UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V 

KOŠICIACH

FILOZOFICKÁ FAKULTA

KATEDRA SLOVAKISTIKY, SLOVANSKÝCH FILOLÓGIÍ A KOMUNIKÁCIE

Antropológia umenia

Hip-hop a jeho cesta z ulíc k masám: vzostup novovzniknutej

subkultúry na území Slovenska
Seminárna práca

Patrik Goliaš
Akademický rok 2019/2020
1. ročník, masmediálne štúdiá

Košice 2020
OBSAH

ÚVOD....................................................................................................................................................3

1 VZNIK A RAST HIP-HOPOVEJ KULTÚRY..........................................................................4

1.1 Bronx.....................................................................................................................................4

1.1.1 Gang...............................................................................................................................5

2 HIP-HOP.......................................................................................................................................7

2.1 Definícia.................................................................................................................................7

2.2 Elementy hip-hopu...............................................................................................................8

2.2.1 DJing..............................................................................................................................8

2.2.2 Rap.................................................................................................................................9

2.2.3 Breakdance....................................................................................................................9

2.2.4 Graffiti.........................................................................................................................10

3 SUBKLUTÚRA HIP-HOPU NA SLOVENSKU......................................................................11

3.1 Počiatky...............................................................................................................................11

3.2 Súčasný stav hip-hopovej scény.........................................................................................12

ZÁVERY PRÁCE..............................................................................................................................14

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A ZDROJE.......................................................................15

 ÚVOD
Hip-hop tvorí v dnešnej dobe začnú časť kultúry takmer všetkých krajín sveta. Prvky
hip-hopu môžeme nájsť v tanci, v hudbe, v životnom štýle, v móde či dokonca vo verbálnom
prejave. Napriek tomu sa však domnievame, že novodobé chápanie hip-hopu sa častokrát
radikálne líši od jeho skutočnej podstaty.

Práve táto všeobecne mylná predstava o koncepte hip-hopu, ktorej pôvod vidíme
v rapídnej transformácií hodnôt v následku silného vplyvu komerčnosti, súvisí s výberom
danej témy. Ďalším motívom bola tiež zainteresovanosť autora do hip-hopovej hudby a snaha
získať si hlbší prehľad o celkovej problematike.

V prvej časti seminárnej práce nazrieme do počiatkov hip-hopovej kultúry vo svete.

Analýzou rôznych vedeckých prác si v teoretickej rovine načrtneme jeho genézu. Naším
cieľom bude čitateľovi priblížiť sociokultúrny kontext, ktorý zapríčinil vznik novej,
individuálnej identity. Následne, s využitím základných poznatkov z dejín hip-hopu, si
zadefinujeme pojem samotný či jednotlivé fundamentálne elementy, ktoré tvoria jeho
umeleckú stránku.

Ďalej si tiež predstavíme zrod a proces vývoja tejto tradície na území Slovenska.
Konkrétnymi príkladmi poukážeme na postupné obsahové, ale aj tematické zmeny
v slovenskej umeleckej sfére skúmanej subkultúry.

3
 1 VZNIK A RAST HIP-HOPOVEJ KULTÚRY

„Kultúra je spôsob života, ktorý kombinuje intelektuálne, spirituálne a estetické

snahy, a tým zakladá každodenné rozhodnutia a  činnosti jej účastníkov.“1

Hip-hop vznikal začiatkom 70. rokov 20. storočia ako liberalizujúci smer zložený
z viacerých etnických kultúr, ktoré sa v danom čase javili ako utláčaná časť spoločnosti.
V období 60. a 70. rokov sa USA nieslo v duchu extrémnej demografickej rozdielnosti.
Americké minority boli v dôsledku diskriminácie (prevažne rasovej) a nedostatku ľudských
práv nútené vyjsť do ulíc a bojovať za zlepšenie životných podmienok. Za začiatok
revolučných protestov v boji za civilné práva môžeme považovať udalosť už z roku 1955, a to
bojkot autobusovej dopravy v Montgomery, Alabama. Časom si antidiskriminačné hnutie
vydobylo viacero úspešných ústupkov zo strany vlády, akými boli napríklad Zákon
o občianskych právach (1964) či Zákon o volebnom práve (1965).

Nové hnutie za ľudské práva bolo tvorené predovšetkým mládežou tradície

amerických černochov, generácií latinskoamerického obyvateľstva, ako aj ľudí karibského
pôvodu (teda z oblastí Jamajky, Portorika, Kuby a Bahám). Práve afroamerické tradície
pokladáme za fundamentálne pre zrod nového životného štýlu – hip-hopu. Výsledok africkej
diaspóry2 znamenal spojenie hudby, tanca, umenia, špecifickej reči a módy. Išlo o smer
zakladajúci si na kritike politiky a ekonomiky USA, karhajúci spoločenskú hierarchiu,
rozdiely medzi obyvateľstvom či rôzne náboženské hodnoty. Samotný vznik hip-hopu ako
životného štýlu, individuálneho prejavu a názoru na okolité podmienky sa spája s prostredím
New Yorkského ghetta3, nazývaného Bronx.

1.1 Bronx
Po vstupe USA do vojny vo Vietname (1961) a následnom prehĺbení nepokojov
v uliciach sa ešte do väčšej miery vykreslili demografické a s nimi späté ekonomické rozdiely
v rôznych častiach Ameriky. Oblasť Bronxu, vtedy tiež známeho aj ako „stelesnením

_____________________________________________

1 PIERCE(III), E. G: Hip hop culture. Santa Barbara, California: ABC-CLIO 2006. 348s.

2 Rozptýlenie príslušníkov spoločenstva (národa, cirkvi..) v cudzom prostredí

3 Konkrétne vymedzenie časti mesta (štvrť), v ktorom žijú predovšetkým národnostné menšiny

4
amerického zlyhania“ (Price, 2006, preložené), bola obývaná predovšetkým americkými
černochmi a hispáncami a patrila k najväčšej chudobe štátu. Prítomná bola kriminalita,
prostitúcia, existencia gangov a užívanie drog, no zvyšná časť spoločnosti tomuto problému
neprikladala vážnosť.

1.1.1 Gang
Významným je v tomto kontexte práve pojem gang. Všeobecné pomenovanie pre
násilnú skupinu či spoločenstvo, neskôr „organizáciu,“ tvorenú hlavne mužským pohlavím,
ktorej účelom bolo predovšetkým nastolenie spravodlivého postavenia ľudí v spoločnosti, no
k aktivitám patrila tiež ich ochrana pred vandalmi a narkomanmi. Agresivita a vraždenie
vyústili do konfliktov medzi samotnými gangami. Ľudia sa stávali súčasťou gangov
z viacerých dôvodov – pre naplnenie potrieb mladosti, vyrovnanie emocionálneho stavu, no
do istej miery gangy slúžili aj ako prostriedok ochrany, vylepšenia sociálneho postavenia či
zisku prestíže a rešpektu iného, často rivalského gangu. Medzi „vládnuce“ gangy New
Yorkského Bronxu patrili napríklad Black Spades, Blue Diamonds, Spanish Kings a mnohé
ďalšie. V spojitosti s gangom sa spája aj tzv. tagging (značkovanie), a síce vedomé
vymedzovanie si vlastného územia a privlastňovania si určitej oblasti zanechaním
špecifických znakov (iniciálok, podpisov, symbolov, obrázkov...), zvyčajne na verejných
miestach (na stenách budov, pod mostami, na výkladoch obchodov a pod.). Označme gang
ako kolísku hip-hopu, nakoľko jeho hlavná podstata vychádzala zo snáh hľadania vlastnej
afroamerickej a latinskej identity a popri neustálom utláčaní zo strany inej rasy tak dokázal
vytvoriť nový spôsob sebarealizácie, kreativity a individuálneho zobrazenia.

Postupom času sa z niektorých prvotných gangov stávali crews4, čo prinieslo zmenu

celkového charakteru a atmosféry ulice. Hovoríme o vzniku tzv. block parties, a teda
verejných zábav konajúcich sa voľne na určitom mieste štvrte, spojených s hudbou a tancom.
Tieto elementy však neostali len ako nástroj zábavy. Rok 1968 znamenal vyhrotenie vzťahov
medzi gangami, čo vyústilo do zabitia nevinných mladých ľudí. Psychické uvedomenie
členov gangov a sním súvisiaci pokus o prímerie však nastal až o tri roky neskôr. Lídri
najvýznamnejších pouličných skupín sa spoločne stretli, aby prediskutovali racionálnejšie
riešenie konfliktov.

_____________________________________________

5
4 V kontexte hip-hopu – všeobecné pomenovanie pre bandu, skupinu vznikajúcu 60. rokov v New Yorku, ktorú
tvorili predovšetkým tanečníci

A práve v tomto momente naberá hudba a tanec dôležitejší význam. Predošlá rivalita sa do
istej miery obrátila v medzigangové gramofónové súťaženie diskdžokejov sprevádzané
pouličnými tanečníkmi (b-boys a b-girls5) a neskôr tiež dopĺňané inými umeleckými prejavmi,
akými boli grafitti či novým druhom verbálneho vyjadrenia, akým bol rap – MCing 6. (Price,
2006, xi)

_____________________________________________

6
5 /b/ v slovách b-boys a b-girls zobrazuje skrátenú verziu slova breakdance – jeden z prvkov (žánrov) hip-hopu;
špecifický druh tanca

6 MC (MCing) je skratkový výraz z anglického Master of ceremony [emceeing], a teda majster ceremónií,
vystúpení; človek s mikrofónom, tvorca rýmov a atmosféry (bližšie s.9, podkapitola Rap)

2 HIP-HOP

V predošlej kapitole sme nazreli na background hip-hopovej kultúry, a teda na

pozadie, v ktorom táto tradícia vznikala. V nasledujúcej časti sa budeme na hip-hop nazerať
z o niečo iného uhla pohľadu. Ako sa produkt americkej undergroundovej spoločnosti chápe v
súčasnosti? Čo všetko zahŕňa a ako sa vyformoval do podoby, v akej ho dnes poznáme?

2.1 Definícia
Autor vníma viacero pohľadov na to, ako je hip-hop (hip-hopová kultúra) v dnešných
dňoch vnímaná. Rovnako ako väčšina náležitostí na svete, aj tento predmet môžeme chápať
povrchne a hĺbkovo. Samotný člen niektorej časti hip-hopovej sféry dáva pojmu iný zmysel
a asociuje si ho diametrálne rozdielne, než človek, laik, ktorý zdieľa hodnoty s nejakou inou
kultúrou. Práve z tohto dôvodu si autor vybral zadefinovať hip-hop z viacerých extrémov.

Internetová encyklopédia Wikipédia prikladá hip-hopu dve možnosti chápania – ako

žáner hudby a ako subkultúru. V prvom prípade definuje hip-hop ako „hudobný žáner, ktorý
sa vyvíjal ako súčasť hip-hopovej kultúry a je definovaný štyrmi kľúčovými štylistickými
prvkami: rap, DJing/scratching, samplovanie (alebo syntetizovanie) a beatbox. ...Termín rap
je často používaný ako synonymum k hip-hopu, ale hip-hop označuje prakticky celú
subkultúru.“(pozri [1])

Pri definovaní samotnej subkultúry dáva do kontrastu jej pôvodné a súčasné aspekty či
kľúčové prvky. „V počiatkoch sa ako hlavné zložky tejto subkultúry uvádzali tzv. „4
elementy“ tj. rap, DJing, Break-dance a graffiti. Ako tzv. piaty element sa uvádza beatbox. ...
Dnes hip hop zahŕňa špecifický štýl produkcie hudby, slang, módu atď.“ Zároveň prikladá
dôraz aj na vplyvy, ktoré zohrali rolu pri tvorení spomenutých elementov. (pozri [2])

Hlbšiu podstatu hip-hopu môžeme spozorovať aj verbálne v samotných hip-hopových

textoch. Na tento fakt poukazujeme v refréne jednej zo skladieb slovenského umelca, rapera
známeho pod pseudonymom Majk Spirit, s príznačným názvom Hip-Hop.

7
 ...
Mladý rebel s mikrofónom to sa volá hip-hop,
kultúra tej ulice a to znamená hip-hop.

Mier, láska, jednota a sranda to je hip-hop.

Komunita, jedna veľká banda to je hip-hop.
Móda, biznis, umenie to je hip-hop.
Gestá, slangy, húlenie to je hip-hop.

Analyzujúc oba druhy opisujúce charakter hip-hopu, nejde nevšimnúť si isté

podobnosti, spoločné aspekty, akými sú napríklad móda či slang. Špecifikami, ktoré do
definície prikladá slovenský reprezentant, sú mier, láska, jednota, sranda, komunita...
Môžeme teda konštatovať, že samotný predstaviteľ hip-hopu v tejto subkultúre vidí aj
emocionálnu, duchovnú či spoločenskú podstatu. Pouličnú kultúru či societu vníma ako
časť jeho osobnosti, neodmysliteľnú stránku života. Konštantným prvkom, na ktorého
prítomnosť sme poukázali už pri opise vzniku hip-hopovej kultúry v Amerike, je užívanie
drog.

2.2 Elementy hip-hopu

Hip-hop je prirodzený kultúrny komplex, ktorý zahŕňa viacero elementov: rap, DJing,
breakdance a graffiti. (Řezná a spol., 2015) Zároveň zdôrazňujú možnosť dodatočného
zakomponovania ďalších prvkov, akými sú beatbox či móda. Nazrime teda v skratke do
problematiky jednotlivých zložiek hip-hopu.

2.2.1 DJing
DJing je základným, fundamentálnym prvkom hip-hopovej muziky. Skratkový výraz
DJ predstavuje abreviáciu anglického slovného spojenia ‚disc jockey‘ [disdžokej] a
slovne reprezentuje človeka, ktorý prehráva nahratú hudbu pre publikum. Prví diskdžokeji
pôsobili ako rádio DJ-i hrajúci piesne pre poslucháčov daného média. S príchodom skôr
spomenutých block parties sa aspekt tohto prvku zmenil tak, že diskdžokeji začali pôsobiť
„live.“ Počínajúc s hudobným prehrávaním s použitím gramofónových dosiek naberala
technika nový ráz a časom sa začali objavovať aj prvé mixážne pulty či samplery na
nahrávanie a prehrávanie hudby.

8
 V kontexte rozvoja tejto zvukovej reprodukcie je potrebné spomenúť meno
zakladateľa hip-hopového DJingu, Clive Campbella, známejšieho však pod pseudonymom DJ
Kool Herc, či prívlastkom „The Father of Hip-Hop“ (Pierce, s. 23: „otec hip-hopu“).
Ovplyvnený jamajskou kultúrou, predovšetkým hudobným štýlom reggae, priniesol do ulíc
Bronxu novú techniku, ktorá sa okamžite uchytila a poznačila tak umeleckú stránku hip-hopu.
DJ Kool Herc prišiel s technikou tzv. „mixing breaks.“ Jírová v svojej bakalárskej práci
popisuje tento spôsob ako spojenia dvoch gramofónov s mixážnym pultom, čím docielil
hladší prenos (prechod) zvuku z jednej platne do druhej. Takýmto spôsobom dokázal Herc
prehrať jeden break (zlom) zvukového záznamu z prvej platne, zároveň ďalší z druhej platne,
zmiešať ich dohromady do istej časovej frekvencie a následne ich dookola prehrávať. (2012, s.
4)

2.2.2 Rap
Rapping, MCing či spitting (doslovne pľuvanie) je významná hudobná zložka hip-
hopu či technika spevu, ktorá hľadá svoje počiatky u tzv. griotov. Toto pomenovanie sa spája
so západoafrickými poetmi a muzikantmi, ktorí verbálne tradovali svoje lokálne príbehy
o spoločnosti prostredníctvom mikrofónov. Maryášová zdôrazňuje, že rap je „černošským
kulturním výrazem,... forma rytmizovaného vyprávění doprovázená velmi rytmickou
a elektronicky založenou hudbou.“ (2012, s. 11) Principiálnou funkciou rapovania bolo
spočiatku sprevádzanie DJa a slovné povzbudzovanie publika k fandeniu. Rap tiež neskôr
slúžil ako fundamentálny prostriedok pre tzv. rap battles, a síce freestyle – voľné, bez
pravidiel usporiadané – konflikty (cháp ústne súperenie), ktoré sa mnohokrát nieslo v duchu
expresívnosti, chvastania a provokácie.

Prvým významným MC v histórii bol Coke La Rock, známy tiež ako A-1 Coke či
Nasty Coke). (Pierce, 2012, s. 35) K sláve ho dotiahol už spomínaný DJ Kool Herc, ktorých
kooperácia zmenila charakter týchto dvoch elementov ako aj samotnú funkciu raperov.
Neskôr, a to predovšetkým s rozvojom techniky, sa rola rapera osamostatnila. Vznik kaziet
znamenal možnosť prehrávania hudby bez účasti diskdžokeja. (Jírová, 2012, s. 6)

2.2.3 Breakdance
Breakdance je tanečnou zložkou hip-hopového umeleckej sféry. Známy tiež ako b-
boying či b-girling, predstavuje druh pouličného tanca, o čom svedčí jeho samotný vývin, a to

9
v undergroundovom prostredí. Charakterizujú ho akrobatické prvky ako točenie sa na hlave,
na rukách či hlave, na zadku na zemi, stojky a pod.[5]

Breakdane sa prvýkrát objavil v 70. rokoch 20. storočia, konkrétne za úradovania

gangov v Bronxe, ktorým sme venovali jednu celú kapitolu. Každý gang bol tvorený tzv. crew
tanečníkov, ktorých členstvo bolo zastúpené dominantne afroamerickým obyvateľstvom. Bola
to však latinskoamerická zložka komunity hip-hopovej kultúry, ktorá do breakdancu priniesla
charakter súťaženia. Jírová túto súťaživosť popisuje ako stretnutie sa viacerých crews na
určitom mieste, v ktorom členovia tanečných skupín vytvorili kruh, v ktorého strede následne
vystupovali jednotlivé páry súperov, až kým jedna z súperiacich crews nebola vyhlásená za
víťaza. (2012, s.7) Dodávame tiež, že v tomto momente vstupuje do hry práve MC, ktorý na
základe reakcií publika a celkového povzbudzovania vyhodnocoval finálne verdikty.

2.2.4 Graffiti
Poslednou základnou zložkou hip-hopovej kultúry je graffiti. V súčasnej dobe má
graffiti podobu malieb (nápisov či rôznych podobizní zvierat, stavieb a pod.) Hovoríme o
špecifických umeleckých prejavoch realizujúcich sa technickou sprejovania, ktoré si svoje
miesta nachádzajú predovšetkým na verejných priestoroch miest, akými sú napríklad múry
budov, staníc či mostov, metrá, železničné vagóny a podobne.

Martyšová konštatuje, že pomenovanie graffiti sa vzťahuje k anonymným nápisom

vrytým do stien v starovekých štátoch a konkretizuje ich zachovalosť v Egypte či
v talianskych Pompejách. (2012, s. 9) Iné zdroje tiež uvádzajú, že pôvod tohto umeleckého
prejavu siaha do čias praveku, a síce na jaskynné maľby. Na túto teóriu poukazuje napríklad
aj Majk Spirit v skladbe Hip-hop, ktorú sme si uvádzali pri definícii hip-hopu – „...A graffiti
má históriu ďalekú, steny maľovali sa už v jaskyniach, v praveku.“ V kontexte hip-hopovej
kultúry sa s prvými pokusmi či druhom neskoršie oficiálne pomenovaného prejavu graffiti
stretávame už v Bronxe. Pripomíname, že išlo o tagging (bližšie s. 5).

Jírová uvádza, že existuje mnoho druhov graffiti. Medzi najpopulárnejšie zaradzuje

štýl tagov, jednoduchý štýl (štýl, ktorý charakterizuje writera 7, spočívajúci v maľovaní
nenáročných písmen), throw up (využívanie zväčša iba dvoch farieb a písmená v tvare
bubliny či obláčika), divoký štýl (náročný, abstraktný štýl s množstvom farieb, tvarov,
výbežkov z textu a pod.). (2012, s. 10)

10
_____________________________________________

7 Označenie pre hip-hopového umelca – spisovateľa či maliara

3 SUBKLUTÚRA HIP-HOPU NA SLOVENSKU

Chronologický vývoj zaznamenal v svojich dejinách viaceré podoby hip-hopu.

Počínajúc s antidiskriminačným aspektom, pouličná tradícia hudby a tanca sa časom dostala
do bodu, v ktorom obsah stráca svoju hlbokú funkciu revolty a komercia ovláda každú jej
zložku. V nasledujúcej kapitole budeme sledovať vzostup amerického životného štýlu na
území dnešného Slovenska. Dôležitým faktom je, že v dobe, kedy tento štýl vznikal, bolo
Slovensko súčasťou Sovietskeho zväzu, a teda, s Českou republikou tvorilo jeden štát.
Ideológia komunizmu bola jednou z hlavných tém nových hip-hopových lyrikov a umožnila
tak novovznikajúcej subkultúre rozvíjať sa.

3.1 Počiatky
Korene hip-hopovej subkultúry na Slovensku siahajú do prvej polovice 80. rokov 20.
storočia. Prvé elementy či náznaky charakterizujúce hip-hopovej muziku ako takú, sa objavili
v skladbe Petra Nagyho, Taxis. Hovoríme o prvej podobe skôr rýchlejšie hovoreného slova do
určitého beatu8, než spievania. Ak ide o tanečnú sféru, jedným z prvých oficiálnych vystúpení
breakdancu bol výstup skupiny Gumení chlapci vo filme Fontána pre Zuzanu z roku 1986.
Historicky prvú skupinu propagujúcu americkú undergroundovú kultúru a zároveň prvú b-boy
skupinu v bývalom Česko-Slovensku tvorilo 6 členov – Karol Zajac, Mako Hindy, Fredy
Ayisi, Braňo Astaloš, Edo Krajčí a Peter Batthyány.[3]

Rovnako ako aj dnes, najväčšiu popularitu ako aj samotný úspech mala predovšetkým
hudobná hip-hopová scéna. Práve s ňou sa spája meno David zo Senca, legenda slovenského
rapu. David zo Senca zohral kľúčovú rolu vo vytváraní hip-hopového prúdu na Slovensku ako
aj formovaní terajších hviezd tohto prostredia. Písal sa rok 1992, kedy prišiel s nápadom
a okamžitou realizáciou projektu Zvuk Ulice. Ide o kompiláciu, zoskupenie prvých rapových
skladieb, ktoré vznikali na území Slovenska v 90. rokoch. Originálnu verziu tvorí 21 skladieb
od viacerých interpretov či hudobných skupín, akými boli napríklad Žužuleta, Provokatéri,

11
2ja Lo3, či Pa3k Metamorfolord, dnes známy ako Rytmus, Patrik Vrbovský. Zber piesní
vyvrcholil

_____________________________________________

8 Jednotka hudby, základ rytmu, istý zvukový impulz

v roku 1997, kedy bol Zvuk Ulice vydaný ako jeden ucelený album. Na danú dobu boli
skladby v albume brané za istý typ recitovania, často zneli nezrozumiteľne a
novým dominantným prvkom sa stali nadávky. Fundamentálnymi témami citeľnými
v značnej časti skladieb je napríklad popis undergroundového života, nezávislosť osoby,
kritika vtedajšej doby, komunizmu, vlastný originálny štýl, boj proti konvenciám, sloboda
názoru či užívanie drog.[4]

Prvý slovenský hip-hopový videoklip bol natočený v roku 1992 a nesie názov
Bratislava city hip-hop, v podaní Fredyho Ayisiho, zakladateľa novej tanečnej skupiny Fredyś
Dance Group, v spolupráci s Brigitou Szelidovou. Skladba poukazuje na hip-hopovú tradíciu
na území Slovenska. Sú v nej znázornené typické americké prvky tanca a hudby, ktoré boli
fundamentálnymi pre vznik tejto subkultúry aj na našom území. Zároveň tiež pozorujeme
podobnosti v štýle módy. K samotnému hip-hop prejavu nepatrila len hudba či tanec. Bol to
predovšetkým spôsob zobrazenia osobnosti či nového trendu skrz charakteristickú módu.
Práve tá bola prevzatá z americkej verzie hip-hopu. Typickými prvkami boli napríklad široké
mikiny a nohavice, šiltovky, na krku hrubé reťaze, ktoré často viseli aj z vreciek nohavíc, či
rôzne ďalšie doplnky ako prstene a náramky zdobené kovom.

V spojitosti s umeleckým prejavom a poukázaním na novovzniknutý štýl sa začali

objavovať aj prvé grafitti, hoc zo začiatku sa s konceptom hip-hopu nespájali. Nebolo
pravidlom, že umelec grafitti je zároveň aj fanúšikom hip-hopu. Bratislava bola jedným
z prvých miest Slovenska, v ktorom si grafitti našli svoje miesto. Konkrétnou lokalitou bolo
prostredie pod mostom Lafranconi, na ktoré sa maľovalo približne od roku 1993. Samotný
boom či rozmach tagov a nástenných malieb nastal až v roku 1996. Rok 2004 znamenal pre
túto činnosť prijatie prísnych pravidiel. Po medializácii grafittov ich začali niektoré vládnuce
zložky štátu pokladať za negatívny element v krajine. Bol prijatý zákon, ktorý pokladal tento
undergroundový prejav za druh vandalizmu a zaradzoval ho medzi trestné činy.[6]

12
3.2 Súčasný stav hip-hopovej scény
Začiatok hip-hopu na území Slovenska sa niesol v silnom duchu nekomerčnosti.
Autori zastávali názor, že ich tvorbu orientujú veľkostne skromnému a povahovo
individuálnemu publiku. Čo sa im aj darilo. V rapových skladbách bola citeľná kritika
komunizmu, neskôr aj nespokojnosť s celkovou situáciou v krajine po roku 1989, rozkvet
mafie a podobne.[4] Dôležitou súčasťou bola predovšetkým snaha netvoriť pre úspech
a peniaze.

Zlomový však bol rok 2003, ktorý so sebou priniesol radikálne zmeny v podstate hip-
hopovej subkultúry. Novým fundamentálnym, dovtedy odmietaným prvkom sa stala
komercia. Tento charakter nadobudol hip-hop po prerazení piešťanskej hudobnej skupiny
Kontrafakt, ktorej lídrom sa stal Rytmus, predtým známy ako spomínaný Pa3k
Metamorfolord. Okrem neho skupinu tvorili ešte dvaja umelci – Ego (Michal Straka)
a producent, DJ Anys (Ondrej Beňačka).[4] Dáva mi – prvá skladba novovzniknutej rapovej
trojice spojená s videoklipom, sa v tomto roku objavila v hitparáde Deka, ktorá bola vysielaná
v televízii Markíza. Tieto okolnosti umožnili samotnému hip-hopu, no predovšetkým jej
hudobnej (rapovej) sfére, preraziť a získať si širšie publikum.[4]

Prejdime však na to, o čom bol hip-hop po tom, čo sa mu otvorili dvere do každého
kúta Slovenska. Najprosperujúcejšou skupinou zostal Kontrafakt, ktorý sa prezentoval
v duchu luxusu a bohatstva. Objavili sa však aj nové skupiny, ktoré zaznamenali úspech
a predrali sa až do slovenských rádií. Patria sem hudobné skupiny ako H16 (2003), AMO
(2003), Moja Reč (2004) a ďalšie. Charakter piesní sa s nástupom komercie menil a texty
začali naberať iný zmysel. Dovtedy bežná kritika systému, ktorá však znamenala istý druh
zložitého obsahu, sa postupne vytrácala a nahrádzali ju témy jednoduchšie a publikum
prinášajúce. Vytrácala sa umeleckosť, metaforickosť, hĺbka či tajomnosť. Do hry vstúpili
témy ako zisk slávy, luxus a bohatstvo, autá, ženy a pod.[4] Novým trendom je tiež
osamostatnenie sa interprétov z pôvodných skupín. Stalo sa tak napríklad v prípade Majka
Spirita, bývalého člena H16, Rytmusa z Kontrafaktu a ďalších iných, ktorí po vystúpení zo
skupiny začali rozvíjať vlastnú tvorbu založenú na nových ideách.

13
 ZÁVERY PRÁCE

V súčasnej modernej dobre patrí hip-hop k popredným umeleckým prúdom. Dnešné

poňatie tejto tradície sa však líši od jej principiálnej podstaty, čoho sme boli svedkami pri
popise transformácie tém či celkovej povahy hip-hopu.

Kolískou hip-hopovej kultúry je Bronx, v 70. rokoch 20. storočia snáď

najchudobnejšia štvrť New Yorku. V seminárnej práci sme poukázali na individuálne snahy
hľadania vlastne identity afroamerickej či latinskoamerickej populácie. Životné podmienky
amerických menšín boli sťažené utláčaním či rasovou a ideologickou diskrimináciou. Práve
v tomto duchu sa nieslo prvotné poslanie hip-hopu ako prúdu či revolty za lepšie spoločenské
postavenie.

Exemplifikáciou viacerých elementov sme poukázali na jadro pojmu hip-hop.

Zaznamenali sme jeho kontrastné vnímanie na základe uhla pohľadu sledujúceho. Zistili sme
tiež, že v súčasnosti sa hip-hop chápe jednak ako subkultúra, no zároveň aj ako umelecký
smer či žáner. Obe možnosti však v sebe zahŕňajú rovnaké fundamentálne prvky, akými sú
rap, DJing, breakdance či graffiti. Okrem nich však existujú aj ďalšie iné, tie sú však iba
deriváciami hlavných zložiek.

V ďalšej časti seminárnej práce sme nazreli na genézu hip-hopovej subkultúry na

Slovensku. Prvé pokusy o presadenie novej umeleckej tradície sa objavovali už v polici 80.
rokov. Tanečná sféra, v našom prípade breakdance crew Gumení chlapci, otvorila pomyselné
dvere americkej černošskej kultúre ulice. Najväčšiu popularitu však mala hudba. Z tohto
dôvodu usudzujeme mylné úsudky značnej časti populácie o tom, že hip-hop znamená rap. Na
pozadí obsahovej stránky skladieb sme sledovali postupnú evolúciu hip-hopu. Prvou
skupinou, ktorá dokázala získať väčší priestor rozvíjať sa, bol Kontrafakt. Prostredníctvom
rádia a televízie sa ich skladby dostali k širšiemu publiku, čo dopomohlo k rozmachu hip-

14
hopu v celej krajine. V skratke sme tiež nazreli do problematiky ďalších prvkov tejto
subkultúry, akými sú napríklad graffiti či móda.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A ZDROJE

PIERCE(III), E. G: Hip hop culture. Santa Barbara, California: ABC-CLIO 2006. 348s.

MARYÁŠOVÁ, Markéta: Šířění hop-hopové subkultury: globalizovaná a postmoderní

identita?. [Bakalárska práca] Brno: Katedra sociologie Fakulty sociálních studií Masarykovej
univerzity 2012. 63s.

ŘEZNÁ, Miroslava et al.: Praktická estetika – tínedžerské subkultúry. Bratislava: Metodicko-

pedagogické centrum v Bratislave 2015. 60s. ISBN 978-80-565-1362-0

JÍROVÁ, Olga: Hip hop in American culture. [bakalárska práca]. Olomouc: Katedra
anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Palackého 2012. 38s.

Elektronické zdroje:

[1] Hip-hop (hudba). (2020, január 29). Wikipédia, Slobodná encyklopédia. Získané
13:34, apríl 5, 2020 z //sk.wikipedia.org/w/index.php?
title=Hiphop_(hudba)&oldid=6974396.

[2] Hip-hop (subkultúra). (2019, marec 18). Wikipédia, Slobodná encyklopédia. Získané
13:36, apríl 5, 2020 z //sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hip-hop_(subkult
%C3%BAra)&oldid=6808560.

[3] Gumení Chlapci after 30 Years Street Jam. [online] CITYLIFE.SK. Získané 14:52,
marec 25, 2020 z www.citylife.sk/ina-akcia/gumeni-chlapci-after-30-years-street-jam.

15
[4] ŠMIRÁLOVÁ, Veronika. Slovenský hip-hop má 20 rokov. Z hudby ulice je továreň
na peniaze. [online] Aktuality.sk, (27 Aug. 2016). Získané 12:57, marec 26, 2020 z
www.aktuality.sk/clanok/368080/slovensky-hip-hop-ma-20-rokov-z-hudby-ulice-je-
tovaren-na-peniaze/.

[5] Break dance. (2017, november 3). Wikipédia, Slobodná encyklopédia. Získané 11:34,
apríl 9, 2020 z //sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Break_dance&oldid=6576252.

[6] Graffiti. (2020, marec 22). Wikipédia, Slobodná encyklopédia. Získané 10:06, apríl 29,
2020 z //sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Graffiti&oldid=7004739.

16