GALNOVA ANATOMICK TERMINOLGIA TKAJCA SA ENSKEJ

POHLAVNEJ SSTAVY V SPISE

Alexandra Kaveansk
Katedra romanistiky a klasickej filolgie FF UPJ

Abstract

The present study of medical terminology of the female genital system in Galen's work De
uteri dissectione is based on a edition of the text prepared by Diethard Nickel in 1971. The
study attests Galen's inclination to description and analogy and his dependance on the works
of his predecessors. From the twenty eight terms used by Galen only thirteen correspond to
present-day anatomical terminology. The remaining terms were not suitable for the process of
terminologisation due to the lenghty and vague description.

Galnos, grcky autor ijci v 2. stor. po Kr.1, sa v diele De uteri dissectione zaober
anatomickou stavbou enskch pohlavnch orgnov. Jeho dielo nebolo v irom,
gynekologickom kontexte2 prvm svojho druhu a nie je ani jedinm, ktor sa nm zo
staroveku zachovalo. U v najstarch medicnskych zznamoch pochdzajcich z Egypta sa
stretneme s opisom externch pohlavnch orgnov, povy, maternice a krku maternice, avak
vajenky neboli pravdepodobne znme, nakoko doposia nebol v textoch rozpoznan iadny
termn, ktor by slil na ich oznaenie.3 Na poznatky domcej egyptskej medicny nadviazal
Hrofilos z Chalkednu (4./3. stor. pred Kr.), najvznamnejia postava alexandrijskej
lekrskej koly, zakladate systematickej anatmie a jeden z najpoprednejch odbornkov na
anatmiu staroveku.4 A do jeho ias bola anatmia tkajca sa reproduknch orgnov
vemi jednoduch a relatvne zanedbvan.5 K zmene dochdza v 3. stor. pred Kr. prve

1
Tradine je Galnov ivot vymedzen rokmi 129 199 po Kr. Objavuj sa aj tendencie, zaloen na arabskch
prameoch, posun rok mrtia do obdobia po r. 210 po Kr. Pozri: Prioreschi, P. (1998) s. 317 319; Johnston, I.
(2006) s. 8; Mattern, S. P. (2008) s. 2, 204; Hankinson, R. J. (1998) s. 2 3; Sullivan, R. (1996) s. 489 490;
Majno, G. (1975) s. 396.
2
De uteri dissectione je dielom anatomickm, nie gynekologickm, avak pri absencii takchto pred-
galnovskch iste anatomickch diel zameranch na ensk pohlavn orgny je potrebn vyui informcie
o stavbe tchto orgnov zo zachovanch spisov s gynekologickou tmatikou.
3
Ide najm o papyrus Kahun UC 32057 a papyrus Ebers, no s gynekologickmi tmami sa stretneme aj v
papyrusoch Berlin, Carlsberg, London a Ramesseum. Pozri: Nunn, J. F. (1996) s. 34 35, 56, 81, 196; Tatarian,
G. (1962) s. 530; O' Dowd, M. J., Philipp, E. E. (1994) s. 4, 43; Quirke, S. (2004) s. 192 3; Ackerknecht, E. H.
(1982) s. 22 26; Riddle, J. M. (1992) s. 66 73; Shafik, A., Elseesy, W. R. (2003) s. 27 42; Prioreschi, P.
(1991) s. 260 261, 298 301.
4
Hrofilos je asto oznaovan aj ako otec vedeckej anatmie. Pozri: Staden, H. von (1989) s. 138; Sarton, G.
(1959) s. 129 134; Coulter, H. L. (1975) s. 197.
5
Samozrejme, e Hippokrats a jeho nasledovnci neopomenuli problematiku enskch pohlavnch orgnov a
zanechali po sebe bohat gynekologick tradciu v tzv. Corpus Hippocraticum, avak ich znalosti z anatmie
boli znane mal a boli zaloen len na klinickch pozorovaniach a filozofickej dedukcii, nakoko dissekcia
udskho tela nebola v tch asoch povolen kvli viere v ist formu materilneho posmrtnho ivota. Je
v Alexandrii, centre hellenistickej kultry. Hrofilos mal v prostred naklonenom vede
jedinen monos nazrie do udskho vntra a potvrdi, poopravi i doplni nzory
svojich predchodcov. O jeho neporovnatene lepch vedomostiach zaloench na pitvan
udskho tela sa v De uteri dissectione zmieuje aj samotn Galnos.6 V oblasti enskej
anatmie, ktorou sa zaoberal vo vej miere ako muskou a postrehy z ktorej s zachovan
len vo fragmentoch7, sa mu pripisuje objav vajenkov8, ktor na zklade analgie s muskm
telom nazva semennkmi . Popisuje ich napojenie na obe strany maternice v oblasti
rohov , ich umiestnenie v rmci irokho vzu
, i ich mal a ploch tvar podobn azm ,
.9 V tejto asti, zachovanej u Galna10, spomna aj semenn
kanl, ktor sa napja na maternicu na oboch stranch. Ide o prv opis vajkovodov v
enskom tele.11 Sprvne popisuje ily a tepny, ktor vyivuj maternicu i ich vchodiskov
bod v oblasti obliiek.
Princp analgie, s ktorm sa stretvame u v Aristotelovch biologickch dielach
a ktor s pozitvnymi dsledkami objavom vajenkov a vajkovodov do anatmie
loveka preniesol Hrofilos sa vo vekej miere uplatuje aj v Galnovom diele De uteri
dissectione, ktor v mnohom z Hrofilovch diel erp.12 Galnovo rozsahom nevek dielo13
sa zachovalo v desiatich grckych rukopisoch z XIII. a XVI. storoia.14 Vo veobecnosti
prevlda nzor, e Galnos dielo napsal vo svojej rannej mladosti15 Goss udva prv

pravdepodobn, e rovnako ako neskr Aristotels nikdy nevideli udsk maternicu a svoje poznatky zaloili len
na zvieracch orgnoch. Pozri: Staden, H. von (1989) s. 165 166, 296; Hanson, A. E., Green, M. H. (1994) s.
997; King, H. (2007) s. 11 12, 19; Coulter, H. L. (1975) s. 6, 197; French, R. (2003) s. 26 27, 31; Hanson, A.
E. (1991) s. 73 108; Gerabek, W. E. (2005) s. 424; Prioreschi, P. (1994) s. 222 223; Staden, H. von (1992) s.
223, 235; Ramsey, E. M. (1994) s. 2 3; Tatarian, G. (1962) s. 530; Plaut, A. (1959) s. 389; Sarton, G. (1959) s.
129; Littman, R. J. (1994) s. 2693.
6
De uteri dissectione II. 895 K. Aj ke ako vchodiskov grcky text pouvame Nickelovo mladie vydanie De
uteri dissectione, na oznaenie citovanho miesta pouvame systm zaloen na Khnovej edcii, na ktor
ostatne odkazuje aj Nickel.
7
Pozri: Staden, H. von (1989) s. 67 86; Sullivan, R. (1996) s. 488; Nickel, D. (1971) s. 71.
8
Pozri: Dobson, J. F. (1925) s. 24; Staden, H. von (1989) s. 165 169, 232; Staden, H. von (1992) s. 224;
Needham, J. (1959) s. 44 45; Ramsey, E. M. (1994) s. 4; Prioreschi, P. (1994) s. 482 3.
9
Rovnak popis pouil Galnos aj v De uteri dissectione II. 899 K .
10
De semine IV. 596 8 K.
11
Pozri: Dobson, J. F. (1925) s. 24; Needham, J. (1959) s. 44 45; Staden, H. von (1992) s. 224; Prioreschi, P.
(1994) s. 482 3.
12
Pozri: Goos, CH. M. (1962) s. 77; Hanson, A. E. (1991) s. 89.
13
V Nickelovom dvojjazynom vydan z roku 1971 zaber grcky text spolu s kritickm apartom len 12 strn.
Samozrejme nejde o najkratie Galnovo dielo De venereis m len 2 strany, De causis respirationis m 3
strany obe poda Khnovho vydania s vynechanm latinskho prekladu. Pozri: Nickel, D. (1971) s. 34 58;
Johnston, I. (2006) s. 9; De uteri dissectione II. 881 908 K; De causis respirationis IV. 465 9 K; De venereis
V. 911 4 K.
14
Pozri: Nickel, D. (1971) s. 12.
15
Ilberg povauje verziu spisu, ktor sa nm dochovala, za prepracovanie pvodnho rannho diela. K tejto
terii a jej vyvrteniu Nickelom pozri: Ilberg, J. (1892) s. 489 491.; Nickel, D. (1971) s. 61 62, a nae
odvodnenie.
polovicu dvadsiatych rokov ivota, Nickel kladie tvorbu medzi 17. a 19. rok. 16 Samotn
Galnos v De libris propriis pe, e ke sa ako tridsasedemron vrtil z Rma do
Pergamonu, dostal od nemenovanej osoby tri knihy, ktor napsal predtm, ako odiiel do
Smyrny, aby pokraoval v tdiu u lekra Pelopa a platonika Albina. Jednm z tchto troch
spisov bolo aj o anatomickej stavbe maternice.17 Galnov odchod do Smyrny
je kladen do obdobia tesne po smrti jeho otca v r. 148/4918 ke mal Galnos devtns
rokov19, to znamen, e Nickelov zver je pravdepodobnej. Dielo neobsahuje adresta, i u
menovite (napr. Bassus v De lib. prop., Epigens v De praenot.)20 alebo vo veobecnosti
( priatelia lekrstva v De sanit. tuenda)21, no v De libris propriis (XIX. 16 K)
Galnos pe: ' , .... Opusculum teda napsal pre
potreby akejsi prodnej babice22, no vzhadom na svoj vek v dobe napsania diela ho mono
povaova skr za shrn znalost Galnovch predchodcov, ne za jeho originlny vtvor.
Samozrejme, Galnos sa snail aj o urit prnos, o mono bada najm v asti tkajcej sa
vajkovodov 23, kde pe, e ani Aristotels, Hrofilos ani Euryfn
nevideli tieto truktry napja sa na maternicu (II. 900 K). Avak vajkovod
a jeho napojenie na maternicu opsal, ako sme u spomenuli skr, Hrofilos p
storo pred Galnom a hoci o tom Galnos v dobe psania De uteri dissectione nemusel
vedie, nemono tento jeho popis povaova za pvodn. 24 Navye je tto as v rozpore
s informciou, ktor Galnos podva v diele De semine (IV 596 8 K). Ide u o spomnan
fragment z Hrofilovej tretej knihy O anatmii, v ktorom Galnos pe, e Hrofilos
vajkovody a ich napojenie na maternicu poznal. Tto nezrovnalos povaujeme za dkaz
o tom, e spis De uteri dissectione nebol Galnom neskr prepracovan, ako tvrd Ilberg 25,
pretoe by v om tieto daje urite poopravil. Dielo De semine vzniklo v r. 16926, to jest
krtko potom, ako sa Galnos vrtil do Rma po pribline dvojronom pobyte v Pergamone,
kde mu bol spis De uteri dissectione neznmou osobou vrten a preto by akkovek opravy

16
Pozri: Goss, CH. M. (1962) s. 77; Nickel, D. (1971) s. 60.
17
Pozri: De libris propriis XIX. 16 K.
18
Pozri: De probis pravisque alimentorum succis VI. 756 K; Hankinson, R. J. (1998) s. 4; Schlange-Schningen,
H. (2003) s. 85.
19
Pozri: Johnston, I. (2006) s. 8; Schlange-Schningen, H. (2003) s. 85. Prioreschi a Ilberg datuj Galnov
odchod do Smyrny do r. 151, o by zodpovedalo 21. 22. roku ivota, Sullivan do r. 152. Pozri: Prioreschi, P.
(1998) s. 317; Sullivan, R. (1996) s. 491; Ilberg, J. (1892) s. 489.
20
Pozri De libris propriis XIX. 8 K; De praenotione ad Posthumum XIV. 599 K; Mattern, S. P. (2008) s. 18 20.
21
Pozri: De sanitate tuenda liber IV VI. 269 K; Mattern, S. P. (2008) s. 20.
22
Napriek tomu, e adrest je uren takto nepriamo, je to jedin Galnov spis uren ene. Pozri: Mattern, S. P.
(2008) s. 20.
23
K problematike pozri niie poznmku . 36.
24
Pozri: Prioreschi, P. (1998) s. 356; O' Dowd, M. J., Philipp, E. E. (1994) s. 74; Staden, H. von (1989) s. 233.
25
Pozri: Ilberg, J. (1892) s. 489 491.
26
Pozri: De Lacy, P. H. (1992) s. 47.
v texte u odzrkadovali novie tdium Galnovch vedomost. Takisto povaujeme za
nepravdepodobn, aby Galnos pri prepracovvan spisu nespomenul Srna z Efezu,
najvznamnejieho antickho gynekolga27 ceho na prelome 1. a 2. stor. po Kr. v Rme,
predstavitea metodickho prdu, s dielom ktorho sa poas prvho pobytu v Rme mal urite
monos zoznmi, nakoko ho pri viacerch prleitostiach spomna 28, hoci len kvli tomu,
aby mu oponoval, i ho zosmienil. Samozrejme, e argument ex silentio nemono povaova
za dostaton, no v spojen s nezrovnalosou ohadne vajkovodov u Hrofila sa
prepracovanie spisu v neskorom veku jav ako vemi nepravdepodobn. Odraz Galnovch
v dobe psania spisu ete znane malch znalost z anatmie enskej pohlavnej sstavy sa
premieta do pomerne nzkej miery originality a prevaujcemu nekritickmu preberaniu od
skorch autorov. Napriek tomu nm dielo poskytuje nesmierne dleit informcie
o priblinom stave vedomost tkajcich sa enskch pohlavnch orgnov v polovici 2. stor.
po Kr. i o stave vvoja terminolgie spojenej s tmito orgnmi.29 Ako autor uvdza v vodnej
vete ku spisu, zaober sa polohou, vekosou a tvarom maternice, i orgnmi, ktor s ou
bezprostredne svisia. Kee dielo bolo uren pre prodn babicu, obsahuje aj informcie o
zmench na vntornch orgnoch poas mentruanho cyklu a tehotenstva. Posledn desiaty
odstavec je venovan nrtu embryolgie.
V nasledujcom prehade anatomickch termnov z De uteri dissectione je uveden
grcky termn s jeho doslovnm prekladom do sloveniny, jeho latinsk ekvivalent pouit
v latinskom Khnovom preklade, sasn latinsk nzov pouvan na oznaenie toho istho
orgnu, respektve jeho asti a jeho zauvan slovensk pomenovanie. V prehade nie s
uveden termny patriace do Terminologia Embryologica.

Termny, ktor zodpovedaj dnenej podobe:

pohlavn orgn30
pudendum pudendum ohanbie
ensk pohlavn orgny
pudendum muliebre pudendum femininum ensk ohanbie

27
Pozri: Prioreschi, P. (1994) s. 368; Hanson, A. E., Green, M. H. (1994) s. 969, 988.
28
X. 53 K, XII. 414, 493 496, 956, 987 K, XIII. 42 K, XIV. 684 K. Pozri aj: Hanson, A. E., Green, M. H.
(1994) s. 983, 989 991, 1039.
29
Samozrejme De uteri dissectione nie je jedinm Galnovm dielom v ktorom sa zaober pohlavnmi orgnmi.
Vznamn je XII. kniha De anatomicis administrationibus, napsan okolo r. 177 po Kr., ktor je cel uren
pohlavnm orgnom a vvoju plodu. Zachovala sa vak len v arabskom preklade z 9. stor. po Kr. Pozri:
Duckworth, W. L. H. (1962) s. xi xiv.
30
Prevauje pouitie v mnonom sle. Galnos pod tento termn pravdepodobne zahal nielen vonkajie
pohlavn orgny ale aj povu. Pozri: Nickel, D. (1971) s. 65.
 tepna maternice
arteria uteri arteria uterina maternicov tepna
krek maternice
cervix uteri cervix uteri krek maternice
rohy31
cornua cornu uteri roh maternice
maternica
uterus uterus maternica
32 svalnat obal, vrstva
tunica nervosa tunica muscularis / svalovina / myometrium
myometrium
predkoka
praeputium preputium clitoridis predkoka drdca
prdavn orgny
annexa adnexa uteri prdavn orgny maternice33
dno
fundus fundus uteri dno maternice
telo maternice
corpus uteri corpus uteri telo maternice
otvor
foramen ostium uteri otvor maternice
maternica
cavitas uteri uterus maternica
ila maternice
vena uteri vena uterina maternicov ila

Termny nezodpovedajce dnenej podobe:

tepna z vekej tepny
arteria ab arteria arteria uterina maternicov tepna

31
Pod termnom cornu uteri Galnos pravdepodobne neoznaoval len miesto stretu maternice a vajkovodov,
ako je tomu dnes, ale samotn vajkovody. Pozri: Nickel, D. (1971) s. 69 71.
32
Nickel poukazuje na to, e celkovo opis v odstavci VI. zodpoved popisu peritonea u prevavcov a nie
vrstiev maternice (perimetrium, myometrium a endometrium) ako ich poznme zo enskej anatmie. Pozri:
Nickel, D. (1971) s. 81 84.
33
Termn sa nenachdza v Terminologia anatomica, avak je bene pouvan a oznauje vajenky
a vajkovody. Pozri: Shuenke, M. et. al. (2006) s. 246.
 magna
tepna k pohlavnmu orgnu
arteria ad pudendum arteria vaginalis povov tepna
34 ensk zhyb / zliv
sinus muliebris vagina pova
dobre napnut vzy majce
achovit a svalov zrasty
vincula robusta alligationes nervorum habenta ac musculosa
ligamenta sacrouterina krovomaternicov vzy
tenk a vlknit spojenie s tenkm revom
fibrosum et tenue intervallum recti intestini konenkovomaternicov vz
ligamentum rectouterinum
tenk a vlknit spojenie s mechrom
fibrosum et tenue intervallum vesicae mechrovomaternicov vz
ligamentum vesicouterinum
cievy navzjom prepleten
commixta inter se plexus venosus ovaricus vajenkov ilov sple
vasa
ila z dutej ily
vena a vena cava vena uterina maternicov ila

Termny z muskej anatmie pouit na oznaenie enskch orgnov:

vetvy ku semennkom
ramuli ad testes ramus ovaricus vajenkov vetva35
semennky
testes ovaria vajenky
semennk
testis ovarium vajenk
semenn cievy

34
Samotn slovo m v benej slovnej zsobe grtiny irok vznam, no v sasnej anatomickej
terminolgii oznauje povu. Galnos vak ete pravdepodobne tento vraz nepovaoval za postaujci na
presn urenie tohto enskho pohlavnho orgnu, nakoko k nemu pripja adjektvny prvlastok .
35
Ide o vetvu vychdzajcu z arteria uterina. Na jej oznaenie pouva Galnos aj termn .
Pozri: De uteri dissectione II. 900 K.
 seminaria vasa tuba uterina36 vajkovod
ila vajenkov
vena testium vena ovarica vajenkov ila

Termny s problematickm vkladom:

tenk, jemn koa / membrna
membrana epithelium germinale / zrodkov epitel /
tunica albuginea37 belav obal
38 ilov obal
tunica venosa tunica vascularis cievnat vrstva39

Z prehadu vyplva, e z dvadsiatich smich analyzovanch termnov tkajcich

sa enskej pohlavnej sstavy spomenutch v Galnovom diele De uteri dissectione meme
zaradi k tm, ktor zodpovedaj sasnej anatomickej terminolgii ukotvenej
v Terminologia anatomica z roku 1998, len trins, o je menej ako polovica. Zaradili sme
k nim aj termny a pretoe rozdiel je len vo vyjadren
pomocou zhodnho a nezhodnho prvlastku, priom v anatomickej nomenklatre prevauje
tendencia uprednostova adjektva40 a preto je sasn podoba vena / arteria uterina a nie
uteri. Tto menia as Galnovej slovnej zsoby sa neskr terminologizovala 41 e.g.
cervix, fundus. Zvyn as bola na terminologizciu nevhodn, i u pre zdhav
opis, pouitie predlokovho spojenia alebo particpia alebo nejasnos v uren popisovanho
orgnu, resp. jeho asti e.g. ligamentum
rectouterinum, arteria uterina,
plexus venosus ovaricus, tunica vascularis (?). Osobitn kategriu
tvoria termny zaloen na analgii s muskm telom v ktorch sa odra prechod od
nazerania na enu ako na inverzn podobu mua v asoch Galnovch do sasnho systmu,

36
K monm problmom identifikovania "semennch ciev" s vajkovodmi pozri Nickel, D. (1971) s. 76 77.
37
Nickel tto membrnu poklad za mesosalpinx, hoci si uvedomuje, e takto vklad je nepostaujci nakoko
mesosalpinx pokrva len facies medialis vajenka a neobklopuje ho cel, ako je to v prpade tunica dartos, ku
ktorej tto jemn membrnu Galnos prirovnal. Tunica dartos sa nachdza hne tesne pod koou semennka,
preto si myslme, e ilo alebo o epithelium germinale, ktor pokrva vajenk, alebo o tunica albuginea, ktor
je tesne pod nm.
38
Vyskytuje sa len v Khnovom vydan, Nickel m v tomto mieste naznaen laknu.
39
Mono by mohlo s o tunicu vascularis, druh vrstvu myometria, ktor z troch vrstiev myometria je najviac
prekrven. Pozri: Shuenke, M. et. al. (2006) s. 248.
40
Pozri: imon, F. (1993) s. 334 336.
41
Ako uvdza vo svojom lnku Ku Galenovej anatomickej terminolgii imon: ... Galenos stricto sensu
nepoznal pojem terminus technicus v dnenom vzname slova alebo prinajmenom nebol dsledn a pri
pouvan odbornch termnov zostal na polceste.Pozri: imon, F. (2000) s. 499.
ktorho zrodky meme pozorova u v 17. storo, ke biskup Niels Stensen z Dnska
pouil po prvkrt na oznaenie vajenkov termn ovarium.42 Predznamenal tak odptanie sa
od modelu zaloenom na muskom systme, ktor bol oznaovan ako lep, dokonalej a
bezchybnej v porovnan so enskm.43 Galna priviedlo toto problematick pouvanie
komparatvnej anatmie, vychdzajce vo vekej miere so ivoneho prostredia,
k niekokm zvanm omylom na zklade anatmie ivochov popisuje ensk maternicu
ako orgn s dvoma dutinami44 a na zklade muskej anatmie vyvodzuje, e "semenn cievy",
t.j. vajkovody, konia v krku moovho mechra45, ako ductus deferens u muov.
Napriek nepopieratene vekmu vznamu, ktor Galnos pre rozvoj medicny
mal, nedosiahlo jeho dielo tkajce sa anatomickch pomerov maternice v neskorom
staroveku a stredoveku tak obubu, ako praktick a zrozumiten dielo od jeho
predchodcu, Srna z Efezu.46 Zo Srnovho diela je zrejm, e mal ovea sprvnejie, aj ke
nie plne presn, poznatky o anatmii enskch reproduknch orgnov ako autori tzv.
"Corpus Hippocraticum" z ktorch v prevanej miere Galnos vychdzal.47 Galnov obdiv
k otcovi medicny, hlbok viera v Hippokratovu i vlastn neomylnos a zrove obmedzenia
doby, v ktorej il (nemonos pitva udsk telo a zaloi poznatky len na pitvan
a vivisekcich zvierat) ho priviedli k omylom, ktor v 16. 17. stor. viedli k postupnmu
vyvrteniu a popretiu galenizmu.48

Literatra

Ackerknecht, E. H., (1982): A short history of medicine. Baltimore: The Johns Hopkins University Press.
Barka, R., (1998): A history of Jewish gynaecological texts in the Middle Ages. Leiden: Brill.
Coulter, H. L., (1975): Divided legacy: a history of the schism in medical thought. Vol. 1. Berkeley: North
Atlantic Books.
Dobson, J. F., (1925): Herophilus of Alexandria. In: Proc. R. Soc. Med. vol. 18. London, s. 19 32.
Firkin, B. G., Whitworth, J. A., (2002): Dictionary of medical eponyms. London: The Parthenon Publishing.
French, R., (2003): Medicine before science. Cambridge: Cambridge University Press.
Galenus, (1998): De causis procatarctisis. Galen On antecedent causes. ed. R. J. Hankinson. Cambridge:
Cambridge University Press.
Galenus, (1992): De semine. On semen. ed. P. De Lacy. Berlin: Akademie Verlag.
42
Pozri: Kermit, H. (2003) s. 98. ; Firkin, B. G., Whitworth, J. A. (2002) s. 382.; Short, R. V. (2000) s. 2.
43
Pozri: Laqueur, T. W. (1990) s. 4 5, 25 35.; Prioreschi, P. (1998) s. 356 357.; Prioreschi, P. (1994) s. 283.
44
Pozri: De uteri dissectione II. 890 K., II. 896 K.; De usu partium XIV. IV. 150 151 K.; Prioreschi, P. (1998) s.
355 6.
45
Ductus deferens sti do banky semenovodu (ampulla ductus deferentis), ktor sa spja so semennm
mechrikom (glandula vesiculosa). Tento myln nzor, prezentovan v De uteri dissectione prevzal Galnos od
Hrofila. V De semine II. vak tento Hrofilov nzor vyvracia. Pozri: De semine II. IV. 597 598 K.; Prioreschi,
P. (1994) s. 483.; Rohen, W. J. et al. (1998) s. 326.
46
Srnovo dielo sa teilo vekej obube, pretoe nebolo tak rozvlne a preplnen teriou ako Galnove. Pozri:
Barka, R. (1998) s. 44.; Hanson, A. E., Green, M. H. (1994) s. 1043.; Laqueur, T. W. (1990) s. 34.; Nutton, V.
(2004) s. 6.; Sullivan, R. (1996) s. 489.
47
Pozri: Barka, R. (1998) s. 40.; Majno, G. (1975) s. 396.; Sullivan, R. (1996) s. 492.
48
Pozri: Nutton, V. (2004) s. 15.; Majno, G. (1975) s. 395 396.; Dunn, P. M. (2003) s. F443.; Sullivan, R.
(1996) s. 496.
Galenus, (1962): De uteri dissectione. On the Anatomy of the Uterus. ed. Ch. M. Goos. The Anatomical Record
144 (2) New Jersey, s. 77 83.
Galenus, (1971): De uteri dissectione. ber die Anatomie der Gebrmutter. ed. D. Nickel. Berlin: Akademie
Verlag.
Galenus, (1962): On Anatomical Procedures. The Later Books. ed. W. L. H. Duckworth. Cambridge: Cambridge
University Press.
Galenus, (2006): On diseases and symptoms. ed. I. Johnston. Cambridge: Cambridge University Press.
Galenus, (1821 1833): Opera omnia. I. XX. ed. C. G. Khn. Leipzig: C. Cnobloch.
Gerabek, W. E., Haage, B. D., Keil, G., Wegner, W., (2005): Enzyklopdie Medizingeschichte. Berlin: Walter
de Gruyter.
Hanson, A. E., (1991): Continuity and Change: Three Case Studies in Hippocratic Gynecological Therapy and
Theory. In: Women's history and ancient history. North Carolina, s. 73 111.
Hanson, A. E., Green, M. H., (1994): Soranus of Ephesus: Methodicorum princeps. In: ANRW Teil II. Band
37.2 Berlin: Walter de Gruyter, s. 968 1075.
Holomov, A., Brucknerov, I., (2001): Anatomick nzvy I. Bratislava: Eln.
Ilberg, J., (1892): ber die Schriftstellerei des Klaudios Galenos II. In: Rheinisches Museum 47. Franfurkt am
Main, s. 489 514.
Kermit, H., (2003): Niels Stensen: The Scientist who was Beatified. Eastbourne: Antony Rowe Ltd.
King, H., (2007): Midwifery, obstetric and the Rise of Gynaecology. Hants: Ashgate Publishing.
Laqueur, T. W., (1990): Making sex: body and gender from the Greeks to Freud. Harvard: Harvard University
Press.
Liddell, H. G., Scott, R., Jones, H. S., (1996): A Greek English Lexicon. With revised supplement. Oxford:
Clarendon Press.
Littman, R. J., (1994): Medicine in Alexandria. In: ANRW Teil II. Band 37. 3 Berlin: Walter de Gruyter, s. 2678
2708.
Majno, G., (1975): Galen - and into the night. In: The healing hand. Harvard: Harvard University Press, s. 395
424.
Matern, S. P., (2008): Galen and the rhetoric of healing. Baltimore: The Johns Hopkins University Press.
Needham, J., (1959): A history of Embryology. 2nd. ed. Cambridge: Cambridge University Press.
Nunn, J. F., (1996): Ancient Egyptian Medicine. Norman: University of Oklahoma Press.
Nutton, V., (2004): Ancient medicine. New York: Routledge.
O' Dowd, M. J., Philipp, E. E., (1994): The history of obstetrics and gynaecology. New York: Informa
Healthcare.
Plaut, A., (1959): Historical and cultural aspects of the uterus. In: Annals of the New York Academy of
Sciences. Vol. 75, 2. New York, s. 389 411.
Prioreschi, P., (1991): A History of Medicine. Vol. I. Omaha: Horatius Press.
Prioreschi, P., (1994): A History of Medicine. Vol. II. Omaha: Horatius Press.
Prioreschi, P., (1998): A History of Medicine. Vol. III. Omaha: Horatius Press.
Ramsey, E. M., (1994): Concepts of the uterus: a historical perspective. In: The Uterus. Cambridge: Cambridge
University Press, s. 1 18.
Riddle, J. M., (1992): Contraception and Abortion from the Ancient World to the Renaissance. Cambridge, MA:
Harvard University Press.
Rohen, J. W., (1998): Color Atlas of Anatomy. Baltimore: Williams and Wilkins.
Quirke, S., (2004): Reading Gender in Ancient Egyptian Healing Papyri. In: National Healths: Gender,
Sexuality and Health in a Cross-Cultural Context. London, s. 191 200.
Sarton, G., (1959): Hellenistic science and culture in the last three centuries B.C. Cambridge: Cambridge
University Press.
Shafik, A., Elseesy, W. R., (2003): Medicine in Ancient Egypt. In: Medicine across cultures. Dordrecht: Kluwer
Academic Publisher, s. 27 48.
Short, R. V., (2000): Reinier de Graaf and the discovery of the ovary. In: Female Reproductive Aging. Studies in
profertility series. Vol. 9. New York: The Parthenon Publishing Group, s. 1 10.
Shuenke, M. et. al., (2006): Atlas of Anatomie: Neck and internal organs. Stuttgart: Georg Thieme Verlag.
Schlange-Schningen, H., (2003): Die rmische Gesellschaft bei Galen: Biographie und Sozialgeschichte.
Berlin: Walter de Gruyter.
Staden, H. von, (1989): Herophilus: The Art of Medicine in Early Alexandria. Cambridge: Cambridge
University Press.
Staden, H. von, (1992): The Discovery of the Body: Human Dissections and Its Cultural Contexts in Ancient
Greece. In: The Yale Journal of Biology and Medicine 65. Yale, s. 223 241.
Sullivan, R., (1996): Thales to Galen: A brief journey through rational medical philosophy in ancient Greece. In:
Proc. R. Coll. Physicians Edinb. 26 (3), s. 487 499.
imon, F., (2000): Ku Galenovej anatomickej terminolgii. In: lovek a jeho jazyk. 1. Jazyk ako fenomn
kultry. Bratislava, Veda, s. 494 499.
imon, F., (1993): O zhodnom a nezhodnom prvlastku v latinskej anatomickej nomenklatre. In: Bratisl. Lek.
Listy 94, 6, 1993, s. 334 336.
Tatarian, G., (1962): Historical aspects of the cervix. In: Annals of the New York Academy of Sciences. Vol. 97,
3. New York, s. 530 533.
Terminologia anatomica, (1998): international anatomical terminology. Stuttgart: FCAT.