SILN SPOLONOS, JEDNODUCH TT

Pred niekokmi mesiacmi som oznmil, e ako odpove na politick defenzvu (nielen) Kresanskodemokratickho hnutia chcem ponknu vlastn programov predstavu toho, oo by mal na Slovensku usilova prav stred. T predstava m podobu
spoloenskej zmeny atoto s len jej hlavn osi, jej hlavn sradnice. Podrobnej
program pre (i) Verejn nancie, nrodn hospodrstvo asocilnu politiku, (ii) Spravodlivos, bezpenos aporiadok, (iii) Vzdelanie akultru, a(iv) Ochranu, obnovu arozvoj
krajiny bude nasledova postupne.
Mojou ambciou vprvej fze je presvedi pre tento program KDH azska vom
mandt na jeho presadzovanie v spoluprci s ostatnmi, ideovo prbuznmi politickmi stranami. Tam, priznm sa, tie ambcie nekonia. Valej fze by som rd
rozril prpravu novej spoloenskej dohody oud, ktor dnes nielen vpolitike, ale
najm v irom verejnom priestore predstavuj etick a odborn aktva. Som toti presveden, e tento typ spoloenskej zmeny sa ned inne realizova stmi,
ktor zo sasnho stavu protuj anemaj dvod usilova ojeho npravu. Neplat
to, samozrejme, veobecne asksenos povaujem za rovnako dleit devzu, ako
talent. Ale tak, ako je jednou nohou mojej snahy spoluprca namiesto slojazdy, tak
je jej druhou nohou generan obnova slovenskej politiky.
Neak ns doba, v ktorej si meme dovoli luxus zkopovch vojen a stranckych
prekraiek. Potrebujeme zaa uvaova apripravova nov spoloensk dohodu
u teraz. Teraz, ke onej ete stle dokeme rozhodova aspo vistom rozsahu my
sami, obania Slovenskej republiky.

Tento tt prestva fungova.

Doke sce zvyova daov aodvodov zaaenie vetkmu, o sa hbe, napriek
tomu vak odhady hovoria, e zo spolonchpeaz svojich obanov vyd rone viac
ako miliardu EUR podvodnkom sDPH.
Doke benmu loveku uloi pokutu i penle za kadejak malichernos, nedoke
vak urobi ni stm, ke sa udia roky nevedia dovola ochrany pred agresvnymi susedmi, alebo ke sa pracovit eny amui zo da na de ocitn pred zavretou fabrikou,
ktor jej majite za bieleho da zbalil apresahoval inam, nechajc tu iba svoje dlhy.
Doke na svojich radoch do nemoty ikanova loveka z ulice, ale nedoke u
roky urobi ni stzv. procesnmi chybami, vaka ktorm sa po tej istej ulici mu
slobodne pohybova zloinci bez zbran.
Chceme pre Slovensko a jeho obanov tt, na ktor sa v prpade potreby bud
schopn spoahn. Chceme za svoje dane kvalitn servis, poctiv akompetentn.
Potrebujeme, aby n tt zaal fungova na prospech vetkch, ktor vom ij.
To sa mu podar iba vtedy, ak sa namiesto pestovania prehnanch ambci sstred
na plnenie svojich zkladnch funkci aponesie za ich vkon relnu zodpovednos.
o vak n vlastn tt rob dnes? Namiesto toho, aby sa nm vprimeranej kvalite
poksil doda aspo to, o dodva naozaj m, pre seba pta nov lohy, vytvra pre
ne nov intitcie apravidl, apta na ne alie peniaze. Od ud, ktorch od neho
nechc viac, ako to, o si u dvno zaplatili.
Stailo. Treba sa nm zastavi, spamta sa avrti sa kzkladom. tt je servisn
organizcia, ktor m prvo azrove povinnos robi iba to, o rovnako dobre alebo
lepie nedoku robi jednotlivci, rodiny, spolky, obce, okresy akraje.
Potrebujeme menej pravidiel, ale zrozumitenejch, prehadnejch a tvorench
svou rozvahou a repektom kspolonmu, verejnmu zujmu.
Potrebujeme to zdvoch dvodov: po prv, zloit, neprehadn amrnotratn tt
nefunguje, nedoke toti plni ani to, na o ho mme; po druh, na takto tt nm
doli peniaze aon na svoje zbyton plny berie uom apodnikom zdroje, ktor by
dokzali poui ovea rozumnejie.

PRVE PRETO PRE SLOVENSKO POTREBUJEME:

- jednoduch, alespoahliv daov asocilny systm,
- prehadn astabiln prvny poriadok, a
- zodpovedn akompetentn obsluhu spolonch intitci.
CHCEME TEDA:
- pln zruenie odvodov, konkrtne:
nancovanie zkladnej zdravotnej starostlivosti zo ttneho rozpotu,
smonosou dobrovonho poistenia nadtandardu
prechod zpoistnho systmu dchodkovho zabezpeenia na dvkov systm,
smonosou dobrovonho sporenia na nadtandard
socilne zabezpeenie namiesto socilneho ininierstva
- stavn zkaz decitnho hospodrenia vcykle volebnho obdobia
- stavne obmedzen vpoet dan, konkrtne:
stavn obmedzenie celottnych dan na dane zprjmu aspotreby
vlun zmocnenie pre samosprvu na ukladanie majetkovch dan
- prehadn astabiln prvny poriadok, konkrtne:
stavn zklad prepravidl legislatvneho procesu,
zmenu nslednej kontroly stavnosti na kontrolu predben
prvo zkonodarnej iniciatvy pre skupinu 100 tisc obanov
- vsledkovo orientovan zodpovednos za vkon verejnej moci, konkrtne:
hmotn zodpovednos verejnch funkcionrov za kodu,
spsoben Slovenskej republike,
profesionalizciu verejnej sprvy ajej imunizciu pred volebnmi cyklami.

SILN SPOLONOS, JEDNODUCH TT

Prbehov aosobnch sksenost, ktorch podstatou je zlyhanie ttu pri plnen jeho
zkladnch funkci, bolo uns vdy vea, bez ohadu na reim ana vldu. Ale ili sme
tie asy, ke sa dalo na koniec tunela aspo dovidie, ke sme mohli dfa, e sa
veci hbu sce pomaly, ale dopredu. Tie asy s pre.
Na Slovensku dnes ije kritick mnostvo ud, ktor nosia u len vyhrnut rukvy aspoten elo, apritom dostvaj nasp iba zlomok ztoho, na o svojim vlastnm silm prispievaj. Hore sa rob akoe vek politika, ale ona ije ztch ud dole,
zonch nhodnch okoloidcich vekch dejn, ktor nimi prechdzaj tak, e chodia
do koly i do prce, platia si njom, hypotku alebo stavaj svojpomocne srodinou,
staraj sa odeti i orodiov, poskytuj sluby, vyrbaj aut, dorbaj chlieb, niektor
autom, in trolejbusom, niektor sami, in vpre, niektor zdomu spoza terminlu, in na
tdovkch vcudzom kraji, ale vetci za vlastn astbou, aby to ete malo zmysel.
Ale ak? tt je vdy poruke, ke treba vyrbi penle za to, e ste ode, odva
zmekali nejak radncku lehotu alebo zle vyplnili nejak nezrozumiten tlaivo.
tt sa doke ssmevom presadi, ke vm za zl parkovanie treba pripomen,
kto je tu pnom. Ale ke bez pochopitenho dvodu odde nejak okrhla sumika
zverejnho na skromn et alebo ke po desiatich rokoch treba skoni sd snejakm loklnym bossom, tt sa zrazu tvri, e je plne bezmocn.
udia, ktor okrem vlastnch rodn ivia cel tto republiku, sa mu spoahn,
e na ich povinnosti tt nikdy nezabudne. Ke ale prdu klekrovi alebo na rad,
s asto nten sa spoahn na osobn znmos, dobr nladu majitea peiatky
i dokonca na vimn; ke prdu na zpis do klky, s nten spoahn sa bu na
astie alebo na to, e to miesto napokon cez kamarta nejako vybavia;ke prdu na
polciu, e im susedia robia zle alebo im ukradli auto, s nten spoahn sa iba na
zzrak. Ake si veer zapn sprvy azistia, e sa niekde zase raz zich peaz nieo
kpilo dvakrt tak draho, ako by to sami vedeli kpi na internete, mu sa spoahn
u len na zkony boch mlynov. Takchto ud je na vyiu mieru solidarity so spoloenstvom ako presvieda.
Aj preto je dnes vsrdci slovenskej spolonosti viac hnevu, ne pokoja, aviac obv,
ne ndeje. Anajviac je vom pocitu, e je kad odkzan len sm na seba.
Zd sa, e naa tradin nedvera voi spolonm intitcim aostatnm lenom
spoloenstva je vemi pevn arozvja sa. Sme vtdiu, ke od ttu aj od okolia u chceme najm to, aby ns nechali na pokoji. To verejn je vzdialen acudzie, kam ns bu
nepustia alebo ns to tam ani nelka. Platia tam toti pravidl, ktorm nerozumieme.
Prehlbuje sa naa skepsa voi uom, ktor oveci verejn prejavuj zujem. Zkladnm predpokladom nho postoja knim je oakvanie, e sa ns poksia dobehn. Kad kauza, ktor toto oakvanie potvrd, opodstatuje ete hlbiu nedveru, ete neochvejnejiu skepsu.

Ak aj vasoch hokejovch, futbalovch i inch portovch vazstiev verme na nrodn sdrnos, vasoch medzi nimi nm je spoloenstvo sostatnmi na obtia.
Nevnmame tt aspolonos ako osi, o nm patr amalo by sli ako nstroj
nho vlastnho, osobnho rozvoja. Ctime ich ako bremeno, ktor nm vrozvoji brni aktor nesieme len preto, lebo nemme na vber.
Vistom zmysle naozaj nemme: nememe predsa vetci emigrova aned sa
kad rok robi revolcia. Napokon, u neverme ani jeden druhmu. Nielen modr
ervenm anaopak, ale aj mimo politiky. Mme pocit, e sme odkzan na vlastn
lakte ae o si nevezmeme sami, vezme si niekto in. Myslme si, e ak sa nepoksime predbehn sa vrade, zostaneme vom tra do skonania sveta, lebo ns
predbehn vetci ostatn.
Vade naokolo pozorujeme uprednostovanie rodinnch prslunkov, politickch
nominantov alebo lenov inak vymedzenej skupiny, jednoducho pestovanie klanovej mentality. Osobn znmosti platia viac, ako osobn schopnosti, sprvna politick
prslunos viac, ako odbornos. Mal domov vdy, ke sa d takto sme zvyknut,
e to funguje atoto od seba navzjom aj oakvame.
Preo by to niekedy malo by inak? Preo ete vbec niekomu veri?
Asi hlavne preto, e nemme na vber, e to jednoducho musme ska vdy aznova. Na pocit, e vm vaa moc bola odcudzen, toti spoloensk prax pozn len dve
odpovede: odchod avkrik, teda apatiu alebo naopak snahu ozmenu. At, ktor vm
moc zobrali, si praj prve v odchod, vau rezignciu. Odvod viac im ju nedopria.
Zrove sme u ako spolonos niekde inde, ako sme boli pred dvadsiatimi rokmi. Dnes u nezaname vbode nula. Mnoho mladch ud aud vstrednom veku
m sksenosti so tdiom a prcou v zahrani. Dosiahli spech aj za hranicami
naej vlasti a preukzali schopnos Slovkov presadi sa v globlnej konkurencii.
Maj vzah ku krajine, vktorej sa narodili aich ivoty svedia oschopnosti pracova
aj vprospech celku, ktorho s sasou. Vkombincii srozvahou asksenosou
starch generci je to zmes, ktor Slovensku dva ndej. Spolonos stakmi umi nem dvod sa vzdva.
Lene aj dvera m svoje hranice. U nemete moc len tak niekomu odovzda
adfa, e sou nalo sprvne. Prepn cel chod krajiny na autopilota toti vznamne zvyuje riziko, e sa kormidla chopia udia, ktorm by ste nezverili ani bicykel, nieto ete budcnos svojich det.
Zkladnou sasou moci mus by priama zodpovednos za jej vkon, priama
zodpovednos za vsledky. Prve preto vina opatren, ktor navrhujeme, posiluje
zodpovednos tch, ktorm obania zveria doasn sprvu svojich vec zodpovednos adresn avymoiten.
Zrove ale neexistuje dvod, pre ktor by sme si servis, ktor si zaplatme, mali
neustle kontrolova a vlastne si ho tak trochu robi sami. Prv a najdleitejia

podmienka efektvnej zodpovednosti ttu za jeho vlastn vkon teda spova

vtom, e budeme ttu zverova len tie veci, pri ktorch je dvodn predpoklad, e
ich doke regulova efektvnejie ako jednotlivec, rodina, spolok, obec alebo kraj.
Vetko to rodinkrstvo, vyuvanie znmost ahadanie skratiek, vetko to obchdzanie pravidiel nesvis len snaou nrodnou povahou, ale aj stm, e veci radn
averejn nm prerstli cez hlavu, nevyznme sa vnich. Celkom prirodzene u nielen
ich efekt, ale aj ich zkladn el vnmame ako snahu sai nm ivot. Hadme cestiky mimo tej radnej hlavne preto, e je na nej prli vea nezmyselnch cestnch
kontrol aprehliadok, prli vea drzch mtnikov, prli vea neprehadnch zkrut,
protichodnch znaiek ademotivujcich obmedzen.
o stm? Silnejiu spolonos ajednoduch tt.
Mme teda na t spolon hlavn cestu rezignova? Mme sazmieri stm, e budeme vetci chodi krom-krom, ako kto bude vlda? Je rieenm vzdanie sa spolonej autority, snaha vymani sa zdosahu spolonch pravidiel aneochota hada atvori
spoloenstvo? Je nm lepie asme silnej sami? Mnoh zns u tomu veria, sta sa
pozrie na sprvanie sa na cestch, ato je len tak iastkov ilustrcia postoja, ktor
zana by oraz rozrenej Som silnej, tak mem! Mm menej zbran, tak ustp!.
Nevhodou tejto monosti je fakt, e je omnoho drahia anebezpenejia ae sa
asto kon vslepej ulike. Nesieme obrovsk transakn nklady nklady, ktor
ako spolonos vynakladme na to, e sme namiesto kvalitnej hlavnej cesty nten pouva labyrint ponch ciest, obchdzok, niekedy dokonca chodnky namiesto
ciest aniektor dokonca tunely namiesto mostov.
Lene m viac ns bude opa hlavn cestu ahada skratku, tm bud tie skratky prepchatejie ariskantnejie atm skr sa napokon vetci stretneme vzpche na
nikam nevedcom kruhovom objazde.

Alebo je ete aj in monos prevchovy ttu? Dokeme vrchnos odui od chamtivosti anaui tt sprva sa knm ako ksvojim zkaznkom?
Tou monosou je vyisti hlavn cestu od vetkho, o na u nepatr. Vybavi ju
prehadnmi azmysluplnmi znakami. Oddeli nezkonn od zkonnho nie droliacou sa krajnicou, ale viditenm obrubnkom. Zaa namiesto pridvania novch
a novch obmedzen poriadne stri tch niekoko dobrch pravidiel, ktor bud
regulova premvku. no, menej pravidiel, ale prsnejie uplatovanch. Apalka
aterk do ruky nielen strankom aradnkom, ale aj uom, ktor s na tej ceste
doma, ktorm t cesta patr.
SILN SPOLONOS, JEDNODUCH TT PENIAZE
1.1 iadny decit
1.2 iadne odvody
1.3 Taxatvny vpoet dan
1.4 iadna dvkov dunga
Jednoduch tt nenahrdza starostlivos ud oich vlastn ivoty apodobu ich bezprostrednho okolia, ale vytvra pevn azrozumiten rmec spoluitia arob vetko
pre jeho presadenie vpraxi. Je to tt, ktor namiesto socilneho ininierstva, regulanej megalomnie afalonej solidarity, ktorej nrokom sa aj tak kad sna
vyhn, pestuje solidaritu, ktor je morlne opodstatnen, d sa rozumne oakva
aje sprvne ju pestova. Prirodzen solidaritu.
Jednoduch tt je predpokladom silnej spolonosti. Silnou vak nie je spolonos,
kde sa zo spolonho vyplca sto druhov dvok, bez kontroly abez rozmyslu, akde
sa nasilu apod hrozbou ttneho nsilia vyber plne za vetko, alebez efektu na
kvalite spolonch statkov. Silnou je spolonos, ktor vzujme ochrany svojich lenov aich osobnho rozvoja potrebuje tt ako rozhodcu, nie ako trnera, kapitna
aoetrovatea vjednej osobe.
Jednoduch tt pre svoju siln spolonos vyberie od ud prve toko, koko
potrebuj vrti vpodobe verejnch sluieb. Avyberie to elne, prehadne aekonomicky aj morlne opodstatnenm spsobom. Vyberie to preto, aby to vrtil, cel,
videlnom prpade spridanou hodnotou odbornosti svojich zamestnancov asynergickho efektu rozmerov, vakch sprvu spolonch vec vykonva. Kompetentn
tt pouva decitn hospodrenie ako vnimku vkrajnom prpade, nie ako pravidlo.
Vsilnej spolonosti sjednoduchm ttom obania army neplatia iadne odvody, ale iba dane, zktorch tt hrad vetko, o je ekonomicky aj morlne opodstatnen hradi si vzjomne medzi sebou (zkladn rozsah zdravotnej starostlivosti,zabezpeenia vstarobe asocilnych rizk), priom nehrad to, o m by vsledkom
osobnch rozhodnut.

Preto navrhujeme:
1.1 Hospodrenie bez dlhov
Navrhujeme, aby sa stavnm zkonom zakotvil zkaz decitnho hospodrenia vintervale volebnho cyklu. Inmi slovami, parlament me vkonkrtnom roku schvli
decitn rozpoet vrozsahu poda sasnch pravidiel dlhovej brzdy, vroku, predchdzajcom roku konania parlamentnch volieb, vak mus dosiahnu vyrovnan rozpoet. Kad nov vlda tak zane aaj mus skoni snulovm dlhom pre t aliu.
Navrhujeme toto opatrenie zdvoch dvodov.
Po prv, zredukujeme nm zvislos Slovenska od tzv. nannch trhov, ktorch investin rozhodnutia dnes ovplyvuj cel kontinenty. Subjekty, nakupujce ttne
dlhopisy ateda nancujce prevdzku zadench ttov, zskali moc, ktorej nakladanie nevieme nijako kontrolova. Peniaze, ktor nm chbaj vkolstve i vzdravotnctve, posielame na rokoch nevedno kam, van, e dnes je to ete za tyri
namiesto iestich percent. Prestame vlastn zdroje vynaklada na spltky dlhov
asksme i ztoho, na o si dokeme zarobi.
Po druh, zredukujeme nm tendenciu politickej triedy kupova si hlasy sasnch
generci voliov zadlovanm tch budcich. Posiln sa tm medzi-generan zodpovednos ako predpoklad medzi-generanej spolidarity. Budeme i ztoho, o vytvorme, nie na et svojich det, ale ani zpodstaty, ktor tu nechali nai rodiia.

1.2 Jednoduch klny systm

Navrhujeme stavn vpoet dan, ktor me tt uklada, stm, e:
- celottnymi daami bud mc by len dane zprjmu adane zo spotreby
(vrtane DPH)
- majetkov dane bude smie vzkonnom rozsahu uklada iba samosprva.
Zrove navrhujeme zrui vetky povinn odvody a:
- nancova zkladn rozsah zdravotnej starostlivosti zo ttneho rozpotu,
smonosou dobrovonho pripoistenia nadtandardnej starostlivosti,
- nancova zkladn rozsah zabezpeenia vstarobe zo ttneho rozpotu,
smonosou dobrovonho sporenia na nadtandard, a
- nancova zo ttneho rozpotu nklady socilnych rizk len pri objektvnej
nemonosti pracova avstave hmotnej ndze.

1.2.1 stavn obmedzenie dan

Vdy, ke sa tt ocitne vo nannej zkosti, prebud sa vpolitickej reprezentcii mimoriadna tvorivos ohadom bremien, ktor pre ud doke vymyslie. Je prirodzen, e ak chba nejak zsadn prekka, vezme si tt odtia, kde ete nieo njde.
Ale aj vtom mus by nejak zkladn poriadok, inak tomu nikdy nebude konca.
Chceme preto, aby pravidelne sa meniace politick viny podliehali stavnmu
obmedzeniu zhadiska typov vntrottnych dan, ktor mu uklada. Oprjmovch a spotrebnch daniach nech rozhoduje zkonodarca, a o tch majetkovch
nech vzkonom ustanovenom rozmedz rozhoduje iba samosprva.
Pre komunlnu rove zrove navrhujeme tzv. participatvne rozpoty, ie rozpoty, na tvorbe ktorch sa priamo podieaj udia, ktor vdanej obci i kraji ij.
Toto nie je luxusn kratochva, ktor m dvod si dopria iba Bratislava, to je zklad,
ktor by mohol patri apomc vetkm.

1.2.2 Dane namiesto odvodov

Najinnejm nstrojom posilnenia prirodzenej solidarity je zjednoduenie spsobu, akm sa tvor arealizuje. Jednoduch aprehadn dane namiesto demotivujcich, spletitch aekonomicky neodvodnench odvodov.
Zdravotn odvody, naprklad, sa dnes vyberaj ako odvody, ale pritom s typickou
zdravotnou daou. Tento fakt okrem inho znamen aj to, e vek as peaz, ktor by sa dali poui priamo na zdravotn starostlivos, vynakladme na obsluhu
systmu, ktormu chba racionlne opodstatnenie. Makroekonomick analzy naznauj, e nancovanie zkladnho tandardu zdravotnej starostlivosti z dan,
v kombincii s monosou osobnho rozhodnutia pre doplnkov poistenie nadtandardnej starostlivosti, by mohlo vznamne zni nklady zamestnvania ud,
uspori verejn nancie aumoni uom slobodnejie rozhodovanie otom, na o
vynaloia vlastn zdroje.
Orovnak vchodisk sa opiera aj mylienka zrui nancovanie dchodkov zpovinnch odvodov azavies systm, vrmci ktorho by sa zabezpeenie vstarobe
platilo vzkladnom rozsahu zdan. Ide oprechod zpoistnho na dvkov systm.
Kad dostane od ttu zkladn dchodkov dvku, pokrvajcu ivotn potreby, priom si bude mc, aj s daovou avou, na dchodok dobrovone spori,
naprklad vzamestnaneckch fondoch, vdchodkovch sporiteniach apodobne.

Okrem zkladu, na ktor sa vzjomne poskladme jeden druhmu, tak vpost-produktvnom veku budeme disponova ete tm, o si naetrme amnoh zns aj tm,
o nm daj nae deti, iria rodina i dokonca priatelia. Jednoducho t, ktor tvoria
nae bezprostredn okolie, sktormi si cel ivot budujeme vzahy asktormi ns
spja viac, ne len spolon ttna prslunos. Podstatne viac.
Na ely posilnenia spravodlivosti systmu zrove navrhujeme, aby zkladn dchodkov dvka bola nsoben koecientom poda potu pracujcich det poberatea tejto dvky. Jedno pracujce diea znamen 1,1 nsobok dchodku, dve pracujce deti 1,2 nsobok atak alej.
Je nm zrejm, e sa na takto systm ned prejs hne. Ale m skr sa pre rozhodneme, tm lepie. Prklad: ak by sme mali ancu zavies tento systm ete vtomto desaro, vetci udia, naroden skr ako 1.1. 1980 by mohli (ale nemuseli) zosta
vsasnom systme aaj by na dchodky odvdzali, aj by sa im vyplcali poda doterajch pravidiel. Vetci, ktor sa narodili neskr ako 31.12. 1979, by boli astnkmi
novho systmu, zaloenho na plnohodnotnej solidarite vrozsahu zkladu ana
plnohodnotnej slobode vo vzahu knadtandardu.

1.2.3 Socilna pomoc

Majetkov aprjmov nerovnos povaujeme za spolon problm ns vetkch vade tam, kde je dsledkom nerovnakch prleitost, nie nerovnakho silia. Takto
nerovnos si vak viac ne nhodn pltanie zasli celostn odstraovanie prin.
Systm socilnej pomoci me spoloensk dopady prjmovej nerovnosti inne
zmierova iba vtedy, ak je adresn aspravodliv.
tt dnes zpeaz, ktor od ud vyberie, vyplca takmer sto druhov rznych dvok.
Vina znich nesli na vykrytie konkrtneho socilneho rizika, ale psob ako nstroj socilneho ininierstva. Zkony, upravujce socilne zabezpeenie, sa novelizuj
niekokokrt rone astali sa dungou, vktorej u sa neorientuj ani prslun rady.
udia navye takmer plne stratili prehad otom, kam vade avakom mnostve
odchdzaj ich peniaze. Dvkov ininierstvo tak plne nivo predpoklady pre
prirodzen solidaritu a rozvoj vzahov, na ktorch je takto solidarita zaloen.
Nahrdza ju nanne neudratenou amorlne aj socilno-ekonomicky zvrtenou
kvzi-solidaritou medzi umi bez akchkovek prirodzench vzieb. My u dnes ani
nevieme, sm vsocilnom systme neshlasme, vieme len, e mu nerozumieme,
e je nespravodliv ae mnoho ud zbavuje akejkovek motivcie ivi sa vlastnm
silm. Neprekroili sme u mieru jednosmernej solidarity, ak sa ete Slovkom
jav nosn?
Aj prostrednctvom dvkovej dungle, ktor oda ud zodpovednosti za vlastn
rozhodnutia, sa knm tt sprva ako knezrelm deom, ktor maj zasu na as,
poda ubovle rodia, nrok na vreckov. Lene dnes ete svoje vreckov viac ud
ttu odovzdva, ako ho dostva. Ako aleko je de, ke sa ten pomer oto?
Prve preto je rovnako dleitm, ak nie plne najhlavnejm, dvodom potreby
zsadnej zmeny to, e sasn systm m vsebe zakdovan vlastn koniec aje
len otzkou krtkeho asu, kedy z dajnch istt zostan len ilzie. Jednoducho
povedan, na prevdzku jednosmernej solidarity nm dochdzaj peniaze.
Budeme na fakt, e tt svoju schopnos plni vlastn zvzky u iba predstiera,
reagova tak, e nechme slabch, menej spench amenej astlivch napospas
osudu? Nechme ud, ktor mali len t smolu, e sa narodili do zlej doby, ivori, apotomkom divokch privatizrov doprajeme ivot na vysokej nohe? Ohradme palce bohatch, opancierujeme aut, nasadme vodn del proti tm, ktorm bude chba aprdu si pta? Urobme zpolcie i dokonca zarmdy nstroje socilneho (ne)zmieru?
Alebo budeme pestova solidaritu na oboch koncoch: nielen tch, oete vldzu,
stmi, ktor vldzu menej, ale aj naopak, solidaritu celho spoloenstva stmi, ktor
ho dnes svyhrnutmi rukvmi avposlednom aen musia ivi?
Jednou zodpoved je radiklne zjednoduenie askvalitnenie socilnej pomoci,
ktor m vprpade potreby poskytova tt. Ten mus najskr niekomu vzia, aby
mohol inmu da, priom mus etezaplati aj toho, kto to cel obsluhuje.

Navrhujeme dva typy socilnych rizk, ktor si zaslia spolon kompenzciu atyri typy dvok na ely tejto kompenzcie. (Osobitn kapitoly tvoria zdravotn starostlivos azabezpeenie vstarobe, arovnako tak podpora vzdelvania vpodobe
tudentskch piiek atipendi.)
Vsilnej spolonosti sjednoduchm ttom:
- sa vetci poskladme na dve socilne rizik: neschopnos ivi sa vlastnm
silm ahmotn ndzu;
- sa ztoho, na o sa poskladme, bude poskytova takto pomoc: matersk plus
rodiovsk prspevok, invalidn dchodok, nemocensk apodpora vhmotnej ndzi.
Podrobnosti bud obsahom osobitnho programu, predsa len vak tri konkrtne veci
u tu: (i) pod rubrikou invalidnho dchodku rozumieme aj prspevok na zdravotne
znevhodnen diea, (ii) na ely podpory pri strate prce navrhujeme okrem dvky vhmotnej ndzi aj monos dobrovonho poistenia nezamestnanosti, saspo
iastonou daovou avou z nkladov na poistn, (iii) predpokladom dlhodobho
poskytovania podpory vhmotnej ndzi prceschopnm obanom bude ich as na
verejnoprospench prcach poda rozhodnutia obce, okresu alebo kraja, vktorom
ij, spodmienkou dostupnosti takejto prce.

Na ely zkladnch programovch os vak nie je potrebn rozobera konkrtne

parametre apodmienky vyplcania tchto dvok; rozhodujce je ich zsadn sprehadnenie a vytvorenie monosti pre dstojnejiu kompenzciu skutonej ndze.
Vetko ostatn, na o sme si zvykli, zostane vecou solidarity medzi umi, ktor si
plne prirodzene pomhaj u dnes.
no, Slovci si vndzi doku vzjomne pomc, prkladov okolo seba njde kad
dos. Ale ak tt neustle nalieha, e stara sa onaich blzkych je hlavne jeho zodpovednos, nie naa, neprotireme mu, preo aj.
Nae nvrhy teda nesmeruj ktomu, aby tt odmietal pomc tm, ktor to bud
potrebova aktorm nebude ma kto pomc. Smeruj ktomu, aby labyrint ttnych
dvok nebol prvou anajpohodlnejou monosou, ale naozaj sieou poslednej zchrany. Ak toti nezmenme sasn stav, budeme nklady na socilne rizik stle
aznova iba nedstojne plta aaj tie zvyn istoty, ktor ete zostali, sa premenia na
ilziu. Menej me by viac.
Prehadnej aelnej dvkov systm toti nielen zni nklady na obsluhu systmu, ale zrove ttu umon ttu sstredi sa na dstojnejiu kompenzciu
tch socilnych rizk, ktor si zaslia spolon starostlivos. Tie peniaze sa nestratia, len bud rozumnejie pouit asie pomoci zostane, len nie vetky jej vlkna
bude tka priamo tt. no, oo menej dme povinne ttnemu molochu, oto viac si
budeme mc dobrovone poskytn sami medzi sebou. lohou ttu bude postara
sa ozklad pre vetkch, ktor si ho nebud schopn zabezpei sami, lohou spolonosti ateda ns samch bude postara sa otoostatn.
Vskratke, neprehadn, nekontrolovaten amorlne aj ekonomicky nenosn dvkov ininierstvo navrhujeme nahradi nvratom kvzahom avzbm, ktor jedin
maj skuton potencil vytvra medzi umi vzjomnos, spolupatrinos, solidaritu.

SILN SPOLONOS, JEDNODUCH TT PRAVIDL

2.1 Prvna istota
2.2 Rovnos pred zkonom
2.3 Kompetentn verejn sprva
Jednoduch tt na seba neberie zvzky, ktor nedoke splni anekompenzuje
vlastn zlyhania pridvanm novch prkazov a zkazov. Nie je to labyrint, kde za
kadm rohom ha nezmyseln radncka norma alebo naopak vone pohoden
meec, ktor je za vimn pre strcu dostupn kadmu, kto sa nehanb.

2.1 Prvna istota

Parlament dnes prijma vye sto zkonov rone. Je to hrozn slo, zrznych dvodov. Po prv, je zbytone vysok. Ak by sa ich prijala polovica, nikto mono okrem
lobistov by si nevimol rozdiel. Dvodom pre prijatie nejakho zkona je asto plne iastkov, sverejnm dobrom nijako nesvisiaci zujem nejakej zujmovej skupiny aobas len jednoduch tba poslanca predvies sa na kameru. Vsledkom je
zahltenie prvneho poriadku obrovskm potom noviel azneprehadnenie prva na
rove labyrintu, vktorom u sa nevyznaj ani profesionli, nieto ete ben udia.
Po druh, opozcia, bez ohadu na to, kto ju vdanej chvli tvor, si zvykla svoje prehry vparlamente kompenzova podvanm nvrhov na stavn sd. Vek mnostvo
zkonov tak aj niekoko rokov po svojom prijat zrazu prestane by sasou prva,
mnoh s platn, ale nie s inn, asto vznik otzka, o snrokmi, ktor vznikli
na zklade protistavnho zkona, niekedy sa dokonca objavuj nroky na miliardov odkodnenia od parlamentu atak podobne. Spolonm menovateom je niia
miera prvnej istoty aniia miera vplyvu obanov na sprvu verejnch vec.
Po tretie, ttne orgny dnes s pravidlami legislatvneho procesu nakladaj vyslovene svojvone, priom im vtom nem ktozabrni. Ak sa vlda vpondelok rozhodne, e vpiatok chce ma vZbierke zkonov nov zkon, vie si to presadi. Nielen
parlamentn menina, ale najm verejnos tak zostva vpolohe tatistu, od ktorho
vrchnos iada len to, aby dral hubu akrok.
Aj ke sa nedaj odstrni plne, daj sa tieto neresti legislatvneho procesu aspo
zmierni. Prestenie prvneho poriadku aneznesiten ahkos legislatvneho procesu navrhujeme riei jeho upratanm do normlnych medz.
Navrhujeme, aby:
- hlavn pravidl legislatvneho procesu dostali stavn zklad
ateda ich nebolo mon bez nsledkov poruova,
- nvrh zkona mohla namiesto jednho poslanca predloi len skupina
troch poslancov, ale zrove aj skupina stotisc obanov,
- zkon potreboval na schvlenie vparlamente nadpolovin vinu
vetkch poslancov, nielen tch, ktor ria by prtomn,
- novelu zkona bolo mon predloi do parlamentu najskr es mesiacov
po tom, ako zaala plati t predol,
- sa nsledn kontrola stavnosti zkonov nahradila predbenou kontrolou,
ie stavn sd bude posudzova slad zkona sstavou pred jeho vyhlsenm,
ato vstavnej lehote maximlne iestich mesiacov od podania podnetu.
Po vyhlsen zkona bude mc stavn sd skma jeho slad sstavou
iba na zklade nvrhu veobecnho sdu vkonkrtnej veci.

Pri troche astia budeme ma na hlavnej ceste menej pravidiel abud sa na ns rti smenou rchlosou, sitkom na strane prehadnosti, zrozumitenosti astability
prvneho systmu. Vskratke, chceme menej prva, ale viac prvnej istoty.

2.2 Rovnos pred zkonom

Rovnako dleit ale je, aby tie pravidl, ktor bud plati, boli aj dodriavan.
Vetkmi rovnako.
Dnes to asto vyzer tak, e pravidlami maj by viazan len t virokomstrede.
Poctiv vina, t, o vtomto tte netvoria ani skupinu, nad ktorou u tt zlomil
palicu atvri sa, e ju nevid ao zrove nie s ani skupinou, ktorej sa tt boj
aposlcha ju, pretoe ide ofaktickch vlastnkov jeho moci.
Na oboch koncoch spolonosti dnes ij cel komunity, ktor stratili zbrany. Na
spodnom konci udia, ktor nemaj iadnu ctu kosobnmu, skromnmu vlastnctvu svojich susedov, ana tom vrchnom udia, ktor nemaj iadnu ctu kspolonmu,
verejnmu vlastnctvu svojich spoluobanov. Ale zatia o tmi dole opovrhujeme, t
hore akoby boli vzormi, akoby vek organizovan lpee boli vomsi prijatenejie,
ako drobn krdee. Avstrede medzi tm udia, ktor s vlastnou robotou nten
ivi oba ply, aj ten spodn, aete viac ten horn. Azatia o na oboch koncoch spolonosti tt toleruje omnoho horie veci, tch vstrede ikanuje aj za konanie, ktor
spolonosti ako takej nijako neubliuje. Stailo.
Navrhujeme:
- dsledne imunizova polciu aprokuratru voi cyklom politickch zmien, avak
smonosou verejnej kontroly poriadkovej aj trestnej politiky ttu, a
- zrui niektor obmedzenia pri ukladan pracovnch trestov azavies monos
uklada ichnielen za trestn iny, ale aj za priestupky proti majetku.
Efektvnemu trestaniu zloinov bielych golierov dnes nebrni iadna legislatva, ale
spsob, akm sa uplatuje. Vkon trestnej politiky ttu jednoducho potrebuje menej politickho dozoru avyiu mieru kvalikovanej verejnej kontroly.
Podrobnosti bud obsahom osobitnho programu. Budeme vom navrhova nov
spsob vberu vedenia tak polcie, ako aj prokuratry, priblenie procesnej nezvislosti prokurtora kprocesnej nezvislosti vyetrovatea anahradenie ministerskch
inpekci vntra aobrany generlnou inpekciou, ktorej fa bude menova akontrolova verejn ochranca prv.
Pokia ide odrobn majetkov kriminalitu, t je sce asto mal zhadiska spsobenej
kody, ale jej obetiam extrmne zniuje kvalitu ivota. Nemyslme si, e je hospodrne

aeln predchdza takejto kriminalite neustlym vymanm novch trestnch inov; u len preto nie, e perspektva vzenia vtakchto prpadoch obas psob skr
ako lkadlo, ne ako hrozba. Perspektva pracovnho trestu by mohla odradi omnoho viac potencilnych pchateov tohto typu protiprvneho konania, pretoe takto
trest namiesto odatia slobody predpoklad relny vkon prce vo verejnom zujme.
Dnes je vak monos uplatnenia pracovnch trestov prli obmedzen. Sme presveden, e je potrebn nielen uvoni podmienky ukladania takchto trestov vprpade, ak skutok dosiahne hranicu trestnho inu, ale zrove umoni ich ukladanie aj
za priestupky proti majetku, ie vprpadoch krdee, sprenevery, podvodu alebo znienia alebo pokodenia veci, ke hranica kody nedosiahne hranicu pre trestn in.
Netvrime sa, e toto je nejak trukturlne rieenie prin problmu. Tie poda
ns svisia predovetkm srovou vzdelania, kvalitou pracovnch nvykov adostupnosou prce, apreto na rieenie prin budeme navrhova opatrenia vrmci
konkrtnych iastkovch programov. Myslme si vak, e nsledky problmu sme
povinn zmierova bez akhokovek odkladu ae povinnos odpracova si drobn
krdee ain majetkov delikty bude ma aj vchovn, aj reparan efekt.

2.3 ttny apart

Medzi znalcami slovenskej politiky sa hovor, e na druh de po vobch si desatisc ud zane bali svoj pracovn stl ainch desatisc ud si zane bali kufrk na
cestu do hlavnho, krajskho alebo okresnho mesta. Jednoducho, e po kadch
vobch sa nm vymenia tisce radnkov ato len preto, e udia do parlamentu zvolili mono aj vinu tch, o predtm, ale vinom pomere. Takto model vemi kod
kvalite sluieb, ktor nm ttna sprva poskytuje.
Navrhujeme preto pre cel verejn sprvu takto kombinciu:
- vber zo stlych kompetennch zoznamov,
- pravideln vkonnostn testy ako zklad odmeovania,
- sluobn denitva,
- nulov tolerancia zavinenho poruenia sprvcovskch povinnost,
vrtane hmotnej zodpovednosti za kodu, a
- nhodn vber do kontrolnch pozci vo verejnch intitcich, obsadzovanch
politickmi stranami.
Vo verejnej sprve, najm pre ttnu slubu ako tak, teda navrhujeme, aby rad pre
ttnu slubu viedol pre jednotliv typy funknch miest stle zoznamy osb, ktor
spene absolvovali prslun kompetenn test. Funkn miesta bude mon obsadi len osobami zo stleho zoznamu.

Paralelne ktomu navrhujeme, predbene vtrojronom cykle, tzv. pravideln hodnotenie ttnych zamestnancov vpodobe vkonnostnch testov, ktor bud ma dvojak
efekt: jednak bud ich vsledky sli ako zklad pre odmeovanie ttnych zamestnancov, m bud radnkov motivova kudriavaniu, resp. zvyovaniu ich kvalikcie ajednak bud psobi ako lter, kee spen zvldnutie pravidelnej kontroly
odbornej kvality bude nielen podmienkou obsadenia funkcie, ale aj zotrvania vnej.
Navrhujeme denitvu pre vetky rovne miestnej ttnej sprvy, vrtane riadiacich funkci, priom na rovni strednej ttnej sprvy (ministerstv apodobne) navrhujeme denitvu pre vetky rovne niie, ako vedci radu.
Denitva znamen nemonos ukonenia ttno-zamestnaneckho pomeru zo
strany ttu zinch dvodov, ako je (i) odvodnen auskutonen znik funknho
miesta alebo (ii) strata spsobilosti na vkon funkcie, vrtane takejto straty vdsledku opakovanho zlyhania pri kompetennom teste alebo vdsledku zavinenho spsobenia kody. Sasou denitvy je odmeovanie nielen poda sluobnho
veku, ale najm poda vkonnostnch kritri akompetennch testov.
Druhou stranou mince je nulov tolerancia kpochybeniam, spsobenm i u myselne alebo z hrubej nedbanlivosti, a teda doivotn zkaz psobenia v ttnej
slube pre kadho, kto znej bude musie ods preto, e myselne alebo zhrubej
nedbanlivosti spsobil obanom Slovenskej republiky kodu. Dobr pravidl robia
dobrch priateov. Hmotn zodpovednos za takto spsoben kodu je preto samozrejmosou, priom vtejto svislosti povaujeme za eln uvaova omonosti
odpsa si aspo as nkladov na poistenie zodpovednosti zdaovho zkladu.
Pouitie stlych kompetennch zoznamov navrhujeme aj pre intitcie, ktor
obsadzuj orgny s politickm rodokmeom, ie parlament, vlda, ministerstv
a vetky intitcie v ich zriaovateskej psobnosti. Vo vzahu k nevkonnm, nemenerskym pozcim (dozorn rady, niektor sprvne rady atak podobne) vak
okrem vytvorenia katalgov rovnako kvalikovanch uchdzaov navrhujeme aj
nhodn vber spomedzi nich.
reb me psobi anachronicky, ale ponkame vysvetlenie: naprklad tak dozorn
rady rznych ttnych fondov alebo podnikov u nebud korisou pre momentlne
vldnucu politick kliku, ale bud ich tvori udia, ktor splnia predpsan kvalikan kritri avyberie ich slep, objektvna nhoda. Licenn rady, orgny dozoru
adohadu, tam vade vieme uri, o ten lovek mus vedie. Aak ho vposlednej fze
vyberie reb, nebude ma komu by van akomu odovzdva njomn zfunkcie,
astena toti nem bankov konto.

Okrem novch pravidiel, tkajcich sa osadenstva ttnych intitci, navrhujeme

nov model aj pre rady samotn. Kad nov intitcia, ktor tt zkonom alebo
inm aktom zriadi alebo zalo, bude ma tzv. klauzulou zverenej hodiny obmedzen ivotnos, naprklad na desa rokov, smonosou predenia rovnakm aktom,
akm bola zaloen. Pred uplynutm tejto doby sa teda nebude musie hada vinov politick va na zruenie radu o sa ukazuje ako nemon , ale na jeho
pokraovanie. Oexistencii intitci, platench zo spolonch peaz, tak namiesto
zotrvanosti bud rozhodova dvody, tkajce sa relnej potreby jej zachovania.

Myslme si, e nevyhnutnm predpokladom poctivejej akompetentnejej sprvy

verejnch vec je zjednoduenie, sprehadnenie azvenie zodpovednosti jej obsluhy. Sme presveden, e Slovensko m na to, aby jeho tt bol funkn aefektvny,
avak iba vtedy, ak na seba prevezme zvzky alohy, ktor bude zvlda plni. Dnes
ich m mnoho takch, na ktor jednoducho nesta, ato nielen zdvodov nannch,
ale aj kultrnych a historickch. Na Slovensku potrebujeme siln spolonos, ale
jednoduch akompetentn tt.
Chceme preto tt, ktor od ns vyberie dos peaz na to, aby nm vedel poskytn
kvalitn verejn sluby vo veciach, kde ako jednotlivci, obce aspolky nemme dos
sl aprostriedkov. Teda nie vetkch sluieb, oktorch si politici aradnci pomyslia,
e by ich mono vedeli alebo chceli poskytova, ale tch, ktor svisia sochranou
bezpenosti, verejnho poriadku asocilneho zmieru, ako aj spestovanm vzdelanosti, rozvojom kultry aochranou krajiny.
Nechceme iadne zzraky, chceme tu normlne i, bez strachu zmae poulinej aj oblekovej, achceme, aby nae dane boli investciou do verejnch dobier pre
vetkch, nie do skromnch zub niektorch.
Chceme ma pocit, e si sprvcovia ttu uvedomuj, komu patr akto im svoju moc
doasne zveruje ana ak el. Tm elom je poctiv akompetentn sprva spolonch vec. Chceme, aby t, ktor sa pri tejto sprve bud strieda, vedeli, e obania
vedia, o im patr. Patr im cel tento tt. My sme tu doma aSlovensko je naa vlas.

Chceme pre Slovensko ajeho obanov

jednoduch, ale kompetentn tt,
na ktor sa vprpade potreby bud mc spoahn.

Preto navrhujeme:
- jednoduch klny systm:
stavn obmedzenie dan na prjem, spotrebu amajetok; zruenie odvodov
anancovanie zkladnho rozsahu zdravotnej starostlivosti adchodkovho
zabezpeenia zdan, smonosou daovch av na dobrovon poistenie
nadtandardu azvhodnenm dchodkom pre rodiov pracujcich det
stavn zkaz dlhovho hospodrenia vo volebnom cykle
- udraten socilny systm:
nahradenie dvkovej dungle prehadnm systmom dvoch typov socilnej
ndze, vktorom dvky nemaj regulan, ale pomocn funkciu
- stabiln aprehadn prvny poriadok:
stavn zklad pre hlavn pravidl legislatvneho procesu
pevn lehotu na predben kontrolu stavnosti zkonov
prvo zkonodarnej iniciatvy pre stotisc obanov
ochranu vkonu trestnej aporiadkovej politiky ttu pred volebnmi cyklami
- kompetentn azodpovedn verejn sprvu:
stle kompetenn zoznamy
pravideln hodnotenie vkonnosti
sluobn denitvu
hmotn zodpovednos verejnch funkcionrov za zavinen spsobenie kody
nhodn vber namiesto politickch nominci
viazanie ivotnosti ttnych intitci na relnu potrebu ich existencie.

SILN SPOLONOS, JEDNODUCH TT