timea_obalka:Layout 1 21.4.
2008 12:45 Page 1
Abdul na mňa zazrel.
„Ty nevďačný pes, hnusná nevďačná sviňa.“
„To hovoríš ty? Čo prášiš čierne štetky, ktoré ti dajú len
preto, že si diplomat?“
„Každá by mi ruky bozkávala, keby tu mohla bývať a mať
život, aký máš ty.“
„Nepochybne by sa z toho posrali. Tak vieš čo, pokojne si
ich sem priveď, ba dokonca navrhujem, aby si v každej
izbe ubytoval inú, a ja konečne odídem na Slovensko
a budem mať pokoj. Budem si žiť svoj život, platiť si
v pohode svoje účty ako doteraz a svojej dcére zakúrim
bez toho, aby som sa za to musela nejakému idiotovi
ospravedlňovať. Vráť mi pas.“
„ČO SI POVEDALA?“
„Že mi máš vrátiť pas. A že si idiot. Najhorší, najzbabelejší,
najposlednejší idiot, akého som v živote spoznala.“
Na stotinu sekundy mu tvár zamrzla v nenávistnom pohľa-
de a ja som miesto spätkovania, podišla o krok bližšie.
„Teraz ti ukážem. Ja ťa naučím, kto je v tomto dome pá-
nom.“ Abdul sa zahnal a ja som rýchlo uhla z dosahu
jeho päste. Lisu som mala na rukách a stála som v ku-
chynských dverách.
„Toto nemyslíš vážne, že ma chceš udrieť, keď mám na ru-
kách naše dieťa? To si až takýto sviniar?“
Nebála som sa. To bolo najhoršie. Človek, ktorý sa nebojí,
nemá pud sebazáchovy. Abdul mi vytrhol z rúk Lisu
a posadil ju na fotelku. Prekvapene som sledovala spo-
malenie času, až sa napokon niť roztrhla na nekonečne
dlhé sekundy. Pozerala som sa ako zhypnotizovaná do
Lisiných očí a počula som, ako kvíli. Hodil ma o zem
a kopal do mňa, až som sa schúlila do klbka.
Kričal: Zabijem ťa.
Zabijem ťa.
Toto nie je kniha, to je terapia....S takou pravdivosťou Skutočný „Po nástupe na post veľvyslan-
BEZ DCÉRY SOM NEODIŠLA
y
príbeh lásk
vyjadriť tie najskrytejšie, hlboko potlačené zážitky a pocity, ca Slovenskej republiky v Keni,
h o
na to bolestná skúsenosť nestačí. Na to treba talent čierne v roku 2005, bol jeden z mo-
a disciplínu... Zhltla som knižku na jeden šup. Príbeh mi je
taký blízky, dojíma ma a zároveň ma chytá svojim ironickým
a Slovenky jich cieľov nadviazať kontakty
bez so slovenskou komunitou
happyendu
nadhľadom, že mám pocit, že sa mi to tiež stalo, že robím tie
žijúcou v Keni. Popri ďalších
isté chyby, že som tiež chodila do školy s názvom: „Ako sa
Slovákoch som spoznal Timeu
slepo zamilovať a robiť trápne veci až do absolútnej straty
posledných zvyškov sebaúcty.“ Želám tejto knižke úspech. a jej životnú etapu v krajine
Lebo do tej školy sme chodili všetky. kultúrou tisíce kilometrov vzidalenej od tej našej.
Michaela Čobejová, herečka Timea, ako priateľská, priama a otvorená žena
s veľkým srdcom, sa v záujme zachovania svojho
partnerského vzťahu a spoločnej výchovy dcéry
O láskach belošiek k černochom, teda o zamilovaných stretoch
Lisy, rozhodla podstúpiť neľahkú životnú skúšku
dvoch kultúr bolo už napísaných zopár kníh, no žiadna z nich ma
nedostala tak, ako táto. Timein príbeh nie je klasická lovestory. vo vzťahu s občanom Sierry Leone. Aj napriek
Okrem toho, že autorka odkrýva najintímnejšie detaily vzťahu, tomu, že jej prirástla Keňa ako krajina hlboko
ktorý neskončil happyendom, je tu veľa sklamania, bolesti a sĺz... No PRESS k srdcu, sa po dlhom zvažovaní rozhodla vrátiť
nechýba ani slušná dávka skvelého humoru a dokonca i sebairónie,
čo by človek v niektorých dramatických situáciách fakt nečakal. späť na Slovensko a začať po rokoch strávených
Obdivujem Timeu za to, koľko sily v sebe nazbierala a koľko šancí v Afrike nový život. Viem, že dané obdobie bolo
dala svojmu vzťahu. Ale tá dcérka za to určite stála. pre ňu ako pre Slovenku veľkou skúškou
Julo Viršík, hudobný dramaturg a ponaučením pre jej ďalšie životné kroky.
TIMEA KERESZTÉNYIOVÁ
Chcel by som vysoko oceniť odhodlanie
Pri čítaní Timeinho príbehu som si viac ako hocikedy autorky podeliť sa so svojím životným príbehom
predtým uvedomila, že láska je skutočne slepá. V jej mene je a popriať jej v ďalšom osobnom živote len
BEZ DCÉRY SOM
človek ochotný vzdať sa všetkého. Rodiny, domova, kamará- pozitívne zmeny.“
tov, bezpečnosti, životnej istoty...a aj vlastnej hrdosti. Skvelé
Igor Líška
NEODIŠLA
a sugestívne čítanie, počas ktorého naskakujú zimomriavky.
mimoriadny a splonomocnený veľvyslanec
Tento príbeh Vás pohltí a nepustíte ho z rúk. Každý občas Slovenskej republiky v Keni
zvádza boj medzi vlastným rozumom a srdcom. Aj preto Vám
bude Timea pripomínať niekoho, koho dôverne poznáte.
Vera Wisterová, moderátorka TIMEA
KERESZTÉNYIOVÁ
Šokujúca spoveď o tom, že láska hory neprenáša
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 2

Elise
B
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 5

BEZ DCÉRY SOM NEODIŠLA

V ždy som si myslela, že láska je zmysel života. Že je

darom, ktorý si treba vážiť. Zažila som lásku ne-
naplnenú, pochabú, iracionálnu, ničivú i lásku
prchavú. No vždy som verila v jej čistotu.
S údivom pozorujem ľudí, ktorí žijú bez nej, v klamstve,
prázdnote, krásnych domoch, vozia sa v skvelých autách.
Ten, kto raz skutočne miloval, to má v očiach. Tú bez-
mocnosť, ktorá si nevyberá, nemá víťaza a neberie ohľady
na morálku či okolnosti. Keď láska umrie nedôstojne,
umrie aj kus človeka.
Príbeh zradenej lásky je taký každodenný, že sa nad
tým prestávame pozastavovať. Keď sa však žena stáva mat-
kou, zrada zasiahne aj dieťa a bolí tak strašne, že sa to tak-
mer nedá prežiť.
Nevedela som to. A potom som sa zaľúbila do černocha.

Stretnutie prvé
Prisahám, že som nikdy nebola na čiernych. Nikdy v ži-
vote. To moja spolužiačka z gymnázia Alena odjakživa ve-
dela, že chce len a výlučne čierneho chlapa. Aj si ho našla
a dnes spolu žijú v New Yorku. Keď som robila v rádiu re-
láciu na tému Priťahujú vás príslušníci inej rasy, napísala
mi záplava žien, ktoré snívajú o hladkom ebenovom tele,
čo ich mocne zovrie v náručí.
„A má vtáka po kolená?“ opýtalo sa ma deväť z desia-
tich kamarátok v čase, keď sa všetko prevalilo.

5
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 6

Timea Keresztényiová

„Mici, ty vieš, ako nenávidím všetkých tých skurvených

negrov. Je mi jedno, ako ste si šmykli. Len mi povedz, či ťa
ten chlap rozosmeje,“ povedala Eva.
Nemal ho ani zďaleka po kolená a smiali sme sa spolu
len výnimočne. Neskôr, keď som v ôsmom mesiaci teho-
tenstva odchádzala definitívne do Afriky, zanechávajúc
úžasnú prácu, svoju rodinu a najlepších priateľov, som sa
z úcty k nim snažila pomenovať aspoň jediný dôvod, pre-
čo to idem urobiť práve kvôli tomuto mužovi. Nedokázala
som to. Kdesi na ceste medzi mozgom a srdcom sa odo-
hrávali zákopové vojny a viedli zložité vyjednávania o tom,
či sa rútim do neba, alebo do pekla, a či láska skutočne pre-
náša hory. A ako vždy v živote, pravda bola napokon nie-
kde uprostred.

Je zvláštne, že najzásadnejšie životné stretnutia sa odo-

hrajú zväčša celkom nenápadne. Žiadne hromy-blesky,
hlboké pohľady, nič. Ale vôbec nič!
„Sylvia, veď ty nie si normálna,“ povedala som svojej
najlepšej kamarátke, s ktorou som precestovala pol sveta
a vieme o sebe všetko, čo o sebe vedia len najlepšie kama-
rátky. Rútili sme sa nočnými ulicami hlavného mesta Kene
Nairobi, lebo prijala pozvanie Rusa Bogdana na večeru
u nejakého diplomata. Sylvia je kaderníčka a učila sa tu za-
pletať famózne afro vrkôčiky. Ja som sa na výprave ocitla
ako tlmočníčka angličtiny. A že ona sa veru v hoteli nudiť
nebude. Že sme tu síce pracovne a len na týždeň, ale mali by
sme pričuchnúť k životu tunajších ľudí. Ja som si, ako zvy-
čajne, predstavila najkrvavejší a najúchylnejší scenár, v kto-
rom ju znásilňujú a rituálne vraždia minimálne dvanásti
černosi, neochotne som sa obliekla a šla som robiť, ako toľ-
kokrát predtým, garde. Bol to odskúšaný scenár. Tvárila som
sa tak nahnevane a arogantne, že sa nám väčšinou nik ne-

6
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 7

BEZ DCÉRY SOM NEODIŠLA

odvážil prihovoriť. Tak to bolo aj tentoraz. Prišli sme k pek-

nému domu, kde nás privítal malý vysmiaty chlapík v mos-
limských hávoch a so škrekľavým hlasom. Zjedli sme, čo dom
dal, s Bogdanom vypili zo dve fľaše vodky, malý vysmiaty
chlapík stále dolieval, veľa nehovoril, a keď som sa o jede-
nástej prísne zatvárila a vybafla, že návšteva sa končí, lebo
sme unavené, úslužne nám pomohol do svetríkov, podržal
dvere a zaželal dobrú noc. So Sylviou sme na seba sprisaha-
necky pozreli, usúdili sme, že je to jasný gay, a odišli sme.
O Abdulovi som potom nepočula rok.

Stretnutie druhé
V januári 2004 som naplánovala dovolenku do Južnej
Ameriky. Naše cestovanie so Sylviou bola divočina naj-
hrubšieho zrna a vydávali sme sa do sveta s ruksakom na
chrbte a so stodolárovkami zašitými v podprsenkách a ošú-
chaných rifliach. V tom čase moja kamarátka navyše prá-
ve ukončila kurz výkladu tarotových kariet, tak sme si
hneď naše plány overili.
„Nahovno. Nie je to dobré. Hrozí nám nebezpečenstvo.
Niečo so zdravím. Nehoda, choroba, okradnutie,“ vykla-
dala Sylvia o dušu spasenú a ja som v posvätnej úcte
k mágii kariet cestu do Amazónie zrušila.
„Počúvaj, veď poďme do Afriky. Už to tam poznáme.
Porobíme aj dáke kšefty. A zorganizujem Zanzibar. Bude
super,“ navrhla som plán B, netušiac, že Južnú Ameriku,
v ktorej by som havarovala, kde by ma pri tom okradli
a zlomila by som si obe ruky, by som o nejakých osem me-
siacov brala všetkými desiatimi.
Keňa bola nádherná. Páčilo sa nám tam. Nairobi bolo
rozkvitnuté, dve belošky v meste zastavovali premávku

7
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 8

Timea Keresztényiová

a muži na nás šli oči nechať. Sylvia, nižšie, večne vysmia-

te žieňa s hlbokým výstrihom a odvážnymi účesmi, ja, vy-
soká štíhla dlhovlasá čiernovláska s večne prísnym výra-
zom. Aj čas sme tu začali vnímať tak africky. Nechal nás
obchodný partner čakať päť hodín pred kanceláriou? Re-
hotali sme sa ako šibnuté. Nalakovali sme si nechty, vyče-
sávali vlasy, fajčili jednu od druhej, rozprávali sa so zamest-
nancami. Keď sme sa poobede vrátili do hotela, mohli sme
si byť isté, že nám bude drnčať telefón a dostaví sa pozva-
nie na večeru, žúrku, stretnutie, hocičo. Len aby sa s nami
dotyčný mohol ukázať vonku. Takto zadrnčal aj v ten ve-
čer a ozval sa Abdul.
„Ahoj, tak ako sa máte? Počul som, že ste späť. Som do-
le na recepcii, nezbehnete na drink?“
Bola som príšerne otrávená, lebo som si nevedela pred-
staviť, o čom sa budeme baviť s chlapíkom diplomatom,
ktorý je gay. Ale nechceli sme byť neslušné, tak sme zišli na
recepciu. Po kŕčovitom rozhovore nás Abdul pozval na dru-
hý deň na večeru do najlepšej číny v meste. Sylvia sa pred-
vídavo vyhovorila a vydupala si návštevu diskotéky a ja som
v zúfalstve pozvala na nudnú večeru , bez Abdulovho vedo-
mia, aj jediného pekného muža v okolí, Libanončana Ziada,
ktorý patril k manažmentu v továrni na vlasy.
Dusno sa dalo krájať peknou vyrezávanou africkou ma-
četou, ja som koketovala s fešákom Ziadom a Abdul sa
tváril ako boh pomsty. Po hodine a pol zavelil odchod,
spôsobne odviezol Ziada domov, a keď za ním buchli dve-
re, zamkol zvnútra všetky zámky v aute a povedal:
„Teraz sa budeme rozprávať.“
V tej chvíli sa mi rozsvietila varovná kontrolka v hlave
a v mozgu začala jačať siréna, ako keď sa skúša atómový
poplach. Bola som sama, uprostred noci, s neznámym čer-
nochom, bez mobilu, v jeho aute, v Keni. Na ulici stáli len

8
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 9

BEZ DCÉRY SOM NEODIŠLA

prostitútky a masoví vrahovia. Zaujímavé je, že v krízo-

vom režime si človek uvedomuje tie najidiotskejšie detai-
ly, ktoré sú úplne nepodstatné. Fľak na koženom poťahu.
Nezastali sme na červenú. Tlačia ma topánky. Znásilnenie
sa dá vydržať. Len nech ma nezareže.
„Páčiš sa mi.“
„Ale ja chcem ísť do hotela. Prosím ťa, zober ma do hotela.“
„Nie. Ešte sa budeme voziť.“
„Veľmi ťa prosím Abdul, je hrozne neskoro, Sylvia
umrie od strachu. Veď sa môžeme stretnúť zajtra. (Ty je-
den zmrd úchylný, veď ťa hneď ráno oznámim diplomatic-
kej polícii alebo OSN, alebo na veľvyslanectve, alebo všet-
ko naraz.)
„Chcem, aby si mi dala šancu s tebou chodiť, aby si sa
stala mojou priateľkou. Veľa cestujem po Európe, budeme
sa často vídať.“
„Ale ja nie som beh na krátku trať, mladý muž. Ja hľa-
dám v živote niečo iné.“
„Čo také?“
„Lásku.“
„Aj ja hľadám lásku. Nič iné si neželám. Modlím sa pre
lásku deň čo deň.“
„Jasné. Preto balíš prvú belošku, čo stretneš v meste.“
(Sledujem očkom, či nezbadám policajnú hliadku.)
„... Tima, počúvaj...“
„Volám sa Timea.“
„Timea. Daj mi šancu. Čo mám spraviť, aby som ti do-
kázal, že to myslím vážne? Černošky sú strašné. Dajú kaž-
dému, kto má peniaze. Keby som chcel len niekoho pre-
tiahnuť, nemusím spraviť vôbec nič. Stačí, že mám diplo-
matickú ešpézetku.“
„Jedinú šancu máš, keď ma teraz zavezieš do hotela.
(Zvýšeným hlasom, s hysterickým nádychom.)

9
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 10

Timea Keresztényiová

„O. k. Fajn. Zajtra obed v OSN?“

„Hej. Dobre.“ Parkujeme pred hotelom. Som na koni.
Livrejovaný strážnik otvára dvere na aute, utekám, akoby
mi horelo za pätami.
Klopem na naše dvere, Sylvia si vydýchla. Ešte nikdy
som neprišla neskôr ako ona. Ležíme odlíčené, nakrémo-
vané a ešte predtým ako zaspíme, do ticha hlesnem: „Nie
je buzerant.“

Vyspala som sa s černochom

Keď muž zavetrí korisť, je podľa mňa veľmi pravdepodob-
né, že ju pri dodržaní určitých pravidiel a postupnosti skôr
či neskôr uloví. Bola som 28-ročná slobodná sebestačná že-
na, bez akýchkoľvek záväzkov. Navyše s nesmierne kompli-
kovanou históriou vzťahov. Tridsaťpäťročný pekný slobod-
ný sebestačný muž, hoc aj z Aljašky, mal veľké šance. A tak
robil všetko, čo sa píše vo veľkej knihe. Pozýval, ukazoval,
ohuroval, obdarovával, prisúval stoličku, pomáhal do kabá-
ta, počúval, počúval, počúval, a potom ma pozval k sebe do-
mov. V krásnej štvrti, v tesnej blízkosti prezidentského pa-
láca, býval Abdul v priestrannom byte, ktorý sa mal stať za-
nedlho mojím domovom. Po príchode vyštekol na slúžku
zo päť príkazov, rozkazov a zákazov a náhlil sa so mnou do
obývačky. Každý trošku solventnejší Afričan má sluhu. Aj
dvoch, troch. Pracujú zväčša 6 dní do týždňa od rána do
večera za mesačný plat asi 1 500 Sk. Abdulova slúžka ani
nezdvihla oči a okamžite sa odobrala do vonkajšej miest-
nosti na pranie. Bola som si umyť ruky a na poličke sa mi
zrak zastavil na dámskom parfume.
„To je mojej sestry. Zabudla si ho tu, ale nič to, často
chodí do Nairobi na služobky a vtedy aj tak spí u mňa.“

10
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 11

BEZ DCÉRY SOM NEODIŠLA

Abdul ma zaviedol do spálne a ja som sa ho s boho-

rovným pokojom spýtala, či má kondóm. Mal. Nasadil si
ho. Sledovala som príšerné ťažké brokátové závesy,
z ktorých viseli zlaté strapce.
Pamätám si tri myšlienky:
Aký má normálny penis.
Aká je zvláštna tá čierna ruka na mne.
Akú má hladkú pokožku.
A to bolo všetko. Zaviezol ma do hotela. Veselo štebo-
tal a vravel, že zajtra by sme mali ísť spolu na obed.
Bolo mi to jedno.

Láska po kensky
Čudne je to vo svete zariadené, že sa väčšinou zaľúbime do
najnepravdepodobnejšieho partnera. Nespĺňa očakávania
našich rodičov, susedov, sestier, bratov, kamarátov, kole-
gov a nezriedka ani nás samotných. Môže to byť niekto
príliš mladý, príliš starý, príliš bláznivý, príliš depresívny,
príliš jednoduchý, príliš komplikovaný... príliš čierny.
Navyše sa to všetko deje v najnepravdepodobnejších mo-
mentoch, keď nám to vlastne vôbec nevyhovuje. Fór bol
v tom, že som nebola žiadna zúfalka. Nemala som nočné
mory, že zostanem na ocot, bezdetná a nikto si ma nikdy
neodvedie v bielych šatách s tortovým účesom pred oltár.
Ale túžila som po niekom, ku komu sa pritúlim. Kto ma
bude ľúbiť a presviedčať o tom, že som šikovná, spanilá
a že mám dobrý zadok. A toto Abdul vytušil na sto honov
a vyštartoval ako raketa.
Tlačil mi kaleráby?
Áno.
Najhoršie z najhorších?

11
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 12

Timea Keresztényiová

Áno.
Bol milý, chápavý, citlivý?
Áno, áno, áno.
Chytila som sa?
Úplne.
Namotala som sa?
Hrozne.
Bolo to všetko také veľmi iné. Tak ďaleko od domova,
nasiaknuté exotickou vôňou, neznámymi pocitmi, nevys-
pytateľnými vyznaniami. Za mnou skrachované vzťahy,
ktoré trvali roky, predo mnou človek, ktorého jediná chy-
ba je, že je černoch.
„A ty to so mnou vlastne myslíš vážne?“ spýtal sa ma.
„Vždy to myslím vážne.“
„Nevyzeráš tak.“
„Abdul, si na konci sveta. Ja budem na druhom konci.
Budeš to aj potom myslieť vážne?“
„Smrteľne.“
Premýšľala som. Modelovala som situácie zľava dopra-
va, sprava doľava a prestávala som sa brániť pocitu, že to
nemá budúcnosť. Nikdy ma nepriťahovali zlí chlapci. No
ani obyčajní chlapi. Obdivujem ľudí, ktorí vedia chirurgic-
kým rezom oddeliť sex od lásky. Nikdy som to nedokáza-
la. Musí to byť nekonečne oslobodzujúce. Toto čudné
umenie ovláda úplná väčšina mužov a učí sa mu čoraz
viac žien.
Nerozumela som tomu. Chcela som žiť inak ako ostatní.
Písala som na Slovensko rozorvané e-maily a zrazu sa
mi objavila okamžitá odpoveď od Evy.
Timi? A vies si predstavit, že s tym chlapom budes mat
dieta a budes mu zehlit kosele?
Zavrela som oči a zamyslela som sa. Potom som napí-
sala do odpovede:

12
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 13

BEZ DCÉRY SOM NEODIŠLA

Hej.
A bolo to.

I love you
Išli sme na obed s Abdulom v trojici, aj so Sylviou. Na
kenské národné jedlo nyama choma. Vraj jahňacina, dob-
rotka, lahoda. Čakali sme, kým sa veľmi staro vyzerajúce
jahňa dostatočne upečie na rošte, a keď šla Sylvia na toa-
letu, spýtala som sa:
„Čo tak pozeráš?“
„Nič. Milujem ťa.“
„Nemôžeš niekoho milovať, keď sa s ním raz vyspíš. To
jednoducho nejde.“
„Ale áno. Stáva sa to. Milujem ťa.“
„Nevieš, čo je to milovať. Netušíš, čo to slovo zname-
ná.“
„Viem to. Ale máš pravdu. Slová nie sú dôležité. Činy sú
dôkaz.“
Priniesli jahňa a zamreli sme od nebotyčného smradu.
To však nebolo nič. Žuvali sme ako divé, zatínali čeľuste,
ale šľachovitú jahňaciu guču nie a nie prehltnúť. Bolo nám
to strašne ľúto, lebo Abdul sa tak snažil. Poslali sme ho po
sveter do auta a rýchlo konali. Zabalili sme dve statočné
kôpky jahňaciny do servítok a napchali sme ich do mojej
ručne vyšívanej kabelôčky, kde sa zmestí akurát telefón,
kľúče a púder. Maškrtne sme sa oblizovali, keď sa vrátil,
a on bol rád, ako nám chutí. Pri odchode som sa diskrét-
ne so zapáchajúcou kabelkou odobrala na záchod a nyama
chomu som nemilosrdne spláchla.
O dva dni bol Valentín. Sedeli sme so Sylviou v parnej
saune a bolo nám sveta žiť.

13
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 14

Timea Keresztényiová

„Kašlať na chlapov, drahá. Pozri sa, čo máme. Krásny

hotel, ktorý si platíme samy, neuveriteľné priateľstvo, zážit-
ky...“
„Jasné. Treba to robiť s nadhľadom a šikovne. Držať si
odstup a využiť, čo sa dá. Tak to robia aj oni.“
„Hej, hej. Presne.“
„Pôjdeme večer von?“
„No, sľúbila som Abdulovi, že...“
Sylvia prevrátila oči, vtom do pary nakukla hlava miest-
nej zamestnankyne.
„Madam, máte návštevu pri vchode.“
Víťazoslávne som sa pozrela na svoju kamarátku a ako
grácia som v osuške odpochodovala k vchodu, kde ma ča-
kal Abdul s kyticou ako svet. Vystískal ma poctivo valen-
tínsky, a keď som nádherné ruže aranžovala do vázy
v hotelovej izbe, zjavil sa ešte jeden balíček. A ešte jeden
a ešte jeden. Tešila som sa z parfumu, gýčových plyšákov,
a keď ma na hollywoodsky spôsob objal, zaklonil a zašep-
kal: Šťastného Valentína, láska!, srdce mi tĺklo rýchlejšie
než zvyčajne.
„Rezervoval som večer stôl v Serene. Prídem po teba
okolo ôsmej. Zavolám ti predtým, o. k.?“
„O. k.“ Žiarila som poslušne.
„Máš nejaké krásne šaty, o ktorých sa v Nairobi bude
ešte dlho rozprávať?“
„Iste, pane.“
„Tak ahoj.“ Usmial sa od ucha k uchu a zatvoril za se-
bou dvere. Rozbehla som sa k skrini a sústredene som
prehodnocovala jej obsah.
Zazvonil izbový telefón.
„Haló?“
„Utekaj späť do sauny, lebo sa vrátim a tú osušku ti
strhnem.“

14
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 15

BEZ DCÉRY SOM NEODIŠLA

„Nemáš tú odvahu, zbabelec.“

„Máš šťastie, že mám dôležité rokovanie. Tak pá.
Zavolám.“
Nezavolal. A telefón mal vypnutý ešte aj o ôsmej. Bola
som znepokojená, nervózna a sklamaná. Nerozumela som
tomu. Niekde sa musela stať chyba.
Až omnoho neskôr som sa dozvedela, že chyba sa skutoč-
ne stala. Abdul trávil romantický valentínsky večer so svojou
manželkou, s ktorou sa oženil pred dvoma mesiacmi.

Zbohom, Keňa
Myslím si, že ženy majú špeciálnu vlastnosť nevidieť do
očí bijúce fakty a ospravedlňovať realitu vysvetleniami, kto-
ré sú za hranicou podpriemernej inteligencie. Keď k tomu
navyše pridáme fakt, že patrím k mimoriadne priamym
a až nepríjemne úprimným ľuďom, takže pri konfrontácii
aj s najmenším klamstvom som vyjavená ako Alenka
v krajine zázrakov, od začiatku to zaváňalo „prúserom“.
V Keni sme boli ešte dva týždne a ja som už nikdy k Ab-
dulovi domov nebola pozvaná. Výletíky – áno, obedy –
jasné, vášnivé stretnutia – len v hotelovej izbe, večer – vy-
pnutý telefón. Po vojne je každý generál. Vtedy som sa sna-
žila prísť veci na kĺb a uspokojila som sa aj s najdebilnejšími
argumentmi, aké kedy na tomto svete boli.
„Abdul? Prečo mi nikdy večer nedvihneš telefón?“
Úškrn na celú tvár. „Bude to znieť strašne hlúpo...“
„Nebude. Potom si myslím, že niečo tajíš.“
„Ja som veľký fanúšik futbalu. Timea, ja prídem do-
mov, zapnem akýkoľvek futbalový zápas, lebo u nás je furt
dáka africká liga, a som v inom svete. Milujem futbal. Vieš,
ako decká sme nerobili nič iné, len hrali futbal.“

15
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:08 Page 16

Timea Keresztényiová

„Veď dobre, ale prečo mi nedvihneš telefón?“

„Jáj, lebo sa mi nabíja v druhej izbe.“
V predposledný večer si ho asi tiež nabíjal. Boli sme von-
ku so Sylviou a s naším fanklubom, zloženým z Bogdana
a jeho kamarátov z úplne všetkých kenských sociálnych
vrstiev. Takže tam bol Ind Jeff, ktorý má kuriérsku službu
a všetko platil, Andre, ktorý mu robil šoféra a vždy za nie-
čo sedel v base, Ian, ktorý mal odhadom šesť detí so šiesti-
mi ženami a živil sa poľovníctvom, BeeJay, ktorý sa neži-
vil ničím, ale bol za vodou, a okolo neho osem príživníkov,
ktorých mená ani tváre som nebola schopná si zapamätať.
Sedeli sme v nádhernej nairobskej reštaurácii Carnivore,
ktorá patrila kedysi k najlepším reštauráciám sveta. Hostia
zaplatia paušál povedzme 25 dolárov, vyložia si na stôl
malú zástavku, a kým zostane vyložená, nosia na stôl čer-
stvo opečené mäsá, napichnuté na ihliciach. Bravčové, ho-
vädzie, kuracie, krokodílie, antilopie, slonie, žirafie, pštro-
sie... Čo len chcete. Keď majú zúčastnení pocit, že sa do
nich viac nezmestí, zložia zástavku a už len odfukujú.
„To je neskutočné, že ten Abdul zas nedvíha,“ vravím
Sylvii a podávam mobil späť Jeffovi.
„Nebuď smutná, drahá, užime si dnešný večer.“
„Keď ja mám pocit, že niečo nie je v poriadku...“
„Nerieš to, aj tak sa to dozvieme, skôr či neskôr.“
V tej chvíli sa ku mne naklonil Andre a povedal vetu,
ktorá mala zmeniť môj život:
„Tina. Však Abdul je ženatý. Však to všetci vedia. To nie
je muž pre teba.“
„Jak ženatý?!!“
„Normálne ženatý. Má krásnu manželku. Pokúšajú sa
o bábätko.“
„Andre, neverím ti ani slovo. Všetci tu klamete, lebo
nás chcete pretiahnuť.“

16
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:13 Page 220
timea_kniha:Sestava 1 24.4.2008 15:13 Page 224

BEZ DCÉRY SOM

NEODIŠLA
Vydal EvitaPress, s. r. o.,
ako svoju 3. publikáciu
Vydanie prvé.

Copyright © Timea Keresztényiová 2008

Jazyková úprava:
Renáta Kováčová

Obálka a grafický dizajn:

Roman Piffl

Tlač:
Tlačiareň P+M, Turany
www.p-mtlac.sk

ISBN 978−80−969800−2−4

224