VOLEBNY PROGRAM

SPOLU ZA LEPSIE SLOVENSKO

ZAKLADNE MAKROEKONOMICKE RAMCE

 

Analyza sucasneho stavu

Vyvoj ekonomiky Slovenska po roku 1994 ma protirecivy charakter. Ekonomika Slovenska
dosahovala podla udajov zverejnenych SSU vysoku rastovu dynamiku, ale s nizkou kvalitou
rastu, pretoze rastova dynamika bola dosahovana aj za cenu rastuceho vnutorneho a vonkajsieho
zadlzenia. Tak ako sa postupne menila vaha rastovych faktorov, dochadzalo k prehlbovaniu
makroekonomickej nerovnovahy. Zatial co v roku 1994 bol rozhodujucim rastovym faktorom
vonkajsi dopyt, v rokoch 1996 a 1997 to uz bol domaci dopyt, v ramci ktoreho narastal vyznam
spotreby statu. Rastuci domaci dopyt podniky neboli schopne pokryt domacou ponukou, coho
dosledkom bol tlak na rast dovozov. Na vzniknutu situaciu a potrebu znizit dynamiku
domaceho dopytu nereagovala rozpoctova politika vlady. Vlada naopak uskutocnovala
expanzivnu rozpoctovu politiku, vysledkom ktorej je za tri roky kumulovany deficit statneho
rozpoctu vo vyske 65 mld. Sk a za cele volebne obdobie to bude predstavovat cca 120 mld. Sk.
Rast vydavkov statu pri nizkom raste prijmov statneho rozpoctu vyustil do narastu domacej a
zahranicnej zadlzenosti.

Dalsim dosledkom rozpinavej rozpoctovej politiky a nerespektovania realnych moznosti

ekonomiky bolo vyhrotenie situacie v roku 1997, ktora sa prejavila extremnym rastom
urokovych sadzieb na domacom trhu s uvermi. Podkapitalizovane podniky, odkazane na
domaci uverovy trh, prestavali platit svoje zavazky, v dosledku coho vzrastla medzipodnikova
zadlzenost na cca 250 mld. Sk. Stazil sa pristup k uverom v podnikatelskej sfere, pricom
potreba prefinancovat rozpoctove deficity pri vysokych urokovych sadzbach a kratkych
lehotach splatnosti komplikuje situaciu v dlhovej sluzbe tak, ze dlhova sluzba v roku 1997
predstavovala 17 % vydavkov statneho rozpoctu, cim sa vlastne neutralizuje mozny efekt
deficitneho financovania.

V case, ked doslo k dynamickemu rastu dopytu po dovozoch, klesala dynamika vyvozu tym, ze
sa vycerpali moznosti zalozene do- vtedy na vyuziti kapacitnej medzery exportujucich
podnikov. Vysledkom tohoto procesu je zaporne saldo obchodnej bilancie, ktore kumulativne
predstavuje za roky 1995-97 vysku 130 mld. Sk. Prudky narast zaporneho salda obchodnej
bilancie v r. 1996 viedol vladu k pouzitiu dovoznej prirazky, uplatneniu certifikacie a
stanoveniu dovoznych kvot na niektore potravinarske a polnohospodarske produkty. Aj ked
tieto opatrenia prispeli k znizeniu dynamiky dovozov, su casovo ohranicene, pricom prispievaju
tiez k obmedzeniu dovozov modernych technologii, co zasa zhorsuje podmienky pre rast
produktivity prace a rast konkurencieschopnosti. Vynimocne negativnym javom je neustale
zhorsovanie vymennych relacii v zahranicnom obchode od roku 1994.

Najproblematickejsou strankou ekonomiky Slovenska je nizka uroven prisposobovania

podnikatelskej sfery vonkajsim podmienkam, co do znacnej miery suvisi so zhorsenim kvality
legislativneho ramca i fungovania institucii, ktore nedostatocne podporuju rozvoj trhovych sil,
ako aj so sposobom formovania vlastnickych struktur. Ani neskoro pripravene a malo funkcne
nastroje na podporu exportu neprispeli a v kratkej dobe ani nemozu vyznamnejsie prispiet k
rastu exportnej vykonnosti. V strukture vyvozu prevladaju produkty s nizkou pridanou
hodnotou. Trhy tychto produktov su malo dynamicke, vysoko konkurencne a casto otvorene
alebo skryte regulovane. Preto je otazne, ci investicie, v poslednych rokoch umiestnovane
hlavne do tychto vyrob, mozu priniest vyznamne ozivenie exportu. Rast exportnej vykonnosti
totiz spociva v zasadnej zmene kvality investicnych rozhodnuti.

Ekonomiku Slovenska charakterizuje vysoka miera investicii, ktora sa od roku 1996 pohybuje
na urovni 38% HDP. Vysoka miera investicii vsak, ak nie je spojena s vysokou mierou uspor,
dlhodobymi zahranicnymi investiciami a efektivnym mechanizmom umiestnovania investicii,
predstavuje ohnisko buducej makroekonomickej nerov-novahy s negativnymi dopadmi na
zivotnu uroven obyvatelstva. Tiez struktura investicii sa nemeni a nemozno ju povazovat za
vhodnu. Podstatna cast investicii smeruje do odvetvi infrastruktury a je ge-nerovana vladou.
Pritom spracovatelsky priemysel ako hlavny generator exportneho vykonu ekonomiky
Slovenska absorbuje iba 20% z celkovych investicii. Uvedene pnutie medzi sklonom k
dovozom a slabym potencialom rastu exportu vyvolava problemy s vyvojom bezneho uctu
platobnej bilancie. Deficit bezneho uctu platobnej bilancie je sice vyrovnavany kapitalovym a
financnym uctom, tento vsak obsahuje vysoky podiel kratkodobych zahranicnych uverov, co v
buducnosti znamena nebezpecenstvo z pohladu stability meny.

Vyvoj po roku 1990 charakterizuje rychly pokles zamestnanosti a nasledne jej stagnacia.
Napriek vysokej dynamike rastu stale pretrvava vysoka miera nezamestnanosti (na konci roka
1997 12,9 %, v skutocnosti to bolo 13,4 % a ku koncu februara 14,3%, pretoze v decembri 1997
doslo k zmene sposobu vykazovania), cim vlada neplni jeden z dolezitych makroekonomickych
cielov vyplyvajucich z Programoveho vyhlasenia vlady, pokles nezamestnanosti pod 10%.
Nezamestnanost je nerovnomerne rozdelena do jednotlivych regionov, pricom podiel dlhodobo
nezamestnanych je prilis vysoky. Problem nezamestnanosti sa tak dostal do polohy problemu
regionalneho a socialneho rozvoja. Sucasna vlada nenasla liek na jeho riesenie, pretoze
absolutne zlyhala v regionalnej politike, pri tvorbe podmienok pre mobilitu pracovnikov a pri
podpore strukturalneho prisposobovania sa podnikov narocnym trhovym podmienkam.

Uspokojive vysledky vo vyvoji inflacie sa dosiahli predovsetkym vdaka prisnej menovej

politike NBS a odkladom uvolnenia viacerych regulovanych cien. Miera inflacie, merana
medzirocnou zmenou, predstavuje v roku 1995 7,2 %, v roku 1996 5,4 %, v roku 1997 6,9 % a
predpokladany rast v roku 1998 6,1-7,2 %. Tiez devizovy rezim sa prevazne vyvijal uspokojivo.
Koncom roka 1995 doslo k zavedeniu plnej konvertibility na beznom ucte platobnej bilancie a
postupne sa uskutocnili viacere kroky k uvolneniu devizoveho rezimu na kapitalovom a
financnom ucte. NBS uplatnuje politiku fixneho devizoveho kurzu Sk vo vztahu ku kosu mien,
DM (60%) a USD (40%) s fluktuacnym pasmom, ktore sa postupne zvysuje z +/- 1,5 % na +/-
7,0 %. Vcelku uspesne uplatnovanie tejto kurzovej koncepcie nesie so sebou nemale naklady a
bude stale obtiaznejsie, ak budu pokracovat sucasne tendencie vo vyvoji salda obchodnej
bilancie a v strukture kapitaloveho uctu.

Zasadnym problemom slovenskej ekonomiky je narastajuce zaostavanie SR v oblasti

konkurencieschopnosti ekonomiky, ktore sposobuje nizky stupen prisposobovania sa
podnikatelskej sfery vonkajsim podmienkam. Tento trend mozno pozorovat u viacerych
ukazovatelov efektivnosti zahranicnej vymeny i kvalitativnych charakteristik ekonomiky.

Doterajsia hospodarska politika vlady sa namiesto tvorby podmienok pre vhodne podnikatelske
prostredie orientovala na posilnenie pozicii statu nad sukromnym sektorom, vratane formovania
vlastnickych vztahov zalozenych na stranicko-manazerskych prepoje-niach, co sa prejavuje v
narastani protekcionizmu a klientelizmu. Tvorbe vhodnych podmienok pre male a stredne
podnikanie, rieseniu medzipodnikovej zadlzenosti, transferu poznatkov vedy a techniky do
podnikatelskej sfery, kontrole cinnosti prirodzenych monopolov, sprisneniu financnej discipliny
podnikov, tvorbe podmienok pre funkcne uplatnenie konkurzu a vyrovnania a podpore exportu
venovala malu pozornost. Nekompetentnost a nezodpovednost politiky sucasnej vlady je prave
v tom, ze ide proti tym hodnotam a predpokladom, na ktorych je zalozeny dlhodobo udrzatelny
rast efektivnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky.

Predstava, ze na trhu treba nechat dlhodobo fungovat neefektivne podniky v zaujme udrzania
zamestnanosti, je najlepsou cestou k dlhodobej vysokej miere nezamenanosti a znizeniu
zivotnej urovne obyvatelstva. Funkcny zakon o konkurze a vyrovnani je jedinym
mechanizmom, ktory moze rozhodnut o tom, kto trh opusti a tym uvolni priestor pre
efektivnejsie vyuzivanie obmedzenych zdrojov vlastnikom, ktori ich vedia lepsie zhodnocovat.
Nefunkcnost uvedeneho zakona vyvolava rast platobnej neschopnosti.

Vlada tym, ze znefunkcnila kapitalovy trh, znemoznila alternativne nebankove financovanie

rozvoja podnikov. Umiestnovanie bankovych zdrojov je silno ovplyvnovane politickymi
zaujmami a posobi diskriminacne smerom k malemu a strednemu podnikaniu. Drahe peniaze
znemoznuju rozvoj optimalnych kooperacnych vztahov, najma vznik malych inovativnych
podnikov.

Jednou z najdolezitejsich uloh vlady je tvorba zakladneho pravneho ramca spolocnosti a

ekonomiky, t.j. tvorba pravidiel hry a budovanie institucii, ktore dohliadaju nad dodrziavanim
tychto pravidiel hry. Pravidla hry by pritom mali respektovat zakladne hodnoty, bez ktorych nie
je mozny rozvoj trhu, cize stimulovat volny pohyb ekonomickych faktorov, pruznost trhov,
tvorbu inovacii, prisposobovanie meniacim sa podmienkam. Teda vlada ma vytvarat take
prostredie, v ktorom sledovanie sukromnych zaujmov a motivacii vedie k rastu
konkurencieschopnosti a ekonomickej urovne spolocnosti. Dnesne postavenie statu v
ekonomike mozno charak- terizovat tak, ze vlada neplni tie funkcie, ktore by mala vykonavat, a
naopak prisvojuje si funkcie, ktore su s postavenim vlady v trhovej ekonomike, aj v obdobi
transformacie, nezlucitelne.

Sucasna vladna koalicia prijima zakony, ktore su v rozpore s ustavou i vseobecne uznavanymi
pravidlami hry v trhovej ekonomike, najma zakony narusajuce principy rovnosti sanci, rovnosti
pred zakonom, slobodnej sutaze. Prijimaju sa aj standardne, trhovo konformne zakony, casto
vsak neexistuje efektivny mechanizmus vynucovania dodrziavania tychto zakonov a
sankcionovania ich porusovania. Niektore potrebne zakony, ako napriklad zakon o regu-lacii
prirodzenych monopolov, o predaji licencii aukcnym sposobom a zakon o holdingu chybaju.

V oblasti verejnych statkov vlada nedostatocne zabezpecuje niektore verejne statky a naopak,
neadekvatne zasahuje do zabezpecovania sukromnych statkov, ktore by mali byt domenou
sukromneho podnikatelskeho sektora. Dalsou deformaciou a zaroven jednou z pricin
nedostatocneho a neefektivneho zabezpecovania verejnych statkov je nerespektovanie
priestoroveho charakteru verejnych statkov a uporna snaha zabezpecovat z celostatnej urovne aj
tie verejne statky, ktore maju jednoznacne miestny alebo regionalny charakter. O tejto
skutocnosti najlepsie svedci fakt, ze v SR doteraz neexistuje regionalna samosprava a len asi
5% vsetkych danovych prijmov je spotrebovavanych na urovni samosprav, kym az 95% na
urovni statnej spravy. Bola vytvorena regionalna statna sprava, do kompetencie ktorej presla
vacsina takych statkov, ktore by mali byt zabezpecovane miestnou alebo regionalnou
samospravou. Inym defektom zabezpecovania verejnych statkov je nedostatocne vyuzivanie
neziskoveho, ale aj podnikatelskeho sektora a komunit rozneho typu pri zabezpecovani
verejnych a zmiesanych statkov. Vlada nielenze nevytvara stimuly k zvacsovaniu podielu
takehoto typu zabezpecovania verejnych statkov, ale naopak, centralizuje tieto aktivity vo
svojich rukach a vytvara umele prekazky na zefektivnenie a pluralizaciu zabezpecovania
verejnych a zmiesanych statkov (zakon o nadaciach, neziskovych fondoch, okliestovanie
pravomoci samosprav a posilnovanie statnej spravy). Vysledkom je drahy, neefektivny a
nedemokraticky sytem verejnej spravy.

Negativne externality (ako napr. ekologicka zataz) nie su dostatocne regulovane, a to ani
administrativnymi (kvantitativne limity), ani ekonomickymi (dodatocne zdanenie) nastrojmi.
Ceny energetickych a surovinovych zdrojov su umelo drzane na urovni hlboko pod celkovymi
spolocenskymi nakladmi vyroby a spotreby tychto produktov. Aj to je jeden z dosledkov
oneskorovania restrukturalizacie ekonomiky, pretoze udrziavanie cenovej
konkurencieschopnosti nasej energeticky a surovinovo narocnej nesofistikovanej produkcie na
svetovych trhoch je pri politike dnesnej vlady mozne dosahovat len takymto sposobom. Ide
vsak o sposob dlhodobo neudrzatelny, sposob, ktory zvysuje ekologicky, ale aj technologicky
dlh v slovenskej ekonomike.

Sucasna vlada venuje rieseniu pozitivnych externalit minimalnu pozornost. Ide o cinnosti, s
ktorymi je spojenych omnoho viac pozitivnych spolocenskych efektov, ako su tie, ktore v cene
na za-klade trhovych vztahov inkasuju ti, ktori ich poskytuju. Najtypickejsim prikladom je
skolstvo, veda a vzdelanie, poskytovanie informacii. Stat by mal taketo aktivity podporovat,
pretoze je to z celospolocenskeho hladiska vyhodne - efekty zo sirsieho poskytovania sluzieb
spojenych s pozitivnymi externalitami su vacsie ako naklady statu na stimulovanie rozsirenia
tychto aktivit.

Regulacia monopolov a ochrana hospodarskej sutaze je taktiez oblastou so znacnymi

deformaciami. Ochrana hospodarskej sutaze je vyrazne oslabena, javy ako stranicka
privatizacia, obrovsky narast klientelizmu a korupcie, enormne prepajanie politickej a
ekonomickej moci stale viac nicia konkurencnost prostredia a narusaju princip rovnosti sanci.
Protimonopolna legislativa nie je takmer vobec vyuzivana, nezavislost a akcieschopnost
Protimonopolneho uradu bola oslabena tym, ze urad je v priamej podriadenosti vlady, ktora
obmedzovanie konkurencnosti svojimi krokmi priamo alebo nepriamo podporuje a organizuje.

Neexistuje efektivna regulacia prirodzenych monopolov, doteraz nebol schvaleny a dokonca ani
prerokovavany zakon o prirodzenych monopoloch a to napriek tomu, ze jeho navrh na
Protimonopolnom urade existuje uz viac rokov. Tato skutocnost je zrejme dana tlakom
zaujmovych skupin ovladajucich podniky, ktore su prirodzenymi monopolmi. Vplyv tychto
podnikov je najlepsie zrejmy zo skutocnosti, ze za rok 1996 boli prave tri prirodzene monopoly
na prvom mieste v ziskovosti zo vsetkych podnikov v SR (plynarensky, elektrarensky a
telekomunikacny podnik). Pritom tieto tri podniky vytvorili az 68% vsetkeho zisku vytvoreneho
v roku 1996 nefinancnymi organizaciami s poctom vacsim ako 25 zamestnancov. Tieto podniky
pritom velmi uspesne presadzuju vo vlade postupne zvysovanie regulovanych cien svojich
produktov bez toho, aby vlada prijimala legislativne a technicke opatrenia na vytvorenie
mechanizmov zabezpecujucich tlak na znizovanie nakladov a teda aj cien tychto monopolnych
vyrobcov. Paradoxnym dosledkom zlej a zvratenej vladnej politiky v tejto oblasti je pritom
skutocnost, ze tieto podniky dosahuju enormne zisky, pricom naklady v podobe neregulovanych
 negativnych externalit nesu vsetci obcania.

Prerozdelovanie prijmov obyvatelstva je znacne a zaroven zvratene. Ulohou vlady by malo byt
na zaklade spolocenskeho konsenzu prerozdelit zdroje od obyvatelstva a podnikatelskej sfery
tak, aby to konvenovalo so spolocensky uznanym obsahom kategorie spravodlivost, ale aby to
zaroven podla moznosti minimalizovalo riziko zmensenia zdrojov v buducnosti. Toto
obmedzenie je velmi dolezite, pretoze ak prerozdelovanie presiahne urcitu hranicu, stava sa
brzdou tvorby zdrojov. Prvym a zasadnym problemom je, ze vlada sa nesprava tak, aby
optimalizovala fungovanie ekonomickeho systemu a tym maximalizovala efekty (velkost
zdrojov). Pritom prijmy casti obyvatelstva nie su vysledkom rovnej a spravodlivej sutaze, ale
klientelizmu a korupcie. Vysledkom je menej zdrojov, ktore su naviac nespravodlivo rozdelene.
Skusenosti zo sveta ukazuju, ze v krajinach s neadekvatnymi zasahmi statu do ekonomiky,
najma vsak v krajinach s uzkym prepojenim politiky a ekonomiky a s obmedzovanim
hospodarskej sutaze, je bohatstvo rozdelene velmi nerovnomerne, pricom taketo krajiny
zaroven coraz rychlejsie stracaju konkuren-cieschopnost v ramci globalizujucej a liberalizujucej
sa svetovej ekonomiky. Neefektivnost, nespravodlivost a neudrzatelnost dnesneho systemu
prerozdelovania je cim dalej, tym viac zretelna v oblastiach ako dochodkove a socialne
zabezpecenie, financovanie zdravotnictva a skolstva.

Vypadnutie SR z prvej skupiny krajin vstupujucich do EU povazujeme z ekonomickeho

hladiska za katastrofu, za ktoru je plne zodpovedna vladna koalicia a ktora bude mat velmi
negativne ekonomicke a socialne dosledky. Je potrebne si uvedomit, ze po rozsireni EU o prvu
skupinu krajin (bez SR) sa Slovenska republika ocitne mimo priestoru, do ktoreho dnes smeruje
asi 85% slovenskeho vyvozu. Pritom iluzie o moznosti "obratenia sa na vychod", pripadne
"efektivneho rozvijania sa mimo ramca EU" su len nebezpecnym a nekompetentnym
zavadzanim.

 
 

Ciele
Chceme vytvorit legislativne a institucionalne predpoklady pre zdravy, dlhodobo udrzatelny
rast zalozeny na zvysovani efektivnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky.
Chceme novelizovat viacere pravne normy, ktore nie su zlucitelne s efektivnou trhovou
ekonomikou a su nastrojom protekcionizmu, klientelizmu a zvyhodnovania uzkych skupin,
prijat seriu novych pravnych noriem pre podporu vhodneho prostredia pre podnikanie.
Chceme vytvorit vhodne podmienky pre nezavisle a efektivne fungovanie institucii
nevyhnutnych pre rozvoj a kontrolu trhu.
Pocas volebneho obdobia chceme dosiahnut priemerne rocne tempo rastu hrubeho domaceho
produktu v rozmedzi 4-6%.
Chceme znizit nezamestnanost pod uroven 10 %, udrzat inflaciu v intervale 5-7% a deficit
obchodnej bilancie v intervale 5-7% podielu na HDP.
Chceme vytvorit cca 150 000 novych pracovnych miest a podmienky pre 5-6% rast cistych
miezd.
V menovej oblasti chceme vyrazne znizit urokove miery. Tomuto cielu podriadime aj
kurzovu politiku.
Chceme znizit podiel investicneho dopytu vlady na celkovom investicnom dopyte a tvorbou
podmienok pre rast sporivosti obyvatelstva, ako aj zladenim menovej a financnej politiky
prispiet k stabilizacii ekonomiky.
 Chceme razantnym sposobom zmenit strukturu kapitaloveho uctu tvorbou podmienok pre
vstup priamych investicii zo zahranicia.
V oblasti vonkajsej zadlzenosti chceme uskutocnit zmenu struktury zadlzenia z casoveho
hladiska smerom k dlhodobym zdrojom.
Chceme vytvorit predpoklady pre co najrychlejsi vstup SR do Europskej unie.
 

Nastroje
Naplnenie makroekonomickych cielov predpoklada zmenenu ulohu vlady
v ekonomike. Prax vyspelych a tzv. novoindustrializovanych krajin
potvrdzuje, ze existuje priama zavislost medzi mierou liberalizacie
ekonomiky a ekonomickym rastom a samozrejme tiez suvislost medzi
ekonomickym rastom a rastom zivotnej urovne. Inak povedane, jedine
zasadna liberalizacia ekonomickeho prostredia postavena na vyssie
uvedenych hodnotach, je schopna priniest dlhodoby ekonomicky rast a
ako jeho vysledok aj rast zivotnej urovne ludi. Tato teza plati dvojnasobne
v rychlo sa globalizujucom a libera-lizujucom svetovom ekonomickom
prostredi. Kedze Slovenska republika je stale transformujucou sa
postkomunistickou krajinou, stoji pred nou dvojnasobne zlozita uloha a
vyzva - riesit standardne problemy pokracovania postkomunistickej
ekonomickej transformacie spolu s nestandardnymi problemami dedicstva
po sucasnej vlade. Preto odstranenie problemovych miest v legislative
povazujeme za prvy krok k zmene v spravani statu i podnikatelskej sfery.
Pojde hlavne o nasledujuce legislativne opatrenia:
Novelu Obchodneho zakonnika, ktora by mala zvysit zodpovednost Odstranenie
clenov organov akciovych spolocnosti a veducich riadiacich problemovych miest v
legislative
pracovnikov za realizovane obchody a posilnit prava mensinovych
akcionarov.
Novelu zakona o podmienkach prevodu statu na ine osoby, kde jasne
definujeme pravidla predajov akcii FNM na verejnom trhu,
zabezpecime ochranu verejneho zaujmu v privatizacii, kontrolu
dodrziavania zakonnosti Generalnou prokuraturou a NKU, financne
odskodnime obcanov, ktori prehrali spory s investicnymi
spolocnostami, jednoznacne budeme definovat postupne vyplatenie
dlhopisov, postupy pri priamych predajoch a odskodnenie obcanov za
obidve vlny privatizacie.
Novy zakon o kolektivnom investovani, ktory zvysi zodpovednost
organov kolektivnych investorov a upravi postavenie malych
akcionarov.
Novy zakon o strategickych podnikoch, ktory bude jasne definovat
zaujmy statu a prostriedky ich uplatnovania.
Novelu zakona o cenach, ktora odstrani moznost subjektivneho
vstupovania do tvorby a kontroly liberalizovanych cien.
Novelu zakona o cennych papieroch, ktora umozni zistenie vlastnikov
cennych papierov a obmedzi priame obchody na burze u verejne
obchodovatelnych akcii v privatizovanych akciovych spolocnostiach,
kde nebola splatena kupna cena.
Novelu zakona o majetku obci s cielom zvysit vlastnicku autonomiu
miest a obci.
Novelu zakona o konkurze a vyrovnani, aby sa odstranila diskri-
 minacia niektorych foriem vlastnictva, minimalizoval priestor pre
spekulacie, definovali podmienky povinneho zaradenia podniku do
konkurzu a spruznil proces vyrovnania a konkurzu.
Nove zakony a novely zakonov v oblasti dani, ktore zjednodusia vyber
dani, budu posobit motivacne na vykonnost podnikov a sprisnia danovu
disciplinu.
Novelu zakona o transformacii druzstiev s cielom zamedzit destrukcii
vlastnickych prav.
Zrusenie zakona o revitalizacii, ktory umoznuje odpustenie dlhov pre
niektore subjekty.
Zrusenie zakona o Fonde na podporu exportu, ktory dodatocne zdanuje
vsetkych exporterov a importerov a umoznuje subjektivne pridelovanie
tychto prostriedkov vybranym podnikatelskym subjektom.
Novy zakon o Exim banke, ktory bude zalozeny na koncepte
zauzivanom v standardnych ekonomikach.
Transformacia ekonomiky Slovenska nepokrocila doposial v takej miere, Doraz na kvalitu
aby umoznovala vysoku rastovu dynamiku bez prehlbovania hospodarskeho rastu
nerovnovaznych tendencii, najma rastu zahranicneho dlhu. Pred vysokou
rastovou dynamikou budeme zdoraznovat kvalitu hospodarskeho rastu.

Nasou prvoradou ulohou je znizit mieru investicii, ktora v sucasnosti

nezodpoveda ani schopnosti ekonomiky vytvarat zdroje pre investicie -
uspory - ani jej schopnosti ziskavat zdroje zo zahranicia. Inak povedane,
zasadna zmena v kvalite hospodarskeho rastu znamena znizenie miery
investicii pri zvyseni miery domacich (narodnych) uspor a zmene
struktury prilevu zahranicnych zdrojov v prospech prilevu dlhodobych
uverov a predovsetkym v prospech priamych zahranicnych investicii.

Ak chceme znizit mieru investicii, neznamena to, ze ju povazujeme za

prilis vysoku z pohladu potrieb restrukturalizacie ekonomiky Slovenska.
Nasou prvoradou ulohou je predovsetkym sfunkcnenie bankoveho sektora
a ozivenie kapitaloveho trhu, aby sa vytvorili zakladne predpoklady pre
dosahovanie vyssej miery efektivnosti investicii. To by malo zasadne
presmerovat strukturu investicii od verejnych infrastrukturnych investicii
k sukromnym investiciam a technologickym investiciam.
Zosuladenie vyvoja produktivity prace a miezd je mozne iba na urovni Sfunkcnenie bankoveho
podnikov a odvetvi. Preto nepovazujeme za ucelne akekolvek formy sektora a ozivenie
kapitaloveho trhu
mzdovej regulacie. Naopak, budeme podporovat mechanizmus socialneho
partnerstva a kolektivne vyjednavanie o mzdach tak, aby bola podporena
predovsetkym motivacna funkcia mzdy. Aby napriek tomu nedochadzalo
k enormnemu tlaku miezd na naklady podnikov, rast cistej realnej mzdy
chceme dosiahnut aj znizenim danoveho zatazenia prijmov zo zavislej
cinnosti. Uvedomujeme si pritom, ze na druhej strane musi dojst k
vyraznej racionalizacii a restruktura-lizacii v celom systeme verejnych
vydavkov.

Mozny dopytovo - inflacny efekt rastu prijmov obyvatelstva by malo

odcerpat vytvorenie nastrojov podporujucich tvorbu dlhodobych uspor. Aj
za tymto ucelom je nevyhnutne sfunkcnit bankovy sektor a ozivit
kapitalovy trh. Na druhej strane vytvorime legislativne a institucionalne
podmienky pre postih financnej nedisciplinovanosti podnikov.

Mozny dopad na dovoz budeme spociatku tlmit antiimportnymi

opatreniami, zauzivanymi v EU. Administrativne nastroje obmedzovania
dovozu vsak maju vzdy docasny charakter a neriesia podstatu problemu.
V podmienkach ekonomiky Slovenska preto za najvyznamnejsie
antiimportne opatrenie povazujeme zvysenie konkurencieschopnosti
domacich vyrobcov na domacom trhu a zlepsenie ich financnej pozicie -
znizenim ich danoveho a odvodoveho zatazenia, znizenim urokovych
mier a zlepsenim ich pristupu k uverom.
Znizenie urokovych sadzieb a zlepsenie pristupu podnikov k uverom Znizenie urokovych
povazujeme za jednu z klucovych uloh makroekonomickej regulacie. sadzieb
Tento ciel je mozne kratkodobo dosiahnut iba znizenim tlaku verejnych
financii na penazny trh a naslednym zosuladenim fiskalnej a menovej
politiky. Zo stredno- az dlhodobeho pohladu je vsak podmieneny
predovsetkym rychlym rozvojom financneho systemu krajiny (bankoveho
sektora aj kapitaloveho trhu).
Problem vonkajsej nerovnovahy nesuvisi primarne s dovoznou Skvalitnenie
narocnostou, ale s exportnou vykonnostou ekonomiky. Jej dalsi rast z investicneho procesu
kratkodobeho pohladu podporime proexportnymi opatreniami. Zo
stredno- az dlhodobeho pohladu je vsak nevyhnutna zmena struktury
exportneho sektora smerom na dynamicky sa rozvijajuce trhove
segmenty. To je mozne dosiahnut iba skvalitnenim investicneho procesu,
prostrednictvom tvorby efektivneho mechanizmu umiestnovania
investicii, kapitalovym prepojenim domacich vyrobcov so zahranicnymi
partnermi a danovymi zvyhodneniami pre technologicke investicie. Preto
je potrebna skutocna, nielen deklarovana podpora prilevu priamych
zahranicnych investicii.
Doterajsi priebeh investicneho procesu nevytvoril predpoklady pre
vyraznu dynamizaciu vyvozu uz v najblizsom obdobi. Akceptovatelnost
deficitu bezneho uctu platobnej bilancie z pohladu makroekonomickej
stability je mozna len vtedy, ak sa vytvoria predpoklady pre zmenu
struktury zahranicnych zdrojov v prospech zdrojov dlhodobych.

V znizovani miery inflacie ekonomika Slovenska narazila na prah, ktory

je podmieneny nedostatocnou funkcnostou trhovych mechanizmov a
institucii, ale aj nedostatocnou adaptaciou podnikov, domacnosti i statu na
podmienky trhovej ekonomiky. Z kratkodobeho pohladu by snaha o
znizenie miery inflacie na uroven vyspelych krajin znamenala ohrozenie
rastovych moznosti ekonomiky. Udrzanie miery inflacie na sucasnej
urovni preto povazujeme za racionalne aj s ohladom na cenove
deregulacie, ktore budu nevyhnutne tak s ohladom na vyvazenost
verejnych financii, ako aj s ohladom na podporu fungovania trhovych sil v
ekonomike.

Specifickym problemom je otazka nezamestnanosti. Pre ekonomiku

Slovenska je charakteristicka relativne stabilizovana miera
nezamestnanosti, ktora je malo citliva na vyvoj hospodarskej dynamiky.
Napriek tomu prave zvysenie kvality hospodarskeho rastu zalozeneho na
 vyuziti vonkajsich priamych investicii a na vyuziti domacich kapacit by
malo prispiet k tvorbe pracovnych miest. Problem nezamestnanosti bude
potrebne riesit aj ako problem regionalny a socialny, s ohladom na najviac
postihnute regiony a socialne skupiny. V tomto smere vyznamnu ulohu
prikladame aktivnej politike trhu prace, ktoru je potrebne prehodnotit z
hladiska efektivnosti pouzivanych nastrojov, efektivnosti institucii trhu
prace aj objektivnosti pridelovania financnych zdrojov.

FINANCIE
 

Analyza sucasneho stavu

Vyvoj statneho rozpoctu od roku 1995 charakterizuje stagnacia danovych prijmov a narast
deficitneho financovania vydavkov statneho rozpoctu kratkodobymi zdrojmi s vysokou
urokovou sadzbou. Stagnacia v danovych prijmoch je sposobena neplatenim dani a znacnymi
danovymi unikmi. Vlada nebola schopna - a zrejme pod tlakom zaujmovych skupin ani ochotna
- sprisnit financnu disciplinu a zamedzit presuvaniu financnych zdrojov, cim ponechala znacny
priestor pre danove uniky a nespravodlivu koncentraciu majetku. Vynos dane zo zisku sa v roku
1997 naplnil len na 59 % oproti zamerom vlady. Fiskalne zamery vlady prekrocili jej fiskalne
moznosti. Tento stav je vysledkom politiky, ktora posilnuje ulohu statu v ekonomike,
nedostatocne chape ekonomicke procesy prebiehajuce v tranzitivnej ekonomike, poskytuje
vyhody jednej skupine podnikatelskych subjektov a narast financnej zataze prenasa na
obyvatelstvo a malych podnikatelov. Tento nepriaznivy trend sa odraza v negativnom vyvoji
vnutornej a vonkajsej zadlzenosti. Vysledkom tohto vyvoja je tiez rast ceny penazi, pretoze stat
vytlaca v ramci disponibilnej penaznej zasoby podniky a domacnosti z penazneho trhu.

Sucasny system verejnej spravy je centralizovany, nakladny a nespravodlivy. Az 90%

verejnych prostriedkov sa pouziva na urovni statnej spravy, z danovych vynosov je to dokonca
az 95%. Je nestabilny, kazdy rok sa menia podmienky, podla ktorych sa zo statneho rozpoctu
prideluju dotacie a podiely na centralnych daniach. Samospravam nedava takmer ziadnu
autonomiu v oblasti rozhodovania o podmienkach, ktore by mohli priamo alebo nepriamo
stimulovat ekonomicky rozvoj a ekonomicke aktivity.

Rozdelovanie podielov z celostatnych dani sa uskutocnuje prevazne len podla kriteria poctu
obyvatelov, co neodraza rozdiely medzi socialnou a ekonomickou urovnou jednotlivych obci a
regionov. Neexistuje vazba medzi tym, kolko prostriedkov sa v obci a regione vytvori a tym,
kolko ich ma obec a region k dispozicii.

Vytvara sa obrovsky priestor pre protekcionizmus a korupciu, tiez politicky motivovany, pri
pridelovani prostriedkov zo statneho rozpoctu a zo statnych fondov. Znizuje sa objem a podiel
stabilnych prijmov na celkovych prijmoch samosprav, co ich nasledne nuti v coraz vacsej miere
uhradzat naklady na beznu cinnost a naklady na samospravne funkcie sposobom, ktory je
dlhodobo neudrzatelny - z uverov a z prijmov z predaja majetku. Tento system vytvara do
buducnosti velky priamy aj nepriamy dlh, pretoze vedie k zanedbavaniu udrzby a obnovy aktiv
a k zivotu z podstaty na ukor buducnosti.

O verejnych problemoch miestneho a lokalneho charakteru rozhoduju vo velkej miere statni

uradnici, ktori sa nezodpovedaju obcanom zijucim v danej obci alebo v regione, ale len vyssim
statnym uradnikom. Neexistuje priama vazba a kontrola medzi statnou spravou a volicmi.

Sucasny stav v oblasti bankovnictva je alarmujuci. V ozdravovani bankoveho sektora sa

nepokrocilo, naopak v poslednom case sa ukazuju znamky jeho zhorsenia. Vyska
klasifikovanych uverov a vyvoj, ktory prebehol v IRB, poukazuju na neschopnost a neochotu
vlady, FNM i NBS principialne riesit tento problem. Nepokrocilo sa v privatizacii podielov
FNM a proces koncentracie rozptyleneho vlastnictva prebieha nekontrolovatelne vdaka
problematickej legislative i zlyhaniu bankoveho dohladu. Bankovy sektor je nadalej silne
koncentrovany v troch bankach (IRB, VUB a Slovenska sporitelna) s rozhodujucim vplyvom
FNM, prostrednictvom ktoreho sa uplatnuju politicke tlaky na rozhodovanie organov tychto
spolocnosti. Celkovo bankovy sektor, hlavne vsak v uvedenych bankach, charakterizuje nizka
rentabilita, vysoky podiel klasifikovanych uverov, nesulad kapitalovej primeranosti a
kapitalovej vybavenosti a nevyvazenost aktiv a pasiv, prejavujuca sa v nedostatku dlhodobych
zdrojov a problemoch s likviditou. V oblasti stavebneho sporenia bude potrebne vytvorit
konkurencne prostredie vstupom dalsich institucii.

I kapitalovy trh na Slovensku sa nachadza v hlbokej krize. Charakterizuje ho nizka likvidita,

poskodzovanie malych akcionarov, nezodpovedne spravanie statneho dozoru, prilis velky
objem ve-rejnych emisii na kapitalovom trhu, nizky objem primarnych emisii, obchodovanie s
vyuzitim dovernych informacii a nedostatocna informovanost o emitentoch. Existuje dostatok
dokazov o tom, ze likvidacia investicnych fondov a spolocnosti bola podriadena zaujmom
niektorych skupin, ktore ju vyuzili na rychlu koncentraciu rozptyleneho majetku z prvej vlny
kuponovej privatizacie. Statisice drzitelov sice maleho poctu akcii, ale v celkovej hodnote
desiatok miliard Sk, dnes drzia uplne bezcenne papiere.

Hlavne problemy v oblasti poistovnictva spocivaju v dominantnom postaveni Slovenskej

poistovne v zodpovednostnom poisteni motorovych vozidiel a urazovom poisteni, ako aj stale
vysokom podiele tohto subjektu na trhu. Platna legislativa nedostatocne respektuje zasady
zakotvene europskymi direktivami. V institucionalnej oblasti pretrvavaju nedostatky v
postaveni i vykone poistneho dozoru.

Nedostatocna podpora tvorby dlhodobych uspor sposobuje tlak na spotrebu a dovozy,

predrazuje financne zdroje pre podniky a stat, este viac zhorsuje tazku situaciu v bankach a
vyvolava neefektivne umiestnovanie investicnych zdrojov.

Sucasnej vlade sa nepodarilo vytvorit taky system ekonomickych pravidiel, ktory by

podporoval efektivne podnikanie, riesil problem nedostatku vlastneho kapitalu podnikov, resp.
donutil podniky spravat sa trhovo a dodrziavat ekonomicke pravidla. Na jednej strane maju
podniky vzhladom na politicke vplyvy stazenu situaciu pri investicnych rozhodnutiach v
podmienkach drahych zdrojov a v pristupe k zdrojom, pricom sucasne nemaju moznost
efektivne riesit sudne spory vyplyvajuce z nedodrzania zmluv. Na druhej strane maju vytvoreny
znacny priestor pre financnu nedisciplinovanost a nehrozi im konkurzne konanie. Tiez
skutocnost, ze novi vlastnici sa stanu realnymi vlastnikmi az po splateni celej kupnej ceny,
umoznuje spekulovat s presunmi financnych prostriedkov a majetku. Pokial nedojde k tvorbe
legislativnych a institucionalnych barier, zabranujucich spekulativnej koncetracii majetku
prostrednictvom financnych transakcii a nekalemu podnikaniu, nemozno ocakavat pozitivne
zmeny v spravani podnikatelskej sfery.

Slovensko patri medzi krajiny s nizkym prilevom zahranicnych investicii. Zo strany sucasnej
 vlady neexistuje realna podpora pre vstup zahranicnych investicii, a to jednak z dovodu obavy
pred ohrozenim vladnej kontroly nad vyznamnymi priemyselnymi a ekonomickymi odvetviami
a jednak z dovodu zahranicno-hospodarskej orientacie sucasnej vladnej koalicie. Zo strany
zahranicnych investorov vladne nedovera v investovanie v SR. Dovodom je najma politicka
nestabilita, politicka klima, nepriehladnost vlastnickych vztahov a privatizacneho procesu, ako
aj legislativne obmedzenia, korupcia, nerozvinutost kapitaloveho trhu a bankoveho systemu.
 

Ciele
Chceme konsolidovat a decentralizovat verejne financie, ozdravit financny sektor a dosiahnut
uplnu konvertibilitu meny.
V bankovnictve chceme vytvorit podmienky pre konsolidaciu a ozdravenie najvacsich bank,
rast konkurencie a formovanie efektivnej vlastnickej struktury, co by malo vyustit do
znizovania urokovych marzi.
Chceme dosiahnut efektivny rozvoj verejnych investicii.
Chceme obnovit doveru domacich a zahranicnych investorov v slovensky kapitalovy trh, aby
obcania mohli bezpecne investovat a podniky ziskavat dlhodobe zdroje.
V poistovnictve chceme vytvorit podmienky pre zdravu sutaz poistovatelov, odstranenie
monopolu jednej poistovne, zabezpecit zverejnovanie informacii o financnej situacii
poistovni a zaviest efektivny dohlad nad poistovnami s cielom ochranit prostriedky
poistencov pred zneuzitim.
Chceme vytvorit podmienky pre prilakanie zahranicneho kapitalu pre investovanie do
jednotlivych odvetvi hospodarstva SR, najma do tych odvetvi a regionov, kde by to sucasne
znamenalo vytvorenie novych pracovnych miest.
 

Nastroje
Hlavnou ulohou z hladiska konsolidacie rozpoctoveho hospodarenia je Konsolidacia
zvratenie jeho vyvoja od prehlbovania deficitu statneho rozpoctu k jeho statneho rozpoctu
vyrovnanosti. Predpokladame, ze na zaciatku volebneho obdobia by fiskalny
deficit statneho rozpoctu predstavoval 2% s tendenciou k vyrovnanemu
rozpoctu ku koncu volebneho obdobia. Dalsiu zavaznu ulohu predstavuje
riesenie celkoveho statneho dlhu (priameho i nepriameho) a eliminacia
financnych nakladov spojena s deficitnym financovanim minulych rozpoctov.
V oblasti danovych prijmov budeme sledovat trend znizovania celkoveho Dane znizit,
danoveho zatazenia (danove prijmy, odvody, prispevky) a zaroven sprisnenie prisnejsie
kontrolovat ich
platenia dani. Jednotlive parametre nastavime tak, aby posobili motivacne a platenie
nediskriminacne pre podnikatelsku sferu. Jednoznacnostou a zjednodusenim
pravnych noriem odstra-nime nedostatky v procesnej stranke dani. Skryty rast
danoveho zatazenia fyzickych osob v dosledku nemennosti odpocitatelneho
zakladu dane a prijmovych pasiem dane z prijmov fyzickych osob budeme
riesit posunom hranice danovych pasiem vo vazbe na vyvoj inflacie. Zvysime
nezdanitelnu cast zakladu dane na uroven 50 000 - 60 000 Sk. Zmenime
sposob zatriedovania hmotneho majetku do odpisovych skupin. Preskumame
moznost fakultativneho precenenia zakladnych prostriedkov alebo deflovania
odpisov vo vazbe na vyvoj cenovej hladiny po roku 1989. Pre urychlenie
technologickych a nehmotnych inovacii umoznime odpocitanie investicii zo
zakladu dane. Uskutocnime razantne kroky k upevneniu fiskalnej discipliny,
tak systemovymi postupmi pri odkladoch danovych platieb, ako aj
efektivnymi sankcnymi postupmi.
V oblasti racionalizacie a zefektivnenia vsetkych verejnych vydavkov chceme Usetrit na
vo velmi kratkom case vykonat objektivnu previerku efektivnosti verejnych byrokracii
vydavkov a prijat opatrenia na eliminovanie neefektivnych vydavkov a na
vytvorenie takeho mechanizmu zodpovednosti a stimulacie, ktory zabezpeci
maximalne zhodnotenie obmedzenych verejnych financii. Malo by ist o
odbyrokratizovanie verejnej spravy tak, aby bola schopna poskytovat verejne
sluzby co najefektivnejsie. Preverime efektivnost a opodstatnenost existencie
ustrednych organov statnej spravy a ich podriadenych institucii,
opodstatnenost existencie jednotlivych cinnosti a utvarov zabezpecujucich
tieto cinnosti na ustrednych organoch statnej spravy a v im pod-riadenych
rozpoctovych a prispevkovych organizaciach. Uskutocnime tiez analyzu
efektivnosti a opodstatnenosti existencie statnych fondov. Pripravime system
zabezpecujuci objektivizaciu a sprehladnenie poskytovania dotacii, subvencii
a poziciek z tychto fondov. Vytvorime ucinny kontrolny system pri
dodrziavani zakona o verejnom obstaravani s trestnopravnymi dosledkami a
prijmeme opatrenia na eliminovanie obchadzania tohto zakona.

Pre akekolvek pridelovanie penazi zo statneho rozpoctu alebo statnych

fondov zavedieme jasne a jednoznacne pravidla a podmienky. Budeme
minimalizovat subjektivnu stranku rozhodovania a vplyv uradnikov.
Vypracujeme novy system odvolani a staznosti, ktorymi sa bude zaoberat
Najvyssi kontrolny urad. Sprisnime postihy za nedodrzanie zakonnych
noriem.

Chceme ekonomizovat zabezpecovanie verejnych sluzieb. V zauj-me toho

budeme v coraz vacsej miere uplatnovat pri zabezpecovani verejnych statkov
a zmiesanych statkov sluzby sukromnych, ziskovych aj neziskovych
subjektov. Vyraznym trendom v poskytovani verejnych sluzieb v oblastiach
ako je zdravotnictvo, socialne sluzby a dalsie, musi byt rast neziskoveho
sektora. Vytvorime preto legislativne a vecne predpoklady, najma v umozneni
odpoctu z danoveho zakladu pri prispevkoch na cinnost tychto organizacii.
Presadime postupnu decentralizaciu verejnych financii na miestnu a uzemnu Decentralizacia
samospravu na principe subsidiarity, motivacie a solidarity a na novom verejnych financii
vymedzeni pravomoci a zodpovednosti jednotlivych urovni samospravy a
statnej spravy. Budeme novelizovat rozpoctove pravidla tak, aby sa zvyraznil
podiel samospravy na daniach a aby prijmy obci a regionov boli
predvidatelne a aby zohladnovali aj do-siahnuty stupen technickeho
vybavenia obce. Prerozdelime kompetencie a financne krytia tychto
kompetencii na zaklade priestoroveho charakteru verejnych statkov, ktore
maju jednotlive urovne zabezpecovat. Posilnime pravomoci a zodpovednost
miestnych a regionalnych samosprav, presunieme kompetencie na tieto
urovne pri zabezpecovani verejnych statkov, ktore maju miestny a regionalny
charakter. Na miestnu samospravnu uroven prenesieme kompetencie v oblasti
stanovovania vysky miestnych dani a poplatkov, poskytovania podpory a
socialnych davok a podobne. Regionalnym samospravam presunieme
kompetencie pri zostavovani a schvalovani regionalnych rozpoctov.
Decentralizacia verejnej spravy bude znamenat presun zodpovednosti aj
financnych prostriedkov zo statnej spravy (centralnej, regionalnej a miestnej)
na miestnu a regionalnu samospravu. Predpokladame presun znizeneho poctu
zamestnancov ustrednej statnej spravy a regionalnej spravy smerom k
samosprave na miestnej a regionalnej urovni.
Decentralizaciu verejnej spravy chceme urobit v dvoch etapach. V prvej O peniazoch
polovici volebneho obdobia presunieme cast kompetencii i finacnych zdrojov rozhoduju obce a
regiony
zo statnej spravy na miestnu samospravu v ramci dnes existujuceho danoveho
systemu. V druhej etape chceme prijat zakon o financnom vyrovnavani a
zasadnejsie zmenit danovy system tak, aby sa miestnym a regionalnym
samospravam vytvorili podmienky na relativne nezavislu rozvojovu politiku.
Zmyslom tychto zasadnejsich zmien je vniest do systemu verejnej spravy
principy motivacie a solidarity. Vychadzame z potreby isteho relativneho
vyrovnavania podmienok na poskytovanie verejnych sluzieb medzi bohatsimi
a chudobnejsimi obcami a regionmi. Tento proces sa bude uskutocnovat
prostrednictvom vertikalneho a horizontalneho vyrovnavania. Vertikalne
vyrovnavanie znamena presun prostriedkov zo statneho rozpoctu do regionov
a z regionov do obci a horizontalne vyrovnavanie zase presun medzi
jednotlivymi regionmi v ramci statu a medzi jednotlivymi obcami v ramci
regionu.

V oblasti bankovnictva prostrednictvom privatizacie podielov FNM v IRB a

VUB chceme prispiet k ich kapitalovemu posilneniu, transferu bankovych
poznatkov a lepsiemu pristupu k zahranicnym zdrojom aj prostrednictvom
vstupu renomovanych zahranicnych investorov. Slovensku sporitelnu, a. s.,
chceme orientovat na depo-zitnu banku so zameranim na primarne vklady od
obyvatelstva s ich naslednym ukladanim do relativne bezpecnych aktiv,
uskutocnovanim aukcneho predaja na medzibankovom trhu a s obmedzenim
uverovych aktivit.
Prostrednictvom pravnych noriem chceme zvysit zodpovednost clenov Banky
predstavenstva, dozornej rady a veducich riadiacich pracovnikov bank za Kapitalovy trh
Poistovnictvo
realizovane obchody. Zviditelnime vlastnikov bank s cielom predist zneuzitiu
ich vysadneho postavenia pri financnych operaciach banky a posilnime prava
mensinovych akcionarov. Vypracujeme osobitne pravidla pre banky
nachadzajuce sa v zlozitej ekonomickej situacii v oblasti politiky uverovych
obchodov, obchodov s cennymi papiermi, vyplacania dividend, tantiem,
nakupu nehnutelnosti, poskytovania sponzorskych prispevkov.

Nebudeme pokracovat v doterajsej licencnej politike a umoznime vstup na trh

dalsim subjektom v zaujme zvysenia konkurencie. Legislativne a
institucionalne pripravime a zrealizujeme novy system regulacie subjektov
financneho sektora. Prepajanie a stale zlozitejsie rozlisovanie klasickych
bankovych a investicnych produktov, ako aj angazovanost poistovni na
kapitalovom trhu vyzaduju vytvorit spolocnu instituciu pre regulaciu bank,
sporitelni, subjektov kolektivneho investovania, poistovnictva a obchodov s
cennymi papiermi.
Uskutocnime komplexnu upravu ochrany malych akcionarov v investicnych Ochrana malych
fondoch, podielnikov v podielovych fondoch a u ve-rejne obchodovatelnych akcionarov
spolocnosti. Budeme novelizovat pravne normy, ktore zamedzia obchodom
verejne obchodovatelnych spolocnosti s personalne alebo kapitalovo
prepojenymi osobami a zvysime zodpovednost organov kolektivnych
investorov. Za nedodrzanie zakonnych pravidiel budu verejne
obchodovatelne emisie sankcionovane ich vylucenim z verejnych trhov.
Zabezpecime pravidelnu a dostatocnu informovanost o emitentoch a
vytvorime clearingove centrum.

Prostrednictvom noveho zakona o poisteni a noveho zakona o poistnej

zmluve stanovime pravidla vztahov medzi subjektami participujucimi na
poisteni a jednoznacne budeme definovat ich prava a povinnosti. Danovo
zvyhodnime produkty zivotneho poistenia, vytvorime vhodne legislativne a
institucionalne podmienky pri premene zodpovednostneho zakonneho
poistenia na poistenie povinne zmluvne. Vytvorenim jedneho nezavisleho
regulatora financneho sektora sa stane funkcnejsou aj regulacia nad
poistovnami.

V zaujme rastu miery uspor podporime dlhodobe sporenie a investovanie

zdrojov obyvatelstva formou danovych zvyhodneni u penzijnych,
investorskych a depozitnych produktov.

Zvysime relativny podiel vydavkov na verejnu spotrebu obyvatelstva

(skolstvo, zdravotnictvo) na ukor vydavkov na spotrebu statu (byrokracia) z
celkovych statnych vydavkov. Budeme presadzovat zvysovanie podielu
verejnych rozpoctov na financovani bytovej vystavby namiesto financovania
statnej propagandy, uradov a admi-nistrativy.
Rozvoj vystavby bytov dostupnych pre vsetky socialne skupiny si vyzaduje Podpora bytovej
pripravit siroku skalu financnych nastrojov. Za hlavnu formu financovania vystavby
bytovej vystavby v buducnosti povazujeme hypotekarne uvery. To vsak
predpoklada uskutocnit viacere legislativne upravy. Uspech v tejto oblasti
predpoklada co najdlhsiu dobu splatnosti poskytovanych hypotekarnych
uverov, pri co mozno najnizsom urokovom zatazeni poberatela. To chceme
dosiahnut zatraktivnenim hypotekarnych uverov pre hypotekarne banky
formou danoveho zvyhodnenia hypotekarnych zaloznych listov (HZL) a
vynosov z nich, zvysenim likvidity trhu s HZL formou statnych garancii
alebo garancii specialnych statnych fondov alebo formou ziskania lacnejsich
zahranicnych zdrojov. Chceme zvysit dostupnost hypotekarnych uverov pre
samotnych poberatelov tychto uverov, odpocitavanim urokov z HU z
danoveho zakladu pre dan z prijmov fyzickych osob za sucasnej doslednej
kontroly zo strany danovych uradov, refundovanim casti urokovych nakladov
hypotekarnym bankam a zriadenim specializovanej statnej agentury na
garantovanie HU, co by umoznilo zvysit mozny objem poskytnuteho HU na
konkretnu nehnutelnost.

Dalsou formou financovania vystavby je stavebne sporenie. Je to standardna

forma rozvoja byvania, ktora ma svoje miesto i v buducnosti. Tretiu formu
pomoci prostrednictvom Statneho fondu rozvoja byvania chceme
transformovat tak, aby bola pomoc z verejnych prostriedkov orientovana
vylucne obcanom na to odkazanym.
Chceme vytvorit efektivnu financnu infrastrukturu pre rozvoj dialnicnej siete,
modernizaciu telekomunikacii i zeleznicnej dopravy, riesenie dopravnej
situacie vo velkych mestskych aglomeraciach s prihliadnutim na zhorsujuce
sa zivotne prostredie. Podpora dalsich vyznamnych projektov verejneho
sektora a prirodzenych monopolov bude v znacnej miere zavisiet od moznosti
 ich financovania zo zdrojov specializovanej financnej infrastruktury
zahranicnych institucii. U vsetkych verejnych investicii budeme dodrziavat
zasadu vstupneho a priebezneho ekologickeho auditu. Budeme podporovat
rozvoj globalnej informacnej infrastruktury ako nevyhnutnu podmienku pre
udrzanie kontaktu s vyvojom statov EU a OECD.

HOSPODARSTVO
 

Analyza sucasneho stavu

Zasadnym problemom slovenskej ekonomiky je narastajuce zaostavanie SR v oblasti
konkurencieschopnosti ekonomiky, ktore sposobuje nizky stupen prisposobovania sa
podnikatelskej sfery vonkajsim podmienkam. Tento trend mozno pozorovat u viacerych
kvalitativnych charakteristik. V priemysle pretrvava nizka produktivita prace, vysoka
energeticka a materialova narocnost, rastuca platobna neschopnost, nizky a klesajuci
podiel pridanej hodnoty, podkapita-lizacia a z toho vyplyvajuca vysoka zavislost na
financovani prevadzky podnikov z cudzich zdrojov. Maly podiel sofistikovanych vyrob
je dosledkom nedostatocneho technickeho rozvoja vyplyvajuceho z podkapitalizacie a
nedostatocnej a nekoncepcnej podpory statu v oblasti vyskumu a vyvoja. Pokracovanie v
tychto trendoch by malo nepriaznive dosledky v buducnosti, pretoze by to ohrozilo
zaclenenie do Europskej unie na prelome roku 2005.

Doterajsia hospodarska politika vlady sa namiesto tvorby podmienok pre vhodne

podnikatelske prostredie a cieleneho vyuzivania priamych a nepriamych nastrojov na
obratenie horeuvedenych trendov, orientovala viac na posilnenie pozicii statu, ktore
vyustilo do enormneho rastu protekcionizmu a klientelizmu. Rieseniu problemov
vhodnych podmienok pre male a stredne podnikanie, medzipodnikovej zadlzenosti,
transferu poznatkov vedy a techniky do podnikatelskej sfery, kontrole cinnosti
prirodzenych monopolov, financnej discipline podnikov, tvorbe podmienok pre funkcne
uplatnenie konkurzu a vyrovnania a podpore exportu venovala vlada malu pozornost.

Na hlboku podkapitalizaciu vacsiny podnikov ma negativny vplyv nizka odpisova

zakladna doterajsieho hmotneho a investicneho majetku a vysoky podiel dubiozneho
majetku (siroke spektrum zasob, fixnych aktiv, pohladavok) pri absencii legislativnych
predpisov na likvidaciu dubiozneho majetku.

Vysoku zavislost na vonkajsich zdrojoch nie je mozne odstranit, ak nefunguje proces

vylucenia neefektivnych podnikov z trhu. Tato skutocnost spolu s nemoznostou vynutit
si v kratkom case plnenie zmluv-nych vztahov a dodrziavanie zakonnosti sa prelieva do
narastajucej medzipodnikovej zadlzenosti a platobnej neschopnosti. Tym, ze vlada uplne
znefunkcnila kapitalovy trh, neexistuje alternativna moznost ziskania zdrojov, pricom
ziskavanie bankovych uverov je silne ovplyvnovane politickymi zaujmami, znizuje
potencial rastu efektivnych podnikov a posobi diskriminacne smerom k malemu a
strednemu podnikaniu.

Alarmujucou je skutocnost, ze doslo k vycerpaniu rastoveho exportneho potencialu u

vyrob s nizsim stupnom spracovania, pricom dochadza k zhorsovaniu kvality obchodnej
vymeny, pretoze pocas celeho volebneho obdobia sucasnej vlady dochadza k
 zhorsovaniu vymennych relacii, cize rast cien dovozov je vacsi ako rast cien vyvozov.

Uplne zlyhali vsetky pokusy o reformu v oblasti vyskumu, vyvoja a podpor inovacnej
aktivity. Pritom bez funkcnej vyskumnej a vyvojovej infrastruktury a spoluucasti statu
na licencnej politike nemozno ocakavat vznik modernych a konkurencieschopnych
hospodarskych struktur.

Neexistuje program rozvoja sluzieb a cestovneho ruchu, zvysovania kvality produkcie a

rozvoja ludskych zdrojov. Nekvalitna a rozbujnena byrokracia predstavuje vyraznu zataz
pre fungovanie slovenskej ekonomiky, je brzdou nielen pre zahranicnych investorov, ale
predstavuje aj velmi vyznamny problem pre domacich podnikatelov.
 

Ciele
Chceme vytvorit systemove predpoklady na restrukturalizaciu a ozdravenie slovenskej
ekonomiky, aby bola konkurencieschopna v globalizujucej sa svetovej ekonomike a
pripravena na vstup do EU na prelome roku 2005.
Chceme dosiahnut uroven priamych zahranicnych investicii porovnatelnych so
susednymi transformujucimi sa krajinami.
Chceme znizit danove a odvodove zatazenie podnikatelov a libe-ralizovat obchod v
sulade so zvyklostami v EU a pravidlami WTO a realizovat clenstvo v OECD.
Chceme zlepsit stav obchodnej bilancie.
Chceme pomocou financnych nastrojov restrukturalizovat slovensky priemysel v
prospech zvysenia podielu vyrob s vyssim stupnom spracovania a vyssou pridanou
hodnotou.
Chceme vytvorit pravny a regulacny ramec stimulujuci rozvoj informacnej
infrastruktury vyuzivanej v priemysle, obchode (elektro-nickom obchode),
financnictve, vede a dalsich oblastiach.
Chceme zabezpecit rozvoj maleho a stredneho podnikania, ktore bude vyznamnym
faktorom pri eliminacii nezamestnanosti, vyplyvajucej z procesu restrukturalizacie a
rozvoj obchodu a cestovneho ruchu ako ekologicky cistych tvorcov HDP a hnacieho
motora priemyslu.
Chceme podstatne znizit rozsah regulacnych a administrativnych opatreni
komplikujucich cinnost zivnostnikov.
Chceme umoznit jednoduchsi a rychlejsi vstup do podnikania a vystup z podnikania.
Chceme zmenit sucasnu prax poskytovania dotacii na nove pracovne miesta vytvorene
podnikatelmi tak, aby sa zabranilo podvodom a korupcii v dosledku subjektivneho
rozhodovania.
Chceme zvysit prehladnost, objektivitu a informovanost o rozhodnutiach statnej
administrativy v oblasti udelovania licencii, kvot, subvencii, dotacii a verejneho
obstaravania.
Chceme sprehladnit rozdelovanie fondov, ktore poskytuje EU prostrednictvom
statnych institucii
Chceme prijat zakon o sporitelnych druzstvach, ktory zlepsi dostupnost uverov na
zaklade spolocne vytvorenych zaruk.
Chceme zlepsit cinnost poradensko-podnikatelskych stredisk, informacnu a
marketingovu podporu, vo vacsej miere spristupnit uverove a zarucne programy, ako
aj programy startovacieho a rizikoveho kapitalu pre malych a strednych podnikatelov.
Chceme zvysit ucinnost a efektivnost ochrany hospodarskej sutaze tak, aby sa
 eliminoval narastajuci klientelizmus a zneuzivanie postavenia na trhu.
Chceme presadit viaczdrojove financovanie vyskumu a vyvoja ako aj roznych foriem
podpory inovacnej aktivity.
Chceme oddelit vyrobu a rozvod elektrickej energie, pricom rozvodne sustavy
elektriny a plynu ponechame vo vlastnictve statu, pri standardnom systeme regulacie.
Vytvorime predpoklady pre vstup novych vyrobcov a privatizaciu vyrobcov elektriny,
okrem atomovych a vodnych elektrarni.
Dalsi rozvoj energetiky chceme realizovat formou bezjadroveho variantu. Chceme
pritom vyuzit rozvoj paroplynovych cyklov, vodnu energiu, geotermalnu energiu a
netradicne zdroje energie.
Chceme realizovat program znizovania spotreby energie roznymi formami uspornych
opatreni.
 

Nastroje
V hospodarskej politike budeme pouzivat nastroje, ktore posobia v
smere rozvoja trhu a nie proti nemu. Ochranne opatrenia netarifneho
charakteru (certifikaty a dalsie administrativne bariery) budeme
vyuzivat s intenzitou zauzivanou v krajinach EU a v sulade s
pravidlami WTO. Zvysime uroven ochrany investicii (ratifikacia
multilateralnej dohody OECD o investiciach) a zintenzivnime
rokovania smerujuce k urychleniu vstupu SR do EU a OECD.
Chceme zachovat colnu uniu s Ceskou republikou ako stabilizujuci Vztahy s CR
prvok vzajomneho obchodu s nasim najvacsim obchodnym partne-
rom a buducim clenom EU a neustale zjednodusovat vzajomny pohyb
tovaru, sluzieb a vyrobnych faktorov. Uzatvorime dohody o
vzajomnom uznavani certifikatov s clenskymi krajinami CEFTA a EU
ako jeden z nastrojov liberalizacie obchodu a sucasnej podpory
vyvozu slovenskych vyrobkov.
V procese harmonizacie nasej legislativy s legislativou EU a Harmonizacia prava
posilnovania postavenia spotrebitela prijmeme smernice o spotre- s EU
bitelskom uvere, porovnavacej reklame, zasielkovom predaji,
zarucnom a pozarucnom servise a implementacii smernice EU v
obchode do nasej legislativy. Prijmeme tiez zakon o elektronickom
obchode, umoznujuci realizovat medzinarodne obchodne transakcie
prostrednictvom elektronickej vymeny dat.

Chceme zjednodusit a sprehladnit system certifikacie potravin a

spotrebneho tovaru, zmenit system kontrolnej exekutivy (SOI, SPPI a
SVS) z represivneho na preventivno-represivny.

Zjednodusime legislativu v oblasti podnikania, vytvorime dostatocny

casovy priestor pre informovanost podnikatelskych subjektov o
obsahu prijimanych zakonnych noriem. Zapojime konkretne profesne
zvazy do konzultacii od zaciatku tvorby novej pravnej normy.
Clenstvo podnikatelskych subjektov v komorach postavime na
jednotnu bazu, budeme jasne formulovat kompetencie a
zodpovednosti SOPK, SPPK, NARMSP, SNAZIRu a pod.
Prostrednictvom Slovenskej zarucnej banky chceme vytvorit vhodne
podmienky na podporu maleho a stredneho podnikania.
Chceme posilnit postavenie sekcie obchodu a cestovneho ruchu MH Posilnenie obchodu
SR s dorazom na integraciu do EU, zaradit prevadzkovanie a cestovneho ruchu
cestovnych kancelarii medzi koncesovane zivnosti. V krajinach, ktore
su z hladiska buducej spoluprace v oblasti cestovneho ruchu pre
Slovensko dolezite, podporime zriadenie zastupeni Slovenskej
agentury pre cestovny ruch a to aj formou prechodneho vyslania na
zastupitelske organy. Prostrednicvom legislativy vytvorime
podmienky pre usmernovanie rozvoja obchodnych sieti na Slovensku
tak, aby narast predajnych ploch prebiehal v sulade s potrebami
obyvatelov a zamermi uzemneho planu, aby nedochadzalo k likvidacii
malych a strednych podnikatelov a "vyludnovaniu" mestskych centier.
V oblastiach s vysokou nezamestnanostou, kde je obzvlast ziaduci Regionalne projekty
prilev zahranicnych investicii, vytvorime podmienky pre pripravu
regionalnych projektov zabezpecujucich tvorbu novych pracovnych
miest. Vyuzijeme pritom kontakty v ramci Slovenskej obchodnej a
priemyselnej komory a projekty v ramci dvojstrannych komor a
komisii. Chceme vyuzivat medzinarodne kontakty v ramci
jednotlivych obci a regionov, najma rozne formy medzinarodnych
regionalnych zdruzeni. V tychto regionoch pripravime pre zahranicne
investicie vhodnu infrastrukturu. Zabezpecime propagaciu pre
zahranicne investicie v SR prostrednictvom obchodnych oddeleni,
zastupitelskych uradov SR, podporou prezentacie na medzinarodnych
podujatiach, ekonomickych forach a veltrhoch.

V spolupraci s SOPK, NARMSP a Zarucnou bankou vypracujeme

projekt uverovych programov cielenych na regiony s vysokou
nezamestnanostou. Chceme vyuzit moznosti programov odbornych
stazi pracovnikov statnej spravy v partnerskych organizaciach
vyspelych ekonomik a efektivnejsie vyuzivat prostriedky z programov
PHARE a TACIS.

Budeme redefinovat postavenie EXIM banky ako doleziteho nastroja

podpory exportu. Zrusime odvody do EXIM banky, budeme
restrukturalizovat a rozsirime produkty banky na poistenie
zahranicnych investicii proti politickym rizikam a spolufinancovanie
zahranicnych investicii, rozlisime ziskove a neziskove oblasti a pod
statnu garanciu zahrnieme len neziskove produkty.

Chceme v spolupraci s MH SR, MS SR, AZZZ a KOZ vypracovat

projekt vychovy a pripravy ucnov a projekt spoluprace vyskumnych a
vyvojovych pracovisk vysokych skol s podnikatelskymi subjektami a
motivovat takuto spolupracu. Zabezpecime, aby prijmy z takejto
cinnosti zostavali v rozpocte prislusnej vysokej skoly.

Chceme prijat zakon o povinnosti statnej spravy zverejnovat

informacie o vsetkych dolezitych opatreniach, rozhodnutiach i
aktivitach statnych uradnikov.
Prijmeme zakon o cestovnom ruchu so zakotvenim zakonneho Zakon o cestovnom
 poistenia kancelarii na nahradu skod klientom v pripade krachu ruchu
cestovnych kancelarii. Chceme novelizovat Fond na podporu
zahranicneho obchodu. Financne prostriedky, kompetencie,
zodpovednost a informacny system prevedieme na SOPK. Budeme
nove-lizovat zakon o uctovnictve (odpis nedobytnych pohladavok,
uctovanie mank a skod do nakladov) a zivnostensky zakon
(prevadzkovanie cestovnych kancelarii, zaradenie koncesnych
zivnosti, prenesenie vydavania zivnostenskych povoleni na
zivnostensku komoru).

Pre zvysenie ochrany spotrebitela urychlene dopracujeme zakon o

potravinach a spriechodnime prijatie dalsich legislativnych noriem,
ktore su pripravene (zakon o podmienkach predaja vyrobkov a
poskytovani sluzieb na trhovych miestach, zakon o technickych
poziadavkach na vyrobky a posudzovani zhody, novela zakona o
ochrane spotrebitela a dalsie).
Chceme novelizovat zakon o ochrane hospodarskej sutaze z hladiska
posilnenia jeho nezavislosti a pravomoci, ako aj zavedenia aukcnej
formy predaja licencii a kvot a zakon o verejnom obstaravani. Budeme
novelizovat zakon o strategickych podnikoch, regulaciu cien
produktov prirodzenych monopolov budeme riesit ako sucast noveho
zakona o regulacii prirodzenych monopolov. Zrusime zakon o revita-
lizacii. Pripravime zakon o holdingu.

PRIVATIZACIA
 

Analyza sucasneho stavu

Od roku 1995 doslo k vyznamnemu odklonu od prehladnosti privatizacneho procesu.
Spravodlive sutazive prostredie a objektivny vyber kupujucich boli v prikrom rozpore s
mocenskymi zaujmami privatizujucich skupin. Zasadny zvrat v doterajsej privatizacii
znamenalo prenesenie zodpovednosti vlady za proces privatizacie na subjekt, ktoreho
povodnou ulohou bola len realizacia rozhodnuti statnych organov. Takto sa zacal proces
nerespektovania pravnych noriem, obchodnych zvyklosti, zasad moralky, objektivnosti a
transparentnosti. Neexistuju prehladne metody privatizacie, verejnych sutazi a ve-
rejnych drazieb privatizovaneho majetku, je devastovane kolektivne investovanie
vytvorene v kuponovej privatizacii. Neexistuje ochrana minoritnych vlastnikov z
kuponovej privatizacie. V dosledku takto uskutocnovanej privatizacie sa zvysuje pocet
neefektivnych podnikov, nastava rezignacia tvorivych pracovnikov v podnikoch a ich
odchod do zahranicia, dochadza k upadku pracovnej moralky. Doterajsi sposob
privatizacie znehodnotil vsetky ekonomicke, pravne, eticke a moralne pravidla platne v
civilizovanej spolocnosti. Namiesto gene-ratora prehladnych a efektivnych vlastnickych
vztahov sa privatizacia stala epicentrom korupcie, bezpravia, rozkradania statneho
majetku, zneuzivania politickeho postavenia a vplyvu, oblastou prepajania politickej a
ekonomickej moci.

Dosledkom je vazne poskodena dovera obyvatelstva k idealom a instituciam, ktore su

zakladom vyspelych a prosperujucich demokra-tickych spolocnosti, ako je sukromne
vlastnictvo, vlada zakona, slobodna konkurencia, rovnost sanci. Namiesto prehladnych a
 efektivnych vlastnickych vztahov vznikli neprehladne prepletence uzkych politicko-
podnikatelskych skupin. Protekcni velkopodnikatelia a velkovlastnici, ktori sa v
privilegovanom rezime a za symbolicke ceny dostali k obrovskemu majetku, deformuju
ekonomicke a ine pravidla hry aj mimo privatizacie. Kedze nie su schopni konkurencie
na slobodnom trhu, ziskavaju pre seba a svoje podniky dalsie a dalsie zvyhodnenia typu
revitalizacneho zakona, fondu na podporu zahranicneho obchodu, vladnych zaruk za
uvery pre svoje sukromne podniky, neprehladne a nekontrolovatelne danove odklady a
mani-pulacie. Sucasny sposob privatizacie je jednou z pricin prerastania organizovaneho
zlocinu so statnym aparatom a tiez zhorsovania socialnej situacie zamestnancov
mnohych sukromnych podnikov.

Absurdnym vysledkom takejto privatizacie je insolventnost institucie, ktora ju

uskutocnuje. FNM si musel pozicat v zahranici, aby mohol vyplatit dlhopisy osobam
starsim ako 70 rokov. Pritom vobec nevytvara rezervu na splatenie vacsiny z povodnych
3,4 mil. dlhopisov, ktore budu splatne po 31. 12. 2000. Suma potrebna na ich splatenie sa
pohybuje na urovni asi 34 mld Sk, pricom terajsie vedenie fondu kumuluje dlh, nie
rezervu na ich splatenie. Vynosy z privatizacie byvaju v krajinach s rozumnymi vladami
investovane na dolezite infrastrukturalne alebo socialne investicie (napr. na preklenutie
nabehovych nakladov fondoveho dochodkoveho systemu), resp. na znizenie zahranicnej
zadlzenosti. V SR vynosy z privatizacie su nizke, pretoze zahranicni investori su
otvorene diskriminovani a uzka skupina privilegovanych domacich investorov nakupuje
za symbolicke ceny.
 

Ciele
Chceme vytvorit prehladnu a efektivnu vlastnicku strukturu.
Chceme vytvorit legislativne a institucionalne predpoklady pre ekonomicke
zhodnotenie a kontrolu dodrziavania zakonnosti v dote-rajsom procese privatizacie.
Chceme presadit ucinny mechanizmus pre rozhodnutia sudov o platnosti
kupnopredajnej zmluvy v pripadoch, kedy bol poruseny zakon.
Chceme zmenit pravne postavenie FNM.
Chceme ozivit trh s dlhopismi a prijat opatrenia pre vyplatenie dlhopisov.
Chceme odskodnit obcanov za 1. a 2. vlnu privatizacie.
Chceme sprisnit kontrolny system pre podniky, ktore nesplatili celu kupnu cenu.
Chceme vytvorit register privatizovanych podnikov.
Chceme legislativne upravit transparentnost pravidiel a kontrolnych systemov pri
ostavajucej privatizacii.
 

Nastroje
Naprava doterajsej privatizacie je jednym z predpokladov po- Analyza priebehu
zitivneho vyvoja Slovenska po parlamentnych volbach. Preto je privatizacie
dolezite vypracovat analyzu priebehu a vysledkov privatizacie od jej
zaciatku, t.j. od roku 1991 az do parlamentnych volieb v roku 1998.
Tato analyza privatizacie bude podkladom pre napravu privatizacie
uskutocnovanej najma po 1.1.1995 a bude spocivat hlavne v kontrole
dodrziavania zakonnosti v procese privatizacie. Preverovanie a
naprava privatizacie budu uskutocnene v co najkratsom casovom
obdobi a ich cielom je nastolenie nespochybnitelneho pravneho stavu
a stabi-lity vlastnickych vztahov.
Chceme vytvorit zakonne nastroje pre napravu privatizacie. Naprava Kontrola dodrzania
sa bude tykat pripadov, kde bol ignorovany verejny zaujem a poruseny zakona
zakon. Budeme novelizovat zakon o podmienkach prevodu majetku
statu na ine osoby tak, aby mohlo dojst k efektivnej kon-trole a
posudeniu platnosti kupno-predajnej zmluvy prostrednictvom
nezavisleho sudnictva. V zaujme sprehladnenia privatizacneho
procesu ako aj tvorby prekazok proti tunelovaniu a prelievaniu
majetku obchodnych spolocnosti v suvislosti s privatizaciou zrusime
akcie na dorucitela, pripadne uzakonime povinnost viest register
tychto akcionarov. Zakon o prokurature a o Najvyssom kontrolnom
urade doplnime o ustanovenia, na zaklade ktorych tieto organy budu
moct vykonavat kontrolu v procese privatizacie. Trestny zakon
doplnime o trestne ciny spojene s privatizaciou a v Trestnom poriadku
zakotvime pravo vysetrovatelov nahliadat do obchodneho registra a do
vsetkych uctovnych dokladov privatizujucich pravnickych a fyzic-
kych osob. Uzakonime aj ucinne opatrenia pre pripad, ze sa
predvolane osoby nedostavia na vysluch alebo nepredlozia
pozadovane doklady v urcenej lehote.

Chceme sprehladnit privatizacny proces ako jednu zo zakladnych

podmienok jeho dalsieho pokracovania. Zabezpecime obciansku
kontrolu procesu privatizacie zverejnovanim vsetkych informacii o
privatizovanom majetku.
Osobitnym zakonom zriadime verejny register privatizovaneho Verejny register
majetku. Verejny register privatizovaneho majetku bude obsahovat privatizovaneho
majetku
zoznam privatizovanych podnikov s uvedenim kupnej ceny (vratane
zaplatenej ciastky) a mien nadobudatelov tohto majetku, ako aj ich
spolocnikov, ci akcionarov a to tak, aby bolo mozne zistit aj mena
konkretnych fyzickych osob stojacich v pozadi. Obcania takto ziskaju
moznost zistit kto, co, kedy a za akych podmienok v privatizacii
ziskal. Informacie do verejneho registra privatizovaneho majetku budu
povinne poskytovat nielen vsetky institucie priamo zucastnene na
privatizacnom procese, ale aj dalsie organy statu, ktore sa mozu dostat
do styku s informaciami evidovanymi v tomto registri, ako aj povodni
nadobudatelia a novi vlastnici privatizovaneho majetku. Informacie
budu moct poskytnut aj dalsie osoby, pricom ich informacie spravca
verejneho registra preveri, aby nedoslo k zneuzitiu prava na
oznamenie informacii. Pracovnici verejneho registra privatizovaneho
majetku budu mat postavenie verejnych cinitelov, aby ich pripadne
protipravne konanie suvisiace s registrom bolo posudzovane ako
trestny cin verejneho cinitela.

Transparentnost privatizacie posilnime aj registrom majetku, ktory

bude ponuknuty na privatizaciu. Cielom tohto registra bude poskytnut
rovnake informacie vsetkym zaujemcom o privatizovany majetok a aj
takto zabezpecit rovnost vsetkych zaujemcov. Dalsim cielom tohto re-
gistra bude poskytovat informacie verejnosti o pripravovanej
privatizacii.
V dalsej privatizacii budeme vyuzivat sutazne metody (vratane Metody privatizacie
aukcneho predaja akcii na kapitalovom trhu) a obmedzime
privatizaciu metodou priamych predajov; pri vybere kandidata na
nadobudatela privatizovaneho majetku budeme vyuzivat transakcne
timy renomovanych odbornych firiem.
V parlamentnom vybore, do ktoreho posobnosti bude patrit Parlamentna
privatizacia, bude pomerne zastupenie vsetkych parlamentnych stran, kontrola
vratane opozicnych politickych stran. Umoznime ucast zastupcov
tohto vyboru na kontrole privatizacneho procesu bez politickej
diskriminacie jeho clenov. Budeme spristupnovat rozhodnutia o
privatizacii verejnosti.

Urcime presne kriteria pre vydavanie privatizacnych rozhodnuti.

Novou upravou kontrolnych kompetencii v privatizacii zabezpecime
doslednu kontrolu zakonnosti, objektivnosti, vytvorenia rovnakeho
postavenia zaujemcov, ako aj vyber najlepsej ponuky.
Privatizaciu chceme vyuzit ako jeden z najucinnejsich nastrojov na Privatizacia bank
ozdravenie a posilnenie bankoveho sektora. Je potrebne ju uskutocnit
tak, aby sa vytvorili predpoklady na restrukturalizaciu bank, na ich
ozdravenie a posilnenie ich konkurencieschopnosti nielen v domacom
priestore, ale aj v medzinarodnom kontexte. Slovenske banky
potrebuju predovsetkym zdroje (na posilnenie kapitaloveho
vybavenia), manazerske know - how, pristup na svetove financne trhy
a posilnenie svojej doveryhodnosti.

Jednou z nevyhnutnych podmienok efektivnej privatizacie je jej

prehladnost a verejna kontrolovatelnost. Vo vsetkych bankach s
ucastou FNM a v Slovenskej poistovni chceme vykonat dokladne
audity ich doterajsieho hospodarenia a zo znamych aj doteraz
neznamych pripadov konania v neprospech tychto spolocnosti zo
strany manazmentov (pripadne majitelov) vyvodit dosledky. Sucasne
musi prebehnut analyza stavu vlastnickych pomerov v jednotlivych
bankach a zaroven preverenie zakonnosti roznych vlastnickych
koncentracii, ku ktorym doslo v poslednych rokoch. Privatizacia bank
musi byt spojena s procesom restrukturalizacie a ozdravenia
uveroveho portfolia bank. Vlada bude musiet v spolupraci s NBS
vypracovat program predprivatizacneho ozdravenia bank. Hlavnymi
kriteriami pri vybere novych vlastnikov bank musi byt ich schopnost
prispiet k ich ozdraveniu a k rastu ich (aj medzinarodnej) konkuren-
cieschopnosti. Preto treba vylucit moznost privatizacie tychto bank ich
dlznikmi, ako aj moznost privatizacie takymi subjektami, ktore
nedisponuju dostatocnymi vlastnymi zdrojmi na privatizaciu. Predaje
majetkovych podielov FNM je potrebne spojit s povinnostou
navysenia zakladneho imania zo strany novych vlastnikov. Ako ucelne
sa tiez ukazuje pouzit etapovity predaj tak, ze predaj dalsieho balika
akcii je viazany na splnenie predchadzajucich zavazkov (napr. v
oblasti navysenia kapitalu) zo strany noveho majitela. U Slovenskej
sporitelne a.s. a u Slovenskej poistovne a.s., z dovodu ich majoritneho
postavenia na trhu primarnych depozit a na poistnom trhu, je potrebne
najskor konsolidovat tieto institucie a uplatnit doslednu
restrukturalizaciu a ozdravenie tychto penaznych institucii. U VUB je
potrebne uskutocnit presun majetkovych podielov medzi FNM CR a
FNM SR a nasledne ich privatizovat. V pripade IRB je uz jej
privatizacia de facto v ingerencii NBS.
Privatizacii prirodzenych monopolov musi predchadzat pomerne Prirodzene
zlozity a aj casovo narocny proces ich reorganizacie a restruktura- monopoly
lizacie. V oblasti prirodzenych monopolov je predovsetkym potrebne
odclenit tie cinnosti, ktore su prirodzenym monopolom, od tych, ktore
nie su. Prirodzene monopoly je potrebne regulovat prostrednicvom
zakona tak, aby sa zabranilo neopodstatnenemu rastu nakladov a cien
tychto cinnosti. Ostatne cinnosti je potrebne odstatnit a vytvorit v nich
konkurencne prostredie. Vysledkom by mali byt omnoho kvalitnejsie
a zaroven lacnejsie sluzby v oblastiach, ako je zasobovanie energiou,
plynom, vodou, telekomunikacne sluzby, zeleznicna doprava a
podobne. Vo vacsine pripadov je prirodzenym monopolom len
distribucna siet (napr. siet rozvodu energie), ale uz nie vyroba a
predaj. Technologicky pokrok sposobuje, ze aj tie oblasti, ktore boli
prirodzenymi monopolmi, uz nimi nie su. Opatrenia z odvetvia
energetiky a dalsich prirodzenych monopolov budu spocivat v
diverzifikacii zdrojov dovozu strategickych surovin cestou
alternativnych napojeni na svetove zdroje a v odcleneni oblasti, ktore
su obvykle pre prirodzene monopoly, od tych, ktore taky charakter
nemaju.

Uskutocnime demonopolizaciu cinnosti, ktore svojim obsahom nie su

prirodzenymi monopolmi. V oblasti energetiky budeme preferovat
rozdelenie vyroby energie do viacerych podnikov s prekryvajucim sa
uzemnym posobenim, pricom jeden osobitny podnik, ktory zostane vo
vlastnictve statu, bude obhospodarovat jadrove elektrarne. Umoznime
do odvetvia vyroby energie vstup aj dalsim sukromnym spolocnos-
tiam. V ramci regulacie cinnosti prirodzenych monopolov predpo-
kladame aj regulaciu prenosovej siete elektrickej energie, ktora bude
vyuzivana konkurujucimi si spolocnostami. Odstranime krizove
dotacie elektrickej energie. Kedze sme si vedomi zlozitosti
privatizacie a odstatnenia energetiky a dalsich prirodzenych
monopolov, co si vyziada narocnu legislativnu a vecnu pripravu,
prijmeme ucinne opatrenia na zefektivnenie fungovania prirodzenych
monopolov v ramci dnesneho legislativneho ramca a organizacneho
usporiadania (personalne zmeny, uctovne a organizacne audity,
analyzy efektivnosti fungovania tychto podnikov). Zmyslom tychto
opatreni bude znizenie nakladov a zvysenie efektivnosti fungovania
prirodzenych monopolov. Vytvorime tiez legislativne a vecne
predpoklady pre standardnu regu-laciu prirodzenych monopolov na
zakonnej urovni a vytvorime re-gulacne institucie na postupne
odstranovanie deformacii, ktore brania rozvoju konkurencie a
skutocnych trhovych vztahov v oblastiach zabezpecovanych
prirodzenymi monopolmi (dotacie, regulacia cien, nesystemove statne
zasahy, krizove subvencovanie).
Chceme zasadnym sposobom posilnit obecne samospravy a vytvorit Prevod majetku na
 realne regionalne samospravy. Takejto decentralizacii verejnej spravy samospravy
musi zodpovedat aj vytvorenie ekonomickych a majetkovych
predpokladov. Popri zmene danoveho systemu to znamena aj zvysenu
participaciu obci a regionov (samosprav) na vlastnictve takeho
majetku, ktory je nevyhnutny na zabezpecovanie lokalnych a
regionalnych verejnych statkov.
Presadime, aby do majetku samosprav boli bezodplatnym prevodom
presunute vsetky aktiva, ktore su potrebne na zabezpecovanie tych
cinnosti, ktore je potrebne presunut do kompetencie samosprav.
Organy samospravy rozhodnu, ci a ako tento majetok budu
privatizovat alebo ci ho budu sami spravovat. Okrem tychto oblasti je
potrebne proces privatizacie spojit s jeho deetatizaciou a presunom
casti majetku na obce aj v takych oblastiach, ako je lesnictvo,
polnohospodarstvo, energetika, vodne hospodarstvo a kupelnictvo. V
prvom rade ukoncime proces reformy verejnej spravy s definovanim
kompetencii jednotlivym urovniam samospravy, nasledne
zabezpecime deetatizaciu, odovzdanie prislusneho majetku miestnej
alebo regionalnej samosprave a nasledne prislusna samosprava
rozhodne o privatizacii. Rozlisujeme privatizaciu a odstatnenie
majetku od privatizacie a odstatnenia cinnosti. Podiel samospravy na
zabezpecovani verejneho majetku by sa mal orientovat na spravu tohto
majetku, zatial co cinnosti budu co najviac privatizovane
(zdravotnictvo, kultura, cast skolstva, cast dopravy) alebo budu
samospravne (skolstvo), pripadne budu vykonavane tretim sektorom
(socialne veci), co vsak vobec nevylucuje ani privatizaciu majetku, a
to vsade tam, kde neexistuje miestny alebo regionalny monopol. Bude
potrebne, aby do vlastnictva obci presli aspon tie plynove rozvody,
vodovodne siete a energeticke zariadenia, ktore vznikli z prostriedkov
obci a boli bezodplatne prevedene na plynarenske, energeticke a
vodarenske statne podniky. Vkladom tohto majetku potom obce
(pripadne regionalne samospravy) budu moct vstupovat do
regionalnych podnikatelskych subjektov posobiacich vo vyssie
uvedenych oblastiach.

DOPRAVA, TELEKOMUNIKACIE A POSTA

 

Analyza sucasneho stavu

Vyvoj cestnej dopravy, predovsetkym automobilovej, je za uplynule obdobie

charakterizovany rozvojom motorizmu v osobnej a nakladnej doprave.
Zaroven doslo k poklesu prepravy cestujucich v prostriedkoch verejnej
hromadnej dopravy. Zmeny v produkcnej vykonnosti ako aj v strukture
spotreby vyvolali zmeny prepravnych potrieb a nasledny pokles
prepravnych vykonov v nakladnej cestnej doprave. Rozvoj nastal len v
medzinarodnej kamionovej doprave vplyvom libe-ralizacie zahranicneho
obchodu a vzniku novych konkurencnych podnikatelskych aktivit.
Pri zabezpecovani osobnej dopravy (pravidelnej autobusovej dopravy),
vykonavanej v rozhodujucej miere s. p. SAD, si stat zatial ponechal
monopolne postavenie. V cestnej nakladnej doprave je v sucasnosti proces
privatizacie v stadiu ukoncenia. Realizacia financovania je v ramci
rozpoctovych kapitol krajskych uradov (objednavatel vykonov), znamena
zachovanie vplyvu statu na cinnost a vyvoj pravidelnej autobusovej
dopravy. Nedostatok financnych prostriedkov na prevadzku, resp. na
pokrytie strat z vykonov realizovanych vo verejnom zaujme, sposobuje
straty v hospodareni podnikov SAD a znamena plosne rusenie
autobusovych spojov. Kriticka situacia je aj v technickej zakladni pravidelnej
osobnej dopravy, kde z nedostatku financnych zdrojov nie je zabezpecena
ani jednoducha reprodukcia. Zodpovednost za zabezpecovanie MHD bola
presunuta na mestske samospravy, resp. podniky SAD (pokles dotacii zo
statneho rozpoctu o 50%), ktore nemali vytvorene dostatocne financne
zdroje ani na financovanie jednoduchej reprodukcie v oblasti vozoveho
parku a technickej infrastruktury. Nasledkom neumerneho kratenia statnych
dotacii do mestskej a primestskej dopravy a nedostatocnych financnych
zdrojov mestskych samosprav je ich uverova zadlzenost, druhotna platobna
neschopnost a hroziaci dopravny kolaps MHD v Bratislave, v Kosiciach a v
dalsich mestach.

V sucasnosti prebieha velmi intenzivna vystavba dialnic, ktora vsak nie je

spolahlivo, dostatocne a plynulo pripravena a zabezpecena, ci uz technicky
alebo financne, co nepriaznivo vplyva na dlhovu sluzbu.

V nedostatocnej miere sa vyuzivaju moznosti dunajskej medzinarodnej

vodnej cesty so zretelom na moznosti, ktore pre jej rozvoj vytvoril kanal
Ryn-Mohan-Dunaj, spojenie troch mori a na nadvazujucu medzinarodnu
namornu prepravu. Velke rezervy su pri vyuzivani kapacity riecnych a
namornych lodi.

V statnom dopravnom systeme predstavuje letecka doprava jeho najslabsie

fungujuci clanok. Priciny treba hladat v nekoordinovanom rozvoji leteckej
prepravy a v jednostrannej, statom protekcne podporovanej orientacii na
celkom noveho leteckeho prepravcu podnikajuceho lietadlami z deblokacie
pohladavok v Rusku. Zavaznym pro-blemom je, ze nasi obcania pri
zahranicnych cestach vyuzivaju dopravne spojenia prostrednictvom
zahranicnych letisk, rovnako ako opacnym smerom zahranicni cestujuci,
ktori prichadzaju na Slovensko.

Dramaticky je stav v zeleznicnej doprave, ktora sa dostava do zlozitej

situacie vzhladom na rastucu zadlzenost, nevyhodne uvery, tunelovanie a
nekvalifikovane riadenie. Na ZSR nedoslo k ziadnemu pokroku smerom k
efektivnej transformacii, k tlaku na znizovanie na-kladov a zlepseniu kvality
sluzieb. Tieto skutocnosti sa prejavili vo zvysenych nakladoch, strate
dopravnych trhov a zvysovani celkovej straty ZSR. I ked kapacita
infrastruktury prevysuje sucasne a prognozovane vykony, jej prevadzkovy
stav je na nizkej technickej urovni zaostavajucej za standardom vyspelych
krajin Europy. Kapacita vozoveho parku tiez presahuje prevadzkove
potreby zeleznice, avsak jeho technicky stav je este horsi ako stav
infrastruktury.

V oblasti telekomunikacii boli vytvorene predpoklady pre liberalizaciu a tym

aj na vytvorenie konkurencie v tejto oblasti. V sucasnosti su liberalizovane
vsetky telekomunikacne sluzby s vynimkou hlasovej sluzby. Medzi hlavne
nedostatky rozvoja patri neefektivne vynakladanie financnych prostriedkov,
v dosledku coho dochadza k vyraznemu zaostavaniu dynamiky rozvoja.

V sucasnosti aj nasa posta je v silnom konkurencnom prostredi domacich i

zahranicnych sukromnych podnikatelov. Ekonomicka situacia a tym aj
technicke vybavenie a rozvoj posty nie su dlhodobo riesene. Urcovanie
velmi nizkych cien postovych sluzieb sposobuje poste prevadzkovu stratu,
ktora bola vykryvana ziskom telekomunikacii. Po oddeleni posty od
telekomunikacii tato skutocnost nie je zohladnena statnou dotaciou ako pri
inych regulovanych cenach.

Ciele

V oblasti cestnej dopravy chceme dosiahnut pokrytie prepravnych potrieb sukromnymi

dopravcami.
Chceme zabezpecit financovanie nakladov spojenych so zabezpecenim sluzieb vo verejnom
zaujme (osobnej doprave), doriesit system financovania vykonov a system poskytovania
socialnych zliav. Zabezpecime podmienky na obnovu vozoveho parku a zvysenie dalsich
kvalitativnych prvkov prepravy tak, aby bola atraktivna a uprednostnovana cestujucimi
pred individualnym motorizmom.
V mestach chceme udrzat so zretelom na ochranu zivotneho prostredia dominantne
postavenie MHD. Budeme pokracovat v rozsirovani trolejbusovej a elektrickovej dopravy.
V Bratislave podporime riesenie narastajucich problemov v MHD realizaciou nosneho
dopravneho systemu. V ramci regionov zabezpecime integrovany system dopravy tak, aby
bolo zabezpecene spojenie s centrom regionu (okres, kraj) aspon jednym druhom MHD.
Chceme podporit vystavbu infrastruktury pozemnych komunikacii v trasach hlavnych
medzinarodnych multimodalnych koridorov, trasy sever-juh ako sucast koridoru Bratislava,
Zilina, Kosice, Ukrajina a Zilina, Katovice, Gdansk a napojenie na siete susednych statov,
najma na hlavne europske cesty. Vystavbou obchvatov miest chceme zvysit bezpecnost a
komfort cestnej premavky.
Chceme podporit rozvoj materialno-technickej zakladne vnutrozemskej a namornej vodnej
dopravy, predovsetkym zodpovedajuceho parku namornych a riecnych lodi. Chceme
podporit vystavbu riecnych pristavov, najma zariadeni a terminalov kombinovanej dopravy
a dosiahnut splavnenie Vazskej vodnej cesty, jej vyuzitie pre prepravu tovaru vo vnutornom
a zahranicnom obchodnom styku a cestovnom ruchu.
V leteckej doprave chceme zabezpecit europsky standard poskytovania sluzieb cestujucim
 pri preprave tovaru, sluzby v medzi-narodnom tranzite cestujucich a odbavovani lietadiel.
Odbudovat letiskovu infrastrukturu a vybavenie letisk, zodpovedajuce technickymi
parametrami europskemu standardu. Chceme vyuzit geograficke a poveternostne
podmienky Bratislavy ako diverzneho letiska v spolupraci so susednymi statmi a zapojit
nase uzemie do medzinarodnej leteckej dopravy a tradicnych leteckych koridorov.
V zeleznicnej doprave chceme podporit modernizaciu trati zaradenych do zoznamu
medzinarodnych zeleznicnych magistral a ich urychlene napojenie na vybranu europsku
siet. Jedna sa o koridory CR-Kuty-Bratislava-Sturovo-MR, MR-Rakusko-Bratislava-Zilina-
Kosice-Cierna n.T.-Ukrajina a Zilina-Cadca-Zwardon-Polsko.
Chceme pripravit projekt zdvojkolajnenia a elektrifikacie vnutrostatneho juzneho tahu
Bratislava-Nove Zamky-Zvolen-Plesivec-Kosice vybudovanim novej trate s cielom jeho
skratenia prepojenim Nove Zamky-Sahy-Lucenec. Modernizaciu zeleznicnych uzlov
chceme prioritne sustredit na vybrane uzly Bratislava, Zilina, Kosice, Zvolen, Cierna nad
Tisou, ako aj pohranicne priechodove stanice.
Chceme vyraznejsie podporit realizaciu rozvoja kombinovanej dopravy budovanim a
modernizaciou sustavy kontajnerovych terminalov a prekladisk, vratane ich kolajoveho
napojenia na riecne prekladiska. Podporime tiez urychlenie budovania terminalov pre
nakladku a prekladku cestnych dopravnych prostriedkov a navesov.
Chceme vytvorit podmienky pre zlepsenie kvality poskytovanych sluzieb ZSR v nakladnej i
osobnej doprave, predovsetkym v presnosti, frekvencii spojov s postupnym zavadzanim
taktovej dopravy, nadvaznosti spojov, cistoty suprav a rozsirovanim poskytovanych
sluzieb.
V oblasti mobilnych prostriedkov sa chceme sustredit na moder-nizaciu a rekonstrukciu
zachovalych prostriedkov. Pri nakupe trakcnych a dopravnych prostriedkov sa chceme
zamerat v na-kladnej doprave na vozne najziadanejsich radov a v osobnej najma na supravy
pre primestsku a regionalnu taktovu dopravu. Chceme zaviest celoplosny kompatibilny
informacny system a moderne metody riadenia. Chceme rozvinut system prepravy
balikovych a kusovych zasielok s moznostou vyuzitia sustavy skladistnych zariadeni a
triediacich ramp.
Pri rozvoji telekomunikacii chceme vychadzat z jasne stanovenych strategickych cielov v
oblasti liberalizacie telekomunikacneho trhu, politiky statu v telekomunikaciach,
rozvojovych programov a zavadzania novych technologii, sluzieb. Uplnu liberalizaciu
vsetkych telekomunikacnych sluzieb v SR predpokladame v roku 2003. V suvislosti s
novou situaciou chceme prijat novy zakon o telekomunikaciach, ktory bude vychadzat zo
zaujmov statu v telekomunikaciach a bude v sulade s legislativnymi predpismi EU. V ramci
rozvoja telekomunikacnej siete chceme dosiahnut uplnu digitalizaciu siete v rokoch 2005-
2008. Do roku 2000 budu nahradene vsetky tranzitne, uzlove a miestne analogove ustredne
prvej generacie digitalnymi ustrednami. Pre zvysenie kvality poskytovanych sluzieb je
nevyhnutne vybudovanie komplexneho informacneho systemu. Nevyhnutnou potrebou
zakaznickej orientacie je aj zmena principu uctovania za poskytnute telekomunikacne
sluzby na zaklade detailneho bilingu namiesto terajsieho snimania stavu pocitadiel a
kategorizacia zakaznikov a s tym suvisiaci system zliav pre jednotlive kategorie. Velky
doraz chceme klast na poskytovanie sluzieb cez Internet.
Chceme zachovat poskytovanie univerzalnych sluzieb vo vsetkych lokalitach a podporit
rozvoj novych sluzieb v sirokej postovej sieti.
Mechanizaciou, automatizaciou i legislativne chceme pripravit postu na vstup do
jednotneho europskeho postoveho trhu tak, aby netvorila slabe ohnivko v celosvetovej
postovej sieti.
 
Nastroje

V oblasti cestnej a mestskej dopravy chceme zabezpecit vstup Cestna a mestska

zahranicnych financnych ustavov do prislusnych rozvojovych doprava
programov. Chceme spolupracovat pri realizacii programov PHARE a
prijat danove a legislativne opatrenia. V oblasti infrastruktury chceme
zriadenie rezortnej expertizy pre posudenie DUR a DSP dialnic,
privadzacov a rychlostnych ciest pre skvalitnenie pripravy a realizacie.
Vytvorime novy variantny projekt vystavby dialnic a rychlostnych ciest.
V leteckej doprave prehodnotime koncepciu narodneho leteckeho Letecka doprava
dopravcu, uskutocnime verejne sutaze na vyberanie urcenych dopravcov.
Chceme pristupit k medzinarodnej dohode o obchode s civilnymi
lietadlami. Chceme presadit nase plnopravne clenstvo v dolezitych
europskych organizaciach.

Dopravne systemy budeme riesit s ohladom na vzajomne dopl-nanie sa s

cielom odstranit ich duplicitu. Zabezpecime prisnu kontrolu dodrziavania
zakona o verejnom obstaravani. Budeme koordinovat postup budovania
infrastruktury v pohranicnych oblastiach so susednymi statmi.
Pripravime system objektivneho hodnotenia prijmov a vydajov,
financnych tokov, ako aj vytvarania socialneho programu pre
pracovnikov v doprave. Rozsirime zameranie statneho dozoru aj na
kvalitu dopravnych sluzieb.
Podporime vytvorenie informacneho systemu umoznujuceho kontrolu Informacny system
pohybu prepravovanych voznov a zasielok, vypracovanie sy-stemovych
opatreni za ucelom zatraktivnenia zeleznicnej dopravy s cielom zvysit
prijmy. Zintenzivnime spolupracu vedecko-vyskumnej zakladne pri
rieseni uloh dopravnej politiky statu ako napr. navrhu racionalizacnych
opatreni v celosietovej technologii a technologii prace hlavnych
zriadovacich stanic Bratislava, Kosice, Zvolen a centra Zilina-Teplicka-
Vrutky.
Vytvorime pravny ramec pre poskytovanie telekomunikacnych sluzieb v Regulacne organy
liberalizovanom prostredi. Budeme definovat postavenie a pravomoci
regulacneho a spravneho organu v podmienkach plnej liberalizacie.

Zabezpecime ustanovenie nezavisleho regulatora postovych sluzieb.

Vytvorime priestor pre rovnaku konkurenciu vsetkym prevadzkovatelom
postovych sluzieb. Zaradime postu do prioritnych rozvojovych
programov vlady. Vyuzijeme rozvojove programy Svetovej postovej
unie.
Zaradenie rozvoja posty do prioritnych programov je dolezite preto, aby Rozvoj posty
mohla posta dostat vyhodne uvery od Svetovej banky poskytovane na
podnet OSN. Pri velkych mnozstvach spracovavanych zasielok je
technicky dobre pripravena posta schopna poskytovat kvalitne sluzby za
ovela prijatelnejsie ceny ako ini prevadzkovatelia a pritom splacat uver.
Tym sa zvysia prijmy posty, bude tvorit zisk a naplnat prijmovu cast
statneho rozpoctu.

Realizacia rozvojovych programov v oblasti dopravy, post a

telekomunikacii bude financovana hlavne zo zdrojov mimo statneho
rozpoctu, splatnych v dlhodobom horizonte.

VYSTAVBA
 

Analyza sucasneho stavu

Vystavba bytov na Slovensku po roku 1989 stagnuje z viacerych pricin. Predovsetkym
je to absencia realnej statnej politiky respektujucej transformacne osobitosti,
roztvaranie sa noznic medzi realnymi prijmami a cenami bytov, neochota postupneho
uvolnovania cien najomneho a chybajuca funkcna financna infrastruktura. Podla
demografickeho vyvoja by bolo potrebne rocne postavit priblizne 18 000 bytov, pretoze
do veku dospelosti dorastaju silne populacne rocniky zo sedemdesiatych rokov. Aj ked
znizena porodnost po roku 1990 zmiernuje akutny nedostatok bytov, nemoze to byt
dovodom k znizeniu tempa bytovej vystavby. Bol by to chybny pristup, pretoze prave
nedostupnost byvania odradza mladych ludi od zalozenia rodiny. Znacna cast mladej
generacie dnes (iste aj z inych dovodov) svoje rozhodnutie odklada na neskor, cim sa
problem nedostatku bytov len odsuva. Bytovy deficit sa vsak naopak z roka na rok
zvacsuje.

Po roku 1989 sa v bytovej politike zaviedli niektore nove instituty, ako stavebne
sporenie, Statny fond rozvoja byvania, hypotekarne bankovnictvo. Napriek tomu sa
doteraz nepodarilo zvratit pokles poctu stavanych bytov. Spomenute nove nastroje
bytovej politiky neucinkuju dostatocne z viacerych pricin.

Odpisova politika nehnutelnosti, osobitne bytov, brani dynamickej-siemu rozvoju

bytovej vystavby. Zakon o katastri explicitne neumoznuje zapisovat vlastnictvo
rozostavanych objektov. Sucasne urokove podmienky poskytovania hypotekarnych
uverov su pre beznych obcanov neprijatelne a teda samotne hypoteky nedostupne.
Hypotekarne zalozne listy su zo zakona jedinym zdrojom financovania hypotek.
Hypoteky nie je mozne poskytnut na nehnutelnost, ktora je akokolvek zatazena, co
vylucuje aj byty zatazene fondom oprav. Neexistuje ziadna statna forma podpory
hypotekarneho uverovania. Vsetky vyssie uvedene dovody brania poskytovaniu
hypotekarnych uverov pristupnych beznym obcanom.

Stavebne sporenie je a pravdepodobne aj v buducnosti zostane iba doplnkovym

zdrojom financovania bytovej vystavby. SFRB riesi len zlomok skutocnych potrieb a
vobec neriesi situaciu slabsich prijmo-vych vrstiev.

Nie je doriesena otazka postupnej alebo selektivnej deregulacie najomneho. Pretrvava

nadmerna ochrana najomnikov, ktori si neplnia zakladne povinnosti, najma platenie
najomneho. Uzemno-planovacia dokumentacia spred roka 1989 je casto v novych
podmienkach neaktualna. Prostriedky na podporu byvania su prisne centralizovane,
obce nedisponuju vlastnymi zdrojmi na podporu bytovej vystavby. Neexistuje ziadne
danove zvyhodnenie bytovej vystavby v daniach z prijmov.
 

Ciele
Chceme odstranit v legislative administrativne a ine prekazky pre rozvoj bytovej
 vystavby.
Chceme pripravit legislativne a institucionalne podmienky, ktore budu motivacne
posobit na investorov.
Chceme vytvorit uverovu infrastrukturu, vhodnu pre rozne prijmove skupiny.
Chceme zo statneho rozpoctu podporit vsetky uverove schemy.
Chceme postupne deregulovat najomne, s kompenzaciou v jednotlivych prijmovych
skupinach
Chceme danovo zvyhodnit vystavbu bytov.
Na zaklade horeuvedenych podmienok chceme dosiahnut, aby sa v rokoch 1999 -
2002 postavilo priemerne 14 000 novych bytov rocne.
 

Nastroje
Prijmeme podporne financne schemy vydavkov verejnych rozpoctov Financovanie
v prospech financovania bytov. Umoznime financovanie hypotek i z vystavby bytov
inych zdrojov, ako su hypotekarne zalozne listy a tiez aj v pripade
zatazenia bytu fondom oprav. Pripravime postupnu deregulaciu
najomneho so zavedenim adresnych socialnych davok na uhradu
nakladov na byvanie pre socialne najslabsie vrstvy. Najomne
prisposobime skutocnym nakladom na byvanie, vratane diferenciacie
podla velkosti, vybavenia a umiestnenia bytu. Vytvorime podmienky
pre akumulaciu zdrojov na rozvoj bytovej vystavby, aby bolo mozne
investovat a podnikat v oblasti byvania.

Zabezpecime, aby byty vo vlastnictve obci nebolo mozne bez su-

hlasu obce prevadzat na ine osoby. O najomnikovi obecneho bytu
moze rozhodovat len obec podla presnych kriterii na rozlisenie
socialneho postavenia obcanov.
Upresnime kompetencie pri stavebnom konani tak, aby sa Lepsie podmienky
zjednodusil postup najma pre obcanov - stavebnikov. V uzemno- pre vystavbu
planovacej dokumentacii systematicky prehodnotime sucasny stav
uzemi, vhodnych na bytovu vystavbu a zjednodusime podmienky
schvalovania uzemneho planu s dorazom na koncepciu bytovej
politiky. Regulaciu prirodzenych monopolov - dodavatelov vody,
energie a plynu - upravime tak, aby nemohli zneuzivat svoje
postavenie. Ich posobenie musi byt predovsetkym sluzbou
odberatelom - obcanom, najomcom, stavebnikom a obciam. Statnym
dohladom nahradime absenciu konkurencneho tlaku na
skvalitnovanie sluzieb a stabilitu cien.
V danovej politike umoznime odpocet zaplatenych urokov z uverov Financne nastroje
poskytnutych na obstaranie bytu z danoveho zakladu fyzickych osob,
dane z dedicstva a darovania presmerujeme do rozpoctov obci,
oslobodime spolocenstva vlastnikov bytov a bytove druzstva od dane
z prijmu z nevycerpaneho zostatku fondov, urcenych na spravu a
udrzbu bytov. Upravime sadzby DPH pre konecneho spotrebitela na
vsetky prace a dodavky suvisiace s vystavbou bytov na 6 %
(vykurovacie telesa, svietidla a pod.). Hypotekarne zalozne listy
oslobodime od dane z prijmu.
Bytovu vystavbu budeme podporovat pomocou nasledovnych Podpora bytovej
vystavby
 principov. Prvotnu zodpovednost za byvanie nesie obcan, ktory si
musi zabezpecit financie vyuzitim dostupnych foriem sporenia a
uverov. Pre stavebne sporenie zachovame jeho povodny charakter s
postupnou valorizaciou statnej premie. Pre skutocne rozbehnutie
hypotekarneho financovania zavedieme statnu bonifikaciu urokov pre
obcanov na uroven diskontnej sadzby a u mladych obcanov moznost
odkladu splatok v pociatocnom obdobi, ktore by hypotekarnym
bankam hradil stat. Vytvorime podmienky pre nakup hypotekarnych
zaloznych listov dalsimi subjektami.

Poskytovanie uverov zo statneho fondu umoznime len socialne

slabsim vrstvam, tieto prostriedky nemozu byt pouzivane komercnym
sposobom a na vystavbu domov s rozpoctom presahujucim milion
korun. Presmerujeme tieto prostriedky prednostne obciam na vy-
stavbu najomnych bytov.

Vyraznou decentralizaciou verejnych rozpoctov dosiahneme

postupne taku uroven prijmov obci, ktora umozni zacat vystavbu
obecnych najomnych domov pre obcanov, ktori si nemozu dovolit
zaobstarat vlastny byt.

Pre znizenie nakladov bytovej vystavby umoznime obciam vynatie

pody z podneho fondu pre bytove ucely za vyrazne vyhodnejsich
podmienok.
Upravime legislativny ramec tak, aby napomahal oziveniu bytovej Lepsie legislativne 
vystavby. Novelizaciou Obcianskeho zakonnika a suvisiacich
predpisov zabranime zneuzivaniu ochrany prav najomnikmi, najma v
pripadoch neplatenia najomneho a neplatenia splatok uverov alebo
hypotek. Najomnik musi pozivat vseobecnu ochranu, v pripade
neplnenia zakladnych povinnosti musi citit realnu hrozbu
vystahovania. Instituty nahradneho ubytovania, pripadne pristresia
musia byt definovane jednoznacne a bez nadmernej ochrany
neplaticov.

V zakone o katastri je potrebne jednoznacne vyriesit zapis

vlastnickeho prava k rozostavanej nehnutelnosti. To umozni zacat vy-
stavbu bytov s nizsim kapitalom, nez je celkovy rozpocet stavby,
pretoze bude mozne rozostavanou nehnutelnostou rucit za uver na
dokoncenie stavby.

Pre vsetky vyssie uvedene formy financnej podpory bytovej vy-

stavby z verejnych prostriedkov vyclenime potrebnu ciastku. Z toho
bude 10 %, t.j. 1 mld. Sk urcena na nenavratne prispevky mladym
rodinam zo socialne slabsich vrstiev. Tieto prostriedky ziskame pre-
smerovanim investicnych priorit statneho rozpoctu.

KONTROLA
 
Analyza sucasneho stavu

Efektivna a ucinna kontrola vo verejnej sprave absentuje, hoci su zriadene

prislusne institucie (Najvyssi kontrolny urad, kontroly pri Urade vlady a
jednotlivych ustrednych organoch, oddelenia kontroly pri krajskych a
okresnych uradoch, hlavni kontrolori miest a obci a ich utvary ako sucast
samospravnych organov).

Informacie o vysledkoch cinnosti kontrolnych organov prenikaju k obcanom

len velmi sporadicky, kontrola sa zviditelnuje skor v suvislosti s
represivnymi opatreniami a personalnymi cistkami, ktore vyhovuju sucasnej
vladnej moci.

Chyba politicka vola na kontrolu nakladania s majetkom, ktory ma v sprave

Fond narodneho majetku a nevyuzivaju sa ani moznosti, ktore v tejto oblasti
umoznuje v sucasnosti platne znenie prislusnych zakonnych opatreni.

Prezentacia vysledkov kontroly je zivelna a chaoticka, s moznostou

vyvolavania politickych kriz, politicky sa zneuziva na skandalizovanie
politickeho protivnika a tendencne sa presadzuje represivna funkcia
kontroly, pripadne kontrola nic nezisti ani tam, kde ide o evidentne
porusenie povinnosti narabania s majetkom, alebo zistenia zaretusuje.

V agende Staznosti, oznamenia a podnety obcanov stale plati styridsat

rokov stara pravna norma. Priprava a zavedenie standardnej europskej
zakonnej upravy tejto oblasti je zdlhave.

Vseobecne doslo k degradovaniu kontroly ako jednej z neoddelitelnych

sucasti spravy veci verejnych.

Ciele

Chceme zabezpecit legislativnymi, organizacnymi a personalnymi zmenami standardne,

efektivne a ucinne fungovanie kontroly, ktora bude v sulade s opravnenymi zaujmami
obcanov plnit preventivnu, informacnu, represivnu a vychovnu funkciu.
Chceme uviest do suladu s europskymi zvyklostami postavenie a posobnost kontrolnych
organov, najma Najvyssieho kontrolneho uradu.
Chceme umoznit aj opozicii, organizaciam tretieho sektora i jednotlivym obcanom
plnohodnotnu ucast na kontrole.
 

Nastroje

Pripravime take legislativne, organizacne a personalne opatrenia, aby Zvysenie ucinnosti

Najvyssi kontrolny urad mohol efektivne, ucinne a objektivne plnit svoje NKU
kontrolne ulohy vratane kontroly nakladania s majetkom v sprave Fondu
narodneho majetku ako aj kontroly ucelnosti a hospodarnosti procesu
zadavania statnych zakazok.
Prijmeme take opatrenia, aby sa zabezpecila plnohodnotna ucast opozicie Ucast opozicie na
na kontrolnej cinnosti NKU. kontrolnej cinnosti
NKU

Stanovime take postavenie a posobnost jestvujucich kontrolnych organov

v statnej sprave (Urad vlady, rezortne kontroly, krajske a okresne urady
statnej spravy), a to aj nevyhnutnou restrukturalizaciou tychto organov,
aby ich cinnost smerovala predovsetkym k skvalitneniu a k
zhospodarneniu verejnej spravy.
Pripravime v oblasti agendy vybavovania staznosti obcanov take Jednoduche
legislativne zmeny, ktore budu pre nich znamenat zjednodusenie, vybavovanie
staznosti obcanov
urychlenie a doslednost pri vybavovani opravnenych staznosti. V
odovodnenych pripadoch zavedieme aj institut ombudsmanov.

Nebudeme podporovat snahy o zasahovanie statnej kontroly do cinnosti

samosprav. Poskytneme vsak politicku podporu organizaciam tretieho
sektora v ich snahe zvysit efektivnost a ucinnost v posobeni nezavislej
kontroly v samosprave.
Dosiahneme uspory v narokoch na statny rozpocet zvysenim efektivnosti Uspory v statnom
cinnosti kontrolnych organov v porovnani so sucasnym stavom. rozpocte

PODOHOSPODARSTVO
 

Analyza sucasneho stavu

Polnohospodarstvo je odvetvie, ktore pred rokom 1989 bolo naj-viac zdeformovane
statom, a to vo vlastnickych i trhovych vztahoch, v cenovej oblasti, v systeme dotacii,
subvencii a v dalsich oblastiach. Na "vylepsovanie" ekonomiky polnohospodarstva stat
povoloval polnohospodarskym druzstvam realizovat rozsiahlu pridruzenu vyrobu za
osobitnych zvyhodneni, kde neplatili vseobecne pravidla danovej, mzdovej a
materialovo-limitovej politiky. Polnohospodarstvo, ktore takto zdeformovane vstupilo
po roku 1989 do transformacie, zaznamenalo znacny pokles a utlm.

Pre sucasny stav je priznacna nizka efektivnost a konkuren-cieschopnost, odbytova a

financna kriza, dlhodoba stratovost polnohospodarstva, cenova disparita medzi vstupmi
do a vystupmi z polnohospodarskej vyroby, vysoka zadlzenost, nedostupnost uverov,
vypredaj majetku vacsiny podnikov a technologicke zaostavanie. Tiez doslo k poklesu
poctu hospodarskych zvierat, poklesu uzitkovosti a poklesu hektarovych urod. Jednou z
pricin tohto stavu je neschopnost sucasnej vlady realizovat existujucu a pripravit novu
alternativu polnohospodarskej politiky, ktora by posobila v smere ozivenia a
efektivneho rozvoja polnohospodarskej vyroby.

Transformacia druzstiev casto prebehla len formalne a na skutocne zvysenie

ekonomickej efektivnosti polnohospodarstva bude potrebne, aby sa druzstva
(obhospodarujuce az 70% pody) zmenili na ziskovo orientovane subjekty. Existuju
vsak uz agropodnikatelske subjekty, ktore su schopne zvysovat efektivnost a vytvarat
rastuci zisk. Zaroven ale niektore podniky opakovane vytvaraju znacnu stratu.
Problemom je najma skutocnost, ze sucasny system dotacii a podpor udrzuje sucasnu
strukturu.

Zmenila sa struktura vyuzivania zakladneho vyrobneho zdroja - pody. Nepriaznive je,

ze sa znizila vymera intenzivnych kultur, co viedlo k znizeniu produkcie. Intenzivne
kultury mohli byt surovinovou za-kladnou rozvoja spracovania a nasledneho odbytu
finalnych vyrobkov. V minimalnej miere sa vytvarali podmienky na podporu
alternativnych foriem hospodarenia na pode a ekologicku stabilizaciu polno-
hospodarskej krajiny.

Rastie dovoz agropotravinarskych produktov. Nepriaznivy je rast pasivneho salda

obchodnej bilancie aj s produktami ako zemiaky, cukor, hydina, ovocne stavy, domace
ovocie, nealkoholicke napoje. Ochrana domaceho trhu je nedostatocna, licencna
politika je chybna.

Uvolnenie cien vyuzili vyrobcovia roznych vyrobkov a sluzieb vstupujucich do

polnohospodarstva a potravinarstva. Pritom ceny, za ktore polnohospodari predavali a
predavaju svoje najdolezitejsie produkty, boli a doteraz su roznymi sposobmi
regulovane a ovplyvnovane statom. Dlhodobo negativne posobiacim cinitelom je
rychlejsi rast cien vstupov, za ktore polnohospodari kupuju tovary a sluzby, ako cien, za
ktore predavaju svoje produkty. Tieto tzv. cenove noznice su jednou z pricin vleklej
financnej krizy v polnohospodarstve, co v uplynulych rokoch vo financnom vyjadreni
predstavovalo 25-27 mld. Sk. Cenove noznice sa roztvaraju aj medzi cenami vystupov z
polnohospodarstva a cenami potravin, kde ceny potravin rastu rychlejsie ako ceny
vystupov.

V minulom obdobi dochadzalo k neustalemu znizovaniu dotacii a podpor do

polnohospodarstva. Nevhodna dotacna politika spolu so zasadnou zmenou vztahu cien
a nakladov, ako aj prudke zvysenie urokov z uz poskytnutych uverov prispelo k tvorbe
nevyhodnych ekonomickych podmienok pre polnohospodarstvo.

Je chybou, ze agrarna politika vladnucej koalicie nevytvara potrebne podnety pre rast
efektivnosti a konkurencieschopnosti polnohospodarstva. Sucasny sposob uzivania
dotacii a podpor neprispieva k potrebnej restrukturalizacii. Cast dotacii sa poskytuje
sposobom, ktory nie je v sulade s potrebnymi trhovymi zmenami, podporuje sa
odkladanie potrebnych zmien, znizuje sa motivacia a podnety pre rast produktivity a
konkurencieschopnosti. Spolocnym znakom podpornych programov v
polnohospodarstve je nedostatok transparentnosti a podozrenie zo subjektivneho a
korupcneho rozdelovania dotacii a subvencii.

Polnohospodarstvo zavisi na cudzich zdrojoch financii, najma na bankovych uveroch

nielen pre nedostatocnu vynosnost kapitalu a stale trvajucu stratovost. Kratkodobe
uverovanie prevadzkovych nakladov je nutne asi pre 80 % polnohospodarskych
subjektov. Pristup k dlhodobym uverom vzhladom na specificku situaciu, v ktorej sa
nachadza polnohospodarstvo, ale aj banky, je obtiazny. Pritom vysoka opotrebovanost
strojov a zariadeni vyzaduje zasadnu technologicku obnovu.

Vzhladom na vysoke riziko nesplacania uverov (nedostatocna tvorba vlastnych

zdrojov) a neschopnost poskytnut dostatocne zaruky je obtiazny aj pristup ku
kratkodobym uverom komercnych bank. Sucasnej vlade sa nepodarilo pripravit
podporne schemy, ktore by riesili financnu krizu a ozivili financne toky v
polnohospodarstve.

Rast miezd v polnohospodarstve sa od r. 1992 v porovnani s ostatnymi castami

narodneho hospodarstva neustale spomaluje. V roku 1996 tvorili mzdy pracovnikov v
polnohospodarstve uz len 79,1 % z priemernych miezd NH SR ( v roku 1992 91,8% ).
Spomalenie ekonomickeho upadku polnohospodarstva ide na ukor ceny prace v tomto
rezorte, co je dlhodobo neprijatelne.

Pocas rokov 1989-96 sa znizila zamestnanost v polnohos-podarstve o 216 tisic osob, t.j.
o 59,8%. Podiel zamestnanosti v pol-nohospodarstve z ekonomicky aktivneho
obyvatelstva klesol na 5,1% v r. 1996. V relativnej zamestnanosti vyjadrenej poctom
pracovnikov na 100 hektarov polnohospodarskej pody je polnohospodarstvo SR s 5,4
pracovnikmi na urovni EU, kde je to 5,2 pracovnikov (1993). Nepriaznivou
skutocnostou je, ze z rezortu odislo 31 % stredoskolsky a 45% vysokoskolsky
vzdelanych odbornikov.

Doterajsi priebeh transformacie statnych vodohospodarskych podnikov svedci o tom, ze

cely proces ich transformacie je koncepcne neujasneny a oneskoruje sa za potrebami.
Transformacia specializovanych statnych vodohospodarskych podnikov sa odlisuje od
transformacie statnych podnikov ostatnych narodohospodarskych odvetvi najma tym,
ze podzemne vody a vodne toky mozu byt iba vo vlastnictve statu, obciam prinalezi
zabezpecovat zasobovanie vodou a odvadzanie odpadovych vod. Starostlivost o vodne
toky a zasobovanie vodou i odvadzanie odpadovych vod maju charakter prirodzeneho
monopolu, voda je na jednej strane vyznamnou zlozkou prirodzeneho ekosystemu danej
oblasti a na druhej strane nicim nenahraditelnou, kazdodennou potrebou cloveka,
sucastou potravinoveho retazca, zdrojom energie a zlozkou vyrobnych procesov a preto
nemozno s nou nakladat ako s inymi tovarmi.

Na rozdiel od minulosti vsak dochadza nielen k zmene na useku zasobovania vodou a

odvadzania odpadovych vod zo statu na obce, ale v niektorych vodohospodarskych
cinnostiach, ktore boli vylucnou domenou statnych podnikov, sa zacina uplatnovat
sukromny sektor, ako napr. pri vystavbe a prevadzke vodohospodarskych diel na
vyuzivanie vodnej energie (vodne elektrarne), pri priprave, vy-stavbe a buducej
prevadzke vodohospodarskych stavieb sluziacich vodnej doprave a pod. Prave s
ohladom na tieto skutocnosti sa vlade nepodarilo jasne stanovit ulohy statu na useku
starostlivosti o vodne toky a ich vyuzivanie, urcit starostlivost o drobne vodne toky a
stanovit zodpovednost za protipovodnovu ochranu. Zlucenim byvalych styroch statnych
podnikov povodi do jedneho statneho podniku Slovensky vodohospodarsky podnik sa
problemy nevyriesili.

Priam chaoticka je priprava i zaciatky transformacie statnych podnikov vodarni a

kanalizacii, kde sa predstava o jej uskutocneni po roku 1994 menila velmi
konjunkturalne podla potrieb vlady, od predaja urcitej casti majetku podnikov VaK
obciam za symbolicku korunu, cez kuponovu privatizaciu podnikov VaK, az po
bezodplatny prevod niektorych vodarenskych a vsetkych kanalizacnych stavieb na
obce. Sucasna transformacia podnikov VaK sa uskutocnuje v rozpore so zasadami
komplexnej zodpovednosti za plynulu dodavku pitnej vody z vodovodnych systemov,
 ako aj s nazormi predstavitelov miest a obci.

Okrem koncepcnej neujasnenosti transformacie statnych vodohospodarskych podnikov

pretrvava vo vodnom hospodarstve deformacia financnych nastrojov a cenovej politiky.
Upravy, ktore sa vykonali v oblasti odplat za odbery a vyuzivanie povrchovej vody a za
odbery podzemnej vody i v oblasti cien vodneho a stocneho, boli skor odrazom
posobenia inflacnych vplyvov ako dosledkom koncepcneho postupu. Naviac, vyrazne
vyssie ceny vodneho a stocneho pre ostatnych odberatelov pri regulovanych cenach pre
obyvatelstvo su iba fiktivnou ochranou obyvatelstva, pretoze vyrobcovia tieto zvysene
ceny premietaju v plnom rozsahu do spotrebitelskych cien za svoje vyrobky.

Doteraz nebola vypracovana a zverejnena predstava rezortneho ministerstva o casovom

priebehu a financnom zabezpeceni moder-nizacie a rekonstrukcie existujucich a o
vystavbe novych vodarenskych a kanalizacnych zariadeni v suvislosti s uplatnenim
technickych poziadaviek EU.

Obcania vedome alebo nevedome uzivaju ucinky lesa cez jeho hlavne funkcie ako su
produkcna, vodohospodarska, klimaticka, liecebna a rekreacna. Na lesy a lesnictvo
posobia v sucasnosti vsetky nepriaznive dosledky z neukonceneho vracania lesneho
majetku, nedostatocneho statneho dozoru nad lesmi, nekoncepcneho vrcholoveho
riadenia statnych lesov, absencie podpornej politiky pre novovznikajuci nestatny sektor,
ale najma z nedostatocnej statnej financnej politiky umoznujucej plnenie hlavnych
funkcii lesov.

Pri lesnickej cinnosti by mala stat vzdy v popredi otazka vzajomnej vyvazenosti vztahu
medzi ochranou zivotneho prostredia a oblastou hospodarenia s drevom. Oblast
ochrany zivotneho prostredia sa v sucasnosti casto zneuziva na zdovodnovanie zlych
hospodarskych vysledkov a zakryvanie nedostatkov. V oblasti hospodarenia s drevom
prevazuju parcialne zaujmy riadiacich pracovnikov statnych lesov, bez zohladnenia
potrieb statu v nadvaznych hospodarskych odvet-viach a z toho vyplyvajucich
celospolocenskych dopadov.
 

Ciele
Chceme prostrednictvom agrarnej a vyzivovej politiky vytvorit predpoklady k
rozvoju a vyssej efektivnosti polnohospodarstva a konkurencieschopnosti
polnohospodarskych produktov.
Chceme vytvorit podmienky pre obnovu fungovania financnych tokov v
polnohospodarstve a pre spravodlive ocenenie prace polnohospodarov.
Chceme vytvorit dotacne systemy tak, aby sa podporovala predovsetkym vyroba
produktov, pre ktore ma polnohospodarstvo komparativny nakladovy potencial, a byt
v buducnosti konkurencieschopnymi na zahranicnych trhoch. Tym dojde k zvyseniu
podielu pestovania intenzivnych kultur vo vyhodnych podmienkach a menej
intenzivnych kultur v oblastiach s menej priaznivymi podmienkami.
Chceme zohladnit specifika polnohospodarstva v horskych a podhorskych oblastiach,
najma prostrednictvom diferenciacie podpor realizovanych podla prirodnych
(podnych, klimatickych) podmienok.
Chceme podporovat krajinotvornu funkciu polnohospodarstva zosuladenim
produkcnej a mimoprodukcnej funkcie, prispiet k rieseniu problemov zivotneho
 prostredia a udrzaniu vidieckeho osidlenia.
V oblasti vodneho hospodarstva chceme udrzat dynamicku rovno-vahu prirodnych
ekosystemov, zabezpecit podmienky pre vykonavanie vodohospodarskych cinnosti
na useku starostlivosti o vodne toky, zasobovanie pitnou vodou a odvadzanie
odpadovych vod.
Chceme uskutocnit transformaciu statnych podnikov vodarni a kanalizacii
prevedenim celeho ich majetku na obce.
Chceme podporit vytvorenie takeho organizacneho a pravneho usporiadania
podnikov zabezpecujucich zasobovanie vodou, odvadzanie a cistenie odpadovych
vod, ktore povedie k zabezpeceniu verejneho zaujmu i k tlaku na pokles nakladov.
Chceme zabezpecit princip trvale udrzatelneho obhospodarovania a vyuzivania lesov,
zachovanie ich produkcnych i verejnoprospesnych funkcii.
Chceme objektivizovat podporny financny system v lesnictve zo statnych a verejnych
zdrojov, zjednodusit danovy system, racionalizovat statnu spravu, reorganizovat
sektor statnych lesov a skvalitnit obchodnu politiku, preferovat posilnenie produkcnej
pred verejnoprospesnou funkciou lesa. Odstranime diskriminaciu sukromnych
vlastnikov lesa pri dotacnej politike.
 

Nastroje
Nastroje, ktore sa budu pouzivat pre dosiahnutie cielov agrarnej a
vyzivovej politiky, budu v sulade s rozvijanim trhovych vztahov,
uplatnenim odstranenia diskriminacie jednotlivych foriem
vlastnickych vztahov, rastom konkurencie a trhovo konformnej
regulacie.
Podpora statu prostrednictvom dotacnej a subvencnej politiky je pre Dotacie, subvencie
slovenske polnohospodarstvo nadalej potrebna a je objektivne
zdovodnitelna. Zlepsime system poskytovania dotacii tak, aby
posobil motivacne, zvysoval ekonomicku efektivnost a zabranilo sa
nehospodarnemu plytvaniu verejnymi financiami. Vypracujeme
jednoduchsi a prehladnejsi system priznavania dotacii. Sprisnime
kontrolu ich vyuzivania. Pravidla pre pridelovanie dotacii budu mat
dlhodobu platnost.

Zvysenie ucinnosti dotacii si vyziada realizovat vyraznejsie zmeny

najma v ucelovom zamerani dotacnej politiky statu. Cast dotacii
budeme prednostne smerovat na biologicku a technologicku
inovaciu, rozvoj efektivnej vyroby, obnovu technologickeho a
technickeho vybavenia (technologicka restrukturalizacia), podporu
intenzifikacie vyroby (vysokovykonne osiva, sadiva, genofond,
agrochemikalie vratane hnojiv, zavlahy a pod.). Budeme znizovat a
neskor zrusime dotacie na podporu neefektivnych
polnohospodarskych podnikov a neefektivnych cinnosti. Dotacnu
politiku budeme postupne a v sulade s podmienkami SR
prisposobovat systemu podpor v spolocnej polnohospodarskej
politike EU - vo vyske dotacii, v pravidlach ich pridelovania a pod.

Umoznime vyvoz polnohospodarskych a potravinarskych vyrobkov

tak, aby podpora v obchode bola porovnatelna so zahranicnymi
vyvozcami. Vytvorime predpoklady pre fungovanie trhu s podou, na
akceptovanie pody ako zaruky pre uvery. Tiez zrusime dan z
polnohospodarskej pody.

Podmienky garantovanej minimalnej ceny pre hlavne polnohos-

podarske produkty budeme urcovat tak, aby v sulade s trhovym
hospodarstvom podporovala ekonomicku efektivnost podnikania,
konkurencieschopnost. Kvotaciu produktov, na ktore bola vyhlasena
minimalna garantovana cena, budeme urcovat v spolupraci so
samospravou (SPPK).
Cinnost statneho fondu trhovej regulacie zmenime tak, aby Statny fond trhovej
napomahal rozvoju trhu. U statnych fondov budeme pravidelne regulacie
hodnotit prijmy, vydavky, efektivnost vynalozenych vydavkov.
Umoznime verejnu kontrolu efektivnosti, objektivnosti a cinnosti
statnych fondov a pouzitia verejnych financii.
Dostupnost lacnejsich uverovych financnych prostriedkov je aj pre Uverovy system
konsolidovane a perspektivne polnohospodarske podniky nizka. Pre
jej zlepsenie vytvorime legislativne podmienky pre zalozenie
neziskoveho, svojpomocneho penazneho ustavu, ktory by financoval
polnohospodarstvo podla osobitneho uveroveho systemu, podporime
vytvorenie fondu zelenych uverov za diskontnu sadzbu, ucast NBS v
zalohovom financovani polnohospodarov.

Vyznamnou sucastou pomoci statu pre sirsie spristupnenie uverovych

zdrojov bude rozsirenie moznosti garancie na poskytnute uvery
prostrednictvom Statneho podporneho fondu. Z prostriedkov tohto
fondu budeme poskytovat podporu zacinajucim podnikatelom v
polnohospodarstve, sluzbach a spracovatelskom priemysle.
Definovanim a legislativnym zabezpecenim uloh stanovime Starostlivost a
zodpovednost statu na useku starostlivosti a vyuzivania vodnych vyuzivanie vodnych
tokov
tokov. Pre plnenie tychto uloh vytvorime primerane institucionalne i
ekonomicke podmienky s prednostnym zameranim na upravu
odtokovych pomerov a ochranu pred povodnami. Legislativne
zabezpecime po zvazeni jednotlivych modelov prevod celeho
majetku statnych podnikov vodarni a kanalizacii na obce a mesta.

Odplaty za odber povrchovej a podzemnej vody stanovime tak, aby

boli zabezpecene naklady spojene so starostlivostou o vodne toky. V
odovodnenych pripadoch pripustime statnu dotaciu na ceny vodneho
a stocneho - vzdy adresne pre konkretny pripad. Vypracujeme a
uplatnime koncepciu postupneho prechodu na dodrziavanie technic-
kych poziadaviek EU vo vodarenstve a odvadzani odpadovych vod.

Upravime rozpoctove pravidla a odvodove povinnosti obci tak, aby

sa mohli vo zvysenej miere podielat na financovani stavieb. Budeme
institucionalizovat vznik poradenstva pre obce na useku plnenia ich
povinnosti suvisiacich s vystavbou a prevadzkou verejnych
vodovodov a verejnych kanalizacii.
Sustredime sa na riesenie zasadnych koncepcnych otazok suvisia-
cich s komplexnym udrziavanim lesa a na jeho ochranu. Zmenime
 organizacnu strukturu statnych lesov tak, aby boli jednoznacne
oddelene od seba cinnosti vyzadujuce dotacie, teda ochrana lesa,
pestovna cinnost, vystavba a udrzba lesnych ciest, hradenie bystrin a
pod., od tazbovej a obchodnej cinnosti s drevom, ktora ma komercny
charakter a ktora sa v sucasnej dobe za dotacnu cinnost skryva.
Vzhladom k potrebam lesneho hospodarstva na krytie nakladov
spojenych s pestovanim a ochranou lesa budeme preferovat
posilnenie produkcnych pred verej-noprospesnymi funkciami lesa.
Zakonne odclenenie funkcii suvisiacich s ochranou a pestovanim lesa
od hospodarskych funkcii sprehladni system vyuzivania dotacii.
Budeme pritom vychadzat zo skusenosti z vyspelych europskych
statov.

Vyssie nacrtnute zmeny budu nepochybne impulzom pre zmeny aj u

sukromnych vlastnikov lesa, ktori uz doteraz preukazali podstatne
vyssiu hospodarnost pri uzivani lesov ako u statnych lesov, hoci v
dotacnej politike boli diskriminovani. Pre dosiahnutie naznacenych
cielov vypracujeme postupy v legislativnej oblasti, oblasti
organizacie, zamerania a riadenia lesnickeho vyskumu a skolstva,
prepojenia lesnictva s drevospracujucim priemyslom s cielom
kumulovania uzitkov pre spolocnost z komplexnejsieho
zhodnocovania drevnej suroviny spracovatelskymi kapacitami v SR a
dotacnej politike statu.

Doriesime privatizaciu lesov a na odbornych principoch budeme

riesit personalne otazky vrcholoveho manazmentu v lesnictve.
Uskutocnime racionalnu reorganizaciu statnych lesov. Zabezpecime
porovnatelne informacie za sektor statnych a nestatnych lesov.
Budeme objektivizovat podpory v lesnictve SR z verejnych zdrojov.
Ukoncime transformaciu lesnickeho vyskumu a hospodarskej upravy
lesov podla modelov vyspelych statov. Budeme konstituovat
efektivne poradenstvo, aktualizovat lesnicku politiku v intenciach
EU. Zjednotime danovy system lesnictva s modelmi EU.

OCHRANA PRIRODY A ZIVOTNEHO PROSTREDIA

 

Analyza sucasneho stavu

Trendy trvalo udrzatelneho vyvoja spolocnosti napriek niektorym pozitivam

a pocetnym proklamaciam nezodpovedaju potrebam a moznostiam
Slovenska. Na Slovensku sa zatial na mnohych miestach este udrzalo
vysoko hodnotne prirodne prostredie. Na druhej strane az 39 % obyvatelov
Slovenska zije v silno narusenom zivotnom prostredi v deviatich
ohrozenych oblastiach. Odstavenim niektorych najhorsich znecistujucich
vyrob a hospodarskym utlmom sa lokalne dosiahli i zlepsenia. Hospodarsky
utlm je vsak docasny a sucasne sa dnes realizuju viacere systemove kroky,
ktore prinesu neblahe ovocie v buducnosti.

Vlada i samotne Ministerstvo zivotneho prostredia SR pristupovali k

rieseniu problemov v zivotnom prostredi a zdravi obyvatelstva casto velmi
alibisticky a formalne. Riesenie problemov zivotneho prostredia sa
presunulo takmer vylucne do posobnosti jedneho statneho rezortu s coraz
viac obmedzovanymi financnymi zdrojmi a postupne okliestovanymi
pravomocami. Postupna destrukcia principov pravneho statu a
klientelizmus viedli k voluntaristickemu rozhodovaniu aj v zivotnom
prostredi, bez jasnych kriterii a moznosti verejnej kontroly. Tieto skodlive
tendencie sa prejavovali najma pri priprave legislativnych navrhov,
pridelovani prostriedkov zo statneho rozpoctu a Statneho fondu zivotneho
prostredia SR, pri udelovani licencii a suhlasov, v rozhodovacom procese
organov statnej spravy a pri vykone statneho dozoru. Deformacie
financovania samosprav ruinuju ich rozpocty a brania doslednemu rieseniu
problemov ZP v obciach a mestach.

Politicky ovplyvnovana privatizacia nevytvorila dostatok obecne

vyuzitelnych prostriedkov a vrstvu zodpovednych vlastnikov. Niet
dostatocnej kontroly vynakladanych investicii, ceny energie su nerealne,
motivacia na znizovanie spotreby je minimalna. Prostriedky plynuce do
rezortu zivotneho prostredia vratane podpory mimovladnych organizacii
maju sustavne klesajucu tendenciu. Kombinacia neuspesnej ekonomiky,
klientelistickej a antidemokratickej politickej klimy ma vazny dopad na
zivotne prostredie Slovenska.

Spomalenie, resp. nezacatie restrukturalizacie a modernizacie

priemyselnych zavodov z hladiska potrieb zivotneho prostredia neumoznuje
zavadzanie novych environmentalne vhodnych technologii, premietnutych
priamo do znizenia vypustaneho znecistenia a do vyssej miery
zhodnocovania surovinovych a energetickych zdrojov. Cely proces
transformacie a privatizacie je negativne poznaceny absenciou zistovania a
vykazovania environmentalnej zadlzenosti podnikov. Dodnes nebol
zavedeny taky dolezity nastroj ako environmentalny audit. Dosledky tohoto
stavu su evidentne: neriesenie a bagatelizovanie problemov starych zatazi
a priamy dopad na moznosti a zaujem zahranicnych investorov vstupit do
procesu restrukturalizacie priemyslu.

Komplexny environmentalny monitorovaci a informacny system, zaklady

ktoreho boli polozene v rokoch 1991-1992, trpi predovsetkym nedostatkom
financnych zdrojov, nekoncepcnostou a nekoordinovanostou jednotlivych
jeho sucasti. Rozdrobenost, rezortizmus a nekompatibilnost su odrazom
nezaujmu najvyssej rozhodovacej sfery o vierohodne a transparentne
informacie o stave zivotneho prostredia a jeho pricinach.
Existujuce programy zamerane na odstranovanie pricin a zlepsovanie stavu
zivotneho prostredia su charakterizovane nesystemovym pristupom bez
zohladnenia priorit a najma realizacnych moznosti. Chyba im realna
bilancia dostupnych zdrojov a uskutocnitelne modely ich financovania.
Velmi casto su preferovane opatrenia s pochybnym prinosom.

Zrejme najvacsiu skodu na stave zivotneho prostredia sposobila doterajsia

vladna moc odtrhnutim obcana od riesenia a vnimania problemov zivotneho
prostredia okolo seba vyhrotenim jeho ekono-mickych a socialnych
problemov, administrativnym obmedzovanim, cielavedomou likvidaciou
obcianskych a komunalnych iniciativ a pre-ferenciou lojality nad
odbornostou. Tieto zdanlivo so zivotnym prostredim nesuvisiace problemy
zapricinili, ze na rozdiel od predchadzajuceho obdobia (do r. 1992) sa v
sucasnosti kriticky znizil verejny zaujem o stav zivotneho prostredia, o jeho
ochranu a tvorbu. Na druhej strane uvedeny tlak statnej moci a jej
administrativy prispel k vzniku Gremia tretieho sektora ako i mnohych
dalsich environmentalnych aktivit, ktore maju narastajucu tendenciu. Tieto
skupiny i napriek ekonomickemu tlaku dokazali mnohokrat prikladne
zastupit povinnosti statnej spravy a poukazat na realny stav zivotneho
prostredia.

V poslednych rokoch sme zaznamenali nie celkom transparentnu ochranu

prirody a krajiny. Zdanlivo sa javi pricina v nekvalitnych pravnych
predpisoch. Skutocna pricina je vsak v nedostatkoch v oblasti realizacie
predmetneho prava. Pricinami su predovsetkym nedostatok financnych
prostriedkov, podcenenie vyznamu environmentalnej oblasti pre sucasnost
a buducnost obcana, systemove a organizacne nedostatky, spocivajuce v
nedostatocnom odbornom a personalnom obsadeni, ktore brania ucinnejsie
i ekonomicky efektivnejsie uplatnovat environmentalne pravo. Od roku 1993
de facto prestala existovat statna ochrana prirody. Vznikla problematicka
Slovenska agentura zivotneho prostredia, ktora postupne od roku 1993
vclenila do seba vsetky zlozky OP riadene MZP SR, mimo sprav narodnych
parkov. SAZP sa zacina vytracat ako partner pri rokova-niach o chranenych
uzemiach a pri vykone statnej spravy. Sta- rostlivost o tzv. volnu krajinu
prevzal odbor uzemneho planovania SAZP, ktory nie je schopny dostatocne
zabezpecit starostlivost o zvy-sok uzemia. Osobitnou tragediou je vyvoj v
TANAP- e. Na Sprave TANAP- u, dnes sucasti Spravy narodnych parkov
SR, posobi 7 pracovnikov, co je absolutne nedostatocne na zabezpecenie
ochrany prirody nasho najvacsieho a najstarsieho narodneho parku.
Chybaju priame terenne pracoviska zabezpecujuce ochranu prirody,
vychovu a tzv. "rangersku sluzbu" vo velkoplosnych chranenych uzemiach,
vyrazne absentuje medzinarodna spolupraca, neexistuje systemovy
monitoring bioty a len velmi slabo funguje koncepcna a metodicka cinnost.
Neexistuje nevyhnutne centralne metodicke a vyskumne pracovisko ako
odborne zazemie a centralna databanka udajov o ochrane prirody a stave
biodiverzity na Slovensku.

Neriesenie kompenzacie obmedzenia vlastnickych prav sposobuje averziu

verejnosti voci ochrane prirody a pretrhnutie pozitivnych kontaktov s
vlastnikmi, ktori sa mozu stat ucinnymi spolupracovnikmi pri ochrane
prirody.

Legislativa ochrany ovzdusia sa postupne systematicky dobudovavala od

prijatia zakladneho zakona c. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdusia pred
znecistujucimi latkami. Najzavaznejsim nedostatkom bola skutocnost, ze az
do prijatia vyhlasky MZP c. 41 z 31. januara 1997 o zistovani mnozstva
vypustanych znecistujucich latok a udajov o dodrzani urcenych limitov
znecistovania podniky de facto neboli povinne nechat si zmerat
dodrziavanie emisnych limitov. Neexistovala ucinna kontrola a dodnes
vlastne podniky pokojne mozu tuto povinnost porusovat. System poplatkov
za znecistovanie ovzdusia rozhodne neplni svoj hlavny ciel ekonomicky
motivovat prevadzkovatelov zdrojov znecistovania, aby znizovali emisie,
pretoze poplatky su prilis nizke v porovnani s nakladmi na znizovanie
emisii. Slovensko zaostalo v oblasti ochrany ozonovej vrstvy Zeme
zasluhou neodovodneneho zdrzania prijatia prislusneho zakona. Zakon o
ochrane ozonovej vrstvy bol vypracovany uz v roku 1994, avsak na
rokovanie Narodnej rady sa dostal az zaciatkom roka 1998. Na
vybudovanie siete 33 imisnych monitorovacich stanic bolo v obdobi 1991-
1996 vynalozenych najmenej 145 milionov korun. Odvtedy nie je systema-
ticky zabezpecena udrzba a opravy pristrojov a zariadeni, nasledkom coho
siet chatra a stanice su odstavovane, pricom ich opatovna in-stalacia uz
bude prakticky nemozna. Dovodom tejto situacie je chro-nicky nizky objem
financnych prostriedkov, ktore su na prevadzku imisnej monitorovacej siete
zo statneho rozpoctu vyclenovane.

Za najzavaznejsie problemy ochrany vod na Slovensku treba povazovat

nedostatocne cistenie vypustanych odpadovych vod do tokov ako aj
nekontrolovane uniky odpadovych vod do podzemnych vod zo stok v zlom
technickom stave, resp. priame, nelegalne vsakovanie odpadovych vod do
podzemnych vod. Nekontrolovany unik skodlivych latok z priemyslu,
dopravy a polnohospodarstva sa spolu s eroziou pod podielaju na
sucasnom nevyhovujucom stave kvality vod. Na Slovensku je napr. este
114 verejnych kanalizacii z 218 vy-znamnych podnikov VaK, ktore
vypustaju odpadove vody v rozpore s platnym zakonom. Oneskorovanie
procesu transformacie podnikov VaK prakticky viedlo k zastaveniu vystavby
a rekonstrukcii stokovych sieti a COV v mestach a obciach. Tento stav
bude znamenat, ze sa nedosiahne sulad vypustania odpadovych vod so
zakonom v termi-noch, ktore urcili organy statnej spravy po zruseni tzv.
vynimiek. V oblasti odplat za vypustanie odpadovych vod do povrchovych
vod vyska odplat zostala nezmenena na urovni roka 1988.

Takmer vobec sa nezvysila nizka uroven preskumanosti uzemia SR z

hladiska vyskytu zdrojov podzemnych vod vhodnych pre zasobovanie
pitnou vodou. Dosledkom su neuplne bilancie zdrojov podzemnych vod, co
dalej vedie k jednostrannej orientacii na zdroje povrchovych vod a k
zvysenym narokom na investicie. Napriek tomu, ze prace na novom zakone
o vodach sa zacali uz v roku 1992 s tym, aby novy zakon upravil ochranu
vod v novych spolocenskych a vlastnickych podmienkach a v sulade s
poziadavkami prava EU, nedoriesene kompetencne konflikty medzi MZP
SR a MP SR znemoznili jeho schvalenie.

Oblast hospodarenia s odpadmi bola u nas legislativne upravena vo vztahu

k tvorbe a ochrane zivotneho prostredia az po novembri 1989. Zatial co v
prvych rokoch legislativny proces postupoval pomerne rychlo, v sucasnosti
mozno zaznamenat stagnaciu v po-stupe harmonizacie s legislativnou
upravou EU a OECD. Zamery statnej environmentalnej politiky v oblasti
odpadoveho hospodarstva sa neplnia v ziaducom rozsahu. Stat napriek
deklaracii v dokumentoch statnej environmentalnej politiky neprevzal
zodpovednost za hospodarenie s nebezpecnymi odpadmi (odmietnutie
financnej ucasti na vystavbe zariadenia na zhodnocovanie a
zneskodnovanie nebezpecnych odpadov). Proces modernizacie vyrobnych
jednotiek je velmi pomaly a neprinasa so sebou v ocakavanej miere nove
environmentalne priaznivejsie technologie s vyssim stupnom recyklacie
odpadov alebo s vyssim materialovym alebo energetickym zhodnocovanim
odpadov. Neboli uzatvarane dobrovolne dohody medzi rezortom ZP a
hospodarskymi rezortami o sposobe a postupe plnenia cielov statnej
environmentalnej politiky v odpadovom hospodarstve, co sa prejavilo v
nizkej environmentalnej aktivite povodcov odpadov. V neziaducej miere
narastla vystavba novych skladok odpadov, ktore nemaju opodstatnenost z
hladiska realnych potrieb a ekonomickych moznosti dotknutych lokalit. Ani
novelizovane pravne normy (napr. zakon o poplatkoch za ukladanie
odpadov) v dosledku ponechania nizkej urovne poplatkov za skladkovanie
odpadov nestimuluju povodcov odpadov, aby prednostne odpady
zhodnocovali. Postup pripravy noveho zakona o odpadoch zaostava o 1 az
2 roky. Novy zakon o obaloch a odpadoch z obalov napriek tomu, ze sa
pripravuje uz styri roky, dodnes nebol predlozeny na schvalovacie konanie.
Postup budovania autorizovanych certifikacnych pracovisk pre vyrobky a
sluzby v odpadovom hospodarstve je nekoncepcny a pomaly, bez
potrebnych medzinarodnych prepojeni.

Oblast ekonomickych nastrojov je charakterizovana nedostatkom

koncepcnych rieseni a hlbokou stagnaciou na urovni dosiahnutej do
polovice roka 1992. Navyse je poznacena najvyssou mierou politic-keho
zneuzivania a populizmu, predovsetkym pokial ide o Statny fond zivotneho
prostredia. Princip "znecistovatel plati" bol nielen oslabeny inflaciou, ale
takmer uplne znefunkcneny neprijatim rozhodujucich opatreni a
nedostatocnou disciplinou v uhradzani existujucich odplat, poplatkov a
pokut. V sucasnosti platny system ekonomickych nastrojov nezohladnuje
zaujmy veduce k ochrane ZP, co sa prejavuje v tom, ze ani obyvatelstvo,
ani podnikatelske subjekty vo svojom spravani neberu na potreby ZP ohlad.
Toto vedie nielen k plytvaniu energiami a surovinami, ale aj k
benevolentnemu vypustaniu znecistenia do okoliteho prostredia. Absentuje
celkova filozofia environmentalneho posobenia ekonomickych nastrojov v
ich suhrne (napr. ceny, dane, poplatky, dotacie a pod.).

Obzvlast zavazna je skutocnost, ze obmedzene prostriedky SFZP su

vynakladane velmi neefektivne. Fond je jednoznacne zneuzivany
sposobom zvyhodnovania ziadatelov na stranickom principe.
Uprednostnovanie plynofikacie obci oproti rieseniu zdrojov znecistovania
ovzdusia, symbolicke prispevky na stavby vodovodov, kanalizacii a COV v
stovkach obci rocne, preferovanie vystavby novych skladok namiesto
podpory lepsieho vyuzivania odpadov - to vsetko je v rozpore so zakladnym
poslanim fondu. Nedostatocna pozornost sa venuje niektorym faktorom
negativne ovplyvnujucim stav ZP, ako je hluk, chemicke latky a geneticky
modifikovane organizmy, ktore EU zahrnula do priorit aproximacie v ramci
Bielej knihy.

Ciele

Chceme povysit environmentalnu bezpecnost krajiny na uroven obrany statu, pretoze

zhorsovanim stavu zivotneho prostredia je rovnako ohrozeny zivot obcanov statu ako pri
pripadnom vojenskom ohrozeni .
Environmentalnu politiku statu chceme orientovat v zaujme prava na zdrave zivotne
prostredie, ako aj v zaujme ochrany hodnot prirody samych osebe.
Presadzovanie strategie trvalo udrzatelneho rozvoja v ramci rea-lizacie modernej
hospodarskej politiky statu je dolezite i z hladiska nasho vstupu do EU. Environmentalna
politika je dolezitou zlozkou utvarania vnutorneho trhu a poziadavky na ochranu zivotneho
prostredia su sucastou urcovania a realizacie vsetkych dalsich zamerov EU. Preto chceme,
aby sa otazky zivotneho prostredia stali od zaciatku jednou z prioritnych sucasti procesu
integracie SR do EU.
Ochrana ZP v nasom chapani neznamena stagnaciu a obmedzovanie rozvoja spolocnosti,
ale podporu takych aktivit, vratane ekonomickych, ktore su pre ZP unosne. Chceme naplnit
poziadavku cl. 55 Ustavy SR zabezpecenim ekologickej orientacie trhoveho hospodarstva.
Trvalo udrzatelny ekonomicky rozvoj chceme zalozit hlavne na produkcii zdravych
potravin, ekologicky unosnej tazbe, spracovani a vyrobe, zvysovani stability a sebestacnosti
miestnej ekonomiky, finalizacii domacich zdrojov a surovin, minimalizacii znecistovania a
odpadov.
Chceme zlepsenie "zdravotneho stavu" Slovenska ako celku a prioritne sa zameriame na
 riesenie problemov zivotneho prostredia obyvatelov deviatich ohrozenych oblasti
Slovenska.
Chceme objektivne informovanie verejnosti o stave ZP. Jasne a jednoznacne vymedzime
obsah a sposob zabezpecenia efektivneho komplexneho environmentalneho monitoringu,
co sa premietne do lepsie definovaneho viacuceloveho informacneho systemu o stave ZP
ako najucelnejsieho nastroja pre rozhodovaci proces organov statnej spravy a samospravy a
pre prijimanie strategic-kych a politickych rozhodnuti na urovni vlady.
Chceme poverit obce a vyssie samospravne celky vykonom verejnej spravy pre zivotne
prostredie v primeranom rozsahu.
Chceme presadit realisticku strategiu ochrany ovzdusia, na vypracovani ktorej sa musia
priamo podielat vsetky dolezite rezorty. Strategia musi respektovat strategie EU,
zohladnovat zavazky, vyplyvajuce zo vsetkych multilateralnych medzinarodnych dohod,
ktorymi je SR viazana, stanovit cielovu podobu imisnej monitorovacej siete v sulade s
poziadavkami platnymi v EU, pricom tazisko jej zabezpecenia by sa presunulo zo statu na
znecistovatelov, obsahovat predstavu ako pozitivne posobit na environmentalne povedomie
ludi, vratane poradenstva.
Chceme zabezpecit dostatok pitnej vody pre obyvatelov z ekolo-gicky neznecistenych
zdrojov podzemnych vod, hlavne v oblastiach s deficitom zdrojov pitnych vod a v
oblastiach silne znecistenych.
Chceme zabezpecit ochranu zdrojov obycajnych a mineralnych podzemnych vod z hladiska
ich moznej kontaminacie. V ohrozenych oblastiach chceme zabezpecit nahradne zdroje.
Chceme presadzovat plne spolocenske zhodnotenie odpadov ako zdroja druhotnych
surovin. Pomocou ekonomickych nastrojov chceme stimulovat separovany zber odpadov
pocnuc spotrebitelom az po spracovavanie druhotnych surovin.
 

Nastroje

Budeme iniciovat novelizaciu viacerych rozvojovych koncepcii

Slovenskej republiky z hladiska ich kompatibility s poziadavkami trvalo
udrzatelneho vyvoja Slovenska, minimalizacie narokov na statny rozpocet,
posilnenie postavenia zahranicnych vztahov a pod. Ide najma o
energeticku, vodohospodarsku, lesnicku, priemyselnu, dopravnu a
polnohospodarsku politiku.

Vzhladom k tomu, ze zivotne prostredie a jeho ochrana sa dotyka takmer

vsetkych oblasti zivota, Ministerstvo zivotneho prostredia SR nemozeme
stavat do polohy len rezortneho ministerstva. Zriadime Radu vlady pre
trvalo udrzatelny rozvoj na cele s ministrom ZP.

Dopracujeme novu a modernu legislativu pre uzemne planovanie a rozvoj,

krajinotvorbu a novy stavebny poriadok.
Obnovime osobitne postavenie specializovanej statnej spravy pre zivotne Statna sprava pre ZP
prostredie a vytvorime podmienky pre lepsie personalne a technicke
vybavenie Slovenskej inspekcie zivotneho prostredia s cielom prehlbit
statny dozor nad dodrziavanim zakonnosti v oblasti tvorby a ochrany
zivotneho prostredia.
Zriadime Vyskumne a metodicke centrum ochrany prirody pre vyskum a Centrum ochrany
koncepcie v ochrane prirody, koordinaciu monitoringu bioty (biodiverzity) prirody
a stavu chranenych uzemi, stabilizaciu ekologickej siete ochrany prirody,
ochranu tradicnych struktur krajiny a krajinotvorbu a medzinarodnu
spolupracu ako ustrednu odbornu a vedecku organizaciu pre ochranu
prirody a tvorbu krajiny.
Dobudujeme Slovensky hydrometeorologicky ustav ako ustrednu odbornu Institucie zivotneho
organizaciu pre hydrologiu, klimatologiu, ovzdusie, Slovensku inspekciu prostredia
zivotneho prostredia ako odborny kontrolny organ pre statny dozor v
oblastiach zivotneho prostredia a Geologicku sluzbu SR na odbornu
organizaciu MZP pre oblast geologickeho vyskumu, tvorby a vyuzivania
geologickeho informacneho systemu (GIS). Slovensku agenturu zivotneho
prostredia pretransformujeme na odbornu organizaciu zameranu na pracu s
verejnostou, informatiku a riesenie problemov narabania s odpadmi.
V oblasti ochrany prirody a krajiny zabezpecime verejnu autoritu Vacsia autorita
pracovisk ochrany prirody ako statnej sluzby ochrany prirody vyclenenim statnej spravy
kompetencii vykonu statnej sluzby, presadenim zavaznosti stanovisk pri
vykone statnej spravy vo volnej krajine a vyclenenim ciastkoveho vykonu
statnej spravy v narodnych parkoch v posobnosti ochrany prirody a
krajiny, uzemneho konania, lesnej spravy, udelovania komercnych
licencii, polovnictva, rybarstva a vodneho hospodarstva.

Budeme aktualizovat Generel nadregionalneho Uzemneho systemu

ekonomickej stability (USES) vychadzajuc z navrhu ekologickej siete a na
zaklade toho prehodnotime dokumentaciu USES-u na regionalnej a
lokalnej urovni s vclenenim do uzemnych planov vsetkych kategorii.
Vytvorime podmienky na postupny prechod hospodarskeho vyuzivania Spolupraca so
jadrovych oblasti chranenych uzemi na zaklade dohod medzi vlastnikmi sukromnymi
vlastnikmi
(uzivatelmi) pozemkov a ochranou prirody s naslednou kompenzaciou
majetkovej ujmy, pre tieto ucely vyclenime pozadovanu polozku statneho
rozpoctu ako predpoklad vytvarania systemoveho prirodneho dedicstva.

Budeme podporovat vznik sukromnych chranenych uzemi na nestatnych

plochach s intenzivnou odbornou a technickou vypomocou ochrany
prirody zo strany statu.
Prijmeme zakon NR SR o Fonde pozemkov ochrany prirody pre vykup, Fond pozemkov
drzbu a spravu pozemkov vyclenenych vo verejnom zaujme ochrany ochrany prirody
prirody, vytvorime podmienky pre jeho funkcnost a prevedieme nan
spravu pozemkov vyclenenych chranenych uzemi alebo ich casti.

Institucionalne dobudujeme Spravu NP SR vclenenim uzemi CHKO a

zabezpecenim jednotneho pristupu k riadeniu a ochrane velkoplosnych
chranenych uzemi (2. a 3. stupen ochrany), personalne ich dobudujeme na
pozadovanej urovni a technicky zabezpecime.

Dobudujeme a posilnime "rangersku sluzbu" v chranenych uze-miach s

cielom ucinnej terennej ochrany prirody, dozornej sluzby, vychovnej
cinnosti, operativneho monitoringu a v pripade potreby aj ako zachrannu
sluzbu.

Dobudujeme ucinnu siet Straze ochrany prirody z radov dobrovolnikov.

Technicky dobudujeme organy CITES tak, aby sa zabezpecila ich
operativnost a odborny vykon.

V koncepcii novej Ustavy SR stanovime, ze chranene a ohrozene druhy su

vo vyhradnom vlastnictve statu.
Umoznime urychlenu restituciu lesneho podneho fondu a pri spravnom Restitucie
konani budeme pozadovat zohladnenie odbornych stanovisk ochrany
prirody v zaujme ochrany mimoriadne cennych lesnych ekosystemov
(stanovenie podmienok prevodu).

Vypracujeme narodnu koncepciu turistickeho rozvoja jednotlivych

regionov zameranu na 3 taziskove smery - mestsky, kupelny a horsky
turizmus.

Zavedieme program grantov pre podporu cinnosti mimovladnych

organizacii orientovanych na ochranu prirody a krajiny.

Doplnime system vykonavacich predpisov pre vykon zakona c. 287/1994

o ochrane prirody a krajiny a zosuladime pravo na useku druhovej ochrany
podla zakona o ochrane prirody a krajiny s medzi-narodne zavaznymi
dohovormi, s pravnymi predpismi na useku polovnictva, rybarstva a chovu
chranenych druhov zivocichov a rastlin a zberu nerastov a skamenelin.

Doriesime kompenzacie vlastnikov za obmedzenie ich prav z titulu

ochrany prirody, vyplyvajucich z cl. 20 Ustavy SR.
Na realizaciu strategie ochrany ovzdusia vypracujeme ciastkove akcne Ochrana ovzdusia
plany za ucasti vsetkych relevantnych rezortov. Sucastou akcnych planov
musia byt konkretne systemove opatrenia, pokryvajuce sirsie oblasti
(podpora plynofikacie obci, podpora menej znecistujucej verejnej dopravy
v mestach, a pod.) s tym, ze kazdorocne budu na tieto opatrenia
vyclenovane aj potrebne financne prostriedky. Dolezite bude zaroven
vypracovanie a zavedenie ucinneho systemu ekonomickych nastrojov
podporujucich vyrobky a za-riadenia neobsahujuce latky poskodzujuce
ozonovu vrstvu, resp. ich nezavadnu likvidaciu a podporujucich opatovne
pouzitie tychto latok a zvyhodnujucich naterove hmoty s nizkym podielom
organickych rozpustadiel (vodou rieditelne naterove hmoty, praskove).
Zakon o poplatkoch za znecistovanie ovzdusia, resp. zakon o Statnom
fonde zivotneho prostredia budeme novelizovat tak, aby cast poplatkov,
ktore znecistovatel zaplati, u neho zostala s vyhradnym pouzitim na
financovanie realizacie opatreni na znizovanie emisii alebo imisny
monitoring. Dalsia cast poplatkov by mala byt prijmom samospravy
okresu alebo obce, v ktorej sa prislusny zdroj emisii nachadza, s pouzitim
na opatrenia v environmentalnej oblasti alebo v oblasti ochrany zdravia
obyvatelov okresu. Posledna cast poplatkov by napokon tvorila prijem
Statneho fondu ZP.
V oblasti ochrany a racionalneho vyuzivania vod zabezpecime Ochrana vod
dopracovanie a schvalenie noveho zakona o vodach a nasledne vsetkych
potrebnych vykonavacich predpisov tak, aby sme zabezpecili ochranu vod
na urovni pozadovanej EU. Na potrebne zvysenie urovne ochrany vod a
ich racionalneho vyuzivania sa zameriame najma na povinnost statu
zistovat a bilancovat zasoby vod, sledovat a dokumentovat vyuzitelne
vodne zdroje s ohladom na ich nerovnomerne rozdelenie co do priestoru a
casu, vratane kvality, s cielom uspokojovat kazdodennu potrebu obcana,
vytvaranie nevyhnutnych financnych zdrojov na zabezpecenie kvalitneho
monitoringu mnozstva a akosti povrchovych a podzemnych vod, postupne
zvysovanie preskumanosti uzemia z hladiska vyskytu zdrojov
podzemnych vod za ucelom bilancovania a rozhodovania organov statnej
spravy ZP.

Zaktualizujeme poradie naliehavosti vystavby kanalizacii a rekonstrukcii

COV z hladiska vplyvu na vodny tok a poziadaviek Smernice EU c.
91/271, ktora pozaduje vybudovanie cistiarni odpadovych vod a pripojenie
obci na stokovu siet s poctom obyvatelov viac ako 2 tisic a vystavbu
novych vodovodov povolime len pri splneni podmienky zabezpecenia
sucasneho vyhovujuceho zneskodnovania odpadovych vod.

Budeme presadzovat podporu opatreni na zadrziavanie vody v krajine a

spomalenie odtoku podporou Programu revitalizacie riecnych povodi, ako
aj zavedenie opatreni na znizenie odberov vody, raciona-lizaciu jej
pouzivania, odstranovanie strat vo vodovodnych potrubiach a zavadzanie
technologii pre racionalizaciu spotreby vody a pre jej viacnasobne
vyuzitie, zavedenie opatreni na znizenie intenzity produkcneho vyuzivania
ploch polnohospodarskej pody, zavedenie spravnej polnohospodarskej
praxe, zavadzanie organickeho polnohospodarstva, zavedenie opatreni na
znizenie erozie polnohospodarskej a lesnej pody a vypracovanie zoznamu
prioritnych znecistujucich latok a zhodnotenie ich rizik pre zivotne
prostredie podla metodik EU.
Stanovime vysku poplatkov za vypustanie odpadovych vod do tokov Odpady
umerne nakladom na odstranovanie znecistenia a sposob ich urcovania
zjednodusime a sprehladnime. V oblasti nakladania a hospodarenia s
odpadmi v tejto suvislosti je potrebne okrem realizacie opatreni na useku
ekonomickych nastrojov a organizacie statnej spravy najma aktualizovat
statnu environmentalnu politiku v oblasti hospodarenia s odpadmi,
dopracovat, schvalit a zaviest do zivota novy zakon o odpadoch s cielom
zohladnit skusenosti z doterajsej aplikacie zakona v praxi a premietnut
prislusne smernice EU a OECD, ako i povinnosti vyplyvajuce z
pristupenia SR k Bazilejskej dohode, zacat schvalovaci proces zakona o
obaloch a odpadoch z obalov, ktory je podmienkou plnenia povinnosti SR,
zahrnut do svojej narodnej legislativy Smernicu EU c. 62/94 EEC o
obaloch a odpadoch z obalov.

Pripravime novu, ucelenu pravnu upravu hospodarenia s nebezpecnymi

odpadmi v sulade s praxou vo vyspelych krajinach EU so zamerom
zabezpecit jednoznacne, medzinarodne koopera-tivne sposoby
hospodarenia s nebezpecnymi odpadmi. Osobitne sa zameriame na
bezpecne ukladanie a lividaciu radioaktivnych odpadov. Pre nebezpecne
odpady navrhneme system garancii, resp. kaucii s cielom stazit podvodne
podnikanie, zavedieme tiez nepriame systemy financovania
zhodnocovania, resp. ukladania vybranych druhov odpadov.
Dobudujeme informacny system o odpadoch s prepojenim na lokalne a Informacny system o
globalne pocitacove siete, ako nezastupitelnu udajovu za-kladnu pre odpadoch
rozhodovacie procesy v riadeni odpadoveho hospodarstva v SR na
vsetkych stupnoch riadenia. Novelizacia zakona o poplatkoch za ukladanie
odpadov bude mat ciel zvysit uroven tychto poplatkov a tym zvysit
zaujem o zhodnocovanie odpadov. Na uplatnenie zakona o obaloch a
odpadoch z obalov vytvorime system financovania zhodnocovania resp.
likvidacie tychto odpadov, zalozeny na ekonomickej spolupraci na osi
obcan - obec - vyrobca (obchodnik) - stat.
Budeme presadzovat zvysenie podielu ekologicky cistej geotermalnej Ekologicky cista
energie a energie zemskeho tepla na celkovej energetickej bilancii SR, energia
zabezpecenie studia hlbinnej geologickej stavby uzemia SR, geologickeho
mapovania a vydavania geologickych a odvodenych map, zabezpecenie
rozvoja environmentalneho geologickeho prieskumu, budovanie
geografickeho informacneho systemu a jeho vyuzivanie pre statne organy
a hospodarsku sferu. Zlepsime informovanost verejnosti o stupni
znecistenia horninoveho prirodneho prostredia, budeme zabezpecovat
vyber uzemi vhodnych na skladkovanie. Pri tazbe nerastnych surovin sa
budu musiet akceptovat vo zvysenej miere i prvky krajinotvorby.

Vypracujeme ucelenu environmentalnu politiku uplatnovania vsetkych

ekonomickych nastrojov na zabezpecenie environmentalnej orientacie
trhoveho hospodarstva. Nastroje priemyselnej politiky statu musia
podporit zavadzanie progresivnych technologii so setrnejsim dopadom na
ZP, efektivnejsie zhodnocovat suroviny a energie. Potrebne bude prijat
program sirsieho zavedenia environmentalno-manazerskych systemov
(EMAS) a medzinarodnych noriem ISO 14 000 a uplatnovat smernicu
Rady EU 96/ 61/ES o integrovanom predchadzani a znizovani
znecistovania ZP - IPPC.

Problemy starych zatazi nebude mozne vyriesit bez zavedenia

environmentalnych auditov a vypracovania celostatneho programu
odstranovania starych zatazi na zaklade stanovenia environmentalnych a
ekonomickych priorit. Vytvorenie zivotaschopnych schem financovania s
rozumnym podielom prostriedkov statu pri zainteresovani buducich
investorov trhovo konformnymi podpornymi nastrojmi bude
nevyhnutnostou.
Pre Statny fond zivotneho prostredia bude potrebne stanovit objektivne Statny fond zivotneho
kriteria, aby mohli byt uprednostnovane vyznamnejsie akcie s vyraznejsim prostredia
podielom na znizovani znecistovania, resp. jeho prevencie, rozhodujucu
cast prostriedkov fondu budeme smerovat do jeho obratovej casti na
poskytovanie makkych uverov na zasadne environmentalne investicne
projekty a budeme maximalne decentra-lizovat grantovu cast fondu vo
vazbe na konstituovanie samospravnych organov vyssich uzemnych
celkov.

REGIONALNA POLITIKA
 
Analyza sucasneho stavu

Absencia koordinovanej a komplexnej regionalnej politiky zapricinuje

prehlbovanie rozdielov medzi kvalitou zivota v jednotlivych regionoch
Slovenska. Programy podpory tzv. zaostavajucich okresov nepriniesli
ocakavane a deklarovane uspechy a iba oddialili skutocne riesenie
problemov tychto regionov.

Nebol vytvoreny system, ktory by zodpovedal rozvinutemu systemu

strukturalnej a regionalnej politiky uplatnovanej v krajinach Europskej unie a
ktory by bol prisposobeny na uplatnenie kriterii pre ziskanie prostriedkov z
podpornych programov EU.

Sidelna a regionalna struktura Slovenska sa ako celok, vzhladom na

vyrazne zmeny vonkajsieho a vnutorneho prostredia, nevyhla stresu z
dosledkov transformacie spolocnosti, co sa prejavilo nielen v naraste
diferencii ekonomickej sily miest, mestskeho a vidieckeho priestoru, v
diferenciacii regionov, ale aj v poklese narastu obyvatelstva, vo zvyseni
socialneho napatia, v upadku casti mestskych a vidieckych struktur
osidlenia.

Slovensko je vidieckou krajinou. Na vidieku zije polovica obyvatelov krajiny.

Podiel vidieckej populacie klesa, rastie jej priemerny vek, eko-nomika
vidieka stagnuje, v mnohych regionoch klesa, priemerny prijem ekonomicky
cinneho obyvatelstva na vidieku je nizsi ako v mestach. V poslednych
rokoch bol vidiek postihnuty zmenami vyvoja, zmenami v strukture
polnohospodarskej vyroby, ktora bola v minulosti hlavnym zdrojom
pracovnych prilezitosti a ekonomickych prijmov vidieckeho obyvatelstva.
Podiel zamestnanych v polnohospodarstve v ramci Slovenska klesol, co
vsak suvisi nielen s transformaciou polno-hospodarstva, ale najma s
celosvetovym trendmi vyvoja spolocnosti, s celkovymi zmenami vedecko -
technickeho pokroku a so zmenou zivotneho stylu obyvatelstva.
Nedostatocna koordinacia financnej podpory jednotlivymi rezortmi
centralnej vlady zapricinila neefektivne vyuzitie dostupnych financnych
zdrojov a mala za nasledok pokles kvality zivotneho prostredia, najma na
uzemi s prevahou vidieckeho osidlenia. Tento vyvoj zapricinuje devastaciu
vidieckeho prostredia a ohrozuje nielen ludsky, ale aj prirodny a kulturno -
spolocensky potencial krajiny.

Ciele

Chceme vytvorit podmienky pre hospodarsky rast vsetkych regionov, zohladnujuc ich
trhove podmienky a specifika.
Chceme podporit vystavbu, obnovu a modernizaciu technickej a socialnej infrastruktury v
 regionoch a obciach ako vychodisko rovnovazneho regionalneho rozvoja.
Chceme systematicky investovat do ludskeho faktora v zaujme zvysenia jeho prisposobenia
sa na podmienky trhoveho hospodarstva.
Chceme vybudovat regionalne informacne systemy v zaujme vacsej informovanosti
domacich a zahranicnych subjektov a obyvatelov o socialne - ekonomickom potenciali
regionov.
Chceme zabezpecit uvazenu starostlivost o prirodne zdroje a ochranu zivotneho prostredia.
Chceme vytvorit podmienky pre racionalnu cezhranicnu spolupracu.
Chceme vytvorit podmienky pre zachovanie struktury osidlenia, ktoru povazujeme za
obrovsky potencial buduceho rozvoja Slovenska.
Chceme zabezpecit primeranu zivotnu uroven a zlepsenie kvality zivota obyvatelov na
vidieku.
Chceme zachovat kvalitu zivotneho prostredia a udrzat dedicstvo vidieckej krajiny
(biodiverzita, kulturna identita, prirodne zdroje) pre dalsie generacie.
 

Nastroje

Presadime zasadnu zmenu regionalnej politiky s dorazom na vytvaranie priaznivych Zmena regionalnej
podmienok pre trhovu ekonomiku vo vsetkych regionoch a obciach, na podporu rozvoja politiky
regionov a obci zalozenu na efektivnejsom vyuzivani miestneho potencialu,
odstranovanim neprimeranych rozdielov v socialnej urovni regionov, ktore brzdia
mobilizaciu ludskeho, vyrobneho a prirodneho potencialu a s dorazom na znizenie
negativneho dopadu trhovych principov na regionalny rozvoj.

Za prioritne povazujeme vytvorenie institucionalnych, financnych a ostatnych

predpokladov pre komplexnu regionalnu politiku, ktorej nositelom bude regionalna
samosprava.
Budeme presadzovat taku transformaciu ekonomiky, aby bola respektovana vyvazenost Priorita zivotneho
ekonomickeho a ekologickeho rozvoja krajiny. Presadime prirodzene pravo obcana na prostredia
zdrave zivotne prostredie. Vytvorime legislativny ramec, v ktorom budu otazky
zivotneho prostredia optimalne riesene. Presadime system vzdelavania obyvatelstva v
oblasti starostlivosti a ochrany zivotneho prostredia na vsetkych urovniach.

Podporime zakladanie regionalnych rozvojovych, poradenskych, investicnych a

financnych institucii stimulujucich regionalny rozvoj, zakladanie a posobenie malych a
strednych podnikov.
Presadime take financovanie regionalneho rozvoja, ktore umozni diferencovany pristup Diferencovany
regionov k rieseniu svojich rozhodnuti, co povazujeme za jeden z prejavov vysokej pristup
nezavislosti regionov na centre. Podporime fiskalnu a inu financnu podporu rozvojovych
impulzov regionalneho rozvoja t.j. priemyselnych polov rastu, inovacii, cestovneho ruchu
a vidieckeho rozvoja. Budeme vyhladavat vnutorne a vonkajsie financne a uverove
zdroje na rozvoj nadregionalnej a regionalnej infrastruktury, najma dopravnej a
telekomunikacnej.

Upravime, legislativne a institucionalne, moznost vplyvu regionov na budovanie

technickej a socialnej infrastruktury decentralizaciou kompetencii a financnych zdrojov.
Podporime pokrytie uzemia Slovenska rekvalifikacnymi a skoliacimi instituciami v Podpora vzdelavania
sulade s podmienkami restrukturalizacie regionov. Podporime vzdelavanie manazerov a
skolitelov s vyuzitim medzinarodnych sluzieb a nadacii. Rozpracujeme plany profesnej
pripravy mladeze, rekvalifikacie a celostatneho vzdelavania vo vazbe na programy
rozvoja regionov. Podporime vznik a rozmiestnenie vysokych skol, fakult a detasovanych
pracovisk v sulade s potrebami regionalneho rozvoja a rozvoja miest.
Podporime vznik efektivneho informacneho systemu pre potreby regionalnej politiky. Efektivny
Zalozime regionalne informacne systemy a ich systematicke vyhodnocovanie pre potreby informacny pristup
regionalnych analyz a pozadovanych informacii pre podnikatelov, zaujemcov o
investovanie, turistov a ostatnych ucastnikov regionalneho rozvoja. Vytvorime
podmienky pre vznik specifickych informacnych systemov o pohranicnych makro a
mikroregionoch pre potreby intenzifikacie cezhranicnej spoluprace. Zavedieme
system informacii pre regiony a obce o moznostiach podpory zo zahranicnych programov
a nadacii.
Vytvorime predpoklady pre ratifikaciu Europskych dohovorov. Umoznime riadne Medzinarodna
clenstvo regionov Slovenska v existujucich a novych euroregionoch a budeme iniciovat spolupraca
vytvorenie expertnych skupin, ktore posudia podmienky spoluprace, navrhnu opatrenia a
budu iniciovat spracovanie regionalnych projektov cezhranicnej spoluprace.
Zohladnime zaujmy a poziadavky obcanov zijucich na vidieku, ktori musia mat co Vacsia politicka a
najvacsiu politicku a administrativnu nezavislost, co znamena ponechanie a odovzdanie administrativna
vsetkych potrebnych kompetencii pre rozhodovania o svojej buducnosti obciam, mestam nezavislost vidieka
a regionom, pri respektovani principu subsidiarity.
Presadime, aby slovensky vidiek bol kvalitnym priestorom aj pre ine formy hospodarstva Rozvoj hospodarstva
a atraktivnym priestorom pre byvanie. Podporime rozvoj roznorodych a atraktivnych
pracovnych moznosti aj mimo polnohospodarstva, pricom podporime regionalne a
obecne odlisnosti.

Podporime najma take oblasti, ktore budu smerovat k nezavislosti a ktorych nositelmi
budu miestni obyvatelia. Podporime rozvoj drobnych hospodarskych struktur na vidieku,
pretoze len tak ostane zachovane aj polnohospodarstvo.

Presadime vybavenie vidieka potrebnou infrastrukturou, najma napojenie obci na

moderne dopravne a telekomunikacne syste-my, bez ohladu na sledovanie kratkodobeho
efektu hospodarskeho rozvoja. Podporime investicie, ktore umoznia, aby sa vidiek stal
atraktivnym pre ekonomicke a ekologicke aktivity, pricom najma moderne
telekomunikacne systemy su vyznamnym hospo-darskym faktorom, ktory vyrazne
podpori atraktivitu uzemia.

Podporime regionalne hospodarske okruhy, pretoze kratke cesty medzi vyrobcom a

spotrebitelom znizuju naroky na energiu, dopravu, obalovu techniku a cerstve vyrobky na
vidieku zvysuju jeho atraktivitu.

Vykoname potrebne pravne, danove a administrativne opatrenia na podporu rozvoja

cestovneho ruchu vo vidieckom priestore, pricom nase opatrenia budu smerovat k tomu,
aby nebola porusovana rovnovaha medzi prirodou a rozvojom cestovneho ruchu. Nasou
prioritou je podpora vidieckeho cestovneho ruchu a nie presadenie mestskych foriem
travenia volneho casu.

Podporime uzavrety cyklus vyroby a spotreby energii na vidieku a preto

podporime reformu danoveho systemu, ktory umozni nielen pozitivny dopad na zivotne
prostredie, ale aj produktivnejsie vyuzivanie potencialu vidieka.

Presadime zmenu pristupu k hospodareniu s lesmi, ich zvysenu ochranu a vytvorime

podmienky pre zalozenie lesov tam, kde ustupila polnohospodarska vyroba.
Podporime decentralne systemy vzdelavania a dalsieho vzdelavania, orientovane na Podpora socialnej
potrebne pracovne prilezitosti. Pretoze skolaci a ucni na vidieku maju rovnaky narok pre infrastruktury
vzdelavanie ako deti v mestach, podporime doplnenie skolskych za-riadeni na vidieku.

Vytvorime predpoklady pre dostatocne a primerane vybavenie vidieka zdravotnickymi

zariadenia.

Presadime ochranu a bohatstvo kulturneho dedicstva nasich regionov, podporime

kulturny zivot zalozeny na miestnych zvyklostiach, kulturnych vyrazovych prostriedkov,
nareciach a budeme stimulovat rozvoj spolkoveho zivota, najma v legislativnej a danovej
politike.
Presadime posilnenie financnej sily obci a regionov a najma ich podiel na daniach a
vytvorime lepsie legislativne a financne podmienky pre spolupracu obci a regionov s
tretim sektorom.

Vytvorime pravne a financne nastroje na ochranu prirody a zivotneho prostredia vidieka,

pricom prioritou je koordinacia hospodarskej, polnohospodarskej, dopravnej a inych
politik.

Prehodnotime sucasne formy pomoci vidieka (statne fondy, program obnovy dediny) a
predlozime ucelenu strategiu podpory vidieku, ktora bude v prvom rade zohladnovat
potreby tam ziju-cich obcanov a ich samosprav a nie potreby a rezortne zaujmy statneho
byrokratickeho aparatu.
Pripravime zakon o regionalnej politike, legalizujuci systemovy pristup k regionalnej Nove zakony
politike na Slovensku, ktory vymedzi typ regionalnej politiky, ciele, nastroje, uzemne
jednotky a institucionalny ramec, ktory bude korespondovat s nasim navrhom reformy
verejnej spravy a reformy financovania verejneho sektora.

Pripravime novy zakon o uzemnom planovani a stavebny poriadok, ktori umozni obciam
a regionom efektivnejsie spravovat svoje uzemia

HOSPODARSTVO
 

Analyza sucasneho stavu

Transformacia socialnej sfery, ktora sa zacala v roku 1990, mala

prisposobit celu oblast socialnej politiky novym uloham. Najma vsak mala
zaistit socialnu priechodnost ekonomickej transformacie. Napriek tomu, ze
bolo uskutocnenych niekolko systemovych krokov (zakonom stanovene
kolektivne vyjednavanie, mzdova politika riesena tarifnym vyjednavanim,
oddelenie socialno-poistnych systemov od statneho rozpoctu), ako celok
socialna politika nesplnila ocakavanie obcanov.

Vysoka miera nezamestnanosti a nizka tvorba pracovnych miest je

charakteristickym znakom slovenskej ekonomiky transformacneho obdobia
po roku 1989. Aktualna miera nezamestnanosti je 13,4%, co predstavuje
priblizne 350 000 osob. Dalsich asi 50 000 tisic nezamestnanych osob nie
je statisticky evidovanych. Za pracou do Ciech dochadza 80 000 obyvatelov
SR. Nezamestnanost je i preto najvacsim socialnym problemom, lebo viac
ako polovica uchadzacov o zamestnanie je bez prace dlhsie ako 12
mesiacov (dlhodobo nezamestnani) a takmer tretina su mladi ludia do 25
rokov. Ekonomicke straty z nevyuzitia potencialu tejto pracovnej sily su
obrovske, rovnako vazne su i dosledky na kvalitu medziludskych vztahov,
rodinneho zivota i rast kriminality. Regionalny rozmer nezamestnanosti sa
prehlbuje aj vdaka nizkej mobilite pracovnej sily, co je ovplyvnene najma
velmi nepriaznivou bytovou situaciou. Takmer v polovici okresov Slovenska
je miera nezamestnanosti vyssia ako 15%. Sucasna vlada zalozila rizika
dalsieho rastu nezamestnanosti svojou rozpoctovou, danovou,
hospodarskou ale najma privatizacnou politikou, co v konecnom dosledku
vazne ohrozuje bilanciu verejnych rozpoctov a chod statu.

V Slovenskej republike boli oddelene socialno-poistne systemy od statneho

rozpoctu. V sucasnosti v ramci Socialnej poistovne posobia dva fondy a to
fond dochodkoveho poistenia a fond nemocenskeho poistenia. Dochodkove
poistenie obsahuje tri systemove davky - starobny dochodok, invalidny
dochodok a dochodky pozostalych. Nemocenske poistenie zahrna davky v
chorobe, penaznu pomoc v suvislosti s tarchavostou a porodom a
nesystemove davky, pohrebne a prispevok na kupelnu starostlivost.
Spolocnou charakteristikou vyvoja tohto systemu je priebezny sposob
financovania, ktory nie je schopny zvladnut kriticky demograficky vyvoj,
najma v prvych desatrociach buduceho storocia. Dalej je to nedostatok
financnych zdrojov, sposobeny jednak insolventnostou niektorych institucii,
ktore nie su schopne hradit poistne odvody za svojich zamestnancov, a
jednak neochotou statu hradit poistne v plnej vyske za osoby, za ktore je to
povinny robit. Valorizacny mechanizmus nezabezpecuje vcasnu upravu
dochodkov a davok v chorobe. Boli vycerpane financne rezervy Socialnej
poistovne predovsetkym tym, ze stat plati iba z patnastpercentneho
vymeriavacieho zakladu pre dochodkove a nemocenske poistenie, ktorym
je minimalna mzda z r. 1996. Vsetky upravy dochodkov v r. 1997 a 1998 idu
na ukor rezerv. Vycerpanie rezerv, resp. branenie ich tvorbe su spolu s
nepriaznivym demo-grafickym vyvojom (pokles poctu obcanov v
produktivnom a narast poctu obcanov v neproduktivnom veku) hlavnymi
rizikami vyvoja dochodkoveho zabezpecenia.

Nemocenske poistenie je v sucasnosti charakterizovane limi-tovanym

principom zasluhovosti. Maximalna davka v chorobe predstavuje iba 60%
priemernej mzdy a davky su vyplacane iba jeden rok. Davky
nemocenskeho poistenia sa tak stavaju nepritazlivymi najma pre vyssie
zarabajuce vrstvy. Do tohto poistenia je zaradena aj nesystemova platba za
kupelnu liecbu.

Slovenska republika sa zaviazala plnit Standardne pravidla pre integraciu

zdravotne postihnutych obcanov, ktore vypracovala a prijala OSN. Napriek
tomu sa mnohe ulohy, vyplyvajuce z tychto pravidiel neplnia. Integracia
zdravotne postihnutych obcanov je komplexny proces, na ktorom sa musia
zucastnovat viacere rezorty vlady a via-cere zlozky nasej spolocnosti. V
sucasnosti sa vsak problem integracie posunul iba na uroven ministerstva
prace, socialnych veci a rodiny. Tato problematika nie je legislativne
riesena v samostatnom zakone, ale sa rozdrobuje do mnozstva pravnych
noriem. V navrhovanom zakone o socialnej pomoci sa zdravotne postihnuti
obcania dostali do spolocnosti bezdomovcov a obcanov spolocensky
neprisposobivych. Dodnes nie su v SR zname udaje o pocte obcanov so
zdravotnym postihnutim. Invalidny dochodok, ktory pre obcanov s tazkym
zdravotnym postihnutim predstavuje jediny zdroj prijmu, je nizsi ako
starobny dochodok napriek tomu, ze casto ide o mladsich ludi - clenov a
zivitelov rodin. Prispevky na kompenzaciu zdravotneho postihnutia su
nedostatocne a casto su tieto pomocky nedostupne. Zdravotna a
rehabilitacna starostlivost o tuto skupinu obcanov a integrovane skolstvo su
malo rozvinute. Pre zdravotne postihnutych obcanov je nedostatok
pracovnych prilezitosti, stat nevytvara podmienky pre zadavanie statnych
objednavok pre organizacie, ktore tychto ludi zamestnavaju.

Kvalitne a regionalne socialne sluzby su stale nedostatkove. Stat zo svojho

rozpoctu len s tazkostami dokaze udrziavat zariadenia, ktore vlastni. Len vo
velmi malej miere mohli statne organy zaviest nove druhy sluzieb, ci
humanizovat tie existujuce. Za sucasnych rozpoctovych pravidiel ani obce
nemaju dostatok penazi, aby mohli rozvijat nove sluzby. Zakon sice
umoznuje, aby socialne sluzby mohli okrem statu a obci poskytovat aj ine
fyzicke a pravnicke osoby, ale doteraz neboli prijate zavazne pravidla, ako
sa bude statny rozpocet podielat na financovani tychto sluzieb.

Taktiez nie je dobra situacia pri poskytovani pomoci v hmotnej nudzi.

Rozhodovanie o tom, kto je v hmotnej nudzi, aku formu pomoci potrebuje a
kto ju bude realizovat, je v rukach statnych organov. Iba v niektorych
pripadoch je rozhodnutie konzultovane s organmi samospravy. Vyska
hmotnej pomoci casto presahuje zarobky zo zamestnania a tym sa stava
demotivacnou. Pomoc v hmotnej nudzi nenachadza adresata, obce su v
uplatnovani spravodlivych kriterii bezmocne.

Ciele

Jednym z hlavnych cielov je zvratit sucasny velmi nepriaznivy stav v oblasti

nezamestnanosti a odstranit nerovnovahu na trhu prace.
Prostrednictvom vhodneho trhoveho prostredia a konkretnou hospodarskou politikou
tvorby pracovnych miest chceme vytvarat take podmienky, aby sa znizila miera
nezamestnanosti pod uroven 10 %.
V oblasti socialnopoistnych systemov chceme dosiahnut, aby priemerny dochodok v
najblizsich rokoch neklesol pod 50% priemernej hrubej mzdy.
Pre buduce generacie dochodcov chceme prehodnotit a zmenit doterajsi sposob
priebezneho financovania na financovanie fondove, ktore s mensimi vkladmi prinasa ich
zhodnotenim vacsie vynosy. Tak zabranime negativnemu dopadu demografickeho vyvoja
na schopnost poistovne udrzat primeranu vysku dochodkov. Znizeny zakladny odvod do
fondu nemocenskeho poistenia a urcenie fakultativnej davky umozni obcanovi rozhodnut sa
o svojej socialnej situacii v case choroby.
Chceme dosiahnut, aby sa na zdravotne postihnutych obcanov vztahovali rovnake prava a
 povinnosti ako na ostatnych. Sme si vedomi, ze existuju objektivne prekazky, ktore stazuju
ich plnu integraciu. Sme pripraveni respektovat a zohladnit aj skutocnost, ze zivotne
naklady obcanov so zdravotnym postihnutim su vyssie ako u ostatnych a sme pripraveni
toto zvysenie rozlozit aj na plecia zdravych obcanov ako vyraz humanizmu a solidarity
nasej spolocnosti.
Chceme dosiahnut taku strukturu socialnych sluzieb pre obcana, ktora bude pruzne
reagovat na individualizovane potreby obcana a na jeho financne moznosti. Budeme
podporovat rozvoj takych socialnych sluzieb, ktore su v maximalnej miere poskytovane
obcanom v ich prirodzenom prostredi, bez vytrhnutia cloveka z jeho rodiny, obce.
Postavime politiku v tejto oblasti na overenych skusenostiach, ze obce a mimovladne a
cirkevne organizacie poskytuju socialne sluzby pruznejsie, kvalitnejsie a efektivnejsie ako
statne zariadenia.
 

Nastroje

Pre zlepsenie stavu v oblasti zamestnanosti a trhu prace vytvorime Trh prace
priaznive podmienky predovsetkym pre rozvoj maleho a stredneho
podnikania, pre priliv priamych investicii zo zahranicia a zlepsenie
infrastruktury v regionoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

Vypracujeme programy rozvoja regionov tam, kde nezamestnanost

presiahne 18%, so zainteresovanim vsetkych rozhodujucich rezortov.
Pruznejsimi podmienkami na trhu prace prispejeme k rieseniu pro-blemov
nezamestnanych mladistvych, absolventov skol, osob so znizenou
pracovnou schopnostou, zien po materskej dovolenke, zien nad 45 rokov,
muzov nad 55 rokov a dlhodobo nezamestnanych. Odstranime
kompetencnu neujasnenost institucii posobiacich na trhu prace a
vytvorime priaznive legislativno-ekonomicke podmienky pre vznik
novych (aj sukromnych) institucii, zameranych na sprostredkovanie prace.
Obmedzime zasahovanie statu do verejnopravneho charakteru sluzieb
zamestnanosti.
Zmenime priority hospodarskej politiky vlady s dorazom na rozvoj Pracovne miesta v
bytovej vystavby. Bytova vystavba na urovni cca 14 000 bytov rocne bytovej vystavbe
predstavuje znacny narast pracovnych miest v stavebnictve a v inych
odvetviach, cim je uloha znizenia nezamestnanosti pod uroven 10 %
splnitelna. Rozvoj bytovej vystavby, najma najomnych, sukromnych i
socialnych bytov, prispeje k mobilite pracovnych sil z regionov s vysokou
mierou nezamestnanosti.
Znizime celkovu danovu kvotu (dane, odvody, prispevky) a tym Znizenie dani a
podporime tvorbu novych pracovnych miest. Znizenie odvodovych odvodov
povinnosti o 3% na strane zamestnavatelov predstavuje zdroje na
vytvorenie desiatok tisic pracovnych miest. Podporou vzdelavania a
zvysovania jeho efektivnosti z hladiska zamestnanosti chceme prispiet k
zlepseniu postavenia na trhu prace najma mladych ludi.
V ramci novej rodinnej politiky budeme podporovat pracu na skrateny Rodinna politika
uvazok, ktora umoznuje subeh rodicovskych a profesionalnych povinnosti,
znamena vyssi prijem rodiny a najma zenam vytvara priestor viac
participovat na verejnom zivote, uplatnit svoje vzdelanie. Tzv. ciastocny
odchod do dochodku (pomerna cast mzdy v subehu s poberanim casti
starobneho dochodku) bude vytvarat priestor na uplatnenie sa najma
nezamestnanych absolventov skol.
Predlzenim dobrovolneho poskytovania rodicovskeho prispevku z troch na Prispevok do piatich
pat rokov, zavedenim vyhodneho pripoistenia pre zeny v domacnosti cez rokov dietata
zamestnaneho manzela a rozvojom sluzieb pre rodinu chceme prispiet k
znizeniu napatia na trhu prace i k celkovej stabilite rodiny.
V oblasti socialno-poistnych systemov zabezpecime pre sucasnych Vyssie dochodky
dochodcov pravidelnu valorizaciu dochodkov tak, aby co najskor
priemerny dochodok dosiahol polovicu priemernej hrubej mzdy.

Pre obcanov v produktivnom veku zabezpecime okrem pravidelne

valorizovaneho dochodku v buducnosti aj moznost ziskat vyssi dochodok
rozsirenim moznosti doplnkoveho dochodkoveho pripoistenia. Pre osoby
samostatne zarobkovo cinne zabezpecime moznost zucastnovat sa na
doplnkovom dochodkovom pripoisteni. Poistne budeme povazovat aj u
nich za odpocitatelnu polozku dane z prijmu.

Pre obcanov, ktori vstupuju do produktivneho veku, zabezpecime novu

skladbu buducich dochodkov. Zakladny dochodok na urovni zivotneho
minima chceme financovat priebeznym financovanim a dalsiu povinnu
zlozku dochodkoveho poistenia spravovat fondovym hospodarenim. Tento
sposob umoznuje obcanovi urcit, aky docho-dok bude poberat v
poproduktivnom veku. Doplnkove dochodkove poistenie ponechame v
platnosti ako vyraz socialnej politiky zamestnavatela.

Invalidne dochodky su oproti starobnym nizsie az o 400 Sk mesacne.

Vzhladom na vysoke zivotne naklady zdravotne postihnutych obcanov
zmenime mechanizmus vypoctu tychto davok v zmysle ustupu od
zasluhovosti smerom k socialno-ekonomickej potrebnosti.

Davky nemocenskeho poistenia budu zlozene z dvoch casti. Zo zakladnej

davky, ktora bude predstavovat zivotne minimum a bude hradena zo
zakladneho nemocenskeho poistenia urceneho odvodom vo vyske 1,8%
hrubej mzdy, a z fakultativnej casti, ktorej vysku urcuje obcan vyskou
svojho odvodu. Platby statu na ucely dochodkoveho a nemocenskeho
poistenia za osoby, za ktore je povinny ich odvadzat do Socialnej
poistovne, postupne zvysime na uroven 25% platnej minimalnej mzdy.
Pre zabezpecenie integracie vytvorime statny informacny system o Zdravotne postihnuti
zdravotne postihnutych obcanoch. Vratime riesenie problemov integracie obcania
zdravotne postihnutych obcanov na uroven medzirezortneho vladneho
vyboru. Zaistime integrovane vzdelavanie deti i dospelych so zdravotnym
postihnutim. Spracujeme novy system tvorby pracovnych miest pre
zdravotne postihnutych obcanov.

Prehodnotime system tvorby a vypoctu invalidnych dochodkov tak, aby sa

naozaj stali nahradou prijmu alebo doplnkom prijmu z pracovnej cinnosti.
Zaradime prispevky na kompenzaciu zdravotneho postihnutia do
narokovych davok statnej socialnej podpory.
Fungovanie socialnych sluzieb zalozime na pluralite jeho vykonavatelov Socialne sluzby a
(s vyraznym obmedzenim priameho poskytovania sluzieb zariadeniami v socialna pomoc
sprave statu) a na pluralite financnych zdrojov, pokryvajucich naklady na
poskytovane sluzby. Zmenou zasadneho vyznamu bude, ze stat bude
garantovat socialne a ludske prava obcana na dostojny zivot priamo
obcanovi a nie prostrednictvom zariadeni socialnych sluzieb. Obcan sam
rozhodne, aka socialna sluzba je prenho najvyhodnejsia a od ktorej
organizacie si tuto sluzbu (aj s financnou podporou statu) chce kupit. Tym
sa vytvoria rovnake podmienky pre vsetkych poskytovatelov socialnych
sluzieb. Stat bude nielen formulovat spolocensku poziadavku na uroven
socialnej prace (akreditaciou poskytovatelov socialnych sluzieb), ale bude
vytvarat podmienky pre zvysovanie profesionality vsetkych socialnych
pracovnikov.
Spresnime kriteria hmotnej nudze a sprisnime posudzovanie pricin, pre Pomoc v hmotnej
ktore sa obcan do hmotnej nudze dostal. Rozhodovaciu pravomoc o tom, nudzi
kto je v hmotnej nudzi, kto bude adresatom pomoci v hmotnej nudzi, o
vyske a forme tejto pomoci zverime do ruk samospravy. Zavedieme
viaczdrojove financovanie pomoci v hmotnej nudzi aj za ucasti statu
formou grantov. Stat si ponecha kontrolu nad efektivnym vyuzivanim
statnych prostriedkov. V spolupraci s organmi Narodneho uradu prace
chceme dosiahnut uzku vazbu medzi pomocou v hmotnej nudzi a
aktivitami vo verejnoprospesnych pracach.

Pripravime zakon o socialnej pomoci a socialnych sluzbach, ktory bude

definovat nove pravidla pre ich fungovanie a rozvoj. Predovsetkym bude
potrebne novo definovat socialne sluzby tak, aby tato kategoria obsiahla
siroke spektrum sluzieb pre obcana i rodinu. Legislativa musi umoznit
racionalne spajanie socialnych sluzieb so zdravotnymi a vychovnymi
sluzbami a odstranit vsetky bariery komplexneho poskytovania sluzieb
jednym vykonavatelom, ak to obcan, ci rodina potrebuju.

RODINA
 

Analyza sucasneho stavu

Rodina je v nasej spolocnosti najvyssie cenenou hodnotou, z coho vyplyva

aj jej relativne vysoka stabilita. Socialna politika sucasnej vlady zneuziva
tento fakt a ponechala rodinu jej vlastnemu osudu, vediac, ze prirodzena
solidarita viacgeneracnych rodin poskytne rodinam najnutnejsiu ochranu.
Napriek tomu, ze vlada v roku 1996 prijala Koncepciu rodinnej politiky,
okrem zvysenia rodicovskeho prispevku nic pre rodinu neurobila. Socialna
situacia rodin s nezaopatrenymi detmi je zrejma zo statistiky o pridavkoch
na deti. Pridavky na deti dostava v priemere 83 % rodin. To znamena, ze
83 % rodin s detmi na Slovensku ma prijem nizsi ako dvojnasobok
zivotneho minima. Udaje dalej hovoria, ze viac ako 3/4 tychto rodin ma
prijem este nizsi, ze nedosahuje ani jeden a pol nasobok zivotneho minima.
Financna situacia rodiny negativne ovplyvnuje aj vztahy v rodine, cim su
vazne ohrozene ostatne zakladne funkcie rodiny ako priestoru pre vychovu
deti a zdroja istoty pre jej dospelych clenov. 

Ciele

Posilnime prava jednotlivych clenov rodiny: hlavne zien a deti a zvysime tym uroven ich
ochrany. Sucasne podporime rodinu ako celok, pretoze rodina ma v celom ludskom zivote
nezastupitelne poslanie. Len ona a ziadna ina institucia v sebe primerane spaja to, co je pre
cloveka prirodzene a osobitne: rozum a cit. V rodinnej politike budeme prijimat take
opatrenia, ktore podporia rodinu v jej zakladnom poslani, ale sucasne jej ponechaju
maximalnu mieru nezavislosti a slobody rozhodovania o jej vlastnom vyvoji. Inymi
slovami, nechceme ovplyvnovat rodinu v jej rozhodnutiach, ale chceme vytvorit
podmienky, aby svoje rozhodnutia a svoje predstavy mohla zodpovedne naplnit.
Osobitnu pozornost budeme venovat dvom skupinam rodin: rodinam so zdravotne
postihnutym clenom a nahradnym rodinam, ktore vychovavaju opustene ci osirele deti. Na
rozdiel od sucasne-ho stavu chceme tymto rodinam vytvorit take zivotne podmienky, aby
svoju odlisnost nepocitovali ako diskriminaciu.
 

Nastroje

Vo vychove a formovani verejnej mienky budeme klast osobitny doraz na Vychova v rodine
zodpovedne rodicovstvo, na ochranu tehotnych zien a matiek, na zdravy namiesto detskeho
domova
psychicky a fyzicky vyvoj dietata, na rozvoj sluzieb pre rodinu. Budeme
davat prednost vsetkym formam nahradnej rodinnej vychovy pred
umiestnovanim opustenych deti do detskych domovov, aby sa aj zvysujuci
pocet bezdetnych manzelov mohol realizovat v ulohe rodicov a deti mohli
prezit stastne detstvo. Nahradnu rodinnu vychovu budeme definovat ako
socialnu sluzbu tymto detom s primeranym materialnym a financnym
zabezpecenim.

Posilnime bezpecnost a istoty clenov rodiny v novom zakone o rodine.

Osobitne sa budeme venovat opatreniam na predchadzanie a znizenie
nasilia pachaneho v rodine na zenach a detoch. Vytvorime pruznu siet
pomoci a sluzieb pre obete domaceho nasilia.
Dosledne budeme presadzovat prava deti v rodine a v spoloc- nosti. Stat Socialno-pravna
bude garantovat, aby bola vcas, dosledne a kvalitne poskytovana socialno- ochrana deti
pravna ochrana detom, ktore sa ocitli v ohrozeni, aby bola zabezpecena
rovnost sanci pre vsetky deti. Okrem ineho to znamena, ze rozsirime pocty
pripravnych tried a pomocnych ucitelov pre deti zo socialne zanedbaneho
prostredia (osobitne romskych rodin). Polozime doraz na prevenciu a na
sanaciu problemovych rodin v ich prirodzenom prostredi, aby deti
nemuseli prezivat svoje detstvo v nehumannych priestoroch socialnych
ustavov. Mame pripraveny projekt redukcie detskych domovov a podpory
nahradnych foriem rodinnej vychovy vratane uz ciastocne overenych
metodickych a organizacnych postupov. K dispozicii je overeny projekt
podpory vzdelavania romskych deti prostrednictvom pripravnych tried, aj
prostrednictvom romskych asistentov.
Osobitnu pozornost budeme venovat podpore rodin so zdravotne Rodiny so zdravotne
postihnutym dietatom
postihnutym dietatom. Vytvorime podmienky pre rozvoj a integraciu deti
so zdravotnym postihnutim do spolocnosti v takej miere, aby dosiahli
vysoky stupen nezavislosti a samostatnosti v dospelosti. Dosledne budeme
dbat o zvysenie tempa pri odstranovani barier vo vedomi zdravej
populacie i v zivotnom prostredi. Zasadnym sposobom zmenime aj
celkovy pristup k potrebam tychto rodin v smere individualizovanych
sluzieb pre vsetky rodiny so zdravotne postihnutym alebo dlhodobo
chorym clenom. Podporime snahy vsetkych statnych, neziskovych i
podnikatelskych subjektov, ktore ponukou svojich sluzieb prekracuju uzko
rezortne ramce a usiluju sa pomoct rodinam riesit ich problemy.
Presadenim takejto koncepcie chceme posilnit rodinne vztahy, zvysit pocit
bezpecia a dovery, umoznit ostatnym clenom rodiny slobodne realizovat
svoje zivotne zamery.
Budeme podporovat vsetky rodiny s nezaopatrenymi detmi, ale sucasne Podpora rodiny s
budeme prisne kontrolovat ucelne vyuzivanie poskytnutych financnych nezaopatrenymi
detmi
prostriedkov v prospech rozvoja deti. Za progresivny danovy nastroj
podpory povazujeme vyrazne zvysenie odpocitatelnej polozky na deti, aby
co najviac zarobku zostalo rodine a aby ona sama rozhodla, na co tieto
peniaze pouzije. Budeme podporovat vzdelavanie deti na strednych
skolach zavedenim osobitneho socialneho priplatku pre tie rodiny, ktorych
prijmy nebudu postacovat na zvysene naklady na vzdelanie. Chceme tym
minimalizovat pocet deti, ktore nepokracuju v studiu na strednej skole.
Osobitnymi formami budeme podporovat studium romskych deti na
strednych a vysokych skolach. Z miestnych rozpoctov navrhneme
financovat bezplatne cestovanie deti do zakladnych skol. Stimulacnymi
pozickami na vysokoskolske studium a podporou byvania dame mladym
ludom prilezitost k prevzatiu plnej zodpovednosti za svoj zivot a karieru.
Vytvorime zenam podmienky pre slobodnu volbu medzi materskou rolou Podpora materskej
a profesionalnou karierou. Sluzby pre domacnosti by sa postupne mali stat roly zien
dynamickou castou trhu prace, ktora poskytne nove zamestnanie aj
mnohym zenam. Nove dochodkove zabezpecenie zien/ matiek budeme
koncipovat tak, aby nahrada za vychovu deti bola postupne na urovni
priemernej a nie minimalnej mzdy. Umoznime vyssi vedlajsi prijem rodica
pocas rodicovskej sta- rostlivosti. Legislativne lepsie vyriesime problem
urcovania a platenia vyzivneho na deti.

Budeme rodicom pocas a po rodicovskej dovolenke garantovat doplnenie

a rozvoj kvalifikacie pre zlepsenie ich postavenia na trhu prace. V
organizaciach riadenych statom budeme podporovat vsetky formy
pruznych pracovnych rezimov (vratane prace doma), ktore ulahcia
zamestnanym zenam plne realizovat ich matersku funkciu a tym
motivovat aj ostatnych zamestnavatelov.

ZENY
 

Analyza sucasneho stavu

Napriek Ustavou SR zarucenej rovnosti podla pohlavia a v zasade
nediskriminacnej legislative v praxi aj nadalej pretrvava diskriminacia zien
podla pohlavia a veku (priama a nepriama). Aj nadalej pretrvava nevyuzitie
vzdelanostneho a kvalifikacneho potencialu zien a nizka mobilita v oblasti
ich karieroveho rastu. Pre zeny je aj nadalej dominantny zamestnanecky
pracovny pomer. Miera nezamestna-nosti zien mierne prevazuje nad
celkovou nezamestnanostou. Rastie podiel zien na dlhodobej
nezamestnanosti. Nezamestnanostou su najviac postihnute vekove
kategorie zien od 25 - 44 rokov. Zeny su teda casto diskriminovane pri
prijimani do zamestnania (najcastejsie z dovodov ich materskej role), v
zamestnani, v karierovom vyvoji a pod. Porovnatelna az vyssia uroven
vzdelania zien voci muzom sa neodraza na ich ucasti v riadiacej sfere a
postaveni v zamestnani.

V oblasti odmenovania aj nadalej v praxi pretrvavaju najma skryte, tazko

preukazatelne formy diskriminacie. Zeny spravidla prevazuju v
zamestnaniach (odvetviach), kde su uz tradicne nizke mzdy (prehlbila sa
feminizacia niektorych odvetvi - podiel zien v zdravotnictve a skolstve
prekrocil hranicu 80 %). Muzi sa presunuli do odvetvi s vyraznejsim
narastom prijmov. Diskriminacia v odmenovani ma nielen socialne
(feminizacia chudoby) a psychologicke dopady (znizenie sebadovery zien,
apatia a pod.), ale aj ekonomicke dopady (strata motivacnej funkcie mzdy).
Zeny preto, aby dosiahli tu istu odmenu ako muzi, musia casto vynalozit
ovela vyssi vykon ako muzi. Deje sa tak casto aj preto, ze zeny su
pokladane za doplnkovych zivitelov. V dosledku celkovej podstatne nizsej
urovne miezd u nas je dopad diskriminacie na zeny u nas dramatickejsi ako
vo vyspelych krajinach EU.

V praxi odmenovania nadalej pretrvava subjektivizmus, a to najma v oblasti

nadtarifnych zloziek mzdy (premie, odmeny, osobne priplatky a pod.) alebo
pri zaradovani do vyhodnejsich platovych stupnic (napr. v rozpoctovej sfere
ide o institut spickoveho odbornika"). Z tohto pri-stupu najcastejsie profituju
muzi, nakolko aj nadalej pretrvava caste subjektivne nadhodnocovanie
prace muzov.

Matky s malymi detmi su skupinou, ktora tazko nachadza uplatnenie na trhu

prace, a to napriek tomu, ze urady prace su povinne venovat sa
sprostredkovaniu prace pre tuto skupinu vo zvysenej miere. Napriek
pracovnopravnej ochrane rodica - moznosti vratit sa po 3-rocnej rodicovskej
dovolenke na povodne pracovne miesto - v praxi sa velmi casto stava, ze v
kratkom case po navrate rodica do zamestnania sa snazi jeho
zamestnavatel najst kvalifikovane dovody na to, aby ho mohol prepustit z
prace.
Diskriminacia sa prejavuje v dosledku materskej role aj v oblasti invalidnych
dochodkov, co vedie k tomu, ze chudoba sa tyka velkeho poctu starych
zien.

Rodicovsky prispevok ma v podstate nahradzat prijem rodica v dobe

rodicovskej dovolenky, ktora sa zapocitava do dochodku ako odpracovany
cas. Nie je vsak uz odstupnovany podla poctu deti, ale je to urcita pevne
stanovena ciastka, ktora sa vyplaca jednemu z rodicov za podmienky, ze
jeho prijem po tento cas neprekroci polovicu minimalnej mzdy, kedy sa
praci moze venovat max. 2 hodiny denne.

Velmi nepriazniva situacia je aj v plateni vyzivneho na deti. Predovsetkym

zeny su za efektivnejsiu upravu systemu plnenia vyzivovacej povinnosti.
Vzhladom na to, ze sa praca stala nepovinnou, prejavili sa este vacsie
tazkosti, ako boli doposial.

Plodnost zien ma vplyvom roznych okolnosti klesajucu tendenciu, co sa

prejavuje zvysenym poctom bezdetnych manzelstiev. Na okresnych
uradoch je pritom kazdorocne evidovanych niekolko sto ziadatelov o
osvojenie si dietata, mnoho dalsich zien a manzelskych parov o tom
uvazuje. Ziskat dieta na osvojenie je tazke, trva niekolko rokov, a to aj
napriek tomu, ze v detskych domovoch a internatnych skolach zije niekolko
tisic opustenych deti. Pricinou tohto stavu je absolutne neprepracovany
system vyhladavania a zblizovania budu-cich rodicov a deti. Na druhej
strane existuje mimovladnou organizaciou overene riesenie tohto problemu
formou zoznamovacich pobytov a pripravy manzelov, resp. buduceho
rodica na rolu pestunov alebo adoptivnych rodicov. Vseobecnym
problemom je aj nevyvazeny pomer rodicovskych prav povodnych,
biologickych rodicov a prav dietata.

V sucasnej dobe takmer neexistuju na Slovensku azylove domy pre zeny s

detmi. Policia na Slovensku zaznamenala vela pripadov nasilia v
domacnosti, najma na zenach a detoch. Podobne sa v tomto duchu
vyjadruju aj pracovnici poradensko-psychologickych centier, pracovnici
pracujuci na linkach dovery roznych typov, ako aj zastupky-ne
mimovladnych organizacii zien a pod.

 Drogovo zavislym zenam je poskytovana len zakladna zdravotnicka

starostlivost. Vzhladom na rozsirenost drog u mladej populacie vyskyt
tehotnych zien a matiek drogovo zavislych sa zvysuje. Rozsah ohrozenia
zdravia pocatych a narodenych deti tym vzrasta.

Ciele
 Chceme dosledne sledovat a eliminovat diskriminaciu zien z hladiska pohlavia a veku pri
uplatnovani v zamestnani. Pri ponuke prace budeme sankcionovat zverejnovanie
diskriminacnych inzeratov. Zavedieme kroky na vyrovnanie mzdy muzov a zien za
rovnocennu pracu. Odstranime skryte formy diskriminacie zien obmedzovanim
subjektivnych pristupov k hodnoteniu prace.
Chceme vytvorit nove moznosti rekvalifikacie rodicov - matiek i otcov - pocas a po
rodicovskej dovolenke a budeme propagovat pruzne pracovne rezimy. Zvysime
pracovnopravnu ochranu rodica po prichode z rodicovskej dovolenky pred naslednym
prepustenim z prace. Odstranime diskriminacne podmienky v socialnom zabezpeceni zien
pri zapocte rokov pri vypocte invalidneho dochodku a pri financnom ohodnoteni o
starostlivost o dieta.
Chceme upravit rodicovsky prispevok a pripravit novy system vypoctu a platenia
vyzivneho na deti. Zmenami v nahradnej rodinnej starostlivosti chceme umoznit bezdetnym
rodinam realizovat sa v ulohe rodica. Chceme uskutocnit transformaciu detskych domovov
v SR.
Chceme odtabuizovat temu domaceho nasilia pachaneho na zenach a na detoch, podporime
zriadovanie a prevadzkovanie azylovych domovov pre zeny (aj s detmi), suvisiace
poradenske sluzby, linky SOS, kurzy obrany. Podporime specialne postupy a zariadenia pre
pomoc tehotnym zenam a drogovo zavislym matkam, ich liecbu a resocializaciu.
 

Nastroje

Budeme propagovat neutralnu - nediskriminacnu formu ponuky prace Neutralna ponuka

ako takej, ako aj neutralny jazykovy prejav - nediskriminacny z titulu prace pre zeny a
muzov
pohlavia - vo vseobecnosti. Pri vychove a vzdelavani budeme
zdoraznovat neutralnost profesioveho vzdelavania, co sa tyka prislusnosti
k pohlaviu. V profesiovych systemoch, v kata-logoch povolani budeme
pouzivat formu (aj obsah) neutralnu voci pohlaviu (neuvadzat pohlavie,
ale ani obsah povolania nezamerat na vykon len jedneho pohlavia). V
statistickych systemoch dosledne zavedieme sledovanie struktury miezd
podla pohlavia, atd.
Vypracujeme v legislative zakon o rovnopravnom postaveni muzov a Zakon o
zien (v pristupe k zamestnaniu, v odmenovani), zo zakona poverime rovnopravnom
postaveni
statnu inspekciu prace dozorom nad dodrziavanim zakona o
rovnopravnom postaveni muzov a zien v zamestnani a v odmenovani
(vratane sankcionovania), zavedieme institut ombudsmana pre
odstranovanie diskriminacie podla pohlavia.
Vydame vnutrostatne predpisy, aby kazdy zamestnanec, ktory sa v Ochrana
dosledku neuplatnovania zasady rovnakej mzdy za rovnocennu pracu poskodenych
povazuje za poskodeneho, mal moznost uplatnit svoje prava na sude a
bol efektivne chraneny pred odvetnymi opatreniami zo strany
zamestnavatela (ochrana pred moznym prepustenim z prace a zmenami
pracovnych podmienok).

Zabezpecime, aby ustanovenia vsetkych mzdovych a platovych

predpisov a individualnych pracovnych zmluv, ktore su nezlucitelne s
touto zasadou, boli neplatne, alebo mohli byt za neplatne vyhlasene.

Podporime vznik Centra pre rovnopravne postavenie muzov a zien (s

podporou OSN - UNDP). V pripade nedostatku zdrojov navrhneme
rozpracovat viaczdrojove financovanie.

Sucastou nasej politiky trhu prace sa stane priprava zeny alebo muza pre
navrat na trh prace po rodicovskej dovolenke. Bude zahrnat poradenstvo,
rekvalifikaciu a sprostredkovanie prace pre obcana.
Zabezpecime rovnake moznosti pre zeny (muzov) evidovane na urade Rovnake moznosti
prace, i zeny, ktorym trva pracovny pomer so zamestnavatelom, zhodne na trhu
podmienky pre tych, ktori chcu prejst rekvalifikaciou pred ukoncenim
rodicovskej dovolenky ako aj pre tych, ktori po skon-ceni rodicovskej
dovolenky chcu obnovit svoje pracovne zrucnosti pred nastupom do
prace.

Zarucime obnovu, rozsirenie alebo zmenu kvalifikacie pred nastupom do

zamestnania ako aj podporu pruznych pracovnych rezimov, ktora bude
vo forme projektov rozvijana predovsetkym zamestnavatelmi vo
verejnom sektore.

Legislativne upravime sucinnost zamestnavatela a uradu prace pri

poradenstve a rekvalifikacii pre zeny (muzov) pri navrate do zamestnania
po rodicovskej dovolenke.
Upravime aj zakon o zamestnanosti tak, aby tazisko zmien bolo hlavne v Zakon o
kreativnej aplikacii zakonov v praxi na konkretnu situaciu konkretnej zamestnanosti
zeny (muza).
Zvysime pracovnopravnu ochranu rodica po navrate z rodicovskej Pracovnopravna
dovolenky novelizaciou prislusnych ustanoveni Zakonnika prace tak, aby ochrana rodica
zamestnavatel k vypovedi podanej v obdobi do 1/2 roka po jeho nastupe
do prace potreboval suhlas prislusneho uradu prace.

V novom zakone o socialnom poisteni budeme postupne zvysovat

poistne prispevky za obdobie rodicovskej dovolenky zo sucasnej
minimalnej mzdy na uroven priemernej mzdy.
Zmenime spolocenske ocenenie starostlivosti o deti a o do- macnost. Starostlivost o deti
Navrhneme nove vyjadrenie materskej cinnosti oznacenim materska
starostlivost", rodicovska starostlivost", ktore ju oznacuje primeranejsie
ako spojenie materska dovolenka" a je prvym krokom k tomu, aby sa
menilo aj vedomie a postoj spolocnosti. Prijatie novych slovnych spojeni
vyzaduje legislativno-technicku upravu vsetkych zakonov, kde sa tento
termin vyskytuje.

Vytvorime dalsimi legislativnymi navrhmi podmienky pre pruzne

kombinovanie starostlivosti o dieta a zamestnanie podla indivi- dualnych
moznosti a potrieb konkretneho rodica.
Umoznime subezne poberanie prispevku od zamestnavatela alebo od Subezne poberanie
uradu prace, ak je zena /rodic zaradena do vzdelavacich kurzov pred prispevku
vstupom na trh prace; umoznime prerusit rodicovsku dovolenku (3-5
rokov); zvysime vedlajsi povoleny prijem k rodi- covskemu prispevku do
sumy minimalnej mzdy; zvysime rodicovsky prispevok.
Pripravime zakon, ktory uzakoni efektivnejsi system plnenia vyzivovacej Vyzivovacia
povinnosti a zriadenie tzv. alimentacneho" fondu. povinnost
Vypracujeme ucelenu koncepciu podpory nahradnej rodinnej vychovy Podpora nahradnej
pre opustene deti a postupnu likvidaciu detskych domovov (cim sa rodinnej vychovy
dosiahne aj ekonomicka uspora). Posilnime pravne, socialne a hmotne
zabezpecenie nahradneho rodica. Ako sucast preferencie nahradnej
rodinnej starostlivosti a vychovy pripravime legislativne medzinarodnu
adopciu v zmysle Haagskeho dohovoru, ktora umozni osvojenie dietata
cudzim statnym prislusnikom do zahranicia, ak nie je zaujem o osvojenie
dietata na Slovensku. Adopcii do zahranicia, chranenej medzinarodnymi
zarukami, davame prednost pred dlhodobym pobytom dietata v detskom
domove.
Vo vsetkych vacsich mestach podporime zriadenie krizoveho centra pre Krizove centra
zeny a deti, ktore su obetami nasilia. Projekt takehoto krizoveho centra
existuje a mimovladne organizacie zacinaju rozpraco-vavat jeho
metodiku. Sucastou projektu bude aj prevadzka SOS liniek a kurzy
sebaobrany.

V ramci siete krizovych centier pre zeny a deti podporime vytvorenie

specializovanych centier pre zavisle zeny (nielen na drogach). V
spolupraci so zdravotnikmi pripravime metodiku pre liecbu, rehabi-
litaciu, resocializaciu a dlhodoby monitoring osobitne pre zenu (v
tehotenstve i po porode) a postihnute dieta. Aj tymto zenam chceme dat
sancu vychovat svoje dieta.
Podporime prevencne aktivity, ktore zapoja dospievajuce dievcata a Prevencne aktivity
mlade zeny do osvetovych intervencii. Chceme dosiahnut stav, aby
mladez i dospela populacia mali dostatok informacii o dosledkoch
drogovej zavislosti zien - matiek na zdravy psychicky a fyzicky vyvoj
dietata i zeny samotnej.

MLADEZ
 

Analyza sucasneho stavu

Napriek tomu, ze problematike mladeze sa venuje Vybor NR SR pre vzdelanie, vedu,
kulturu a sport, Odbor statnej starostlivosti mladeze Ministerstva skolstva SR, centra
volneho casu, Rada mla-deze Slovenska, nie je institucionalna situacia riesenia
problemov mladeze uspokojiva, z coho potom vyplyvaju znacne problemy mladeze a
nevhodna institucionalizacia jej problemov.

V pripade zachovania principu pristupnosti vzdelania zavedenie skolneho vyvola

nutnost socialnych prispevkov pre 34 % az 52 % studentov. Tym sa straca ekonomicky
prinos zavedenia skolneho. Riesenie formou pozickoveho fondu povazujeme za
stimulacne, no nie za ekonomicke vychodisko.

V mnohych mestach su stredoskolske internaty vyuzivane len na 60 % svojej kapacity,

co vyvolava neudrzatelnu situaciu. Obrovsky problem vyvolava doprava, ktora je
 druhou najvyssou polozkou z rozpoctu studujucej mladeze.

Podla zakona c. 200 z juna 1997 je Studentsky pozickovy fond akymsi hybridom
socialnych a prospechovych poziciek. Fond je naplnany rocne z FNM SR sumou 100
mil. Sk po dobu 5 rokov. Rocne tato suma ma postacovat pre 5000 osob, co je
nedostatocne.

V poslednych troch rokoch je charakteristicky vyrazny pokles poctu narodenych deti,

stupa pocet deti narodenych mimo manzelstva (14, 02 %), znizovanie sobasnosti,
zvysovanie rozvodovosti, pokles potratovosti, aktivne migracne saldo. Chyba
dostupnost bytov pre mlade rodiny, ich kategorizacia z hladiska ceny, forma vyhodnych
poziciek, odpisov pre mlade rodiny, rozvoj skutocnych hypotekarnych uverov, ale aj
niektore zmeny v sta- vebnom sporeni.

V suvislosti s vyvojom nezamestnanosti mladeze treba konstatovat, ze stale vacsi pocet

zamestnanych v hospodarstve SR ma pracovne zmluvy so zamestnavatelom na dobu
urcitu, co vedie k neustale rastucemu obratu v evidencii uradov prace. Toto spravanie
zamestnavatelov pretrvava a stupnuje sa uz niekolko rokov. Vyrazne sa tak podpisuje
pod dlhodobo zaznamenavany pravidelny mesacny medzirocny rast evidovanych
nezamestnanych, co v najvyssej miere postihuje prave mladez.

Rozpocet pre Ministerstvo obrany a Armadu Slovenskej republiky v poslednych rokoch

klesal, alebo stagnoval. Na zakladnu vojensku sluzbu (ZVS) v roku 1997 nebolo
povolanych vyse 6000 odve- dencov a tento pocet sa bude pri sucasnej vyske rozpoctu
stale zvysovat. Tito mladi ludia si potom tazko hladaju pracu, pretoze vo vacsine
poziadaviek pre prijatie do zamestnania je mat absolvovanu ZVS.

Civilna sluzba je ako alternativa k ZVS tiez istou formou sluzby statu a mala by byt
chapana na rovnakej urovni ako ZVS. Novelizaciou zakona o civilnej sluzbe sa
kompetencie spravovania civilnej sluzby presunuli z Ministerstva prace, socialnych
veci a rodiny na Ministerstvo obrany SR. Vybavovanie a zaradovanie na vykon civilnej
sluzby je sprevadzane tymi istymi problemami ako pri ZVS. Na vykon civilnej sluzby
caka vyse 13 000 mladych ludi a pocet sa bude stale zvysovat. Trvanie civilnej sluzby
je dvojnasobkom trvania ZVS. O celkovom odovodneni odmietnutia ZVS nakoniec
rozhoduje prislusna vojenska sprava a nie obcan samotny svojim podpisom na
odovodneni.
 

Ciele
Chceme vybudovat taku formu institucionalizacie problemov mladeze, aby mohla
plne uspokojovat jej potreby.
Chceme vybudovat ekonomicky a zaroven socialne prijatelny system financovania
vysokoskolskeho studia.
Chceme zabezpecit take podmienky pri vystavbe a kupe bytov, aby umoznili mladym
ludom dostupne a vekovo primerane byvanie.
Chceme do roku 2002 upravit cas vojenskej sluzby na 9 mesiacov s vyhladom
dalsich uprav.
Chceme upravit cas civilnej vojenskej sluzby na jedenapolnasobok ZVS mesiacov s
tym, aby o jej vykonani rozhodlo predovsetkym presvedcenie ziadatela.
 

Nastroje
Navrhneme previest cast stredoskolskych internatov pod spravu
Vysokych skol. Podla nasich predbeznych odhadov by sa takto dalo
ziskat do 1000 miest. Zaroven navrhujeme prioritne uvolnit
prostriedky na nakup/ vystavbu internatov.
Navrhneme zaviest jednotny system statnych zliav, studentsku kartu Jednotne zlavy
na baze International Student Identification Card, ktora by
opravnovala na 50 % zlavu cestovneho na zeleznici a v autobusovej
doprave v celej SR. Navrhujeme rozsirit vekovu hranicu
poskytovania dopravnych zliav zo sucasnych 25 (co povazujeme za
diskriminacne) na 30 rokov.

Prehodnotime zmysel Studentskeho pozickoveho fondu, ktory v

sucasnosti nie je ani socialny ani prospechovy, a peniaze by sa mohli
vyuzit efektivnejsie v prospech studentov (napr. vystavba internatov).
Uvedena suma navyse nestaci ani na prevadzku podla povodnej
koncepcie.

Navrhneme uzakonenie zmeny vo vysokoskolskom zakone, ktora by

upravila poradnu ulohu SRVS.
Navrhneme zakon na podporu vzdelavania. Ulohou tohto zakona Podpora
bude poskytnut moznost vzdelavania nezavisle od socialnej situacie. vzdelavania
Kvalifikacia nesmie stroskotat na chybajucich prostriedkoch
studentov a ich rodicov, pripadne manzelov. Preto chceme
prediskutovat, aby studenti vyssich odbornych skol, vysokych skol a
univerzit dostavali tuto podporu z polovice ako priplatok a z polovice
ako nizkourocenu pozicku (podobne ako v sucasnosti zo
Studentskeho pozickoveho fondu). Najdlhsiu dobu cerpania pozicky
u vysokoskolskych studentov navrhneme na 7 rokov od zaciatku
studia. Pozicka bude platna pausalne. Podstatne pre splacanie bude
neskorsi zaciatok splacania (1 rok po uplynuti cerpania pozicky),
dlha lehota splacania do 15 rokov, zavislost splacania od prijmov
(splacanie sa vysadi v obdobi nedostatocnych prijmov), pozicka bude
urocena nizkymi urokami (3 %).
Navrhneme nasledujucu strukturu statnych organov pre oblast deti a Nova struktura pre
mladeze: statne organy

Vybor ministrov pre mladez. Vybor bude zlozeny z niekolkych

ministrov ako i inych subjektov pracujucich v problematike. Na cele
Vyboru bude premier. Zakladnou filozofiou vzniku je zaujem
najvyssich statnych funkcionarov riesit problematiku mladeze.

Ustredny statny organ pre mladez. Je najdolezitejsim prvkom v celej

navrhovanej strukture. Zriadenie takehoto organu vychadza z
europskeho modelu statnej starostlivosti o mladez.

Fond deti a mladeze. Je nevyhnutne uskutocnit reviziu hospodarenia

fondu a prehodnotit zmluvy fondom uzatvorene. Pritom navrhneme
zmenu v zakone o Fonde. Podstata Fondu by bola zachovana, ale mal
by sa dostat do struktury USOPM.
Navrhneme, aby sa zakladom financovania mladeze stalo percento Financovanie
HDP ako minimalny objem prostriedkov urcenych na mladez. Po fondov
vysporiadani nedostatkov vo FDaM by vynosy z prenajateho majetku
boli nosnou castou financovania. Odhadovany rocny vynos - 10% z
1,5 mld = 150 mil Sk. Stanovene percento z vynosov z loterii, hier,
hracich automatov a kasin pojde priamo na mladeznicke aktivity.
Podobny system financovania mladeze sa uplatnuje v niektorych
krajinach EU. Na mladez bude dalej patrit cast prostriedkov, ktore
stat vynaklada prostrednictvom roznych fondov na prevenciu proti
drogam. Vychadzame zo zakladneho predpokladu delenia drogovej
prevencie, ako je chapana v zahranici. Navrhneme, aby 1/3 z tychto
prostriedkov sla na primarnu prevenciu proti drogam, tj. na pracu s
detmi a mladezou. V prechodnej etape (2-3 roky) ocakavame, ze stat
by tak ako doteraz financne podporoval mladez, avsak mnozstvo
prostriedkov zo statneho rozpoctu bude klesat k nule.
Navrhneme naplnit Statny fond rozvoja byvania tak, aby mohlo byt Statny fond rozvoja
rocne poskytnutych aspon 8000 poziciek v celkovej sume 650 000 Sk byvania
pre rodinu s moznostou nenavratnej pozicky 150 000 Sk a pri troch a
Rucenie bytom,
viac detoch 200 000 Sk. Pri stavebnom sporeni navrhneme opatovne alebo rodinnym
zaviest 40 % statnu premiu a umoznit fyzickym osobam pouzit po 6 domom pri uvere
rokoch nasporenu sumu vcitane premie na lubovolne ucely. Pri
hypotekarnom uvere navrhneme moznost rucit bytom resp. rodinnym
domom vo vystavbe. Pri vytvarani financnej podpory rodin sa okrem
pravidelnej valorizacie statnych davok (v suvislosti s valorizaciou
minimalnej mzdy) budeme orientovat na nepriamu podporu statu a
rozvijanie siete sluzieb pre rodiny - praca na skrateny pracovny
uvazok, predskolske zariadenia atd. Pri vymeriavacom zaklade na
vypocet dane z prijmu navrhneme nelimitovat odpocitatelnu ne-
zdanitelnu polozku poctom deti. Navrhneme progresivne upravit tuto
polozku z 9000 Sk na dieta a rok na dvojnasobok. Dalej navrhneme
rozsirit matersku starostlivost z 3 rokov na 5 rokov. V zmysle trendu
zrovnopravnovania vykonu materskej starostlivosti s vykonom
zamestnania navrhneme predlzit hradenie 90 % platu z fondu
nemocenskeho poistenia pre matky z obdobia polroka na
jedenapolroka. Pri valorizacii zivotneho minima v roku 1998
navrhneme zvysit hranicu pre rodiny, ktorym prislucha poberat
pridavky na deti zo sucasneho 2,2 na 2,5 nasobok zivotneho minima.
Navrhneme legislativne opatrenia na znizenie nezamestnanosti podla Znizenie
hesla "dobre je mat podporu v nezamestnanosti, ale este lepsie je mat nezamestnanosti
pracu". Preto zosuladime potreby trhu prace s pripravou mladych
ludi. Prijmeme opatrenia na zvysenie mobility pracovnych sil.
Podporime mladych, fyzicky postihnutych ludi, aby sa podla svojich
dusevnych schopnosti dostali viac do statnej spravy. Takisto predpo-
kladame rozsiahlejsie vyuzitie verejnych prac na zamestnavanie
mladych ludi.
Navrhneme v ramci Koncepcie vystavby Armady Slovenskej Skratenie zakladnej
 republiky novelizaciou Branneho zakona SR postupnu a uplnu vojenskej sluzby
profesiona-lizaciu ASR a skratenie ZVS na 9 mesiacov z povodnych
12 mesiacov do roku 2002 s vyhladom na dalsie znizenie, cim by sa
zvysila cirkulacia mladych ludi na ZVS. Skratila by sa tym aj cakacia
doba na ZVS po skonceni studia, cim by tito mladi ludia nestratili
kontakt so svojim odborom. Navrhneme aj znizenie vekovej hranice
pre na- stup na nahradnu vojensku sluzbu zo sucasnych 38 rokov na
30 rokov pre tie osoby, ktore bez vlastnej viny boli odvedene po 31.
decembri roku, v ktorom dovrsili 30 rokov, alebo bez vlastnej viny
nenastupili zakladnu sluzbu do 31. decembra roku, v ktorom dovrsili
30 rokov. Navrhneme aj skratenie nahradnej sluzby na 3 mesiace.
Navrhneme novelizaciou Zakona NR SR c.207/1995 Zb. o civilnej Skratenie civilnej
sluzbe, aby cela sprava vykonu civilnej sluzby presla opat na sluzby
Ministerstvo prace, socialnych veci a rodiny; aby o dovode o odopreti
ZVS rozhodol sam obcan a nie vojenska sprava; aby dlzka vykonu
civilnej sluzby bola jedenapolnasobkom dlzky ZVS; aby obcanovi,
ktory bez vlastnej viny do 31. decembra roku, v ktorom dovrsil 30
rokov, nenastupil na vykon civilnej sluzby, ktora nahradza vojensku
(nahradnu) sluzbu, mohol prislusny organ vykonanie CS odpustit;
aby obcan mohol podat ziadost o vykon civilnej sluzby po cely cas
trvania odkladu vykonu CS a aj mesiac po uplynuti odkladoveho
konania a aby si mohli podat ziadost o vykon CS aj ti, ktorym bolo
taketo pravo odoprete 30 dni po nadobudnuti ucinnosti tohto zakona,
vratane osob, ktore este neboli povolane do armady.

SENIORI
 

Analyza sucasneho stavu

Velka skupina seniorov-dochodcov a zdravotne postihnutych je v

sucasnosti zatlacana na okraj spolocenskeho diania. Starsi clovek ma
pritom pravo na svojbytny zivot v bezpeci a vo vaznosti rovnako ako pravo
na rozvoj svojej osobnosti. Seniori-dochodcovia sa chcu aktivne podielat na
vypracovavani a realizacii politiky v zaujme starsich a handikapovanych
prostrednictvom vlastnych struktur. Spolocnost musi brat ohlad na rozdielne
socialne postavenie a velku roznorodost starsej populacie, co vyzaduje
cielene a v danej ekonomickej situacii primerane socialne a kulturne
opatrenia, sposobile predchadzat izolovanosti, biede a frustracii. Solidarita
medzi starsou a mladsou generaciou je predpokladom zmieru,
porozumenia a spatosti kulturneho i historickeho vyvoja na Slovensku vo
vztahu k svetu a Europe. Generacia seniorskeho-dochodcovskeho veku
predstavuje znacnu cast populacie s diferencovanymi potrebami a
zaujmami, ktore treba riesit v duchu modernych standardov vyspelych
demokratickych spolocnosti. Su to jednak potreby a zaujmy v socialno-
ekonomickej sfere, akymi su socialne poistenie a zabezpecenie,
dochodkove zabezpecenie, sluzby a davky socialnej starostlivosti,
zdravotnictvo, byvanie, kultura, skolstvo, zamestnanost, ekonomika. No v
neposlednom rade su to i zaujmy v oblasti psychologicko-spolocenskej
sfery, akymi su ucast na riadeni spolocnosti, duchovny zivot, bezpecnost,
volny cas. 

Ciele

Chceme sustredit pozornost predovsetkym na ochranu zivotnej urovne seniorov-dochodcov.

Chceme zabezpecit valorizaciu dochodkov doslednym plnenim zakona o valorizacii
dochodkov. Valorizaciu dochodkov chceme uskutocnovat najmenej raz rocne.
Chceme zakladat nove statne a privatne opatrovatelske sluzby a pomoc pri plateni takychto
sluzieb. Chceme zabezpecit realizaciu socialnych sluzieb, stravovania, kupelnej liecby,
rekreacie, umoznit ich dostupnost a vypracovat system poskytovania zliav.
Chceme rozsirit rozlicne formy byvania, ktore umoznia poskytnut vsetkym seniorom-
dochodcom ubytovanie, ktore bude zodpovedat ich poziadavkam a potrebam. Chceme
zaroven zabezpecit pravo kazdeho seniora-dochodcu slobodne si zvolit miesto svojho
bydliska. Chceme mu zachovat pravo vratit sa do svojho bytu. Chceme urychlit vystavbu
bezbarierovych a dvojgeneracnych bytov.
Chceme zlepsit podmienky rodinam, ktore sa staraju o seniorov-dochodcov alebo
handikapovanych.
Chceme zabezpecit primeranu zdravotnicku starostlivost a sluzby, zodpovedajuce
zdravotnemu stavu starsich ludi.
Chceme vytvarat moznosti vzdelavania v oblasti upevnenia zdravia, vratane poskytovania
poradenskych sluzieb.
Chceme venovat pozornost zdravotnickym zariadeniam pre starsich obcanov, najma
specializovanym oddeleniam pre seniorov-dochodcov. Chceme zvysit pocet geriatrickych
oddeleni a oddeleni pre dlhodobo chorych. Chceme zabezpecit dostatocnu siet domovov
dochodcov a domovov socialnych sluzieb so stalou zdravotnickou starostlivostou. V tychto
zariadeniach chceme zvysit odbornu uroven zdravotnickeho personalu.
Chceme zabezpecit pobyty v rehabilitacnych zariadeniach. Chceme, aby ich navstevnost
neklesala na zaklade veku a nizsich prijmov.
Chceme z dostupneho mnozstva liekov vytriedit zakladne lieky a rehabilitacne pomocky a
spristupnit ich cenovo pre seniorov-dochodcov. Chceme, aby sa v oblasti vyzivy presadila
produkcia zdravotne nezavadnych potravin, cenovo pristupnych aj starsej generacii, pricom
chceme, aby informacie o zdravej vyzive boli jasne formulovane a pristupne vsetkym
seniorom-dochodcom.
Chceme kompenzovat seniorom-dochodcom dosledky ekono-mickej transformacie
spolocnosti, ktora negativne postihla ich rodiny a to tak, aby im zostalo na dostojny zivot v
oblastiach ako kultura, cestovanie a pod.
Chceme zvysovat pozornost pri presadzovani bezpecnostnych opatreni v prospech
seniorov-dochodcov, lebo tato skupina predstavuje najzranitelnejsiu cast spolocnosti.
Chceme presadzovat uctu k rodine a k starsej generacii a porozumenie medzi generaciami.
Chceme vyuzivat tvorivy potencial seniorov-dochodcov, ich zaradenie do sfery
spolocenskeho rozhodovania. Chceme umoznit starsim obcanom zucastnovat sa na rozvoji
spolocnosti a tym drzat krok so sucasnostou.
 
Nastroje

Zvysime dochodky tak, aby ich priemerna vyska dosiahla uroven 50% Zvysenie dochodkov
priemernej hrubej mzdy v narodnom hospodarstve.
Navrhneme zmenit legislativu tak, aby si seniori-dochodcovia mohli Samostatne byvanie
zachovat samostatne byvanie, zvysit kvalitu a pocet zariadeni spolocneho
ubytovania. Navrhneme uskutocnovat predaj obecnych bytov pre
seniorov-dochodcov so spoludotaciou statu.
Navrhneme primeranejsiu odmenu zenam, ak vykonavaju opatrovatelsku Podpora
sluzbu handikapovaneho alebo bezvladneho seniora-dochodcu. Budeme opatrovatelkam
podporovat profesionalizaciu tejto sluzby, co sa odrazi aj v socialnom
zabezpeceni tychto zien.

Navrhneme zverejnovat informacie v oblasti zdravotne nezavadnych

potravin v mediach a na obaloch potravin.
Navrhneme odpustit alebo znizit seniorom-dochodcom, ktori ziju v Zlavy
domacnosti sami alebo s dalsimi nezarabajucimi osobami platenie
poplatkov za pouzivanie telefonnej ucastnickej stanice. Rovnako
navrhneme udrzanie doterajsieho systemu zlavneneho cestovneho.
Navrhneme zriadenie poradenskych bezplatnych pravnych sluzieb pre Bezplatne pravne
dochodcov postihnutych zlocinom. sluzby

MEDIA
 

Analyza sucasneho stavu

Sucasna vladna koalicia presla od roku 1995 od naznakov obme-dzovania

slobody slova ku konkretnym krokom realneho porusovania zakonov
chraniacich slobodu a demokraciu. V sucasnosti je v SR obmedzene
ustavne pravo obcana byt informovany a verejnopravne media sa premenili
na nastroj stranickej propagandy. Najma spravodajstvu a publicistike STV
chyba objektivita a vyvazenost.

Z STV bolo prepustenych mnozstvo tvorivych pracovnikov, s cim suvisi aj

znizena kvalita, pripadne zrusenie viacerych oblubenych programov. Tie
boli nahradene reprizami a programami casto pochybnej kvality. O
skutocnej podpore domacich televiznych a rozhlasovych tvorcov nemoze
byt rec. Okrem toho su verejnosti zname pripady nehospodarneho
nakladania so zverenymi financnymi prostriedkami. V oblasti dualneho
systemu prevadzkovania elektronickych medii nie je legislativne
zabezpeceny verejnopravny charakter medii, ktore by mali zo zakona plnit
verejnopravnu funkciu. Dochadza k zamene funkcii verejnopravnych a
sukromnych medii, ked sukromne media na seba preberaju funkcie, ktore
vykonavaju verejnopravne media. Nevhodna danova politika obmedzuje
rozvoj sukromnych medii.

Politicky sa zasahuje do spravneho konania, ktorym Rada SR pre

rozhlasove a televizne vysielanie vybera drzitelov licencii.

Technologicky rozvoj telekomunikacii je stale nedostatocny, vladne vysoka

cena telekomunikaenych sluzieb, statny podnik telekomunikacii sa politicky
zneuziva na zastrasovanie nezavislych prevadzkovatelov.

V oblasti tlace viedla politizacia zo strany vladnej moci k vzniku

protekcionarstva v oblasti tlaciarenskych sluzieb, v oblasti distribucie tlace a
v oblasti ziskavania inzercie. Vladna moc umiestnuje informacie
protekcionarsky, ovplyvnuje toky inzercie v neprospech nezavislych novin a
medii, pestuje si vlastnu organizaciu vernych" novinarov, zastrasuje tlac
hrozbami zvysovania dane a hrozbou prijatia tzv. zakona na ochranu
republiky, deli prostriedky Fondu Pro Slovakia v rozpore s jeho ucelom.

Slovenska informacna agentura, ktora ma plnit ulohy pri prezentovani SR v

zahranici, nema spravne urcene ciele, vyber jej vedenia je politicky, pri
vybere realizacnych firiem existuju podozrenia z protekcionizmu a z
korupcie, hospodarenie SIA nie je efektivne.

Ciele

Chceme rozvijat dualny system v rozhlasovom a televiznom vysielani.

Chceme stanovit verejny zaujem vo verejnopravnych mediach, ktory bude chranit pravo
obcana na informacie.
Chceme obnovit verejnopravny charakter Slovenskej televizie a Slovenskeho rozhlasu.
Chceme vratit obom terestralnym kanalom STV skutocne verej-nopravny charakter s
perspektivou zabezpecenia satelitneho vysielania. STV sa musi stat instituciou, pre ktoru je
prirodzena prezentacia roznosti nazorov, respektovanie ludskych prav, prav deti,
posilnovanie narodnej identity a zaroven respektovanie prav narodnostnych a etnickych
mensin, dosledne odmietanie rasizmu a vsetkych foriem totalitnych utokov na principy
obcianskej spolocnosti. STV by mala vysielat kvalitne programy pre vsetky skupiny
obyvatelstva. Programy by mali podporovat vseobecny rast kulturnosti, vzdelanosti a
tolerancie, a tym sa podielat na vsestrannom rozvoji jedinca, rodiny, spolocenstva a
medziludskych vztahov.
Chceme obnovit vysielanie SRo na troch kanaloch, ktore ma uzivat zo zakona.
Chceme podporovat nezavislost tvorivych pracovnikov, zurnalistov a dalsich pracovnikov
STV a SRo, zabezpecit ochranu zdrojov ich informacii a posilnit ochranu autorskych a
pribuznych prav.
Chceme podporovat povodnu dramaticku tvorbu.
Chceme presadzovat a dokladne kontrolovat transparentnost vyuzivania financnych
prostriedkov vo verejnopravnych mediach.
Chceme v ramci vyvazenia dualneho systemu zlepsit legislativne prostredie pre sukromne
 media.
Chceme dosiahnut rozvoj slobodnej tlace.
Chceme zefektivnit a odpolitizovat cinnost SIA.
Chceme vytvorit system informacnej politiky statu v oblasti informac-nych sustav
(kniznice, databazy, strediska informacnych sluzieb), prostriedkov masovej komunikacie,
spojovacich a telekomunikacnych sieti, informacnych sluzieb obcanom v statnej sprave,
medzipersonalnych komunikacnych prostriedkov, distribucie politicko-spolocenskych
periodik a non fiction neperiodik, ako aj v oblasti vzdelavacej sustavy.
 

Nastroje

Navrhneme novelizaciu zakona o Rade SR pre rozhlasove a televizne

vysielanie s cielom posilnit jej nezavisle postavenie
Navrhneme zakon na ochranu a podporu narodnej audiovizualnej tvorby, Ochrana narodnej
ktoreho sucastou bude zriadenie Fondu na podporu narodnej tvorby
audiovizualnej tvorby a jej distribucie.
Prijmeme nove zakony o STV a SRo. Zabezpecime v nich pluralitne Zakon o STV a SRo
proporcne zlozenie Rady STV a Rady SRo, tak aby sa zamedzilo
jednostrannemu politickemu zaujmu (rady budu zlozene rad zo zastupcov
politickych stran, verejnopravnych medii a obcianskych zdruzeni). Zakony
sprehladnia ekonomiku verejnopravnych medii, zabezpecia kontrolu
hospodarenia, vymedzia verejny zaujem, urcujuci priority STV a SRo a
tak zarucia ich efektivne fungovanie, rozvoj domacej tvorby, rozvoj
kulturneho dedicctva, ochranu osobnosti a zabrania propagacii nasilia a
pornografie.

Z hladiska dlhodobej financnej strategie musia mat vedenia STV a SRo na

zreteli, ze prispevok zo statneho rozpoctu je len docasnym prispevkom
statu na plnenie verejneho zaujmu. Vedenia verejnopravnych medii musia
v dlhodobej financnej strategii pocitat s postupnym znizovanim tohto
prispevku.

Navrhneme vznik rady pre tlac a media ako organu dialogu vlady so
stavovskymi organizaciami vydavatelov, novinarov a nezavislych medii.
Navrhneme, aby miesta v STV a SRo boli obsadzovane na zaklade Konkurzne konanie
konkurznych konani. Vypisane konkurzne konania sa musia konat na
zaklade jasne stanovenych kriterii, vdaka ktorym bude mozne vybrat
najlepsich profesionalov. Konkurzmi by mali byt vyberani nielen veduci
pracovnici, sefredaktori, veduci vydani, redaktori, ale aj dalsi personal.
Pokial maju sucasni zamestnanci STV zaujem nadalej pracovat v STV,
musi im byt umoznene zucastnit sa na konkurzoch.
Navrhneme, aby pri naplnani programovej objednavky bol pouzity Tlacovy zakon
mechanizmus konkurznych konani na zaklade jasne stanovenych kriterii,
vdaka ktorym bude mozne vybrat najlepsie projekty.

Navrhneme v spolupraci s novinarskou obcou navrh Tlacoveho zakona,

ktory bude garantovat slobodu slova, zabezpeci ochranu informacii,
ochranu osobnych udajov, zaruci pravo na ospravedlnitelny omyl, stanovi
redakcne statuty, vyriesi system registracie tlace, sprehladni vlastnicke
vztahy a stanovi vztah medzi nezavislymi a komercnymi novinarskymi
cinnostami. Zaroven zvazime moznost zavedenia nulovej dane z pridanej
hodnoty pre nekomercnu tlac.

Navrhneme efektivne riesenie problematiky rozvoja telekomuni-kacii a

cien ich sluzieb.

Navrhneme znizenie nakladov na SIA a zabezpecime, aby plnila najma

ulohu koordinatora zakazok, uskutocnovanych na zaklade vyberoveho
konania z externeho prostredia.

Navrhneme legislativne zabezpecenie rovnosti v oblasti informacnej

politiky pri uplatnovani prava na informacie, ochranu pred zneuzitim
informacii o obcanovi, rovnost rozlicnych foriem vlastnictva
informacnych prostriedkov, nepripustnost monopolu a zabezpecenie
moznosti obcana vybrat si informacny zdroj.

Navrhneme vytvorit dlhodoby system financovania verejnopravnych

medii.

VNUTORNA BEZPECNOST
 

Analyza sucasneho stavu

V sucasnosti sa policia SR stala jednou z najmenej doveryhodnych institucii

tak z hladiska funkcnosti ako i z hladiska nestrannosti. Priciny su najma v
spolitizovani jej vykonu a v neodbornom vedeni, najma na urovni
samotneho ministerstva vnutra. Obcania su prakticky denne svedkami
vycinania organizovaneho zlocinu. Na uliciach nasich miest, ale uz i obci
vybuchuju automobily, za bieleho dna su vrazdeni ludia, ktorych prislusnost
k podsvetiu policia oznamuje az po ich zavrazdeni. Doteraz vsak nie je
znamy ani jeden takyto pripad, v ktorom policia viedla trestne stihanie proti
takto podozrivemu uz pred jeho zavrazdenim. Hoci ide uz o desiatky
takychto pripadov, objasnovanie je nulove. Podobna situacia je v pripadoch
vydierania drobnych zivnostnikov a podnikatelov vypalnikmi". Tito
podnikatelia a zivnostnici sa stavaju objektom ukrutnosti, ak vypalne"
nezaplatia.

Schvaleny zakon, ktoreho obsahom bol boj proti praniu spinavych penazi,
organizovanemu zlocinu a zavedenie takych institutov ako policajny agent,
ochrana svedka, kontrola dodavky a podobne nebol uvedeny do zivota.
Zacalo sa iba s istymi ciastkovymi, no zial nesystemovymi opatreniami.
Prislo ku personalnym opatreniam a postupne boli odvolani z funkcii riaditel
Uradu vysetrovania, nepohodlni vysetrovatelia a ich veduci, stredni a nizsi
veduci funkcionari PZ SR. Odvolavanie z funkcii viedlo v mnohych
pripadoch az k odchodu postihnutych zo sluzobneho pomeru. Postupnym
odnimanim kompetencii Policajnemu prezidiu a osobitne policajnemu
prezidentovi pri-slo k znefunkcneniu policie, co vyustilo prijatim noveho
zakona o PZ SR v r. 1997. Policajny prezident sa na zaklade tohto zakona
stal uz len jednym z generalnych riaditelov sekcii MV SR a riadenie
krajskych a okresnych riaditelov policie, resp. vysetrovania je v kompetencii
ministra vnutra, resp. statneho tajomnika. Tym sa len prehlbilo a zakonom
podlozilo politicke ovplyvnovanie vykonu policie. Policajnemu prezidiu boli
odnate kompetencie najma v boji proti organizovanemu zlocinu, ked Odbor
zavaznej kriminality bol zreorganizovany a dovtedy centralne riadenie tohto
boja bolo zrusene, pretoze pracovnici tohto odboru boli podriadeni
krajskym, resp. okresnym riaditelom, a tak centrale zostalo len metodicke
vedenie a statistika.

Nedostatocna je tiez priprava policajtov strednymi odbornymi skolami a

Policajnou akademiou. Uplne nedostatocna je i dalsia vychova a
starostlivost o policajtov tak po stranke odbornej, ako i moralnej a socialnej,
materialnej a financnej. Vynaraju sa stale dalsie indicie o napojeni
niektorych policajtov na podsvetie, najma v suvislosti s organizovanym
zlocinom. Svedcia o tom i neuspesne policajne akcie, ktore zlyhavaju,
pretoze podsvetie je o nich dopredu informovane. Je to okrem ineho
dosledok nedostatocnej prace inspekcie MV, ktora bude musiet byt celkove
prebudovana a prisposobena novym uloham. Ako nedostatocna sa ukazuje
riadiaca uroven a vobec vykon PZ SR.

Nedostatocna je tiez spolupraca PZ SR s Obecnou policiou a jej poverenie

vhodnymi kompetenciami, ktore nateraz uz zbytocne zatazuju Policajny
zbor SR.

Ciele

Chceme, aby bezpecnost, osobnu integritu a majetkovu ochranu obcanov uspesne

zabezpecila svojim profesionalnym vykonom prave policia. Policia sa musi stat plne
funkcnou, nespolitizovanou, odborne riadenou a profesne sposobilou. Musi byt dostatocne
materialno-technicky, financne a socialne zabezpecena a vhodne motivovana,
nepodplatitelna a hrda na svoju nezastupitelnu ulohu. Obcan musi policii doverovat a
policajt musi vediet, ze je tu pre obcana a nie naopak.
Chceme, aby sa prvoradou ulohou policie stala eliminacia najma organizovaneho zlocinu,
ale i klasickej kriminality. Nase ulice, domovy, nas zivot musi byt zbaveny strachu pred
zlocincami a vobec pachatelmi, policajta sa musi bat pachatel a nie poriadkumilovny obcan.
Chceme, aby policia bola nekompromisnou voci pachatelom a ustretovou voci obcanom.
Kazdy prislusnik policie, hrdy na svoje poslanie, musi vyvolavat svojim pocinanim doveru
 u obcanov. Policajt musi byt prikladom dodrziavania zakona nielen voci bezuhonnym
obcanom, ale i voci pachatelom. Musi byt vzorom disciplinovanosti, nie svojvole.
 

Nastroje

Navrhneme zakon o Policajnom zbore SR, ktoreho hlavnym cielom bude Novy zakon o policii
zabezpecit funkcnost policie obnovenim kompetencii Poli-cajneho
prezidia PZ SR. Nasim zamerom je, aby Policajne prezidium na cele s
policajnym prezidentom, ktoreho by menovala vlada na za-klade navrhu
ministra vnutra, bolo plne kompetentne v riadeni vykonu policie.
Policajny prezident by za vykon policie zodpovedal ministrovi vnutra a
minister vnutra vlade. Takto by minister vnutra riadil policiu
prostrednictvom policajneho prezidenta. Ministrovi vnutra by vsak zostali
kompetencie uvedene v povodnom zakone. Vzhladom na zle skusenosti s
nezakonnym ovplyvnovanim Uradu vysetrovania urcime priamo v zakone,
ze aj riaditela Uradu vysetrovania bude menovat vlada na zaklade navrhu
ministra vnutra.
Pripravime a uskutocnime projekt potlacenia organizovaneho zlocinu. Potlacenie
Hlavnymi nastrojmi budu centralne riadenie boja proti organizovanemu organizovaneho
zlocinu
zlocinu, vytvorenie kriminalneho spravodajstva, zavedenie
spravodajskych metod do boja proti organizovanemu zlocinu. Vydanim
vykonavacich predpisov uvedieme do zivota zakonne instituty, akymi su
napr. policajny agent, kontrola dodavky, ochrana svedka.
Navrhneme zakon o statnej sluzbe v Policajnom zbore SR, ktory bude Zakon o statnej
sledovat odstranenie nedostatkov existujuceho zakona za ucelom zvysenia sluzbe v policii
funkcnosti a motivacie prislusnikov PZ SR. Takymto nedostatkom je
napriklad mozna svojvola nadriadeneho organu pri zruseni sluzobneho
pomeru prislusnika PZ SR.
Zracionalizujeme riadenie v PZ SR. Zabezpecime automatizaciu Racionalizacia
informacneho systemu riadenia, ktorej zamerom je poskytnutie servisu pre riadenia
riadiacich pracovnikov PZ SR. Posilnime informatizaciu riadenia,
vyuzivanie informacnej techniky a databaz. Presunieme na civilny sektor
vsetky zbytocne administrativne cinnosti a tak umoznime policii
vykonavat jej vlastnu nezastupitelnu cinnost.
Pripravime a uskutocnime novu koncepciu vzdelavania a vychovy v PZ Vzdelavanie a
SR. Jej ucelom bude odstranit jestvujuce nedostatky, medzi ktore patri vychova
napr. nemoznost prijat do PZ SR absolventov strednych skol, ktori nemaju
odsluzenu zakladnu vojensku sluzbu.
Pripravime a uskutocnime projekt potlacenia korupcie v PZ SR a Potlacenie korupcie v
prepojenia podsvetia na prislusnikov policie. Nastrojmi budu: nova policii
organizacia Inspekcie ministra vnutra, jej oddelenie od ostatnych zloziek
PZ SR, uplatnenie konspirativnych prvkov v jej praci a jej poverenie
preventivnym skumanim podozreni z korupcie.
Prijmeme zmeny v Trestnom zakone a Trestnom poriadku za uce-lom Prisnejsie tresty
lepsieho zabezpecenia preventivnej, vychovnej i represivnej funkcie kriminalnikom
organov cinnych v trestnom konani. Sprisnime tresty za trestne ciny
suvisiace s detskou pornografiou, danovymi unikmi, vydie-ranim,
organizovanym zlocinom a za recidivu trestnej cinnosti. Zavedieme dozor
nad trestanymi osobami po ukonceni vykonu trestu. Budeme klast doraz
na vychovu mladeze k pravnemu povedomiu a k ostrazitosti pred
trestnymi cinmi.
Prehodnotime statny rozpocet v kapitole zabezpecujucej cinnost rezortu. Viac penazi na
Za posledne roky sa prejavil nedostatok v materialno-technickom bezpecnost obcana
zabezpeceni policie. V boji s organizovanym zlocinom, ale i s kriminalitou
vobec, policia je castokrat nefunkcna pre nedostatok vhodnych
automobilov, pohonnych hmot, zbrani, spojovacej techniky, vypoctovej
techniky a vystroje. Velmi dolezite je zabezpecenie financnej motivacie
prislusnikov PZ SR, ktorych mzdy za posledne roky prakticky stagnovali.
Preto zvysime rozpocet pre rezort MV SR o ciastku 3 mld. Sk.

SUDNICTVO, LEGISLATIVA
 

Analyza sucasneho stavu

I ked po roku 1989 doslo v sudnictve k niektorym pozitivnym zmenam

smerom k upevneniu sudnej moci a pristupu obcanov k sudom, sucasna
sudna koncepcia nadalej v mnohom stavia na principoch absolutisticky
chapaneho statu. Sudnictvo u nas ne-smeruje k standardu formulovanemu
najma europskymi politickymi dokumentami a dokumentami
medzinarodnych sudcovskych organizacii. Nedostatocne systemove
opatrenia, centralizovane riadenie justicie politicky ovplyvnitelnymi organmi
a zla personalna politika sposobuju caste prietahy v konani, nespokojnost
obcanov, ale i sudcov s danym stavom.

Napriek tomu mozno konstatovat, ze slovenska justicia vo vacsine pripadov

nepodlieha politickym a inym tlakom. Dokazuje to nielen cinnost Ustavneho
sudu SR, ale i mnohe rozhodnutia vseobecnych sudov a principialne
postoje stavovskej organizacie sudcov - Zdruzenia sudcov Slovenska.
Neskoro a niekedy nekvalitne prichadza spravodlivost zo strany sudov,
naviac v niektorych pripadoch sucasna legislativa ani neumoznuje
dovolavat sa prava na sude. Pretrvava uradnicke" chapanie povolania
sudcu, nepochopenie potreby strukturalneho oddelenia sudnictva od moci
vykonnej i zakonodarnej a z toho vyplyvajuceho sfunkcnenia samosprav.
Doterajsie administrativne metody riadenia justicie, ktore sa spoliehali len
na autoritu a schopnosti ministra spravodlivosti a predsedov sudov, vo
vacsine pripadov zlyhali. Je mozne konstatovat, ze slovenske sudnictvo je
nadmerne podriadene vykonnej moci. Sudcovske rady nemaju ziadnu
rozhodovaciu pravomoc, su len poradnymi organmi. Namiesto systemovych
zmien sa uprednostnuju kratkodobe prezite riesenia a administrativne
nastroje, ktore sudcovia odmietaju a obcanovi nepomahaju. Sucasny sudny
system nie je schopny vyuzit schopnosti a volu ludi, ktori v nom posobia.
Povolanie sudcu sa pre mnohych odborne zdatnych a uznavanych
pravnikov nestalo dostatocne lukrativnym. Nie je doriesena otazka prava na
ludskym faktorom neovplyvnitelneho a zakonom stanoveneho sudcu. Nie
su vycerpane vsetky moznosti zavedenia skratenych foriem konania.
Doteraz nebola venovana pozornost alternativnym moznostiam riesenia
sporu. Obcania a poskodeni maju minimalne prava v stadiu, ktore
predchadza takzvanemu trestnemu pripravnemu konaniu.

V dosledku politiky vladnucej garnitury prestala byt demokratickost zakonov

nevyhnutnou podmienkou ich schvalenia. Plati to o legisla-tivnych zmenach
v oblasti spravodajskej sluzby, verejnopravnych me-dii, privatizacie,
skolstva, volebneho zakona a pod. Este nebezpec-nejsim javom je
porusovanie ustavy vladnou vacsinou v parlamente a zotrvavanie v
protiustavnom stave napriek rozhodnutiam Ustavneho sudu. Osobitnym
problemom su nedostatky v Ustave SR, ktore sa prejavuju v poslednom
case nemoznostou zvolenia prezidenta SR.

Ciele

Chceme posilnit status sudnictva, jeho nezavislost, hrdost, erudovanost a vaznost. Na jeho
riadeni a reprezentovani sa v ovela vacsej miere budu musiet podielat samotni sudcovia.
Chceme zvysit sebavedomie sudcov, ale aj ich zodpovednost. Je potrebne vytvorit stav,
kedy im nebu-du lahostajne prehresky ich niektorych kolegov a vaznost i lukrativnost ich
povolania im umozni odmietnut vsetky nezakonne pokusy o ich ovplyvnovanie. Chceme
rozsirit moznosti odhalovania takychto pokusov a sprisnit postihy sudcov, ktori
preukazatelne takemuto tlaku podlahli.
Chceme vytvorit co najucinnejsie podmienky pre realizaciu zakladneho prava kazdeho
obcana na to, aby sa mohol domahat svojich opravneni na nezavislych a nestrannych
sudoch. Chceme kazde-mu obcanovi zarucit, ze sa jeho vec verejne prerokuje bez
zbytocnych prietahov a v jeho pritomnosti a ze sa docka spravodliveho rozhodnutia.
Chceme, aby sa Slovenska republika stala pravnym statom, pre-toze to bude na uzitok
vsetkym jej obcanom. Chceme garantovat, ze vsetci veduci funkcionari statu i jeho obcania
sa bezvyhradne podriadia ustave a existujucim zakonom. Tieto zakony by vsak mali vznikat
za aktivneho prispenia vsetkych zainteresovanych, pricom sa budu citlivo vyvazovat vsetky
ich opravnene zaujmy.
Chceme postupne transformovat zakony platne v SR tak, aby boli bez vynimky
demokraticke. Demokraticky charakter zakonov sa musi stat hlavnym kriteriom aj pri
prijimani novych zakonov. Za rovnako dolezite povazujeme aj kriterium kompatibility so
zakonnymi normami Europskej unie.
 

Nastroje

Chceme docielit cistotu justicie a jej zefektivnenie v zaujme rychlej-sie Posilnenie sudnictva
prichadzajucej a nicim neovplyvnitelnej spravodlivosti. Chceme rozsirit
moznosti pristupu k sudu. Najma v pripade, ak sa prokuratura
pretransformuje na statne zastupitelstvo, bude potrebne vybudovat od
vseobecneho sudnictva oddelene spravne sudnictvo a rozsirit i takzvanu
aktivnu legitimaciu (moznost byt navrhovatelom) v konani pred sudom. Je
potrebne zvysit ingerenciu sudcu do pripravneho konania v ramci
trestneho stihania, specializovat pripravu a status takychto sudcov a
zaviest moznost takejto ingerencie aj do stadia policajneho setrenia pred
pripravnym konanim.
Posilnime pravomoci ustavneho sudnictva a zabranime nerespektovaniu Sudcovske rady
jeho rozhodnuti vladou a parlamentom.

V zakone zakotvime existenciu Rady sudcov SR ako najvyssieho repre-

zentanta a hovorcu sudnej moci. Tato rada v spolupraci s ministrom spra-
vodlivosti a ostatnymi sudcovskymi radami bude zodpovedna
predovsetkym za chod justicie v oblasti ustanovovania sudcov a ich
karierneho postupu.

Zvysime pravomoci vsetkych sudcovskych rad. Je potrebne, aby sa

spolupodielali na vypracovani rozvrhov prac, na tvorbe i kontrole rozpoctu
sudu, na ustanovovani funkcionarov spravy sudov. Vytvo-rime
mechanizmus, v ktorom ich suhlas bude podmienkou k tomu, aby minister
spravodlivosti mohol vymenovat, pripadne odvolat ktorehokolvek
funkcionara statnej spravy sudov.

Chceme zvysit pocit zodpovednosti za spravodlivy vykon sudnictva u

samotnych sudcov. Za tymto ucelom treba umoznit takzvanu karnu
iniciativu (moznost iniciovat karny postih) nielen funkcionarom spravy
sudov, ale aj ostatnym sudcom.

Chceme vyrazne posilnit institut zakonneho sudcu a stanovit zakladne

pravidla jeho vyberu zakonom.

Vytvorime institut vyssich sudnych uradnikov pridelenych kazdemu

konkretnemu sudcovi. Ich ulohou bude zabezpecovat technicku pripravu
veci na pojednavanie, vybavovanie jednoduchsich ukonov a podobne.

Skvalitnime pracovne podmienky a vzdelavanie sudcov i vsetkych

sudnych uradnikov a umoznime im aktivnu ucast na vzniku novych
zakonov.

Vo vsetkych odvetviach prava budeme dosledne respektovat moznost

pristupu k sudu v co najsirsom rozsahu. Zaroven chceme legislativne
zakotvit moznosti nenasilneho mimosudneho riesenia sporov, rozsirit
moznosti skrateneho konania, zjednodusit pristup k obchodnemu registru a
podobne.

Zvysime predpisany vek sudcu na minimalne 28 rokov a v ustave zrusime

ich ustanovovanie na skusobnu dobu styroch rokov. Chceme skvalitnit
vzdelavanie a pripravu justicnych cakatelov, zvysit ich finan-cne
ohodnotenie a presne stanovit kriteria ich prijimania a ustanovovania za
sudcov.
Po podrobnej analyze a sirokej odbornej diskusii chceme dobudovat
uzemnu organizaciu sudov. Posilnime moznosti sudov pri preskumavani
rozhodnuti organov verejnej spravy.
Zavedieme zakonnu ochranu sudcov. Kazdy sudca musi mat pravo na Ochrana sudcov
ochranu seba i rodinnych prislusnikov. Boj s organizovanym zlocinom je
bez efektivnej ochrany sudcov nemyslitelny.

Ministerstvo spravodlivosti SR je zodpovedne za vykonavanie vacsiny

zakonov o odskodneni fyzickych a pravnickych osob za krivdy, ktore
utrpeli v minulosti. Chceme ustanovit ministerstvo ako ustredny organ
statnej spravy pre dokoncenie odskodnenia a restitucii fyzickych a
pravnickych osob podla pravnych noriem prijatych od roku 1990 do roku
1997. V priebehu volebneho obdobia chceme uzavriet i vlekle a sporne
pripady z tohto obdobia.
Uskutocnime zasadnu zmenu koncepcie prokuratury. Zavedieme institut Nova koncepcia
sukromnej zaloby v trestnom konani. Zmenime sposob menovania a prokuratury
odvolania generalneho prokuratora. Zmeny chceme uskutocnit v dvoch
etapach. V prvej etape zakonom na zaklade existujuceho ustavneho stavu
vyriesime obsahovu stranku premeny prokuratury. Zakon prakticky
zacleni prokuraturu do justicneho rezortu, prokuratora bude definovat ako
procesnu stranu v konani pred sudom, zrusi monokraticky princip
prokuratury. Druha etapa prestavby prokuratury predpoklada zmenu jej
ustavneho postavenia. V ustave vypustime ustanovenia o prokurature.
Zakonom sa potom vratime k tradicnemu nazvu statne zastupitelstvo a
zaclenime ho i formalne do rezortu ministerstva spravodlivosti. Hlavneho
statneho zastupcu Slovenskej republiky bude vymenuvat a odvolavat
minister spravodlivosti.
Oblast justicnej a vazenskej straze zostala v uplynulom obdobi mimo Justicna a vazenska
pozornosti pri uskutocnovani zmien v nasej krajine. Velenie, organizaciu, straz
vyzbroj, technicke zabezpecenie a vycvik justicnej a vazenskej straze
prisposobime sucasnej situacii, ked je treba pocitat s utokmi
organizovaneho zlocinu i proti objektom sudov a vaznic, pripadne pri
prevozoch osob a materialov.

Chceme zachovat vojensku organizaciu straze, budeme vsak prehlbovat jej

diferenciaciu, zriadovat i specialne jednotky urcene na aktivnu ochranu
proti organizovanym utokom. Justicna a vazenska straz bude zabezpecovat
ochranu sudcov a ich rodinnych pri-slusnikov. V civilnych objektoch (na
sudoch) zrusime povinnost nosit rovnosaty.

V oblasti vazenstva chceme vybudovat vaznice pre vykon trestu

dozivotneho odnatia slobody a na druhej strane vytvorit vaznice pre
kratkodoby pobyt. Chceme pokracovat v humanizacii vazenstva. Chceme
vyriesit problem prace vaznov. Budeme riesit otazku konfliktu zaujmov
vazenskeho personalu, aby nedochadzalo ku zneuzivaniu lacnej pracovnej
sily na osobne obohacovanie. Chceme zvysit uroven postpenitencialnej
starostlivosti a dalsej pomoci pri zaclenovani osob prepustenych z vykonu
trestu do normalneho zivota.
Zabezpecime ochranu ludskych a obcianskych prav zriadenim stresnej Ombudsman -
institucie ochrancu ludskych prav - ombudsmana. Zriadenie tejto institucie ochranca ludskych
navrhujeme tak, aby slo o nezavisly statny organ, na ktory sa moze obratit prav
so svojimi ziadostami kazdy obcan. Ombudsman bude poskytovat pravnu
a inu pomoc, nebude vsak zasahovat do konania a rozhodovania sudov a
inych statnych organov. Nebude nahradzovat cinnost inych organov. Bude
poskytovat najma odbornu pomoc pri formulovani, podavani a vybavovani
ziadosti, peticii, oznameni a podnetov obcanov. Bude skumat vybavovanie
tychto veci organmi verejnej spravy, bude tieto organy upozornovat, ak
zisti nedostatky v ich praci. Vysledky svojej prace bude zverejnovat, bude
oznamovat podozrenia z trestnej cinnosti, dozerat na slobodu tlace a
podobne. Navrhujeme, aby ombudsmana volila Narodna rada SR ako
svojho zmocnenca pre oblast ludskych a obcianskych prav.
Prijmeme zakon o odskodneni osob, ktore utrpeli zrusenim kuponovej Odskodnenie v
privatizacie. Pojde hlavne o obcanov, ktori museli vratit investicnym suvislosti s
kuponovou
fondom poplatky za kuponove knizky. Stat zrusil kuponovu privatizaciu a privatizaciou
preto by mal znasat i skody, ktore sa tym sposobili.
Chceme podstatne skvalitnit pracu v oblasti organizacie tvorby vladnych Kvalitna tvorba
navrhov zakonov. Navrhy zakonov, ktore predklada vlada Narodnej rade, zakonov
su nekvalitne co do koncepcie, legislativnej techniky i vnutornej
konzistentnosti. Zriadime Urad vladnej legislativy, ktory bude zahrnovat i
pracovnikov legislativy pracovne zaclenenych do oddeleni jednotlivych
rezortnych ministerstiev. Zmenime strukturu a charakter Legislativnej
rady vlady SR. Zrusime jej rezortny charakter. Budu ju tvorit odbornici z
pravnickych fakult, pravneho vyskumu, Uradu pre harmonizaciu prava,
zastupcovia Ustavnopravneho vyboru NR SR, sudcovia a pravni odbornici
z dalsich oblasti. Ulohou Legislativnej rady bude dbat na kvalitu navrhov.
Navrh zakona nebude mozne predlozit vlade bez stanoviska Legislativnej
rady. Novelou zakona o Zbierke zakonov chceme stanovit ministrovi
spravodlivosti povinnost za urcenych podmienok vydavat v Zbierke
zakonov uplne znenia novelizovanych pravnych predpisov a tak urobit nas
pravny poriadok prehladnejsim a zrozumitelnejsim pre obcanov.
Chceme prijat zakony na obnovenie demokratickeho pravneho poriadku. Demokraticke zakony
Zrusime nedemokraticke zakony, ktore boli prijate od novembra 1994,
resp. nedemokraticke ustanovenia v zakonoch. Prijmeme provizorne
upravy v tych pripadoch, kde zrusenie neposta-cuje. Legislativny program
vlady spracuje clen vlady zodpovedny za legislativnu cinnost v troch
urovniach - hlavne crty toho, co sa zmenami pravnej upravy chce
dosiahnut, zoznam zakonov na cele volebne obdobie a legislativny plan na
nasledujuci rok.
Proces integracie Slovenskej republiky do Europskej unie vyzaduje, aby Harmonizacia s
pravny poriadok statu vo chvili, ked sa stane clenom Unie, bol pravom EU
kompatibilny s europskym pravom. Sucasny pravny rezim je pre
vstupujuce krajiny mimoriadne prisny. Krajiny, ktore nesplnaju
pozadovane kriteria, su povinne znasat tvrde sankcne plnenia. Je to preto,
ze Europska unia v celej skale pravnych vztahov predstavuje uz dnes
jednotny pravny priestor, do ktoreho mozu vstupit iba krajiny, ktore sa
tomuto priestoru svojim zakonodarstvom dostatocne priblizili. Tento
proces si vyzaduje dlhodobu pozornost a koncepcny pristup.

Sucasny stav harmonizacie slovenskeho pravneho poriadku s pravom

Europskej unie je neuspokojivy. Cely proces sa uskutoc-nuje iba formalne.
Navrhy zakonov do Narodnej rady SR sice vyzaduju tzv. dolozku
zlucitelnosti, avsak len vo forme vyhlasenia navrhovatela zakona a nikto
neskuma, ci su udaje v dolozke pravdive. Pre harmonizaciu prava
neexistuju zatial ani dostatocne organizacno-personalne podmienky.
Chceme tomuto procesu venovat osobitnu pozornost. Preto navrhneme Urad pre
Urad pre harmonizaciu prava, v ktorom sa sustredia legislativni odbornici, harmonizaciu prava
v sucasnosti rozptyleni v legislativnych oddeleniach rezortnych
ministerstiev a na inych pracoviskach. Tento urad by mal asi 60
pracovnikov specializovanych na jednotlive oblasti europskeho prava.
Doplnenim zakona o rokovacom poriadku Narodnej rady SR ustanovime
pre ucely harmonizacie prava osobitny postup za ucasti Uradu pre
haromizaciu prava.

Chceme napravit nedostatky sucasnej Ustavy SR. Ich napravu povazujeme

za zivotny zaujem statu. Pretrvavanie sucasneho ustavneho stavu
sposobuje vazne problemy v jeho fungovani. Stav, v ktorom sa
nachadzame, mozno oznacit za chronicku ustavnu krizu.

Vzhladom na rozsah problemovych oblasti v platnej Ustave SR

nepovazujeme za vhodne pristupit k novelizacii ci revizii zakladneho
zakona. I skutocnost, ze sucasna ustava bola prijata za existencie byvaleho
statu, sa odzrkadlila na jej koncepcii i na viacerych ustanoveniach. Jej text
bol spracovany velmi rychlo, bez rozsiahlejsej odbornej diskusie.
Chceme pripravit navrh koncepcie novej Ustavy Slovenskej republiky. V Nova ustava
nej navrhneme modernu koncepciu ochrany zakladnych prav a slobod
vratane garancii i tam, kde je potrebna podrobnejsia zakonna uprava.
Vymedzime mandat poslanca Narodnej rady SR ako slobodny, nie
stranicky mandat. Chceme upravit referendum ako formu ucasti obcanov
na sprave verejnych veci priamo, vratane moznosti schvalit ustavu,
ustavny zakon a zakon, ako i moznosti ludovej iniciativy v zakonodarnom
procese.
Priama volba
Zavedieme priamu volbu prezidenta Slovenskej republiky. prezidenta
Chceme rozsirit prislusnost Ustavneho sudu na vsetky ustavne vztahy a Posilnenie ustavneho
zabezpecit mechanizmus pre napravu protiustavneho stavu, ak ho Ustavny sudu
sud konstatuje. Chceme zabezpecit, aby sudcovia vseobecnych sudov boli
ustanovovani bez casoveho obmedzenia. Chceme zvysit vek potrebny pre
vykon funkcie sudov, zakotvit samospravu sudov v ustave. V ustave
chceme vypustit ustanovenia o prokurature ako o osobitnom ustavnom
organe.

VEREJNA SPRAVA
 

Analyza sucasneho stavu

Pociatocne kroky reformy verejnej spravy v byvalej CSFR a jej
nastupnickych statoch sa zameriavali na premenu totalitneho rezimu na
rezim demokraticky. V popredi zaujmu bola najma centralna uroven. Islo o
vytvorenie pluralitneho systemu oddelujuceho zakonodarnu, vykonnu a
sudnu moc, o prijatie ustavy, uplatnenie listiny ludskych prav a pod. Ako
ukazal vyvoj na Slovensku od roku 1994, nestaci iba delba moci na
centralnej urovni, ale je nevyhnutna aj delba moci medzi miestnu,
regionalnu a centralnu uroven.

Na Slovensku pretrvava centralizacia verejnej spravy, jej neefektivnost a

rast vydajov na verejnu administrativu. Pricinou je najma zneuzitie reformy
verejnej spravy na upevnenie moci vladnej koalicie. Tato podriadila miestnu
statnu spravu Ministerstvu vnutra, svojim mocenskym zamerom
prisposobila sposob reformy, organizaciu institucii verejnej spravy a system
financovania verejneho sektora. Prijatim zakonov o uzemnom a spravnom
usporiadani SR a o organizacii miestnej statnej spravy v roku 1996 nastala
expanzia statnej administrativy do regionov a vyrazne sa posilnila pozicia
miestnej statnej spravy voci miestnej samosprave. Tento krok mozno
oznacit za definitivny odklon od principov reformy z rokov 1990 - 1992.

Politicky vplyv vladnej koalicie na miestnu statnu spravu, tvorba dalsich

legislativnych nastrojov (zakony o volbach, zakon o samosprave vyssich
uzemnych celkov, novela zakona o obecnom zriadeni, a dalsie), ale aj
zneuzivanie ekonomickych nastrojov na korupciu obyvatelov Slovenska su
dokazmi toho, ze reforma verejnej spravy, rovnako ako privatizacia, bola
pouzita na upevnenie moci a nie ako nastroj pre zvysenie kvality zivotnej
urovne obcanov. Prepojenie politiky a podnikatelskej vrstvy, prepojenie
zakonodarnej a vykonnej moci vytvorili podmienky pre vznik autokratickeho
rezimu, v ktorom sa uzka skupina ludi snazi postupne stale viac
obmedzovat sudnu moc, samospravu, obcianske institucie, funkciu
prezidenta republiky, vlastnicke prava a deformuje principy trhoveho
hospodarstva. Organy statnej administrativy, prepojene so zakonodarnou
mocou, obmedzuju obcianske slobody (referendum o priamej volbe
prezidenta, referendum v Sturove) a vylucuju mensinove skupiny z
rozhodovania o svojom zivote na miestnej ci regionalnej urovni.

Vo vseobecnosti plati, ze zabezpecovanie verejnych sluzieb pre obcanov

krajiny nie je mozne v plnom rozsahu ponechat na trh. Vo viacerych
oblastiach je potrebne posobenie verejnej spravy. Otazka znie, kto by mal
tieto vstupy verejnej spravy zabezpecovat (statna sprava alebo
samosprava) a na akej urovni verejnej spravy (miestnej, regionalnej alebo
centralnej). Sucasny stav na Slovensku je taky, ze statna byrokracia
rozhoduje o kvalite a financovani az 90 % verejnych sluzieb a spravuje az
94% vsetkych vybranych dani na Slovensku. Prepojenim vykonnej a
zakonodarnej moci sa uradnici stali nositelmi politiky. Sami rozhoduju, ake
zakony budu vypraco-vane. Rozhoduju o hospodareni s majetkom statu,
rozhoduju o podpornych programoch, rozhoduju o tom, kto bude uspesny
politik na miestnej urovni. Regionalna samosprava zatial nie je
konstituovana. Miestna samosprava ma velmi obmedzene moznosti
rozhodovat o rozsahu a obsahu najdolezitejsich verejnych sluzieb (skolstvo,
zdravotnictvo, socialne veci, kultura, doprava, atd.).

Vysledkom sucasneho pristupu vladnej koalicie k reforme verejnej spravy

je: vyrazna restrikcia vydavkov na spotrebu obyvatelstva t.j. na
zdravotnictvo, skolstvo, kulturu a socialne zabezpecenie, rast podielu
verejnych vydavkov statu na financovanie vladnych ekonomickych investicii
a vydavkov na statnu byrokraciu a prehlbujuce sa rozdiely v ekonomickej a
socialnej urovni jednotlivych obci, miest a regionov.

Ciele

Chceme uskutocnit reformu verejnej spravy, ktora prinesie lepsie podmienky a lepsiu
zivotnu uroven pre obcanov Slovenskej republiky. Tato reforma musi byt komplexna, lebo
len tak je mozne do-siahnut jej efektivnost, uplatnenie principov subsidiarity a priblizenie
spravovania veci verejnych k obcanovi.
Chceme vytvorit podmienky pre existenciu a fungovanie uspesnej demokratickej
spolocnosti decentralizaciou moci do regionov, podporou samospravneho principu a
povzbudzovanim obcanov v aktivnom pristupe k rieseniu veci verejnych, pricom budeme
dbat na racionalnost verejnej spravy, na rozdelenie zodpovednosti medzi miestnu,
regionalnu a centralnu uroven na zaklade principov subsidiarity, na nezavislost, ale pritom
partnersku spolupracu rovnocennych zloziek verejnej spravy - statnej spravy a samospravy,
na jasne pravidla financneho zabezpecovania verejnych uloh, na zodpovedajuce formy
volebneho systemu, na fungovanie kontrolnych mechanizmov a nezavislych
rozhodcovskych organov na vsetkych urovniach verejnej spravy a na mechanizmy
znizujuce rizika decentralizovaneho systemu verejnej spravy.
Chceme napravit deformacie vztahov medzi sukromnym, verejnym a tretim sektorom,
medzi ktore patri nadmerne zasahovanie verej-neho sektora do oblasti, kde je to neucelne,
predimenzovanost statneho sektora verejnej spravy, slabost podnikatelskej vrstvy, najma
maleho a stredneho podnikania a poddimenzovanost tretieho sektora.
Chceme umoznit obcanom Slovenska stotoznit sa s narodnymi, kulturnymi, spolocenskymi
a duchovnymi tradiciami, preto nasa reforma respektuje uzemne a spravne jednotky, ktore
odrazaju starocnu tradiciu vedomia regionalnej spolupatricnosti. Zaroven garantuje zasadu
spolocenskej a politickej integrity, uzemnej celistvosti a identity Slovenskej republiky.
Chceme, aby na Slovensku boli respektovane sucasne a predpo-kladane europske a
celosvetove trendy vyvoja spolocnosti, ktore v sebe obsahuju prvky globalizacie
spolocnosti, ale zaroven posilnenie regionalizacie a ktore sa postupne premietaju do
vsetkych medzinarodnych dohovorov.
 

Nastroje
Pre dosiahnutie vytycenych cielov pripravime sustavu nastrojov, ktore
umoznia pozitivny vplyv reforiem na obcana, na vsetky urovne verejnej
spravy. Budeme pritom respektovat vsetky pozitivne prvky z priebehu
doterajsej reformy. Sustavou nastrojov budeme minimalizovat rizika
decentralizovanej sustavy, obmedzime negativne dopady na
zabezpecovanie verejnych uloh a vytvorime predpoklady pre zni-zovanie
danoveho zatazenie obcanov.
Zacneme reformu verejnej spravy v duchu platnych europskych Reforma verejnej
dohovorov a vytvorime tak zasadny predpoklad pre politicku a spravy
ekonomicku stabilizaciu krajiny.
Za hlavne vlastnosti reformy povazujeme: Vlastnosti reformy

I. existenciu a fungovanie dvoch nezavislych (kompetencne, financne a

personalne) struktur verejnej spravy (statna sprava, samosprava), ktore
budu zabezpecovat verejne, zakonom presne definovane ulohy v
prospech obcana;

II. posilnenie zodpovednosti a pozicie miestnych a regionalnych

politikov za rozvoj krajiny;

III. respektovanie principov regionalnej identity pri formovani

samospravnych regionov, pretoze homogenita uzemia a sudrznost
obyvatelov je zakladom buducej prosperity statu;

IV. garanciu nezavislosti a rovnopravnosti samospravy zakotvenej v

zakonoch a v Ustave SR

Realizaciou nasho navrhu reformy bude verejna sprava vykonavana

dvomi nezavislymi, ale spolupracujucimi zlozkami: samospravou a
statnou spravou. Kazda z nich bude posobit na miestnej, regionalnej a
centralnej urovni. Ich vznik a rozlozenie v regionoch vyplyva z uplne
noveho rozdelenia zodpovednosti za plnenie povinnych uloh, ktore budu
tieto institucie plnit. Decentralizaciou dosiahneme vyrazne zmensenie
ulohy statnych institucii pri sprave veci verejnych v regionoch a
odovzdame velku cast zodpovednosti za plnenie verejnych uloh uzemnej
samosprave.
Presadime, aby sa posobnost statnej spravy v mestach, obciach a Posobnost statnej
regionoch obmedzila na podpornu, kontrolnu a organizacnu ulohu, aby sa spravy
jej vykon mohol sustredit najma na:

a) zabezpecovanie nezavislosti krajiny (zahranicna politika, obrana statu,

vratane civilnej ochrany na vsetkych stupnoch)

b) zabezpecovanie vnutrostatneho poriadku (vybrane oblasti bezpecnosti,

legislativa umoznujuca diferencovane prehlbovanie v regionoch,
vzdelavaci, zivnostensky, vodohospodarsky, zdra-votny a hygienicky
dozor)

c) ochranu prav a slobod obcana

d) socialne zakonodarstvo

e) vytvaranie podmienok pre zdrave hospodarske pomery (menova

politika, poistovnictvo, danova politika umoznujuca regionalnu
diferenciaciu, financna sprava, hospodarska politika, participacia na
regionalnej politike, energeticka politika a politika nadnarodnej dopravy.

Vykon tychto uloh budu zabezpecovat ustredne organy statnej spravy a

ich pracoviska v uzemi t.j. okresne a krajske urady.
V ustrednych organoch statnej spravy prijmeme opatrenia na postupne Znizenie poctu
znizenie poctu zamestnancov o cca 1100 - 1500, pretoze ich kompetencie zamestnancov
statnej spravy
prejdu na organy samospravy, resp. ulohy statu budu redukovane a
zrusene v ramci procesu odstatnenia a privatizacie. Zrusime Ministerstvo
vystavby a verejnych prac a Urad pre strategiu rozvoja spolocnosti, vedy
a techniky. Z nich vytvorime Ministerstvo pre regionalny rozvoj, ktore
preberie nielen agendu oboch zrusenych uradov, ale aj agendu uzemneho
planovania a stavebneho poriadku z Ministerstva zivotneho prostredia.
Tento novy ustredny organ statnej spravy bude koordinovat uzemny a
regionalny rozvoj, vypracovavat navrhy nastrojov regionalneho rozvoja a
prislusnu legislativu, bude koordinovat hospodarenie so zdrojmi
podpornych fondov (domacich aj zahra-nicnych) a bude zodpovedat za
vystavbu. Po ukonceni privatizacie zrusime Ministerstvo pre spravu a
privatizaciu narodneho majetku a prehodnotime efektivnost fungovania
sucasnych statnych fondov. Odovzdanie kompetencii a prechod na
efektivnejsi vykon cinnosti nam umozni znizit pocet zamestnancov
miestnej statnej spravy o cca 5000.

Zakladnou jednotkou statnej spravy je a ostane okresny urad, pricom k

sucasnym 79 okresnym uradom pridame z dovodu dostupnosti dva nove:
Sturovo a Moldava nad Bodvou. Stredny stupen statnej spravy bude
tvorit 8 sucasnych krajskych uradov. Osobitnu siet vytvorime pre
specializovane statne institucie, ktorych lokalizacia nemusi kopirovat
uzemne a spravne usporiadanie verejnej spravy a ktore budu
lokalizovane podla osobitnych kriterii. Jedna sa najma o colnu spravu,
vojensku spravu, pracoviska Narodneho uradu prace, spravne sudy,
danove urady, financnu policiu a specializovane urady ochrany zivotneho
prostredia.
Uzemna samosprava na miestnej urovni bude plnit ulohy v oblastiach Uzemna sprava
hospodarstva, uzemneho planovania, vystavby, miestnych slu-zieb, miestna a regionalna
ochrany zivotneho prostredia, byvania, dopravy a prepravy, vodneho
hospodarstva, skolstva, kultury, zdravotnictva, socialnej starostlivosti,
verejneho poriadku a vlastnej administrativy. Na regio-nalnej urovni
bude plnit ulohy v oblasti hospodarstva, uzemneho planovania a
vystavby, dopravy, skolstva, kultury, zdravotnictva, socialnej
starostlivosti, verejneho poriadku a vlastnej administrativy.
Za zakladnu jednotku regionalnej samospravy navrhujeme zupu. Uzemie Zupne usporiadanie
Slovenskej republiky bude tvorene 16 zupami: Mesto Bratislava,
Bratislavska zupa so sidlom v Bratislave, Trnavska zupa so sidlom v
Trnave, Dolnotrencianska zupa so sidlom v Trencine, Zilinska zupa so
sidlom v Ziline, Liptovsko-oravsko-turcianska zupa so sidlom v Martine
(alt. Ruzomberok), Hornonitrianska zupa so sidlom v Prievidzi,
Dolnonitrianska zupa so sidlom v Nitre, Tekovsko-hontianska zupa so
sidlom v Leviciach, Zvolenska zupa so sidlom v Banskej Bystrici,
Novohradska zupa so sidlom v Lucenci, Gemersko-malohontska zupa so
sidlom v Rimavskej Sobote, Spisska zupa so sidlom v Spisskej Novej Vsi
(alt. Poprad), Abovsko-turnianska zupa so sidlom v Kosiciach, Sarisska
zupa so sidlom v Presove a Zemplinska zupa so sidlom v Michalovciach.
Navrhovane zupy predstavuju realne hospodarsko-socialne jednotky a
sucasne etno-kulturne regiony s priemernym poctom 350 000
obyvatelov. Navrhovane sidla zup tvorili aj doteraz ulohu
makroregionalnych centier a je v nich vybudovana potrebna
infrastruktura.
Zastupitelskymi organmi uzemnej samospravy budu na urovni obce Organy samospravy
(mesta): obecne (mestske zastupitelstvo) a priamo voleny starosta
(primator). Na urovni zupy nimi budu zupan a dvojkomorove zupne
zastupitelstvo zlozene zo zupneho senatu, tvoreneho volenymi
primatormi a starostami z uzemia zupy (4 za 1 okres) a zo zupnej
snemovne, tvorenej priamo volenymi poslancami (1 na 5000 volicov), s
maximalnym poctom 80 poslancov.

Odovzdanim kompetencii miestnej samosprave sa budu obce spajat pre

zabezpecovanie verejnych uloh, co je mozne riesit roznymi formami
dobrovolnych spolocnych uradovni, spolocnymi radami, spolocnostami
(agenturami) pracujucimi na zaklade zmluvnych vztahov s obcami, resp.
tak, ze mesto alebo vacsia obec zabezpeci na zaklade zmluvnych vzta-
hov ulohy pre mensie obce v spadovom uzemi. Prikladom je zakladne
skolstvo, kde bude realne existovat rozdelenie Slovenska na tzv. skolske
obce (podobne cirkevne obce). Inym prikladom je zabezpecovanie
zasobovania vodou cestou verejnoprospesnych spolocnosti a v spo-
lupraci so sukromnym sektorom. Umele vytvaranie novych spravnych
jednotiek a snahu o municipalizaciu nepovazujeme za vhodne.
Nasim hlavnym legislativnym opatrenim bude prijatie nasledujucich Legislativne
novych, resp. novelizovanych zakonov: opatrenia
 Zakon o regionalnej samosprave, vymedzujuci uzemie, institucie
tvorby a realizacie regionalnej politiky, kompetencie a vazby na
ostatne institucie regionalnej politiky.
 Zakon o volbach do regionalnej samospravy.
 Zakon NR SR c. 221/1996 Z.z. o uzemnom a spravnom cleneni,
do ktoreho je treba zakomponovat regionalne usporiadanie
krajiny.
 Zakon NR SR c. 222/1996 Z.z. o organizacii miestnej statnej
spravy, v ktorom je potrebne nanovo vymedzit kompetencie
institucii uzemnej statnej spravy (okresov a krajov) v suvislosti s
regio-nalizaciou krajiny a vytvorenim regionalnej samospravy.
 Zakon SNR c. 369/1990 Zb. o obecnom zriadeni so
zakomponovanim povinnych uloh (kompetencii), vseobecnych
rozpoctovych pravidiel a obcianskych prav.
 Zakon o ustrednych organoch statnej spravy c. 347/1990 Zb.
Prislusne zmeny zahrnieme do navrhu novej Ustavy SR.
Zvysime kvalitu vykonu a doveryhodnost verejnej spravy tym, ze Doveryhodna
prisposobime jej strukturu potrebam obcanov. Odpolitizujeme verejnu verejna sprava
spravu a budeme pozadovat zvysovanie kvalifikacie a stabilizaciu
zamestnancov verejnej spravy.
Budeme pokracovat v procese odstatnenia a privatizacie a prenesenia Majetok statu v
zodpovednosti statu za vacsinu ekonomickych cinnosti na sukromny a samosprave
druzstevny sektor. V oblastiach novych kompetencii samospravy
presunieme majetok statu bezodplatnym prevodom do majetku miestnej a
regionalnej samospravy, ktora rozhodne podla svojho uvazenia o jeho
privatizacii alebo dalsom spravovani.
Uskutocnime zasadnu reformu financovania verejnej spravy, ktora Reforma
zohladni vyvojove trendy v Europe, umozni racionalizovat verejne financovania
verejnej spravy
vydavky, umozni postupne znizovanie danoveho zatazenia a podpori
diferencovany regionalny rozvoj.

Reformou financovania verejnej spravy znizime vydaje na statnu

administrativu, znizime mieru prerozdelovania verejnych financii,
zvysime danovu suverenitu samospravy, zvysime prehladnost a kontrolu
hospodarenia s verejnymi financiami, obmedzime sucasny nevhodny
dotacny system efektivnym a prehladnym systemom financneho
vyrovnavania extremnych rozdielov danovej sily regionov, miest a obci a
zmenime sucasny vyber a distribuciu dani.

V reforme financovania zohladnime povahu verejneho a zmie-saneho

statku, ktory je predmetom financovania verejnych rozpoctov a budeme
respektovat uroven verejnej spravy, na ktorej ma byt verejny resp.
zmiesany statok zabezpecovany. Za rozhodujucu podmienku
racionalizacie verejnych vydavkov povazujeme privatizaciu
maximalneho mnozstva cinnosti a z velkej casti aj majetku, ktory dnes
spravuje verejna sprava v oblastiach lesnictva, polnohospodarstva,
energetiky, bytoveho fondu, dopravy, zdravotnictva, skolstva, kultury,
kupelnictva, telekomunikacii, vodneho hospodarstva.

Za sucast reformy financovania verejnej spravy povazujeme z pohladu

vztahu statna sprava-samosprava: upravu danovej sustavy, zmeny v
danovom urceni, vyplyvajuce zo zmien v rozdeleni kompetencii a
urcenie vyhradnych prijmov statneho, zupneho a miestneho rozpoctu a
definovanie tzv. podielovych dani, zmeny danovej pravomoci,
odstranenie regulacie miestnych dani, zmenu kriterii delenia podielovych
dani medzi jednotlive clanky verejnej spravy, upravu rozpoctovych zasad
a rozpoctovej klasifikacie, zameranu najma na redistribuciu dani a
platobny system v dvoch okruhoch (statny a samospravny), zmenu v
rozpoctovej skladbe (zavedenie dvoch rozpoctov na vsetkych urovniach:
spravneho a majetkoveho), zmenu dotacneho systemu nahradenim
dotacii do samospravnych funkcii moznostou prirazky, uvolnenim
regulacie miestnych dani, novym systemom financneho vyrovnavania a
uplatnenim investicnych grantov na urovni regionu a statu s participaciou
uzemnej jednotky, a navrh noveho systemu financneho vyrovnavania
rozdielnej danovej sily obci a miest v regione a regionov v state, ktory je
potrebny pre zabezpecovanie povinnych verejnych uloh.
Reformou financovania verejnej spravy teda sledujeme aj presun Financne
financnych kompetencii na miestne a regionalne samospravy, co prostriedky obciam a
regionom
znamena aj zvysenu zodpovednost za vyvoj zivotnej urovne obcanov
Slovenska. Preto zavedieme aj mechanizmy znizujuce rizika fiskalnej
decentralizacie najma v oblasti zadlzovania verejnej spravy. Realizacia
reformy bude znamenat, ze pri sucasnych prioritach ve-rejnych
rozpoctov budu tvorit miestne rozpocty a rozpocty regionalnej
samospravy spolu 35 % z rozpoctov verejnej spravy. Po ukonceni
procesu odstatnenia, privatizacie a zmenach priorit bude podiel
miestnych a zupnych rozpoctov tvorit 40 - 50 % z rozpoctu verejnej
spravy na Slovensku. Nasim hlavnym legislativnym opatrenim bude
prijatie nasledujucich novych, resp. novelizovanych zakonov:
 Danove zakony, ktore treba novelizovat tak, aby sa stali aj Legislativne
nastrojmi regionalnej politiky. opatrenia
 Zakon o financnom vyrovnavani, ktory bude definovat financne
vztahy medzi statnou spravou a samospravou a medzi
jednotlivymi urovnami samospravy a ktory bude garantovat
stabilitu pravidiel financovania beznych vydavkov verejnej
spravy vzdy na urcite obdobie (4-5 rokov).
 Zakon o rozpoctovych pravidlach.

 Zakon o statnej pokladnici.

OBRANA
 

Analyza sucasneho stavu

Armada SR vznikla rozdelenim armady CSFR po vzniku samostatneho Slovenska.
Proces formovania Armady SR sa zacal v zlozitych podmienkach, ked armada musela
urychlene uskladnovat material a bojovu techniku prevezenu z uzemia Ceskej republiky
na Slovensko a sucasne zriadovat potrebne vojenske zariadenia. V tejto situacii nebol
dostatok casu na vytvaranie koncepcie armady, ktora by zodpovedala podmienkam
samostatnej Slovenskej republiky. Pri spraco-vani programov vyzbrojovania Armady
SR a schvalovani jej koncepcie sa uplatnil prekonany sposob myslenia z obdobia
Varsavskej zmluvy a nerespektovali sa financne moznosti Slovenska ani financne
limity kazdorocne pridelovane zo statneho rozpoctu pre armadu. Strednodobe a
dlhodobe programy rozvoja Armady SR neboli verejne prerokovavane a schvalovane v
Narodnej rade SR, a to vratane pridelovania mimorozpoctovych prostriedkov. Preto je
tiez vacsina planov na modernizaciu a prezbrojovanie armady postavena na nerealnych
zakladoch.

Podla Viedenskej zmluvy o konvencnych ozbrojenych silach z roku 1973 stav Armady
SR nesmie prekrocit pocet 46 667 osob. V sucasnosti je pocetny stav armady o viac nez
10 000 prislusnikov nizsi, a to preto, ze Generalny stab Armady SR pre nedostatok
financnych prostriedkov nemohol povolat na zakladnu vojensku sluzbu vsetkych
 brancov, ako aj z toho dovodu, ze nie su obsadene vsetky sluzobne funkcie v armade, z
ktorych odisli dostojnici do zalohy. Armada doteraz pouziva vyzbroj prevzatu z
federalnej armady, ale nedochadza k modernizacii zbranovych systemov, takze sa blizia
k hranici svojej zivotnosti. Ciastocnou vynimkou su utvary letectva a protivzdusnej
obrany, ktore ziskali lietadla MIG-29 a protiraketovy komplex S-300 PMU-1 z
deblokacie pohladavok Slovenskej republiky v Ruskej federacii.

Modernizacia armady do znacnej miery suvisi so stavom zbrojarskeho priemyslu na

Slovensku, ktory doteraz vyrabal zvacsa na baze ruskych licencii. Vyrazny pokles
zbrojnej vyroby v dosledku zaniku bipolarneho sveta a konverzie po roku 1989
neoslabil potencialnu konkurencnu schopnost Slovenska v porovnani so susednymi
postkomunistickymi statmi. Rozvoj zbrojarenskeho priemyslu zavisi vsak
predovsetkym od objednavok Armady SR, ktora nema dostatok financnych
prostriedkov na nakup novych zbranovych systemov.

V roku 1998 armada dostala v statnom rozpocte iba 14,5 miliard Sk a dalsie
mimorozpoetove zdroje na nakup jednej baterie pohyblivych hufnic typu Zuzana. Suma
urcena na rok 1998 predstavuje 1,85 % HDP, co je najnizsi percentualny podiel za
poslednych pat rokov. V tejto suvislosti treba uviest, ze Ministerstvo obrany SR ako
minimum na rok 1998 pozadovalo v statnom rozpocte pre armadu sumu 16,475 miliard
Sk. Nizky rozpocet na obranu vyznamnou mierou prehlbuje krizovy stav Armady SR.

Klesajuca tendencia vydajov statneho rozpoctu na armadu sa negativne prejavuje v

urovni jej bojovej a mobilizacnej pohotovosti. Pre nedostatok financnych prostriedkov
armada nemoze vykonavat planovane cvicenia, najma cvicenia vyssich vojenskych
utvarov. Utvary spravidla nedosahuju planovany pocet prislusnikov a musia
zabezpecovat svoje ulohy s mensim poctom vojakov, poddostojnikov a dostojnikov.
Kvalitu vycviku znizuje tiez obmedzenie bojovych ostrych strelieb, odbornych
taktickych cviceni a pouzivanie ostrej municie. Prakticky od vzniku samostatnej
Slovenskej republiky sa neuskutocnuje vycvik zaloh. Tento stav zhorsuje bilanciu
pripra-venosti armady, pretoze po styroch-piatich rokoch od skoncenia zakladnej
vojenskej sluzby jej absolventi stracaju vojenske navyky.

Napriek tazkostiam a problemom Armada SR dosahuje dobre vysledky vo vycviku a

uspesne plni ulohy v ramci Partnerskeho narodneho programu projektu Partnerstvo za
mier, ktory obsahuje konkretne vojenske zavazky Slovenska voci NATO. Slovenska
zenijna jednotka, podielajuca sa na mierovych operaciach na uzemi byvalej Juhoslavie,
si vysluzila medzinarodne uznanie a Armada SR dostava ponuky na ucast v operaciach
na udrzanie mieru aj v inych castiach sveta. Predstavitelia NATO pozitivne ocenuju
kvalitu Armady SR, ale pre porusovanie demokratickych pravidiel a zasad pravneho
statu nebolo Slovensku ponuknute clenstvo v tejto organizacii na kon- ferencii NATO v
juli 1997 v Madride. Slovensko vsak nema vypra- covanu strategiu svojej obrany bez
zaclenenia do ucinnej medzinarodnej organizacie kolektivnej obrany.

Armada SR dlhodobo patri k najdoveryhodnejsim instituciam na Slovensku. Armada

ma oddany dostojnicky zbor a disciplinovanych vojakov, ktorym lezi na srdci buduci
osud statu. Toto je vychodisko pre nas program reformy armady.
 
Ciele
Chceme vytvorit modernu armadu, schopnu ubranit nezavislost a uzemnu celistvost
Slovenskej republiky. Armada musi byt schopna v pripade ozbrojeneho konfliktu
branit aspon jednu hranicu statu do doby, kym prebehne mobilizacia. Pretoze
Slovensko ako maly stat ma obmedzeny obranny potencial, nasim hlavnym cielom je
integracia Armady SR do systemu kolektivnej obrany NATO.
Chceme zefektivnit proces premeny Armady SR tak, aby jej vycvicenost, stav
vyzbroje, ako aj vnutorna struktura prvkov bola interoperabilna s armadami
clenskych statov NATO. Chceme prekonat predovsetkym technologicke zaostavanie
v oblasti systemov zalozenych na matematickom modelovani a simulacii bojovej
cinnosti a tiez nedostatky systemov velenia a spojenia, ktore zasadne determinuju
uroven interoperability nasej armady s ozbrojenymi silami NATO.
 

Nastroje
Za zakladny predpoklad spolahliveho fungovania rezortu obrany Spojenie MO SR a
povazujeme systemovu integraciu struktur Ministerstva obrany SR a GS
Generalneho stabu Armady SR. Tym odstranime doterajsie
kompetecne spory oboch institucii, existujucu duplicitu a znizime
personalny stav tychto institucii. Po zabezpeceni materialnych a
socialnych podmienok bude Generalny stab Armady SR sidlit v
hlavnom meste Slovenska. Tym odstranime europsku anomaliu,
spocivajucu v tom, ze ustredny organ statnej spravy pre zabezpecenie
obrany SR a hlavny organ velenia armady sidlia na dvoch rozlicnych
miestach. Takymto opatrenim vzniknu podmienky k tomu, aby sa v
pripade ohrozenia narodnej bezpecnosti alebo prechodu na vojnovy
stav vytvorilo vrchne velenie ozbrojenych sil.
Uskutocnime zmeny velitelsko-stabnej struktury, ktore umoznia Zmena struktury
ucinne funkcne velenie na operacno-taktickom stupni a zvysenie armady
bojaschopnosti vojsk. Zakladom organizacnej struktury Armady SR
by mali byt jednotky, organizovane tak, aby boli schopne
autonomneho nasadenia. Osobitne dolezitym cielom reformy armady
by malo byt zvysenie pohyblivosti, palebnej sily a schopnosti
vyuzivat trojdimenzionalny priestor bojovej cinnosti, napr.
vytvorenim aeromobilnych a inych druhov specialnych sil. Doriesime
otazku vojsk domobrany vytvorenim potrebneho poctu
mobilizacnych brigad, ktore budu sucastou pozemneho vojska.
Zmenime strukturu vojenskeho letectva, a to najma posilnenim
vrtulnikovej casti letectva na ukor inych typov lietadiel.
V modernizacii armady sa sustredime na potreby pozemneho vojska, Modernizacia
letectva, protivzdusnej obrany a logistiky. Za rovnako dolezite armady
povazujeme zabezpecenie udrzby objektov a zariadeni, urcenych na
ubytovanie a vycvik vojsk, ako aj vytvaranie podmienok pre
reorganizovane utvary a novovytvarane okresne vojenske spravy.
Ako neodkladnu ulohu chceme presadit vybudovanie auto-
matizovaneho informacneho systemu a systemu velenia, riadenia a
spojenia pre Armadu SR, s efektivnym vyuzitim pocitacovej siete
armady.
Uspesna modernizacia armady zavisi aj od toho, ako sa podari Stabilizacia
stabilizovat zbrojarsku vyrobu na Slovensku. Preto stanovime zbrojarskej vyroby
optimalny system pre koordinaciu fungovania tohto strojarskeho
odvetvia. Chceme, aby prioritne postavenie v systeme tejto
koordinacie malo Ministerstvo obrany SR. Jeho zodpovednost bude
upravena zakonom, ktory stanovi vazby a subordinacne vztahy
rezortu obrany s ostatnymi zainteresovanymi ministerstvami a tiez
vyrobcami a exportermi produkcie zbrojneho priemyslu so zretelom
na zaujmy statu. Strategickym principom rozvoja zbrojarskej vyroby
bude diverzifikacia medzinarodnej spoluprace, teda orientacia na
spolupracu so statmi Europskej unie a NATO. V tejto suvislosti je
dolezite, aby vytvaranie tychto novych vztahov znizilo nasu
doterajsiu jednostrannu zavislost. Chceme, aby uloha statu pri dalsom
rozvoji zbrojneho priemyslu na Slovensku bola predovsetkym v
oblasti statnych objednavok a garancii pri exporte zbrojnej produkcie.
Znizime stav Armady SR na uroven 30-35 tisic osob, pricom nasim Postupna
cielom je postupna profesionalizacia armady. Najneskor do roku profesionalizacia
armady
2002 by mali dve tretiny Armady SR tvorit vojenski profesionali, co
umozni skratit zakladnu vojensku sluzbu na 9 mesiacov. Vytvorime Skratenie vojenskej
take podmienky, aby sa sluzba v armade stala pre vojenskych sluzby
profesionalov ich celozivotnym poslanim. U absolventov vysokych
skol pocitame s moznym skratenim zakladnej vojenskej sluzby na
obdobie 4-mesacnej pripravy dostojnikov v zalohe. Primerane
upravime aj dlzku nahradnej civilnej sluzby, a to z dvoch rokov na 18
mesiacov.

Postupnu profesionalizaciu ASR uskutocnime tak, ze sa budu

profesionalizovat klucove funkcie v jednotkach pozemneho vojska,
vytvori sa elitna plnoprofesionalna jednotka na urovni pozemneho
vojska a uplne budu profesionalizovane utvary letectva a proti-
vzdusnej obrany. Profesionalne utvary by mali byt kombinovane s
jednotkami Domobrany, ktore by tvorili dobrovolnici, sluziaci na za-
klade zmluvy. Cely proces profesionalizacie armady povazujeme za
dlhodoby a zlozity proces, ktory je zavisly nielen od ludskych
zdrojov a financnych prostriedkov, ale je predovsetkym
determinovany narodnobezpecnostnym zaujmom Slovenskej
republiky.
Uskutocnime reformu vojenskeho skolstva. Vseobecna priprava Reforma
dostojnikov sa moze riesit formou studia na civilnych skolach. Z ich vojenskeho skolstva
absolventov by sa mali ziskavat profesionalni vojaci pre sluzbu v
armade. Na tento ucel bude prisposobena sucasna struktura
vojenskeho vzdelavania na Slovensku. V suvislosti so vzdelavanim a
pripravou dostojnikov na ich povolanie upravime aj system ich
karierneho postupu, pricom rozhodujucim kriteriom sluzobneho
postupu bude dostojnicka hodnost.
Zvysene naroky na fyzicku a psychicku zdatnost prislusnikov armady Socialna
si vyzaduju, aby sa vytvoril organizacne jednotny system komplexnej starostlivost o
vojakov
personalnej a socialnej starostlivosti o profesionalnych vojakov,
vojenskych dochodcov, civilnych zamestnancov rezortu, ako aj o ich
rodiny. Vybudujeme system, ktory bude poskytovat vsestrannu
starostlivost o ludsky potencial Armady SR. Budeme riesit bytove
zabezpecenie profesionalnych vojakov a zakonne pravo vojakov v
stalej sluzbe na pridelenie bytu. Profesionalni vojaci v docasnej
sluzbe by mali mat k dispozicii ubytovne hoteloveho typu s
moznostou ubytovania s rodinou. Pre byvalych profesionalnych
vojakov by sa mala organizovat vystavba penzionov. V suvislosti s
personalnou stabilizaciou armady budeme tiez zabezpecovat ucinnu
pomoc manzelkam vojakov pri vyhladavani zamestnania v mieste
sluzobneho posobenia manzela a pri zabezpecovani predskolskej
vychovy ich deti. Zabezpecime kupelnu a rekreacnu starostlivost o
profesionalnych vojakov. Preto nepripustime privatizaciu vojenskych
kupelnych a rekreacnych zariadeni, ktore maju prednostne vyuzivat
vojenski profesionali, dochodcovia a ich rodiny.
V suvislosti s ucastou Armady SR na mierovych operaciach OSN Medzinarodna
povazujeme za prioritnu ulohu, aby sa nasa armada podielala na spolupraca
vytvoreni spolocnej brigady vojenskych sil stredoeuropskych krajin
(Ceska republika, Madarsko, Rakusko, Slovensko, Slovinsko a
Svajciarska konfederacia), ktoru navrhla vytvorit rakuska vlada. Na
tento ucel je potrebne zriadit samostatny stab, ktory zabezpeci ucast
Armady SR na operaciach na udrzanie mieru a inych akciach v ramci
systemu kolektivnej bezpecnosti. Chceme dalej rozsirovat ucast
jednotiek nasej armady na mnohonarodnych vojenskych cviceniach,
ako aj ucast jej dostojnikov v medzinarodnych staboch pri planovani,
priprave a vykonavani mnohonarodnych cviceni, pretoze taketo
aktivity priblizuju uroven kompatibility a interoperability Armady SR
urovni jej partnerov.
Chceme, aby Vybor Narodnej rady SR pre obranu a bezpecnost Lepsia kontrola
aktivnejsie ovplyvnoval zostavovanie struktury rozpoctovych armady
parlamentom
poloziek na obranu, kontroloval vyuzivanie vojenskeho rozpoctu,
verejne sledoval program prezbrojovania armady, vratane nakupov
vojenskej techniky a tiez poskytovanie sluzieb armade zo strany
sukromnych spolocnosti. Parlamentny vybor na kontrolu vojenskeho
spravodaj-stva by mal fungovat v pomernom zastupeni poslancov
vladnych stran a opozicie, aby mohol spolahlivo presetrovat
podozrenia v pripadoch, keby tato spravodajska zlozka porusovala
Ustavu a zakony SR. Ucinnost civilnej kontroly armady zvysime aj
tym, ze zdokonalime profesionalno-odbornu pripravenost civilnych
funkcionarov Minister-stva obrany SR. V zaujme prehlbenia kontroly
ozbrojenych sil ustanovime institut Generalneho inspektora Armady
SR, ktory bude dohliadat na to, ako Generalny stab Armady SR i
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky plnia svoje ulohy.

Podla vzoru vyspelych demokratickych statov chceme vytvorit

vyskumno-vzdelavaciu instituciu, zaoberajucu sa otazkami narodnej
bezpecnosti. Jej poslanim bude odborna priprava civilnych i
vojenskych specialistov schopnych riesit otazky narodnej bezpecnosti
na jednotlivych postoch vo sfere zakonodarnej aj vykonnej moci.
Tuto instituciu vytvorime pod gesciou premiera Slovenskej republiky
funkcnym prepojenim existujucich vyskumno-vzdelavacich institucii.
Politicki cinitelia a ministerski uradnici by mali poznat vsetky
 specificke stranky, ktore sa tykaju narodnej bezpecnosti, pretoze
rozhodovanie civilistov o brannej politike statu sa tyka tak zavaznych
otazok, ako je napr. vojensky rozpocet, organizacia, struktura a
planovanie ozbrojenych sil a strategicke rozhodovanie.

ZAHRANICNA POLITIKA
 

Analyza sucasneho stavu

Zahranicna politika Slovenskej republiky predstavuje pravdepo-dobne

najneuspesnejsiu oblast slovenskej politiky. Slovenska republika vznikla v r.
1993 ako nastupnicky stat CSFR a vtedy sa bez problemov etablovala ako
novy subjekt medzinarodneho spolocenstva so vsetkymi moznostami
zabezpecit svoje medzinarodne postavenie. V okamihu jej vzniku boli
predpoklady Slovenskej republiky na uspesnu integraciu do NATO a EU
rovnake ako predpoklady Ceskej republiky, Polska i Madarska. Po piatich
rokoch je tento pociatocny kapital politikou sucasnej vladnej koalicie takmer
uplne zlikvidovany.

Rok 1997 priniesol na madridskom summite NATO definitivny verdikt nad

zlucitelnostou vnutropolitickeho vyvoja na Slovensku s politickymi
poziadavkami na clenske krajiny NATO - Slovenska republika bola
vyradena spomedzi uchadzacov o clenstvo. Podobnym sposobom
stroskotal aj druhy najdolezitejsi zahranicnopoliticky ciel SR - integracia do
Europskej unie. V oboch pripadoch - v pripade NATO i v pripade EU -
mozno hovorit jednoznacne o zahranicnopolitickej sebadiskvalifikacii
sposobenej vnutropolitickymi faktormi.

Vnutropoliticke faktory, ktore ovplyvnili zahranicnopoliticke zlyhanie terajsej

vladnej koalicie, sa tykaju Ustavy SR a jej uplatnovania, celeho
zakonodarstva statu a prijimanych a navrhovanych zakonov, skutkov a
vyrokov vlady ako celku i jej jednotlivych clenov, skutkov a vyrokov clenov
parlamentu, vyrokov a rozhodnuti vsetkych sudov, najma Ustavneho sudu,
slobody sirenia informacii, stavu dodrziavania zakonov a zakonnosti a
politickej kultury vo vseobecnosti. Vdaka tymto faktorom sa vlada
Slovenskej republiky ocitla v znacnej medzi-narodnej izolacii. Okrem
vnutropolitickeho vyvoja je nepriaznivym faktorom aj zjavny priklon
slovenskej politickej reprezentacie k Rusku a k presadzovaniu jeho postojov
a zaujmov aj v medzinarodnopolitickych diskusiach a problemoch.
Obnovovanie dovery v "europsku zrelost" slovenskej politickej
reprezentacie je preto predpokladom pre akukolvek pozitivnu zmenu
postoja NATO a EU voci Slovensku. K integracnym neuspechom vladnej
zahranicnej politiky treba priradit i to, ze Slovensko neuspelo vo svojej
snahe o vstup do OECD, co vedie tiez k zhorsovaniu ekonomickej pozicie
Slovenska.

Kritickym prvkom zahranicnej politiky Slovenskej republiky je stale sa

zhorsujuci vztah k niektorym susednym statom, najma vsak k Ceskej a
Madarskej republike. V mnohych pripadoch je zdrojom tychto zhorsenych
vztahov osobna nevrazivost, nacionalisticke klise a neschopnost uzatvarat
dohody a vytvarat vecne vztahy. Za existujucim potencialom zaostavaju aj
vztahy k Polsku a Ukrajine. Zatial co sa do vztahov k USA podarilo vniest
disharmoniu, vztah k Rusku je predimenzovany.

K zahranicnopolitickym neuspechom sposobenym nezodpovednou

vnutornou politikou sa pridava aj rezortizmus a nezdravy alebo neexistujuci
fungujuci pracovny vztah medzi aktermi zahranicnej politiky - MZV SR,
Kancelariou prezidenta SR a NR SR. Kancelaria prezidenta nedostala zo
strany Ministerstva zahranicnych veci potrebnu organizacnu podporu a jej
reprezentacna a negociacna zahranicnopoliticka funkcia bola velmi
ohranicena aj neodovodnenym kratenim financnych prostriedkov zo
statneho rozpoctu, motivovanym osobnou pomstou voci osobe prezidenta.
Ani zahranicna aktivita jednotlivych rezortov nie je koordinovana a budi
dojem chaosu.

V rezorte MZV je pricinou zalostneho stavu zahranicnej sluzby

nezodpovedna personalna politika, stranicke obsadzovanie jednotlivych
diplomatickych postov, v mnohych pripadoch ludmi, ktorych jedinou
kvalifikaciou je politicka vernost k vladnucim stranam. Dlhodobo zostavali,
ci zostavaju neobsadene klucove diplomaticke posty velvyslancov. Vymena
diplomatov sa deje sposobom, ktory budi dojem zbytocnych cistiek a este
viac znizuje kredit Slovenskej republiky v zahranici.

Za zavazny problem mozno povazovat aj nezodpovednu medialnu politiku

vlady v otazkach zahranicnej politiky. Negativna protiame-ricka,
protizapadna a proti NATO zamerana retorika vladnych predstavitelov v
case referendovej kampane a po cely cas posobenia tejto vlady, negativna
propagacia vstupu do EU zo strany koalicnych partnerov i zo strany
samotneho HZDS, vedu umyselne k podne- covaniu negativneho vztahu
verejnosti k Zapadu vseobecne i k NATO a EU specialne, a k rozvoju
izolacionistickych postojov obyvatelstva.

Da sa povedat, ze Slovenska republika ma, vdaka cinnosti vladnej koalicie,

najhorsie medzinarodne postavenie spomedzi vsetkych stredoeuropskych
postkomunistickych statov.
 

Ciele

Cielom kazdej zmysluplnej zahranicnej politiky statu je vytvaranie optimalnych podmienok

pre zvysovanie kvality zivota jeho obyvatelov. Ta sa sklada najma z ich slobody,
bezpecnosti a pros- perity. Tak a iba tak sa da vymedzit v zahranicnej politike aj statny
zaujem Slovenskej republiky. V modernom demokratickom medzinarodnom prostredi to
kategoricky predpoklada vnutornu strukturu statu a jeho fungovanie na demokratickych
principoch. Projekt dalsieho zahranicnopolitickeho smerovania a krokov Slovenskej
republiky chceme zalozit na dvoch principoch - na principe zodpovednosti voci vsetkym
obyvatelom Slovenska a na principe vedomej spoluzodpovednosti za osud celeho geopo-
litickeho priestoru, v ktorom sa Slovenska republika nachadza.
Chceme obnovit stratenu zahranicnopoliticku doveryhodnost Slovenskej republiky tam, kde
sa stratila - vo vnutri statu. Vychadzajuc z potreby zakotvit novu zahranicnu politiku
Slovenskej republiky do novych vnutropolitickych realii je potrebne urcit aj rolu, ktoru
zohrava vnutropoliticke dianie v samotnej zahranicnej politike. Chceme preto, aby sa aj pre
potreby zahranicnej politiky znovu formulovala a potom i dosledne naplnila doktrina statnej
existencie Slovenskej republiky ako konzistentnej a stalej sucasti hodnotoveho a
civilizacneho sveta Zapadu. Treba pod nou rozumiet predovsetkym projekt politickeho
rezimu vo vnutri statu, od ktoreho sa odvodzuje aj zahranicnopoliticke smerovanie a
konanie statu. Je potrebne zdoraznit, ze zahranicna politika existuje iba ako komponent
politickeho rezimu statu vo vseobecnosti - oddelena od vnutropolitickeho zivota statu nema
zmysel a nie je vierohodna. Aj urcenie tych statov, ktore tvoria skupinu prirodzenych
politickych spojencov, sa odvija od vnutropolitickych faktorov - od hodnot, ktore stat
svojou formou realizuje.
Chceme, aby sa prirodzenymi politickymi spojencami Slovenskej republiky stali
demokraticke staty zapadnej Europy a Ameriky zdruzene v NATO a v Europskej unii. Z
toho vyplyvaju aj integracne priority zahranicnej politiky Slovenskej republiky.
Chceme, aby sa Slovenska republika integrovala co najrychlejsie do NATO, pretoze je to
jedina realna cesta k bezpecnosti. Nevyhnutnost integracie do NATO je znasobena novou
situaciou v Strednej Europe po prizvani Ceskej republiky, Madarska a Polska do NATO.
Splnenie politickych kriterii clenstva je zaroven vstupnou branou do ostatnych integracnych
zoskupeni, najma Europskej unie.
Chceme integrovat Slovensku republiku co najrychlejsie do Europskej unie. Integracia
Slovenskej republiky do EU je zakladom pre jej buducu politicku a ekonomicku stabilitu,
prosperitu a predovsetkym pre ucast jej obcanov na slobodnom pohybe, zivote a praci v
celom priestore Europskej unie.
Chceme, aby bola Slovenska republika co najrychlejsie prijata do OECD a chceme tiez
rozsirit regionalnu spolupracu v ramci CEFTA. V pripade Europskej unie i OECD sa musi
zahranicna politika opriet o premysleny a systematicky proces prisposobovania politickeho
prostredia a legislativy.
Chceme obnovit uzke a priatelske vztahy so susediacimi statmi - predovsetkym s Ceskou
republikou, Madarskom a Polskom, ktore sa stanu clenmi NATO a EU a Rakuskom, ktore
uz je clenskym statom EU. Je to nevyhnutny krok pre obnovenie zahranicnopolitickych
pozicii Slovenskej republiky. Chceme tiez vybudovat dobre vztahy s Ukrajinou - tie su v
sucasnosti na absolutne nedostacujucej urovni. Medzi prioritne ciele zahranicnej politiky
pre prechodne obdobie, v ktorom bude mat Slovensko iny integracny status voci NATO a
EU ako susedne krajiny, musi patrit udrzanie natolko priaznivych vztahov so susedmi, aby
nevznikali nepriepustne hranice a bariery. Ich dodatocne odstranovanie po uspesnej
 integracii Slovenskej republiky v buducnosti by bolo omnoho narocnejsie.
Chceme odstranit napatie a nedoveru zo vztahov k USA a realizovat vyvazenu politiku k
Ruskej federacii.
Chceme tiez zvysovat ucast SR v aktivitach OBSE a skvalitnit zastupenie SR v tejto
institucii.
 

Nastroje

Zahranicna politika predstavuje v podmienkach SR nielen pomerne novu

kategoriu v politickom mysleni, ale aj novy institucionalny, personalny a
organizacny problem. Realizacia zahranicnopolitickych funkcii statu
vyzaduje opatrenia v troch zakladnych rovinach - programovej,
institucionalnej a personalnej. Nastrojmi zahranicnej politiky su
predovsetkym aktivity najvyssich predstavitelov statu, aktivity MZV a
zastupitelskych uradov, ako aj praca so zastupitelskymi uradmi inych
krajin na Slovensku. K nastrojom zahranicnej politiky patri i koordinacia
zahranicnych aktivit MZV a inych organov statnej spravy, ako aj
samospravy. Ide tu rovnako o medzinarodnu rezortnu spolupracu, ako aj o
regionalnu spolupracu, cezhranicnu spolupracu a druzobne vztahy miest a
obci. Pri zahranicnych aktivitach nemozno obist ani spolupracu statu a
mimovladnych organizacii. K najdolezitejsim nastrojom zahranicnej
politiky vsak treba pripocitat aj stabilnu, demokraticku a transparentnu
domacu politiku. V konkretnej podobe:
Zasadime sa o uzavretie zmluvy medzi SR a Vatikanom pri zohladneni Medzinarodne
predstav Konferencie biskupov Slovenska o obsahu tejto zmluvy. zmluvy
Prehodnotime system medzinarodnych zmluv a dohod uzavretych za
uplynule obdobie a budeme ich revidovat tak, aby Slovenska republika
splnala vsetky predpoklady pre vstup do NATO a EU. Zvlastnu pozornost
budeme venovat v tejto oblasti zmluvam a dohodam s Ruskou federaciou.
Posilnime zahranicnopoliticke pozicie SR skvalitnenim zastupenia SR pri Zastupenie pri OSN
OSN, rozsirenim ucasti slovenskych odbornikov v organoch a agenturach
OSN a pokracujucou ucastou specialnych vojenskych jednotiek na
realizacii mierovych operacii OSN, pripadne OBSE.
Stabilizujeme MZV organizacne i personalne a prijmeme zakon o Zakon o
diplomatickej sluzbe, ktory bude vymedzovat postavenie diploma-tickych diplomatickej sluzbe
pracovnikov SR. Posudime legislativu upravujucu postavenie MZV v
ramci sustavy statnych organov a zvyraznime postavenie ministra
zahranicnych veci ako podpredsedu vlady, predsedu Rady vlady pre
integraciu do EU a hlavneho negociatora vstupu do EU. Prenesieme na
MZV tiez kompetencie v oblasti ekonomickej dimenzie zahranicnej
politiky.
V suvislosti s tym vypracujeme system vyberu a kvalifikacne poziadavky Odbornost do
pre jednotlive diplomaticke funkcie tak, aby bolo obsa-dzovanie diplomacie
diplomatickych postov transparentne a zohladnovalo predovsetkym
odbornost a profesionalitu. V zaujme zvysovania odbor-nosti budeme tiez
realizovat staze pracovnikov MZV v partnerskych statoch a na
zapadoeuropskych odbornych vzdelavacich institutoch.
Preskumame a zefektivnime system riadenia zastupitelskych uradov, Ekonomicka
dimenzia diplomacie
vratane ich organizacnej struktury, personalneho obsadenia a technickeho
vybavenia.

Posilnime ekonomicku dimenziu slovenskej diplomacie a zahranicnou

politikou vytvorime podmienky pre rozvoj hospodarskej spoluprace,
presadzovanie ekonomickych zaujmov SR a ziskavanie zahranicnych
investicii a modernych technologii. V zaujme napravy obrazu Slovenska
vo svete chceme tiez podporit rozvoj kulturnych stykov v co najsirsom
meradle a iniciovat podujatia prezentujuce slovensku kulturu a umenie.

Budeme venovat vsestrannu pozornost studiu otazok zahranicnej politiky,

analyzam jej teoretickych otazok i praktickych uloh. Je potrebne na baze
co najsirsieho teoretickeho vyskumu a hodnotenia praktickych skusenosti
koncipovat strategicke ciele a z tohto pohladu prehodnotit a rozhodnym
sposobom rozsirit cinnost analytickych vedeckych pracovisk pre
zahranicnu politiku.

HOSPODARSTVO
 

Analyza sucasneho stavu

Zdravotnicka starostlivost

V ponovembrovom obdobi sa zdravotnictvo vydalo na slubnu cestu reformy.

Tuto reformu sucasna vlada celkom zastavila. V dosledku jej posobenia je
po troch rokoch predpokladany deficit koncom r. 1998 cca 10 miliard Sk.
Prebieha neprehladna, politicky manipulovana privatizacia metodou
priamych predajov vopred urcenemu vlastnikovi. Legislativna cinnost vlady
v zdravotnictve je nekoncepcna a chaoticka. Vedie k rozsirovaniu
zdravotnickej starostlivosti bez krytia primeranymi zdrojmi (novela zakona o
Liecebnom poriadku), k destabilizacii fungovania zdravotnych poistovni
(novely zakona o zdravotnom poisteni - prerozdelovaci mechanizmus,
odvod statu do zdravotneho poistenia). Existencne problemy maju vsetky
zdravotnicke zariadenia, nestatne (distributori liekov, lekarnici, lekari
primarnej starostlivosti) i statne (zadlzene nemocnice). Zial, tento negativny
vyvoj sa bezprostredne dotyka aj obcanov, ktorym sa zhor-sila dostupnost a
kvalita zdravotnickej starostlivosti (odmietanie hospitalizacie poistencom,
ktorych poistovne nehradia vykony zdravotnickej starostlivosti; alternativne
metody liecby pri nedostatku liekov prvej volby a pod.). Transformacia
zdravotnictva sa nielen zastavila, ale MZ SR robi aj protitransformacne
kroky (neprijatelna koncepcia privatizacie, zla organizacia horizontalneho a
vertikalneho riadenia zdravotnictva a pod. Odbornici i verejnost (vratane
politikov koalicie !) zhodne hovoria o krize s hrozbou zlyhania zdravotnickej
starostlivosti a s naslednym upadkom zdravotneho stavu obyvatelov SR.
 Organizacia a riadenie zdravotnictva

Zakladny ciel reformy - nahradit centralne riadeny statny monopol

zdravotnickej starostlivosti - sa naplnil len ciastocne a nedostatocne. I ked
vznikli nestatne zdravotnicke zariadenia a polozili sa zaklady pluralitneho
zdravotneho poistenia, stale pretrvavaju prvky socialis-tickeho
zdravotnictva: stale silna centralizacia riadenia statnych zdravotnickych
zariadeni; pokracovanie modelu extenzivneho rozvoja zdravotnickych
zariadeni s velkou rozostavanostou, pri nedostatku modernych technologii,
liekov a pod.; uroven riadenia a organizacie opakovanymi vymenami
riadiacich pracovnikov (casto s nizsou kvalifikaciou) poklesla a pod.

 Struktura a siet zdravotnickych zariadeni

Extenzivne budovanie zdravotnictva viedlo k vzniku siete zdravotnickych

zariadeni, ktoru charakterizuje predovsetkym nadmerny pocet akutnych
lozok s absolutnym nedostatkom lozok pre doliecovanie a dlhodobo
chorych. Struktura lozok je nevhodna a nevyvazena a odcerpava vacsiu
cast prostriedkov, ktore su urcene pre zdravotnictvo a ktore potom chybaju
predovsetkym na rozvoj primarnej starostlivosti a modernizaciu nemocnic.
Technicky stav budov primarnej, sekundarnej i tercialnej zdravotnickej
starostlivosti, ich obsluznych zariadeni ako aj diagnostickych a liecebnych
pristrojov je zalostny. Situaciu dalej komplikuje velka rozostavanost
zdravotnic-kych zariadeni a ich dlhodobo zanedbavana udrzba.
Predpoklada sa potreba viac ako 50 miliard na obnovu.

 Financovanie zdravotnictva

Nevhodnou legislativnou cinnostou vlady sa prehlbil nepomer medzi velkym

rozsahom poskytovanej zdravotnickej starostlivosti (je urceny zakonom o
Liecebnom poradku) a nizkymi zdrojmi zo zdravotneho poistenia
(predovsetkym vinou statu, ktory nizkym odvodom za svojich poistencov
hrubo porusuje princip solidarity). Cenotvorba nezohladnuje vysku realnych
vstupov do zdravotnictva a neustale presadzuje neprimerane nizke ceny za
zdravotnicke vykony. Trvala nestabilita financovania je umoznovana
zmenami cenovych vymerov a zakonov o poistovnictve v priebehu bezneho
fiskalneho roka. Pretrvava dominantne jednozdrojove financovanie -
prevazne zo zdravotneho poistenia (96 %), len zlomok je zo statnych a
sukromnych prostriedkov (4 % ). Napriek nizkym zdrojom ostava ich
pouzitie malo efektivne. Nezaviedli sa prvky motivacie pre ekonomicke
spravanie zdravotnickych zariadeni, zdravotnych poistovni a obcanov.
Stagnuje vyvoj zdravotneho poistenia. Nedostatocne (nizke zdroje z
privatizacie) a nespravne (hradenie spotreby a nie rozvoja) je vyuzitie
financii Statneho fondu zdravia. Nedostatocne je zabezpecenie
investicnych prostriedkov statom, vratane ich nevhodneho pouzitia na
riesenie vysokej rozostavannosti zdravotnickych zariadeni, havarii
zdravotnickych a obsluznych technologii, budov a pod. Predpokladana
skryta zadlzenost z tychto dovodov dosahuje viacej ako 50 miliard Sk.
Nesolventnost zdravotnych poistovni sposobuje zavazne problemy pri
zasobovani liekmi a zdravotnickym materialom (distribucia, lekarne),
stazuje cinnost statnych, ale hlavne nestatnych zdravotnickych zariadeni s
hroziacim kolapsom zdravotnickej starostlivosti. Zlyhal statny dozor v
zdravotnych poistovniach.

 Privatizacia zdravotnickych zariadeni

Na neprehladnu privatizaciu pouzila sucasna vlada metodu priameho

predaja vopred urcenemu nadobudatelovi, blizkemu stranam dnesnej
vladnej koalicie, za neprimerane nizke ceny a dote-raz neznamych
podmienujucich okolnosti (napr. zachovanie zdravotnickeho charakteru,
ochrana zdrojov mineralnych vod, bahna a pod.). V roku 1995 sucasna
vlada opat preniesla rozhodovanie o privatizacii lekarni na MZ SR, pricom
nadobudatelom sa mohla stat aj pravnicka osoba. Takto sa sprivatizovalo
asi 50 % lekarni, ktorych vlastnikov treba hladat medzi clenmi, pribuznymi
alebo priaznivcami koalicie HZDS, SNS a ZRS. V sucasnej dobe dokoncuje
vlada odstatnenie primarnej starostlivosti a nemocnic, ktore nesidlia v
okresnych mestach a dalsich zdravotnickych zariadeni privatizaciou, ktora
je skutocnym rozpredajom majetku zdravotnictva politickym prisluhovacom
(metoda priameho predaja) za neprimerane nizke ceny a za velmi
vyhodnych podmienok. Inicialne sa zaplati 5 % uctovnej hodnoty majetku, z
ceny sa odpocita 50 %, ak nadobudatel v tejto vyske zabezpeci investicny
rozvoj, a zvysok ceny sa bude splacat 15 rokov.

 Ludske zdroje

V personalnej praci terajsieho vedenia rezortu dominuje stranicky pristup,

lojalnost uprednostnuje pred odbornostou. Na stranickom principe dosadeni
pracovnici sa stavaju nepostihnutelni, co zvysuje neefektivne vyuzivanie
prostriedkov zdravotnickych zariadeni a prispieva k stencovaniu
chudobnych zdrojov pre zdravotnictvo.

 Zdravotna politika statu

Zdravotna politika statu je komplex opatreni na urovniach jednotlivych

rezortov (zdravotnictva, skolstva, podohospodarstva, zivotneho prostredia,
hospodarstva a pod.) s cielom zlepsit zdravotny stav obyvatelstva upravou
vonkajsieho prostredia, spravnym sposobom zivota, bezpecnymi
potravinami a pod. Jej vyznam podmienuje hlavne skutocnost, ze zdravie
ovplyvnuje v 20 % zdravotnicka starostlivost, v 40 % genetika a v 20 %
faktory von-kajsieho prostredia. Sucasna vlada do dnesneho dna ziadne
vyznamnejsie vysledky v tejto oblasti nedosiahla z viacerych pricin. Viedla k
tomu politicka nestabilita, nezaujem vlady a jednotlivych rezortov realne
riesit ulohy zdravotnej politiky statu, nedostatocne financne prostriedky a
pod. Preto hlavne ukazovatele zdravia populacie sa nezlepsuju, v
niektorych parametroch sa dokonca zhorsuju - zvysovanie vyskytu
tuberkulozy, epidemie osypok, hnackovitych ochoreni, zltacky, najma vsak
alarmujuca explozia drogovej epidemie a pod.

Ciele

V oblasti zdravotnickej starostlivosti chceme vybudovat system, v ktorom je stat garantom

nielen dostupnosti a kvality zdravotnic-kej starostlivosti, ale aj jej trvaleho pozitivneho
vyvoja s akcentovanim socialnych prvkov a zlepsovanim zakladnych ukazovatelov zdravia
(priemerna dlzka zivota a pod.).
Chceme, aby mali obcania v systeme povinneho zdravotneho poistenia zabezpecenu
rovnako dostupnu a kvalitnu zakladnu zdravotnicku starostlivost (princip rovnosti,
dostupnosti a kvality), ktorej rozsah a kvalita sa kontinualne zvysuje v zavislosti od rastu
HDP.
Chceme, aby si mohli pripoistenim a doplnkovym poistenim zvysovat rozsah aj kvalitu
zdravotnickej starostlivosti nad ramec zakladnej zdravotnickej starostlivosti.
Chceme, aby mali prenesenim taziska zdravotnickej starostlivosti do primarnej,
ambulantnej starostlivosti a komplexnym ponimanim zdravotnickej aj socialnej
starostlivosti co najviac starostlivosti v blizkosti bydliska alebo priamo doma.
Chceme, aby pracovnici v zdravotnictve mali primerane socialne postavenie, ktore
zodpoveda vyznamu ich kvalifikovanej prace, podmienky pre postgradualne a kontinualne
vzdelavanie kompatibilne s krajinami EU, za presne stanovenych podmienok moznost
sucasne pracovat v statnych i nestatnych zdravotnickych zariadeniach.
Chceme, aby sa obcania a pracovnici v zdravotnictve zucastnovali pri priprave a realizovani
vsetkych zasadnych zmien v zdravotnictve, ktore sa prijimaju po dosiahnuti zhodnych
stanovisk.
Chceme prehladne, viaczdrojove financovanie (stat, poistovne, mesta, obce, charita,
obcania) s efektivnym a kontrolovanym vyuzivanim prostriedkov (kvalita za primeranu
cenu).
Chceme rovnost statnych a nestatnych poskytovatelov zdravotnickej starostlivosti, ktorych
viac ako 90 % bude neziskovych.
Chceme delegovanie riadenia a vykonu zdravotnickej starostlivosti miestnej samosprave a
statnej sprave a trvale zlepsovanie zdravotnickej starostlivosti a zdravotneho stavu
populacie.
V oblasti organizacie a riadenia systemu zdravotnickej starostlivosti chceme vytvorit
efektivny a ekonomicky model.
Chceme organizaciu a riadenie decentralizovat prenesenim presne definovanych prav a
povinnosti miestnej samosprave a statnej sprave a profesnym organizaciam.
Chceme, aby sa taziskovou ulohou MZ SR stala tvorba legislativno - ekonomickych
podmienok a pravidiel pre organizaciu, riadenie a fungovanie zdravotnictva.
Chceme vytvorit ucinny model pripravy pre riadiacich pracovnikov v zdravotnictve v
statnych i nestatnych vzdelavacich instituciach.
Chceme skvalitnit centralne riadenie a organizaciu zdravotnictva (vlada, MZ).
 V systeme zdravotnickej starostlivosti chceme vybudovat siet zdravotnickych zariadeni v
takej strukture a v takom pocte, aby sme zabezpecili v systeme zakladnej zdravotnickej
starostlivosti jej rovnaku dostupnost pre vsetkych, co najviac priblizili prevenciu,
diagnostiku a liecbu k bydlisku obcana, vytvorili podmienky pre poskytovanie
zdravotnickej starostlivosti na vysokej odbornej urovni s trvalou kontrolou jej kvality a pri
nakladovej efektivite.
V oblasti financovania zdravotnictva chceme zabezpecit porovnatelne zdroje pre
zdravotnictvo s krajinami EU, t.j. aspon 7 % HDP, zosuladit rozsah zdravotnickej
starostlivosti hradenej zo zdravotneho poistenia so zdrojmi zdravotnych poistovni, zaviest
financovanie s tzv. zatvorenym koncom, zaviest viaczdrojove financovanie zdravotnictva,
zdokonalovanie systemu zdravotneho poistovnictva, efektivne vyuzivat zdroje pre
zdravotnictvo, zmenu investicnej politiky rezortu. V oblasti privatizacie zdravotnickych
zariadeni je nasim cielom zlepsenie zdravotnickej starostlivosti a jej ekonomizacia,
decentralizacia a vznik nestatnych zdravotnickych zariadeni, zlepsenie socialneho
postavenia zdravotnikov, ziskanie zdrojov na rozvoj prioritnych programov.
V oblasti personalnej prace chceme zlepsit vzdelavanie riadiacich pracovnikov na vsetkych
urovniach zdravotnickej starostlivosti, pri obsadzovani veducich funkcii chceme
uprednostnovat odbornost, uplatnovat moralne a eticke kriteria, dosiahnut rovnost a
optimali-zaciu v mnozstve a kvalite pracovnikov, ktora rovnomerne pokryje potreby
zdravotnickej starostlivosti.
Chceme realizovat Narodny program podpory zdravia, zvysit nakladovu efektivnost
programov, optimalizovat ich materialne a ludske zdroje.
Konecnym cielom je vybudovat system zdravotnickej starostlivosti na demokratickom a
obcianskom principe s moznostou slobodne-ho uplatnenia etickych principov, vlastnych
rozlicnym skupinam obcanov.
 

Nastroje

Tvorbou zakonnych noriem vytvorime ekonomicke prostredie pre Trh zdravotnickych

regulovany trh zdravotnickych sluzieb, ktore urci podmienky pre tvorbu, sluzieb
rozdelovanie a pouzitie zdrojov, stanovi zakladne pravidla pre
poskytovatelov, poistovne a ich klientov pri poskytovani zdravotnickej
starostlivosti.
Dokoncime decentralizaciu statom priamo riadeneho zdravotnic-tva. Decentralizacia
Centralne riadene ostanu len velke nemocnicne celky (vyukove nemocnice statom riadeneho
zdravotnictva
Lekarskej fakulty a IVZ), statne zdravotne ustavy a vyskumne ustavy a
pod.
Vytvorime normy pre nestatne zdravotnictvo - jeho vznik, cinnost, Normy pre nestatne
kontrolu (napr. zakon o verejno-prospesnej organizacii, zakon o zdravotnictvo
starostlivosti o zdravie a pod.). Zahrnaju obecne, mestske, cirkevne,
charitativne a i. zdravotnicke zariadenia, ktore funguju ako neziskove
organizacie ako aj sukromne, ziskove zdravotnicke zariadenia s podielom
menej ako 10 % z celkoveho objemu zdravotnickych sluzieb.

Uskutocnime reorganizaciu a zlepsenie pripravy riadiacich pracovnikov

podporou rozvoja statnych i nestatnych foriem vzdelavania. Zabezpecime,
aby nestatne zdravotnictvo - jeho rozvoj, fungovanie, efektivnost, kvalitu a
pod. riadilo MZ SR len nepriamo legislativno - pravnymi prostriedkami.
Skvalitnime rozhodovacie procesy, riadenie a organizaciu zdravotnictva
vytvorenim centralneho informacneho a analytickeho systemu so zberom
rozhodujucich udajov o zdravotnom stave obyvatelstva, epidemiologii
chorob, demografii, vyuzivani zdrojov, spotrebe liekov a pod.
Budeme vychadzat pri tvorbe siete zdravotnickych zariadeni z miestnych, Vytvorenie siete
regionalnych podmienok. Na zaklade skutocnych potrieb - chorobnost, zariadeni z miestnych
podmienok
umrtnost a dalsie ukazovatele zdravotneho stavu v regione a specifikaciou,
co ma region k dispozicii, co mu chyba, co ma predimenzovane, sa siet
bude vytvarat ale aj udrzovat a neustale menit predovsetkym
legislativnymi a ekonomickymi nastrojmi. Spoluzod-povednost za tento
kontinualny proces prevezmu aj samospravy.

Vykoname na narodnej urovni centralizaciu drahych,

vysokospecializovanych diagnostickych a liecebnych vykonov v
zdravotnickych komplexoch fakultnych a krajskych nemocnic.

Odstranime znizenim poctu lozok diferencovane podla potrieb regionov

ich nadmernost orientacne na 5-7/1000 obyvatelov, hlavne reprofilizaciou
na liecebne pre dlhodobo chorych, vytvorenim socialno-zdravotnickych
lozok a socialnych zariadeni.
Postupne zlepsime investicnou politikou statu a viaczdrojovym Zlepsenie investicnej
finacovanim zdravotnictva stav budov, ich obsluznych zariadeni a politiky statu
medicinskej techniky.
Budeme podporovat rozvoj domacej osetrovatelskej starostlivosti Podpora nestatnych
nestatnymi neziskovymi zdravotnickymi zariadeniami, cim definitivne neziskovych
zariadeni
dotvorime efektivnu a ekonomicky menej narocnu siet zdravotnickej
starostlivosti.
Zabezpecime, aby v zakone o statnom rozpocte vydaje na zdravotnictvo Vydaje na
neboli mensie ako 7 % HDP. Pri prijimani zakona o statnom rozpocte zdravotnictvo
minimalne 7%
musia byt pritom dostatocne presne urcene prostriedky aj pre
zdravotnictvo v objemoch pre jednotlive oblasti zdravotnickej
starostlivosti (primarna, sekundarna, tercialna) s pravidlami pre ich
pouzitie - cenove vymery, realne ceny, limitovane objemy a pod.

Urcime novelou zakona c. 98/95 o Liecebnom poriadku taky rozsah

zakladnej zdravotnickej starostlivosti, ktory mozno uhradit z povinneho
zdravotneho poistenia, pricom zmenime celkovu filozofiu zakona tak, aby
sa mohol rozsah vykonov, pocet a druh zdravotnickych pomocok, liekov a
pod. pruzne menit nizsimi pravnymi normami.

Zabezpecime vykonove ukazovatele na principe financovania s tzv.

zatvorenym koncom".
Zavedieme postupne viaczdrojove financovanie, ktoreho hlavnymi Viaczdrojove
prvkami budu: zakonne zdravotne poistenie, pripoistenie a doplnkove financovanie
zdravotnictva
poistenie; ucast obci a miest na financovani zdravotnictva vo vazbe na
zmenu danoveho systemu; priame dotacie statu pre financovanie
prioritnych zdravotnickych programov (Narodny program podpory
zdravia, drahe vykony, vyskum, prevencia, vzdelavanie a pod.); sponzori
vo vazbe na zmeny danoveho systemu; spoluucast obcana, ktora musi
zohladnovat jeho socioekonomicke postavenie a vyuzije sa pre iniciovanie
zmien postojov k vlastnemu zdraviu a k vyuzivaniu zdravotnickych
sluzieb; priame platby obcanmi za nadstandardne sluzby, kozmeticko -
esteticke vykony a pod.; spoluucast prostriedkov Ministerstva prace,
socialnych veci a rodiny pri financovani zdravotno - socialnych lozok;
zdokonalovanie poistovnictva predovsetkym legislativnymi a
ekonomickymi nastrojmi (novela zakona c. 273/94); zavedenie novych
poistovacich produktov, ktore budu motivovat poistenca k ochrane svojho
zdravia, poskytovatelov k efektivnemu vyuzivaniu prostriedkov
zdravotneho poistenia (kvalitna sluzba za vyhodnu cenu) a k
uprednostnovaniu prevencie a pod.; nove formy poistenia - pripoistenie,
doplnkove poistenie; zvysovanie efektivnosti riadenia - vyber poistneho,
register poistencov, revizna cinnost a pod.; zdokonalovanie a dosledne
uplatnovanie statneho dozoru s presnymi podmienkami pre odobratie
licencie; zavedenie nutenej spravy v poistovniach, ktore nedodrziavaju
zakonne postupy a ich nesolventnost ohrozuje poskytovanie zdravotnickej
starostlivosti pre ich klientov; schvalovanie rozpoctov poistovni v systeme
zakonneho poistenia NR SR.
Budeme stimulovat ekonomicke spravanie poskytovatelov az na uroven Stimulovanie
jednotlivych oddeleni, usekov, jednotiek a pod. s vyuzitim vsetkych ekonomickeho
spravania
nastrojov manazmentu: rozpoctovania, financneho planovania a pod.

Zrealnime investicnou politikou cenu vykonov tak, aby sa tvorbou fondu

reprodukcie zabezpecovala jednoducha obnova zakladnych prostriedkov.

Budeme viazat nakup drahych pristrojov na suhlas MZ SR zakonom o

velkych strojoch".
Budeme podporovat legislativnymi a ekonomickymi nastrojmi u Privatizacia cinnosti
zdravotnickych pracovnikov privatizaciu cinnosti pred nadobudanim
budov, ktore treba udrziavat, inovovat a pod.
Podporime vznik nestatnych neziskovych zdravotnickych zariadeni s Podpora nestatnych
bezodplatnym prevodom majetku statnych zdravotnickych zariadeni. neziskovych
zariadeni

Uskutocnime reviziu doterajsej privatizacie s vyvodenim dosledkov pri

poruseni zakona s moznostou 3. vlny privatizacie.

Uskutocnime dokladnu inventarizaciu majetku statnych zdravotnickych

zariadeni, urcime nadbytocny majetok a tento predame vo verejnej drazbe
s co najvacsim ziskom, ktory sa pouzije na opravu, nakup novych
technologii, medicinskych pristrojov a pod.

Budeme podporovat rozvoj statneho i nestatneho vzdelavania; motivaciu

pre zmeny jeho hodnotenia a uplatnenia na zaklade konkurzov,
kontrahovanim casovo ohranicenych sluzieb, mzdovymi a danovymi
zvyhodneniami, subehov zamestnania a privatnej praxe, spoluucastou
profesnych, mimovladnych organizacii a pod. ako aj vytvorenim
legislativnych a ekonomickych regulativov veducich k prirodzenemu
prerozdelovaniu pracovnikov.
Inovujeme na urovni vlady zdravotnu politiku statu a Narodneho Inovacia zdravotnej
programu podpory zdravia. Komisiou vlady zabezpecime integrovanie politiky statu
uloh jednotlivych rezortov a mimovladnych organizacii, ich
vyhodnocovanie a kontrolu plnenia.

Dobudujeme na urovni MZ SR siet Statnych zdravotnych ustavov tak, aby

mohli plnit ulohy zdravotnej politiky statu, dalej ju zdokonalovat a
rozvijat.

Presunieme niektore aktivity Narodneho progamu podpory zdravia a

statneho dozoru na mimovladne, neziskove organizacie.

SKOLSTVO A VEDA
 

Analyza sucasneho stavu

Predskolska vychova, zakladne a stredne skoly

Po nastupe sucasnej vladnej koalicie bol zastaveny postup reformy

skolstva, najma prijatim zakona NR SR c 84/1995 Zb., ktorym sa meni
zakon SNR c.542/1990 o statnej sprave v skolstve a skolskej samosprave a
prijatim zakona c. 222/1996 o organizacii miestnej statnej spravy a o zmene
a doplneni niektorych zakonov. Boli tak zrusene personalne kompetencie
skolskych samospravnych organov a nasledne i specializovane organy
statnej spravy v skolstve a ich kompetencie presli na odbory skolstva a
kultury okresnych a krajskych uradov. Sucasne bola zlikvidovana i
nezavisla skolska inspekcia.

Taketo radikalne zasahy priniesli dalsi odliv najma mladych pedagogov zo

skol, centralizacia rozhodovacich pravomoci obmedzila moznosti sutaze pri
tvorbe ucebnych pomocok a ucebnych textov, zastavili sa prace na
narodnom programe vychovy a vzdelavania a v sucasnosti nejestvuje
ziadna kompaktnejsia predstava o skolskej politike statu. Jestvuje len
autoritativne ovladanie skol a skolskych zariadeni lokalnymi uradnikmi
okresnych a krajskych uradov.

Ciele

Chceme spracovat program vychovy a vzdelavania v SR ako vychodisko pre statnu politiku
v tejto oblasti, a to standardizaciou obsahu vzdelavania; decentralizaciou rozhodovacich
pravomoci a navratom k principom samospravneho riadenia a obnovenia nezavislej
skolskej inspekcie; uplatnenim principu rovnosti skol bez ohladu na ich zriadovatela;
decentralizovanim systemu financovania skol a skolskych zariadeni.
Chceme navrhnut postup, ktory umozni zmenu socialneho postavenia ucitelov a
pedagogickych pracovnikov, zmenu v sposobe ich odmenovania a v konecnom dosledku
zhodnotenie spolocenskej pozicie vzdelania.
Chceme otvorit siroku odbornu diskusiu o strategickych zaujmoch republiky v oblasti
vychovy a vzdelavania a o statnej politike, ktora bude tieto zaujmy realizovat. Zakladom
pre takuto diskusiu i pre definitivne spracovanie Programu vychovy a vzdelavania bude
projekt Konstantin a nasledne spracuvane projekty v ramci programu PHARE.
Chceme dosiahnut standardizaciu obsahu vzdelavania a indivi-dualizaciu vyucovania, lebo
tvorba vzdelanostnych standardov pre zakladne skoly, stredne skoly a SOU je jednou zo
zakladnych uloh statu v oblasti vychovy a vzdelavania a vychadza z prava kazdeho cloveka
na take vedomosti a navyky, ktore su nevyhnutne pre zivot v modernej spolocnosti. Statne
standardy vychovy a vzdelavania budu preto obsahovat zakladne definicie obsahu a rozsahu
vedomosti, schopnosti, navykov, profesionalnych zrucnosti. Sucastou tohto procesu bude aj
zabezpecenie prava na rozvoj osobnych a osobnostnych schopnosti ziakov v podobe
individualizacie vyucovania, zabezpecenia primeranosti obsahu vzdelavania realnym
schopnostiam deti, ich zaujmom a potrebam, ako aj potrebam ich rodicov i potrebam
spolocnosti.
Chceme dosiahnut decentralizaciu riadiacich a kontrolnych pravomoci na zaklade
samospravneho riadenia. Chceme presunut kompetencie v oblasti riadenia predskolskych
zariadeni a zakladnych skol na samospravne organy miest a obci, zalozit skolske urady
obecnych samosprav pri zachovani zodpovednosti statu za obsah vzdelavania i za
vytvorenie zakladnych materialnych a financnych podmienok pre plnenie
vychovnovzdelavacich programov jednotlivymi skolami.
Chceme presunut na samospravy kompetencie v oblasti strednych skol po tom, ako budu
vytvorene funkcne a kompetentne regionalne samospravy, a tiez pre oblast skol cirkevnych,
kde ratame so samospravnymi kompetenciami dieceznych uradov. Chceme prijat subor
legislativnych opatreni, ktore umoznia vznik funkcnych skolskych samospravnych organov
s takymi kompetenciami, aby bolo riadenie skol zalozene na principe zodpovednosti,
rozlozenej medzi samospravny organ skoly a riaditela skoly ako reprezentanta statnej
spravy. Podobne, na principe zodpovednosti, rozlozenej medzi uzemny organ skolskej
samospravy a obecny, resp. regionalny skolsky urad bude zalozene aj riadenie skol na
urovni obci a regionov.
Chceme opatovne zriadit nezavislu skolsku inspekciu ako odborny organ hodnotenia
kvality vychovnovzdelavacej prace na skolach, ako organ kontroly, ale aj ako organ,
schopny plnit poradensku funkciu voci jednotlivym skolam i funkciu garanta statnych
zaujmov v skolskom systeme.
Chceme pripravit postup, ktorym budu liberalizovane pravidla a podmienky tvorby
ucebnic, ucebnych pomocok a metodickych materialov k nim tak, aby sa odbural jestvujuci
centralizmus v pozicii ministerstva skolstva.
Chceme v zaujme zabezpecenia slobody vyberu vzdelavacich prilezitosti zarucit
rovnopravne postavenie skol a skolskych zaria-deni bez ohladu na to, ci ide o skoly statne,
sukromne, alebo cirkevne.
Chceme zabezpecit v oblasti financneho zabezpecenia skol a skolskych zariadeni vynatie
predskolskych zariadeni, zakladnych a strednych skol spod spravy Ministerstva vnutra SR,
vytvorit rovnake vychodiskove podmienky pre tieto skoly a zariadenia bez ohladu na to, kto
je ich zriadovatelom. Chceme umoznit obecnym samospravam, regionalnym samospravam,
rodicom a podnika-telskym subjektom spoluucast na financovani v podmienkach, ktore
vyrastaju zo zakona a su pre spolufinancujucich vyhodne. Tento postup uzko nadvazuje na
navrh reformy danoveho systemu SR.
Chceme zlepsit spolocensku poziciu ucitelov a pedagogickych pracovnikov. V tejto
suvislosti pripravujeme zakonnu upravu vykonu ucitelskeho povolania, upravu kriterii
hodnotenia a odmenovania prace ucitelov tak, aby vznikli podmienky pre navrat ucitelskej
 profesie na taku spolocensku poziciu, aku ona ma vo vyspelych demokratickych statoch
zapadnej Europy.
 

Nastroje

Otvorime odbornu diskusiu smerujucu k spracovaniu Programu vychovy a

vzdelavania Slovenskej republiky a zacneme prace na
vychovnovzdelavacich standardoch.
Pripravime zakon, rozhranicujuci kompetencie medzi statnymi organmi Zakon o delbe
riadiacimi oblast vychovy a vzdelavania a organmi regionalnych a pravomoci
miestnych samosprav a ustanovujuci kompetencie samospravnych
organov skol a skolskych zariadeni.

Pripravime zakon, upravujuci pravidla financovania vychovy a

vzdelavania v predskolskych zariadeniach, na zakladnych a strednych
skolach, umoznujuci financovanie z viacerych zdrojov.
Pripravime zakon o uciteloch, zohladnujuci nase ciele v oblasti Zakon o uciteloch
zakladneho a stredneho skolstva.

VYSOKE SKOLY
 

Analyza sucasneho stavu

Na vysoke skoly sa prijatim zakona o vysokych skolach c. 172/1990 Zb.

navratili akademicke prava a slobody, ktore im historicky patria. Z tych,
ktore su v zakone vymenovane, sucasna vladna koalicia sa nepretrzite
snazila a snazi najma o obmedzenie prava na samospravu vysokych skol.
Organy akademickej samospravy, akademicki funkcionari i cela
akademicka obec tejto snahe uporne vzdorovali a podarilo sa im ciastocne
svoje prava ubranit, nie vsak uplne. Prijatim zakona c. 324/1996 Z.z. sa
posilnili pravomoci Ministerstva skolstva prostrednictvom vseobecnych
predpisov o spravnom konani a nizsich pravnych noriem - vyhlaskami -
zasahovat do procesu udelovania vedeckych a vedeckopedagogickych
hodnosti, akademickych titulov, habilitacneho konania a konania na
vymenovanie profesorov. Organy statnej spravy systematicky obchadzaju
aj zakonom zakotvene pravo Rady vysokych skol a Studentskej rady
vysokych skol vyjadrovat sa k podstatnym navrhom a opatreniam, ktore sa
tykaju vysokych skol.

Vysledkom je mnozstvo chyb a nedostatkov v oblasti legislativnych noriem,

ale aj postupne nahradzanie transparentnych pravidiel financovania
vysokych skol rozhodovanim ministerskych uradnikov. Akreditacna komisia
zriadena vladou SR je podla zakona poradnym organom vlady; prisvojuje si
vsak kompetencie nad ramec zakona a stava sa politickym organom,
prostrednictvom ktoreho sa nekonfor-mne vysoke skoly a fakulty mozu
sankcionovat. Konfrontacny vztah organov statnej spravy k vysokym
skolam a nepretrzita snaha direktivne zasahovat do ich cinnosti je jednou z
pricin, ze doteraz neprebehla fundovana odborna diskusia o statnej politike
v oblasti rozvoja vysokeho skolstva. Vysledkom je frazovitost a
nekonkretnost mate-rialov predkladanych Ministerstvom skolstva a
kampane, ktore su motivovane takmer vylucne politicky. Prikladom takychto
kampani je zakladanie novych vysokych skol bez patricnej odbornej
pripravy. Stagnuju rozpoctove vydavky pre vysoke skoly a dochadza k ich
neumernemu prerozdeleniu v prospech novovytvorenych vysokych skol.
Dlhodobe podfinancovanie vysokych skol priviedlo pri stalom raste poctu
studentov vacsinu vysokych skol na pokraj financneho kolapsu. Dosledkom
je pokles kvality vzdelavacieho procesu a rast skryteho zadlzenia.
Mimoriadne nebezpecnou tendenciou je prudky pokles pomeru medzi
vydavkami na tovary a sluzby resp. variabilnymi vydavkami a mzdovymi
vydavkami. Pocas vlady sucasnej koalicie sa nevyskytol ani jeden pokus
systemovo riesit nizke mzdove ohodnotenie pracovnikov celeho sektora,
pretrvavajuce v porovnani so situaciou v statnej sprave, v podnikatelskej
sfere a financnom sektore z doby pred rokom 1989. Vysledkom je vyrazny
odliv mnozstva kvalitnych a vykonnych pracovnikov z vysokych skol a
sucasne zabrzdenie prirodzeneho prilevu predovsetkym mladych a
schopnych pracovnikov, takze dochadza k znacnemu zvyseniu vekoveho
priemeru pracovnikov vysokych skol. Pretrvava vnutorna uzavretost
vysokych skol, izolovanost fakult a rigidnost vacsiny studijnych programov,
co neumoznuje studentom, aby sa samostatne rozhodovali o volnejsej
profilacii svojho studia a adaptovali k predpokladanym zmenam trhu prace.
Relativne malo studentov a ucitelov ma efektivny pristup k elektronickym
informacnym zdrojom (Internet) a minimalne sa stimuluje ich vyuzivanie pre
vzdelavanie. Vzrasta financna narocnost studia na vysokych skolach,
pricom sucasny Studentsky pozickovy fond nie je schopny zabezpecit v
dlhodobej perspektive pozicky pre kazdeho studenta, ktory ma potrebu
financnej podpory.

Ciele

Chceme umoznit vysokoskolske vzdelanie podla vlastneho vyberu vacsiemu mnozstvu

mladych ludi tak, aby podiel studujucich do-siahol uroven porovnatelnych krajin EU. V
tejto suvislosti chceme diverzifikovat vysokoskolske vzdelavanie a napojit ho na europske
vysoke skolstvo, vytvorit podmienky pre vysokoskolske studium obcanov stimulaciou
externych a distancnych foriem vysokoskolskeho vzdelavania, skvalitnit tieto formy
vzdelavania najma podporou vzdelavacich projektov, v ktorych sa budu vyuzivat moznosti
novych informacnych technologii.
Chceme umoznit studentom volnejsiu profilaciu otvorenim vysokoskolskeho studia zvnutra
s prepojenim studijnych programov a s vyuzitim vyberu vacsieho mnozstva vyberovych
predmetov. Podmienkou mobility studentov je vahovanie obsahu studia kreditnym
hodnotenim v tych studijnych odboroch, v ktorych bolo overene a pouziva sa v krajinach
EU. Preto budeme podporovat zmluvne vztahy s vysokymi skolami v zahranici ako aj ucast
statu na jednotlivych europskych programoch.
Chceme zaviest dosledne uplatnovanie systemu evaluacie vedecko-vyskumnej a
vzdelavacej cinnosti a akreditacie jestvuju-cich a novokoncipovanych studijnych odborov a
vednych odborov doktorandskeho studia v sulade s medzinarodne uznavanymi normami a
postupmi. Chceme vysledky evaluacneho a akreditacneho procesu vyraznejsie premietnut
do systemu financovania vysokych skol, internacionalizovat vysoke skoly a zabezpecit
odbornikov zo zahranicia pre predmety, pre ktore v SR nie je tradicne zazemie. Nechceme
zriadovat ziadne dalsie nove statne vysoke skoly, no nebudeme branit vzniku sukromnych
vysokych skol. Chceme umoznit Konferencii biskupov Slovenska zriadit cirkevnu
univerzitu v zmysle kodexu kanonickeho prava.
Chceme v spolupraci s vysokymi skolami vypracovat a realizovat plan zvysovania
rozpoctovych vydavkov tak, aby sa dosiahol ich podiel s hrubym domacim produktom na
urovni porovnatelnej s krajinami EU. Chceme zabezpecit transparentny system a ucinnu
verejnu kontrolu pridelovania prostriedkov zo statneho rozpoctu, oddelit financovanie
vzdelavacich a socialnych aktivit vysokych skol, preferovat financovanie vysokoskolskeho
vzdelavania zo statneho rozpoctu tam, kde je zarucena vysoka kvalita vzdelavania pri
zachovani maximalnej hospo- darnosti, podporit financne talentovanych studentov a dokto-
randov v ich vedecko-vyskumnej, pedagogickej a publikacnej cinnosti formou grantovych
projektov financovanych zo statneho rozpoctu.
Chceme diverzifikovat zdroje prijmov vysokych skol, stimulovat podnikatelske,
poradenske a konzultacne cinnosti na vysokych skolach, zakonom umoznit odpisovanie pri
tychto cinnostiach v rovnakom rozsahu ako v podnikatelskom sektore. Chceme odpustit
dane z prijmov z tychto cinnosti, ak sa pouziju na plnenie hlavnych uloh vysokej skoly.
Zakonom chceme umoznit vysokym skolam moznost ziskavat prijmy i v hlavnych
oblastiach ich cinnosti a odpustit dane z prijmov z tychto cinnosti, ak sa pouziju na plnenie
hlavnych uloh vysokej skoly. Chceme vytvarat podmienky pre prechod vysokych skol na
financovanie formou neziskovych organizacii. Dosledne a prisne budeme kontrolovat
vyuzitie vynalozenych prostriedkov.
Chceme, aby sa vysoke skoly stali spickovymi vedeckymi institu-ciami. Tvoriva a kvalitna
vedecka cinnost ucitelov na vysokych skolach je nevyhnutnym predpokladom kvalitneho
vysokoskolskeho vzdelavania, vychova studentov k tvorivej a vedecky korektnej praci je
nespochybnitelnou sucastou vedy. Vecne zameranie vedeckej cinnosti na vysokych skolach
musi byt preto podriadene predovsetkym ich rozmanitej vzdelavacej orientacii. Budeme
preto posilnovat vedecko-vyskumnu cinnost na vysokych skolach. V spolupraci s vysokymi
skolami vypracujeme a budeme realizovat plan s cielom dosiahnut podiel vydavkov z
hrubeho domaceho produktu, pomer poctu pracovnikov v porovnani s vladnym sektorom a
podnikatelskym sektorom a pomer vydavkov v tychto sektoroch tak, aby bol porovnatelny s
krajinami EU.
Chceme novelou zakona o vysokych skolach a nadvazujucich nizsich pravnych noriem
posilnit samospravne funkcie vysokych skol a ich nezavislost od statu. Chceme potvrdit
akademicke prava a slobody na vysokych skolach a navratit im pravomoci pri udelovani
akademickych titulov, vedeckych a vedecko-akademic-kych hodnosti a titulov. Chceme v
zakone zakotvit postavenie a ulohy Slovenskej rektorskej konferencie.
Chceme zriadit v sulade s odporucaniami OECD Radu pre koordinaciu rozvoja vysokych
skol, zlozenu z poprednych odbornikov zo samotnych vysokych skol a predstavitelov
roznych sektorov spolocnosti. Statne rozvojove programy pre vysoke skoly, ktore budu
 vychadzat z tejto koncepcie, sa budu financovat formou verejnych sucasti.
Chceme mzdy pracovnikov na vysokych skolach zvysovat tak, aby sa v porovnani so
mzdami v statnej sprave, v podnikatelskej sfere a financnom sektore postupne priblizili k
relativnym pomerom v porovnatelnych krajinach EU.
 

Nastroje

Otvorime odbornu verejnu diskusiu koordinovanu Radou pre koordinaciu

rozvoja vysokych skol a smerujucu k spracovaniu Koncepcie rozvoja
vysokych skol Slovenskej republiky a naslednych statnych rozvojovych
programov vysokych skol.
Prijmeme na zaklade odbornej verejnej diskusie novelu zakona o Zakon o vysokych
vysokych skolach. skolach
Prijmeme legislativne normy, ktorymi sa upravi podpora studentov a Podpora studentov
vysokych skol z prostriedkov statneho rozpoctu, ako aj uplatnovanie
nepriamych nastrojov tejto podpory v oblasti dani, ciel, odpisovych
sadzieb a uverov.

VEDA
 

Analyza sucasneho stavu

Z obdobia budovania vedecko-vyskumnej zakladne v centralne

organizovanej spolocnosti pred rokom 1989 dodnes pretrvavaju tendencie
kategorizovat vyskumne institucie, priradovat im druhy vyskumnej cinnosti,
triedit a administrativne usmernovat toky financnych prostriedkov urcenych
na vyskum, zjednodusovat kriteria hodnotenia vysledkov vyskumu a pod.
Ich vyraznym negativnym dosledkom je obmedzenie prav a v konecnom
dosledku aj zodpovednosti veducich pracovnikov za vysledky riesenia
vyskumnych projektov. Neboli vypracovane kvalitne legislativne normy pre
tento sektor. Napriek pretrvavajucej poziadavke vedecko-vyskumnej
komunity z roku 1989 nebol prijaty zakon o vede" a nebola zriadena statna
grantova agentura. Rozvoj grantoveho systemu bol zabrzdeny
nedostatocnou vyskou zdrojov a tym, ze grantove projekty sa nefinancuju v
ramci prislusnej grantovej agentury. Absentuje definovanie strategickych
programovych priorit z hladiska predpokladaneho rozvoja SR. Nepodarilo
sa systemovo doriesit ucast pracovnikov vedy a vyskumu na vzdelavani
vysokoskolskych studentov s vynimkou doktorandskeho studia, cim
dochadza k mrhaniu tohto vyznamneho zdroja zvysenia odbornej urovne
vysokoskolskeho vzdelavania.

Napriek stabilizacii celkoveho financovania pretrvava v porovnani s

krajinami EU nizky podiel vydavkov z hrubeho domaceho produktu, nizky
podiel pomernych vydavkov na jedneho obyvatela, vysoky pomer poctu
pracovnikov vo vladnom sektore v porovnani s vysokoskolskym sektorom a
mimoriadne vysoky pomer vydavkov vo vladnom sektore v porovnani s
vysokoskolskym sektorom. Pri pomerne nizkom hrubom domacom produkte
na obyvatela a fakte, ze s vynimkou mzdovych nakladov a fixnych nakladov
sa prevazna vacsina nakladov na vedu a vyskum realizuje vo svetovych
cenach, je jasne vyrazne podfinancovanie aj tohto sektora. Vysledkom je
znizenie kvality vedecko-vyskumnej cinnosti a rast skryteho zadlzenia.
Podobne ako vo vysokoskolskom sektore pretrvava nizke mzdove
ohodnotenie pracovnikov tohto sektora.

Ciele

Chceme zabezpecit, aby sa veda a technika stali na Slovensku zarukou rozvoja spolocnosti
v oblasti formovania jej nazorov, vzdelanosti, zivotnej urovne a kvality zivota vobec. Vyvoj
vo svete ukazuje, ze hospodarsku prosperitu vyspelych krajin s rozvinutym trhovym
mechanizmom vyznamnou mierou ovplyvnuje cielavedoma statna vedna politika. Budeme
preto povzbudzovat a podporovat tvorivu aktivitu ludi a institucii, ktore v oblasti vedy a
techniky posobia a usmernovat ju tak, aby sa v zaujme obcanov podielala na rieseni
aktualnych a strategickych programov ekonomickeho a spolocenskeho rozvoja statu.
Vychadzame pri tvorbe vednej politiky z vizie smerovania Slovenska do europskych
struktur, z jeho hospodarskej strategie a priorit jeho rozvojovych programov.
Chceme zamerat rozvoj vedecko-vyskumnej cinnosti na vysokych skolach a v ustavoch
Slovenskej akademie vied na jedincov a nimi vedene kolektivy, ktore dosahuju spickove
vysledky z medzina- rodneho hladiska. Budeme podporovat ich vyskum v ramci
grantovych projektov financovanych tak z prostriedkov statneho rozpoctu, ako aj z inych
zdrojov. Pri rieseni tychto projektov sa budeme dosledne pridrzat systemu evaluacie v
sulade s me-dzinarodne uznavanymi normami a postupmi s ucastou zahranicnych
odbornikov na tejto cinnosti.
Chceme rozvijat vedecko-vyskumnu cinnost vysoko specializovanych vedecko-
vyskumnych a vyvojovych institucii statneho a sukromneho sektora (pracoviska vysokych
skol, ustavy Slovenskej akademie vied, rezortne a sukromne vyskumne institucie),
zameranu na riesenie zavaznych uloh spolocenskeho a hospodarskeho rozvoja Slovenska.
Tieto ulohy sa budu formulovat v uzkej spolupraci s prislusnymi gremiami vedecko-
technickej komunity, bankovej, obchodnej a podnikatelskej sfery predovsetkym vladnymi,
hospodarskymi a spolocenskymi instituciami, ale aj subjektami podnikatelskeho sektora.
Tento vyskum bude prevazne zmluvny a podla charakteru uloh financovany tak zo statneho
rozpoctu ako aj z inych zdrojov. V pripade statnych objednavok bude podriadeny ich
prisnej naslednej kontrole parlamentom a odbornou verejnostou.
Chceme zabezpecit komplexy uloh z oblasti spolocenskych javov s dopadom na spoluzitie
obcanov v ramci statu i v ramci jeho zaclenenia do EU a NATO, rozvoja povedomia
kulturnej a statnej spolupatricnosti obcanov, vyskumu ekonomickych zakonitosti a vztahov,
problemov zdravia a vyzivy obyvatelstva, ekologizacie spolocenskeho rozvoja, riesenia
otazok zvysenia ekonomickej efektivnosti vyrobnej sfery, jej internacionalizacie a zvysenia
konkurencieschopnosti jej vyrobkov vyskumom novych javov, materialov a technologii,
efektivneho zaclenenia hospodarskeho a spolocenskeho zivota Slovenska do vytvarajucej sa
informacnej spolocnosti.
 Chceme transformovat sustavu vedy, vyskumu a techniky Slovenska tak, ze zvlast vytvori
alebo prehodnoti subor systemovych opatreni na vytvaranie vecneho zamerania riesenych
projektov a programov vo vazbe na potreby rozvoja podnikatelskej sfery, vyroby, sluzieb,
vzdelavania, poznavania prirody a spolocnosti, v nadvaznosti nan vytvori system kriterii a
mechanizmov hodnotenia vysledkov vyskumu, system priameho financovania riesenia
vyskumnych projektov, postavenie zodpovednych riesitelov vyskumnych projektov z
hladiska ich pravomoci rozhodovat o personalnych a financnych otazkach vyskumu, ale aj z
hladiska osobnej zodpovednosti za vysledky riesenia a ucelne nakladanie s pridelenymi
financnymi a inymi prostriedkami, system socialnych a organizacnych opatreni na
zabezpecenie pripravy vedeckeho dorastu a motivaciu jeho posobenia na domacich
pracoviskach.
Chceme organizacne a financne podporovat ucast vedecko-vyskumnych institucii a ich
pracovnikov na medzinarodnych projektoch, najma Ramcoveho programu Europskej unie
pre vyskum a technicky rozvoj 1999 - 2002 a nadvazujuce programy v medzinarodnych
ustanovizniach vedy a vyskumu v Europe a vo svete.
 

Nastroje

Zriadime efektivne pracujuci organ statnej spravy pre vedu, techniku a Organ statnej spravy
vysoke skoly. pre vedu
Pripravime nove legislativne normy, urcujuce organizacnu a Zakony o vede
institucionalnu strukturu sustavy vedy, vyskumu a techniky na Slovensku
a zohladnime potrebu noveho zakona o SAV.
Pripravime nove legislativne normy na uplatnovanie nepriamych nastrojov Nepriama podpora
podpory vedy, vyskumu a techniky v oblasti dani, ciel, odpisovych vedy
sadzieb a uverov.

KULTURA
 

Analyza sucasneho stavu

Sucasna vladna koalicia celkom zvratila systemove zmeny, ku ktorym doslo

v kulture po roku 1989. Dnesne vedenie Ministerstva kultury SR zacalo v
roku 1995 presadzovat koncepciu statnej kultury, ktora viedla k destrukcii
jej demokratickeho chapania a k renovacii prednovembroveho modelu
statom riadenej kultury.

K 1.7.1996 zriadilo Ministerstvo kultury SR (podla vzoru Kysuckeho

kulturneho centra v Cadci existujuceho od juna 1995) 38 regionalnych
kulturnych centier, ktore vznikli na uzemnom principe zlucenim 151 dovtedy
samostatnych organizacii do vacsich celkov. V suvislosti s prechodom pod
RKC stratili tieto organizacie pravnu subjektivitu.
24.7.1996 v nadvaznosti na zakony 221 a 222/1996 Z.z. o uzemnom a
spravnom cleneni a o organizacii miestnej statnej spravy presli RKC spod
MK SR pod riadenie krajskych uradov, teda pod rezort Ministerstva vnutra.

V roku 1996 zacalo MK SR v ramci transformacie realizovat koncepciu

Narodnych metodickych centier ako vrcholnych odbornometodickych
institucii pre jednotlive typy zariadeni".

Sucastou tohto procesu etatizacie, cize noveho zostatnenia kultury, sa stala

aj zmena zriadovatelskych kompetencii k existujucim divadlam. Niektore
presli pod RKC, ine postupne pod krajske urady, cast zostala pod priamym
vedenim MK SR, pricom sa vytvorili nove divadelne komplexy (v januari
1996 Vychodoslovenske statne divadlo, v juli 1996 Stredoslovenske statne
divadlo).

Aj oproti povodnej predstave vlady o novom zostatneni kultury doslo k

mnohym este negativnejsim zasahom zo strany Ministerstva kultury.
Minister kultury uskutocnil mnohe zmeny v inej podobe, ako ich predlozil
vlade, kabinentnym sposobom, bez ucasti odbornej verejnosti a bez
diskusie.

Po stranke legislativnej sa uvedene organizacne zmeny dostali do rozporu

s viacerymi platnymi pravnymi normami. Dokazom tejto skutocnosti je aj
dodatocne legalizovanie zmien pocas roku 1997.

Z hladiska struktury neprislo k deklarovanej decentralizacii, ale k posilneniu

ucasti centra, pribudol dalsi clanok riadenia a znejasnili sa kompetencie.

Co sa tyka ekonomickej stranky, teda planovanej financnej uspory, doteraz

neboli verejne predlozene dokazy o pozitivnom efekte zmien. Pocet
institucii sa neznizil, v ekonomickom prostredi nepribudli nijake nove zdroje
financovania.

Jednym zo sprievodnych znakov zmien sa stala aj privatizacia majetku,

poznacena uprednostnovanim skupinovych ci osobnych zaujmov, na
zaklade administrativnych rozhodnuti ministerstva kultury, s jednoznacne
politickym pozadim. Takou bola napriklad diskutabilna privatizacia
Slovenskej filmovej tvorby, studia Koliba a privatizacia literarnych
vydavatelstiev.

Dalsou metodou, smerujucou k privatizacii, je sustredovanie nehnutelneho

majetku rezortu kultury do Spravy kulturnych zariadeni MK SR (SKZ). Z
roznych kulturnych institucii sa postupne na prikaz ministra kultury
prevadzaju cele budovy a pozemky pod Spravu kulturnych zariadeni (SKZ)
so zamerom vyuzivat ich pre turisticke ubytovanie, pohostinske zariadenia
a podobne podnikatelske aktivity. Sucasne vedenie MK SR zaroven
uvazuje o premene SKZ na neziskovu organizaciu s podnikatelskym
zameranim na turistiku.

V juli roku 1996 prislo z rozhodnutia ministra kultury k hadam

najvyraznejsiemu poruseniu samospravnych demokratickych principov
spravovania kultury, zakotvenych v oblasti kultury po roku 1989, k zmene
statutov umeleckych fondov. Dosledkom je oslabenie a fakticka likvidacia
samospravneho principu rozhodovania i kontroly hospodarenia zo strany
samotnych umelcov.

Z tychto dovodov mozno zmeny v oblasti kultury pokladat na rozdiel od MK

SR za neuspesne z hladiska vytvarania novych podmienok pre kulturu, no
uspesne, pokial ide o mocenske ovladnutie tejto oblasti.

Ciele

Chceme preniest pravo zucastnovat sa na procese tvorby kultury na vsetky struktury

spolocnosti, vytvorit podmienky pre tvorivu sebarealizaciu kazdeho obcana Slovenskej
republiky bez ohladu na jeho nabozensku vieru, politicku orientaciu a narodnostnu pri-
slusnost a budovat tak kulturu na sirokej baze individualnych moznosti, v celej
mnohotvarnosti foriem kulturnych aktivit, z ktorych prirodzenym sposobom vyberu v
konkurencnom prostredi vyniknu tie najzivotaschopnejsie, najziadanejsie a najkvalitnejsie.
Chceme preto smerovat k decentralizovanemu a samospravnemu modelu kultury a zaroven
k presnemu definovaniu podielu statu na rozvoji kultury.
Chceme, aby sa kultura stala v prostredi demokratickeho, obcianskeho statu nositelom
zakladnych duchovnych, estetickych a etickych hodnot spolocnosti, aby pritom obsahovala
dostatok slobodneho priestoru pre individualne a mensinove prava obcanov.
Chceme sustredit pozornost najma na spravu veci verejnych, pricom jej obsahovou naplnou
je pravo obcana na kulturu, sloboda tvorby a jej sirenia a ochrana kulturneho dedicstva.
Toto vymedzenie urcuje zabezpecenie kultury vytvorenim legislativno-organizac-neho
prostredia, v ktorom stat vstupuje do procesu tvorby a ochrany kulturnych hodnot ako jeho
garant.
Chceme vytvorit v zaujme duchovneho rozvoja obcanov a integrity spolocnosti vhodne
podmienky pre prirodzeny a pluralitny rozvoj kultury a umenia a ochrany kulturneho
dedicstva. Tato uloha spociva predovsetkym v tvorbe vhodneho legislativneho prostredia, v
stanoveni prehladnych a demokratickych systemov viaczdrojoveho financovania.
Chceme vypracovat a zverejnit jasne pravidla a systemove opatrenia na financovanie
kultury ako aj nekomercnych kulturnych aktivit.
Chceme zarucit slobodny vyvin kultury ako aj jej nezavislost na momentalnej politickej
orientacii vlady. Nechceme zneuzivat kulturu na ideologicke ciele.
Chceme, aby sa podiel financnych zdrojov na kulturu zo statneho rozpoctu priblizoval
europskym pomerom. Chceme zaroven dbat na ucelne a transparentne vynakladanie
statnych prostriedkov v oblasti kultury a umoznit ich verejnu kontrolu.
Chceme zachovat kontinuitu kultury a zarucit jej prezentaciu v zahranici aj protrednictvom
statnych institucii a medzistatnych dohod.
 Chceme, aby sa na formovani kulturnej koncepcie statu podielali nezavisli odbornici zo
vsetkych oblasti kulturnej cinnosti, ako aj pravnici a ekonomovia. Vytvorenie nezavislych
skupin expertov chapeme ako prvy predpoklad dlhodobych zmien v oblasti kultury.
Chceme vytvorit vhodne legislativne prostredie pre rozvoj kultury.
Chceme obnovit a rozvinut system viaczdrojoveho financovania pre kulturu. Chceme
podporovat vychovu k umeniu, podporovat povodnu slovensku tvorbu vo vsetkych
oblastiach umenia, stimulovat ume-lecku tvorbu pre deti a mladez, podporovat kulturu
narodnostnych mensin, podporovat medzinarodne mimovladne organizacie.
 

Nastroje

Zabezpecime kulturnym instituciam legislativnou formou pravnu Pravna subjektivita

subjektivitu. Zrusime Regionalne kulturne centra a institut intendantov. kulturnym
instituciam
Vytvorime novy system usporiadania kulturnych institucii v ich vztahu k
zriadovatelom (Ministerstvo kultury, kraj, okres, obec). Na zaklade tohto
systemu urcime pravidla financovania institucii zo strany zriadovatelov.
Vytvorime z Narodnych metodickych centier informacne a servisne
pracoviska. Zrevidujeme fungovanie fondu Pro Slovakia, vratime mu
demokraticke principy samospravneho rozhodovania a zabezpecime
financne krytie zo statneho rozpoctu. Zrevidujeme privatizaciu majetku v
oblasti rezortu kultury. Vytvorime system novych specializovanych
fondov a institucii na podporu roznych oblasti kultury, predovsetkym tych,
ktore nemaju institucionalny zaklad. Zlepsime podmienky pre rozvoj
kultury na urovni samosprav. Vytvorime podmienky pre rozvoj tretieho
sektora v kulture.

Ustanovime vyberovy charakter obsadzovania postov nezavislymi

osobnostami (vedenie kulturnych institucii, grantove komisie, poroty,
rady). Budeme obsadzovat miesta v organoch statnej spravy, vedec-kych a
vyskumnych ustavoch, servisnych pracoviskach a instituciach rezortu
kultury odborne sposobilymi pracovnikmi konkurznym konanim.
Vratime zodpovedajuce postavenie umeleckym zdruzeniam, vratane Nezavislost fondov a
financnej podpory ich projektov. Zabezpecime nezavislost umeleckych umeleckych zdruzeni
fondov od statu, zamedzime ich privatizacii a zvyraznime ich podporny
charakter. Zabezpecime samostatnost ochrannych autorskych organizacii a
ich nezavislost od statu.
Zrusime, zrevidujeme a znovelizujeme existujuce alebo nevyhovujuce Zmeny zakonov
zakony a prijmeme nove zakony v oblasti kultury: Zakon o audiovizii
(1/1996 Z.z., resp. zakon o podpore audiovizualnej kultury a priemyslu);
zakon o statnej pamiatkovej starostlivosti (27/1987 Zb., resp. vladny navrh
rovnomenneho zakona z roku 1998); zakon o muzeach a galeriach
(109/1961 Zb., resp. vladny navrh z roku 1998); zakon o kulturnom
dedicstve; zakon o ochrane kulturnych pamiatok; zakon o divadelnej
cinnosti (Divadelny zakon 384/1997 Z.z.); zakon o Slovenskom narodnom
divadle (385/1997 Z.z., resp. zakon o narodnych kulturnych instituciach);
Kniznicny zakon (53/1959 Zb. v zneni zakonov 222/1996 Z.z., 296/1996
Z.z.). Zakon o ochrane autorskych prav (Autorsky zakon 383/1997 Z.z.);
zakon o kolektivnej sprave prav podla autorskeho zakona (O ochrannych
autorskych organizaciach 283/1997 Z.z.); zakon o ochrane umelca; zakon
o umeleckych fondoch (13/1993 Z.z.); zakon o osvetovej cinnosti
(Osvetovy zakon 176/1997 Z.z., ktorym sa meni zakon 52/1959 Zb.);
zakon o Matici slovenskej (68/1997 Z.z.); zakon o statnom fonde kultury
Pro Slovakia (95/1991 Zb. v zneni zakona 495/1991 Zb.); zakon o meste
Martin ako kulturnom centre Slovakov.

Upravime aj zakony, suvisiace s kulturnou cinnostou, akymi su zakon o

daniach z prijmu a dalsie danove zakony, zakon o nadaciach, zakon o
opatreniach v oblasti rozhlasoveho a televizneho vysielania, zakon o
Slovenskej televizii, zakon o prevadzkovani rozhlasoveho a televizneho
vysielania, Zakonnik prace, zakon o uzemnom plano-vani a stavebnom
poriadku, zakon o verejnom obstaravani, zakon o podmienkach prevodu
statneho majektu na ine osoby, zakon o organizacii miestnej statnej
spravy, zakon o uzemnom a spravnom usporiadani SR a nan nadvazujuce
zakony o fiskalnej decentralizacii.
Zabezpecime diverzifikaciu zdrojov financovania kultury na statne (statne Diverzifikacia
rozpoctove prostriedky, fondy a institucie), samospravne (obce, regiony, zdrojov
fondy), ine verejne zdroje (nezavisle organizacie, nadacie, fondy, loterie a
hry), sukromne (nadacie a fondy, podnikatelska sfera, fyzicke osoby),
vlastne prijmy subjektov posobiacich vo sfere kultury (vynosy z cinnosti a
vynosy z majetku, zbierky a dary, podnikanie, uvery a pozicky),
zahranicne zdroje (podporne programy, fondy a nadacie, podnikatelske
subjekty).
Zabezpecime restrukturalizaciu Ministerstva kultury ako demokra-tickeho Restrukturalizacia
organu ustrednej statnej spravy tak, aby zastupovalo v statnej sfere zaujmy MK SR
kultury, a to aj vo vztahu k inym organom ustrednej statnej spravy; aby
bolo organom, zabezpecujucim medzistatne kulturne dohody a podporu
slovenskej kultury v zahranici; legislativnym a ekonomickym organom
ustrednej statnej spravy; organom, spravujucim prostriedky zo statneho
rozpoctu pre oblast kultury; organom, zodpovednym za strukturu a
koordinaciu statnych institucii a organizacii v oblasti kultury a za
medzirezortne vztahy; organom, vytvarajucim poradne zbory na riesenie
zavaznych otazok v oblasti kultury.

Zabezpecime, aby sa centralne, regionalne a miestne kulturne institucie a

organy (Matica slovenska, Fond Pro Slovakia, SLUK, kulturne, umelecke
zdruzenia a institucie) riadili principmi demokratickeho pravneho statu, a
najma ustavnym principom rovnosti pred zakonom.

TRETI SEKTOR
 

Analyza sucasneho stavu

V novembri 1989 bola obcanom Slovenska ponuknuta zmluva o slobode.

Zacal sa rozvoj slobodnej obcianskej spolocnosti. Na Slovensku dnes
existuju stovky a tisicky mimovladnych organizacii, ktore su pripravene
iniciovat vytvaranie partnerskych vztahov medzi statnym, podnikatelskym a
tretim sektorom v prospech noveho socialneho poriadku. Sucasna vladna
koalicia nemala a nema o ponukanu spolupracu pri rozvoji obcianskej
spolocnosti zaujem.

Prijala restriktivny zakon o nadaciach, kvoli ktoremu zaniklo viac ako 2000
nadacii. Prijala dalsie zakony, ktore nerespektuju nezavislost obcianskych
iniciativ a podriaduju ich neprimeranej statnej kontrole.

Ciele

Chceme vytvorit take legislativne, ekonomicke a organizacne prostredie, ktore bude na

prospech rozvoja obcianskych iniciativ. Sme presvedceni o tom, ze tak, ako su podnikatelia
doleziti pre zabezpecenie ekonomickej prosperity Slovenska, su ludia v mimovladnych
organizaciach nezastupitelni pre rozvoj obcian-skej spolocnosti a verejneho blaha.
 

Nastroje

Povazujeme slobodu zdruzovania obcanov za nedotknutelnu a preto Lepsie zakony

pripravime a presadime zakony, ktore umoznia, aby sa kazda obcianska
iniciativa mohla rozvijat bez zbytocnych administrativnych prekazok.
Vypracujeme a schvalime v spolupraci s tretim sektorom nove zakony o Jedno percento na
nadaciach a vseobecne prospesnych organizaciach, ktore urcia jasne, no neziskovu
organizaciu
nediskriminujuce pravidla pre ich fungovanie.

Uzakonime, ze kazdy obcan-danovnik sam rozhodne, ktoru nadaciu,

obcianske zdruzenie, ci inu neziskovu organizaciu podpori jednym
percentom zo svojej zaplatenej dane.
Vytvorime uceleny system podpory vseobecne prospesnych neziskovych Danove ulavy
cinnosti prostrednictvom danovych ulav, prehladnym rozdelovanim
verejnych financnych zdrojov i netradicnych novych foriem financovania.

SPORT
 

Analyza sucasneho stavu

Vsetky organizacie a spolky telesnej kultury a sportu si obcania vytvorili a

vytvaraju po roku 1989 ako dobrovolne mimovladne organizacie na zaklade
svojho slobodneho rozhodnutia, aby realizovali svoje zaujmy, uspokojovali
svoje potreby a podporovali dalsich, hlavne deti a mladez. Stresne
organizacie spolu s novymi zoskupe-niami vsak v sucasnosti vytvaraju
neprehladnu strukturu, v ktorej sa tazko presadzuju jasne a spravodlive
pravidla pre rozdelovanie verejnych prostriedkov pre podporu sportu.
V minulom obdobi sa rozpadla siet treningovych stredisk mladeze, snaha
ozivit ich v sucasnom obdobi je malo intenzivna a systematicka.

Novy zakon o telesnej kulture platny od 1. januara 1998 vymedzuje

kompetencie organov statnej spravy na useku telesnej kultury. Podrobne
definuje nielen kompetencie Ministerstva skolstva, ale aj krajskych a
okresnych uradov. Krajskym a okresnym uradom sa uklada priama
zodpovednost za vykon konkretnych cinnosti, napr. za vyber a pripravu
sportovych talentov, za prevadzkovanie telovychovnych zariadeni, za
utvaranie podmienok na rozvoj sportu pre vsetkych. Stat si zakonom
ponechava aj akreditaciu vzdelavacich zariadeni v oblasti telesnej kultury.
Kompetencie obci su ustanovene len velmi ramcovo.

Telesna kultura a sport boli aj v minulosti financovane z viacerych zdrojov:

zo statneho rozpoctu, z vytazku stavkovych hier, z podnikovych zdrojov, zo
vstupneho i z clenskych prispevkov. Oproti minulosti je vyznamny rozdiel v
tom, ze byvaly skryty profesionalizmus v sporte je dnes verejne uznanym a
akceptovanym sposobom sportovej cinnosti. Prehladnost financnych tokov
pre podporu sportu a telovychovy sa tym vsak nezlepsila a nezjednodusila.

Najvacsim mimorozpoctovym verejnym zdrojom penazi je vytazok zo

stavkovych hier a z loterii. Stavkove hry Sportka a Sazka boli zriadene
prave na podporu telovychovy. V minulosti siel tento vytazok priamo
CSZTV. V sucasnosti je do priameho toku penazi zaradena este statna
akciova spolocnost Tipos ako stresna organizacia stavkovych hier, ktora
odvadza ziskane prostriedky Ministerstvu financii SR.

Privatizacia a nedostatocna statna kontrola v minulom obdobi sposobili

znacny pokles prijmov pre telesnu kulturu z tychto zdrojov napriek tomu, ze
celkovy obrat penazi v stavkovych hrach sa zvysuje. Ministerstvo financii
SR dotuje vytazkom zo stavkovych hier Statny fond telesnej kultury, ktoreho
ulohou je rozdelovat tieto zdroje medzi telovychovne subjekty. Fond ma
patnastclenny organ, ktory sa sklada z piatich zastupcov telovychovnych
zdruzeni, piatich zastupcov Slovenskeho olympijskeho vyboru a piatich
zastupcov statnej spravy. Prostriedky fondu maju sluzit tak na podporu
cinnosti klubov, ako aj na vystavbu a udrzbu telovychovnych zariadeni.
Fond rozdeluje prostriedky na stresne organizacie (ASZ, ATJK), ktore ich
potom dalej rozdeluju na sportove zvazy, kluby, telovychovne jednoty. V
roku 1997 sa pocitalo s vytazkom 300 milionov zo stavkovych hier.

Financne zabezpecenie statnej reprezentacie ako aj niektorych

investicnych projektov ma vo svojej posobnosti a v rozpocte Ministerstvo
skolstva SR. V roku 1997 mali sportovci priamo zo statneho rozpoctu dostat
360 mil. Sk. Zo statneho rozpoctu su financo-vane aj strediska vrcholoveho
sportu v jednotlivych rezortoch. Novy zakon o telesnej kulture od roku 1998
garantuje prispevok statneho rozpoctu na rozvoj telesnej kultury vo vyske
O,5 % z celkovej sumy, co v roku 1998 predstavuje cca 900 milionov korun.

Samostatne financne zdroje ma Slovensky olympijsky vybor. Vacsiu cast

svojich prostriedkov dostava sice priamo zo statneho rozpoctu, ale dalsie
ziskava prostrednictvom sponzorstva a vlastneho marketingu. SOV
prispieva na pripravu a ucast sportovcov na letnej a zimnej olympiade.
Prispevky idu do tych sportovych zvazov, ktore su na programe
olympijskych hier.

Nedostatocne su upravene podmienky sponzorovania jednotlivych

sportovcov, ci klubov podnikatelmi a firmami. Existujuci pravny ramec
neprispieva k prehladnosti vztahov medzi podnikatelskym sektorom a
sportom.

V sportovych kluboch nie su dostatocne rozvinute postupy pre ziskavanie

darov od fyzickych a pravnickych osob, co suvisi aj s obmedzeniami
platneho danoveho zakona.

Najmenej priaznivy voci potrebam telesnej kultury a sportu je sucasny

system rozdelovania dani medzi stat a obce. Nizke obecne rozpocty
neumoznuju, aby sa mesta a obce stali hlavnymi garantami vytvarania
podmienok pre zdravy zivotny styl svojich obyvatelov. Ak hovorime o
zdrojoch podpory telesnej kultury, na prvom mieste by urcite mala byt
dlhodoba dobrovolnicka praca tisicok funkcionarov i radovych clenov
sportovych organizacii. Tych, ktori dlhe roky bezplatne alebo za symbolicku
odmenu riadia, organizuju, trenuju, ci predavaju listky na futbalovom ihrisku.

Ciele

Chceme vytvorit lepsie podmienky pre tych, ktori telesnu kulturu prijali za sucast svojho
zivota a ponuknut novu zivotnu alternativu tym, ktori ju iba hladaju. Budeme plne
respektovat nezavislost a samospravnost sportovych organizacii. Doraz chceme klast na
vytvorenie partnerskych vztahov medzi sportovymi organi- zaciami a statom a obcami na
jednej strane a podnikatelmi na strane druhej.
 

Nastroje

Pripravime systemove definovanie zakladnych principov fungovania Definovanie

telesnej kultury a sportu. Prvym zakladnym principom systemu telesnej zakladnych principov
kultury je samoorganizacia a samosprava, na ktorych su zalozene vsetky
obcianske iniciativy. Tento princip aj v sucasnosti plati pre vsetky urovne:
od sportoveho oddielu cez sportovy zvaz po dalsie stresne organizacie.
Navrhneme sportovym organizaciam posilnit vo vztahu k statnej sprave Posilnenie
Slovensky olympijsky vybor ako reprezentativny organ telesnej kultury na Slovenskeho
olympijskeho vyboru
Slovensku. Pokladame za mozne a ucelne, aby prave tento organ, a nie
statna sprava, garantoval aj akreditaciu vzdelavacich zariadeni v oblasti
telesnej kultury. Posilnenie postavenia narodnych olympijskych vyborov
sa uz davnejsie riesilo v mnohych statoch Europy spojenim ustrednych
sportovych a olympijskej organizacie. Skusenosti su vseobecne pozitivne.

Navrhneme, aby Olympisjky vybor spolu so statnou spravou (resp. s

poverenym organom statnej spravy) zabezpecoval styri okruhy uloh:
vytvaranie legislativnych a ekonomickych podmienok pre rozvoj telesnej
kultury na Slovensku; podporu a organizaciu statnej sportovej
reprezentacie; propagaciu telesnej kultury prostrednictvom narodneho
programu podpory zdravia a vychovno-vzdelavacieho systemu (skoly
otvorene komunite) a koordinaciu rekreacnej telovychovy v spolupraci so
samospravami miest a obci.
Vytvorime jednoduchy a transparentny system financovania telesnej Jednoduchy system
kultury. Zakonom garantovany prispevok zo statneho rozpoctu a vytazok financovania
zo stavkovych hier a loterii by mali byt priamymi prijmami nestatneho
fondu telesnej kultury, ktory by spravoval Slovensky olympijsky vybor.
Bude potrebne zmenit podmienky pre prevadzkovanie hier a loterii a
zabezpecit ich vacsiu kontrolu zastupcami sportovych organizacii, aby sa
zamedzilo strate moznych prijmov pre podporu telesnej kultury.
Posilnenie samospravneho principu v oblasti telesnej kultury znamena
sucasne oslabenie kompetencii statu, resp. odstatnenie niektorych cinnosti.
Zarucime posilnenie samospravneho systemu telesnej kultury. Jeho Financovanie v
strategickym partnerom su mesta, obce a regiony (v buducnosti budu mat prospech samospravy
tiez vlastne samospravne organy, kompetencie a financie). Co najskor
zabezpecime zasadnu systemovu zmenu v rozdelovani verejnych
financnych prostriedkov v prospech samosprav, tak ako to navrhuju autori
tzv. zupneho usporiadania.

Zarucime, aby sa mesta a obce stali aj garantom otvorenia skol voci

potrebam obyvatelstva, osobitne v oblasti podmienok pre sportovanie na
skolskych ihriskach a telocvicniach, cim by sa prave skoly stali
semenistom novych sportovych talentov, a to bez toho, aby obmedzovali
samospravnost a suverenitu sportovych organizacii. Zarucime aj dalsie
vytvorenie podmienok pre obce, aby mohli podporovat rozvoj telesnej
kultury svojich obyvatelov.
Vytvorime jasne pravidla pre vztah sportu a podnikatelskeho sektora. Ide Pravidla pre reklamu
predovsetkym o to, kedy sa samotny sport stava podnikatelskym odvetvim
a kedy nie. Sfromulujeme jednoznacnejsie pravidla pre reklamu firiem
sportovcami a klubmi, aby sportove kluby mohli ziskane financne
prostriedky bez obav pouzit na podporu svojich vseobecne prospesnych
sportovych aktivit.
Upravime legislativne podmienky poskytovania darov od obcanov i firiem Podmienky pre
na podporu telesnej kultury. Navrhneme, aby poskytnuty dar nebol poskytovanie darov
odpocitatelnou polozkou zo zakladu dane (ako je to dnes), ale aby platca
dane mohol priamo rozhodnut, ze urcitu cast dane (1%) venuje konkretnej
sportovej organizacii na podporu jej cinnosti.