Financie

v pohode
POISTENIE
Men sa zklad kapitlovho
ivotnho poistenia
DCHODOK
o sprav niia prodnos
s dchodkovm systmom?
VERY
Slovci stle dlia
najmenej v Eurpe
oktber
ronk II.
Nepredajn
5 / 2013
6 16 14
Sprievodca vo svete osobnch nanci
www.financievpohode.sk
j
ivotn
poistenie
Kvalitn
poistenie
je aj
o slubch
www.uniqa.sk
Vekou vhodou poistenia s aj sluby navye. UNIQA
poisova ponka k poisteniu nehnutenosti a zariadenia
domcnosti nasledovn sluby ZDARMA:
Asistenn sluby
Klient ich m k dispozcii NONSTOP poas celej doby trvania
poistenia. Pomu klientovi nielen v havarijnej situcii.
Okrem rady, zabezpeia aj opravra a preplatia jeho nklady.
Asistenn sluby VOPRED
Ak si klient prenesie poistenie svojho domova k nm,
okamite zska asistenn sluby ete pred innosou tohto
poistenia.
sluba MeteoUNIQA k poisteniu nehnutenosti domu,
bytu a zariadenia domcnosti
Tto UNIQA-tna sluba vdy vas, prostrednctvom SMS
sprvy, informuje o nepriazni poasia vo zvolenej lokalite.
Vasnm varovanm pome ochrni majetok pred
vrtochmi poasia.
Bvanie ohrozuj rzne nepredvdan
udalosti, ktor ho mu pokodi
alebo znii. Nikto nevie garantova,
e sa vm katastrofa vyhne, ale v aka
poisteniu viete eliminova jej nsledky.
Poistenie vs stoj vdy menej ako
rieenie vzniknutch nkladov.

D
o
m
o
v
&

a
st ie
- Poistenie dom
u a byt u
- Poistenie dom
cnost i
- Asistenn sluby ZDARM
A
- Varovanie pred nepriaznivm

poasm
M
eteoUNIQ
A
OPRAVA elektrospotrebiov
po zrunej dobe ZDARMA!
OPRAVA elektrospotrebiov
po zrunej dobe ZDARMA!
Financie v pohode
FINANCIE V POHODE


3
6
KAPITLOV IVOTN POISTENIE
PREJDE ZMENOU
9
KONIEC ROKA
V ZNAMEN ZMIEN
10
ABY POISTKA NEZHRDZAVELA
12
TERAZ JE TEN SPRVNY AS?
Vhody novho veru musia previ nklady
na zruenie starho
14
VERY S ORAZ POPULRNEJIE
Miera zadlenia u ns sa zvyuje, no ete stle sme na chvoste
16
DEMOGRAFIA A DCHODKY
18
PR MTOV O IVOTNOM POTEN
20
KE VEK NEHR ROLU
razov poistenie je predovetkm o dke asu lieenia
22
OMAOVNKY PRE DOSPELCH
OBSAH
11

M
1
D
1
P
22
K

2
OO
06
Rozhov or
12
v ery
09
Poistenie
16
Dchodok
Sprvy
4

FINANCIE V POHODE
VRAJ ZMLUVY TREBA TA...
V kadej sfre plat, e zmluvy si
treba pred podpisom preta. Rusovi
Dmitrovi Argarkovi predschvlil v roku
2008 Tinkoff Credit Systems kreditn
kartu a poslal mu zmluvu na podpis.
Kee sa Dmitrovi nepili podmienky,
v potai upravil zmluvu vo svoj pro-
spech. Doplnil nulov poplatky, nulov
rokov sadzbu a neobmedzen limit.
Okrem toho doplnil aj sankn pokutu
za kad poruenie zmluvy mu ban-
ka m zaplati 3 mil. rubov. V prpade,
e by banka chcela zmluvu zrui, mus
zaplati 6 mil. rubov. Neoakval, e
by mu takto zmluvu schvlili.
Banka vak upraven zmluvu podpsa-
la a klientovi zaslala aj kreditn kartu.
Tomu sa po ase zhorila platobn
morlka, o si banka, samozrejme,
vimla. Po tom, o odmietol zaplati
pokutu za nesplcanie dlhu, ho banka
v roku 2012 zaalovala. Na sde sa
obhajoval podpsanou zmluvou, a ten
mu dal za pravdu. Banka sa obhajo-
vala tak, ako mnoh bankov klienti:
Zmluvu sme netali. Aj ke banka
poadovala od klienta 45-tisc rubov,
sd uznal iba 19-tiscov dlh. Ilo o pe-
niaze, ktor klient skutone z karty
erpal. Klientovi tto vhra na sde
vak nestaila a za poruenie zmluvy
sa doaduje odkodnho vo vke 24
mil. rubov. Ortie mal sd vyrieknu
v tomto septembri.
ETRENIE PODPOR
CHUDOBU V E
Mnostvo chudobnch ud v Eu-
rpskej nii sa me k roku 2025
zvi na 25 milinov osb v dsled-
ku opatren zameranch na etrenie,
ktor zaviedli vldy vetkch krajn
E. Znamen to, e celkov poet
ud, ktor bud v Eurpe i na hranici
chudoby, dosiahne 146 milinov, o
je pribline tretina obyvateov konti-
nentu. Na dosiahnutie ivotnej rovne
Eurpanov do stavu pred piatimi rokmi
bude potrebnch alch nie menej
ako 25 rokov. Kontatuje to sprva
siete charitatvnych organizci Oxfam.
Sie nedvno kritizovala Eurpsku niu
za prsne opatrenia vedce k etreniu
verejnch vdavkov. Predstavitelia Ox-
fam si myslia, e vldam v Eurpskej
nii sa nepodarilo zni verejn dlh, ale
svojimi opatreniami ohrozili u aj tak
nestabiln ekonomick rast v regine.
Opatrenia zameran na vek etrenie
ete viac zhorili beztak neuteujcu
ekonomick situciu v Eurpe. Zne-
nie prspevkov na socilne zabezpee-
nie a komunlne sluby v kombincii
s poklesom prjmov obyvatestva a ras-
tom nezamestnanosti vytvorili situciu,
v ktorej udia ledva prevaj. V posled-
nch mesiacoch
sa v eurozne objavili aj kladn
ekonomick daje, nezamestnanos
zostva na rovni 12,1 %, avak neza-
mestnanos mladch ud do 25 rokov
dosahuje 24 %.
BOHATNEME,
NO SME STLE CHUDOBN
Na konci roka 2012 mal priemerne
kad jeden Slovk hrub finann
aktva vo vke 9182 eur. Ak sa vak
od tejto sumy odrta vka skrom-
nch dlhov, ako s naprklad spotreb-
n very i hypotky, kad Slovk
disponoval istmi finannmi aktvami
v hodnote 5010 eur. Vyplva to zo
tdie Allianz Global Wealth Report.
Slovensko je v rebrku skromnho
bohatstva obyvateov na 36. mieste.
V porovnan s rokom 2011 narstli
spory slovenskch domcnost
o 8,1 %. Sasne sa vak zvyovalo aj
ich zadlovanie, v porovnan s pre-
dolm rokom narstlo a o 13,2 %.
V praxi to znamen, e ist spory
Slovkov vzrstli iba o 4,3 %, o je
najmenej v celom regine strednej
a vchodnej Eurpy.
V porovnan s obdobm pred krzou
vzrstli ist finann aktva Slovkov
a o 37 %, o je najviac spomedzi
krajn v regine strednej a vchodnej
Eurpy. Od roku 2000 sa ist finan-
n aktva slovenskch domcnost viac
ako zdvojnsobili.
V porovnan so susednmi krajinami
patria nae spory k tm nim. esi
maj dokonca viac ako dvojnsobne
vyie spory oproti Slovkom. Ete
horie vyznievame v porovnan s Rak-
anmi, ktorch vka finannch aktv
ns prevyuje a osemnsobne. Ukra-
jinci s na tom horie. Ich priemern
finann aktva na obyvatea dosahuj
1303 eur.
FED BUDE NAKUPOVA
Vbor pre opercie na vonom trhu
Federlneho rezervnho systmu
USA okoval finann trhy vyhlsenm,
e m zmer pokraova v kadome-
sanch nkupoch obligci a hypote-
krnych cennch papierov v hodnote
85 mld. USD. Vina ekonmov sa
mlila, ke predpokladala, e objem
nkupov sa zmen o 5 10 mld.
USD. Vbor pre opercie na vonom
trhu si mysl, e rizik pre rast ekono-
miky a trhu prce sa celkovo zmenili
u na jese minulho roku. Ak sa vak
bude zhorova finann situcia tak,
ako to bolo niekoko poslednch me-
siacov, temp obnovy rastu ekonomi-
ky a zamestnanosti sa mu spomali.
Ako sa kontatuje vo vyhlsen Vboru
pre opercie na vonom trhu Federl-
neho rezervnho systmu, program
nkupu aktv nem presne zadan
parametre. Na sprvy prednesen
na tlaovej konferencii po rokovan
Vboru pre opercie na vonom trhu
Federlneho rezervnho systmu
prudko zareagovali kapitlov trhy.
rokov miery klesli a vetky indexy
kapitlovho trhu stpli. Ben Bernan-
ke na stretnut s novinrmi vyhlsil,
e americk centrlna banka nebude
zvyova rokov miery, pokia rove
nezamestnanosti neklesne pod 6,5 %.
JP MORGAN ZAPLAT TUN
ODSTUPN
ttne orgny USA zvili vku od-
stupnho, teda poplatku pre bankov
konglomert JP Morgan, za nekonanie
vyetrovania hypotekrnych obchodov.
Jeho vka bude 11 mld. USD. Z cel-
kovej sumy 11 milird USD dostane 7
mld. USD. Zvyn as sumy sa vyplat
ako kompenzcia investorom. JP Mor-
gan neshlas s danou sumou a chce
pokraova v rokovaniach. Navrhol
Ministerstvu spravodlivosti USA ovea
niiu sumu za ukonenie sdneho
procesu. Ide o 3 mld. USD. Predme-
tom obianskej aloby, ale aj trestnho
sthania je innos JP Morgan na trhu
hypotekrnych cennch papierov.
Americk ministerstvo vak ukonilo
rokovania s tm, e sumu odstupn-
ho povauje za nevhodn. Kompen-
zcia vo vke 11 mld. USD me
by v prpade uplatnenia najvyou
kompenzciou na trhu. V sasnosti
prv miesto patr farmaceutickej spo-
lonosti GlaxoSmithKlein, ke v roku
2011 americk gigant zaplatil 3 mld.
USD. Poda americkch mdi je JP
Morgan vyetrovan najmenej smimi
americkmi intitciami. Okrem toho
je bankov konglomert podozriv
z korupcie v ne.
CREDIT SUISSE
ZAVRIE TY
Popredn vajiarska banka Credit
Suisse vyhlsila, e zavrie ty klientov
vo viac ako 50 krajinch sveta. Banka
sa chce sstredi len na bohatch
klientov. V niektorch krajinch plne
skon so svojou innosou (Kongo,
Angola, Turkmnsko). Sasne sa
vak v takch krajinch, ako je na-
prklad Dnsko alebo Izrael, sstred
na klientov, ktor maj v banke viac ako
1 milin vajiarskych frankov. Jednm
z dvodov rozhodnutia banky je, e
m problmy s regulanmi orgnmi,
ktor chc od nej komplikovan vka-
zy tkajce sa americkch obanov.
U v jli banka vyhlsila, e uvauje
o opusten niektorch malch trhov
a vaka tomu uetri pribline 150 mil.
vajiarskych frankov.
SAMOVRADA OTRIASLA
BANKOVM SEKTOROM
Koncom augusta vo vemi spokojnej
bankovej oze vo vajiarsku bola
verejnos otrasen samovradou
finannho riaditea poisovne Zurich
Insurance Pierra Wauthiera. Vo svojom
liste na rozlku manar spomenul
predsedu rady riaditeov Josepha
Ackermanna, ktor je znmy svojm
tvrdm tlom riadenia. Ten opustil
radu riaditeov Zurich Insurance, ale
aj radu riaditeov firmy Siemens. Obe
abdikcie s spojen s informciami
o samovrade. Ackermann zavdzal
v podniku svoj tl riadenia. Vo firme
sa v minulosti presadzovala srden
a prjemn atmosfra. On vak na po-
radch zaal zavdza prsne vsluchy.
Na druhej strane niektor nemenovan
manari vajiarskej poisovne tvrdili,
e jeho postupy boli vysoko profesio-
nlne. The Wall Street Journal zskal
kpiu listu na rozlku, v ktorom stlo,
e Joseph Ackermann vytvoril v pois-
ovni neznesiten atmosfru.
IPO NA NASDAQ DUBAI
V arabskom emirte Dubaj sa usku-
ton prv verejn umiestnenie akci
(IPO) po tyroch rokoch. Uskuton
sa na trhu Nasdaq Dubai. V oktbri
umiestni na tomto trhu svoje akcie
islamsk banka, fungujca na zklade
aritu, Bank of London and the Mid-
dle East (BLME). Na verejn trh akci
sa ponkne 195,7 milina kusov akci
finannej intitcie po 2,57 mil. USD.
Celkov hodnota verejnho pisu akci
sa odhaduje na 503 mil. USD. Pred-
chdzajce IPO sa uskutonilo v roku
2009. Maklri vtedy umiestnili na ve-
rejn trh akcie stavebnej spolonosti
Drake&Scull. Po tomto IPO sa svetov
finann krza negatvne prejavila
na pde akciovch indexov v emir-
te Dubaj. Mnoh firmy, ktor chceli
umiestni na miestnom trhu akcie, zru-
ili svoje zmery. BLME vznikla v roku
2006. Zkladnmi smermi innosti
banky s financovanie podnikov a ria-
denie skromnch investci (wealth
management). Banka spravuje aktva
v hodnote 100 mil. USD. Nasdaq
Dubai vznikol v roku 2005 a obchodu-
je sa na om len s akciami siedmich
firiem. Najvm akcionrom Nasdaq
Dubai je najvia burza emirtu Dubai
Financial Market.
ZROBKY NA KRACHU
LEHMAN BROTHERS
Prvne kancelrie a tovncke firmy
v USA zarobili na bankrote americkej
investinej banky Lehman Brothers
pribline 3 mld. USD. Len v samotnom
New Yorku banka minula na sluby
konzultantov v rznych odboroch 2
mld. USD. Peniaze dostala naprklad
konzultan firma Weil, Gotshal &
Manges, a tie spolonos peciali-
zujca na retrukturalizcie Alvarez
& Marsal. V londnskej fililke banky
zaplatili za konzultan a sprostredko-
vatesk sluby pribline 650 milinov
britskch libier. Platby konzultantov
previli zisk investinej banky v roku
2005. Vtedy vykzala zisk 2,36 mld.
USD. Kedysi jedna najvch bnk
v USA vyhlsila bankrot v roku 2008.
Finann intitcia v USA vyhlsenm
bankrotu vyprovokovala svetov finan-
n krzu, ktor sa z USA preniesla
do Eurpy a zie. Vo finannom
slangu sa zaalo pouva slovo leh-
man-ized, teda ten, o opakuje osud
Lehman Brothers.
Sprvy
FINANCIE V POHODE


5
6

FINANCIE V POHODE
Rozhovor
Pavol PITOK
len predstavenstva a viceprezident
Allianz Slovensk poisova
Rozhovor
FINANCIE V POHODE


7
Po rokoch sa bude meni
technick rokov miera,
teda percento, ktorm sa
zhodnocuj kapitlov
ivotn poistenia. Preo
k tomu dochdza?
Nazklade zkona opoisov-
nctve Nrodn banka Sloven-
ska, ktor stanovuje pravidl pre
maximlnu technick rokov
mieru, vydala koncom tohto
jna opatrenie o maximlnej
vke technickej rokovej miery
v ivotnom poisten. Opatrenie
ustanovuje jej maximlnu vku
na 1,9 % a innos nadobda
1. janura 2014.
Dotkne sa to existujcich
zmlv?
Nie. Toto opatrenie sa nedo-
tkne tak existujcich ako ani
novch zmlv, ktor bud uzav-
ret do konca roka 2013. Pre
vetky tieto zmluvy bud mc
poisovne garantova rok vo
vke 2,5 %.
Ako sa to prejav
na zmluvch, ktor sa bud
uzatvra od budceho roku?
Pre tch klientov, ktor si uza-
tvoria kapitlov ivotn pois-
tenie a v budcom roku, teda
od 1. 1. 2014, bude u platn
nov - niia sadzba, garanto-
van vo vke 1,9 %. Garancia
na tchto poistnch zmluvch
bude sce niia, no na druhej
strane by sa pre klientov mali
zvi podiely naprebytkoch.
Je tto zmena pre
poisovne pozitvna alebo
negatvna?
Z pohadu poisovne je toto
rozhodnutie Nrodnej banky
Slovenska krokom k bezpe-
nejiemu podnikateskmu
prostrediu. Minimalizuje sa
tm pravdepodobnos toho, e
by niektor poisovne neboli
schopn dodra svoje dlhodob
zvzky voi klientom.
Samotn znenie tejto sadzby
smeruje k tomu, aby sa obme-
dzilo riziko aj zo strany posky-
tovatea voi klientovi.
Na trhu s kapitlov
ivotn poistenia
s podstatne vyou
technickou rokovou mierou.
Ako doke poisova
zhodnocova naprklad
iestimi percentami peniaze
v sasnom obdob nzkych
sadzieb?
Je pravda, e vportfliu maj
poisovne aj starie zmluvy
s vyou garanciou. Ako to f-
nancuj? V prvom rade by po-
isovne mali ma svoje aktva
asovo zosladen so svojimi
zvzkami. Jednoducho pove-
dan: ak predm kapitlov po-
istenie na dvadsa rokov, tak si
knemu kpim dlhopis nadvad-
sa rokov minimlne s rovna-
km vnosom, aby som vedel
dodra, o som klientovi sbil.
V prpade, e vnosy z aktv
nepostauj na pokrytie garan-
ci v portfliu poistnch zmlv,
poisova mus chbajcu as
prefnancova zinch zdrojov.
Na trhu vak nie je vea
20- a viacronch dlhopisov.
V obdob, ke poisovne
garantovali es percent, ban-
ky ponkali benm klientom
na termnovanch vkladoch 10
a 18 %, priom nebolo proble-
matick takto vnosy na trhu
aj dosiahnu. Bolo to vak in
obdobie, ne je dnes. Kad f-
nann intitcia, teda aj pois-
ovne, sa snaili vtedy nakpi
takto fnann nstroje. Samo-
zrejme, poisovne nakupovali
primerane tomu, ako sa pred-
valo ivotn poistenie. Analytici
poisovne musia prehodnoti,
ak rizik hrozia poisovni vbu-
dcnosti. Teda pokia nie je do-
statok aktv, ktor s dostatone
vnosn, tak sa to mus doplni
zo zisku poisovne.
S na naom trhu aj
30- a 40-ron dlhopisy,
kee sa na takto dlh
obdobie uzatvraj zmluvy
kapitlovho ivotnho
poistenia?
Sme na otvorenom trhu Eu-
rpskej nie a mme prstup
k irej ponuke fnannch n-
strojov. Tie s dostaujce nato,
aby sme boli schopn splni dl-
KAPITLOV
IVOTN POISTENIE
prejde zmenou
Z pohadu poisovne
ide o krok
k bezpenejiemu
podnikateskmu
prostrediu.
hodob zvzky, ktor mme
voi naim klientom.
Zatia sme svedkami
toho, e tento rok sa
iba zniuje. Je takto
vka zhodnocovania
garantovaten v horizonte
desiatok rokov?
Myslm si, e no.
V ase, ke kapitlov
ivotn poistenia garantovali
zhodnotenie 6 %, banky
ponkali na svojich vkladoch
nsobne viac. Vtedy sa 6 %
zdalo vemi mlo, dnes je to
u vea. Neme sa takto
vvoj zopakova
s 1,9 percenta?
Ak sa op vrtia asy, ke
banky bud na svojich vkla-
doch ponka mnohonsobne
viac, ako je garantovan roko-
v miera 1,9 %, klienti dostan
vyie zhodnotenie prostrednc-
tvom podielov naprebytkoch.
Oakvate v budcom roku
pokles v pote uzatvorench
zmlv na poistnom trhu
prve z dvodu znenia
technickej rokovej miery?
Nie. Pokles v pote uzatvo-
rench zmlv v ivotnom po-
isten sa neoakva. Znenie
technickej rokovej miery vka-
pitlovom ivotnom poisten
me prinies posun novho
obchodu viac k investinmu
ivotnmu poisteniu. Sasne
prinesie viu fnann stabi-
litu v kapitlovch poisteniach
aancu navyie podiely nav-
nosoch.
ivotn poistka vnman
ako sporiaci produkt strat
na atraktivite. m sa to d
vykompenzova?
Netvrdil by som to a tak
jednoznane. Ke sa pozriete
na in formy sporenia (banky,
stavebn sporenie...), vetky sa
potkaj spoklesom vkonnos-
ti. Vetci sme v jednom fnan-
nom prostred. Poisovne maj
monos prpadn vpadok
produkcie z kapitlovho pois-
tenia nahradi zvenm silm
pri predaji rizikovch poisten.
Zotzky mi vak vyplva kla-
sick ponmanie tohto produk-
tu. Nadchdza obdobie, ke sa
chceme viac venova edukcii
klientov. Aj ke sa v minulos-
ti zva porovnvalo, koko sa
napoistke zarob, treba poveda,
e kapitlov ivotn poiste-
nie nie je iba o sporen. Poiste-
nie je v prvom rade o poistnej
ochrane. Poisova m zalohu
zabezpei peniaze v prpade
poistnej udalosti. Sporenie je
druhorad. Kapitlov ivotn
poistenie znamen, e popri po-
isten si klient aj spor.
Pri kapitlovom ivotnom
poisten platilo, e o sa
do vloilo, to sa na konci
dostalo sp. Teda roky
akoby pokryli cenu vetkch
pripoisten. Bude to plati
aj po znen technickej
rokovej miery?
Ani doteraz to neplatilo vdy.
Konkrtne pri poisten uzatvo-
renom nakrtke obdobie roky
nemuseli postaova na krytie
pripoisten. A takto to bude
vychdza i naalej. Pri dlhch
poistnch obdobiach by som sa
z pohadu klienta v najbliom
ase opaku neobval.
Takto pred rokom bola
aktulna smernica gender,
teda rovnos cien poistenia
pre obe pohlavia. Tak
ako dnes, aj vtedy mali
udia monos zska
v porovnan s budcim
stavom vhodnejie
zmluvy. Oakvate rovnak
sprvanie klientov?
o sa tka znenia tech-
nickej rokovej miery, nej-
de o prv historick zmenu
v naom poisovnctve. K jej
poklesu prilo u v roku 2006.
Minul rok sce bola vydan
smernica gender, no ukzalo sa,
e vhodnejie podmienky vy-
uili najm ekonomicky vzde-
lan klienti alebo t, ktorch na
zmenu upozornil ich fnann
sprostredkovate.
Ako v minulosti i dnes pri-
chdzame pre klientov s vy-
svetlenm, preo je vhodn
si uzavrie kapitlov ivotn
poistenie do konca tohto roka,
a tak vyui garantovan tech-
nick rokov mieru 2,5 %
nacel obdobie poistenia.
Ako po necelom roku
vidte vplyv zavedenia
tejto smernice o sa tka
tvorby produktov i zujmu
o poistenie?
iadne vrazn zmeny sme
nezaznamenali.
Oakvaj poisovne
alie smernice upravujce
cenotvorbu poistenia?
U niekoko rokov prebieha
implementcia eurpskej direk-
tvy znmej vpoisovnctve pod
nzvom Solvency II. Jej cieom
je zvi harmonizciu a integ-
rciu poistnho sektora vrmci
Eurpskej nie azvi ochranu
klientov.
(RED)
8

FINANCIE V POHODE
Rozhovor
Poistenie je vprvom
rade opoistnej
ochrane. Poisova
m zalohu
zabezpei peniaze
vprpade poistnej
udalosti.
Koniec roka
v znamen zmien
Poistenie
Koniec roka prina v poisovnctve op zmenu.
Km pred rokom lo o rovnos pohlav, tentoraz ide
o znenie technickej rokovej miery. Aktulne platn
parametre sa daj zabezpei uzavretm zmluvy
do konca decembra.
Technick rokov miera je
percento, ktor poisova pou-
va pri vpote poistnho pri i-
votnom poisten. Ide o najvyie
vnosov percento, ktor me
poisova vo svojich zmluvch
okapitlovom ivotnom poisten
garantova. Tto sa poas trvania
poistnej zmluvy nemen. Klient
jej zmenu me vidie v zmene
mesanho poistnho kapitlo-
vho ivotnho poistenia. Ak sa
zvi, mesan poistn sa zni,
a naopak. Vka garantovanho
zhodnotenia tm, e ovplyvuje
cenu poistnho, je tak aj pred-
metom konkurennho boja po-
isovn. Jej maximlna vka je
stanoven opatrenm Nrodnej
banky Slovenska, ktor vychdza
z vnosov ttnych dlhopisov so
splatnosou p aviac rokov.
Kedy sa bude op
meni?
Technick rokov miera sa
po novom zni z 2,5 % plat-
nch od roku 2008 na 1,9 %,
ktor bude platn od zaiatku
budceho roku. Odhadova ro-
ve technickej rokovej miery
do budcnosti je ako vetenie
zkritovej gule. Poda poisov-
n je rove medzi 1,5 a 2,5 %
bezpen adlhodobo udraten
hodnota. Teoreticky je mon,
aby jej hodnota klesla aj nanulu
a hypoteticky aj pod jej rove.
Vetko toti zvis od vnosov
dlhopisov a ako u histria uk-
zala, so zpornm vnosom sa
predvali nemeck dlhopisy a so
zpornou rokovou mierou maj
svoje sksenosti vJaponsku.
Vnosy tak i tak
Pre klienta je vhodnejie ma
zmluvu svyou technickou ro-
kovou mierou. Preto je vhodn
pri zmench v zmluvch s ta-
kmto roenm dba o to, aby
sa zmluva nevypovedala. Okrem
garantovanho vnosu poisov-
ne pripisuj svojim klientom aj
podiel navnosoch, ktor vyply-
n z investovania technickch
rezerv. Ide vak ovnos, ktorho
vka nie je vopred znma.
PAVEL KRINIAR
FINANCIE V POHODE


9
tvrtina Slovkov
povauje za dosta-
ton poisti v rmci
rodiny iba jednho
z partnerov a z toho
a 77 % responden-
tov by volilo mua
alebo partnera
s vym prjmom, o
je poda tatistk op
mu. Naopak, enu
by poistilo iba 13 %
optanch. Vyplva
to z prieskumu ING
ivotnej poisovne.
Slovci tak pri poiste-
n zohaduj najm
finann prnos
lenov rodiny, a ena
je tak pre svoje niie
prjmy diskriminova-
n. Poda prieskumu
27 % slovenskch
klientov poisovn
povauje za dosta-
ton uzavrie ivotn
poistenie v rmci
rodiny i spolonej
domcnosti len pre
jednho z partnerov.
Pritom o nevyhnut-
nosti finannej
ochrany zdravia je
presvedench 75 %
respondentov. Roz-
por medzi tm, o by
sme robi mali, a tm
o v skutonosti
robme, je pre oblas
ivotnho poistenia
typick. Slovci s
v prvom rade znmi
svojou podpoiste-
nosou. Najnovie sa
navye ukzalo, e
v tomto smere sa aj
znane diskriminuj
na zklade pohlavia.
ena je z hadiska
finannho prnosu
pre rodinu vnman
ako menej vznamn
v porovnan s mu-
om, komentuje
vsledky prieskumu
Renata Mrzov,
generlna riaditeka
pre poistenie a d-
chodky, ING R/SR.
Poda 43 % Slovkov
by tak mal by poiste-
n len domcnosti
s vym prjmom,
34 % vslovne urilo
mua. V sasnosti
poisovne registruj
takmer 3,6 milina
zmlv o ivotnom
poisten.
KOHO BY KTO POISTIL?
V ivotnom poisten
pokrauje rast tech-
nickho poistnho,
zmenila sa vak
truktra medzi jed-
notlivmi odvetviami.
Rast zaznamenalo
klasick ivotn
poistenie, km unit-
-linked poistenie
zaznamenalo pokles
technickho poist-
nho, prv od roku
2009. Zatia je vak
priskoro na vyvode-
nie zverov, o sa
tka zmien vo vvoji
ivotnho poistenia.
Objem a frekvencia
odkupov pokrauj
v raste, ale tempo
rastu sa spomauje.
Technick rezervy
v klasickom ivotnom
poisten aj v unit-lin-
ked poisten poas
prvho polroka 2013
rstli. Rezervy v ne-
ivotnom poisten ani
umiestnenie tech-
nickch rezerv sa
zsadne nemenilo.
Objem poistnch pl-
nen v prvom polroku
2013 bol na rovni
292 mil. eur, o
zodpoved medzi-
ronmu nrastu
o 7 % (hlavne od-
kupy, podobne ako
v prpade unit-linked
poistenia), m sa
zrchlil v porovnan
s rovnakm obdobm
minulho roka o 4
percentulne body.
Poet poistnch
plnen vak klesol
o viac ako 7 %.
Podiel objemu poist-
nch plnen na tech-
nickch rezervch sa
od svojej priemernej
hodnoty vraznejie
nevzdialil.
Z Analzy slovenskho finan-
nho sektora za 1. polrok
2013 od Nrodnej banky
Slovenska
POISTN TRH ZA PRV POLROK
M
ieru ivotnho poiste-
nia naSlovensku stle
nememe povaova
za dostaton. Okrem proza-
ickho dvodu uvedomenia
si zmyslu a potreby poistenia
existuje poda Jozefa Fronca,
produktovho analytika OVB,
aj al isto praktick dvod.
Finann situcia mnohch
ud je tak, e si len s akos-
ou prefnancuj zkladn
existenciu ajednoducho nema-
j na tandardn zabezpeenie
prjmu fnancie.
Na druhej strane je dobr
taktie vedie, e ivotn po-
istka nie je plne pre kadho.
Take asi ako sa
dopracujeme ksta-
vu, e ju bude ma
uzavret kad
dospel obyvate
Slovenska. Zjed-
noduene sa d
poveda, e ivotn
poistenie sa vyplat
hlavne v troch i-
votnch situcich:
Ak mte rodi-
nu a nechcete, aby
v prpade vaej
smrti musela rodi-
na zni svoju i-
votn rove. Ato
aj v prpade, ak vlastnte vek
majetok.
Ak je vaa rodina zvisl
odvho prjmu.
Ak si zaobstarte vek
ver a nechcete, aby ho za vs
museli splca vai blzki.
Veobecne sa teda d pove-
da, e ivotn poistka m zmy-
sel vsitucich, ke m lovek
zodpovednos za niekoho in-
ho, ako s deti i partner. No
a kee dnes u nie je ivotn
poistka len o poisten mrtia,
jednm dychom treba doda,
e je potrebn aj pri zdravot-
nch komplikcich a v situ-
cich, ke lovek vykonva
rizikov innosti, alebo ke
m neist prjem a minimlne
fnann rezervy.
i u osobn, aj fnann
situcia sa poas nho ivota
men, a tak by sa jej mala pri-
spsobova aj ivotn poistka.
Jednoznane teda plat, e oi-
votn poistku sa treba stara.
Tak ako ke vynechte pravi-
deln servisn prehliadku v-
ho auta, me sa vm sta, e
sa asom stane nepojazdn.
Alebo ke nena-
triete zbradlie,
asom zhrdzavie.
No a tak nejako je
to aj so ivotnou
poistkou. Ak chce-
me, aby plnila svoj
el a kryla rizik
spojen snam i-
votom, je potrebn
sa ou stara. Pod-
a J. Fronca je dobr
robi to pravidelne
raz za rok. Dle-
it je to v prpade
zmeny osobnej ale-
bo fnannej situ-
cie. Teda naprklad ak vznikne
zodpovednos za in osobu,
zmen sa prjem alebo vznikn
fnann zvzky.
Zmena vky
Pri prehodnocovan po-
istnch sm je potrebn bra
do vahy ivotn tandard va-
ej rodiny a koko si mete
dovoli naivotn poistku pla-
ti. Aby rodina nepoctila radi-
klny prepad ivotnej rovne,
mala by sa poistn
suma pohybova
v idelnom prpa-
de vrozmedz 2- a
5-ronch platov
jej ivitea. Netre-
ba pritom zabda
aj na pridan hod-
notu lena rodiny,
ktor sa star odo-
mcnos. Prve
toto opomenutie
pr avde podobne
spsobuje neod-
vodnene nzku
mieru poistnej
ochrany ien.
Pri prehodnocovan poist-
nch sm treba rovnako pa-
mta nato, e ivotn poistka
nie je primrne uren naspo-
renie. Vyven pomer medzi
sporiacou a poistnou asou
platenej poistky je jednm zo
zkladnch znakov dobre uza-
tvorenho ivotnho poistenia.
plne idelny pomer medzi
poistnou a sporiacou sumou
sa defnuje ako. Je dlei-
tejie uvedomi si, o m rie-
i poistn as a o sporiv
as. Poistn as m riei
aktulnu fnann situciu
a sporiv budcu fnann
situciu. At budca me by
sasne rieen aj inmi n-
strojmi, o treba bra do va-
hy, dodva J. Fronc.
Dlhodob ivotn poistka
alm z dleitch para-
metrov ivotnho poistenia,
ktor sa nastavuje u pri jeho
uzatvran, ale je tie dleit
ho pravidelne prehodnocova,
je obdobie poistenia.
Oivotnom poisten nakrat-
ie obdobie je vhodn uvao-
va len v prpade,
pokia je potrebn
pokry krtkodob
riziko. Naprklad,
pokia si vezmete
auto na lzing, hy-
potekrny ver i
in vysok ver.
Zkladn ivotn
poistenie je v-
hodnejie uzav-
rie na dlh as.
Pri kadom znovu
uzatvran poistky
sa toti presk-
mava zdravotn
stav a posudzuje
riziko, priom plat m vy
vek, tm vyie riziko. Netre-
ba zabudn ani na nklady.
To vetko sa premieta doceny.
Uzatvorenie ivotnho poiste-
nia mladm lovekom napr-
klad na 20 rokov len preto, e
sa mu 30 i 40 rokov zd dlho,
je nezmysel. Po 20 rokoch
me by pre neho poistenie
Poistn as
m riei
aktulnu
fnann
situciu
asporiv
budcu
fnann
situciu.
Aby poistka
nezhrdzavela
AJ O I VOTN POI STKU SA TREBA STARA
ivotn poistka sli hlavne na nann zabezpeenie rodiny v prpade
nejakej nepredvdatenej situcie. Jej potrebu a vznam si aj vaka nannm
sprostredkovateom uvedomuje oraz viac Slovkov. Nie vetci si vak uvedomujeme,
e aj o ivotn poistku je potrebn sa stara.
Aby poistenie
plnilo svoj
el akrylo
rizik spojen
snam
ivotom, je
potrebn sa
oho stara.
10

FINANCIE V POHODE
Poistenie
Poistenie
FINANCIE V POHODE


11
vrazne drahie ame sa sta ponejakch zdravotnch problmoch ale-
bo razoch pre poisovne neprijaten.
Aktualizcia
Pokia pristpite kzmenm vivotnom poisten, treba pamta
aj na to, e nie kad poistn zmluva sa d aktualizova. Res-
pektve, niektor zmluvy sa neoplat meni, lebo by sa mohli
strati ist vhody. Naprklad vyie zhodnotenie v podo-
be technickej rokovej miery. Vtedy je potrebn poist-
n sumy zvyova novmi zmluvami. Mnoh starie
poistn zmluvy s tie nastaven ako presn schmy,
do ktorch sa ned ubovone zasahova. V sas-
nosti sa u vak viac uzatvraj variabiln poistn
zmluvy, ktorch parametre mono skoro ubovo-
ne meni, spresuje informcie zpraxe J. Fronc.
Zrui poistku sa nevyplca
No anazver nemono opomen ani ivotn
situcie, ke sa naopak loveku nedar azvau-
je pln zruenie ivotnej poistky. Vypoveda
poistenie predasne je vak fnanne nklad-
n. Navye, strca sa tm poistn ochrana.
Nie je to teda prli vhodn spsob, ako si
zlepi napt rodinn rozpoet. Pokia nie
ste napr. pre stratu zamestnania schopn
poistku plati, pokste sa spolu s fnan-
nm sprostredkovateom a poisovou
njs vhodnejie rieenie. Do vahy
pripad odklad i preruenie platenia,
resp. znenie poistnho.
PAVOL POKLEMBA
12

FINANCIE V POHODE
very
V
voj rokovch sadzieb
nahrva dlnkom.
Predovetkm tm, o
dlhom rieia vlastn bvanie.
Postupn pokles vky rokov
pre nich znamen, e fnanco-
vanie rieenia bvania ich vyjde
z roka na rok lacnejie. Zfa
vak nemusia ani existujci dl-
nci. So svojm verom mu
prejs ktakmu veriteovi, ktor
im ponkne vhodnejie pod-
mienky splcania.
Pred rokmi sa dala pri ve-
roch na bvanie identifkova
seznnos. Najviac verov sa
poskytovalo najar anazaiatku
jesene. Dnes sa u oseznnosti
hovori ned. Zujem o pi-
ky na bvanie toti tento rok
pokraoval aj v lete. Pravdepo-
dobne sa o to postaral aj vvoj
rokovch sadzieb, ktor do-
siahli historick minimum. Pre
plnos treba doda, e poda
nedvnych vyjadren banko-
vch analytikov sa toto znenie
vbec nemalo kona. A rovna-
k tvrdenia pou i teraz. S-
asn sadzby s tak i tak viac
ne vhodn na splatenie sta-
rho veru s vyou rokovou
sadzbou novm verom.
Kedy sa to oplat
a kedy u nie?
Splati ver inm verom sa
oplat iba vtedy, ak dlnk bude
pri novom vere natom lepie.
A je jedno, i mu ide o niiu
preplatenos, alebo nechce ma
z dvodu vysokej spltky ve-
ru napnut rodinn rozpoet,
prpadne, i sa novm verom
splca jeden alebo viacero ve-
rov.V kadom prpade plat, e
treba:
- spota nklady na splate-
nie starho dlhu,
- spota nklady na zaob-
staranie si novho veru,
- spota sporu pri vzat
novho dlhu (v porovnan so
starm dlhom).
Sedliacky rozum hovor, e
skoncova so starm dlhom sa
oplat iba vtedy, ak sa vaka
novmu d uetri aspo toko,
koko sa minulo na skoncova-
nie s nm. Nklady na splatenie
starho dlhu s predovetkm
sankn poplatky za predasn
splatenie. Tie banky uplatuj,
ak dlnk predasne splca ver
mimo vroia fxcie (pohybuj
sa do 5 % z ete nesplatenej as-
ti dlhu). K nkladom na zaob-
staranie si novho veru patr
DOKEDY SA OPLAT AKA?
Na vku rokovej
sadzby vplvaj
v podstate dva faktory:
rokov sadzby
na medzibankovom
trhu a konkurencia
na trhu hypotk. Km
zkladn rokov
sadzba Euribor m
na vku sadzieb
hypotk skr stredno-
dob vplyv, konkuren-
cia medzi bankami
krtkodob. Teda ak
sa naplnia predpovede
o zvyovan roenia
ttnych dlhopisov
krajn eurozny,
konkurencia me
tento nrast tlmi iba
krtky as. A roky sa
nakoniec i tak zvia.
Nejakho prudkho
zvenia (pokia sa
ni vrazne nezmen)
sa poda analytikov
obva netreba.
Teraz je ten
sprvny as?
VHODY NOVHO VERU MUSI A PREVI NKLADY NA ZRUENI E STARHO
very
FINANCIE V POHODE


13
poplatok za poskytnutie veru
(bvaj akcie na nulov poplat-
ky, no bene sa pohybuj do1 %
zposkytovanho veru) ataktie
poplatky spojen so zaloenm
nehnutenosti (pri zrchlenom
konan a viacerch rovnopisoch
ide o necelch 300 eur, pri be-
nom do 100 eur). spory z no-
vho dlhu maj plyn z niej
rokovej sadzby a teda niie-
ho roku, o sa prejav v niej
spltke. Prpad, ke dlnkovi ide
vlune oniiu spltku, nemus
automaticky znamena fnann
sporu (cieom je toti zosladi
spltku s rodinnm rozpotom,
nie menej preplati).
Aj ke lovek zska hoc aj
polovin rokov sadzbu,
nemus by refnancovanie a
tak vhodn. Dleit je to-
ti vedie, ako dlho bude nov
rokov sadzba plati. spora
sa d vypota iba vtedy, ak
sa nov rokov sadzba nebu-
de urit as meni. A kee
dnes nik nevie, ak rok banka
ponkne po skonen fxcie
rokovej sadzby novho ve-
ru, efekt vhodnosti refnan-
covania sa mus dostavi prve
dotohto momentu (resp. aby sa
refnancovanie mohlo opakova
vdy po skonen fxcie viac
v prklade). In situcia je pri
zmene fxovanej sadzby na va-
riabiln, kde klientovi ide skr
o transparentnos sadzby. Pri
dvoch variabilnch sadzbch si
zase klient me vybra banku
sniou marou.
Poradi sa a porovnva
Nie kad refnancovanie je
vhodn. Pozor by si mali dva
obzvl t dlnci, ktorm hroz
poplatok za predasn splatenie
veru. Vtedy je pozitvny efekt
zo zmeny veritea vemi otzny.
V kadom prpade vak plat,
e ponuku od pvodnej banky
na nov rokov sadzbu treba
porovna s konkurenciou. A ak
sa pritraf vhodnejia, najskr
sa opta pvodnej banky, i si to
stou sadzbou nerozmysl. very
na bvanie s dlhodob zlei-
tos. Preto sa urite oplat veno-
va ich vberu aspo pr hodn.
PAVEL KRINIAR
Klient si pred tyrmi
rokmi vzal 30-tisco-
v ver na bvanie
s rokovou sadzbou
6 % fixovanou na 5
rokov, ktor chcel
splca 30 rokov. Me-
san spltka ho tak
vyla na 180 eur. Ak
by chcel dnes splati
ver predasne, mus
banke zaplati popla-
tok 1135 eur. Nov
ver na 28 400 eur
by zskal pri rokovej
sadzbe 4,5 %, m sa
mu mesan spltka
zni na 157 eur pri
splatnosti 26 rokov
(pre splatnos 30
rokov je to 144 eur).
Aby sa mu vrtili po-
platky spojen s refi-
nancovanm, tak nov
rokov sadzba by
musela by fixovan
na aspo 4 roky, m
by rone na rokoch
uetril pribline 400
eur. (Pri 30-ronom
vere sa vak ver pri
takejto sadzbe poas
celho splcania
celkovo preplat viac
o 3624 eur).
Ron fixcie maj
z pohadu refinan-
covania t vhodu,
e sa daj kad rok
splati predasne bez
poplatku.
PRKLAD REFINANCOVANIA VERU
Vvoj rokovch sadzieb
pri novoposkytovanch veroch
(Zdroj: poda NBS)
8,00
10,00
12,00
14,00
16,00
18,00
rokov sadzba pri preerpan benho tu
RPMN spotrebiteskch verov
RPMN verov na bvanie
0,00
2,00
4,00
6,00
8,00
10,00
2
0
0
9

/

0
1
2
0
0
9

/

0
4
2
0
0
9

/

0
7
2
0
0
9

/

1
0
2
0
1
0

/

0
1
2
0
1
0

/

0
4
2
0
1
0

/

0
7
2
0
1
0

/

1
0
2
0
1
1

/

0
1
2
0
1
1

/

0
4
2
0
1
1

/

0
7
2
0
1
1

/

1
0
2
0
1
2

/

0
1
2
0
1
2

/

0
4
2
0
1
2

/

0
7
2
0
1
2

/

1
0
2
0
1
3

/

0
1
2
0
1
3

/

0
4
2
0
1
3

/

0
7
RPMN spotrebiteskch verov
RPMN verov na bvanie
2
0
0
9

/

0
2
0
0
9

/

0
2
0
0
9

/

0
2
0
0
9

/

1
2
0
1
0

/

0
2
0
1
0

/

0
2
0
1
0

/

0
2
0
1
0

/

1
2
0
1
1

/

0
2
0
1
1

/

0
2
0
1
1

/

0
2
0
1
1

/

1
2
0
1
2

/

0
2
0
1
2

/

0
2
0
1
2

/

0
2
0
1
2

/

1
2
0
1
3

/

0
2
0
1
3

/

0
2
0
1
3

/

0
S
lovci sa zroka narok viac
zadluj. V priemere m
kad Slovk v bankch
dlh vo vke 3500 eur, priom
2600 eur ztoho je ver nab-
vanie a500 eur spotrebn ver.
Priemern slovensk do-
mcnos je zadle-
n na rovni 43 %
svojho disponi-
bilnho prjmu.
Priemer eurozny
je viac ako dvojn-
sobn. Slovci s
tak dnes vmenovej
nii najmenej za-
dlenm nrodom,
o, prirodzene,
vytvra priestor
na rast spotrebn-
ho fnancovania,
hovor Zdenko tefanides,
hlavn ekonm VB banky.
Zadlenie slovenskch domc-
nost je dokonca niie ako
uregionlnych susedov. One-
jakej optimlnej hranici sa pri
zadlenosti hovori ned. Ide
najm o to, aby udia dokzali
hradi svoje zvzky, prpadne
ich to prli fnanne nevyer-
pvalo, dopa o nsledky
zhorenia fnannej kondcie
Marek Gabri, hlavn ekonm
SOB.
Faktorov, ktor
ovplyvuj rast
verov, je poda Z.
tefanidesa z VB
banky viac. Patr
medzi ne mlados
a malos verov-
ho trhu na Sloven-
sku, tempo rastu
ekonomiky, ktor
je v eurozne stle
jednm z najvy-
ch, ako aj pokles
obv ud zo straty pracovnho
miesta ato aj napriek pomer-
ne vysokej rovni nezamestna-
nosti. Poda M. Gabria bude
n dlh pravdepodobne alej
rs tak, ako bude spolonos
bohatn, priom pomer dlhu
kHDP sa bude zniova. Tie
nie je jedno, na o sa Slovci
zadluj. Financovanie bva-
nia je asi relatvne bezpenejie
a tie je to rozumnej dvod,
preo sa zadli, ako poui
ver isto na spotrebu, teda
fnancovanie sasnej nad-
spotreby nakor budcnosti,
dodva. Nrodn banka Slo-
venska poda svojho priesku-
mu oakva zvenie dopytu
obyvatestva prve po spotre-
biteskch veroch. Pomc
tomu m aj zmiernenie pod-
mienok na verovanie, kee
bonita Slovkov sa zlepuje
a tie sa zvyuje konkurencia
natrhu.
Poda tatistk mme zatia
viac peaz v bankch uloe-
nch, ne od nich poianch
(graf 1). Nae zadlenie je
na rovni 43 % disponibiln-
ho prjmu (graf 2). Je to sce
najmenej z krajn eurozny,
no nie je jasn, i je toto slo
samo osebe vysok, alebo nz-
ke. Teda sa ned poveda, i by
sme vzadlovan mali nasledo-
va ostatn krajiny, alebo ostat-
n krajiny by mali nasledova
ns. tatistiky vak ukazuj,
e km vo vine krajn eu-
rozny spotrebn verovanie
stagnuje alebo kles, na Slo-
vensku objem spotrebnch
verov v tomto roku vzrstol
medzirone o takmer 13 %.
V menovej nii je to najvyie
slo. Rovnako vysok zmenu,
ale so zpornm znamienkom,
zaznamenalo rsko, o bol naj-
vy pokles. Druh najvy
nrast bol vLuxembursku, kde
sa objem verov zvil o4,9 %.
Treou a zrove poslednou
krajinou s nrastom objemov
verov bolo Fnsko (+2,5 %).
PAVEL KRINIAR
Vyvarova sa nku-
pov bench tovarov,
ak to nie je vslovne
nevyhnutn (njom,
energie, potraviny...).
Poia si presne
toko, koko stoj
tovar. Nie zbytone
viac, aj ke to banka
ponkne.
Nenahrdza star
ver novm, pokia
nov neponka
vhodnejie pod-
mienky.
Pri problmoch so
splcanm okamite
kontaktova veritea.
Odkladanie spltok
zvyuje dlh a dlnk
m zpis v registri
verov. So zpisom
v om sa al ver
had aie.
Vyvarova sa veru
urenho na spla-
tenie iba niekokch
spltok starho
veru. Zane sa tm
nebezpen pirla
dlhov.
Pred zadlenm je
dobr sa otestova so
splcanm odklada
si budcu mesan
spltku. Tieto spory
potom mu fungova
ako bezpenostn
vank po vzniku
problmu s k dis-
pozcii tri mesiace
na jeho vyrieenie.
Porovnva si
prjem s platobnmi
povinnosami. Celko-
v vka spltok by
nemala presiahnu
tretinu istho prjmu
domcnosti.
(spracovan
poda VB banky)
7 RD AKO DO VERU
Graf 2: Zadlenie domcnost v krajinch Eurpy
(%, hrubdlh domcnost vs. disponibilnprjem, 2011, priemer E =99 %)
(Zdroj: NBS, VB)
100
150
200
250
300
0
50
100
150
Graf 1: Vvoj osobnch finannch aktv a pasv v SR
(Zdroj: NBS, VB)
30
40
50
60
0
10
20
30
O O MME
ZUJEM
Spomedzi spotrebnch
verov s poda VB banky
najiadanejie bezelov
piky. Tie tvoria podiel
64 %, ktor vak medzirone
klesol z 83 %. Tento pokles
zaprinil zujem o refinan-
n piky, ktormi sa klienti
zbavuj inch dlhov. Ich po-
diel za zvil z 3 % v minulom
roku na 26 % v tomto roku.
Poda Melindy Burdanovej,
vedcej oddelenia verov
vo VB banke, refinann
piky kopruj vvoj na trhu
hypotk. Refinann hypo-
tky sa zanali v roku 2009
na rovni 14 %, v sasnosti
ich podiel na novch veroch
v naej banke predstavuje u
takmer 40 %. Vy zujem
o refinancovanie hypotk s-
vis s tm, e spltky hypotk
s vrazne vyie a vyia je
teda aj motivcia klienta vo
forme vyej spory, ako aj
s podpornmi akciami bnk.
Priemern refinann pi-
ka m vyiu vku i dlhiu
splatnos. To znamen, e
pri rovnakej vke mesanej
spltky m dlnk k dispozcii
viac prostriedkov.
very s oraz populrnejie
MI ERA ZADLENI A U NS SA ZVYUJE, NO ETE STLE SME NA CHVOSTE
14

FINANCIE V POHODE
very
(EUR mld.)
Tie nie je
jedno, nao
sa Slovci
zadluj.
GARANTOVAN
ROK spolu
s bonusom
a do vky
2,4 % p.a.
Allianz - Slovensk poisova, a. s.
Modr konto
Poistenie osb
- \yuz|te este dnes pre seba a svo||ch
|||entov moznost zhodnot|t |nancn
prostr|ed|y s C/k/|T0\/|V
0k0K0V spo|u s bonusom
a do vky 2,4 % p.a.
- \rmc| mesacnho pop|at|u
z|s|ate a|o bonus poistn ochranu
v prpade smrti bez s|man|a
zdravotnho stavu
- \yuz|te vdnesne| dobe monos
disponova svas|m| |nancnym|
prostr|ed|am| pod|a vas|ch potr|eb
- \ rmc| po|sten|a Vodr |onto
mte moznost spor|t neprav|de|ne
a|ebo prav|de|ne u od 20 mesane
- Voznost bezplatne vyui
|ednorazov a|ebo prav|de|n hrady
po|stnych zm|v uzatvorenych
v /|||anz - S|ovens|e| po|stovn|
Prehad oplatbch prostredn|ctvom
vyrocnho ||stu bez pop|at|ov
Jedinen vkladov ivotn poistenie smonosou odkladania finannch prostriedkov
so zaujmavmi vhodami aatraktvnym zroenm!
Dchodok
Ako ns pribdalo
Ako sa vyvjala prodnos od roku 1950
dosasnosti, vidme nagrafoch 1 a2 zalo-
ench na dajoch Vskumnho demogra-
fckho centra Infostatu. V prvch rokoch
po druhej svetovej vojne sa rone narodilo
okolo 100-tisc det a to napriek tomu, e
Slovensko malo vtedy len 3,5 milina oby-
vateov. Na jednu enu v plodnom veku
vtedy pripadalo vpriemere 3,5 dieaa. To si
dnes u vieme len ako predstavi.
S rozvojom priemyslu sa zaali Slovci
sahova vo vej miere do miest a zvyo-
vala sa im aj ivotn rove. Dsledkom
bol vrazn pokles prodnosti. Vroku 1968
sa narodilo u len 76-tisc det a na jednu
enu pripadalo v priemere 2,4 dieaa. To
vak ete stle stailo na nhradu rodiov.
Mierny obrat priiel po roku 1970 v ase
normalizcie. Vtedajia vlda sa snaila za-
kry stratu obianskych slobd rozsiahlym
socilnym programom. Zvyovali sa prdav-
ky nadeti, mlad rodiny dostvali zadarmo
byty. Poskytovali sa aj vhodn mladoman-
elsk piky, zktorch sa as odpisovala
ponaroden dieaa. Tieto
populan politi-
ky boli cel-
kom spen a pomohli zdvihn mieru
prodnosti. Vroku 1978 sa u znovu rodilo
100-tisc det rone a na jednu enu pripa-
dalo 2,5 dieaa. V 80. rokoch zaal poet
prodov znovu klesa, najm v dsledku
lepej dostupnosti antikoncepcie, lepieho
vzdelania ien a zmeny ivotnho tlu.
Slovensko tak suritm oneskorenm kop-
rovalo trendy vyspelejch krajn sveta. Ale
ete v roku 1989 sa narodilo 80-tisc det
anajednu enu pripadlo 2,1 dieaa.
Prudk zlom priiel poroku 1990. Zsad-
ne sa zmenili ekonomick, ale aj kultrne
faktory prodnosti. Najednej strane sa ve-
mi rchlo vytratili socilne programy (mla-
domanelsk piky, byty, istota zamestna-
nia), na druhej strane sa pre mladch ud
otvorili netuen monosti na sebarealiz-
ciu. Zrazu bolo mon cestova, podnika i
tudova navysokej kole bez vch obme-
dzen. Trendom sa stalo odkladanie pro-
dov na neskr. Mnoho ien zaalo rodi a
po 30-ke, ke u mohli ma len jedno, ma-
ximlne dve deti. Tento nepriazniv trend
vyvrcholil v roku 2002, ke sa narodilo len
51-tisc det anajednu enu pripadlo len 1,2
dieaa hlboko pod mieru jednoduchej re-
produkcie. Potom sa situcia troku zlepila,
pretoe sa prejavil efekt odloench pro-
dov. Zlepenie je vak mal anavye nepotr-
v dlho. Vroku 2012 sa narodilo len 56-tisc
det a na jednu enu pripadlo 1,5 dieaa.
Demografia
a dchodky
Slovensko m oraz menej det. A preto starne. o
to sprav s dchodkovm systmom? Tieto otzky
bud finann poradcovia a sprostredkovatelia po-
va od svojich klientov oraz astejie. Pozrime
sa, o nm o budcom demografickom vvoji napo-
vedaj historick tatistiky.
16

FINANCIE V POHODE
Priemern vek eny pri pro-
de bol 29 rokov, t. j. ilo o eny
naroden ete zaiatkom 80. ro-
kov. Tieto eny u vea det ma
nebud. Na ich miesto bud
postupne nastupova eny naro-
den po roku 1990 a tch u
bolo podstatne menej. Inak po-
vedan, zsoba plodnch ien sa
nm naSlovensku rchlo ma.
A ke odrtame socilne a et-
nick skupiny sproblematickm
uplatnenm na trhu prce, tak
vidme, e situcia je ete horia,
ako ju vykresuj u aj tak dos
pochmrne ofcilne tatistiky.
Pozrime sa
do budcnosti
o vetko urob demogra-
fck vvoj s dchodkovm
systmom? Slovensko zailo
v rokoch 1950 - 1989 nebval
demografck rozkvet. Vysok
poet mladch ud je pre eko-
nomiku poehnanm. Tto udia
potrebuj kdesi bva, a tie si
kpi auto adomce spotrebie.
Natom zarobia stavbri, vrob-
covia ut, nbytku i vysvaov.
Star udia u tieto veci vinou
maj aich prnos pre ekonomi-
ku je preto omnoho ni. o je
vak ete dleitejie, mlad u-
dia pracuj, platia dane aodvo-
dy, no spotrebuj pomerne mlo
verejnch zdrojov nazdravotn
starostlivos, asvnimkou inva-
lidov iadne nadchodky.
Vysok poet ud v produk-
tvnom veku sa v ekonmii
oznauje ako demografck
dividenda. Slovensko si tto
dividendu vyber prve teraz,
pretoe na pracovnom trhu s
prtomn siln populan ro-
nky z rokov 1950 - 1989. Ak
si naprklad zoberieme ronk
1953, ke sa narodilo 99-tisc
det, tak tento ronk odchdza
dodchodku a teraz. Je irniou
osudu, e pre mnohch ud
dnes nemme pracovn prlei-
tosti, a tak nau demografck
dividendu z vekej asti premr-
hvame.
Vrme sa teraz ku grafu 1
a sksme si poveda, kedy pj-
du do dchodku najsilnejie
populan ronky, a kto ich
napracovnom trhu nahrad. U
teraz odchdzaj siln ron-
ky z rokov 1950 - 1955. Na ich
miesto nastupuj udia narode-
n v rokoch 1990 - 1995. Inak
povedan, za 100-tisc odch-
dzajcich nastpi 70- a 80-tisc
novch ud. To ete stle nie je
tak zl. Situcia sa zane me-
ni vrokoch 2020 - 2030. Vtedy
bud do dchodku odchdza
populan ronky naroden
vrokoch 1960 - 1970 (t. j. 83-ti-
sc ud rone) a na ich miesto
nastpia deti naroden vrokoch
2000 - 2010 (v priemere len
55-tisc ud rone). U poroku
2020 teda zaneme pociova
dsledky starnutia populcie.
Omnoho viac ud si bude n-
rokova dchodky a zdravotn
starostlivos, no podstatne me-
nej na nich bude robi. Vek
zlom nastane po roku 2040.
Vtedy oddu dodchodku udia
naroden v rokoch 1970 - 1980
(v priemere 95-tisc rone)
anaich miesto nastpi sasn
genercia novorodencov v po-
te 56-tisc. Niekedy okolo roku
2040 meme oakva vek
krzu vo verejnch fnancich
z hadiska dchodkov, zdravot-
nej asocilnej starostlivosti.
Dosahy starnutia
na verejn dchodky
Socilna poisova m u
teraz problm s vyplcanm
dchodkov. V roku 2012 mu-
sel tt z dan obanov dotova
dchodky transferom z roz-
potu do Socilnej poisovne
vo vke 1,4 mld. eur. Znenie
prspevkov do druhho piliera
z 8 na 4 % ttnemu rozpotu
na as uavilo. Tento rok trans-
fer klesol na 0,79 mld. eur. No
u vroku 2015 to bude 1,2 mld.
eur. Do dchodku odchdzaj
siln populan ronky a n-
klady nadchodky rchlo rast.
Ako sa bude vyvja situcia
alej? V sasnosti vydva So-
cilna poisova na dchodky
sumu vobjeme 8 % hrubho do-
mceho produktu, no vyzbiera
od pracujcich prspevky len
vo vke 4,9 % HDP (graf 3).
Eurpska komisia vypracovala
v roku 2012 ekonomick a f-
nann prognzu starnutia oby-
vatestva pre vetky lensk tty
E. Poda tejto prognzy objem
prspevkov vybratch doSocil-
nej poisovne klesne zo sas-
nch 4,9 % na4,4 % vroku 2060.
No podiel vdavkov nadchod-
ky stpne z 8,0 % v sasnosti
na 13,2 % v roku 2060. Rozdiel
medzi prjmami a vdavkami
(4,4 - 13,2 %) bude treba dotova
zo ttneho rozpotu, t. j. zdan
obanov apodnikov.
Ako je to inde?
Je zaujmav, e hoci aj po-
pulcia vyspelch krajn E
starne, s dchodkovm syst-
mom to nebude tak zl. Hoci
aj tmto ttom stpnu nklady
nadchodky, stpnu im aj prj-
my v socilnych poisovniach.
Preo? Je na to niekoko dvo-
dov. Do vyspelch krajn chod
omnoho viac imigrantov ako
k nm. Mlad imigranti maj
aspo v prvej genercii viac
det ako domci a omladzuj
tak miestu populciu. Ete d-
leitejia je truktra ekono-
miky. Tam, kde sa produkuj
hlavne drah lieky, dizajnov
vrobky, sofvr a poznatkovo-
-intenzvne sluby, s vysok
platy a tm aj vysok prjmy
socilnych poisovn. V kraji-
ne montnych liniek a robot-
nckych povolan je to inak.
Dleit je aj prerozdelenie vy-
tvorenej pridanej hodnoty. Vo
vyspelch krajinch ide omno-
ho vyia as pridanej hodno-
ty na mzdy a menia na zisky
a renty. Na Slovensku je to na-
opak. Podstatn as pridanej
hodnoty odtek do zahraniia
v podobe ziskov zahraninch
monopolov, i sa nm to u
pi, alebo nie.
Pokia sa vnaej krajine nieo
zsadne nezmen, nae dchod-
ky zo Socilnej poisovne bud
ohrozen starnutm populcie.
Nejak dchodky nm tt vdy
d, ale bud asi oraz menie.
Zver je jednoduch: kto sa
na starobu bude chcie dobre
ma, bude si musie nau naet-
ri. V tomto smere ak fnan-
nch poradcov asprostredkova-
teov skvel budcnos.
VLADIMR BAL
Graf 1: Poet narodench det
Zdroj: pre prva druhgraf: Na zklade dt Vskumnho demografickho centra (Infostat).
30 000
40 000
50 000
60 000
70 000
80 000
90 000
100 000
110 000
1
9
5
0
1
9
5
5
1
9
6
0
1
9
6
5
1
9
7
0
1
9
7
5
1
9
8
0
1
9
8
5
1
9
9
0
1
9
9
5
2
0
0
0
2
0
0
5
2
0
1
0
Graf 2: Poet narodench det na jednu enu
v plodnom veku
Zdroj: pre prva druhgraf: Na zklade dt Vskumnho demografickho centra (Infostat).
0
0,5
1
1,5
2
2,5
3
3,5
4
1
9
5
0
1
9
5
5
1
9
6
0
1
9
6
5
1
9
7
0
1
9
7
5
1
9
8
0
1
9
8
5
1
9
9
0
1
9
9
5
2
0
0
0
2
0
0
5
2
0
1
0
Graf 3: Vybrat prspevky a vdavky na verejn
dchodky (% HDP)
Zdroj pre posledngraf: European Commission (2012): The 2012 Ageing Report.
Economic and budgetaryprojections for the 27 EU Member States (2010 2060).
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
2
0
1
0
2
0
1
5
2
0
2
0
2
0
2
5
2
0
3
0
2
0
3
5
2
0
4
0
2
0
4
5
2
0
5
0
2
0
5
5
2
0
6
0
vdavky
prspevky
Dchodok
FINANCIE V POHODE


17
Finann sprostredkovanie
18

FINANCIE V POHODE
PR MTOV
o ivotnom poisten
Na zaiatok treba poveda, e slovensk oban
u nepatr do skupiny klientov, ktor nemaj iadne
sksenosti so ivotnm poistenm. S tmto druhom
poistenia sa u zoznamuje viac ako dvadsa rokov.
Finann sprostredkovanie
FINANCIE V POHODE


19
P
rve toto je moment, ktor ve-
mi vplva na nzor o ivotnom
poisten. To znamen, e pred-
sudky o ivotnom poisten s hlavne
odrazom sksenost alebo mnohokrt
len kulornou informciou, e...
to u sa neoplat, u to nie je tak
vnosn ako kedysi,
ja som u vminulosti jednu poist-
ku mal, zruil som ju, musel som stle
plati,
ja to nepotrebujem, ja tomu neve-
rm,
nao mi to bude, ke zomriem,
bude mi to jedno.
Najznmejie mty
Hitpardu mtov by urite vyhral
ten o nepotrebnosti ivotnho pois-
tenia pretoe poisovne s zdierai,
to podstatn je malmi psmenkami
akto tomu m vbec rozumie?
Nadruh miesto patr mtus opo-
isovkoch, ktor haj na klientov
ako poovnk na zver, pretoe im je
jedno, i ho potrebuj, alebo nie.
Bronzov miesto by mohla obsadi
legenda ozhodnoten fnanci vivot-
nom poisten.
Kedy mty vznikli a o je
ich prinou?
So ivotnm poistenm mme u
zasebou vye dvadsa rokov sksenost
a faktom je, e za vetkm treba hada
loveka. Ak si mente svoje ivotn pois-
tenie kad tri-tyri roky, pravdepodob-
ne naberiete pocit, e ste v hrsti pois-
ovkov, ktor vm stle ponkaj to
svoje naj a vy podahnete Poisovci
s vraj potopa, tak urite ovplyvnia
aj vs. No a pokia sa u niekomu
skonilo poistenie vyplatenm
poistnej sumy a vnosov, a to sa
nezhoduje s grafom o vnose,
ktorm vs obdaril sprostredko-
vate, urite sa pri tvorbe tohto
grafu pracovalo svysokm ave-
mi nerelnym zhodnotenm
vbudcnosti. Mono narovni
12 16 %. Tu vak dodm, e
pokia je tento graf zobdobia tzv.
slovenskho vajiarska, vtedy sa
to aj takto oakvalo.
o oakva
od poistenia?
Tak a sme pri jadre veci. Ve-
n klienti, pome sa triezvo pozrie
na urit fakty a zsady. Prvm je:
ivotn poistenie je poistenie, ktor
klientovi zabezpeuje, e v prpade
nedoitia sa konca poistenia (mus
by vdy uveden vzmluve), poisov-
a vyplat pozostalm (s tie uveden
vzmluve) poistn sumu (aj t je uve-
den vzmluve) plus podiely nazisku,
ak ich poisova vytvorila.
V lepom prpade - v prpade do-
itia sa konca poistenia plat plne to
ist s jedinm rozdielom, e peniaze
bud vyplaten majiteovi zmluvy
klientovi.
Druhm faktom je, e ivotn poiste-
nie je nstroj, ktor klientovi, resp. jeho
najblim zabezpe v prpade mrtia
zachovanie ivotnho tandardu rodi-
ny. To je jeho hlavn vznam. A alia
zsada je, e tm, e si lovek plat svoju
poistn sumu, tieto peniaze neutrca
anestrca. Prve naopak. Nakonci po-
istenia mu ich poisova vyplat spolu
s podielmi na vnose. Klient si teda
zmluvou ivotnho poistenia uritou
sumou ovplyvuje aj svoj dchodok.
Je to jednoduch: m viac odklad,
tm viac dostane. Pri ivotnom po-
isten vak netreba oakva vnosy
ohromnho charakteru. Ide o slun,
bezpen vnos. Hlavnm elom po-
istenia je poistenie rizk.
D sa nadpoisti?
Sksme si dve porovnania. Pr-
klad slo jeden. V tvorlennej rodi-
ne zomrie ivite rodiny. Bol poisten
vtroch poisovniach apravidelne si pla-
til poistn. Pojeho smrti rodina dostane
plnenie zo vetkch poisovn vcelkovej
hodnote 60 000 eur. Dlhy tejto rodiny
boli 20000 eur. Zostalo im teda 40000
eur na alie fungovanie, avak u bez
ivitea rodiny. Je to mlo alebo vea?
Bolo by lepie, aby mal jednu alebo tyri
poistky? Bolo by lepie, keby rodina do-
stala 30000 eur alebo 100000 eur? Toto
s otzky, naktor potrebuje sprostred-
kovate sklientom pozna odpove pred
uzavretm zmluvy.
Existuje len jeden parameter, o
sa tka vky poistenia. lovek mus
by schopn poistn pravidelne plati.
Poistenie treba preto uzavrie v takej
vke, aby ho jeho majite vldal plati.
Na o si dva pozor
Dleit je dva si pozor napojmy.
Klient si m najprv zaobstara ivotn
poistenie. Na trhu existuje aj poiste-
nie investin, a to v iadnom prpa-
de nie je klasick ivotn poistenie.
Dajte si poradi u svojho fnannho
sprostredkovatea. On vie, e zabez-
peenie sa zana ivotnm poistenm
aa potom sa d s doinvestovania.
Na om najviac zle
Najdleitejie je, aby mal lovek
dobre nastaven parametre poistenia
a zvldol dlhodobo plati svoje ivotn
poistenie. Nech sa urite ned vtiahnu
do konpirci nadvnosov, i kzeln-
ho zhodnotenia v ivotnom poisten.
Poistenie je o istote, v prpade ivota
ismrti.
Netreba sa da odradi rznymi ve-
deckmi nzormi o nepotrebnosti
tohto produktu, jeho zastaranosti, i ne-
vnosnosti. Mono pome jeden pr-
klad. Dnes sa u nikto ani len nezamysl
nad faktom, e pri kpe auta si knemu
okamite zabezpeuje havarijn pois-
tenie v zmysle o keby?. A povinn
zmluvn poistenie zodpovednosti je na-
vye povinn. A to sa bavme o plechu,
plaste, eleze advoch proch pneumatk
- kpa, zktorej u nadruh de majite
nem pvodn hodnotu v peniazoch.
Hodnota auta kles akles. Ao lovek?
Ide oiv bytos, ktor zasvoj ivot vy-
produkuje mnostvo hodnt a itku.
Pokia ije. Preto si treba aj ivot vi
apoisti.
MIROSLAVMEDO
Tm, e si lovek
plat svoju poistn
sumu, tieto peniaze
neutrca anestrca.
Profil produktu
20

FINANCIE V POHODE
lovek sa sna chrni, kde sa len d. No niekedy
to nevyjde. Sta trocha nepozornosti, neopatrnosti
i sstredenie sa na nepodstatn malikos a raz
je na svete. A potom si lovek uvedom, ako vemi
potrebuje ma funkn kad as tela. A v niektorch
prpadoch okrem hoc i doasnej straty funknosti
tela sa strca vplyvom nutnosti lieenia aj as
rodinnho prjmu. Kde hada nhradu?
V razovom poisten.
D
efncia razu je vy-
medzen v poistnch
podmienkach Najjed-
noduchia defncia je: udalos
nezvisl od vle poistenho
spsoben podnetmi prich-
dzajcimi zvonka a ktor sp-
sobia telesn pokodenie alebo
Ke vek nehr rolu
RAZOV POI STENI E JE PREDOVETKM O DKE ASU LI EENI A
S razy, ktor
nevyaduj pr-
ceneschopnos,
no musia sa liei
(naprklad zlomen
snka administratv-
neho zamestnanca).
Preto treba rozliova
prceneschop-
nos a nevyhnutn
dku lieenia. Aj
prceneschopnos je
individulna.
Poisovne pri plnen
poistenia vypl-
vajceho z asu
nevyhnutnho
lieenia naprklad
v minulosti striktne
vyadovali doklad
o prceneschopnos-
ti. Postupom asu
od toho upustili, no
v sasnosti ho op
vyaduj. Zaujmaj
sa predovetkm
o lekrsku doku-
mentciu. Ak vak
pokoden nebol
prceneschopn,
neznamen to, e
poisova mu nevy-
plat plnenie.
S vak razy, ktor
si prve PN-ku vya-
duj a pre poisovu
by bolo podozriv,
ak by nebola vyp-
san.
PN A NEVYHNUTN LIEENIE
Profil produktu
FINANCIE V POHODE


21
zdravotn ujmu. Kee ujmu
nazdrav vie spravi aj choroba,
vznik otzka, i existuje hrani-
ca, o sa ete povauje za cho-
robu a o u za raz. Hrani-
ca existuje. Naprklad pokia
vznikne akkovek telesn
pokodenie, priom prvotnou
prinou je neoakvan a n-
hly vonkaj podnet (napr. n-
raz auta pri dopravnej nehode)
alebo nemyseln jav (pomyk-
nutie sa namokrom chodnku),
tak sa to defnuje ako raz,
hovor Dana Menkov z Al-
lianz Slovenskej poisovne. Pri
razovom poisten tak ide o f-
nann zabezpeenie poistenca
vprpade razu.
razov poistenie je jedno
zmla typov poistenia, ktor sa
u podvedome pridva k zk-
ladnej zloke pri ivotnom po-
isten. Aj ke je dostupn ako
samostatn poistenie, tak na-
prklad poda poisovne Gene-
rali Slovensko sa razov rizik
predvaj viac prve kivotnm
produktom. Pod razovm po-
istenm treba rozumie krytie
nasledujcich rizk:
- smr nsledkom razu (Je
vhodn pre ud srizikovm po-
volanm, alebo ktor vykonvaj
rizikov port. Je uren aj pre
tch, u ktorch poda toho ako
ij, nehroz riziko mrtia vd-
sledku choroby. Poistenie smrti
nsledkom razu je lacnejie ako
ben poistenie pre prpad smr-
ti z akejkovek priny. Cena je
nezvisl od veku i zdravotnho
stavu. D sa vnma aj ako pois-
tenie nakrtky as, resp. nauri-
t obdobie ivota. Vka plnenia
je uveden vzmluve.)
- trval invalidita nsledkom
razu + progresia (Ak ide otrva-
l pokodenie telesnho orgnu.
Okrem zjavnej invalidity sa vy-
plca zvyajne po roku od vzni-
ku poistnej udalosti. Pri progre-
svnom plnen sa so zvyujcim
percentom pokodenia zvyuje
aj zkladn poistn suma. Plne-
nie sa vypotava prostrednc-
tvom oceovacch tabuliek.)
- doba nevyhnutnho lieenia
v podobe dennho odkodnho
alebo odkodnho ako percento
zpoistnej sumy (Pri dennom od-
kodnen ide opoet dn potreb-
nch na lieenie. Pri telesnom
pokoden stanovuje percento
pokodenia lekr.)
- hospitalizcia nsledkom
razu (chirurgick zkrok)
- prceneschopnos
Nastavenie poistnch
sm
Kad lovek je jedinen
a tomu m zodpoveda aj na-
stavenie poistnch sm. Tie
mu zohadova tak prjmy
a pravideln vdavky, ako aj
nklady na lieenie. Poisova
Generali Slovensko odpora
riziko kryjce mrtie nastavi
na 12- a 18-nsobok pravi-
delnch mesanch vdavkov
(njomn, energie, uver apod.),
riziko kryjce trval nsledky
razu naaspo 12-nsobok is-
tho prjmu poistenho ariziko
kryjce hospitalizciu a nevy-
hnutn lieenie razu vo forme
dennej dvky nastavi na vku
aspo polovice istho dennho
prjmu.
Poda tatistk Allianz Slo-
venskej poisovne s udia pre
prpad smrti razom poisten
v priemere na 16 000 eur, pri
smrti nsledkom razu sdvojn-
sobnm plnenm pri dopravnej
nehode na12000 eur apoistenie
trvalch nsledkov razu maj
nastaven v priemere na 10 000
eur. Dobu nevyhnutnho liee-
nia vpodobe dennho odkodn-
ho si klienti stanovuj vpriemere
na11 eur anahospitalizciu n-
sledkom razu na7 eur, dodva
zapoisovu D. Menkov.

Koko za ak raz
Popis poistnho plnenia je
uveden v poistnch podmien-
kach. V nich je presne defnova-
n, v akch prpadoch m klient
nrok na ak vku poistnho
plnenia. Naprklad pri mrt je
to presne defnovan vkou po-
istnej sumy. Pre ostatn prpady
sa pouvaj oceovacie tabuky.
Ide o dokument, do ktorho by
mal ma klient zujem nahliad-
nu ete pred podpisom zmluvy.
A nemal by sa da odradi roz-
sahom. Oceovacie tabuky s
asto obrne. Je to preto, lebo
presne stanovuj rozsah i vku
poistnho plnenia, ktor je de-
fnovan pre konkrtne telesn
pokodenie, vysvetuje D. Men-
kov z Allianz Slovenskej
poisovne. Me s o text s ta-
bukami na ptnstich stranch,
ale i o ilustran nkres loveka
svyznaenmi oblasami apoist-
nm plnenm. Oceovacie tabu-
ky s niekedy sasou zmluvy
a niektor poisovne ich maj
zverejnen nainternete.
o vplva na cenu?
Pri razovom poisten vek ne-
zohrva iadnu lohu. Na cenu
poistenia primrne vplva pro-
fesia a port. Potom s to pre-
dovetkm pri vrazne vysokch
poistnch sumch aj informcie
o zdravotnom stave, napr. pohy-
bovho apartu. Poisovu zauj-
ma, i uklienta nie je vyie riziko
razu, pribliuje Dana Menko-
v. Kad povolanie m urit
stupe rizika. Naprklad bank
pracuje pri vyom riziku ako
administratvny pracovnk. Pois-
ovne tak maj vetky profesie za-
raden do rizikovch skupn, no
tieto tabuky maj kdispozcii iba
ich sprostredkovatelia. Povauj
sa za technicko-poistn parame-
ter apreto nie s bene dostupn.
Vzhadom na to, e kad po-
volanie m in mieru rizika, je
vhodn, aby poisten oznamoval
zmeny v nplni prce i priamo
zamestnania. Neoznmenie me
ma vplyv na poistn plnenie
bu sa bude krti, alebo lovek
zapoistenie platil viac, ne musel.
Netreba ohlasova plne kad
zmenu, skr vtedy, ke dochdza
kzmene pracovnej nplne.
PAVEL KRINIAR
AKO DLHO SA LIEI...?
(RESP. AKO DLHO BUDE CHBA PRJEM?)
V prvom rade treba
upozorni, e kad
lieenie je absoltne
jedinen a indivi-
dulne. V hrubom
ponman sa kad
zlomenina hoj orien-
tane es tdov,
priom u starch
ud hojenie trv
dlhie. Po zhojen
nasleduje rehabili-
tcia v minimlnom
trvan od tyroch
a smich tdov.
K tomu plat, e tri
mesiace pacient
neme (nemal by)
vykonva kontaktn
porty a innosti
spojen s vibrciami
(naprklad bicyklo-
vanie).
Noha
lieenie zlome-
niny v oblasti kbov
(koleno, lenok,
apa...) trv tri
mesiace, priom sa
nesmie doliapava.
Konatiny
- dlh kosti sa
po zlomenine lieia
pribline mesiac.
Pritom nezle
na tom, i ide
o obyajn, alebo
pirlov zlomeninu.
Chrbtica a panva
Pri poranen kost
v chrbtici treba
pota s liee-
nm v trvan troch
mesiacov. Sasou
je nosenie korzetu
(je znemonen
sedenie a pred-
klanie) a obme-
dzenie pohybu,
rovnako i dvhania
a zdvhania.
VADEPRTOMN PODVODY
S pokusmi o poisovac podvod sa poisovne stretvaj aj pri razo-
vom poisten. Niektor rafinovane fingovan mrtia boli dokonca aj
sfilmovan. Na Slovensku s skr znme pokusy o myseln seba-
pokodzovanie. Ilo o prpady, ke v krtkom ase po uzavret zmluvy
poisten hlsili razy na prstoch rk. Niekedy sa vak pri tan opisu
vzniku poistnej udalosti zd, akoby bola myseln, kee racionlne
uvaujci lovek by osi tak nevykonal. Pokia vak nejde o relny
podvod, poisova predpoklad nhodn vznik a nie samodetrukn
sprvanie poistenho. Niektor zmluvy s podozriv u hne od za-
iatku. Poisova si me vimn neslad medzi nzkym dennm
zrobkom a vysokou sumou dennho odkodnenia. Takto zmluvu
potom poisova oznauje za pekulatvnu.
Dokedy mus lovek zomrie
nansledky razu, aby sa
smr povaovala zasmr
nsledkom razu?
Pri poisten rizika smrti
nsledkom razu je akacia
lehota tri roky odrazu. Ide
opomerne dlh as avina
poistnch udalost nastva
podstatne skr. Dleit je
vak preukza, e mrtie
nastalo nsledkom razu,
resp. zdravotnch komplikci.
Optali sme sa netaktne...
Pri uzatvran zmluvy
treba napsa, i je
poisten pravk alebo
avk. Pri razoch
maj pravci vyie
poistn plnenie
napravej ruke, avci
naavej.
Zujemcovia
opoistenie
konkrtnych ast tela
navysok sumy uns
vyjdu naprzdno.
Poistenie vlune rk
maliarov i iba nh
tanenkov sa uns
zatia neponka.
22

FINANCIE V POHODE
Zaujmavosti
Investovanie
do umenia je
hotov alchmia. No
nemali by ste sa mu
vyhba. Doke
s peniazmi divy.
V
raj nali nov obraz
od Vincenta van Gogha.
Kde inde ho mohli njs,
ako napovale. U vea skutone
vzcnych nlezov malo podob-
n osud. Raz ich niekto njde
napovale, apotom pred zaob-
rovsk peniaze. Trfi by ste si
na van Gogha? On je vak liga
pre super bohatch.
Drah i lacn?
Cena diela je uren mno-
stvom rznorodch faktorov.
Najdleitej je autor, potom
jeho renom, kvalita diela, do-
stupnos malieb a tie tma
diela. Ak ste sa vtomto momen-
te rozhodli rchlo investova
do prvho obrazu, ktor nj-
dete, tak pozor. Nezvolili ste t
sprvnu cestu. Je odvne zain-
vestova do mladho, rozvjaj-
ceho sa umelca. Bude vm zato
van a histria si pri spo-
mienkach sem-tam spomenie
aj na mecena, ktor podral
obrka, aby nespadol odhladu
rovno napltno. Ak nemte nos
natalent, neviete odhali schop-
nosti a predajn potencil ne-
znmeho autora, nemus vm to
prinies ni len vdavky. Preto
ruky, teda peniaze, pre. Jedine,
e by sa vm jeho tvorba vemi
pozdvala a bude vm jedno,
i sa vm investovan peniaze
v budcnosti vrtia. Ale ak bu-
dete ma astn ruku, opr ro-
kov, alebo ako to niekedy bva,
po smrti maliara, budete ma
doma zbierku vemi drahch
apre kultru cennch diel.
Istou investciou stakmer jed-
noznanm potencilom rastu je
nkup maby od renomovanho,
najlepie pr storo mtveho ale-
bo skutone genilneho umelca.
Len i na to budete ma. Pozri-
te si vber najdrahch obrazov
nasvete apotom otvorte domci
sejf. Len to nehovorte manelke,
nemuseli by ste to prei.
Na aukcich ako doma
Sobrazmi je to podobne ako
sautami (otch sme u psali).
Zva s ukryt v mzech
alebo v skromnch zbier-
kach a z asu na as sa objavia
vauknej sieni. Prekonaj auk-
n rekord, stan sa najdrahm
obrazom sveta a potom sa op
utiahnu dosvojho fdneho sve-
ta ticha. Rebrek najdrahch
obrazov sa preto men. Zle
na tom, kedy sa konala auk-
cia. Pri ptran po najdrahom
obraze sme vak vdy natrafli
na hviezdu umeleckho neba,
Monu Lisu. Pri usmievajcej sa
dme nejde len omabu. uka-
j sa o nej legendy, pu zaru-
en prbehy, dokonca sa o nej
viedol aj vskum, ktor trval
35 rokov a potvrdil jej pravos.
Prbeh okolo Mona Lisy je na-
ozaj vekolep. Pri vskume sa
pracovalo s rznymi verziami,
dokonca aj stakou, e vLouvri
je vyvesen nhradnka, lebo
Da Vinci pvodn mabu vraj
nedokonil a schoval ju u seba
v ateliri. Hodnota bola pred
desiatimi rokmi odhadovan
na viac ako 600 milinov dol-
rov. Naiernom trhu sumenm
sa vraj potuluje aj alia, zaru-
ene prav Mona Lisa, tak si
dajte pozor.
Po tretie!
Predan za miliny
Toto s obrazy, ktorch hod-
nota je zaruen a musel by
vtom by ert, aby ste pri inves-
tovan do nich nezarobili. Ale
bute si ist, e sa stanete zuj-
movou osobou pre mnohch
dlhoprstch.
Vo viacerch rebrkoch
fguruje Pablo Picasso a jeho
Chlapec s fajkou, ktor sa na-
posledy predal za 104 200 000
dolrov.
Picasso je vemi vyhadva-
nm umelcom. Jeho milenka,
PRE DOSPELCH
Omaovnky
MARTIN BENKA: NA LIPTOVSKCH HOLIACH
Zaujmavosti
madam Walter, zvenen vroku
1932, stla 106000000 dolrov.
Edvard Munch a jeho V-
krik sa pri poslednom pre-
daji takmer dotkol hranice
120000000 dolrov.
Medzi najdrahch umelcov
nepochybne patr aj spomnan
van Gogh. Portrt doktora Ga-
cheta stl 82500000 dolrov.
Nememe vak zabud-
n ani na Triptych od Fran-
cisa Bacona. Ten sa predal
za86000000 dolrov.
Aj doma vieme maova
Nemuste vak lovi medzi
celosvetovo achronicky znmy-
mi umelcami. Aj doma mme
maliarov, ktorch pozn cel
svet a pritom asto nie s opo-
zeran adoku si udra vemi
zaujmav investin hodnotu.
Obrazy Martina Benku, Antona
Jasuscha alebo Ladislava Med-
anskho ste urite u niekde
videli. Prve ich prce s vy-
hadvanmi artiklami medzi
zberatemi aasto sa objavuj aj
na aukcich. Medanskho Ve-
ern nlada sa vydraila vroku
2010 za250000 eur.
Zbieranm obrazov sa lovek
naozaj mus zaobera dlhie, aby
vedel odhadn potencil diela
a autora. Prpadne si treba pred
investovanm pretudova kriti-
ky arecenzie. Ak budete naauk-
cii bojova o investin tutovku,
mete si by ist, e nebudete
sami. Prve to tla ceny dob-
rch umelcov hore. Na pomoc
me prs aj agent. Investovanie
do umenia je vec vkusu. Ak sa
rozhodnete podporova mladch
umelcov, drme vm palce. Ak
s dobr, robte sprvnu vec.
Ija Savoj
FINANCIE V POHODE


23
EDVARD MUNCH: THE SCREAM
PABLO PICASSO: GARON LA PIPE
VAN GOGH: PORTRAIT DU DR GACHET
Nepokoje najprv vEgypte, neskr vSrii...
Geopolitick naptie v jednotlivch kra-
jinch dostalo pod tlak akciov trhy. Trhy
najprv ignorovali nepokoje vSrii, no popo-
uit chemickch zbran svet spozornel atrhy
zneistili. Postupne sa vak situcia zaala
zlepova aakciov trhy sa dostali spod tlaku
a vzrstli. Reakcia dlhopisovch trhov na si-
tuciu okolo Srie nebola tak jednoznan,
pretoe trh oakval zaiatok ukonovania
nkupov a preto ceny dlhopisov klesali. Dl-
hopisom nepomhala ani spomnan neistota
natrhoch aich ceny klesali u odmja.
... a potom prekvapil trhy aj Fed
Obrat vkapitlovch tokoch sa dotkol nie-
kokch krajn. pekulcia vsvislosti sukon-
enm programu Fedu spsobila odlev kapit-
lu zrozvjajcich sa trhov u vmji. Napriek
tomu mnoh tieto krajiny preli za posled-
nch niekoko rokov vvojom a dnes u nie
s tak zraniten ako kedysi. Odlev kapitlu
poctili hlavne vmenn kurzy krajn, ktor sa
u niekoko mesiacov oslabovali.
Prve preto sa dlho akalo na zasadnutie
Fedu. Trh oakval pokles nkupov dlhopisov
minimlne o 10 mld. USD. Mnoho astn-
kov predpokladalo, e toto je u zapotan
v cench aktv. Fed prekvapil investorov, ke
neohlsil iadnu zmenu vo svojich nkupoch.
Natto informciu zareagovali ceny aktv sko-
kom, ke americk akciov indexy sa dotkli
historickch maxm, kurz EURUSD sa dostal
cez rove 1,35 aceny dlhopisov poskoili na-
hor. Polepili si hlavne meny emerging mar-
kets krajn, ktor sa v poslednch tdoch
oslabovali prve pod vplyvom oakvanho
odlevu peaz zdvodu predpokladanho za-
iatku ukonovania QE3. Posilnenie mien sa
dotklo aj forintu aposkho zlotho.
Spomalenie rastu rozvjajcich sa ekono-
mk je mierne a ich ekonomiky neupadaj
do krzy. Znmky stabilizcie alebo dokonca
mierne zlepenie vne by malo podpori n-
ladu namnohch rozvjajcich sa trhoch, kto-
r maj mieru rastu (a potencil) vyiu ako
mnoho krajn vzpadnej Eurpe avJaponsku.
Spomalenie tie dva ndej na urchlenie re-
foriem.
Eurpa sa pomaly liei
daje sa konene zlepili aj v Eurpe, o
otvra monos nvratu hospodrskeho rastu
kontinentu domierne kladnch siel pre zvy-
ok tohto roka. Rast HDP eurozny dosiahol
lep ako oakvan rast vo vke 0,3 % vdru-
hom kvartli vporovnan sprvm, o vytvra
prleitos naukonenie 18-mesanej recesie.
Rast v Nemecku bol siln, rovnako ako vo
Franczsku (o bolo vm prekvapenm).
Napriek tomu, e ekonomiky Talianska apa-
nielska uviazli vrecesii, vytvorili lepie daje
o HDP za druh tvrrok, ne sa predpokla-
dalo. panielsko zaznamenalo nrast exportu,
o pomohlo kompenzova stle nevrazn
Prehad trhov
24

FINANCIE V POHODE
Budci vvoj finannch trhov
dr v rukch Fed
daj e o dchodkovch fondoch k 20. 9. 2013
garantovan dchodkov fondy
Aegon, d.s.s. SOLID 0,041376 505 921 841 0,0411% 1,2282%
Allianz - Slovensk d.s.s. GARANT 0,039968 1 671 679 987 0,0150% 0,2106%
AXA, d.s.s. Dlhopisov 0,040009 1 305 675 497 0,0500% 0,6921%
DSS Potovej banky STABILITA 0,041137 253 881 048 0,1534% 1,5327%
ING, d.s.s. Tradcia 0,040823 523 611 523 0,0221% 0,7801%
VB Generali, d.s.s. KLASIK 0,041551 773 778 806 0,2872% 1,8806%
5 034 548 701 0,0948% 1,0541%%
negarantovan dchodkov fondy
Aegon, d.s.s. BALANS 0,037884 9 394 957 0,3629% 1,4922%
Aegon, d.s.s. VITAL 0,036156 35 013 737 0,4305% 1,4450%
Aegon, d.s.s. INDEX 0,038882 2 240 863 3,6964% 10,4853%
Allianz - Slovensk d.s.s. PROGRES 0,037934 143 663 514 2,8719% 2,9948%
AXA, d.s.s. Akciov 0,039660 142 265 501 0,9567% 2,8694%
AXA, d.s.s. Indexov 0,039660 12 371 354 3,6185% 11,9011%
DSS Potovej banky BENEFIT 0,037563 12 738 913 1,0356% 2,8644%
DSS Potovej banky PROSPERITA 0,037314 37 682 569 1,8145% 3,5982%
DSS Potovej banky PERSPEKTVA 0,040303 1 292 948 3,8389% 12,6695%
ING, d.s.s. Harmnia 0,037621 20 414 059 0,5345% 1,5878%
ING, d.s.s. Dynamika 0,036895 57 936 111 0,8308% 1,8355%
ING, d.s.s. Index 0,042877 6 154 892 4,4507% 15,7930%
VB Generali, d.s.s. STABIL 0,039240 19 463 169 1,7846% 2,9354%
VB Generali, d.s.s. PROFIT 0,038907 39 528 341 2,2066% 3,8933%
VB Generali, d.s.s. INDEX 0,038058 4 533 623 3,8191% 9,5100%
544 694 550 2,1501% 5,7250%
Zdroj: Asociciadchodkovchsprvcovskchspolonost (www.adss.sk)

ist hodnota
Vkonnos dchodkovch fondov
Spolonos Dchodkov fond Hodnota dchodkovej jednotky
majetku (eur) 1 mesiac 1 rok
daj e o dopl nkovch dchodkovch fondoch k 20. 9. 2013
d d.s. prspevkov fondy 1 277 501 480
AXA Prspevkov 0,037428 149 923 050 0,61% 1,77% 2,54%
Globlny akciov 0,038083 16 606 633 2,35% 5,52% 2,43%
DDS Tatra banky Konzervatvny prspevkov 0,035936 8 872 156 0,01% 1,86% 2,22%
Rastov prspevkov 0,034038 61 639 260 1,04% 2,22% 2,42%
Vyven prspevkov 0,036646 309 886 166 0,58% 1,75% 2,06%
Zaisten prspevkov 2017 0,036935 18 121 083 0,47% 4,66% 4,18%
ING Tatry - Sympatia Konzervatvny prspevkov 0,037432 71 159 788 0,09% 0,79% 1,43%
Rastov prspevkov 0,037076 17 739 488 1,77% 7,07% 2,71%
Vyven prspevkov 0,034016 401 861 805 0,36% 1,27% 0,38%
Stabilita Prspevkov 0,039060 220 209 403 0,31% 2,26% 2,21%
Akciov prspevkov 0,036330 1 482 648 1,43% 5,76% N/A
V. aritm. priemer 0,50% 1,82% 1,52%
d d.s. vplatn fondy 64 316 874
AXA Vplatn 0,032771 778 825 0,01% 0,14% 0,47%
DDS Tatra banky Dchodkov vplatn 0,036053 17 493 569 -0,01% 0,40% 0,59%
ING Tatry - Sympatia Dchodkov vplatn 0,037598 12 107 099 -0,02% 1,09% 1,94%
Stabilita Vplatn 0,038550 33 937 381 0,28% 3,39% 2,73%
v. aritm. priemer 0,14% 2,10% 1,12%
1) -N/A-dajenieskdispozcii Zdroj: Asociciadchodkovchsprvcovskchspolonost (www.adss.sk)
Aktulna hodnota ist hodnota
Zhodnotenie majetku v doplnkovom dchodkovom fonde
Spolonos dchodkovej jednotky majetku (NAV)
1 mesiac 1 rok 3 roky (p.a.)
Trhy boli v poslednom obdob
stresovan situciou v Srii
a obavami o ekonomickom vvoji
ny. Oakvan znenie objemu
nkupu dlhopisov v rmci programu
kvantitatvneho uvoovania
v USA sa nekonalo. ok v podobe
nezmenenho objemu nkupu aktv
Fedom vrazne zakval vetkmi
trhmi.
domci dopyt a dostalo krajinu po dvoch
rokoch k ukoneniu recesie, km lepia ob-
chodn bilancia taktie pomohla zlepi vy-
hliadky franczskej ekonomiky.
Zlato je naalej v nemilosti
Nepokoje vSrii potlaili ceny ropy nahor
podobne ako nepokoje vEgypte. Situcia sa
zaala upokojova po tom, ako sa naptie
vzhadom naSriu postupne uvoovalo.
Pokles cien zlata zastavil Fed svojm vyhl-
senm, e bude pokraova vtlaen peaz
vrovnakom objeme. Viac ako 10-ron nrast
zlata sa ukonil u pred nejakm obdobm
azrejme ho neak pozitvny vvoj, ak sa glo-
blnej ekonomike bude vbudcnosti dari.
Zmenili sa vyhliadky?
Rozhodnutie americkej centrlnej banky
nezmeni vku objemu nkupu dlhopisov
na trhu bolo prekvapujce, kee vina
astnkov trhu akala pokles nkupu o 10
mld. USD mesane. Tento prekvapiv zvrat
vrtil na trh volatilitu a neistotu svisiacu
s predpokladom, kedy zane Fed ukonova
svoj podporn program v podobe QE3. Tie-
to dohady bud zrejme aj vnadchdzajcom
obdob prina natrh neistotu, ktor podpo-
r ete aj debata o dlhovom strope a diskusia
o nstupnkovi B. Bernankeho. Vaka tomu
mu ceny aktv vnajbliom obdob skka
viac, ne je ben. Skr alebo neskr sa toti
podpora zo strany Fedu mus skoni.
GABRIEL HINZELLER
Prehad trhov
Pri emern mesan vnos
j ednot l i vch skupn fondov
Eurovpean EUR
Priemer 0,31 %
Dolrovpean USD
Priemer 0,10 %
Eurovdlhopisov EUR
Priemer 0,62 %
Dolrovdlhopisov USD
Priemer 0,82 %
Akciov fondy- Emergingzia USD
Priemer 4,77 %
Akciov fondy- Global Emergingmarkets USD
Priemer 10,09 %
Akciov fondy- Latinsk Amerika USD
Priemer 11,59 %
Akciov fondy- vchodn Eurpa EUR
Priemer 9,59 %
Akciov fondy- rozvinut Eurpa EUR
Priemer 10,80 %
Akciov fondy- Severn Amerika USD
Priemer 8,09 %
(Zdroj: autor poda SASS)
FINANCIE V POHODE


25
EUR/ USD
DOW JONES IA
EURIBOR
S&P 500
EUROSTOXX 50
EUR/ CZK
Dka lehoty vkladu
Banka 1 tde 1 mesiac 3 mesiace 6 mesiacov 1 rok 2 roky
Vka rokovch sadzi eb eurovch
t ermnovanch vkl adov pri vkl ade 2000 eur
SOB banka 0,05% 0,10% 0,30% 0,40% 0,70% 0,80%
ING produkt ING Konto sa ru
mBank 0,61% 0,70% 0,80%
OTP Bank 0,10% 0,15% 0,30% 0,60% 1,70% 1,90%
Potov banka 0,20% 0,30% 0,80% 1,70% 2,10%
Prima banka 0,40% 0,60% 0,80% 0,80% 1,00%
Privatbanka 0,30% 0,80% 1,00% 1,80% 1,85%
Sberbank - 0,10% 0,20% 0,50% 0,80% 1,00%
Slovensk sporitea 0,10% 0,20% 0,30% 0,40% 0,60%
Tatra banka 0,00% 0,10% 0,20% 0,25% 0,60% 0,80%
UniCredit Bank 0,10% 0,20% 0,30% 0,60% 0,80%
VB banka 0,05% 0,10% 0,20% 0,50% 0,60% 0,80%
Priemern sadzby za trh 0,05% 0,17% 0,36% 0,56% 0,95% 1,17%
(Zdroj: internetovstrnkybnk)
Krajiny Meny Kurz k Zmena za Zmena za Zmena za
24. 9. 2013 1 mesiac (%) 6 mes. (%) 12 mesiacov (%)
Devzov kurzy
Krov kurzy vybranch svetovch mien
Eurpska menov nia/Japonsko JPY/EUR 133,22 0,92 8,65 31,52
Eurpska menov nia/V. Britnia GBP/EUR 0,8432 -2,18 -1,44 5,41
Eurpska menov nia/USA EUR/USD 1,3484 0,77 3,84 3,89
Japonsko/USA JPY/USD 98,81 0,07 4,56 26,45
V. Britnia/USA USD/GBP 1,5985 2,69 4,96 -1,49
Eurpska menov nia/Austrlia EUR/AUD 1,4367 -3,03 15,57 15,77
Eurpska menov nia/esk republika EUR/CZK 25,925 1,04 0,61 4,41
Eurpska menov nia/Kanada EUR/CAD 1,389 -1,08 4,55 9,65
Eurpska menov nia/Maarsko EUR/100 HUF 299,91 0,74 -2,15 6,49
Eurpska menov nia/Posko EUR/PLN 4,227 0,06 1,39 2,23
Eurpska menov nia/vajiarsko EUR/CHF 1,2296 -0,28 0,64 1,53
Eurpska menov nia/vdsko EUR/SEK 8,6447 -0,45 2,53 1,51
Eurpska menov nia/Nrsko EUR/NOK 8,0246 -0,30 6,50 7,72
Eurpska menov nia/Dnsko EUR/DKK 7,4574 -0,02 0,06 0,03
Eurpska menov nia/Chorvtsko EUR/HRK 7,6135 0,86 0,28 3,25
Eurpska menov nia/Turecko EUR/TRY 2,6972 1,44 14,53 15,81
Eurpska menov nia/Mexiko EUR/MXN 17,3534 0,06 7,99 4,06
Eurpska menov nia/Rumunsko EUR/RON 4,474 0,99 1,11 -0,89
Eurpska menov nia/Rusko EUR/RUB 42,998 -2,53 7,48 6,77
Eurpska menov nia/na EUR/CNY 8,2533 0,78 2,32 0,88
Eurpska menov nia/Jun Krea EUR/KRW 1449,37 -2,72 -0,27 -0,17
(Zdroj: NBS)
Servis
26

FINANCIE V POHODE
Krzov ekonmia
J
edna z najpre-
dvanejch knh
o finannch trhoch.
Autorom je svetoznmy
ekonm Nouriel Roubini, ktor
sa preslvil svojimi postojmi
pod prezvkou
Dr. Skaza. Predpovedal
prchod finannej krzy
podstatne skr ne ktokovek
in. Tm si neskr vyslil
tatt ekonomickej celebrity
a proroka. Ako vid stav
svetovej ekonomiky a budci
vvoj a ak liebu predpisuje
tento analytik trhov? Zaujmate
sa o nzor loveka, ktor
sa pravidelne umiestuje
na poprednch priekach
najvch ijcich verejnch
intelektulov?
U itatea me kniha
vzbudzova na jednej strane
obavy, na druhej strane sa
po jej pretan me pripravi
na budci mon scenr vvoja
ekonomiky. A Roubini svoju
vziu budcnosti predklad
bez prkras, zrozumitene
a bez ekonometrickch rovnc.
Poda neho s nami krzov
ekonmia zostane pomerne
dlho...
Autori: Roubini Nouriel aMihm Stephen
Ben cena: 17,16 eura (cena pozave 15,44 eura)
Poet strn: 296
Vydavatestvo: Grada
Tajomstv motivace
P
otebujete, aby lid kolem vs dlali to, co
od nich oekvte? Svazek kl ke dvem
lidsk motivace vm poskytne ji druh
vydn tto spn knky. Poznte universln
platn pravidla motivace stejn jako vliv
konkrtnch situac, povahy prosted a lidskch
osobnost na motivaci. Dozvte se, jak zjistit,
kter vliv v konkrtn situaci dominuje, a jak toho
vyut k motivaci. Zvltn pozornost budete
vnovat vztahm mezi rznmi motivanmi typy
lid v rznch motivanch situacch - napklad
pi zvldn emoc, vyjednvn, zadvn kol, een konflikt nebo
hodnocen lid. Kniha je urena manaerm, podnikatelm, politikm
vech rovn, uitelm a lektorm, rodim, ale i vem ostatnm, kte chtj
ve sv prci nebo v osobnm ivot vyut neekanou slu motivace.
Autor: Ji Plamnek
Ben cena: 7,27 eura (cena pozave 6,54 eura)
Poet strn: 128
Vydavatestvo: Grada
Zvzne si objednvam knihu/knihy
Krzov ekonmia
cena po zave 15,44 eura
(+ potovn a baln), poet kusov: _____
Tajomstv motivace
cena po zave 6,54 eura (+ potovn a baln), poet kusov: _____
Meno a priezvisko: _________________________________________________________
Nzov firmy: _____________________________________________________________
Ulica: __________________________________________________________________
PS: ___________ Mesto: _________________________________________________
Tel. .: _____________________ E-mail: _____________________________________
IO:_________________ DI: __________________
Dtum: ___________________________ Podpis:
Objednvky zasielajte naadresu:
Grada Slovakia, spol. sr. o., Moskovsk 29, 81108 Bratislava
Objednvka knh
itatelia
Financi v pohode
si mu knihy objednat
s 1
0
%

zavou
Vydavate
Akadmia vzdelania OVB, n. o.
Kukurin 8, 831 03 Bratislava 3
02/ 5810 2411, 02/ 5810 2412
redakcia@financievpohode.sk
IO: 37 924 575
Manar projektu
Ing. Ivo Wilhalm
fredaktor
Ing. Pavol Poklemba, PhD.
pavol.poklemba@financievpohode.sk
Zstupca fredaktora
Ing. Pavel kriniar, PhD.
pavel.skriniar@financievpohode.sk
Redakn rada
RNDr. Ivica Chaaturianov
Ing. Vladimr Bal, PhD., DrSc.
Ing. Pavol Poklemba, PhD.
Ing. Pavel kriniar, PhD.
Vizulny koncept a grafick prava:
Peter Buek
Dtum uzvierky:
27. 9. 2013
Periodicita vydvania:
dvojmesank
Registrovan ako periodick tla Ministerstvom kultry Slovenskej republiky pod registranm slom EV 4769/ 13
Registran slo ISSN 1339-2220
Copyright: Akadmia vzdelania OVB, n. o.
Financie
v pohode
POISTENIE
Men sa zklad kapitlovho
ivotnho poistenia
DCHODOK
o sprav niia prodnos
s dchodkovmsystmom?
VERY
Slovci stle dlia
najmenej v Eurpe
oktber
ronk II.
Nepredajn
5/ 2013
6 16 14
Sprievodcavosveteosobnchnanci www.financievpohode.sk
j
ivotn
poistenie
Sprievodca vo svete osobnch nanci
alie slo vyjde
voktbri 2013.
li l jd l
Knihy
RIZIKOV
UPOZORNENIE:
Tento asopis je pripravovan vdobrej
viere asnajvyou monou odbornosou.
Pouit informcie adta vom obsiahnut
boli zskan zo zdrojov, ktor sa pokladaj
zaspoahliv. Tieto informcie nesm by
povaovan zaponuku alebo odporanie
nankup, alebo predaj nejakho fnannho
produktu.
Vydavate nezodpoved zaprpadn fnann
alebo in majetkov ujmy spsoben pouitm
informci uverejnench vtomto asopise.
V asopise boli pouit archvne fotografie
a fotografie z databz fotolia, Shutterstock
a Digitalvision.
Zskajte modern variabiln poistenie, ktor sa vdy prispsob
vaim aktulnym potrebm. So ivotnm poistenm VARIO pre
seba a VARIO JUNIOR pre svoje deti si zabezpete ivotn
tandard aj v prpade nepredvdanch udalost. Navye svoje
peniaze vhodne zhodnotte.
POISTENIE VARIO
IVOTN POISTENIE
PLN VHOD
ZLAT MINCA je sa o najspenejie
nann produkty slovenskch nannch
intitci. Jej hlavnou lohou je zorientova
ud v ponuke bnk, poisovn a inch
nannch subjektov.
V deviatom ronku sae nannch
produktov Zlat minca 2013 m tradine
monos hlasova za svojich favoritov
nielen odborn porota, ale aj verejnos.
Odborn porota vyber tie najlepie
produkty v 29 produktovch kategrich.
Okrem toho odborn porota hlasuje
aj v troch samostatnch kategrich:
OBJAV roka 2013, Najinovatvnejia banka
a Najinovatvnejia poisova.
Verejnos do 27.10.2013 vyber na strnke
www.zlataminca.sme.sk nielen najlep
bankov a najlep poistn produkt,
ale ur aj to, ktor banka a poisova
s najstretovejie. Kad hlasujci je
zaraden do rebovania o hodnotn ceny.
Vsledky sae Zlat minca 2013 bud
oznmen na slvnostnom galaveere,
ktor sa uskuton 29. oktbra 2013
v Bratislave.
OVB Allnanz Slovensko a.s., najvia
nanno-sprostredkovatesk spolonos
na Slovensku, je generlnym partnerom
sae Zlat minca u po siedmykrt.