces za
ujma popredn miesto v demo
kratickej spolonosti v zmysle
Eurpskeho dohovoru. (Rozsu
dok vo veci F.C.B./ 1991).
i) Pri rozhodovan o tom, i mono
orgn povaova za nezvisl

179

tribunl, tj. najm nezvisl od

exekutvy a od strn danho pr
padu, je nutn prihliadnu na
spsob vymenvania jeho lenov
a na dku funknho obdobia,
na existujce predpisy upravu
jce ich odvolanie alebo na z
ruky ich neodvolatenosti, na
zkony zakazujce, aby ich exe
kutva intruovala pri ich rozho
dovan, na existenciu prvnych
zruk proti vonkajm tlakom,
na otzku, i sa orgn jav ako
nezvisl a na as lenov sud
covskho zboru na konan (Roz
sudok vo veci Campbell a Fell/
1948).
j) Prvo obalovanho na osobn
as pri sdnom konan je z
kladnm prvkom prva na
spravodliv proces (Rozsudok
vo veci Colozza/1985).

VIII. KAPITOLA

LITERATRA: BORK, H. R.: Amerika v pokuen. Prvo vystaven svodm

politiky. Praha 1993. CAPEK, J.: Evropsk soud a Evropsk komise pro lidsk
prva. Pehled judikatury a nej zvanej i ch prpadu. Praha 1995. DVID, R.:
Anglick prvo. Bratislava 1972. DVID, R. Ed.: The Different Conceptions of
the Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification.
Volume II. Chapter 1. Tubingen 1974. DVID, R.: Sources of Law. In: The Legal
Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 3.
Tubingen 1984. DWORKIN, R. M.: Taking Rights Seriously. Cambridge. Mass.
1977. GUREVI, A. J.: Kategrie stredovek kultry. Praha 1972. HART, H. L.
A: The Concept of Law. Oxford 1961. HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. Praha 1991. HOLMES, O. W.: The Path of the Law. 1897,10 Har. L.
Rev. 457-478. KELSEN, H.: Allgemeine Theorie der Normen. Wien 1979.
KNAPP, V. a kol.: Teoretick problmy tvorby eskoslovenskho prva. Praha
1983. KNAPP, V.: Terie prva. Praha 1995. KRITFEK, Z.: Historick z
klady prvnho pozitivizmu. Praha 1967. LLOYD, L. - FREEMEN, M. D. A.:
Lloyd's Introduction to Jurisprudence. London 1985. LUBY, .: Obyajov pr
vo a sdna prax (Civilistick tdia zo slovenskho prva). Bratislava 1939.
MNCH, v. L: Export a import prva. Prvni rozhledy 3,1995. SAVIGNY von
F. C: Vom Beruf unserer Zeit fr Gesetzgebung und Rechtswissenschaft. Heidelberg 1814. THIBAUT, A. F. J.: Uber die Notwendigkeit eines allgemeinen
btirgerlichen Rechts fr Deutschland. Heidelberg 1814. TUNC, A.: Prvo Spoje
nch ttov americkch. Bratislava 1966. URFUS, V.: Historick zklady novo
dobho prva soukromho. Praha 1994. WEINBERGER, O.: Norma a instituce.
vod do terie prva. Brno 1995. WEYR, F: Prameny prvni. SVP. III. Brno
1934. WEYR, R: eskoslovensk prvo stavn. Praha 1937.

180

ide o sociatvne determinovan pro

ces, v ktorom psobia mechanizmy
formulovania spoloenskch hodnt
a zujmov a ich vyjadrovania v pr
ve. Preto prv cesta neznamen vy
lenie ttu a ttnomocenskch
prvkov prva a druh cesta vyrade
nie spoloenskho charakteru a spo
loenskej podmienenosti prva.
ivot spolonost a jednotlivcov 20.
storoia je natoko dynamick, e v
voj pospolitost bez flexibilnej tvorby
prva reagujcej na spoloensk
zmeny si dnes nevieme predstavi.
Starovekej a stredovekej spolonosti
vak bola bliia predstava, e zkon
nieje vtvorom loveka, prpadne v
sledkom normotvornej innosti t
tu. Vldlo presvedenie, e prvo
pramen priamo zo spolonosti alebo
od Boha, take lohou uench prv
nikov bolo prvo objavova, nach
dza. Mylienka stleho vvoja prva
prostrednctvom tvorby prva ttom
nemala vtedy v spolonosti miesto.
Podstatnm znakom prva bol jeho
vek, platilo od vekov ako spravodli
vos. Zkonodarcovia stredoveku ne
boli tvorcami zkonov. Prvo iba na
chdzali", obnovujc lesk jeho
spravodlivosti (GUREVI, 128).

Konflikt medzi obyajovm

a zkonnm prvom
Prvo vstpilo novovekom na rz
cestie, na ktorom sa odohrval kon
flikt medzi obyajovm i precedensnm prvom na jednej strane
a zkonnm prvom na strane druhej.
Cestu k zkonnmu prvu kliesnili aj
dominantn formy ttu s centralizo
vanou mocou tak pred Viedenskm
kongresom, najm vo Franczsku,
panielsku a Rusku, ako aj postup
181

a vsledky formovania centralizova

nch nrodnch ttov po kongrese,
transformovan rokom 1848, najm
v Nemecku, Taliansku i RakskoUhorsku. Nstup zkonnho prva
namiesto obyajovho prva bol d
sledkom deklarcie rovnosti vetkch
pred zkonom a vstavby centralizo
vanej ttnej moci.
Vo vvoji ttu a prva na konti
nente dolo teda v porovnan s An
glickom k uritmu zvratu v chpan
hierarchie a vzahu prameov prva,
ktor podmienila najm domincia
absolutistickej monarchie.
Hayek v tejto veci usudzuje, e
dejiny intelektulneho rozvoja,
v ktorom sa od 13.storoia a hlavne
na eurpskom kontinente zaalo na
tvorbu zkonov pomaly a postupne
oraz viac pozera ako na akt uvedo
melej a neobmedzenej vle vldcu, s
prli dlh a zloit...Z podrobnch
tdi tohto procesu vyplva, e zko
svisia so vzostupom absolutistickej
monarchie, ke sa formovali predsta
vy, ktor neskr ovldli apircie de
mokracie" (HAYEK, 77).
Poiatky legislatvneho, etatistickho smeru tvorby prva, ktor vy
chdzal z racionalizmu a prirodze
nho prva, nachdzame v rznych
astiach Eurpy, kde vznikli prv ko
difikcie. Pozoruhodn je najm
prusk Allgemeines Landrecht fr
die preuischen Staaten (1794) a Zeillerov raksky Veobecn obiansky
zkonnk (1811). Najznmejou kra
jinou kodifikci je Franczsko. Re
prezentuje ich cel sstava napole
onskch kdexov, najm Code civil
z r. 1804, ako aj mylienka, e dote
raj kult Prva nahradil kult Zko
na, reprezentovan kultom Code ci
vil (KRITFEK, 24).
Racionlna legislatva znsoben
franczskym vzorom spolu s my
lienkami revolcie si nala mnohch
zstancov aj v ostatnch krajinch

Eurpy. Protinapoleonske vojny

transformciu tradinej tvorby prva
na legislatvnu, rozumej etatistick
tvorbu prva pribrzdili, avak v ko
nenom dsledku sa na eurpskom
kontinente ujala idea celonrodnch
zkonnkov, a preto i etatistick kon
cepcia tvorby prva. Legislatvna,
ev.etatistick tvorba prva zodpove
dala forme vtedajieho ttu, podpo
rovala centralizciu ttnej moci
i rozvoj obchodu a trhovej ekonomiky
vytvorenm jednotnch a prvne z
vznch pravidiel.
Histria kodifikanch prc sa vak
nezana 17. storom a prijatm Code
civil i alch napoleonskch kdexov,
ku ktorm patr i zkon o obianskom
sdnom konan (Code de procdure ci
vil, 1806), obchodn zkonnk (Code
de commerce, 1807), trestn zkon
(Code pnal, 1810) a trestn poriadok
(Code instruction criminelle, 1808).
Kodifikan snahy sa uplatovali aj
predtm i v systmoch obyajovho
prva. Prkladom je Corpus iuris
Hungarici, ktor tvor o. i. Tripartitum, predloen snemu r. 1514. Naj
znmejm dielom minulosti je kodifi
kcia cisra Justinina z r. 529.
Starie kodifikcie nachdzame v pa
nielskom i portugalskom prve, tie
v kandinvii v 16. a 17. storo
a pod.(DAVID, 1984, 60).

Franczska cesta tvorby

prva a historicko-prvna kola
Franczsky vzor legislatvnej tvor
by prva sa stretol s kontraverznou
odozvou osobitne v Nemecku, najm
na pde historicko-prvnej koly,
i ke Savigny zastavajci nzor, e
zkon je nemenej vhodnm prostried
kom tvorby prva, prijal r. 1842 po
zvanie panovnka, aby sa postavil na
elo pruskho legislatvneho minis
terstva, ktorho lohou bola revzia
182

zemskho prva (KRITUFEK, 50).

Na potrebu jednotnho obianske
ho zkonnka pre Nemecko poukzal
r. 1814 jednoznane Thibaut, odkazu
jc na Code civil a na prusk a rak
sky zkonnk. Savigny sa postavil
drazne proti uvedenmu programu.
V intencionalite historicko-prvnej
koly, ktor Savigny zaloil, dvodil,
e prvo sa formuje, vytvra organic
ky cez veobecn presvedenie pospo
litosti o tom, o je dovolen a zakza
n, priom presvedenie pospolitosti,
ev. nroda formuluje stav prvnikov.
Podobne ako v stredovekej predstave
aj v historicko-prvnej kole je vek
prvneho prkazu i dovolenia dlei
tm argumentom jeho odvodnenos
ti, organickosti, spojenia prva so
veobecnm presvedenm nroda.
Miesto recepcie prva
v tvorbe prva
Za sas tvorby prva je mon
povaova aj recepciu prva. Je for
mou prenosu asti prva i prvnej
kultry z jednej spolonosti do inej
alebo inch spolonost. Najzn
mejou sa stala recepcia rmskeho
prva, pri ktorej dolo k prenosu
vznamnej asti rmskoprvnej kul
try a najm rmskeho skromnho
prva do prvnych systmov strednej
a zpadnej Eurpy. Osobitosou re
cepcie rmskeho prva je, e ilo
o transformciu u neplatnho prva
staroveku najm do novoveku, hoc
romanizcia eurpskeho prvneho
myslenia, ev. preberanie rmskoprvneho dedistva maj svoj historick
zaiatok v stredoveku. Kee recep
ciu transformovali univerzity i tt
na moc, uskutoovala sa tak vo for
me teoretickej recepcie,ako aj vo
forme praktickej recepcie. Faktom je,
e u neplatn a takmer zabudnut
prvo silou recepcie nadobudlo znovu

zvznos,i ke v modifikovanej for

me a obsahu, ku ktorej prispela ko
la glostorov a komenttorov. Pred
metom recepcie nie s v podstate
pvodn pramene rmskeho prva;
v Nemecku nm naprklad bola
prvna veda i skr prvna kultra,
ktor vytvorili talianske koly, naj
m... dielo komenttorov" (URFUS,
154).
V sasnch podmienkach je re
cepcia transformciou vntrottne
ho prva poda vzoru (pramea) pr
va jednho alebo viacerch ttov,
prpadne poda vzoru (pramea) me
dzinrodnho prva alebo komunitrneho prva. Recepcia nie je teda
v mnohch prpadoch kpiou recipovanho textu, pretoe normotvorca
jej predmet viac alebo menej adaptu
je na domce prostredie, prpadne sa
recipovan prvo adaptuje v novom
sociokultrnom prostred v procese
jeho realizcie v prvnych vzahoch.
V tejto svislosti sa stretvame so
zaujmavm kazom. Rovnak dik
cia zkona vyvolva v odlinch pod
mienkach, ie v inom kultrnom,
mocenskom i prvnom prostred nie
kokch ttov nerovnak efekty,
ktor s odlin od efektov, ktor
prslun prvo vyvolva v krajine,
v ktorej vzniklo, a navye efekty, kto
r variuj v zvislosti od kultry t
tov, ktor toto prvo recipovali. Pr
kladom je stava Spojench ttov
americkch, ktor bola vzorom pre
niektor latinskoamerick tty, kto
r sa jednoznane definovali ako au
toritatvne reimy.
Predmetom recepcie me by je
den normatvny prvny akt, najm
kdex, stava inho ttu alebo iba
as uritho zkona. Nemeck
obiansky zkonnk bol recipovan
v Japonsku. Franczsky Code civil
v Brazlii a v Argentne. Nie je zried
kavosou, e predmetom recepcie je
niekoko prvnych prav niekokch

ttov a vsledkom, cieavedom

kombincia rznych vzorov. Vzorom
brazlskeho obianskeho zkonnka
z r. 1916 bol jednak Code civil, portu
galsk obiansky zkonnk a as
ustanoven prevzal domci normo
tvorca z nemeckho BGB (62 ln
kov), priom alia polovica zkona
prihliada na domce obyajov prvo
(MNCH, 108). Kombinciu doku
mentuje aj tvorba stavy eskoslo
venskej republiky r. 1920. Normo
tvorca prihliadal na mnoh cudzie
vzory, okrem franczskej a americkej
stavy aj na stavu raksku, nemec
k, vajiarsku i anglick (BROKLOVA, 22). Kreativita recepcie spo
va najm v selekcii recipovanho
prva, v spsobe jeho vlenenia do
vntrottneho prva prjemcu.
Recepcia prva je integrlnou sa
sou tvorby prva osobitne v nie
kdajch komunistickch ttoch
strednej a vchodnej Eurpy. Navrho
vate novch prvnych predpisov
komparuje nvrh na nov prvnu
pravu alebo nvrh na novelizciu
najm s prvnou regulciou lenov
Eurpskej nie, vrtane komunitrneho prva nie. Harmonizcia (apro
ximcia) prvneho systmu s prvom
lenskch ttov nie sa pri exporte
a importe prva" prevane uskuto
uje prve prostrednctvom recepcie.
Legislatvna (etatistick)
koncepcia tvorby prva
Verejn ttnu moc a verejn sa
mosprvnu moc vykonvaj orgny
so zkonodarnou, vkonnou (exeku
tvnou) a sdnou (justinou), ako aj
samosprvnou prvomocou. Prvo
moc ttnych orgnov a orgnov sa
mosprvy spova aj, a najm v sp
sobilosti vydva:
a) normatvne prvne akty (sta
vu, zkony, nariadenia vldy
183

a in veobecne zvzn nor

matvne akty vrtane veobec
ne zvznch nariaden miest
nej samosprvy);
b) individulne prvne akty (roz
hodnutia sdu, prokurtora
a pod.).
Normatvne prvne akty obsahuj
generlne normy, km individulne
prvne akty obsahuj individulne
normy.
Schopnos urova sprvanie le
nov spolonosti pomocou prvnych
noriem je dleitm znakom verejnej
ttnej autority, ttu. Preto tie
tvorba prva a existencia prvneho
systmu ttu, ako aj jurisdikcia t
tu patria k najvznamnejm preja
vom zvrchovanosti a nezvislosti
ttnej moci. Tvorba prva je jednou
zo pecifickch foriem realizcie pr
va. Tvorbu prva okrem realizcie
predpisov upravujcich cel proces
vzniku noriem charakterizuj aj kre
atvne prvky, spojen s formovanm
a vyjadrovanm spoloenskej vle ako
ttnej vle v demokratickom pro
stred politickej plurality, v ktorom
dochdza k uplatovaniu hodnoto
vch hadsk, spoloenskho pozna
nia, predstv o morlnosti, elnosti,
demokratickosti, spravodlivosti, eko
nomickej, finannej a inej odvodne
nosti navrhovanej prvnej pravy
a tie k uplatovaniu i presadzova
niu inch prstupov.
Tvorba prva je dleitou oblasou
innosti ttu a je upraven platnm
prvom. Z formlneho hadiska plat
nho prva a jeho realizcie je tvorba
prva v podmienkach modernho t
tu a v rmci kontinentlneho prvne
ho systmu stavou a zkonmi upra
ven postup ttnych orgnov
a orgnov zemnej samosprvy, kto
rho cieom je vznik, zmena (noveliz
cia) a znik normatvnych prvnych
aktov alebo ich ast, obsahujcich
prvne normy s univerzlnou alebo

loklnou psobnosou. Normatvne

prvne akty, ktor obsahuj normy
psobiace na celom teritriu ttu, sa
nazvaj univerzlne normy. Normy
psobiace len na uritej asti teritria
ttu, s loklne normy.
Normatvne prvne akty s uni
verzlnou psobnosou prijma na
prklad Nrodn rada Slovenskej
republiky,
vlda,
ministerstv
a normatvne akty s loklnou psob
nosou prijma ktorkovek obecn
alebo mestsk zastupitestvo, ako aj
miestne orgny ttnej sprvy, ak
s na to splnomocnen zkonom.
Oprvnenie ttnych orgnov a or
gnov miestnej samosprvy vydva
veobecne zvzn prvne predpisy
s univerzlnou alebo loklnou psob
nosou je ich normotvornou prvomo
cou, prpadne prvomocou tvorby
prva, tj. spsobilosou prijma nor
matvne prvne akty, ktor tie na
zvame veobecne zvzn prvne
predpisy. Jednoducho, aj prvne nor
my. ttne orgny a orgny samo
sprvy s normotvornou prvomocou
s orgnmi tvorby prva. Nie vetky
ttne orgny maj spsobilos prij
ma normatvne prvne akty.
V Slovenskej republike maj pr
vomoc rozhodova o nvrhoch na pri
jatie normatvnych prvnych aktov:
a) Nrodn rada Slovenskej re
publiky,
b) obania (volii) Slovenskej re
publiky v celottnom
referende,
c) vlda Slovenskej republiky na
vykonanie zkonov
a v ich medziach,
d) ministerstv a ostatn stred
n orgny ttnej sprvy v me
dziach zkonov a na ich zkla
de, tj. ak s na to splnomocnen
zkonom,
e) obecn zastupitestvo na plne
nie loh samosprvy obce, ale
bo ak to ustanovuje zkon,

184

f) obyvatelia obce (volii) v miest

nom referende,
g) miestne orgny ttnej sprvy
v medziach zkonov a na ich
zklade, tj. ak s na to splno
mocnen zkonom, vrtane
obecnho zastupitestva vo ve
ciach, v ktorch obec pln lohy
ttnej sprvy.
Na oznaenie procesu i vsledku
tvorby prva sa pouvaj vo vzahu
ku vetkm subjektom tvorby prva
a k rznym formm a procedram
tvorby prva najm termny normotvorba, legislatva a zkonodarstvo.
Normotvorba m z uvedench ter
mnov najir rozsah, pretoe
oznauje nielen tvorbu prvnych no
riem, ale aj tvorbu neprvnych no
riem, km zkonodarstvo m medzi
nimi naju vznam. Tka sa len
tvorby stavy, stavnch zkonov
a zkonov. Normotvorbou sa rozumie
aj shrn noriem vydvanch parla
mentom, alej noriem vydvanch
na ich vykonanie exekutvou a shrn
noriem vydvanch orgnmi aplik
cie prva najm v systme common
law. Legislatva sa pouva v podob
nom vzname ako normotvorba,
avak tento termn je vemi rozre
n aj pri tvorbe organizanch aktov.
Legislatva je navye vraz oznau
jci jednak prvne normy, ktor s
vsledkom cieavedomej normotvor
nej innosti ttu, a jednak postup
ttu, ktor ich vytvra. Legislatva
je teda opakom socilnej, ev. sociatvnej normotvorby, ktorej vsledkom
s sdne precedensy alebo prvne
obyaje.
Kreatvne a derogatvne
prvky tvorby prva
Tvorba prva v sebe zaha jednak
prvky kreatvne (tvoriv) a derogatv
ne (zruovacie) a jednak aj prvky re

pektovania zkonom ustanovenho

postupu vetkch subjektov zast
nench na tvorbe prva, najm pre
postup subjektov vybavench spso
bilosou tvorby normatvnych prv
nych aktov.
Podstata derogatvnych prvkov
v tvorbe prva spova najm v tom,
e prvomoc tvori (kreova) norma
tvne prvne akty spravidla bez v
nimky zahruje aj spsobilos zruo
va normatvne prvne akty alebo
ich asti a ustanovenia. Plat zsada,
e kad orgn tvorby prva m pr
vomoc zrui normatvny akt, ktor
vydal. Pravda, je otzkou, i je pr
pustn vyda akt derogcie samo
statne alebo len ako sas krecie,
tj. sas aktu, ktorm dochza aj
k vzniku, prpadne k zmene platnej
prvnej pravy.
Inou otzkou derogatvnych prv
kov v tvorbe prva je prvomoc jed
nho orgnu tvorby prva, prpadne
orgnu kontroly stavnosti a zkon
nosti pozastavova innos alebo
zruova normatvne akty, ev. ich
asti a ustanovenia vydan orgnom
tvorby prva. Prvomoc zruova
normatvne prvne akty orgnov
tvorby prva, prpadne rozhodova
o pozastaven ich innosti platn
prvo spravidla zveruje orgnom
s prvomocou:
a) stavodarnou a zkonodarnou,
b) sdnou, spojenou so spsobilo
sou rozhodova o slade zko
nov a ostatnch prvnych pred
pisov s stavou.
ttne orgny so zkonodarnou
a stavodarnou prvomocou mu
zrui normatvne prvne akty alebo
ich asti:
a) hlasovanm o nvrhu zkona
alebo stavnho zkona, kto
rho sasou je obvykle aj
zruenie normatvnych aktov,
ich ast alebo ustanoven, ktor
vydali in orgny tvorby prva;

185

b) konkludentnm prejavom derogatvnej vle, ak stavn sd

vyslov neslad prvnych pred
pisov, alebo hlasovanm o nvr
hu na zruenie uritho norma
tvneho aktu alebo jeho asti,
ktorho vsledkom je norma
tvny akt, ktor pozostva len
z ustanovenia o abrogcii inho
zkona (derogcii asti zkona)
alebo inch zkonov, ako aj ich
ast.
Monos uveden pod psm. b) na
stane v naich podmienkach, ak:
ba) stavn sd Slovenskej re
publiky vyslov, e urit
normatvny prvny akt je
v rozpore s aktom vyej
prvnej sily (stavou, zko
nom) a orgn, ktor do
t k n u t predpis vydal, ho
uvedie do sladu s normou
vyej prvnej sily tak, e
tento akt alebo jeho as
zru bu osobitnm nor
matvnym aktom, alebo
konkludentnm
vyjadre
nm svojej derogatvnej v
le, ie cieavedomm neko
nanm, ktorho elom je
znik platnosti aktu (asti
aktu),
bb) normotvorca prijme akt,
ktorho obsahom je len abrogcia alebo derogcia
inho a k t u (aktov) i asti
a k t u (aktov), priom prv
na sila zruujceho nor
matvneho prvneho aktu
je identick s prvnou si
lou zruenho normatvne
ho prvneho a k t u a dvo
dom prijatia tohto a k t u
nie je kontrola stavnosti
a zkonnosti normatv
nych prvnych aktov.
Prvomoc tvorby prva, k t o r
stava zveruje Nrodnej rade SR im
plicitne zahruje aj prvomoc zruo
186

va normatvne prvne akty inch

orgnov tvorby prva v prpade, ak je
zruenie aktu organickou sasou
novej prvnej pravy formou stav
nho zkona i zkona a je uveden
v jeho zruovacej doloke.
Nrodn rada Slovenskej republi
ky vak nie je oprvnen, okrem
ustanovench vnimiek, zruova sa
mostatnm uznesenm a samostat
nm normatvnym aktom in norma
tvne prvne akty s odvodnenm, e
medzi normatvnym aktom i jeho
asou, ktor sprevdza nvrh na
zruenie na je+dnej strane a stavou
na strane druhej, je neslad.
Vnimkou je iba prvomoc Nrod
nej rady Slovenskej republiky zmeni
alebo zrui stavnm zkonom v
sledky referenda po uplynut troch
rokov od jeho innosti, ako aj prvo
moc Nrodnej rady Slovenskej re
publiky zruova veobecne zvzn
nariadenie orgnov samosprvy vo
veciach zemnej samosprvy. Zkon
o obecnom zriaden ustanovuje, e
nariadenie obce nesmie odporova
stave ani zkonu. Ak nariadenie od
poruje stave alebo zkonu, zru ho
Nrodn rada Slovenskej republiky
na nvrh generlneho prokurtora,
vldy alebo z vlastnho podnetu. V
kon nariadenia a do jeho rozhodnu
tia sa podanm nvrhu pozastavuje.
Prvomoc rozhodova o slade
normatvnych aktov s stavou alebo
s inmi normatvnymi aktmi me
vystupova aj samostatne a by odde
len od prvomoci tvorby prva. Ak
stavn sd Slovenskej republiky
pri rozhodovan o slade zkonov
s stavou, prpadne nariaden vldy
s stavou a zkonmi vyslov, e me
dzi normatvnymi aktmi je neslad,
strcaj prslun predpisy, ich asti,
prpadne niektor ich ustanovenia
innos. Orgny tvorby prva, ktor
tieto predpisy vydali, s povinn
uvies ich do sladu s stavou, pr-

padne s inmi prvnymi predpismi.

Ak tak neurobia, tieto predpisy, ich
asti alebo ustanovenia strcaj
platnos po iestich mesiacoch od vy
hlsenia rozhodnutia.
Tm, e normatvne prvne akty
na zklade rozhodnutia stavnho
sdu o ich rozpore s aktom vyej
prvnej sily strcaj najskr innos
a neskr prpadne aj platnos nezna
men, e stavn sd je orgnom
tvorby prva. stavn sd nem pr
vomoc zruova platnos a innos
normatvnych prvnych aktov. Svojm
rozhodnutm len vyslov, e urit akt
alebo jeho as je v rozpore s inm ak
tom a pozastav jeho innos. Je u
vecou orgnu, ktor tento predpis vy
dal, aby ho v stanovenom ase uviedol
do sladu s stavou alebo inmi akt
mi alebo medzinrodnmi zmluvami
alebo v prpade lenstva ttu v Eu
rpskej nii uviedol do sladu s komunitrnym prvom, prpadne aby
zruil platnos aktu, ev. napadnutch
ustanoven. Ak prslun ttny or
gn je neinn, ak teda nepristpil
k novelizcii aktu alebo jeho asti, je
potrebn jeho postup chpa ako konkludentn vyjadrenie vle derogova
to, o je obsahom rozhodnutia stav
nho sdu. Ide teda o osobitn spsob
derogcie napadnutho aktu konkludentnm rozhodnutm ttneho org
nu, ktor predpis vydal.
Akm spsobom mu dotknut
orgny tvorby prva uvies napadnu
t akt alebo jeho as do sladu
s stavou a prpadne aj s inmi prv
nymi predpismi?
Z hadiska stavnosti a zkonnos
ti je akceptovaten rovnak postup,
ak sa uplatuje v prpade nvrhu
na vydanie normatvneho prvneho
aktu s monosou derogcie prslu
nej asti i abrogcie aktu, prpadne
zmeny a doplnenia dotknutho nor
matvneho aktu alebo jeho asti tak
v rmci nlezu, ako aj nad rmec
187

nlezu stavnho sdu, avak v in

tencich nlezu.
Od prvomoci tvorby prva a od
prvomoci zruova normatvne akty
je potrebn odli prvo navrhova
(iniciova):
a) prijatie alebo zmenu normatv
neho prvneho aktu, ktor za
ha aj prvo navrhova zruo
vanie normatvnych prvnych
aktov, ktor nie s v slade
s predloenm nvrhom,
b) zruenie normatvneho aktu
alebo jeho asti, najm ak ten
to normatvny akt odporuje
stave alebo zkonu.
Prvu poda nvrh na vydanie alebo
zruenie normatvneho prvneho aktu
zodpoved prvna povinnos prslu
nho ttneho orgnu sa s tmto nvr
hom zaobera a rozhodn. Nvrh na
vydanie alebo zruenie normatvneho
aktu me poda ktokovek, avak
prslun ttny orgn sa takmto n
vrhom neme oficilne zaobera.

PRAMENE PRVA
Pojem tvorba prva je vemi zko
spojen s pojmom prame prva tak
z hadiska koreov tvorby prva, ako
aj jej vsledkov. Chpanie pramea
prva, tj. odpove na otzku, o je pra
me prva, podmieuje orientcia
prvnej terie. Sociologick koly ha
daj prame prva v spolonosti
a v spoloenskch vzahoch. Jusnaturalisti v udskej prirodzenosti, abso
ltnych prvach loveka i v Boej
prozretenosti a analytick smery
prvneho myslenia v stave i zkone.
Stanovisk k poatiu prame pr
va, pokia ide o jeho pojem, ako aj
druhy prameov a ich vznam, sa
v literatre rznia, o om sved pre
had niektorch nzorov na pojem
prame prva:

Prvo m nielen svoj obsah,

ale aj formu
Obsahom prva s prva a povin
nosti subjektov prva.
Obsahom autorskho zkona je
naprklad prvo autora diela udeli
zmluvou shlas na pouitie diela.
Autorsk zkon obsahuje aj cel rad
inch prv a povinnost.
Tento i in obsah autorskho prva
je jednak vyjadren vo forme jazyka
a jednak je vyjadren vo forme zkona,
v naom prpade je vyjadren autor
skm zkonom. Z toho vyplva, e ob
sah prva m vdy svoju formu prva.
Prameom prva vo formlnom zmys
le je prve tto urit forma prva,
v ktorej je prvo obsiahnut a z kto
rho formlne pramen, kde ho mono
njs a identifikova ako prvo ustano
ven ttom, a vaka tomu sa do
mha jeho uplatnenia alebo splnenia.
Forma prva je dleitm znakom
prva jednak vo veobecnom zmysle
a jednak v osobitnom zmysle slova so
zreteom na urit prvny systm,
naprklad so zreteom na slovensk
prvny systm.
1. Vo veobecnom zmysle je t
tom uznan alebo stanoven
forma prva pecifickm zna
kom prva. Vaka tomu sa pr
vo svojou formou:
a) odliuje od inch spoloen
skch noriem (morlky, po
litiky, portu),
b) existuje, plat, lebo m svo
ju ttom uznan alebo
stanoven formu a v d
sledku toho aj veobecn
zvznos; kde nie je forma
prva, nie je ani platn
prvo.
2. V osobitnom zmysle je ttom
uznan alebo ustanoven forma
prva pecifickm znakom prva
uritho ttu. Vo svete existuje
rozmanitos prvnych kultr
188

a nrodnch prvnych systmov,

a preto aj rozmanitos foriem pr
va. Kad tt stanovuje a uzn
va urit konkrtne formy prva,
v ktorch nachdzame platn
a zvzn prvo tohto ttu.
Prame prva vo formlnom vzna
me, tj. forma prva, m ir a u
vznam. Pojem formy prva v irom
vzname slova zahruje formu
v zmysle:
a) procedry, postupu prijmania
i vzniku uritho pramea
prva,
b) rezulttu, vsledku, ktor
vznikol v slade s ustanovenou
procedrou. Takmto rezult
tom je naprklad autorsk z
kon, ktor je veobecne zvz
n normatvny prvny akt
prijat orgnom tvorby prva.
Pojem forma prva v uom, a tak
reeno vlastnom vzname slova za
hruje len veobecne zvzn vsle
dok legislatvnej innosti orgnu
tvorby prva. Na tejto forme je cha
rakteristick to, e je ustanoven
alebo uznan ttom a e obsahuje
veobecne zvzn prvne normy.
Prvna nuka pozn najm tieto

Normatvny prvny akt ako vsle

dok tvorby prva sa odliuje od indivi
dulneho prvneho aktu, ktor je v
sledkom aplikcie prva, rozhodnutia
ttneho orgnu na zklade zkona i
inho normatvneho prvneho aktu.
Normatvny prvny akt sa vyznauje
veobecnosou najm z hadiska osob
nej psobnosti, ako aj vecnej psob
nosti, tj. predmetu regulcie prv
nych noriem, ktor normatvny akt
obsahuje. Pre individulny prvny
akt je naopak charakteristick indivi
dualizcia a konkretizcia subjektov
a predmetu, na ktor sa vzahuje.
V kadom tte existuje niekoko
druhov normatvnych prvnych ak
tov. Ke zoradme normatvne prv
ne akty poda stupa prvnej sily
i poda toho, i ide o univerzlne ale
bo loklne normy, rozoznvame so
zreteom na esko-slovensk histriu
i sasnos najm tieto druhy aktov:
stava, stavn zkony,
medzinrodn zmluvy
a vsledky referenda so silou
stavnho zkona
stavy, prpadne aj stavn zko
ny, ako u vieme, delme na rigidn
(tuh) a flexibiln (prun). Prijatie,
zmena alebo doplnenie rigidnej sta
vy alebo jej asti si vyaduje kvalifi
kovan vinu alebo in kvalifiko
van spsob, km na prijatie, zmenu
a doplnenie flexibilnej stavy alebo
jej asti postauje absoltna vina.
Rigidn stava me obsahova aj
asti, ustanovenia, ktor vyluuj
akkovek zmenu, naprklad sa za
kazuje zmeni formu vldy, osobitne
zmeni republiknsku formu vldy
na monarchiu.

189

190

In druhy
normatvnych aktov,
najm exekutvy
so silou zkona
V sstave druhov normatvnych
prvnych aktov jednotlivch ttov
nachdzame okrem obyajnch zko
nov aj in druhy normatvnych prv
nych aktov, ktor maj silu zkona.
Ide o normatvne prvne akty, ktor
vydvaj jednak orgny exekutvy
a jednak aj orgny parlamentu v a
se, ke najvy zkonodarn zbor
nezasad. V histrii esko-slovenskej
ttnosti sa vyskytli nasledujce
druhy normatvnych prvnych aktov,
ktor mali silu zkona.
Dekrty

prezidenta

Silu stavnho zkona alebo zko

na mali dekrty prezidenta esko
slovenska, ktor vydval v r. 19401945 v nevyhnutnch prpadoch a na
zklade nvrhu vldy. Ich platnos
neskr potvrdilo, schvlilo ex tunc
Doasn Nrodn zhromadenie, jednokomorov zkonodarn orgn Cesko-Slovenska, ktor vykonval svoju
prvomoc od oktbra 1945 do mja
1946.
Nariadenia s mocou zkona
V histrii esko-slovenskho ttu
a jeho legislatvy sa vyskytli aj tzv.
splnomocovacie zkony, prijat
v r.1920, 1933-1936, ktormi parla
ment delegoval v uritom a presne
stanovenom rozsahu as svojej zko
nodarnej moci na vldu, a ktor dali
prslunm nariadeniam vldy silu
zkona. Nariadenia vldy vydvan
v oblastiach, na ktor sa vzahovala
delegcia, mali preto rovnak prv
nu silu ako zkony.

Zkonne

opatrenia

Silu zkona dosahovali v minulosti

aj zkonn opatrenia Predsednctva
Slovenskej nrodnej rady, kolegitnej
hlavy ttu, dokia nebola prijat
stava, ktor zaviedla monokratick
hlavu ttu (prezident).
Do vzniku platnosti stavy Sloven
skej republiky prijmalo zkonn opat
renia Predsednctvo Slovenskej nrod
nej rady vlune v ase, ke Slovensk
nrodn rada nezasadala. Ak ich rada
na najbliom svojom zasadnut ne
schvlila, strcali platnos a innos.
Zkonn opatrenia s federlnou p
sobnosou vydvalo tie Predsednctvo
Federlneho zhromadenia SFR.
Zkonn opatrenia zostali v novej
podobe zachovan v stavnom poriad
ku eskej republiky. Ak djde k roz
pusteniu Poslaneckej snemovne, Se
nt, ktor poda l. 15 stavy eskej
republiky je druhou komorou parla
mentu, me poda l. 33 prijma ne
odkladn opatrenia, na ktor by bol
inak potrebn zkon.
Nariadenia vldy
Zkony parlamentu vykonva vl
da, ministerstv a in orgny ttnej
sprvy prostrednctvom normatv
nych aktov , ktor nazvame vykon
vacie prvne predpisy. Pomocou nich
sa vykonvaj zkony. Vlda na vy
konanie zkona a v jeho medziach
vydva nariadenia. Vlda vydva
nariadenia na vykonanie zkonov na
zklade generlnej delegcie, ktor
vyjadruje stava. Vlda neme pri
vykonan zkona nariadenm prekro
i medze zkona a upravi spoloen
sk vzahy nad rmec zkona. Ak by
tieto medze prekroila, osvojila by si
v rozpore s stavou prvomoc parla
mentu. Kontrolu v tejto oblasti za
bezpeuje stavn sdnictvo.

Vyhlky, opatrenia, vnosy

a sprvne nariadenia"
orgnov miestnej samosprvy
a miestnych orgnov
ttnej sprvy

Do skupiny vykonvacch prv

nych predpisov patria aj in norma
tvne prvne akty, jednak veobecne
zvzn prvne predpisy ministers
tiev a ostatnch strednch orgnov
ttnej sprvy a jednak veobecne zvzn nariadenia orgnov miestnej
samosprvy, vydvan vo veciach,
v ktorch obec pln lohy ttnej
sprvy, ako aj nariadenia miestnych
orgnov ttnej sprvy. Vetky tieto
normatvne prvne akty vydvaj
prslun orgny tvorby prva len na
zklade zkona a v jeho medziach.
Splnomocnenie na vydanie vykon
vacieho predpisu sa nazva pecilna
delegcia a je vyjadren v splnomo
cujcom ustanoven, ktor je obsa
hom zkona.
Zkony parlamentu sa vykonvaj
nielen prostrednctvom nariaden
vldy, ale aj prostrednctvom veo
becne zvznch prvnych predpisov,
ktor vydvaj ministerstv a in or
gny ttnej sprvy na zklade zko
nov a v ich medziach. O ak subjekty
tvorby prva ide? Jednak o minister
stv a in stredn orgny ttnej
sprvy a jednak o orgny zemnej sa
mosprvy v prpadoch, v ktorch obec
pln lohy ttnej sprvy, ako aj
o miestne orgny ttnej sprvy.
Ministerstv a ostatn stredn
orgny ttnej sprvy vydvaj veo
becne zvzn prvne predpisy, kto
r sa nazvaj vyhlky, opatrenia
a vnosy.
Veobecne zvzn prvne predpi
sy vo forme veobecne zvznch na
riaden prijmaj orgny miestnej
samosprvy vo veciach, v ktorch
miestna samosprva pln lohy tt
nej sprvy. Tieto nariadenia me
192

samosprva, obdobne ako minister

stv a in orgny ttnej sprvy, vy
da len na zklade zkona a v jeho
medziach. Veobecne zvzn naria
denia toho istho vznamu a prvnej
sily prijmaj aj miestne orgny tt
nej sprvy, tie len v prpade, ak s
na to splnomocnen zkonom.
Vyhlky, opatrenia a vnosy po
dobne ako nariadenia samosprvy vo
veciach, v ktorch psobia ako org
ny ttnej sprvy, a nariadenia
miestnych orgnov ttnej sprvy
spolu s nariadeniami vldy vytv
raj triedu vykonvacch prvnych
predpisov.
Poda legislatvnych pravidiel
mus by splnomocnenie na vydanie
vykonvacieho prvneho predpisu
vdy urit. Mus z neho jasne vypl
va, ktor orgn je splnomocnen,
ak otzky a v akom rozsahu me vo
vykonvacom prvnom predpise
upravi. Nie je mon akceptova ne
urit splnomocnenie na pravu
podrobnost." V slade s legislatv
nymi pravidlami je celkom nepr
pustn presva do neskorch vyko
nvacch prvnych predpisov pravu
otzok, ktor sa nepodarilo vyriei
alebo dohodn pri prprave zkona.
Zkony musia toti upravova vetky
zkladn vzahy v oblasti, ktor je
predmetom prvnej pravy.
Nariadenie vldy, ako aj in veo
becne zvzn prvny predpis, sa
musia pohybova v medziach zkona,
na vykonanie ktorho boli vydan.
Nemu najm:
a) rozirova oblas prvnej regu
lcie nad rmec zkona,
b) vypa medzery v zkone,
c) meni alebo korigova ustano
venia zkona.
Vlda me vykona zkon naria
denm aj bez splnomocujceho usta
novenia obsiahnutho v zkone. Po
sta, ak je nariadenie vydan na
vykonanie zkona a v jeho medziach.

Na rozdiel od toho ministerstv

a ostatn stredn orgny ttnej
sprvy, ako aj orgny miestnej tt
nej sprvy a samosprvy vo veciach,
v ktorch obec pln lohy ttnej
sprvy, mu vyda vykonvac prv
ny predpis len na zklade splnomoc
nenia zkona a v jeho medziach.
V slovenskej legislatvnej praxi sa
vaka legislatvnym pravidlm po
uvali a pouvaj splnomocujce
ustanovenia aj pri vydvan nariade
n vldy. Legislatvne pravidl stano
vili zsadu, e ak sa pota s vyda
nm nariadenia vldy, je potrebn,
aby sa do zkona vloilo prslun
splnomocnenie. Vlda vak, na roz
diel od ministerstiev a inch orgnov
ttnej sprvy a orgnov samospr
vy, ktor plnia lohy ttnej sprvy,
je oprvnen vyda nariadenie aj
vtedy, ke zkon neobsahuje vslov
n splnomocnenie.
Patria do skupiny vykonvacch
prvnych predpisov aj zkony?
Je diskutabiln, i termnom vyko
nvac prvny predpis mono oznai
aj zkon, ktorm sa vykonva stava
a ktor me vykona len parlament,
ktor stavu prijal. Pravda, stavu
me prija aj ir stavodarn zbor,
ktorho zlokou s jednak poslanci
parlamentu a jednak zstupcovia
miestnych samosprv i inm spso
bom kontituovan stavodarn zhro
madenie, prpadne o nej mu volii
rozhodn referendom. V tchto pr
padoch je celkom na mieste aj z for
mlneho hadiska hovori o vykonan
stavy zkonmi.
Bez ohadu na zloenie stavodarnho zboru, ktor hlasuje o prijat
stavy, je vykonanie stavy vdy dvoj
stupov. Jednotliv lnky a ustano
venia si spravidla vyaduj, aby boli
vykonan nielen zkonom, ale na z
klade zkona aj normatvnymi prv
nymi aktmi vldy, ministerstiev
a inch orgnov ttnej sprvy.
193

Veobecne zvzn nariadenia

miestnej s a m o s p r v y
Normotvorn innos na rovni
zemnej samosprvy platne ustanovu
je stava, ako aj zkon o obecnom zria
den.
Obec me vydva tri druhy veo
becne zvznch nariaden. Dva dru
hy nariaden vznikaj v oblasti plne
nia loh samosprvy obce a jeden druh
nariaden, ktor sa u uvdzal, vyd
vaj obce vo veciach, v ktorch plnia
lohy ttnej sprvy a len na zklade
splnomocnenia zkona a v jeho medzi
ach. Nzvy vetkch druhov veobecne
zvznch nariaden obce s rovnak;
ich prvna povaha je vak odlin. Ide
o nariadenia, ktor prijmaj:
a) obyvatelia obce miestnym referendom,
b) obecn a mestsk zastupites
tv ako orgny zemnej samo
sprvy:
ba) na plnenie loh samospr
vy obce,
bb) na plnenie loh samospr
vy obce, ak to ustanovuje
zkon,
c) obecn a mestsk zastupites
tv v prpadoch, v ktorch plnia
lohy ttnej sprvy. V tomto
prpade vydva mesto, obec na
riadenia len na zklade splno
mocnenia obsiahnutho v zko
ne a v jeho medziach.
Vychdzajc z dikcie zkona, ako
aj z povahy veci, mono teda hovori o:
a) samosprvnych (veobecne z
vznch) nariadeniach, ku kto
rm p a t r i a normatvne akty
uveden pod psm.a) a psm.b),
b) sprvnych (veobecne zvz
nch) nariadeniach, ku ktorm
patria normatvne akty uvede
n pod psm. c).
Ak s vzahy medzi veobecne
zvznmi predpismi vydvanmi
strednmi orgnmi, ktor obsahuj

RMIK . VIII-1 Druhy normatvnych aktov a zmlv v Slovenskej re

publike
Normatvne akty a zmluvy

Uznesenie, shlas, rozhodnutie

STAVA

Nrodn rada SR

STAVN ZKONY

Nrodn rada SR

VSLEDKY REFERENDA
SO SILOU STAVNHO
ZKONA

Obania(volii) SR

MEDZINRODN ZMLUVY
SO SILOU VYOU AKO ZKON

Nrodn rada SR

ZKONY

Nrodn rada SR

VSLEDKY REFERENDA
SO SILOU ZKONA
MEDZINRODN ZMLUVY
SO SILOU ZKONA
NARIADENIA
VLDY
VYHLKY
OPATRENIA
VNOSY
VEOBECNE ZVZN
SAMOSPRVNE" NARIADENIA
VSLEDKY MIESTNEHO
REFERENDA SO SILOU
VEOBECNE ZVZNHO
SAMOSPRVNEHO" NARIADENIA

VEOBECNE ZVZN
SPRVNE" NARIADENIA

194

Obania(volii) SR
Nrodn rada SR
Vlda SR
Ministerstv
a ostatn stredn
orgny ttnej sprvy
Obecn a mestsk
zastupitestv

Obyvatelia obce,mesta
Obecn a mestsk
zastupitestv
a miestne orgny
ttnej sprvy

univerzlne normy, a veobecne z

vznmi nariadeniami obce, ktor
obsahuj loklne normy?
Samosprvne loklne normy uve
den pod psm. a), ako aj pod psm.
b), podobne ako stavu, stavn z
kony a ostatn zkony zaraujeme
do skupiny primrnych noriem.
Primrne normy vydvaj orgny
ttnej moci, kee ttna moc poch
dza od obanov, ktor ju vykonvaj
prostrednctvom volench zstupcov
alebo priamo. stava v slade s tm
preto ustanovuje, e vo veciach zem
nej samosprvy rozhoduje obec samo
statne, e povinnosti a obmedzenia jej
mono uklada len zkonom a napo
kon, e tto samosprva sa uskutou
je na zhromadeniach obce, miestnym
referendom alebo prostrednctvom or
gnov obce, ktor na plnenie loh sa
mosprvy vydvaj veobecne zvzn
nariadenia, prpadne o nich rozhoduj
loklnym referendom, hlasovanm oby
vateov obce. Hlasovanie je platn, ak
sa na om zastn nadpolovin vi
na obyvateov obce oprvnench voli.
Rozhodnutie je prijat, ak dostalo nad
polovin vinu platnch hlasov.
Hlasovanie obyvateov vyhlasuje obec
n zastupitestvo, ak poda zkona
o obecnom zriaden ide o nvrh na
zlenie, rozdelenie alebo zruenie ob
ce. Ak o tom rozhodlo zastupitestvo,
uskuton sa verejn hlasovanie aj
v prpade nvrhu na zavedenie a zrue
nie verejnej dvky a pri nvrhu na za
vedenie a zruenie miestnej dane alebo
miestneho poplatku, ako aj o petcii
20% oprvnench voliov i o inch
dleitch otzkach, o ktorch sa
uznieslo zastupitestvo.
Samosprvne nariadenie obce ne
smie odporova stave ani zkonu;
poda preskmavacej prvomoci
stavnho sdu ani inmu veobecne
zvznmu prvnemu predpisu.
Sprvne nariadenie obce, ktor org
ny zemnej samosprvy vydvaj len
195

na zklade splnomocnenia zkona

a v jeho medziach, nesmie odporova
stave, zkonu a ani inmu veobec
ne zvznmu prvnemu predpisu.
stavn sd v tejto oblasti rozho
duje o slade:
a) samosprvnych nariaden s s
tavou a zkonmi, priom vak
obecn zastupitestvo je povin
n uvies prslun nariadenie
nielen do sladu s stavou
a zkonmi, ale aj s inmi z
konmi, medzinrodnmi zmlu
vami, s nariadeniami vldy
Slovenskej republiky a so veo
becne zvznmi prvnymi
predpismi ministerstiev a os
tatnch strednch orgnov
ttnej sprvy;
b) sprvnych nariaden s stavou,
zkonmi a s inmi veobecne
zvznmi prvnymi predpis
mi.
Celkov systm vzahov noriem
dotvraj aj vzahy medzi samo
sprvnymi nariadeniami orgnov
miestnej samosprvy a sprvnymi
nariadeniami, ktor vydvaj na z
klade zkonov a v ich medziach tak
orgny miestnej ttnej sprvy, ako
aj orgny samosprvy vo veciach,
v ktorch obec pln lohy ttnej
sprvy.
Organizan akty
V predchdzajcej kapitole sa pou
kzalo na pluralitu normatvnych
systmov v spolonosti. Jednm
z druhov noriem s aj organizan
normy, ktor nachdzame v organiza
nch aktoch. Organizan akty vy
dvaj ttne intitcie, ako aj in
orgny verejnej moci, najm orgny
verejnej zujmovej samosprvy, org
ny verejnoprvnych intitci a fon
dov, akmi s naprklad Slovensk
rozhlas a Slovensk televzia, Fond

det a mldee, alej stavovsk komo

ry a rzne drustv a zvzy, napr
klad Slovensk advoktska komora,
komora komernch prvnikov,ponohospodrska a potravinrska ko
mora, komora audtorov, komora
daovch poradcov a pod.
Organizan akty, oznaovan tie
termnami intern normatvne in
trukcie, organizan normy, vntroorganizan normy (predpisy), vyd
vaj teda nielen ttne orgny, ale aj
orgny verejnej zujmovej samospr
vy (verejnoprvne intitcie), a tie
prvnick osoby, naprklad poda Ob
chodnho zkonnka, organizcie po
da Zkonnka prce a pod.
Organizan akty vydvaj tak or
gny tvorby prva, ako aj orgny in
titci, ktor nie s orgnmi tvorby
prva, ba ani ttnymi intitciami.
Zvznos organizanch aktov
psob len dovntra orgnu, intit
cie, zvzu, organizcie, a najm
v ttnych orgnoch ich zvznos
vyplva zo vzahov nadriadenosti
a podriadenosti v uritej oblasti tt
nej sprvy.
Vntorn zvznos organiza
nch aktov nettnych organizci
psob na zklade zkonov, poda
ktorch tieto organizcie vykon
vaj svoj el a na zklade shlasu
jednotlivca s elom a stanovami or
ganizcie i shlasu s obsahom pra
covnej zmluvy a pod. Jednotliv
obianske zdruenia naprklad vo
svojich stanovch preto uruj dvo
dy zniku lenstva, medzi ktor pat
r aj poruovanie organizanch ak
tov vydanch zdruenm.
Organizan akty ministerstiev
a inch strednch orgnov ttnej
sprvy sa publikuj v rezortnch
publikanch nstrojoch.
Zkon o Zbierke zkonov Sloven
skej republiky umouje, aby sa
v najvznamnejej oficilnej zbierke
Slovenskej republiky publikovali aj
196

in prvne alebo organizan akty,

o ktorch to ustanovuje veobecne
zvzn prvny predpis. Zbierka z
konov naprklad vyhlsila Spravovac a rokovac poriadok stavnho s
du Slovenskej republiky, pretoe to
ustanovil veobecne zvzn prvny
predpis.
Slad rozhodnutia orgnu ttnej
sprvy vydanho na zklade organiza
nho aktu je preskmaten v sd
nom konan o zkonnosti rozhodnut
sprvnych orgnov.
Organizan akty ttnych org
nov a intitci maj rozmanit nz
vy. Najastejie sa vyskytuj rzne
tatty, smernice, pokyny, metodick
pokyny. Nzvy organizanch aktov
nemu zmeni ich charakter a vzah
k prvnemu systmu. Bez ohadu na
nzov neobsahuj organizan akty
veobecne zvzn prvne predpisy
a nepatria do sstavy prameov pr
va Slovenskej republiky, aj ke ich
vplyv a dopad na prvne postavenie
subjektov prva nie je zanedbaten
najm v oblasti verejnej ttnej spr
vy.
Organizan akty orgnov
zujmovej samosprvy
Jednm z druhov organizanch
aktov, ktor vydvaj najm orgny
zujmovej samosprvy, s tatty
a in organizan akty, naprklad or
ganizan poriadok, rokovac poria
dok, volebn poriadok a pod.
tatt je organizanm aktom ve
rejnoprvnych zdruen zujmovej
samosprvy. Jeho vntorn zvz
nos, ako aj vntorn zvznos
inch organizanch aktov orgnov
zujmovej samosprvy, vydanch na
zklade zkona alebo v medziach z
kona, pramen zo zkona, ktor
uruje spsob jeho uznania ttom.
Uznanm sa potvrd nielen jeho

slad s stavou a zkonmi, ale aj ob

sahov prepojenie so zkonom, ktor
na prslun tatt odkazuje.
tatty upravuj vntorn zlei
tosti zujmovho, profesionlneho i
stavovskho zdruenia. tatt zdru
enia mus by v slade s stavou,
zkonmi a ostatnmi veobecne z
vznmi prvnymu predpismi. Slad
overuje vy samosprvny orgn
alebo ttna sprva, spravidla
prslun minister pri signcii tat
tu schvlenho orgnom zdruenia,
komory a pod.
Naprklad poda zkona Nrodnej
rady Slovenskej republiky o umelec
kch fondoch podrobnosti o poslan
a lohch jednotlivch fondov a sp
soby ich uskutoovania uria ich
tatty, ktor na nvrhy rd literr
neho, hudobnho a vtvarnho fondu
schvauje minister kultry. tatt je
tie dleitm organizanm nstro
jom uskutoovania samosprvy vy
sokch kl. Poda zkona o vyso
kch kolch podmienkou platnosti
tattu vysokej koly je jeho regis
trcia ministerstvom, pri ktorej sa
posudzuje slad jeho ustanoven so
zkonmi a ostatnmi veobecne z
vznmi prvnymi predpismi. Ak
ministerstvo odmietne registrova
tatt, me vysok kola poda
opravn prostriedok na najvy sd.
tatty faklt, ktorch sasou je
tudijn a skobn poriadok, nado
bdaj platnos po ich schvlen aka
demickm sentom vysokej koly,
ktor posudzuje jeho slad so tat
tom vysokej koly.
Precedens a sudcovsk tvorba
prva (judge-made-law)
Zatia o v kontinentlnych t
toch Eurpy je zkladnm prameom
prva normatvny prvny akt a nor
matvna zmluva, v anglo-americkom
197

198

nuka nie je prameom slovenskho

prva.

Legislatvna iniciatva
Prv tdium legislatvneho pro
cesu sa zana podanm nvrhu na
prijatie normatvneho prvneho ak
tu.
Prvo poda nvrh na vydanie
normatvneho prvneho aktu je
199

RMIK . VIII-2 Obsahov zameranie prijatch

rade Slovenskej republiky (jn 1992 -jl 1993)

parlament. Vsledkom referenda,

ako sa u uviedlo, je prvny akt
s prvnou silou stavnho zkona
alebo zkona.

zkonov

v Nrodnej

o zachovanie ducha a dikcie zkona

a limitcia exekutvy tmto spso
bom sa vyskytuje najm na rovni
kdexov.
Legislatvna iniciatva nie je

pade, ak prslun zkon neobsahuje

vslovn splnomocnenie, aby vlda
vydala vykonvac prvny predpis
(nariadenie vldy). Prvo podva
nvrhy na vydanie nariadenia vldy
prislcha vetkm lenom vldy.
Vlda rozhoduje o nvrhu v zbore,
obdobne ako pri schvaovan nvrhov
zkonov. Zkonodarca vak me
prostrednctvom zkona zakza je
ho vykonanie aktmi exekutvy. Tm
podporuje rozvoj judikatry a zmedzuje, aby exekutva regulovala
prslun vzahy nad rmec zkona
a aj menila obsah a zmysel zkona.
Starostlivos zkonodarnej moci
200

201

202

suje u ns jeho predseda, prezident

a predseda vldy. Prezident m prvo
vrti stavn zkon alebo zkon par
lamentu s pripomienkami v lehote do
15 dn po ich schvlen. Vtedy Nrod
n rada Slovenskej republiky stavn
zkon alebo zkon optovne preroku
je. V prpade jeho schvlenia mus by
takto zkon vyhlsen. Prezident re
publiky vrti s pripomienkami zkon
aj vtedy a vdy, ak ho o to poiada vl
da. Zkon o Zbierke zkonov tie
ustanovuje, e na uverejnenie v Zbier
ke zkonov mono prija len texty au
torizovan podpismi. To znamen, e
stavn zkony a zkony by mali by
vyhlsen len v prpade, ak ich signuj vetci stavn initelia. Pri vydva
n aktov sa m dba o to, aby veobec
ne zvzn prvne predpisy boli
v Zbierke zkonov uverejovan naj
neskr do 15 dn od odovzdania auto
rizovanho textu.
Vyhlsenie normatvneho
prvneho aktu a medzinrodnej
zmluvy v Zbierke zkonov
Finlnym tdiom legislatvneho
procesu je vyhlsenie normatvneho
prvneho aktu spsobom, ktor usta
novuj stava a zkony.
Veobecne zvzn normatvne
prvne akty s univerzlnou psobno
sou sa uverejuj v Zbierke zkonov
Slovenskej republiky.
Slovensk republika si zriadila
oficilnu zbierku zkonom o Zbierke
zkonov Slovenskej republiky da 16.
decembra 1992 a tento zkon nado
budol innos 1. janura 1993.
Zbierka zkonov tvor sbor jej
iastok postupne vydvanch v prie
behu kalendrneho roka. Kad
iastka obsahuje v zhlav ttny
znak Slovenskej republiky, oznaenie
ronka zbierky, nzov Zbierka z
konov Slovenskej republiky", slo

iastky a dtum uverejnenia, ktor

je dtumom vzniku jej platnosti
Veobecne zvzn prvne predpi
sy sa v jednotlivch iastkach oznau
j poradovmi slami. V citcii veo
becne zvznch prvnych predpisov
sa namiesto nzvu Zbierka zkonov
Slovenskej republiky" pouva skrat
ka Z.z. Pri citcii veobecne zvz
nch prvnych predpisov SFR sa po
uva skratka Zb. Pri skrtenej citcii
sa uvdza druh prvneho predpisu,
jeho poradov slo a rok vydania
v zbierke a nzov skratky zbierky. Pri
plnej citcii sa uvdza druh predpi
su, nzov subjektu tvorby prva, slo
predpisu a ronk zbierky, ako aj jej
druh a nzov predpisu.
Vydvanie Zbierky zkonov patr
do psobnosti Ministerstva spravod
livosti Slovenskej republiky. Publi
kan norma stanovuje, e pri jej vy
dvan sa db o to, aby veobecne
zvzn prvne predpisy boli v nej
uverejovan najneskr do 15 dn od
odovzdania autorizovanho textu na
uverejnenie. Ministerstvo spravodli
vosti mus tie zabezpei, aby kad
zujemca o Zbierku zkonov mal mo
nos obstara si ju za uren cenu.
Obce s povinn zabezpei, aby
Zbierka zkonov bola na pracovisku
orgnu jej samosprvy prstupn na
nazretie kadmu, kto o to prejav
zujem. Na tento el sa obciam za
siela jeden vtlaok kadej vydanej
iastky Zbierky zkonov bezplatne.
V Zbierke zkonov sa uverejuj:
a) stava, stavn zkony a ostat
n zkony Nrodnej rady Slo
venskej republiky vrtane v
sledkov referenda a plnho
znenia zkonov,
b) nariadenia vldy Slovenskej
republiky,
c) vyhlky, opatrenia a vnosy
ministerstiev a strednch or
gnov ttnej sprvy,
d) medzinrodn zmluvy ratifiko203

koov, nariaden vldy a vy

hlok i opatren ministerstiev
a ostatnch strednch org
nov ttnej sprvy,
b) uverejnenm oznmenia minis
terstva alebo inho strednho
orgnu ttnej sprvy o vydan
vnosu.
Okrem publikcie normatvnych
prvnych aktov m dleit vznam
aj publikcia medzinrodnch zmlv,
ktor sa v dsledku transformcie
vleuj do platnho prvneho syst
mu ttu.
Medzinrodn zmluvy, ktormi je
Slovensk republika viazan, sa vy
hlasuj v Zbierke zkonov, ak ide o:
a) zmluvy ratifikovan preziden
tom,
b) in zmluvy, ak obsahuj pravu
tkajcu sa prvneho postave
nia fyzickch a prvnickch osb
alebo ich oprvnench zujmov.
V Zbierke zkonov sa oznamuje aj
vypovedanie medzinrodnch zmlv.
Vyhlasovanie
medzinrodnch
zmlv, podobne ako vyhlasovanie
veobecne zvznch prvnych pred
pisov, sa uskutouje dvoma forma
mi:
a) uverejnenm oznmenia Minis
terstva zahraninch vec Slo
venskej republiky o uzavret
zmluvy, obsahujce aj jej pln
znenie, a daje dleit na jej
vykonanie,
b) uverejnenm oznmenia Ministerstva zahraninch vec Slo
venskej republiky o uzavret
zmluvy a daj o tom, kde mo
no do nej nazrie.
Ak sa v Zbierke zkonov vyhlasuje
medzinrodn zmluva, v oznmen
sa popri jej slovenskom znen uvdza
aj jej pln znenie v jazyku, v ktorom
bola vyhotoven.

204

IX. KAPITOLA

LITERATRA: AARNIO, A.:The Rational as Reasonable. A Treatise on Legal Justification. Dordrecht 1987. DVID, R.: Anglick prvo. Bratislava 1972.
DVID, R.: Structure and the Division of the Law. In: The Legal Systems of the
World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 2. Tbingen 1971.
DVID, R.: The Different Conceptions of the Law. In: The Legal Systems of the
World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 1. Tbingen 1974.
DVID, R.: Sources of Law. In: The Legal Systems of the World, their Compar
sion and Unification. Volume II. Chapter 3. Tbingen 1984. HAYEK, F. A.: Pr
vo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. Praha 1991. KELSEN, H.: Zklady obecn
terie statn. Brno 1926. KELSEN, H.: Allgemeine Theorie der Normen. Wien
1979. KNAPP, V. a kol.: Teoretick problmy tvorby eskoslovenskho prva.
Praha 1983. KNAPP, V.: Zklady srovnvac prvni vedy. Praha 1991. KNAPP,
V.: Terie prva. Praha 1995. KREJ, J.: Zptn psobnost zkonu s hlediska
prva stavnho. Brno 1933. KREJ, J.: Prvni jevy v ase. Praha 1937. LU
BY, .: Prevencia a zodpovednos v obianskom prve I.-II. Bratislava 1958.
MNCH, v. L: Export a import prva. Prvni rozhledy 3,1995. PECZENIK, A.:
Grundlagen der juristischen Argumentation. Wien 1983. PECZENIK, A.: On
Law and Reason. Dordrecht 1989. PROCHZKA, A.: Retroaktivita zkonu. In:
SVP III. PROCHZKA, A.: Zklady prva intertemporlnho. Brno 1928.
PRUSK, J.: Systmovos prva, prvny systm a systm prva. Prvny obzor
7,1990. PRUSK, J.: Filozofia prva a debaty H. L. A. Harta. Acta facultatis
Universitatis Comenianae. Tomus XV. Bratislava 1993. RAZ, J.: The Concept of
a Legal System. An Introduction to the Theory of Legal System. Oxford 1970.
ROUEK, F. - SEDLEK, J.: Komentr k eskoslovenskmu obecnmu Zkonku obanskmu a obansk prvo platn na Slovensku a v Podkarpatsk
Rusi. Zv. IV. Praha 1936. N, Z. - EHK, K: Metodika tvorby predpisu. Pra
ha 1993. TUNC, A: Prvo Spojench ttov americkch. Bratislava 1966.,
WEINBERGER, O.: Zklady prvni logiky. Brno 1993. WEINBERGER, O.:
Norma a instituce. vod do terie prva. Brno 1995. WEINBERGER, O.: Intitucionalizmus. Nov teria konania, prva a demokracie. Bratislava 1995.
WEYR, F.: Terie prva. Brno 1936. WEYR, F.: eskoslovensk prvo stavn.
Praha 1937.

POJEM PRVNY SYSTM

AKO PLATN PRVO TTU
Pri predchdzajcom vklade o spo
loenskch normch a hodnotch sa
zdraznilo, e so ivotom loveka
v spolonosti je nutne spojen existen

cia normatvnych systmov, rznych

spoloenskch noriem, ktor reguluj
udsk sprvanie a zabezpeuj integ
ritu spolonosti. Normatvne systmy
vyjadruj a zabezpeuj repektova
nie hodnt spolonosti. Medzi takto
normatvne systmy patria aj prvne
205

normy,ktor s obsahom prameov

prva, u ns najm normatvnych
prvnych aktov.
Prvne normy, v porovnan s ne
prvnymi systmami noriem, sa po
kladaj za dleit najm preto, lebo
ich existencia je spojen so ttnou
mocou a s jej uplatovanm v innos
ti ttnych orgnov a intitci, ak
mi s parlament, vlda, hlava ttu,
ministerstv, sdy, polcia.
Spojenie medzi spolonosou, t
tom a prvom sa uskutouje jednak
na rovni vytvrania prvnych no
riem v legislatvnom procese a jednak
na rovni ich realizcie v prvnych
vzahoch, najm v oblasti rozhodova
cej innosti ttnych orgnov v proce
se aplikcie prva. Za prvnymi nor
mami prostrednctvom ttnych
orgnov a ttnych intitci stoj
tt, ktor je motorom" legislatvne
ho procesu a garantom repektovania
prva i verejnho poriadku.
Akkovek normatvny systm vr
tane prvneho systmu pozostva
z uritch prvkov, ktor s konkrt
nym spsobom usporiadan a medzi
ktormi s urit vzahy, podmienen
vlastnosami tchto prvkov, a tie va
ka tmto vlastnostiam plnia urit
funkcie.
Zkladnm prvkom (elementom)
prvneho systmu je prvna norma.
Normy s v rmci systmu usporia
dan jednak poda stupa prvnej si
ly vertiklne (hierarchicky) a jednak
horizontlne, ako aj poda inch kri
tri. Inm kritriom je naprklad
predmet prvnej regulcie, metda
prvnej regulcie a in kritri. S po
uitm kritria predmetu prvnej re
gulcie zatried'ujeme normy prvne
ho systmu do oblasti obianskeho
prva, trestnho prva, pracovnho
prva alebo rodinnho prva.
Vertiklne usporiadanie prvnych
noriem poda stupa prvnej sily sa
prejavuje tm, e na ele prvneho

systmu je stava. Za stavou nasle

duj zhora nadol zkony a za z
konmi ostatn veobecne zvzn
prvne predpisy s nim stupom
prvnej sily ne zkony.
Horizontlne usporiadanie prv
nych noriem poda stupa prvnej
sily sa prejavuje tm, e veda seba
s na tej istej rovni usporiadan z
kony, naprklad Obiansky zkon
nk, Obchodn zkonnk, Zkonnk
prce, Trestn zkon, zkon o poli
cajnom zbore. Na inej horizontlnej
rovni s poda prvnej sily usporia
dan vyhlky alebo in druhy nor
matvnych prvnych aktov rovna
kho stupa prvnej sily.
Prvny systm pozostva jednak
z noriem a jednak z vzieb medzi nimi.
Vzby medzi normami, ktor sa vy
znauj stabilitou, invariantnosou,
tvoria truktru systmu. Na fungova
nie prvneho systmu s dleit oba
komponenty. Normy bez vzieb netvo
ria systm a vzby bez noriem ho tvo
ria ete menej. To znamen, e prvny
systm tvor jednak mnoina prvnych
noriem a jednak mnoina ich vzjom
nch vzieb, ktorch charakter uruj
vlastnosti noriem. Stabilita vzieb
a ich charakter vytvraj truktru
prvneho systmu.
Existencia prvnych noriem prv
neho systmu ktorhokovek suvern
neho ttu spova v ich platnosti.
Platnos normy je vdy uren temporlne, so zreteom na as, alej terito
rilne, so zreteom na ttne zemie,
na ktorom tt vykonva jurisdikciu,
a napokon personlne, to znamen so
zreteom na osoby, na ktor sa vza
huje, aj ke sa nenachdzaj na jeho
zem. Pokia ide o fyzick osoby,
prvny systm ttu upravuje svoju
psobnos i u veobecne alebo kon
krtne aj vo vzahu k obanom inch
ttov vrtane osb bez ttnej prslu
nosti. Sasou prvneho systmu
s preto tie kolzne normy.

206

Z hadiska definovania prva uri

tho ttu nm vdy ide o prvo, kto
r momentlne plat, a nie o prvo,
prvny systm, ktor platil dakedy
v minulosti, prpadne o prvo inho,
cudzieho ttu i medzinrodn pr
vo alebo o prvo", ktor sce m pla
ti, ale z akchkovek dvodov plat
nos nenadobudlo.
Existujci prvny systm ttu je
shrn (momentlne) platnch prv
nych noriem a ich vzieb. Tento
shrn platnch prvnych noriem na
zvame tie jednoducho prvo" ale
bo platn prvo", pozitvne prvo",
prpadne objektvne prvo.
Platn, pozitvne prvo (ius positivum) je opakom prirodzenho prva
(ius naturale). Pozitvne, platn pr
vo je prvo dan ttom, vyjadren
v ttom stanovenej forme, ie
v prameoch prva. Prirodzen pr
vo na rozdiel od neho pramen poda
jednej koncepcie z boskej prozrete
nosti a spravodlivosti, km poda
koncepcie prirodzenho prva rozu
movho je loveku vroden, take
pramen z jeho udskej podstaty.
Prvny systm, prvo, prpadne
platn prvo i objektvne prvo sa
pouvaj ako synonym. V niekto
rch prpadoch sa vak prvny sys
tm chpe irie ne platn
prvo.Vtedy s jeho prvkom nielen
normy a vzby, ale aj in prvky, na
prklad intitcie vytvrajce formu
vldy, tj.ttne orgny a intitcie
tvorby prva a jeho aplikcie. Prkla
dom irieho vymedzenia prvneho
systmu je koncepcia prvneho sys
tmu ako prvneho poriadku. Prv
ny poriadok plnil v prvnej nuke
najm medzi obidvomi svetovmi
vojnami funkciu, ktor sa dnes spja
s termnom prvny systm. Poda
Kelsena prvny poriadok tvor tak
objektvne prvo, ako aj subjektvne
prvo (KELSEN 1934, 23) a poda
Weyra prvny poriadok pozostva zo

veobecnch noriem (zkon a pod.)

a individulnych noriem (rozhodnu
tie sdu a pod. (WEYR, 50).
Kad prvna kola m vak vlast
n predstavy o platnosti prva a lnii,
hranice oddeujcej prvo od nepr
va, a tm aj o tom, ak podmienky
m urit norma splni,aby patrila do
platnho prvneho systmu.
Prvny systm sa vyznauje uri
tmi znakmi, vlastnosami.
Esencionlnou vlastnosou prvne
ho systmu je jeho platnos. Prvny
systm existuje, ak plat. Len z plat
nho prvneho systmu a z platnch
prvnych noriem, ktor do systmu
patria, vyplvaj prvne povinnosti,
zvzky a prva. Iba platn prvo je
prvo. Za hranicou platnosti nie je
prvo. Ak kontatujeme, e urit
norma je prvne platn, znamen to,
e patr do prvneho systmu (PECZENIK1979, 273).
Adjektvum platn (prvo) oznau
je as prvnych teoretikov za superfluum; dvodia, e len platn prvo je
prvo. Jeho pouvanie sa vak odpo
ra so zreteom na mnostvo adjektv, s ktormi sa prvo v svojej tisc
ronej histrii spojilo, no najm
preto, aby sa platn prvo odlilo od
neplatnho prva, tj. naprklad pr
vo, ktor platilo v minulosti od ak
tulne platnho prva uritho ttu.
Podmienky platnho prva
Jednotliv prvne koly vymedzuj
platn, zvzn prvo odline, a to so
zreteom na odlin podmienku alebo
podmnienky platnho prva. Takto sa
sprva prvny pozitivizmus, jusnaturalizmus, ako aj sociologick smery.
Kad z tchto teri teda hovor:
Urit sbor noriem je platn prvo,
len ak a len ak... Potom nasleduje de
finovanie podmienky, prpadne pod
mienok platnosti prva. To, o nasle-

207

duje za podraovacou spojkou uvdza

jcou podmienku, je hraninm ka
meom prvnych teri i kl.
Kad z teri stanovuje jednu ale
bo viac podmienok platnosti prva,
prpadne podmienok platnosti prv
nej normy. Tieto podmienky mono
rozdeli na formlne a materilne.
Prvny pozitivizmus kladie draz
tak na formlnu podmienka, ako aj
na materilnu podmienku platnosti
prva, ktorou je efektvnos. Sociolo
gick terie prvneho systmu klad
draz na materilne podmienky.
Hlavnou sociologickou podmienkou
platnosti prva je tie jeho efektv
nos, skuton pouvanie prvnych
noriem sdmi a obanmi v kadoden
nom ivote pri rieen konkrtnych
situci.
Aj prirodzenoprvne terie pod
mieuj platnos a zvznos pr
va materilnou podmienkou, pr
padne podmienkami. Zkladnou
podmienkou je, aby prvo stanove
n ttom bolo v slade so vetk
mi, prpadne s uritmi princpmi
alebo hodnotami prirodzenho pr
va (morlky).
V sasnej prvnej terii a prv
nej filozofii s aj snahy vytvori syn
tzu v oblasti terie platnosti prva.
Okrem materilnej podmienky efek
tvnosti, ktor presadzuje prvny po
zitivizmus a sociologick kola, obja
vuje sa aj materilna podmienka
morality prva v tom zmysle, e pri
vemi zlovon, extrmne nemorlne
prvo nie je prvo.
Z tchto pokusov o syntzu vych
dza aj nasledujci vklad formlnej
a materilnej podmienky platnosti
prva. Z hadiska vymedzenia plat
nosti prva je pre ns urujce spl
nenie formlnej podmienky, ktor
spova v dodran ttom stanovenej
formy prva pri repektovan princ
pov prvneho ttu.Pri vklade ma
terilnej podmienky platnosti nor

my, ktorou je efektvnos, sa sce ak

ceptuje jej dleitos, avak znik
efektvnosti normy nie je mon po
vaova za prvny dvod zniku nor
my, ale len za dvod nvrhu na
zruenie platnosti normy postupom,
ktor stanovuje platn prvo.
Formlna podmienka platnosti
uruje poiadavky na proces vzniku
prvnej normy, materilna pod
mienka i podmienky s poiadav
kami na obsah prvnej normy, ako aj
na mieru pouvania i akceptcie
normy.
Formlna podmienka platnosti
Formlnou podmienkou platnosti
prva a normy je ttom stanoven
forma prva. V uom zmysle formou
prva rozumieme prame prva vo
formlnom zmysle a v irom zmysle
formou prva rozumieme nielen v
sledok tvorby prva, ale aj proces
tvorby prva, v ktorom norma vznik.
Ako sa u kontatovalo, ttom sta
noven alebo uznan formu treba teda
vidie z dvoch hadsk. Jedno je rezultatvne a druh procesn (procedurl
ne). Z rezultatvneho hadiska berieme
do vahy ttom stanoven formu ako
vsledok. Takouto formou je u ns naj
m normatvny prvny akt, naprklad
zkon, ktorho obsahom s prvne
normy, a ktor bol publikovan ure
nm spsobom v Zbierke zkonov Slo
venskej republiky.
Z procesnho hadiska si vmame
nie vsledok, ale proces vzniku tohto
zkona zisujeme, i ttom stanove
n forma (vsledok) vznikla prvom
ustanovenm alebo uznanm spso
bom (proces,procedra). Sasou
tejto procedry je, prirodzene, aj
otzka, i normu prijal oprvnen
subjekt, to znamen subjekt tvorby
prva s prslunou normotvornou
prvomocou.
208

Zkladn

norma

Spsob vzniku a pvod normy i ce

lho systmu prva s rozhodujce
pri overovan platnosti normy, tj. jej
identity, prslunosti ku konkrtne
mu prvnemu systmu. Kad prv
na norma prinleiaca k uritmu
prvnemu systmu, mus v sebe nies
genetick pea" tohto systmu, ie
spa podmienky platnosti, prslu
nosti k systmu, spa podmienky
lenstva" v systme, ktor ustanovu
je stava, ako aj ostatn zkony. Ke
si teda kladieme otzku, i urit nor
ma patr k nejakmu systmu, i je je
ho sasou, doadujeme sa prvneho
dvodu jej platnosti i neplatnosti.
Tento dvod i dvody ustanovuje
urit norma alebo shrn noriem,
spravidla stava a ostatn zkony
upravujce tvorbu prva, ktor uru
j ttom stanoven formu prva. Ta
kto normu,z ktorej sa odvodzuje
platnos celho prvneho systmu,
nazval Kelsen zkladn norma.
Ak sa ptame na dvod platnosti
uritho rozhodnutia sdu, djdeme
poda Kelsena k uritmu zkonu.
Ak ptrame alej, preo tento zkon
plat, preo je zvznou normou, ale
bo, o je to ist, preo je aktom uri
tho ttu, a teda prinle do ssta
vy uritho ttneho poriadku,
djdeme k uritmu stavnmu zko
nu, tj. zkonu, na ktorom sa v uritej
dobe uzniesol urit orgn, napr. par
lament. Ak sa ptame ete alej na
dvod platnosti tejto sstavy, djdeme
mono k jednmu alebo k niekokm
stavnm zkonom, ktor boli usta
noven poda skorej stavy, napokon
vak dospejeme k stave, ktor u ne
bola stanoven poda ustanoven ne
jakej starej stavy, teda v pozitvno
prvnom zmysle, pristpime k stave
takpovediac prvej alebo prvotnej. e
tto prv stava a s ou vetky prv
ne normy, ktor sa z nej odvodzuj,
209

platia, treba, pokia ostvame na p

de uritho ttu, jednoducho predpo
klada. Ide teda o predpoklad (hypothesis) tohto obsahu: Sprvaj sa tak,
ako to nariadil orgn, ktor ustanovil
prv stavu." Tto hypotetick z
kladn normu nazva zakladate normativizmu stavou v zmysle prvnologickom na rozdiel od stavy
v zmysle pozitvnoprvnom, ktor bo
la stanoven na jej zklade (KELSEN
1926, 32).
Rekognin

norma

Obdobnm spsobom riei forml

nu podmienku platnosti prvnej nor
my znmy reprezentant prvneho po
zitivizmu Hart, ktor rozdelil normy
tvoriace prvny systm na sstavu
primrnych noriem a sekundrnych
noriem. Primrne normy ustanovuj
zkazy, prkazy a dovolenia. Sekun
drne normy upravuj reim prijma
nia, zmeny a zruovania prvnych no
riem.
Existencia
sekundrnych
noriem poda Harta znamen pod
statn krok od predprvneho sveta
k svetu prva. Dleitm druhom se
kundrnych noriem je rekognin
norma, ktor pecifikuje kritri
identifikcie platnch prvnych no
riem v rmci prvneho systmu.Rekognin norma, ktor mono nazva
identifikan norma, implikuje pod
statn znaky sekundrnych noriem,
ktor stanovuj prvne dvody a sp
soby vzniku a zniku platnosti prv
nej normy. Z tohto dvodu budeme
v alom vklade pouva vlune
termn rekognin norma alebo ter
mn identifikan norma tak v uom
vzname pravidla, ktor stanovuje
kritri identifikcie platnho prva,
ako aj v irom vzname pravidla,
ktor upravuje podmienky prijma
nia, zmeny a zruovania prvnych no
riem.

Rekognin norma me poda

Harta vo veobecnej podobe znie nasledovne:"Akkovek pravidlo je plat
nm pravidlom prvneho systmu,
ak bolo prijat zkonodarnou mocou,
alebo bolo odvoden z pravidla prija
tho zkonodarnou mocou." In rekognin normy systmu pecifikuj
podmienky poruenia obliganej nor
my alebo postup, prostrednctvom
ktorho sa zruuj a menia obligan normy.
Rekognin normy maj rozmani
t formy. V primitvnej spolonosti
funkciu rekogninej normy pln na
prklad kompletn zoznam platnch
noriem v nejakom prvnom doku
mente vydanom ttom. Modern
a zloit" spolonos me uri, e
prvnou normou je len a len norma,
ktor prijal vopred stanovenm sp
sobom urit ttny orgn s normo
tvornou prvomocou (zkonn pr
vo), prpadne norma, ktor bola
dlhodobo pouvan a ttom sankci
onovan ako platn prvo (obyajov
prvo, sudcovsk prvo). Tm je po
da Harta vlastne vyrieen otzka
platnho prva.
So zreteom na funkcie sekundr
nych noriem a rekogninej normy
v prvnom systme v alom vklade,
ako sa u uviedlo, nazvame ich len
rekognin norma."
Materilne podmienky platnosti
Materilne podmienky platnosti
normy a prva sa tkaj jeho obsa
hu, prpadne miery akceptcie prva
spolonosou, ktor sa prejavuje mie
rou dodriavania a pouvania no
riem obanmi a orgnmi ttu.
Poiadavky na obsah prva, i u
na jeho morlnos alebo in poia
davky na obsah prva, vdy vypl
vaj z nejakej normy. Bu ich pozi
tvne alebo negatvne stanovuje
210

prvna norma, spravidla stava ale

bo zkon, alebo ich stanovuje ne
prvna norma, najastejie morlna
norma.
stava Slovenskej republiky na
prklad zakazuje urit obsah zko
nov. V i. 31 sa ustanovuje: Zkonn
prava vetkch politickch prv
a slobd a jej vklad a pouvanie
musia umoova a ochraova slo
bodn sa politickch sl v demo
kratickej spolonosti." Z citovanho
ustanovenia vyplva jednak prkaz,
aby parlament pri prijman zkona
v tejto oblasti ochrnil slobodn
sa politickch sl a jednak zkaz
prijma zkony, ktorch obsah by
spsoboval opak.
V stavch ttov, prpadne v z
konoch, ktor upravuj tvorbu pr
va, sa neraz vyskytuj normy,ktor
zakazuj normm niej prvnej sily
odporova normm vyej prvnej si
ly, alebo upravova urit vzahy. l.
120 stavy ustanovuje, e vlda me
vydva nariadenia len v medziach
zkona. Aj v tomto prpade ide o po
iadavku na obsah prva stanoven
vyou normou. Norma zakazuje vl
de, aby obsahom jej nariaden boli
in vzahy ne tie, ktor upravuje z
kon.
Efektvnos prva
normy

a prvnej

Za materilnu podmienku plat

nho prva sa okrem morlnosti pr
va, ku ktorej sa ete vrtime, po
vauje asto jeho efektvnos.
Efektvnos prva a efektvnos nor
my poaduje nielen prvny pozitiviz
mus a normativizmus, ale aj sociol
gia prva. Chpanie efektvnosti
v prvnom pozitivizme a v sociolgii
prva vak nie je toton, aj ke sa
terie efektvnosti v oboch orient
cich prvnej nuky iastone pre-

krvaj. Opakom efektvnosti je neefektvnos, ktor sa tie nazva obsoltnos.

Poda Kelsena, ktor reprezentuje
normativizmus, je norma efektvna,
ak je vcelku repektovan. Efektv
nos je podmienkou platnosti. Nor
matvna efektvnos vak nie je plat
nos. Je podmienkou platnosti v tom
zmysle, e platnos normy alebo s
boru noriem zanik, ak zanikne ich
efektvnos alebo monos efektv
nosti. Ak zkon pod trestom zake
zabja urit druh zvierat, potom je
ho platnos zanikne len v prpade vy
mretia chrnenho druhu, pretoe
zakazujcu normu u nebude mon
viac repektova. Obdobne, ak zkon
zake predaj alkoholu a stanov
prsny trest odatia slobody, jeho
platnos zanikne v prpade rezisten
cie, nerepektovania zkazu povinostnmi subjektmi. Ide o prpad,
ktor sa nazva dsutude, tj. ak sa
prvna norma prestala pouva ale
bo ak upadla do zabudnutia, ie ak
je norma obsoltna. Poda Kelsena
norma poadujca osi nemon, prikazujc naprklad udskej bytosti
nesmrtenos, je neefektvna od za
iatku (KELSEN 1979, kap. 34).
Efektvnos sa v prvnom pozitiviz
me definuje aj takto: Nielen normy,
ale aj urit kony s sasou plat
nho prva.Platn prvny systm sa
vyznauje efektvnosou. Efektvnos
prva je otzkou sladu medzi nor
mami a konmi. Urit normatvny
systm je platnm prvom, ak jeho
najdleitejie normy s takmer vdy
repektovan a ak ostatn normy sys
tmu s vcelku repektovan. Efek
tvnos jednak znamen, e na uri
tom ttnom teritriu vina
populcie repektuje vinu prv
nych noriem a jednak, e ttne org
ny v prpade nerepektovania (vi
nou a riadne) pouvaj dontenie
(PECZENIK1989, 283).
211

Vymedzenie hranice, za ktorou

vznik alebo zanik efektvnos nor
my alebo efektvnos systmu, je zlo
it otzka. Kelsen poaduje, aby sa
prvne normy vcelku repektovali
a dodriavali. Mono sa tie stretn
s nzorom, e prvny systm plat,
ak sa normy realizuj a repektuj
ako celok aspo v minimlnej miere.
In vymedzenia na rozdiel od toho
poaduj, aby sa prvne normy re
pektovali a dodriavali vinou,
prpadne v prevanej miere.
Pri vymedzen miery normatvnej
efektvnosti sa vak spravidla obja
vuje poiadavka, aby sa prvne nor
my realizovali a repektovali celkove,
vo veobecnosti.
Efektvny prvny systm je platn
prvny systm, v ktorom subjekty
prva celkove, vo veobecnosti re
pektuj prkazy i zkazy, vyuvaj
dovolenia, a ttne orgny pri po
ruovan i obchdzan prva rozho
duj o sankcich a aplikuj ttne
dontenie.
Podmienka efektvnosti sa v prv
nom pozitivizme spravidla uplatuje
tak pokia ide o systm ako celok,
ako aj pokia ide o konkrtny zkon
alebo jeho ustanovenie. Efektvnos
noriem neznamen, e kad norma
sa repektuje a dodriava bez vnim
ky. Znamen iba, e sa repektuje
celkove, vo veobecnosti. V prvnom
systme mus vdy existova mo
nos porui urit normu, pretoe
inak je norma zbyton (KELSEN
1979, Kap. 34).
Ak zver vyplva z uvedenho
chpania efektvnosti? Je efektvnos
normy a prva rovnocennou pod
mienkou platnosti, ktor pln rovna
k lohu ako podmienka i podmien
ky formy stanoven rekogninou
normou?
Rozumie sa, e rozhodovanie o tom,
i konkrtna prvna norma je platn
alebo neplatn so zreteom na jej

efektvnos alebo obsoltnos (neefektvnos), nie je mon ponecha na ubovu ttnych orgnov alebo jednot
livcov. V tomto prpade by ktokovek
mohol vyhlsi, e urit norma alebo
trieda noriem je obsoltna, a preto ne
platn a prvne nezvzn.
Z toho vyplva, e podmienky plat
nosti vlune stanovuje rekognin
norma, e obsoltnos (neefektvnos)
prvnej normy nie je prvnym dvo
dom zniku platnosti, innosti a z
vznosti normy, ale iba dvodom po
da nvrh na jej zruenie spsobom,
ktor stanovuje platn prvo.
Tento zver o podmienkach plat
nosti normy podporuje prezumpcia
sprvnosti prvnych noriem, ie
predpoklad, e ak prvne normy zod
povedaj poiadavkm rekogninej
normy, povaujeme ich za platn
prvne normy. Ak by mali nejak chy
by, najm obsahov nedostatky, po
zerme sa na ne, akoby ich nemali,
dokia nie s zkonom ustanovenm
spsobom zruen alebo novelizovan.
Efektvnos a

akceptcia prva

Efektvnos prvneho systmu

a kadej prvnej normy podmieuje
cel rad faktorov, osobitne akcept
cia prva. Akceptcia prva je ure
n tak subjektvne, adrestmi prv
nych noriem, ako aj objektvne,
charakterom a kvalitou prvneho
systmu, jeho vntornou a vonkajou
nerozpornosou, ako aj stabilitou.
Prvny systm je subsystmom so
cilneho systmu a uritmi vzba
mi je s tmto systmom prepojen.
Ak lohy plnia vzby, ktormi je
prvny systm prepojen so socil
nym systmom? Vznam vonkajch
vzieb spova v tom, e zabezpeuj
potrebn mieru jeho akceptcie
a tm aj jeho efektvnos,e prvo nie
je odtrhnut od ivota.
212

Vntorn
prvneho

nerozpornos
systmu

Jednota, ie vntorn sladnos

a nerozpornos systmu noriem si
najm vyaduje, aby jedna prvna
norma nezakazovala sprvanie, ktor
in prvna norma dovouje. Rozpor
prvnych noriem je jednou z monos
t konkurencie noriem. V prpade roz
poru prvna norma N" ustanovuje:
Ak je A, m by B." Na rozdiel od to
ho prvna norma R" ustanovuje: Ak
je A, m by non B."
Vntorn nerozpornos prvneho
systmu spova v tom, e prvne
normy nepsobia proti sebe, e prv
ny systm stanovuje prvne postupy,
ako predchdza vzniku rozporov no
riem a tie ako ich odstraova.
Existuje niekoko foriem odstrao
vania rozporov v prve.
Niektor formy odstraovania roz
porov spovaj vlune v prve inici
ova odstrnenie rozporu, km in
formy kotvia v prvomoci pozastavi
alebo zrui platnos a innos no
riem, ktor odporuj normm vyej
prvnej sily. Rozpor, neslad noriem
maj oprvnenie iniciova a riei
ttne orgny tvorby prva, orgny
veobecnho sdnictva a stavnho
sdnictva, ttne orgny pri upla
tovan prva veta, kontroly a pod.
V sstave ttnych orgnov, ktor
disponuj prvomocou iniciova ko
nanie zameran na odstrnenie roz
poru v prvnom systme, m dlei
t funkciu najm stavn sdnictvo.
stavn sd Slovenskej republiky
reprezentuje u ns intitciu sdnej
kontroly stavnosti ex post. stava
jednoznane vyluuje sdnu kontro
lu stavnosti ex ante. stavn sd
nsledne kontroluje a rozhoduje
o slade:
a) zkonov s stavou a s stavn
mi zkonmi,
b) nariaden vldy.veobecne z-

vznch prvnych predpisov mi

nisterstiev a ostatnch stred
nch orgnov ttnej sprvy
s stavou, s stavnmi zkonmi
a zkonmi,
c) veobecne zvznch nariaden
orgnov zemnej samosprvy
s stavou a zkonmi,
d) veobecne zvznch prvnych
predpisov miestnych orgnov
ttnej sprvy s stavou, z
konmi a inmi veobecne z
vznmi prvnymi predpismi,
e) veobecne zvznch prvnych
predpisov s medzinrodnmi
zmluvami vyhlsenmi spso
bom ustanovenm na vyhlaso
vanie zkonov.
Ak stavn sd svojm rozhodnu
tm vyslov, e medzi prvnymi pred
pismi je neslad, strcaj tieto pred
pisy, ich asti alebo ustanovenia
innos. Ak orgny, ktor tieto
predpisy vydali, do iestich mesiacov
od vyhlsenia rozhodnutia ich ne
daj do sladu s prslunmi norma
mi vyej prvnej sily,strcaj takto
predpisy alebo ich asti i ustanove
nia platnos.

vlastnm vvojom. Sbene psob

samostatne a regulujco na svoje
okolie, na socilny systm. Ak by sa
prvny systm celkom uzavrel pred
socilnym systmom, dostal by sa po
stupne do izolcie a rozporu s potre
bami, hodnotami a zujmami spolo
nosti, skupn i jednotlivcov.
iria alebo uia otvorenos prv
neho systmu je sce zkladnm
predpokladom vvoja systmu, ale
prvny systm neme, resp. nemal
by zmenami prvnych noriem reago
va na kad i sebemeniu zmenu
v oblasti socilneho systmu, pretoe
tm by sa naruila stabilita systmu.
Stabilita a rovnovha
prvneho systmu
(statika prvneho systmu)
Prvny systm m reagova proce
som tvorby prva na vvoj socilneho
systmu, potreby i zujmy rozv
ne", zachovvajc si potrebn stabili
tu a zabezpeujc tm aj optimlnu
mieru prvnej istoty.
Medzi dynamikou systmu a jeho
statikou (stabilitou) mus vldnu
potrebn rovnovha. Ak sa bude pr
vo meni kad de, nebude tm, m
m by, ie prvom, ktor mus
vna do spolonosti potrebn isto
tu pevnch pravidiel hry. A naopak,
ak potrebn zmenu alebo zruenie
prvnej normy mono v spolonosti
dosiahnu len vemi zloitou cestou
a s vynaloenm neprimeranho si
lia, potom sa podstatne zni miera
akceptcie prva a tm aj efektv
nos systmu. Regulan funkcie
prva sa v tomto prpade transfor
muj na in systmy regulcie spr
vania v spolonosti.

Vonkajia nerozpornos
prvneho systmu
(dynamika prvneho systmu)
Prvny systm sa neuzatvra pred
svojm okolm, t.j. socilnym syst
mom, ale reaguje na jeho spoloen
sky relevantn dynamiku, vvoj,
zujmy a potreby a sbene na sa
mostatne psob.
Dynamika prvneho systmu, t.j.
jeho vonkajia nerozpornos si vya
duje, aby sa prvny systm neuzatv
ral voi svojmu okoliu, ale naopak,
aby vo vzahu k nemu vystupoval ako
viac i menej otvoren systm. Prv
ny systm vaka svojej otvorenosti
reaguje na vvoj socilneho systmu

Prve z tchto hadsk je dleit,

aby v prvnom systme zavldla rov
novha medzi dynamikou noriem,
stabilitou noriem a nemennosou uri213

tch noriem, t.j. medzi prlivom inovovanch noriem do" systmu, odlivom
neefektvnych noriem, ktor u vyli
z pouvania, prpadne ktor boli pre
konan vvojom spolonosti von" zo
systmu a zotrvanm efektvnych no
riem v rmci systmu, ktor ochrauj
integritu spolonosti a jej ttnu ideu
a vyjadruj zkladn udsk prva
a ostatn veudsk hodnoty.
Obsoltne prvne

ze a aby za nm stla legitmna tt

na moc, podporovan obyvatestvom.
Aj v demokratickch ttoch sa pri
vytvran konsenzu vyskytuje cel rad
problmov, ale proces hadania sprv
nych rieen je neporovnaten s roz
hodovacm politickm procesom tota
litnho systmu. M svoje pravidl
a hra prebieha pred oami vetkch
obanov. Pravidl hry upravuj tie
spsob, ako sa divk z vlastnej vle
a priinenm men na hra a hr na
divka vrtane striedania hrov a ce
lch drustiev. Demokracia je najhor
spsob vldy, ale nebol vynjden ia
den lep, povedal Winston Churchill.
V autoritatvnom systme, ktor vylu
uje politick a ekonomick pluralitu,
sa monopol moci neusiluje o nijak
konsenz i dialg s verejnosou.

normy

Obsoltne prvne normy s ne

efektvne normy, ktor nie s vcelku
repektovan, ktor bu nevstpili
do pouvania, prpadne u vyli
z pouvania. Obsoltne normy s
neefektvne prvne normy. Tento
fakt vak mus ttny orgn s po
trebnou prvomocou autoritatvne
kontatova. Ak obsoltne normy ne
boli stanovenm spsobom zruen,
s prvkami prvneho systmu. Tm,
e ich tt nezruil, uznva, e obsoltna prvna norma stle spa pod
mienku prslunosti k danmu prv
nemu systmu.
Obsoltnou prvnou normou nieje
norma, ktorej podmienky uplatnenia
nastvaj raz za as, ako pri realiz
cii prvnych noriem upravujcich v
kon volebnho prva do zastupites
kch orgnov, ktor sa pouvaj
naprklad v intervale tyroch rokov.
Mieru akceptcie noriem a tm aj
ich efektvnos podmieuje tie for
ma vldy a vzahy medzi vldou
a verejnosou, mocou a udom. V ne
demokratickch formch vldy je
efektvnos prvnych noriem vsled
kom represvnych metd a nsilia.
V demokratickej spolonosti vych
dza efektvnos normy z konsenzu
obyvatestva (verejnosti) a vldy,
ktor je legitmna a m jeho dveru.
Prvo nie je nsilie, take je nevy
hnutn, aby sa zakladalo na konsen

Morlnos prva a prvnej

normy
Mieru akceptcie prva a tm efek
tvnos prva podmieuje aj skuto
nos, i proces tvorby prva vyrast zo
veobecne uznanch hodnt spolo
nosti, jej kultry, morlky a tradci.
Vieme u, e podmienkou platnosti
a zvznosti prva v jusnaturalizme
je slad prva stanovenho ttom
s prirodzenm prvom. Umiernen
predstavitelia koly poaduj aspo
minimlny morlny obsah prva, pr
padne uruj princpy, na ktor treba
bra zrete pri tvorbe obsahu prva.
Aj v sasnej, pozitivistick orien
tovanej prvnej terii a filozofii sa
mono stretn s nzorom a poia
davkou, e prvny systm ako celok
nesmie by extrmne nemorlny.
Predpokladajme teda, e podstatn
as prvneho systmu pozostva
z extrmne nemorlnych ustanoven.
Je mon z toho vyvodi zver, e da
n systm nie je platn prvny sys
tm? Odpove na tto otzku vak

214

sasn prvnu teriu op privdza

do zaarovanho k r u h u kontraverznch vymedzen platnho prva
z hadiska prvneho pozitivizmu ale
bo jusnaturalizmu.
Extrmne nemorlny systm ako
celok nie je mon uzna za platn
prvny systm. Treba vak presne
stanovi podmienky, kedy urit
prvny systm nie je extrmne ne
morlny, prpadne podmienky, kedy
urit systm noriem je extrmne
nemorlny (PECZENIK 1989, 288).
Na zver treba kontatova, e :
a) formlne podmienky platnosti
normy zvzne stanovuje rekognin norma;
b) obsoltna (neefektvna) norma,
ktor spa formlnu podmien
ku platnosti stanoven rekogninou normou, je platn a z
vzn prvna norma, dokia
nie je zruen urenm postu
pom;
c) obsoltnos prvnej normy nie
je prvnym dvodom neplatnos
ti, ale je dvodom nvrhu na jej
zruenie urenm postupom;
d) dokia nie je obsoltna prvna
norma zruen urenm postu
pom, nemono na normu, o kto
rej vldne presvedenie o jej
obsoltnosti, alebo ktor bola
oprvnenm orgnom navrh
n u t na zruenie, hadie, ako
by bola neplatn;
e) extrmne n e m o r l n a prvna
norma je platn prvna norma,
ak prvny systm ako celok nie
je extrmne nemorlny;
f) extrmne nemorlny prvny
systm ako celok je prvne ne
platn a nezavzuje vyhlse
nm reprezentatvnych zstup
cov celej obianskej spolonosti
uritho ttu na zklade pod
mienok, ktor pre tento prpad
stanovuje vntrottne prvo
alebo medzinrodn prvo, pr

padne in politicky a prvne

relevantn a veobecne uzn
van spsob.

PECIFICK ZNAKY
PRVNEJ NORMY
Zkladnm prvkom nielen prvne
ho systmu, ale aj ostatnch norma
tvnych systmov regulujcich udsk
sprvanie, je norma. Charakteristika
akejkovek normy ako pravidla ud
skho sprvania je pre vetky druhy
noriem spolon a tvor jej genus proximum. Norma ustanovuje prkaz,
zkaz alebo dovolenie. Naprklad:
Zatvor okno!"
Miluj svojich nepriateov!"
Staraj sa o svoje zdravie!"
Nezabije!"
Kad m prvo na ivot."
udsk ivot je hodn ochrany u
pred narodenm."
Nikto nesmie by pozbaven ivo
ta."
Trest smrti sa nepripa."
Norma ustanovuje to, o m by.
Prkaz, zkaz alebo dovolenie tvor
podstatu jej genus proximum.
Pri definovan niektorho d r u h u
z mnohch druhov spoloenskch no
riem, naprklad morlnej alebo prv
nej normy, vak nepostauje genus
proximum, pretoe jeden d r u h no
riem treba jasne odli od inho dru
hu spoloenskch noriem. Preto je
nutn definciou jednoznane uri
to, o je pre prvnu normu alebo pre
morlnu normu i pre portov nor
mu pecifick. Ak urit skupinu
spoloenskch noriem nie je mon
definova, a tm pomocou pecific
kch znakov odli od inej skupiny
a inch skupn spoloenskch no
riem, nie je dvod hovori o uritom
d r u h u noriem, pretoe neexistuje.
Na rozdiel od genus proximum (nor215

ma) sa pri vymedzen znakov niekto

rho druhu spoloenskch noriem,
a z hadiska nho zujmu najm
prvnych noriem, vyaduje uri jej
vonkajie pecifick znaky, ie to,
m sa prvna norma odliuje od
ostatnch spoloenskch noriem. Vy
aduje sa teda uri jej prvne differentia specifica, ktor prvnu normu
definuj navonok, smerom k neprv
nym systmom noriem.
Tieto pecifick znaky prvnej nor
my s vonkajmi pecifickmi znak
mi prvnej normy, ktor treba odlio
va od vntornch pecifickch
znakov jednotlivch tried, prpadne
druhov prvnych noriem. Vonkajie
pecifick znaky definuj prvnu nor
mu vo vzahu k inm spoloenskm
normm, k neprvnym normm.
Vntorn pecifick znaky definuj
urit triedu (druh) prvnych noriem
vo vzahu k inej triede alebo triedam
prvnych noriem, naprklad triedu
noriem obianskeho prva vo vzahu
k triede noriem trestnho prva, ale
bo triedu noriem vydvanch orgn
mi so zkonodarnou prvomocou
k triede noriem vydvanch orgnmi
s vkonnou prvomocou a pod.
pecifickos prvnych noriem, kto
rmi sa odliuj od inch systmov
noriem, pramen najm zo spojenia
prva, prvnych noriem so ttom,
ttnou mocou. ttny" charakter
prvnych noriem sa viac alebo menej
prejavuje v kadom pecifickom zna
ku prvnych noriem.
Otzky pecifickch znakov prv
nej normy sme sa dotkli u pri vkla
de podmienok platnosti prvneho
systmu a prvnej normy. Draz sa
poloil na formu prva, kee len
v prpade vzniku platnej prvnej nor
my sa prejavia jej pecifick znaky.
Okrem formy prva sa medzi pe
cifick znaky spravidla zarauje naj
m ttne dontenie, prpadne mo
nos ttneho dontenia, alej

zvznos, normatvnos a veobec

nos. Tieto tri posledn znaky vak
charakterizuj aj neprvne normy.
Napriek tomu zvznos, normatv
nos a veobecnos je zaraden do
niieho vkladu pecifickch zna
kov prvnej normy, aby charakteris
tika prvnej normy, pri nedostatku
pozornosti charakteristike normy
ako takej, vyznela komplexne.
K pecifickm znakom prvnej
normy, ktor charakterizuj vlune
prvne normy, a k znakom, ktor
charakterizuj aj in spoloensk
normy, avak v prve nadobdaj
osobitn vznam, patr:
a) na zklade rekogninej normy
ttom stanoven forma, za
hrujca postup (procedru)
prijatia normy normotvornm
subjektom v legislatvnom pro
cese, ako aj vsledok tohto po
stupu (procedry), ktor finalizuje publikcia prva,
b) zvznos,
c) normatvnos,
d) veobecnos,
e) ttne dontenie.
ttom stanoven
alebo uznan forma
ttom stanoven alebo uznan
formu prva zakotvuje rekognin
norma. Pomocou rekogninej normy
je kedykovek mon uskutoni
identifikciu normy a verifikova jej
prslunos k prvnemu systmu
a na zklade tohto hodnovernho ar
gumentu tvrdi, e tto norma je
platn a tm aj prvne zvzn ale
bo naopak, e je neplatn a prvne
nezvzn.
ttom stanoven alebo uznan
forma m strnku procedurlnu
a strnku rezultatvnu. ttom sta
novenou alebo uznanou formou rozu
mieme z rezultatvneho hadiska for-

216

mu i formy prva, v ktorch tt vy

jadruje prvne normy, v ktorch s
normy obsiahnut. Takmito forma
mi prva s v kontinentlnom syst
me prva najm normatvne prvne
akty rzneho druhu (zkony, naria
denia a in akty) a v anglo-americkom systme okrem normatvnych
aktov (tatte law, legislation) najm
judiktne a sprvne precedensy.
Normatvne prvne akty, v kto
rch tt vyjadruje prvne normy,
nazvame aj veobecne zvzn
prvne predpisy.
Sasou ttom stanovenej alebo
uznanej formy prva je z rezultatvneho hadiska aj publikcia prv
nych noriem, t.j. pravideln uverej
ovanie, publikcia zkonov a inch
veobecne zvznch prvnych pred
pisov v radnch zbierkach, napr
klad v Journal Officiel de la Republique Francaise i v Zbierke zkonov
Slovenskej Republiky.
V anglo-americkom systme uve
rejuje tt nielen zkony, ale aj ju
diktne precedensy, povedzme v AU
England Law Reports i vo Weekly
Law Reports alebo v Commonwealth
Law Reports a v mnohch inch.
ttom stanoven alebo uznan
forma prva, ako sa u kontatovalo,
m nielen svoju rezultatvnu strn
ku (vsledok), ale aj procesn strn
ku (postup, procedru).
Normatvny prvny akt, ktor ob
sahuje prvne normy a ktor na z
klade rekogninej normy m nlei
t formu, mus najm schvli ttny
orgn s potrebnou normotvornou
kompetenciou a prvomocou.
Ak je naplnen rezultatvna i pro
cesn strnka ttom stanovenej for
my, kontatujeme, e urit prvna
norma vyjadren konkrtnym norma
tvnym prvnym aktom i inm pra
meom prva je platn, e existuje.
Neplatn prvna norma (norma nulla) nie je prvkom prvneho systmu.

Princp prezumpcie sprvnosti

normatvneho prvneho aktu ns ve
die k zveru, e normatvny prvny
akt, ktor vznikol v slade s rekogninou normou, je platn a prinle
do prvneho systmu uritho ttu
dovtedy, km nie je op na zklade
rekogninej normy zruen.
Normatvny prvny akt (prvny
predpis) na jednej strane a prvna
norma na strane druhej nie s toto
n pojmy a nevyjadruj ten ist
predmet. Normatvny prvny akt
(veobecne zvzn prvny predpis)
je naprklad Obchodn zkonnk,
ktor obsahuje prvnu normu zaka
zujcu nekal sa formou klamli
vho oznaovania tovaru a sluieb.
Prvna norma sa niekedy chybne
stotouje najm s paragrafmi, usta
noveniami i lnkami normatvnych
prvnych aktov. Rozdiel medzi nimi
je v tom, e prvne normy s obsa
hom normatvnych prvnych aktov
alebo inch prameov prva a s vy
jadren prostrednctvom normatv
nych i permisvnych prvnych viet
a slov.
Normatvna prvna veta vyjadruje
normy prkazom alebo zkazom. Permisvna veta ich vyjadruje dovolenm.
Vyjadruj ich rznym spsobom, rz
nymi vrazmi, naprklad, e nieo ,je
zakzan", e oban nieo mus", ,je
povinn", me" a podobne. V norma
tvnych prvnych aktoch vak okrem
normatvnych a permisvnych viet na
chdzame aj vroky.
Zvznos
Zvznos prvnych noriem vypl
va z ich platnosti. Norma vyjadren
normatvnou i permisvnou vetou
v normatvnom prvnom akte, ktor je
sasou platnho prvneho systmu,
zavzuje. Dvodom zvznosti je plat
nos. Podmienky^zvznosti sa preto

odvodzuj z podmienok i kritri plat

nosti. Nzory na morlnu zvznos
prva sa rozoberaj v I. kapitole.
Veobecnos

volont generale, lebo norma je vy

jadrenm vle suvernneho udu,
take nie je stom vle kadho jed
nho obana, presnejie, stom in
dividulnych vli vetkch voliov.

Na zvznos prvnych noriem

nadvzuje ich veobecnos. Dleit
poda Knappa je, e prvna norma je
nielen zvzn, ale aj veobecne z
vzn (KNAPP 1983, 29).
Na veobecnos prvnych noriem
meme nazera z niekokch hadsk.
Na prvom mieste je hadisko subjektu,
adresta prvnej normy. Na druhom
mieste je hadisko predmetu sprva
nia upravovanho, regulovanho nor
mou. Prvna norma nie je toti adre
sovan konkrtnemu subjektu, ale
neobmedzenmu potu subjektov,
priom znaky subjektu, e norma sa
vzahuje iba na obanov Slovenskej re
publiky alebo len na matky s viac ako
dvoma maloletmi demi, s vopred
stanoven prvnou normou.
Aj predmet prvnej pravy vyjad
ruje prvna norma cez svoju skutko
v podstatu veobecnmi znakmi.
Veobecnos normy vyzdvihla aj
anglick teria prvneho ttu, supremcie prva, rule of law. U viac
ako pred sto rokmi Dicey poadoval,
aby prijatie zkonov nebolo motivo
van osobnm zujmom jednotlivca,
aby zkon nerieil konkrtny prpad
a aby jeho elom nebolo zvhodni
i potresta konkrtne osoby, pozba
vi ich slobody, ivota alebo majetku.
Znakom prva v podmienkach rule of
law je preto generalita, veobecnos.
Zkony stanovuj trestn sankcie
a podmienky nhrady kody, lebo
urit konanie spsobuje inm ko
du, a nie kvli tomu, aby sa verejn
politick autorita zbavila svojich pro
tivnkov a opozcie pomocou zkona.
Veobecnos prvnej normy mono
napokon chpa aj cez rousseauovsk
218

Normatvnos
Prvne normy zakazuj, prikazu
j alebo dovouj urit sprvanie
prostrednctvom slov a viet. Prvne
normy s vyjadrovan pomocou jazy
ka. Tento jazyk je spisovnm jazy
kom, avak v dsledku pecifickch
vrazovch prostriedkov sa nazva aj
prvny jazyk. Okrem prvneho jazy
ka pozn prvna nuka aj prvnick
jazyk. Prvny jazyk je jazykom prv
nych predpisov. Prvnick jazyk je
jazyk rozhodovacej innosti ttnych
orgnov, prvnej vedy a pod.
Slov a vety vyjadrujce zkazy
a prkazy nazvame normatvne prv
ne vety. Tie, ktor obsahuj dovolenie,
nazvame permisvne prvne vety.
a) Cenzra sa zakazuje" je nor
matvna prvna veta, obsahuj
ca normu, ktor zakazuje kon
trolu tlae a tm aj nestavn
obmedzovanie slobody prejavu
a prva na informcie. Veta je
prkladom formulcie zkazu
a norma, ktor obsahuje, naz
vame zakazujca norma.
b) Povinnosti mono uklada len
na zklade zkona,v jeho me
dziach a pri zachovan zklad
nch prv a slobd".
Normatvna prvna veta uveden
pod psmenom b) je prkladom for
mulcie prkazu, a preto aj prkla
dom prikazujcej prvnej normy.
c) Obania maj prvo zasto
va sa na sprve verejnch vec
priamo alebo slobodnou vobou
svojich zstupcov."
V tomto prpade ide o permisvnu
prvnu vetu, ktor formuluje dovole-

nie. Normy vyjadren permisvne na

zvame oprvujce alebo dovoujce
prvne normy. Pomocou permisie sa
v stavch demokratickch ttov vy
jadruj najm zkladn prva a slo
body. Permisvne prvne vety a opr
vujce prvne normy s vak ben
tak v obyajnom zkonodarstve, ako
aj pri tvorbe normatvnych prvnych
aktov exekutvy.
Okrem permisvnych viet vyjadruj
cich dovolenia a normatvnych prv
nych viet vyjadrujcich zkazy a prka
zy sa v normatvnych prvnych aktoch
vyskytuj aj vrokov vety, vroky.
m sa normatvne prvne vety
a normy odliuj od vrokov?
Normatvne prvne vety a v nich
obsiahnut normy ustanovuj to, o
m by, km vroky vypovedaj
o tom, o je alebo nieje, tie o tom, e
nieo bolo alebo nebolo, prpadne
o tom, e nieo bude alebo nebude. To
znamen, e vrokom sa tvrd, e
nieo je pravda alebo nie je pravda.
Weinberger tento rozdiel charakteri
zuje strune takto: Proti schme v
roku A je", kladieme schmu nor
matvnej vety A m by". Normy
teda stanovuj to, o m by, km v
roky vypovedaj o tom, o je.
ttne dontenie
ttne dontenie je pecifickm
znakom prvnej normy par excellen
ce. Zkladnou funkciou dontenia je
v demokratickej spolonosti ochrao
va jednotlivca a spolonos pred po
ruovanm prva a jeho dsledkami.
ttnym dontenm sa zabezpeuje
plnenie prvnych povinnost v prpa
doch nerepektovania prva.
Dontenie sa uplatuje tak vo
vzahu k primrnej prvnej povinnos
ti, ako aj vo vzahu k sekundrnej
prvnej povinnosti. Primrnou prv
nou povinnosou je prkaz alebo zkaz

sprvania stanoven normou. Sekun

drnou prvnou povinnosou je tie
prkaz alebo zkaz sprvania stano
ven normou, ktor je vak nsled
kom negcie primrnej povinnosti.
ttne dontenie sa zvyajne del
na priame a nepriame. Pri nepria
mom donten je innos ttu orien
tovan tak, aby povinnostn subjekt,
ktormu platn prvo uklad prvne
povinnosti, dobrovone splnil pri
mrnu prvnu povinnos stanoven
prvnou normou alebo v prpade jej
negcie dobrovone splnil sekundr
nu prvnu povinnos. V niektorch
prpadoch vak bu z iniciatvy fy
zickej osoby alebo prvnickej osoby,
prpadne z iniciatvy ttu, najm
v oblasti verejnho prva, rozhodne
o kvalite a kvantite sekundrnej po
vinnosti tt, najastejie sd alebo
orgn ttnej sprvy.
V prpade, ak nepriame dontenie
vrtane uloenia sekundrnej povin
nosti sdnym i sprvnym rozhodnu
tm nenalo priazniv odozvu u povinnostnho subjektu, ktor by sa
bola prejavila dobrovonm splnenm
prvnej povinnosti, nastupuje pria
me dontenie, tj.nten plnenie
prvnej povinnosti povinnostnm
subjektom, ktor organizuje tt.
Niektor formy priameho donte
nia s toton so sankciou.In formy
dontenia s pecifickmi mocen
skmi metdami, pomocou ktorch
tt zabezpeuje plnenie uloench
sankci. Sankcia je sekundrnou
prvnou povinnosou, ktor vznik
ako nsledok nesplnenia primrnej
povinnosti, ktor stanovuje zkon
alebo in prvny predpis.
Retitun, reparan
a satisfakn sankcie
Sankcie sa obyajne delia na skromnoprvne a verejnoprvne.

219

K skromnoprvnym sankcim
patria tie, ktor stanovuje obianske
prvo, obchodn prvo, rodinn pr
vo alebo autorsk prvo a in oblasti
skromnho prva.
Verejnoprvne sankcie njdeme
v ttnom prve, sprvnom a finan
nom prve, ako aj v trestnom prve.
Ak pouvame pojem obiansko
prvna sankcia, myslme vlastne na
skromnoprvne sankcie, pretoe
Obiansky zkonnk ustanovuje prin
cpy nhrady kody, ktor sa pou
vaj aj v ostatnch oblastiach s
kromnho prva. Nie je potrebn ich
znovu zakotvi a zopakova v Obchod
nom zkonnku. Preto Obchodn z
konnk ustanovuje, e ak niektor
otzky postavenia podnikateov,obchodnch zvzkovch vzahov, ako
aj inch vzahov svisiacich s podni
kanm nie je mon riei poda Ob
chodnho zkonnka, rieia sa aj po
da predpisov obianskeho prva.
V oblasti skromnho prva sa po
uvaj najm sankcie reparan, re
titun a satisfakn. elom sank
ci tejto skupiny je nahradi kodu,
ktor vznikla protiprvnym kona
nm.
V oblasti verejnho prva sa upla
tuj represvne sankcie. Pre druh
skupinu sankci je charakteristick
uloenie trestu alebo ochrannho
opatrenia (ochrann vchova, ochran
n lieenie).
Dleit je uvedomi si, e sankcia
nie je synonymom trestu. S existen
ciou prvneho systmu sa toti asto
spjaj tzv. punitvne predstavy,
akoby prvo vlune pozostvalo
z trestnoprvnych alebo administra
tvnoprvnych noriem, a tt za ka
d poruenie prvnych povinnost
nariaoval zkonom trest alebo
ochrann opatrenie.
V om je podstata a odlinos jed
notlivch druhov skromnoprvnych
sankci?

Reparan sankcie sa uskutouj

reparovanm" poruenia prva, v d
sledku ktorho vznikla majetkov
(materilna) ujma (koda). Reparovanie spsobenej ujmy plnenm sekun
drnej povinnosti nahradi kodu sa
uskutouje relutrnou nhradou,
prostrednctvom peaz ako veobec
nho ekvivalentu, pomocou ktorho je
mon vyjadri majetkov alebo nema
jetkov ujmu. Nhradu kody je toti
mon poadova len s podmienkou, e
koda je vyjadriten v peniazoch.
Je pravidlom, e koda sa uhrdza
v peniazoch. Ak vak o to pokoden
poiada a ak je to mon a eln,
uhrdza sa koda uvedenm do pre
dolho stavu,ktor tvor podstatu
retitunch sankci.
Retitun sankcie vychdzaj zo
znmej zsady restitutio in integrum
a poaduj navrtenie vec do pvod
nho stavu.
Satisfakn sankcie (zadosuine
nie) sa uplatuj pri spsoben ne
majetkovej ujmy, pri neoprvnenom
zsahu do osobnostnch prv jednot
livca, jeho cti a dstojnosti, ako aj za
vytrpenie bolesti.
Realizcia satisfaknch sankci
spova naprklad v tom, e pokode
n, o ktorom bol uverejnen v dennej
tlai lnok, obsahujci nepravdiv
daje, sa me alobou na prslu
nom sde domha, aby autorovi
lnku bolo uloen, nech strp uve
rejnenie sprvy uritho obsahu
v periodiku vydavatea a sasne
nech postihnutmu (pokodenmu)
nahrad ujmu v peniazoch.
Platn prvo teda poskytuje ochra
nu osobnosti subjektom, proti ktorm
smeroval zsah zniujci ich vnos,
dstojnos i es a ohrozujci ich po
stavenie a uplatnenie v spolonosti.
Tento zsah mus by neoprvnen
a objektvne spsobil vyvola takto
ujmu. Sd me postihnutmu pri
zna primeran satisfakciu (zados-

220

uinenie). Nvrh me priamo znie

na uverejnenie ospravedlujceho
lnku, prpadne na in formu satis
fakcie.
Pred r. 1990 bola mon len tzv.
morlna satisfakcia. V sasnosti p
sob nov a al prvny prostriedok
ochrany jednotlivca, prvo domha
sa (na sde) priznania nhrady ne
majetkovej ujmy v peniazoch. Nhra
da nemajetkovej ujmy v peniazoch sa
nazva materilna satisfakcia. V mi
nulosti mal pokoden prvo do
mha sa najm, aby sa upustilo od
neoprvnench zsahov do prva na
ochranu osobnosti a aby sa odstrnili
nsledky tchto zsahov. Mohol tie
poadova priznanie primeranho za
dosuinenia, ktor vak malo vlu
ne formu morlneho a nie materil
neho zadosuinenia, satisfakcie.

Z hadiska asti subjektov prva

na prvnom vzahu me ma teda
zodpovednos bu charakter solidr
nej zodpovednosti, alebo delenej zod
povednosti. Pri solidrnej zodpoved
nosti sa zodpoved v zsade spolone
a nerozdielne. V prpade delenej zod
povednosti zodpoved kad, kto sa
zastnil na spsoben kody, poda
kvality a kvantity svojej asti na
kode.
Represvne sankcie
Represvne sankcie sa pouvaj
najm v trestnom, sprvnom, finan
nom prve i v inch oblastiach ve
rejnho prva. Podstatou represvnej
sankcie je trest alebo ochrann opat
renie. Hovor sa, e elom represv
nych sankci je spsobi boles, km
elom reparanch, retitunch
a satisfaknch sankci je zhojenie
bolesti spsobenej majetkovou alebo
nemajetkovou ujmou.
Realizcia represvnej sankcie v
bec nevyluuje sben realizciu
reparanej, retitunej i satisfaknej sankcie. Prve naopak. Ak pri
trestnej innosti dolo aj k spsobe
niu kody, o je takmer pravidlom,
uklad sa spolone s trestom aj po
vinnos nahradi spsoben kodu.
Takto sa postupuje aj v adhznom
konan, v ktorom sd ulo nielen
trest, ale rozhodne aj o kode. Vo
vine prpadov sa vak o kode ne
rozhoduje v trestnom konan, ale
v obianskom sdnom konan.
V trestnom konan sd ulo trest
a odke pokodench, aby nhradu
kody uplatnili v obianskom sd
nom konan.
Systm represvnych sankci pozo
stva z rznych druhov trestov. V sta
roveku, ako aj stredoveku bol zklad
nm druhom trestu trest smrti. Ete
donedvna do tejto sstavy patrili te-

Spsob a rozsah
nhrady kody
Pokia ide o rozsah nhrady kody,
uhrdza sa skuton koda, a to o
pokodenmu ulo.
Ak bola koda spsoben aj zavine
nm pokodenho, zna kodu po
merne; ak bola koda spsoben vlu
ne jeho zavinenm, zna ju sm.
Pri uren vky kody na veci sa
vychdza z ceny v ase pokodenia. Pri
kode na zdrav sa jednorazovo odko
duj bolesti pokodenho a saenie
jeho spoloenskho uplatnenia.
Ak prvny reim plat v oblasti
spolonej zodpovednosti? Ak kodu
spsob viac kodcov, zodpovedaj za
u spolone a nerozdielne. V odvod
nench prpadoch me sd rozhod
n, e t, ktor kodu spsobili, zod
povedaj za u poda svojej asti na
spsoben kody. Kto zodpoved za
kodu spolone a nerozdielne s in
mi, vyporiada sa s nimi poda asti
na spsoben vzniknutej kody.
221

lesn tresty. Dodnes sa pouvaj

v niektorch krajinch. V Singapure,
sa vandalstvo postihuje bitm pali
cou. dermi ratanovej palice za pr
tomnosti lekra sa trest tak v Sin
gapure ako aj v Malajzii ozbrojen
lpe, nos, nevera a in trestn iny.

i individulnej prevencie, ako aj

v zmysle izolcie zloinca. Preto zs
tancovia tejto terie trestania vystu
puj aj proti trestu smrti. Argumen
tuj, e nie s dostaton dkazy
o jeho odstraujcom inku. Domi
nantnm elom trestu poda utili
trnej terie je odstraovanie a pr
padne izolcia pchatea. K tomu
pristupuje predstava, e elom tres
tu je aj nprava pchatea.
Retributvna teria na rozdiel od
toho dvod, e generlna a pecilna
prevencia a tm aj odstraovanie
v spolonosti nepsob, oho dkazom
m by recidva poruovania prva.
Zstancovia utilitrnej terie na dru
hej strane obviuj svojich protivn
kov z krutosti, kee poda nich pod
poruj trestanie aj v prpadoch, ke
nie je mon hodnoverne preukza,
e sa tm dosiahne dobro. Retribu
tvna teria argumentuje, e vych
dza z dstojnosti loveka, akceptujc
ho ako zodpovednho jedinca, ktor
mu trest dva monos, aby si odpy
kal spsoben zlo a vaka tomu sa po
vykonan trestu vrtil do spolonosti,
ktor ho me akceptova, berc do
vahy u vykonanm trestom vyrov
nan a odtrpen zlo. Ako inak mono
preklen medzeru, ktor vznikla
medzi zloincom a spolonosou?

Terie trestania a el trestu

Vo vvoji prvneho myslenia sa
vykrytalizovali dve zkladn terie
trestania a elu trestu, psobenia
a ukladania represvnych sankci,
prpadne fungovania priameho a ne
priameho dontenia. Ide o retributvnu a utilitrnu teriu trestania.
V oboch koncepcich elu trestu sa
kladie draz bu na odplatu, od
straovanie, izolciu pchatea alebo
na jeho npravu, prpadne sa kladie
draz na rzne kombincie odplaty,
odstraovania, izolcie a npravy p
chatea.
Znmym zstancom retributvnej
terie bol Kant i Hegel. Retributvna
teria trestania vychdza zo zklad
nch mylienok liberalizmu a je zko
spojen so zmluvnmi teriami vzni
ku a existencie ttu a prva. Spolo
ensk zmluva na strane obanov
zahruje prvo ochrany majetku,
slobody a bezpenosti a na strane ve
rejnej ttnej autority prvo vynuco
va nhradu kody a tresta iny za
meran proti majetku, slobode,
bezpenosti, prpadne inm hodnotm,ktor s obsahom zmluvy. Poda
retributvnej terie si spravodlivos
vyaduje, aby toho, kto poruil z
kon, postihla ekvivalentn odplata,
trest za zlo, ktor spsobil. Domi
nantnm elom trestu poda retri
butvnej terie je odplata.
Naopak, poda utilitrnej terie je
mon trest zdvodni iba tm, e
uloenie trestu je zbranou vzniku
vieho zla tak v zmysle generlnej

Retributvna teria kladie zstan

com utilitarizmu tie otzku, ako mo
no uplatni odstraovanie v prpade
nedbanlivostnej trestnej innosti,
alebo v podmienkach predispozcie
jednotlivcov pcha trestn innos?
Argumenty a otzky na oboch
stranch prehlbuj asi neprekona
ten dilemu v terii trestania, ktor
sa aj u ns sstreuje okolo otzky
dekriminalizcie, depenalizcie a za
chovania i znovuzavedenia trestu
smrti. esko-Slovensko r.1990 a ne
skr aj Slovensk republika sa svo
jou stavou toti pripojili k ttom
sveta, ktor zruili trest smrti.

222

TRUKTRA
PRVNEJ NORMY
Prvnu normu vyjadren v nor
matvnom prvnom akte alebo inom
prameni prva prostrednctvom nor
matvnej i permisvnej vety charak
terizuje aj jej logick truktra.
Nzory na truktru prvnej normy
nie s v terii prva jednotn. V minu
losti mala vea zstancov trojlnkov,
trichotonomick truktra prvnej
normy. Dnes je v popred koncepcia
zdvojenej truktry prvnej normy,
ktor rozpracoval Kelsen a predstavi
telia prvneho pozitivizmu, respektve
analytickej prvnej filozofie.
Prvna norma poda tradinch
trichotonomickch predstv je zloe
n z troch ast, a to z hypotzy, dis
pozcie a sankcie.
Dispozcia je vlastn pravidlo
sprvania, t.j .prvna povinnos ale
bo oprvnenie, vyjadren uritm
slovom alebo spojenm slov bu z
kazom, prkazom alebo dovolenm.
Hypotza prvnej normy stanovuje
podmienky, za ktorch mus povinnostn subjekt splni prvnu povinnos ale
bo uskutoni subjektvne prvo (oprv
nenie). Podmienkou je vek, zdravie,
narodenie deaa, ttna prslunos
a mnoh in. Dispozciou prslunej
normy je naprklad oprvnenie jednot
livca voli, priom hypotza vymedzuje
toto oprvnenie podmienkou ttneho
obianstva, vekom 18 rokov a pod.
Z hadiska troj lnkovej truktry
prvnej normy sa sankcia vymedzuje
ako zvltna ujma postihujca toho,
kto za podmienok stanovench hypo
tzou nedodral pravidlo sprvania
vyjadren hypotzou.
Modern teria prva formuluje
otzku logickej truktry prvnej
normy inm spsobom ne teria trojlnkovej truktry normy. Poda ce
lho radu prvnych teoretikov pozo
stva logick truktra prvnej

normy nie z troch ast, ale ju vytv

raj dve dvojice prvnych noriem,
ktor s vzjomne prepojen, take
v tejto svislosti mono hovori
o zdvojenej truktre prvnej normy.
Vaka omu je dvojica prvnych
noriem prepojen? K prepojeniu dvo
jice prvnych noriem dochdza v d
sledku negcie primrnej povinnosti.
Ak je primrna povinnos negovan,
vytvra sa nov podmienka, ktor
spsobuje vznik sekundrnej povin
nosti. Vznik sekundrnej povinnosti
je logickm nsledkom poruenia
primrnej povinnosti.
Zdvojen truktra prvnej normy
sa od trojlnkovej odliuje tm, e po
zostva z dvoch navzjom spojench
noriem, z ktorm kad norma m svo
ju dispozciu a hypotzu, take je mo
n hovori o primrnej hypotze a pri
mrnej dispozcii na jednej strane
a o sekundrnej hypotze a sekundr
nej dispozcii na strane druhej. Z ha
diska logickej truktry m teda kad
dvojica jednak svoju podmienku (hypo
tza) a jednak svoj nsledok (dispoz
cia), ie celkove dve odlin podmien
ky a celkove dva odlin nsledky.
Hypotzu prvej" prvnej normy,
ktor stanovuje podmienky, za ktorch
sa mus alebo me uskutoni dispoz
cia (nsledok), nazvame primrna hy
potza. Dispozciu prvej" prvnej nor
my, ktor stanovuje nsledok, ie to,
o m by, ak nastan stanoven pod
mienky, nazvame primrnou dispoz
ciou. Vzah primrnej hypotzy a dis
pozcie mono vyjadri jednoducho
takto: Za podmienky a" m by b".
Hypotzou druhej" prvnej nor
my, ktor stanovuje podmienky, za
ktorch sa mus alebo me uskuto
ni druh" dispozcia, je negcia pri
mrnej dispozcie a nazvame ju se
kundrnou hypotzou. Dispozciou
druhej" prvnej normy, ktor stano
vuje nsledok, ie to, o m by, ak
djde k negcii primrnej dispozcie,

223

nazvame sekundrnou dispozciou.

Vzah sekundrnej hypotzy, ktor
je negciou primrnej dispozcie, mo
no jednoducho vyjadri takto:Za
podmienky non b" m by c".
Aplikujme vzah medzi obidvoma dvo
jicami podmienky a nsledku na kon
krtnom normatvnom prvnom akte.
Naprklad poda zkona o prevdz
kovan rozhlasovho a televzneho vy
sielania licencia na rozhlasov alebo
televzne vysielanie, ktor udeuje
komernm staniciam Rada pre roz
hlasov a televzne vysielanie Sloven
skej republiky, strca platnos uply
nutm doby, na ktor bola vydan.
Primrnou podmienkou (hypotzou)
je uplynutie doby, na ktor bola licen
cia vydan. Primrnou dispozciou je
znik platnosti licencie a tm aj uko
nenie vysielania uritej komernej te
levznej alebo rozhlasovej stanice.
Vieme u, e sekundrnou hypot
zou je negcia primrnej dispozcie.
Negcia v naom prpade nastane, ak
komern stanica pokrauje vo vysie
lan napriek tomu, e u uplynula do
ba, na ktor bola licencia vydan. Za
tchto podmienok, tj .nerepektova
nia podmienok udelenej licencie, Ra
da pre rozhlasov a televzne vysiela
nie poda uvedenho zkona ur
primeran lehotu na npravu, o
predstavuje sekundrnu dispozciu.
V prpade, ak dotyn komern
stanica nerepektuje rozhodnutie toh
to orgnu ttnej sprvy, znovu na
stupuje zdvojen logick truktra
prvnej normy, v ktorej povinnos
urobi npravu, tj. zastavi vysielanie
alebo poiada o obnovenie licencie,
vytvor primrnu dispozciu. V prpa
de, ak prslun komern stanica ne
bude repektova rozhodnutie Rady
pre rozhlasov a televzne vysielanie,
vytvor sa znovu sekundrna hypot
za, ktor umon nstup sekundrnej
dispozcie, zakotvenej zkonodarcom
v tom istom zkone.

Ak k nprave v urenej lehote ne

djde, ulo Rada prevdzkovateovi
vysielania pokutu. Uloenm pokuty
sa vytvra nov zdvojen truktra
prvnej normy, v ktorej povinnos za
plati pokutu vytvor primrnu dispo
zciu. Z toho vyplva, e zkladnm
lnkom reaze nepriameho a priame
ho dontenia je prvna norma, truk
trovan v zdvojenej forme podmienky
a nsledku, ie hypotzy a dispozcie.
Sekundrna dispozcia je nsled
kom poruenia prvnej normy, ktor
me ma podobu sankcie, ale von
koncom nie vdy. Spojenie prva so
ttom sa tm vbec nenara. Lebo
ak nenastala primrna dispozcia,
t.j. ak nebola repektovan primrna
povinnos, nastupuje sekundrna
dispozcia, sekundrna prvna po
vinnos, ktor me ma bu formu
nesanknho, alebo sanknho n
sledku, ktor spova v reparcii, re
titcii, satisfakcii alebo represii.
Logick a prvna truktra prv
nej normy nie je toton so trukt
rou normatvneho prvneho aktu ale
bo truktrou inho pramea prva,
v ktorom je prostrednctvom prvne
ho jazyka vyjadren.
Normatvne prvne akty s truk
trovan na asti, hlavy, oddiely, ln
ky, paragrafy, odseky, psmen. Nzvy,
ev. nadpisy tchto oddielov, lnkov i
paragrafov nazvame rubriky.

PLATNOS A INNOS
PRVNYCH NORIEM
Prvne normy, ktor tvoria sas
prvneho systmu ttu, platia v ur
itom ase, na uritom ttnom zem
alebo jeho asti a vzahuj sa na fy
zick a prvnick osoby. Platnos
prvnych noriem sa realizuje z ha
diska asu (temporalita), zemia (teritorialita) a subjektov (personalita).

224

So zreteom na temporalitu hovorme

o asovej psobnosti prvnych noriem.
Temporalita prvnych noriem je
uren vznikom ich platnosti a in
nosti, znikom ich platnosti a in
nosti, intertemporalitou, ako aj aretroaktivitou / retroaktivitou prvnych
noriem.
Zkladnmi kategriami asovej
psobnosti prvnych noriem je teda
platnos, innos (innos platnos
ti), intertemporalita (tranzitorita)
a aretroaktivita/ retroaktivita.
Platnos prvnych noriem vznik
dom ich verejnho vyhlsenia, pr
padne rozoslania zbierky, v ktorej je
prslun normatvny prvny akt pub
likovan (zverejnen). Vyhlsenie
(publikcia) sa uskutouje bu for
mou materilnej publikcie (vybubnovanm"), alebo formlnej publik
cie, t. j. uverejnenm noriem v radnej
zbierke zkonov a nariaden ttu ale
bo inej oficilnej zbierke ttu.
Formlna publikcia sa zaala
uplatova roku 1773 vo Franczsku,
zriadenm Bulletin des lois de la Rpublique, i ke niektor vznik for
mlnej publikcie posvaj do roku
1795. Princp formlnej publikcie
bol na zem terajej Slovenskej re
publiky zaveden r. 1868. Normatv
ne prvne akty boli u ns do rozdele
nia federcie vyhlasovan v Zbierke
zkonov SFR, ako aj v inch oficil
nych radnch zbierkach. V sas

nosti sa vyhlasuj spsobom, ktor

ustanovil zkon o Zbierke zkonov
Slovenskej republiky.
Platnos prvnej normy, ktor je
vsledkom platnho uznesenia, plat
nho rozhodnutia o prijat normy
a jej publikcie, je potrebn odliova
od innosti (innos platnosti),
ktor vznik bu zrove so vzni
kom platnosti, alebo neskr. A vzni
kom innosti platnosti vyplvaj
z prvnych noriem zvzn prva
a povinnosti a nastupuje aj monos
aplikcie ttneho dontenia. Publi
kan norma ustanovuje, e veobec
ne zvzn prvne predpisy a roz
hodnutia stavnho sdu Slovenskej
republiky nadobdaj platnos dom
ich vyhlsenia v Zbierke zkonov
Slovenskej republiky.
Vznik innosti platnosti prv
nych noriem sa spravuje bu gene
rlnym, alebo pecilnym ustanove
nm o innosti.
Generlne ustanovenie (generlnu
klauzulu) o innosti obsahuje bu
stava, alebo tzv. publikan norma,
ktorou je u ns zkon o Zbierke zko
nov Slovenskej republiky (RMIK .
IX-1). Ako u vieme, ide o normatvny
prvny akt upravujci vyhlasovanie
zkonov a ostatnch prvnych pred
pisov v uritom tte, ktor spolone
s stavou a inmi prvnymi predpis
mi predstavuje rekognin normu
v prvnom systme uritho ttu.

RMIK . IX-1 Generlna klauzula upravujca vznik innosti nor

matvnych prvnych aktov vyhlsench v Zbierke zkonov

225

Generlne ustanovenie (generlna

klauzula) o innosti stanovuje, e
veobecne zvzn prvne predpisy
nadobdaj innos (innos plat
nosti) ptnstym dom po ich vyhlse
n v Zbierke zkonov, ak nie je v nich
ustanoven neskor de nadobudnu-

tia innosti. Generlne ustanovenie

o innosti sa realizuje len s podmien
kou, e vznik innosti konkrtnej nor
my nieje stanoven v pecilnom usta
noven o innosti, ktor je spravidla
zverenm ustanovenm normatvne
ho prvneho aktu (RMIK IX-2).

RMIK . IX-2 pecilne ustanovenie o innosti

Tento zkon nadobda innos l.janurom 1992."

81 zk. 6.455/1991 Zb. (ivnostensk zkon)
ivnostensk zkon nadobudol platnos 15.11.1991

liehavm veobecnm zujmom, me

sa v prvnom predpise vnimone
ustanovi skor zaiatok jeho in
nosti, najskr vak dom vyhlsenia
v Zbierke zkonov (RMIK . IX-3).

V pecilnom ustanoven o in
nosti sa stanov skor alebo neskor
zaiatok innosti normatvneho ak
tu, ne uruje generlne ustanovenie
o innosti. Ak je to odvodnen na

RMIK . IX-3 pecilne ustanovenie o innosti, na zklade ktorho

vznik innos aktu dom vyhlsenia
Tto vyhlka nadobda innos dom vyhlsenia."
30 vyhlky . 5/1995 Z.z. o hospodrskej prave lesov
Vyhlka o hospodrskej prave lesov bola uverejnen da 16.1.1995.

as, ktor plynie medzi platno

sou a innosou, sa nazva vacatio
legis alebo legisvakan lehota.
V slovenskej tvorbe prva sa po
uvali a pouvaj takmer vlune
pecilne ustanovenia o innosti. To
znamen, e innos je najastejie

uren pre kad normatvny prvny

akt osobitne.
innos noriem sa viae nielen
na plynutie asu, ale me nastupo
va aj na zklade vzniku inch prv
nych skutonost, naprklad vzniku
platnosti inho normatvneho aktu.

226

a zkonmi, medzinrodnmi
zmluvami a v urench prpa
doch aj s ostatnmi veobecne
zvznmi prvnymi predpis
mi.
Osobitn dvod zniku platnosti
a innosti sa vyskytuje v oblasti vy
konvacch prvnych predpisov. Ak
zkonodarca abroguje zkon alebo
ak pri derogcii zru aj splnomocovaciu blanketu zkona a ak prostred
nctvom deroganej klauzuly vslov
ne nezru vykonvacie prvne
predpisy, dochdza k zniku ich plat
nosti a innosti v dsledku zniku
platnosti a innosti zkona, na vy
konanie ktorho boli vydan. Ak za
nikne innos zkona, zanik aj vy
konvacia funkcia podzkonnho
prvneho predpisu, ktor u sm
osebe neme vykonva zkon, kto
r bol zruen a neplat" (N, REHK, 23).

innos prvnych noriem, vyjad

rench v jednom a tom istom norma
tvnom prvnom akte, me vznika
v rozdielnom ase.Jedinm ustano
venm normatvneho prvneho aktu,
ktorho innos vznik vdy spolo
ne s platnosou, je ustanovenie
o innosti.
O vetkom, o bolo v Zbierke zko
nov uverejnen, plat domnienka, e
dom uverejnenia sa stalo znmym
kadmu, koho sa to tka; domnien
ka o znalosti vyhlsench veobecne
zvznch prvnych predpisov je nevyvrtiten.
Znik platnosti a innosti
prvnych noriem
Prvne normy psobia v ase, tak
e ich platnos a innos nielen
vznik, ale aj zanik. Spsob zniku
platnosti prvnej normy ustanovuje
rekognin norma. Poznme von
kajie a vntorn dvody zniku plat
nosti a innosti prvnych noriem.
Vonkajm dvodom zniku plat
nosti a innosti uritho normatv
neho prvneho aktu, vrtane aktu vy
hlsenho ako zkon alebo jeho as,
je:
a) zruenie aktu orgnom s nor
motvornou prvomocou, ktor
tento predpis vydal;
b) zruenie aktu inm orgnom
s normotvornou prvomocou,
ktor je spsobil vydva akty
rovnakej alebo vyej prvnej
sily.ktor charakterizuje pred
met derogcie (abrogcie);
c) rozhodnutie o jeho neslade
s stavou, stavnmi zkonmi

Obdobnou otzkou je, i vykonva

cie prvne predpisy vydan na vyko
nanie skorieho zkona mu sli
aj na vykonanie neskorieho, novho
zkona, ktor abrogoval skor z
kon? Neskor zkon mus vslovnm
ustanovenm deklarova platnos
a innos uvedench vykonvacch
prvnych predpisov. Inak ich plat
nos zanik dom vzniku innosti
neskorieho zkona.
Normatvne prvne akty, ktor
zruuj skorie normatvne prvne
akty, ich asti alebo ustanovenia s:
a) iastkovmi alebo rozsiahlej
mi novelizciami, ktor menia,zruuj a dopaj skorie
normatvne prvne akty,
b) celkom novmi aktmi alebo rekodifikciami,
c) vlune zruovacmi aktmi.

227

RMIK . IX-4 Derogcia pomocou novely, ktorou sa men a dopa

normatvny prvny akt

Normatvne prvne akty zruuj

in normatvne prvne akty, ich as
ti alebo ustanovenia bu prostred
nctvom novely tm spsobom, e ne
skor akt men, zruuje alebo
dopa urit asti alebo ustanovenia
skorieho aktu (RMIK . IX-4), ale
bo k zrueniu dochdza pomocou deroganej klauzuly. Derogcia pro
strednctvom
novely
zruuje,
vypa a men jednotliv asti
a ustanovenia novelizovanho nor
matvneho prvneho aktu (RMIK .
IX-4).
Derogan klauzula sa vdy na

chdza v asti normatvneho prv

neho aktu nazvanej zveren
a prechodn ustanovenia, prpadne
spolon, prechodn a zveren
ustanovenia.
Poznme tieto druhy deroganch
klauzul:
a) generlna, ktor v slade so
zsadou lex posterior derogat
priori ustanovuje, e vetky
skorie normy, ktor s v roz
pore s touto neskorou normou,
s zruen a strcaj platnos
a tm aj innos (RMIK .
IX-5);

RMIK . IX-5 Generlna derogan klazula

228

b) generlna s demontratvnym
vpotom derogci. V slade so
zsadou lex posterior derogat
priori ustanovuje, e vetky
skorie normy, ktor s v rozpo
re s touto neskorou normou, s
zruen a strcaj platnos a innos. Jej sasou na rozdiel
od generlnej deroganej klau
zuly je vak demontratvny v
poet najvznamnejch noriem,
ktorch sa zruenie dotka;

c) pecilna, s taxatvnym vpo

tom derogci. Aj pecilna derogan klauzula v slade s pr
vm deroganm pravidlom
zruuje vetky skorie norma
tvne akty, ktor s s ou v roz
pore, ale na rozdiel od generl
nej i demontratvnej klauzuly
ich jeden po druhom taxatvne
vymenva s oznaenm sla,
nzvu a roku prijatia predpisu
(RMIK IX-6).

RMIK . IX-6 Derogan klauzula s plnm (taxatvnym) vpotom

derogci

V pecilnej zruovacej doloke

normatvneho prvneho aktu njde
me neraz taxatvny vpoet, ktor vo
vzahu k jednej skupine doteraz
platnch prvnych predpisov m derogan inky, km vo vzahu
k druhej skupine doteraz platnch
prvnych predpisov m abrogan
inky. Prkladom s zruovacie
ustanovenia zkona o obecnom zria
den.
Taxatvne vpoty zruench nor
matvnych prvnych aktov alebo ich
ast s v niektorch prpadoch obsa
hom samostatnho normatvneho

prvneho aktu. Tieto zruovacie nor

matvne prvne akty sa nazvaj aj
depuran akty. Pouvali sa najm
v minulosti s cieom preisti prvny
systm a zbavi ho obsoltnych no
riem i noriem odporujcich normm
rovnakej i vyej prvnej sily. Depu
ran akty sa vak vyskytuj aj
v sasnej tvorbe prva (RMIK .
IX-7). Vydvanie tzv. depuranch
aktov m vak okrajov vznam
v krajinch, v ktorch psob sdna
alebo inm spsobom organizovan
kontrola stavnosti a zkonnosti
normatvnych prvnych aktov.
229

RMIK . IX-7 Zruovac normatvny prvny akt (tzv. depuran akt)

Z hadiska rozsahu zruenia uri

tho aktu odliujeme derogciu
od abrogcie. Derogcia znamen
zruenie asti normatveho prvne
ho aktu, km abrogcia je zruenm
celho normatvneho prvneho aktu.
Sasou terminolgie derogcie
je tie dvojica vrazov:

a) aktvna derogcia a
b) pasvna derogcia.
Aktvna derogcia sa spja s nor
matvnym prvnym aktom, ktor ob
sahuje derogan klauzulu alebo
ktor inm spsobom zruuje in
akt, jeho as i ustanovenia. Aktv
nu derogciu obsahuje zruujci akt.

230

Naopak, pasvna derogcia sa spja

s normatvnym prvnym aktom, jeho
asou alebo ustanovenm, ktor je
predmetom derogcie. Pasvna dero
gcia sa tka zruenho aktu.
Derogan

2. Lex posterior specialis derogat

legi priori generali (neskor
pecilny zkon ru skor ge
nerlny zkon).
Ak je praktick dsledok uplat
nenia oboch pravidiel pri prvnej
vahe, ktorej predmetom je posde
nie sladu dvoch aktov, prpadne ak
tu a medzinrodnej zmluvy vyda
nch v rznom ase, ktor sa mu
vyznaova rovnakm alebo odli
nm stupom prvnej sily, ako aj
rznym stupom veobecnosti?
Legislatvne pravidl vldy v otz
ke deroganch pravidiel naprklad
stanovuj, e v legislatvnej praxi nie
je prpustn spolieha sa na inter
pretan pravidl, hoci veobecne
uznvan, o vzjomnom pomere ne
skorej prvnej normy ku skorej
norme a veobecnej normy k pecil
nej norme. Zruovacia doloka mus
by preto konkrtna a mus vslovne
uvies vetky prvne predpisy, ktor
sa novou pravou zruuj.
Od vonkajch dvodov treba od
li vntorn dvody zniku plat
nosti a innosti.
Vntornm dvodom zniku plat
nosti a innosti aktu je uplynutie
doby platnosti a innosti aktu ure
n terminovanou normou (RMIK
IX-8).

pravidl

Pri vklade vonkajch dvodov

zniku platnosti normatvneho aktu
sa neraz odkazuje na tzv. derogan
pravidl. V om spova podstata deroganch pravidiel a ak je ich
funkcia? Derogan pravidl s
vlastne interpretan pravidl, po
mocou ktorch interprettor usdi,
e pri rieen konkrtnej veci nepri
hliadne na urit skor normatvny
akt, jeho as alebo ustanovenie kv
li ich nesladu s neskorm aktom.
Interprettor nie je spsobil zrui
(derogova) prslun akt alebo jeho
as i ustanovenie, ale v prvnej
nuke sa traduje, e pomocou deroganch interpretanch pravidiel je
mon vyli uplatnenie prslu
nho aktu (asti, ustanovenia) pri
rieen konkrtnej veci. V literatre
sa spravidla uvdzaj najm tieto lo
gick derogan pravidl:
1. Lex posterior derogat priori
(neskor zkon ru skor).

RMIK .
normou

IX-8

Znik platnosti

231

ustanoven

termnovanou prvnou

In vonkajie i vntorn prvne

dvody zniku platnosti normy sa
v naom prvnom systme nevysky
tuj, take znik platnosti normy ne
me nasta automaticky" ako prv
ny nsledok:
a) nsilnho prevzatia ttnej
moci,
b) zmenou podmienok a okolnost,
ktor podmienili vznik uritho
normatvneho prvneho aktu,
c) zniku efektvnosti prvnej
normy a vzniku jej obsoltnosti, ke sa norma prestala po
uva.
Za predpokladu, e vznikne nie
ktor z tchto relnych podmienok,
vznikne dvod, aby subjekty uren
platnm prvom iniciovali zruenie
alebo zmenu prslunho prvneho
predpisu. Dovtedy, km nie je tento
predpis predpsanou procedrou
zruen, je sasou platnho prv
neho systmu.
Od zruenia platnosti a innosti
normatvneho prvneho aktu, jeho
asti alebo ustanovenia treba odlio
va dsledky rozhodnutia stavnho
sdu, ktor vyslov, e medzi prvny
mi predpismi je neslad. V tomto
prpade strcaj prslun predpisy
alebo ich asti najskr iba innos
a prpadne a neskr strcaj aj
platnos.
Intertemporalita
prvnych noriem
K zkladnm kategrim asovej
psobnosti prvnych noriem patr
okrem platnosti, innosti.aretroaktivity/retroaktivity aj intertempora
lita prvnych noriem.
Pri tvorbe prva je takmer pravid
lom, e neskor normatvny prvny
akt (lex posterior) alebo jeho as na
hradzuje skor normatvny akt (lex
prior) alebo jeho as. Pravda, vysky

tuj sa aj prpady, e normatvny

prvny akt alebo jeho ustanovenia
normotvorca zru bez toho, aby ich
nahradil novou prvnou pravou.
V prpade, ak neskor akt i jeho
as nahradzuje skor akt alebo jeho
as, je potrebn, aby neskoria nor
ma ustanovila, poda akho prva sa
spravuj prvne vzahy, ktor vznik
li za platnosti a innosti skorieho
aktu, ale ktor sa realizuj a finalizuj za platnosti a innosti neskor
ieho aktu.
Intertemporlne (prechodn) us
tanovenia normatvneho prvneho
aktu s sasou zverench, spo
lonch (prechodnch) ustanoven
aktu.
V spolonch ustanoveniach vy
jadr normotvorca to, o je pre vetky
normy prslunho normatvneho
aktu spolon. Zveren asti aktu
obsahuj najm derogan / abrogan ustanovenia, ako aj ustanovenie
o innosti.
Obsahom prechodnch ustanove
n je intertemporalita, ie reim
prechodnho spolupsobenia skor
ieho a neskorieho prva. V ase
psobenia prechodnch ustanoven
sa v stanovenom rozsahu doasne
pouvaj skorie prvne normy,
ktorch platnos a innos zanikla,
a naopak doasne sa nepouvaj
neskorie normy, ktorch platnos
a innos vznikla. Intertemporlne
ustanovenia teda nanovo, na pre
chodn as a na rieenie konkrt
nych situci vracaj" skoriemu
aktu i jeho uritm ustanoveniam
platnos a innos z hadiska kon
krtne vymedzenej, najm vecnej
a osobnej psobnosti, alebo naopak
na prechodn as pozastavuj"
innos neskorieho aktu alebo je
ho ast, najm z hadiska jeho vec
nej a osobnej psobnosti.
Intertemporlne ustanovenia aktu
s prechodn. Po splnen svojej tran-

232

zitrnej funkcie sa stvaj obsoltne;

nestrcaj vak platnos a innos,
iba ak nastane prpad, e vetky ale
bo niektor z intertemporlnych
ustanoven obsahuj aj terminovan
normy.
Predmetom intertemporlnych
ustanoven, ktor nazvame aj tranzitrne alebo tie prechodn ustano
venia i normy, je teda prava doas
nho psobenia skorieho aktu
v budcnosti, ev. spolupsobenia
skorieho a neskorieho aktu v pre
chodnom obdob, v ktorom sa finalizuje realizcia prvnych vzahov
vzniknutch za asovej psobnosti
skorieho normatvneho aktu.
Retroaktivita prvnych
noriem a zkaz retroaktivity
Sasou spolonch, zvere
nch a prechodnch ustanoven
normatvneho aktu s aj ustanove
nia, ktor deklaruj aretroaktivitu
alebo vymedzuj retroaktivitu. Od
prechodnch ustanoven sa odliuj
najm tm, e ich psobnos je trva
l, e nie je doasn. Trvalos je da
n dobou ich platnosti a innosti.
Ich loha nie je v tom, aby doasne
upravili vzahy zaloen za psob
nosti skorieho aktu a ukonen
za psobnosti neskorieho aktu,
ale aby natrvalo vymedzili rozsah
a charakter psobenia neskorieho
aktu do minulosti, ktor je v zsade
domnou skorieho aktu.
Retroaktivita je sptnm psobe
nm neskorej prvnej normy do minulosti.Prvne normy v podmienkach
demokratickho ttu, kde vldnu
zkony a nie udia, psobia a maj
psobi v zsade do budcnosti, a nie
do minulosti. Na princpe zkazu retroaktity je zaloen ochrana obian
skej slobody jednotlivca, ochrana jeho
prvneho konania v minulosti a prv

nych inkov tohto konania aj sme

rom k prtomnosti a budcnosti vr
tane ochrany nm nadobudnutch
prv v minulosti.
Zkaz retroaktivity, zsadu, e z
kony maj plati len pre budcnos,
vyslovil zvzne po prv raz Teodosius I. Zkaz retroaktivity sa vlenil do
zkonodarstiev jednotlivch ttov
ponajc 18. storom, a to najm
v oblasti trestnho a stavnho pr
va. V Deklarcii prv loveka a oba
na z roku 1789 sa uvdza, e tresta
je mon len poda zkona, ktor bol
prijat a vyhlsen pred inom. Re
volun stava z roku 1793 stanovi
la, e zkon, ktor trest delikty sp
chan skr, ne nadobudol platnos
a innos, nie je nim inm, ne ty
ranstvom. Stanovi sptn inky
zkona je zloinom.
Retroaktivita v trestnom prve
me by v niektorch prpadoch pro
spen, ak sa pouije na pravom
mieste.Tmto pravm miestom je
sptn psobenie neskorieho zko
na, ktor spchan trestn in pred
vznikom platnosti a innosti novho
trestnho zkona alebo jeho nove
lizcie:
a) posudzuje miernejie ne v minulosti.take stanovuje mier
nej trest ne skor zkon,
b) deroguje ako trestn in a tm
zavdza jeho beztrestnos; jeho
znaky ako trestnho inu u nie
s uveden v zkone,take vzni
kom platnosti neskorieho zko
na predtm zakzan konanie,
ktor bolo trestn, je v sas
nosti a budcnosti z prvneho
hadiska beztrestn.
Rektroaktivita vo verejnom
a skromnom prve
Pri rozhodovan o prvnych nro
koch a o stavnch prvach a slobo-

233

dch obanov vystupuje do popredia

nielen otzka chpania zkazu retroaktivity vo verejnom a v skromnom
prve, ale aj otzka jasnej diferenci
cie medzi pravou a nepravou retroaktivitou.
Aretroakltivitu / retroaktivitu vo
verejnom prve upravuje najm
stavn, trestn, sprvne a finann
prvo.
Nielen medzinrodn zmluvy
o udskch prvach a zkladnch slo
bodch, ktor Slovensk republika
transformovala do nrodnho prv
neho systmu, ale aj stava Sloven
skej republiky explicitne stanovuje:
Trestnos inu sa posudzuje a trest
sa uklad poda zkona innho
v ase, ke bol in spchan. Nesko
r zkon sa pouije, ak je to pre p
chatea priaznivejie."(l. 50 ods. 6).
S uvedenou zsadou prvneho t
tu bola plne v slade u prv roz
siahlejia novela Trestnho zkona
.175/1990 Zb., ktor v l. II ods. 3
ustanovila: Trest odatia slobody
uloen pred innosou tohto zko
na za in, ktor nie je trestnm i
nom, prpadne jeho nevykonan zvy
ok, sa nevykon. Ustanovenie
o shrnnom treste sa v takom prpa
de nepouije. Ak za tak trestn in
alebo prein a zbiehajci sa in in
bol uloen hrnn alebo shrnn
trest, sd trest pomerne skrti; pri
tom prihliadne na vzjomn pomer
zvanosti inov, ktor od innosti
tohto zkona nie s trestnmi inmi,
a ostatnch inov."
Zsada uren stavou Sloven
skej republiky sa vzahuje na vetky
delikty v oblasti verejnho prva. Po
krva preto tak psobnos Trestnho
zkona, ako aj zkona o priestup
koch, vrtane osobitnch zkonov,
ktor obsahuj sankcie za poruenie
povinnosti vo vzahoch chrnench
sprvnym prvom.
stava upravuje zsadu aretroak-

tivity v l. 50 ods. 6 nielen pre oblas

trestnho prva. Extenzvnym vkla
dom stavy rozhodne djdeme k z
kazu retroaktivity, aj pokia ide o pro
tiprvne kony v skromnom prve,
to znamen k zkazu ukladania no
vch reparanch, retitunch a satisfaknch sankci za kony, ktor sa
udiali v minulosti, pred vznikom plat
nosti a innosti neskorieho aktu.
Rovnak stanovisko zastvala aj
predvojnov civilistika (ROUEK, F. SEDLEK, J., 110)
Princp, e prvne normy psobia
v zsade do budcnosti a nie do mi
nulosti, to znamen princp aretroaktivity ovlda aj oblas skromnho
prva.
V niektorch prvnych systmoch
je princp aretroaktivity vslovne za
kotven aj v oblasti skromnho pr
va. Princp aretroaktivity vyjadroval
aj eskoslovensk veobecn Zkon
nk obiansky v znmom 5: Zko
ny nepsob nazpt; nemaj tudi vlivu na jednn, kter se sebhla
dve, a na prva dve nabyt."
Obdobn prvny reim psobil na
Slovensku najm prostrednctvom
tradcie Tripartita, ktor v asti II. 2,
7 stanovilo: Constitutiones non ad
praeterita, sed futura ligant."
Obianske prvo platn na Sloven
sku do konca r. 1950 vyjadrovalo
princp aretroaktivity takto: "o sa
tka asovch hranc, plat tu zsa
da, e zkony nepsobia sp, ktor
znamen, e nov zkon sa nedotka
prvnych pomerov, ktor predch
dzali jeho vydaniu, a e ponechva
starmu prvu upravova tieto po
mery i naalej v dobe panstva no
vho zkona. Tto zsada bva mlo
kedy poruen a ke sa tak stane,
mus to by v zkone vslovne stano
ven" (ROUEK, F. - SEDLEK,
J., 118).
Princp aretroaktivity vo verejnom
i skromnom prve vychdza zo z-

234

sady, e kto konal s dverou v urit

zkon, nem by v svojej dvere skla
man (ROUEK, R- SEDLEK, J.
108).
Prav a neprav retroaktivita
Teria rozoznva prav a neprav
retroaktivitu. Pri pravej retroaktivite
sa neuznvaj prva a povinnosti za
loen skutonosami, ktor sa uzn
vali za prvne skutonosti za plat
nosti skorieho zkona (lex prior).

Naopak, pri nepravej retroaktivite sa

tieto skutonosti uznvaj, nov
prvna prava vak men alebo zav
dza nov prva a povinnosti. Vzah
neskorej a skorej prvnej pravy,
medze nepravej retroaktivity, vrta
ne noriem potvrdzujcich relevanciu
prvnych skutonost poda skorie
ho prva, s zakotven v zverench
ustanoveniach aktu (RMIK . IX-9,
Prklad 1 a 2). Neskoria norma te
da pre prvne vzahy zaloen poda
skorieho prva vytvra nov prvny
reim, naprklad zvyuje zdanenie

RMIK . IX-9 Generlna klauzula nepravej retroaktivity

majiteov nehnutenost, ale neiada

sptne o finann vyrovnanie rozdie
lu medzi vkou zdanenia ustanove
nou skorou a neskorou normou,
ani neustanovuje, e neuznva prv
ne skutonosti, na zklade ktorch
majitelia tieto nehnutenosti nado
budli.

Teria v oblasti asovej psobnosti

prva nepovauje teda kad vplyv,
psobenie neskorieho zkona do mi
nulosti za sptn psobenie, a preto
hovor aj o nepravej retroaktivite.
Teria asovej psobnosti tie dife
rencuje medzi objektvnymi prvny
mi situciami a subjektvnymi prv235

nymi situciami (KREJ, 49). Po

da tejto koncepcie neme nov z
kon meni subjektvnu prvnu situ
ciu dan existenciou individulnych
prvnych konov subjektov prva,
ktor zahruj aj prvoplatn indivi
dulne prvne akty. Nov zkon ne
me meni subjektvnu prvnu si
tuciu. Ak k tomu dolo, mal by
retroaktvny inok... Do minulosti
s vak prvne situcie individulne
nedotknuten" (PROCHDZKA, 50,
56).
Z uvedench nzorov je zrejm, e
princp aretroaktivity sa dotka naj
m prvnych konov a individul
nych prvnych aktov, ktor vznikli na
zklade skorieho zkona. Tieto prv
ne kony a individulne prvne akty
mus repektova neskor zkon.
Z hadiska pravej a nepravej retroaktivity je dleitou otzkou najm
ochrana nadobudnutch prv, ktor
v zmysle princpu aretroaktivity ne
smie lex posterior zrui, zhori, iba
ak zlepi, naprklad innejmi ga
ranciami. Aj nadobudnut prva by
vak stratili prvnu ochranu, ak by
sa preukzalo, e sa nadobudli v roz
pore s dobrmi mravmi a navye, ak
s v rozpore s medzinrodnmi zmlu
vami o udskch prvach a zklad
nch slobodch transformovanch do
slovenskho prvneho poriadku.
V literatre sa v zsade prijma
nzor, e plnenie prvnej povinnosti,
ako aj spsob uplatovania nrokov
sa spravuje prvom platnm v ase
plnenia povinnosti a realizcie nro
ku Formlne nleitosti plnenia,
ako aj aktvna a pasvna legitimcia
plnenia sa uruj poda novho pr
va" (ROUEK, F. - SEDLEK, J.
114).
Mono tie kontatova, e akko
vek vnimku z princpu aretroakti
vity mus prvny predpis vslovne
stanovi. Inak sa treba spravova
princpom aretroaktivity. o je / nie

je prav / neprav retroaktvne pso

benie mono v konkrtnom prpade
uri len vkladom prslunho usta
novenia.
Miestna (teritorilna)
a osobn (personlna)
psobnos prvnych noriem
Platn a inn prvne normy p
sobia na zem prslunho ttu.
Psobia pritom na celom teritriu
ttu (ius universale) alebo na nie
ktorej jeho asti (ius particulare).
Normy teda platia na ttnom ze
m, pre ktor boli vydan, a na tomto
zem zavzuj vetkch, ktor sa na
om nachdzaj. Zavzuj obanov
prslunho ttu, ako aj osoby bez
ttneho obianstva (apoliti) i osoby,
ktor maj viac ttnych obianstiev
(bipoliti). Rozumie sa, e prvne nor
my sa vzahuj aj na prvnick osoby.
Vnimkou zo veobecnej osobnej
i teritorilnej psobnosti prvnych
noriem s najm diplomatick imu
nity a vsady, ktorch sasou je aj
vyatie (exempcia) uritch osb,
a to diplomatickch zstupcov z ju
risdikcie ttu. Tieto osoby tie naz
vame exteritorilnymi osobami.
S vyatm osb z psobnosti veo
becne platnch a innch prvnych
noriem sa tie stretvame v podobe
imunity lenov zkonodarnch zbo
rov, prpadne imunity sudcov. Inti
tcia imunity poslancov vznikla
v anglickom prve. V podstate ide
o vyatie poslancov a sudcov najm
z psobnosti trestnoprvnych a ad
ministratvnoprvnych noriem. Oso
by povajce imunitu s bu celkom
vyat z jurisdikcie ttu, ktorho s
obanmi, alebo platn prvo umo
uje, aby o obmedzen i vylen
ich imunity rozhodol parlament. Ak
platn prvo obmedzenie alebo vy-

236

lenie imunity poslancov nepri

pa, uplatuje sa disciplinrna
prvomoc parlamentu, nahradzujca
jurisdikciu ttu.
stava Slovenskej republiky usta
novuje, e za hlasovanie v Nrodnej
rade Slovenskej republiky alebo v jej
vboroch poslanca nemono stha,
a to ani po zniku mandtu.Za vro
ky pri vkone funkcie poslanca pred
nesen v Nrodnej rade Slovenskej
republiky alebo v jej orgne poslanec
podlieha len disciplinrnej prvomoci
Nrodnej rady Slovenskej republiky.
stava alej ustanovuje: Poslanca
nemono trestne ani disciplinrne
stha, ani ho vzia do vzby bez
shlasu Nrodnej rady Slovenskej
republiky. Ak Nrodn rada Sloven
skej republiky shlas odoprie .stha
nie je navdy vylen. Ak bol posla
nec pristihnut a zadran pri
trestnom ine, prslun orgn je po
vinn to ihne oznmi predsedovi
Nrodnej rady Slovenskej republiky.
Ak Mandtov a imunitn vbor N
rodnej rady Slovenskej republiky
shlas na zadranie ned, poslanec
mus by ihne prepusten.
Sudcovia stavnho sdu maj
imunitu rovnako ako poslanci.
Shlas na trestn sthanie sudcu
stavnho sdu alebo na jeho vzatie
do vzby dva stavn sd. stavn
sd dva shlas aj na trestn stha
nie alebo vzatie do vzby predsedu
a podpredsedov Najvyieho sdu
Slovenskej republiky.
Imunita sudcov veobecnch s
dov nie je vslovne zakotven, avak
dvody odvolania sudcu parlamen
tom s podobn ako ich pozn inti
tt imunity. Nrodn rada Sloven
skej republiky sudcu odvol jednak
na zklade prvoplatnho odsudzu
jceho rozsudku pre myseln trest
n in a jednak na zklade discipli
nrneho rozhodnutia pre in,ktor je
nezluiten s vkonom jeho funkcie.

Nrodn rada Slovenskej republiky

me sudcu odvola jednak kvli
zdravotnmu stavu, ktor mu nedo
vouje vykonva sudcovsk povin
nosti najmenej poas jednho roka,
a jednak ak dosiahol vek 65 rokov.
Nezvislos sudcov je zabezpeen
aj tm, e Nrodn rada Slovenskej
republiky si mus pred rozhodnutm
o odvolan vyiada stanovisko od
prslunho disciplinrneho sdu.

MEDZINRODN PRVO
A VNTROTTNE PRVO
Pojem prvny systm sa pouva
nielen na oznaenie platnho prva
uritho ttu (vntrottne prvo),
ale aj na oznaenie medzinrodnho
prva.
Na rozdiel od vntrottneho pr
va upravuje medzinrodn prvo
najm vonkajie vzahy ttov. Km
systm vntrottneho prva tvoria
normy, ktor pramenia naprklad zo
zkonov alebo inch prvnych pred
pisov, systm medzinrodnho prva
tvoria normy,ktor pramenia z me
dzinrodnch zmlv a obyaj. Tra
din stanovisko hovor, e subjektmi medzinrodnho prva s
vlune suvernne tty, km subjektmi vntrottneho prva s fy
zick a prvnick osoby.
Medzinrodn vvoj po prvej sve
tovej vojne, kulminujci uznanm
a naplnenm sebaurovacieho prva
nrodov a prv menn, ako aj vvoj
po druhej svetovej vojne, spojen
s internacionalizciou a zdokonao
vanm ochrany prvej a druhej gene
rcie udskch prv a s upevnenm
a rozvojom tretej genercie udskch
prv, viedol k prehodnoteniu nzo
rov na subjektivitu v medzinrod
nom prve. Vsledkom tohto vvoja
je, e aj jednotlivci s za uritch
237

okolnost subjektmi medzinrodn

ho prva.
Vzahy medzi medzinrodnm
prvom a vntrottnym prvom
mu by rozmanit. Pomer jednho
k druhmu sa viac alebo menej spra
vuje monistickou alebo dualistickou
koncepciou.
Podstata dualistickej koncepcie
spova v zsade na mylienke, e
medzi vntrottnym prvom a me
dzinrodnm prvom je vzah disjunkcie, pretoe ide o dva odlin
a samostatn systmy. Triepel pove
dal: S to dva kruhy, ktor sa na
najv dotkaj, ale vbec sa nepre
tnaj." Oba tieto systmy sa poda
tohto obracuj k odlinm subjek
tom a zretene sa odliuj v pra
meoch.
Opan stanovisko zastvaj pred
stavitelia monistickej terie vzahu
obidvoch systmov. Vntrottne
a medzinrodn prvo tvoria poda
nich jeden prvny systm. Ale prv
vetva monizmu vychdza z primtu
medzinrodnho prva, km druh
z primtu vntrottneho prva. Me
dzi najznmejch reprezentantov
primtu medzinrodnho prva pat
ril Hans Kelsen. Za zkladn normu
medzinrodnho prva, ktor zabez
peuje jeho jednotu a identitu,
oznail zsadu pacta sunt servanda
(zmluvy sa maj dodriava).
Transformcia
medzinrodnho prva
Vstup prvkov systmu medzin
rodnho prva do vntrottneho
prva sa spravidla uskutouje sp
sobom stanovenm vntrottnym
prvom, ktor sa nazva transform
cia medzinrodnho prva.
Transformcia prebieha spravidla
dvoma cestami; jednak prostrednc
tvom generlnej transformcie a jed

nak prostrednctvom pecilnej trans

formcie.
Generlna transformcia si vya
duje, aby urit prame vntrott
neho prva, najastejie stava alebo
zkon, obsahovali odkazujcu prv
nu normu, odvolvajcu sa na me
dzinrodn prvo.
pecilna transformcia si vyaduje
prijatie dvoch i viac prvnych aktov.
Prvm aktom je spravidla hlasova
nie parlamentu, ktorm zkonodarn
orgn vyslovuje shlas s medzinrod
nmi politickmi zmluvami, medzi
nrodnmi hospodrskymi zmluvami
veobecnej povahy, ako aj s medzin
rodnmi zmluvami, na vykonanie
ktorch je potrebn zkon.
Druhm aktom je ratifikcia me
dzinrodnch zmlv hlavou ttu,
s ktormi u parlament vyslovil
shlas.
V prpade, ke na vykonanie uri
tej zmluvy nie je potrebn zkon,
uplatn sa namiesto ratifikcie konfirmcia, ktor uskutouje vlda
alebo jej jednotliv lenovia.
Tretm, prpadne alm aktom je
vyhlsenie ratifikovanej alebo konfirmovanej medzinrodnej zmluvy
v Zbierke zkonov Slovenskej repub
liky.
stava Slovenskej republiky ne
riei jednoznane otzku prvnej sily
transformovanch medzinrodnch
zmlv. Ich prvna sila vak nie je rov
nak.
Kolzne normy
V prvnych vzahoch medzi oban
mi rznych ttov maj dleit
vznam kolzne normy.Kolzne nor
my reguluj prvne vzahy s tzv. cu
dzm prvkom v oblasti obianskeho,
rodinnho, obchodnho, pracovnho
prva a inch oblast prva.Stanovuj, poda prva ktorho ttu treba

238

postupova v rozmanitch prvnych

vzahoch s cudzm prvkom.
Cudzm prvkom prvneho vzahu
me by jeden zo subjektov prvneho
vzahu, ktor je obanom cudzieho t
tu, prpadne predmet prvneho vza
hu, ktorm je naprklad nehnutenos

RMIK .

v druhom tte, prpadne autorsk

prva ku koproduknmu filmovmu
dielu, ktor vytvorili obania dvoch
rznych ttov v ateliroch tretieho
ttu. Kolzna norma uruje prvo t
tu, poda ktorho treba postupova
v prvnom vzahu s cudzm prvkom.

IX-10 Kolzna norma

Kolzna norma stanovuje spsob

nadviazania na prvo uritho ttu
urenm hraninho ukazovatea,tj.
kritria, pomocou ktorho dochdza
k ureniu prva uritho ttu.Krit
ri s najm osobn a miestne.
V prpade osobnho kritria sa
uruje prslun prvo poda ttne
ho obianstva alebo poda dohody
strn.V prpade miestneho kritria
sa uruje prslun prvo poda mie
sta uzavretia zmluvy, prpadne uza
vretia soba, miesta vkonu prce,
bydliska zmluvnej strany a pod. Ko
lzne normy a tm aj hranin uka
zovatele stanovuje medzinrodn
prvo skromn. Jeho prameom s
aj zmluvy medzi ttmi.

KOMUNITRNE PRVO PRVNY SYSTM

EURPSKEJ N I E
Komunitrne prvo EU - prvo
Eurpskej nie je osobitn prvny

systm odlin t a k od medzinrod

nho prva, ako aj od vntrottneho
prva lenskch ttov Eurpskej
nie.
Prvny systm Eurpskej nie
(alej nia"), nazvan tie komuni
t r n e prvo (community law, droit
communitaire), je s h r n prvnych
noriem vytoren a uplatovan len
mi nie, a orgnmi nie t a k v rmci
innosti orgnov nie, ako aj na teri
triu lenskho ttu. Vytvranie
sladu medzi vntrottnym prvom
pridruenho alebo riadneho lena
nie s k o m u n i t r n y m prvom sa
oznauje najm vrazom zbliovanie
prvnych poriadkov lenskch t
tov, prpadne vrazom harmonizcia
alebo aproximcia. Proces harmo
nizcie zabezpeuj j e d n a k orgny
nie vydvanm aktov, ktor priamo
psobia na teritriu lenskch t
tov, prpadne aktov, ktor usmeruj
lensk tty ako a dokedy harmoni
zova vntrottne prvo s prvom
n i e a j e d n a k orgny lenskch
ttov, kee v ich normotvorbe mus

239

dominova idea harmonizcie. Poia

davka harmonizcie vystupuje aj
pred ttmi, ktor apiruj na riad
ne lenstvo v nii, pretoe aktom pri
stpenia zana na teritriu prslu
nho ttu psobi komunitrne
prvo.
tt apirujci na prijatie do nie
mus splni urit poiadavky.
O lenstvo sa me uchdza iba
tt, ktor sa nachdza na eurp
skom kontinente. lenstvo v nii te
da nevznikne organizcii alebo teri
torilnej asti ttu,lebo vlunm
lenom nie s iba tty. Inou hmotnoprvnou psanou poiadavkou je,
aby uchdza splnil podmienku eu
rpskeho ttu, ktorej iadate vyho
vie, ak aspo as ttneho teritria
le v Eurpe.
In poiadavky sa tkaj politic
kho a hospodrskeho systmu.
V politickej oblasti sa poaduje mie
rumilovnos, demokratick forma
vldy, pluralitn politick systm
a ochrana udskch prv. V hospo
drskej oblasti sa nateraz poaduje
trhov ekonomika a slobodn hospo
drska sa. V svislosti so vzni
kom menovej nie sa hospodrske
poiadavky v budcnosti rozria aj
na oblas meny.
Psobnos
komunitrneho prva
Komunitrne prvo zana psobi
na teritriu prslunho ttu oka
mihom vzniku platnosti dohody
o pristpen. Je charakteristick
tm, e m prednos pred vntro
ttnym prvom, ako aj tm, e sa
vyznauje priamou innosou z ha
diska osobnej a teritorlnej psob
nosti v lenskch ttoch nie. Z
vznos komunitrneho prva nie je
teda podmienen ratifikciou alebo
konfirmciou ani shlasom vyslove

nm prslunm normotvornm or
gnom lenskho ttu. lensk t
ty nie sa dobrovone zriekaj asti
svojej suverenity a vopred shlasia
s tm, aby sa prvne vzahy spravo
vali normami komunitrneho prva.
Primrne a sekundrne prvo
a druhy aktov
Z hadiska spsobu vzniku a sub
jektov tvorby prva sa komunitrne
prvo vntorne len jednak na pri
mrne a sekundrne prvo a jednak
na intitucionlne prvo, ktor sa
nazva aj stavnm prvom nie,
a na hmotn i procesn prvo.
Primrne prvo tvoria akty len
skch ttov nie, ktor reprezentu
j najm zakladajce zmluvy nie.
Naprklad Parska zmluva o zaloe
n ESUO, Rmska zmluva o zaloen
EHS, zmluva o Eurpskej nii (Maastrichtsk zmluva) a pod. Sasou
primrneho prva s aj zmluvy o pri
stpen skupn ttov (Dnsko, r
sko, Vek Britnia /panielsko
a Portugalsko/ Raksko, vdsko
a Fnsko) alebo jednotlivch ttov
(Grcko),
Sekundrne prvo tvoria akty,
ktor prijmaj orgny nie poda
zakladajcich zmlv. Sekundrne
akty v vodnej asti vdy odkazuj
na akty primrneho prva, ktor ob
sahuj generlne splnomocnenie na
ich vydanie. Orgny nie prijmaj
tieto prvne akty:
a) nariadenia (regulations),
b) smernice (directives)
c) rozhodnutia (decisions)
d) odporania
(recommendations),
e) stanovisk (opinions).
Najvznamnejm normatvnym
aktom s nariadenia, ktor sa vy
znauj veobecnou zvznosou tak
na rovni orgnov nie,ako aj pria-

240

mym psobenm na teritriu len

skch ttov nie. Odporania
a stanovisk nie s zvzn, take
nezakladaj prvne povinnosti ani
prvne nroky.
Intitucionlne komunitrne pr
vo tvoria normy, ktor upravuj naj
m prvomoc, kompetenciu, proces
n postupy jednotlivch orgnov intitci nie, to znamen Eurp
skeho parlamentu, Rady nie, Komi
sie nie, Dvora audtorov nie a Sd
neho dvora nie, ktor nie je
identick s Eurpskym sdom pre
udsk prva.
Hmotn komunitrne prvo regu
luje jednotliv oblasti hospodrskeho,
socilneho, ekologickho ivota nie,
dotka sa obchodnho a daovho
prva, prva ivotnho prostredia
a pod.
Sasou komunitrneho prva s
aj normy, ktor vyjadruj veobecn
prvne zsady, ktor sa uznvaj tak
na pde nie,ako aj v lenskch t
toch.

VEK PRVNE SYSTMY

Vek prvne systmy s prvne
kultry skupn ttov, ktorch platn
prvo a prvny ivot s vytvoren na
spolonch hodnotch, tradcich, ide
ch i prvnom a politickom myslen.
tudujc prvne systmy ttov,
ich platn prvo nielen v sasnosti,
ale aj v minulosti, prvny ivot a jeho
najrozmanitejie prejavy vrtane
prvnickho a politickho myslenia
i vzdelvania, zistme, e prvne sys
tmy ttov a spolonost, ktor maj
k sebe blzko, i u z hadiska terito
rilneho, historickho, kultrnych
alebo nboenskch tradci, zvykov i
mentality populcie, vykazuj cel
rad spolonch znakov. Mnohch
prvnych teoretikov to viedlo k zveru
241

o akchsi rodinch i vekch skupi

nch svetovch prvnych systmov.
Tieto predstavy nevznikli samoinne,
ale vaka cieavedommu porovnva
niu rznych prvnych systmov. Naj
vznamnejiu lohu na tejto ceste pl
nila i pln prvna komparatistika.
Poda jednho zo zakladateov prvnej
komparatistiky Reymonda Saleillesa
nie je a nebolo jej lohou vytvori ro
diny" i skupiny" prvnych systmov,
ktor sa dnes nazvaj vek prvne
systmy, ale porovnvanm prvnych
systmov ttov prispieva k vytvore
niu spolonho prva udstva. Prvne
systmy ttov, ktor vytvraj vek
prvne systmy, sa vyznauj najm
rovnakm systmom prameov prva,
truktrou prva, technikou tvorby,
realizciou, aplikciou a inter
pretciou prva. Medzi vekmi prv
nymi systmami je rozdiel i v samej
koncepcii prva. Km Eurpania na
kontinente spjaj svoju predstavu
o prve so zkonodarnou innosou
parlamentu, Ameriania hadaj
a nachdzaj prvo v rozhodovacej
innosti sdov. Prvna komparatisti
ka diferencovala najskr len medzi
kontinentlnym systmom prva, t.j.
systmom psanho prva (lex scripta)
a anglo-americkm prvom, t.j. syst
mom common law, nepsanm prvom
(lex non scripta). Na to nadviazala roz
vinutejia diferencicia, ktor tento
model doplnila o orientlne prvo"
a kanonick prvo". V roku 1950 od
delil Ren Dvid od kontinentlneho
systmu sovietsky systm prva",
ktor roku 1964 dostal nzov socialis
tick systm prva". So socialistic
km prvnym systmom" sa vyporia
dali klasifikan aj in komparan
terie (Slavische Gebiete", Kommunistischer Rechtskreis" a pod.). Jednu
z najznmejch klasifikci vekch
prvnych systmov, ktor ovplyvnila
aj systematiku impozantnho diela
International Encyclopedia ofCompa-

rative Law uskutonil Ren David.

Rozoznva tieto vek prvne syst
my:
a) kontinentlny (lex scripta, civil
law),
b) anglo-americk (lex non scrip
ta, common law),
c) socialistick,
d) nboensk a tradin systmy
prva.

v ktoromkovek eurpskom prvnom

systme. V Spojench ttoch i v An
glicku prijmaj najvyie ttne or
gny aj cel rad zkonov i nariaden
(statute law, legislation), ktor u nich
nadobdaj
skuton
prvny
vznam a pri ich aplikcii sdom
alebo orgnom ttnej sprvy. Je
preto pochopiten , e anglo-americk teria i prax zretene rozliuj
medzi prvom deklarovanm a apli
kovanm, t.j. medzi Jaw in books"
a law in action".

Kontinentlny prvny systm

Tento systm m charakter psa
nho prva, take dominantn loha
pripad tzv. zkonnmu i ttnemu
prvu vytvranmu najvymi tt
nymi orgnmi a nie prvnym obyajom alebo sdnym precedensom. Sdy
a in orgny aplikcie prva s oprv
nen prvo nachdza. Nemaj vak
prvomoc prvo tvori. Slovom, sudca
je stami zkona. Kontinentlny sys
tm, ktor m korene v rmskom pr
ve a v jeho recepcii politickmi tvar
mi stredovekej a novovekej Eurpy,
existuje naprklad v Nemecku, Fran
czsku, Taliansku, Turecku, Raks
ku, Posku, Maarsku, panielsku,
Portugalsku a tie u ns.
Anglo-americk prvny systm
V anglo-americkom prvnom sys
tme je loha sdov celkom odlin.
Systm prva sa tam vstine naz
va case law, lebo zsady systmu sa
odvjaj z rieenia konkrtnych
vec.Zkladn koncepciu tvorby pr
va predstavuje sudcovsk tvorba
prva, judge-made-law. Anglo-americk prvo je prvom praxe.V centre
prvneho systmu je sdny prece
dens. M veobecne zvzn inky,
porovnaten s inkami zkona

Socialistick (komunistick)
prvny systm
Socialistick prvny systm v s
asnosti a v Eurpe je v procese
transformcie do rodiny" kontinen
tlneho systmu prva. o je pre ty
pick v ttoch, v ktorch sa naalej
uplatuje? Prkladom je Severn K
rea alebo Kuba: Priama alebo nepria
ma tvorba prva najvymi orgnmi
komunistickej strany. Podriadenos
prva politike, prvnych noriem poli
tickm normm, alej socialistick
zkonnos, garantujca prioritne
zujem ttu, a nie zujmy a prva
obana, irok prvna vchova, ktor
je nevyhnutn najm preto, lebo cel
rad noriem nevychdza z demokratic
kch zsad tvorby politiky a prva,
ani z morlnych tradci spolonosti.

Nboensk a tradin
systmy prva
K nboenskm a tradinm sys
tmom prva patria najm islamsk
prvo, hinduistick prvo, africk
prvo, prpadne aj prvne systmy
alekho vchodu, najm nske
a japonsk prvo.

242

X. KAPITOLA

LITERATRA: BLAHO, R: Aequitas ako correctio iuris v rmskom s

kromnom prve. In.: Slunos v prve. Anstndigkeit im Recht. II. Lubyho dni.
Bratislava 1993. DVID, R.: Structure and the Division of the Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 2. Tubingen 1971. DVID, R.: The Different Conceptions of the Law. In: The
Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II.
Chapter 1. Tubingen 1974. DVID, R.: Sources of Law. In: The Legal Systems of
the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 3. Tubingen
1984. KNAPP, V.: O prvu kogentnm a dispozitivnm (a tak o prvu heteronomnm a autonomnm). Prvnik 1,1995. KELSEN, H.: Ryz nuka prvni, me
tda a zkladn pojmy. KELSEN, H.: Allgemeine Theorie der Normen. Wien
1979. KNAPP, V.: Co je dovoleno a co je zakzano. Prvnik 1,1990. KNAPP, V.:
Terie prva. Praha 1995. LUBY, S.: Dejiny skromnho prva na Slovensku.
Bratislava 1946. LUBY- S.: Prevencia a zodpovednos v obianskom prve I.-II.
Bratislava 1958. MACUR, J.: Problmy vzjemnho vztahu prva procesnho
a hmotnho. Brno 1993. VNY, J.: Rmsky proces civiln. Praha 1935. STEINER, V.: Zkladn otzky obanskho prva procesnho. Praha 1981. WEINBERGER, O.: Norma a instituce. vod do terie prva. Brno 1995. WEINBERGER, O.: Intitucionalizmus. Nov teria konania, prva a demokracie.
Bratislava 1995. WEYR, E: Terie prva. Brno 1936. WEYR, R: vod do studia
prvnickho (normatvni terie). Brno 1946.

POJEM TRUKTRA
PRVNEHO SYSTMU
Slovo truktra je odvoden z la
tinskho structura, struere, ktor
znamen stava. truktra sa pvod
ne vzahovala vlune na oblas ar
chitektry. Postupne sa jej vznam
roziroval smerom k loveku a jeho
anatmii i k loveku ako spoloen
skej bytosti, a preto aj k jeho innos
ti vrtane rei. V dvadsiatom storo
sa trukturlne myslenie rozrilo na
mnoh alie oblasti poznania, take
vraz truktra sa udomcnil tie
v antropolgii, psycholgii, jazykove
de, estetike, sociolgii. Vaka kyber
netike a veobecnej terii systmov
prenikol aj do prvnej vedy.

Vntorn truktru maj nielen

prvne normy a normatvne prvne
akty, ale aj prvny systm spolonos
ti. truktru m taktie kontinen
tlny systm prva, ako aj angloamerick systm prva a in vek
prvne systmy. truktra vekch
prvnych systmov nie je rovnak.
Pre ns je nateraz smerodajn truk
tra prvnych systmov patriacich
do rodiny kontinentlneho prva,
ktor je aj domovom slovenskho
prvneho systmu. Z tejto truktry
budeme vychdza.
Prvny systm tvor nielen mnoi
na prvnych noriem, ale aj mnoina
ich vzjomnch vzieb. truktra
prvneho systmu je formovan pr
ve charakterom tchto vzieb medzi

243

normami, ktor vytvraj charakte

ristick architektru kadho prv
neho systmu.
Pod truktrou prvneho systmu
teda chpeme charakter siete vzieb
medzi prvnymi normami, a preto aj
spsob usporiadania prvnych no
riem v rmci systmu. Tieto vzby s
relatvne stabiln (invariantn) a pre
dan systm charakteristick.
V om s vzby stabiln (invariant
n) a m charakterizuj systm?
Sie vzieb, charakter vzieb medzi
normami a spsob usporiadania no
riem v rmci systmu s uren vn
tornmi charakteristickmi znakmi
prvnych noriem.
Kad prvna norma, ako u vie
me, sa vyznauje:
1. vonkajmi charakteristickmi
znakmi, ktor s spolon pre
kad prvnu normu; prostred
nctvom vonkajch znakov je
uren a overiten ako platn
prvna norma; nimi je defino
van vo vzahu k normatvne
mu okoliu prvneho systmu,
to znamen k neprvu;
2. vntornmi charakteristickmi
znakmi, ktor s spolon len
pre urit triedu prvnych no
riem; prostrednctvom vntor
nch znakov je prvna norma
uren a overiten ako norma
prinleiaca k uritej triede
prvnych noriem; nimi je defi
novan vo vzahu k normm:
a) tej istej triedy, prpadne
tej istej kombincie vn
tornch charakteristickch
znakov,
b) kadej inej triedy, z kto
rch kad trieda sa vy
znauje odlinmi vntor
nmi charakteristickmi
znakmi, prpadne inou
kombinciou vntornch
charakteristickch znakov.
m s determinovan (uren)

vzby medzi normami prvneho sys

tmu?
S uren:
a) stupom prvnej sily normy,
b) predmetom jej regulcie,
c) obsahom a formou jeho vyjad
renia,
d) funkciou normy,
e) metdou realizcie normy,
f) vzahom medzi rznymi pra
memi prva,
g) inmi initemi.
Horizontlne a vertiklne vzby
noriem s uren v rovine truktry
prvneho systmu nielen stupom
prvnej sily. Uruje ich aj predmet
prvnej regulcie, teda otzka, i sa
normy dotkaj rodinnch vzahov,
majetkovch a pracovnoprvnych
vzahov alebo mnohch inch vza
hov upravench prvom.
Vzby s uren aj jazykom prva,
spsobom vyjadrenia zkazov, prka
zov a dovolen.
Okrem toho s vzby medzi nor
mami uren aj metdami prvnej
regulcie a vzahmi medzi rznymi
druhmi prameov prva, naprklad
medzi normatvnymi prvnymi akt
mi a medzinrodnmi zmluvami,
alebo medzi normatvnymi aktmi
a precedensmi, prpadne medzi uni
verzlnymi a loklnymi normatvny
mi prvnymi aktmi.
Vzby medzi normami uruj aj
ich funkcie. Jednou z funkci strikt
nch noriem je naprklad zaisova
rovnos pred zkonom a zabezpei
leglnu a rozdeujcu spravodlivos,
km funkciou pendanta striktnch
noriem, ktorm s ekvitlne normy,
je zaisti vyrovnvajcu spravodli
vos a prp. aj etick spravodlivos.
Triedy (druhy) prvnych noriem
Prvne normy v dsledku tchto
vntornch znakov, ku ktorm patr

244

rznos stupa prvnej sily, miera

veobecnosti, rznos predmetu, rz
nos metdy a funkci i rznos formy
vyjadrenia toho, o m by, je mon
roztriedi a vytvori rzne triedy
prvnych noriem.
Triedy prvnych noriem nazva te
ria prva aj druhy prvnych noriem.
Doteraz sme sa oboznmili s nor
mami vyej a niej prvnej sily.
V prvnom systme existuj aj in
druhy dvojc prvnych noriem, ktor
vytvraj dulnu truktru prvne
ho systmu. Ide naprklad o dvojicu
noriem, ktor tvoria striktn a ekvitlne normy alebo dvojicu noriem re
prezentovan veobecnmi normami
a pecilnymi normami.
Dulna truktra prvneho syst
mu je jednm z jeho charakteristic
kch znakov. Kad prvna norma,
vaka svojm vntornm charakteris
tickm znakom, je spsobil vytvra
rzne vzby s inmi prvnymi norma
mi (kombincie, kombinan vzby).
Naprklad stavn, generlna a strikt
n norma vzhadom na svoju prvnu
silu vytvra jednak vzbu s normou
niej prvnej sily, obdobne vzbu so
pecilnou normou a navye aj s pro
tikladnou ekvitlnou normou.
Vzby a kombincie prvnych no
riem, ako vidie, nie s uren len
prvnou silou prvnych noriem. S
uren aj ostatnmi vntornmi cha
rakteristickmi znakmi jednotlivch
druhov prvnych noriem.
Vzby medzi normami sa vyznau
j nielen svojimi charakteristickmi
znakmi, ktor s prejavom pecific
kch vntornch znakov prvnych
noriem, ale aj stabilitou tchto v
zieb a stabilitou dulnej truktry
prvneho systmu.
Stabilita (invariantnos) prvneho
systmu v rovine vzieb medzi prv
nymi normami je vlastne zaloen na
uritch, systm charakterizujcich
dulnych vzbch medzi rozmanit

mi druhmi prvnych noriem. Vzby

medzi protikladnmi dvojicami rz
nych druhov noriem s stabiln (invariantn), km normy systmu s
dynamick, menia sa v dsledku spo
loenskho vvoja.
Dulna truktra prvneho syst
mu sa prejavuje v rozmanitch dvoji
ciach prvnych noriem, medzi ktormi
existuj urit, podstatn a charakte
ristick vzahy, ktor vytvraj stabi
litu (invariantnos) systmu.

HIERARCHIA PRVNYCH
NORIEM A ICH PRVNA SILA
Shrn prvnych noriem je syst
mom len s podmienkou, ak medzi
normami existuj zodpovedajce vz
by uren vntornmi pecifickmi
znakmi noriem, z ktorch dleit
funkciu maj najm hierarchick
vzby, ie hierarchia prvnych no
riem. Jednu z najdleitejch vzieb
truktry prvneho systmu vytvra
prve hierarchia prvnych noriem. Je
jeho chrbtovou kosou. Hierarchiou
prvnych noriem rozumieme usporia
danie prvneho systmu na zklade
prvnej sily noriem, ktor je vrazom
prvomoci a kompetencie prslunho
normotvornho ttneho orgnu
a ktor uruje jeho postavenie v exis
tujcej truktre ttnej moci.
Norma hierarchicky vyia, to zna
men norma vyej prvnej sily, je v
dy vsledkom normotvornej innosti
orgnu, ktor m v hierarchii trukt
ry ttnej moci vyie postavenie ne
orgn, ktor prijma normy niej
prvnej sily, prpadne ktorho prvo
moc vydva normy vyej prvnej sily
je jednm z nstrojov zabezpeovania
rovnovhy medzi jednotlivmi mocami.
Norma vyej prvnej sily je zkla
dom zvznosti normy niej prvnej
sily. Plat preto pravidlo, e normu
245

vyej prvnej sily neme zrui nor

ma niej prvnej sily. Normu uritej
prvnej sily zru len norma tej istej
alebo vyej prvnej sily.
Z hadiska hierarchickch vzieb
medzi normami rznej prvnej sily je
dleit, e norma vyej prvnej sily
uruje aj obsah normy niej prvnej
sily, vaka omu me v prvnom sys
tme existova skuton vntorn jed
nota, nerozpornos prvnych noriem.
Rzny stupe sily noriem sa preja
vuje aj v odlinch nzvoch norma
tvnych prvnych aktov, ktor ich vy
jadruj.
Okrem noriem vyjadrovanch sta
vou a stavnmi zkonmi, ktor s
normami absoltne najvyej prvnej
sily, je stupe prvnej sily ostatnch
noriem relatvny. Naprklad norma
A je vo vzahu k norme B normou
niej prvnej sily, ale vo vzahu k nor
me C je norma A normou vyej prv
nej sily. Prvna norma vyjadren, po
vedzme, nariadenm vldy (A) je vo
vzahu k norme vyjadrenej zkonom
(B) normou niej prvnej sily, ale vo
vzahu k norme vyjadrenej vyhlkou
ministra vntra (C) je normou vyej
prvnej sily.
V zsade vak plat, e prvne nor
my vyjadrovan normatvnymi aktmi,
ktor v parlamentnej republike prijma
najvy orgn ttnej moci (parla
ment), s normami vyej prvnej sily
v pomere k normm niej prvnej sily,
ktor vyjadruj normatvne akty naj
vych orgnov ttnej sprvy, t.j. vl
dy, ministerstiev a ostatnch stred
nch orgnov ttnej sprvy.

PRIMRNE (PVODN)
A SEKUNDRNE (ODVODEN)
PRVNE NORMY
Primrne prvne normy prijmaj
orgny ttnej moci s uznacou pr

vomocou, t.j. orgny so zkonodar

nou a stavodarnou prvomocou,
vrtane udovho hlasovania o nvr
hoch zkonov, a prijmaj ich aj or
gny miestnej samosprvy.
Sekundrne prvne normy prij
maj orgny ttnej sprvy na vyko
nanie primrnych prvnych noriem.
Rozdelenie noriem na primrne a se
kundrne sa sasti prekrva s dele
nm noriem poda prvnej sily, avak
medzi primrnymi a sekundrnymi
normami na jednej strane a norma
mi vyej a niej prvnej sily nie je
vzah totonosti. Primrne prvne
normy prijma nielen parlament.
Prijmaj ich tie orgny miestnej
samosprvy. Primrnos samosprv
nych nariaden je nesporn. Sporn
me by ich prvna sila. Zkon
o obecnom zriaden zakazuje ich ne
slad s stavou a zkonmi.
ttna moc pochdza od obanov,
ktor ju vykonvaj prostrednctvom
svojich volench zstupcov alebo
priamo. Primrne normy s norma
mi orgnov ttnej moci, obanov
a ich volench zstupcov.
Primrnos noriem sa navonok
prejavuje najm:
a) druhom prvomoci ttnych or
gnov, ktor ich vydvaj,
b) pvodnosou prvnej pravy,
kee ich obsahom s v rmci
stavy akkovek spoloensk
vzahy, ktor je mon a eln
upravi zkonmi alebo inmi
primrnymi normami,
c) vym stupom prvnej sily;
univerzlne primrne prvne
normy sa v porovnan so sekun
drnymi normami vdy vyznau
j vym stupom prvnej sily,
d) nzvoslovm, ktor ich spravid
la zretene odliuje od sekun
drnych prvnych noriem.
Primrne normy s vrazom suve
renity udu, ktor reprezentuj org
ny ttnej moci zloen z volench z-

246

stupcov udu (parlament, obecn ale

bo miestne zastupitestvo), prpadne
priamo volii pri hlasovan v celott
nom alebo miestnom referende. Ob
sahom sekundrnych noriem na roz
diel od toho neme byt' ni, o nie je
obsahom primrnych noriem a ich
prijmanie sa mus uskutoova len
na zklade a v medziach primrnych
prvnych noriem a pritom sli e
lom ich vykonania.
Sekundrne prvne normy prij
maj vkonn ttne orgny, ktor
vykonvaj vu obanov vyjadren
v referende alebo vu ich zstupcov
vyjadren v stave, stavnch zko
noch a zkonoch a na loklnej rovni
v samosprvnych nariadeniach org
nov miestnej samosprvy.
Sekundrne prvne normy prijma
j ttne orgny s vkonnou prvomo
cou, vlda, ministerstv a ostatn
stredn orgny ttnej sprvy, ako aj
orgny miestnej sprvy a samosprvy
vo veciach, v ktorch obec pln lohy
ttnej sprvy. Sekundrne normy s
obsahom nariaden vldy, vyhlok,
opatren, vnosov a sprvnych nariade
n orgnov miestnej ttnej sprvy, ako
aj orgnov samosprvy vo veciach,
v ktorch plnia lohy ttnej sprvy.
Nariadenia vldy musia by vydan
v medziach primrnych aktov. Vyhl
ky, opatrenia a vnosy ministerstiev
a ostatnch strednch orgnov tt
nej sprvy, ako aj sprvne nariadenia
musia by vydan na zklade zkonov
a v medziach zkonov. Kee primrne
normy sa vykonvaj prostrednctvom
sekundrnych noriem, nazvaj sa se
kundrne normy aj vykonvacmi
prvnymi predpismi.

BLANKETOV A ODKAZUJCE
PRVNE NORMY
Ako treba rozumie zsade, e se

k u n d r n e normy mu prijma
prslun orgny ttnej sprvy len
n a zklade p r i m r n y c h noriem
a v ich medziach?
Vydvanie sekundrnych noriem
na zklade primrnych noriem sa
z technickho hadiska uskutouje
spravidla pomocou blanketovej nor
my, ktor je sasou primrnej nor
my. Osobitnm druhom blankety je
splnomocujca blanketa, ktor ob
sahuje splnomocnenie na vydanie se
kundrnej normy, tj. delegciu na
vydanie vykonvacieho p r v n e h o
predpisu alebo predpisov obsahuj
cich sekundrne normy.
Plat zsada, odvoden zo zsady
suverenity udu, e splnomocnenie vy
jadrujce delegciu na vydanie vyko
nvacieho prvneho predpisu, ktor
obsahuje sekundrne normy, me by
iba sasou zkona, obsahujceho
primrne normy. Delegcia neme
by sasou sekundrnych noriem.
Naprklad vlda nie je oprvnen na
riadenm splnomocni urit minister
stvo na vydanie veobecne zvznho
prvneho predpisu, normatvneho
prvneho aktu (vyhlky, opatrenia,
vnosu), ktorm by sa vykonalo toto
nariadenie vldy. Takto nedovolen
postup sa nazva subdelegcia. Subdelegcia odporuje zkladnm zsadm
vzahov medzi primrnymi a sekun
drnymi normami, ktor s uren
vzahmi medzi orgnmi ttnej moci
a orgnmi ttnej sprvy v podmien
kach parlamentnej republiky.
Splnomocnenie na vydanie sekun
drnej normy je teda vyjadren vlu
ne v zkone.
Blanketa je vak irm pojmom
ne splnomocujce ustanovenie.
Blanketou me normotvorca odka
zova veobecne jednak na neurit
normatvny prvny akt, a jednak aj
na stavn zkon alebo zkon, kto
rho prijatie si nevyaduje pecilne
splnomocnenie (Rmik . X-l).

247

RMIK . X-l Blanketov norma

Blanketa obsahujca splnomocne

nie na vydanie vykonvacieho prv
neho predpisu, nazvan splnomo
cujce ustanovenie, je ustanovenm
primrneho aktu. V om sa odkazuje
na normatvny prvny akt, obsahuj
ci sekundrne normy, ktor sa m
prija v budcnosti, po schvlen z
kona a po vzniku jeho platnosti
a innosti (RMIK . X-2).Z tohto

dvodu sa tieto normy nazvaj aj

blanketov normy, pretoe odkazuj
na in normy, ktor v ase prijatia
a vydania primrnej normy obsahu
jcej blanketu nie s ete vydan, t.j.
vyjadren normatvnym prvnym ak
tom, kee ich vydanie neme v ni
jakom prpade predchdza vydaniu
primrnej normy, zakladajcej prv
ny dvod vzniku sekundrnej normy.

RMIK . X-2 Blanketov norma obsahujca splnomocnenie na vyda

nie vykonvacieho prvneho predpisu (splnomocujce ustanovenie)

Blanketov prvne normy je po

trebn odliova od odkazujcich
prvnych noriem, ktor vdy odkazu
j na platn a urit (konkrtny) nor

matvny prvny akt alebo normatvne

prvne akty, prpadne na platn
a urit (konkrtne) ustanovenie nor
matvneho prvneho aktu. Odkazy na
248

in normy sa pouvaj najm preto,

lebo v prvnych predpisoch sa nemaj
prebera ustanovenia inch normatv
nych prvnych aktov. Odkazy na in
normy sa vak maj pouva o naj
menej. Ak sa odkazuje na in prvny
predpis, pouva sa veobecnejie
slovn oznaenie tohto predpisu alebo
predpisov a ich priama citcia sa uv
dza v poznmke pod iarou.

GENERLNE A PECILNE
PRVNE NORMY
pecifickm znakom prvnych no
riem je ich veobecnos, generalita.
Jednm z vznamov veobecnosti je,
e tvorba prva, proces, v ktorom
vznikaj prvne normy, mus vyjad
rova zkazy, prkazy a dovolenia
spsobom, ktor umon podriadi
pod prvnu normu urit triedu ud
skho sprvania, a nie iba jedinen
prejav uritej triedy udskho spr
vania. m je tto trieda iria, tm
je norma veobecnejia a naopak,
m je tto trieda uia, tm je nor
ma pecilnejia. Triedenie prv
nych noriem na generlne a pecil
ne je ich delenm poda stupa i
miery veobecnosti vyjadrenia pred
metu prvnej normy, tj. toho, o m
by (dispozcia) vo vzahu k povinnostnm subjektom a podmienkam
(hypotza), za ktorch m by, m
nasta dispozcia, nsledok stanove
n prvnou normou.
Kad prvna norma sa vyznauje
znakom veobecnosti. Je vbec mon
deli prvne normy na generlne
a pecilne, ak charakteristickm
znakom prvnej normy je jej veobec
nos? Delenie prvnych noriem na
generlne a pecilne vychdza zo
stupa i miery veobecnosti normy.
Jednoducho, kad norma je veobec
n, pokia ide o spsob vyjadrenia jej

dispozcie a hypotzy, avak kad

norma je zrove bu generlna, ale
bo pecilna vo vzahu k inej norme
a stupu i miere jej veobecnosti.
Delenie noriem na generlne (ius
generale) a pecilne (ius speciale)
nie je toton s delenm noriem na
primrne a sekundrne. Podobne nie
je toton s delenm noriem poda
stupa prvnej sily. Pravda, norma
niej prvnej sily je vo vzahu
k uritej norme vyej prvnej sily
prvnou normou pecilnou, km
norma vyej prvnej sily je v tejto
relcii generlnou normou. Nie je
vak zriedkavosou, e generlna
a pecilna prvna norma maj rov
nak stupe prvnej sily.
Prkladom noriem rovnakej prv
nej sily, avak odlinho stupa
veobecnosti, je vzah Obianskeho
zkonnka k autorskmu zkonu ale
bo k Obchodnmu zkonnku, pr
padne k zkonu o vlastnctve bytov
a nebytovch priestorov. Obiansky
zkonnk je vo vzahu k autorskmu
zkonu, Obchodnmu zkonnku ale
bo k zkonu o vlastnctve bytov a ne
bytovch priestorov generlnou nor
mou, km tieto tri zkony s vo
vzahu k Obianskemu zkonnku
pecilnou normou. Ide o vzah pri
mrnych noriem a noriem rovnakej
prvnej sily, avak noriem s odlinou
mierou i stupom veobecnosti.
Ten ist Obchodn zkonnk je
vak v inom vzahu generlnou nor
mou, km in zkony, naprklad z
kon o konkurze a vyrovnan, zmenko
v a ekov zkon, zkon o burzch,
zkon o cennch papieroch i zkon
o ochrane hospodrskej sae a mno
h alie s pecilne normy. Obdob
n vzah existuje medzi Trestnm po
riadkom i Trestnm zkonom
a zkonom o policajnom zbore na jed
nej strane a zkonom o policajnom
zbore a zkonom o obianskych pre
ukazoch na strane druhej.

249

Veobecnos prvnych noriem

umouje, aby prvo v potrebnej r
ke a hbke plne vyjadrilo predmet
prvnej pravy, a tak vytvorilo r
mec na vetky varianty vzahov, kto
r prinesie ivot a ktor do detailov
nie je mon predvda. Konkretiz
ciu predmetu pravy obsahuj pe
cilne prvne normy.
m je norma veobecnejia, tm
je jej ivotnos dlhia a m je norma
pecilnejia, tm je jej asov p
sobnos kratia. Pri tvorbe noriem sa
treba vyvarova toho, aby pecilne
normy mali kazuistick charakter
a aby generlne normy v dsledku
ich privekej abstraktnosti nestratili
schopnos regulova urit druh spo
loenskch vzahov a sprvania.

UNIVERZLNE A LOKLNE
NORMY
Poda rozsahu teritria, na ktorom
prvne normy psobia, delme ich na
univerzlne a loklne. S delenm no
riem na univerzlne a loklne sme sa
stretli pri objasovan samosprv
nych a sprvnych nariaden orgnov
zemnej samosprvy, ako aj veobec
ne zvznch nariaden miestnych
orgnov ttnej sprvy.
Univerzlne prvne normy pso
bia na celom teritriu ttu, km lo
klne prvne normy psobia len na
uritej asti tohto teritria. Prkla
dom univerzlnych a loklnych no
riem s aj vsledky federlnej a re
publikovej normotvorby v zloenom
tte, prpadne republikov prvo
a prvo orgnov miestnej samospr
vy tejto republiky. V rmci republiky,
ktor je lenskm ttom federcie,
platia loklne prvne normy v jej
jednotlivch samosprvnych oblas
tiach, tj. obciach, mestch a regi
noch. S vsledkom tvorby prva
250

miestnou samosprvou, ako aj miest

nou ttnou sprvou. Tie sa odliuj
od univerzlnych prvnych noriem,
vzahujcich sa na cel zemie
prslunej republiky alebo federcie
tm, e psobia len na teritriu uri
tej asti ttu, vymedzenej jej zem
nm a sprvnym lenenm.
Delenie noriem na univerzlne a lo
klne, podobne ako delenie noriem na
normy vyej a niej prvnej sily i ge
nerlne a pecilne normy je relatvne
a relan. To znamen, e na otzku, i
urit norma je univerzlna alebo lo
klna, mono da odpove len v rmci
konkrtnej formy ttu a s podmien
kou, ak obe normy postavme veda se
ba. Republikov norma, ktor je vo
vzahu k federlnej norme loklna, je
vo vzahu k norme obecnej alebo regi
onlnej samosprvy normou uni
verzlnou. V podmienkach unitrneho
ttu, ktor v sasnosti okrem inch
znakov charakterizuje formu Sloven
skej republiky, je posudzovanie vzahu
univerzlnych a loklnych noriem
priehadnejie, pretoe sa dotka iba
vzahu univerzlnych prvnych no
riem vydvanch strednmi orgnmi
ttnej moci a sprvy a loklnych
prvnych noriem, vydvanch miest
nymi orgnmi miestnej samosprvy
a miestnymi orgnmi ttnej sprvy.

Federlne prvo a prvo

lenskch ttov federcie
Vzah federlneho a republiko
vho prva je uren vymedzenm
kompetencie medzi federciou a re
publikami.
Otzka rozdelenia kompetenci je
vecou chpania suverenity, zvrchova
nosti. Vo federcich je zvrchovanos
rozdelen medzi federciu a lensk
tty tm spsobom, e lensk tty
deleguj as svojej zvrchovanosti fe
dercii. Nzory na tto otzku sa

vak rznia. Delen zvrchovanos vo

federcii as teoretikov a praktikov
odmieta. Zdrazuj tie, e zvrcho
vanos deleguje lenskm ttom fe
dercia, a nie naopak.
V prpade, ak vychdzame z origi
nlnej zvrchovanosti lenskch t
tov federcie, postupuj tieto na z
klade stavy as svojej suverenity
federcii (spolku), zvyajne v oblasti
vstavby spolonch brannch sl,
zahraninch vec a meny. Najzloi
tej vzah medzi republikami a fede
rciou sa vytvra v oblasti tzv. spolo
nej kompetencie.
V rmci prvneho systmu feder
cie psob tak federlne (spolkov)
prvo, ktor je vsledkom normotvorby orgnov federcie, ako aj re
publikov prvo, ktor je vsledkom
tvorby prva orgnov republk (len
skch ttov federcie,nie). Fede
rlne prvo tvoria prvne normy
v oblasti vlunej kompetencie fede
rcie, ale aj normy, ktor patria do
spolonej kompetencie federcie a re
publk. Obdobne republikov prvo
tvoria prvne normy, ktor s v
sledkom vlunej kompetencie re
publk, ale aj spolonej kompetencie
i kooperecie s federciou. Napr
klad orgny federcie prijmaj
v uritej oblasti zkony, ale ich vkon
patr do prvomoci republk.
Vzah federlneho a republikovho
prva je organizovan rznym spso
bom. Podstatn vak je, aby tt vy
tvoril prvny mechanizmus na pred
chdzanie a rieenie konfliktov medzi
federlnym a republikovm syst
mom. Naprklad v Spolkovej republike
Nemecko sa republikov zkonodar
stvo uplatuje v oblasti spolonej
kompetencie len dovtedy a v takej
miere, pokia spolok neuplatn svoju
prioritu a vyd prslun prvnu
pravu. V tomto prpade sa napln z
sada, e spolkov prvo ru krajinsk
(zemsk) prvo (Bundesrecht bricht
251

Landesrecht).
Otzka vzahu federlneho a repub
likovho prva, ktor je vlastne otz
kou vertiklnej deby moci medzi fede
rciou a republikami, sa stala zdrojom
vntropolitickho naptia, ktor vys
tilo do zniku esko-Slovenska a vzni
ku dvoch suvernnych ttov.
Obdobn problm rieili vo svojej
histrii aj Spojen tty, ke vstpili
do obdobia systmu dulnej federcie,
ktor sa v podstate uplatoval v pros
pech republk od r. 1789, do Vojny Se
veru proti Juhu (1861-1865). Po
najc jednm z najznmejch
rozhodnut najvyieho sdu Spoje
nch ttov na ele s Marshallom vo
veci Marbury v. Madison v r. 1804,
ako aj alch rozhodnut najvyieho
sdu, ktor sa stal oporou federalis
tov, tie rozhodnutia vo veci Fletcher
v. Peck a uplatovanm 13., 14. a 15.
Dodatku k stave, sa americk federalizmus postupne transformoval. Do
pomohla k tomu najm Marshallom
federalisticky koncipovan sdna
moc. Autorita federcie zaala rs,
km prvomoc republk sa zniovala.
Predstava Jeffersona a jeho stpen
cov o silnch republikch nie a o ich
suverenite utrpela porku. Dulny
federalizmus sa neskr pretransfor
moval na tzv. kooperatvny federaliz
mus, ktor charakterizuje narastanie
autority federcie, prejavujcej sa vo
zvyovan prvomoci prezidenta a fe
derlnych orgnov ttnej sprvy, vo
vzname federlnych sdnych dok
trn v oblasti zkladnch prv a slo
bd, sdneho procesu a pod.

VEREJN A SKROMN
PRVO.
ODVETVIA PRVA

Dleitou vzbou dulnej truk

try prvneho systmu je vzah me-

252

253

sa v sasnosti rozvja na novch z

kladoch.
Transformcia
verejnho prva
Zkladn oblasti slovenskho
prvneho systmu u preli transfor
mciou. Zaiatky transformcie s
ete spojen s existenciou federlne
ho prva, a najm s stavnm pr
vom, ktorho vvoj dosiahol vznam
n bod najm prijatm Listiny
zkladnch prv a slobd (9.1. 1991)
a stavnho zkona o stavnom s
de eskej a Slovenskej Federatvnej
Republiky (27.2.1991). Transform
cia stavnho prva pokraovala pri
jatm rznych stavnch zkonov,
ktor mali federlne usporiadanie
ttu zachova.
stavn a prvny vvoj neskr na
opak charakterizovali zkony, ktor
regulovali znik federcie a vznik
dvoch samostatnch ttov.
Poslednou etapou transformcie
stavnho prva je tvorba stavnho
prva Slovenskej republiky, ktor sa
odvja z stavy Slovenskej republiky,
nadvzujcej na stavn vvoj fede
rcie, osobitne na Listinu zkladnch
prv a slobd. Prvnu kontinuitu me
dzi esko-slovenskm prvnym syst
mom a slovenskm prvnym syst
mom zabezpeila jednak stava
Slovenskej republiky, ako aj cel sys
tm zmlv medzi Slovenskou republi
kou a eskou republikou.
Vraznou transformciou prech
dza sprvne prvo najm v spojen so
zavedenm miestnej samosprvy
a prijatm zkona o obecnom zriade
n, ako aj finann, pracovn prvo
a prvo socilneho zabezpeenia.
Rozvoj sprvneho prva je spojen
najm s rieenm otzok zemno
sprvneho lenenia Slovenskej repub
liky a tvorbou koncepcie ttnej spr

vy a samosprvy. V sasnosti sa pri

pravuje, ev. prebieha reforma miest
nej verejnej sprvy, ktor zahruje re
formu miestnej samosprvy, ako aj
reformu ttnej miestnej sprvy.
Predpoklad presuny kompetenci
medzi ttnou sprvou a samospr
vou, avak a ako konen krok.
Nvrh uvauje s vytvorenm smich
vych administratvnoprvnych zemnch celkov. Reforma sa m us
kutoni najm na zklade prijatia
zkona o zemnom lenen ttu,
zkona o rozdelen kompetenci medzi
orgny prvho a druhho stupa tt
nej sprvy, zkona o kontituovan or
gnov zemnej samosprvy vyieho,
druhho stupa, ako aj zkona o pre
sune asti kompetenci orgnov tt
nej sprvy na orgny samosprvy.

254

Vvoj poslednch rokov sa v

znamne dotkol aj trestnho prva, kto
r predstavuj zmeny spojen napr
klad s prijatm zkona, ktorm sa men
a dopa Trestn zkon (. 557/1991
Zb., . 177/1993 Z. z.) a zkonov, ktor
upravili trestn konanie (. 588/1991
Zb., . 178/1993 Z. z.), vkon trestu
odatia slobody a pod. Parlament Slo
venskej republiky schvlil r. 1994 zsa
dy rekodifikcie trestnho prva, ale
doteraz sa na uskutonenie tohto z
meru neurobili potrebn kroky.
Vvoj prva neobiiel ani trukt
ru ttnych orgnov a intitci, ani
ich prvomoci a miesto v truktre
ttnej moci vrtane odttnenia
niektorch intitci, ku ktorm pat
r notrstvo.V sasnosti sa u upla
tuje obdobn prstup v oblasti sd
nych exekci.
Oproti minulosti sa zsadne zmeni
lo postavenie sdov v truktre tt
nej moci, ako aj ich lohy.Na sdy sa
preniesla agenda vo veciach obchod
nho prva a preskmavanie zkon
nosti rozhodnut sprvnych orgnov
a od r. 1993 aj as rozhodovacej agen
dy niekdajch ttnych notrstiev.

a ostatn prvne predpisy, ktor sa do

tkaj tak oblasti skromnho prva,
najm vlastnckeho prva a osobitne
pozemkovho prva, ako aj sprvneho
prva. Ich jadro tvoria tzv.retitcie,
ktor s najm predmetom zkona
o zmiernen nsledkov niektorch ma
jetkovch krvd (. 403/1990 Zb.), zko
na o prave vlastnckych vzahov k p
de a inmu ponohospodrskemu
majetku (. 229/1991 Zb.), zkona
o prave niektorch vlastnckych vza
hov k nehnutenostiam (. 293/1992
Zb.) a inch normatvnych aktov. Do
tejto oblasti patr aj otzka rehabilit
ci, upraven najm zkonom o sd
nych rehabilitcich (. 119/1990 Zb.),
zkonom o mimosdnych rehabilit
cich (. 87/1991 Zb.), ako aj zkonom
o zmiernen majetkovch a inch krvd
a o psobnosti orgnov ttnej sprvy
Slovenskej republiky v oblasti mimo
sdnych rehabilitci (. 319/1991 Zb.).

PRIKAZUJCE, ZAKAZUJCE
A DOVOUJCE
PRVNE NORMY
Zkazy, prkazy a dovolenia, ktor
s vznamom prvnych noriem, vy
jadruje normotvorca prvnym jazy
kom pomocou opertorov normatvnosti. Spravidla sa uvdzaj tri
opertory i mdy normatvnosti: pr
kaz, zkaz a dovolenie. Poda toho,
ak modus normatvnosti normotvor
ca pri jazykovej formulcii normatv
nej prvnej vety pouil, i prkaz, z
kaz alebo dovolenie, delme prvne
normy na prikazujce, zakazujce
a oprvujce.
Z hadiska truktry prvneho
systmu je dleit, e s kadm do
volenm koreponduje urit prvna
povinnos vyjadren prkazom alebo
zkazom. Kadmu prkazu a zka
zu zodpoved na druhej strane urit
255

dovolenie. Prkaz alebo zkaz vdy

implikuje aj dovolenie, pretoe spr
vanie, ktor nie je prikzan alebo
zakzan, je vdy dovolen. Na dru
hej strane dovolenie implikuje zkaz
sprvania, ktor znemouje realiz
ciu dovolenia.
Existencia prv bez povinnost by
bola utpiou. Dovolenie je nerealizo
vaten bez toho, aby si povinnostn
subjekt neplnil korelatvnu prvnu
povinnos.

KOGENTNE (KATEGORICK)
ADISPOZITVNE
PRVNE NORMY
Kogentn (kategorick) normy
(ius cogens) a dispozitvne normy
(ius dispositivum) s alou dvojicou

dulnej truktry prvneho syst

mu, ktor zabezpeuje stabilitu (invariantnos) prvneho systmu.
Rozdiel medzi kogentnmi a dispozitvnymi normami je v tom, e ko
gentn normy ustanovuj variant
sprvania, ktor je zvzn a neme
niten (RMIK . X-3), km dispozi
tvne normy ustanovuj variant
sprvania, ktor subjekty prva
mu, avak nemusia poui, take
zkonodarca im priznva prvo uri
si zvzn variant sprvania doho
dou, zmluvou inak ne ustanovuje
variant sprvania prvna norma
podporne pre prpad, ak sa subjekty
prva nedohodn na zmluvnom va
riante. Pravda, subjekty prva mu
zmluvou vslovne deklarova akcep
tciu variantu sprvania, ktor usta
novuje dispozitvna norma (RMIK
. X-4).

RMIK . X~3 Taxatvny vpoet kogentnch noriem

tu, ktor podporne pre prpad,

ak sa subjekty nedohodn,
ustanovil inak prvny predpis,
b) takisto ako stanovuje podporn
variant vyjadren v prvnom
predpise,
c) pretoe prvny predpis nesta
novil nijak podporn variant
sprvania.

Realizcia kogentnch prvnych

noriem sa uskutouje vlune sp
sobom, ktor ustanovuje prvny
predpis. Realizcia dispozitvnych
prvnych noriem sa uskutouje bu
spsobom, ktor ustanovuje prvny
predpis, alebo spsobom, ktor uria
subjekty prva dohodou:
a) odline od podpornho varian
256

Pod psmenom c) s subsumovan

prpady, v ktorch astnci prvnych
vzahov si mu vzjomn prva a po
vinnosti upravi dohodou odchylne od

RMIK .

X-4

Dispozitvna

zkona, ak to zkon vslovne nezaka

zuje a ak z povahy ustanoven zko
na nevyplva, e sa od neho nemono
odchli.

norma

Ako vidie, dispozitvne normy sa

odvodnene nazvaj aj podporn
normy, pretoe podporne pre prpad,
ak subjekty prvneho vzahu nedo
hodn nieo in, stanovuj urit va
r i a n t povinnosti alebo prva. Ak sa
dohodlo nieo in, plat to, o sa do
hodlo, a nie to, o ustanovuje norma.
Podstata rozdielu medzi kogentnmi a dispozitvnymi normami je
v tom, e uplatnenie kogentnch
prvnych noriem nie je mon vyli
alebo zmeni prejavom (skromnej)
vle. (Ius cogens, quod privatorum pactis mutari non potest.) Naopak, va
riant sprvania stanoven dispozitvnou prvnou normou je mon zmeni
alebo vyli prejavom (skromnej)
vle. (Ius dispositivum,quod privato
rum pactis mutari potest.) Rozdiel
medzi kogentnm a dispozitvnym

prvom mono preto nachdza v slo

bode konania jednotlivca. Km kogentn norma sa uplatuje bezpodmienenne, v prpade dispozitvnej
normy si subjekty (strany) vytvraj
prvo inter partes samy (KNAPP, 6).

STRIKTNE A EKVITALNE
PRVNE NORMY
(SLUNOS V PRVE)
Striktn a ekvitlne prvne nor
my s alou dvojicou dulnej truk
t r y prvneho systmu (ius strictum,ius
aequum).
Rozdiel a vzah medzi striktnm
a ekvitlnym prvom vziiel z rm
skeho prva, osobitne z p o s t u p u
praetora. Praetor mal monos roz-

257

hodova o tom, i nvrh na skromn

sdne konanie m oporu v Zkone
XII. tab, prpadne v inch normch
civilnho prva, jednoducho v zkon
nom prve. as z noriem zkonnho
prva nedokzala nleit saturova
spravodliv zujmy jednotlivca, spo
loenskch skupn i verejnosti a pri
merane reagova na vvoj spolonos
ti. Na druhej strane as zujmov,
ktor zkonn prvo vyjadrovalo
a chrnilo, sa stali v dsledku vvoja
a v zmysle etickej spravodlivosti spo
chybniten, nespravodliv. V tchto
situcich praetor jednak:
a) dval shlas s konanm aj
v prpadoch, v ktorch zkonn
prvo (Zkon XII. tab i in
civiln normy) neumoovalo
kona,
b) zamietal nvrhy na konanie, aj
ke poda zkonnho prva
(Zkon XII. tab i in civiln
normy) neexistovala nijak
prekka vo veci kona.
Praetor teda uplatoval etick
spravodlivos, ktor nadobdala for
mu ekvitlneho prva, nazvanho
tie ius praetorium, prpadne ius ho
nor arium. Mono poveda, e ius
praetorium bolo prazkladom ekvi
tlneho prva, ktor predstavovalo
aksi pendant striktnho prva, ie
prva vyjadrenho zkonnm pr
vom (Zkonom XII. tab a inmi ci
vilnmi normami).
Sasn zkonn prvo, ktor
v tejto svislosti pouvame ako ter
minologick pendant obyajovho
prva, me a aj mus obsahova ekvitlne normy. Platn slovensk
prvo, v ktorom lohu najdlei
tejieho pramea prva pln norma
tvny prvny akt (zkonn prvo),
vyjadruje ekvitlne normy prve po
mocou zkonov a inch prvnych
predpisov.
V om spova protiklad medzi
striktnm a ekvitlnym prvom, ek-

vitlnymi a striktnmi prvnymi

normami, ktor tvoria sas prv
neho systmu?
Striktn prvne normy nepri
paj prihliada na okolnosti
a zvltnosti jednotlivho prpadu.
Ekvitlne prvne normy viac ale
bo menej pripaj, aby sa pri ich
uplatovan vychdzalo zo slunosti
a prihliadalo na zvltnosti a okol
nosti jednotlivho prpadu, aby
uplatnenie normy nebolo spojen
s bezohadnosou a tvrdm postu
pom. Historick zklady rozdielov
medzi striktnm a ekvitlnym pr
vom s v prtorskom prve, i vbec
v chpan loh jurisprudencie v sta
rovekom Rme, ako aj v tom, o sa u
spomnalo, e toti ius est ars boni et
aequi, e prvo je umenm dobrho
a spravodlivho, slunho.

Aristoteles o slunosti v prve

Zklady slunosti v prve maj e
te hlbie korene ne rmsku prvnu
nuku. Kotvia v grckej nuke
o vzahu slunosti a spravodlivosti,
ktor cez filozofick sksenos vvo
ja filozofickej tradcie na Zpade na
novo dsledne interpretoval Rawls
(RAWLS, 3n). Jasn antick pred
stavu o vzahu slunosti a spravodli
vosti dokumentuje najm koncepcia
ARISTOTELA, ktor vyjadril v Eti
ke Nikomachovej:
akosti spsobuje okolnos, e
hoci je slunos prvom, nie je pr
vom zkonnm, ale jeho opravou,
a to preto, e kad zkon sa chpe
veobecne, ale o mnohch jednotli
vch prpadoch nemono poveda
veobecne, e s sprvne. Tam teda,
kde sa treba vyjadrova veobecne,
neme sa to dia tak, e vetko je
sprvne, pretoe zkon prihliada na
vinu prpadov, aj ke dobre vie, e
je to chyba. A predsa je tento postup

258

sprvny, lebo chyba nie je v zkone

ani v zkonodarcovi, ale v povahe ve
ci, pretoe vetko, o p a t r do oblasti
udskho konania, je takho d r u h u
a povahy.
Kedykovek t e d a zkon hovor
veobecne, ale sa prihod osi nie
veobecn, je vhodn opravi a dopl
ni medzeru, ktor zkonodarca za
nechal, pretoe hovoril veobecne
a dopustil sa chyby, ako by bol pove
dal aj sm zkonodarca, keby bol tu
a ako by ustanovil, keby bol o tom ve
del. Preto je slunos prvo, a to le
pie ako urit forma prva, nie ako
prvo vbec, ale ako to, ktor je chyb
n preto, lebo hovor veobecne.
A to je podstata slunosti, e je
opravou zkona tam, kde m zkon
pre svoje veobecn znenie medzery.
To je aj prinou, e vetko nie je po
da zkona, lebo na mnoh prpady
nemono ustanovi zkon, a preto je
tu potrebn osobitn pravidlo tak,
ako sa v lesbickom stavebnctve po
uva oloven krokvica; t sa toti
prispsobuje tvaru k a m e a a nie je
merav. V tomto zmysle sa aj uzne
senie prispsobuje skutonostiam.
Z toho je vak zrove zrejm aj
to, kto je slun:ten toti, kto sa roz
hoduje pre takto prvo a uskuto
uje ho, a kto prsnos prva nezostruje, ale zmieruje, hoci m zkon
na svojej strane, je slun a takto
duevn stav sa nazva slunosou,
ktor je uritou formou spravodlivos
ti a nie stavom od nej odlinm
(ARISTOTELES 1979,137n)."

E k v i t l n e prvo
v anglo-americkom
prvnom systme

dulna truktra common law a ekvitlneho prva.

Pre anglo-americk prvny systm
je delenie prva na common law a law
of equity jednm z najpodstatnejch
vzahov t r u k t r y tohto vekho
prvneho systmu. Je preto porovna
ten s delenm kontinentlneho sys
tmu na verejn a skromn prvo.
Sdnictvo equity sa v Anglicku vyv
jalo od konca 14. a zaiatku 15. do 17.
storoia. Systm pravidiel anglickho
ekvitlneho prva sa aplikoval oso
bitnou sstavou sdov a do roku
1875. Rozdiel medzi common law
a law of equity sa v anglickom prve
prejavuje dodnes. Zkladn zsady
law of equity s koncentrovan do
niekokch mravnch maxm i ma
xm spravodlivosti.
Spravodlivos predpoklad t a k
existenciu common law, ako aj law of
equity. V anglo-americkom prvnom
systme nie je spravodlivos zabez
peen, ak by niektor z oboch syst
mov chbal. Toto sa uznvalo u v 15.
storo.
Pri objasovan ekvitlneho prva
sa v minulosti pouvali pojmy epikeia a conscience. Prv pojem zname
n, e akokovek je vetko prvo vy
jadren vo veobecnej forme, m by
aplikovan na individulne veci s po
trebnou flexibilitou a mierne. Pojem
conscience m dnes v kontexte s ekvitlnym prvom rovnak vznam
ako v 16. storo a znamen to, o je
absoltne sprvne a dobr (right)
oproti tomu, o je nesprvne, nespra
vodliv, zl (wrong).

E k v i t l n e prvo
v kontinentlnom
a v slovenskom
prvnom systme

Km kontinentlny prvny sys

tm charakterizuje dulna truktra
verejnho a skromnho prva, anglo-americk systm charakterizuje

V kontinentlnom prve m ekvi

tlne prvo rzne formy vyjadrenia
259

a uplatnenia. Jednou z najdlei

tejch foriem s dobr mravy, na
ktor odkazuj zkony a in prvne
predpisy, v tomto prpade kategoric
k prvna norma (RMIK . X-5).
Vzah dobrch mravov k slunosti
je subordinan, pretoe odkaz na
dobr mravy je jednou z foriem
uplatnenia slunosti v prve. Odka
zy na dobr mravy alebo v minulosti
aj na zl mravy njdeme najm
v obianskom, rodinnom, obchodnom
a pracovnom prve, priom platn
obchodn prvo odkazuje aj na pra

vidl poctivho obchodnho styku

a obchodn zvyklosti.
Slunos sa vak pri realizcii pr
va mus uplatni aj bez odkazu na
akkovek jej formu. Realizcia
striktnho prva nem by nespra
vodliv a neslun, kee prvo je
umenm dobrho a slunho. Rea
lizcia prva m by preto spravodli
v a slun, to znamen v zhode
s dobrmi mravmi, mierna a odstarova tvrdosti, ktor mu
vznikn pri aplikcii prva (RMIK
X-6).

RMIK . X-5 Dobr mravy s podmienkou platnosti prvnych konov

Pri realizcii striktnho prva je

spravodlivos najm v tom, e strikt
n prvo sa uplatuje v stanovench
podmienkach rovnako. V slade
s rmskoprvnou tradciou je v konti
nentlnom prve ekvitlne prvo
pendantom striktnho prva. Obsah
ekvitlneho prva sa v procese inter
pretcie napluje prirodzenmi prv
nymi zsadami a veobecne uznan
mi morlnymi hodnotami a normami,
vyjadrovanmi orgnom aplikujcim
normu. Kde zkon slunos predpiso
val a ju iada aj dnes, tam sa priro
dzen prvne zsady a veobecne
uznan morlne hodnoty a normy
prostrednctvom slunosti alebo dob
rch mravov transformuj v konkrt
nom prpade na zkon, prvo a pri
stabilizovanej a dlhodobej aplikcii
prva v prslunej oblasti plnia funk

ciu, ktor je identick s funkciou i ob

sahom obyajovho prva.
Prvo platn na Slovensku a do
konca r. 1950 naprklad stanovilo, e
sa vbec zakazuje (zkonom) kad
tak zmluva, ktor sa svojm obsa
hom priei dobrm mravom. Ako pr
klad sa uvdza odmena za neman
elsk spoluitie,
odmena
za
spchanie trestnho inu, ako aj
zmluva, ktor by viac ne je to pr
pustn, obmedzila slobodu dlnka,
a to naprklad zkazom konkurencie.
Poda niekdajieho slovenskho pr
va stla proti dobrm mravom aj
erncka zmluva a niektor alie.
Inm dleitm ustanovenm bol
cel rad okolnost zakladajcich mimozmluvn zodpovednos. Zakza
nm inom bolo aj to, ke niekto sce
neporuil osobitn prvne pravidlo,

260

ale inho pokodil spsobom, ktor

bol proti dobrm mravom."Ba i ten i
n proti prvu a dopa sa inu za
kzanho, kto uva sce svojho pr
va, ale len preto, aby ho zneuil na
pozlobenie alebo na pokodenie inho
(ikna)." Obdobne kodifikoval zko
nodarca povinnos nahradi kodu:
Tie ten, kto spsob kodu mysel
ne spsobom, ktor sa priei dobrm
mravom, je zodpovedn, ale ak k to
mu dolo pri vkone prva, len v pr
pade, e vkon prva mal zrejm el
inho pokodi" ( 1295).
Pri objasovan vznamu a funk
cie slunosti v prve a dobrch mra
vov v slovenskom prve do r. 1950 sa
poukazovalo prinajmenej na:
1. Obsah, obsahov strnku dob
rch mravov; kee obsah dob
rch mravov nie je v platnom
prve priamo vyjadren, je ne-

vyhnutn tento obsah hada

v inom normatvnom systme
ne v prvnom systme.
2. Formlny aspekt dobrch mra
vov, pretoe v dsledku odkazu
na dobr mravy nadobdaj
neprvne pravidl vlastne for
mu prvnych pravidiel.
3. Skutonos, e pri objasovan
vrazu dobr" treba bra do
vahy len tie mravy, ktor spolo
nos a v dsledku toho aj sudca
povauj za dobr; aby mal sud
ca istotu, e vonkoncom ide
o dobr mravy, je monos potvr
di alebo vyvrti ich existenciu
znaleckm posudkom. Na to
nadvzuje problm monosti re
vzie sdneho rozhodnutia, toti
i otzka posdenia protireivosti konania proti dobrm mravom
je otzka prvna alebo skutkov.

RMIK . X~6 Slunos v prve ako miernos pri odstraovan tvrdost zkona v procese jeho aplikcie

Celkove sa rozliovalo es skupn

konania, zmlv proti dobrm mra
vom. Boli to zmluvy, ktor
a) odporovali sexulnej mo
rlke,
b) ohrozovali manelstvo a ro
dinu,
c) boli v rozpore s nboen
skou morlkou,
d) nadmerne obmedzovali osobn alebo hospodrsku
slobodu jednotlivca,
261

e) poadovali konanie, strpe

nie alebo opomenutie v z
vislosti od peanho plne
nia, i ke dobr mravy si
vyadovali konanie nez
visl od tohto plnenia,
f) dotkali sa inch prpadov.
4. Prvne nsledky zmlv urobe
nch v rozpore s dobrmi mrav
mi.
Nsledky postupu contra bonos
mores riei prvny systm kategoric-

kou normou, ktor ustanovuje, e

zmluvy proti dobrm mravom s ne
platn (RMIK . X-5).
Dobr mravy v sasnom plat
nom slovenskom obianskom prve
nachdzame na tchto rozhoduj
cich pozcich, ktormi s ustanove
nia:
a) veobecn, obsahujce gene
rlnu klauzulu dobrch mra
vov,
b) pecilne, obsahujce pecil
ny odkaz na dobr mravy.
V jednom z dvoch veobecnch
ustanoven Obianskeho zkonnka
sa vznam a funkcia dobrch mravov
stanovuje takto: Vkon prv a po
vinnost vyplvajcich z obiansko
prvnych vzahov nesmie bez prv
neho dvodu zasahova do prv
a oprvnench zujmov inch a ne
smie by v rozpore s dobrmi mrav
mi." V alom veobecnom ustanove
n sa stanovuje: Neplatn je prvny
kon, ktor svojm obsahom alebo
elom odporuje zkonu alebo ho ob
chdza alebo sa priei dobrm mra
vom."
Jednm z dleitch miest vyjad
renia dobrch mravov je tie oblas
zodpovednosti za kodu spsoben
myselnm konanm proti dobrm
mravom. Zkonodarca pod tmto
titulom ustanovuje: Za kodu zodpo
ved aj ten, kto ju spsobil mysel
nm konanm proti dobrm mra
vom."
Mono zhrn, e v sasnom slo
venskom prve sa slunos v prve
vyskytuje najm vo forme dobrch
mravov, ako aj prostrednctvom po
iadavky na odstrnenie tvrdost,
ktor mu vznikn pri aplikcii
uritho normatvneho prvneho ak
tu alebo jeho asti i ustanovenia.
Tvrdos zkona odstrauje orgn ap
likcie prva uvenm (RMIK .
X-6).

RIADNE A MIMORIADNE
PRVNE NORMY
Riadne prvne normy (ius commu
ne) obsahuj prvnu pravu, ktor
zodpoved proklamovanm veobec
nm zsadm prvneho systmu vr
tane zsady rovnosti a rovnoprvnosti.
Mimoriadne prvne normy (ius
singulare) obsahuj prvnu pravu
len pre urit skupinu alebo triedu
osb (privilegium personae), vec i
prvnych pomerov (privilegium causae), ktor sa vymyk zo veobec
nch zsad prvneho systmu, t. j.
z riadnych noriem (ius commune).
Tieto privilgi mu predstavova:
a) zlepenie, vhodu oproti ius
commune (benefcia iuris), ie
zvhodnenie osb alebo prv
nych pomerov (socilne zabez
peenie a nemocensk poistenie,
pracovn a mzdov podmienky
uritej asti spolonosti),
b) zhorenie, nevhodu oproti ius
commune (maleficia iuris), ie
znevhodnenie uritch osb
alebo prvnych pomerov.

PROCESN A HMOTN PRVO

Prvo uklad subjektom povinnos
ti a poskytuje prva (oprvnenia).
Obsahom tchto prv je naprklad
ochrana obianskej cti a dstojnosti,
ochrana spotrebitea, ochrana ivota,
zdravia a vlastnctva, ochrana pred
falovanm verejnch listn, ochrana
det a mldee, naprklad zkaz ob
chodovania s demi i ohrozovania
mravnej vchovy mldee a pod.
Funkciou oprvnenia (prva) je jeho
relne a neruen uvanie.
stavou a zkonmi uloen povin
nosti a zakotven prva (oprvnenia)
vak

262

po prv, nie vdy a vetci leno

via spolonosti repektuj,
po druh, niektor prva sa
zneuvaj na kor inch osb,
po tretie, prva a povinnost
mu by sporn,
po tvrt, niektor rozhodnutia
ttnych orgnov sa dobrovo
ne neplnia.
Vo vetkch tchto prpadoch
prvny systm ttu ustanovuje pro
cesn postup ttnych orgnov, ktor
je upraven procesnm prvom,
prslunmi procesnmi normami.
Rozhodovanie sporov a inch prv
nych vec, vkon rozhodnut, ktor ne
boli dobrovone splnen, a ukladanie
trestov za sprvne delikty alebo trest
n iny, ako aj rozhodovanie v oblasti
ttnej sprvy i rozhodovanie o stav
nch otzkach je funkciou ttu.
Uskutouje sa na zklade noriem
najm obianskeho, trestnho, sprv
neho a stavnho procesnho prva.
Procesn prvo, ktorho cieom je do
siahnu v konkrtnom prpade spra
vodlivos, predstavuje formu ochrany
hmotnho prva, je prostriedkom jeho
presadenia a uplatnenia. Predpisuje
konkrtny postup subjektov prva,
stanovuje prva a povinnosti vetkch
astnkov konania, osobitne ttnych
orgnov ochrany prva v procese jeho
aplikcie. Vznam procesnho prva
je v tom, e prostrednctvom rozhod
nutia sdu alebo sprvneho orgnu,
prve na zklade procesnho prva
dochdza k realizcii objektvneho
hmotnho prva v konkrtnom prpa
de.
Ochrana akhokovek hmotnho
(materilneho) prva sa uskutouje
na zklade procesnho prva. Napr
klad v obianskom sdnom konan sa
na zklade noriem, ktor s obsa
hom Obianskeho sdneho poriadku,
prejednvaj a rozhoduj veci, ktor
vyplvaj z obianskoprvnych, pra
covnch, rodinnch, drustevnch

a obchodnch hmotnoprvnych vza

hov, pokia o nich poda zkona ne
rozhoduj in orgny. Obiansky
sdny poriadok upravuje o.i. spsobi
los astnkov konania, zastpenie
astnka advoktom, skutonos, i
v danej veci rozhodne samosudca ale
bo sent i prslunos sdu, otzku
dkaznej povinnosti a vykonvania
dkazov, p l a t e n i a trov konania,
opravnch prostriedkov, obnovy ko
nania a dovolania, vkonu rozhodnu
tia a pod.
Obdobn
prklady
poskytuje
sprvne konanie, ako aj trestn pr
vo procesn. Upravuje n a p r k l a d
vznesenie obvinenia, postup pri vy
etrovan a as obhajcu vo vyetro
van, podmienky zastavenia alebo
preruenia trestnho sthania, poda
nie obaloby prokurtorom, nariade
nie a vedenie hlavnho pojenvania
predsedom sentu, vsluch obalova
nho a pod.

Terie vzahu procesnho

a hmotnho prva
Historicky sa procesn prvo
emancipovalo z h m o t n h o prva.
N u k a a prax procesnho prva vak
bola v rmskom prve rozvinut ve
mi detailne, osobitne so zreteom na
jednotliv a oddelen actiones (V
NY, 10). Vzah procesnho a hmot
nho prva je niekedy vzahom ve
rejnho a skromnho prva. Najm
v prpade obianskeho prva; na
opak, v situcii trestnho, sprvneho
a stavnho prva prinle t a k pro
cesn, ako aj hmotn prvo do sfry
verejnoprvnej regulcie. Dleit
lohu pri diferencicii h m o t n h o
a procesnho prva plnilo aspo
v obianskom prve uenie o prv
nom nroku, prpadne o vzahu me
dzi prvom a prvnym nrokom
(MACUR, 9).

263

Vzah procesnho a hmotnho pr

va ovlda jednak teria, ktor podrauje procesn prvo hmotnmu
prvu a naopak teria, ktor podrauje hmotn prvo procesnmu
prvu; napokon je tu koncepcia rovno
cennej pozcie procesnho a hmotnho
prva (MACUR, 26). Zstancovia domincie procesnho prva niekedy
spochybuj existenciu hmotnho
prva. Presadenie hmotnho prva
proti subjektom, ktor ho nerepektu
j, a to prostrednctvom procesnho
prva nie je argumentom, ktor by
vyluoval existenciu hmotnho prva
alebo potvrdzoval, e hmotn prvo
existuje len prostrednctvom proces
nho prva. Vylenie existencie

hmotnho prva neobstoj ani vtedy,

ke sa hmotn prvo v ivote nepresad, povedzme, pri kontumanch
rozsudkoch alebo pri dkaznej ndzi.
In druhy prvnych noriem
Z rozmanitch druhov prvnych no
riem, ktor si ete zaslia pozornos,
pretoe formuj truktru niektorch
odvetv i oblast prva i celho prv
neho systmu, je predovetkm dele
nie prva na objektvne prvo a sub
jektvne prvo, ale aj roztriedenie
noriem na normy autonmne a heteronmne, perfektn a imperfektn
normy a pod.

264

XI. KAPITOLA

LITERATRA: AARNIO, A.: The Rational as Reasonable. A Treatise on Legal Justification. Dordrecht 1987. AARNIO, A. - MacCormick N. D., Ed.: Legal
Reasoning. Vol. I.-II. Dartmouth Publishing Comp. Aldershot 1992. ALEXY, R.:
Theorie der juristischen Argumentation. Frankfurt a. M. 1991. BULN, H.: V
klad norem. In: SVP V. Brno 1948. APEK, J.: Evropsk soud a Evropsk komise pro lidsk prva. Pehled judikatry a nej zvanej i ch prpadu. Praha 1995.
DVID, R.: Sources of Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 3. Tibingen 1984. DWORKIN, R. M.: TakingRights Seriously. Cambridge, Mass. 1977. HOETZEL, J.: Voln uven. SVP
V. Brno 1948. KELSEN, H.: Allgemeine Theorie der Normen. Wien 1979. INCIARDI, J. A.: Trestn spravedlnost. stavn princpy trestnho prva, trestnho r
du a npravn vchovy. Praha 1994. KNAPP, V. - GERLOCH, A.: Logika v prvnm myslen. Praha 1983. KNAPP, V. - HOLLNDER, R: Prvne myslenie
a logika. Bratislava 1989. KNAPP, V.: Terie prva. Praha 1995. KOHL, J.: Interpretace. Nstin terie a praxe interpretovan. Praha 1989. LUBY, S.: Zklady
veobecnho skromnho prva. Bratislava 1947 (2. vydanie). LUBY, S.: Preven
cia a zodpovednos v obianskom prve I.-II. Bratislava 1958. LUBY, S.: Obian
skoprvny nrok. Prvnick tdie 1,1958. MACUR, J.: Zkladn otzky prvni
moci civilnch soudnch rozhodnut. Brno 1972. MACUR, J.: Problmy vzjemnho vztahu prva procesnho a hmotnho. Brno 1993. MATEJKA, J.: Korporace
verejnoprvni. In: SVP II. Brno 1932. MATHERN, V.: Dokazovanie v eskoslo
venskom trestnom procese. Bratislava 1984. PECZENIK, A.: Grundlagen der ju
ristischen Argumentation. Wien 1983. PECZENIK, A.: On Law and Reason. Dor
drecht 1989. ROUEK, F. - SEDLEK, J.: Komentr k eskoslovenskmu
obecnmu Zkonku obanskmu a obansk prvo platn na Slovensku a v Pod
karpatsk Rusi. Zv. I.-VI. Praha 1935-1937. ROUEK, F: Vklad a pouit zko
nu v praxi. Praha 1941. SEDLEK, J.: Prvnick osoba. SVP III. Brno 1934.
STEINER, V.: Zkladn otzky obanskho prva procesnho. Praha 1981. V
NY, J.: Rmsky proces civiln. Praha 1935. WEINBERGER, O.: Zklady prvni lo
giky. Brno 1993. WEINBERGER, O.: Norma a instituce. vod do terie prva.
Brno 1995. WEYR, F: Terie prva. Brno 1936. ZUKLNOV, M.: Smlouva. Pra
ha 1985.

REALIZCIA PRVA
A PRVNE VZAHY
elom tvorby prva nie je vytv
ra prvne normy pre prvne normy.
Tmto elom je, aby sa v prvnych
vzahoch medzi subjektmi prva re

lne uskutoovali prkazy, zkazy

a dovolenia, aby sa na zklade ob
jektvneho prva realizovalo subjek
tvne prvo. Uplatovanie prvnych
noriem v prvnych vzahoch je rea
lizciou prva. Medzi prvnou nor
mou a vznikom, zmenou a znikom
265

prvnych vzahov je plynul pre

chod. Norma je osi statick, prvny
vzah je osi dynamick. Norma ije
prvnym vzahom a prvny vzah i
je vaka norme.
Realizcia prva je uskutoo
vanie platnho prva v prvnych
vzahoch medzi subjektmi prva,
v ktorch tieto vystupuj ako nosite
lia oprvnen, prvnych povinnost
a prvomoc. V realizcii prva do
chdza k uskutoovaniu zujmov
ttu, zujmov obianskej spolonosti
a zujmov jednotlivcov pomocou z
konov a ostatnch prvnych predpi
sov. Bez realizcie prva a vle usku
toni zujem, ktor vyjadruje prvo,
by zkon zostal mtvou literou. Na
naplnenie uritho zujmu, i u t
tu alebo jednotlivca, nesta vyda
prvny predpis. Je potrebn poda
neho postupova. Konanie, innos,
postup s domnou realizcie prva.
Prvne vzahy s vzahy vov.
Realizcia prvnych noriem si vya
duje prejav vle, ktor smeruje
k vzniku, zmene alebo zniku prv
a povinnost, ktor prvne predpisy
s takmto prejavom spjaj.
Subjekty prva uskutouj pr
kazy, zkazy a dovolenia stanoven
v normatvnych prvnych aktoch, tj.
povinnosti a prva jednak konanm,
take ich podstata je v innosti,
a jednak nekonanm, take ich pod
stata je v neinnosti. Naprklad
astnk sdneho konania v zko
nom ustanovenej lehote nepod proti
rozhodnutiu odvolanie, aj ke tak
me urobi. Tento astnk prejavil
svoju vu nekonanm.
Nie akkovek prejav prostrednc
tvom konania alebo nekonania je ko
nanm a nekonanm v zmysle prva.
Konanie a nekonanie je prvnym ko
nom alebo protiprvnym konom iba
v prpade, ak spsobuje prvne nsled
ky, ktor s takmto konanm alebo ne
konanm prvne predpisy spjaj.

Konanm a nekonanm sa teda re

alizuj:
a) oprvnenia subjektov prva,
b) prvne povinnosti subjektov
prva.
Medzi zkladn druhy povinnostnho konania patr povinnos da,
kona, nieoho sa zdra (nekona)
alebo nieo strpie. Prvna povinnos
da a kona sa realizuje konanm,
km prvna povinnos nieoho sa
zdra (nekona) alebo nieo strpie
sa realizuje nekonanm.
Prvne povinnosti vznikaj jed
nak priamo, na zklade normatv
nych prvnych aktov a jednak ne
priamo, zo zvzkov, ktor vznikaj
zo zmlv uskutonench na zklade
normatvnych prvnych aktov.
Prkladom vzniku povinnosti pria
mo na zklade normatvneho prv
neho aktu je povinnos vlastnka
zdra sa konania, aby nad mieru
primeran pomerom obaoval suse
dov hlukom, prachom, popolekom,
dymom, pevnmi a tekutmi odpad
mi, svetlom, tienenm a vibrciami.
Nesmie tie neetrne, prpadne v ne
vhodnej ronej dobe odstraova zo
svojej pdy korene stromu alebo od
straova vetvy stromu presahujce
jeho pozemok a pod.
Prkladom vzniku povinnosti na
zklade zmluvy, ktor vychdza
z platnho prva, je zmluva o njme
bytu na zklade njomnej zmluvy,
ktorou prenajmate prenechva n
jomcovi za njomn byt, povedzme,
na dobu kolskho roka.
Prvne vzahy sa vyznauj tie korelatvnosou. Dovolenosti sprvania
i prvomoci jednho subjektu zodpo
ved povinnos i prvomoc inho sub
jektu. Korelatvnos prv a povinnost
je vemi zreten v oblasti zvzko
vho prva. Naprklad pri kpnej
zmluve vznikne predvajcemu povin
nos predmet kpy kupujcemu odo
vzda a kupujcemu povinnos pred-

266

met kpy prevzia a zaplati za pre

dvajcemu dohodnut cenu. Ak by sa
vak stalo, e splynie prvo s povinno
sou (zvzkom) v jednej osobe, zanik
ne prvo i povinnos (zvzok), ak z
kon neustanovuje inak.

b) objekt,
c) oprvnenia a prvne povinnos
ti subjektov.
Ako vidie z uvedenho prehadu,
podmienky (predpoklady) prvneho
vzahu a prvky prvneho vzahu sa
iastone prelnaj. Z tohto dvodu je
eln urobi vklad jednotlivch
termnov spolone. Predmetom al
ieho vkladu s jednak podmienky
(predpoklady) a jednak prvky prv
neho vzahu v tomto porad:
- prvne skutonosti,
- subjekty prvneho vzahu,
- objekty prvneho vzahu.

VZNIK, ZMENA A ZNIK

PRVNEHO VZAHU
Povinnosti a prva subjektov pr
va vznikaj, menia sa a zanikaj; ak
vznikaj, menia sa a zanikaj pod
mienky, za ktorch konanie stano
ven prvnym predpisom m by
(zkaz, prkaz) alebo me by (dovo
lenie). Tieto podmienky, predpoklady
prvneho vzahu, stanovuje hypot
za prvnej normy. Hypotza prvnej
normy, i u ako primrna alebo se
kundrna, stanovuje, za akch pod
mienok a so zreteom na ak subjekt
a objekt m nasta urit sprvanie.
Naprklad ak pri njomnej zmluve
njomca (subjekt prvneho vzahu)
uva prenajat vec (objekt prvneho
vzahu) takm spsobom, e prenaj
mateovi (subjekt prvneho vzahu)
vznik koda alebo e mu hroz zna
n koda, prenajmate me odst
pi od zmluvy (dispozcia).
Podmienkami (predpokladmi) prv
neho vzahu s prvnou normou sta
noven:
a) prvne skutonosti,
b) subjekt (subjekty),
c) objekt.
Realizcia prva subjektmi prva
v prvnych vzahoch si vyaduje, aby
sa splnili zkonmi a ostatnmi prv
nymi predpismi stanoven podmien
ky (predpoklady) prvneho vzahu
a aby existovali vetky prvky prv
neho vzahu.
Prvkami prvneho vzahu, ktor s
tie stanoven prvnou normou, s:
a) subjekt (subjekty),

PRVNE SKUTONOSTI
Prvne skutonosti s fakty, ktor
ustanovuje prvna norma a ktorch
vznik, zmena a znik je podmienkou
(predpokladom) vzniku, zmeny a z
niku prvnych vzahov na zklade
tejto normy.
Kedykovek vznikne, zmen sa ale
bo zanikne nejak skutonos, fakt,
ktor zkon i in prvny predpis za
kotvuje ako podmienku (predpoklad,
hypotzu), a tm uznva za skutono
s, ktor je prvne relevantn, ktor
m prvny vznam, lebo je spsobil
podmieni, vyvola vznik, zmenu ale
bo znik prvneho vzahu, vdy vtedy
vznikne, zmen sa alebo zanikne prv
ny vzah, prpadne prvne vzahy.
Ke sa oboznmime s textom
akhokovek zkona alebo inho
prvneho predpisu, njdeme v om i
u vslovne (explicitne) alebo impli
citne vyjadren prvnu podmienku i
podmienky (predpoklady) realizcie
sprvania, ktor norma prikazuje, za
kazuje alebo dovouje. Tieto podmien
ky me zkonodarca vyjadrova ako
v uvedenom prpade disjunkciou (R
MIK . XI-1), prpadne kumulatvnou
podmienkou, ie konjunkciou, ktor

267

RMIK . XI-1 Prvne skutonosti ustanovuje prvna norma

vznik alebo zmenu i znik prv

neho vzahu podmieuje vznikom
dvoch i viacerch podmienok. Vtedy,
len v prpade, ak s splnen vetky
uren podmienky, me nasta aj
prvny nsledok, v naom prpade
platnos prvneho konu. Naprklad
na platnos vlastnorunho zvetu

treba splni dve podmienky. Nesta,aby bol vlastnorun zvet na

psan vlastnou rukou. Mus by aj
podpsan vlastnou rukou (RMIK
. XI-2). Podmienky (predpoklady)
vzniku, zmeny a zniku prvneho
vzahu me vyjadrova norma aj
inmi spsobmi.
268

RMIK . XI-2 Kumulatvna podmienka (predpoklad) prvneho vzahu

Prvna skutonos je teda fakt, so

vznikom ktorho, alebo s jeho zme
nou i znikom spja platn prvo
prvne nsledky, ie vznik, zmenu
alebo znik prvneho vahu.
Prvne skutonosti zakotvuje plat
n prvo. Urit fakt, ktor vznikol,
zmenil sa alebo zanikol, ale ktor nie
je zakotven v prve ako fakt majci
prvny vznam, ie ako prvna sku
tonos, vyjadren hypotzou prvnej
normy, neme z prvneho hadiska
nijako ovplyvni vzahy medzi udmi
i inmi subjektmi. Takto fakt, sku
tonos, je prvne ni. Neme by
podmienkou sprvania.Poiadavky
na sprvanie nie s nikdy stanoven
bez podmienok.

alizciu prva spja s prvnou zodpo

vednosou (RMIK . XI-3).
Prvne skutonosti poda toho, i
s prejavom vle ud alebo vznikaj
nezvisle od ich vle, delme na:
a) vov udsk sprvanie,
b) prvne domnienky (prezumpcie) a fikcie,
c) prvne udalosti, tj. prrodn
a spoloensk javy mimo ud
skho sprvania,
Do skupiny vovch udskch kona
n zaraujeme tieto prvne skutonosti:
a) prvne konanie (prvne kony),
b) protiprvne konanie (protiprvne
kony),
Prvne konanie - prvne kony

Druhy prvnych skutonost

So vznikom i znikom alebo zme
nou prvnych skutonost platn pr
vo spja vznik, zmenu a znik prv
nych vzahov, prv a povinnost
subjetkov prva. Vznam a triedenie
prvnych skutonost zobrazuje sch
ma Systm prvnych skutonost
v RMIKU . XI-3. Schma vychdza
z terie rozpracovanej poprednm
slovenskm prvnym teoretikom te
fanom Lubym (1910 -1976). Jeho sys
tm, ktor vznikol na pde terie s
kromnho prva, je stle aktulny
a vyhovuje aj didaktickm nrokom
terie prva. Je komplexn, kee re
269

Prvne vznamn vov udsk

sprvanie poda toho, i je prvnymi
normami dovolen alebo zakzan,
delme na prvne konanie a proti
prvne konanie, prpadne v podstate
s tm istm vznamom na prvne
kony a protiprvne kony. Prv dvo
jica vrazov sa pouva skr so zre
teom na verejn prvo, km druh
dvojica skr so zreteom na skromn
prvo. Ide teda jednak o skromnoprvne kony a o verejnoprvne ko
ny, tj. verejnoprvne konanie.
Verejnoprvnym konanm s oso
bitne urit radn" rozhodnutia
ttnych orgnov, tj.individulne
prvne akty, ktor vznikaj v aplik-

cii prva. Rozhodnutia ttnych org

nov v aplikcii prva s v skrom
nom prve tzv. doplnkovou prvnou
skutonosou, ktorej existencia je ne
vyhnutn na vznik,zmenu a znik
niektorch prvnych vzahov. V nu
ke procesnho prva, ktor vychdza
z tradcie rmskeho prva,sa za prv

ne skutonosti uznvaj vlune kon

titutvne individulne prvne akty.
Oba termny prvej dvojice, ako aj
oba termny druhej dvojice budeme
alej pouva v rovnakom vzname,
ak z vkladu otzok terie prva so
zreteom na skromn prvo alebo
verejn prvo nevyplnie nieo in.

RMIK . XI-3 Systm prvnych skutonost

270

Prvne konanie (prvny kon), ako

u vieme, je prejav vle smerujci
k vzniku, zmene alebo zniku tch
prv alebo povinnost, ktor prvne
predpisy s takmto prejavom spjaj.
Prvne kony ako prejavy vle sa
uskutouj jednak konanm a jed
nak opomenutm (nekonanm). Pre
jav vle sa me uskutoni vslovne
alebo inm spsobom, ktor nevzbu
dzuje pochybnosti o tom, o chcel sub
jekt prva prejavi. Prejav vle je ne
vyhnutnou podmienkou prvneho
konania (prvneho konu). Tam, kde
nie je prejav vle, nie je ani prvny
kon. Vdy vak mus s o tak pre
jav vle, s ktorm platn prvo spja
zaman prvne nsledky. V ivote
spolonosti sa toti stretvame s pre
javmi vle, ktor prvo nepredvda,
a s ktormi nespja nijak prvne
nsledky. Prpadne sa stretvame
s prejavmi vle, ktor sce prvo
predvda, ktor vak nespaj
nleitosti platnho prva na prejav
vle, prpadne nleitosti subjektu
prva (vek, pohlavie, ttna prslu
nos a pod.).
Nleitosti prvneho konu s po
iadavkami na:
a) subjekt,
b) vu,
c) prejav vle,
d) objekt prvneho konu (prv
neho vzahu).
Subjekt, ktor prejavuje svoju
vu, mus ma prvom stanoven
a poadovan spsobilos ma prva,
ako aj spsobilos na prvne konanie.
Nleitosami vle s sloboda vle,
vnos vle a neomylnos vle, tj.ne
dostatok omylu vo vli.
Prvny kon sa mus urobi slo
bodne a vne; inak je neplatn.
Va nie je slobodn, ak je prvny
kon uroben pod ntlakom, v tiesni,
pod hrozbou nsilia a pod. astnk,
ktor uzavrel zmluvu v tiesni za n
padne nevhodnch podmienok, m

preto prvo od zmluvy odstpi. Va

nie je vna, ak ide naprklad o art,
tj. v prpadoch, ak ten, kto vu pre
javuje, nem v mysle vyvola prv
ne nsledky, ktor inak prvo s ta
kmto
prejavom
vle
spja.
Poiadavkou tie je, aby neexistoval
omyl v samej vli, ktor nie je toto
n s omylom v prejave vle. Pokia
ide o omyl v samej vli, prvo stano
vuje neplatnos prvneho konu, ak
ho konajca osoba urobila v omyle
vychdzajcom zo skutonosti, ktor
je pre jeho uskutonenie rozhoduj
ca, a osoba, ktorej bol prvny kon
uren, tento omyl vyvolala, alebo
o om musela vedie. Prvny kon je
takisto neplatn, ak omyl tto osoba
vyvolala myselne.
Nleitosami prejavu vle s zro
zumitenos, uritos a forma prejavu
vle.
Prvny kon sa mus urobi urite
a zrozumitene;inak je neplatn. Zro
zumitenos sa vzahuje na formu
prejavu vle, km uritos na jej ob
sah. Prvny kon si tie vyaduje
urit formu prejavu vle. Ak prvny
kon nebol uroben vo forme, ktor
vyaduje zkon alebo dohoda ast
nkov, je neplatn.
Nleitosami objektu prvneho
konu je jeho monos a dovolenos
so zreteom na prvne nsledky, kto
r m vyvola. Prvny kon, ktorho
predmetom je nemon plnenie, je
neplatn. Obiansky zkonnk napr
klad zakazuje vetky prvne kony,
ktor by zasahovali do prv a oprv
nench zujmov inch a boli v rozpo
re s dobrmi mravmi.

271

Ako

delme prvne

kony

Prvne kony delme poda roz

manitch kritri.
Rozoznvame najm tieto druhy
prvnych konov:

1. Jednostrann a dvojstrann.
Pri jednostrannch prvnych ko
noch sa vyaduje len prejav jedno
strannej vle, ako je to naprklad pri
zvete (testamente). Jednostrannm
prvnym konom je aj vytknutie va
dy scudziteovi, ktorm nadobdate
bez zbytonho odkladu oznauje va
du kpenej veci, prpadne jej prejavy.
Pri dvojstrannch prvnych ko
noch sa vyaduje prejav vle obidvoch
strn. Dvojstrann prvne kony na
zvame zmluvy. Okrem dvojstran
nch prvnych konov existuj aj
viacstrann prvne kony.
2. Formlne a neformlne.
Pri neformlnych prvnych ko
noch sa nevyaduje, aby prejaven
va mala urit formu.
Na rozdiel od toho sa. pri forml
nych konoch vyaduje forma stano
ven pre konkrtny prvny kon. Ide
osobitne o psomn formu, pretoe
nielen norma bez stanovenej alebo
uznanej formy je norma nulla, ale aj
prvny kon bez splnenia forml
nych nleitost je kon neplatn.
Napokon je nutn aj istota oprvne
n a povinnost, ktor s obsahom
zmlv, lebo verba volant scripta manet, slov odletia, napsan zostane.
Osvedovanie prvne vznamnch
skutonost vykonvaj najm not
ri.
Neplatnos prvnych konov
Platnos a neplatnos prvneho
konu priamo svis so veobecnmi
a pecifickmi nleitosami platnos
ti prvneho konu.
Nerepektovanie poadovanch
nleitost prvneho konu spsobu
je neplatnos prvneho konu. V d
sledku nerepektovania poadova
nch nleitost prvneho konu
diferencuje prvna teria medzi

neexistenciou prvneho konu (non

negotium), neplatnosou konu (negotium nullum) a napokon odporovatenosou konu (negotium rescissibile). Neexistentn prvny kon nie
je mon dodatone zmeni na plat
n. Neplatn kon sa v uritch pr
padoch me prostrednctvom san
cie sta platnm prvnom konom.
Je potrebn rozliova medzi abso
ltnou a relatvnou neplatnosou
prvneho konu. m sa odliuje ab
soltna neplatnos prvneho konu
od jeho relatvnej neplatnosti?
Po prv, rozsahom a kvalitou pred
psanch nleitost.
Po druh, tm, e absoltna ne
platnos psob proti kadmu, km
relatvna neplatnos len proti tomu,
kto je vadnm konom dotknut.
Take absoltnej neplatnosti sa me
dovolva ktokovek, km relatvnej
neplatnosti iba dotknut subjekt pr
va. Neplatnosti sa vak neme dovo
lva ten, kto ju sm spsobil.
Po tretie, absoltnu neplatnos
konu mono namieta kedykovek,
km relatvnu neplatnos spravidla
len v rmci benej premlacej lehoty.
Po tvrt, na absoltnu neplatnos
konu prihliadaj sdy a in orgny
aplikcie prva z radnej povinnosti,
km na relatvnu neplatnos len
v prpade, ak sa jej dovolva ten, kto
je takm konom dotknut. Absolt
ne neplatn kon treba hodnoti ako
neexistentn kon (non negotium).
Absoltne neplatn kon neme vy
vola nijak prvne nsledky. Ak ta
kto nsledky vznikli, s dvodom
vzniku sekundrnej prvnej povin
nosti.
Odporovatenosou prvnym ko
nom rozumieme prvo veritea do
mha sa, aby sd uril, e prvne
kony dlnka, pokia ukracuj
uspokojenie jeho vymhatenej po
hadvky, s voi nemu prvne ne
inn.

272

Protiprvne konanie delme na za

vinen protiprvne konanie a na ne
zavinen protiprvne konanie (ko
ny).
Zavinen protiprvne konanie na
zvame deliktom, a vyskytuje sa na
prklad vo forme obianskoprvneho,
administratvnoprvneho i trestnoprvneho deliktu.

Protiprvne konanie
(protiprvny kon)
a prvna zodpovednos
Protiprvne konanie (protiprvny
kon) je prejav vle, ktorm subjekt
poruuje prkazy a zkazy stanoven
platnm prvom, prpadne povinnos
ti stanoven zvzkom.

RMIK . XI-4 myseln a nedbanlivostn zavinenie v trestnom prve

Nezavinen protiprvne konanie

sa vyskytuje najm v obianskom
prve, obchodnom prve, ako aj
v inch oblastiach skromnho pr
va. So zavinenm protiprvnym ko
nanm (deliktom) je spojen subjek
tvna
prvna
zodpovednos.
S nezavinenm protiprvnym kona
nm (ne-deliktom) je spojen objek
tvna prvna zodpovednos.
Zavinenie sa definuje tak v trest
nom , ako aj v obianskom prve ako
vntorn psychick vzah toho, kto

poruuje prvo, jednak k vlastnmu

konaniu, ktor je v rozpore s platnm
prvom i zvzkom uskutonenm
na zklade a v medziach prva,
a jednak k jeho protiprvnemu v
sledku. Zavinenie sa prejavuje vo for
me priameho a nepriameho myslu
alebo vedomej a nevedomej nedbanli
vosti (RMIK . XI-4).
V oblasti trestnho prva sa upla
tuje vlune subjektvna zodpoved
nos, ktor vdy predpoklad zavine
nie. Trestnoprvna zodpovednos je

273

Vznik

prvnej

zodpovednosti

Zvzkov zodpovednos vznik

na zklade protiprvneho konania,
ktor je v rozpore s prvnymi povin
nosami vyplvajcimi zo zvzko
vho prvneho vzahu, n a p r k l a d
z kpy vadnej veci alebo z omekania
objednanej opravy veci.
Spornou je v l i t e r a t r e otzka
vzniku prvnej zodpovednosti. Ide
o problm, i prvna zodpovednos
vznik spolone s primrnou prv
nou povinnosou vyjadrenou v pri
mrnej dispozcii normy, alebo vzni
k a vtedy, ke bola p r i m r n a
povinnos poruen a ke v dsledku
jej negcie vznik sekundrna prv
na povinnos, vyjadren sekundr
nou dispozciou prvnej normy?
Luby vyslovil a dostatone zdvod
nil nzor, e zodpovednos vznik a
poruenm prvnej povinnosti, a nie
predtm, e prvnou skutonosou,
ktor spsobuje vznik prvnej zodpo
vednosti a zodpovednostnho prv
neho vzahu, je a samo protiprvne
konanie (kon).

Prvne domnienky
(prezumpcie) a fikcie
Osobitnm druhom prvnych sku
tonost s prvne domnienky (pre
zumpcie) a prvne fikcie. Prvne do
mnienky sa lenia na vyvrtiten
a nevyvrtiten domnienky. Prvne
domnienky s prvne skutonosti,
ktorch vznik, zmena alebo znik
nastupuje so vznikom, zmenou alebo
znikom inej prvnej skutonosti

274

RMIK

XI-5

Vyvrtiten prvna

(vovho k o n a n i a alebo prvnej

udalosti). Vychdzaj z dlhodobej
udskej sksenosti v rznych oblas
tiach spoloenskho ivota. Prvne
domnienky (prezumpcie) a fikcie si
muluj existenciu uritho faktu,
ktor je p r v n o u skutonosou.
V predchdzajcom vklade sa spo
mnali dve prvne domnienky (pre

RMIK

domnienka

(prezumpcia)

zumpcie). J e d n a k domnienka (pre

zumpcia) znalosti prva a j e d n a k
domnienka (prezumpcia) sprvnosti
p r v n y c h aktov. P r i d o m n i e n k e
(prezumpcii) znalosti prva sa pred
poklad, e uverejnenm normatv
neho prvneho aktu, ktor je prv
nou skutonosou, sa stalo z n m y m
kadmu, koho sa tka to, o bolo

XI-6 Nevyvrtiten prvna

domnienka

(prezumpcia)

predpisov je nevyvrtiten
mnienka (RMIK . XI-6).

v Zbierke zkonov uverejnen. Tto

prezumpcia (domnienka) o znalosti
vyhlsench veobecne zvznch

275

do

RMIK .

XI-7 Prvna fikcia

Pri domnienke (prezumpcii) sprv

nosti prvnych aktov sa predpoklad,
e ich forma je nleit a e aj obsah
je vecne sprvny. Ak teda urit
prvny akt m chyby t a k z hadiska
formlneho, ako aj obsahovho, ha
dme n a , vaka prezumpcii sprv
nosti, akoby tieto chyby nemal.
P r i vyvrtitench domnienkach
subjekty prva a osobitne sdy pred
pokladaj existenciu stavu, ktor vy
jadruje domnienka. V prpade, ak sa
dkazom zist opak, uplatn sa na
miesto domnienky zisten fakt ako
prvna skutonos.Pri nevyvrtitench prvnych domnienkach je d
kaz opaku vylen (RMIK . IX-6).
Od nevyvrtitench domnienok,
ktor vychdzaj zo sksenosti, tre
ba odliova fikcie; tie simuluj uri
t fakt ako prvnu skutonos bez
ohadu na sksenos a spoloensk
prax a pravdepodobnos jeho mani
festcie (RMIK . XI-7).

Prvne udalosti
a plynutie asu
Prvne udalosti s prvnymi sku

tonosami, ktor vznikaj nezvisle

od vle ud, a s ktormi platn pr
vo alebo zvzky uroben v medziach
prva spjaj nsledky, prejavujce
sa vznikom,zmenou a znikom prv
nych vzahov. P r v n o u udalosou
mu by prrodn javy, naprklad
zplavy i zemetrasenia pokodzuj
ce majetok, zabezpeen poistnou
zmluvou, smr i narodenie loveka,
plynutie asu a cel r a d alch uda
lost ustanovench zkonom alebo
inm prvnym predpisom. Vo vet
kch uvedench prpadoch ide o fak
ty, ktor existuj nezvisle od vle
subjektov prva, ktor vak platn
prvo alebo zvzky uroben v jeho
medziach stanovuj ako prvne sku
tonosti a spjaj s nimi vznik, zme
nu a znik prvnych vzahov.
U pri vzjomnch vzahoch medzi
platnosou a innosou prvnej nor
my sa ukzalo, e plynutie asu i sm
as je dleitou prvnou skutono
sou, s ktorou platn prvo spja uri
t nsledky. as je relevantn ako d
tum, ako medznk, pomocou ktorho
sa vymedzuje vznik, zmena alebo z
nik uritho prvneho vzahu, napr
klad prv a povinnost, ktor vznikaj

276

rodiom dom narodenia dieaa,

prv, ktor vznikaj smrou a pod.Dtum je vznamn aj z hadiska upla
tovania prva poda poradia.
Premlanie
Plynutie asu je prvne vznam
nou skutonosou.
Premlanie je kvalifikovan ply
nutie asu, v dsledku ktorho prv
ny nrok, vyplvajci z uritho
oprvnenia subjektu, je mon od
vrti nmietkou premlania tohto
nroku.
Na premlanie sd prihliadne len
na nmietku;inak nemono premla
n prvo prizna. Prvo sa preml,
ak sa nevykonalo v dobe, ktor usta
nov zkon alebo in prvny predpis.
Zkony tie ustanovuj zaiatok ply
nutia premlacej doby. Ak v obian
skom prve nie je ustanoven inak,
premlacia doba je u ns trojron
a plynie odo da, ke sa prvo mohlo vykona po prv raz. Subjektvne

Zkony, prpadne ostatn prvne

predpisy stanovuj tie premlacie
doby na uplatnenie jednotlivch prv
a sasne uruj prva, ktor s nepremlaten. Naprklad nepremlaten je vlastncke prvo. Takisto sa
nepremluj prva z vkladov na
vkladnch knikch alebo na inch
formch vkladov a bench toch,
pokia vkladov vzah trv.
Premlanie sa uplatuje aj vo ve
rejnom prve, naprklad v trestnom
prve pri premlan trestnho stha
nia, prpadne vkonu trestu. Trestnos inu zanik uplynutm premla
cej doby, ktor je desa rokov, ak je
horn hranica trestnej sadzby oda
tia slobody najmenej desa rokov,
a p rokov, ak je horn hranica
trestnej sadzby odatia slobody naj
menej tri roky. Trestn zkon upra
vuje aj premlanie vkonu trestu.
Uloen trest nemono vykona po
uplynut premlacej doby, ktor je
ptns rokov, ak ide o odsdenie na
trest odatia slobody prevyujci de
sa rokov; desa rokov, ak ide o ods
denie na trest odatia slobody najme
nej na p rokov. Avak vkon trestu
uloenho pre niektor trestn iny
sa nepremluje, naprklad za trestn
in vrady, ublenia na zdrav, ob
medzovania osobnej slobody a pod.
Pre premlanie v trestnom prve
existuje cel rad dvodov. Obvinen
alebo obalovan alebo svedkovia si

RMIK . XI-8 Znik prv a povinnosti (zvzku) prekluziou

s odstupom asu u nedoku spo

men na dleit okolnosti inu,
zhromadi dkazy, ktor vyvracaj
obvinenia. Pchate trestnho inu
me tie vies nepretrite riadny i
vot, sta sa riadnym obanom, ktor
u nestoj proti spolonosti, take je
ho odsdenie, ak najm v uritej spo
lonosti prevlda utilitrna koncep
cia trestania, by bolo celkom
zbyton (INCIARDI, 434).
Preklzia
Pri preklzii, ktor sa nazva aj
prepadn lehota, na rozdiel od pre
mlania zanik nielen prvny nrok,
ale aj subjektvne prvo (oprvne
nie), pretoe v stanovenej prepadnej
lehote sa neuplatnil potrebn prvny

kon (prvne konanie). Prepadnmi

lehotami s naprklad zrun leho
ty. Ak zrun lehota uplynie, potom
oprvnenie i prvny nrok zanikaj.
Na rozdiel od premlania, teda po
uplynut prekluzvnej lehoty, neexis
tuje nijak naturlna obligcia. Ak
by sa po uplynut prekluzvnej lehoty
plnila prekludovan povinnos (z
vzok), plnila by sa bez prvneho d
vodu. Znik prekludovanej povinnos
ti (zvzku) nastupuje priamo zo
zkona. Na znik zvzku sa pri
hliadne, aj ke to dlnk nenamieta
(RMIK XI-8).
Pri preklzii dochdza k zniku
prva, prpadne prvnej povinnosti,
lebo prvo sa v urenom ase ne
uplatnilo. Ako treba prvo uplatni?
Nie inak ako prvnym konanm,
prvnym konom.

RMIK . XI-9 Objektvna a subjektvna premlacia lehota

278

P r i premlan a preklzii sa od
liuje subjektvne uren zaiatok
a koniec plynutia premlacej alebo
prekluzvnej lehoty od objektvne
urenho zaiatku alebo konca lehoty.V RMIKU . XI-9 reprezentuje
106 ods. 1 Obianskeho zkonnka
subjektvne uren koniec premla
cej lehoty a 106 ods. 2 objektvne
uren koniec premlacej lehoty.
V tejto svislosti sa hovor o objek
tvnej premlacej, prpadne preklu
zvnej lehote na rozdiel od subjektv
nej premlacej alebo prekluzvnej
lehoty. V naom prpade nastupuje
objektvna lehota subsidirne (R
MIK . XI-9).

279

a prvnych povinnost subjektu. Pr

vo sa nezaober fyzickou osobou ale
bo prvnickou osobou v ich plnosti,
ale len z hadiska ich reflexie v pr
ve, z hadiska s h r n u oprvnen
a prvnych povinnost, ktor im pri
znva.

(protiprvne) kona, ktor sa na

zva aj prvnou subjektivitou,
rozumieme spsobilos vlastnm
konanm a vo vlastnom mene za
klada, meni alebo rui prvne
vzahy.
Kto je spsobil prvne kona, je
spsobil aj protiprvne kona, m
deliktulnu spsobilos, ktor je sp
sobilosou nies prvne nsledky,
spojen so zavinenm poruenm
prva. Deliktulna spsobilos je
spsobilosou zodpoveda sa poda

platnho prva za vlastn konanie,

ktor je protiprvne, a vlastnm pro
tiprvnym konanm zaloi vlastn
prvnu zodpovednos.
Spsobilos fyzickch osb vlast
nm konanm nadobda prva
a bra na seba povinnosti, determi
nuje cel rad initeov. S to najm
vek, duevn zdravie, pohlavie, ro
dinn stav, ttne obianstvo a v mi
nulosti tie stavovsk prslunos,
povolanie, obianska es a in fak
tory.

RMIK . XI-10 Pozbavenie o obmedzenie spsobilosti na prvne a pro

tiprvne konanie (kony)

Spsobilos fyzickch osb na

oprvnenia a povinnosti me by pl
n alebo obmedzen. Spsobilos je
obmedzen zkonom alebo rozhod
nutm prslunho ttneho orgnu.
Priamo zo zkona je spsobilos osb
obmedzen naprklad z hadiska ich
veku. O obmedzen spsobilosti fyzic
kch osb na prvne a protiprvne
konanie na zklade inch dvodov,
naprklad duevnej choroby, rozho
duje sd (RMIK . XI-10). Pln sp
sobilos na prvne a protiprvne ko

nanie nadobdaj fyzick osoby pl

noletosou. Takto osoby nazvame
svojprvnymi, tie plnoprvnymi,
naopak osoby s obmedzenou spsobi
losou na prvne a protiprvne kona
nie osobami nesvojprvnymi, neplnoprvnymi, maloletmi, mladistvmi,
prvne nespsobilmi a pod. V trest
nom prve nie je naprklad trestne
zodpovedn ten, kto v ase spchania
trestnho inu nedovil ptnsty
rok svojho veku. Prvna zodpoved
nos v trestnom prve vak iastone
280

zaauje mladistvho jedinca, osobu,

ak v ase spchania trestnho inu
dovila p t n s t y a neprekroila
osemnsty rok svojho veku. Osobitn
postavenie mladistvho spova aj
v tom.e trestn sadzby odatia slo
body ustanoven Trestnm zkonom
sa u mladistvch zniuj na polovi
cu, priom horn hranica trestnej
sadzby nesmie prevyova p rokov
a doln hranica jeden rok. Poda
Trestnho zkona sa prvna zodpo
vednos v niektorch prpadoch vza
huje aj na osobu, ktor dovila dva
nsty rok svojho veku a je mladia
ako ptns rokov. Ide o prpady,
v ktorch Trestn zkon umouje
vnimon trest, a sd jej v obian
skoprvnom konan ulo ochrann
vchovu.

RMIK .

XI-11

Zriadenie prvnickej

281

osoby

zkonom

Zkonom sa zriauj rzne verej

n fondy (RMIK . XI-11). Zriao
vanie prvnickch osb upravuje aj
zkon o zdruovan obanov, zkon
o zdruovan v politickch stranch
a v politickch hnutiach, pretoe
strany a hnutia s tie prvnickmi
osobami, zkony o komorch a pod.
Prvnick osoby psobia jednak v ob
lasti skromnho prva - ide najm
o obchodn spolonosti, naprklad
o komanditn spolonos, spolonos
s ruenm obmedzenm, akciov spolonos.a jednak v oblasti verejnho
prva; tu ide najm o tt (ttne or
gny a intitcie s prvnou subjekti
vitou), jednotky zemnej samospr
vy, rzne spolky, politick strany,
odborov organizcie a pod.

Pravda, spolonosti, ktor charak

terizuje personlny substrt, nemu
vykonva svoju innos bez finan
nch zdrojov a imania. Obchodn
spolonosti preto rozvjaj svoju pod
nikatesk innos nielen vaka per
sonlnemu substrtu, ale aj vaka
zkladnmu imaniu, ktor je vyjadre
nm shrnu peanch i nepeanch
vkladov vetkch spolonkov do spo
lonosti. Zkladn imanie sa mus
v niektorch prpadoch vytvra po
da zkona povinne, naprklad pri za
loen akciovej spolonosti alebo spo
lonosti s ruenm obmedzenm.
Zdrojmi neziskovch spolonost, roz
manitch spolkov s na druhej strane
najm lensk prspevky, dary a pod.

Nadcie a fondy
Fyzick alebo prvnick osoby
mu jednotlivo alebo spolone
zriaova nadcie, prpadne fondy.
Nadcie s zdruenm financi, ma
jetku, ktor je venovan veobecne
prospenm cieom, osobitne rozvoju
duchovnch hodnt, ochrane ud
skch prv alebo inch humanitnch
cieov, na ochranu a tvorbu ivotnho
prostredia, zachovanie prrodnch
hodnt, na ochranu kultrnych pa
miatok a pod.
Nadcia si vyaduje majetkov
substrt, ktorm je bu hnuten,
alebo nehnuten majetok, vntorn
organizciu a stly el (cie), ktor
mu sli. Finann, majetkov zdroj
tvoria spravidla dary a prspevky
282

Slovenskej republiky, v eskej repub

like je vydvan Obchodn rejstfk
a v Spojench ttoch americkch s
zoznamy firiem zverejovan v roen
ke The Legal Pages.
V terii sa odliuje formlne sdlo
prvnickej osoby od relneho sdla.
Formlne je sdlo evidovan na z
klade registrcie v obchodnom regis
tri. Formlne sdlo prvnickj osoby,
ktor je jej adresou, mus by spra
vidla uren pri registrcii. V nie
ktorch prvnych systmoch sa po
aduje, aby sa formlne sdlo celkom
alebo iastone zhodovalo s jej rel
nym sdlom, aby registrovan sdlo
bolo prinajmenej sdlom riadiacich,
t a t u t r n y c h orgnov prvnickej
osoby, jej riadiacich zloiek, hlav
nho stanu", prpadne miestom, kde
sa vykonva obchodn, podnikates
k alebo in innos prvnickej oso
by. Vznam prvnych poiadaviek
na sdlo spova o.i. v tom, e prva
a povinnosti prvnickej osoby sa
v zsade spravuj prvom t t u ,
v ktorom je formlne sdlo prvnic
kej osoby.To je odpove na otzku,
preo cel rad prepravnch spolono
st plva pod panamskou vlajkou,
kde je ich formlne sdlo, km rel
nu obchodn innos tieto organiz
cie rozvjaj na zem inch ttov.
Platn prvo tie uruje dvody z
niku prvnickej osoby. Patr k nim na
prklad uplynutie doby, na ktor bola
zaloen, splnenie elu, zruenie do
hodou a pod. Ak je prvnick osoba
zapsan v obchodnom registri, zani
k dom vmazu z tohto registra.

Z a s t p e n i e fyzickch
a prvnickch osb
Fyzick osoby spsobil vlastnm
konanm nadobda prva a bra na
seba povinnosti, ako aj prvnick oso
by, ktor boli zriaden v slade so z283

iC

284

medzi ako nutnos alebo naopak

tie ako monos postupova poda
platnho prva.

prva a oprvnene zujmy spo

jen s tvorivou udskou inno
sou ,t.j. l i t e r r n e , kinemato
grafick, vtvarn i vedeck
a in diela.

REALIZACIA
A APLIKCIA PRVA

O b s a h p r v n y c h vzahov

Realizcia prva sa uskutouje tak

v procese tvorby prva, ako aj pri usku
toovan prva v kadodennch prv
nych vzahoch a osobitne pri jednej
z jej foriem, ktorou je aplikcia prva.
Proces tvorby prva, v ktorom
prvo nadobda ttom stanoven
alebo u z n a n formu, m cel r a d
prvkov t a k kreatvno-deroganej,
ako aj realizanej povahy. Kreatv
nos tvorby prva, z ktorej je odvo
den aj nzov tohto procesu, a v kto
rom dochdza k vytvraniu novch
noriem, k ich zmene, ako aj k ich
zruovaniu, sa dotka formovania
obsahu prva, km cel proces tvor
by prva je otzkou realizcie pr
va. Tvorba prva je prvnymi nor
m a m i stanovenou formou realizcie
prva, p r i ktorej t t n e orgny
s prvomocou tvorby prva realizuj
prvne normy vydvanm normatv
nych prvnych aktov.

Obsahom prvnych vzahov s

oprvnenia a p r v n e povinnosti.
V zvzkovch prvnych vzahoch sa
oprvnenie veritea nazva aj poha
dvka. Pohadvke veritea zodpove
d povinnos dnika. Kontatovalo
sa u, e prvne vzahy sa vyznauj
korelatvnosou. Oprvneniu jed
nho subjektu zodpoved prvna po
vinnos druhho subjektu zaloen
prkazom alebo zkazom. Normatv
ny prvny a k t pomocou normatvnej
prvnej vety vyjadr n a p r k l a d
vslovne (explicitne) urit zkaz,
avak t t o vslovne formulovan
prvna povinnos obsahuje aj vslov
ne neformulovan dovolenie, subjek
tvne prvo, ktor je implikovan
tmto zkazom a ktor je korelatvne
k tomuto explicitne formulovanmu
zkazu.
Pri komentovan prvnych povin
nost a oprvnen subjektu a pri vy
medzen pojmu p r v n a povinnos
a pojmu dovolenie, oprvnenie (sub
jektvne prvo) sa vychdza t a k
z aletickej logiky, ako aj deontickej
logiky.
Aletickmi modalitami s nutnos
a monos.
Deontickmi modalitami s povin
nos a dovolenos. V literatre je
sporn, i deontick modality, t.j. po
vinnos a dovolenos je mon pri ich
definovan vymedzi vlune ako mo
nos alebo ako nutnos a monos,
toti i, po prv, treba oprvnenie vy
medzi ako monos kona spsobom
stanovenm platnm prvom, a i,
po druh, treba prvnu povinnos vy-

Realizcia prva sa uskutouje

aj pri aplikcii prva. P o d s t a t a rea
lizcie prva v jeho aplikcii spova
v tom, e t t n e orgny so sprvnou,
kontrolnou a justinou prvomocou
realizuj prvne normy vydvanm
individulnych prvnych aktov na
zklade normatvnych prvnych ak
tov.
Aplikcia prva je v kontinentl
nom systme jednou z dleitch fo
riem realizcie prva. V anglo-americkom systme m aplikcia prva
aj kreatvne funkcie tvorby prva.
V kontinentlnom systme prva s
orgny tvorby prva zretene oddele
n od orgnov aplikcie prva. Km

285

J e d n a strana, ktorou je alobca (na

vrhovate), sa pri spore domha roz
hodnutia o uritom prvnom nroku,
ktor jej patr, proti druhej strane,
ktorou je osoba alovan (odporca).
Sporovmi alebo procesnmi stra
nami v spore s t e d a alobca a alo
van (navrhovate a odporca). Ne
strann a nezvisl sd, prpadne
nezvisl rozhodca, rozhodcovsk
sd na zklade noriem procesnho
prva spor prejedn a vo veci roz
hodne. Od sporovho konania je po
trebn odliova konanie nesporov,
ktorm je naprklad konanie o osvo
jenie, o spsobilosti prvne a proti
prvne kona, o povolenie uzavrie
manelstvo a pod.
Rozhodovanie sporov sdmi sa
uskutouje na zklade Obianskeho
sdneho poriadku. Tento zkon
upravuje postup sdu a astnkov
v obianskom sdnom konan tak,
aby bola zabezpeen spravodliv
ochrana prv a oprvnench zuj
mov astnkov, ako aj vchova k za
chovvaniu zkonov, k estnmu pl
neniu povinnost a k cte k prvam
spoluobanov.
Rozhodovanie sporov sdmi nie je
vlunm spsobom rieenia prv
nych sporov. V jednotlivch ttoch sa
viac alebo menej uplatuje aj mimo
sdne rozhodovanie sporov nettny
mi rozhodcovskmi orgnmi, a to
v rozhodcovskom konan, ktor sa
spravidla tka rozhodovania majetko
vch sporov, a v ktorom rozhoduj ne
zvisl a nestrann rozhodcovia. Roz
hodovanie sporov v rozhodcovskom
konan sa uskutouje bu na zkla
de zkona, ale najastejie na zklade
psomnej rozhodcovskej zmluvy, pr
padne na zklade inch obligatrnych
alebo dohodnutch podmienok pred
rozhodcom, ev. pred stlymi rozhod
covskmi sdmi, ktor s ustanoven
na zklade zkona. Dohoda o rieen
sporu rozhodcom alebo rozhodcami
286

me tvori sas benej obchodnej

zmluvy. V tomto prpade hovorme
o rozhodcovskej doloke.
Intitcia rozhodcovskch sdov
nie je ni nov. V bvalom Cesko-Slovensku psobil Rozhodcovsk sd pri
eskoslovenskej obchodnej a priemy
selnej komore. Stle rozhodcovsk
sdy mu psobi aj pri inch inti
tcich, naprklad pri burze cennch
papierov, pri komoditnch burzch
alebo pri jednotlivch komorch. St
le rozhodcovk sdy s stlymi inti
tciami, ktor spravidla vytvraj
variabiln rozhodcovia poda dohody
zmluvnch strn.
Rozhodcovia alebo rozhodcovsk
sdy rozhoduj poda vlastnch pra
vidiel (poriadkov), avak nie je zried
kavosou, e postupuj aspo sasti
poda procesnch pravidiel sdov
a v prvnych vzahoch s medzinrod
nm prvkom poda prva ttu, kto
r uruje zmluva alebo zkon, pr
padne aj poda inch dohodnutch
zsad, n a p r k l a d poda princpov
spravodlivosti. Pri vzahoch s medzi
nrodnm prvkom sa mu zmluvn
strany dohodn aj na postupe poda
prva tretieho ttu, kee rozhod
covsk konanie plne ovlda zsada
dispozitvnosti. Na rozdiel od sdne
ho konania, rozhodcovsk konanie je
nielen neformlne, ale v zsade aj
jednointann, take rozhodnutie
rozhodcovskho sdu alebo rozhodcu
je konen a okamite vykonaten.
Rozhodnutie nadobda prvoplat
nos a vykonatenos doruenm.
Preskmanie rozhodnut rozhodcov
skch sdov a rozhodcov je mon
len pri hrubom poruen procesnch
pravidiel, naprklad ak rozhodcovsk
nlez nevznikol uznesenm viny
rozhodocov a pod. Platn prvo zvy
ajne upravuje vzah mimosdneho
alebo sdneho rieenia sporov. V nie
ktorch prpadoch je mimosdne
rieenie sporu podmienkou sdneho
287

rieenia sporu, km v inch prpa

doch sdne konanie pln v stano
vench prpadoch funkciu preskmavacieho konania, prpadne tt
zabezpeuje exekciu rozhodcovsk
mu nlezu.
Mimosdne rieenie sporov sa as
to uskutouje aj v oblasti pracov
nho prva, rodinnho prva, prpad
ne v inch oblastiach prva.
Mimosdne rieenie sporov nach
dzame aj v oblasti obianskych zdru
en a ich rozhodcovskch orgnov.
Postavenie rozhodcovskch orgnov
obianskych zdruen zakotvuje bu
zkon, alebo rozhodcovsk orgny
zriauje zdruenie na zklade vlast
nho rozhodnutia. Postavenie a in
nos rozhodcovskho orgnu vyjadru
je v oboch prpadoch tatt zdruenia,
ktor registruje tt.

Ukladanie trestov
Ukladanie trestov alebo ochran
nch opatren pokia ide o trestn i
ny, patr do prvomoci sdov. Prvo
moc uklada tresty za iny, ktor sa
vyznauj nim stupom nebezpe
nosti a ktor nazvame priestupky,
zveruje platn prvo spravidla org
nom ttnej sprvy.
Systm trestov je v neustlom v
voji. Km v stredoveku bol jednm
z najdleitejch trestov trest smrti,
v novoveku ho nahradil trest odatia
slobody. Trestn politika demokra
tickch ttov sa stle humanizuje.
V sasnosti ju charakterizuje pro
ces dekriminalizcie a depenalizcie.
Pozornos sa venuje nielen penitencirnej starostlivosti (starostlivosti
o odsdench), ale aj postpenitencirnej starostlivosti. Pre nedemo
kratick tty je naopak charakteris
tick kriminalizcia spolonosti.
Filozofia t r e s t a n i a na zklade
trestnho prva vychdza bu z re-

tributvnej, alebo z utilitaristickej

koncepcie a ich rozmanitch varici.
Retributvna teria v podstate poa
duje, aby ten, kto poruil prvo, trpel
primerane zvanosti inu a nsledkom,ktor spsobil.
Ukladanie trestov a ochrannch
opatren sa uskutouje na zklade
zkona o trestnom konan sdnom,
Trestnho poriadku.Tento zkon upra
vuje postup orgnov innch v trest
nom konan tak, aby trestn iny boli
nleit zisten a ich pchatelia poda
zkona spravodlivo potrestan.

I n d i v i d u l n e s p r v n e akty
Individulne sprvne akty pred
stavuj podistm najpoetnejiu sku
pinu individulnych prvnych aktov,
a stretvame sa s nimi na vetkch
sekoch ttnej sprvy, v kolstve,
zdravotnctve, pri ochrane verejnho
poriadku, pri sprve obrany ttu,
ochrane ivotnho prostredia a pod.
Prkladom je rozhodnutie orgnu
ttnej sprvy o zastaven vstavby
uritho objektu z ekologickch dvo
dov, rozhodnutie bezpenostnch or
gnov o pokute za prekroenie dovo
lenej rchlosti, alebo o pridelen
miesta pre diea v materskej kole,
rozhodnutie prslunej
vojenskej
sprvy o mieste a spsobe vkonu tzv.
nhradnej vojenskej sluby, rozhod
nutie o zriaden elezninho prieces
tia, o umiestnen stavby na lesnch
pozemkoch, rozhodnutie o uznan po
ovnho revru, vydanie ivnosten
skho listu ivnostenskm radom,
prpadne vydanie koncesnej listiny
alebo zruenie ivnostenskho oprv
nenia v prpade, ak ivnostnk (pod
nikate) u nespa podmienky usta
noven zkonom,ak naprklad stratil
bezhonnos.
Orgny ttnej sprvy vydvaj in
dividulne prvne akty najm v oblas

ti verejnho poriadku, v oblasti inves

tinej vstavby, ponohospodrstva
vrtane zabezpeovania veterinrnej
starostlivosti, vodnho hospodrstva,
kolstva, kultry, zdravotnctva, so
cilneho zabezpeenia, vo veciach dan
a poplatkov a pod.
Individulne prvne akty vydvaj
t a k ministerstv a ostatn stredn
orgny ttnej sprvy, ako aj miestne
orgny samosprvy a ttnej sprvy,
osobitne okresn rady, obvodn ra
dy a tie orgny tzv. pecializovanej
miestnej ttnej sprvy, naprklad
lesn rady, kolsk sprvy, veteri
nrne sprvy, daov rady a pod.
Orgny ttnej sprvy vydvaj
tie radn osvedenia, ktormi sa
osveduj urit fakty, ktor s poda
platnho prva prvnymi skutono
sami a ktor spolu s almi skuto
nosami podmieuj vznik, zmenu
a znik prvnych vzahov. Prkladom
radnho osvedenia je vydanie povo
lenia na vkon povolania obchodnka
s cennmi papiermi i maklra, vyda
nie zbrojnho preukazu, vydanie
osvedenia o pvode tovaru vrtane
overenia, e vyvan tovar je tuzem
skho pvodu, vydanie osvedenia
o slovenskom ttnom obianstve,
osvedenia o odbornej spsobilosti
osb vydvajcich odborn posudky
vo vecich ochrany ovzduia a pod.
Individulne akty kontroly, dozo
ru a dohadu, ktor patria do triedy
individulnych sprvnych aktov, vy
dvaj osobitne ttne orgny s v
konnou prvomocou, naprklad pro
k u r a t r a a orgny ttnej kontroly.

Deklaratrne a kontitutvne
individulne prvne akty
Individulne prvne akty delme
tie poda inkov, ktor vyvolvaj,
na kontitutvne a d e k l a r a t r n e .
V prpade deklaratrnych aktov sa

288

ich vydanm dan prvny vzah ne

men, take ak je naprklad sporn,
i v danom prpade existuje vlastnc
tvo, manelstvo i prvo uva byt,
rozhodnutm sa deklaruje existencia
vlastnctva, manelstva alebo exis
tencia prva uva byt, teda prv,
ktor existuj a trvaj. Deklaratrne
akty maj preto inky ex tunc. Ak
sa naprklad rozhodnutm deklaruje,
e pracovnk mal prvo na prplatok
ku mzde od vzniku pracovnho po
meru, inky ex tunc sa prejavia
tm, e zamestnvate mus tieto
prplatky vyplati sptne, pravda, ak
neboli medziasom premlan a ak
zamestnvate neuplatnil nmietku
premlania.
Kontitutvne akty vytvraj roz
hodnutm nov prvny stav, take
ich inky (oprvnenia a prvne po
vinnosti) vznikaj a prvoplatno
sou rozhodnutia, t.j. ex nunc. Pr
kladom je rozhodnutie o rozvode
manelstva i o zruen spoluvlast
nctva, ktorch inky nastupuj ex
nunc, a po prvoplatnosti rozhodnu
tia. Kontitutvne individulne prv
ne akty s prvnymi skutonosami,
ktor podmieuj vznik, zmenu a z
nik prvnych vzahov.

P R O C E S APLIKCIE PRVA
Proces aplikcie prva je proces
nm prvom upraven postup tt
nych orgnov pri konan, dokazovan,
rozhodovan, preskmavan a vkone
ich rozhodnut, prpadne aj pri vko
ne rozhodnut inch ttnych org
nov.
Proces aplikcie prva je u ns
dvojintann a uskutouje sa ko
n a n m na prvom stupni a v prpade
u p l a t n e n i a opravnho prostriedku
a preskmavacieho, odvolacieho ko
nania aj na druhom stupni.
289

Pri aplikcii rznych oblast prva

sa vyskytuj rzne druhy konan.
Tieto rzne druhy konan s samo
statn celky, ktor umouj ukoni
urit druh konania bez nutnosti za
a in, na predchdzajce konanie
nadvzujci druh konania, alebo prej
s z jednho druhu konania do dru
hho. Naprklad v trestnom konan je
lohou prpravnho konania zisti, i
je nutn poda obalobu a vec odo
vzda sdu. Osobitn funkcie pln
predben prejednanie obaloby, alej
hlavn pojednvanie, prpadne odvo
lacie konanie a vkon rozhodnutia.
V obianskom sdnom konan sa
diferencuje medzi konanm prvo na
chdzajcim a konanm prvo vyko
nvajcim (exekunm konanm). Ide
o dva samostatn druhy konania.
V konan nachdzajcom ide o pro
cesn ochranu hmotnoprvnych prv,
km vo vykonvacom konan ide sce
tie o procesn ochranu prv, ktor
vak vyplvaj z judikovanho prva
(STEINER, 282).

tdi aplikcie prva

Podobne ako legislatvny proces aj
aplikan proces sa len na niekoko
tdi. Ak berieme do vahy prvnu
pravu konania v zkladnch oblas
tiach procesnho prva, a najm ko
nania vo veci samej, potom mono
poveda, e aplikan proces, osobit
ne obianske sdne konanie, ako aj
trestn konanie i sprvne konanie
v zsade pozostvaj z tchto tdi:
a) zaatie konania,
b) dokazovanie,
c) rozhodnutie.
V niektorch prpadoch je obliga
trnou sasou konania aj vkon
rozhodnutia, ak ide naprklad o v
kon odsudzujceho rozsudku. Nte
n vkon rozhodnutia sdu alebo
inho orgnu aplikcie prva nie je

potrebn, ak to zkon nestanovuje

alebo ak povinnostn subjekt dobro
vone spln rozhodnutie. Vkon roz
hodnutia sa me v obianskoprv
nych veciach uskutoova aj na
zklade osobitnho exekunho z
kona a prostrednctvom sdnych exe
ktorov.

Aktvna

pasvna

legitimcia

Pri zaat konania je potrebn dife

rencova medzi aktvnou a pasvnou
legitimciou. Aktvnou legitimciou
disponuje navrhovate, alobca kona
nia, ktor je subjektom prva uvede
nho v nvrhu a uplatovanho ces
tou aplikcie. Naopak, pasvna
legitimcia prinle odporcovi, alo
vanmu, ktor je subjektom povin
nosti poadovanej v nvrhu konania.

Interpretcia,
prvna
kvalifikcia
a
subsumpcia
v
aplikcii prva
Organickou sasou jednotlivch
tdi aplikanho procesu,najm za
atia konania a dokazovania, je:
a) zisovanie skutonho stavu
veci,
b) interpretcia prslunej prv
nej normy, ktor prostrednc
tvom subsumpcie, ie podradenia prpadu (veci) pod prvnu
normu sa kon prvnou kvalifi
kciou veci a vydanm rozhod
nutia.
Pri aplikcii prva je potrebn vy
chdza zo skutonho stavu vec a je
ho zistenia a objasnenia. Rovnako je
dleit identifikova a interpretova
prvnu normu a urobi prvnu kvali
fikciu, ktor je spojen so subsumpciou, predstavujcou vlastn aplik
ciu prva, ie aplikciu normy na
290

konkrtny prpad, ktor m svoju

konkrtnu skutkov podstatu vyjad
ren v norme veobecnmi znakmi.
Pri subsumpcii zavenej prvnou
kvalifikciou veci porovnvame kon
krtny prpad a jeho konkrtnu skut
kov podstatu so veobecnou skutko
vou podstatou vyjadrenou normou.
Potom vyslovme vrokom zver, kto
rm tento konkrtny prpad podradme (nepodradme) pod prvnu normu,
ktor sme interpretovali a porovnva
li jej obsah s konkrtnym prpadom.
Predpokladajme, e uskutouje
me subsumpciu prpadu zasahovania
fyzickej osoby A do vlastnctva po
zemku fyzickej osoby B. Aby sa sub
sumpcia mohla uskutoni, je potreb
n ma k dispozcii dva jednoduch
vroky. Jeden, ktor je vsledkom in
terpretcie prva, a druh, ktor je
vsledkom zistenia skutonho stavu
veci.
Po prv, na zklade interpretcie
p l a t n h o prva potvrdme, e je
pravda, e platn prvo zakazuje, fy
zick osobu B nevynmajc, akko
vek zsahy do vlastnctva osoby A.
Po druh, na zklade zisovania sku
tonho stavu veci a jeho vzahu
k platnmu prvu potvrdme, e je
pravdou, e osoba B skutone zasa
hovala do vlastnctva osoby A a br
nila jej pozemok riadne uva.
Teraz mme pristpi k samej
aplikcii, subsumpcii, prvnej kvali
fikcii veci a na zklade porovnania
konkrtneho prpadu s jeho veobec
nm vyjadrenm v norme kontato
va prostrednctvom zloenho vro
ku, e povinnosou osoby B ako
nevlastnka tohto pozemku bolo
zdra sa akhokovek konania, kto
r osobe A brnilo riadne uva jej
vlastnctvo. Pretoe osoba B takto
nepostupovala, ale n a o p a k osobe
A do jej vlastnctva zasahovala, po
ruila tmto konanm prvom stano
ven povinnos.

Prejudicialita

aplikcii prva

t t n e orgny aplikcie prva

v procese konania rieia pred vyda
nm rozhodnutia vo vlastnej veci aj
in otzky, ktor nazvame predbe
n, prejudicilne otzky. Bez vyriee
nia prejudicilnych otzok nie je mo
n vyda rozhodnutie v prslunej
veci. Prejudicilne otzky maj t a k
charakter hmotnho, ako aj proces
nho prva. Do sstavy prejudiciality p a t r osobitne otzka:
a) viazanosti t t n e h o orgnu
prvoplatnm rozhodnutm to
ho istho alebo inho ttneho
orgnu v tejto alebo v inej veci
vydanm v minulosti, ktor
predstavuje prekku rozsdenej veci (rei iudicatae),
b) zastavenia konania v prpade,
ak sa v tejto veci u zaalo ko
nanie (litispedencia),
c) preruenia konania, ak in or
gn ete nevydal rozhodnutie vo
veci, ktor m vzah k prslu
nmu konaniu.
V tchto a inch prpadoch ttny
orgn poda povahy veci bu zastav,
alebo preru konanie a do rozhod
nutia o takej predbenej otzke, ktor
neme vyriei v rmci tohto kona
nia a svojej prvomoci a kompetencie
(prslunosti). Treba vak zdrazni,
e cel rad prejudicilnych otzok
riei konkrtny ttny orgn v rmci
svojej prvomoci a kompetencie a a
lej, e v prpade rei iudicatae a litispedencie sa konanie zastav, lebo obe
prvne skutonosti s prekkou ko
nania.

Vydanie

rozhodnutia

Poslednm tdiom aplikcie prva

je vydanie rozhodnutia, individulne
ho prvneho aktu. Terminolgia legis
291

latvy i terie procesnho prva nie je

v tejto oblasti jednotn. Napriek vet
km rozdielom je vak potrebn, naj
m pokia ide o rozhodnutia vo veci
samej, rozliova naprklad pri sd
nych rozsudkovch rozhodnutiach na
jednej strane medzi vydanm, verej
nm vyhlsenm a doruenm rozsud
ku a na druhej strane robi rozdiel
najm medzi prvoplatnosou, vyko
natenosou a vkonom rozhodnutia.
Ak m individulny prvny akt,
naprklad rozhodnutie sdu, vyvola
vetky prvne inky a sta sa ne
zmenitenm, mus nadobudn pr
voplatnos. Prvoplatn rozhodnutie
u nie je mon napadn odvola
nm, t . j . r i a d n y m opravnm pro
striedkom, a to bu preto, e lehota
na odvolanie uplynula mrne, alebo
preto, e oprvnen sa vzdal oprav
nho prostriedku, prpadne z toho
dvodu, e ide o rozhodnutie, proti
ktormu u nie je prpustn iadny
opravn prostriedok. P r v o p l a t n
rozhodnutie je nenapadnuten.

Prvoplatnos
a fikcia pravdy

rozhodnutia

Intitt prvoplatnosti bol dobre

znmy u rmskemu prvu. Po rozpa
de Rmskej re sa preruila aj konti
nuita rmskeho prva. Na niektorch
teritrich sa vak princp prvoplat
nosti celkom alebo sasti a navye
s prestvkami zachoval a uplatoval.
P l n m u znovuzavedeniu i n t i t t u
prvoplatnosti v procesnom prve
brnil v stredoveku aj inkvizin pro
ces, opak akuzanho procesu. Preto
vstup intittu prvoplatnosti do mo
dernho prvneho systmu si jedno
ducho vyiadal urit as. Ten sa na
plnil v obdob buroznych revolci,
ktor vyzdvihli najm nevyhnutnos
zakotvenia prvoplatnosti oslobodzu
jcich rozsudkov.

V inkvizinom procese, v ktorom

splvala funkcia sudcu, alobcu a ob
hajcu, tak odsudzujce, ako aj oslo
bodzujce rozsudky nenadobdali
prvoplatnos v sasnom chpan,
pretoe po konenom rozhodnut
v samej veci bolo mon predklada
nov a nov dkazy a tak znovu vy
vola nov konanie. Inkvizin pro
ces postavil do popredia princp ma
terilnej pravdy, ktor je vlastne
nezistiten. Z toho muselo nevy
hnutne vyplyn, e pravdu nie je
mon termnova a alej, e prvne
dsledky prvoplatnosti rozhodnu
tia, ku ktorm patr nezmenitenos
a zvznos, s v zsadnom rozpore
s princpom materilnej pravdy.
K najdleitejm prvnym, d
sledkom prvoplatnosti rozhodnutia
patr teda jeho zvznos, nezmeni
tenos, a preto aj nenapadnutenos
riadnym opravnm prostriedkom. Po
vzniku prvoplatnosti u nie je mo
n konanie opakova alebo v om po
kraova. Je vylen, aby sa v tej is
tej veci znovu konalo a rozhodlo.lebo
tomu, ponajc rmskym prvom,
brni exceptio rei iudicatae. Rozhod
nutie sa v rmskom civilnom procese
povaovalo za pravdu, aj ke bolo ob
jektvne nesprvne. Prvoplatn roz
hodnutie je tak vlastne vystrojen
prvnou fikciou pravdy. Res iudicata
pro veritate accipitur (prvoplatne
rozsden vec sa prijma ako prav
da). Vylenie novho procesu v pr
voplatne ukonenej veci sa tu chpa
lo ako postult veobecnho zujmu,
ako poiadavka veobecnej prvnej
bezpenosti (VNY, 71). Na rmske
prvo nadviazala burozna revolu
n procesualistika. Vo Franczsku
teriou prezumpcie pravdy. V Ne
mecku teriou o fikcii pravdy, ktor
sformuloval Savigny. asto sa cituje
jeho mylienka, e prvoplatnos
rozhodnutia nie je ni in ako fikcia
pravdy (SAVIGNY, 261).
292

Formlna a materilna
strnka
prvoplatnosti
V terii prva sa mono stretn
tak s formlnou, ako aj materilnou
koncepciou (teriou) prvoplatnosti.
Materilna teria u, e prvoplatn
rozhodnutie vytvor hmotn prvo
medzi stranami, km procesn te
ria tvrd, e prvoplatnos m pro
cesn povahu, take jej inky s
vlune procesnoprvne. Rozdiel me
dzi obidvoma koncepciami mono
preukza na filozofii dsledkov pre
kky rei iudicatae a prpadne aj na
filozofii dsledkov nesprvneho pr
voplatnho rozhodnutia.
Po prv, km materilna teria d
vod, e v prpade rozsdenej veci ne
me orgn aplikcie prva kona, le
bo tmto prvoplatnm rozhodnutm
bolo vytvoren hmotn prvo, zatia
formlna teria zastva nzor, e or
gn aplikcie prva neme kona,
pretoe zkaz novho konania alebo
pokraovania v prvoplatne ukone
nej veci stanovuje procesn prvo.
Po druh, procesn teria tvrd, e
v prpade nesprvneho alebo aj ne
spravodlivho rozhodnutia orgnu
aplikcie prva, osobitne sdu, ne
me vznikom prvoplatnosti ne
sprvneho i nespravodlivho rozhod
nutia nasta transformcia neprva
na prvo. Jednoducho preto, lebo po
da procesnej terie rozhodnutie or
gnu aplikcie nezaklad nov hmot
n prvo. Naopak, materilna teria
hovor, e ak prvoplatn rozhodnu
tie m hmotnoprvny inok, ktorm
sa vytvra prvo medzi stranami,
men sa v prpade nesprvneho roz
hodnutia nepravda na pravdu. Poda
tejto filozofie nie je z istho hadiska
ani odvodnen hovori o pravde/ne
pravde, sprvnosti/nesprvnosti, pre
toe prva a povinnosti ustanoven
normatvnym aktom vo veobecnej
podobe s vlastne iba monosami,

ktor upravuje podmienky umouj

ce vykona rozhodnutie. Vykonaten
rozhodnutie m povinnostn subjekt
splni dobrovone. Ak povinnos nespl
n, nastupuje vkon rozhodnutia na
zklade priameho dontenia. Vykona
tenos je mostom, ktor spja prvo
platnos a vkon rozhodnutia.
Od vykonatenosti rozhodnutia tre
ba teda nevyhnutne odliova vkon
rozhodnut ttnych orgnov, ktorm
sa realizuje priame ttne dontenie.
Vkonom rozhodnut, ktor usku
touj ttne orgny, najm sdy
a orgny ttnej sprvy, sa dovruje
ochrana oprvnench zujmov fyzic
kch i prvnickch osb. Vkon roz
hodnut uskutouj bu t t n e or
gny ex offo, alebo vkon rozhodnut
je ovldan dispozinou zsadou, a to
najm v oblasti obianskoprvnych
vzahov. Dochdza k n e m u vtedy, ak
napriek vykonatenosti rozhodnutia
prslunho orgnu odmieta povin
nostn subjekt svoju povinnos dob
rovone splni, ke neinkuje hroz
ba dontenia (nepriame dontenie).

ktor nadobdaj skuton, konkrt

ny obsah, vznam a v rozhodnut or
gnu i v inom akte realizcie prva
(MACUR, 1972,19).
Prvoplatnos m dve strnky.
Materilnu a formlnu. V skutonos
ti ide o materilnu a formlnu strn
ku prvoplatnosti rozhodnutia. Prv
sa zva chpe ako zvznos roz
hodnutia, jeho povinnostn, a preto aj
zvzn psobenie na vzahy, ktor
s predmetom rozhodnutia, km for
m l n a strnka prvoplatnosti spo
va v jeho nenapadnutenosti a nezmenitenosti. Z toho vyplva zkaz
kona ete raz v tej istej veci. Forml
nu strnku prvoplatnosti vyjadruje
zsada ne bis in idem (nie dvakrt
v tej istej veci). Zkaz kona dvakrt
v tej istej veci zabezpeuje prekka
rei iudicatae.
Okrem nenapadnutenosti rozhod
nutia riadnym opravnm prostried
kom a nezmenitenosti rozhodnutia
je prvnym dsledkom prvoplatnos
ti aj jeho vykonatenos.

Vykonatenos
a vkon rozhodnutia
Jazykov vraz vymhatenos je
synonymom jazykovho vrazu vyko
natenos. Vykonatenos je identic
k s vymhatenosou a naopak.
Vykonatenos
(vymhatenos)
rozhodnutia zvyajne nastupuje a po
vzniku jeho prvoplatnosti, ktorou sa
potvrdzuje povinnos alebo nrok,
a t m aj ich zvznos, a prvo za
bezpei aj sdnou cestou ich n t e n
realizciu voi povinnostnmu sub
jektu. V niektorch prpadoch platn
prvo umouje, aby ete pred vzni
kom prvoplatnosti sa rozhodnutie
predbene vykonalo, naprklad pri
rozhodnut o plnen vivnho.
Vykonatenos nie je zlokou prvo
platnosti. Je samostatnm intittom,

V prpade vkonu rozhodnut ex

offo s ttne orgny povinn dba
na to, aby ich rozhodnutia, len o sa
stali vykonaten, sa vykonali rchlo
poda zkonov. Tto zsada plat aj
v prpade, ak sa urit rozhodnutie
stalo prvoplatnm a vykonatenm
len sasti.
Konkrtne spsoby vyntenia spl
nenia povinnosti uloenej vykonate
nm rozhodnutm upravuj zkony
v zhode s povahou vynucovanho
prva alebo povinnosti. Ak vkon
uritch rozhodnut ovlda dispozi
n zsada, je zkladnou nleitosou
podania nvrhu na nariadenie vko
nu rozhodnutia zistenie podkladu na
jeho vkon. Tmto podkladom s vo
vine prpadov len prvoplatn
rozhodnutia ttnych orgnov, ktor
sa v obianskoprvnej oblasti naz
vaj exekun tituly.

293

RMIK .

XI-12

Odpsanie

nedoplatku pre

Od vkonu rozhodnutia (priameho

dontenia) treba odliova jeho tzv.
vymoitenos. Rozumej sa ou ma
terilne predpoklady realizcie ulo
enej sankcie. Vymoitenos vak
nie je toton s vymhatenosou
sankcie stanovenej rozhodnutm, t.j.
s vykonatenosou sankcie stanove
nej rozhodnutm. Pokia ide o vymo
itenos sankci, s t r e t v a m e sa
v praxi s prpadmi, e niektor roz
hodnutia ttnych orgnov nie je mo
n fakticky vymc. V obianskom
procesnom prve plat naprklad z
sada ochrany povinnho. Pean
pohadvka oprvnenho je nevymoiten, ak by sa vkonom rozhodnu
tia podstatne naruila ivotn ro
ve povinnostnho subjektu.

U v e n i e pri a p l i k c i i p r v a
a analgia v prve
V demokratickom tte plat prin
cp viazanosti ttu (ttnych org
nov) prvom. ttne orgny musia
postupova secundum et intra legem,
t.j. poda prva a na jeho zklade.
Naopak, vo vzahu k jednotlivcom
294

nevymoitel'nos

plat zsada iura merae facultatis, e

vetko, o nie je zkonom zakzan,
je kadmu dovolen.
Miera viazanosti ttnych orgnov
prvom je podmienen celm radom
faktorov. Medzi nimi vystupuj do po
predia tie, ktor s spojen so veo
becnosou normy a prezieravosou
normotvorcu, aby tam, kde to neohro
zuje slobodu jednotlivca a spolonosti,
ponechal v systme prvnej regulcie
dostaton priestor orgnom aplik
cie prva, ktor zoi-voi konkrtne
mu prpadu mu lepie ne orgny
tvorby prva prihliadnu na zvlt
nosti kadho prvneho vzahu.
Z tohto hadiska sa subsumpcia
kadho konkrtneho prpadu usku
touje bu vo forme sdenia (iudicium), alebo vo forme posdenia {arbitrium). Najm as kategorickch
noriem, ako aj as striktnch prv
nych noriem s z hadiska dispozcie
i hypotzy formulovan neraz jedno
znane, take neposkytuj alternat
vy. Ich aplikcia je vcelku jednodu
ch, majc vetky znaky sdenia,
take za tejto situcie je sudca na
ozaj len s t a m i zkona.
V porovan s tm prvne normy do-

voujce, ekvitlne a in druhy, vr

tane
asti
noriem kogentnch
a striktnch, vytvraj monos po
sdenia konkrtnej veci, t.j. uvenia
pri aplikcii prva. Poznme viazan
uvenie a von uvenie, ktor sa
tie nazva aj diskrenm prvom.
Monosti uvenia vytvra veo
becnos prvnej normy, ako aj spsob
jej formulcie (bez ohadu na jej
druh), v dsledku oho niektor prv
ne normy ponechvaj na prslunom
ttnom orgne aplikcie prva, aby
vec posdil a uvil, i je potrebn vec
rozhodn a ako, alebo aby rozhodol
v rmci stanovench medz, podmie
nok, alternatv, sadzieb, ktor usta
novuje norma.
V niektorch prpadoch normotvorca oprvuje ttne orgny apli
kcie prva aj na von uvenie,
prpadne na pouitie analgie.
Naprklad Obiansky sdny poria
dok ustanovuje, e dkaz listinou sa
vykon tak, e listinu alebo jej as na
pojednvan predseda preta alebo
oznmi jej obsah. ie predseda sen
tu viazanm uvenm zvi, o bude
v konkrtnom prpade primeranejie.
Viazan uvenie tie umouje aj a
lie ustanovenie toho istho zkona,
v ktorom sa hovor, e sd me pre
kroi nvrhy astnkov a prisdi
viac, ne oho sa domhaj, a to za
t a m ustanovench podmienok. Uve
nie sudcu je teda viazan uvedenmi
podmienkami. alej sa v ustanoven,
ktor upravuje konanie o vyhlsenie
za mtveho, obdobne ustanovuje: Ak
sd uzn, e poda dajov nvrhu s
tu podmienky na vyhlsenie nezvest
nho za mtveho, ustanov nezvestn
mu opatrovnka." Aj na tomto mieste
mme do inenia s viazanm uve
nm, lebo sudca je viazan dajmi n
vrhu. Ak by takouto podmienkou ne
bol viazan, ilo by tu o von
uvenie, presnejie, o jednu z jeho fo
riem.
295

Pri diskrenom prve nerozhoduje

zkon", ale nzor sudcu, prpadne se
n t u alebo inho orgnu aplikcie
prva, najm orgnu ttnej sprvy,
kee astm domovom vonho
uvenia je najm sprvne prvo.
Tvrdenie, e pri diskrenom prve ne
rozhoduje zkon, nie je vak plne
presn, pretoe aj ke diskren pr
vo nemono uplatni subsumpciou na
spsob secundum et intra legem, pred
sa na druhej strane je tie zakzan
postup contra legem, take viazanos
ttnych orgnov prvom, hoc je mi
nimlna, sa diskrenm prvom ne
zruuje.

HERMENEUTIKA
A INTERPRETCIA
(VKLAD) PRVA
V asti venovanej vekm prv
nym systmom a najm anglosask
mu systmu je n e p a t r n zmienka
o rozdieloch medzi prvom deklaro
vanm a prvom realizovanm, toti
poda Pounda, medzi law in books
a law in action a poda Llewellyna
medzi paper rules a rel rules. Na pr
v pohad sa zd, e prav a ozajstn
ivot prvneho systmu a kadej
prvnej normy tkvie v realizcii
prvnych noriem, e ivot p r v a
v knihch, normatvnych vetch,
v prvnom jazyku je iba vzdialenm
odleskom skutonho ivota prva.
Nie je to vak vbec tak, pretoe jed
nou zo zkladnch podmienok exis
tencie prva je jeho ttom stanove
n alebo u z n a n forma. Touto
formou je v konenom dsledku slo
vo, jazyk prva, normatvne prvne
vety, ktor obsahuj prvne normy.
Pretoe prvo je vyjadrovan slo
vami a vetami, ktor maj podobu
normatvnych slov a normatvnych
viet, je nevyhnutn aj v terii zaobe-

ra sa otzkou ich chpania. Nuka,

ktorej predmetom je vklad, a ktor
je teriou a umenm vkladu, sa na
zva hermeneutika. Nuka, zaobe
rajca sa interpretciou prva, je
prvna hermeneutika.
Nzov hermeneutika je odvoden od
boha Hermesa, ktor prinal uom
posolstvo od bohov. Pod hermeneutikou
sa chpe nielen nuka, ale asto aj
umenie vkladu. Jej predmetom s
otzky vysvetovania a chpania textov
i udalost. Hermeneutika nachdza
v prvnom systme vemi vanho
hostitea. Ve denne sa uskutouje
bezpoet interpretci najrozmani
tejch situci pri ich tvorbe a pri rea
lizcii prva v uom vzname. Naj
v vznam vak m objasovanie
a chpanie normatvnych textov, napr
klad medzinrodnch zmlv, zkonov,
ale aj formlnych prvnych konov,
ktor maj psan formu, ako aj aktov
aplikcie prva.
Kovmi pojmami hermeneutiky
je predchpanie (predporozumenie).
Predchpanie (predporozumenie) je
zkladnm predpokladom chpania.
Predchpanie je tradcia a dejinnos,
v ktorej lovek a spolonos ij, ctia,
myslia, a ktor rozhoduje o tom, ak
vznam dva lovek skutonosti, ako
ju chpe. Zkladom a vchodiskom
predchpania je jazyk, prvny jazyk,
v ktorom s formulovan vpovede
o prvnom jazyku.
o treba chpa interpretciou (v
kladom) prva? Z logickosmantickho hadiska treba interpretciou
rozumie udelenie vznamu znakom.
Vklad prva je proces, v ktorom ob
jasujeme jednotliv normatvne slo
v a vety ako nositeov uritho nor
matvneho vznamu a obsahu, e
nieo je dovolen, prikzan alebo za
k z a n . Slovom, vkladom prva
chpeme objasnenie vznamu prv
nych noriem. Vklad prva nie je iba
procesom objasovania vznamu, ale
296

je aj vsledkom, ktorm sa proces ob

jasovania kon a kon sa tm, e
normatvne slov a normatvne vety
nadobdaj urit vznam.

M e t d y v k l a d u prva
Metda vkladu je spsob mylien
kovho postupu, pomocou ktorho sa
objasuje vznam prvnej normy.
Prvna teria v tejto svislosti rozo
znva najm metdu vkladu, ev. v
klad jazykov (gramatick), logick
vklad, systematick vklad a histo
rick vklad.

Jazykov

(gramatick)

vklad

Jazykov a gramatick vklad vy

chdza predovetkm z analzy slov
a ich etymolgie, rozmanitch gra
matickch foriem, smantiky, lexiky
a objasovania noriem pomocou pra
vidiel gramatiky, tylistiky, syntaxe
i morfolgie.

Logick

vklad

Logick vklad objasuje vznam

prvnych noriem tm, e uruje (sta
novuje) ich obsah. Pomocou logickch
metd sa analyzuj normatvne v
razy a normatvne vety, ako aj vza
hy jednotlivch ast zdvojenej truk
try prvnej normy.
Pri logickom vklade platnho pr
va i prvnych konov sa pouvaj
rozmanit logick opercie (argumen
ty). Je to naprklad dkaz vylenm
(argumentum
per
eliminationem),
ktor sa nazva aj dkazom z opaku
(argumentum a contrario), a pomocou
ktorho jednm tvrdenm, naprklad,
e urit norma sa nevzahuje na sta
noven prpady v nej uveden, vyli
me (eliminujeme, exkludujeme) z jej

ku ktorej patr, vrtane relci k nor

m m inch oblast, s ktormi je
v uritom vzahu, najm v podstat
nom vzahu.
Pri systematickom vklade vych
dzame zo zsady, ktor formuloval
Celsus, e je neprpustn vyklada
len jednotliv normu, kee jednotli
v norma je umelou izolciou. Vdy
vykladme normu v uritom subsys
tme, v svislosti s almi norma
mi. K tomuto zveru dospel i nie
kdaj Najvy sprvny sd SR:
Zmysel zkona sa ned uri z jed
notlivch jeho ustanoven od seba
izolovanch, ale len z ich svislosti
s ostatnmi zkonnmi predpismi"
(Boh. adm. 1654).

uplatnenia in prpady. Z inch logic

kch argumentov mono ete spome
n argumentum a maiori ad minus,
argumentum a minori ad maius, ar
gumentum. per analogiam.
Vklad prva tie spravidla ovl
daj tzv. smernice logickho vkladu,
i ke sa niekedy dvod, e nespaj
poiadavky logickch argumentov. S
to naprklad tieto smernice vkladu:
a) vychdzame z toho, o je pri
meran, sme veden ekvitou
s tm, e k normatvnemu tex
tu ani k obsahu normy ni ne
pridvame;
b) spravujeme sa zsadou v po
chybnostiach miernejie (in dubio mitius);
c) vsledkom vkladu neme by
vznam, ktor znamen nesplni
ten povinnos, pretoe na ne
mon neme by nikto zavia
zan (ultra posse nemo tenetur);
d) nerozliujeme, ak prvna nor
ma nerozliuje (lege non distinguente nec nostrum est distinguere);
e) prvne normy s uren uom,
a to treba ma na pamti (omne
ius hominum causa constitutum), a in smernice.

Systematick

Historick

Historick vklad vychdza z ob

jasovania normy z hadiska jej vzni
ku v tvorbe prva. K metdam histo
rickho vkladu patr porovnvanie
neskorej (lex posterior) a skorej (lex
prior) normy a porovnvanie nvrhu
zkona s konenm znenm zkona,
ktor schvlil prslun orgn. His
torick vklad sa uskutouje aj so
zreteom na occasio legis, ie dvod,
vonkaj podnet prpravy a prijatia
prvnej normy, prpadne na ratio le
gis, el, cie prvnej normy.

vklad

Systematick vklad je objasne

nm vznamu normy z hadiska jej
miesta v prvnom systme a v jeho
truktre, t.j. prinleitosti interpre
tovanej normy k uritmu d r u h u
prvnych noriem a charakteru ich
vzahov k inm prvnym normm,
ako aj prslunosti tejto normy k jed
nmu z prvnych odvetv vrtane ve
rejnho i skromnho prva.
Interpretovan norma sa objasu
je jednak v rmci konkrtneho pra
mea prva, naprklad v rmci kde
xu, a jednak v rmci oblast prva,

vklad

Triedenie vkladu
poda subjektu v k l a d u
Vklad prva me uskutoova
ktokovek, nielen ttne orgny, ale aj
laici a, pravda, aj prvnici, ktorm je
interpretcia asto ivotnm osudom.
Interpretova normy me ktokovek,
ale veobecn alebo individulnu
(konkrtnu) zvznos nadobdaj
vsledky vkladu len niektorch sub
jektov, vlune ttnych orgnov.
297

Tmto vkladom budeme tu venova

viac pozornosti.
V zvislosti od toho, kto je subjek
tom vkladu, kto vklad podva, rozo
znvame leglny, autentick vklad,
forenzn vklad, osobitne vklad naj
vyieho sdu, vklad orgnov aplik
cie prva, intern organizan vklad
a doktrinlny vklad.

Leglny

vklad

Leglny vklad je vklad veobec

ne prvne zvzn a zaober sa nm
ttny orgn, ktormu stava zverila
prvomoc podva veobecne zvz
n vklad zkonov a ostatnch prv
nych predpisov.

Autentick

vklad

Autentick vklad je vklad nor

my ttnym orgnom, ktor ju prijal.
M rozmanit formy a poda toho,
v akej forme sa podva, mono spoa
hlivo zisti, i je alebo nie je prvne
zvzn. Dvodov sprvy s napr
klad autentickm vkladom zko
nov, ale bez prvnej zvznosti. Au
tentick vklad je veobecne zvzn
len vtedy, ke je sasou normatv
neho prvneho aktu, a to bu toho
istho aktu, obsahom ktorho s in
terpretovan prvne normy, alebo
inho normatvneho prvneho aktu.
Zauvanou formou autentickho v
kladu s leglne defincie. Rmec
autentickho vkladu je zachovan,
ak tieto normy o normch" vydal or
gn, ktor prijal nielen normu inter
pretujcu, ale aj interpretovan.

Vklad

najvyieho

renznho) vkladu. Mu ho podva

rzne orgny najvyieho sdu. Oso
bitne jeho trestn a obianskoprvne
kolgium. Vklad najvyieho sdu je
v naich podmienkach obsahom sta
novsk obidvoch kolgi najvyieho
sdu na zabezpeenie jednotnho v
kladu zkonov a ostatnch prvnych
predpisov. Ide o mimoprocesn v
klad, ktor nie je vsledkom rozhodo
vacej innosti najvyieho sdu, ale
jeho neprocesnej, zoveobecujcej
innosti. Stanovisk najvyieho s
du sa zverejuj v zbierkach rozhod
nut najvych sdov. Stanovisk nie
s prvne zvzn, ale ich spoloen
sk a prvna relevancia je vysok,
take nielen u ns, ale takmer vo
vetkch prvnych systmoch, ktor
patria ku kontinentlnemu systmu,
plnia funkciu pramea sudcovskho
prva, ktor zavzuje de facto, nie de
iure, ale predsa zavzuje". V niekto
rch systmoch je zvznos stano
vsk zakotven zkonmi.
Najvy sd podva vklad aj
v rmci svojej procesnej innosti ako
orgn rozhodujci spory a ukladajci
tresty i ochrann opatrenia. V tchto
prpadoch je vklad sentu najvyie
ho sdu zvzn len v konkrtnej ve
ci. Ak ide o zvzn rozhodnutia, pro
cesn vklad aj vaka zverejneniu
v Zbierke rozhodnut a stanovsk s
dov Slovenskej republiky pln t ist
funkciu ako stanovisk na zabezpee
nie jednotnho vkladu. Zbierka sd
nych rozhodnut a stanovsk obsahu
je jednak rozhodnutia Najvyieho
sdu Slovenskej republiky a jeho sta
novisk prijat k jednotnmu vkla
du zkonov, ale poda potreby aj nie
ktor rozhodnutia krajskch sdov,
prpadne aj okresnch sdov.

sdu
Vklad

Vklad najvyieho sdu je jednm

z najdleitejch druhov sdneho (fo-

orgnov

aplikcie prva

Vklad orgnov aplikcie prva

298

zavzuje len v konkrtnej veci. Ka

d r o z h o d n u t i e o r g n u aplikcie
prva pozostva z vrokovej asti
(enuncit), odvodnenia, ktor prve
obsahuje vklad aplikovanej normy
i noriem a napokon z pouenia
o opravnch prostriedkoch.

Intern

organizan

vklad

Intern organizan vklad pod

vaj stredn i miestne orgny tt
nej sprvy vo forme organizanch
aktov, naprklad pod nzvom meto
dick pokyny, zvzn smernice
a pod., alebo ho presadzuj opakova
nou a dlhodobo rovnakou interpret
ciou prvnych predpisov, naprklad
pri rozvzovan pracovnho pomeru,
pri ukladan krnych opatren a pod.
Tento vklad je zvzn v rmci uri
tej organizcie, rezortu, odvetvia prie
myslu, dopravy, spojov, polcie, arm
dy a pod.

Doktrinlny

vklad

Doktrinlny vklad nie je prvne

299

zvzn a podva ho, vychdzajc

z vedeckho poznvania p l a t n h o
prva, prvna veda a jej popredn
predstavitelia.

Rozirujci
a
vklad
prva

zuujci

Vklad prvnej normy triedime

tie poda vzjomnch vzahov medzi
rozsahom (extenziou) vznamu slov
v normatvnych textoch a rozsahom
ich vznamu stanovenho interpre
tciou. Ak porovnme akkovek in
terpretovan text s vsledkom jeho
vkladu, zistme, e tento vsledok
me by vznamovo, a tm aj obsa
hovo ir, u alebo vznamovo
identick s interpretovanm textom.
Poda toho delme vklad na roziru
jci (extenzvny), zuujci (retriktvny) a doslovn (deklaratvny). Pri
rozirujcom vklade, ktor m ve
mi blzko k analgii, je obsah
a vznam prvnej normy uren v
kladom ir oproti r o z s a h u jeho
vznamu, naprklad v zkone alebo
vo vyhlke. Pri zuujcom vklade
sa dostavuje opan vsledok.

AARNIO, A.: The Rational as Reasonable.A Treatise on Legal Justification.

Dordrecht, 1987.
AARNIO, A. - MacCormick, N. D. Ed.: Legal Reasoning. Vol. I.-II. D a r t m o u t h
Publishing Comp. Aldershot 1992.
ACTON, Lord: Essays on Freedom and Power. Ed. Himmelfarb, G. London 1956.
ALAN, W. N.: Lawjdeology and Punishment. Dordrecht 1991.
ALEXY, R.: Theorie der juristischen Argumentation. Frankfurt a. M. 1991.
AQUINAS T. St.: Treatise on Law (Summa Theologica. Questions 90-97).
Washington 1987.
ARISTOTELES: Etika Nikomachova. Bratislava 1979.
ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988.
ARON, R.: Demokracie a totalitarismus. P r a h a 1988.
BAKE, M.: Finann prvni intitty. Vehrd 1990.
BALLESTREM, O.: Politick filosofie 20. stolet. P r a h a 1993.
BANFIELD E. C. Ed.: Obansk cnosti. P r a h a 1995.
BARANY, E.: O moci. Prvny obzor 1, 1993.
BARTOEK, M.: Encyklopdie rmskeho prva. P r a h a 1981.
BARRY, B.: The Liberl Theory of Justice. Oxford 1973.
BARTOEK, M.: Encyklopdie rmskeho prva.Praha 1981.
BAXA, A.: Parlament a parlamentarism. I.-II. P r a h a 1924.
BRYCE, J.: Modern demokracie I.-II. P r a h a 1926-1927.
BEDNR, F.: Cirkev a tt. P r a h a 1934.
BERLN, I. - RAWLS, J. - NOZICK, R. - MACINTYRE, A. - DWORKIN, R. RORTY, R.: O slobode a spravodlivosti. Bratislava 1993.
BLAHO, P.: Aequitas ako correctio iuris v rmskom skromnom prve. In.:
Slunos v prve. Anstndigkeit im Recht. II.Lubyho dni. Bratislava 1993.
BLAHO, J.: stavn soudnictv v kapitalistickch sttech. P r a h a 1975.
BLAHO, J.: Statn prvo kapitalistikch zem. P r a h a 1985.
BLAHO, J.: Komparace procesnch aspektu nsledn konkrtni kontroly
stavnosti. Prvnik 7,1990.
BLAHO, J.: stavn stnost. Prvnik 5,1991.
BLAHO, J.: Vznik a potky vvoje stavnho soudnictv (Srovnvac pohled). Prvnik 5, 1995.
BOGUSZAK, J. Red.: Terie ttu a prva I.-II. P r a h a 1967.
BORK, H. R.: Amerika v pokuen. Prvo vystaven svodm politiky. P r a h a
1993.
BOLZANO, B.: O nejlepm state. P r a h a 1981.
BRZDA, J. - BBR, R. - IMEK, P: Notstv. Jeho vvoj, organizace a pr
vomoc. P r a h a 1976.
BRADNEY,A.- FISHER,V.- MASSON.J.- NEAL,A.- NEWELL,D.: How to Study Law. London 1986.
BROKLOV, E.: Prvn eskoslovensk stava. Diskuse v stavnm vboru
v lednu a noru 1920. P r a h a 1992.
BROKLOV, E.: eskoslovensk demokracie. Politick systm SR 19181938. P r a h a 1992.
301

BRSTL, A.: Dejiny politickho a prvneho myslenia. Koice 1994.

BRSTL, A.: Prvny tt. Pojmy, terie a princpy. Koice 1995.
BROWNLIE, L: The Rights of Peoples in Modem International Law. I n : The
Rights of Peoples. Ed. J. Crawford. Oxford 1988.
BRYCE, J.: Modern demokracie I.-II. P r a h a 1926-1927.
BULN, H.: Vklad norem. In: SVP V. Brno 1948.
BRKE, E.: Reflections on the Revolution in France. Harmondsworth. 1968.
COING, H.: Grundzge der Rechtsphilosophie. Berlin 1950.
COTTERRELL, R.: The Sociology of Law. London 1984.
COTTERRELL, R.: The Politics of Jurisprudence. A Critical Introduction to
Legal Philosophy. London and Edinburgh 1989.
CRAWFORD, J. Ed.: The Rights of Peoples. Oxford 1988.
APEK, J.: Evropsk soud a Evropsk komise pro lidsk prva. Pehled judik a t u r y a nej zvanejch prpadu. P r a h a 1995.
DAHL, R. A.: Demokracie a jej kritici. P r a h a 1995.
DVID, R.: Anglick prvo. Bratislava 1972.
DVID, R.: Structure and t h e Division of t h e Law. In: The Legal Systems of
t h e World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 2. Tubingen
1971.
DVID,R. Ed.: The Different Conceptions of the Law.In: The Legal Systems of
t h e World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 1. Tubingen
1974.
DVID, R.: Sources of Law. In: The Legal Systems of the World, their Com
parsion and Unification. Volume II. Chapter 3.Tbingen 1984.
DENNING, Lord, Hon.: The Due Process of Law. London 1980.
DEVLIN, P: Morals and the Criminal Law. In: Morality and the Law. Ed. Wasserstrom, R. A. Los Angeles 1971.
DEVLIN, P: The Enforcement of Morals. In: Morality a n d t h e Law. New York
1988.
Dokumenty Konferencie o bezpenosti a spoluprci v Eurpe. Helsinki 1975,
Bratislava 1976.
DRGONEC, J.: Prvne otzky eutanzie. Prvny obzor 8,1992.
DRGONEC, J.: Tlaov prvo na Slovensku. Bratislava 1995.
DRUCKER, F. P: Postkapitalistick spolenost. P r a h a 1993.
DWORKIN, R. M.: Taking Rights Seriously. Cambridge, Mass. 1977.
DWORKIN, R. M. Ed.: The Philosophy of Law. Oxford University Press 1990.
8. vyd.
ELANDER, L: Rozbor vztah mezi stredn vldou a mstn sprvou v rznch systmech: pojmov rmec a nkter prklady. Prvnik 9-10,1991.
FINNIS, J.: N a t u r a l Law and N a t u r a l Rights. Oxford 1980.
FILIP, J.: Zkladn otzky volebnho prva v SFR. Brno 1992.
FILIP, J. - SVATO, J.- ZIMEK, J.: Zklady sttovdy. Brno 1994.
FLETCHER, G . P : Prva a povinnosti v stavn terii. Prvnik 2,1992.
FRANZEN, A.: Mal cirkevn dejiny. P r a h a 1995.
FRIEDRICH, C. J.: Limited Government. A Comparsion. Englewood Cliffs
1974.
FULLER, L. L.: The Morality of Law. Revised ed. New Haven 1970. 3. vyd.
GADAMER, H. G.: Wahrheit u n d Methode. Grundzge einer philosophischen
Hermeneutik. Tubingen 1961.

302

GNDH, M. K.: Mj experiment s pravdou. I.-II. Bratislava 1988.

GERLOCH, A. - HEJBEK, J. - ZOUBEK, V.: stavn systm esk republi
ky. Zklady eskho stavnho prva. P r a h a 1994.
GRUPP, S. E.: Theories of Punishment. Ed. by S. E. Grupp. Indina Univ. Pre
ss 1972.
GUREVI, A. J.: Kategrie stredovek kultry. P r a h a 1972.
HAMILTON, A. - MADISON, J. - JAY, J.: Listy Federalistu. Olomouc 1994.
HACHA, E. - HOBZA, A . - HOETZEL, J. - LATOVKA, K. - WEYR, F. Red.:
Slovnk verejnho prva eskoslovenskho. Zv. I-V. Brno 1929-1948.
HARRINGTON, J.: Republika Ocena. P r a h a 1985.
HARRIS, J.W.: Law and Legal Science. An Inquiry into the Concepts Legal
Rule and Legal System. Oxford 1979.
HARRIS, J. W.: Legal Philosophies. London 1980.
HART, H. L. A.: The Concept of Law. Oxford 1961.
HART, H. L.: Law, Liberty, and Morality. Stanford 1962.
HART, H. L.: Positivism and the Separation of Law and Morals. In: The Philosophy of Law. Ed. Dworkin, R. M. Oxford 1977.
HART, H. L.: Essays in Jurisprudence and Philosophy. Oxford 1983.
HAYEK, F. A.: The Constitution of Liberty. Chicago 1960.
HAYEK, F. A.: Cesta do otroctv. P r a h a 1990.
HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. P r a h a 1991.
HEGEL, G. W. E: Zklady filosofie prva. P r a h a 1992.
HENDRYCH, D.: Sprvni prvo - obecn st. P r a h a 1994.
HENKIN, L.: stava a zklady stavnosti. Prvnik 11-12,1991.
HERRINGTON, J.: Republika Ocena. P r a h a 1985.
HEXNER, E.: tdie k problmu publikcie veobecnch prvnych predpisov.
Bratislava 1934.
HEYWOODD, A.: Politick ideolgie. P r a h a 1994.
HOEBEL, E. A.: The Law of Primitive Man. Cambridge. Mass. 1954.
HOBBES, T.: Leviathan neboli o podstate, zzen a moci ttu cirkevnho
a obanskho. P r a h a 1941.
HOETZEL, J.: Voln uven. SVP V. Brno 1948.
HOLLNDER, P.: Problm normatvnej rozpornosti v prve. Prvnik 9,1981.
HOLLNDER, R: Logick modely vzahu povinnosti a nutnosti, dovolenosti
a monosti. Prvnik 12, 1988.
HOLMES, O. W.: The P a t h of the Law. 1897,10 Har. L. Rev. 457-478.
HOUBOV, E. Ed.: Normatvni terie prva v kontextu prvnho myslen. Br
no 1991.
HOWARD, A. E. Diek: Konstitucionalismus. Prvnik 4,1991.
HUBAKOVA, E.: Efektvnej ochrana lidskch prv - cl reorganizace kontrolnho mechanismu Rady Evropy. EMP 1,1995.
H u m a n Rights Reader. Ed. Laquer W. and Rubin, B., New York 1989, revised
ed.
HUMBOLDT, W. v.: Indivduum und Staatsgewalt. Leipzig 1985.
HURDK, J.: Zneuit subjektivnch obanskch prv. Brno 1987.
CHALOUPECK, V.: O znaku Slovenska. Sbornk prac venovanch prof. dr.
G. Friedrichovi k edestm narozeninm 1871-1931. P r a h a 1931.
CHOVANCOVA, J.: Liberalistick koncepcie spravodlivosti 20. storoia. Brati
slava 1994.

303

INCIARDI, J. A.: Trestn spravedlnost. stavn princpy trestnho prva,

trestnho rdu a npravn vchovy. Praha 1994.
JACKSON, V. C: Federalismus a soudn kontrola stavnosti. Prvnik 2,1991.
JELLINEK, J.: Veobecn sttovda. Praha 1906.
KALLAB, J.: Idea ttu. In: eskoslovensk vlastiveda. Dl V. tt. Praha
1931.
KALLAB, J.: Etika. SVP I. Brno 1929.
KALOUSEK, V.: Statn zem. SVP IV. Brno 1938.
KAISER, G.: Kriminolgie. Praha 1994.
KARPT, J.: Corona regni Hungariae v dobe Arpdovskej. Bratislava 1937.
KARPT, J.: K dejinm pojmu Corona Regni vo Franczsku a Anglicku. Pra
ha 1940.
KARPT, J.: Zkonodarn moc v Uhorsku v rokoch 1526-1604. Bratislava
1944
KELLY, J. M.: A Short History of Western Legal Theory. Oxford 1994.
KELSEN, H.: Zklady obecn terie statn. Brno 1926.
KELSEN, H.: Allgemeine Theorie der Normen. Wien 1979.
KING, L. K. Jr.: Letter from Birmingham Jail. In: Political Obligation and Ci
vil Disobedience: Readings. Ed.Smith, M. O. Deutsch, K. L. Boston University 1971.
KLABOUCH, J.: Zpadoevropsk prvni filozofie ve 2. polovine 20. stolet.
Praha 1989.
KLABOUCH, J. - VEVERKA, V.: Strun antolgie z djin politickch uen
a filosofie prva. I. Praha 1994.
KLIMKO, J.: Vvoj zemia Slovenska a utvranie jeho hranc. Bratislava
1980.
KLOKOCKA, V.: Politick reprezentace a volby v demokratickch politickch
systmech. Praha 1991.
KLOKOCKA, V.: K terii reprezentatvni formy pluralistick demokracie.
Prvnik 11-12,1991.
KNAPP, V. a kol.: Teoretick problmy tvorby eskoslovenskho prva. Praha
1983.
KNAPP, V. - GERLOCH, A.: Logika v prvnm myslen. Praha 1983.
KNAPP, V. a kol.: Prvo a informace. Praha 1988.
KNAPP, V. - HOLLNDER, P.: Prvne myslenie a logika. Bratislava 1989.
KNAPP, V.: Zklady srovnvac prvni vedy. Praha 1991.
KNAPP, V.: Terie prva. Praha 1995.
KOHL, J.: Interpretace. Nstin terie a praxe interpretovan. Praha 1989.
KR, J.: Statn zzen rmske. Praha 1921.
KREJ, J.: stavn soud. In.: SVP V. Brno 1948.
KREJ, J.: Zptn psobnost zkonu s hlediska prva stavnho. Brno 1933.
KREJ, J.: Prvni jevy v ase. Praha 1937.
KREJ, O.: Kniha o volbch. Praha 1994.
KRECH, D. - CRUTCHFIELD, S. R. - BALLACHEY, E. L.: lovek v spolo
nosti. Zklady socilnej psycholgie. Bratislava 1968.
KRESK, P.: Kongres USA. Bratislava 1993.
KRESK, P.: Porovnvacie ttne prvo. stavn systmy demokratickch
ttov sveta. Bratislava 1993.
KRESK, R: Druh komora parlamentu. Parlamentn kurir 4,1994.
304

KRESK, R: Techniky stavnch zmien. Parlamentn kurir 5,1994.

KRITFEK, Z.: Historick zklady prvnho pozitivizmu. P r a h a 1967.
KRSKOV, A.: Etika prvnickho povolania. Bratislava 1994.
KRSKOV, A.: Sudca v prvnom tte. Prvny obzor 3,1994.
KUBE, V.: Prvni filozofie XX. stolet. Kantismus, hegelianismus, fenomenologie a terie mylenkovho rdu. In: Acta Universitatis Brunensis. Iuridica No. 111. Brno 1992.
KUCHTA, J. - SCHELLE, K.: Statn zastupitelstv. Zln 1994.
KUERA, R.: Kapitoly z djin stredn Evropy. P r a h a 1992.
KUERA, Z.: Mezinrodn prvo soukrom (3.vyd.). Brno 1994.
Law, Morality, a n d Society: Essays in Honour of H. L. A. Hart. Ed. by Hacker,
P. M. S. and Raz, J. Oxford 1979.
LEE, J. S.: The European Dictatorships 1918-1945. Cambridge 1990.
LEVIN, L.: udsk prva. Levice 1993.
LIPTK, . Red.: Politick strany na Slovensku. Bratislava 1992.
LLOYD, L. - FREEMEN, M. D. A.: Lloyd's Introduction to Jurisprudence.
London 1985.
LOCKE, J.: Dve pojednan o vld.Praha 1965.
LUBY, .: Obyajov prvo a sdna prax (Civilistick tdia zo slovenskho
prva). Bratislava 1939.
LUBY, .: Slovensk prvna terminolgia - vvin, stav, vhady. Prvnick
tdie IV.1953.
LUBY, .: Obianskoprvny nrok.Prvnick tdie 1,1958.
LUBY, S.: Prevencia a zodpovednos v obianskom prve I.-II. Bratislava
1958.
UDSK prva. Vber dokumentov OSN. Bratislava, Archa 1991.
LYONS, D.: Ethics and the Rule of Law. Cambridge University Press 1987. 3.
vydanie.
MACUR, J.: Zkladn otzky prvni moci civilnch soudnch rozhodnut. Brno
1972.
MACUR, J.: Problmy vzjemnho vztahu prva procesnho a hmotnho. Ma
sarykova univerzita. Brno 1993.
MACHIAVELLI, N.: Vladr. vahy o vlde. Bratislava 1968.
MACHIAVELLI, N.: vahy o vldnut a o vojenstv. P r a h a 1986.
MALCEVOV, E.: Oban, obianska spolonos, prvny tt. Bratislava 1995.
MAL, K. - SIVK, F.: Dejiny ttu a prva v eskoslovensku I. diel. 1988.
MASARYK, T. G.: O demokracii. P r a h a 1991.
MATJKA, J.: Korporace verejnoprvni. In: SVP II. Brno 1932.
MATHERN, V.: Dokazovanie v eskoslovenskom trestnom procese. Bratislava
1984
MAURER, H.: Allgemeines Verwaltungsrecht. Mnchen 1992.
MAUROIS, A.: Dejiny Francie. P r a h a 1994.
MAUROIS, A.: Dejiny Anglie. P r a h a 1995.
MERKL,A.: Obecn prvo sprvni. Praha-Brno 1932.
MICHELS, R.: Strany a vdcov. P r a h a 1931.
MILL, J. S.: O slobode. Iris. Bratislava 1995.
MILL, J. S.: vahy o vlde stavn. P r a h a 1992.
MILLS, Ch. W.: Mocensk elita. P r a h a 1966.
MONTESQUIEU, Ch. de S.: Duch zkonov. Bratislava 1989.

305

MORALITY and the Law. Ed.: Baird, R. M. - Rosenbaum, S. E. New York 1988.
MORE, T.: Utpie. P r a h a 1978.
MNCH, v. L: Export a import prva. Prvni rozhledy 3,1995.
NEUBAUER, Z.: Zkon a zkonodarstva. In.: SVP V. Brno 1948.
NEUBAUER, Z.: Pojem sttnho zem. P r a h a 1933.
NEUBAUER, Z.: Sttovda a theorie politiky. P r a h a 1947.
NESTUPN, L. - PAUKNEROV, M. - SKALA, J. - ZACHARI, J. - ZEMNEK, J.: Evropsk spoleenstv. P r a h a 1992.
NISBET, R.: Konzervativismus: Sen a realita. P r a h a 1993.
NOZICK, R.: Anarchy, State and Utopia. New York 1974.
NOVK, J.: Slovensk mestsk a obecn erby. Bratislava 1972.
OLIVA, R: Ran eck tyrannis. P r a h a 1954.
OPPERMANN, L.: Europarecht. Mnchen 1991.
Parlamenty a evropsk integrace. Zpsoby prce, kompetence, pistupy.Instit u t fr Europische Politik. Bonn 1994.
PATTERSON, T. E.: The American Democracy. New York 1990.
PAVLEK, V. - HEJBEK, J.: stava a stavn rd esk republiky. 1. dl.
stavn systm. P r a h a 1994.
PECZENIK, A.: Grundlagen der juristischen Argumentation. Wien 1983.
PECZENIK, A.: On Law and Reason. Dodrecht 1989.
PEROUTKA, E.: stavy stt eckch. P r a h a 1916.
PEROUTKA, E.: Budovan ttu. I.-IV. P r a h a 1991.
PEKA, Z.: eskoslovensk volebn soud. P r a h a 1927.
Philosophy of Law in the History of H u m a n Thought. ARSP Supplementa
1988.
PILT, J.: Davharll Nhr. P r a h a 1967.
PLATN: Dialgy I.-III. Bratislava 1990.
PLICHTOV, J. Ed.: Minority v politike. Bratislava 1992.
PODGRECKI, A.: Sociolgie prva. P r a h a 1968.
POSLUCH, M. - CIBUKA, .: ttne prvo Slovenskej republiky. Bratislava
1994.
POSPIIL, L.: Antropolgy of Law. New Haven 1974
PROCHZKA, A.: Retroaktivita zkonu. SVP III. Brno 1934.
PROCHZKA, A.: Zklady prva intertemporlnho. Brno 1928.
PRUSK,J.: Systmovos prva, prvny systm a systm prva. Prvny obzor
7,1990.
PRUSK, J.: Slunos v prve a morlnos prva. In: Slunos v prve. Anstndigkeit im Recht. II. Lubyho dni. Bratislava 1993.
PRUSK, J.: Filozofia prva a debaty H. L. A. H a r t a . Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. Tom. XV. Bratislava 1993.
PRCHA, P. - SCHELLE, K.: Zklady mstn sprvy. Brno 1995.
RADBRUCH, G.: Der Mensch im Recht. Gttingen 1961. 2. vyd.
RADBRUCH, G.: P mint prvnej filozofie. Prvny obzor 5,1991.
RAUSCHER, R.: stavn dejiny na Slovensku a v Podkarpatsk Rusi. In: es
koslovensk vlastiveda. Dl V. tt. P r a h a 1931.
RAWLS, J.: Terie spravedlnosti. P r a h a 1995.
RAZ, J.: The Concept of a Legal System. An Introduction to the Theory of Legal System. Oxford 1970.
RAZ, J.: The Authority of Law: Essays on Law and Morality. Oxford 1979.

306

REBRO, K. - BLAHO, R: Rmske prvo. Bratislava 1991.

ROUEK, F. - SEDLEK, J.: Komentr k eskoslovenskmu obecnmu Zkonku obanskmu a obansk prvo platn na Slovensku a v Podkarpatsk
Rusi. Zv. I.-VL P r a h a 1935-1937.
ROUEK, F.: Vklad a pouit zkonu v praxi. P r a h a 1941.
ROUSSEAU, J. J.: O smlouv spoleensk ili o zkladech politickho prva.
P r a h a 1911.
SAVIGNY von F. C: Vom Beruf unserer Zeit fr Gesetzgebung u n d Rechtswissenschaft. Heidelberg 1814.
SAMUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. D.: Ekonmia. I - I I . Bratislava 1992.
SARTORI, G.: Teria demokracie. Bratislava 1993.
Sbrka nlezu a usnesen. stavn soud esk republiky. Sv. 1. Ronky 1993,
1994 - 1 . dl. P r a h a 1994.
SCRUTON, R.: Slovnk politickho myslen. P r a h a 1989.
SCRUTON, R.: Smysl konzervativismu. P r a h a 1993.
SEDLEK, J.: Prvnick osoba. SVP III. Brno 1934.
SKALA, J.: Evropsk konvence lidskch prv. Prvnik 7-8, 1991.
Sloboda, prvo, bezprvie. I. Lubyho dni. Bratislava 1990.
Slunos v prve. II. Lubyho dni. Bratislava 1992.
SOMMER, O.: Uebnice soukromho prva rmskeho. Obecn nuky. P r a h a
1946.
tt a prvo 27,1989. Sbornk prspevku o problematice interpretace ve vede
o ttu a prvu. P r a h a 1989.
STEINER, V.: Zkladn otzky obanskho prva procesnho. P r a h a 1981.
STRNICK, V. - EBESTA, .: lovek a jeho prva. Medzinrodn pra
va ochrany udskch prv. Bratislava 1994.
SUMMERS, R. S.: Positivism, N a t u r a l Law and the Theory of Legal Validity.
In: Theory and Systems of Legal Philosophy. ARSP. Supplement Vol. III. Ed.
Panou, S. - Bozonis, G. - Georgas, D. - Trappe, P. Stuttgart 1988.
SUMMERS, R. S.: Essays on the N t u r e of Law and Legal Reasoning. Berlin
1992.
SVP - Slovnk verejnho prva eskoslovenskho. Red.: HACHA, E. - HOBZA
A. - HOETZEL, J. - LATOVKA, K. - WEYR, F. Zv. I-V. Brno 1929-1948.
SALDA, F. X.: J e a n Jacques Rousseau, bsnik a myslitel. Prolog k romatismu.
In: Soubor dla F. X. aldy 2. P r a h a 1950.
SKULTTY, P: Verejn sprva a sprvne prvo. Bratislava 1995.
TEFANOVI, M: Porovnvanie prva. Bratislava 1987.
STURMA, R: Vlda prva podl Evropsk mluvy o lidskch prvech. Prv
nik 5,1993.
N, Z. - EHK, K.: Metodika tvorby predpisu. P r a h a 1993.
THIBAUT, A. F. J.: Uber die Nothwendigkeit eines allgemeinen burgerlichen
Rechts fr Deutschland. Heidelberg 1814.
THOREAU, D. H.: Obansk neposlunost a jin eseje. Poprad 1994.
TOCQUEVILLE de Alexis: Demokracie v Americe. I.-II. P r a h a 1992.
TOMSA, B.: Idea spravedlnosti a prva v eck ilosofii. Bratislava 1923.
TUNC, A.: Prvo Spojench ttov americkch. Bratislava 1966.
URFUS, V.: Soudob teoretick varianta pojmu prvni tt. In: Kritika buroznch a revizionistickch koncepc demokracie. P r a h a 1983.
URFUS, V.: Historick zklady novodobho prva soukromho. P r a h a 1994.

307

VERDROSS, A.: Statliches u n d dynamisches Naturrecht. Freiburg 1971.

VOTRUBA, F.: Slovensko v politickej aktivite. In: Milan Hoda. Publicista, po
litik, vedeck pracovnk. P r a h a 1930.
WALTER, R.: Stedoevropsk stavn soudnictv a ist n u k a prvni. Vehrd
9,1993
WEINBERGER, O.: Zklady prvni logiky. Brno 1993.
WEINBERGER, O.: Filozofie, prvo, morlka (Problmy praktick filozofie).
Brno 1993.
WEINBERGER, O.: Norma a instituce. vod do terie prva. Brno 1995.
Wert u. Recht. Beitrge zum internationalen Kolloquium. In: Wissenschaftliche
Zeitschrift der Friedrich-Schiller Universitt, 28. Jahrgang. Heft 1,1979.
WEYR, E: Prameny prvni. In: SVP. Brno 1934.
WEYR, F.: Politika. SVP III. Brno 1934.
WEYR, E: Zklady filosofie prvni. N u k a o poznvan prvnickm. P r a h a
1919.
WEYR, F: stava eskoslovensk republiky. In: eskoslovensk vlastiveda.
Dl V. tt. P r a h a 1931.
WEYR, E: Ministerstva. In: SVP. Brno 1932.
WEYR, E: Prvni veda a veda o prvu. Brno 1935.
WEYR, E: Terie prva. Brno 1936.
WEYR, E: eskoslovensk prvo stavn. P r a h a 1937.
WEYR, E: Svrchovanost. SVP IV. Brno 1938.
WEYR, F: vod do studia prvnickho (normatvni terie). Brno 1946.
WILD, J.: Plato's Modern Enemies and Theory of N a t u r a l Law. Chicago 1953.
WILSON, J. Q.: J a k se vldne v USA. P r a h a 1995.
WOLFF, R. P. Ed.: The Rule of Law. New York 1971.
WRIGHT v. G. H. - AARNIO A.: On Law and Morality. A Dialogue. Ratio Juris. Vol. 3. N.3,1990.
WRIGHT, N.: stavn ustanoven, kter se vztahuj k soudnictv a k pezkoumavn stavnosti zkonu: srovnvac studie. Prvnik 5,1991.
XENOFN: Spomienky na Sokrata. PLATN: Sokratova Obrana, Bratislava
1970.
ZIPPELIUS, R.: Rechtsphilosophie. Ein Studienbuch. Munchen 1982.
ZIPPELIUS, R.: Zdvodnenie vinovho princpu v demokracii. Prvny ob
zor 8,1991.
ZOULK, E: Soudy a soudnictv. P r a h a 1995.
ZUKLNOV, M.: Smlouva. P r a h a 1985.

308

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2659

460

STAVA
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z. 1. septembra 1992

Strana 2660

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

PREAMBULA
My, nrod slovensk,
pamtajc na politick a kultrne dedistvo svojich predkov a na stron
sksenosti zo zpasov o nrodn bytie a vlastn ttnos,
v zmysle cyrilo-metodskho duchovnho dedistva a historickho
odkazu Vekej Moravy,
vychdza|c z prirodzenho prva nrodov na sebaurenie,
spolone s prslunkmi nrodnostnch menn a etnickch skupn
ijcich na zem Slovenskej republiky,
v zujme trvalej mierovej spoluprce s ostatnmi demokratickmi
ttmi,
usilujc sa o uplatovanie demokratickej formy vldy, zruk slobod
nho ivota, rozvoja duchovnej kultry a hospodrskej prosperity,
teda my, obania Slovenskej republiky,
uznam e s a
prostrednctvom svojich zstupcov
na

tejto

stave:

iastka 92

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2661

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2662

(2) Zkladn prva a slobody sa zaruuj na zem

Slovenskej republiky vetkm bez ohadu na pohlavie,
rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a nboenstvo, politick,
i in zmanie, nrodn alebo socilny pvod, pr
slunos k nrodnosti alebo etnickej skupine, majetok,
rod alebo in postavenie. Nikoho nemono z tchto
dvodov pokodzova, zvhodova alebo znevhodova.
(3) Kad m prvo slobodne rozhodova o svojej
nrodnosti. Zakazuje sa akkovek ovplyvovanie toh
to rozhodovania a vetky spsoby ntlaku smerujce
k odnrodovaniu.
(4) Nikomu nesmie by spsoben ujma na pr
vach pre to, e uplatuje svoje zkladn prva a slobody.
I. 13
(1) Povinnosti mono uklada len na zklade z
kona, v jeho medziach a pri zachovan zkladnch prv
a slobd.
(2) Medze zkladnch prv a slobd mono upra
vi za podmienok ustanovench touto stavou len z
konom.
(3) Zkonn obmedzenia zkladnch prv a slo
bd musia plati rovnako pre vetky prpady, ktor
spaj ustanoven podmienky.
(4) Pri obmedzovan zkladnch prv a slobd
sa mus dba na ich podstatu a zmysel. Takto obme
dzenia sa mu poui len na ustanov cie.
Druh

oddiel

ZKLADN UDSK PRVA A SLOBODY

I. 14
Kad m spsobilos na prva.
I. 15
(1) Kad m prvo na ivot. udsk ivot je hod
n ochrany u pred narodenm.
(2) Nikto nesmie by pozbaven ivota.
(3) Trest smrti sa nepripa.
(4) Poda tohto lnku nie je poruenm prv,
ak bol niekto pozbaven ivota v svislosti s konanm,
ktor poda zkona nie je trestn.
I. 16
(1) Nedotknutenos osoby a jej skromia je zaru
en. Obmedzen me by len v prpadoch ustanove
nch zkonom.
(2) Nikoho nemono mui ani podrobi krutmu,
neudskmu i poniujcemu zaobchdzaniu alebo
trestu.

I. 17
(1) Osobn sloboda sa zaruuje.
(2) Nikoho nemono stha alebo pozbavi slobo
dy inak, ako z dvodov a spsobom, ktor ustanov
zkon. Nikoho nemono pozbavi slobody len pre ne
schopnos dodra zmluvn zvzok.
(3) Obvinenho alebo podozrivho z trestnho i
nu mono zadra len v prpadoch ustanovench zko
nom. Zadran osoba mus by ihne oboznmen
s dvodmi zadrania, vypout a najneskr do 24 ho
dn prepusten na slobodu alebo odovzdan sdu. Sud
ca mus zadran osobu do 24 hodn od prevzatia vy
pou a rozhodn o vzbe alebo ju prepusti na slobo
du.
(4) Obvinenho mono zatkn iba na odvodne
n psomn prkaz sudcu. Zatknut osoba mus by
do 24 hodn odovzdan sdu. Sudca mus zatknut
osobu do 24 hodn od prevzatia vypou a rozhodn
o vzbe alebo ju prepusti na slobodu.
(5) Do vzby mono vzia iba z dvodov a na as
ustanoven zkonom a na zklade rozhodnutia sdu.
(6) Zkon ustanov, v ktorch prpadoch mono
prevzia osobu do stavnej zdravotncke] starostlivosti
alebo ju v nej dra bez jej shlasu. Takto opatrenie
sa mus do 24 hodn oznmi sdu, ktor o tomto
umiestnen rozhodne do piatich dn.
(7) Skmanie duevnho stavu osoby obvinenej
z trestnho inu je mon iba na psomn prkaz sdu.
I. 18
(1) Nikoho nemono posla na nten prce alebo
nten sluby.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzahuje na
a) prce ukladan poda zkona osobm vo vkone
trestu odatia slobody alebo osobm vykonvaj
cim in trest, nahradzujci trest odatia slobody,
b) vojensk slubu alebo in slubu ustanoven z
konom namiesto povinnej vojenskej sluby,
c) slubu vyadovan na zklade zkona v prpade
ivelnch pohrm, nehd alebo inho nebezpe
enstva, ktor ohrozuje ivoty, zdravie alebo
znan majetkov hodnoty,
d) konanie uloen zkonom na ochranu ivota,
zdravia alebo prv inch.
I. 19
(1) Kad m prvo na zachovanie udskej dstoj
nosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2) Kad m prvo na ochranu pred neoprvne
nm zasahovanm do skromnho a rodinnho ivota.

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

(3) Kad m prvo na ochranu pred neoprvne

nm zhromaovanm, zverejovanm alebo inm
zneuvanm dajov o svojej osobe.
Cl. 20
(1) Kad m prvo vlastni majetok. Vlastncke
prvo vetkch vlastnkov m rovnak zkonn obsah
a ochranu. Dedenie sa zaruuje.
(2) Zkon ustanov, ktor al majetok okrem
majetku uvedenho v i. 4 tejto stavy, nevyhnutn
na zabezpeovanie potrieb spolonosti, rozvoja nrod
nho hospodrstva a verejnho zujmu, me by iba
vo vlastnctve ttu, obce alebo urench prvnickch
osb. Zkon tie me ustanovi, e urit veci mu
by iba vo vlastnctve obanov alebo prvnickch osb
so sdlom v Slovenskej republike.
(3) Vlastnctvo zavzuje. Nemono ho zneui
na ujmu prv inch alebo v rozpore so veobecnmi
zujmami chrnenmi zkonom. Vkon vlastnckeho
prva nesmie pokodzova udsk zdravie, prrodu,
kultrne pamiatky a ivotn prostredie nad mieru usta
noven zkonom.
(4) Vyvlastnenie alebo nten obmedzenie vlast
nckeho prva je mon iba v nevyhnutnej miere
a vo verejnom zujme, a to na zklade zkona a za pri
meran nhradu.
I. 21
(1) Obydlie je nedoknuten. Nie je dovolen do
vstpi bez shlasu toho, kto v om bva.
(2) Domov prehliadka je prpustn len v svis
losti s trestnm konanm, a to na psomn a odvodne
n prkaz sudcu. Spsob vykonania domovej pre
hliadky ustanov zkon.
(3) In zsahy do nedotknutenosti obydlia mo
no zkonom dovoli iba vtedy, ke je to v demokratic
kej spolonosti nevyhnutn na ochranu ivota, zdravia
alebo majetku osb, na ochranu prv a slobd inch
alebo na odvrtenie zvanho ohrozenia verejnho
poriadku. Ak sa obydlie pouva aj na podnikanie ale
bo vykonvanie inej hospodrskej innosti, takto z
sahy mu by zkonom dovolen aj vtedy, ke
je to nevyhnutn na plnenie loh verejnej sprvy.
I. 22
(1) Listov tajomstvo, tajomstvo dopravovanch
sprv a inch psomnost a ochrana osobnch dajov
sa zaruuj.
(2) Nikto nesmie porui listov tajomstvo ani ta
jomstvo inch psomnost a zznamov, i u uchovva
nch v skrom, alebo zasielanch potou, alebo inm
spsobom; vnimkou s prpady, ktor ustanov z
kon. Rovnako sa zaruuje tajomstvo sprv podvanch
telefnom, telegrafom alebo inm podobnm zariade
nm.

Strana 2663

I. 23
(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaruuje.
(2) Kad, kto sa oprvnene zdriava na zem
Slovenskej republiky, m prvo toto zemie slobodne
opusti.
(3) Slobody poda odsekov 1 a 2 mu by obme
dzen zkonom, ak je to nevyhnutn pre bezpenos
ttu, udranie verejnho poriadku, ochranu zdravia
alebo ochranu prv a slobd inch a na vymedzench
zemiach aj v zujme ochrany prrody.
(4) Kad oban m prvo na slobodn vstup
na zemie Slovenskej republiky. Obana nemono n
ti, aby opustil vlas, nemono ho vyhosti ani vyda
inmu ttu.
(5) Cudzinca mono vyhosti iba v prpadoch
ustanovench zkonom.
I. 24
(1) Sloboda myslenia, svedomia, nboenskho
vyznania a viery sa zaruuj. Toto prvo zaha
aj monos zmeni nboensk vyznanie alebo vieru.
Kad m prvo by bez nboenskho vyznania. Ka
d m prvo verejne prejavova svoje zmanie.
(2) Kad m prvo slobodne prejavova svoje n
boenstvo alebo vieru bu sm, bu spolone s inmi,
skromne alebo verejne, bohoslubou, nboenskmi
konmi, zachovvanm obradov alebo zastova
sa na jeho vyuovan.
(3) Cirkvi a nboensk spolonosti spravuj svo
je zleitosti samy, najm zriauj svoje orgny, usta
novuj svojich duchovnch, zabezpeuj vyuovanie
nboenstva a zakladaj rehon a in cirkevn intit
cie nezvisle od ttnych orgnov.
(4) Podmienky vkonu prv poda odsekov 1 a 3
mono obmedzi iba zkonom, ak ide o opatrenie ne
vyhnutn v demokratickej spolonosti na ochranu ve
rejnho poriadku, zdravia a mravnosti alebo prv a slo
bd inch.
I. 25
(1) Obrana Slovenskej republiky je vecou cti ka
dho obana.
(2) Nikoho nemono nti, aby vykonval vojen
sk slubu, ak je to v rozpore s jeho svedomm alebo
nboenskm vyznanm. Podrobnosti ustanov zkon.
Tret

oddiel

POLITICK PRVA
I. 26
(1) Sloboda prejavu a prvo na informcie s zaru
en.

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2664

(2) Kad m prvo vyjadrova svoje nzory slo

vom, psmom, tlaou, obrazom alebo inm spsobom,
ako aj slobodne vyhadva, prijma a rozirova idey
a informcie bez ohadu na hranice ttu. Vydvanie
tlae nepodlieha povoovaciemu konaniu. Podnikanie
v odbore rozhlasu a televzie sa me viaza na povole
nie ttu. Podmienky ustanov zkon.
(3) Cenzra sa zakazuje.
(4) Slobodu prejavu a prvo vyhadva a ri in
formcie mono obmedzi zkonom, ak ide o opatre
nia v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochra
nu prv a slobd inch, bezpenos ttu, verejnho
poriadku, ochranu verejnho zdravia a mravnosti.
(5) ttne orgny a orgny zemnej samosprvy
maj povinnos primeranm spsobom poskytova
informcie o svojej innosti v ttnom jazyku. Pod
mienky a spsob vykonania ustanov zkon.
I. 27
(1) Petin prvo sa zaruuje. Kad m prvo
sm alebo s inmi obraca sa vo veciach verejnho ale
bo inho spolonho zujmu na ttne orgny a orgny
zemne] samosprvy so iadosami, nvrhmi a sanos
ami.
(2) Petciou nemono vyzva na poruovanie z
kladnch prv a slobd.
(3) Petciou nemono zasahova do nezvislosti
sdu.
I. 28
(1) Prvo pokojne sa zhromaova sa zaruuje.
(2) Podmienky vkonu tohto prva ustanov z
kon v prpadoch zhromaovania na verejnch mies
tach, ak ide o opatrenia v demokratickej spolonosti
nevyhnutn na ochranu prv a slobd inch, ochranu
verejnho poriadku, zdravia a mravnosti, majetku ale
bo pre bezpenos ttu. Zhromadenie sa nesmie pod
mieova povolenm orgnu verejnej sprvy.
I. 29
(1) Prvo slobodne sa zdruova sa zaruuje. Ka
d m prvo spolu s inmi sa zdruova v spolkoch,
spolonostiach alebo inch zdrueniach.
(2) Obania maj prvo zaklada politick strany
a politick hnutia a zdruova sa v nich.
(3) Vkon prv poda odsekov 1 a 2 mono obme
dzi len v prpadoch ustanovench zkonom, ak je to
v demokratickej spolonosti nevyhnut pre bezpenos
ttu, na ochranu verejnho poriadku, predchdzanie
trestnm inom alebo na ochranu prv a slobd inch.
(4) Politick strany a politick hnutia, ako aj spol
ky, spolonosti alebo in zdruenia s oddelen od t
tu.

iastka 92

I. 30
(1) Obania maj prvo zastova sa na sprve
verejnch vec priamo alebo slobodnou vobou svojich
zstupcov.
(2) Voby sa musia kona v lehotch nepresahuj
cich pravideln volebn obdobie ustanoven zkonom.
(3) Volebn prvo je veobecn, rovn a priame
a vykonva sa tajnm hlasovanm. Podmienky vkonu
volebnho prva ustanov zkon.
(4) Obania maj za rovnakch podmienok pr
stup k volenm a inm verejnm funkcim.
I. 31
Zkonn prava vetkch politickch prv a slo
bd a jej vklad a pouvanie musia umoova
a ochraova slobodn sa politickch sl v demok
ratickej spolonosti.
I. 32
Obania maj prvo postavi sa na odpor proti
kadmu, kto by odstraoval demokratick poriadok
zkladnch udskch prv a slobd uvedench v tejto
stave, ak innos stavnch orgnov a inn pouitie
zkonnch prostriedkov s znemonen.
tvrt

oddiel

PRVA N R O D N O S T N C H MENN
A ETNICKCH SKUPN
I. 33
Prslunos ku ktorejkovek nrodnostnej menine
alebo etnickej skupine nesmie by nikomu na ujmu.
I. 34
(1) Obanom tvoriacim v Slovenskej republike n
rodnostn meniny alebo etnick skupiny sa zaruuje
vestrann rozvoj, najm prvo spolone s inmi pr
slunkmi meniny alebo skupiny rozvja vlastn kul
tru, prvo rozirova a prijma informcie v ich mate
rinskom jazyku, zdruova sa v nrodnostnch zdru
eniach, zaklada a udriava vzdelvacie a kultrne in
titcie. Podrobnosti ustanov zkon.
(2) Obanom patriacim k nrodnostnm meni
nm alebo etnickm skupinm sa za podmienok usta
novenm zkonom zaruuje okrem prva na osvojenie
si ttneho jazyka aj
a) prvo na vzdelanie v ich jazyku,
b) prvo pouva ich jazyk v radnom styku,
c) prvo zastova sa na rieen vec tkajcich
sa nrodnostnch menn a etnickch skupn.
(3) Vkon prv obanov patriacich k nrodnost
nm meninm a etnickm skupinm zaruench v tej-

Zbierka zkonov . 460-/ 1992

iastka 92

Strana 2665

to stave nesmie vies k ohrozeniu zvrchovanosti

a zemnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskri
mincii jej ostatnho obyvatestva.

prslunci ozbrojench sl a ozbrojench zborov a pr

slunci Zboru poiarnej ochrany.

P i a t y o ti d i e 1

(1) eny, mladistv a osoby zdravotne postihnut

maj prvo na zven ochranu zdravia pri prci a oso
bitn pracovn podmienky.

HOSPODRSKE, SOCILNE
A KULTRNE PRVA
I. 35
(1) Kad m prvo na slobodn vobu povolania
a prpravu na, ako aj prvo podnika a uskutoova
in zrobkov innos.
(2) Zkon me ustanovi podmienky a obmedze
nia vkonu uritch povolan alebo innost.
(3) Obania maj prvo na prcu. tt v primera
nom rozsahu hmotne zabezpeuje obanov, ktor nie
z vlastnej viny nemu toto prvo vykonva. Pod
mienky ustanov zkon.
(4) Zkon me ustanovi odchyln pravu prv
uvedench v odsekoch 1 a 3 pre cudzincov.
I. 36
Zamestnanci ma| prvo na spravodliv a uspoko
jujce pracovn podmienkv. Zkon im zabezpeuje
najm
a) prvo na odmenu za vykonan prcu, dostaton
na to, aby im umonila dstojn ivotn rove,
b) ochranu proti svojvonmu prepaniu zo za
mestnania a diskrimincii v zamestnan,
c) ochranu bezpenosti a zdravia pri prci,
d) najvyiu prpustn dku pracovnho asu,
e) primeran odpoinok po prci,
f) najkratiu prpustn dku platenej dovolenky
na zotavenie,
g) prvo n.\ kolektvne vyjednvanie.
I. 37
(1) Kad m prvo sa slobodne zdruova s in
mi na ochranu svojich hospodrskych a socilnych z
ujmov.
(2) Odborov organizcie vznikaj nezvisle
od ttu. Obmedzova poet odborovch organizci,
ako aj zvhodova niektor z nich v podniku alebo
v odvetv, je neprpustn.
(3) innos odborovch organizci a vznik a in
nos inch zdruen na ochranu hospodrskych a so
cilnych zujmov mono obmedzi zkonom, ak ide
o opatrenie v demokratickej spolonosti nevyhnutn
na ochranu bezpenosti ttu, verejnho poriadku ale
bo prv a slobd druhch.
(4) Prvo na trajk sa zaruuje. Podmienky usta
nov zkon. Toto prvo nemaj sudcovia, prokurtori,

I. 38

(2) Mladistv a osoby zdravotne postihnut maj

prvo na osobitn ochranu v pracovnch vzahoch
a na pomoc pri prprave na povolanie.
(3) Podrobnosti o prvach poda odsekov 1 a 2
ustanov zkon.
I. 39
(1) Obania maj prvo na primeran hmotn za
bezpeenie v starobe a pri nespsobilosti na prcu, ako
aj pri strate ivitea.
(2) Kad, kto je v hmotnej ndzi, m prvo na ta
k pomoc, ktor je nevyhnutn na zabezpeenie z
kladnch ivotnch podmienok.
(3) Podrobnosti o prvach poda odsekov 1 a 2
ustanov zkon.
I. 40
Kad m prvo na ochranu zdravia. Na zklade
zdravotnho poistenia maj obania prvo na bezplat
n zdravotn starostlivos a na zdravotncke pomcky
za podmienok, ktor ustanov zkon.
I. 41
(1) Manelstvo, rodiovstvo a rodina s pod
ochranou zkona. Zaruuje sa osobitn ochrana det
a mladistvch.
(2) ene v tehotenstve sa zaruuje osobitn staros
tlivos, ochrana v pracovnch vzahoch a zodpovedaj
ce pracovn podmienky.
(3) Deti naroden v manelstve i mimo neho maj
rovnak prva.
(4) Starostlivos o deti a ich vchova je prvom ro
diov; deti maj prvo na rodiovsk vchovu a staro
stlivos. Prva rodiov mono obmedzi a malolet deti
mono od rodiov odli proti vli rodiov len roz
hodnutm sdu na zklade zkona.
(5) Rodiia, ktor sa staraj o deti, maj prvo
na pomoc ttu.
(6) Podrobnosti
I a 5 ustanov zkon.

prvach

poda

odsekov

I. 42
(1) Kad m prvo na vzdelanie. kolsk do
chdzka je povinn, jej dku po vekov hranicu usta
nov zkon.

Strana 2666

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

(2) Obania maj prvo na bezplatn vzdelanie

v zkladnch kolch a strednch kolch, poda
schopnost obana a monosti spolonosti aj na vyso
kch kolch.
(3) Zriaova in koly ako ttne a vyuova
v nich mono len za podmienok ustanovench zko
nom; v takchto kolch sa me vzdelvanie poskyto
va za hradu.
(4) Zkon ustanov, za akch podmienok maj
obania pri tdiu prvo na pomoc ttu.
Cl. 43

(2) Kto tvrd, e bol na svojich prvach ukrten

rozhodnutm orgnu verejnej sprvy, me sa obrti
na sd, aby preskmal zkonnos takhoto rozhodnu
tia, ak zkon neustanov inak. Z prvomoci sdu vak
nesmie by vylen preskmanie rozhodnut tkaj
cich sa zkladnch prv a slobd.
(3) Kad m prvo na nhradu kody spsobenej
nezkonnm rozhodnutm sdu, inho ttneho org
nu i orgnu verejnej sprvy alebo nesprvnym rad
nm postupom.
(4) Podmienky a podrobnosti o sdnej a inej prv
nej ochrane ustanov zkon.

(1) Sloboda vedeckho bdania a umenia sa zaru

uje. Prva na vsledky tvorivej duevnej innosti chr
ni zkon.
(2) Prvo prstupu ku kultrnemu bohatstvu sa za
ruuje za podmienok ustanovench zkonom.
iesty o d d i e l
PRVO NA O C H R A N U
IVOTNHO PROSTREDIA
A KULTRNEHO DEDISTVA
I. 44
die.

(1) Kad m prvo na priazniv ivotn prostre

(2) Kad je povinn chrni a zveaova ivotn

prostredie a kultrne dedistvo.
(3) Nikto nesmie nad mieru ustanoven zkonom
ohrozova ani pokodzova ivotn prostredie, prrod
n zdroje a kultrne pamiatky.
(4) tt db o etrn vyuvanie prrodnch zdro
jov, o ekologick rovnovhu a inn starostlivos
o ivotn prostredie.

I. 47
(1) Kad m prvo odoprie vpove, ak by ou
spsobil nebezpeenstvo trestnho sthania sebe alebo
blzkej osobe.
(2) Kad m prvo na prvnu pomoc v konan
pred sdmi, inmi ttnymi orgnmi alebo orgnmi ve
rejnej sprvy od zaiatku konania, a to za podmienok
ustanovench zkonom.
(3) Vetci astnci s si v konan poda odseku
2 rovn.
(4) Kto vyhlsi, e neovlda jazyk, v ktorom sa ve
die konanie poda odseku 2, m prvo na tlmonka.
I. 48
(1) Nikoho nemono oda jeho zkonnmu sud
covi. Prslunos sdu ustanov zkon.
(2) Kad m prvo, aby sa jeho vec verejne prero
kovala bez zbytonch prieahov a v jeho prtomnosti
a aby sa mohol vyjadri ku vetkm vykonvanm d
kazom. Verejnos mono vyli len v prpadoch usta
novench zkonom.

I. 45
Kad m prvo na vasn a pln informcie
o stave ivotnho prostredia a o princh a nsledkoch
tohto stavu.
Siedmy

I. 49
Len zkon ustanov, ktor konanie je trestnm i
nom a ak trest, prpadne in ujmy na prvach alebo
majetku mono uloi za jeho spchanie.
I. 50

oddiel

PRVO NA S D N U
A I N PRVNU O C H R A N U
I. 46
(1) Kad sa me domha zkonom ustanove
nm postupom svojho prva na nezvislom a nestran
nom sde a v prpadoch ustanovench zkonom
na inom orgne Slovenskej republiky.

iastka 92

ny.

(1) Len sd rozhoduje o vine a treste za trestn i

(2) Kad, proti komu sa vedie trestn konanie,

povauje sa za nevinnho, km sd nevyslov prvo
platnm odsudzujcim rozsudkom jeho vinu.
(3) Obvinen m prvo, aby mu bol poskytnut
as a monos na prpravu obhajoby a aby sa mohol
obhajova sm alebo prostrednctvom obhajcu.

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

iastka 92

(4) Obvinen m prvo odoprie vpove; tohto

prva ho nemono pozbavi nijakm spsobom.
(5) Nikoho nemono trestne stha za in, za ktor
bol u prvoplatne odsden alebo osloboden spod
obaloby. Tto zsada nevyluuje uplatnenie mimo
riadnych opravnch prostriedkov v slade so zko
nom.
(6) Trestnos inu sa posudzuje a trest sa uklad
poda zkona innho v ase, ke bol in spchan.
Neskor zkon sa pouije, ak je to pre pchatea priaz
nivejie.

Strana 2667

TRETIA

HLAVA

Prv oddiel
HOSPODRSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. 55
(1) Hospodrstvo Slovenskej republiky sa zaklad
na princpoch socilne a ekologicky orientovanej trho
vej ekonomiky.
(2) Slovensk republika chrni a podporuje hospo
drsku sa. Podrobnosti ustanov zkon.
I. 56

s m y oddiel
SPOLON

USTANOVENIA

K PRVEJ A DRUHEJ HLAVE

I. 51
Domha sa prv uvedench v i. 35, 36, 37 ods.
4, i. 38 a 42 a i. 44 a 46 tejto stavy sa mono len
v medziach zkonov, ktor tieto ustanovenia vykonva|.
I. 52
(1) Kde sa v prvej a druhej hlave tejto stavy pou
va pojem oban", rozumie sa tm ttny oban Slo
venskej republiky.
(2) Cudzinci povaj v Slovenskej republike z
kladn udsk prva a slobody zaruen touto stavou,
ak nie s vslovne priznan iba obanom.
(3) Kde sa v doterajch prvnych predpisoch pou
va pojem oban", rozumie sa nm kad lovek,
ak ide o prva a slobody, ktor tto stava priznva bez
ohadu na ttne obianstvo.

Slovensk republika zriauje emisn banku. Pod

robnosti ustanov zkon.
I. 57
Slovensk republika je colnm zemm.
I. 58
(1) Finann hospodrenie Slovenskej republiky
sa spravuje jej ttnym rozpotom. ttny rozpoet
sa prijma zkonom.
(2) Prjmy ttneho rozpotu, pravidl rozpoto
vho hospodrenia, vzahy medzi ttnym rozpotom
a rozpotami zemnch celkov ustanov zkon.
(3) ttne elov fondy zapojen na ttny roz
poet Slovenskej republiky sa zriauj zkonom.
I. 59
(1) Dane a poplatky s ttne a miestne.
(2) Dane a poplatky mono uklada zkonom ale
bo na zklade zkona.

I. 53
Slovensk republika poskytuje azyl cudzincom
prenasledovanm za uplatovanie politickch prv
a slobd. Azyl mono odporie tomu, kto konal v roz
pore so zkladnmi udskmi prvami a slobodami.
Podrobnosti ustanov zkon.
I. 54
Zkon me sudcom a prokurtorom obmedzi
prvo na podnikanie a in hospodrsku innos a prvo
uveden v i. 29 ods. 2, zamestnancom ttnej sprvy
a zemnej samosprvy vo funkcich, ktor ur aj pr
vo uveden v i. 37 ods. 4, prslunkom ozbrojench
sl a ozbrojench zborov aj prva uveden v i. 27 a 28,
pokia svisia s vkonom sluby. Osobm v povola
niach, ktor s bezprostredne nevyhnutn na ochranu
ivota a zdravia, me zkon obmedzi prvo na trajk.

Druh oddiel
NAJVY KONTROLN RAD
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. 60
Najvy kontroln rad Slovenskej republiky
je nezvisl orgn vykonvajci kontrolu hospodrenia
s rozpotovmi prostriedkami, so ttnym majetkom,
majetkovmi prvami a pohadvkami ttu.
I. 61
(1) Na ele najvyieho kontrolnho radu
je predseda. Predsedu a podpredsedov najvyieho
kontrolnho radu vol a odvolva Nrodn rada Slo
venskej republiky.

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2668

(2) Za predsedu najvyieho kontrolnho radu

me by zvolen kad oban Slovenskej republiky,
ktor je voliten do Nrodnej rady Slovenskej re
publiky.
(3) T ist osoba me by zvolen za predsedu
najvyieho kontrolnho radu najviac v dvoch po sebe
nasledujcich pronch obdobiach.
(4) Funkcie predsedu a podpredsedov najvyieho
kontrolnho radu s nezluiten s inou funkciou
v ttnych orgnoch, orgnoch zemnej samosprvy
a orgnoch prvnickch osb, ktor vykonvaj pod
nikatesk innos.
I. 62
Najvy kontroln rad predklad najmenej raz
do roka sprvy o vsledkoch kontrolnej innosti N
rodnej rade Slovenskej republiky a vdy, ked o to po
iada Nrodn rada Slovenskej republiky.
I. 63
Psobnos, prvomoc a vntorn organizan le
nenie najvyieho kontrolnho radu ustanov zkon.

iastka 92

da len zkonom. zemn samosprva sa uskutouje

na zhromadeniach obyvateov obce, miestnym referendom alebo prostrednctvom orgnov obce.
I. 68
Vo veciach zemnej samosprvy me obec vyd
va veobecne zvzn nariadenia.
I. 69
(1) Orgnmi obce s
a) obecn zastupitestvo,
b) starosta obce.
(2) Obecn zastupitestvo tvoria poslanci obecn
ho zastupitestva. Voby poslancov obecnho zastupi
testva sa uskutouj na zklade veobecnho, rovn
ho a priameho volebnho prva tajnm hlasovanm.
(3) Starostu obce volia obania obce na zklade
veobecnho, rovnho a priameho volebnho prva taj
nm hlasovanm. Starosta obce je vkonnm orgnom
obce. Starosta obce vykonva obecn sprvu a zastu
puje obec navonok.
I. 70

TVRT

HLAVA

ZEMN SAMOSPRVA
I. 64
(1) Zkladom zemnej samosprvy je obce.
(2) Obce je samostatn zemn a sprvny celok
Slovenskej republiky, zdruujci osoby, ktor maj
na jej zem trval pobyt.
(3) Samosprvu vych zemnch celkov a jej or
gny ustanov zkon.
I. 65
(1) Obec je prvnick osoba, ktor za podmienok
ustanovench zkonom samostatne hospodri s vlast
nm majetkom a so svojimi finannmi prostriedkami.
(2) Obec financuje svoje potreby predovetkm
z vlastnch prjmov, ako aj zo ttnych dotci. Zkon
ustanov, ktor dane a poplatky s prjmom obce. tt
nych dotci sa mono domha len v medziach zko
na.
I. 66

Zkon ustanov predpoklady a spsob vyhlsenia

obce za mesto; uprav aj nzvy orgnov mesta.
I. 71
(1) Na obec mono zkonom prenies vkon ure
nch loh miestnej ttnej sprvy. Nklady takto pre
nesenho vkonu ttnej sprvy uhrdza tt.
(2) Pri vkone ttnej sprvy obec me vydva
na zklade zkona v rmci svojej zemnej psobnosti
veobecne zvzn nariadenia, ak je na to splnomocne
n zkonom. Vkon ttnej sprvy prenesen na obec
zkonom riadi a kontroluje vlda. Podrobnosti ustano
v zkon.
PIATA

HLAVA

ZKONODARN MOC
Prv oddiel
N R O D N RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. 72

Obec m prvo zdruova sa s inmi obcami

na zabezpeovanie vec spolonho zujmu.

Nrodn rada Slovenskej republiky je jedinm

stavodarnm a zkonodarnm orgnom Slovenskej
republiky.

I. 67

I. 73

Vo veciach zemnej samosprvy rozhoduje obec

samostatne; povinnosti a obmedzenia jej mono ukla

(1) Nrodn rada Slovenskej republiky m 150 po

slancov, ktor s volen na tyri roky.

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

(2) Poslanci s zstupcovia obanov. Mandt vy

konvaj osobne poda svojho svedomia a presvede
nia a nie s viazan prkazmi.

ky. Ak Mandtov a imunitn vbor Nrodnej rady

Slovenskej republiky shlas na zadranie ned, posla
nec mus by ihned prepusten.

I. 74
(1) Poslanci s volen vo veobecnch, rovnch,
priamych vobch s tajnm hlasovanm.
(2) Za poslanca mono zvoli obana, ktor
m volebn prvo, dosiahol vek 21 rokov a m trval
pobyt na zem Slovenskej republiky.
(3) Podrobnosti o vobch poslancov ustanov zl. 75
(1) Na schdzi Nrodnej rady Slovenskej republi
ky, na ktorej sa poslanec zastuje po prv raz, sklad
sub, ktor znie:
Subujem na svoju es a svedomie vernos Slo
venskej republike. Svoje povinnosti budem plni v z
ujme jej obanov. Budem dodriava stavu a ostatn
zkony a pracova tak, aby sa uvdzali do ivota."
(2) Odmietnutie subu alebo sub s vhradou
m za nsledok stratu mandtu.
I. 76

I. 79
Poslanec me odoprie svedectvo vo veciach,
o ktorch sa dozvedel pri vkone svojej funkcie, a to aj
ke prestal by poslancom.
I. 80
(1) Poslanec me interpelova vldu Slovenskej
republiky, lena vldy Slovenskej republiky alebo ve
dceho inho strednho orgnu ttnej sprvy vo ve
ciach ich psobnosti. Poslanec mus dosta odpove do
30 dn.
(2) O odpovedi na interpelcie sa v Nrodnej rade
Slovenskej republiky kon rozprava, ktor mono
spoji s hlasovanm o dvere.
I. 81
(1) Poslanec sa me funkcie poslanca vzda.
(2) Mandt poslanca zanik, ak poslanec bol pr
voplatne odsden za obzvl zvan myseln
trestn in.

Platnos voby poslancov overuje Nrodn rada

Slovenskej republiky.
I. 77
(1) Funkcia poslanca je nezluiten s funkciou
prezidenta, sudcu, prokurtora, prslunka policajn
ho zboru, prslunka zboru vzenskej a justinej stre
a vojaka z povolania.
(2) Ak bol poslanec vymenovan za lena vldy
Slovenskej republiky, jeho mandt poslanca poas v
konu tejto funkcie nezanik, iba sa neuplatuje.
I. 78
(1) Za hlasovanie v Nrodnej rade Slovenskej re
publiky alebo v jej vboroch poslanca nemono stha,
a to ani po zmku jeho mandtu. Za vroky pn vkone
unkcie poslanca prednesen v Nrodnej rade Sloven
skej republiky alebo v jej orgne, poslanec podlieha len
disciplinrnej prvomoci Nrodnej rady Slovenskej re
publiky.
(2) Poslanca nemono trestne ani disciplinrne st
ha, ani ho vzia do vzby bez shlasu Nrodnej rady
Slovenskej republiky. Ak Nrodn rada Slovenskej re
publiky shlas odoprie, sthanie je navdy vylen.
(3) Ak bol poslanec pristihnut a zadran pri
trestnom ine, prslun orgn je povinn to ihne
oznmi predsedovi Nrodnej rady Slovenskej republi

Strana 2669

I. 82
le.

(1) Nrodn rada Slovenskej republiky zasad st

(2) Ustanovujcu schdzu Nrodnej rady Sloven

skej republiky zvol prezident Slovenskej republiky
tak, aby sa uskutonila do 30 dn od vyhlsenia vsled
kov volieb. Ak tak neurob, Nrodn rada Slovenskej
republiky sa zde tridsiaty de po vyhlsen vsledkov
volieb.
(3) Nrodn rada Slovenskej republiky me
uznesenm prerui svoje zasadanie. Dka preruenia
nesmie presiahnu tyri mesiace v roku. Poas prerue
nia zasadania vykonvaj svoju psobnos predseda,
podpredsedovia a vbory Nrodnej rady Slovenskej
republiky.
(4) Poas preruenia zasadania predseda Nrodnej
rady Slovenskej republiky me zvola schdzu N
rodnej rady Slovenskej republiky aj pred urenm termnonj. Urob tak vdy, ak o to poiada vlda Sloven
skej republiky alebo najmenej ptina poslancov.
(5) Zasadanie Nrodnej rady Slovenskej republiky
sa skon uplynutm volebnho obdobia alebo jej roz
pustenm.
I. 83
(1) Schdze Nrodnej rady Slovenskej republiky
zvolva jej predseda.

Strana 2670

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

(2) Predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky

zvol schdzu Nrodnej rady Slovenskej republiky aj
vtedy, ak o to poiada najmenej ptina jej poslancov.
V takomto prpade zvol schdzu do siedmich dn.
(3) Schdze Nrodnej rady Slovenskej republiky
s verejn.
(4) Neverejn schdze sa mu kona len v prpa
doch, ktor ustanov zkon, alebo v prpade, e sa na
tom uznesie Nrodn rada Slovenskej republiky trojptinovou vinou vetkch poslancov.
I. 84
(1) Nrodn rada Slovenskej republiky je schopn
uzna sa, ak je prtomn nadpolovin vina vet
kch jej poslancov.

iastka 92

h) schvaova ttny rozpoet, preverova jeho plne

nie a schvaova ttny zveren et,
i) rokova o zkladnch otzkach vntornej, medzi
nrodnej, hospodrskej, socilnej a inej politiky,
j) voli sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyie
ho sdu Slovenskej republiky a predsedu a pod
predsedu Najvyieho kontrolnho radu Sloven
skej republiky,
k) uzna sa o vypovedan vojny, ak je Slovensk re
publika napadnut alebo ak to vyplva zo zvz
kov z medzinrodnch zmlv o spolonej obrane
proti napadnutiu,
1) vyslovi shlas na vyslanie ozbrojench sl mimo
zemia Slovenskej republiky.
I. 87

(2) Na platn uznesenie Nrodnej rady Slovenskej

republiky je potrebn shlas nadpolovinej viny
prtomnch poslancov, ak tto stava neustanovuje
inak.

(1) Nvrh zkona mu poda vbory Nrodnej

rady Slovenskej republiky, poslanci a vlda Slovenskej
republiky.

(3) Na prijatie stavy, zmenu stavy, stavnho

zkona, na vobu a odvolanie prezidenta a na vypove
danie vojny inmu ttu je potrebn shlas aspo trojptinovej viny vetkch poslancov.

(2) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky

odpisuje predseda Nrodnej rady Slovenskej republiy, prezident Slovenskej republiky a predseda vldy
Slovenskej republiky.

I. 85
Na poiadanie Nrodnej rady Slovenskej republi
ky alebo jej orgnu sa len vldy Slovenskej republiky
alebo vedci inho orgnu ttnej sprvy mus zast
ni na jej schdzi, alebo na schdzi jej orgnu.
I. 86
Do psobnosti Nrodnej rady Slovenskej republi
ky patr najm:
a) uzna sa na stave, stavnch a ostatnch zko
noch a kontrolova, ako sa dodriavaj,
b) voli a odvolva prezidenta Slovenskej republiky
tajnm hlasovanm,
c) stavnm zkonom schvaova zmluvu o vstupe
do ttneho zvzku Slovenskej republiky s inmi
ttmi a o vypovedan takejto zmluvy,
d) rozhodova o nvrhu na vyhlsenie referenda,
e) pred ratifikciou vyslovi shlas s medzinrodn
mi politickmi zmluvami, medzinrodnmi hos
podrskymi zmluvami veobecnej povahy, ako aj
s medzinrodnmi zmluvami, na vykonanie kto
rch je potrebn zkon,
f) zriaova zkonom ministerstv a ostatn orgny
ttnej sprvy,
g) rokova o programovom vyhlsen vldy Sloven
skej republiky, kontrolova innos vldy a roko
va o dvere vlde alebo jej lenom,

(3) Ak prezident Slovenskej republiky vrti stav

n zkon alebo zkon s pripomienkami, Nrodn rada
Slovenskej republiky stavn zkon alebo zkon op
tovne prerokuje a v prpade jeho schvlenia mus by
takto zkon vyhlsen.
(4) Prezident Slovenskej republiky vrti s pripo
mienkami zkon poda odseku 3 vdy, ke ho o to po
iada vlda Slovenskej republiky.
(5) Zkon nadobudne platnos vyhlsenm. Po
drobnosti ustanov zkon.

I. 88
(1) Nvrh na vyslovenie nedvery vlde Sloven
skej republiky alebo jej lenovi prerokuje Nrodn ra
da Slovenskej republiky vtedy, ke o to poiada naj
menej ptina jej poslancov.
(2) Na vyslovenie nedvery vlde Slovenskej repu
bliky alebo jej lenovi je potrebn shlas nadpolovinej
viny vetkch poslancov.

I. 89
(1) Predsedu Nrodnej rady Slovenskej republiky
vol a odvolva v tajnom hlasovan Nrodn rada Slo
venskej republiky nadpolovinou vinou hlasov vet
kch poslancov. Predseda je zodpovedn len Nrodnej
rade Slovenskej republiky.

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

(2) Predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky

a) zvolva a riadi schdze Nrodnej rady Slovenskej

Strana 2671

(3) Predmetom referenda nemu by zkladn

prva a slobody, dane, odvody a ttny rozpoet.

republiky,

b) podpisuje stavu, stavn zkony a zkony,

c) prijma sub poslancov Nrodnej rady Slovenskej
republiky,
d) prijma sub prezidenta Slovenskej republiky,
e) prijma sub sudcov a predsedu Najvyieho sdu
Slovenskej republiky,
f) vyhlasuje voby do Nrodnej rady Slovenskej re
publiky.
(3) Predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky
ostva vo funkcii aj po uplynut volebnho obdobia,
km si Nrodn rada Slovenskej republiky nezvol no
vho predsedu.

I. 94
Kad oban Slovenskej republiky, ktor m pr
vo voli do Nrodnej rady Slovenskej republiky, m
prvo sa zastni na referende.
I. 95
Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej repu
bliky, ak o to petciou poiada aspo 350 000 obanov,
alebo ak sa na tom uznesie Nrodn rada Slovenskej re
publiky, a to do 30 dn od prijatia petcie obanov ale
bo uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky.

I. 90

I. 96

(1) Predsedu Nrodnej rady Slovenskej republiky

zastupuj podpredsedovia. Tajnm hlasovanm ich vol
a odvolva Nrodn rada Slovenskej republiky nadpo
lovinou vinou hlasov vetkch poslancov. Pod
predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky je zod
povedn Nrodnej rade Slovenskej republiky.

(1) Nvrh na prijatie uznesenia Nrodnej rady

Slovenskej republiky o vyhlsen referenda mu po
dva poslanci Nrodnej rady Slovenskej republiky ale
bo vlda Slovenskej republiky.

(2) Ustanovenie i. 89 ods. 3 plat aj pre podpred

sedu Nrodnej rady Slovenskej republiky.
I. 91
innos Nrodnej rady Slovenskej republiky riadi
a organizuje predseda a podpredsedovia.

(2) Referendum sa vykon do 90 dn od jeho vy

hlsenia prezidentom Slovenskej republiky.
I. 97
(1) Referendum sa neme kona v obdob krat
om ako 90 dn pred vobami do Nrodnej rady Slo
venskej republiky.
(2) Referendum sa me kona v de volieb do
Nrodnej rady Slovenskej republiky.

I. 92
(1) Nrodn rada Slovenskej republiky zriauje
z poslancov vbory ako svoje iniciatvne a kontroln
orgny; ich predsedov vol tajnm hlasovanm.
(2) Rokovanie Nrodnej rady Slovenskej republi
ky a jej vborov ustanov zkon.

I. 98
(1) Vsledky referenda s platn, ak sa na om
zastnila nadpolovin vina oprvnench voliov
a ak bolo rozhodnutie prijat nadpolovinou vinou
astnkov referenda.
(2) Nvrhy prijat v referende vyhlsi Nrodn ra
da Slovenskej republiky rovnako ako zkon.

Druh oddiel
REFERENDUM
I. 93
(1) Referendom sa potvrd stavn zkon o vstupe
do ttneho zvzku s inmi ttmi alebo o vystpen
z tohto zvzku.
(2) Referendom sa me rozhodn aj o inch d
leitch otzkach verejnho zujmu.

I. 99
(1) Vsledok referenda me Nrodn rada Slo
venskej republiky zmeni alebo zrui svojm stavnm
zkonom po uplynut troch rokov od jeho innosti.
(2) Referendum v tej istej veci mono opakova
najskr po uplynut troch rokov od jeho vykonania.
I. 100
Spsob vykonania referenda ustanov zkon.

Strana 2672

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

IESTA

HLAVA

VKONN MOC
Prv oddiel
PREZIDENT

SLOVENSKEJ

REPUBLIKY

I. 101
(1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident.
(2) Prezidenta vol Nrodn rada Slovenskej repu
bliky tajnm hlasovanm na p rokov.
(3) Na zvolenie prezidenta je potrebn trojptinov vina hlasov vetkch poslancov.

I. 102
Prezident
a) zastupuje Slovensk republiku navonok, dojedn
va a ratifikuje medzinrodn zmluvy. Dojednva
nie tch medzinrodnch zmlv, na ktor nie je
potrebn shlas Nrodnej rady Slovenskej repu
bliky, me prenies na vldu Slovenskej republi
ky alebo so shlasom vldy na jej jednotlivch le
nov,
b) prijma a poveruje vyslancov,
c) zvolva ustanovujcu schdzu Nrodnej rady Slo
venskej republiky,
d) me rozpusti Nrodn radu Slovenskej republi
ky, ak tri razy do iestich mesiacov po vobch ne
djde k schvleniu programovho vyhlsenia vl
dy Slovenskej republiky. Prezident je povinn vy
pou stanovisko predsedu Nrodnej rady Sloven
skej republiky. Nov voby vyhlsi predseda N
rodnej rady Slovenskej republiky do 30 dn,
e) podpisuje zkony,
f) vymenva a odvolva predsedu a ostatnch lenov
vldy Slovenskej republiky, poveruje ich riadenm
ministerstiev a prijma ich demisiu; predsedu
a ostatnch lenov vldy odvolva v prpadoch
uvedench v i. 115 a 116,
g) vymenva a odvolva vedcich strednch org
nov a vych ttnych funkcionrov v prpadoch,
ktor ustanovuje zkon; vymenva profesorov
a rektorov vysokch kl, vymenva a povyu]e
generlov,
h) zapoiiava vyznamenania, ak na to nesplnomocn!
in orgn,
i) udeuje amnestiu, odpa a zmieruje tresty ulo
en trestnmi sdmi a nariauje, aby sa trestn
konanie nezanalo, alebo aby sa v om nepokra
ovalo, a zahldza tresty,
j) je hlavnm veliteom ozbrojench sl,

iastka 92

k) na nvrh vldy Slovenskej republiky vyhlasuje

vojnov stav a na zklade rozhodnutia Nrodnej
rady Slovenskej republiky vypovedva vojnu, ak
je Slovensk republika napadnut alebo ak to vy
plva zo zvzkov z medzinrodnch zmlv
o spolonej obrane proti napadnutiu,
1) vyhlasuje vnimon stav na zklade stavnho
zkona,
m) vyhlasuje referendum,
n) me vrti Nrodnej rade Slovenskej republiky
stavn zkony a zkony s pripomienkami, a to
v lehote do 15 dn po ich schvlen,
o) podva Nrodnej rade Slovenskej republiky spr
vy o stave Slovenskej republiky a o zvanch po
litickch otzkach,
p) m prvo by prtomn na schdzach Nrodnej
rady Slovenskej republiky,
r) m prvo by prtomn na schdzach vldy Slo
venskej republiky, predseda jej a vyadova si od
vldy alebo od jej lenov sprvy.

I. 103
(1) Za prezidenta me by zvolen kad oban
Slovensk] republiky, ktor m prvo voli a ktor do
siahol vek 35 rokov.
(2) T ist osoba me by zvolen za prezidenta
najviac v dvoch po sebe nasledujcich obdobiach.
(3) Voba prezidenta sa vykon v poslednch 60
doch volebnho obdobia radujceho prezidenta. Ak
sa rad prezidenta uvon pred uplynutm volebnho
obdobia, voba novho prezidenta sa uskuton do 30
dn.
(4) Ak za prezidenta bude zvolen poslanec N
rodnej rady Slovenskej republiky, len vldy Sloven
sk] republiky, sudca, prokurtor, prslunk ozbroje
nch sl alebo ozbrojenho zboru, len Najvyieho
kontrolnho radu Slovenskej republiky, odo da zvo
lenia prestane vykonva svoju dotera|iu funkciu.
(5) Prezident nesmie vykonva in platen funk
ciu, povolanie alebo podnikatesk innos a nesmie
by lenom orgnu prvnickej osoby, ktor vykonva
podnikatesk innos.

I. 104
(1) Prezident sklad pred Nrodnou radou Slo
venskej republiky do rk ]ej predsedu tento slub:
Subujem na svoju es a svedomie vernos Slo
venskej republike. Budem dba o blaho slovenskho
nroda, nrodnostnch menn a etnickch skupn i
jcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

iastka 92

vykonva v zujme obanov a zachovva i obhajova

stavu a ostatn zkony."
(2) Odmietnutie subu alebo sub s vhradou m
za nsledok neplatnos voby prezidenta.

Strana 2673

(3) len vldy nesmie vykonva in platen

funkciu, povolanie alebo podnikatesk innos a ne
smie by lenom orgnu prvnickej osoby, ktor vyko
nva podnikatesk innos.
I. 110

I. 105
(1) Ak nie je prezident zvolen, alebo ak sa rad
prezidenta uvon a ete nie je zvolen nov prezident,
alebo ak bol zvolen nov prezident, ale ete nezloil
sub, alebo ak prezident neme svoju funkciu vyko
nva pre zvan dvody, vkon funkcie prezidenta
patr vlde Slovenskej republiky, okrem oprvnen pre
zidenta poda i. 102 psm. d) a g). V takomto prpade
me vlda poveri svojho predsedu vykonva niekto
r prvomoci prezidenta. Na predsedu vldy prechdza
v tom ase aj hlavn velenie ozbrojench sl.
(2) Ak prezident neme vykonva svoju funkciu
dlhie ne jeden rok, Nrodn rada Slovenskej republi
ky ho z funkcie odvol a zvol novho prezidenta na
riadne funkn obdobie.
I. 106
Nrodn rada Slovenskej republiky me odvola
prezidenta z funkcie, ak prezident vyvja innos sme
rujcu proti zvrchovanosti a zemnej celistvosti Slo
venskej republiky alebo innos smerujcu k odstrne
niu demokratickho stavnho zriadenia Slovenskej re
publiky. Nvrh na odvolanie prezidenta v tchto pr
padoch me poda nadpolovin vina vetkch po
slancov. Na odvolanie prezidenta je potrebn shlas
aspo trojptinovej viny vetkch poslancov.
I. 107
Prezidenta mono stha len pre vlastizradu. Ob
alobu na prezidenta podva Nrodn rada Slovenskej
republiky; o obalobe rozhoduje stavn sd Sloven
skej republiky.

Druh oddiel
VLDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. 108
Vlda Slovenskej republiky je najvym orgnom
vkonnej moci.
I. 109
(1) Vlda sa sklad z predsedu, podpredsedov
a ministrov.
(2) len vldy neme vykonva poslaneck
mandt alebo by sudcom.

(1) Predsedu vldy vymenva a odvolva prezi

dent Slovenskej republiky.
(2) Za predsedu vldy me by vymenovan ka
d oban Slovenskej republiky, ktor je voliten do
Nrodnej rady Slovenskej republiky.
I. 111
Na nvrh predsedu vldy prezident Slovenskej re
publiky vymenva a odvolva calch lenov vldy
a poveruje ich riadenm ministerstiev. Za podpredsedu
vldy a ministra me vymenova obana, ktor je vo
liten do Nrodnej rady Slovenskej republiky.
I. 112
lenovia vldy skladaj do rk prezidenta Sloven
skej republiky tento sub:
Subujem na svoju es a svedomie vernos Slo
venskej republike. Svoje povinnosti budem plni v z
ujme obanov. Budem zachovva stavu a ostatn z
kony a pracova tak, aby sa uvdzali do ivota."
I. 113
Vlda je povinn do 30 dn po svojom vymenovan
predstpi pred Nrodn radu Slovenskej republiky,
predloi jej svoj program a poiada ju o vyslovenie
dvery.
I. 114
(1) Vlda je za vkon svojej funkcie zodpovedn
Nrodnej rade Slovenskej republiky. Nrodn rada
Slovenskej republiky jej me kedykovek vyslovi ne
dveru.
(2) Vlda me kedykovek poiada Nrodn ra
du Slovenskej republiky o vyslovenie dvery.
(3) Vlda me spoji hlasovanie o prijat zkona
alebo hlasovanie v inej veci s hlasovanm o dvere vl
de.
I. 115
(1) Ak Nrodn rada Slovenskej republiky vyslov
vlde nedveru, alebo ak zamietne jej nvrh na vyslo
venie dvery, prezident Slovenskej republiky vldu od
vol.
(2) Ak prezident Slovenskej republiky prijme de
misiu vldy, pover ju vykonvanm jej funkcie a do
vymenovania novej vldy.

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2674

I. 116
(1) len vldy je za vkon svojej funkcie zodpo
vedn Nrodnej rade Slovenskej republiky.
(2) len vldy me poda demisiu prezidentovi
Slovenskej republiky.
(3) Nrodn rada Slovenskej republiky me vy
slovi nedveru aj jednotlivmu lenovi vldy; v tomto
prpade prezident Slovenskej republiky lena vldy od
vol.
(4) Nvrh na odvolanie lena vldy me poda
prezidentovi Slovenskej republiky aj predseda vldy.
(5) Ak demisiu pod predseda vldy, demisiu pod
cel vlda.
(6) Ak Nrodn rada Slovenskej republiky vyslov
nedveru predsedovi vldy, prezident Slovenskej repu
bliky ho odvol. Odvolanie predsedu vldy m za n
sledok odstpenie vldy.
(7) Ak prijme prezident Slovenskej republiky de
misiu alebo ak odvol lena vldy, ur, ktor z lenov
vldy bude doasne spravova veci lena vldy, ktorho
demisiu prijal.
I. 117
Vlda pod demisiu vdy po ustanovujcej sch
dzi novozvolenej Nrodne) rady Slovenskej republiky;
vlda vak vykonva svoju funkciu a do utvorenia no
vej vldy.

iastka 92

h) o podan nvrhu zkona Nrodnej rady Sloven

skej republiky alebo inho zvanho opatrenia na
verejn diskusiu,
i) o tom, e poiada o vyslovenie dvery,
j) o udelen amnestie vo veciach priestupkov,
k) o vymenvan a odvolvan ttnych funkcionrov
v prpadoch ustanovench zkonom,
1) o alch otzkach, ak to ustanov zkon.
I. 120
(1) Na vykonanie zkona a v jeho medziach me
vlda vydva nariadenia.
(2) Nariadenie vldy podpisuje predseda vldy.
(3) Nariadenie vldy sa mus vyhlsi spsobom,
ktor ustanov zkon.
I. 121
Vlda m prvo udeova amnestiu vo veciach
priestupkov. Podrobnosti ustanov zkon.
I. 122
stredn orgny ttne] sprvy a miestne orgny
ttnej sprvy sa zriauj zkonom.
I. 123
Ministerstv a in orgny ttnej sprvy na zklade
zkonov a v ich medziach mu vydva veobecne z
vzn prvne predpisy, ak s na to splnomocnen z
konom. Tieto veobecne zvzn prvne predpisy
sa vyhlasuj spsobom, ktor ustanov zkon.

I. 118
(1) Vlda je schopn uzna sa, ak je prtomn
nadpolovin vina jej lenov.
(2) Na prijatie uznesenia vldy je potrebn shlas
nadpolovinej viny vetkch lenov vldy.

SIEDMA

HLAVA

SDNA M O C
P r v o d diel
STAVN SD SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. 119
a)
b)
c)
d)
e)
f)

Vlda rozhoduje v zbore

o nvrhoch zkonov,
o nariadeniach vldy,
o programe vldy a o jeho plnen,
o zsadnch opatreniach na zabezpeenie hospo
drskej a socilnej politiky Slovenskej republiky,
o nvrhoch ttneho rozpotu a ttneho zvere
nho tu,
o medzinrodnch zmluvch Slovenskej rcpubliky

'

g) o zsadnch otzkach vntornej a zahraninej po

litiky,

I. 124
stavn sd Slovenskej republiky je nezvislm
sdnym orgnom ochrany stavnosti.
I. 125
stavn sd rozhoduje o slade
a) zkonov s stavou a s stavnmi zkonmi,
b) nariaden vldy, veobecne zvznvch prvnych
predpisov ministerstiev a ostatnch strednch
orgnov ttnej sprvy s stavou, s stavnmi z
konmi a zkonmi,
c) veobecne zvznch nariaden orgnov zemnej
samosprvy s stavou a zkonmi,

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

iastka 92

Strana 2675

d) veobecne zvznch prvnych predpisov miest

nych orgnov ttnej sprvy s stavou, zkonmi
a s inmi veobecne zvznmi prvnymi predpis
mi,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vlda Slovenskej republiky,
d) sd,

e) veobecne zvznch prvnych predpisov s me

dzinrodnmi zmluvami vyhlsenmi spsobom
ustanovenm na vyhlasovanie zkonov.

f) kad, o ktorho prve sa m kona v prpadoch

ustanovench v i. 127.

I. 126
stavn sd rozhoduje kompetenn spory medzi
strednmi orgnmi ttnej sprvy, ak zkon neusta
novuje, e tieto spory rozhoduje in ttny orgn.

e) generlny prokurtor,

(2) Zkon ustanov, kto m prvo poda nvrh

na zaatie konania poda i. 129.
(3) stavn sd me zaa konanie aj na podnet
prvnickch alebo fyzickch osb, ak namietaj poru
enie svojich prv.
I. 131

I. 127
stavn sd rozhoduje o sanostiach proti pr
voplatnm rozhodnutiam strednch orgnov ttnej
sprvy, miestnych orgnov ttnej sprvy a orgnov
zemnej samosprvy, ktormi boli poruen zkladn
prva a slobody obanov, ak o ochrane tchto prv
a slobd nerozhoduje in sd.

stavn sd rozhoduje v plne vo veciach uvede

nch v l. 107, 125 psm. a) a b), i. 129 ods. 2 a 4, i.
136 ods. 2, l. 138 ods. 2 a 3 a o prave svojich vntor
nch pomerov.
l. 132

(1) stavn sd rozhoduje o sanosti proti roz

hodnutiu o overen alebo neoveren mandtu poslanca
Nrodnej rady Slovenskej republiky.

(1) Ak stavn sd svojm rozhodnutm vyslov,

e medzi prvnymi predpismi uvedenmi v l. 125
je neslad, strcaj prslun predpisy, ich asti, pr
padne niektor ich ustanovenia innos. Orgny, kto
r tieto predpisy vydali, s do iestich mesiacov od vy
hlsenia rozhodnutia stavnho sdu povinn ich
uvies do sladu s stavou, stavnmi zkonmi,
a ak ide o predpisy uveden v l. 125 psm. b), aj s in
mi zkonmi; ak ide o predpisy uveden v l. 125 psm.
c), aj s inmi zkonmi, s medzinrodnmi zmluvami,
s nariadeniami vldy Slovenskej republiky a so veo
becne zvznmi prvnymi predpismi ministerstiev
a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy. Ak tak
neurobia, tak predpisy, ich asti alebo ustanovenia,
strcaj platnos po iestich mesiacoch od vyhlsenia
rozhodnutia.

(2) stavn sd rozhoduje o stavnosti a zkon

nosti volieb do Nrodnej rady Slovenskej republiky
a do orgnov zemnej samosprvy.

(2) Rozhodnutia stavnho sdu vydan poda

odseku 1 sa vyhlasuj spsobom ustanovenm na vy
hlasovanie zkonov.

(3) stavn sd rozhoduje o sanostiach proti

vsledku referenda.

l. 133

I. 128
(1) stavn sd podva vklad stavnch zko
nov, ak je vec sporn. Podmienky ustanov zkon.
(2) stavn sd nezaujma stanovisk vo veciach
sladu nvrhov zkonov a inch veobecne zvznch
prvnych predpisov s stavou a stavnmi zkonmi.
I. 129

(4) stavn sd rozhoduje o tom, i rozhodnutie

o rozpusten alebo pozastaven innosti politickej stra
ny alebo politickho hnutia je v zhode s stavnmi z
konmi a s inmi zkonmi.
(5) stavn sd rozhoduje o obalobe Nrodnej
rady Slovenskej republiky proti prezidentovi Sloven
skej republiky vo veci vlastizrady.
I. 130
(1) stavn sd zane konanie, ak pod nvrh,
a) najmenej ptina poslancov Nrodnej rady Sloven
skej republiky,

Proti rozhodnutiu stavnho sdu nemono po

da opravn prostriedok.
l. 134
(1) stavn sd sa sklad z desiatich sudcov.
(2) Sudcov stavnho sdu vymenva na sedem
rokov prezident Slovenskej republiky z 20 osb na
vrhnutch Nrodnou radou Slovenskej republiky.
(3) Za sudcu stavnho sdu me by vymenova
n oban Slovenskej republiky, ktor je voliten
do Nrodnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek
40 rokov, m vysokokolsk prvnick vzdelanie
a je najmenej 15 rokov inn v prvnickom povolan.

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2676

(4) Sudca stavnho sdu sklad do rk prezidenta

Slovenskej republiky tento sub:
Subujem na svoju es a svedomie, e budem
chrni neporuitenos prirodzench prv loveka
a prv obana, chrni princpy prvneho ttu, spravo
va sa stavou a stavnmi zkonmi a rozhodova po
dl svojho najlepieho presvedenia, nezvisle a ne
stranne."
(5) Zloenm subu sa sudca stavnho sdu ujma
svojej funkcie.
I. 135
Na ele stavnho sdu je jeho predseda, ktorho
zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vy
menva zo sudcov stavnho sdu prezident Sloven
skej republiky.
I. 136
(1) Sudcovia stavnho sdu maj imunitu rovna
ko ako poslanci Nrodnej rady Slovenskej republiky.
(2) Shlas na trestn sthanie sudcu stavnho s
du alebo na jeho vzatie do vzby dva stavn sd.
(3) stavn sd dva shlas na trestn sthanie ale
bo vzatie do vzby predsedu a podpredsedov Najvy
ieho sdu Slovenskej republiky.
I. 137
(1) Ak je vymenovan sudca stavnho sdu le
nom politickej strany alebo politickho hnutia, je po
vinn vzda sa lenstva v nich ete pred zloenm su
bu.
(2) Sudcovia stavnho sdu vykonvaj funkciu
ako svoje povolanie. Vkon tejto funkcie je nezluite
n
a) s podnikanm alebo inou hospodrskou alebo z
robkovou innosou, okrem sprvy vlastnho ma
jetku a vedeckej, pedagogickej, literrnej a umelec
kej innosti,
b) s funkciou alebo pracovnm pomerom v inom
ttnom orgne.
(3) Dom, ke sa sudca ujma svojej funkcie, zani
k jeho poslaneck mandt a lenstvo vo vlde Sloven
skej republiky.
I. 138
(1) Sudca stavnho sdu sa me svojej funkcie
sudcu stavnho sdu vzda.
(2) Prezident Slovenskej republiky me sudcu
stavnho sdu odvola na zklade odsudzujceho
prvoplatnho rozsudku pre myseln trestn in

iastka 92

a na zklade disciplinrneho rozhodnutia stavnho

sdu pre in, ktor je nezluiten s vkonom jeho
funkcie v stavnom sde.
(3) Prezident Slovenskej republiky odvol sudcu
stavnho sdu, ak stavn sd oznmil, e sudca
sa nezastuje na konan stavnho sdu dlhie ako
jeden rok, alebo ak sudca stavnho sdu bol sdnym
rozhodnutm pozbaven spsobilosti na prvne ko
ny.
I. 139
Ak sa sudca stavnho sdu vzd svojej funkcie
sudcu stavnho sdu alebo ak je odvolan,.prezident
Slovenskej republiky vymenuje inho sudcu na nov
funkn obdobie z dvoch osb navrhnutch Nrodnou
radou Slovenskej republiky.
I. 140
Podrobnosti o organizcii stavnho sdu, o sp
sobe konania pred nm a o postaven jeho sudcov usta
nov zkon.

Druh

oddiel

SDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. 141
(1) V Slovenskej republike vykonvaj sdnictvo
nezvisl a nestrann sdy.
(2) Sdnictvo sa vykonva na vetkch stupoch
oddelene od inch ttnych orgnov.
I. 142
(1) Sdy rozhoduj v obianskoprvnych a trestnoprvnych veciach; sdy preskmavaj aj zkonnos
rozhodnut sprvnych orgnov.
(2) Sdy rozhoduj v sentoch, ak zkon neusta
novuje, e vo veci rozhoduje jedin sudca. Zkon usta
nov, kedy sa na rozhodovan sentov zastuj
aj prsediaci z radov obanov.
(3) Rozsudky sa vyhlasuj v mene Slovenskej re
publiky a vdy verejne.
I. 143
(1) Sstavu sdov tvoria Najvy sd Slovenskej
republiky a ostatn sdy.
(2) Podrobnejiu pravu sstavy sdov, ich p
sobnos, organizciu a konanie pred nimi ustanov z
kon.
I. 144
(1) Sudcovia s pri rozhodovan nezvisl a s via
zan len zkonom.

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

(2) Ak to ustanovuje stava alebo z.kon, sudcovia

s viazan aj medzinrodnou zmluvou.
(3) Ak sa sd domnieva, e in veobecne zvzn
prvny predpis odporuje zkonu, konanie preru
a pod nvrli na zaatie konania pred stavnm sdom.
Nlez stavnho sdu Slovenskej republiky je pre
i pre ostatn sdy zvzn.
Cl. 145
(1) Sudcov vol Nrodn rada Slovenskej republi
ky na nvrh vldy Slovenskej republiky na tyri roky.
Po uplynut tohto volebnho obdobia Nrodn rada
Slovenskej republiky na nvrh vldy Slovensk] repu
bliky vol sudcov bez asovho obmedzenia.
(2) Predsedu a podpredsedov najvyieho sdu vo
l zo sudcov najvyieho sdu Nrodn rada Slovensk]
republiky na p rokov, a to najviac na dve po sebe id
ce obdobia.
Cl. 146
Sudca sa me svojej funkcie vzda.
Cl. 147
(1) Nrodn rada Slovenskej republiky sudcu od
vol
a) na zklade prvoplatnho odsudzujceho rozsud
ku pre myseln trestn in,
b) na zklade disciplinrneho rozhodnutia pre in,
ktor je nezluiten s vkonom jeho funkcie.
(2) Nrodn rada Slovenskej republiky me sud
cu odvola,
a) ak mu zdravotn stav dlhodobo nedovouje naj
menej poas jednho roka riadne vykonva sud
covsk povinnosti,
b) ak dosiahol vek 65 rokov.
(3) Pred rozhodnutm o odvolan z funkcie si N
rodn rada Slovenskej republiky vyiada stanovisko
prslunho disciplinrneho sdu.
Cl. 148
(1) Postavenie, prva a povinnosti sudcov ustanov
zkon.
kon.

(2) Spsob ustanovenia prsediacich ustanov z

Strana 2677

I. 150
Na ele prokuratry je generlny prokurtor, kto
rho vymenva a odvolva prezident Slovenskej repu
bliky na nvrh Nrodnej rady Slovenskej republiky.
I. 151
Podrobnosti o vymenvan a odvolvan, prvach
a povinnostiach prokurtorov a organizcii prokurat
ry ustanov zkon.

DEVIATA HLAVA
P R E C H O D N A ZVEREN USTANOVENIA
I. 152
(1) stavn zkony, zkony a ostatn veobecne
zvzn prvne predpisy zostvaj v Slovenskej repub
like v platnosti, ak neodporuj tejto stave. Meni
a zruova ich mu prslun orgny Slovenskej re
publiky.
(2) Neplatnos zkonov a inch veobecne zvz
nch prvnych predpisov vydanch v eskej a Sloven
skej Federatvnej Republike vznik devdesiatym
dom po uverejnen rozhodnutia stavnho sdu Slo
venskej republiky o ich neplatnosti spsobom ustano
venm na vyhlasovanie zkonov.
(3) O neplatnosti prvnych predpisov rozhoduje
stavn sd Slovenskej republiky poda nvrhu osb
uvedench v i. 130.
(4) Vklad a uplatovanie stavnch zkonov, z
konov a ostatnch veobecne zvznch prvnych
predpisov mus by v slade s touto stavou.
I. 153
Na Slovensk republiku prechdzaj prva a po
vinnosti z medzinrodnch zmlv, ktormi je esk
a Slovensk Federatvna Republika viazan, a to v roz
sahu ustanovenom stavnm zkonom eskej a Slo
venskej Federatvnej Republiky alebo v rozsahu do
hodnutom medzi Slovenskou republikou a eskou re
publikou.
I. 154

Cl. 149

(1) Slovensk nrodn rada zvolen poda i. 103

stavnho ..zkona . 143/1968 Zb. o esko-slovenskej
federcii v znen neskorch predpisov vykonva svoju
psobnos ako Nrodn rada Slovenskej republiky po
da tejto stavy. Volebn obdobie Nrodnej rady Slo
venskej republiky sa pota odo da volieb do Sloven
skej nrodnej rady.

Prokuratra Slovenskej republiky chrni prva

a zkonom chrnen zujmy fyzickch a prvnickch
osb a ttu.

(2) Vlda Slovenskej republiky vymenovan poda

i. 122 ods. 1 psm. a) stavnho zkona . 143/1968
Zb. o esko-slovenskej federcii v znen neskorch

SMA HLAVA
PROKURATRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Strana 2678

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

predpisov sa povauje za vldu vymenovan poda tej

to stavy.
(3) Predseda Najvyieho sdu Slovenskej republi
ky a generlny prokurtor Slovenskej republiky usta
noven do funkcie poda doterajch prvnych predpi
sov zostvaj vo funkcich a do ustanovenia do
funkci poda tejto stavy.
(4) Sudcovia sdov Slovenskej republiky ustano
ven do funkcie poda dotcra|ch prvnych predpisov
sa povauj za ustanovench do funkcie bez asovho
obmedzenia poda tejto stavy.
Cl. 155
Zruuj sa
1. stavn zkon Slovenskej nrodnej rady . 50/
/l990 Zb. o nzve, ttnom znaku, ttnej vlajke,
ttnej peati a o ttnej hvmne Slovenskej repu
bliky,
2. stavn zkon Slovenskej nrodnej rady . 79/
/1990 Zb. o pote poslancov Slovenskej nrodnej

iastka 92

rady, o znen subu poslancov Slovenskej nrodnej

rady, lenov vldy Slovenskej republiky a poslan
cov nrodnch vborov a o volebnom obdob Slo
venskej nrodnej rady,
3. stavn zkon Slovenskej nrodnej rady . 7/
/l992 Zb. o stavnom sde Slovenskej republiky.
I. 156
Tto stava Slovensk] republiky nadobda in
nos dom vyhlsenia, okrem i. 3 ods. 2, i. 23 ods. 4,
ak ide o vyhostenie alebo vydanie obana inmu ttu,
i. 53, 84 ods. 3, ak ide o vypovedanie vojny inmu t
tu, i. 86 psm. k) a I), i. 102 psm. g), ak ide o vyme
nvanie profesorov vysokch kl a rektorov a o vy
menvanie a povyovanie generlov, psmen j) a k), i.
152 ods. 1 druh veta, ak sa tka stavnch zkonov,
zkonov a ostatnch veobecne zvznch prvnych
predpisov vydanch orgnmi eskej a Slovenskej Fe
deratvnej Republiky, ktor nadobudn innos s
asne s prslunmi zmenami stavnch pomerov es
kej a Slovenskej Federatvnej Republiky v slade s tou
to stavou.

I. Gaparovi v. r.
V. Meiar v. r.

Strana 2

Zbierka zkonov . 1/1993

iastka 1

ZKON
NRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 16. decembra 1992
o Zbierke zkonov Slovenskej republiky
N r o d n r a d a Slovenskej republiky s a u z n i e s l a n a
tomto zkone:

1
(1) Oslava Slovenskej republiky, s t a v n a o s t a t n
zkony Nrodnej rady Slovenskej republiky, n a r i a d e
nia vldy Slovenskej republiky, vyhlky a vnosy mi
nisterstiev a o s t a t n c h s t r e d n c h orgnov t t n e j
sprvy Slovenskej republiky, r o z h o d n u t i a s t a v n h o
s d u Slovenskej republiky o n e s l a d e medzi p r v n y m i
predpismi 1 ) a m e d z i n r o d n zmluvy ( 6) sa v y h l a s u j
uverejnenm v Zbierke z k o n o v Slovenskej r e p u b l i k y
(alej len ..Zbierka zkonov").
(2) V Z b i e r k e zkonov sa uverejuj
a) u z n e s e n i a Nrodnej rady Slovenskej republiky,
o ktorch rozhodla, e sa maj uverejni v Z b i e r k e zko
nov, a r o z h o d n u t i a jej p r e d s e d u o v y h l s e n volieb do
Nrodnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgnov
s a m o s p r v y obc 2 ),
b) r o z h o d n u t i a p r e z i d e n t a Slovenskej r e p u b l i k y
o r o z p u s t e n N r o d n e j rady Slovenskej republiky, o vyhlseni referenda. o u d e l e n a m n e s t i e a o v y h l s e n voj
novho alebo v n i m o n h o stavu,
c) r o z h o d n u t i a vldy Slovenskej r e p u b l i k y o u d e l e n
a m n e s t i e vo veciach p r i e s t u p k o v a jej u z n e s e n i a , o kto
rch rozhodla, e sa maj uverejni v Zbierke zkonov.
d) in p r v n e alebo o r g a n i z a n akty, o ktorch to
ustanovuje v e o b e c n e zvzn prvny p r e d p i s ,
e) p l n z n e n i a zkonov.

2
O vetkom, o bolo v Zbierke z k o n o v uverejnen,
plat d o m n i e n k a , e d o m u v e r e j n e n i a sa s t a l o z n m y m
kadmu, k o h o sa to tka; d o m n i e n k a o z n a l o s t i vyhl
sench veobecne zvznch p r v n y c h p r e d p i s o v j e nevyvrtlten.

1
2

3
(1) V e o b e c n e zvzn p r v n e p r e d p i s y a r o z h o d n u
tia s t a v n h o s d u Slovenskej r e p u b l i k y u v e d e n
v 1 ods. 1 n a d o b d a j p l a t n o s d o m ich v y h l s e n i a
v Zbierke zkonov.
(2) V e o b e c n e zvzn p r v n e p r e d p i s y n a d o b d a j
i n n o s p t n s t y m d o m po ich v y h l s e n v Zbierke
zkonov, a k n i e j e v n i c h u s t a n o v e n n e s k o r d e n a
d o b u d n u t i a i n n o s t i . Ak je to o d v o d n e n n a l i e h a v m
v e o b e c n m zujmom, me sa v p r v n o m p r e d p i s e v
n i m o n e u s t a n o v i skor zaiatok J e h o i n n o s t i , naj
s k r v a k d o m v y h l s e n i a v Zbierke zkonov.
(3) D o m u v e r e j n e n i a v Zbierke z k o n o v n a d o b d a j
u z n e s e n i a , r o z h o d n u t i a a in p r v n e alebo o r g a n i z a n
a k t y u v e d e n v 1 ods. 2 z v z n o s a z a n a j p l y n
lehoty, k t o r s v n i c h u s t a n o v e n alebo k t o r p r e n i m i
u p r a v o v a n vzahy u s t a n o v i l v e o b e c n e zvzn
prvny predpis3).

4
(1) s t a v a Slovenskej republiky, s t a v n zkony
a o s t a t n z k o n y Nrodnej rady Slovenskej republiky,
n a r i a d e n i a vldy Slovenskej republiky, vyhlky m i n i s
terstiev a o s t a t n c h s t r e d n c h orgnov t t n e j sprvy
Slovenskej republiky a r o z h o d n u t i a s t a v n h o s d u
Slovenskej republiky o n e s l a d e medzi p r v n y m i pred
pismi sa v Zbierke zkonov vyhlasuj u v e r e j n e n m ich
plnho znenia.
(2) V e o b e c n e zvzn p r v n e p r e d p i s y m i n i s t e r s t i e v
a o s t a t n c h s t r e d n c h orgnov t t n e j sprvy oznao
v a n nzvom vnos" ( 5 ods. 1) sa vyhlasuj v Zbierke
z k o n o v u v e r e j n e n m o z n m e n i a m i n i s t e r s t v a alebo
i n h o s t r e d n h o o r g n u t t n e j sprvy o vydan v
n o s u ( 5 ods. 2).
(3) M e d z i n r o d n zmluvy sa vyhlasuj tak, e sa
v Z b i e r k e z k o n o v uverejn o z n m e n i e M i n i s t e r s t v a za
h r a n i n c h vec Slovenskej republiky o uzavret zmlu
vy, o b s a h u j c e aj jej p l n z n e n i e a daje dleit na jej

) Cl. 132 ods. 2 stavy Slovenskej republiky . 460/1992 Zb.

) 25 ods. 2 zkona Slovenskej nrodnej rady . 346/1990 Zb. o vobch do orgnov samosprvy obr.
) Napr. i. 96 ods. 2 stavy Slovenskej republiky.

iastka 1

Zbierka zkonov . 1/1993

vykonvanie. Ak sa m e d z i n r o d n z m l u v a tka iba m a

lho potu fyzickch alebo prvnickch osb, Minister
stvo z a h r a n i n c h vec Slovenskej republiky vyhlsi
v Zbierke z k o n o v len o z n m e n i e ojej uzavret a daj
o tom, k d e m o n o do nej nazrie.
(4) U z n e s e n i a , r o z h o d n u t i a a in p r v n e alebo organi
z a n akty u v e d e n v 1 ods. 2 sa v Zbierke z k o n o v
uverejuj s t a k m n z v o m a v t a k o m znen, v a k o m
boli o d o v z d a n na uverejnenie.

5
(1) Veobecne zvzn p r v n e predpisy ministerstiev
a o s t a t n c h s t r e d n c h orgnov t t n e j sprvy Sloven
skej r e p u b l i k y sa o z n a u j nzvom vnos", ak
a) sa tkaj o b m e d z e n h o p o t u d r u h o v o u r e n c h
fyzickch a prvnickch o s b alebo ak
b) u p r a v u j p o d r o b n o s t i o p r v a c h a p o v i n n o s t i a c h
z k e h o o k r u h u o s b v p r a c o v n o p r v n y c h vzahoch
a vo vzahoch z oblasti s o c i l n e h o zabezpeenia, po
d r o b n o s t i o p r v a c h a p o v i n n o s t i a c h vyplvajcich zo
s l u o b n c h pomerov p r s l u n k o v ozbrojench zborov
a sl.
(2) V o z n m e n m i n i s t e r s t v a alebo i n h o s t r e d n h o
o r g n u t t n e j sprvy o vydan v n o s u sa u v d z a
a) nzov a d t u m v y d a n i a vnosu,
b) splnomocovacie ustanovenie zkona, na zklade
k t o r h o s a v n o s vydva,
c) s t r u n vyjadrenie o b s a h u v n o s u v r t a n e vyme
dzenia o k r u h u fyzickch alebo prvnickch osb, kto
rch sa tka,
d) o z n a e n i e v e o b e c n e zvznch p r v n y c h pred
pisov, ktor sa vnosom m e n i a , dopaj alebo zru
uj,
e) de, ktorm v n o s n a d o b d a i n n o s ,
f) daj o tom, kedy a a k o bolo uverejnen p l n z n e n i e
v n o s u a k d e m u s by j e h o p l n z n e n i e k a d m u pr
s t u p n n a nazretie.
(3) Ministerstv a o s t a t n s t r e d n o r g n y t t n e j
sprvy Slovenskej r e p u b l i k y zabezpeia, aby vnosy,
ktor vydali, boli odo d a ich v y h l s e n i a k a d m u pr
s t u p n n a nazretie n a vetkch m i e s t a c h u v e d e n c h
v o z n m e n o ich vydan. O k r e m toho s p o v i n n zasla
vnos za n h r a d u k a d m u , kto o to poiada.

6
(1) M e d z i n r o d n zmluvy, ktormi je S l o v e n s k re
p u b l i k a viazan, sa vyhlasuj v Zbierke zkonov, ak
ide o
a) zmluvy ratifikovan p r e z i d e n t o m republiky,
b) in zmluvy, ak o b s a h u j p r a v u tkajcu sa prv

') Napr. i. 87 ods. 2 stavy Slovenskej republiky.

Strana 3

n e h o p o s t a v e n i a fyzickch a prvnickch o s b alebo

ich o p r v n e n c h zujmov.
(2) Vypovedanie v y h l s e n c h m e d z i n r o d n c h zmlv
sa o z n a m u j e v Zbierke zkonov u v e r e j n e n m oznme
n i a Ministerstva z a h r a n i n c h vec Slovenskej r e p u b
liky o ich vypovedan.

7
(1) Zbierku zkonov tvor s b o r jej iastok p o s t u p n e
vydvanch v p r i e b e h u k a l e n d r n e h o r o k a s n s l e d n e
v y d a n m t i t u l n m listom r o n k a Zbierky zkonov
a p r e h a d n m i o r i e n t a n m i dajmi ojej o b s a h u . Jed
notliv iastky k a d h o r o n k a Zbierky zkonov s
slovan p o s t u p n e ; slovanie s a kon 3 1 . d e c e m b r o m
k a l e n d r n e h o roka. Kad i a s t k a o b s a h u j e v zhlav
t t n y z n a k Slovenskej republiky, oznaenie r o n k a
Zbierky zkonov, nzov Zbierka zkonov Slovenskej
republiky", slo iastky a d t u m uverejnenia.
(2) Veobecne zvzn p r v n e p r e d p i s y a in prvne
alebo o r g a n i z a n akty ( 1 ods. 1 a 2) sa v jednotlivch
i a s t k a c h Zbierky z k o n o v o z n a u j poradovmi s
lami, slovanie s a kon 3 1 . d e c e m b r o m k a l e n d r n e h o
roka.
(3) V citcii veobecne zvznch p r v n y c h predpisov
a inch p r v n y c h alebo o r g a n i z a n c h aktov sa na
m i e s t o nzvu Zbierka zkonov Slovenskej republiky"
pouva s k r a t k a Z. z.".

8
(1) Zbierka zkonov sa vydva v slovenskom jazyku.
(2) Ak sa v Zbierke zkonov vyhlasuje m e d z i n r o d n
zmluva, v o z n m e n Ministerstva z a h r a n i n c h vec
Slovenskej republiky o uzavret zmluvy sa popri jej slo
v e n s k o m z n e n u v d z a aj jej p l n z n e n i e v jazyku,
v k t o r o m bola vyhotoven; p l n z n e n i e sa uverejn v sa
m o s t a t n e j prlohe tej iastky Zbierky zkonov, vktorejje
uverejnen z n e n i e tejto zmluvy v s l o v e n s k o m jazyku.

9
(1) Na uverejnenie v Zbierke z k o n o v m o n o prija
len texty a u t o r i z o v a n podpismi, ktor s pre jednotliv
d r u h y v e o b e c n e zvznch p r v n y c h predpisov
a p r v n y c h alebo o r g a n i z a n c h aktov ( 1 ods. 1 a 2)
u s t a n o v e n v e o b e c n e zvznm p r v n y m predpi
som 4 ); ak t a k h o p r e d p i s u niet, len texty a u t o r i z o v a n
p o d p i s o m v e d c e h o t t n e h o o r g n u alebo inej intit
cie, k t o r iada o uverejnenie.
(2) Tlaov chyby sa v Zbierke zkonov o d s t r a u j
u v e r e j n e n m r e d a k n h o o z n m e n i a o ich oprave
v Zbierke zkonov.

Strana 4

Zbierka zkonov . 1/1993

10
Vydvanie Zbierky zkonov patr do p s o b n o s t i Mi
n i s t e r s t v a spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri jej
vydvan d b o to, aby veobecne zvzn p r v n e pred
pisy a in prvne alebo o r g a n i z a n akty ( 1 ods. 1 a 2)
boli v nej uverejovan n a j n e s k r do 15 dn od odovzda
nia a u t o r i z o v a n h o textu ( 9) na uverejnenie.

iastka 1

pisov m i e s t n y c h orgnov t t n e j sprvy a vyhlasovanie

v e o b e c n e zvznch n a r i a d e n obc u p r a v u j oso
b i t n predpisy""').

13

11
(1) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
zabezpe, aby kad z u j e m c a o Z b i e r k u z k o n o v mal
monos si ju obstara za uren cenu.

Z r u u j sa:
a) 1 a 10 a 12 z k o n a Slovenskej n r o d n e j rady
. 176/1989 Zb. o vyhlasovan v e o b e c n e zvznch
prvnych predpisov a inch o p a t r e n orgnov Slo
venskej socialistickej republiky v Zbierke zkonov,

(2) Obce s p o v i n n zabezpei, aby Z b i e r k a zko

nov bola na pracovisku o r g n u jej s a m o s p r v y pr
s t u p n na nazretie k a d m u , kto o to prejav zujem.
Na t e n t o el sa o b c i a m zasiela j e d e n vtlaok ka
dej vydanej iastky Zbierky zkonov b e z p l a t n e bez
prloh.

b) z k o n . 131/1989 Zb. o Zbierke zkonov v znen

z k o n a . 4 2 6 / 1 9 9 0 Zb.

12

14

Vyhlasovanie v e o b e c n e zvznch prvnych pred

T e n t o z k o n n a d o b d a i n n o s 1. j a n u r o m 1993.

I. G a p a r o v i v. .
V. M e i a r v. r.

' I. V zkona Slovenskej nrodnej rady . 295/ 1992 Zb. o niektorch opatreniach v miestnej samospi vc a v llnej spi ve: 6 zkona
Slovenskej nrodnej rady r. 369/1990 Zb. o obecnom zriaden.

V edcii UEBNE TEXTY PRVNICKEJ FAKULTY

UNIVERZITY KOMENSKHO doteraz vylo:
1. Abrahmova, Eva: Deutsch fir J u r a s t u d e n t e n . I. vydanie. VO PF UK.
Bratislava 1992. 171 strn.
Vypredan
2. Abrahmova, Eva: Deutsch fr J u r a s t u d e n t e n . Dotla. I. vydania. VO PF
UK. Bratislava 1993. 171 strn.
Vypredan
3. Abrahmova, Eva: Deutsch fur J u r a s t u d e n t e n . Pozmenen a doplnen I.
vydanie. VO PF UK. Bratislava 1995. 223 strn.
Vypredan
4. Abrahmova, Eva: Deutsch fr J u r a s t u d e n t e n . II. vydanie. VO PF UK.
Bratislava 1997. 223 strn.
Vypredan
5. Abrahmova, Eva: Deutsch fur Jurastudierende. III. vydanie. VO PF UK.
Bratislava 1999. 249 strn.
V predaji
6. Bajcura, Andrej a kolektv: Obianske procesn prvo. I. vydanie. MANZ
a VO PF UK. Bratislava 1995. 583 strn.
Vypredan
7. Bakoov, Emlia: Socilna psycholgia pre prvnikov. Dotla L vydania.
ACEpress PF UK. Bratislava 1992. 122 strn.
Vypredan
8. Bakoov, Emlia: Socilna psycholgia pre prvnikov. I. vydanie. VO PF
UK. Bratislava 1995. 122 strn.
Vypredan
9. Bakoov, Emlia: Socilna psycholgia pre prvnikov. Dotla I. vydania.
VO PF UK. Bratislava 1998. 93 strn.
Vypredan
10. Bakoov, Emlia: Socilna psycholgia pre prvnikov. Dotla I. vydania.
VO PF UK. Bratislava 1999.111 strn.
V predaji
11. Bakoov, Emlia: Zklady sociolgie pre prvnikov. I. vydanie. VO PF
UK. Bratislava 1999. 157 strn.
V predaji
12. Balko, Ladislav - Gr, ubomr: Zklady bankovho prva. I. vydanie.
VO PF UK. Bratislava 2000. 157 strn.
V predaji
13. Barancov, Helena a kolektv: esko-slovensk pracovn prvo. I. a II.
diel. L vydanie. VO PF UK. Bratislava 1992. 358 strn.
Vypredan
14. Barancov, Helena: Pracovn prvo v krajinch Eurpskeho spoloenstva.
I. vydanie. VO PF UK v spoluprci s Generlnou prokuratrou SR. Brati
slava 1993. 185 strn.
^
V predaji
15. Barancov, Helena a kolektv: Dodatky k Cesko-slovenskmu pracovnmu
prvu. I.vydanie. VO PF UK Bratislava 1993. 33 strn.
Vypredan
16. Barancov, Helena - Schronk, Rbert - Hrvol, Milo: Pracovn prvo. I.
vydanie. VO PF UK. Bratislava 1995. 300 strn.
Vypredan
17. Barancov, Helena Schronk, Rbert: Praktick cvienia z pracovnho
prva a judikatra. I. vydanie. MANZ a VO PF UK. Bratislava 1995. 190
strn.
^
V predaji
18. Blaho, Peter - Haramia,Ivan - idlick, Michaela: Zklady rmskeho pr
va. L vydanie. MANZ a VO PF UK. Bratislava 1997. 483 strn. V predaji
19. Ceconk, Vincent - Pinkov, Dagmar: Teria podniku a jeho riadenie. I.
vydanie. VO PF UK. Bratislava 1992. 213 strn.
Vypredan
20. Ceot, Vladimr a kolektv: Repetitrium z trestnho prva hmotnho. I.
vydanie. VO PF UK. Bratislava 2000. 120 strn.
V predaji
21. Fbry, Anton - Novk, Ivan: Zklady penolgie. I. vydanie. VO PF UK
v spoluprci s Generlnym riaditestvom ZVJS SR. Bratislava 1995. 56
strn.
Vypredan
22. Fbry, Anton: Penolgia. I. vydanie. VO PF UK v spoluprci s Generlnym
riaditestvom ZVJS SR. Bratislava 2000. 408 strn.
V predaji
23. Greguov, Daniela: vod do prvnej informatiky. I. vydanie. VO PF UK.
Bratislava 1992. 141 strn.
Vypredan
24. Greguov, Daniela: Vybran kapitoly z potaovho prva. I. vydanie.
VO PF UK. Bratislava 1994. 93 strn.
Vypredan

25. Greguov, Daniela - Moravkov, Andrea - Susko, Boris: Vybran kapi

toly z prvnej informatiky. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 2000.
109 strn.
V predaji
26. Heretik, Anton: vod do forenznej psycholgie pre posluchov prvnic
kch faklt. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1992. 153 strn.
Vypredan
27. Husr, Eugen a kolektv: Praktick cvienia z trestnho procesu. I. vyda
nie. VO PF UK. Bratislava 1993. 223 strn.
Vypredan
28. Chovancova, J a r m i l a - Filo, Ondrej - Valent, Tom: Vybran kapitoly
z filozofie. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1992. 152 strn. Vypredan
29. Chovancova, Jarmila - Filo, Ondrej - Valent, Tom: Vybran kapitoly
z filozofie. Dotla I. vydania. VO PF UK. Bratislava 1993. 152 strn.
Vypredan
30. Chovancova, J a r m i l a - Filo, Ondrej - Valent, Tom: Vybran kapitoly
z filozofie. Dotla I. vydania. VO PF UK. Bratislava 1994. 152 strn.
Vypredan
31. Chovancova, J a r m i l a - Valent, Tom: Zklady filozofie pre prvnikov. I.
vydanie. VO PF UK. Bratislava 1997. 181 strn.
Vypredan
32. Chovancova, J a r m i l a Valent, Tom: Zklady filozofie pre prvnikov. Do
plnen II. vydanie. VO PF UK. Bratislava 2000. 248 strn.
V predaji
33. Kalesn, Katarna: Prvo Eurpskych spoloenstiev II. I. vydanie. VO PF
UK. Bratislava 1992. 113 strn.
Vypredan
34. Knapp, Viktor: Vedeck propedeutika. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava
1993. 251 strn.
V predaji
35. Knapp, Viktor - Hollnder, Pavol: Aplikcie logiky v prvnom myslen. I.
vydanie. VO PF UK. Bratislava 1992. 252 strn.
V predaji
36. Koiiarov, Soa a kolektv: Prvo ivotnho prostredia. I. vydanie.
MANZ a VO PF UK. Bratislava 1995. 375 strn.
Vypredan
37. Koiiarov, Soa a kolektv: Prvo ivotnho prostredia eurpskych
krajn. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1997. 299 strn.
Vypredan
38. Kr, J n - Holk Andrej: Teria a prax legislatvnej innosti. I. vydanie.
VO PF UK. Bratislava 1999. 95 strn.
V predaji
39. Kresk, Peter: Porovnvacie ttne prvo. I. vydanie. VO PF UK. Brati
slava 1992. 286 strn.
Vypredan
40. Kresk, Peter: Porovnvacie ttne prvo. Pozmenen I. vydanie. VO PF
UK. Bratislava 1993. 454 strn.
Vypredan
41. Kresk, Peter: stavy a stavn dokumenty vybranch ttov. I. vydanie.
VO PF UK. Bratislava 1997. 436 strn.
V predaji
42. Krskov, Alexandra: Nrt dejn eurpskeho politickho a prvneho mys
lenia (Od Antiky do konca 19. storoia). Dotla I. vydania. ACEpress PF
UK. Bratislava 1992. 246 strn.
Vypredan43. Krskov, Alexandra: Kapitoly z eurpskeho politickho a prvneho mysle
nia. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1997. 312 strn.
V predaji
44. Kubek, Pavol a kolektv: Obchodn spolonosti. I. vydanie. VO PF UK.
Bratislava 1992. 176 strn.
Vypredan
45. Kubek, Pavol Mamojka, Mojmr a kolektv: Obchodn spolonosti. I.
vydanie. MANZ a VO PF UK. Bratislava 1999. 180 strn.
Vypredan
46. Kunz, Otto - Kunz Oto: vod do diplomacie. I. vydanie. VO PF K. Bra
tislava 1995.102 strn.
Vypredan
47. Lazr, J n a kolektv: Obianske prvo. I. diel. I. vydanie. MANZ a VO PF
UK. Bratislava 1993. 322 strn.
Vypredan
48. Lazr, J n a kolektv: Obianske prvo. II. diel. I. vydanie. MANZ a VO
PF UK. Bratislava 1994. 400 strn.
Vypredan

49. Mamojka, Mojmr - Kubek, Pavol a kolektv: Hospodrske prvo. I. vy

danie. VO PF UK. Bratislava 2000. 144 strn.
V predaji
50. Matlk, J n a kolektv: Prvo socilneho zabezpeenia v Slovenskej re
publike. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1993. 295 strn.
Vypredan
51. Matlk, J n - Barancov, Helena - Mackov, Zuzana: Prvo socilneho
zabezpeenia. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1995. 172 strn.
Vypredan
52. Mego, Mirko: Sdne lekrstvo. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1993.145
strn.
Vypredan
53. Mihlikov, Anna - Horniakova, ubica: Vybran otzky z oblasti terie
financi. Dotla I. vydania. ACEpress. Bratislava 1992. 192 strn.
Vypredan
54. Mihlikov, Anna Horniakova, ubica: Zklady finannej terie. I. vy
danie. VO PF UK. Bratislava 1994. 319 strn.
Vypredan
55. Mihlikov, Anna - Horniakova, ubica: Finann a menov vzahy v te
rii a praxi. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1999. 244 strn. Vypredan
56. Mistrk, Jozef kvareninov, Oga: tylistika a rtorika. I. vydanie. VO
PF UK. Bratislava 1992. 150 strn.
Vypredan
57. Moravk, Alexander Stanek, Duan: Hospodrska politika (Vybran
kapitoly). I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1997. 167 strn. V predaji
58. Nemec, Mat: Vybran kapitoly z cirkevnho prva. I. vydanie. Vydava
testvo MANZ a VO PF UK. Bratislava 1997. 141 strn.
V predaji
59. Ottov, Eva - Vaculkov, Nadeda: vod do tdia prva. I. vydanie. VO
PF UK. Bratislava 1998. 110 strn. ^
Vypredan
60. Ottov, Eva Vaculkov, Nadeda: vod do tdia prva. Dotla I. vyda
nia. VO PF UK. Bratislava 2000. 110 strn.
V predaji
61. Pinkov, Dagmar: Zklady manamentu. L vydanie. VO PF UK. Bratisla
va 1992. 103 strn.
Vypredan
62. Pinkov, Dagmar: Zklady manamentu. Doplnen I. vydanie. VO PF UK.
Bratislava 1994. 127 strn.
Vypredan
63. Pinkov, Dagmar - Neumanov, Anna: Podnikov ekonomika. I. vydanie.
VO PF UK. Bratislava 1996. 228 strn.
V predaji
64. Posluch, Marin - Cibulka, ubor: ttne prvo Slovenskej republiky. I.
vydanie. MANZ a VO PF UK. Bratislava 1994. 109 strn.
Vypredan
65. Posluch, Marin - Cibulka, ubor: ttne prvo Slovenskej republiky. I.
vydanie. VO PF UK. Bratislava 1997. 154 strn.
Vypredan
66. Posluch, Marin - Cibulka, ubor: ttne prvo Slovenskej republiky. II.
prepracovan a doplnen vydanie. VO PF UK. Bratislava 2000. 241 strn.
Vypredan
67. Prusk, Jozef: Kapitoly z terie ttu a prva. Teria prva. II. diel. I. vy
danie. VO PF UK. Bratislava 1993. 353 strn.
Vypredan
68. Prusk, Jozef: Teria prva. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1995. 331
strn.
Vypredan
69. Prusk, Jozef: Teria prva. Dotla I. vydania. VO PF UK. Bratislava
1997. 331 strn.
Vypredan
70. Prusk, Jozef: Teria prva. II. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1999. 331
strn.
Vypredan
71. Prusk, Jozef: Teria prva. Dotla II. vydania. VO PF UK. Bratislava
2001. 331 strn.
V predaji
72. Rapant, Richard - Kuerov, Erika - Koiiarov, Soa: Prvo ivotnho
prostredia. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1993. 321 strn. Vypredan
73. Reken, J n Vrabko, Marin: Vybran rozhodovacie procesy vo verejnej
sprve. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1994. 197 strn.
Vypredan

74. Reken, J n - Vrabko, Marin: Vybran rozhodovacie procesy vo verejnej

sprve. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1999. 121 strn.
Vypredan
75. Rollerov, Anna: Lingua Latina pre tudentov prva. I. vydanie. VO PF
UK. Bratislava 1999. 97 strn.
Vypredan
76. Schronk, Rbert: vod do medzinrodnho a eurpskeho pracovnho pr
va. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1995. 196 strn.
Vypredan
77. Sivk, Florin: Dejiny ttu a prva na zem Slovenska do roku 1918. L
vydanie. VO PF UK. Bratislava 1998. 186 strn.
Vypredan
78. Sivk, Florin: Dejiny ttu a prva na zem Slovenska do roku 1918. Do
tla I. vydania. VO PF UK. Bratislava 1999. 186 strn.
Vypredan
79. Skalick, J n : Zklady penitencirnej vedy a penolgie. I. vydanie. VO PF
UK. Bratislava 1992. 86 strn.
Vypredan
80. Smykov, Romana a kolektv: Praktick prklady z obianskoho prva.
I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 2000. 95 strn.
V predaji
81. Slovinsk, Anton - Krlik, J o z e f - Gr, ubomr: Daov a poplatkov
prvo. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1993. 97 strn.
Vypredan
82. Strnick, Viera: Zklady prva Eurpskych spoloenstiev. I. vydanie.
VO PF UK. Bratislava 1992. 203 strn.
Vypredan
83. Svk, J n : Organizcia a innos orgnov ochrany prva. I. vydanie. VO
PF UK. Bratislava 1995. 104 strn.
V predaji
84. Sebek, Jozef: Ekonomick a prvne aspekty rizika v podnikateskej in
nosti. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1995. 120 strn.
V predaji
85. kultty, Peter: Zklady miestnej sprvy. I. vydanie. VO PF UK. Bratisla
va 1999. 216 strn.
V predaji
86. kultty, Peter a kolektv: Sprvne prvo. Osobitn as. I. vydanie. VO
PF UK. Bratislava 1994.194 strn.
Vypredan
87. kultty, Peter a kolektv: Sprvne prvo hmotn. Veobecn a osobitn
as. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1997. 248 strn.
Vypredan
88. kultty, Peter a kolektv: Sprvne prvo hmotn. Veobecn a osobitn
as. II. prepracovan a doplnen vydanie. VO PF UK. Bratislava 2000.
316 strn.
V predaji
89. tefanovi, Milan: Veobecn porovnvacia prvoveda. I. vydanie. VO PF
UK. Bratislava 1992. 243 strn.
Vypredan
90. tefanovi, Milan: Zklady porovnvacej prvovedy. I. vydanie. VO PF
UK. Bratislava 1995. 280 strn.
"
V predaji
91. Tthov, K a t a r n a a kolektv: Zklady sprvneho prva hmotnho. I. vy
danie. VO PF UK. Bratislava 1992. 172 strn.
Vypredan
92. Tthov, K a t a r n a a kolektv: Zklady sprvneho prva hmotnho. Dotla
I. vydania. VO PF UK. Bratislava 1992.172 strn.
Vypredan
93. Tthov, Katarna a kolektv: Zklady sprvneho prva hmotnho. Dotla
I. vydania. VO PF UK. Bratislava 1993. 172 strn.
Vypredan
94. Turayov, Yvetta a kolektv: Vybran kapitoly z kriminolgie. I. vydanie.
VO PF UK. Bratislava 1999. 143 strn.
V predaji
95. Urbnkov, Darina - Lys, Anna: Legal English. I. vydanie. VO PF UK.
Bratislava 1992. 123 strn.
Vypredan
96. Urbnkov, Darina - Lys, Anna: Legal English. Doplnen I. vydanie. VO
PF UK. Bratislava 1994.147 strn.
Vypredan
97. Urbnkov, Darina - Lys, Anna: Legal English. Dotla doplnenho I. vy
dania. VO PF UK. Bratislava 1995. 144 strn.
Vypredan
98. Urbnkov, Darina: English for law Students. I. vydanie. VO PF UK. Bra
tislava 1996. 227 strn.
Vypredan
99. Urbnkov, Darina: English for law Students. Dotla I. vydania. VO PF
UK. Bratislava 1998. 234 strn.
Vypredan

100. Urbnkov, Darina: English for law Students. Dotla I. vydania. VO PF

UK. Bratislava 1999. 234 strn.
Vypredan
101. Urbnkov, Darina: English for law Students. II. prepracovan a doplne
n vydanie. VO PF UK. Bratislava 2000. 273 strn.
V predaji
102. Valent, Tom - Chovancova, Jarmila: Kapitoly z filozofie dejn. I. vyda
nie. VO PF UK. Bratislava 1996. 124 strn.
Vypredan
103. Valent, Tom - Chovancova, Jarmila: Filozofick antolgia. I. vydanie.
VO PF UK. Bratislava 1998. 345 strn.
V predaji
104. Valentovi, Zoltn Strnick, Viera: Prruka na seminre z medzin
rodnho prva skromnho a medzinrodnho prva obchodnho. I. vyda
nie. MANZ a VO PF UK. Bratislava 1995. 253 strn.
V predaji
105. Znamenkov, Katarna: Francais juridique. I. vydanie. VO PF UK. Bra
tislava 1998. 138 strn.
V predaji
106. Prvo na ivotn prostredie - zkladn prvo loveka. Zbornk z medzin
rodnho kolokvia. L vydanie. VO PF UK. Bratislava 1996. 151 strn.
V predaji
107. Zbornk Teria a prax aproximcie prva. I. vydanie. VO PF UK. Brati
slava 1999. 114 strn.
V predaji
108. Prvnici na Univerzite Komenskho. 75 rokov innosti Prvnickej fakulty.
I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1996. 296 strn.
V predaji
109. Bibliografie prc uiteov PF UK za roky 1990-1993. I. vydanie. VO PF
UK. Bratislava 1996. 144 strn.
V predaji
110. Zmluvn a zodpovednostn systm v skromnom prve. Zbornk Dies Lu
by Iurisprudentiae Nr. 3. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1995. 117
strn.
V predaji
111. Duevn vlastnctvo v procese tansformcie prvneho systmu. Zbornk
Dies Luby Iurisprudentiae Nr. 4. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1997.
344 strn.
V predaji
112. K nvrhu slovenskho Obianskeho zkonnka. Zbornk Dies Luby Iu
risprudentiae Nr. 5. I. vydanie. VO PF UK. Bratislava 1999. 276 strn.
Vypredan
113. Cibulka, ubor a kolektv: Vybran kapitoly z dejn a obianskej nuky. I.
vydanie. VO PF UK. Bratislava 1999. 186 strn.
Vypredan

UEBN TEXTY PRVNICKEJ FAKULTY UK V BRATISLAVE

Prof. JUDr. Jozef PRUSK, CSc.

TERIA PRVA
Redakne upravila: JUDr. Kvet Vrzgulov
Oblku navrhla: Hana Kohtov
Vydalo: Vydavatesk oddelenie Prvnickej fakulty UK v Bratislave
Dotla II. vydania. Bratislava 2001.
Poet strn: 331
Tla: RESS, a. s., tefnikova 1317, 905 01 Senica
ISBN 80-7160-146-2

Predmetom uebnho textu s zkladn otzky terie verejnho prva, ktor je vlastne bva
lou teriou ttu, ako aj zkladn otzky terie skromnho prva. tt je jednoznane prvna
intitcia upraven verejnm prvom. Doterajia teria ttu a teria prva sa tmto transformuj
na teriu prva, ktor je teriou tak verejnho prva, ako aj teriou skromnho prva. Je sa
mozrejme teriou, ktor na svet prva had z vtej perspektvy", ie z priestoru, ktor sa na
chdza o osi vyie ako miesto, z ktorho platn prvo v spojen s jeho realizciou, aplikciou
a judikatrou, robiac potrebn zoveobecnenia, vyklad a analyzuje teria obianskeho, pracov
nho, sprvneho, trestnho alebo stavnho prva. Miesto terie prva v sstave prvnych nuk
jej umouje vidie prvo v irom kontexte inch spoloenskch javov.

ISBN 80-7160-146-2