RUDOLF STEINER

Z KRONIKY AKAA

Z kroniky Akaa - nemeck originl Aus der Akasha Chronik GA11 preloila Dr. Patrcia Elexov, 1997 korektra prekladu RNDr. Emil Ple, CSc. jazykov prava RNDr. Jitka Terekov grafick prava RNDr. Erich ainka

Knine vydalo vydavatestvo Sophia v spoluprci s Euromove s.r.o., v roku 1997

ISBN 80-967458-3-2

Obsah
Predslov Mrie Steinerovej k prvmu vydaniu Predslov Nai atlantsk predkovia Prechod od tvrtej k piatej zkladnej rase Lemursk rasa Oddelenie pohlav Posledn obdobie pred oddelenm pohlav Hyperborejsk a polrna epocha Poiatok sasnej Zeme - vylenenie Slnka Vylenenie Mesiaca Niekoko nevyhnutnch poznmok O pvode Zeme Zem a jej budcnos ivot Saturna ivot Slnka ivot na Mesiaci ivot Zeme tvorlenn pozemsk lovek Odpovede na otzky Predsudky zdanlivej vedy Kultra sasnosti v zrkadle duchovnej vedy 4 5 7 12 16 21 25 29 33 36 39 43 46 49 52 56 60 65 71 73 77

Predslov Mrie Steinerovej k prvmu vydaniu

Na mnoh elania vychdzaj tieto lnky Dr. Rudolfa Steinera z roku 1904 po tridsiatich piatich rokoch v kninej podobe. Pvodne boli napsan pre mesank Lucifer Gnosis, ktor neskr vychdzal vo vch asovch intervaloch. Tm si treba vysvetli asto sa vyskytujce odkazy a upozorovanie na to, o u bolo povedan. Opakovanie je vak pre tdium duchovnej vedy zvl oson. To, e popri novej, zpadu prispsobenej terminolgii sa pouva i orientlna ezoterick terminolgia, mu dnes mnoh vnma ako ruiv. Tto terminolgia sa v Eurpe spopularizovala na prelome storo prostrednctvom literatry Teozofickej spolonosti. Exotick nzvy sce utkveli uom v pamti, no jemnejie nuansy, ktor s nimi spja orientlec, ostali eurpanovi skryt. Dr.Steiner nepretrite pracoval na pretvran naej rei, prispsobenej zmyslovmu vnmaniu, k jemnejej duchovnej pojmovosti a ku konkrtnej obraznosti aj v oblasti nadzmyslovho. Pri popisovan psobenia hierarchi pouva v tejto oblasti ben kresansk terminolgiu. To, o tu v knihe Z kroniky Akaa predstupuje pred n zrak v strunom prehade, nachdza svoje pokraovanie v Teozofii a v Nrte tajnej vedy. Vo vydvan asopisu Lucifer Gnosis nebolo mon pokraova kvli nadmernmu zaaeniu prednkovou a inou innosou. Popri vsledkoch tajnho vskumu je v om obsiahnutch aj mnoho prspevkov, v ktorch sa Dr.Steiner vysporiadava s vtedajm prrodovednm myslenm. Nemono sa vyhn tomu, e tak dokumenty, ako prve Z kroniky Akaa, sa mu vine nepripravench itateov ete aj dnes javi ako div fantastika. Pripjame preto dva lnky z tohto asopisu, ktor sa tkaj problematiky poznania v sasnej dobe. Vo svojej triezvej logike by mali by dkazom toho, e vskumnk nadzmyslovch svetov me pokojne a vecne tieto problmy zvldnu. asopis sa venoval aj odpovediam na otzky itateov. Vyberme z nich tie, ktor sa vzahovali na atlantsk udstvo a na tajn vedu. Kto chce ma jasno v tom, ako ta knihu Z kroniky Akaa, mus sa samozrejme dkladne venova antropozofickmu tdiu. Popri vyie uvedench knihch poukazujeme pre pokroilch v tdiu duchovnej vedy na ezoterick vahy o Okultnom tan a okultnom pout a na prve vydan tret zvzok spisov Duchovn bytosti a ich psobenie, ktor by dnes mohol by zvl zaujmav: Dejinn nevyhnutnos a sloboda. Osudov vplyvy zo sveta mtvych.

PREDSLOV

Predslov
Z obyajnch dejn sa me lovek poui len o malej asti toho, o udstvo preilo v prehistorickch dobch. Dejepis vrh svetlo len na niekoko mlo tiscro. Obmedzen je i to, o om ns me poui archeolgia, paleontolgia i geolgia. A k tejto ohranienosti ete pristupuje nespoahlivos vetkho, o je zaloen na vonkajch dkazoch. Sta sa zamyslie nad tm, ako sa pozmenil obraz tej i onej, ani nie vemi dvnej udalosti i nroda, ke boli objaven nov historick svedectv. Sta si raz porovna vklady tej istej udalosti od rozlinch dejepiscov a lovek sa rchlo presved o tom, na akej neistej pde sa tu stoj. Vetko, o patr do vonkajieho zmyslovho sveta, podlieha asu. A to, o vzniklo v ase, as aj rozklad. Vonkajie dejiny s vak odkzan na to, o ostalo v ase uchovan. No ak ostvame len pri vonkajch svedectvch, nikto nie je schopn poveda, i to, o ostalo uchovan, je aj to podstatn. Avak vetko, o vznik v ase, m svoj pvod vo venom. Ibae venos nie je prstupn zmyslovmu vnmaniu. No cesty k jej vnmaniu s loveku otvoren. Sily, ktor v loveku driemu, me rozvin tak, e je schopn toto ven rozpozna. V knihe Poznvanie vych svetov na toto rozvjanie poukazujeme. Tieto lnky postupne ukazuj aj to, e lovek na uritom pomerne vysokom stupni poznvacch schopnost me prenikn aj k venm prinm v ase pominutench vec. Ke lovek tmto spsobom rozri svoju schopnos poznva, nie je viac odkzan, pokia ide o poznanie minulosti, na vonkajie svedectv. Potom je schopn vidie na udalostiach to, o nie je zmyslovo vnmaten, to, o as neme znii. Od pominutench dejn prenik k nepominutenm. Tieto dejiny s samozrejme psan inmi psmenami, ako tie zvyajn. V gnze, v teozofii sa nazvaj kronikou Akaa. V naej rei, zameranej na zmyslov svet, je mon o tejto kronike sprostredkova len matn predstavu. To, o sa ou oznauje, toti ihne nadobda charakter tohto zmyslovho sveta. Na nezasvtenho loveka, ktor sa o relnosti zvltneho duchovnho sveta ete neme presvedi vlastnou sksenosou, to preto ahko me psobi fantasknm, prpadne nejakm ete horm dojmom. No ten, kto si vydobil schopnos vnma v duchovnom svete, rozpozn ven charakter uplynulch udalost. Nestoja pred nm ako mtve svedectv dejn, ale v plnom svojom ivote. Uritm spsobom sa pred nm odohrva to, o sa kedysi udialo. T, o s zasvten do tania takhoto ivho psma, mu nazrie do ovea vzdialenejej minulosti, ako je t, ktor predstavuj vonkajie dejiny; a mu tie - z bezprostrednho duchovnho vnmania - ovea hodnovernejie popsa veci, o ktorch referuj dejiny. Aby sme predili monmu omylu, ihne je tu potrebn podotkn, e ani duchovnmu nazeraniu nie je vlastn neomylnos. Aj toto nazeranie me by myln, skreslen, nepresn, nesprvne. Ani na tomto poli nie je iaden lovek zbaven omylov; nech by bol akokovek vyspel. Preto nech ns nezara, e sprvy, ak aj pochdzaj z takchto duchovnch zdrojov, nie s vdy v plnom slade. Predsa vak hodnovernos pozorovania je tu ovea via, ako vo vonkajom zmyslovom svete. A to, o nm mu o histrii a prehistrii sprostredkova jednotliv zasvtenci, bude v tom podstatnom vdy v slade. V skutonosti existuje takto nuka o histrii a prehistrii vo vetkch tajnch kolch. A panuje tu u po tiscroia tak slad, e slad, ktor sa objavuje medzi dvoma dejepiscami vonkajej histrie jedinho storoia, je s tm plne neporovnaten. Zasvtenci vetkch ias a na vetkch miestach popisuj v podstate vdy to ist. Po tchto vodnch poznmkach tu chceme sprostredkova viacer kapitoly z kroniky Akaa. Zaneme opisom skutonost, ktor sa odohrvali v ase, ke sa ete medzi Amerikou a Eurpou rozprestieral takzvan atlantsk svetadiel. Na tejto asti povrchu naej Zeme bola kedysi pevnina. Povrch tejto pevniny dnes tvor dno Atlantickho ocenu. Platn ete hovor o poslednom zvyku tejto pevniny, o ostrove Poseidonis, ktor leal na zpad od Eurpy a Afriky. O tom, e dno Atlantickho ocenu raz bolo pevninou, ktor bola pribline milin rokov dejiskom kultry, samozrejme vemi odlinej od naej dnenej, ako aj o skutonosti, e posledn zvyky tejto pevniny zanikli v desiatom tiscro pred Kristom, sa me itate dota v knioke Atlantda poda okultnch zdrojov od W. Scott-Elliota. Tu chceme o tejto prastarej kultre sprostredkova to, o by malo by doplnenm uvedenej knihy. Zatia o v nej sa popisuje najm vonkajia strnka, vonkajie udalosti, tkajce sa naich atlantskch predkov, tu chceme naznai nieo o ich duevnom charaktere a o vntornej povahe vzahov a pomerov, v ktorch ili. itate sa teda mus v mylienkach prenies do ry pred asi

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

desatisc rokmi, trvajcej po mnoho tiscro. To, o tu opeme, sa vak neodohrvalo iba na pevnine zaplavenej Atlantickm ocenom, ale aj v susednch oblastiach dnenej zie, Afriky, Eurpy a Ameriky. A to, o sa v tchto oblastiach odohralo neskr, vyvinulo sa pvodne z tejto skorej kultry. O zdrojoch tu uvdzanch sprv som dnes ete povinn mla. Ten, kto o tchto zdrojoch nieo vie, porozumie, preo to tak mus by. Mu sa vak odohra udalosti, ktor vemi skoro umonia prezradi nieo viac aj v tomto smere. To, koko z poznatkov, ktor s skryt v lone teozofickho hnutia, bude smie by postupne zverejnench, zvis plne od sprvania sa naich sasnkov. Teraz nasleduje prv zo spisov, ktor tu mu by zaznamenan.

NAI ATLANTSK PREDKOVIA

Nai atlantsk predkovia

Nai atlantsk predkovia sa od dnench ud lili ovea viac, ako si to predstavuje lovek, ktorho poznatky sa obmedzuj len na zmyslov svet. Tto odlinos sa netka len vonkajieho vzhadu, ale aj duchovnch schopnost. Ich poznatky a aj ich technick zrunos, cel ich kultra bola in, ako je to, o meme pozorova dnes. Ak sa vrtime do najstarch ias atlantskho udstva, njdeme tam duevn schopnosti plne odlin od naich. Logick rozum, kombinan schopnosti, na ktorch spova vetko, o sa dnes tvor, prvm Atlantanom plne chbali. Namiesto toho mali vysoko vyvinut pam. Tto pam bola jednou z ich najcharakteristickejch duchovnch schopnost. Nepotali naprklad tak ako my, tm, e by si osvojili urit pravidl, ktor potom pouvali. Jedna krt jedna bolo v atlantskch asoch nieo plne neznme. Nikto si do hlavy nevtepoval, e trikrt tyri je dvans. To, e sa v prpade, ke mal vykona tak vpoet, dokzal zorientova, spovalo v tom, e sa rozpamtal na rovnak alebo podobn prpady. Pamtal sa, ako to bolo pri predchdzajcich prleitostiach. Musme si vak ujasni, e vdy, ke nejak bytos rozvinie nejak nov schopnos, strca nejak star schopnos na sile a ostrosti. Prednosou dnenho loveka voi atlantskmu je logick rozum, kombinan schopnos. Zato je potlaen pam. Dnes udia myslia v pojmoch, Atlantan myslel v obrazoch. A ke sa v jeho dui vynoril nejak obraz, rozpamtal sa na urit mnostvo podobnch obrazov, ktor u preil. Na zklade toho sa rozhodoval. Preto bolo aj cel vtedajie vyuovanie in, ako v neskorch asoch. Nebolo zameran na to vyzbroji diea pravidlami, vybrsi jeho rozum. ivot mu bol skr predvdzan v nzornch obrazoch, aby sa neskr, ke bude musie kona za tch i onch okolnost, mohlo rozpamta na o najv poet z nich. Ke diea vyrstlo a vstpilo do ivota, mohlo sa pri vetkom, o malo robi, rozpamta na to, e mu bolo v ase uenia predvdzan nieo podobn. Najlepie sa orientovalo vtedy, ke bol nov prpad podobn niektormu u videnmu. Za plne novch okolnost bol Atlantan odkzan na vlastn pokusy, zatia o dnen lovek to m v tejto svislosti ovea jednoduchie, pretoe disponuje pravidlami. Tieto me ahko aplikova i v prpadoch, s akmi sa ete nestretol. Tak vchovn systm dval celmu ivotu ist jednotvrnos. Po vemi dlh obdobia sa s vecami nakladalo vdy tm istm spsobom. Dsledn pam nepripustila ni, o by bolo aspo vzdialene podobn rchlosti nho dnenho pokroku. lovek robil vdy to, o u videl veakrt predtm. Nevymal, pamtal sa. Autoritou nebol ten, kto sa vea nauil, ale kto vea preil a mohol sa preto na mnoh pamta. Za atlantskch ias nebolo mon, aby niekto rozhodoval o nejakch dleitch zleitostiach skr, ako dosiahol ist vek. Dverovalo sa iba tomu, kto sa mohol oprie o dlh sksenos. To, o tu bolo povedan, neplat o zasvtencoch a ich kolch. T s toti voi vvojovmu stupu svojej ry v predstihu. A o prijat do takch kl nerozhoduje vek, ale okolnos, i si prijman vo svojom predchdzajcom vtelen osvojil schopnos prija vyiu mdros. Dvera, ktor v atlantskch asoch preukazovali zasvtencom a ich pomocnkom, sa nezakladala na plnosti ich osobnej sksenosti, ale na veku ich mdrosti. U zasvtenca prestva ma osobnos vznam. Stoj celkom v slubch venej mdrosti. Preto pre neho ani neplat charakteristika nejakho asovho obdobia. Km ete teda Atlantanom (konkrtne skorm) chbala sila logickho myslenia, mali vo vysokovyvinutej sile svojej pamti nieo, o dvalo celmu ich psobeniu zvltny charakter. No s podstatou jednej udskej sily svisia vdy alie. Pam stoj hlbej prrodnej zkladni loveka bliie ako sila rozumu a v svislosti s ou boli rozvjan alie sily, ktor boli ete spriaznenejie aj s nimi prrodnmi bytosami ako hybn sily sasnho loveka. Tak mohli Atlantania ovlda to, o nazvame ivotn sila. Tak, ako my dnes zskavame z ierneho uhlia tepeln energiu, ktor premieame na hnaciu silu naich dopravnch prostriedkov, oni dokzali technicky vyuva zrodon silu ivch bytost. O tom si meme vytvori predstavu nasledovnm spsobom: Predstavme si obiln zrnko. Drieme v om ist energia. Tto energia spsobuje, e zo semena vykli steblo. Prroda je schopn tto energiu spovajcu v semene prebudi. Dnen lovek to vak svojou vou nedoke. Zrno mus zasia do Zeme a prebudenie prenecha prrodnm silm. Atlantan dokzal ete aj nieo in. Vedel, ako je mon premeni energiu hromady zrna na technick energiu tak, ako na u doke sasn lovek premeni tepeln energiu hromady uhlia. Rastliny sa v atlantskch asoch nepestovali len preto, aby sa vyuvali ako potrava, ale aj kvli vyuvaniu energi, ktor v nich driemu, v doprave a v priemysle. Tak, ako

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

my mme zariadenia, ktor v naich lokomotvach premieaj energiu skryt v iernom uhl na pohybov energiu, mali aj Atlantania zariadenia, ktor, takpovediac, vykurovali semenami rastln a v ktorch sa ivotn sila premieala na technicky vyuiten energiu. Tak boli pohan vozidl Atlantanov, ktor sa vznali v nepatrnej vke nad zemou. Tieto vozidl jazdili vo vke, ktor bola niia ako vka pohor v tch asoch, a mali kormidlovaten zariadenia, pomocou ktorch sa mohli prenies ponad ne. S plyncim asom sa pomery na naej Zemi vemi zmenili. Spomnan vozidl Atlantanov by boli v naich asoch plne neupotrebiten. Ich pouitenos sa zakladala na tom, e v tom ase bol vzdun obal obklopujci nau Zem ovea hustej, ako je dnes. Nememe sa tu zaobera tm, i je mon si takto hustejiu atmosfru predstavi poda dnench vedeckch pojmov. Veda a logick myslenie v celej svojej podstate nemu vbec nikdy rozhodova o tom, o je a o nie je mon. Maj vysvetova len to, o je mon zisti sksenosou a pozorovanm. A hustota vzduchu, o ktorej tu hovorme, je pre ezotern sksenos tak nepochybn, ako ktorkovek dnen zmyslovo vnmaten skutonos. Rovnako nepochybn, no pre dnen fyziku a chmiu mono ete menej vysvetliten je skutonos, e vtedy bola voda na celej Zemi ovea redia, ako je dnes. A vaka tejto nzkej hustote vody mohli Atlantania vyuva energiu semien technicky tak, ako to u dnes nie je mon. Zvenie hustoty vody znemonilo jej usmerovanie, jej prenanie takm zrunm spsobom, ako to bolo mon predtm. Z tohto teda dostatone vyplva, e civilizcia atlantskej ry sa od naej od zkladov li. A z toho bude alej pochopiten, e aj fyzick prirodzenos Atlantana bola plne in, ako je fyzick prirodzenos sasnho loveka. Atlantan uval vodu, ktor mohla by ivotnou silou jeho tela spracovan plne inak, ako je to mon v dnenom fyzickom tele. A z toho vyplvalo, e Atlantan mohol vlastnou vou vyuva svoje fyzick sily aj plne inm spsobom, ako dnen lovek. Mal, takpovediac, prostriedky, ktor mu umoovali zvi svoje fyzick sily, ak ich potreboval pre svoje lohy. Ak chceme ma sprvnu predstavu o Atlantanoch, musme tie vedie, e mali plne in pojmy o nave a spotrebe sl ako lovek sasnosti. Atlantsk sdlo - ako to vyplva u z toho, o sme povedali - sa svojm charakterom v niom nepodobalo modernmu mestu. V takomto sdle bolo ete vetko ovea viac spojen s prrodou. Dostaneme iba priblin obraz, ke povieme asi toto: V prvch atlantskch asoch, pribline do polovice tretej podrasy, podobalo sa sdlo zhrade, v ktorej sa domy budovali zo stromov, ktorch konre boli zrune poprepletan. o vtedy udsk ruka zhotovila, vyrastalo priamo z prrody. A lovek sa ctil by plne spriaznen s celou prrodou. Z toho vyplvalo, e aj jeho zmysel pre spolonos bol plne in ako dnes. Prroda je spolon vetkm uom. A to, o Atlantan vybudoval na prrodnch zkladoch, pokladal za spolon majetok tak, ako je pre dnenho loveka prirodzen, e to, o zhotov na zklade svojho dvtipu, svojho rozumu, poklad za svoj osobn majetok. Kto sa zije s mylienkou, e Atlantan bol vybaven tmi duchovnmi a fyzickmi silami, ak tu boli popsan, ten tie pochop, e za ete skorch ias obraz udstva len v nemnohom pripomnal to, o sme zvyknut vidie dnes. A nie len udia, ale aj prroda, ktor ich obklopovala, sa v priebehu asu vrazne menili. Zmenili sa rastlinn i zvieracie formy. Cel pozemsk prroda prechdzala premenami. Dovtedy obvan oblasti Zeme boli znien; a in zase vznikli. Predchodcovia Atlantanov ili na zmiznutom svetadieli, ktorho hlavn oblas leala june od dnenej zie. V teozofickch spisoch s nazvan Lemuranmi. Po tom, o preli rozlinmi vvojovmi stupami, vina z nich upadla. Zaostali a ich potomkovia ete aj dnes obvaj urit asti naej Zeme ako takzvan div nrody. Len mal as lemurskho udstva bola schopn alieho vvoja. Z nich vznikli Atlantania. A neskr sa op udialo nieo podobn. Vina atlantskho obyvatestva upadla a z jeho malej asti pochdzaj takzvan rijci, ku ktorm patr nae sasn kultrne udstvo. Lemurania, Atlantania a rijci s poda terminolgie tajnej vedy zkladn rasy udstva. Ke si myslme ete dve tak rasy, ktor predchdzali Lemuranom a dve, ktor bud v budcnosti nasledova po rijcoch, je to celkove sedem. Vznikaj jedna z druhej vdy tak, ako to bolo naznaen v svislosti s Lemuramni, Atlantanmi a rijcami. A kad zkladn rasa m fyzick a duchovn vlastnosti, ktor s od predchdzajcich rs plne odlin. Km naprklad Atlantania priviedli k zvltnemu rozvinutiu pam a vetko, o s ou svis, rijcom v sasnosti prinle rozvja silu myslenia so vetkm, o k nej patr.

NAI ATLANTSK PREDKOVIA

Ale aj v kadej zkladnej rase zvl musia by prekonan rozlin stupne. A tch je znovu sedem. Na poiatku asovho obdobia, ktor prinle niektorej zkladnej rase, s jej hlavn vlastnosti v zrodonom stave; postupne dozrievaj a nakoniec aj upadaj. Tm sa rozpad obyvatestvo zkladnej rasy na sedem podrs. Nepredstavujme si to vak tak, e jedna podrasa zmizne ihne, ako sa objav alia. Kad z nich sa uchovva ete dlho potom, o sa veda nej vyvjaj alie. Tak ije veda seba na Zemi obyvatestvo, ktor je na rozlinch stupoch vvoja. Prv podrasa Atlantanov sa vyvinula z vemi pokroilej a vvojaschopnej asti Lemuranov. U nich sa toti prejavil prvopoiaton dar pamti, a aj to len v poslednch tdich ich vvoja. Musme si predstavi, e Lemuran si bol schopn vytvra predstavy o tom, o preval; nemohol si vak tieto predstavy uchova. To, o si predstavil, vdy ihne zabudol. Za to, e napriek tomu il v rmci istej kultry, e naprklad vyrbal nstroje, staval budovy a tak alej, nevail svojej vlastnej schopnosti vytvra si predstavy, ale istej duchovnej sile, ktor bola takpovediac intinktvna. Nepredstavujme si vak pri tom dnen intinkt zvierat, ale nejak in, inho druhu. V teozofickch spisoch sa prv podrasa Atlantanov nazva Rmoahlcami. Pam tejto rasy bola prednostne zameran na iv zmyslov dojmy. Farby, ktor videlo oko, tny, ktor poulo ucho, dlho doznievali v dui. To sa prejavilo tm, e Rmoahlci rozvinuli pocity, ktor ich lemursk predkovia ete nepoznali. Takmto pocitom bol naprklad sklon prin k tomu, o bolo preit v minulosti. Na rozvoji pamti zvis aj rozvoj rei. Dovtedy, km lovek neuchovval minul zitky v pamti, nemohol sa o ne ani podeli prostrednctvom rei. A kee na konci lemurskch ias sa objavili prv nznaky pamti, mohla sa vtedy zaa rozvja i schopnos pomenova viden a pout. Len udia, ktor maj schopnos pamti, si mu nieo poa s menom, ktor prinle nejakej veci. Preto je aj atlantsk ra obdobm, v ktorom sa zaala rozvja re. A reou bolo nadviazan spojenie medzi udskou duou a vecami mimo loveka. Slovo pozostvajce z hlsok vznikalo v jeho vntri, patrilo vak k predmetom vonkajieho sveta. A zdieanm rei vznik nov spojenie aj medzi lovekom a lovekom. U Rmoahlcov to vetko sce malo ete len zrodon podobu, predsa ich to vak alekosiahlym spsobom odliovalo od ich lemurskch predkov. Sily v duiach tchto prvch Atlantanov mali v sebe ete nieo z elementrnych sl. Tto udia boli ete vo vej miere spriaznen s prrodnmi bytosami, ktor ich obklopovali, ako ich nasledovnci. Ich duevn sily boli viac prrodnmi silami, ne je tomu u sasnch ud. A tak v sebe malo aj slovo, ktor nahlas vyslovili, nieo z prrodnch sl. Oni nie len pomenovvali veci, ale v ich slovch spovala i moc nad vecami i nad umi. Slovo Rmoahlcov nemalo len vznam, ale i silu. Ke sa hovor o arovnej moci slov, naznauje sa tm nieo, o bolo pre tchto ud ovea skutonejie, ne je to v sasnosti. Ke Rmoahlec vyslovil nejak slovo, malo toto slovo rovnak moc, ako samotn predmet, nm oznaovan. V tom spova to, e slov boli v tom ase lieiv, e podporovali rast rastln, e dokzali skroti rozzren zvierat a in podobn inky. Vetko to bolo u ostatnch podrs Atlantanov oraz slabie a slabie. Mohli by sme poveda, e prirodzen hojnos sl sa postupne strcala. Rmoahlci pociovali tto hojnos sl ako dar mocnej prrody; a tento ich vzah k prrode mal nboensk charakter. Najm re bola pre nich niem posvtnm. A zneuitie uritch hlsok, ktor v sebe niesli urit silu, bolo nemon. Kad lovek ctil, e tak zneuitie by mu muselo privodi znan kody. Zzran moc takch slov by sa tm prevrtila vo svoj opak; to, o by sprvne pouit bolo poehnanm, viedlo pri rhavom zneuvan k znieniu svojho pvodcu. Vaka uritej nevinnosti svojich pocitov pripisovali Rmoahlci svoju moc ovea menej sami sebe, ako v nich psobiacej boskej prirodzenosti. U u druhej podrasy, u tzv. Tlavatliov to bolo inak. udia tejto rasy zaali pociova svoju osobn hodnotu. Uplatnila sa u nich ctiiadostivos, ktor bola u Rmoahlcov ete neznmou vlastnosou. Spomienka sa v istom zmysle preniesla na ponmanie spolunavania. Ten, kto bol schopn vzhliadnu sp k uritm udalostiam, iadal za to od svojich blnych uznanie. Vyadoval, aby boli jeho diela uchovan v pamti. A na tomto pamtan si skutkov bolo zaloen aj to, e nejak skupina ud patriacich spolu si niekoho zvolila za svojho vodcu. Vyvinul sa ist druh krovskej hodnosti. A toto uznanie bolo zachovvan aj po smrti. Vznikala pam, spomienka na predkov alebo na tch, ktor si vo svojom ivote zskali zsluhy. A z toho potom u jednotlivch kmeov vznikol ist druh nboenskho uctievania zomrelch, kult predkov. Tento sa potom v ovea neskorch asoch rozril a nadobudol

10

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

najrozlinejie podoby. Ete u Rmoahlcov bol lovek uznvan len do tej miery, do akej vedel okamite dokza platnos svojej moci. Ak niekto chcel uznanie za to, o dokzal v minulosti, musel novmi inmi dokza, e mu je star sila stle vlastn. Do istej miery musel star skutky privolva do pamti novmi. To, o u bolo vykonan, nemalo samo o sebe iadnu platnos. A druh podrasa potala s osobnm charakterom loveka do takej miery, e pri hodnoten tohto charakteru brala do vahy jeho dovtedaj ivot. alm dsledkom sily pamti pre udsk spoluitie bola skutonos, e sa utvrali skupiny ud, ktor drali spolu vaka spomienke na spolon skutky. Vytvranie skupn bolo predtm plne podmienen prrodnmi silami, spolonm pvodom. Svojm vlastnm duchom ete lovek nijako neprispel k tomu, o z neho urobila prroda. Teraz vak niektor siln osobnos zskala ist poet ud pre nejak spolon podujatie a spomienka na toto spolon dielo vytvrala spoloensk skupinu. Tento spsob spoloenskho spoluitia sa naplno prejavil a u tretej podrasy, u Toltkov. Preto a udia tejto podrasy zaloili to, o mono nazva spoloenstvom, prvou podobou ttneho tvaru. A vedenie, vlda nad tmto spoloenstvom prechdzala z predkov na potomkov. To, o predtm prevalo len v pamti blnych, prenal teraz otec na syna. iny predkov nemalo zabudn cel pokolenie. Potomkovia si vili aj to, o vykonal prapredok. Mus nm vak by jasn, e v tch asoch udia skutone mali moc prena svoje nadanie na potomkov. Ve vchova spovala v tom, predvdza ivot v nzornch obrazoch. A innos tejto vchovy spovala v osobnej moci, ktor vychdzala z vychovvatea. Vychovvate nerozvjal silu rozumu, ale danosti, ktor boli viac intinktvne. Prostrednctvom takhoto vchovnho systmu skutone prechdzali vo vine prpadov schopnosti otcov na synov. Za tchto okolnost nadobdala u tretej podrasy oraz v vznam osobn sksenos. Ke sa nejak skupina ud odlila od inej, pre zaloenie novho spoloenstva si so sebou prinala iv spomienku na to, o zaila na starom psobisku. Sasne sa vak v tejto spomienke vyskytovalo nieo, kvli omu sa tam nectila dobre, o pokladala pre seba za nezodpovedajce. V svislosti s tm sa pokala o nieo nov. A tak sa kadm novm zaloenm spoloenstva pomery vylepovali. A bolo len prirodzen, e to lepie nalo napodobovateov. To boli skutonosti, na zklade ktorch sa poas tretej podrasy rozvinuli ony prekvitajce spoloenstv, popisovan v teozofickej literatre. A zskan osobn sksenosti nachdzali podporu u tch, ktor boli zasvten do vench zkonov duchovnho vvoja. Mocn vldcovia sami prijmali zasvtenie, ktor bolo oporou ich osobnch schopnost. Prve svojimi osobnmi schopnosami sa lovek postupne stva schopnm zasvtenia. Najprv mus rozvin svoje sily zdola, aby mu potom zhora mohlo by udelen osvietenie. Tak povstali zasvten krli a vodcovia Atlantanov. V ich rukch spovala ohromn moc; a vek bola i cta, ktor im bola vzdvan. V tejto skutonosti vak leal i dvod padku a zniku. Rozvjanie sily pamti viedlo k moci osobnosti. lovek chcel prostrednctvom tejto svojej moci nieo znamena. A m via bola moc, tm viac ju chcel vyuva pre seba. Rozvjajca sa ctiiadostivos sa premieala na vysloven sebectvo. A to bolo dvodom zneuvania sl. Ak uvime, oho boli Atlantania schopn ovldanm ivotnej sily, pochopme, e toto zneuvanie muselo ma obrovsk nsledky. Rozsiahlu moc nad prrodou dvalo do sluieb osobnej sebalsky. V plnej miere sa to udialo za tvrtej podrasy, Pra-Turncov. Prslunci tejto podrasy, ktor boli kolen v ovldan spomnanej sily, ju mnohostranne pouvali na uspokojovanie svojich sebeckch elan a iadost. Takto pouvan sa vak tieto sily vo svojich inkoch navzjom bili a trietili. Je to asi tak, akoby sa nohy nejakho loveka chceli sebecky pohybova dopredu, km horn as jeho tela by chcela s opanm smerom. Takto niiv psobenie sa mohlo kompenzova len tm, e sa v loveku zaala vyvja vyia sila. Bola to sila myslenia. Logick myslenie psob na sebeck osobn chcenia obmedzujco. Jeho pvod musme hada u piatej podrasy, Pra-Semitov. udia, vychdzajc zo spomienky na minul, zanaj porovnva rozlin zitky. Tak sa vyvja sila sudku. A touto silou sudku boli regulovan elania a iadosti. udia zaali rta, kombinova. Uili sa pracova v mylienkach. Zatia o predtm sa oddvali kadmu svojmu elaniu, teraz sa najprv ptali, i ho mu schvli i mylienkovo. udia tvrtej podrasy sa ete oddvali divokmu uspokojovaniu svojich iadost, no prslunci piatej u zanaj

NAI ATLANTSK PREDKOVIA

11

nava vntornmu hlasu. A tento vntorn hlas psob na iadosti tlmivo, i ke nroky sebeckej osobnosti znii nedoke. Tak presunula piata podrasa podnety ku konaniu do udskho vntra. lovek si chce sm v sebe, vo svojom vntri ujasni, o m robi a o nie. Avak to, o o narstla sila myslenia vo vntri, ubudlo pri ovldan vonkajch prrodnch sl. Kombinujcim myslenm je toti mon podmani si iba sily minerlneho sveta, no nie ivotn silu. Piata podrasa teda rozvinula myslenie na kor ovldania ivotnej sily. No prve tm vytvorila zrodok pre al vvoj udstva. Teraz mohla alej vzrasta osobnos, sebalska, ba a sebectvo: samotn myslenie, ktor psob len vntorne a nie je viac schopn bezprostredne rozkazova prrode, u neme ma tak niiv dsledky ako zneuvanie predolch sl. Z tejto piatej podrasy bola vybran jej najnadanejia as. T preila znik tvrtej zkladnej rasy a vytvorila zrodok piatej, rijskej, ktorej lohou je pln rozvinutie sily myslenia so vetkm, o k tomu patr. udia iestej podrasy, Akkadijci, rozvinuli silu myslenia ete viac ako piata podrasa. Od takzvanch Prasemitov sa lili tm, e tto schopnos pouvali v obsiahlejom zmysle. Bolo povedan, e rozvoj sily myslenia nepripustil a tak niiv dsledky nrokov egoistickej osobnosti, ak boli mon u predchdzajcich rs, e vak tieto nroky neboli myslenm znien. Prasemiti najprv usporiadali svoje osobn pomery tak, ako im to vnukla ich sila myslenia. Na miesto prostch iadost a chok nastpila rozvaha. Vytvorili sa in ivotn okolnosti. Km predol rasy boli naklonen uznva ako vodcu toho, koho iny sa vpsali hlboko do pamti, alebo toho, koho ivot bol bohat na spomienky, teraz bola tto loha priznan rozvnemu. A km predtm bolo urujce to, o v dobrom ilo v spomienke, teraz sa za najlepie pokladalo to, o bolo mylienkovo najlepie pochopiten. Pod vplyvom pamti sa predtm trvalo na nejakej veci dovtedy, km sa nestala nedostaujcou, a potom v konenom dsledku vyplynulo sam od seba, e sa presadil ten, kto bol schopn odstrni jej nedostatok. Pod vplyvom sily myslenia vak narastala tba po novotch a nklonnos k zmene. Kad chcel presadi to, o mu vnukol jeho dvtip. Nepokojn pomery, ktor tm nastali za piatej podrasy, viedli poas iestej k tomu, e sa zaala pociova potreba podriadi svojhlav myslenie jednotlivca veobecnm zkonom. Lesk ttov tretej podrasy sa zakladal na tom, e spolon spomienky zabezpeovali poriadok a harmniu. Za iestej podrasy musel by poriadok nastolen vymyslenmi zkonmi. Tu preto meme hada pvod prva a zkonodarstva. Poas tretej podrasy sa nejak skupina ud odlila od svojho spoloenstva len vtedy, ak z neho bola do istej miery vytlaen tm, e sa v rmci pomerov zaloench na nejakej spomienke u nectila dobre. U iestej podrasy to bolo podstatne in. Kalkulujca sila myslenia hadala novos ako tak, nabdala k podujatiam a novotm. Preto boli Akkadijci podnikavm nrodom, naklonenm kolonizcii. Pre mlad kliacu silu myslenia a sudku sa stal potravou najm obchod. Sila myslenia sa rozvjala aj u siedmej podrasy, u Mongolov. No vlastnosti predchdzajcich podrs, konkrtne tvrtej, ostali u nej uchovan v ovea vyej miere ne u piatej a iestej. Mongoli zostali vern zmyslu pre spomienku. A tak dospeli k presvedeniu, e to, o je najstarie, je aj najmdrejie, najlepie obrniten pred silou myslenia. Ovldanie ivotnch sl sce zaniklo i u nich, no to, o sa u nich rozvjalo silou myslenia, malo sam osebe nieo z prrodnej moci tejto ivotnej sily. Stratili sce moc nad ivotom, nie vak bezprostredn naivn vieru v u samotn. Tto sila sa im stala bohom, v mene ktorho robili vetko, o pokladali za sprvne. Susednm nrodom sa javili by posadnut touto tajomnou silou, ktorej sa oddvali v slepej dvere. Ich potomkovia v zii a v niektorch eurpskych oblastiach vykazovali a doteraz vykazuj vea z tohto svojrzu. Sila myslenia mohla dospie vo svojom vvoji k plnej hodnote a vtedy, ke dostala v piatej zkladnej rase nov impulz. tvrt rasa ju mohla postavi len do sluieb toho, o jej bolo vtepen darom pamti. A piata dospela k takm ivotnm formm, pre ktor je schopnos myslie tm pravm nstrojom.

12

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

Prechod od tvrtej k piatej zkladnej rase

Nasledujce poznmky sa tkaj prechodu od tvrtej (atlantskej) k piatej (rijskej) zkladnej rase, ku ktorej patr i sasn udstvo. Sprvne im bude rozumie len ten, kto je schopn pochopi mylienku vvoja v jej celom rozsahu a v jej plnom vzname. Vetko, o lovek okolo seba pozoruje, je vo vvoji. A aj vlastnos ud naej piatej zkladnej rasy, ktor spova v pouvan myslenia, sa musela najprv vyvin. no, je to prve tto zkladn rasa, ktor pomaly a postupne privdza k zrelosti silu myslenia. Sasn lovek sa (v mylienkach) pre nieo rozhodne a potom to uskuton ako dsledok vlastnho myslenia. U Atlantanov sa tto schopnos ete len pripravovala. Ich vu neovplyvovalo vlastn myslenie, ale na nich vplvajce vyie bytosti. Do istej miery teda bola usmerovan zvonku. Kto sa dverne zbli s touto mylienkou vvoja u loveka a doke pripusti, e lovek bol za dvnych ias plne inak uspsobenou bytosou, ako je tu na Zemi, bude sa mc povznies i k predstave celkom inch bytost, o ktorch tu hovorme. Vvoj, o ktorom tu podvame sprvu, zaberal obrovsk asov seky. * To, o bolo v predchdzajcom povedan o tvrtej zkladnej rase, o Atlantanoch, sa vzahuje na vinu udstva. Tto vak bola podriaden vodcom, ktor ju svojimi schopnosami vysoko presahovali. Mdros, ktorou tto vodcovia disponovali a sily, ktor ovldali, neboli dosiahnuten iadnou pozemskou vchovou. Boli im udelen vymi bytosami, ktor nepatrili bezprostredne k Zemi. Bolo preto iba prirodzen, e vina udstva vnmala tchto svojich vodcov ako bytosti vyieho druhu, ako vyslancov bohov. S udskmi zmyslovmi orgnmi a s udskm rozumom by toti nebolo mon dosiahnu to, o vedeli a dokzali tto vodcovia. Uctievali ich ako vyslancov bohov a prijmali ich prkazy, zkazy a aj ich vyuovanie. Takmito bytosami bolo udstvo vzdelvan vo vedch, umeniach i v zhotovovan nstrojov. A tto vyslanci bohov bu sami viedli spoloenstv, alebo zaali ud, ktor boli dos pokroil, do umenia vldnu. Hovorilo sa o nich, e sa stkaj s bohmi, a e s nimi osobne zasvcovan do zkonov, poda ktorch sa udstvo mus vyvja. A zodpovedalo to skutonosti. Toto zasvtenie, tento styk s bohmi sa dial na miestach, o ktorch masy ni nevedeli. Nazvali sa mysterijnmi chrmami. Z nich vychdzalo spravovanie udskho rodu. To, o sa dialo v mysterijnch chrmoch, bolo udu nezrozumiten rovnako ako zmery jeho vekch vodcov. Svojimi zmyslami mohol ud rozumie len tomu, o sa bezprostredne odohrvalo na Zemi, nie vak tomu, o bolo pre jeho blaho zjaven z vych svetov. Preto sa musela i vuka vodcov odohrva v podobe, ktor sa odliovala od oboznamovania s pozemskmi zleitosami. Re, ktorou bohovia hovorili so svojimi vyslancami v mystrich, tie nebola pozemsk, rovnako ani podoby, v ktorch sa zjavovali. Aby vy duchovia oboznmili svojich vyslancov s tm, ako maj vies ud, zjavovali sa im v ohnivch oblakoch. V udskej podobe sa me zjavova iba lovek; bytosti, ktorch schopnosti s vyie ako udsk, sa musia zjavova v podobch, ktor medzi pozemskmi nenjdeme. To, e vyslanci bohov mohli prija tieto zjavenia, vyplva z toho, e boli spomedzi svojich udskch bratov najdokonalej. U na predchdzajcich vvojovch stupoch prekonali to, o vina ud mala ete pred sebou. Sasou udstva boli len v istej svislosti, tm, e mohli prija udsk podobu. Ich duevno-duchovn vlastnosti vak boli nadudsk. Boli teda bosko-udskmi dvojbytosami. Preto by ich bolo mon oznai i za vych duchov, ktor prijali udsk tel, aby pomohli udstvu na jeho pozemskej ceste. No ich skuton domov nebol na Zemi. Tieto bytosti viedli ud bez toho, e by im mohli odovzda princpy, ktormi sa pri tomto veden riadili. A po piatu podrasu Atlantanov, po Prasemitov, nemali udia vbec schopnos tieto princpy pochopi. Takouto schopnosou bola a sila myslenia, ktor sa zaala rozvja v tejto podrase. Vyvjala sa vak pomaly a iba postupne. A aj posledn podrasy Atlantanov mohli pochopi len vemi mlo z princpov svojich boskch vodcov. Zanali o nich nieo tui, zo zaiatku plne nedokonalo. Preto boli ich mylienky i zkony, o ktorch sa hovorilo v svislosti s ich ttnymi ustanovizami, viac tuen ako jasne myslen.

PRECHOD OD TVRTEJ K PIATEJ ZKLADNEJ RASE

13

Hlavn vodca piatej atlantskej podrasy ju postupne pripravoval na to, aby neskr, po zniku atlantskho spsobu ivota, mohla zaa i novm spsobom ivota, takm, ktor je plne usmerovan silou myslenia. Tu si musme pripomen, e na konci atlantskch ias mme doinenia s tromi skupinami udskch bytost: 1. So spomnanmi vyslancami bohov, ktor boli vo vvoji aleko pred irokmi masami udu, ktor boli uitemi boskej mdrosti a konali bosk skutky. 2. Samotn vek masa udstva s obmedzenou silou myslenia, no s prirodzenmi schopnosami, ktor u dnenho udstva zanikli. 3. Menia skupina tch, ktor rozvjali silu myslenia. Tto sce postupne strcala pvodn vlastnosti Atlantanov, vyvjala sa vak k tomu, aby mylienkovo uchopila princpy vyslancov bohov. Druh skupina udskch bytost bola odsden na postupn vymieranie. Tretiu vak mohli bytosti prvho druhu privies k tomu, aby prevzala svoje vedenie do vlastnch rk. Z tejto tretej skupiny vybral spomnan hlavn vodca, v ezoterickej literatre nazvan Manu, tch najschopnejch, aby z nich povstalo nov udstvo. Tto najschopnej sa vyskytovali v piatej podrase. Sila myslenia iestej a siedmej podrasy sa do istej miery dostala u na scestie a nebola schopn alieho vvoja. Bolo potrebn rozvja najlepie vlastnosti tch najlepch. To sa udialo, ke vodca zhromadil vyvolench na istom zvltnom mieste Zeme vo vntornej zii, m ich izoloval od vplyvu zaostvajcej asti a tch, o sa dostali na scestie. Vodca si stanovil lohu, privies tto skupinu tak aleko, aby jej prslunci mohli vo vlastnej dui, vlastnou silou myslenia pochopi princpy, na zklade ktorch boli dovtedy veden, o ktorch sce mali ist tuenie, nie vak jasn poznanie. udia mali spozna bosk sily, ktor nevedomo nasledovali. Dovtedy viedli bohovia ud prostrednctvom svojich vyslancov; teraz mali udia o tchto boskch bytostiach vedie. Mali sa ui poklada samch seba za vkonn orgny boskej prozretenosti. Tto vybran skupina teda stla pred dleitm rozhodnutm. Bosk vodca bol medzi nimi v udskej podobe. Predtm dostvalo udstvo pokyny, rozkazy, tkajce sa toho o m robi a o nie, od takchto vyslancov bohov. Nimi bolo vzdelvan vo vedch zaoberajcich sa tm, o bolo mon vnma zmyslami. udia mali tuenie o boskom riaden sveta, pociovali ho vo svojom vlastnom konan, jasne vak o om nevedeli ni. Ich vodca k nim teraz hovoril plne novm spsobom. Uil ich, ako neviditen mocnosti riadia to, o je pred nimi vo viditenej podobe; uil ich, e oni sami by mali by sluobnkmi tchto neviditench mocnost, e svojimi mylienkami by mali uskutoova ich zkony. udia sa dozvedali o nieom nadpozemsky-boskom. O tom, e neviditen duchovn je tvorcom a udriavateom viditenho telesnho. udia predtm vzhliadali k jeho viditenm vyslancom, k nadudskm zasvtencom, ku ktorm patril aj ten, ktor k nim teraz takto hovoril, a od nich sa dozvedali, o maj a o nemaj robi. Teraz sa vak stali hodnmi toho, e im vyslanec bohov hovoril o bohoch samotnch. Mocn bola jeho re, ktor opakovane vtepoval kruhu okolo seba. Doteraz ste videli tch, ktor vs viedli; s vak vy vodcovia, ktorch nevidte. A tmto vodcom ste podriaden. Mte poslcha prkazy boha, ktorho nevidte, mte nava tomu, o kom si nemete urobi iaden obraz. Tak znelo z st vekho vodcu nov najvyie prikzanie predpisujce uctievanie boha, ktormu nemohol by podobn iaden zmyslovo viditen obraz, a preto ani nemal by iaden zhotoven. Je znmy dozvuk tohto vekho praprikzania piatej udskej rasy: Neurob si vyrezvan modlu ani podobu nioho, o je na nebi hore, o je na zemi dolu, alebo o je vo vode pod zemou...1 Hlavn vodca (Manu) mal k dispozcii alch vyslancov bohov, ktor vykonvali jeho zmery v jednotlivch oblastiach ivota a pracovali na rozvjan novej rasy. Ilo toti o to, usporiada cel ivot v zmysle novho ponmania boskho riadenia sveta. Mylienky ud mali by vo vetkch oblastiach privracan od viditenho k neviditenmu. ivot je urovan prrodnmi silami. Je zvisl od striedania da a noci, zimy a leta, od slnenho svitu a daa. loveku bolo ukzan, ako tieto viditen skutonosti svisia s neviditenmi (boskmi) silami a ako sa m lovek sprva, aby svoj ivot pri1

2. kniha Mojiova, 20. kap.

14

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

spsobil tmto neviditenm mocnostiam. Cel poznvanie a vetka prca sa mali dia v tomto zmysle. Za pohybom hviezd i za poveternostnmi pomermi mal lovek vidie bosk rozhodnutie, dsledok boskej mdrosti. V tomto zmysle sa vyuovala astronmia i nuka o poas. Svoju prcu i zvyky si mal lovek usporiada tak, aby zodpovedali mdrym boskm zkonom. ivot sa riadil boskmi prkazmi, ke boli v pohybe hviezd, v poveternostnch pomeroch at. odhalen mylienky bohov. Svoje zleitosti mal lovek privies do sladu s riadenm bohov prostrednctvom obetnch konov. V tom spoval zmer Manuho, privrti vetko v udskom ivote k vym svetom. Vetko udsk konanie, vetky jeho ustanovizne mali ma nboensk charakter. Z toho chcel Manu odvodi to, o piatej zkladnej rase prislchalo ako jej hlavn loha. Mala sa naui vies seba samu prostrednctvom svojich mylienok. No blahodrne me by takto sebaurenie len vtedy, ke sa lovek sm postav do sluieb vych sl. lovek m pouva silu svojho myslenia; no tto sila m by posvten pohadom na bosk. To, o sa vtedy stalo, mono plne pochopi a vtedy, ak vieme, e v dsledku rozvoja sily myslenia, ponajc piatou atlantskou podrasou, sa odohrvalo ete aj nieo in. udia sa toti istm spsobom dostali aj k poznatkom a umeniam, ktor bezprostredne nesviseli s tm, o spomnan Manu pokladal za svoju vlastn lohu. Tieto poznatky a umenia spoiatku nemali nboensk charakter. Dostali sa k loveku tak, e tento na ne nemohol myslie inak ako z hadiska vlastnej ziskuchtivosti, z hadiska ich vyuvania v slubch vlastnch potrieb2. K takmto poznatkom patr naprklad vyuitie oha pri udskch aktivitch. V prvch atlantskch asoch lovek ohe nepotreboval, pretoe mu bola k dispozcii ivotn sila. Avak s plynutm asu bol oraz menej schopn vyuva ju a stle viac sa musel ui vyrba si nstroje a ninie z takzvanch neivch vec. A na to potreboval ohe. Podobne alie prrodn sily sa lovek uil vyuva bez toho, aby si bol vedom ich boskho pvodu. A tak to aj malo by. lovek nim nemal by nten k tomu, aby vzahoval veci, ktor stli v slubch sily jeho myslenia, k boskmu usporiadaniu sveta. Mal to skr urobi dobrovone vo svojich mylienkach. Tak sa Manuho zmer, privies loveka k samostatnmu, z vntornej potreby vyplvajcemu prepjaniu tchto vec s vym usporiadanm sveta, rozplynul. udia znenhla mohli voli, i chc poui dosiahnut poznatky len v rmci osobnej ziskuchtivosti alebo nboensky, v slubch vyieho sveta. Ak teda predtm bol lovek nten poklada sa za sas boskho vedenia, z oho pre naprklad vyplvalo ovldanie ivotnej sily bez toho, aby potreboval vyuva silu myslenia, teraz mohol prrodn sily vyuva aj bez mylienok na bosk. Nie vetci, ktorch Manu okolo seba zhromadil, dorstli takmuto rozhodovaniu, ale len mal as z nich. A a z tohto vslednho potu mohol Manu sformova zrodok novej rasy. S tmi sa potom izoloval, aby ich mohol rozvja alej, km ostatn sa pomieali so zvykom udstva. Z tohto nevekho potu ud, ktor sa nakoniec zhromadili okolo Manuho, pochdzalo potom vetko, o tvorilo skutone pokrokov zrodky piatej zkladnej rasy a po dneok. Z toho mono vysvetli aj dva charakteristick rysy sprevdzajce cel vvoj tejto rasy. Prv rys je typick pre ud oduevnench vymi ideami, ktor sa ctia by demi boskej svetovej moci; ten druh rys prinle tm, ktor vetko stavaj do sluieb osobnch zujmov, vlastnej zitnosti. Tento mal okruh ud zotrval okolo Manuho dovtedy, km nezosilnel tak, aby mohol psobi v novom duchu, a km sa jeho lenovia nevybrali prina tohto novho ducha i ostatnmu udstvu, ktor pozostvalo zo zvykov predchdzajcich rs. Je prirodzen, e tento nov duch nadobdal u rozlinch nrodov rozlin podobu poda toho, ako sa v jednotlivch oblastiach sami rozvjali. Star, zaostal charakterov rysy sa mieali s tm, o do rozlinch ast sveta prinali Manuho poslovia. Vznikli tak rozmanit nov kultry a civilizcie. Najschopnejie osobnosti z Manuho okolia boli vyvolen k postupnmu zasvteniu do jeho boskej mdrosti, aby sa mohli sta uitemi ostatnch. Tak sa stalo, e k starm vyslancom bohov pribudol teraz nov druh zasvtencov. S to t, ktor rozvinuli silu svojho myslenia pozemskm spsobom rovnako ako ostatn ich druhovia. U predchdzajcich vyslancov bohov - aj u Manuho - to tak nebolo. Ich rozvoj prinleal vym svetom a svoju vyiu mdros prenali do pozemskch pomerov. To, o prinali udstvu, bol dar zhora. V prvej polovici atlantskch ias neboli ete udia natoko rozvinut, aby mohli pochopi bosk zmery vlastnmi silami. Teraz - v naznaenom obdob - k tomu mali
O pvode tchto poznatkov a umen predbene nie je dovolen hovori verejne. Na tomto mieste preto musme as kroniky Akaa vynecha.
2

PRECHOD OD TVRTEJ K PIATEJ ZKLADNEJ RASE

15

dospie. Pozemsk myslenie sa malo povznies a k pojmu boskho. K nadudskm pribudli udsk zasvtenci. Znamen to dleit obrat vo vvoji udskho rodu. Prv Atlantania ete nestli pred vobou, i bud, alebo nebud poklada svojich vodcov za vyslancov bohov, pretoe vetko, o konali, sa javilo ako zsah z vych svetov. Nieslo to pea svojho boskho pvodu. Tak boli vyslanci atlantskch ias uctievanmi bytosami obklopenmi leskom, ktor im prepoiiavala ich moc. udsk zasvtenci neskorch ias s, navonok vzat, umi medzi umi. Zostali vak v spojen s vymi svetmi a prenikali k nim prejavy a zjavenia vyslancov bohov. Len vnimone, ke to vyplvalo z vyej nevyhnutnosti, vyuvali sily, ktor im boli prepoian zhora. Potom konali skutky, ktorm udia na zklade im znmych zkonov nerozumeli a prvom ich pokladali za zzrak. Vym zmerom pri tom vetkom vak je postavi udstvo na vlastn nohy, dokonale rozvin silu jeho myslenia. udsk zasvtenci s dnes sprostredkovatemi medzi umi a vymi mocnosami; a len zasvtenie uschopuje ku kontaktu s vyslancami bohov. udsk zasvtenci, svt uitelia sa tak po vzniku piatej zkladnej rasy stali vodcami ostatnho udstva. K okruhu tchto zasvtencov patria i krli - vekazi prehistrie, o existencii ktorch nepodvaj svedectvo dejiny, ale svet sg a povest. Vy vyslanci bohov sa oraz viac sahovali zo Zeme a prenechvali vedenie tmto udskm zasvtencom, ktorm ale pomhali radami i skutkami. Keby to tak nebolo, lovek by nikdy nedospel k slobodnmu vyuvaniu sily svojho myslenia. Svet je pod bom vedenm; lovek vak nem by nten, aby to pripustil, ale to m nahliadnu slobodnm uvaovanm a pochopenm. A ke dospeje k tomuto, odhalia mu zasvtenci postupne svoje tajomstv. Neme sa to vak sta naraz. Cel vvoj piatej zkladnej rasy je pomalou cestou k tomuto cieu. Manu viedol svoj mal kruh najprv ako deti. Postupne potom prechdzalo vedenie na udskch zasvtencov. A pokrok dnes ete stle pozostva zo zmesi vedomho a nevedomho udskho konania a myslenia. A ku koncu piatej zkladnej rasy, ke po iestej a siedmej podrase bude dostaton poet ud schopnch poznania, bude sa im mc verejne odhali najv zasvtenec. A tento udsk zasvtenec bude potom mc prevzia hlavn vedenie rovnako, ako to urobil na konci tvrtej zkladnej rasy Manu. Tak spova vchova piatej zkladnej rasy v tom, e ist v poet ud dospeje k tomu, aby dobrovone nasledovali udskho Manuho tak, ako kedysi pri zrode tejto rasy nasledovali toho boskho.

16

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

Lemursk rasa
Na tomto mieste bude sprostredkovan as Akaa kroniky, ktor sa vzahuje na vemi dvne obdobie vvoja udstva. Tieto asy predchdzaj tm, ktor boli popsan v predolom texte. Ide o tretiu zkladn rasu, o ktorej sa v teozofickej literatre hovor, e obvala lemursk kontinent. V zmysle tchto prameov leal lemursk kontinent june od zie, rozprestieral sa vak pribline od Cejlnu po Madagaskar. Patrili k nemu aj asti dnenej junej zie a asti Afriky. -Tu je potrebn zdrazni, e hoci bola deifrovaniu Akaa kroniky venovan maximlna starostlivos, sprostredkovvan sprvy by nikdy nemali by ponman dogmaticky. U tanie a deifrovanie vec a udalost, ktor s tak vzdialen dnenm, je neahk; no preklad videnho a dekdovanho do dnenej rei predstavuje takmer neprekonaten problm. asov daje bud zverejnen neskr. Ke bude prebrat cel lemursk epocha, ako aj sasn epocha naej (piatej) zkladnej rasy, bude im mon lepie porozumie. Veci, ktor tu bud sprostredkovan, s prekvapiv aj pre ezotericky kolenho loveka, ak ich ta po prvkrt, hoci slovo prekvapiv nie je celkom vstin. Preto sa sm rozirova a po starostlivom overen. * tvrtej (atlantskej) zkladnej rase predchdzala takzvan lemursk rasa. Poas jej vvoja sa so Zemou a s lovekom udiali nesmierne vznamn premeny. Najprv vak chceme hovori o charaktere tejto zkladnej rasy po tchto premench a k nim samotnm pristpime a potom. Vcelku mono poveda, e u tejto rasy ete nebola vytvoren pam. udia si sce mohli tvori o veciach a udalostiach predstavy, tieto predstavy vak nezotrvvali v spomienke. Preto ete nemali ani re v pravom slova zmysle. To, o v tejto svislosti dokzali zo seba vyda, boli skr prirodzen zvuky, ktormi vyjadrovali svoje pocity - uspokojenie, rados, boles at., ktor vak neoznaovali vonkajie predmety. Ich predstavy vak mali celkom in silu ako u neskorch ud. Touto silou psobili na svoje okolie. In udia, zvierat, rastliny, ba i neiv predmety mohli pocti toto psobenie a by touto predstavou ovplyvovan. Tak mohol Lemuran komunikova so svojm druhom bez toho, aby k tomu potreboval re. Tto komunikcia bola istou formou tania mylienok. Silu svojich predstv erpal Lemuran bezprostredne z vec, ktor ho obklopovali. Plynula k nemu z rastovej sily rastln, zo ivotnej sily zvierat. Tak rozumel rastlinm a zvieratm v ich vntornom tkan a ivote. Rovnako rozumel aj fyzickm a chemickm silm neivch vec. Ke nieo staval, nemusel si najprv vypota nosnos nejakho drevenho trmu i hmotnos stavebnho kamea, ale jednoducho na om videl, koko ten trm unesie a kde je kame takej hmotnosti pouiten a kde nie. Lemuran tak staval bez ininierskeho umenia, na zklade sily svojich predstv, ktor inkovala s intinktvnou istotou. Okrem toho do vekej miery ovldal aj svoje telo. Ke to bolo nevyhnutn, dokzal zoceli svoje rameno phym vynaloenm vle. Prostm vynaloenm vle dokzal dvha obrovsk bremen. Tak, ako neskr Atlantania ovldali ivotn silu, ovldal Lemuran vu. Vo vetkch oblastiach nich udskch aktivt bol rodenm mgom (tento vraz nech nie je pochopen nesprvne). Lemurania sa zameriavali na rozvjanie vle, sily predstavivosti. Na tom bola zaloen i cel vchova det. Chlapci sa zoceovali tm najtvrdm spsobom. Uili sa eli nebezpeenstvu, zna boles, kona smel skutky. T, ktor neuniesli muenie, ktor nedokzali obst v nebezpeenstve, neboli viac pokladan za uitonch lenov spoloenstva. V trapch ich nechvali zahyn. To, o om sved kronika Akaa vo vzahu k takejto vchove det, prekonva vetko, o si je sasn lovek schopn predstavi i pri najsmelej fantzii. Znanie horavy a po spaujcu eravos, prepichvanie tela ostrmi predmetmi, to boli celkom obvykl procedry. In bola vchova dievat. Aj diea enskho pohlavia bolo sce otuovan, vetko ostatn sa vak zameriavalo na to, aby bola rozvjan jeho siln fantzia. Bolo naprklad vystaven brke, aby nepohnuto preciovalo jej stran krsu; muselo sa nebojcne prizera sbojom muov, bez strachu, preniknut len pocitom sily a energie, ktor videlo pred sebou. Tm sa u dievat rozvjali predpoklady k snvaniu, k fantazrovaniu; to sa toti cenilo mimoriadne vysoko. Pretoe tu neexistovala pam, nemohli sa tieto predispozcie zvrhn. Tieto snov i fantazijn predstavy pretrvvali len dovtedy, km psobil zodpovedajci vonkaj podnet. Svoj zklad mali vo vonkajch veciach. Nerozplvali sa v bezbrehosti. Bola to, takpovediac, fantastika a snenie samotnej prrody, vnoren do enskej mysle.

LEMURSK RASA

17

Obydlia v dnenom zmysle, s vnimkou neskorch ias, Lemurania nemali. Zdriavali sa tam, kde k tomu vytvorila prleitos samotn prroda. Naprklad jaskyne, ktor vyuvali, prebudovvali a vybavovali len tm, o bezprostredne potrebovali. Neskr si stavali tak jaskyne i zo zeme; pri tchto stavbch potom preukazovali vysok zrunos. Nesmieme si vak predstavova, e by nestavali aj umel budovy. Ibae tieto neslili na bvanie. Pvodne vznikali z potreby, dva prrodnm predmetom lovekom vynjden podobu. Vky boli preformovan tak, e lovek nachdzal v ich forme rados, uspokojenie. Kamene zostavovali z tch istch dvodov, alebo aj preto, aby slili pri uritch innostiach. Takmito mrmi bvali obkolesen miesta, na ktorch sa utuovali deti. Stavby, ktor slili starostlivosti o bosk mdros a bosk umenia boli ku koncu tejto ry oraz mohutnejie a umeleckejie. Tieto zariadenia sa v kadom ohade lili od toho, m boli pre neskorie udstvo chrmy, pretoe slili sasne ako miesta vuky a vedeck pracovisk. Kto bol pokladan za predurenho, smel tu by zasvten do vedy o svetovch zkonoch a ich uplatovan. Vroden schopnos mga sa tu rozvjala smerom k umeniu a poznaniu. Dovolen to mohlo by len tm, ktor si k tomu v najvyej miere, vemonm zoceovanm vydobyli schopnos sebaprekonania. Pre vetkch ostatnch bolo to, o sa na tchto miestach odohrvalo, najhlbm tajomstvom. lovek sa tu uil bezprostrednm nazeranm pozna a ovlda prrodn sily. Avak toto uenie bolo tak, e prrodn sily sa u loveka stvali silami vle. Tak mohol sm vykonva to, o sa deje v prrode. To, o neskor lovek uskutouje vahou, kombinciou, malo vtedy charakter intinktvnej innosti. Slovo intinkt tu vak nesmieme pouva v tom istom zmysle ako sme zvyknut vo svete zvierat. Aktivity lemurskho udstva toti vysoko prevyovali vetko, o me prostrednctvom intinktov vznikn vo zvieracom svete. Stli dokonca vysoko nad tm, o si odvtedy udstvo osvojilo prostrednctvom pamte, rozumu a fantzie v umen i vo vede. Ak by sme pre tieto zariadenia chceli poui nejak termn, ktor by nm umonil, aby sme im lepie porozumeli, mohli by sme ich nazva vysokmi kolami vovch sl a moci jasnovidnch predstv. Z nich vzili udia, ktor sa v kadom ohade stali vldcami ostatnch. Poda v slovch sprvnu predstavu o vetkch svislostiach je dnes ak. Odvtedy sa toti na Zemi vetko zmenilo. Cel udsk ivot i samotn prroda boli in; udsk prca i vzahy loveka k loveku sa preto plne lili od toho, o je ben dnes. Vzduch bol ete hustej ako v neskorch atlantskch asoch a voda ovea redia. A to, o dnes tvor pevn zemsk kru, nebolo ete tak stvrdnut ako neskr. Rastlinn a zvierac svet sa vyvinul len po obojivelnky, vtctvo a niie cicavce a po rastliny, ktor s prbuzn s naimi palmami a podobnmi stromami. Vetky formy sa vak odliovali od dnench. To, o sa v sasnosti vyskytuje len v malej podobe, bolo vtedy obrovsky vyvinut. Nae mal paprade boli stromami a tvorili rozsiahle lesy. Sasn vyie cicavce neexistovali. Naproti tomu vina udstva bola na takom nzkom vvojovom stupni, e ho musme oznai ako zvierac. Vo veobecnosti plat to, o je tu napsan, len na mal as udstva. Zvyn as ila ivone. Tto zvierac udia boli vonkajou stavbou i spsobom ivota odlin od onej meniny. Nijako zvl sa neodliovali od nich cicavcov, ktor im boli v istom zmysle podobn i postavou. Niekoko slov mus by ete povedanch o vzname spomnanch chrmovch miest. To, o sa tu pestovalo, nebolo vlastne nboenstvo. Bola to bosk mdros a umenie. To, o sa tu loveku dostvalo, pocioval bezprostredne ako dar duchovnch sl sveta. A ke sa astnil tohto daru, povaoval sm seba za sluobnka tchto sl. Ctil sa by posvten pred vetkm neduchovnm. Ak by sme chceli hovori o nboenstve na tomto stupni vvoja udstva, mohli by sme ho nazva nboenstvom vle. Nboensk nlada a posvtenie spovali v tom, e lovek ochraoval sily, ktor mu boli prepoian, ako prsne, bosk tajomstvo, e viedol ivot, ktorm posvcoval svoju moc. K osobm, ovldajcim takto sily, sa ostatn sprvali s vekou bzou a ctou. Tto bze a cta pritom nevyplvali zo zkonov i z nieoho podobnho, ale z bezprostrednej moci, ktorou tto udia disponovali. Kto nebol zasvten, stl plne samozrejme pod magickm vplyvom zasvtenca. A rovnako samozrejm bolo, e zasvtenci sa pokladali za posvten osoby. Ve na svojich chrmovch miestach nazerali hlboko do oblasti psobiacich prrodnch sl, nahliadali do tvorivej dielne prrody. To, o prevali, bol styk s bytosami, ktor vytvraj svet. Tento styk mono nazva kontaktom s bohmi. A to, o sa neskr vyvinulo ako zasvtenie, ako mystrium, vzilo z tejto pvodnej podoby styku

18

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

ud s bohmi. V neskorch asoch sa musel tento styk pretvori inak, pretoe udsk predstavivos, udsk duch nadobudli in podobu. Zvl dleit je pokrok v lemurskom vvoji spsoben tm, e eny ili popsanm spsobom. Rozvjali tm zvltne udsk schopnosti. Ich s prrodou prepojen obrazotvornos bola zkladom vyieho vvoja predstavivosti. Prostrednctvom zmyslov prijmali do seba sily prrody a nechali ich psobi v dui. Tm sa formovali zklady pamti. A s pamou vstpila do sveta i schopnos vytvra prv najjednoduchie morlne pojmy. Na rozvoj vle zameran vchova muskho prvku nebola zo zaiatku nioho takho schopn. Mu intinktvne nasledoval bu prrodn popudy, alebo vplyvy, ktor pochdzali od zasvtencov. Zo enstva pochdzaj prv predstavy o dobre a zle. eny tu ponaj milova to, o na ich predstavivos zapsobilo vnimonm dojmom a ostatn odmieta. Km moc muskho prvku sa zameriavala viac na vonkaj inok vovch sl, na ovldanie prrodnch sl, v enskom prvku vznik psobenie cez duu, cez vntorn, osobn sily loveka. Len ten, kto si uvedom, e prv pokroky tkajce sa predstavivosti vykonali eny, me sprvne porozumie vvoju udstva. Z tejto strany pochdza vvoj zvyklost, svisiacich so zmyslovou predstavivosou, s rozvjanm pamti, ktor sa stali zrodkami prvneho ivota, istm druhom mravov. Zatia o mu sledoval prrodn sily a pouval ich; ena sa stala ich prvou vykladakou. To, o tu vzniklo, bol zvltny nov spsob prevania, rozjmavho ivota. Tento spsob mal v sebe nieo ovea osobnejie ako ten musk. Musme si vak predstavi, e tento ensk spsob bol zrove istm druhom jasnovidnosti, hoci sa odlioval od vovej mgie muov. ena bola vo svojej dui prstupn inmu druhu duchovnch sl. Takm, ktor viac prehovrali k pocitovej zloke due, menej k duchovnej, ktorej bol podriaden mu. Tak od muov pochdzalo psobenie, ktor bolo viac prrodno-bosk a od ien to, ktor bolo viac duevno-bosk. Vvoj, ktor ena prekonala poas lemurskch ias, prinal so sebou to, e pri nstupe alej - atlantskej - zkladnej rasy, jej na Zemi pripadla dleit loha. Tento nstup sa uskutonil pod vplyvom vysoko vyvinutch bytost, ktor boli oboznmen so zkonmi utvrania rs, a ktor boli schopn existujce sily udskej prirodzenosti usmerni do takch koaj, aby mohla vznikn nov rasa. O tchto bytostiach budeme ete zvl hovori. Predbene sta poveda, e v nich prebvala nadudsk mdros a moc. Z lemurskho udstva vylenili ist mal okruh a urili ho za prarodiov budcej atlantskej rasy. Miesto, na ktorom to uskutonili, lealo v tropickom psme. Mui tohto okruhu sa pod ich vedenm cviili v ovldan prrodnch sl. Boli mocn a mali schopnos zskava zo Zeme jej rozmanit poklady. Vedeli obrba polia a ich plody vyuva pre svoj ivot. Vaka prsnej vchove, ktorou prechdzali, sa siln va stala ich prirodzenosou. Menej sa rozvjala ich dua a city. Tie zato dospeli k svojmu rozvoju u ien. U nich existovala pam, fantzia a vetko, o je s tm spojen. Spomnan vodcovia spsobili, e sa tto skupina rozlenila do malch skupiniek. Ich zriadenie a usporiadanie preniesli na eny. Vaka svojej pamti zskala ena schopnos vyui vetky raz preit sksenosti a zitky pre budcnos. To, o sa vera ukzalo by eln, sa dnes zhodnocovalo a bolo jasn, e to bude uiton i zajtra. Pravidl spolunavania pochdzali preto od eny. Pod jej vplyvom sa vytvrali pojmy dobra a zla. Prostrednctvom svojho premietavho spsobu ivota nadobudla zmysel pre prrodu. Z pozorovania prrody jej vyrstli predstavy, ktormi usmerovala udsk snaenie. Vodcovia to zariadili tak, e prostrednctvom enskej due sa va, vroden prrodn sila muov zuachovala a preisovala. Prirodzene musme si to vetko predstavi v zrodonch prvopoiatkoch. Slov naej rei vyvolvaj ahko hne predstavy, ktor s vzat z prtomnosti. Duevn ivot muov rozvjali vodcovia okukou cez prebuden duevn ivot ien. V oznaenej kolnii bol preto vplyv ien vemi vek. K nim musel s po radu, kto si chcel vyloi znamenia prrody. Cel spsob ich duevnho ivota bol vak ete ovldan skrytmi duevnmi silami loveka. Nevystihneme to celkom, len pribline, ak hovorme o nmesanom nazeran tchto ien. V istom druhu vyieho snenia sa im odhaovali tajomstv prrody a vyplvali z nich popudy pre ich konanie. Vetko pre ne malo duu a zjavovalo sa im v duevnch silch a v duevnch vjavoch. Odovzdvali sa tajomnmu tkaniu svojich duevnch sl. To, o ich podnecovalo ku konaniu, boli vntorn hlasy alebo to, o im povedali rastliny, zvierat, kamene, vietor a oblaky, elest stromov a pod..

LEMURSK RASA

19

Z takejto duevnej nlady vzniklo to, o mono nazva udskm nboenstvom. Duevno v prrode a v udskom ivote zaalo by postupne uctievan a vzvan. Niektor eny nadobudli vnimon postavenie, pretoe zo zvltnych tajomnch hlbn dokzali vyloi, o je obsiahnut vo svete. Tak sa mohlo sta, e to, o ilo vo vntri takchto ien, sa presadilo ako ist druh prrodnej rei. Poiatok rei toti spova v nieom, o je podobn spevu. Sila mylienky sa premieala na poutenos hlsky. Z pier mdrych ien znel vntorn rytmus prrody. udia sa zhromaovali okolo takch ien a ich spevav vety pociovali ako prejav vych mocnost. udsk bohosluba mala svoj poiatok v takchto veciach. O zmysle hovorenho vak ete v tch asoch nemono hovori. Vnmal sa zvuk, tn a rytmus. udia si pri tom nepredstavovali ni alie, no nasvali silu poutho do due. Cel proces sa odohrval pod vedenm vych vodcov. Istm spsobom, o ktorom teraz nie je mon alej hovori, naepkvali mdrym kakm tny a rytmy. Tak mohli zuachujco vplva na udsk due. Mono poveda, e a tmto spsobom vznikol vlastn duevn ivot vbec. V kronike Akaa sa vo vzahu k tejto oblasti vyskytuj pekn scny. Jednu tak popeme. Sme v lese, pri mohutnom strome. Na vchode prve vylo slnko. Palmovit strom, okolo ktorho boli ostatn stromy odstrnen, vrh mohutn tie. Na sedadle zhotovenom so zriedkavch prrodnch predmetov a rastln sed kaka, jej uchvten tvr je obrten na vchod. Pomaly v rytmickom slede jej splva z pier niekoko podivuhodnch, stle sa opakujcich hlsok. V kruhoch dookola sed ist poet muov a ien so zasnenmi tvrami, erpajc z poutho vntorn ivot. Mono vidie aj alie scny. Na podobnom mieste podobne spieva kaka, no tieto tny maj v sebe nieo mocnejie, silnejie. A udia okolo nej sa pohybuj v rytmickom tanci. Toto bol toti al spsob, akm do udstva vola dua. Tajomn rytmy, odpozorovan z prrody, boli napodobovan pohybmi vlastnch dov. lovek sa tm ctil by zjednoten s prrodou a s mocnosami, ktor jej vldnu. Miesto na Zemi, na ktorom bol pripravovan tento kme pre nastvajcu udsk rasu, bolo na to zvl vhodn. Vtedy ete rozbren Zem tu u bola do istej miery pokojn. Lemuria bola toti v brlivch pohyboch. Zem vtedy ete nemala svoju neskoriu pevnos. Tenk povrchov vrstva bola vade podryt vulkanickmi silami, ktor v slabch i silnejch prdoch prerali na povrch. Takmer vade boli mohutn vulkny a trvalo vyvjali svoju niiv innos. udia boli navyknut pota s ou pri vetkch svojich aktivitch. Jej ohe vyuvali pri svojej prci a vo svojich zariadeniach. Ich innos bola asto tak, e prrodn ohe bol jej zkladom tak, ako dnes sli pri udskej prci ohe umel. innosou vulkanickho oha bol privoden i znik Lemurie. T jej as, na ktorej sa mal vyvja zrodok rasy Atlantanov, mala sce horce podnebie, vcelku vak bola pred vulkanickou innosou uchrnen. udsk prirodzenos sa tu mohla vyvja tichie a pokojnejie ne v ostatnch oblastiach Zeme. Od predolho koovnho spsobu ivota sa upalo a stle sdla boli oraz poetnejie. Je potrebn si predstavi, e udsk telo v tch asoch ete malo v sebe nieo vemi tvrne, poddajn. Neustle sa pretvralo poda toho, ako sa menil vntorn ivot. Ete nedvno predtm boli toti udia v svislosti so svojou vonkajou stavbou znane odlin. Rozhodujci bol vonkaj vplyv okolia, podnebia. A v oznaenej kolnii sa stvalo telo loveka oraz viac vrazom jeho vntornho duevnho ivota. Vyskytoval sa v nej pokroil, navonok uachtilejie formovan udsk druh. Musme podotkn, e a vodcovia svojou innosou vytvorili to, o je skutonou udskou postavou. Dialo sa to samozrejme celkom pomaly a postupne. Sslednos bola tak, e najprv bol v loveku rozvinut duevn ivot, a tomu sa prispsobilo ete poddajn a tvrne telo. Je zkonitosou vvoja udstva, e s postupujcim pokrokom m lovek oraz men vplyv na utvranie svojho fyzickho tela. Skutone pevn podobu nadobudlo fyzick telo loveka a s rozvojom sily rozumu a s tm svisiacim spevnenm zemskch hornn, minerlov a kovov. V lemurskch a ete i atlantskch asoch boli toti kamene a kovy ovea tvrnejie ako neskr. (To, e existuj potomkovia poslednch Lemuranov a Atlantanov, ktor dnes maj rovnako pevn schrnku ako neskr utvoren udsk rasy, tomu neodporuje. Tieto zvyky starch rs sa museli prispsobi zmenenm vonkajm pozemskm pomerom a tie sa stali ztuhnutejmi. Prve v tom spova dvod, preo upadaj a zanikaj. Nepretvorili sa dostatone zvntra, ale ich menej vyvinut vntro bolo zvonka vtlaen do meravch foriem a tm ustrnulo. A toto zastavenie vvoja je skutonm regresom, pretoe potom aj vntorn ivot upadal, kee sa v spevnenej vonkajej telesnosti nemohol sprvne vyva.)

20

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

Ete vou premenlivosou sa vyznaoval ivony ivot. O zvieracch druhoch existujcich pred vznikom loveka a ich pvode, ako aj o vzniku novch ivonych foriem u za existencie loveka budeme ete hovori. Tu chceme poveda len toko, e existujce ivone druhy sa ustavine pretvrali a neustle vznikali nov. Tto premena bola samozrejme postupn. Jej priny spovali iastone v zmene prostredia, v zmene spsobu ivota. Zvierat mali schopnos vnimone rchleho prispsobovania sa novm podmienkam. Tvrne telo rchlo prispsobovalo svoje orgny meniacim sa okolnostiam, take po dlhom i kratom ase boli potomkovia uritho zvieracieho druhu len mlo podobn svojim predkom. To ist, no v ete vyej miere platilo i o rastlinch. Najv vplyv na pretvranie ud i ivochov mal samotn lovek. i u tm, e intinktvne privdzal iv bytosti do takho prostredia, e v om nadobdali urit podobu, alebo tm, e sa pokal o ich chov. Pretvrajci vplyv loveka na prrodu bol v porovnan s dnekom nepomerne v. Zvl to platilo pre popsan kolniu. Tu sa toti toto pretvranie dialo pod vedenm vodcov, udia si ho vak neboli vedom. Do istej miery prve vaka tomu, ke sa potom rozili, aby zaloili rozlin atlantsk rasy, prinali si so sebou vysoko vyvinut poznatky o chove zvierat a pestovan rastln. Kultrna prca v Atlantde bola potom v podstate dsledkom tchto prinesench poznatkov. Aj tu je vak potrebn zdrazni, e tieto poznatky mali intinktvny charakter. A tak to v podstate pretrvalo aj v prvch atlantskch podrasch. Naznaen nadvlda due eny bola zvl siln na konci lemurskch ias a trvala a po atlantsk obdobie, v ktorom sa pripravovala tvrt podrasa. Nesmieme si vak predstavova, e to platilo v prpade celho udstva. Plat to skr pre t as obyvatestva Zeme, z ktorej sa neskr vyvinuli pokroil rasy. A tento vplyv sa najsilnejie tkal toho v loveku, o bolo v om a na om podvedom. Vytvorenie uritch stlych posunkov, jemnstky zmyslovho nazerania, pocity krsna, vek as vetkm uom spolonho pocitovho a citovho ivota vbec, vznik pvodne pod duevnm vplyvom eny. Nebude prli silnm tvrdenm, ak si sprvy z kroniky Akaa vylome nasledovne: Telesn stavba a telesn prejavy, rovnako ako zklady telesno-duevnho ivota kultrnych nrodov boli predznaen enami. V alom vklade sa vrtime do ete starch ias utvrania udstva, ke bolo obyvatestvo Zeme jednopohlavn a popeme vznik dvojakho pohlavia.

ODDELENIE POHLAV

21

Oddelenie pohlav
Akokovek sa podoba loveka v starch asoch - tak ako sme ju popsali v predchdzajcich vatkoch - lila od sasnej, ak sa prenesieme do ete dvnejej minulosti udstva, dospejeme k ete odlinejm pomerom. I forma mua a eny vznikla a v priebehu ias z ete starej zkladnej formy, v ktorej lovek nebol ani jednm ani druhm, ale oboma sasne. Kto si chce vytvori nzor o tchto pradvno minulch asoch, nevyhnutne sa mus plne oslobodi od navyknutch predstv, ktor s odvoden z toho, o lovek vid okolo seba. Doba, do ktorej teraz nazrieme, le nieo pod stredom epochy, ktor bola v predchdzajcich odstavcoch oznaen ako lemursk. udsk telo vtedy pozostvalo z poddajnch a tvrnych ltok. Aj ostatn pozemsk formy boli ete mkk a tvrne. V porovnan so svojou neskorou ztuhnutosou bola Zem v bobtnajcom, tekutejom stave. Ke sa vtedy udsk dua vteovala do hmoty, mohla si ju prispsobi v ovea vyej miere ako neskr. To, e dua prijme musk alebo ensk telo, vyplva z toho, e jej jedno i druh vnti vvoj vonkajej pozemskej prrody. Km ete hmota nebola stuhnut, mohla ju dua podriadi svojim vlastnm zkonom. Urobila telo odtlakom svojej vlastnej podstaty. Ke vak hmota zhustla, musela sa dua prispsobi zkonom, ktor hmote vtlaila vonkajia pozemsk prroda. V ase, ke ete dua mohla ovlda hmotu, neutvrala svoje telo ani do muskej, ani do enskej podoby, ale dvala mu vlastnosti, ktor boli sasne obojm. Dua je toti sasne musk i ensk. Nesie v sebe obe tieto prirodzenosti. Jej musk prvok je prbuzn s tm, o nazvame vou, ensk s tm, o nazvame predstavivosou. Vonkajie formovanie Zeme viedlo k tomu, e telo prijalo jednostrann tvrnos. Musk telo nadobudlo podobu, ktor je uren prvkom vle, ensk naopak nesie charakter predstavy. Tak je mon, e dvojpohlavn musko-ensk dua prebva v jednopohlavnom, muskom alebo enskom tele. V procese vvoja prijalo teda telo podobu uren vonkajmi silami Zeme, do ktorej u dua nemohla vlia cel svoju silu. Nieo z tejto sily musela zadra vo svojom vntri a do tela mohla necha vtiec len jednu jej as. Ak sledujeme kroniku Akaa, ukazuje sa nasledovn. V dvnych dobch sa pred nami zjavuj udsk podoby, mkk a tvrne, plne odlin od neskorch. Nes v sebe ete sasne musk i ensk prirodzenos. S plynutm asu sa hmota zahusuje; udsk telo vystupuje v dvoch formch, z ktorch jedna je podobn neskorej muskej a druh neskorej enskej. Km ete tento rozdiel neexistoval, kad lovek zo seba samho mohol necha vzs inho loveka. Oplodnenie nebolo vonkajm procesom, ale niem, o sa odohrvalo vo vntri jednotlivho udskho tela. Tm, e sa telo stalo muskm alebo enskm, stratilo monos sebaoplodnenia. Aby sa mohol zrodi nov lovek, muselo spolupsobi s inm telom. Oddelenie pohlav nastva vtedy, ke sa Zem dostva do istho tdia svojho zhustenia. Hustota hmoty viae ist as rozmnoovacej sily. A t as tejto sily, ktor je ete inn, potrebuje doplnenie zvonku, protikladn silu inho loveka. Rovnako v muovi ako aj v ene vak mus dua zadra as svojej pvodnej sily v sebe. Tto as neme poui vo vonkajom telesnom svete. A tak tto teraz smeruje do vntra loveka. Neme sa prejavi navonok; tm sa uvouje pre vntorn orgny. A tu nastva dleit bod vo vvoji loveka. Predtm to, o nazvame duchom, schopnos myslenia, nemohlo njs v loveku svoje miesto. Tto schopnos toti nemohla njs iaden orgn, cez ktor by sa mohla realizova. Dua vyuvala cel svoju silu navonok, na vstavbu tela. Teraz vak me t duevn sila, ktor vo vonkajom svete nenachdza uplatnenie, vstpi do spojenia so silou ducha; a tmto spojenm sa v tele vyvjaj orgny, ktor neskr urobia z loveka mysliacu bytos. Tak me lovek as energie, ktor predtm pouval na splodenie seberovnho, poui na zdokonalenie svojej vlastnej podstaty. Mysliaci mozog si udstvo formuje tou istou silou, ktorou za dvnych ias oplodoval lovek sm seba. Myslenie je vykpen jednopohlavnosou. Odkedy udia neoploduj sami seba, ale sa oploduj navzjom, mu as svojej produktvnej sily obrti do vntra a sta sa mysliacimi stvoreniami. A tak navonok predstavuje musk a ensk telo len nedokonal podobu due; t sa tm vak vo svojom vntri stva dokonalejou. Tto premena loveka sa deje plne pomaly a postupne. Stle viac sa popri starch dvojpohlavnch udskch podobch objavuj mladie, jednopohlavn.

22

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

To, o sa v loveku odohrva tm, e sa stva duchovnou bytosou, je op ist druh oplodnenia. Vntorn orgny, ktor mu by vytvoren nadbytonou duevnou silou, s oplodovan duchom. Dua je sama v sebe dvojlenn: musko-ensk. Za starch ias tak formovala i svoje telo. Neskr me telo utvori len tak, e vo vonkajom svete spolupsob s inm telom; ona sama tm nadobda schopnos spolupsobi s duchom. Odvtedy je lovek pre vonkajok oplodovan z vonku, pre vntro z vntra, prostrednctvom ducha. Tak teraz mono poveda, e musk telo m ensk a ensk musk duu. Tto vntorn jednostrannos loveka je teraz vyrovnvan oplodovanm duchom. Tm sa tto jednostrannos odstrauje. Musk dua v enskom tele a ensk dua v muskom tele sa op stvaj dvojpohlavnmi prostrednctvom oplodnenia duchom. Tak s mu a ena vo svojej vonkajej podobe odlin; vo vntri sa u oboch tto duevn jednostrannos uzaviera do harmonickho celku. Vo vntri sa spjaj duch a dua v jednotu. Na musk duu v ene psob duch ensky a rob ju tak musko-enskou; na ensk duu v muovi psob duch musky a stvruje ju taktie musko-ensky. Obojpohlavnos loveka sa z vonkajieho sveta, v ktorom sa prejavovala v predlemurskej dobe, stiahla do jeho vntra. Vidme, e vyie vntro loveka nijako nesvis s muom a enou. Predsa vak pochdza vntorn rovnos z muskej due u eny a zodpovedajco zo enskej due u mua. Zjednotenie s duchom nakoniec spsobuje rovnos; ale e pred nastolenm tejto rovnosti tu existuje odlinos - v tom sa skrva tajomstvo udskej prirodzenosti. Poznanie tohto tajomstva je v tajnej vede vemi dleit. Je toti kom k dleitm zhadm ivota. Predbene nie je dovolen odstrni zvoj, prestierajci sa nad tmto tajomstvom ... Tak sa fyzick lovek vyvinul od dvojpohlavnosti k jednopohlavnosti, k rozdeleniu na mua a enu. Tm sa stal takou duchovnou bytosou, akou je teraz. Nesmieme si vak myslie, e predtm neboli v spojen so Zemou iadne poznvajce bytosti. Ak sledujeme kroniku Akaa, ukazuje sa, e v prvch lemurskch asoch bol neskor fyzick lovek svojm dvojakm pohlavm plne inou bytosou, ako je to, o sa ako lovek oznauje dnes. Svoje zmyslov vnemy nemohol spja s mylienkami, nemyslel. Jeho ivot bol pudov. Jeho dua sa prejavovala vlune v intinktoch, iadostiach, v animlnych chceniach at. Jeho vedomie bolo snov; il v tuposti. Popri tomto udstve tu vak existovali i in bytosti. Samozrejme i tieto boli obojpohlavn. Za vtedajieho stavu vvoja Zeme toti nemohlo vznikn iadne musk alebo ensk udsk telo. Neboli pre to ete vytvoren vonkajie podmienky. Existovali vak bytosti, ktor napriek dvojpohlavnosti mohli zska poznanie a mdros. Bolo to mon tm, e tieto bytosti prekonali v ete vzdialenejej minulosti plne in vvoj. Ich dua bola schopn oplodnenia duchom bez toho, e by musela aka na vvoj vntornch orgnov fyzickho udskho tela. Dua dnenho loveka je schopn myslie len za pomoci fyzickho mozgu na zklade toho, o vnma zvonku za pomoci fyzickch zmyslov. Je to dsledok duevnho vvoja loveka. udsk dua musela aka, km sa objavil mozog, ktor sa stal jej sprostredkovateom k duchu. Bez tejto okuky by tto udsk dua ostala bezduch. Ustrnula by na stupni snovho vedomia. In to bolo u spomenutch nadudskch bytost. Ich dua si na predchdzajcich stupoch vvoja vyvinula duevn orgny, ktor pre svoje spojenie s duchom nepotrebovali ni fyzick. Ich poznanie a mdros boli zskan nadzmyslovo. Takto poznanie sa nazva intuitvnym. Sasn lovek dospeje k takejto intucii, umoujcej kontakt s duchom bez prostrednctva zmyslov, a na neskorom stupni svojho vvoja. Mus urobi okuku cez zmyslov materilnos. Tto okuka bva oznaovan ako zostup udskej due do hmoty alebo populrne ako pd do hriechu. Nadudsk bytosti nm vaka svojmu inak uspsobenmu vvoju nemuseli prechdza. Pretoe ich dua dosiahla vy stupe, ich vedomie nebolo snov, ale vntorne jasn; a tak poznvanie a zskavanie mdrosti pre nich bolo jasnovidnosou, ktor nepotrebovala ani zmysly, ani orgn myslenia. Mdros, na ktorej je postaven svet, im prenikala rovno do due. Preto sa mohli sta vodcami mladho udstva, nachdzajceho sa zatia v zajat nevedomosti. Boli nositemi prastarej mdrosti, ku ktorej sa udstvo prediera u naznaenou okukou. Od toho, o nazvame lovekom, sa lia tm, e mdros k nim vyarovala tak, ako k nm slnen svetlo, ako bezprostredn dar zhora. lovek bol v inej situcii. Mdros si mal zska prostrednctvom innosti zmyslov a orgnu myslenia. Neprinleala mu ako bezprostredn dar. Musel po nej ti. A ke v loveku ila tba po mdrosti, mohol sa k nej prepracova prostrednctvom spomenutch orgnov. V jeho dui sa musela prebudi nov hnacia sila: tba po mdrosti. Na predchdzaj-

ODDELENIE POHLAV

23

cich vvojovch stupoch udsk dua nemohla ma takto tbu. Jej iadosti sa sstreovali na to, o prijmalo vonkajiu podobu, o sa v nej odohrvalo ako snov ivot; nie na poznvanie vonkajieho sveta, na poznanie. Tba vedie nastupuje a s oddelenm pohlav. Mdros bola nadudskm bytostiam dan prostrednctvom jasnovidnosti prve preto, e v sebe tto tbu nemali. akali, km mdros k nim prenikne tak, ako my akme slnen svetlo, ktor si v noci nememe vyrobi, ktor k nm mus prs rno sam od seba. Tba po poznan vznik prve tm, e si dua tvor vntorn orgny (mozog at.), prostrednctvom ktorch sa ho zmocuje. Je to dsledok toho, e as duevnej energie u nepsob navonok, ale do vntra. No nadudsk bytosti, u ktorch sa neudialo toto rozdelenie duevnch sl, zameriavaj cel svoju duevn energiu navonok. Pre oplodnenie duchom tak maj k dispozcii aj t navonok zameran energiu, ktorou lovek vntorne vytvra svoje poznvacie orgny. T energia, ktor lovek orientuje navonok, aby spolupsobil s niekm inm, je lska. Nadudsk bytosti zameriavali cel svoju lsku navonok, aby tak do ich du mohla prdi svetov mdros. lovek vak me orientova navonok len jej as. Stal sa zmyslovm; tm sa stala zmyslovou i jeho lska. as svojej bytosti odnma vonkajiemu svetu a venuje ju svojej vlastnej vntornej prestavbe. Tm je dan to, o nazvame sebectvom. Ke sa stal lovek vo fyzickom tele muom alebo enou, mohol sa dva len asou svojej bytosti, jej druhou asou sa od okolia izoloval. Stal sa sebeckm. Sebeckm sa stalo jeho vonkajie psobenie, sebeckm sa stalo i jeho usilovanie o vntorn rozvoj. Miloval preto, lebo til, a myslel rovnako preto, lebo til; a til po poznan. Zoi-voi ete detsky sebeckm uom stli vodcovia, nadudsk bytosti so svojou nezitnou, vemilujcou povahou. Dua, ktor u nich neprebva v muskom i enskom tele, je sama o sebe musko-ensk. Miluje bez tby. Tak milovala nevinn dua loveka pred oddelenm pohlav; nemohla vak poznva, pretoe bola na niom stupni - v stave snovho vedomia. Tak miluje i dua nadudskej bytosti, ktor vak vaka svojmu pokroilmu vvoju napriek tomu me i poznva. lovek mus prejs sebectvom, aby mohol na vyom stupni op dospie k nezitnosti, teraz vak u s plne jasnm vedomm. lohou nadudskch bytost, vekch vodcov teraz bolo, aby mladho loveka poznaili svojm vlastnm charakterom, lskou. Mohli to urobi len s tou asou jeho duevnch sl, ktor smerovala navonok. Tm vznikla zmyslov lska. Zmyslov lska je preto sprievodnm znakom psobenia due v muskom alebo enskom tele. Stala sa silou fyzickho udskho vvoja. Tto lska spja mua a enu, km s fyzickmi bytosami. Na tejto lske spova napredovanie fyzickho udstva. Spomnan nadudsk bytosti mali moc len nad touto lskou. T as udskej duevnej energie, ktor smeruje do vntra a okukou cez zmyslovos m spie k poznaniu, sa moci tchto nadudskch bytost vymyk. Tieto toti nikdy neklesli k vytvoreniu zodpovedajcich vntornch orgnov. Vonkaj pud mohli zaodie do lsky, pretoe navonok psobiaca lska bola ich vlastnou podstatou. Medzi nimi a mladm udstvom tm vznikla priepas. loveku mohli vtepi lsku, najprv v jej zmyslovej podobe; poznanie mu vak da nemohli, pretoe ich vlastn poznanie nikdy neprelo okukou cez vntorn orgny, ktor si vytvra len lovek. Nemohli preto hovori iadnou takou reou, ktorej by mohla rozumie bytos s mozgom. Spomnan vntorn orgny loveka boli teraz, v strede lemurskej doby, zrel pre styk s duchom, hoci zatia len na rovni pozemskho bytia; v nedokonalej, zrodonej podobe si ich vak udia vytvorili u na ovea vasnejom vvojovom stupni. U v predchdzajcich dobch toti dua prela fyzickm vteovanm. Nie sce na Zemi, no na inch nebeskch telesch u ila v zahustenej hmote. Presnejie to budeme mc rozvies a neskr. Nateraz povieme len toko, e pozemsk bytosti ili predtm na inej plante a vzhadom na okolnosti, ktor tam vldli, sa rozvinuli do takho stavu, v akom boli, ke sa objavili na Zemi. Hmotu tejto predchdzajcej planty odloili ako aty. Na vvojovom stupni, ktor vaka nej dosiahli, boli zrelmi duevnmi zrodkami so schopnosou vnma, cti at., jednoducho vies tak snov ivot, ktor im bol vlastn ete aj v prvch tdich pozemskho bytia. Spomnan nadudsk bytosti, vodcovia na poli lsky, boli vak u aj na predchdzajcej plante tak dokonal, aby nemuseli klesn k vytvraniu zkladov onch vntornch orgnov. Existovali vak ete in bytosti, ktor neboli a tak pokroil ako vodcovia lsky a ktor na predchdzajcej plante prinleali ovea viac k uom, ktor vak ud predbehli. A tak na zaiatku

24

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

pozemskho vvoja boli sce alej ne udia, predsa vak ete stle na takom stupni, na ktorom mus by poznanie zskavan pomocou vntornch orgnov. Tieto bytosti boli vo vnimonej situcii. Boli prli pokroil na to, aby prijali musk alebo ensk fyzick udsk telo, neboli vak ete tak aleko, aby mohli prostrednctvom plnej jasnovidnosti psobi rovnocenne s vodcami lsky. Bytosami lsky ete by nemohli, nemohli vak u by ani umi. Jedin monos bola, aby ako polovin nadudia, predsa vak za pomoci ud, pokraovali vo svojom vlastnom vvoji. Mohli hovori reou, ktor bola pochopiten bytostiam s mozgom. Tm boli podnecovan do vntra orientovan udsk duevn sily a mohli sa tak spoji s poznanm a mdrosou. A tak sa dostala na Zem mdros v udskej podobe. Touto udskou mdrosou sa mohli ivi on polovin nadudia, aby dosiahli to, o im ete chbalo k dokonalosti. Stali sa tak pvodcami udskej mdrosti. Nazvaj sa preto nositemi svetla (Lucifer). Mlad udstvo teda malo dvojakch vodcov: bytosti lsky a bytosti mdrosti. Ke na tejto Zemi prijala udsk prirodzenos svoju sasn podobu, bola akoby napnut medzi lskou a mdrosou. Bytosami lsky bola podnecovan k fyzickmu vvoju, bytosami mdrosti k zdokonaleniu svojho vntra. V dsledku fyzickho vvoja sa udstvo rozvja z genercie na generciu, tvor nov kmene a nov rasy; vntornm vvojom sa jednotlivci blia k vntornej dokonalosti, stvaj sa vediacimi, mudrcmi, umelcami, technikmi at. Fyzick udstvo postupuje od rasy k rase; fyzickm vvojom prena kad rasa na t nasledovn svoje zmyslovo vnmaten vlastnosti. Plat tu zkon dedinosti. Deti v sebe nes fyzick vlastnosti otcov. Nad tm le duchovno-duevn zdokonaovanie, ktor sa me dia len vvojom due zo samej seba. A tm stojme pred zkonom duevnho vvoja v rmci pozemskho bytia. Tento vvoj svis so zkonom a tajomstvom zrodenia a smrti.

POSLEDN OBDOBIE PRED ODDELENM POHLAV

25

Posledn obdobie pred oddelenm pohlav

Teraz popeme stav loveka pred jeho roztiepenm na musk a ensk pohlavie. Jeho telo vtedy pozostvalo z poddajnej a tvrnej hmoty. Va nad ou mala ovea viu moc, ako to bolo v prpade neskorieho loveka. Ke sa lovek oddelil od svojej rodiovskej bytosti, vyzeral ako sce u diferencovan, no ete nedokonal organizmus. al vvoj jeho orgnov sa uskutooval mimo rodiovskej bytosti. Mnoh z toho, o neskr dozrievalo vo vntri materskej bytosti, sa vtedy zdokonaovalo mimo nej prostrednctvom sily, ktor je prbuzn s naou silou vle. Pre takto vonkajie dozrievanie bola nevyhnutn opatera zo strany predka. lovek prichdzal na svet s uritmi orgnmi, ktor neskr odvrhol. In, ktor boli v jeho poiatonej podobe ete plne nedokonal, sa rozvjali. V celom procese sa dialo nieo, o mono porovna s formovanm sa z podoby vajka a s odloenm vajenej krupiny; nesmieme vak pri tom myslie na nejak pevn vajen krupinu. Telo loveka bolo teplokrvn. Musme to zdrazni, pretoe v ete skorch asoch to bolo, ako neskr ukeme, inak. Dozrievanie mimo materskej bytosti sa dialo vplyvom zvenej teploty, ktor bola privdzan zvonku. Vbec si vak nesmieme myslie, e by bol vajen lovek, ako ho mono strune nazva, vyseden z vajka. Teplotn a ohov pomery boli na vtedajej Zemi in ako neskr. lovek dokzal prostrednctvom svojich sl pripta ohe, prpadne teplo, na ist konkrtne miesto. Mohol ho takpovediac priahova (koncentrova). Tak ho bol schopn privdza mladej bytosti, ktor ho potrebovala pre svoje dozrievanie. Najviac vyvinutmi udskmi orgnmi boli vtedy pohybov orgny. Dnen zmyslov orgny boli ete plne nerozvinut. Najpokroilej bol orgn sluchu, alej orgny vnmania chladu a tepla (pocitov zmysly), ovea zaostalejie bolo vnmanie svetla. lovek teda prichdzal na svet so sluchom a hmatom; vnmanie svetla sa rozvinulo a neskr. Vetko, o om tu hovorme, zodpoved poslednmu obdobiu pred rozdelenm pohlav. Toto sa odohrvalo pomaly a postupne. U dlho pred jeho vlastnm nstupom sa udia vyvjali tak, e jedno indivduum sa rodilo s viac muskm, in s viac enskm charakterom. Predsa vak mal kad lovek k dispozcii i charakter opanho pohlavia, take bol schopn sebaoplodnenia. Sebaoplodnenie vak nebolo mon kedykovek, ale zviselo od vplyvu vonkajch okolnost v uritch ronch obdobiach. lovek vbec v mnohch veciach do vekej miery zvisel od vonkajch podmienok. Tmto vonkajm okolnostiam, naprklad polohe Slnka a Mesiaca, musel prispsobova vetky svoje zleitosti. Toto usmerovanie sa vak nedialo vedome v dnenom zmysle slova, ale spsobom, ktor musme nazva viac intinktvnym. A tm u poukazujeme na duevn ivot vtedajieho loveka. Tento duevn ivot nememe oznai ako skuton vntorn ivot. Telesn a duevn innosti a vlastnosti neboli ete od seba prsne oddelen. Dua ete spoluprevala vonkaj prrodn ivot. Bol to predovetkm sluch, na ktor mohutne psobil kad jednotliv zchvev z okolia. Kad zchvev vzduchu, kad okolit pohyb bol pout. Pohyby vetra a vody sa prihovrali k loveku veavravnou reou. Bolo to vnmanie tajomnho tkania a raenia prrody, ktor tmto spsobom prenikalo k loveku. A toto tkanie a raenie doznievalo v jeho dui. Jeho innos bola ozvenou tchto vplyvov. Premieal v u svoje zvukov vnemy. il v pohybe zvukov a vyjadroval ich svojou vou. Tmto spsobom bol podnecovan k celej svojej kadodennej innosti. V o nieo menej miere bol ovplyvnen podnetmi zskavanmi pociovanm. Aj tieto vak mali vznamn lohu. Svoje okolie pocioval svojm telom a sprval sa poda toho. Na zklade takchto pocitov vedel, kedy a o m robi. Vedel, kde sa m usadi. Rozpoznal vaka nim nebezpeenstv, ktor ohrozovali jeho ivot a vyhbal sa im. Poda nich reguloval svoj prjem potravy. plne inak ako neskr prebiehal jeho al duevn ivot. V dui ili obrazy vonkajch vec a nie predstavy o nich. Ke lovek naprklad vstpil z chladnejieho do teplejieho priestoru, objavil sa v dui urit farebn obraz. Tento farebn obraz vak nijako nesvisel s akmkovek vonkajm predmetom. Pochdzal z istej vntornej, s vou prbuznej sily. Takto obrazy neustle napali duu. Cel to mono porovna len s prichdzajcimi a uplvajcimi snovmi predstavami loveka. Tieto obrazy vak vtedy neboli nhodn, ale zkonit. Na tomto stupni vvoja udstva preto nemono hovori o snovom, ale o obraznom vedom. Predovetkm napali toto vedomie farebn obrazy. Neboli vak jedin. lovek putoval svetom a svojm sluchom a pociovanm spolupreval deje tohto sveta, ten sa

26

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

vak v jeho dui odral v obrazoch, ktor sa vbec nepodobali tomu, o sa nachdzalo vo vonkajom svete. S tmito duevnmi obrazmi sa spjali rozko a utrpenie v ovea menej miere, ako je to v prpade tch predstv dnenho loveka, ktor s odrazom vnemov vonkajieho sveta. Jeden sce spsoboval rados, in nechu, al nenvis a al lsku; tieto pocity vak mali ovea nevraznej charakter. Siln pocity boli naproti tomu spsobovan niem inm. lovek bol vtedy ovea obratnej, ulej ako neskr. Vetko v jeho okol a i obrazy v jeho dui ho podnecovali k innosti, k pohybu. Ke sa tto jeho aktivita mohla preva nehatene, pocioval blaho; ke vak bola jeho innos z ktorejkovek strany obmedzovan, doliehala naho nespokojnos, mrzutos. Jeho pocitov ivot, jeho boles a jeho blaenos boli urovan prtomnosou alebo neprtomnosou prekok, stavajcich sa jeho vli. A tto blaenos, prpadne boles sa v jeho dui op prejavovali ako iv svet obrazov. Ke sa mohol prejavova plne slobodne, ili v om svetl, jasn, pekn obrazy; ak bol vo svojej pohyblivosti brzden, obrazy, ktor povstvali v jeho dui, boli temn, deformovan. Doteraz sme popisovali priemern udstvo. Duevn ivot tch, ktor sa vyvinuli na ist druh nadudskch bytost, bol in (pozri s.44). Nemal intinktvny charakter. Tieto bytosti si dokzali vedome vyloi hlbie tajomstv prrody, ktor vnmali prostrednctvom svojho sluchu a pociovania. V ume vetra, v eleste stromov sa im odhaovali zkony, mdros prrody. A v obrazoch ich due neboli dan prost odrazy vonkajieho sveta, ale podoby duchovnch mocnost sveta. Nevnmali zmyslov veci, ale duchovn bytosti. Priemern lovek pocioval naprklad strach a v jeho dui povstal kared, temn obraz. Nadudsk bytos dostvala tmito obrazmi sprvy, zjavenia od duchovnch bytost sveta. Prrodn procesy sa mu nezdali by zvislmi od neivch prrodnch zkonov, ako je to u dnench vedcov, ale sa mu javili ako skutky duchovnch bytost. Vonkajia skutonos neexistovala, pretoe neboli iadne vonkajie zmysly. Vym bytostiam sa vak otvrala duchovn skutonos. Duch do nich iaril tak, ako dnes iari do telesnho oka loveka slnko. Poznvanie tchto bytost bolo v plnom zmysle tm, o sa nazva intuitvnym poznanm. Nebolo to iadne kombinovanie a pekulcia, ale bezprostredn nazeranie tvorenia duchovnch bytost. Tieto nadudsk individuality mohli preto prebera sprvy z duchovnho sveta priamo svojou vou. Vedome viedli inch ud. Prijmali svoje poslanie z duchovnho sveta a konali poda neho. Ke nastalo obdobie, v ktorom sa oddelili pohlavia, tieto bytosti pokladali za svoju lohu vplva na nov ivot v zmysle svojej misie. Od nich vychdzalo usmerovanie pohlavnho ivota. Od nich pochdzali vetky pravy, ktor sa vzahovali k rozmnoovaniu udstva. Konali pri tom plne vedome; ostatn udia to vak mohli pociova len ako do nich vloen intinkt. Pohlavn lska bola do loveka vloen bezprostrednm prenosom mylienok a vetky jej prejavy boli zo zaiatku toho najuachtilejieho druhu. Vetko, o sa v tejto oblasti stalo karedm, pochdza z neskorieho obdobia, v ktorom sa stal lovek samostatnejm a pokazil pvodn ist pud. V tomto starom obdob neexistovalo iadne sebeck uspokojovanie pohlavnho pudu. Vetko tu bolo obetnou slubou pre pokraovanie udskho bytia. Rozmnoovanie bolo pokladan za posvtn zleitos, za slubu, ktor lovek prina svetu. A obetn kazi boli vodcami a usmerovatemi v tejto oblasti. Inho druhu boli vplyvy polonadudskch bytost (pozri s.44-45). Neboli vyvinut a do takho stupa, aby mohli plne isto prijma zjavenia z duchovnho sveta. Ich duevn obrazy pozostvali popri tchto dojmoch z duchovnho svta, aj z vplyvov zo zmyslovej Zeme. V plnom slova zmysle nadudsk bytosti nectili prostrednctvom podnetov z vonkajieho sveta iaden pitok, ani iadnu boles. Boli plne oddan zjaveniam duchovnch mocnost. Mdros k nim prdila tak, ako k zmyslovm bytostiam svetlo; ich va sa nezameriavala na ni in, ako na konanie v zmysle tejto mdrosti. A toto konanie bolo ich najvm pitkom. Mdros, va a konanie tvorili ich podstatu. U polonadudskch bytost to bolo inak. Mali potrebu prijma podnety zvonku a s uspokojovanm tejto potreby sa im spjal pitok, s neuspokojovanm nechu. Tm sa odliovali od nadudskch bytost, ktorm neboli vonkajie dojmy nim inm ne potvrdenm duchovnch zjaven. Mohli nahliadnu do sveta, no nedostvalo sa im ni in, ako zrkadlov obraz toho, o u prijali z ducha. Polonadudsk bytosti sa dozvedali nieo pre ne nov, a preto sa prve ony mohli sta vodcami udstva, ke sa prost obrazy v duiach ud premenili na odrazy, predstavy vonkajch predmetov. Toto sa udialo, ke sa as pvodnej rozmnoovacej sily loveka obrtila do vntra, ke sa zaali vyvja bytosti s mozgom. Pro-

POSLEDN OBDOBIE PRED ODDELENM POHLAV

27

strednctvom mozgu rozvjal potom aj lovek schopnos premiea vonkajie zmyslov dojmy na predstavy. Musme teda poveda, e lovek bol polonadudskmi bytosami veden k tomu, aby zameral svoje vntro na vonkaj zmyslov svet. Nebolo mu dovolen vystavova bezprostredne svoje duevn obrazy istm duchovnm vplyvom. Od nadudskch bytost zskal schopnos rozmnoova svoje bytie prostrednctvom intinktvneho pudu. Duchovne by bol zo zaiatku alej viedol ist druh snovho bytia, keby neboli zasiahli polonadudsk bytosti. Pod ich vplyvom sa jeho duevn obrazy zamerali na vonkaj zmyslov svet. Stal sa bytosou, ktor si je v zmyslovom svete vedom samej seba. Tm sa dosiahlo, e lovek sa pri svojom konan mohol vedome riadi vnemami zo zmyslovho sveta. Predtm konal na zklade istho druhu intinktu, bol v zakliat svojho vonkajieho okolia a sl vych individualt, ktor na neho psobili. Teraz zaal nasledova popudy a zvody svojich predstv. A tm sa dostala do sveta udsk svojva. To bol poiatok dobra a zla. Skr, ako budeme tmto smerom pokraova alej, je najprv potrebn poveda nieo o okol loveka na Zemi. Popri om tu existovali zvierat, ktor boli svojm spsobom na tom istom vvojovom stupni ako on. Dnenou terminolgiou by sme ich pomenovali plazmi. Okrem nich sa vyskytovali niie formy ivoneho sveta. No medzi lovekom a zvieratami bol podstatn rozdiel. Kvli svojmu ete tvrnemu telu mohol i lovek len v tch oblastiach Zeme, ktor ete nepreli do svojej najhrubej materilnej podoby. A v tchto oblastiach ili spolu s nm zvieracie bytosti, ktorch telo bolo podobne plastick. V inch oblastiach vak ili zvierat, ktor u mali zhustnut tel a vyvinuli u jednopohlavnos a zmysly. Odkia pochdzali, ukeme neskr. Nemohli sa u vyvja alej, pretoe ich tel prijali hustejiu materilnos prli skoro. Niektor ich druhy potom zanikli; niektor sa potom svojm spsobom pretvorili do dnench podb. lovek mohol dospie k vym formm vaka tomu, e zostal v oblas-tiach, ktor zodpovedali jeho vtedajiemu stavu. Vaka tomu zostalo jeho telo natoko ohybn a tvrne, e si bol schopn vypecifikova orgny, ktor mohli by oplodnen duchom. Potom u bolo jeho vonkajie telo natoko zrel, e mohlo prejs do hustejej materilnosti a sta sa pre jemnejie duchovn orgny ochrannm obalom. No nie vetky udsk tel boli tak pokroil. Boli i zaostalejie. Tie boli sprvu oiven duchom. alie neboli. Aj keby k nim toti prenikol duch, kvli ete nedokonalm vntornm orgnom by sa bol mohol rozvin len nepatrne. Tak sa museli tieto udsk bytosti rozvja zatia bezduchm spsobom. Tretia skupina bola pokroil natoko, e sa v nej mohli uplatni slab duchovn vplyvy. Stla medzi dvomi predchdzajcimi skupinami. Jej duchovn innos zostvala tup. Musela by veden vymi duchovnmi bytosami. Medzi tmito tromi druhmi existovali vemon prechody. al vvoj bol v tejto situcii mon len tak, e as udskch bytost sa vyvinula vyie na kor tch ostatnch. Najprv museli by obetovan t plne bezduch. Mieanie sa s nimi s cieom rozmnoovania by aj tch lepie vyvinutch zrazilo na ich rove. Vetko, o prijalo ducha, bolo od nich preto oddelen. Tm oraz viac upadali na zvierac stupe. Popri loveku tak vznikli loveku podobn zvierat. lovek na svojej pti, takpovediac, opustil as svojich bratov, aby sm mohol postpi vyie. Tento proces tm vak nebol v iadnom prpade uzavret. Aj spomedzi ud s tupm duchovnm ivotom mohli t, o stli trochu vyie, postpi len tak, e boli vtiahnut do spoloenstva s vymi a oddelili sa od tch, o boli menej naplnen duchom. Len tak mohli vyvin tel, ktor potom boli uren na prijatie celho udskho ducha. A po uritom ase pokroil fyzick vvoj natoko, e v tomto smere nastalo ustlenie a vetko, o lealo za uritou hranicou, sa udralo vntri udskej sfry. ivotn pomery na Zemi sa medzitm natoko zmenili, e alm vyluovanm by nevznikli zvierat, ale stvorenia plne neschopn ivota. To, o bolo vylen do ivona, alebo vymrelo, alebo to preva v rozlinch vych ivochoch. V tchto zvieratch teda meme vidie bytosti, ktor museli ustrn na ranom stupni udskho vvoja. Neuchovali si vak t ist podobu, ak mali pri svojom odlenen, ale klesli z vyieho na ni stupe. Opice s tak nasp sa vyvinuvmi umi predchdzajcej epochy. Tak, ako bol lovek kedysi nedokonalej, ako je dnes, ony boli kedysi dokonalejmi, ako s teraz. o vak ostalo vo sfre udskho, prekonalo podobn proces len v rmci udskej sfry. Aj v mnohch spoloenstvch divochov vidme upadnutch nslednkov kedysi vyie stojacich udskch foriem. Neklesli a po stupe ivona, ale len po stupe divostva.

28

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

Nesmrten v loveku je duch. Ukzali sme, kedy duch vstpil do tela. Predtm prislchal inm reginom. S telom sa mohol spoji a vtedy, ke toto dosiahlo urit stupe svojho vvoja. A potom, ke plne porozumieme tomu, ako sa uskutonilo toto spojenie, me sa nm objasni vznam zrodenia a smrti a a vtedy meme rozpozna podstatu venho ducha.

HYPERBOREJSK A POLRNA EPOCHA

29

Hyperborejsk a polrna epocha

Nasledujci vklad z kroniky Akaa sa vracia do ias, ktor predchdzali tomu, o bolo popsan v poslednch kapitolch. Odvny krok, na ktor sa podujmame tmto vkladom, je vzhadom na materialistick spsob myslenia naich ias azda ete v ako ten, o bol spojen s predchdzajcim vkladom. Zoi-voi takmto veciam je v sasnosti ihne napordzi obvinenie z fantazrovania a nepodloenej pekulcie. Ak vieme, ako aleko me by v dnenom zmysle prrodovedne vzdelan lovek od toho, aby tieto veci bral vbec vne, k ich zverejneniu ns me vies len vedomie, e o nich referujeme verne v zmysle duchovnej sksenosti. Nie je tu povedan ni, o by nebolo starostlivo preveren prostriedkami duchovnej vedy. Prrodovedec nech je k duchovnej vede tolerantn aspo tak, ako je tto tolerantn k prrodovednmu spsobu myslenia. (Porovnaj mj Svetonzor a nzory na ivot v 19. storo, kde som, ako dfam, ukzal, e viem oceni materialisticko-prrodovedn nhad.3) Tch, ktor s tmto duchovnovednm zleitostiam naklonen, vak chcem v svislosti s nasledujcim vkladom na nieo upozorni. Na rad teraz prichdzaj zvl dleit veci. A vetko to prinle dvno uplynulm asom. Rozltenie kroniky Akaa v tejto oblasti nie je prve ahk. Ten, kto o tom pe, si v iadnom prpade nerob nrok na akkovek vieru vo svoju autoritu. Chce len odovzda to, o preskmal poda svojich najlepch sl. Bude rd kadej korektre, ktor sa zaklad na vecnom poznan. Cti sa by povinn popsa tieto procesy vo vvoji udstva, pretoe ho k tomu ntia znamenia doby. Tentoraz pre to bolo nutn nartn obrysy vekho asovho seku, aby tm bol dan ist nadhad. Mnoh z toho, o je teraz len naznaen, bude ete neskr rozveden presnejie. Zznamy v kronike Akaa s len ako preloiten do naej benej rei. ahie sa odovzdvaj prostrednctvom symbolickej znakovej rei, benej v tajnch kolch, ktorej zverejnenie vak ete v sasnosti nie je dovolen. Nech teda itate prijme mnoh nejasn a ako pochopiten a usiluje sa prepracova k porozumeniu tak, ako sa pisate poksil prepracova k veobecne pochopitenmu spsobu vkladu. itate bude za mnoh akosti pri tan odmenen, ke zhliadne hlbok tajomstv, tkajce sa najvznamnejch udskch zhad, ktor tu bud naznaen. Z tchto akaickch zznamov, ktor s pre vskumnka tajnej vedy rovnako nepochybnmi skutonosami, ako s hory a rieky pre zmyslov oko, loveku vyviera skuton sebapoznanie. Chyba vo vnman je samozrejme mon tam ako i tu. Upozorni chceme iba na to, e v predkladanej stati budeme hovori najprv len o vvoji loveka. Popri om prebieha samozrejme i vvoj alch prrodnch r, minerlnej, rastlinnej a ivonej. O tom bud pojednva alie kapitoly. Potom budeme hovori aj o mnohom, o postav spory o loveku do pochopitenejieho svetla. V duchovnovednom zmysle toti nie je mon hovori o vvoji alch pozemskch r skr, ako bude popsan postupn pokrok loveka. * Ke sa vrtime do ete vzdialenejej minulosti vvoja Zeme ako v predchdzajcich kapitolch, dostvame sa k oraz jemnejm materilnym pomerom na naom nebeskom telese. Ltky, ktor neskr spevneli, boli predtm v tekutom, ete dvnejie v plynnom a v najvzdialenejej minulosti v najjemnejom (terickom) stave. A klesajca teplota spsobila spevnenie hmoty. Vrme sa teraz k najjemnejiemu terickmu stavu hmoty nho pozemskho bydliska. Prve v tejto vvojovej etape sa nachdzala Zem, ke na u vstpil lovek. lovek predtm prinleal inm svetom, o ktorch budeme hovori neskr. Upozornme len na to, o tomuto bezprostredne predchdzalo. Bol to takzvan astrlny alebo duevn svet. Bytosti tohto sveta neviedli iaden vonkaj (fyzick) telesn ivot. Rovnako ani lovek, ktor si prve vyvinul, v predchdzajcej kapitole spomnan, obrazn vedomie. Mal pocity, iadosti. No vetko to bolo uzavret v duevnom tele. Tak lovek by bol viditen len jasnovidnmu pohadu. A vo veobecnosti mali vetky vyie vyvinut vtedajie udsk bytosti takto jasnovidnos, hoci bola plne tup a snov. Nebola to seba si vedom jasnovidnos. Tieto astrlne bytosti s v uritom zmysle predchodcami loveka. To, o dnes nazvame lovekom, u v sebe nesie seba si vedomho ducha. Ten sa zjednotil s bytosou, ktor povstala z tchto predchodcov v strede lemurskho obdobia. (Na toto zjednotenie sme u poukazovali v predchdzajcich statiach. Ke tu vylo-

V roku 1914 vylo nov vydanie doplnen o dielo "Prehistria zpadnej filozofie a po sasnos" pod nzvom "Nrt dejn zhad filozofie", sborn vydanie 1968.
3

30

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

me vvojov postup predchodcov loveka a po toto obdobie, budeme o tejto veci hovori ete raz presnejie.) Duevn alebo astrln predchodcovia loveka boli umiestnen na jemn alebo terick Zem. Jej jemn matriu postupne vsiakli do seba ako, hrubo povedan, pongia. Tm, e sa takto prenikli hmotou, vytvorili si terick tel. Tieto mali pozdnu eliptick formu, jemnmi odtienkami ltky vak u boli predznaen konatiny a neskr sa utvrajce orgny. Cel proces v tejto mase bol vak fyziklno-chemick; dua ho iba usmerovala a ovldala. Ke takto masa ltky dosiahla urit vekos, roztiepila sa vo dvoje, priom kad as mala rovnak podobu, ako bola t, z ktorej vznikla a aj sa v nej uskutoovali rovnak procesy. Kad takto nov tvar bol obdaren duou rovnako, ako matersk bytos. Vyplvalo to z toho, e na pozemsk scnu nevstpil nejak konkrtny poet du, ale nieo ako duevn strom, ktor zo svojich spolonch koreov mohol necha vzs nespoetn poet du. Tak ako rastlina vyra z nespoetnho potu semien vdy nanovo, tak i duevn ivot v bezpote vhonkov, ktor vyplynuli z pokraujceho tiepenia. (Od zaiatku bol vak k dispozcii len zko obmedzen poet duevnch druhov, ako o tom budeme hovori neskr. V rmci tchto druhov sa vak vvoj odohrval popsanm spsobom. Kad duevn druh vyhal nespoetn vhonky.) Vstupom do pozemskej materilnosti sa ale v samotnch duiach udiala vznamn zmena. Dovtedy, km due nemali na sebe ni materilne, nemohol na ne psobi ani iaden vonkaj materilny proces. Vetko, o na ne vplvalo, bolo duevn, jasnovidn. Spoluili s duevnom vo svojom okol. Takto spoluprevan bolo vetko, o bolo vtedy k dispozcii. Vplyvy kameov, rastln, zvierat, ktor v tom ase existovali tie len ako duevn (astrlne) tvary, boli pociovan ako vntorn duevn zitky. Pri vstupe na Zem k tomu pribudlo nieo celkom nov. Vonkajie hmotn procesy psobili na duu, ktor samotn vystupovala v materilnom odeve. Zo zaiatku to boli len pohybov deje tohto materilneho vonkajieho sveta, ktor vyvolvali pohyby i vo vntri terickho tela. Tak, ako my dnes vnmame chvenie vzduchu ako zvuk, vnmali terick bytosti zchvevy terickej hmoty, ktor ich obklopovala. Tak bytos bola v podstate cel jedinm sluchovm orgnom. Tento zmysel sa rozvinul ako prv. Z tohto vak zrove vidme, e zvltny sluchov orgn sa vytvoril a neskr. S pokraujcim zahusovanm pozemskej hmoty duevn bytosti postupne strcali schopnos formova ju. Len zo svojich u sformovanch tiel mohli ete tvori rovnak alie. Nastpil nov spsob rozmnoovania. Dcrska bytos je ovea menm tvarom ako matersk a len postupne dorast do jej vekosti. Km predtm neexistovali iadne rozmnoovacie orgny, teraz sa objavuj. Odteraz sa vak v tomto tvare neodohrvaj u len chemicko-fyziklne procesy. Takto proces by teraz u nemohol spsobi rozmnoenie. Vonkajia hmota prve kvli svojmu zhusteniu u nie je viac tak, e by ju dua mohla bezprostredne oivi. Vo vntri tvaru sa preto vylenila zvltna as. Tto sa vymauje spod bezprostrednho psobenia vonkajej hmoty. Naalej mu zostva vystaven len telo mimo tejto odlenenej asti. Tto je naalej v tom istom stave, ako bolo predtm cel telo. alej v nej psob duevno. Dua sa tu stva nositeom ivotnho princpu (v teozofickej literatre nazvanho prna). Telesn predchodca loveka je teraz vybaven dvoma lnkami. Jednm je fyzick telo (fyzick schrnka). Toto je podriaden chemickm a fyziklnym zkonom okolitho sveta. Druhm je skupina orgnov, ktor s podriaden zvltnemu ivotnmu princpu. Tm sa vak as duevnej innosti uvouje. Nem viac moc nad fyzickou asou tela. Tto as duevnej innosti sa teraz zameriava do vntra a pretvra as tela na zvltne orgny. A tm zana vntorn ivot tela. Telo u nielen spolupreva zchvevy vonkajieho sveta, ale vo svojom vntri ich zana pociova ako zvltne zitky. Tu le vchodiskov bod pociovania. Toto pociovanie vystupuje najprv ako ist druh hmatu. Bytos cti pohyby vonkajieho sveta, tlak, ktorm psob hmota at. Objavuj sa i poiatky pociovania tepla a chladu. Tm je dosiahnut dleit vvojov stupe udstva. Fyzick telo sa vymauje spod bezprostrednho psobenia due. Je plne vydan fyziklnemu a chemickmu materilnemu svetu. Rozpad sa v okamihu, ke ho dua svojm psobenm z inch ast neme alej ovlda. A tm vlastne nastupuje to, o sa nazva smrou. V svislosti s predchdzajcimi pomermi nemono hovori o smrti. Pri delen ije matersk tvar v dcrskom bezozvyku alej. V tomto toti psob cel pretvoren duevn sila tak, ako predtm v materskom tvare. Pri delen nezvi ni, v om by nebola dua. Teraz to zana by inak. Len o dua prestva ma nad fyzickm telom moc, zana telo podlieha chemickm a

HYPERBOREJSK A POLRNA EPOCHA

31

fyziklnym zkonom vonkajieho sveta, to znamen odumiera. V psobnosti due zostva len to, o je inn v rozmnoovan a v rozvinutom vntornom ivote. To znamen: rozmnoovacou silou vznikaj potomkovia a tto potomkovia s zrove obdaren nadbytkom orgnotvornej sily. V tomto nadbytku ova duevn bytos vdy znovu. Tak, ako predtm pri delen bolo cel telo naplnen duevnou innosou, teraz s to rozmnoovacie a zmyslov orgny. Ide tu teda o znovuvteovanie duevnho ivota v novovzniknutom dcrskom organizme. V teozofickej literatre s oba tieto vvojov stupne loveka popisovan ako dve prv zkladn rasy naej Zeme. Prv sa nazva polrnou a druh hyperborejskou rasou. Je potrebn si uvedomi, e svet vnmania tchto predchodcov loveka bol ete plne veobecn, neurit. Vylenen boli zatia len dva z naich dnench zmyslov: sluch a hmat. Zmenami tak tela, ako aj fyzickho okolia sa vak u nehodila cel udsk podoba len na to, aby bola takpovediac uchom. Zvltna as tela ostala vylenen naalej spolupreva jemn zchvevy. Dodala materil, z ktorho sa potom postupne vyvinul n sluchov orgn. Hmatom vak do vekej miery ostal cel zvyok tela. Je zjavn, e cel proces doterajieho vvoja loveka svis so zmenou teplotnch pomerov Zeme. Skutone to bolo teplo, nachdzajce sa v okol loveka, o ho priviedlo a na popsan stupe. Vonkajia teplota vak teraz dospela k bodu, v ktorom by nebol mon al pokrok vyvjajceho sa loveka. V jeho vntri odteraz nastupuje protipsobenie proti aliemu ochladzovaniu Zeme. lovek sa stva vrobcom vlastnho zdroja tepla. Doteraz mal teplotu svojho okolia. Teraz v om vznikaj orgny, ktor ho robia schopnm vyvja vlastn teplotu, potrebn pre jeho ivot. Doteraz bolo jeho vntro naplnen cirkulujcimi ltkami, ktor boli v tomto smere zvisl od okolia. Teraz mohol pre tieto ltky vyvja vlastn teplo. Telesn avy sa stali teplou krvou. Tm dospel ako fyzick bytos k ovea vyiemu stupu samostatnosti, ne ak mal dovtedy. Cel jeho vntorn ivot sa vystupoval. Pocity boli ete plne zvisl od vplyvov vonkajieho sveta. Naplnenie vlastnm teplom poskytlo telu samostatn fyzick vntorn ivot. Vntro tela sa stalo pre duu dejiskom, na ktorom mohla rozvja ivot, ktor u nebol iba prostm spoluprevanm vonkajieho sveta. Tmto procesom bol duevn ivot vtiahnut do sfry pozemsko-materilneho. Predtm mohli vznika iadosti, elania, nruivosti, slas a utrpenie due op len z duevna. V uritej dui prebdzalo nklonnos, odpor, vyvolvalo nruivos at. to, o vychdzalo z inej duevnej bytosti. iaden vonkaj fyzick predmet nemohol vyvola takto inok. A teraz sa vytvorila monos, aby vonkajie podnety mohli pre duu znamena nieo takto. Podporovanie tohto vlastnm teplom prebudenho vntornho ivota toti vnmala s pocitom blaha, jeho naranie s nevou. Stalo sa monm ela si vonkaj predmet, ktor je vhodn k udraniu telesnej blaenosti, ti po om. To, o sa v teozofickej literatre nazva kma, telesn iadostivos, bolo spojen s pozemskm lovekom. Zmyslov predmety sa stali predmetmi uspokojovania iadostivost. lovek bol zviazan s pozemskm bytm prostrednctvom telesnej iadostivosti. Tto skutonos splva s istou vekou svetovou udalosou, s ktorou je prinne spojen. Dovtedy neexistovala medzi Slnkom, Zemou a Mesiacom iadna materilna rozlenenos. Vetky tri boli vo svojom psoben na loveka jednm telesom. Teraz nastalo oddelenie; jemnejia matria, ktor v sebe obsahovala vetko, o predtm dvalo dui monos psobi bezprostredne oivujco, sa vylenila ako Slnko, najhrubia as vystpila ako Mesiac a Zem s jej matriou tvorila stred medzi oboma. Prirodzene toto oddelenie nenastalo naraz, ale cel proces sa uskutooval postupne, km lovek dospel zo stavu rozmnoovania sa delenm po ten, ktor sme popsali ako posledn. no, prve spomenutmi svetovmi procesmi bol spsoben pokrok loveka. 4 Najprv stiahlo zo spolonho svetovho telesa svoju matriu Slnko. Tm bola duevnu odobrat monos bezprostredne oivova zvyok pozemskej matrie. Potom sa zaal vyleova Mesiac. Tm sa Zem dostala do stavu, ktor umooval charakterizovan monosti pociovania. A v spojen s tmto procesom sa rozvjal aj nov zmysel. Teplotn pomery na Zemi dospeli do stavu, e tel postupne nadobudli pevn ohranienie, ktor oddeovalo priehadn od nepriehadnho. lohou Slnka, ktor vystpilo z pozemskej hmoty, bolo sta sa darcom svetla. V udskom tele vznik zmysel videnia, zrak. Toto videnie nebolo zo zaiatku tak, ako ho poPodrobnejie sa o tchto fzach kozmickho vvoja pe v knihe R. Steinera: Duchovn bytosti v nebeskch telesch a prrodnch rach
4

32

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

znme dnes. Svetlo a temnota psobili na loveka ako neurit pocity. Za istch okolnost naprklad pocioval lovek svetlo ako prjemn, podporujce jeho telesn ivot, a preto ho vyhadval, nhlil sa mu v strety. Jeho duevn ivot pri tom ete vdy plynul v snovch obrazoch. Farebn obrazy sa objavovali a odplvali, no nevzahovali sa bezprostredne na vonkajie veci. lovek ich ete vzahoval na duevn psobenia. Svetl obrazy sa mu zjavovali, ke natrafil na prjemn duevn psobenia, temn obrazy vtedy, ke sa ho dotkli neprjemn duevn vplyvy. To, o bolo spsoben vznikom vlastnej teploty, bolo v doterajom texte oznaen ako vntorn ivot. Vidme vak, e to ete nie je vntorn ivot v zmysle neskorieho vvoja udstva. Vetko sa deje postupne, aj vvoj vntornho ivota. V tom zmysle, v akom to bolo myslen v predchdzajcej kapitole, nastupuje tento skuton vntorn ivot a vtedy, ke nastva oplodnenie duchom, ke lovek zana rozma o tom, o na neho psob zvonku. No vetko, o sme tu popsali, ukazuje, ako lovek dorast do stavu, ktor bol popsan v predchdzajcej asti. A vlastne v ase, ktor sme tam charakterizovali, sa pohybujeme u vtedy, ke opisujeme nasledovn: Dua sa u stle viac vzahova k vonkajiemu telesnmu bytiu to, o predtm prevala iba v sebe a o vzahovala len na duevno. To sa deje teraz s farebnmi obrazmi. Tak ako sa predtm spjal sympatick duevn dojem vo vlastnej dui so svetlm farebnm obrazom, tak sa s nm odteraz spjal svetl vonkaj sveteln dojem. Dua zana vidie predmety okolo seba farebne. To bolo spojen s utvranm novch nstrojov videnia. Na neurit pociovanie svetla a temnoty v predchdzajcich stavoch malo telo jedno dnes u neexistujce oko. (Bj o kyklopoch s jednm okom je spomienkou na tieto stavy.) Dve oi sa vyvinuli vtedy, ke dua zaala intmnejie spja vonkajie sveteln dojmy so svojm vlastnm ivotom. Tm sa stratila schopnos vnmania duevna v okol. Dua sa stle viac a viac stvala zrkadlom vonkajieho sveta. Tento vonkaj svet bol vo vntri due napodobovan v predstave. Ruka v ruke s tm lo oddelenie pohlav. Na jednej strane sa udsk telo stalo schopnm oplodnenia len prostrednctvom inej udskej bytosti, na strane druhej sa vyvinuli telesn duevn orgny (nervov sstava), prostrednctvom ktorch sa v dui odrali zmyslov dojmy z vonkajieho sveta. A tm bol pripraven vstup mysliaceho ducha do udskho tela.

POIATOK SASNEJ ZEME - VYLENENIE SLNKA

33

Poiatok sasnej Zeme - vylenenie Slnka

Teraz budeme sledova kroniku Akaa do pradvnej minulosti, v ktorej m poiatok sasn Zem. Pod pojmom Zem mme pri tom rozumie ten stav naej planty, v ktorom sa stala nositeom minerlov, rastln, zvierat a ud v ich terajej podobe. Tomuto stavu toti predchdzali in, v ktorch sa spomnan prrodn re vyskytovali v podstatne inch podobch. To, o dnes nazvame Zemou, prelo mnohmi premenami, km sa mohlo sta nositeom nho sasnho minerlneho, rastlinnho, ivoneho a udskho sveta. Aj poas onch predchdzajcich stavov existovali naprklad minerly: vyzerali vak plne inak ako nae dnen. O tchto predchdzajcich stavoch tu ete budeme hovori. Nateraz chceme upriami pozornos len na to, ako sa posledn predchdzajci stav premenil na ten dnen. Takto premenu si mono trochu predstavi tm, e sa porovn s prechodom rastlinnej bytosti stavom semena. Predstavme si nejak rastlinu s koreom, stonkou, listami, kvetmi a plodmi. Prijma ltky zo svojho okolia a znovu ich vyluuje. Predsa sa vak strca vetko, o je jej hmotou, podobou a procesmi, a na mal semeno. Tmto stavom prechdza ivot, aby v alom roku povstal v novej podobe. Tak sa strca vetko, o existovalo v predchdzajcich stavoch naej Zeme, aby sa v tom sasnom znovu prebudilo k ivotu. To, o sme v predchdzajcom stave mohli nazva minerlom, rastlinou, zvieraom, zaniklo tak, ako u rastln zanik kore, stonka at. A tam, ako aj tu zostva ist zrodon stav, z ktorho sa potom star podoba utvra nanovo. V zrodku leia skryt sily, ktor zo seba nechaj vzs nov formu. V asovom seku, o ktorom tu chceme hovori, mme teda doinenia s istou podobou zrodku Zeme. V om boli obsiahnut sily, ktor viedli k dnenej Zemi. Tieto sily boli zskan poas predchdzajcich stavov. Zrodok Zeme si vak nemme predstavova tak hrubohmotn ako zrodok rastliny. Jeho prirodzenos bola ovea viac duevn. Pozostval z onej jemnej, tvrnej, pohyblivej hmoty, ktor sa v ezoterickej literatre nazva astrlnou. V tomto astrlnom zrodku Zeme s zo zaiatku len udsk dispozcie. S to podklady pre budce udsk due. Vetko to, o tu bolo v predchdzajcich stavoch z minerlnej, rastlinnej i ivonej prirodzenosti, bolo vsat do tchto udskch zrodkov, splynulo s nimi. Skr, ako lovek vstpil na fyzick Zem, bol teda duou, astrlnou bytosou. Ako tak sa teraz objavuje na fyzickej Zemi. A fyzick Zem pozostva z mimoriadne jemnej matrie, ktor sa v ezoterickej literatre nazva najjemnejm terom. Odkia pochdza tto terick Zem, popeme v alch kapitolch. S tmto terom sa spjaj astrlne udsk bytosti. Postupne mu vtlaj svoju vlastn podstatu, take sa stva obrazom astrlnych udskch bytost. V tomto poiatonom stave mme vlastne doinenia s terickou Zemou, ktor pozostva len z tchto terickch ud, je vlastne ich konglomertom. Astrlne telo alebo dua loveka je ete z vej asti mimo terickho tela loveka a organizuje ho zvonku. Pre vskumnka tajnej vedy vyzer tto Zem pribline nasledovne. Je to gua zloen op z nespoetnch malch terickch g - terickch ud, ktor je obklopen astrlnym obalom tak, ako je sasn Zem obklopen vzdunm obalom. V tomto astrlnom obale (atmosfre) ij astrlni udia a psobia odtia na svoje terick obrazy. Astrlne udsk due vytvraj v terickch obrazoch orgny a vyvolvaj v nich udsk terick ivot. V rmci celej Zeme existuje len jedin stav hmoty, prve jemn, oiven ter. V teozofickch knihch sa toto prv udstvo oznauje ako prv (polrna) zkladn rasa. al vvoj Zeme sa dial tak, e z tohto jednho stavu hmoty vznikli dva. Hustejia matria sa zvona odluuje a opa jemnejiu. T hustejia je podobn nmu dnenmu vzduchu; t jemnejia je toton s tou, ktor spsobuje, e z pvodnej nerozlenenej matrie vznikaj chemick prvky. Popri tom naalej existuje as pvodnej matrie, oiven ter. Len jeho as sa len na oba spomenut stavy hmoty. Teraz teda mme doinenia s trojakou hmotou v rmci fyzickej Zeme. Km predtm psobili astrlne udsk bytosti z obalu Zeme len na jednu ltku, teraz psobia na tri. A psobia na ne nasledovnm spsobom. To, o sa stalo vzdunm, kladie najprv innosti astrlnych ud odpor. Neprijma vetko, o je obsiahnut v predispozcich dokonalch astrlnych ud. Dsledkom toho je, e astrlne udstvo sa mus rozleni na dve skupiny. Jedna skupina je t, ktor spracovva vzdun matriu a vytvra si v nej svoj vlastn obraz. Druh skupina doke viac. Vie spracovva obe alie matrie, doke vytvori tak svoj obraz, ktor pozostva z oivenho teru a teru spsobujceho utvranie chemickch prvkov. Tento druh teru tu budeme nazva chemickm terom. Tto druh

34

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

skupina astrlnych ud vak zskala tto svoju vyiu schopnos len tm, e as astrlnych bytost on prv skupinu od seba odlila a odsdila ju na niiu prcu. Keby v sebe uchovala sily, ktor vykonvali tto niiu prcu, nikdy by sama nebola mohla vystpi vyie. Mme tu teda doinenia s procesom, ktor spova v tom, e nieo vyie sa vyvja na kor nieoho inho, o zo seba vyluuje. V rmci fyzickej Zeme sa nm teraz ponka nasledovn obraz. Vznikli dva druhy bytost. Po prv s to bytosti, ktor maj vzdun tel, na ktorch pracuj k nim prislchajce astrlne bytosti zvonku. Tieto bytosti s zvieracie. Tvoria prv ivonu ru na Zemi. Keby sme tu popsali ich podobu, dnenmu loveku by sa javila prli nezvyajn. Ich podoba - musme zdrazni, e pozostvala len zo vzdunej hmoty - sa li od kadej dnenej zvieracej formy. Nanajv je tu ist vzdialen podobnos s niektormi ulitami dnes existujcich slimkov a mul. Popri tchto zvieracch formch pokraovalo fyzick utvranie loveka. Astrlny lovek, ktor teraz vystpil vyie, vytvra svoj fyzick obraz, pozostvajci z dvoch druhov hmoty, zo ivotnho a z chemickho teru. Mme teda doinenia s lovekom, ktor pozostva z astrlneho tela a pracuje na terickom tele, zloenom z dvoch druhov teru ivotnho a chemickho. Prostrednctvom ivotnho teru m tento fyzick obraz loveka schopnos rozmnoova sa, necha zo seba vzs seberovn bytos. Prostrednctvom chemickho teru vyvja urit sily, ktor s podobn dnenm chemickm silm pralivosti a odpudivosti. Tm je udsk obraz schopn priahova k sebe a zjednocova so sebou urit ltky z okolia a neskr ich odpudivmi silami op vyli. Prirodzene tieto ltky me bra len z popsanej ivonej re a zo samotnej udskej re. Mme tu doinenia s poiatkom stravovania. Tieto prv obrazy ud boli teda poierami ivochov a ud. Popri vetkch tchto bytostiach ostali existova ete i potomkovia pvodnch bytost, pozostvajcich z isto ivotnho teru; tto vak upadali, pretoe sa museli prispsobova novm pozemskm pomerom. Po mnohch premench sa z nich vyvinuli jednobunkov ivochy a bunky, z ktorch pozostvali neskorie komplikovan iv bytosti. al proces bol nasledovn. Vzdun matria sa tiepi na dve zloky, jedna sa stva hustejou, vodnatou, druh zostva vzdunou. Ale aj chemick ter sa len na dva stavy; jeden hustne a tvor to, o nazvame sveteln ter. Spsobuje, e bytosti, ktor ho v sebe obsahuj, svietia. as chemickho teru vak ostva bezo zmeny. Teraz mme doinenia s fyzickou Zemou, ktor sa sklad z nasledujcich druhov hmoty: voda, vzduch, sveteln ter, chemick ter a ivotn ter. Aby astrlne bytosti mohli psobi na tieto druhy hmoty, znovu sa uskutouje proces, ktorm sa vyie vyvja na kor vylenho niieho. Tm vznikaj nasledujce druhy fyzickch bytost: Po prv tie, ktorch fyzick telo pozostva z vody a vzduchu. Na ne teraz vplvaj vylen hrub astrlne bytosti. Vznik tak nov skupina zvierat v hrubej matrii, ne boli predchdzajce. alia nov skupina fyzickch bytost m telo, ktor me pozostva zo vzduchu a svetelnho teru zmieanho s vodou. S to bytosti rastlinnho druhu, ktorch podoba je ale op vemi odlin od sasnch rastln. A tretia nov skupina predstavuje vtedajieho loveka. Jeho fyzick telo pozostva z troch druhov teru, svetelnho, chemickho a ivotnho. Ke uvime, e naalej pretrvvali i potomkovia starch skupn, meme usdi, koko rozmanitch bytost jestvovalo u na vtedajom stupni pozemskho bytia. Teraz nasleduje dleit kozmick udalos. Vyleuje sa Slnko. Urit sily tm jednoducho zo Zeme odchdzaj. Tieto sily pozostvaj z asti toho, o bolo dovtedy sasou ivotnho, chemickho a svetelnho teru. asti tchto sl tm boli z dovtedajej Zeme takpovediac vytiahnut. So vetkmi skupinami pozemskch bytost, ktor predtm mali tieto sily v sebe, sa tak udiala radiklna zmena. Podrobili sa pretvoreniu. To, o sme vyie nazvali rastlinnmi bytosami, podstpilo premenu ako prv. as ich svetelnch terickch sl im bola odat. Ako iv bytosti sa potom mohli rozvja len tak, e sila svetla, ktor im bola odat, psobila na ne zvonku. Tak sa rastliny dostali do psobnosti slnenho svetla. Nieo podobn sa udialo aj s udskmi telami. Ak mali by naalej schopn ivota, aj ich sveteln ter musel odvtedy spolupsobi so slnenm svetelnm terom. Nedotklo sa to vak len tch bytost, ktor bezprostredne stratili sveteln ter, ale i alch. Vo svete toti vetko psob vzjomne. Aj tie zvieracie formy, ktor v sebe neobsahovali sveteln ter, boli predtm oarovan ostatnmi bytosami a vyvjali sa pod vplyvom tohto iarenia. I tieto sa teraz dostali do bezprostrednej psobnosti Slnka. udsk telo zaalo vyvja zvltne orgny, ktor boli citliv na slnen svetlo: prv zklady udskho oka.

POIATOK SASNEJ ZEME - VYLENENIE SLNKA

35

Pre Zem bolo dsledkom vylenenia sa Slnka alie materilne zhustenie. Z tekutej sa sformovala pevn hmota; rovnako sveteln ter sa rozlenil na in druh svetelnho teru a na ter, ktor dva telu schopnos zahrieva sa. Tm sa Zem stala bytosou, ktor vyvjala teplo sama v sebe. Pod vplyv tohto tepla sa dostali vetky bytosti, ktor na nej prebvali. A v astralite sa op musel uskutoni ten ist proces ako predtm; as bytost sa vyvinula vyie na kor inch. Odluuj sa bytosti uren na prcu v hrubej, pevnej matrii. Tak vznikla minerlna ra, pevn kostra Zeme. Zo zaiatku ete ostatn vyie re na tto pevn minerlnu masu nepsobili. Na Zemi tak mme minerlnu ru, ktor je pevn a rastlinn ru, ktorej najhustejou matriou je voda a vzduch. V tejto ri sa toti vzdun telo popsanmi procesmi zahustilo na telo z vody. Popri tom vznikli ivochy najrozmanitejch podb, s telom z vody i s telom zo vzduchu. udsk telo tie prepadlo procesu zhusovania. Jeho najhustejia telesnos bola vodn. Toto vodn telo bolo preniknut vzniknutm tepelnm terom a ten mu dval materilnos, ktor mono oznai za pribline plynn. Takto stav hmoty udskho tela sa v dielach tajnej vedy oznauje ako stav ohnivej hmly. lovek bol v takomto tele inkarnovan do ohnivej hmly. Tm sme v pozorovan kroniky Akaa pokroili a po on kozmick katastrofu, ktor bola spsoben odlenenm sa Mesiaca od Zeme.

36

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

Vylenenie Mesiaca
Mus nm by jasn, e lovek prijal matriu, ktor teraz nazva svojou, a neskr, a to len pomaly a postupne. Ak si chceme vytvori predstavu o jeho telesnosti na tom vvojovom stupni, o ktorom teraz hovorme, najlepie je to mon tak, e si ju predstavme ako vodn paru alebo ako oblak vznajci sa vo vzduchu. Tto predstava sa vak prirodzene bli skutonosti iba vonkajkovo. Ohniv oblak lovek je toti vntorne oiven a organizovan. Avak vo vzahu k tomu, m sa stal lovek neskr, si ho na tomto stupni mono predstavi ako duevne driemajceho, s ete plne temnm vedomm. Vetko to, o meme nazva inteligenciou, umom, rozumom, tejto bytosti ete chba. Pohybuje sa, viac sa vznajc, ako krajc, pomocou tyroch orgnov podobnch konatinm dopredu, nabok, dozadu, na vetky strany. O dui tejto bytosti bolo u priebene o-to povedan. Nesmieme si vak myslie, e by sa pohyby alebo alie ivotn prejavy tchto bytost diali nerozumne alebo bez nejakch pravidiel. Ba o viac, boli dokonale zkonit. Vetko, o sa udialo, malo zmysel a vznam. Len riadiaca moc, rozum, nebola v samotnch bytostiach. Boli skr riaden rozumom, ktor bol mimo nich samotnch. Okolo nich sa takpovediac vznali vyie, zrelie bytosti, ktor ich viedli. Dleitou zkladnou vlastnosou ohnivej hmly toti je, e sa do nej mohli vteova udsk bytosti na charakterizovanom stupni svojho bytia, sasne ju vak mohli prija ako telo i vyie bytosti, ktor sa tak dostali do plnej vzjomnej sinnosti s umi. lovek rozvinul svoje pudy, intinkty, nruivosti a po stupe, e sa mohli prejavova v ohnivej hmle. In, vedce bytosti vak svojm rozumom, svojm chpajcim psobenm mohli v tejto ohnivej hmle tvori. Tieto mali ete aj vyie schopnosti, ktormi zasahovali do vych sfr. Z tchto sfr vychdzali ich rozhodnutia, ich impulzy, no skuton inky tchto rozhodnut sa prejavovali v ohnivej hmle. Vetko, o sa na Zemi stalo prostrednctvom loveka, vyplynulo z usmerovanho styku udskch tiel z ohnivej hmly s telami tchto vych bytost. Mono teda poveda, e lovek sa usiloval o vvoj. V ohnivej hmle mal vyvin vlastnosti v udskom zmysle vyie, ako boli tie predchdzajce. Tie druh bytosti vak usilovali dole k materilnemu. Boli na ceste uplatnenia svojich tvorivch sl v stle hustejch a hustejch materilnych formch. V irom zmysle to pre ne vbec neznamen ponenie. Prve v tomto musme ma plne jasno. Na riadenie hustejch foriem matrie je potrebn vyia moc a schopnosti, ako na riadenie redch. V predchdzajcich asovch sekoch svojho vvoja mali i tieto vyie bytosti pribline podobne obmedzen moc, ako m dnes lovek. Aj ony, tak ako lovek v sasnosti, mali kedysi moc len nad tm, o sa dialo v ich vntri. Vonkajia hrub hmota ich neposlchala. Teraz sa vak usilovali o stav, v ktorom mohli magicky usmerova a vies vonkajie veci. V popisovanom obdob boli teda popredu pred lovekom. lovek usiloval o to, aby najprv vtelil do jemnejch matri rozum, ktor by neskr mohol psobi navonok; ony vtelili rozum u skr a teraz dostali magick moc, aby ho zalenili do sveta, ktor ich obklopoval. lovek teda stpal stupom ohnivej hmly nahor, zatia o oni tm istm stupom prenikali nadol, k rozreniu svojej moci. V ohnivej hmle mu by inn predovetkm tie sily, ktor lovek pozn ako svoje niie sily nruivost a pudov. Na popisovanom stupni pouva tieto sily rovnako lovek ako aj vyie bytosti. Na vyie popisovan podobu loveka - a do nej dovntra - psobia tieto sily tak, e lovek me vyvin orgny, ktor ho urobia schopnm myslie, teda sformova osobnos. No vo vych bytostiach psobia tieto sily na spomnanom stupni tak, e prostrednctvom nich neosobne zariauj, o je na Zemi potrebn. Prostrednctvom tchto bytost tak na Zemi vznikaj formcie, ktor s odrazom rozumnch pravidiel. Psobenm sl nruivosti teda v loveku vznikaj individulne orgny rozumu; okolo neho tmi istmi silami vznikaj rozumn truktry. A teraz si predstavme tento proces v trochu pokroilejom tdiu; alebo si to, o je zaznamenan v kronike Akaa sprtomnime z hadiska neskorieho asovho obdobia, ke sa od Zeme oddelil Mesiac. Tm sa udiala vek premena. Z vec okolo loveka unikla vina tepla. Tieto veci tm preli do hrubej, hustejej materilnosti. lovek musel i v tomto ochladenom okol. Toho je schopn len vtedy, ke zmen svoju vlastn materilnos. S tmto zahustenm hmoty je vak sasne spt zmena podoby. Stav ohnivej hmly ustpil na Zemi plne inmu stavu. Dsledkom toho je, e pre popsan vyie bytosti prestva by ohniv hmla prostriedkom ich psobnosti. Preto u nemu alej vplva ani na tie duevn ivotn prejavy ud, ktor predtm boli hlavnm poom ich psobenia. Uchovali si

VYLENENIE MESIACA

37

vak moc nad podobou loveka, ktor kedysi sam utvorili z ohnivej hmly. Tto zmena psobenia ide ruka v ruke so zmenou udskej postavy. Jedna polovica sa premenila na doln as tela s dvoma orgnmi pohybu a stala sa tak predovetkm nositeom vivy a rozmnoovania. Sasne sa druh polovica postupne vystrela nahor. Z dvoch alch pohybovch orgnov sa stali nznaky rk. A tie orgny, ktor sa predtm spolupodielali na vive a rozmnoovan, sa pretvorili na orgny rei a myslenia. lovek sa vzpriamil. To je bezprostredn dsledok odlenenia sa Mesiaca. A s Mesiacom unikli z pozemskho tela vetky sily, ktormi lovek poas svojho ohnivohmlovho obdobia mohol oplodni sm seba a necha tak zo seba vzs seberovn bytosti bez vonkajieho vplyvu. Cel jeho doln polovica, t, ktor sa asto oznauje ako niia prirodzenos, sa teraz dostva pod rozumom usmerovan vplyv vych bytost. Km boli sily, ktor sa teraz odlenili s Mesiacom, prepojen so Zemou, mohli tieto bytosti priamo v loveku usmerova to, o teraz museli organizova prostrednctvom spolupsobenia oboch pohlav. Z toho je pochopiten, e Mesiac je zasvtencami pokladan za symbol sl rozmnoovania. Na om takpovediac tkvej tieto sily. A popsan vyie bytosti s spriaznen s Mesiacom, do uritej miery s vlastne mesanmi bohmi. Pred odlenenm Mesiaca psobili touto silou v loveku, potom ou psobili na rozmnoovanie loveka zvonku. Mono tie poveda, e tie uachtil duchovn sily, ktor predtm prostrednctvom ohnivej hmly vplvali na dovtedy vyie intinkty loveka, teraz klesli, aby rozvinuli svoju moc vo sfre rozmnoovania. V tejto oblasti skutone psobia usmerujco a organizujco uachtil bosk sily. A tm je vyjadren dleit veta tajnej vedy, ktor znie takto: Vyie, uachtil bosk sily s prbuzn so - zdanlivo - nimi silami udskej prirodzenosti. Slovo zdanlivo tu mus by poat vo svojom plnom vzname. Znamenalo by to pln popretie ezoternch prvd, keby sme na rozmnoovacch silch samch o sebe chceli vidie nieo nzke. Len vtedy, ke lovek tieto sily zneuva, ke ich dva do sluieb svojich nruivost a pudov, je v nich nieo skazen, no nie vtedy, ke ich zuachuje nhadom, e v nich spova bosk duchovn sila. Potom postav tieto sily do sluieb pozemskho vvoja a prostrednctvom svojich rozmnoovacch sl bude vykonva zmery charakterizovanch vych bytost. Tm, o u tajn veda, je zuachtenie celej tejto oblasti a jej postavenie pod bosk zkony a nie jej potlaovanie, usmrcovanie. Tak nieo me vznikn len v dsledku vonkajkovo poatch a k nesprvne chpanmu asketizmu prekrtench ezoternch princpov. Vidme, e v druhej, hornej polovici loveka sa vyvinulo nieo, na o spomnan vyie bytosti nemali iaden vplyv. Nad touto druhou polovicou teraz zskavaj moc in bytosti. S to tie, ktor na predchdzajcich stupoch dospeli sce alej ako udia, no nie tak aleko, ako mesan bohovia. V ohnivej hmle ete nemohli rozvin iadnu moc. Ich as vak nastal teraz, ke sa v udskch rozumovch orgnoch prostrednctvom ohnivej hmly sformovalo nieo, pred m stli v predolch obdobiach i ony. Mesan bohovia dospeli k navonok psobiacemu a usporadvajcemu rozumu u skr. Mali ho u vtedy, ke zaala epocha ohnivej hmly. Mohli nm psobi navonok, na pozemsk veci. Bytosti, o ktorch prve hovorme, vak nedospeli v tom ase a k vytvoreniu takhoto navonok psobiaceho rozumu. Obdobie ohnivej hmly ich preto zastihlo nepripravench. Teraz je tu vak rozum. Je k dispozcii v loveku. A ony sa ho zmocuj, aby jeho prostrednctvom vplvali na pozemsk veci. Tak, ako predtm psobili mesan bohovia na celho loveka, psobia teraz len na jeho doln polovicu; horn polovica je vak pod vplyvom zmienench bytost pod nimi. Tak sa lovek dostva pod dvojak vedenie. Svojou dolnou asou podlieha moci mesanch bohov, svojou utvorenou osobnosou vak podlieha vedeniu tch bytost, ktor poda ich vodcu nazvame luciferskmi. Lucifersk bohovia teda zavruj svoj vlastn vvoj tm, e pouvaj prebuden sily udskho rozumu. Predtm ete nemohli dospie na tento stupe. loveku tm sasne dvaj monos slobody, rozhodovania medzi dobrom a zlom. udsk rozumov orgn sa sce vytvoril pod vedenm mesanch bohov, no tto bohovia ho nechali driema; nemali iaden zujem na tom, aby ho pouili. Ve mali vlastn rozumov sily. Lucifersk bytosti vak mali vlastn zujem na tom, aby rozvjali udsk rozum, aby ho privrtili k pozemskm veciam. Pre ud sa tak stali uitemi vo vetkom, o mono uskutoni udskm rozumom. Nemohli vak by nim viac, ne podnecovatemi. Rozum nemohli rozvja v sebe ale prve iba v loveku. Tm nastalo na Zemi dvojak smerovanie innosti. Jedno vychdzalo bezprostredne z mesanch bostiev a bolo od zaiatku zkonit, rozumn. Mesan bohovia preli svojm uenm u skr, teraz u boli neomyln. Lucifersk bohovia sa vak k takejto jasnosti museli najprv prepracova v

38

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

kontakte s umi. Pod ich vedenm sa lovek musel ui nachdza zkony svojej vlastnej podstaty. Pod vedenm Lucifera sa musel sm sta takm ako jeden z bohov. Vyvstva otzka: ke lucifersk bytosti vo svojom vvoji nestihli spoludospie a k rozumnmu tvoreniu v ohnivej hmle, kde zaostali? Po ktor stupe pozemskho vvoja vystaila ich schopnos vykonva spolon prcu s mesanmi bohmi? Kronika Akaa podva vysvetlenie. Mohli sa podiea na pozemskom dian a po bod, ke sa od Zeme oddelilo Slnko. Ukazuje sa, e dovtedy sce vykonvali o nieo meniu prcu ako mesan bohovia; predsa vak patrili k okruhu boskch tvorcov. Po oddelen Zeme a Slnka zaala prca v ohnivej hmle, pre ktor boli pripraven mesan, nie vak lucifersk duchovia. Pre tch nastalo obdobie pasivity, akania. Ke po odplynut ohnivej hmly zaali udsk bytosti pracova na formovan svojich rozumovch orgnov, mohli lucifersk duchovia vystpi zo svojej neinnosti. Stvorenie rozumu je toti spojen s innosou Slnka. Vzdenie rozumu v udskej prirodzenosti je roziarenm sa vntornho Slnka. Nehovorme to len v obraznom, ale aj v plne doslovnom zmysle. Ke teda uplynula epocha ohovej hmly, nali tto duchovia prleitos znovu sa poduja na svoju innos svisiacu so Slnkom. Tm sa vysvetuje aj to, odkia pochdza meno Lucifer, o znamen nosite svetla, a preo sa v tajnej vede tieto bytosti oznauj ako slnen bohovia. Vetko ostatn je odteraz pochopiten len vtedy, ke obrtime pozornos na obdobia, ktor predchdzali vvoju Zeme. Stane sa tak v alch astiach Z kroniky Akaa. Tam ukeme, ak vvoj prekonali bytosti svisiace so Zemou na inch plantach skr, ako vstpili na Zem. Sasne sa tm dokonale sprehadn vvoj ivonej, rastlinnej a minerlnej re.

NIEKOKO NEVYHNUTNCH POZNMOK

39

Niekoko nevyhnutnch poznmok

Tieto vahy zaneme informciami, ktor sa vzahuj k vvoju loveka a s nm svisiacich bytost pred pozemskou peridou. Toti, skr ako toti lovek spojil svoj osud s plantou, ktor nazvame Zem, prekonal u rad vvojovch stupov, ktormi sa do uritej miery pripravil na pozemsk bytie. Rozliujeme tri takto stupne a oznaujeme ich ako tri planetrne vvojov stupne. Nzvy, ktor sa pre tieto stupne pouvaj v tajnej vede, s obdobie Saturna, Slnka a Mesiaca. Ako sa uke, tieto nzvy nateraz nemaj ni spolon s dnenmi nebeskmi telesami, ktor s vo fyziklnej astronmii oznaovan tmito menami, hoci v irom zmysle je pokroilmu mystikovi znma svislos i s nimi. Hovor sa tie, e lovek pred tm, ako vstpil na Zem, obval in planty. Pod tmito inmi plantami vak mme rozumie len predchdzajce vvojov stupne samotnej Zeme a jej obyvateov. Zem so vetkmi bytosami, ktor k nej patria, prekonala skr, ako sa stala Zemou, tri stavy saturnskho, slnenho a mesanho bytia. Saturn, Slnko a Mesiac s, takpovediac, tromi prehistorickmi inkarnciami Zeme. A to, o sa v tejto svislosti nazva Saturnom, Slnkom a Mesiacom, neexistuje u dnes ako fyzick planta rovnako, ako neexistuj predchdzajce fyzick inkarncie nejakho loveka popri jeho dnenej. To, ako sa uskutooval tento planetrny vvoj loveka a ostatnch bytost patriacich k Zemi, bude predmetom nasledujcich stat Z kroniky Akaa. Nechceme tm poveda, e by tmto trom stavom nepredchdzali ete alie. Ibae vetko to, o im predchdza, sa strca v temnote, ktor vskum tajnej vedy nateraz nedoke osvetli. Tento vskum toti nespova na pekulcii, na prostom kontruovan pojmov, ale na ozajstnej duchovnej sksenosti. A tak, ako je nae fyzick oko vo vonom priestore schopn vidie len po urit hranicu a neme nazrie za horizont, i duchovn oko me vidie len po urit asov bod. Tajn veda spova na sksenosti a uskromuje sa s tm, o je v rmci tejto sksenosti. Chcie vyskma, o bolo plne na zaiatku sveta alebo preo vlastne Boh stvoril svet je len malichernou hrou s pojmami. Pre vskumnka tajnej vedy je ovea dleitejie, aby pochopil, e na istom stupni poznania sa u takto otzky ani neklad. V rmci duchovnej sksenosti sa toti loveku zjav vetko, o je potrebn pre naplnenie jeho poslania na naej plante. Kto sa trpezlivo prepracuje k sksenostiam vskumnkov tajnej vedy, uvid, e v rmci duchovnej sksenosti me by lovek plne uspokojen vo vetkch otzkach, ktor s pre neho nevyhnutn. V nasledujcich kapitolch naprklad uvidme, ako dokonale sa riei otzka pvodu zla a mnoh in, na ktor sa lovek mus pta. Napriek tomu nechceme poveda, e by lovek nikdy nemohol dospie k vysvetleniam horeuvedench otzok o pvode sveta a pod. Me. Aby to vak mohol, mus prejs najprv poznanm, ktor sa zjavuje v rmci najbliej duchovnej sksenosti. Potom zist, e m tieto otzky stava inak, ne to robil dovtedy. m hlbie sa prepracujeme do skutonej tajnej vedy, tm skromnejmi sa stvame. A potom zistme, ako sa najprv postupne musme sta zrelmi a hodnmi istch poznatkov. Pcha a neskromnos sa nakoniec stan pomenovaniami tch vlastnost loveka, ktor u na istom stupni poznania nemaj iaden zmysel. Ak spoznme aspo mlo, vidme, ak nezmerne alek je cesta, ktor le pred nami. Poznanm zskavame vhad prve do toho, ako mlo vieme. A zskame i cit pre obrovsk zodpovednos, ktor na seba berieme, ke hovorme o nadzmyslovch poznatkoch. udstvo vak neme i bez tchto nadzmyslovch poznatkov. Ten, kto ich roziruje, vak nevyhnutne potrebuje skromnos a skuton, prav sebakritickos, nim neotrasiten snahu o sebapoznanie a mimoriadnu opatrnos. Takto poznmky s tu nevyhnutn, pretoe teraz podnikneme vstup k ete vym poznatkom ako s tie, ktor sa nachdzaj v predchdzajcich kapitolch Z kroniky Akaa. K pohadom na minulos udstva, ktor bud nasledova, pristpia potom pohady do budcnosti. Pravmu duchovnmu poznaniu sa toti me odhali i budcnos, i ke len do tej miery, ktor lovek potrebuje pre naplnenie svojho poslania. Kto sa nepa do tajnej vedy a z vysokho sudcovskho kresla svojich predsudkov jednoducho vetko, o z nej pochdza, odkazuje do oblasti fantastiky a snenia, bude tomuto vzahu k budcnosti rozumie najmenej. Predsa by sa vak na zklade jednoduchej logickej vahy mohlo sta zrozumitenm vetko, o tu prichdza do vahy. No takto logick vahy sa spravidla prijmaj len potia, pokia s v slade s udskmi predsudkami. Predsudky s toti mocn nepriatelia aj kadej logiky.

40

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

Uvme: ak sa za celkom konkrtnych podmienok spoja sra, kyslk a vodk, poda uritho zkona mus nevyhnutne vznikn kyselina srov. A kto sa uil chmiu, doke predpoveda, o mus nasta, ke spomnan tri ltky vstpia za zodpovedajcich podmienok do vzahu. Takto chemik je teda prorokom v istej obmedzenej oblasti materilneho sveta. A jeho proroctvo by sa mohlo ukza ako falon len vtedy, keby sa odrazu zmenili prrodn zkony. Vskumnk tajnej vedy skma duchovn zkony presne tm istm spsobom, akm skma fyzik alebo chemik materilne zkony. Rob to tm spsobom a s takou presnosou, ak nleia duchovnej oblasti. Od tchto vekch duchovnch zkonov zvis vvoj udstva. Rovnako, ako kedykovek v budcnosti nebud kyslk, vodk a sra vzjomne reagova v rozpore s prrodnmi zkonmi, ani v duchovnom ivote sa nebude dia ni, o by bolo v rozpore s duchovnmi zkonmi. A ten, kto ich pozn, je teda schopn hadie do zkonitej budcnosti. Pre prorock predpovedanie nastvajcich osudov udstva sme tu zmerne pouili prve toto prirovnanie, pretoe skutonou tajnou vedou je toto predpovedanie mienen prve v tomto zmysle. Pre toho toti, komu sa stane jasnm tento skuton nzor ezoteriky, odpadne i nmietka, e tm, ako s veci v uritom zmysle predpovedan, nie je mon iadna udsk sloboda. Predpoveda mono to, o zodpoved zkonu. Va vak nie je urovan zkonom. Tak, ako je ist, e kyslk, vodk a sra sa musia v kadom prpade poda uritho zkona zli na kyselinu srov, je ist i to, e zvis od udskej vle, i bud nastolen podmienky, za ktorch bude tento zkon mc psobi. A tak to bude aj s vekmi svetovmi udalosami a s udskmi osudmi v budcnosti. Ako vskumnci tajnej vedy ich meme vidie dopredu, predsa sa vak maj udia a prostrednctvom udskej vle. Ezotern vskumnk predpoved aj to, o sa uskuton a prostrednctvom slobody loveka. O tom, e je to mon, nm m vytvori predstavu nasledovn vklad. Musme si vak objasni jeden podstatn rozdiel medzi predpovedanm skutonost fyzickou vedou a predpovedanm prostrednctvom duchovnho poznania. Fyzick veda spova na rozumovch nzoroch a jej predpovede s preto tie len rozumov, odkzan na sudky, zvery, kombincie at. Predpovedanie prostrednctvom duchovnho poznania vychdza oproti tomu zo skutonho vyieho nazerania alebo vnmania. Vskumnk tajnej vedy sa mus dokonca o najostraitejie vyhba tomu, o spova na prostom doman, kombinovan, pekulovan. Toho sa mus v najvyej monej miere zriec a mus mu by plne jasn, e akkovek pekulovanie, rozumov filozofovanie je pravmu nazeraniu kodliv. Tieto postupy patria ete k niej prirodzenosti loveka a skuton vyie poznanie zana a tam, kde sa tto prirodzenos povznesie k jeho vyej podstate. Tm nehovorme ni proti tmto postupom, ktor s vo svojej oblasti nie len plne oprvnen, ale jedin oprvnen. Ni nie je vyie alebo niie sam osebe, vdy len vo vzahu k nieomu inmu. A o stoj v istej svislosti vysoko, me by v inom smere vemi hlboko. To vak, o mus by poznan nazeranm, nemono dosiahnu prostm premanm a ani najndhernejmi rozumovmi kombinciami. Nech je lovek v benom slova zmysle akokovek duchapln, pri poznvan nadzmyslovch prvd mu tto duchaplnos vbec nepome. Mus sa jej dokonca zriec a odda sa vlune vyiemu nazeraniu. Bez svojho duchaplnho premania tam potom vetky veci vnma tak, ako bez premania vnma kvety v poli. Prema o vzhade lky nikomu nepome; tu je akkovek dvtip bezmocn. Rovnak vzah je potrebn k nazeraniu vych svetov. To, o tu teraz meme prorocky predpoveda o loveku budcnosti, je zkladom vetkch idelov, ktor maj skuton praktick vznam. Ak maj ma idely hodnotu, musia by zakotven tak hlboko v duchovnom svete, ako s prrodn zkony zakotven vo svete prrodnom. Takto prav idely musia by zkonmi vvoja. Inak vychdzaj len z bezcennho rojenia a fantzie a nikdy sa nemu uskutoni. Vetky vek idely svetovch dejn v najirom zmysle vzili z nazerajceho poznania. Koniec koncov, toti vetky vek idely pochdzaj od vekch vskumnkov tajnej vedy alebo od zasvtencov, a t men, ktor spolupracuj na stavbe udstva, sa riadia vedome, i najastejie nevedome ich pokynmi. Vetko nevedom m toti nakoniec svoj pvod vo vedomom. Murr, ktor stavia nejak dom, sa nevedome riadi vecami, ktorch s si vedom in, t, ktor urili miesto, na ktorom m by dom postaven, tl, v ktorom m by vyhotoven at. Ale aj v pozad urenia tohto miesta a tlu je nieo, oho si urovate nie je vedom, no oho si je, i bol vedom niekto in. Umelec naprklad vie, preo v tom-ktorom tle vedie tu priama, tam ohnut lnia a pod. Ten, kto tento tl pouije pre svoj dom, si mono toto preo neuvedomuje. Rovnako je to s vekmi udalosami svetovho a

NIEKOKO NEVYHNUTNCH POZNMOK

41

udskho vvoja. Za tmi, ktor pracuj v uritej oblasti, stoja vy, vedomej pracovnci, a tak vedie rebrk vedomia nahor a nadol. Za benmi umi stoja vynlezcovia, umelci, vskumnci at. Za nimi stoja zasvtenci tajnej vedy - a za nimi nadudsk bytosti. Vvoj sveta a udstva sa stva pochopitenm len vtedy, ke je nm jasn, e zvyajn udsk vedomie je len jednou formou vedomia a e s vyie a niie formy. Ani tu vak nesmieme pouva vrazy vy a ni nesprvne. Maj vznam len pre t rove, na ktorej lovek prve stoj. Nie je to s tm inak ako s pravm a avm. Ke niekde stojme, s urit veci vpravo alebo vavo. Ak poodstpime doprava ocitn sa vavo i veci, ktor boli predtm vpravo. Tak je to i so stupami vedomia, ktor leia vyie alebo niie ako zvyajn udsk vedomie. Ke sa lovek sm vyvinie vyie, menia sa jeho vzahy k inm stupom vedomia. Tieto zmeny vak svisia prve s jeho vvojom. A preto je tu dleit poukza na prklady takchto inch stupov. Jednoduch prklad na to nm ponka vel , alebo ono ndhern usporiadanie, ktor sa odohrva v mravenisku. Spolupsobenie jednotlivch druhov hmyzu (samiiek, samekov, robotnc) sa deje nanajv zkonitm spsobom. A rozdelenie innost na jednotliv kategrie mono oznai len ako prejav zvrchovanej mdrosti. To, o sa tu uskutouje, je prve tak vsledkom vedomia, ako s zariadenia loveka vo fyzickom svete (technika, umenie, tt at.) vsledkom jeho vedomia. Ibae vedomie, ktor je zkladom velieho a alebo spoloenstva mravcov, nie je mon njs v tom istom fyzickom svete, v ktorom sa vyskytuje ben udsk vedomie. Aby sme naznaili vecn obsah, mono to vyjadri pribline nasledovnm spsobom. lovek sa nachdza vo fyzickom svete. A jeho fyzick orgny, cel jeho stavba je utvoren tak, e aj jeho vedomie najprv hadme vo fyzickom svete. Inak je to vo veom li alebo v mravenisku. Bolo by celkom myln sa domnieva, e i v prpade tohto vedomia meme osta vo fyzickom svete, ako je to u loveka. Nie, tu si skr musme poveda: Aby sme nali riadiacu bytos velieho a alebo mraveniska, nememe osta vo svete, v ktorom ij vely a mravce svojm fyzickm telom. Vedomho ducha tu musme hada hne v inom svete. Ten ist vedom duch, ktor ije v prpade loveka vo fyzickom tele, mus by prve v prpade spomnanch zvieracch kolni hadan v nadzmyslovom svete. Keby sa lovek svojm vedomm dokzal povznies do tohto nadzmyslovho sveta, mohol by tam pri plnom vedom pozdravi ducha mravcov alebo viel ako svoju sestersk bytos. Jasnovidec to skutone me. V uvedench prpadoch teda mme pred sebou prklady bytost, ktor s vedom v inch svetoch, a do fyzickho sveta zasahuj len cez svoje fyzick orgny - jednotliv vely a mravce. Me to by vonkoncom tak, e to vedomie, ktor je vedomm velieho a i mraveniska, bolo v predchdzajcich epochch svojho vvoja vo fyzickom svete rovnako, ako je dnes vedomie udsk, neskr sa vak povznieslo, a vo fyzickom svete si ponechalo iba vkonn orgny, toti prve jednotliv mravce a vely. Takto vvojov proces sa v budcnosti skutone udeje i s lovekom. U jasnovidca sa v istom zmysle odohrva u v sasnosti. To, e vedomie dnenho loveka pracuje vo fyzickom svete, vyplva z toho, e jeho fyzick astice - molekuly mozgu a nervovej sstavy - s v istom celkom konkrtnom vzjomnom vzahu. Chceme tu naznai to, o bolo v inej svislosti presnejie rozveden v mojej knihe Poznvanie vych svetov. Pri vyom vvoji loveka sa skutone uvon zvyajn spojitos molekl mozgu. Tieto s potom spojen vonejie, take mozog jasnovidca mono vskutku v istom zmysle porovna s mraveniskom, i ke toto roztiepenie nie je anatomicky dokzaten. Procesy sa toti v rozlinch oblastiach sveta odohrvaj plne rozlinm spsobom. Jednotliv molekuly mraveniska, jednotliv mravce, boli v dvno uplynulom ase prepojen rovnako pevne, ako dnes molekuly udskho mozgu. Im zodpovedajce vedomie bolo vtedy vo fyzickom svete rovnako, ako je dnes udsk. A ke v budcnosti poputuje udsk vedomie do vych svetov, bude spojitos zmyslovch astc vo fyzickom svete rovnako von, ako je dnes medzi jednotlivmi mravcami. To, o sa raz fyzicky stane so vetkmi umi, sa deje s mozgom jasnovidca u dnes, ibae iaden nstroj zmyslovho sveta nie je dostatone jemn, aby mohol toto uvoovanie v dsledku pokraujceho vvoja dokza. Tak, ako v prpade viel vznikaj tri kategrie, krovn, trdy, robotnice, vznikaj v mozgu jasnovidca tri kategrie molekl, vlastne jednotlivch ivch bytost, ktor privdzaj vedomie jasnovidca, pozdvihnut do vyieho sveta, k vedommu spolupsobeniu. In stupe vedomia predstavuje to, o sa zvyajne nazva duchom nroda alebo rasy, hoci si pri tom obvykle nepredstavme ni urit. Aj zkladom spolonho mdreho psobenia, ktor sa

42

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

prejavuje v spoluit lenov nejakho nroda alebo rasy, sa vskumnkovi tajnej vedy jav by ist vedomie. Tajn vskum nachdza toto vedomie v inom svete podobne, ako v prpade vedomia velieho a i mraveniska. Ibae toto vedomie nroda alebo rasy nem vo fyzickom svete k dispozcii iadne orgny; tieto orgny sa nachdzaj len v tzv. astrlnom svete. Tak, ako vedomie velieho a kon svoju prcu prostrednctvom fyzickch viel, kon ho vedomie nroda s pomocou astrlnych tiel ud patriacich k istmu nrodu. V tchto duchoch nrodov a rs mme teda pred sebou celkom in druh bytost, ako je lovk, i vel roj. Museli by sme uvies ete vea prkladov, aby sme celkom sprehadnili, ako existuj vo vzahu k loveku podriaden a nadriaden bytosti. Naznaen vak bude stai na to, aby slilo ako vod k vvojovej ceste loveka, ktor bude popsan v nasledujcom vklade. Proces vvoja loveka je toti pochopiten len vtedy, ke vezmeme do vahy, e lovek sa vyvja spolu s bytosami, ktorch vedomie prebva v inch svetoch, ne jeho vlastn. To, o sa odohrva v jeho svete, spoluzvis od tchto bytost inch stupov vedomia, a preto to me by pochopen len v svislosti s tm.

O PVODE ZEME

43

O pvode Zeme
Tak, ako je to s jednotlivm lovekom, ktor po svojom naroden prekonva rozlin stupne od dojenskho veku cez detstvo at. a po vek zrelho mua alebo zrelej eny, je to vo vekom i s udstvom. K svojmu sasnmu stavu sa vyvinulo prostrednctvom inch stavov. Prostriedkami jasnovidectva mono sledova tri hlavn stupne vvoja udstva, ktor sa udiali dovtedy, km sa zaalo vytvranie Zeme, a toto svetov teleso sa stalo dejiskom hore spomnanho vvoja. V sasnosti teda mme doinenia so tvrtm stupom vo vekom ivote udskho sveta. Predbene chceme hovori o istch skutonostiach, ktorch vntorn odvodnenie vyplynie postupne v procese vkladu, pokia je mon poda ho v pojmoch benej rei bez toho, aby bolo nutn siahnu po vrazovch prostriedkoch tajnej vedy. lovek existoval skr, ako bola Zem. Nesmieme si vak predstavova - ako sme to u v nznakoch vyjadrili - e by predtm il na inch plantach a v istom asovom okamihu priputoval na Zem. Samotn Zem sa vyvjala spolu s lovekom. Rovnako ako on prekonala tri hlavn stupne vvoja, km sa stala tm, o sa dnes nazva Zemou. Ak chceme vidie vysvetlenia tajnej vedy v tejto oblasti v pravom svetle, predbene sa musme oslobodi, ako sme u tie naznaili, od vznamov, s ktormi spja nzvy Saturn, Slnko a Mesiac sasn veda. Tmto nzvom nedvame v alom iaden in vznam, ako je ten, ktor bude podan v nasledovnom vklade. Skr, ako sa svetov teleso, na ktorom sa odohrva ivot loveka, stalo Zemou, existovalo v troch inch formch, ktor oznaujeme ako Saturn, Slnko a Mesiac.5 Meme teda hovori o tyroch plantach, na ktorch sa uskutoovali tyri hlavn stupne udskho vvoja. Vec sa m tak, e skr, ako sa Zem stala Zemou, bola Mesiacom, predtm Slnkom a ete skr Saturnom. Ako vyplynie z alieho vkladu, meme prvom predpoklada tri alie stupne, ktormi bude Zem, alebo, lepie povedan, svetov teleso, ktor sa vyvinulo na dnen Zem, prechdza alej. V tajnej vede im boli dan nzvy Jupiter, Venua a Vulkn. Poda toho teda prekonalo svetov teleso, s ktorm svis osud loveka, tri stupne, teraz sa nachdza na tvrtom a prejde ete tromi, km bud rozvinut vetky predpoklady, ktor m lovek v sebe, km do speje k vrcholu svojej dokonalosti. Teraz si predstavme, e vvoj loveka a jeho svetovho telesa neplynie postupne, ako naprklad prechod loveka dojenskm vekom, detskm vekom at., kde jeden stav prechdza do alieho viac menej nepozorovane. Skr tu existuj urit zlomy. Stav Saturna neprechdza bezprostredne do stavu Slnka. Medzi saturnskm a slnenm vvojom a rovnako medzi nasledujcimi formami udskho svetovho telesa s medzistavy, ktor by sme mohli porovna s nocou medzi dvoma dami, alebo so stavom podobnm spnku, v ktorom sa nachdza semeno skr, ako sa rozvinie na cel rastlinu. Opierajc sa o vchodn predstavy o stave veci, nazva dnen teozofia vvojov stav, v ktorom sa ivot rozvja navonok, manvantara, medzi tm sa nachdzajci stav pokoja pralaya. V zmysle eurpskej tajnej vedy mono pre prv stav poui vraz otvoren kolobeh, pre druh, naopak, skryt alebo uzavret kolobeh. Ben s vak i alie oznaenia. Saturn, Slnko, Mesiac, Zem at. s otvoren kolobehy, medzi nimi leiace obdobia pokoja s uzavret. Bolo by plne nesprvne si myslie, e by v obdobiach pokoja vetok ivot odumieral. Tak, ako lovek poas spnku neprestva i, neodumiera on a ani jeho svetov teleso poas uzavretho kolobehu - pralaya. Ibae v obdobiach pokoja nie s ivotn stavy vnmaten zmyslami, ktor sa vytvraj poas otvorench kolobehov, rovnako ako ani lovek v spnku nevnma, o sa odohrva okolo neho. Preo sa pre vvojov stavy pouva vraz kolobeh, vyplynie dostatone z nasledujceho vkladu. O obrovskch asovch obdobiach, ktor s potrebn pre tieto kolobehy, budeme hovori a neskr. Vedcu ni priebehom tchto kolobehov nm me poskytn sledovanie vvoja udskho vedomia. Vetko ostatn sa me primerane pripja na toto pozorovanie. Vedomie, ktor lovek rozvja poas svojej pte na Zemi, nazveme v slade s eurpskou tajnou vedou jasn denn vedomie. Spova v tom, e lovek svojimi sasnmi zmyslami vnma veci a bytosti sveta, a e si za pomoci svojho umu a rozumu vytvra predstavy a idey o tchto veciach a bytostiach. V zmyslovom svete potom kon
V literatre je mon njs i pomenovanie star Saturn, star Slnko, star Mesiac, nov Jupiter a nov Venua (pozn. vyd.)
5

44

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

primerane tmto svojm vnemom, predstavm a idem. Takto vedomie lovek vyvinul a na tvrtom stupni svojho svetovho vvoja; na Saturne, Slnku a Mesiaci ete neexistovalo. Tu il v inch stavoch. Na zklade toho mono tri predchdzajce vvojov stupne oznai ako rozvoj nich stavov vedomia. Najnim stupom vedomia prechdzal poas saturnskho vvoja, vy je stav Slnka, potom nasleduje mesan a konene pozemsk vedomie. Tieto predchdzajce stavy vedomia sa odliuj od pozemskho najm v dvoch smeroch: stupom jasnosti a rozsahom, na ktor sa vzahuje vnmanie loveka. Saturnsk vedomie m najni stupe jasnosti. Je plne tup, temn. ako mono sprostredkova predstavu o tejto tuposti, pretoe ete aj tlm vedomia v spnku je o stupe jasnej ako toto vedomie. Do takhoto stavu vedomia me sasn lovek upadn len v abnormlnych stavoch, v stavoch takzvanho hlbokho tranzu. Primeran predstavu si me vytvori tie lovek, ktor je jasnovidcom v zmysle tajnej vedy. Ibae on sm v tomto stave neije. Povzna sa do ovea vyieho stavu, ktor je vak predsa v istom ohade podobn tomuto pvodnmu. U benho loveka sasnho pozemskho stupa je tento stav, ktor u raz prekonal, prekryt jasnm dennm vedomm. Mdium, ktor upadne do hlbokho tranzu, sa vak do neho prenesie tak, e vnma rovnako, ako kedysi poas saturnskho obdobia vnmali vetci udia. A tak mdium me potom poas tranzu, alebo ke sa z neho preberie, rozprva o zitkoch, ktor s podobn tm na saturnskom dejisku. Smieme vak poveda len podobn a nie rovnak, pretoe udalosti, ktor sa odohrali na Saturne, s raz a navdy pre; len tak, ktor s nimi maj ist prbuznos, sa odohrvaj v okol loveka ete i teraz. A vnma ich me iba saturnsk vedomie. Jasnovidec v predtm uvedenom zmysle dospeje do takhoto stavu saturnskho vedomia tak ako oznaen mdium; pri tom si vak zachov svoje jasn denn vedomie, ktor ete lovek na Saturne nemal a ktor mdium v stave tranzu strca. Tak jasnovidec teda sce nie je len v saturnskom vedom samotnom; me si vak o om vytvori predstavu. Km teda saturnsk vedomie, pokia ide o jasnos, je za dnenm udskm vedomm o niekoko stupov pozadu, pokia ide o rozsah toho, o me vnma, dnen vedomie prevyuje. Vo svojej stlmenosti me toti vnma do najmench podrobnost nie len to, o sa deje na jeho vlastnom svetovom telese, ale me pozorova i veci a bytosti na inch svetovch telesch, ktor s s jeho vlastnm, so Saturnom, v spojen. A na tieto veci a bytosti me istm spsobom i vplva. (Azda nie je potrebn zdrazova, e toto pozorovanie inch svetovch telies je plne odlin od toho, na ktor sa me poduja dnen lovek so svojou vedeckou astronmiou. Toto astronomick pozorovanie sa opiera o jasn denn vedomie a vnma preto in svetov teles zvonku. Saturnsk vedomie je oproti tomu bezprostrednm pociovanm, spoluprevanm toho, o sa deje na inch svetovch telesch. Do istej miery primerane, aj ke nie celkom, sa vyjadrme, ak povieme, e obyvate Saturna preva veci a skutonosti inch telies i svojho vlastnho tak, ako dnen lovek preva svoje srdce a svoj tep alebo nieo podobnho vo svojom vlastnom fyzickom tele.) Toto saturnsk vedomie sa vyvja pomaly. Ako prv zkladn stupe vvoja udstva prechdza radom podriadench stupov, ktor sa v eurpskej tajnej vede nazvaj mal kolobehy. V teozofickej literatre sa stalo zvykom nazva tieto mal kolobehy rundami a ete menie kolobehy glbmi. O tchto podriadench kolobehoch budeme ete hovori v nasledujcom vklade. Kvli ahej prehadnosti tu budeme sledova najprv hlavn stupne vvoja. Zo zaiatku budeme hovori len o loveku, hoci sasne s jeho vvojom prebieha i vvoj jemu podradench i nadradench bytost a vec. Na loveka bude potom primerane prepojen to, o svis s pokrokom inch bytost. Ke bol zaven vvoj saturnskho vedomia, nastpilo jedno z vyie zmienench dlhch obdob pokoja - pralaya. Po om sa z udskho svetovho telesa vyvinulo to, o sa v tajnej vede nazva Slnkom. A na Slnku sa zo svojho spnku op prebudili i udsk bytosti. Ako dispozcia v nich existovalo predtm rozvinut saturnsk vedomie. Zo zaiatku op rozvinuli toto vedomie. Meme poveda, e lovek opakoval na Slnku saturnsk stav, km vystpil k vyiemu. Tm vak nemyslme jednoduch opakovanie, ale opakovanie v inej forme. O premench tchto foriem budeme hovori neskr pri preberan mench kolobehov. Tam vystpia i rozdiely medzi jednotlivmi opakovaniami. Zatia predstavme len vvoj vedomia. Po zopakovan saturnskho stavu nastupuje slnen vedomie loveka. Toto je o stupe jasnejie ne predol, stratilo vak na rke zberu. V sasnosti m lovek poas

O PVODE ZEME

45

hlbokho, bezsennho spnku, podobn stav vedomia, ako mal kedysi na Slnku. Ibae ten, kto nie je jasnovidcom alebo mdiom, neme vnma veci a bytosti, ktor zodpovedali slnenmu vedomiu. Mdiu privedenmu do stavu tranzu a vyiemu vedomiu skutonho jasnovidectva sa i tu vedie rovnako, ako sme o tom hovorili v svislosti so saturnskm vedomm. Slnen vedomie svojm rozsahom siaha len po Slnko a tie svetov teles, ktor s nm bezprostredne svisia. Ak ete raz pouijeme vyie uveden prklad - obyvate Slnka spolupreva tieto podnety tak, ako preva dnen lovek svoj tep. Obyvate Saturna sa takto podieal i na ivote takch svetovch telies, ktor nepatrili bezprostredne do najbliieho okolia Saturna. Ke slnen stupe prekonal zodpovedajce podriaden kolobehy, vstpil aj on do stavu pokoja. Z neho sa udsk svetov teleso prebudilo do svojho mesanho bytia. Skr, ako lovek postpi vyie, v dvoch mench kolobehoch op prekonva saturnsk a slnen stupe. Potom vstupuje do svojho mesanho vedomia. O tomto si u meme ahie vytvori ist predstavu, pretoe existuje urit podobnos medzi tmto stupom vedomia a spnkom, ktor je preniknut snami. Musme vak zdrazni, e i tu meme hovori len o podobnosti a nie o rovnosti. Sce i mesan vedomie plynie v obrazoch tak, ako vo sne; no tieto obrazy zodpovedaj veciam a procesom v okol loveka podobne, ako im zodpovedaj predstavy sasnho jasnho dennho vedomia. Ibae je vetko toto vnmanie stlmen, tup, obrazn. Mono si to znzorni pribline nasledujcim spsobom. Predstavme si, e by sa mesan bytos priblila k nejakmu predmetu, povedzme k soli. (Samozrejme, so v dnenej podobe vtedy ete neexistovala, aby vak bolo mon porozumie, musme osta v oblasti obrazov a prirovnan.) Tto mesan bytos - predchodca sasnho loveka - nevnma nejak v priestore rozpriestrannen predmet uritho zafarbenia a formy, ktor je mimo nej, ale priblenie sa k tomuto predmetu spsobuje, e urit obraz, podobne ako snov obraz, vystpi do uritej miery vo vntri tejto bytosti. Tento obraz m ist zafarbenie, ktor je zvisl od toho, ako je predmet uspsoben. Ak je tejto bytosti sympatick, ak je prospen jej ivotu, je jeho farebn tn svetl, v odtieoch ltej, prpadne tie zelenej; ak ide o nesympatick predmet, prpadne tak, ktor je pre bytos kodliv, nastupuje krvav ervenkast farebn odtie. Tmto spsobom vid jasnovidec i dnes, ibae je pri tomto nazeran plne vedom, km obyvate Mesiaca mal len snov, temn vedomie. Obrazy, rozsvecujce sa v jeho vntri mali presne uren vzah k okoliu. Nebolo v nich ni svojvon. Preto sa nimi bolo mon riadi. Na zklade dojmov z tchto obrazov sa konalo tak, ako sa dnes kon pod vplyvom dojmov zo zmyslovch vnemov. Rozvinutie tohto snovho vedomia, t.j. tret zkladn stupe, bolo lohou mesanho kolobehu. Ke Mesiac preiel zodpovedajcimi malmi kolobehmi, nastalo op obdobie pokoja - pralaya. A po om povstala z temnoty Zem.

46

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

Zem a jej budcnos

tvrt zkladn stupe udskho vvoja sa odohrva na Zemi. Je to ten stav vedomia, v ktorom sa lovek nachdza v sasnosti. Km vak k nemu dospel, musel on a s nm cel Zem najprv zopakova tri menie kolobehy (tzv. rundy v teozofickej literatre) po sebe nasledujceho saturnskho, slnenho a mesanho stavu. Teraz ije lovek vo tvrtom pozemskom kolobehu. Dospel prve za jeho polovicu. Na tomto stupni vedomia u lovek nevnma len snov obrazy, ktor v jeho dui vyvstvaj psobenm jeho okolia, ale predmety pre neho vystupuj vonku v priestore. Ak sa k nemu na Mesiaci a ete aj poas opakujcich sa stupov na Zemi priblil naprklad nejak zodpovedajci predmet, vynoril sa v jeho dui farebn obraz. Cel vedomie pozostvalo z takchto v dui sa vynrajcich a uplvajcich obrazov, tnov at. A s nstupom tvrtho stavu vedomia sa u farba neobjavuje v dui, ale na vonkajom, priestorovo ohranienom predmete, tn u nie je len vntornm zaznievanm due, ale nejak predmet znie v priestore. V tajnej vede sa preto tento tvrt, pozemsk stav vedomia nazva aj predmetnm vedomm. Toto vedomie sa utvralo pomaly a postupne v priebehu vvoja tm, e jeden po druhom vznikali fyzick zmyslov orgny, a tak sa urobili vnmatenmi najrozmanitejie zmyslov vlastnosti vonkajch predmetov. A okrem u rozvinutch zmyslov existuj v zrodku i alie, ktor sa rozvin v nadchdzajcom vvojovom ase Zeme a ktor uku zmyslov svet v ete ovea vej rozmanitosti, ako je to dnes. V predchdzajcom vklade sme predstavili postupn nrast pozemskho vedomia a nasledovnm vkladom dospejeme k podstatnm rozreniam a doplnkom. Farebn, znejci, at. svet, ktor vnmal predchodca dnenho loveka vo svojom vntri, vystupuje poas zemskho vvoja oproti nemu vonku v priestore. Zato vak v jeho vntri vystupuje nov svet, svet predstv a mylienok. Pokia ide o mesan vedomie, tu o predstavch a mylienkach nemono hovori. Tieto existuj nanajv v spomnanch obrazoch. Pribline v strede pozemskho vvoja, hoci sa to vlastne pripravuje u skr, sa v loveku objavuje schopnos tvori si predstavy a mylienky o predmetoch. A tto schopnos sa stva i zkladom pamti a vedomia seba samho. A lovek schopn predstavivosti si me vytvra spomienky na to, o vnmal; a a mysliaci lovek dospieva k tomu, aby sa zo svojho okolia vylenil ako samostatn, seba si vedom bytos, aby spoznal sm seba ako ja. Prv tri popsan stupne boli teda stupami vedomia, tvrt u nie je len vedomm, ale sebavedomm. Avak, v rmci terajieho sebavedomia, terajieho mylienkovho ivota sa u vytvraj dispozcie k ete vym stavom vedomia. Tmito vymi stavmi vedomia bude lovek prechdza na alch plantach, na ktor sa Zem premen po svojej sasnej podobe. Nie je nezmyseln hovori o tchto budcich stavoch vedomia, a teda aj o ivote na budcich plantach. Jasnovidec toti - z istch na inom mieste uvedench dvodov - svojm vvojom svojich spolubratov predbieha. U neho sa teda u teraz vytvraj tie stupne vedomia, ku ktorm mus cel udstvo dospie s pokraujcim planetrnym vvojom. V jasnovidnom vedom u teda mme obrazy budcich stupov udstva. U teraz teda vo vetkch uoch ako zrodon dispozcie existuj tri budce stavy vedomia; a jasnovidn vskum m prostriedky, na zklade ktorch je schopn predpoveda, o me vznikn z tchto zrodonch dispozci. Ak tu vak hovorme, e jasnovidec u teraz rozvja tie stavy vedomia, ku ktorm v budcnosti pokro cel udstvo, treba tomu rozumie s istm obmedzenm. Jasnovidec vyvja vo vntri svojho duevnho sveta nazeranie, ktor sa u loveka budcnosti bude dia fyzickm spsobom. Budci fyzick stav loveka vak bude vernm odrazom sasnho duevnho stavu jasnovidca. Ve sa bude vyvja i samotn Zem, a preto bud jej fyzick obyvatelia vystupova v celkom inch formch ne dnes; tieto fyzick formy sa vak pripravuj v dnench duevnch a duchovnch formch. To, o naprklad dnes vid jasnovidec v podobe svetelnho farebnho oblaku okolo fyzickho udskho tela ako auru, sa neskr zmen na fyzick formu; a in zmyslov orgny, ako s dnen, daj budcemu loveku schopnos vnma in formy. Jasnovidec vak svojimi duchovnmi zmyslami vid duchovn predobrazy neskorch zmyslovch bytost (naprklad auru) u dnes. Je schopn pohadu do budcnosti, o ktorej svojrze mono dnenou reou a prostrednctvom sasnch udskch predstv poda sprvu len vemi ako.

ZEM A JEJ BUDCNOS

47

Vo vzahu k farebnm a znejcim predmetom vonkajieho sveta s predstavy terajieho stavu vedomia len tieov, bled. Preto aj lovek hovor o predstavch ako o nieom, o nie je skuton. Prost mylienka sa poklad za protiklad veci alebo bytosti, ktor je skuton, pretoe je vnman zmyslami. Predstavy a mylienky vak v sebe nes dispozciu op sa sta skutonmi, obraznmi. Ke dnes lovek hovor o predstave ervenej bez toho, aby mal pred sebou nejak erven predmet, je tto predstava len tieovm obrazom skutonej ervene. Neskr lovek dospeje k tomu, aby vo svojej dui nechal vzs nie len tieov predstavu ervenho, ale aby, ke bude myslie erven, skutone bola pred nm erven. Bude schopn tvori obrazy, a nie len prost predstavy. Dosiahne tm nieo podobn, ako bolo to, o tu u bolo v mesanom vedom. Tieto obrazy sa v om vak nebud len snovo vynra a odplva, ale si ich bude pri plnom vedom seba samho vyvolva tak ako dnen predstavy. Mylienka na nejak farbu bude farbou samotnou; predstava nejakho tnu bude tnom samotnm at. V budcnosti bude duou loveka plyn svet obrazov z jeho vlastnej moci, km poas mesanho bytia napal jeho vntro takto svet obrazov bez jeho vlastnho priinenia. A nezanikne ani priestorov charakter predmetnho vonkajieho sveta. Farba, ktor vznikne ihne s predstavou farby, nebude iba obrazom v dui, ale sa rozvinie vonku v priestore. Dsledkom toho bude, e lovek sa stane schopnm vnma bytosti a veci vyieho druhu, ako s tie v jeho dnenom okol. S to veci a bytosti jemnejej duchovnej a duevnej povahy, take sa nehalia do predmetnch farieb, ktor s vnmaten dnenmi fyzickmi zmyslovmi nstrojmi, ale sa prejavuj v jemnejch duevnch a duchovnch farbch a tnoch, ktor bude lovek budcnosti schopn prebudi vo svojej dui. lovek sa teda pribliuje k stavu, v ktorom bude ma seba si vedom obrazn vedomie,6 uren na takto vnemy. Budci pozemsk vvoj bude na jednej strane privdza sasn predstavov a mylienkov ivot k stle vyiemu, jemnejiemu, dokonalejiemu rozvinutiu, na druhej strane sa vak bude v tomto ase postupne oraz viac formova u i seba si vedom obrazn vedomie. K plnmu ivotu vak toto obrazn sebavedomie v loveku dospeje a na alej plante, na ktor sa Zem pretvor a ktor sa v tajnej vede vol Jupiter. Potom bude mc lovek vstpi do styku s bytosami, ktor s jeho dnenmu zmyslovmu vnmaniu plne skryt. Je pochopiten, e sa tm nezmen len vnemov ivot, ale e i skutky, pocity a vetky vzahy k okoliu bud plne in. Tak, ako dnes me lovek vedome ovplyvova len zmyslov bytosti, potom bude mc vedome vplva na plne in sily a mocnosti; a on sm bude mc prijma z plne inch r, ne dnes pre neho u dokonale poznaten vplyvy. O naroden a smrti v sasnom zmysle u na tomto stupni nemono hovori. Smr toti nastva len tm, e vedomie je odkzan na vonkaj svet, do styku s ktorm vstupuje prostrednctvom fyzickch zmyslovch orgnov. Ak tieto fyzick zmyslov orgny vypovedia slubu, preruuje sa akkovek vzah s okolm. To prve znamen, e lovek zomrel. Ke je vak jeho dua natoko pokroil, e vplyvy z vonkajieho sveta nepociuje prostrednctvom fyzickch nstrojov ale obrazmi, ktor si vytvra zo seba, tak dospela k usmerovaniu svojho styku s okolm vlastnou vou, to znamen, e jej ivot neme by preruen bez jej vle. Stala sa pnom zrodenia a smrti. To vetko teda nastane s vybojovanm seba si vedomho obraznho vedomia na Jupiteri. Tento stav due sa nazva aj psychickm vedomm. Najbli stav vedomia, ku ktormu sa lovek vyvinie na alej plante, na Venui, sa li od predchdzajceho tm, e dua bude mc tvori nielen prost obrazy, ale i samotn predmety a bytosti. To sa udeje pri seba si vedomom predmetnom vedom alebo nadpsychickom vedom. Prostrednctvom obraznho vedomia me lovek vnma nieo z nadzmyslovch bytost a vec a me na ne vplva vyvolanm svojich obrazovch predstv. Aby sa tm vak stalo naprklad nieo, o od takejto nadzmyslovej bytosti lovek chce, mus tto na jeho podnet nasadi vlastn sily. lovek je teda pnom nad obrazmi a me tmito obrazmi podnecova inky. Nie je vak ete pnom nad samotnmi silami. Ke bude vytvoren jeho seba si vedom predmetn vedomie, stane sa pnom i nad stvoriteskmi silami inch svetov. Nebude iba vnma a ovplyvova bytosti, ale sm ich bude i tvori. Tak je proces rozvoja vedomia: najprv zana temne; nevnmame ni z inch vec a bytost, ale len vntorn zitky (obrazy) vlastnej due; potom sa vyvja vnmanie. A nakoniec sa vnmajce vedomie
Slovn spojenie "seba si vedom obrazn vedomie" me psobi prekvapivo, predsa vak vyjadruje vecn obsah najlepie. Ak by sme chceli, mohli by sme tie poveda: "obrazn sebavedomie".
6

48

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

pretvor na stvoritesk. Skr, ako sa pozemsk stav pretvor na jupitersk ivot, je ete potrebn - po tvrtom pozemskom kolobehu - prekona tri menie kolobehy. Tieto slia aliemu zdokonaleniu pozemskho vedomia spsobom, ktor bude popsan v nasledujcich kapitolch, ke bude predstaven vvoj mench kolobehov a ich podast u vetkch siedmich plant. Ke sa po obdob pokoja (pralaya) premen Zem na Jupiter a lovek dospeje na tto plantu, musia by poas tyroch mench kolobehov op zopakovan tyri predchdzajce stavy - saturnsk, slnen, mesan a pozemsk; a a poas piateho jupiterskho kolobehu dospeje lovek na stupe, ktor bol vyie oznaen ako vlastn jupitersk vedomie. Zodpovedajcim spsobom sa venuansk vedomie objav poas iesteho venuanskho kolobehu. Chceme tu krtko naznai ist skutonos, ktor bude hra v nasledujcich kapitolch urit lohu. Tka sa rchlosti, ktorou sa odohrva vvoj na jednotlivch plantach. Tto toti nie je na vetkch plantach rovnak. Zo zaiatku plynie ivot najvou rchlosou na Saturne, na Slnku rchlos kles, na Mesiaci sa stva ete menou a najpomalia je na Zemi. Na nej samotnej sa spomauje a po bod, v ktorom sa vyvinie vedomie seba samho. Potom rchlos op narast. Dnes teda lovek prve prekroil asov bod najmenej rchlosti svojho vvoja. ivot sa op zaal zrchova. Na Jupiteri bude znovu dosiahnut rchlos Mesiaca, na Venui rchlos Slnka. Posledn planta, ktor ete mono pota do radu pozemskch premien a ktor teda nasleduje po Venui, je tajnou vedou nazvan Vulkn. Na tejto plante bude dosiahnut predben cie vvoja udstva. Stav vedomia, do ktorho tu lovek vstpi, sa nazva blaenos v Bohu, alebo aj spiritulne vedomie. lovek ho dosiahne po zopakovan iestich predchdzajcich stupov pri siedmom vulknskom kolobehu. O ivote na tejto plante mono zverejni len nemnoh. V tajnej vede sa o nej hovor: O Vulkne a jeho ivote by nemala prema iadna dua, ktorej myslenie je ete zviazan s fyzickm telom. To znamen, e o Vulkne sa mu nieo dozvedie len iaci tajnej vedy najvyieho stupa, ktor sm opusti svoje fyzick telo a mimo neho zskava nadzmyslov poznatky. Tak sa teda v procese vvoja udstva prejavuje sedem stupov vedomia v siedmich planetrnych rozvojoch. Na kadom stupni prechdza vedomie op siedmimi podriadenmi stavmi. Tieto dospievaj k svojmu bytiu v u naznaench mench kolobehoch. (Teozofick spisy nazvaj tchto sedem kolobehov rundami.) Tieto podriaden stavy s tajnou vedou zpadu nazvan ivotn stavy, v protiklade k nadradenm stavom vedomia. Tie sa hovor, e kad stav vedomia sa pohybuje siedmimi rami. Poda tohto vpotu meme teda rozliova v celkovom vvoji udstva sedemkrt sedem, to je tyridsadev malch kolobehov alebo r - i rd. A alej kad mal kolobeh prechdza siedmimi ete menmi, ktor sa nazvaj stavmi formy (v teozofickej rei glbmi). Pre pln kolobeh udstva to dva sedemkrt tyridsadev alebo tristotyridsatri rozlinch stavov formy. Nasledujci vklad, ktor bude pojednva o tomto vvoji, uke, e prehad o celku nie je tak komplikovan, ako by sa zo zaiatku mohlo zda pri vypovedan sla 343. Uke sa tie, e lovek si me naozaj sprvne rozumie a vtedy, ke pozn tento svoj vvoj.

IVOT SATURNA

49

ivot Saturna
Vek vvoj udstva siedmimi stupami vedomia od Saturna k Vulknu sme v jednom z predchdzajcich popisov prirovnali k priebehu ivota medzi narodenm a smrou, cez dojensk vek, vek detstva a tak alej a po starobu. Prirovnanie meme rozri ete alej. Tak ako v sasnom udstve nepostupuj jednotliv ivotn obdobia prosto za sebou, ale existuj i popri sebe, tak je to i pri rozvoji stupov vedomia. Starec, zrel mu i ena, mldenec at. putuj popri sebe. Tak i na Saturne neexistovali iba predchodcovia loveka ako bytosti s temnm saturnskm vedomm, ale popri nich i in bytosti, ktor u vyvinuli vyie stupne vedomia. Teda u vtedy, ke zaal saturnsk vvoj, existovali bytosti so slnenm vedomm, in s obraznm vedomm (mesan vedomie), alej tie s vedomm rovnakm ako je vedomie sasnho loveka, potom tvrt druh so seba si vedomm (psychickm) obraznm vedomm, piaty so seba si vedomm (nadpsychickm) predmetnm vedomm, a iesty so stvoriteskm (spiritulnym) vedomm. A ani tm ete nie je rad bytost zaven. Po vulknskom stupni sa bude lovek vyvja ete alej a dosiahne ete vyie stupne vedomia. Ako sa fyzick oko dva do hmly v diake, dva sa vntorn oko vidiaceho do duchovnch diaok, na p alch foriem vedomia, ktorch popis je plne nemon. Celkovo tak me by re o dvanstich stupoch vedomia. Saturnsk lovek mal teda veda seba vo svojom okol jedens inch druhov bytost. tyri najvyie druhy mali svoje lohy na vvojovch stupoch, ktor ete predchdzali ivotu na Saturne. Ke zaal saturnsk ivot, dospeli u na tak vysok stupe vlastnho vvoja, e ich vlastn bytie sa odvtedy odohrvalo vo svetoch, ktor leia nad udskmi rami. Tu o nich preto nie je ani mon, ani potrebn hovori. Vetkch sedem alch druhov bytost sa vak podiea na vvoji loveka. Sprvaj sa pri tom ako stvoritesk mocnosti, vykonvaj svoju slubu spsobom, ktor popeme v nasledujcom vklade. Najvzneenejie z tchto bytost boli tie, ktor, ke zaal saturnsk vvoj, dosiahli u tak stav vedomia, ku ktormu lovek dospeje a po svojom vulknskom ivote, teda vysok stvoritesk (nadspiritulne) vedomie. Aj tto stvoritelia raz prekonali stupe udstva. To sa udialo na svetovch telesch, ktor predchdzali Saturnu. Ich spojenie s vvojom udstva vak pretrvalo a po stred saturnskho ivota. V tajnej vede sa kvli svojm uachtilo-jemnm iariacim telm oznauj ako iariaci ivot alebo tie iariace plamene. A kee ltka, z ktorej pozostvaj tieto tel, m ist vzdialen podobnos s vou loveka, nazvaj sa tie duchmi vle. Tto duchovia s stvoritemi saturnskho loveka. Zo svojho tela vyiaria ltku, ktor me by nositeom udskho saturnskho vedomia. Vvojov perida, poas ktorej sa toto udialo, sa nazva prv mal saturnsk kolobeh. (V rei teozofickej literatry prv runda.) Ltkov telo, ktor lovek zskal tmto spsobom, je prvm zkladom jeho neskorieho fyzickho tela. Meme teda poveda, e zrodok udskho fyzickho tela bol poloen poas prvho saturnskho kolobehu duchmi vle; a v onom ase m tento zrodok temn saturnsk vedomie. Po tomto prvom menom saturnskom kolobehu nasleduje potom ete es alch. Poas tchto kolobehov nedospel lovek k iadnemu vyiemu stupu vedomia. No ltkov telo, ktor zskal, sa alej vypracovva. A na tomto vypracovvan sa najrozmanitejm spsobom podieaj alie druhy bytost, na ktor sme poukzali vyie. Po duchoch vle prichdzaj bytosti so stvoriteskm (spiritulnym) vedomm podobnm tomu, ktor lovek dosiahne na Vulkne. Volaj sa duchmi mdrosti. Kresansk tajn veda ich oznauje ako panstv (kyriotetes), km duchov vle nazva trnmi.7 Poas druhho saturnskho kolobehu privdzaj o kus dopredu svoj vlastn vvoj a sasne pri tom prepracvaj udsk telo tak, e do vklaKto skutone pozn kresansk nuku, ten vie, e tieto predstavy o loveku nadradench duchovnch bytostiach s jej sasou. Len sa zo spovrchnelej nboenskej nuky v istom obdob vytratili. Kto skutone pristpi k veci a nazer hlbie, ten zist, e zo strany kresanstva neexistuje ani najmen dvod bojova proti tajnej vede, ale naopak, e tto tajn veda je v plnom slade so skutonm kresanstvom. Keby sa teolgovia a uitelia religionistiky chceli pusti do tdia tajnej vedy, museli by v nej odhali v sasnosti najlepiu pomocnku a podporovateku svojho kresanstva. Avak aj mnoh teolgovia myslia plne materialisticky; a je prznan, e dnes si dokonca v populrnom spise, urenom na podporovanie kresanskho poznania, mono preta slov: "Anjeli" s pre "deti a pestnky". Takto tvrdenie je plnm poprenm pravho ducha kresanstva. Me ho vyslovi len ten, kto obetuje prav kresanstvo zdanlivo pokrokovej "vede". Prde vak as, ke vyia veda nahrad detinskos takchto tvrden.
7

50

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

daj mdre usporiadanie, rozumn stavbu. Presnejie povedan, zana tto ich prca na loveku u skoro po strede prvho kolobehu a pribline v strede druhho je ukonen. Tret druh duchov so seba si vedomm (nadpsychickm) predmetnm vedomm sa nazva duchovia pohybu alebo tie innosti. V kresanskej tajnej vede sa oznauj ako sily (dynamis). (V teozofickej literatre sa pre nich vyskytuje vraz mahat.) S procesom svojho vlastnho vvoja spjaj od polovice druhho saturnskho kolobehu alie prepracovvanie udskho ltkovho tela, do ktorho zakoreuj schopnos pohybu, silou naplnen psobnos. Tto prca sa zavruje v strede tretieho saturnskho kolobehu. Po tomto bode nastupuje prca tvrtho druhu bytost, takzvanch duchov formy. Tto maj seba si vedom obrazn vedomie (psychick vedomie). Kresansk veda m pre nich oznaenie mocnosti (exusiai). Ich innosou dostva udsk ltkov telo, ktor predtm bolo istm druhom pohyblivho oblaku, ohranien (plastick) podobu. Tto innos duchov formy je ukonen pribline v strede tvrtho saturnskho kolobehu. Potom nasleduje innos duchov temnoty, ktor s tie nazvan duchmi osobnosti i individulnosti (egoizmu). Na tomto stupni im prislcha vedomie, ktor je podobn sasnmu udskmu pozemskmu vedomiu. Obvaj sformovan udsk ltkov telo ako dua podobnm spsobom, akm dnes udsk dua obva svoje telo. Vtepuj udskmu telu ist druh zmyslovch orgnov, ktor s zrodkom zmyslovch orgnov vyvjajcich sa v udskom tele neskr, poas pozemskho vvoja. Musme si vak objasni, e tieto zrodky zmyslov sa predsa len podstatne lia od dnench zmyslovch nstrojov loveka. Pozemsk lovek by takmi zrodkami zmyslov nemohol vnma ni. U neho toti musia obrazy zmyslovch orgnov prechdza najprv jemnejm terickm telom, ktor sa sformovalo na Slnku, a astrlnym telom, ktor za svoje bytie va mesanmu vvoju. Duchovia osobnosti vak mu obrazy zo zrodkov zmyslov spracova vo vlastnej dui tak, e s ich pomocou mu vnma vonkajie predmety rovnako, ako to rob lovek poas svojho pozemskho vvoja. Km duchovia osobnosti takto pracuj na udskom tele, prekonvaj svoj vlastn stupe udstva. Tak s od stredu tvrtho po stred piateho saturnskho kolobehu umi. Tto duchovia teda vloili do udskho tela sebectvo, egoizmus. Pretoe oni sami dospeli na Saturne ete len po svoj udsk stupe, ostali ete dlho spojen s vvojom udstva. A tak i v nasledujcich kolobehoch bud musie vykona ete na loveku dleit prcu. A tto prca inkuje vdy v zmysle naokovvania individulnosti. Ich vplyvu mono pripsa rovnako zvrhnutie sa individulnosti do sebectva, ako na druhej strane to, e s pvodcami vetkej samostatnosti loveka. Bez nich by sa lovek nikdy nestal v sebe uzavretou bytosou, osobnosou. Kresansk tajn veda pre nich pouva vraz prasily (archai), a v teozofickej literatre s oznaovan ako asurovia. Prca tchto duchov je v strede piateho saturnskho kolobehu vystriedan prcou synov oha, ktor ete na tomto stupni maj temn obrazn vedomie, podobn mesanmu vedomiu loveka. Tto dosahuj stupe udskosti a na nasledujcej plante, na Slnku. Ich prca je tu preto ete do uritho stupa nevedom, snov. Nimi je vak oiven innos zrodkov zmyslov z predolho kolobehu. Sveteln obrazy zaat duchmi oha vyaruj tmito zrodkami zmyslov navonok. Predchodca loveka tm bol pozdvihnut na ist druh svietiacej bytosti. Zatia o saturnsk ivot je temn, iari teraz lovek zo veobecnej temnoty. Duchovia osobnosti boli prebuden k svojmu udskmu bytiu ete v tejto veobecnej temnote. Samotn udsk bytos vak ete na Saturne neme tto svoju svietiv silu pouva. Cez seba sam by sila svetla ich zrodkov zmyslov nemohla vyjadrova ni, ale in, vzneenejie bytosti, v nich nachdzaj monos zjavi sa saturnskmu ivotu. Prostrednctvom svetelnch zdrojov predchodcov loveka vyaruj nieo zo svojej podstaty na niiu plantu. S to vzneen bytosti spomedzi tch tyroch, o ktorch bolo vyie povedan, e svojm vvojom u prerstli ponad akkovek spojenie s udskm bytm. Bez toho, e by to pre ne sam bolo nevyhnutn, vyaruj teraz zo slobodnej vle nieo zo svojej prirodzenosti. Kresansk tajn veda tu hovor o prejavovan sa serafnov (seraphim), duchov velsky. Tento stav trv po stred iesteho saturnskho kolobehu. Potom nastupuje prca tch bytost, ktor maj na tomto stupni temn vedomie, ak v sasnosti prislcha loveku v hlbokom, bezsennom spnku. S to synovia prtmia, duchovia smraku. (V teozofickch spisoch s pomenovan ako mesan pitriovia alebo tie barhistad-pitriovia). Tto dosahuj udsk stupe a na Mesiaci. Nielen oni, ale aj ich predchodcovia, synovia oha, u preto na Zemi

IVOT SATURNA

51

prerstli stupe loveenstva. Na Zemi s vymi bytosami, ktor kresansk tajn veda nazva anjelmi (angeloi), km pre synov oha pouva vraz archanjeli (archangeloi). Tto synovia prtmia vyvjaj teraz v dorastajcom predchodcovi loveka ist druh rozumu, ktor vak on sm so svojm temnm vedomm ete nedoke pouva. Cez tento rozum sa op prejavuj vzneen bytosti, ako sa predtm cez zrodky zmyslov prejavovali serafni. Prostrednctvom udskch tiel teraz nechvaj plyn na plantu rozum duchovia, ktorch kresansk tajn veda nazva cherubnmi (cherubim). V strede siedmeho saturnskho kolobehu zana nov innos. Teraz je toti lovek natoko pokroil, e me sm nevedome pracova na svojom ltkovom tele. Touto svojou vlastnou innosou tvor lovek v plnej temnosti saturnskho bytia prv zrodon predpoklady vlastnho duchovnho loveka (porovnaj moju Teozofiu), ktor k svojmu plnmu rozvoju dospeje a na konci vvoja udstva. V teozofickej literatre sa tento nazva atma. Je to najvy lnok takzvanej mondy loveka. Sm o sebe by bol lovek na tomto stupni plne tup a nevedom. Ale tak, ako sa v oboch predchdzajcich stupoch zo svojej slobodnej vle prejavovali serafni a cherubni, prejavuj sa teraz trny, on bytosti, ktor celkom na poiatku saturnskho bytia nechali zo svojej vlastnej podstaty vyiari udsk telo. Zrodok duchovnho loveka (atma) sa plne prenik silou tchto duchov vle, a tto silu si potom zachovva poas vetkch nasledujcich vvojovch stupov. lovek so svojm temnm vedomm ete samozrejme neme na tomto stupni pozorova ni z tohto zrodku; vyvja sa vak alej, a neskr zaiari tento zrodok i v jeho vlastnom vedom. Tto prca ete nie je na konci saturnskho ivota ukonen; v prvom slnenom kolobehu pokrauje alej. Je potrebn uvi, e prca vych duchov, ktor tu bola charakterizovan, sa nezhoduje so zaiatkom a koncom mench kolobehov (rnd), ale e presahuje zo stredu jednho po stred alieho. Ich najintenzvnejia innos sa rozvja prve v obdobiach pokoja medzi kolobehmi. Stupuje sa od stredu kolobehu (manvantara), najsilnejia je v polovici obdobia pokoja (pralaya) a doznieva potom v alom kolobehu. (U v predchdzajcich kapitolch sme hovorili o tom, e poas obdob pokoja ivot v iadnom prpade neustva.) Z vyie uvedenho je tie zrejm, v akom zmysle hovor kresansk tajn veda o tom, e na poiatku asov sa prejavili serafni, cherubni a trny. Tak sme saturnsk vvoj sledovali a potia, km sa poas obdobia pokoja jeho ivot nepretvoril v ivot Slnka. Pre ahiu orientciu tu uvdzame prehad vvojovch skutonost prvej planty. I. Je to t planta, na ktorej sa rozvja najtemnejie udsk vedomie (vedomie hlbokho tranzu). Sasne s tm sa utvra prv zklad fyzickho udskho tela. II. Tento vvoj prechdza siedmimi podstupami (menie kolobehy alebo rundy). Na kadom z tchto stupov sa ujmaj svojej prce na formovan udskho tela vy duchovia, a sce v 1. kolobehu duchovia vle (trny) 2. kolobehu duchovia mdrosti (panstv) 3. kolobehu duchovia pohybu (sily) 4. kolobehu duchovia formy (mocnosti) 5. kolobehu duchovia osobnosti (prasily) 6. kolobehu duchovia synov oha (archanjeli) 7. kolobehu duchovia synov prtmia (anjeli). III. Vo tvrtom kolobehu sa duchovia osobnosti povznaj na udsk stupe. IV. Od piateho kolobehu sa prejavuj serafni. V. Od iesteho kolobehu sa prejavuj cherubni. VI. Od siedmeho kolobehu sa prejavuj trny, vlastn stvoritelia loveka. VII. Ich prejavenm sa vznik v siedmom kolobehu prvej planty zklad duchovnho loveka, zklad atma.

52

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

ivot Slnka
Po vekom svetovom veku Saturna, charakterizovanom v predchdzajcom vklade, nasleduje vek Slnka. Medzi nimi le obdobie pokoja (pralaya). Poas neho nadobda vetko, o sa z loveka vyvinulo na Saturne, tak charakter, e sa to m k neskr vyvinutmu slnenmu loveku tak, ako semeno k rastline, ktor z neho vykli. Saturnsk lovek, takpovediac, zanechal svoje semeno, obnajce ist druh spnku, aby sa potom rozvinul ako slnen lovek. Na Slnku teraz prekonva svoj druh stupe vedomia. Je rovnak ako ten, do ktorho dnes lovek upad poas pokojnho, bezsennho spnku. Tento stav, ktorm je v sasnosti preruovan bdelos, je pozostatkom, je do istej miery spomienkou na as slnenho vvoja. Mono ho porovna s onm stlmenm stavom vedomia, v ktorom sa dnes nachdza rastlinn svet. V rastline toti vskutku treba vidie spiacu bytos. Aby sme pochopili vvoj udstva, musme si predstavi, e poas tohto druhho vekho kolobehu bolo Slnko ete plantou, a a neskr sa povznieslo k bytiu v podobe stlice. V zmysle tajnej vedy je stlicou tak hviezda, ktor vysiela ivotn sily na jednu alebo viacer, od nej vzdialen, planty. V prpade Slnka to ete poas druhho kolobehu neplatilo. Vtedy bolo ete zjednoten s bytosami, ktorm dvalo silu. Tieto bytosti, a teda aj lovek na svojom vtedajom vvojovom stupni, ili ete na om. Od Slnka oddelen planetrna Zem a Mesiac ete neexistovali. Vetko to, o dnes, pokia ide o ltky, sily a bytosti, ije na Zemi a v Zemi, a vetko, o dnes prinle Mesiacu, bolo ete sasou Slnka. Tvorilo to as jeho ltok, sl a bytost. A poas nasledujceho (tretieho) vekho kolobehu sa od Slnka odlenilo ako zvltna planta to, o sa v tajnej vede nazva Mesiac, alebo star Mesiac. Nie je to sasn Mesiac, ale predchodca naej Zeme, takpovediac, jej predchdzajce vtelenie (inkarncia). Z tohto Mesiaca sa stala Zem po tom, ke zo svojej ltky vylil a odvrhol to, o sa dnes nazva Mesiacom. Poas tretieho kolobehu boli teda na mieste predchdzajceho planetrneho Slnka dve teles, a to stlica Slnko a odlenen planetrny Mesiac. Spolu s nm sa zo Slnka vylenil i lovek a alie bytosti, ktor sa poas slnenho vvoja vyvjali ako jeho sputnci. Tie sily, ktor predtm mesan bytosti dostvali zo Slnka ako svojho obydlia, im teraz Slnko vysielalo zvonku. Po treom (mesanom) kolobehu potom op nastalo obdobie pokoja (pralaya). V om sa obe oddelen teles (Slnko a Mesiac) zjednotili a spolone prekonali spnkov stav semena. Na poiatku tvrtho kolobehu potom povstali Slnko a planetrny Mesiac z temnoty spnku ako jedno teleso. A poas prvej polovice tohto kolobehu sa od Slnka oddelila naa Zem a jej druhovia. O nieo neskr potom vyvrhla dnen Mesiac, take odteraz existuj tri lnky ako potomkovia jednotnej slnenej planty. Poas druhho svetovho veku na plante Slnko prekonvaj teraz lovek i bytosti charakterizovan pri popisovan Saturna, al stupe svojho vvoja. Zklad neskorieho fyzickho tela loveka, ktor sa postupne rozvinul na Saturne, vziiel na poiatku slnenho kolobehu ako rastlina zo semena. Tu vak neostal tak, ako bol predtm. Naviac bol preniknut druhm, jemnejm, v sebe vak ovea silnejm terickm telom. Km saturnsk telo loveka bolo istm druhom automatu (plne neivm), stva sa teraz vaka terickmu telu, ktor ho oraz viac plne prenik, oivenou bytosou. lovek sa tm stva istm druhom rastliny. Jeho vzor vak v iadnom prpade nie je tak, ak maj dnen rastliny. Svojou formou je skr u tak trochu podobn sasnmu loveku. Ibae zklad hlavy, tak ako dnes rastlinn kore, je obrten dole k stredu Slnka, a zklady nh smeruj nahor ako kvety rastln. Vlastn pohyb ete tto podoba rastlinnho loveka nemala.8 Takto sa vak lovek formuje a poas druhho zo siedmich mench kolobehov (rnd), ktor Slnko prekonva. Poas trvania prvho z tchto malch kolobehov vak ete udsk podoba terick telo neobsahuje. Tu sa ete raz krtko opakuje vetko, o bolo prekonan poas saturnskho veku. Fyzick udsk telo si ete zachovva svoj automatick charakter; o trochu vak men svoju pvodn formu. Keby toti ostalo tak, ak bolo na Saturne, nemohlo by prija terick telo. Pretvra sa tak, aby mohlo
8 Pre dnenho, na zmyslovch vnemoch zvislho loveka, je samozrejme ak si predstavi, e lovek ako rastlinn bytos il na samotnom Slnku. Zd sa by nemysliten, e by nejak iv bytos mohla existova za takch fyziklnych okolnost, ak musia by predpokladan pre tto skutonos. Sasnej fyzickej Zemi je vak predsa prispsoben jedine terajia rastlina. A t sa tak vyvinula preto, e jej okolie tomu zodpoved. Slnen rastlinn bytos mala in ivotn podmienky, ktor zodpovedali vtedajm fyzickm pomerom na Slnku.

IVOT SLNKA

53

by nositeom tohto tela. Poas nasledujcich iestich kolobehov sa potom terick telo oraz viac rozvja, a silami, ktor psobia na fyzick telo, nadobda i toto oraz dokonalejiu formu. Tto prcu, spsobujcu premenu uskutoovan na loveku, vykonvaj duchovia, ktor boli spolu s lovekom vymenovan u pri charakterizovan saturnskho vvoja. T duchovia, ktor sa volaj iariaci ivot alebo plamene (v kresanskej tajnej vede trny), u pri tom neprichdzaj do vahy. Prcu, ktor sa vzahovala na nich, ukonili u poas prvej polovice prvho saturnskho kolobehu. o mono pozorova poas prvho slnenho kolobehu (rundy), to je prca duchov mdrosti (panstv alebo kyriotetes v kresanskej tajnej nuke). Do udskho vvoja zasiahli pribline v polovici prvho saturnskho kolobehu (porovnaj s predchdzajcim vkladom). Poas prvej polovice prvho slnenho kolobehu teraz vo svojej prci pokrauj, opakujc v za sebou nasledujcich stupoch mdre uspsobenie udskho fyzickho tela. O nieo neskr sa k tejto prci pripja prca duchov pohybu (v kresanstve dynamis, v teozofickej literatre mahat). Tm sa opakuje t perida saturnskho kolobehu, poas ktorej bola udskmu telu udelen schopnos pohybu. Toto teda op rozvja svoju pohyblivos. Rovnako opakuj svoju prcu, nasledujc za sebou, duchovia formy (exusiai), duchovia temnoty (kresansky archai, teozoficky asuras), potom synovia oha (archanjeli) a nakoniec duchovia smraku (anjeli, mesan pitriovia). Tm sme charakterizovali es mench perid prvho slnenho kolobehu (prvej slnenej obrtky). V siedmej takejto menej peride potom op zasahuj duchovia mdrosti (panstv). Km poas svojej predchdzajcej pracovnej peridy dali udskmu telu mdru stavbu, prepoiiavaj teraz dom, ktor sa stali pohyblivmi, schopnos, aby boli mdre i ich pohyby. Predtm bola vrazom vntornej mdrosti len stavba, teraz i samotn pohyb tela. Tm sa zavruje prv slnen kolobeh. Pozostva teda zo siedmich po sebe nasledujcich mench kolobehov, z ktorch kad je krtkym opakovanm jednho saturnskho kolobehu (saturnskej rundy). V teozofickej literatre sa stalo zvykom nazva tchto sedem mench kolobehov, z ktorch sa sklad takzvan runda, glbmi. (Tm teda jedna runda uplynie v siedmich glboch.) Po prvom slnenom kolobehu nasleduje teraz po obdob pokoja (pralaya) druh. Jednotliv najmenie kolobehy alebo glby bud presnejie popsan neskr; teraz chceme prejs k aliemu slnenmu vvoju. U na konci prvho kolobehu sa udsk telo stva zrelm pre prijatie terickho tela, a sce tm, e mu duchovia mdrosti umonili mdru pohyblivos. Medzi tm sa vak samotn tto duchovia mdrosti vyvinuli alej. Prcou, ktor vykonali, sa stali schopnmi vyarova zo seba samch svoju ltku tak, ako ju na poiatku saturnskho kolobehu vyiarili plamene, ktor tm poloili ltkov zklady fyzickho tela loveka. Ltkou duchov mdrosti je teraz ter, o je v sebe pohybliv a siln mdros, inm slovom ivot. terick alebo ivotn telo loveka je teda vyiarenm duchov mdrosti. Toto vyarovanie pretrvva dovtedy, km potom v strede druhho slnenho kolobehu op mu zapoa nov innos duchovia pohybu. Ich prca sa predtm mohla vzahova len na fyzick udsk telo; teraz presahuje do terickho tela a vklad do silou naplnen innos. Toto pokrauje po stred tretieho slnenho kolobehu. Tam zana prca duchov formy. ou dostva terick telo, ktor predtm malo iba oblan pohyblivos, konkrtnu podobu (formu). V strede tvrtho slnenho kolobehu nadobdaj duchovia formy tak vedomie, ak bude ma lovek na Venui, na ktor vstpi po svojom pozemskom byt ako na druh. Je to nadpsychick vedomie. Dospeli k nemu ako k plodu svojej innosti poas tretieho a tvrtho slnenho behu. Tm zskavaj schopnos pretvori poas saturnskej peridy a neskr sformovan zrodky zmyslov, ktor boli dovtedy len fyziklnymi nstrojmi, na oiven zmysly, a to prostrednctvom teru. Podobnm procesom sa v tomto ase povzniesli duchovia temnoty (kresansky archai, teozoficky asurovia) na stupe psychickho vedomia, ktor lovek ako vedom obrazn vedomie vyvinie a na Jupiteri. Tm sa dostvaj do situcie, e mu vedome psobi z astrlneho sveta. Odteraz me by terick telo nejakej bytosti ovplyvovan z astrlneho sveta. Duchovia temnoty tak vykonali vo vzahu k terickmu telu loveka. Vloili do ducha individuality (samostatnosti a sebectva) tak, ako to predtm urobili s jeho fyzickm telom. Vidme teda, e egoizmus bol tmito duchmi postupne vlenen do vetkch zloiek udskej podstaty. V tom istom ase dospeli synovia oha k stupu vedomia, ktor m dnes lovek ako svoje bdel vedomie. Mono o nich teda poveda, e vtedy sa stali umi. A udsk fyzick telo teraz mu pouva k istmu druhu styku s vonkajm svetom. Podobnm spsobom mohli od stredu tvrtho saturn-

54

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

skho kolobehu pouva fyzick telo duchovia osobnosti. Oni pouvali len zrodky zmyslov na ist druh vnmania. Prirodzenos synov oha je vak tak, e vyaruj teplo svojej due do okolia. udsk fyzick telo je teraz natoko pokroil, e to mu ini jeho prostrednctvom. Ich teplo psob pribline ako teplo sliepky na vajko, ktor sa m vyliahnu, to znamen, e obsahuje silu prebdzajcu ivot. Vetko, o je z takejto ivot prebdzajcej sily v loveku a v jeho druhoch, bolo vtedy vloen do jeho terickho tela synmi oha. Tu teda mme doinenia s pvodom onho tepla, ktor je u vetkch ivch bytost podmienkou ich rozmnoovania. Neskr ukeme, ak premenu prekonala tto sila tepla, ke sa Mesiac oddelil od Slnka. Synovia oha sami pokroili v strede piateho kolobehu tak aleko, e schopnos, ktor predtm realizovali prostrednctvom fyzickho udskho tela, mohli teraz naokova terickmu telu. V prci na terickom tele nahradzuj duchov osobnosti, a toto telo sa tm stva podnecovateom rozmnoovacej innosti. Fyzick telo prenechvaj v tomto ase synom prtmia (anjeli v kresanstve, mesan pitriovia v teozofii). T medzi asom dospeli k tupmu obraznmu vedomiu, ak bude ma lovek na Mesiaci. Na Saturne dali predchodcovi loveka ist druh rozumovho orgnu. Teraz alej rozvjaj fyzick nstroje udskho ducha, ktor bude tento vedome pouva na neskorch vvojovch stupoch. Serafni sa tak mu prostrednctvom udskho tela prejavova na Slnku u od stredu piateho kolobehu, a to ete dokonalejie, ne na Saturne. Od stredu iesteho slnenho kolobehu je lovek natoko pokroil, e sm me nevedome pracova na svojom fyzickom tele. V tejto svislosti teda odteraz nahradzuje synov prtmia. Touto innosou neuvedomele tvor prv zrodon predpoklady oivenej duchovnej bytosti, ktor sa nazva ivotn duch (budhi). A na neskorch stupoch svojho vvoja privedie tohto ivotnho ducha k vedomiu. Tak ako od siedmeho saturnskho kolobehu vlievali trny zo slobodnej vle svoju silu do tam utvorench zkladov duchovnho loveka, tak teraz cherubni svoju mdros, ktor ostane v ivotnom duchu loveka uchovan poas vetkch nasledujcich vvojovch stupov. Od stredu siedmeho slnenho kolobehu op predstupuje u na Saturne podnieten zrodok duchovnho loveka (atma). Spja sa so ivotnm duchom a vznik oiven monda (atma-budhi). Km lovek v tomto ase nevedome pracuje na svojom fyzickom tele, preberaj to, o teraz mus by vykonan pre al vvoj terickho tela, synovia prtmia. V tomto ohade s nasledovnkmi synov oha. Do tohto terickho tela toti varuj obrazy svojho vedomia, a uvaj tm v istom druhu snovho stavu rozmnoovaciu silu tohto tela, ktor bola vyvolan synmi oha. Tm pripravuj vvoj pitku z tejto sily, ktor sa neskr (na Mesiaci) vyvinie u loveka a s nm ijcich bytost. Tak bol teda na Saturne lovek utvoren vo svojom fyzickom tele. Toto bolo vtedy plne neoiven. Takto neoiven telo sa tajnou vedou nazva minerlom. Preto tie meme poveda: lovek bol na Saturne minerlom, resp. prechdzal minerlnou rou. Tento udsk minerl nemal podobu sasnho minerlu. Minerly, ako s dnen, vtedy ete neexistovali. Ako sme ukzali, na Slnku bol tento udsk minerl, ktor op vziiel z temnoty spnku ako zo zrodonho zkladu, oiven. Stal sa udskou rastlinou, lovek prechdzal rastlinnou rou. Tmto spsobom vak neboli oiven vetky udsk minerly. To sa nemohlo sta, pretoe rastlinn lovek potreboval pre svoj ivot minerlny zklad. Rovnako ako dnes neme iadna rastlina existova bez minerlnej re, z ktorej prijma svoje ltky, tak to bolo na Slnku s rastlinnm lovekom. Tento preto musel v prospech svojho alieho vvoja opusti as svojich druhov. A kee na Slnku existovali plne in okolnosti ako na Saturne, prijali tieto zanechan minerly plne in podoby, ako predtm. Popri udsko-rastlinnej ri tak vznikla druh oblas, zvltna minerlna ra. Vidme, e lovek vystpil do vyej re tak, e as svojich druhov vytlail do niej. Budeme vidie, e tento proces sa bude na nasledujcich vvojovch stupoch asto opakova. Zodpoved to zkladnmu zkonu vvoja. * Pre orientciu op uvdzame prehad vvojovch skutonost na Slnku. Slnko je tou plantou, na ktorej sa rozvja druh stav udskho vedomia, stav bezsennho spnku. Fyzick udsk telo sa povzna na ist druh rastlinnho bytia, v ktorom mu je vlenen terick telo. Tento vvoj prechdza siedmimi podstupami (menie kolobehy alebo rundy)

IVOT SLNKA

55

1. V prvom z tchto kolobehov sa vo vzahu k fyzickmu telu v pozmenenej forme opakuj vvojov stupne Saturna. 2. Na konci prvho kolobehu zana vyarovanie terickho tela duchmi mdrosti. 3. V strede druhho kolobehu zana prca duchov pohybu na tomto tele. 4. V strede tretieho kolobehu zana prca duchov formy na terickom tele. 5. Od stredu tvrtho kolobehu nadobda toto telo prostrednctvom duchov osobnosti individulnos. 6. Prostrednctvom u skr psobiacich sl pokroilo medziasom fyzick telo tak, e sa jeho prostrednctvom mohli od tvrtho kolobehu k loveenstvu povznies duchovia oha. 7. V strede piateho kolobehu preberaj prcu na terickom tele duchovia oha prechdzajci predtm loveenstvom. Vo fyzickom tele v tom ase psobia synovia prtmia. 8. Pribline v strede iesteho kolobehu prechdza prca na terickom tele na synov prtmia. Fyzick telo opracovva sm lovek. 9. Uprostred siedmeho kolobehu vznik oiven monda.

56

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

ivot na Mesiaci
Vo svetovom veku Mesiaca, ktor nasleduje po veku Slnka, vyvja lovek tret zo svojich siedmich stavov vedomia. Prv vznikol poas siedmich saturnskch kolobehov, druh poas slnenho vvoja; tvrt je ten, ktor lovek postupne rozvja prve teraz poas svojej pozemskej pte; tri alie sa vyvin na nasledujcich plantach. Stav vedomia saturnskho loveka nemono porovna so iadnym stavom sasnho loveka, pretoe bol ete tup ne stav bezsennho spnku. Slnen vedomie je vak porovnaten rovnako s tmto spnkovm vedomm ako so sasnm vedomm spiaceho rastlinnho sveta. Predsa vak tu mme doinenia stle len s podobnosou. Bolo by plne nesprvne veri, e by sa okovek poas vekch svetovch vekov opakovalo plne identicky. Tak mme ponma i to, ke teraz budeme porovnva mesan vedomie s tm, s ktorm m ist podobnos, a to so spnkom naplnenm snami. Je to takzvan obrazn vedomie, ku ktormu lovek dospel na Mesiaci. Podobnos spova v tom, e rovnako ako v mesanom, tak i v snovom vedom sa vo vntri bytosti vynraj obrazy, ktor maj urit vzah k veciam a bytostiam vonkajieho sveta. Tieto obrazy vak predsa len nie s odrazmi tchto vec a bytost, ako je to u sasnho bdejceho loveka. Snov obrazy s dozvukmi dennch zitkov alebo obraznm stvrnenm procesov v okol snvajceho, prpadne i procesov, ktor sa odohrvaj vo vntri osoby, ktor snva. ahko mono uvies prklady vetkch troch prpadov snovch zitkov. Kad pozn tak sny, ktor nie s nim inm, ne zmtenmi obrazmi viac alebo menej vzdialench dennch zitkov. Pre druh prpad me sli ako prklad to, ke snvajci preva, e pouje okoloidci vlak a pri prebuden zist, e v tomto snovom obraze nadobudol obrazn podobu tikot veda neho poloench hodn. Prkladom tretieho druhu snovch obrazov me by to, ke sa niekomu zd, e sa nachdza v miestnosti, na strope ktorej s kared zvierat, a pri prebuden sa z tohto sna je mu jasn, e sa tmto spsobom prejavovala jeho vlastn boles hlavy. Ak sa teraz chceme dosta od tchto nejasnch snovch obrazov k predstave mesanho vedomia, musme si objasni, e obrazn charakter je prtomn aj tu, no namiesto zmtenosti a svojvle tu panuje pln pravidelnos. Obrazy mesanho vedomia sce maj ete meniu podobnos s predmetmi, na ktor sa vzahuj, ne snov obrazy: zato sa tu vak uskutouje dokonal vzjomn priradenie obrazu a predmetu. V sasnosti v rmci pozemskho vvoja ide o to, e predstava je odrazom svojho predmetu, naprklad predstava stola je odrazom stola samotnho. S mesanm vedomm je to inak. Predstavme si naprklad, e mesan lovek sa pribliuje k nejakej veci, ktor mu je sympatick alebo uiton. Vtedy sa vo vntri jeho due vynra obraz, ktor m svetl charakter; ak do jeho blzkosti prichdza nieo, o mu je kodliv alebo nesympatick, potom je obraz kared, temn. Tto predstava nie je odrazom, ale takm obraznm vyjadrenm predmetu, ktor mu zodpoved celkom uritm, zkonitm spsobom. V dsledku toho bytos, ktor m tto zmyslovo-obrazn predstavu, me poda nej usmerova svoj ivot. Duevn ivot mesanch predkov plynul teda v obrazoch, ktor maj so sasnmi snami spolon prchavos, vznavos a zmyslov obraznos, no od ktorch sa lia svojm dokonale zkonitm charakterom. Predpokladom pre vvoj tohto obraznho vedomia u mesanho loveka bolo utvorenie tretieho lnku jeho bytosti, popri fyzickom a terickom tele. Tento tret lnok sa nazva astrlne telo. Jeho vznik sa vak udial a v treom mesanom kolobehu - poas takzvanej tretej mesanej rundy. Dva prv mesan obehy predstavuj len opakovanie toho, o bolo prekonan na Saturne a na Slnku. Ani toto opakovanie si vak nesmieme predstavova tak, akoby sa vetky skutonosti, ktor sa odohrali na Saturne a na Slnku, diali ete raz. Pri vytvran fyzickho a terickho tela sa sasne uskutouje tak ich pretvorenie, e oba tieto lnky udskej prirodzenosti mu by poas tretieho mesanho kolobehu spojen s astrlnym telom, o sa ete na Slnku nemohlo uskutoni. Poas tretej mesanej peridy - tento proces vlastne zana u v strede druhej - varuj duchovia pohybu zo svojej vlastnej prirodzenosti do udskho tela astrlno. Poas tvrtho kolobehu - od stredu tretieho - formuj duchovia formy toto astrlne telo tak, e jeho podoba, cel jeho organizcia umouje vyvja vntorn procesy. Tieto procesy maj charakter toho, o sa v sasnosti u zvieraa a loveka nazva pud, iados - alebo chtivos. Od stredu tvrtho mesanho kolobehu zanaj duchovia osobnosti s tm, o je potom v piatom mesanom veku ich hlavnou lohou: naokovvaj astrlnemu telu individulnos tak, ako to v predchdzajcich svetovch vekoch urobili vo vzahu k fyzickmu a

IVOT NA MESIACI

57

terickmu telu. Aby vak teraz, v oznaenom bode v strede tvrtho mesanho kolobehu, boli fyzick a terick tel natoko pokroil, e mu prija astrlne telo, ktor sa stalo samostatnm, musia by k tomu priveden tvorivmi duchmi v po sebe idcich vvojovch stupoch. To sa deje nasledujcim spsobom. Fyzick telo je k potrebnej zrelosti privdzan poas prvho mesanho kolobehu (rundy) duchmi pohybu, poas druhho duchmi formy, poas tretieho duchmi osobnosti, poas tvrtho duchmi oha, poas piateho duchmi prtmia. Presne vzat sa prca duchov prtmia uskutouje od stredu tvrtho mesanho kolobehu, to znamen, e v tom istom ase, v ktorom s duchovia osobnosti inn v astrlnom tele, s duchovia prtmia inn vo vzahu k fyzickmu telu. S terickm telom je to nasledovne. Potrebn vlastnosti s do vkladan poas prvho mesanho kolobehu duchmi mdrosti, poas druhho duchmi pohybu, poas tretieho duchmi formy, poas tvrtho duchmi osobnosti, a poas piateho duchmi oha. Presne vzat odohrva sa tto innos duchov oha op sasne s prcou duchov osobnosti na astrlnom tele, teda od stredu tvrtho mesanho kolobehu a do piateho. Ak sa chceme zaobera celm predchodcom loveka, ako bol v tomto ase sformovan na Mesiaci, meme poveda: ponajc stredom tvrtho mesanho kolobehu pozostva lovek z fyzickho tela, na ktorom pracuj synovia prtmia, z terickho tela, na ktorom pracuj duchovia oha a astrlneho tela, na ktorom pracuj duchovia osobnosti. Pre duchov prtmia znamen opracvanie fyzickho udskho tela v tejto vvojovej etape povznesenie na stupe loveenstva, ako to v tom istom kolobehu na Saturne znamenalo pre duchov osobnosti a na Slnku pre duchov oha. Musme si predstavi, e zrodky zmyslov fyzickho tela, ktor sa teraz rozvinuli alej, mu od stredu tvrtho mesanho kolobehu pouva duchovia prtmia, ktor nimi vnmaj vonkajie predmety a procesy na Mesiaci. Samotn lovek bude a na Zemi natoko pokroil, e ich bude mc pouva u od stredu tvrtho pozemskho kolobehu. Oproti tomu v strede piateho mesanho kolobehu (rundy) pokro tak, e me by nevedome inn na svojom fyzickom tele. Touto innosou si v tuposti svojho vedomia tvor prv zrodky toho, o sa nazva duchovn ja (manas - porovnaj moju Teozofiu). Toto duchovn ja dospeje k plnmu rozvinutiu v priebehu alieho vvoja udstva. Je tm, o neskr v zjednoten sa s atma, s duchovnm lovekom a s budhi, so ivotnm duchom utvor vyiu, duchovn as loveka. Tak ako na Saturne prenikli trny alebo duchovia vle duchovnho loveka (atma), a ako to na Slnku urobili cherubni s mdrosou vo vzahu k ivotnmu duchu (budhi), tak to teraz uskutouj serafni s duchovnm ja (manas). Prenikaj ho a vkladaj do schopnos, ktor sa na neskorch vvojovch stupoch - na Zemi - stane tou schopnosou predstavivosti, vaka ktorej bude mc lovek vstupova do vzahu so svetom, ktor ho obklopuje, ako mysliaca bytos. Tu hne chceme poveda, e od stredu iesteho mesanho kolobehu sa op objavuje ivotn duch (budhi) a od stredu siedmeho duchovn lovek (atma), ktor sa spjaj s duchovnm ja, take na konci celho mesanho veku je vy lovek pripraven. On a vetko ostatn, o sa na Mesiaci vyvinulo, potom poas obdobia pokoja (pralaya) sp, aby to mohlo pokraova vo svojej vvojovej ceste na plante Zem. Km teda teraz od stredu piateho mesanho kolobehu po iesty pracuje lovek neuvedomele na svojom fyzickom tele, na jeho terickom tele s inn duchovia prtmia. Ako sme ukzali, svojou prcou na fyzickom tele sa v predchdzajcej epoche (runde) pripravili na to, aby teraz v terickom tele vystriedali duchov oha, ktor zase prebrali od duchov osobnosti prcu na astrlnom tele. Duchovia osobnosti v tomto ase vystpili do vych sfr. Prca duchov prtmia na terickom tele znamen, e svoje vlastn stavy vedomia spjaj s obrazmi vedomia terickho tela. Tm do vkladaj pitok a boles z vec. Na Slnku bolo v tomto ohade dejiskom ich innosti ete len fyzick telo. Preto tam bol pitok a utrpenie spojen len s innosou tohto tela, len s jeho stavmi. Teraz je to inak. Pitok a utrpenie sa odteraz spjaj s obrazmi, ktor vznikaj v terickom tele. V erom udskom vedom je tak duchmi prtmia prevan svet pocitov. Je to ten ist pocitov svet, ktor bude lovek pri svojom pozemskom vedom preva sm pre seba. V astrlnom tele psobia v tom istom ase duchovia oha. Uschopuj ho k ulmu vnmaniu a cteniu okolitho sveta. Pitok a utrpenie tak, ako s prve popsanm spsobom uskutoovan v terickom tele duchmi prtmia, maj neiv (pasvny) charakter; javia sa skr ako neinn zrkadlov obrazy vonkajieho sveta. To vak, o duchovia oha spsobuj v astrlnom tele, to s ul afekty, lska a nenvis, hnev, strach, hrza, brliv nruivosti, intinkty, pudy a tak alej. Kee predtm naokovali tomuto telu svoju podstatu duchovia osobnosti (asurovia), tieto afekty nadobdaj charak-

58

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

ter individulnosti, zvltnosti. Teraz si musme sprtomni, ako je v tomto ase uspsoben mesan predchodca loveka. M fyzick telo, prostrednctvom ktorho neuvedomele vyvja duchovn ja (manas). Disponuje terickm telom, prostrednctvom ktorho ctia pitok a utrpenie duchovia prtmia, a nakoniec vlastn astrlne telo, ktor je duchmi oha podnecovan k pudom, afektom, nruivostiam. Tieto tri lnky mesanho loveka vak ete plne postrdaj predmetn vedomie. Astrlnym telo plyn obrazy, ktor s prearovan spomnanmi afektami. Na Zemi, ke sa objav mysliace predmetn vedomie, stane sa astrlne telo podriadenm nositeom i nstrojom predstavivho myslenia. Avak teraz na Mesiaci sa rozvja plne samostatne vo svojej vlastnej podstate. Sam o sebe je tu teda ete aktvnejie ako neskr na Zemi. Ak ho chceme charakterizova, meme hovori o tom, e je zvieracm lovekom. A ako tak je svojm spsobom na vyom stupni ako sasn pozemsk zvierat. ivone vlastnosti v sebe nesie plnejie. V istej svislosti s divie, bezuzdnejie ako sasn zvieracie vlastnosti. Preto na tomto stupni jeho bytia smieme loveka nazva bytosou, ktor sa vo svojom vvoji nachdza v strede medzi sasnmi zvieratami a dnenm lovekom. Keby lovek v priamej lnii pokraoval v tejto vvojovej ceste, bol by divou, bezuzdnou bytosou. Pozemsk vvoj je utenm, skrotenm zvieracej povahy v loveku. Zapriuje to mylienkov vedomie. Ak sme teda loveka, ako sa vyvinul na Slnku, nazvali rastlinnm lovekom, mesan lovek me by oznaen ako zvierac. Aby sa nm mohol sta, predpoklad to tie zmenu okolitho sveta. Ukzali sme, e slnen rastlinn lovek sa mohol vyvin len tak, e popri ri rastlinnho loveka sa ako samostatn vyvinula ra minerlna. Poas prvch dvoch mesanch vekov (rnd) op povstvaj z temnoty obe tieto pvodn re, rastlinn a minerlna. Javia sa by zmenen len v tom, e tak jedna, ako druh sa stali hrubmi, hustejmi. Poas tretieho mesanho veku sa as rastlinnej re odleuje. Neprekonva prechod do hrubosti. Tm poskytuje ltku, z ktorej sa me utvori zvieracia podstata loveka. Prve tto zvieracia podstata dva vo svojom spojen s vyie vyvinutm terickm telom a s novo vzniknutm astrlnym telom hore popsan trojak podstatu loveka. Nie cel rastlinn svet, ktor vznikol na Slnku, sa me vyvin na ivony. Bytie zvieracch bytost toti predpoklad existenciu rastln. Rastlinn svet je zkladom ivoneho. Tak, ako sa slnen lovek mohol povznies k rastline len tm, e as svojich druhov zatlail do hrubej minerlnej re, tak je to i v prpade mesanho zvieracieho loveka. as bytost, ktor boli ete na Slnku rovnakej rastlinnej prirodzenosti ako on, opa na stupni hrubieho rastlinstva. Ale tak, ako mesan zvierac lovek nie je tak ako sasn zviera, ale stoj medzi terajm zvieraom a terajm lovekom, tak stoj mesan minerl medzi sasnm minerlom a sasnou rastlinou. M v sebe nieo rastlinn. Mesan kamene nie s kamemi v dnenom zmysle, maj oiven, kliaci, rastci charakter. Rovnako je mesan rastlina zaaen uritm zvieracm charakterom. Mesan zvierac lovek ete nem pevn kosti. Jeho kostra je ete chrupavkovit. Cel jeho prirodzenos je oproti terajej mkk. Primerane tomu je in i jeho pohyblivos. Jeho pohyb vpred nie je chdzou, je skr skokovit, prpadne vznav. Mohlo to tak by preto, lebo vtedaj Mesiac nemal riedku, vzdun atmosfru tak, ako ju m sasn Zem; jeho obal bol podstatne hustej, ete hustej, ako terajia voda. V tomto kaovitom ivle sa pohyboval dopredu a dozadu, hore a dole. A v tomto ivle ili aj minerly a rastliny, z ktorch erpal svoju potravu. V om bola obsiahnut i sila, ktor bola potom na Zemi plne prenesen na samotn bytosti, sila rozmnoovania. lovek toti ete vtedy nebol vyvinut vo dve pohlavia, ale len v jedno. A utvoren bol z vodnho vzduchu. Kee vak vetko vo svete existuje v prechodnch stupoch, u poas poslednch mesanch obdob vznikala u jednotlivch zvieracch udskch bytost dvojpohlavnos ako prprava na neskor stav na Zemi. iesty a siedmy kolobeh predstavuje ist druh doznievania odlivu vetkch popsanch procesov, sasne vak i objavenie sa uritej prezretosti, km potom vetko neprejde do obdobia pokoja (pralaya), aby to v spnku prekalo a po pozemsk bytie. Vvoj udskho astrlneho tela je teraz spojen s uritm kozmickm dejom, ktor tu tie mus by popsan. Ke po obdob pokoja, ktor nasleduje po svetovom veku Slnka, sa toto op prebralo z temnoty, obva vetko to, o ije na takto vzniknutej plante, plantu ako celok. Toto op prebuden Slnko je vak predsa in, ako bolo predtm. Jeho ltka u nie je tak plne preiaren, ako bola predtm, ovea astejie sa vyskytuj tmavie miesta. Tieto sa z jednotnej masy zvona odluuj. A od druhho kolobehu (rundy) vystupuj tieto asti oraz viac ako samostatn zloka; slnen teleso sa

IVOT NA MESIACI

59

tm stva podobnm biskvitu. Pozostva z dvoch ast, z jednej podstatne vej a jednej menej, no tieto asti s ete prostrednctvom spjajceho lnku prepojen. V treom kolobehu sa obe tieto teles od seba plne odleuj. Slnko a Mesiac s teraz dvomi telesami, a to druh sa v kruhu pohybuje okolo prvho. Spolu s Mesiacom sa od Slnka odleuj vetky bytosti, ktorch vvoj tu bol popsan. Rozvoj astrlneho tela sa deje prve a na odlenenom mesanom telese. Charakterizovan kozmick proces je podmienkou popisovanho alieho vvoja. Dovtedy, km bytosti patriace k loveku erpali svoju silu zo svojho vlastnho slnenho bydliska, nemohol ich vvoj dospie a k charakterizovanmu stupu. Poas tvrtho kolobehu (rundy) je Mesiac samostatnou plantou a popisovan dianie v tomto ase sa uskutouje na tejto mesanej plante. * Op podvame prehadn spis vvoja planty Mesiac a jej bytost. I. Mesiac je plantou, na ktorej lovek vyvja obrazn vedomie s jeho nzorne-obraznm (symbolickm) charakterom. II. Poas oboch prvch kolobehov (rnd) je istm opakovanm saturnskch a slnench procesov pripravovan mesan vvoj loveka. III. Poas tretieho kolobehu vznik vyarovanm duchov pohybu nadobda bytie udsk astrlne telo. IV. Sasne s tmto procesom sa z op prebudenho jednotnho slnenho telesa odleuje Mesiac a obieha zvyok Slnka. Vvoj s lovekom prepojench bytost sa teraz uskutouje na Mesiaci. V. Poas tvrtho kolobehu udsk fyzick telo obvaj duchovia prtmia a povznaj sa tm na stupe loveenstva. VI. Vzniknutmu astrlnemu telu je duchmi osobnosti (asurovia) naokovan samostatnos. VII. Poas piateho kolobehu zana lovek neuvedomele pracova na svojom fyzickom tele. Tm sa k u predtm existujcej monde pridruuje duchovn ja (manas). VIII.V terickom tele loveka sa poas mesanho bytia vyvja ist druh pitku a utrpenia, ktor vak maj pasvny charakter. V astrlnom tele sa oproti tomu rozvjaj afekty zlosti, nenvisti, intinkty, nruivosti a tak alej. IX. K obom pvodnm ram, k rastlinnej a k minerlnej, zatlaenm na ni stupe, sa pridruuje ivona ra, v ktorej sa teraz nachdza sm lovek. Ku koncu celho svetovho veku pristupuje Mesiac op bliie k Slnku a ke zana as pokoja (pralaya), obe teles znovu splvaj do jednho celku. Takto potom prekonvaj stav spnku, aby sa nanovo prebudili do novho veku, veku Zeme.

60

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

ivot Zeme
V predchdzajcom vklade sme ukzali, ako, nasledujc po sebe, vznikaj zloky, ktor vytvraj takzvan niiu prirodzenos loveka: fyzick telo, terick telo a astrlne telo. Popsali sme tie, ako sa vdy s pribudnutm novho tela museli star pretvori tak, aby sa mohli sta nositemi a nstrojmi tohto neskr vzniknutho tela. S tmto pokrokom je spojen i pokrok udskho vedomia. Km m ni lovek iba fyzick telo, je mu vlastn len plne tup vedomie, ktor sa nevyrovn ani len bezsennmu spnku sasnosti, hoci pre dnenho loveka je vlastne tento stav vedomia u nevedom. V ase, ke sa objavuje terick telo, dospieva lovek k vedomiu, ktor mu dnes prinle v bezsennom spnku. So vznikom astrlneho tela nastupuje er obrazn vedomie, podobn, nie vak rovnak ako to, ktor je sasnmu loveku vlastn, ke snva. tvrt, teraj stav vedomia popeme ako stav pozemskho loveka. Vytvra sa vo tvrtom vekom svetovom veku, vo veku Zeme, ktor nasleduje po predchdzajcom saturnskom, slnenom a mesanom veku. Na Saturne sa, prechdzajc rozlinmi stupami, utvralo fyzick udsk telo. Vtedy ete nemohlo by nositeom terickho tela. Toto k nemu pribudlo a poas slnenho kolobehu. Pritom sa sasne v po sebe idcich slnench kolobehoch fyzick telo pretvorilo tak, e sa mohlo sta nositeom terickho tela, resp., e terick telo mohlo pracova v tele fyzickom. Poas mesanho vvoja pribudlo astrlne telo; a op bolo fyzick a terick telo pretvoren tak, e mohli objavujcemu sa astrlnemu telu poskytn vhodn nosie a nstroje. lovek je tak na Mesiaci bytosou pozostvajcou z fyzickho, terickho a astrlneho tela. Prostrednctvom terickho tela je schopn pociova rados a boles, prostrednctvom astrlneho tela je bytosou s afektami, zlosou, nenvisou, lskou a tak alej. Na rozlinch zlokch jeho bytosti s, ako bolo ukzan, inn vy duchovia. Tak zskalo terick telo na Mesiaci prostrednctvom duchov prtmia schopnos pitku a utrpenia; do astrlneho tela boli duchmi oha vloen afekty. Sasne sa poas troch vekch kolobehov odohralo na Saturne, Slnku a Mesiaci ete nieo in. Poas poslednho saturnskho kolobehu za pomoci duchov vle (trny) vznikol duchovn lovek (atma). Poas predposlednho slnenho kolobehu k nemu za prispenia cherubov pribudol ivotn duch (budhi). A poas piateho mesanho kolobehu sa s oboma za pomoci serafov spojilo duchovn ja (manas). Poas tchto troch vekch kolobehov vznikli vlastne dve vchodisk loveka: ni lovek, pozostvajci z fyzickho tela, terickho tela a astrlneho tela, a vy lovek, pozostvajci z duchovnho loveka (atma), so ivotnho ducha (budhi) a duchovnho ja (manas). Niia a vyia prirodzenos loveka sa zo zaiatku vyvjali oddelenmi cestami. Pozemsk vvoj je tu na to, aby sa spojili obe oddelen vchodisk loveka. Najprv vak ete cel mesan bytie prechdza po siedmom malom kolobehu istm druhom spnku (pralaya). Nm je vetko, takpovediac, zmiean do nerozlitenej masy. Aj Slnko a Mesiac, ktor boli v poslednom vekom kolobehu oddelen, poas poslednho mesanho kolobehu op splvaj. Ke teraz znovu vetko vystpi zo stavu spnku, poas prvho malho kolobehu sa vo vetkom podstatnom mus zopakova saturnsk stav, poas druhho slnen a poas tretieho mesan. Poas tohto tretieho kolobehu na Mesiaci, op oddelenom od Slnka, nadobdaj vetky bytosti pribline ten ist spsob bytia, ak mali na niekdajom Mesiaci. Ni lovek je tu medzibytosou medzi dnenm lovekom a zvieraom, rastliny stoja medzi dnenou ivonou a rastlinnou prirodzenosou a minerly maj len z polovice dnen neiv charakter, svojou alou asou s ete napoly rastlinami. Poas druhej polovice tohto tretieho kolobehu sa u pripravuje nieo in. Minerly tvrdn, rastliny postupne strcaj citlivos ivoneho charakteru a z jednotnho druhu zvieracieho loveka sa vyvjaj dve triedy. Jedna ostva na stupni ivona a u druhej sa rozdvojuje astrlne telo. Toto sa len na niiu as, ktor naalej ostva nositeom afektov, a na vyiu as, ktor nadobda urit samostatnos tak, e me istm spsobom ovlda niie zloky - fyzick telo, terick telo a niie astrlne telo. Tohto vyieho astrlneho tela sa teraz zmocuj duchovia osobnosti, ktor do vkladaj samostatnos a tm aj sebectvo. Duchovia oha vykonvaj svoju prcu len v niom astrlnom tele, km v terickom tele s inn duchovia prtmia a vo fyzickom tele zana svoju prcu t bytos, ktor mono oznai za vlastnho predchodcu loveka. T ist bytos vytvorila na Saturne za pomoci trnov duchovnho loveka (atma), na Slnku za asti cherubov ivotnho ducha (budhi) a na Mesiaci spolu so

IVOT ZEME

61

serafmi duchovn ja (manas). Teraz sa to vak men. Trny, cherubni a serafni vystupuj do vych sfr; a duchovnmu loveku prichdzaj na pomoc duchovia mdrosti, pohybu a formy. Tto s teraz zjednoten s duchovnm ja, so ivotnm duchom a s duchovnm lovekom (s manas - budhi - atma). Za podpory tchto bytost vypracovva poas druhej polovice tretieho pozemskho kolobehu charakterizovan udsk bytos svoje fyzick telo. Najvznamnejie pri tom psobia duchovia formy. Opracovvaj udsk fyzick telo tak, e sa stva istm druhom predchodcu neskorieho udskho tela zo tvrtho kolobehu (sasnej alebo tvrtej rundy). V astrlnom tele zaostalch zvieracch bytost ostvaj inn vlune duchovia oha, v terickom tele rastln duchovia prtmia. Oproti tomu duchovia formy spolupsobia na pretvoren minerlnej re. Prve oni ju zatvrdzuj, teda jej dvaj nehybn, pevn formy. Pri vetkom tom si vak nesmieme predstavova, e by bol okruh psobnosti spomnanch duchov obmedzen len na to, o tu bolo charakterizovan. Vdy s tm myslen len hlavn smery ich innosti. Nepriamo vade psobia vetky duchovn bytosti spolu. Tak naprklad duchovia formy maj v danom ase urit prcu aj na fyzickch rastlinnch a zvieracch telch, a tak alej. Ku koncu tretieho kolobehu, ke sa to vetko udialo, vetky bytosti a i samotn Slnko a Mesiac op splvaj a prechdzaj kratm stavom spnku (mal pralaya). Tam je op vetko jednotnou bezrozdielnou masou (chaosom), a na jeho konci zana tvrt pozemsk kolobeh, v ktorom sa nachdzame v sasnosti. Najskr sa vetko to, o bolo v minerlnej, rastlinnej, ivonej a udskej ri podstatn, zana v zrodonom stave odluova z bezrozdielnej masy. Ako samostatn zrodky sa mu znovuobjavi najprv len predchodcovia loveka, na vyom astrlnom tele ktorch pracovali v predchdzajcom malom kolobehu duchovia osobnosti. Vetky ostatn bytosti minerlnej, rastlinnej a ivonej re tu ete nemaj iadne samostatn bytie. (Na tomto stupni je toti ete vetko v onom vysoko duchovnom stave, ktor sa oznauje ako beztvar alebo ako stav arupa. Na sasnom stupni vvoja s z takejto ltky utkan len najvyie udsk mylienky - naprklad matematick a mravn idely. Na popisovanom stupni vak prislcha vetkm bytostiam.) To, o je niie, ako tto predchodcovia loveka, sa me objavi len innosou nejakej vyej bytosti. Zvierat tak existuj najprv ako stavy vedomia duchov oha, rastliny ako stavy vedomia duchov prtmia. Minerly vak maj dvojak mylienkov bytie. Najprv existuj ako mylienkov zrodky v spomnanch predchodcoch loveka a potom ako mylienky vo vedom duchov formy. Aj vy lovek (duchovn lovek, ivotn duch, duchovn ja) existuje vo vedom duchov formy. So vetkm sa teraz deje ist druh zahusovania. Na najbliom stupni je vak ete tto hustota len tak, e neprevyuje hustotu mylienok. V nej sa vak u mu objavi zvieracie bytosti, ktor vznikli v predchdzajcom kolobehu. Odluuj sa z vedomia duchov oha a stvaj sa samostatnmi mylienkovmi bytosami. Tento stav sa nazva stvrnenm, alebo stavom rupa. lovek tu pokro potia, e jeho predtm beztvar samostatn mylienkov telo je duchmi formy odet telom z hrubej, stvrnenej mylienkovej ltky. Zvierat tu ako samostatn bytosti pozostvaj vlune z tejto ltky. Zahusovanie pokrauje alej. Stav, ktor sa nm dosahuje, je porovnaten s tm, z oho s utkan predstavy snovho obraznho vedomia. Tento stupe sa nazva astrlny. Predchodca loveka op postupuje. Jeho bytos dostva k obom alm sastiam ete jedno telo, ktor pozostva z charakterizovanej ltky. Tak m teraz vntorn beztvar bytostn jadro, mylienkov telo a astrlne telo. Zvierat rovnako zskavaj astrlne telo a rastliny vystupuj z vedomia duchov prtmia ako samostatn astrlne bytosti. al pokrok vo vvoji spova v tom, e zahusovanie pokrauje po stav, ktor sa nazva fyzickm. Zo zaiatku ide o najjemnej fyzick stav, stav najjemnejieho teru. Predchodca loveka zskava prostrednctvom duchov formy k svojim predchdzajcim sastiam ete najjemnejie terick telo. Tm pozostva z beztvarho mylienkovho jadra, zo stvrnenho mylienkovho tela, z astrlneho tela a terickho tela; zvierat maj stvrnen mylienkov telo, astrlne a terick telo; rastliny maj astrlne a terick telo; minerly sa objavuj a tu ako samostatn terick tvary. Na tomto stupni vvoja mme teda doinenia sa tyrmi rami: s minerlnou, rastlinnou, ivonou a udskou. Popri tom vak ete v procese dovtedajieho vvoja vznikli tri alie re. V ase, ke sa na mylienkovom stupni (rupa stupe) oddelili od duchov oha zvierat, vylili zo seba ist bytosti i duchovia osobnos-

62

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

ti. Tieto pozostvaj z neuritej mylienkovej ltky, ktor sa podobne ako oblaky hromad a op rozplva a takto prdi. Nemono o nich hovori ako o samostatnch bytostiach, ale iba ako o neuritej veobecnej mase. To je prv elementrna ra. Na astrlnom stupni sa oddeuje nieo podobn od duchov oha. S to tieov obrazy alebo schmy podobn predstavm snovho obraznho vedomia. Tieto tvoria druh elementrnu ru. Na poiatku fyzickho stupa sa nakoniec odleuj neurit obrazn bytosti z duchov prtmia. Ani tieto nemaj iadnu samostatnos, s vak schopn vyjadrova sily, ktor s podobn udskm a zvieracm nruivostiam a afektom. Tieto nesamostatn, vriace sa afekty tvoria tretiu elementrnu ru. Bytosti disponujce snovm obraznm vedomm alebo vedomm obraznm vedomm doku vnma tieto stvorenia tretej elementrnej re ako prdiace svetlo, farebn chume, ako vu, chu, ako vemon tny a zvuky. Vetky tak vnemy si vak musme predstavi ako przraky . Zem si teda tu, kde sa zo svojho astrlneho predchodcu zahusuje na jemn terick teleso, predstavujeme tak, e je konglomertom terickej minerlnej zkladnej masy a terickch rastlinnch, ivonych a udskch bytost. Medzipriestory vypaj a in bytosti prenikaj stvorenia troch elementrnych ri. Toto zemsk teleso obvaj vyie duchovn bytosti, ktor s v spomnanch rach inn najrozmanitejm spsobom. Tvoria, takpovediac, duchovn spoloenstvo, duchovn tt a ich obydlm a pracoviskom je zemsk teleso, ktor nes so sebou tak, ako slimk svoju ulitu. Pritom je potrebn zohadni, e so Zemou je ete plne zjednoten to, o je teraz od nej oddelen ako Slnko a Mesiac. Obe tieto nebesk teles sa od Zeme oddeuj a neskr. Vy lovek (duchovn lovek - ivotn duch - duchovn ja, t.j. atma - budhi - manas) nem ete na tomto stupni iadnu samostatnos. Tu ete tvor jednu zloku duchovnho ttu a zatia je zviazan s duchmi formy tak, ako je udsk ruka ako nesamostatn zloka zviazan s udskm organizmom. Tm sme sledovali cestu utvrania Zeme po poiatok jej fyzickho stavu. V alom chceme ukza, ako sa v rmci tohto stavu vyvja vetko alej. Dovtedajia cesta vvoja potom vysti do toho, o u bolo povedan v predchdzajcich kapitolch Z kroniky Akaa v svislosti s pozemskm pokrokom. Tie stavy vvoja, ktor tu boli uveden ako beztvar, stvrnen, astrlny a fyzick stav, ktor teda tvoria rozdiely v jednom menom kolobehu (v jednej runde), sa v teozofickch prrukch nazvaj glbmi. V tejto svislosti sa tu teda hovor o arupa, rupa, astrlnom a fyzickom glbe. Niektorm sa zd by takto oznaenie nevstin. alej tu u vak o terminolgii nechceme hovori. Naozaj nejde o u, ale o vec. Ke sa vynasname popsa ju najlepie, ako je len mon, je to lepie, ako ke sa prli hba o nzvoch. Tieto predsa musia by vdy v istom zmysle nevstin. Skutonosti duchovnho sveta sa tu toti pokame oznai pomenovaniami, ktor pochdzaj zo zmyslovho sveta, a preto meme hovori len v podobenstvch. * Vklad vvoja loveka bol podan po bod, v ktorom Zem dospela na poiatok svojho fyzickho zahustenia. Sprtomnime si vvojov stav udskho sveta na tomto stupni. To, o neskr vystupuje ako Slnko, Mesiac a Zem, je tu ete zjednoten do jedinho telesa. Toto teleso je ete len z jemnej terickej hmoty. Bytosti, ktor neskr vystupuj ako udia, zvierat, rastliny a minerly, maj svoje bytie len v rmci tejto hmoty. Pre al postup vvoja sa jednotn svetov teleso mus najprv rozdeli na dve asti, z ktorch jedna sa stane neskorm Slnkom a druh tm, o ete zjednocuje neskoriu Zem a neskor Mesiac. A neskr nastupuje rozlenenie aj tohto telesa; to, o bude Mesiacom, vystupuje a Zem ostva ako obydlie loveka a jeho sstvoren sama pre seba. Tomu, kto pozn ben teozofick literatru, mus by jasn, e rozdelenie sa jednho svetovho telesa na dve sa uskutonilo v tom asovom obdob, do ktorho sa v tejto literatre zasadzuje vvoj takzvanej druhej zkladnej udskej rasy. Predchodcovia loveka tejto rasy sa popisuj ako postavy s jemnm terickm telom. Nesmieme si vak predstavova, e by sa tto predchodcovia mohli vyvja na naej terajej Zemi po jej odlenen sa zo Slnka a po vylen Mesiaca. Po tomto rozlenen u takto terick tel nemu viac existova. Ak sledujeme vvoj udstva v kolobehu, po ktor teraz dospelo nae pojednanie a ktor ns uvdza do sasnosti, meme odli rad hlavnch stavov, medzi ktormi

IVOT ZEME

63

je n teraj piaty. V predchdzajcom vklade z akaickej kroniky sa u o tchto stavoch hovorilo. Tu ete raz uvedieme to, o je nevyhnutn pre jeho alie prehbenie. V prvom zkladnom stave sa predchodcovia loveka javia ako plne jemn terick bytosti. Nie celkom presne nazva ben teozofick literatra tieto bytosti prvou zkladnou rasou. V podstate sa tento stav zachoval ete aj poas druhej epochy, do ktorej on literatra zasadzuje druh zkladn rasu. Prve po tento vvojov stupe s ete Slnko, Mesiac a Zem jednm svetovm telesom. Teraz sa odleuje Slnko ako samostatn teleso. Tm odnma ete s Mesiacom zjednotenej Zemi vetky sily, prostrednctvom ktorch sa predchodcovia loveka mohli udriava vo svojom terickom stave. S oddelenm sa Slnka postupuje zahusovanie sa udskch foriem a i foriem alch udskch spolustvoren. Tieto stvorenia sa teraz musia do uritej miery prispsobi svojmu novmu sdlu. Z tohto sdla vak neunikaj len isto materilne sily. Odchdzaj aj duchovn bytosti, o ktorch bolo povedan, e na charakterizovanom jednotnom telese tvorili duchovn spoloenstvo. Ich bytie ostva v uej svislosti so Slnkom, ne so svetovm telesom, ktor zo seba Slnko vylilo. Keby tieto bytosti boli ostali zjednoten so silami, ktor sa neskr rozvinuli na Zemi a Mesiaci, nikdy by sa neboli mohli vyvin na im zodpovedajce stupne. Pre tento svoj al vvoj potrebovali nov sdlo. Ponka im ho Slnko, ke sa, takpovediac, oistilo od pozemskch a mesanch sl. Na tom stupni, na ktorom stoja tieto bytosti teraz, mu psobi na pozemsk a mesan sily u len zvonku, zo Slnka. Vidme, ak zmysel m charakterizovan rozdelenie. Ist bytosti, ktor s vyie ako lovek, prekonvali svoj vvoj po tento asov bod na jednotnom charakterizovanom svetovom telese; teraz si nrokuj jednu jeho as a zvyok prenechvaj loveku a jeho sstvoreniam. Dsledkom odlenenia Slnka bola radiklna revolcia vo vvoji loveka a jeho sstvoren. Svojm spsobom padli z vyieho stupa bytia na ni. Museli, pretoe sa stratilo ich bezprostredn spojenie s onmi vymi bytosami. Boli by sa dostali do plne slepej uliky svojho vvoja, keby neboli nastali in svetov udalosti, ktor podnietili nov pokrok a ktormi bol vvoj priveden do plne inch koaj. So silami, ktor s teraz zjednoten na odlenenom Mesiaci a ktor vtedy ete boli sasou Zeme, by bol al pokrok nemon. Pod vplyvom tchto sl by nikdy nebolo mohlo vznikn sasn udstvo, ale len ist druh bytost, u ktorch by sa poas tretieho vekho kolobehu, poas mesanho bytia, vyvinut afekty - zlos, nenvis a tak alej - vystupovali do bezuzdnej zvierackosti. Poas istho asovho seku sa to skutone dialo. Bezprostrednm dsledkom oddelenia sa Slnka bol vznik tretieho zkladnho stavu predchodcov loveka, ktor sa v teozofickej literatre oznauje ako tretia zkladn rasa, rasa lemursk. Oznaenie tohto vvojovho stavu ako rasa op nie je zvl astn. K tomu, toti, o sa ako rasa oznauje v sasnosti, mu by vtedaj predchodcovia loveka prirovnan len v nepriamom zmysle. Prve to nm mus by plne jasn, e vvojov formy takej dvnej prehistrie ako aj budcnosti, sa od tej sasnej lia do takej vekej miery, e nae sasn oznaenia mu sli len ako pomoc v ndzi a pre tieto vzdialen epochy vlastne strcaj vetok zmysel. V podstate o rasch meme zaa hovori a vtedy, ke vvoj v charakterizovanom hlavnom stave (lemurskom) dospel pribline do svojej druhej tretiny. A tu sa utvra to, o sa teraz nazva rasami. Tento rasov charakter sa potom zachovva v ase atlantskho vvoja, za tvrtho zkladnho stavu, a alej po nau ru piateho zkladnho stavu. Avak u na konci nho piateho veku slovo rasa op strat akkovek zmysel. udstvo sa v budcnosti rozlen na asti, ktor sa viac nebud mc oznaova ako rasy. Ben teozofick literatra spsobila v tejto svislosti mnoho zmtkov. Konkrtne sa to stalo prostrednctvom knihy, ktor m na druhej strane vek zsluhu na tom, e v novej dobe spopularizovala teozofick svetonzor, prostrednctvom Sinnettovho Ezoternho budhizmu. Svetov vvoj je tu predstaven tak, akoby sa rasy poas svetovch kolobehov rovnakm spsobom vene opakovali. Tak to vak vbec nie je. Aj to, o si zasli nzov rasa, vznik a zanik. A vraz rasa by sa mal pouva len pre urit sek vvoja udstva. Pred nm a po om leia vvojov formy, ktor s prve niem plne inm ako rasami. K tejto poznmke sa odvaujeme len preto, e ns k nej plne oprvuje skuton dekdovanie kroniky Akaa. Jeho autor sa pri tom cti by v plnom slade s pravm ezoternm duchovnm vskumom. Inak by mu nikdy nemohlo napadn uvdza nieo tak proti zslunm knihm teozofickej literatry. Chce tie, vlastne plne zbytone, poznamena, e inpircie v Ezoterickom budhizme zmienenho vekho uitea nie s v rozpore s tm, o je tu pred-

64

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

kladan, ale e nedorozumenie vzniklo a tm, e autor spomnanej knihy preloil ako formulovaten mdros onch inpirci do dnes benej udskej rei vlastnm spsobom. Prve a tret zkladn stav udstva sa jav by tm, v ktorom vznikli rasy. A tto udalos bola privoden oddelenm sa Mesiaca od Zeme. Toto oddelenie bolo sprevdzan vznikom dvoch pohlav. Na tento stupe vvoja udstva je vo vklade akaickej kroniky opakovane poukazovan. Ke sa ete s Mesiacom spojen Zem vylenila zo Slnka, v rmci udstva ete neexistovalo musk a ensk pohlavie. Kad udsk bytos spjala vo svojom ete plne jemnom tele obe pohlavia. Len je potrebn poznamena, e tto obojpohlavn predchodcovia loveka stli oproti dnenmu loveku na nzkom vvojovom stupni. Niie pudy psobili s nesptanou energiou a duchovn vvoj ete neexistoval. To, e bol podnieten, a e niie pudy nm boli vtesnan do uritch hranc, svis s tm, e v tom istom ase, v ktorom sa Zem oddelila od Mesiaca, sa sasne dostala do sfry psobnosti inch svetovch telies. O tejto mimoriadne vznamnej sinnosti Zeme s inmi svetovmi telesami, o jej stretnut s cudzmi plantami v ase, ktor teozofick literatra oznauje ako lemursk, budeme hovori v alej asti Z kroniky Akaa. Ten ist vvojov proces m by ete raz vyloen z inho uhla pohadu. Stane sa tak z celkom konkrtneho dvodu. Nikdy toti nie je mon urobi dos pre to, aby boli pravdy tkajce sa vych svetov pozorovan z najrozlinejch strn. Malo by nm by jasn, e z ktorejkovek strany mono poda len plne nepostaujci nrt. A a postupne, ke sa t ist vec nazer z najrozlinejch strn, sa dojmy, ktor takto zskame, doplnia na oraz ivie obrazy. A len takto obrazy, a nie such schematick pojmy, pomu loveku, ktor chce prenikn do vych svetov. m ivie, m farbistejie s obrazy, o to viac meme dfa, e sa priblime vyej skutonosti. Je samozrejme jasn, e prve obrazy z vych svetov vyvolvaj dnes u mnohch sasnkov nedveru. lovek si rd pripust pojmov schmy, rozdelenia, poda monosti s mnohmi nzvami, o devachane, o vvoji plant a tak alej; aie to vak je, ke sa niekto odvi popisova nadzmyslov svety tak, ako popisuje cestovate krajiny Junej Ameriky. A predsa treba poveda, e nieo naozaj uiton dostvame len svieimi, ivmi obrazmi a nie mtvymi schmami a nzvami.

TVORLENN POZEMSK LOVEK

65

tvorlenn pozemsk lovek

Pri tomto opise budeme vychdza z loveka. Tak, ako ije v sasnosti na Zemi, pozostva lovek z fyzickho tela, z terickho alebo ivotnho tela, z astrlneho tela a z ja. Tto tvorlenn prirodzenos loveka m v sebe predpoklady pre vy vvoj. Ja zo seba pretvra niie tel a vleuje im tm vyie zloky udskej prirodzenosti. Zuachtenie a presvetlenie astrlneho tela prostrednctvom ja spsobuje vznik duchovnho ja (manas); premenou terickho alebo ivotnho tela vznik ivotn duch (budhi) a pretvorenm fyzickho tela vznik vlastn duchovn lovek (atma). Premena astrlneho tela je v sasnej etape pozemskho vvoja v plnom prde; vedom premena terickho a fyzickho tela pripad na neskorie obdobia; v sasnosti zaala ete len u zasvtencov - u uiteov a iakov tajnej vedy. Tto trojnsobn premena loveka je vedom; predchdzala jej vak viac i menej nevedom premena, a to poas doterajieho pozemskho vvoja. V tejto nevedomej premene astrlneho, terickho a fyzickho tela mono hada vznik pocitovej, rozumovej a vedomej due. 9 Teraz si musme objasni, ktor z tchto troch tiel (fyzickho, terickho, astrlneho) loveka je svojm spsobom to najdokonalejie. ahko mono prs do pokuenia dva sa na fyzick telo ako najniie a tm i najmenej dokonal. Pri tom vak podliehame istmu omylu. Astrlne a terick telo sce v budcnosti dosiahnu vysok dokonalos, v sasnosti je vak fyzick telo vo svojom druhu dokonalejie ako s ony. Zmienen omyl me vznika len tm, e lovek m toto telo spolon s najniou prrodnou rou, rou minerlnou. terick telo m toti lovek spolon s vyou rastlinnou rou a astrlne telo so ivonou rou. Plat sce, e fyzick udsk telo pozostva z tch istch ltok a sl, ktor sa nachdzaj v rozsiahlej minerlnej ri; avak sm spsob, akm tieto ltky a sily spolupsobia v udskom tele, je vrazom mdrosti a dokonalosti jeho stavby. Kto sa odhodl k tomu, aby nie len triezvym rozumom, ale celou ctiacou duou tudoval tto stavbu, ten sa skoro presved o tom, e je to tak. Meme pozorova ktorkovek as fyzickho udskho tela, naprklad najvyiu as stehennej kosti. Nie je nejakm jednoliatym ltkovm masvom, ale je o najzrunejie zostaven z trmikov, ktor smeruj rozlinmi smermi. iadne sasn ininierske umenie by nedokzalo s tokou mdrosou zostavi nejak mostn kontrukciu alebo nieo podobn. Nieo tak ete aj dnes plne prevyuje vetku dokonalos udskej mdrosti. Mdros v stavbe tejto kosti sa prejavuje v tom, e nevyhnutn nosnos pre oporu hornej asti udskho tela sa dosahuje usporiadanm trmikov pri najniej spotrebe ltky. Minimlne mnostvo ltky je pouit na to, aby ou bola dosiahnut najvyia mon innos. Do takhoto majstrovskho diela prrodnej stavby sa mono zahbi len s obdivom. A s nemenm obdivom je mon sa postavi pred zzran stavbu udskho mozgu alebo srdca, ako aj celku udskho fyzickho tela. A porovnajme si s tm stupe dokonalosti, ktor na sasnom vvojovom stupni udstva dosiahlo astrlne telo. Je nositeom pitku a utrpenia, nruivost, pudov a iadost a tak alej. A ak toky vedie toto astrlne telo proti mdremu uspsobeniu fyzickho tela! Vina povatn, ktor lovek prijma, s srdcov jedy. Z toho vak vyplva, e innos, ktor spsobuje fyzick stavbu srdca, je mdrejia, ako innos astrlneho tela, ktor dokonca pracuje proti tejto mdrosti. V budcnosti sa sce astrlne telo povznesie k vyej mdrosti; v sasnosti vak ete nie je vo svojom druhu tak dokonal ako fyzick telo vo svojom. Podobne by sa to dalo ukza aj o terickom tele; a aj o ja, o tejto bytosti, ktor sa od okamihu k okamihu mus tpajc prediera cez omyly a ilzie k mdrosti. Ke porovnme stupne dokonalosti jednotlivch lnkov loveka, nie je ak zisti, e fyzick telo je v sasnosti svojm spsobom najdokonalejie, e men stupe dokonalosti m terick telo, ete men astrlne telo, a najmenej dokonalou asou loveka je v sasnosti ja. Vyplva to z toho, e v rmci planetrneho vvoja udskho sdla sa na fyzickom udskom tele pracovalo najdlhie. To, o lovek v sasnosti nos na sebe ako svoje fyzick telo, preilo vetky vvojov stupne od Saturna, Slnka, Mesiaca a Zeme (po dnen stupe). Vetky sily tchto planetrnych telies pracovali jedna po druhej na tomto tele, take postupne mohlo dosiahnu svoj teraj stupe dokonalosti. Je teda najstarm lnkom sasnej udskej prirodzenosti. terick telo, tak ako sa teraz jav na loveku, poas saturnskho obdobia ete vbec neexistovalo. Pribudlo a poas slnenho vvoja. Na om teda nepraPresnejie o vetkom tomto hovoria vvody mjho spisu "O vchove dieaa z hadiska duchovnej vedy" a moja kniha "Teozofia, pokus o nadzmyslov pozorovanie sveta a urenie loveka".
9

66

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

covali sily tyroch planetrnych telies, ako na fyzickom tele, ale len troch: konkrtne Slnka, Mesiaca a Zeme. Tak dokonal, ako je v sasnosti fyzick telo, sa teda me sta a v budcej vvojovej peride. Astrlne telo sa pridruilo k fyzickmu a terickmu telu a poas mesanej ry, a ja a poas ry Zeme. Teraz si predstavme, e fyzick udsk telo dosiahlo na Saturne urit stupe svojho vvoja, a tento bol potom na Slnku doveden alej tm spsobom, e sa odvtedy mohlo sta nositeom terickho tela. Na Saturne toti postpilo fyzick udsk telo len potia, e bolo vonkajkovo zostavenm mechanizmom, ktor vak v sebe nemal ete iaden ivot. Komplikovanos jeho zloenia spsobila, e sa nakoniec rozpadlo. Tto komplikovanos toti dosiahla tak vysok stupe, e sa prostmi minerlnymi silami, ktor v nej psobili, nemohla viac udra. A tmto zrtenm sa udskch fyzickch tiel bol vlastne privoden znik Saturna. Saturn mal toti v sebe zo sasnch prrodnch ri, a to minerlnej, rastlinnej, ivonej a udskej, len t posledn. To, o v sasnosti poznme ako zvierat, rastliny a minerly, na Saturne ete neexistovalo. Na tomto svetovom telese bol z terajch tyroch prrodnch ri len lovek so svojm fyzickm telom; hoci toto fyzick telo bolo istm druhom komplikovanho minerlu. alie re vznikli tm, e na po sebe nasledujcich svetovch telesch nemohli dosiahnu pln vvoj vetky bytosti. A tak len as na Saturne utvorench udskch tiel dosiahla konen saturnsk cie. Tie udsk tel, ktor ho dosiahli, povstali teraz poas slnenej ry k takpovediac novmu bytiu vo svojej starej forme, a tto forma bola preniknut terickm telom. Tm sa vyvinuli na vy stupe dokonalosti. Stali sa istm druhom rastlinnch ud. Avak t as udskch tiel, ktor na Saturne nemohla dosiahnu konen vvojov cie, musela za slnenej ry pokraova v zmekanom za podstatne nepriaznivejch okolnost, ne ak existovali pre tento vvoj na Saturne. Zaostala preto za tou asou, ktor na Saturne dosiahla pln cie. Tm vznikla na Slnku popri udskej ri druh prrodn ra. Bolo by omylom si myslie, e zklady vetkch orgnov, nachdzajcich sa na sasnom udskom tele, boli dan u na Saturne. Nie je to tak. Do tejto dvnej doby meme poloi predovetkm pvod zmyslovch orgnov udskho tela. Takto star pvod maj prv zklady o, u a tak alej, ktor sa na Saturne tvorili ako minerlne tel pribline tak, ako teraz na Zemi neiv krytly. Svoju sasn formu vak tieto orgny zskali tm, e sa poas kadho nasledujceho planetrneho obdobia vdy znovu pretvrali k vyej dokonalosti. Na Saturne neboli nim inm ne fyziklnymi prstrojmi. Na Slnku boli potom pretvoren, pretoe ich preniklo terick alebo ivotn telo. Tak boli vtiahnut do ivotnho procesu. Stali sa oivenmi fyziklnymi prstrojmi. A k nim pristpili tie zloky udskho fyzickho tela, ktor sa vbec nemohli vyvja inak, ne pod vplyvom terickho tela: rastov, trviace a rozmnoovacie orgny. Samozrejme, prv zklady tchto orgnov, tak ako vznikli na Slnku, nie s rovnako dokonal, ako ich sasn formy. Najvyie orgny, ktor si udsk telo prilenilo vtedy, ke spolupsobilo fyzick a terick telo, s tie, z ktorch sa v sasnosti vyvinuli azy. A tak je teda na Slnku udsk fyzick telo systmom liaz, do ktorho s vlenen zmyslov orgny na zodpovedajcom stupni. Na Mesiaci vvoj pokrauje. K fyzickmu a terickmu telu pribda telo astrlne. Tm je do azovo-zmyslovho tela vlenen prv zklad nervovho systmu. Vidme, e fyzick udsk telo sa stva poas po sebe nasledujcich planetrnych vvojovch obdob oraz komplikovanejm. Na Mesiaci pozostva z nervov, liaz a zmyslov. Zmysly maj za sebou dvojnsobn pretvorenie a zdokonalenie, nervy s na svojom prvom stupni. Ak pozorujeme mesanho loveka ako celok, vidme, e pozostva z troch lnkov: fyzickho tela, terickho tela a astrlneho tela. Fyzick telo je trojlenn; ako svoje lenenie m v sebe prcu saturnskch, slnench a mesanch sl. terick telo je ete len dvojlenn. M v sebe len dsledky slnenej a mesanej prce; a astrlne telo je ete len jednolenn. Na om pracovali iba mesan sily. Prijatm astrlneho tela sa stal lovek na Mesiaci schopnm istho pocitovho ivota, istej vntornosti. O tom, o sa deje v jeho okol, si vie vo vntri svojho astrlneho tela utvra obrazy. Tieto obrazy s v istej svislosti porovnaten so snovmi obrazmi sasnho vedomia udstva; len s ivie, farebnejie, a o je hlavn, vzahuj sa na deje vonkajieho sveta, km sasn snov obrazy s prostmi dozvukmi vednho ivota alebo velijakmi nejasnmi zrkadleniami vntornch alebo vonkajch procesov. Obrazy mesanho vedomia dokonale zodpovedali tomu, na o sa vonku vzahovali. Ako prklad si vezmime, e sa tak mesan lovek, akho sme si

TVORLENN POZEMSK LOVEK

67

prve charakterizovali (pozostvajci z fyzickho, terickho a astrlneho tela), priblil k nejakej inej mesanej bytosti. Nemohol ju sce vnma ako priestorov predmet, pretoe to sa stalo monm a v pozemskom vedom loveka; avak vo vntri jeho astrlneho tela povstal ist obraz, ktor svojou farbou a podobou plne presne vyjadroval, i tto in bytos prejavovala mesanmu loveku sympatie alebo antipatie, i by mu mohla by uiton alebo nebezpen. Mesan lovek poda toho mohol celkom presne usmerova svoje sprvanie na zklade obrazov, ktor vznikali v jeho obraznom vedom. Tieto obrazy boli pre neho dokonalm orientanm prostriedkom. A fyzickm nstrojom, ktor astrlne telo potrebovalo, aby vstpilo do styku s nimi prrodnmi rami, bola do fyzickho tela vlenen nervov sstava. K tomu, aby sa poas mesanej ry mohla s lovekom udia popsan premena, bolo nutn spolupsobenie istej vekej svetovej udalosti. Vlenenie astrlneho tela a jemu zodpovedajci vznik nervovej sstavy vo fyzickom tele bol umonen len tm, e to, o bolo predtm jednm telesom, Slnkom, sa rozlenilo na dve teles, na Slnko a Mesiac. To prv sa povznieslo na rove stlice, to alie ostalo plantou, ako ou predtm bolo i Slnko, a zaalo okolo Slnka, z ktorho sa odtiepilo, obieha. Tm sa so vetkm, o ilo na Slnku a Mesiaci, udiala vznamn premena. Tento proces premeny tu budeme zatia sledova len potia, pokia sa vzahuje na mesan ivot. lovek, pozostvajci z fyzickho a terickho tela, ostal pri odtiepen sa Mesiaca od Slnka zjednoten s Mesiacom. Tm vstpil do plne novch podmienok bytia. Mesiac si toti so sebou odniesol len as sl, obsiahnutch v Slnku; na loveka teraz z jeho vlastnho svetovho telesa psobila len tto as; alia as sl ostala zadran na Slnku. Tto as je teda Mesiacu, a tm aj jeho obyvateovi, loveku, posielan zvonku. Keby ostali zachovan pvodn pomery, keby vetky slnen sily pritekali k loveku z jeho vlastnho psobiska, onen vntorn ivot, ak sa prejavuje vo vzniku obrazov astrlneho tela, by nebol mohol vznikn. Zvonku si slnen sila i naalej zachovala svoj vplyv na fyzick a terick telo, na ktor psobila u predtm. Predsa vak as oboch tchto tiel uvonila pre vplyvy, ktor vychdzali z rozlenenm vzniknutho novho svetovho telesa, teda z Mesiaca. Tak bol lovek na Mesiaci vystaven dvojakmu psobeniu, slnenmu a mesanmu. A psobeniu Mesiaca mono pripsa to, e sa vo fyzickom a terickom tele utvorili tie lnky, ktor umoovali prijatie astrlneho tela. A astrlne telo me tvori obrazy len vtedy, ke k nemu slnen sily neprichdzaj z vlastnej planty, ale zvonku. Mesan vplyvy pretvorili zklady zmyslov a liaz tak, e sa mohla vleni nervov sstava; a slnen vplyvy spsobili, e obrazy, pre ktor bola nervov sstava nstrojom, zodpovedali popsanm spsobom vonkajm mesanm procesom. Tmto spsobom mohol vvoj pokraova len po urit bod. Ak by sa bol tento bod prekroil, mesan lovek by zatvrdol vo svojom obraznom vntornom ivote, a tm by musel strati vetku spojitos so Slnkom. Ke vvoj dospel a k tomuto bodu, Slnko sa op zlilo s Mesiacom, take na ist as boli obe op jednm telesom. Zjednotenie trvalo dovtedy, km bol lovek dostatone pokroil, aby mohol na novom vvojovom stupni zamedzi svojmu zatvrdnutiu, ktor by na Mesiaci bolo muselo nasta. Ke sa tak stalo, uskutonilo sa nov oddelenie, teraz si vak Mesiac so sebou odniesol ete i slnen sily, ktor sa mu predtm nedostvali. A to spsobilo, e po uritom ase sa uskutonilo ete jedno odlenenie. To, o sa zo Slnka odlenilo nakoniec, bolo svetov teleso, v ktorom boli obsiahnut vetky sily a bytosti ijce v sasnosti na Zemi a na Mesiaci. Zem teda mala Mesiac, ktor ju teraz obieha, ete vo svojom vlastnom tele. Keby bol ostal v nej, nikdy by sa nemohla sta dejiskom vvoja loveka, ako nm je v sasnosti. Najprv museli by vylenen sily terajieho Mesiaca a lovek musel osta na takto oistenom zemskom dejisku a tu pokraova vo svojom vvoji. Tmto spsobom vznikli zo starho Slnka tri svetov teles. A sily dvoch z tchto svetovch telies, novho Slnka a novho Mesiaca, boli Zemi, a tm i jej obyvateom posielan zvonku. Tmto pokrokom vo vvoji svetovch telies bolo umonen to, e k trojlennej prirodzenosti, ak bola ete na Mesiaci, bol pripojen tvrt lnok, ja. Toto pripojenie bolo spojen so zdokonalenm fyzickho, terickho a astrlneho tela. Zdokonalenie fyzickho tela spovalo v tom, e mu bola vlenen obehov sstava srdca ako zdroja teplej krvi. Samozrejme zmyslov sstava, systm liaz a nervov sstava sa teraz museli pretvori tak, aby sa v udskom organizme znali s novo pribudnutm teplokrvnm systmom. Zmyslov orgny boli pretvoren tak, aby z prostho obraznho vedomia starho Mesiaca sa mohlo vyvin predmetn vedomie, ktor sprostredkva vnmanie vonkajch vec a ktor je v sasnosti loveku vlastn od rann-

68

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

ho prebudenia po veern usnanie. Na starom Mesiaci ete zmysly neboli otvoren navonok; obrazy vedomia povstvali zvntra; prve tto otvorenos zmyslov navonok je vdobytkom pozemskho vvoja. Vyie sme sa zmienili o tom, e nie vetky na Saturne vzniknut udsk tel dosiahli cie, ktor im bol vyten, a e na Slnku vznikla popri udskej ri v jej vtedajej podobe druh prrodn ra. Teraz si musme predstavi, e na kadom z nasledujcich vvojovch stupov, na Slnku, Mesiaci a Zemi, ist bytosti vdy zaostali za svojm cieom, a e tm vznikli niie prrodn re. loveku najbliia zvieracia ra je naprklad t, ktor zaostvala u na Saturne, ale za nepriaznivch okolnost na Slnku a Mesiaci vvoj iastone dohonila, tak e na Zemi sce nebola natoko pokroil ako lovek, iastone vak predsa mala schopnos prija tepl krv. Pred pozemskou rou toti tepl krv neexistovala v iadnej z prrodnch r. Sasn studenokrvn (alebo poikilotermn) zvierat a urit rastliny vznikli tm, e ist bytosti niej slnenej re op zaostali za stupom, ktor dosiahli in bytosti tejto re. Sasn minerlna ra vznikla najneskr, a poas pozemskej ry. tvorlenn pozemsk lovek prijma zo Slnka a Mesiaca inky sl, ktor ostali spojen s tmito svetovmi telesami. Zo Slnka k nemu pristupuj sily pokroku, rastu a bytia, z Mesiaca zatvrdzujce, formujce sily. Ak by stl lovek len pod vplyvom Slnka, stratil by sa v nesmierne rchlom vvojovom pokroku. Kedysi, po zodpovedajcom ase preto musel Slnko opusti, a na odlenenom starom Mesiaci sa vystavi prekkam prli rchleho vvinu. Keby s nm vak ostal natrvalo spojen, tieto prekky by ho zatvrdili v ustrnutej forme. Preto pokroil alej, k pozemskmu vvoju, v rmci ktorho sa oba vplyvy udriavaj zodpovedajcim spsobom v rovnovhe. Tm je vak sasne dan i okamih, v ktorom sa do tvorlennej udskej podstaty vleuje osi vyie: dua, ako vntorn podstata. Fyzick telo loveka je vo svojej forme, vo svojich funkcich, pohyboch a tak alej vrazom a vsledkom toho, o sa deje v alch lnkoch, v terickom tele, v astrlnom tele a v ja. V doterajom vklade Z kroniky Akaa sme ozrejmili, ako postupne v priebehu vvoja tieto alie lnky zasahovali do utvrania fyzickho tela. Poas saturnskho vvoja ete s fyzickm udskm telom nebol spojen iaden z tchto lnkov. Vtedy vak bol dan prv predpoklad pre tento vvoj. Predsa si vak nesmieme myslie, e by sily, ktor neskr psobili na fyzick telo z terickho tela, z astrlneho tela a z ja, neboli na psobili u poas saturnskej ry. Psobili u vtedy, lene v istom zmysle zvonku, a nie zvntra. alie lnky ete neboli utvoren, neboli ete v zvltnej forme zjednoten s fyzickm udskm telom; sily, ktor sa v nich neskr zjednocovali, vak psobili takpovediac z okolia, z atmosfry Saturna, a formovali prv predpoklady tohto tela. Tieto predpoklady boli potom na Slnku pretvoren tm, e sa as tchto sl sformovala do zvltneho udskho terickho tela, a teraz u nepsobila na fyzick telo iba zvonku, ale i zvntra. To ist sa udialo na Mesiaci vo vzahu k astrlnemu telu. A na Zemi bolo fyzick udsk telo pretvoren po tvrtkrt, m sa stalo sdlom ja, ktor teraz pracuje v jeho vntri. Vidme, e pre pohad duchovnovednho vskumnka nie je fyzick udsk telo nim pevnm, nim, o by zotrvvalo vo svojej podobe a spsobe psobenia. Je vystaven neustlemu pretvraniu. A takto pretvranie sa uskutouje aj v sasnom pozemskom obdob jeho vvoja. udsk ivot mono pochopi len tak, ak sme schopn vytvori si predstavu o tomto pretvran. Z duchovnovednho pozorovania udskch orgnov vyplva, e stoja na vemi odlinch stupoch svojho vvoja. V udskom tele s tak orgny, ktor s vo svojej dnenej podobe v zostupnom, a in, ktor s vo vzostupnom vvoji. Vznam tch prvch bude v budcnosti pre loveka oraz men. Rozkvet svojej innosti u maj za sebou, bud chradn a postupne sa z udskho tela stratia. alie orgny s vo vzostupnom vvoji; maj v sebe mnoh, o zatia existuje iba v zrodonej podobe; v budcnosti sa bud vyvja do dokonalejch podb s vymi lohami. K tm prvm orgnom patria okrem inch tie, ktor slia rozmnoovaniu, k privdzaniu seberovnch na svet. Svoju funkciu v budcnosti prenes na in orgny a samy sa stan bezvznamn. Prde as, v ktorom sa bud nachdza na udskom tele v zakrnelom stave, a potom v nich bude mon vidie len svedectvo pradvneho udskho vvoja. alie orgny, ako naprklad srdce a s nm spojen tvary s v istom zmysle len na poiatku svojho vvoja. To, o v nich teraz le v zrodonej podobe, rozvin a v budcnosti. Duchovnovedn pon-

TVORLENN POZEMSK LOVEK

69

manie vid toti v srdci a v jeho vzahu k takzvanmu krvnmu obehu nieo plne in ako sasn fyziolgia, ktor je v tejto svislosti plne zvisl od mechanisticko-materialistickch predstv. Duchovnej vede sa pri tom dar vysvetli skutonosti, ktor s sasnej vede bene znme, pre ktor vak tto svojimi prostriedkami nie je schopn poda aspo do uritej miery uspokojujce vysvetlenie. Anatmia sved o tom, e svaly udskho tela s vo svojej stavbe dvojakho druhu. Existuj tak, ktorch najmenie asti s hladkmi zvzkami, a tak, ktorch najmenie asti vykazuj pravideln priene pruhovanie. Hladk svaly s vo veobecnosti tak, e ich pohyb je nezvisl od udskej vle. Hladk je naprklad svalstvo riev, ktor pravidelnmi pohybmi posva potravu bez toho, aby na neho mala vplyv udsk va. Hladk s alej svaly, ktor sa nachdzaj v dhovke oka. Tieto svaly slia pohybom, ktormi sa roziruje zrenica, ke je vystaven meniemu mnostvu svetla, a ktor ju zuuj, ak do oka prdi vea svetla. Aj tieto pohyby s nezvisl od udskej vle. Oproti tomu priene pruhovan s svaly, ktor sprostredkovvaj pohyb pod vplyvom udskej vle, naprklad svaly, ktor pohybuj rukami a nohami. Z tohto veobecnho stavu tvor vnimku srdce, ktor je tie svalom. Ani pohyby srdca nepodliehaj poas sasnho vvojovho stavu loveka vli; a predsa je to priene pruhovan sval. Duchovn veda svojm spsobom vysvetuje prinu. Srdce neostane navdy takm, ako je teraz. V budcnosti bude ma plne in formu a zmenen lohu. Je na ceste sta sa svalom podriadenm vli. V budcnosti bude vykonva pohyby, ktor bud vsledkom vntornch duevnch impulzov loveka. Prve v sasnosti u svojou stavbou ukazuje, ak vznam bude ma v budcnosti, ke srdcov pohyby bud vrazom udskej vle rovnako, ako je nimi v sasnosti zdvihnutie ruky alebo posunutie nohy. Tento nhad na srdce svis s obsiahlym poznanm duchovnej vedy o vzahu srdca k takzvanmu krvnmu obehu. Mechanisticko-materialistick nuka o ivote vid v srdci ist druh pumpovacieho zariadenia, ktor rytmickm spsobom poha krv cez telo. Srdce je tu prinou krvnho obehu. Duchovnovedn poznanie ukazuje nieo celkom in. Pre neho je pulzovanie krvi, cel jej vntorn pohyblivos, vrazom a inkom duevnch procesov. Prina toho, ako sa sprva krv, je duevn. Zblednutie zaprinen pocitom strachu, rumenec pod vplyvom pocitov hanby, to s len hrub inky duevnch procesov v krvi. Vetko, o sa deje v krvi, je len vrazom toho, o sa deje v dui. Svislos medzi pulzovanm krvi a duevnmi impulzmi je tajomne hlbok. A pohyby srdca nie s prinou, ale dsledkom pulzovania krvi. Pohybmi podriadenmi vli bude v budcnosti prena srdce do vonkajieho sveta inky toho, o bude utkan v udskej dui. alie orgny, ktor s v podobnom vzostupnom vvoji, predstavuj dchacie orgny, a sce vo svojej lohe nstrojov rei. Ich prostrednctvom je lovek v sasnosti schopn premiea svoje mylienky na vzduchov vlny. To, o preva vo vntri, tm prena do vonkajieho sveta. Toto vlnenie vzduchu je reprodukciou toho, o sa deje v jeho vntri. V budcnosti bude tmto spsobom stle viac a viac zo svojej vntornej podstaty stvrova navonok. A poslednm vsledkom v tomto smere bude, e svojimi k dokonalosti dovedenmi reovmi orgnmi bude privdza na svet seba samho - seberovnho. Teda v sasnosti obsahuj v sebe reov orgny v zrodonej podobe budce rozmnoovacie orgny. A skutonos, e u muskho indivdua v ase pohlavnej zrelosti nastupuje mutcia (zmena hlasu), je dsledkom tajomnej svislosti medzi nstrojmi rei a podstatou rozmnoovania. Tmto spsobom mono duchovnovedne pozorova cel udsk fyzick telo, so vetkmi jeho orgnmi. Predbene sme tu chceli poda len niekoko ukok. Existuje duchovnovedn anatmia a fyziolgia. A t sasn sa ou v nevemi vzdialenej budcnosti bude musie necha oplodni, ba plne sa premeni. Tu v tejto oblasti je teraz zvl nzorn, e tak vsledky, ako s vyie uveden, nesm by postaven na definitvnych zveroch, na mylienkovch pekulcich (naprklad analgich), ale e sm vzs len z pravho duchovnovednho vskumu. To musme nevyhnutne zdrazni, pretoe a prli ahko sa me sta, e horliv vyznavai duchovnej vedy, len o prijm niekoko poznatkov, bud ihne alej spriada nebotyn predstavy. Potom nie div, e z toho vychdzaj len kadejak bludy, ktor sa v tejto oblasti zvl rozrastaj. Z hore uvedenho popisu by naprklad bolo mon vyvodi dsledok: Pretoe udsk rozmnoovacie orgny vo svojej sasnej podobe stratia svoj vznam najskr, tak ho aj v minulosti zrejme najskr

70

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

nadobudli. V istom zmysle by teda mali by najstarmi orgnmi udskho tela. Presn opak je vak pravdou. Svoju sasn podobu nadobudli najneskr a op ju najskr stratia. Do zornho poa duchovnovednho vskumu sa stavia nasledovn. V istom zmysle dospelo udsk fyzick telo na Slnku po stupe rastlinnho bytia. Vtedy bolo preniknut iba terickm telom. Na Mesiaci prijalo charakter zvieracieho tela, pretoe bolo preniknut astrlnym telom. No nie vetky orgny sa podieali na tejto premene. Mnoh zotrvali na rastlinnom stupni. A mnoh orgny mali vyslovene rastlinn charakter ete aj vtedy, ke sa Zem po zalenen ja do udskho tela povzniesla do svojej sasnej podoby. V iadnom prpade si vak nesmieme predstavova, e tieto orgny vyzerali prve tak, ako vyzeraj nae sasn rastliny. Sem patria aj rozmnoovacie orgny. Na poiatku pozemskho vvoja mali ete rastlinn charakter. Mdrosti starch mystri to bolo znme. A starie umenie, ktor v sebe uchovalo mnoho z dedistva mystri, predstavuje naprklad hermafroditov s rozmnoovacmi orgnmi v podobe rastlinnch lstkov. S to predchodcovia ud, ktor ete mali star druh rozmnoovacch orgnov (boli obojpohlavn). Pekne je to vidie naprklad na hermafroditovi v kapitulskej zbierke v Rme. Ke sa raz tto vec prehliadne, ozrejm sa naprklad i prav prina prtomnosti figovnkovho listu u Evy. Bud prijat prav vysvetlenia mnohch starch obrazov, pretoe tie dnen vychdzaj len z myslenia nedovedenho do dsledkov. Len mimochodom upozornime na to, e vyie zmienen hermafrodit sa vyznauje ete i inmi rastlinnmi prveskami. Ke bol vytvoren, jestvovala ete tradcia o tom, e sa v pradvnej minulosti urit udsk orgny pretvorili z rastlinnej do ivonej podoby. Vetky tieto premeny udskho tela s len vrazom pretvrajcich sl leiacich v terickom tele, v astrlnom tele a v ja. innos vych lnkov loveka je sprevdzan premenami fyzickho udskho tela. Stavbe a innosti tohto udskho tela mono preto rozumie len tak, ke budeme vychdza z kroniky Akaa, ktor podva svedectvo o tom, ako sa dej vyie premeny tch zloiek loveka, ktor s viac duevn a duchovn. Vysvetlenie vetkho fyzickho a materilneho sa nachdza v duchovnom. Dokonca aj budcnos tohto fyzickho sa osvetl tm, e budeme vychdza z duchovnho.

ODPOVEDE NA OTZKY

71

Odpovede na otzky
Ak si vdy novmi inkarnciami v po sebe idcich rasch privlastujeme nov schopnosti, ak sa alej ni z toho, o si dua privlastnila sksenosou, nestrca z jej pokladnice - ako je mon vysvetli, e si dnen udstvo nezachovalo ni z v onch asoch tak vysoko vyvinutch schopnost vle, predstavivosti a ovldania prrodnch sl? Vskutku sa nestrca ni zo schopnost, ktor si dua zskala pri svojom prechode nejakm vvojovm stupom. Ke vak zskava nov schopnos, nadobda t predchdzajca in formu. Nevyva sa viac sama pre seba, ale ako zklad pre nov schopnos. Atlantania si naprklad osvojili schopnos pamti. Sasn lovek si vskutku me utvori len vemi slab predstavu o tom, oho bola schopn pam Atlantana. Vetko to, o v naej piatej zkladnej rase vystupuje ako takzvan vroden predstavy, sa v Atlantde ete len zskavalo pamou. Predstavy o priestore, ase, pote at. by sasnmu loveku spsobovali celkom in akosti, ak by ich mal zskava a teraz. Tou schopnosou, ktor si m prisvoji sasn lovek, je toti kombinujci rozum. Logika u Atlantanov neexistovala. Ak m by toti zskan nejak nov duevn sila, kad skr zskan sila vo svojej vlastnej forme sa mus stiahnu, ponori sa pod prah vedomia. Ak by sa bobor odrazu mal sta mysliacou bytosou, musel by svoju schopnos intuitvne stava umel stavby premeni na nieo in. Atlantania naprklad mali schopnos uritm spsobom ovlda ivotn silu. Svoje ndhern stroje kontruovali prostrednctvom nej. Zato vak nemali vbec ni z toho, o maj nrody piatej rasy ako rozprvask dar. Mty a rozprvky u nich ete vbec neexistovali. A u prslunkov naej rasy vystupuje v podobe mytolgie ivotu vldnuca sila Atlantanov. V tejto forme sa mohla sta zkladom pre nau rozumov innos. Vek vynlezcovia naej rasy s inkarnciami prorokov atlantskej rasy. V ich genilnych npadoch sa prejavuje nieo, o m svoj zklad v nieom inom, v nieom, o v nich poas ich atlantskej inkarncie existovalo ako ivotodarn sila. Naa logika, poznanie prrody, technika at. vyrastaj z pdy, ktor bola poloen v Atlantde. Ak by naprklad technik mohol pretvori nasp svoje kombinan schopnosti, vzilo by nieo, oho bol schopn Atlantan. Cel rmske prvo bolo premenenou silou vle zo skorch ias. Samotn va pri tom ostala v pozad, a namiesto toho, aby sama prijala formu, premenila sa v mylienkov formy, ktor sa prejavuj v prvnych pojmoch. Grcky zmysel pre krsu je vybudovan na zklade bezprostrednch sl, ktor sa u Atlantanov prejavovali vo vekolepom achten rastlinnch a zvieracch foriem. Vo Phdiovej fantzii ilo nieo, o Atlantan vyuval na bezprostredn pretvranie skutonch ivch bytost. alia otzka: Ak je vzah duchovnej vedy (teozofie) k takzvanm tajnm vedm? Tajn vedy existovali odjakiva. Pestovali sa v takzvanch tajnch kolch. Nieo sa o nich dozvedie mohol len ten, kto sa podrobil uritm skkam. Sprstupnen mu bolo vdy len to, o zodpovedalo jeho intelektulnym, duchovnm a morlnym schopnostiam. Tak to muselo by, pretoe sprvne pouvan vysok poznanie je kom k moci, ktor v rukch nepripravench mus vies k zneuitiu. Prostrednctvom duchovnej vedy sa spopularizovali len niektor, elementrne nuky tajnej vedy. Dvodom pre to s pomery v sasnej dobe. udstvo vo svojich pokroilejch prslunkoch je v o do vvoja rozumu tak aleko, e by skr i neskr sam dospelo k uritm predstavm, ktor boli predtm sasou tajnho poznania. Sam o sebe by si vak tieto predstavy prisvojilo v zakrnelej, karikovanej a kodlivej forme. Preto sa zasvten rozhodli sprostredkova as tajnho poznania verejnosti. Tm sa ponka monos hodnoti pokroky loveka, objavujce sa vo vvoji kultry, mierkou skutonej mdrosti. Nae poznvanie prrody vedie naprklad k predstave o princh vec. No bez prehbenia prostrednctvom tajnej vedy mu by tieto predstavy len karikatrami. Naa technika kra v strety vvojovm tdim, v ktorch bude mc posli blahu udstva len vtedy, ak bud due ud prehben v zmysle duchovnovednho ponmania ivota. Pokm nrody nedisponovali nim z modernho prrodovednho poznania a modernej techniky, forma podvania najvych nuk v nboenskch obrazoch - prihovrajcich sa len citom - psobila blahodrne. Dnes potrebuje udstvo tie ist

72

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

pravdy vo forme primeranej rozumu. Duchovnovedn svetonzor nepramen vo svojvli, ale vo vhade do danch historickch okolnost. Ist asti tajnej nuky mu vak by i dnes sprstupnen len tm, ktor sa podrobia zasvcovacm skkam. A aj so zverejnenmi asami si bud vedie nieo poa len t, ktor sa neobmedzuj iba na vonkaj prjem poznatkov, ale si ich prisvojuj vntorne, pre ktorch sa stvaj obsahom a smernkom ich ivota. Nejde o to rozumovo ovlda nuky tajnej vedy, ale prenikn nimi cit, vnmanie, ba cel ivot. A tak sa osi dozvieme i o ich pravdivostnej hodnote. Bez toho zostan vdy len niem, omu mono veri alebo neveri. Sprvne pochopen sa duchovnovedn pravdy stan loveku pravm zkladom ivota, cez ne rozpozn svoju hodnotu, dstojnos a podstatu, daj mu t najvyiu odvahu k ivotu. Objasnia mu toti jeho spojitos s okolitm svetom; odku ho k jeho najvym cieom, k jeho pravmu ureniu. A robia to spsobom, ktor je primeran nrokom sasnosti, take nemus osta v zajat rozporu medzi vierou a rozumom. Je mon by sasne modernm vedcom i duchovnm vedcom. Samozrejme, je potom potrebn by oboma v pravom zmysle.

PREDSUDKY ZDANLIVEJ VEDY

73

Predsudky zdanlivej vedy

Urite plat, e v duchovnom ivote sasnosti existuje mnoh, o tomu, kto had pravdu, sauje priznanie sa k duchovnovednm (teozofickm) poznatkom. A to, o bolo povedan v lnkoch o ivotnch otzkach teozofickho hnutia, sa me javi ako nznak dvodov, ktor sa v tomto smere objavuj najm u svedomitch hadaov pravdy. Ako plne fantastick sa vak musia javi mnoh vpovede duchovnho vedca tomu, kto ich hodnot na zklade istch predsudkov, vyplvajcich, ako ver, z toho, o pozn ako vsledky prrodovednho vskumu. Navye, tento vskum sa me odvolva na nesmierne blaho, ktorm prispel a naalej prispieva k udskmu pokroku. Ve ako impozantne to psob, ak nejak osobnos, ktor chce dokza vybudova nejak svetonzor len na vsledkoch tohto vskumu, vyslov hrd slov: Medzi oboma tmito extrmnymi ponmaniami ivota - jednm pre samotn tento svet a alm pre nebo - le priepas. udsk veda dodnes nikde neobjavila stopy raja, posmrtnho ivota i osobnho Boha; tto neprosn veda, ktor vetkmu prichdza na kore, ktor vetko rozklad, ktor sa nezakne iadneho tajomstva, ktor skma oblohu za hviezdnymi hmlovinami, analyzuje nekonene mal atmy ivch buniek ako i chemickch astc, rozklad substanciu Slnka, skvapaluje vzduch, telegrafuje z jednho konca Zeme na druh, vid cez nepriehadn teles, uskutouje plavby pod vodou a vo vzduchu, prostrednctvom rdia a inch objavov nm otvra nov horizonty; tto veda, ktor po tom, o dokzala skuton prbuznos vetkch ivch bytost medzi sebou a postupn premeny ich foriem, vahuje do oblasti svojho dkladnho vskumu teraz aj mozog ako orgn udskej due. (Prof. August Forel, ivot a smr, 1908) Istota, s akou Forel ver v monos budova na takch zkladoch, sa odhauje v slovch, ktor pripja k horeuvedenm vrokom: Pretoe vychdzame z monistickho ponmania ivota, ktor jedin zohaduje vetky vedeck fakty, ponechvame nadprirodzen bokom a obraciame sa ku knihe prrody. Tak je ten, kto vne had pravdu, postaven pred dve veci, ktor jeho, mono aj existujcemu, tueniu o pravdivosti duchovnovednch poznatkov klad do cesty siln prekky. Ak v om aj ije cit pre takto poznatky, ba aj ke prostrednctvom jemnejej logiky pociuje ich vntorn opodstatnenos, predsa me by printen potlai takto impulzy, ak si mus poveda: Po prv existuj autority, ktor poznaj ist neotrasiten skutonosti a ktor tvrdia, e vetko nadzmyslov m svoj pvod len vo fantastike a v nevedeckch poverch. Po druh mi hroz nebezpeenstvo, e oddvanm sa tomuto nadzmyslovmu, sa lovek stane nepraktickm, v ivote neuitonm. Lebo vetko, o lovek kon pre praktick ivot, mus by pevne zakorenen v realite. Mnoh z tch, ktor sa ocitn v takejto rozpoltenosti, sa k poznaniu, ako je to s oboma charakterizovanmi vecami v skutonosti, dopracuj len ako. Ak by toho boli schopn, tak naprklad vo vzahu k prvmu bodu by videli nasledovn: Vsledky duchovnovednho vskumu nie s v niom v rozpore s vecnm prrodovednm vskumom. Vade tam, kde sa na ich vzah pozerme nepredpojate, z nich pre nau dobu vyplva skr nieo plne in. Ukazuje sa, e tento vecn vskum speje k tomu, e sa v nevemi vzdialenej budcnosti celkom zlad s tm, o pre urit oblasti mus zo svojich nadzmyslovch zdrojov kontatova duchovn vskum. Zo stoviek prpadov, ktormi me by doloen toto tvrdenie, tu chceme poukza na jeden charakteristick. Vo svojich prednkach o vvoji Zeme a udstva poukazujem na to, e predchodcovia dnench kultrnych nrodov ili v oblasti, rozprestierajcej sa kedysi na tom mieste zemskho povrchu, ktor dnes zaber vek as Atlantickho ocenu. V lnkoch Z kroniky Akaa sa hovor viac o duevnoduchovnch vlastnostiach tchto atlantskch predkov. asto som toti popisoval, ako vyzeral povrch tejto oblasti Zeme v starej Atlantde. Bolo povedan: vzduch bol vtedy presten vodnmi parami. lovek il vo vodnej hmle, ktor sa v istch oblastiach nikdy nerozplynula a tak, e by bol vzduch plne ry. Slnko a Mesiac nebolo mon vidie tak, ako dnes, ale boli obklopen farebnm dvorcom. Rozdelenie daa a slnenho svetla tak, ako sa uskutouje v sasnosti, vtedy neexistovalo. Tto star krajinu je mon preskma jasnovidne. Jav dhy sa vtedy nevyskytoval. Objavil sa a v poatlantskom obdob. Nai predkovia ili v hmlovej krajine. Tieto skutonosti s zisten isto jasnovidnm pozorovanm a ihne mus by povedan, e duchovn vskumnk urob najlepie, ak sa zkostlivo zdr akchkovek zverov na zklade svojich prrodovednch poznatkov. Pri tchto zveroch by toti jeho nezaujat vntorn zmysel pre duchovn vskum ahko mohol pobldi. Porovnajme vak

74

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

teraz s tmito kontatovaniami urit nzory, ku ktorm v sasnosti dospeli jednotliv prrodovedci. Dnes existuj vskumnci, ktor s nten sa na zklade faktov domnieva, e Zem bola v uritom obdob svojho vvoja obklopen masou oblakov. Upozoruj na to, e aj v sasnosti prevauje oblan obloha nad bezoblanou, take ivot je aj teraz vinou vystaven vplyvu slnenho svetla oslabenho tvorbou oblakov, z oho vyplva, e nesmieme tvrdi, e by sa ivot nemohol vyvin vlune v oblanom obale. alej poukazuj na to, e tie rastlinn organizmy, ktor meme poklada za najstarie, s tak, e by sa mohli vyvja i bez priameho slnenho svetla. Tak medzi formami tohto najstarieho rastlinnho sveta chbaj tie, ktor tak ako ptne rastliny potrebuj bezprostredn slnen svetlo a such vzduch. I vo vzahu k ivonemu svetu upozornil jeden vskumnk (Hilgard) na to, e obrovsk oi vymretch zvierat (naprklad ichtyosaurov) poukazuj na to, e v ich epoche muselo by na Zemi smran svetlo. Nemyslm, e by takto nzory nemali by ete korigovan. Duchovnho vedca nezaujmaj avak pre to, o tvrdia, ako pre smer, ku ktormu, ako sa zd, je tlaen faktografick vskum. Predsa aj asopis Kozmos, ktor zastva viac i menej haeckelinske stanovisko, priniesol pred istm asom povimnutiahodn lnok, ktor na zklade istch faktov z rastlinnho a ivoneho sveta poukazoval na monos existencie niekdajej jednotnej atlantskej pevniny. Ak by sme zostavili v poet takchto vec, ahko by sme mohli ukza, ako sa prav prrodn veda pohybuje smerom, ktor v budcnosti vysti do prdu, ktor u v sasnosti me by oplodnen zo zdrojov duchovnho vskumu. Nemono ani dostatone naliehavo zdrazni: s faktami prrodnej vedy nie je duchovn vskum v iadnom rozpore. Tam, kde tento rozpor jeho protivnci vidia, sa prve u nevzahuje na fakty, ale na nzory, ktor si tto protivnci vytvorili a o ktorch veria, e nevyhnutne z tchto faktov vyplvaj. Po pravde vak naprklad horeuveden nzor Forela nem ani v najmenom ni doinenia s faktom hviezdnych hmlovn, s podstatou buniek, so skvapalovanm vzduchu a tak alej. Tento nzor nepredstavuje ni in, ne vieru, ktor si mnoh utvorili na zklade svojej potreby veri, pejc pri tom na zmyslovo-skutonom, a ktor stavaj veda faktov. Tto viera je pre sasnho loveka v nieom vemi praliv. Zvdza k vntornej intolerancii celkom zvltneho druhu. Jej prvrenci sa oslepuj tm, e svoj nzor pokladaj za jedin vedeck, a nhady inch poda nich vyplvaj len z predsudkov a povier. Tak je naprklad skutone zvltne, ak v istej prve vydanej knihe o javoch dnenho ivota (Hermann Ebbinghaus, Nrt psycholgie) si meme preta nasledujce vety: Pomoc proti nepreniknutenej temnote budcnosti a nepremoitenej moci nepriateskch sl nachdza dua v nboenstve. Pod tlakom nevedomosti a v hrze z vekch nebezpeenstiev sa loveku vnucuj analgie so sksenosami, ktor zail v prpadoch nevedomosti a bezmocnosti, prispsoben predstavm, ako by i tu bolo mon oakva pomoc tak, ako ju oakvame, ke v nebezpeenstve poiaru myslme na zachraujcu vodu a v bojovom nebezpeenstve na pomhajcich sdruhov. Na najniom stupni kultry, ke sa ete lovek cti by vemi bezmocn a na kadom kroku ohrozovan stranmi nebezpeenstvami, prevauje celkom pochopitene pocit strachu a tomu zodpovedajcej viery v zlch duchov a dmonov. Oproti tomu na vych stupoch, kde zrel vhad do svislosti vec a via moc nad nimi dva vznikn uritej sebadvere a silnejej ndeji, objavuje sa i pocit dvery k neviditenm mocnostiam v pozad, a prve tm viera v dobrch a ilivch duchov. Vcelku vak ostvaj obe, strach i lska veda seba, trvalo charakteristick pre ctenie loveka vo vzahu k jeho bohom, len prve vdy poda okolnost v rozlinom vzjomnom pomere. To s korene nboenstva... matkou s mu strach a ndza; a hoci bolo od svojho vzniku rozirovan hlavne prostrednctvom autority, bolo by u dvno odumrelo, keby sa z nich oboch stle nerodilo znovu. Ako je len v tchto nzoroch vetko posunut, vetko popleten; ako sa to popleten vysvetuje z nesprvnych stanovsk. Ako silno je ten, kto ich hlsa, pod vplyvom viery, e jeho nzor mus by veobecne zvznou pravdou. Najprv je popleten obsah nboenskch predstv s obsahom nboenskch citov. Obsah nboenskch predstv pochdza z oblasti nadzmyslovch svetov. Z nboenskho pocitu, naprklad strachu a lsky k nadzmyslovm bytostiam, je bez vetkho uroben stvorite obsahu a bez akchkovek pochybnost sa prijma, e nboenskm predstavm nezodpoved ni skuton. Vbec sa nepripa, e by mohla existova ozajstn sksenos, tkajca sa nadzmyslovch svetov, a e na takto sksenos danej skutonosti sa neskr upnaj pocity strachu a lsky; ve koniec koncov ani pri poiari nemyslme na zachraujcu vodu a ani pri boji na pomhajcich priateov,

PREDSUDKY ZDANLIVEJ VEDY

75

ak sme predtm iadnu vodu a iadnych priateov nepoznali. Duchovn veda sa v takchto vahch stavia do svetla fantastiky preto, lebo nboensk ctenie sa poklad za stvoritea bytost, ktor sa jednoducho povauj za neexistujce. Takmuto spsobu myslenia plne chba prve vedomie toho, e je mon preva obsah nadzmyslovho sveta tak, ako je vonkajmi zmyslami mon preva ben zmyslov svet. Pri takchto nzoroch sa asto objavuje ist zvltnos: upadaj do rovnakho spsobu robenia zverov v prospech svojej viery, ak u svojich protivnkov napdaj. Tak sa naprklad v horeuvedenom spise od Forela nachdza veta: i neijeme znovu stokrt skutonejm, vrelm a zaujmavejm spsobom v ja a v dui naich potomkov, ako v studenej a hmlistej fatamorgne hypotetickho neba medzi rovnako hypotetickmi hymnami a hlaholom trb domnelch anjelov a archanjelov, ktorch si ani nevieme predstavi a preto nm ni nehovoria? Dobre, ale o to m spolon s tm, o sa poklad za vrelie, zaujmavejie? Ak je sprvne, e zo strachu a ndeje sa nem odvdza duchovn ivot, je potom sprvne popiera tento duchovn ivot tm, e ho pokladme za chladn a nezaujmav? Duchovn vedec je zoi-voi takmto osobnostiam, ktor tvrdia, e stoja na pevnej pde vedeckch faktov, v nasledujcej situcii. Hovor im: nepopieram ni z toho, o uvdzate ako fakty, tkajce sa geolgie, paleontolgie, biolgie, fyziolgie a tak alej, hoci mnoh z vaich tvrden si urite vyaduj korekciu inmi faktami. Takto korekciu vak prinesie samotn prrodn veda. Odhliadnuc od toho pritakvam tomu, o predkladte. Vbec mi nenapad bojova proti vm, ke uvdzate fakty. Vae fakty s vak len asou skutonosti. alou asou s duchovn fakty, a a nimi s vysvetliten zmyslov procesy. A tieto fakty nie s hypotzami, nie s niem, o si nemono predstavi, ale s zitkom, sksenosou duchovnho vskumu. Neuvedomujete si, e to, o uvdzate nad rmec vami pozorovanch faktov, nie je nim inm ne nzorom, e takto duchovn skutonosti nemu existova. V skutonosti neuvdzate ako dkaz pre tieto svoje tvrdenia ni in ne to, e vm s takto duchovn fakty neznme. Z toho vyvdzate, e neexistuj, a e teda t, ktor tvrdia, e o nich nieo vedia, s rojkovia a fantasti. Duchovn vedec vm neberie ni, vbec ni z vho sveta; iba k nemu ete pripja ten svoj. Vy s tm vak nie ste spokojn, e sa tak sprva; hovorte, ak aj nie vdy jasnmi slovami, e sa nesmie hovori o niom inom, ne o tom, o om hovorte vy. Nepoadujete len to, aby sa vm priznalo o viete, ale chcete, aby vetko, o om neviete ni, bolo vyhlsen za re preludy. Kto chce pristpi na takto logiku, tomu predbene niet pomoci. Nech touto logikou pochop vetu: V naich udskch predkoch predtm priamo ilo nae ja a v naich priamych alebo nepriamych potomkoch bude i alej. (Forel, ivot a smr, s. 21) Nech k tomu vak nedodva: je to vedecky dokzan, ako sa to stalo v uvedenom spise. V tomto prpade toti veda nedokazuje ni, ale k zmyslovmu svetu priptan viera stavia dogmu: To, o om si ni neviem predstavi, mus by pokladan za nezmysel; a kto sa prehreuje voi mjmu tvrdeniu, previuje sa voi pravej vede. Kto pozn udsk duu v jej vvoji, ten poklad za plne pochopiten, e udsk duchovia s spoiatku zaslepen mohutnm pokrokom prrodnej vedy, a e sa dnes nemu zorientova v tch formch vysokch prvd, ktormi sa odovzdvali tradine. Duchovn veda ich udstvu op prinavracia. Ukazuje naprklad, ako odraj biblick dni stvorenia veci, ktor sa odhauj jasnovidnmu pohadu.10 Duch priptan k zmyslovmu svetu zisuje len to, e stvorenie sveta za es dn odporuje vsledkom geolgie at. Duchovn veda je pri poznvan hlbokch prvd tchto dn stvorenia sveta rovnako vzdialen tomu, aby ich chpala len ako mtick poziu, ako i tomu, aby pouvala akkovek alegorick i symbolick spsoby ich vkladu. Ako pri tom postupuje, je vak plne neznme tm, ktor ete stle fantazruj o rozpore medzi dami stvorenia sveta a vedou. Nesmieme si vak myslie ani to, e duchovn vskum erp svoje poznanie z biblie. M svoje vlastn metdy, pravdy nachdza nezvisle od vetkch tradinch zdrojov a potom ich v nich op rozpoznva. Pre mnohch sasnch hadajcich je nutn prve tto cesta. Vyaduj toti duchovn vskum rovnakho charakteru ako prrodn vedy. A len tam, kde nie je rozpoznan prav podstata takejto duchovnej vedy, sa upad do bezradnosti, ke ide o to, obhji skutonosti nadzmyslovho sveta pred zaslepujcim psobenm zdanlivo na prrodnch vedch postavench nzorov. Ist duevne vrel mu, ktor vak pre svoj cit nemohol njs iaden duchovnovedn nadzmyslov obsah, u toto duevn rozpoloenie vopred tuil. U pred takmer osemdesiatimi rokmi tto osobnos, Schleiermacher, napsala Lckovi, ktor bol o mnoho mlad: ak uvaujete o sasnom stave prrodnej vedy, ako sa oraz viac pretvra
10

Porovnaj: Rudolf Steiner, Tajomstv biblickch dejn stvorenia, Sborn vydanie, Dornach 1961.

76

CHYBA! NENAIEL SA IADEN ZDROJ ODKAZOV.

na veobsiahlu nuku o svete, nehrozte sa budcnosti - nechcem poveda naej teolgie, ale nho evanjelickho kresanstva... Ja sa hrozm toho, e sa budeme musie ui zaobs sa bez mnohho, o s ete mnoh zvyknut poklada za neoddelitene spojen s podstatou kresanstva. Nechcem vbec hovori o stvoren sveta za es dn, ale o pojme stvorenia tak, ako je zvyajne kontruovan... Ako dlho sa ete bude mc udra proti moci svetonzoru, utvorenho vedeckmi kombinciami, ktorm sa nikto neme vyhn? ... o len potom bude, mj mil priate? Ja sa u toho asu nedoijem a mem sa pokojne uloi k spnku, ale vy, priateu, a Vai rovesnci, o zamate robi? (Teologick tdie a kritiky Ullmanna a Umbreita, 1829, s.489.) Tento vrok spova na nzore, e vedeck kombincie by mali by nevyhnutnm dsledkom faktov. Ak by nimi boli, nik by sa im nemohol vyhn, a koho jeho cit ah do nadzmyslovho sveta, me si len ela, aby mu bolo doien pokojne sa uloi k spnku pred tokom vedy na nadzmyslov svet. Schleiermacherova predpove sa naplnila potia, pokia sa vedeck kombincie ujali v irokch kruhoch. V sasnosti vak zrove existuje monos poznva nadzmyslov svet rovnako vedeckm spsobom ako svet zmyslovch skutonost. Ten, kto sa s duchovnou vedou zoznmi tak, ako to je u dnes mon, bude ou chrnen pred mnohmi poverami a nadzmyslov skutonosti bude mc prija do sveta svojich predstv, m bude zbaven okrem inch povier i tej, e tento nadzmyslov svet stvorili strach a ndza. Kto je schopn prepracova sa k tomuto nhadu, ten u viac nebude haten predstavou, e by sa zaoberanm sa duchovnou vedou mohol odcudzi skutonosti a praxi. Potom prve zist, ako prav duchovn veda nerob ivot chudobnejm, ale bohatm. Urite ho nebude zvdza k podceovaniu telefnu, elezninej techniky i letectva; no uvid ete velio in, praktick a v sasnosti nezohadnen vade tam, kde sa ver len v zmyslov svet, m sa uznva len as a nie celok skutonosti.

Kultra sasnosti v zrkadle duchovnej vedy11

Ten, kto sleduje proces vedeckho vvoja v poslednch desaroiach, neme pochybova o tom, e sa v om pripravuje dleit obrat. Ke sa prrodovedec vyslovuje k takzvanm zhadm bytia, znie to dnes celkom inak, ako ete prednedvnom. Bolo to pribline v polovici devtnsteho storoia, ke najodvnej duchovia videli vo vedeckom materializme jedin mon presvedenie, ak me ma lovek, oboznmen s vsledkami novch vskumov. Prslovenm sa stal drsn vrok, ktor vtedy padol: Mylienky s k mozgu v pribline takom vzahu, v akom je l k peeni. Vyslovil ho Karl Vogt, ktor vo svojej Uhliarskej viere a vede a v alch spisoch vyhlasoval za prekonan vetko, o nepopisuje duchovn innos, duevn ivot tak, e tieto vyplvaj z mechanizmu nervovho systmu a mozgu rovnako, ako pre fyzika vyplva z mechanizmu hodn pohyb ich ruiiek. Bol to as, v ktorom bola Energia a ltka Ludviga Bchnera pre irok okruh vzdelancov niem ako evanjeliom. Meme poveda, e vynikajce, nezvisle mysliace hlavy dospeli k takmu presvedeniu pod vplyvom mohutnho dojmu, ktor vyvolali spechy prrodnch vied v novoveku. Mikroskop ns nedvno predtm pouil o tom, e iv bytosti s zloen zo svojich najmench iastoiek, buniek. Geolgia, nuka o vzniku Zeme, dospela k tomu, e vznik naej planty vysvetovala na zklade tch istch zkonov, ktor platia ete aj dnes. Darvinizmus vzbudzoval ndej na isto prrodovedn vysvetlenie pvodu loveka a nastpil svoje vazn aenie vzdelanm svetom tak mnohosubne, e v porovnan s nm sa mnohm kad star viera javila ako prekonan. To sa vak prednedvnom plne zmenilo. Ete stle sa sce objavuj oneskoren prvrenci tchto nzorov, ktor tak ako Ladenburg na konferencii prrodovedcov v roku 1903 hlsaj materialistick evanjelium; no oproti nim stoja in, ktor zrelm zamanm sa nad vedeckmi otzkami dospievaj k celkom odlinm nzorom. Prve vyiel spis, ktorho nzov znie: Prrodn veda a svetonzor. Jeho autorom je Max Verworn, fyziolg, ktor pvodne patril k Haeckelovej kole. V tomto spise sa meme dota: Vskutku, aj keby sme disponovali najdokonalejmi poznatkami o fyziologickch procesoch v bunkch a tkanivch kry vekho mozgu, s ktormi je spojen psychick dianie, dokonca, aj keby sme mohli pozorova hnac mechanizmus mozgu tak, ako meme nazrie do hnacieho mechanizmu koliesok hodinovho stroja, nenali by sme nikdy ni viac ako pohybujce sa atmy. iaden lovek by pritom nemohol vidie alebo akokovek zmyslovo vnma, ako pri tom vznikaj pocity a predstavy. Zvery, ku ktorm dospelo materialistick poatie so svojm pokusom o zredukovanie duchovnch dejov na pohyb atmov, ilustruj vemi nzorne svoju produktvnos: Odkedy existuje materialistick nhad, nepodarilo sa mu vysvetli ani najjednoduch pocit prostrednctvom pohybu atmov. Tak to bolo a tak to bude aj v budcnosti. Ve, akoby aj bolo mysliten, aby veci, ktor nie s zmyslovo vnmaten, ako naprklad psychick procesy, mohli by vysvetlen prostm rozkladom vch telies na ich najmenie iastoky. Aj atm predsa ete stle ostva telom a iaden pohyb atmov nebude nikdy schopn premosti priepas medzi telesnm svetom a psychikou. A tak materialistick poatie, plodn ako prrodovedn pracovn hypotza, ostane v tomto zmysle bezpochyby plodnm i v budcnosti - sta poukza hoci len na spechy trukturlnej chmie, no je neupotrebiten ako zklad pre svetonzor. Tu sa jav ako prli zke. Filozofick materializmus dohral svoju historick lohu. Tento pokus o prrodovedn svetonzor sa raz a navdy nepodaril. Tak hovor prrodovedec na zaiatku 20. storoia o nhade, ktor bol v polovici 19. storoia ohlasovan ako nov evanjelium, opierajce sa o vedeck pokrok. Najm pdesiate, esdesiate a sedemdesiate roky meme oznai za poznaen vrcholiacim materializmom. Vysvetlenie duchovnch a duevnch javov z isto mechanickch procesov malo vtedy skutone fascinujci vplyv. A materialisti si vtedy mohli poveda, e dosiahli vazstvo nad prvrencami duchovnho svetonzoru. Pridruovali sa k nim aj t, ktor nevychdzali z prrodovednch tdi. Ak Bchner, Vogt, Moleschott stavali na isto prrodovednch predpokladoch, pokal sa v roku 1872 David Friedrich Strauss so svojou Starou a novou vierou njs oporn body pre nov vyznanie vo svojom teologickom a filozofickom poznan. U pred desaroiami spsobil v duchovnom ivote rozruch svojm ivotom Jeia. Zdalo sa, e je vyzbrojen plnm teologickm a filozofickm vzdelanm svojej doby. A teraz sa odvne vyslovil v tom zmysle, e vysvetlenie javov svta, vrtane loveka, z pozcie materializmu mus by zkladom pre nov evanjelium, pre nov ponmanie mravnosti a
11

Pripomname, e pojednanie sa vzahuje k roku 1908 (poz.vyd.)

utvranie bytia. Zdalo sa, e odvdzanie pvodu loveka z isto zvieracch predchodcov bude novou dogmou a trvanie na duchovno-duevnom pvode nho druhu sa oiam prrodnch filozofov javilo ako pretrvvajca povera z detskch ias udstva, ktorou sa viac nie je potrebn zaobera. A tm, ktor budovali na novej prrodnej vede, prili na pomoc historici kultry. Zvyky a nzory divch prrodnch nrodov sa stali predmetom tdia. Pozostatky primitvnych kultr, vykopan zo Zeme, ako napr. kosti pravekch zvierat a odtlaky vyhynutch rastln mali by dkazom skutonosti, e lovek sa pri svojom prvom objaven na Zemi lil od vych zvierat len stupom vvoja, a e sa k svojmu sasnmu postaveniu vyvinul duchovno-duevne z prostho zvieracieho stavu. Nastal okamih, v ktorom sa zdalo, e v tejto materialistickej stavbe vetko shlas. A pod uritm tlakom, ktorm na ud psobili predstavy ich doby, rozmali udia tak, ako to popisuje jeden presveden materialista: Zanieten tdium vedy ma priviedlo k pokojnmu prijmaniu vetkho, k trpezlivmu znaniu nezmenitenho a okrem inho i k starostlivosti o postupn zmenovanie udskej biedy. Fantastickej techy, ktor had veriaca dua v zzranch formulkch, sa mem vzda o to ahie, o o krajie podnety nachdza moja fantzia v literatre a v umen. Ke sledujem dej nejakej vekej drmy, ke v sprievode uencov podnikm cestu k inm hviezdam, i putujem prehistorickmi krajinami, ke na vrcholkoch hr obdivujem vzneenos prrody alebo uctievam udsk umenie v tnoch a farbch, nedostva sa mi dostatok povznajceho? Potrebujem k tomu ete nieo, o odporuje mjmu rozumu? Strach pred smrou, o trpi tokch pobonch, je mi plne cudz. Viem, e ke sa moje telo rozpadne, nebudem i, rovnako, ako som neil pred svojm narodenm. trapy oistca i pekla nie s pre ma. Ja sa vrtim do bezhraninej re prrody, ktor milujco objma vetky svoje deti. Mj ivot nebol mrny. Silu, ktor som mal, som vyuil. Lim sa so Zemou v pevnej viere, e raz bude vetko lepie a krajie! (Od viery k poznaniu. Poun cesta vvoja vyrozprvan verne poda ivota od Kuna Freidanka.) Mnoh udia, nad ktormi ete maj moc utkvel predstavy, ktor v danom ase psobili na zstupcov materialistickho svetonzoru, tak rozmaj podnes. T vak, o sa usilovali udra na vrcholku vedeckho myslenia, dospeli k inm predstavm. Znmou sa stala prv odpove prrodovednmu materializmu, ktor predloil jeden z vynikajcich vedcov na konferencii prrodovedcov v Lipsku v roku 1876. Du Bois-Reymond vtedy predniesol svoj prejav Ignorabimus. Pokal sa v om ukza, e prrodovedn materializmus sa vlastne nezmohol na ni in ne na kontatovanie pohybu najmench materilnych astc a tvrdil, e sa s tm bude musie aj uspokoji. Sasne zdrazoval, e tm sa ani v najmenom neprispelo k vysvetleniu duchovnch a duevnch procesov. K tmto vvodom Du Bois-Reymonda sa meme stava, ako chceme, jedno je vak jasn: znamenal odmietnutie materialistickho vkladu sveta. Ukzal, ako sa nm prrodovedec me necha zmias. Materialistick vklad sveta tm vstpil do tdia, v ktorom si musel osvoji urit skromnos, pokia ide o ivot due. Musel si prizna v tomto smere svoju nevedomos (agnosticizmus). Vyhlasoval sce, e zostva vedeckm a nechce hada toisko v inch zdrojoch poznania; nechcel sa vak ani za pomoci svojich vlastnch prostriedkov povznies k vyiemu svetonzoru. (Nedostatonos vsledkov prrodnch vied pre vytvorenie vyieho svetonzoru podrobne zdokumentoval prrodovedec Raoul Franc.) A odvtedy sa zaali hromadi daje, ktor poukazovali na neuskutonitenos odvneho podujatia, ktorm malo by vybudovanie nuky o dui na zklade vskumu materilnych javov. Veda bola printen k tdiu uritch abnormlnych javov duevnho ivota, hypnzy, sugescie i somnambulizmu. Ukzalo sa, e pre skutone mysliaceho loveka je zoi-voi tmto javom materialistick nhad plne nedostaton. A neboli to nejak nov skutonosti, ktor boli odhalen. Boli to skr javy, ktor sa tudovali od pradvnych ias a po zaiatok 19. storoia, ktor vak boli v ase vrcholiaceho materializmu odsunut nabok ako nepohodln. A k tomu pristpilo ete nieo in. Stle viac sa ukazovalo, na akch slabch zkladoch stavali prrodovedci svoje vysvetlenia o vzniku zvieracch druhov a nsledne loveka. Ak dlh as mali pralivos predstavy o prispsobovan sa a o boji o preitie. No postupne u nebolo mon prehliada, e sa tm vlastne sleduje fatamorgna. Pod Weismannovm vedenm sa vytvorila kola, ktor nechcela pripusti, e vlastnosti, ktor iv bytos zskala prispsobenm sa svojmu okoliu, by bolo mon

dedi, a e by tak mohlo dochdza k pretvraniu ivch bytost. Vetko pripisovala boju o preitie a hovorila o vemocnosti prirodzenho vberu. Opierajc sa o nespochybniten skutonosti, voi tomu ostro vystupovali t, ktor vysvetovali, e o boji o preitie sa asto hovorilo v prpadoch, kde tento vbec neexistuje. Chceli naznai, e nm nie je mon vysvetli vbec ni. Hovorili o bezmocnosti prirodzenho vberu. De Vries okrem toho v poslednch rokoch pokusmi dokzal, e existuj nespojit, skokovit premeny jednej formy ivota na druh (mutcia). To otriaslo tm, o darvinisti pokladali za pevn lnok svojej viery, e sa toti ivone a rastlinn druhy premieali iba postupne. Pda, na ktorej sa desaroia stavalo, sa im oraz viac prepadala pod nohami. Mysliaci vskumnci museli tto pdu opusti ete skr. W.H. Rolph, ktor zomrel ako mlad, u v roku 1884 vo svojej knihe Biologick problmy ako vchodisko pokusu o vytvorenie racionlnej etiky vyhlasuje: Darvinistick princp v boji o ivot je prijaten a zavedenm pojmu nensytnosti. Lebo len tak dostaneme vysvetlenie skutonosti, e tvor vdy, ke me, zskava viac, ne potrebuje na udranie svojho statu quo, e sa nadmerne rozrast vdy, ke k tomu m prleitos... Km pre darvinistov neexistuje boj o preitie tam, kde existencia tvora nie je ohrozen, je pre ma boj stle prtomn. Je to primrne boj o ivot, boj o rozrenie ivota, no nie boj o preitie. Je len prirodzen, e za takchto okolnost vetci rozumn priznvaj: Materialistick mylienkov svet sa nehod k vytvoreniu svetonzoru. Vychdzajc z neho, nememe vypoveda ni o duchovnch a duevnch javoch. A dnes u existuj mnoh prrodovedci, ktor sa pokaj vytvori si obraz sveta na zklade plne inch predstv. Sta spomen dielo botanika Reinkeho: Svet ako in. Pri tom sa vak ukazuje, e tto prrodovedci neboli odchovan na isto materialistickch predstavch beztrestne. To, o predvdzaj zo svojich novch idealistickch stanovsk, je nedostaujce. Doasne to me uspokoji ich, nie vak loveka, ktor nazrel hlbie do zhad sveta. Takto prrodovedci sa toti nemu odhodla k tomu, aby pristpili k metdam, ktor vychdzaj zo skutonho pozorovania ducha a due. Pred mystikou, teozofiou i gnzou maj tie najvie obavy. Jasne to vyplva z uvedenho spisu Verworna. Hovor: V prrodnch vedch to vrie. Veci, ktor sa vetkm javili ako jasn a priehadn, sa dnes zakalili. Dvno overen symboly a predstavy, s ktormi ete pred nedvnom narbali vetci na kadom kroku, sa spochybnili a pozoruj sa s nedverou. Zd sa, e zkladn pojmy, ako hmota, sa otriasaj, a pevn pda pod nohami prrodovedcov sa zana kolsa. Skalopevne stoja urit jednotliv problmy, na ktorch doteraz stroskotali vetky pokusy, vetky snahy prrodnej vedy. Malomysen sa pri tomto poznan rezignovane vrh do nrue mystiky, ktor bola odjakiva poslednm toiskom tam, kde u umuen rozum nevidel iadne vchodisko. Rozvny sa ohliada po novch symboloch a poka sa poloi nov zklady, na ktorch by mohol alej budova. Vidme, e dnen prrodovedec - myslite so svojimi navyknutmi predstavami, nie je schopn utvori si in pojem mystiky ako tak, ktor v sebe zaha zmtenos, nejasnos rozumu. A k akm predstavm o duevnom ivote dospieva takto myslite! V zvere uvedenho spisu sa meme dota: Prehistorick lovek priiel na mylienku oddelenia tela a due pri pohade na smr. Dua sa oddelila od tela a existovala samostatne alej. Nenachdzala pokoj a vracala sa ako duch, ak nebola zaehnan pohrebnmi obradmi. Strach a povery znepokojovali udstvo. Zvyky tchto nhadov sa zachovali a do naich ias. Strach zo smrti, to znamen z toho, o prde po tom, je ete aj dnes vemi rozren. Ako inak sa to vetko jav zo stanoviska psychomonizmu! Psychick zitky indivdua nastupuj len vtedy, ke existuj urit zkonit vzby a odpadaj ihne, ke s tieto vzby niekde poruen, ako sa to neprestajne deje u poas da. S telesnmi zmenami po smrti sa tieto vzby preruuj plne. Neme tak viac vznikn iaden vnem a predstava, iadna mylienka a pocit indivdua. Individulna dua je mtva. Predsa vak ij vnemy, pocity a mylienky alej. ij alej mimo pominutenho indivdua v alch indivduch, vade tam, kde existuj rovnak komplexy podmienok. Pokrauj od indivdua k indivduu, z genercie na generciu, od nroda k nrodu. Psobia a tkaj na venom tkskom stave due. Pracuj na dejinch udskho ducha. A tak ijeme po smrti vetci ako lnky vekej, svisiacej reaze duchovnho vvoja. Ale je toto nieo in ako pokraovanie vodnej vlny v inch, ktor vyvolala skr, ako sama zanikla? Skutone ijeme alej, ak zotrvvaj len nae psobenia? Nemme takto pokraovanie ivota spolon aj so vetkmi ostatnmi javmi fyzickej prrody? Vidme, e materialistick poatie sveta muselo podkopa svoje vlastn zklady. Na vybudovanie novch sa vak ete nezmohlo. A pravdiv porozumenie mys-

tike, teozofii, gnze mu nieo tak umon. Pred niekokmi rokmi na konferencii prrodovedcov v Lbecku hovoril chemik Ostwald o prekonan materializmu a pre dosiahnutie tohto ciea zaloil nov prrodno-filozofick asopis. Prrodn veda je zrel na to, aby mohla prija plody vyieho svetonzoru. A nepome jej iaden odpor, bude musie zohadni potreby tiacej udskej due