Gymnzium sv.

Jna Zlatosteho, Lesn 28, Humenn

Drogov zvislosti (Stredokolsk odborn innos)

Peter Gajdo

Humenn 2013

Abstrakt Na nasledujcich niekokch stranch vs chceme oboznmi s problematikou drogovej zvislosti. Aj napriek tomu, e tto tma je astou tmou diskusi, drogov zvislos na Slovensku stle rastie. Vekov hranica drogovo zvislch sa zniuje. Tto prca prina zkladn pojmy tkajce sa drog, prehad histrie drog, osobnostn charakteristiky drogovo zvislch, rozdelenie drog do jednotlivch skupn a ich inky, porovnanie trendov u 15-16 ronch tudentov na Slovensku a v Eurpe a mnoho inch zaujmavch vec tkajcich sa tejto tmy. Abstract On the next few pages, you will become familiar with the problems of drug addiction. Despite the fact that this topic is a frequent topic discussion, drug addiction in Slovakia is growing up. The age limit of addicted people is decreasing. This work bring basic concept concern of drugs, abstract of drugs history, personable performance of drug addiction, allocation drugs to individual groups and their effects, comparsions of trends in 15-16 years old students in Slovakia and in Europe and many another thing concern of this topic.

Obsah

vod......................................................................................................................4

1. Dejiny drog.......................................................................................................5 1.1 Strun dejiny drog................................................................................5 1.2 Prirodzen vznik a vskyt alkoholu a drog.............................................5 1.3 Prehad histrie uvania drog...............................................................6 2. Drogy a ich kategrie......................................................................................8 2.1 Rozdelenie drog a ich uvanie.............................................................8 3. Osobnos pri alkoholovej a drogovej zvislosti.........................................10 3.1 Typy drogovch zvislost...................................................................10 3.2 Osobnostn charakteristiky drogovo zvislch....................................12 4. Prieskumy o alkohole, tabaku a drogch na Slovensku............................14 4.1 Porovnanie trendov na Slovensku a v Eurpe....................................14

Zver...................................................................................................................15 Pouit literatra................................................................................................16

Prlohy.................................................................................................................17

vod Drogy sa stali dnes problmom slo jeden. Kokokrt u tto veta zaznela v rznych diskusich, relciach v TV alebo lnkoch v dennej i inej tlai. Sprvy o drogch, drogovo zvislch sa mnoia a zaplavuj ns. Hovor sa, e ns vaka komunisitickmu reimu drogy nezasiahli tak skoro, avak zrove tto dvojsen zbra spsobila, e sme po pde eleznej opony zostali nepripraven. Tma Drogov zvislosti ns zaujala preto, lebo si myslme, e je to problm ud 21. storoia. Sami sa dennodenne stretvame i u v mdiach alebo z prostredia, v ktorom ijeme, s umi, ktor uvaj drogy. Verme, e tto prca zmen nzor verejnosti na drogov zvislos a tak sa jej zan aj lepie brni. Pouili sme metdu zhromaovania a spracovania materilu danej literatry. Najprv sme informcie analyzovali, potom sme zostavili osnovu prce a nakoniec sme metdou syntzy realizovali samotn prcu.

1. 1.1

Dejiny drog Strun dejiny drog Histria vonkajieho ovplyvovania prirodzench spsobov regulcie psychiky

pomocou drog a alkoholu je asi tak star ako udstvo samo. Je vea dokladov o tom, e udia skoro vade a v kadej dobe kvasili, mieali, varili a konzumovali rozmanit psychoaktvne ltky. Pouvali ich na ochranu pred skutonmi alebo fiktvnymi hrozbami, zmierovali si nimi telesn a duevn neprjemnosti a boles. Odhaduje sa, e psychoaktvne ltky obsahuje okolo tyritisc druhov rastln, z ktorch mnoh sa dlhodobo uvali v niektorej asti sveta. S to najm kanabis, pium, koka, ale aj tabak, kva, aj a asi najastejie alkohol.1 Mak sa zaal pestova najprv na juhu panielska a Grcka, v serverovchodnej Afrike a Mezopotmii. Prve preto je pium z tchto krajn dvakrt a trikrt silnejie ako z maku z alekho vchodu. Prv psomn zmienka sa objavuje u na sumerskch tabukch pribline 3000 rokov pred Kristom, kde sa pre nich pouva znak, ktor tie znamen rados. Konope sa odpradvna vyskytuje v Indii. Poda miestnych tradcii povzbudzuje myse, predluje ivot a podporuje sexulnu iadostivos. V Mezopotmii sa prv zmienka o konope objavuje a v 9. storo pred Kristom. V zpadnej Eurpe ma poda paleobiologickch dajov pestovanie konope dlh tradciu . U v 7. storo pred Kristom vyvaj Kelti z Marseille konopn lan do celho Stredomoria. Z viacerch nlezov sa d usudzova, e tto kultra vedela o tomto vyuit ako drogy.2 1.2 Prirodzen vznik a vskyt alkoholu a drog Alkohol ako vsledok vyuitia prirodzenej fermentcie rznych rastlinnch a ivonych produktov sprevdza loveka od prehistorickch ias. Vo svojich troch zkladnch druhoch, t.j. ako skvasen ovocn, najm hroznov avu alebo vno, skvasen obiln produkty alebo pivo a skvasen med vo forme medoviny, ho pouvali

1 2

Nociar, A.: Drogov zvislosti. 2009. s. 5. Escohotado, A.: Strun dejiny drog. 2003. s. 11-12.

na rzne ely prakticky vetky historicky znme nrody staroveku. Pritom alie menej znme npoje s obsahom alkoholu popri inch ltkach, boli rozrene len v uritch oblastiach: napr. palmov vno v Egypte a Mezopotmii, vno z rye a prosa v ne, z kvetov vykvasen npoj haoma v Perzii a rovnak npoj pod menom soma v Indii, alebo z kobylieho mlieka uloenho v koenom vaku vznikajci kumys u zijskch koovnkov. Samotn alkohol, vo svojej podobe chemickej ltky etanolu (C2H5OH), nie je teda plodom udskej npaditosti, ako bolo napr. koleso, ale ilo skr o nhodn pozorovanie a vyuitie prirodzenho procesu, ke lovek ako v prpade oha pouil iba to, o mu lealo na dosah ruky. Existencia alkoholu ako prirodzene vznikajcej ltky je dan dobou objavenia sa tch anorganickch ltok a procesov, ktor umouj fermentciu: voda, rastlinn kroby a cukry a kvasinky, t.j. asi pred 200 milinmi rokov.3 1.3 Prehad histrie uvania drog Pri drogch s ich objavy a zaiatky uvania menej doloen, s vak nespochybniten. Mono ich njs v opisoch obetnch postupov predkolumbovskej Ameriky, aj pri pohrebnch zvyklostiach starch Slovanov, v medicnskych prrukch a pri opise magickch praktk s ritulnym uitm drog, napr. pri vetbch. Aj vo zvykoch starovekch sdiel sa nali zvyky zsob, z ktorch mono usudzova na uvanie drog, najm opitov. Existuj napr. zznamy o vdychovan omamnch vparov z konope popri udriavan telesnej hygieny u Sktov. 4 Dkazy o rozrenosti pouvania drog podal archeologick vskum. Spolu s nlezmi ndob a dbnov na pivo a vno sa napr. zistili znmky uvania opitov: v tureckom sdle spred niekoko tisc rokov sa nali zsoby makovch zrniek. Sochy njdene pri vykopvkach dovoovali usudzova na uvanie drog, napr. makovice vyryt v esoch bohov na starej Krte. pium sa pouvalo iba ako liek, priom na rozdiel od alkoholu neboli zaznamenan prpady abzu. V smom storo sa pium prostrednctvom Arabov dostalo do ny a Indie, kde sa najprv dlho pouvalo ako liek, ale neskr, na prelome

3 4

Nociar, A.: Drogov zvislosti. 2009. s. 5. Nociar, A.: Drogov zvislosti. 2009. s. 11.

tiscro, sa u vo vekom rozsahu pestovalo najm v Indii, kde sa pouvalo ako udov veliek a jeho extrakty pili aj jedli udia zo vetkch spoloenskch vrstiev. Pri vetkch magickch konoch boli, samozrejme, dleit stavy tranzu alebo extzy, do ktorch sa arodejnci a vetci dostvali bu prirodzenm spsobom - tancom a prudkm pohybom, ktor sa stupuje a do vytrenia, alebo pouitm omamnch ltok, ktor spsobuj zmenen stav vedomia. Starovek nrody poznali extatick stavy a vzie najm vo forme epileptickch zchvatov, pre o nasveduje aj zvltna cta voi takmto uom vo vetkch primitvnych kultrach. Dosta sa do extatickho stavu je vdy namhav a vyadovalo si to urite aj vtedy osobitn vcvik. A to bol priestor pre drogy vetkch druhov, ktor bu mohli uahova dosiahnutie zmenench stavov vedomia, alebo tieto stavy priamo navodzovali. Na naom zem sa vak v prrodnej forme nikdy nevyskytli drogy znme z juhoamerickch a sasti i africkch kultr, kde sa stali bu sasami benho ivota, alebo kultov a religiznych ritulov (napr. kata v Jemene i koka v Kolumbii, kultov uvanie peyotlu u Aztkov, alebo ibogy v rovnkovej Afrike).5

Nociar, A.: Drogov zvislosti. 2009. s. 11-13.

2. 2.1

Drogy a ich kategrie Rozdelenie drog a ich uvanie Drogy delme na sedatva, povzbudzujce prostriedky, halucinogny, narkotick

ltky a steroidy. Pre dospelch s vlastne vetky sedatva, teda utiujce prostriedky, leglnymi drogami. S ahko a ihne prstupn, mu sa vone kupova a predva a pravdepodobne by sme ich nali v kadej domcnosti. Najznmejm utiujcim prostriedkom je alkohol. Je pravdepodobne najviac zneuvanou drogou na svete. Najastejie predpisovanmi a zneuivanmi liekmi s sedatva vrtane barbiturtov a nebarbiturtovch utiujcich prostriedkov, ako napr. vlium. Vysok dvky sedatv spsobuj zhorenie zraku, vnimania a sudku, znen koordinciu a neschopnos rozdeli si pozornos, o m za nsledok sstredenie sa na jednu strnku veci na kor ostatnch. Povzbudzujce prostriedky s pravm opakom utiujcich prostriedkov.

Povzbudzovanm centrlnej nervovej sstavy namiesto upokojovania sa zmysly neotupuj, ale drdia. Namiesto spnku sa telo prebdza. V skutonosti s tieto dva druhy narkotk vemi podobn. Podobne ako utiujce aj povzbudzujce prostriedky patria medzi leglne drogy. Ak sem zaradme aj kofen a nikotn, tak s to vlastne najrozrenejie drogy na svete. Dokonca s rozrenejie ako alkohol, take v minulosti sa ani za drogy nepokladali. Uvanie niektorch povzbudzujcich prostriedkov je univerzlne a normlne nekodn. Halucinogny maj zo vetkch drog najtypickejie prznaky. Halucinogny maj vyvola predstavu, e kadodenn svet sa zd zvltny. Vetky halucinogny psobia skr priamo na mozog ako na centrlnu nervov sstavu. Hoci s viditene aj niektor telesn vplyvy, halucinogny s znme tm, e svojm psobenm na zmysly vyvolvaj dojem, akoby as plynul pomalie, a pocit, e aj najbanlnejie veci s dleit a vne. Halucinogny sa nepovauj za telesne nvykov. Predvkovanie je znme iba s PCP a prznaky pri odat drogy s nepravdepodobn.

lovek u od zaiatku dejn hadal spsob, ako sa zbavi bolesti pri poraneniach, nehodch a chorobch. Doku to narkotik. Ich nzov je vlastne odvoden od slova: znecitlivie alebo umtvi. inok narkotk mono lepie predvda ako inok inch kategri drog, so vetkmi formami vedcimi zvyajne v nzkych dvkach k eufrii a vo vysokch k apatickej otupenosti. Smr predvkovanm je zriedkav.

Uvanie steroidov spsobuje anabolick rast a to je presne to, o hadaj portovci na vetkch vkonnostnch rovniach. Uvanie steroidov, ktor ho vyvolvaj, m za nsledok rchle pribdanie hmotnosti a svalstva, ktor je potrebn, aby sa dostavil spech. Steroidy spsobuj cievne choroby, agresvne sprvanie, ochorenie peene, depresie, nespavos, pokodenie chromozmov. 6

Dimoff, T. Carper, S.: Berie vae diea drogy?. 1992. s. 50-76.

3. 3.1

Osobnos pri alkoholovej a drogovej zvislosti Typy drogovch zvislost Morfnov typ zvislosti m nzov odvoden od morfia pomenovanho pre jeho

inky poda grckeho boha snov Morfea. Morfium je hlavnm innm alkaloidom pia, ktor sa zskava zo avy nezrelch makovc. lovek sa me sta chorobne zvislm od morfia, morfinistom - narkomanom. To, o ud k morfiu najviac priahuje, s jeho inky vyvolvajce dobr nladu., a to, e navodzuje zdanliv pocit astia, vntornho pokoja a vyrovnanosti. Pri morfnovej intoxikcii je vnmanie znen, narkoman zvyajne vyhadva ticho a samotu. Barbiturtovo-alkoholov typ zvislosti je zvislosou od utiujcich

a uspvajcich prostriedkov a od alkoholu. V prpade porch spnku niekedy lovek had pomoc v rznych chemickch ltkach. S to najastejie lieky znme ako hypnotik, sedatva alebo trankvilizry. Hypnotik navodzuj stav podobn spnku. Sedatva psobia celkov upokojenie. Trankvilizry zniuj nadmerne zven psychick naptie. Kokainov typ zvislosti m nzov odvoden od alkaloidu kokanu. Kokan sa zskava z rastln koky pravej, ktor sa domovsky pestuje na plantiach juhoamerickch nd, v chudobnch oblastiach peru a Bolvie. Prv podkon dvky kokanu nebvaj spravidla spojen s prjemnmi pocitmi. A opakovan dvky vyvolvaj prjemn pocity dobrej nlady a celkovho oivenia, o je prinou tby dvku drogy opakova. Pravideln a dlhodob uvanie kokanu vedie k vzniku zvislosti a prejavom chronickej intoxikcie. Prejavuje sa to stavom otupenosti a rezigncie, prechodnmi stavmi chorobnej zmtenosti (delriov stavy). Kanabisov typ zvislosti svis s uvanm haia a marihuany. Obe ltky sa zskavaj z konopy siatej pochdzajcej z Himalj. Droga v oboch formch sa zva faj, alebo sa pije v rznych npojoch. Pri aktnej intoxikcii haiom a marihuanou sa dostavuje najprv stav zkosti, ktor vystrieda euforick fza s pocitom telesnej a psychickej pohody a astia. Neskr nastvaj poruchy vnmania a strata orientcie.

10

Citov vzruenie sa stupuje, dochdza k impulzvnym prejavom radosti, zkosti, agresivity a pod. Amfetamnov typ zvislosti predstavuje zvislos od alkaloidu efedrnu a niektorch inch ltok s podobnm inkom. Aktny inok efedrnu je povzbudzujci. Pouva sa preto najm ako sas dopingu v porte. Dlhodob uvanie spsobuje predrdenie nervovej sstavy, povahov zmeny (najm neznanlivos). Navodzuje psychick stavy s chorobne vystupovanou iarlivosou, zmtenos, nepokoj, tonos a samovraedn sklony. Katov typ zvislosti je pomenovan poda rastliny katy jedlej pochdzajcej z Etipie. Uva sa uvanm listov alebo pitm rznych nlevov. V mench dvkach m droga povzbudiv inok, charakteristick je najm upret pohad. Neskr sa dostavuje tdium tlmu, depresie, navy a spnku. Chronick katizmus prina chtranie v psychickej aj v somatickej oblasti. Strca sa zmysel pre relny ivot, povinnosti, dostavuje sa apatia a neschopnos sstredi sa na pracovn vkon. Halucinognny typ zvislosti vyvolvaj latky halucinogny, ktor spsobuj vidiny, zdanliv vnemy vznikajce v dsledku psychiatrickej poruchy bez vonkajieho podnetu, ktor chor poklad za skuton. Medzi takto drogy patr LSD a meskaln. Somatick zvislos od halucinognov sa nevytvra a ani psychick nebva siln. Ich hlavn nebezpeenstvo je v tom, e predsa mu narui psychick zdravie loveka. Analgetick a antipyretick typ zvislosti predstavuje zvislos od liekov proti bolesti a proti horke. innm alkaloidom je chinn. Injekn podanie vodnch roztokov analgetk vedie k vzniku drogovej zvislosti morfnovho typu. Oznauje sa ako neomorfinizmus a predstavuje najvnejiu nealkoholov toxikomniu u ns. Kofeinizmus je to zvislos od drog obsahujcich ako inn alkaloidy kofenn alebo teofiln a teobromn. Nachdzaj sa v kve, aji, kakau, coca-cole a pod. a patria medzi najrozrenejie psychotropn ltky. Kofen v nzkych koncentrciach pozitvne ovplyvuje funkciu buniek mozgovej kry, ale vo vych dvkach psob ako jed. Abstinenn prznaky tohto typu drogovej zvislosti s zanedbaten.

11

Tabakizmus patr spolu s alkoholizmom a kofeinizmom medzi najrozrenejie druhy toxikomnie. innm alkaloidom tabaku je nikotn pomenovan poda franczskeho diplomata J. Nicota. Aj ke je to prudk jed, udsk organizmus si na menie dvky pomerne rchlo privykne a asom sa vyvinie drogov tolerancia. To je dvod, preo fajiar me prekroi aj niekokonsobok smrtiacej dvky bez momentlnych chorobnch prznakov. Nikotn psob v nzkych dvkach stimulane, vo vysokch dvkach tlm prenos nervovch signlov, negatvne psob na srdcovocievnu, dchaciu a trviacu sstavu. Pomerne vysok je aj pravdepodobnos vzniku rakoviny pc.7 3.2 Osobnostn charakteristiky drogovo zvislch Azda najvraznejou charakteristikou osobnosti zvislch je znen schopnos znies za, nzka frustran tolerancia. Vrazn a vemi ast charakteristika je siln zkos, aj ke vdy treba bra do vahy monos predispozcie, rty alebo zskanej pohotovosti reagova zkostne. Depresia, i u neurotick, reaktvna vrtane endognnej, sa asto uvdza v rozlinch prcach o alkoholizme aj o drogovej zvislosti. Impulzvnos pravdepodobne svis s nzkou schopnosou znies za, priom vedie k tomu, e zvisl nedoke zosta v pokoji, ale pociuje pudenie vyhadva podnety. Vzdorovitos a rebelantstvo spsobuje, e drogovo zvisl sa postupne ocitne v opozcii voi zvyku spolonosti, stva sa stle viac izolovan od prevanej viny spolonosti. Precitlivenos alebo vo svojej nadsadenej forme labilita afektu, znamen nadmern citlivos voi fyzickm, socilnym a emonm podnetom, o ete viac zvrazuje vetky neprjemnosti vo vzahoch k ostatnm uom.

Podhradsk, J. Komrik, E.: Drogov nezvislos alebo ako sa nesta toxikomanom. 1990. s. 37-49.

12

Perfekcionizmus bva ast vlastnos u drogovo zvislch a spja sa so stanovovanm si privysokch cieov, zlyhanm v ich dosahovan a potom pocitmi viny.8 Velikstvo bva prejavom obrany pred vlastnmi pocitmi menejcennosti alebo nzkeho sebahodnotenia. Aj ke na povrchu me prevlda velikstvo a nadsaden prejavy s dokazovanm si vlastnej vnimonosti, v hbke due sa u drogovo zvislch asto skrva pocit toho, e ich osoby a vbec ich ivoty vlastne nemaj nijak cenu.9

8 9

Nociar, A.: Drogov zvislosti. 2009. s. 66 Nociar, A.: Drogov zvislosti. 2009. s. 66.

13

4. 4.1

Prieskumy o alkohole, tabaku a drogch na Slovensku Porovnanie trendov u 15-16 ronch tudentov na Slovensku a v Eurpe Ostatn prieskum ESPAD u 16-ronch, na ktorom sa v roku 2007 po tvrt raz

zastnilo aj Slovensko, sa konal v 35 krajinch Eurpy. Medzinrodn porovnanie sa tkalo kohorty tudentov s rovnakm rokom narodenia, ktor dosiahnu 16 rokov veku poas roka konania prieskumu (v roku 1995 to bol ronk 1979, v roku 1999 ronk 1983, v roku 2003 ronk 1987 a v roku 2007 ronk 1991).10 Odhady trendov ukzali v priemere stagnciu uvania alebo mierny pokles pre leglne I neleglne drogy, najm vak pre tabak v Eurpe ako celku. Pre Slovensko vak toto kontatovanie celkom neplat: v porovnan s vsledkami ostatnch zastnench krajn bolo vyie v siedmich z deviatich vybranch ukazovateov, priom v jednom bolo tesne pod a v jednom presne na priemernej hodnote (pozri obrzok 1 v prlohe).11

10 11

Nociar, A.: Drogov zvislosti. 2009. s. 80. Nociar, A.: Drogov zvislosti. 2009. s. 80.

14

Zver udia verili, e sa daj pripravi rozmanit ltky, ktor prinaj zabudnutie, alebo naopak spsobuj nesmrtenos, dovouj stka sa s nadprirodzenmi bytosami, vracaj mlados, vzbudzuj lsku, prpadne zasa zbavuj loveka vlastnej vle a podrobuj ho vli inho. lovek od vekov til po raji. V bezhraninej tbe po novch a novch pitkoch si v modernch asoch zaal vytvra chemick raj. Raj ukryt v bielom prku a injeknej striekake. Takto rajsk zhrady vak prin aj iba plody trpkosti a blenu. Drogovho raja jednoducho niet. S len drogov pekl a oistce pre omilostench. Droga nie je vchodisko, droga je cesta do nioty. V tejto prci sme sa zamerali na charakteristiku drogovch zvislost, opsali histriu drog na jednotlivch zemiach a bliie poukzali na fakt uvania drog, ktor spsobuj zvane fyzick a psychick problmy. Proti drogovm zvislostiam sa jednoznan d bojova. Je potrebn zaa hlavne od rodiov, ktor svojim deom dvaj prklad ako i. Taktie je potrebn kona rzne podujatia a diskusie kde by sa tto tma rieila a hovorilo sa v nej otvorene.

15

Zoznam pouitej literatry: DIMOFF, T. CARPER, S.: Berie vae diea drogy? Bratislava : Obzor, 1992. 186 s. ISBN 80-215-0274-6. NOCIAR, A.: Drogov zvislosti. Bratislava : SAP - Slovak Academic Press, 2009. 123 s. ISBN 978-80-89271-68-9. PODHRADSK, J. KOMRIK, E.: Drogov nezvislos alebo ako sa nesta toxikomanom. Bratislava : Slovensk pedagogick nakladatestvo, 1990. 96 s. ISBN 80-08-01145-9. ESCOHOTADO, A.: Strun dejiny drog. Praha : Volvox Globator, 2003. 173 s. ISBN 80-7207-512-8. NOCIAR, A.: Prieskumy o drogch, alkohole, a tabaku u slovenskej mldee. Bratislava : Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied, 2004. 219 s. ISBN 80-224-0832-8.

16

Zoznam prloh: Obrzok 1 Obrzok 2 Obrzok 3 Porovnanie Slovenska s Eurpou Pca fajiara a nefajiara Pee alkoholika a zdrav pee

17

Obrzok 1

12

12

Nociar, A.: Prieskumy o drogch, alkohole a tabaku u slovenskej mldee. 2004. s. 205.

18

Obrzok 2

13

Obrzok 3

14

13 14

http://www.ambience.sk/old/images/articles/17022009180817-0a.jpg http://www.cirhoza.info/zdrava-chora-pecen.gif

19