Professional Documents
Culture Documents
Gymnázium Andreja Sládkoviča: Dopady Drogovej Závislosti Od Opiátov Na Ľudské Telo A Okolie
Gymnázium Andreja Sládkoviča: Dopady Drogovej Závislosti Od Opiátov Na Ľudské Telo A Okolie
2. ročník
Školiteľ: Mgr. Jana Šimková
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
2
POĎAKOVANIE
3
OBSAH
ÚVOD...................................................................................................................5
1.1 OPIÁTY....................................................................................................6
2 CIELE PRÁCE..........................................................................................18
3 MATERIÁL A METODIKA....................................................................19
4 VÝSLEDKY A DISKUSIA.......................................................................20
5 ZÁVER.......................................................................................................26
6 ZHRNUTIE................................................................................................27
8 PRÍLOHY..................................................................................................29
4
ÚVOD
V dnešnej dobe, keď niekto spomenie slovo droga, hneď si predstavíme nejakú
ťažkú drogu alebo ľudí, ktorí odolali jej používaniu a sú v nejakej prísnej liečebni.
Podstata drog vznikla už v dávnych časoch pre úplne opačný účinok ako závislosť na
drogách. Drogy sa používali v histórii, prevažne v medicíne, či to bolo pri vojnách na
utlmenie bolesti, ale aj na iné dôležité potreby. Od dávnej histórii drog sa časť účinku
týchto omamných látok zmenil. Ľudia omamné látky začali mať na dosah a účinok drog
bol tak upokojujúci, že ľudia si na ne zvykli - vzniká závislosť.
Drogy sú neustále súčasťou našej spoločnosti. Vznik a závislosti vo
všeobecnosti, ale najmä u mladých ľudí, vôbec nie je nezvyčajným javom. Existuje
mnoho faktorov, prečo je toľko veľa závislosti medzi mladými. Či je to málo vedomostí
celkovo o drogách a ich účinku, alebo to zapríčiňujú rôzne iné faktory spojené so
psychológiou. Ako sa vôbec závislosť da ovplyvniť, prípadne vyliečiť? Rôznymi
spôsobmi liečby sa dá drogová závislosť potlačiť, ale žiadna liečba nedokáže úplne
vyliečiť drogovú závislosť u človeka.
Drogy, ktoré majú najčastejšie využitie v medicíne, ale často spôsobujú u ľudí
závislosť, môžeme nazvať opiátmi. Pojem opiáty sa preloží ako narkotické drogy, ktoré
sú sedatíva. Majú za úlohu vyvolať spánok, čiže tlmia činnosť centrálneho nervového
systému.
5
1 PROBLEMATIKA A PREHĽAD LITERATÚRY
V tejto kapitole sa budeme zaoberať opiátmi a s nimi spojenou drogovou
problematikou. Priblížime si ich výskyt, využitie, históriu a ich účinky na organizmus.
Vysvetlíme si príznaky závislosti a následne druhy liečby a prevenciu.
1.1 Opiáty
Medzi drogové varianty opiátového typu závislosti patrí surové ópium (vo forme
mierne lepkavého prášku, sivozelenej farby, ktoré sa predáva vo forme malých guličiek)
s obsahom 10% morfínu, v minulosti sa ópium najčastejšie fajčilo. Pri fajčení sa
vdychuje dym priamo zo surového ópia, prípadne zo zmesi ópia a hašiša alebo tabaku.
Dnes sa v Malej Ázii predáva ópium často vo forme tabliet. Surové ópium sa, ale
najčastejšie používa najmä ako základná surovina pre výrobu ďalších drogových
derivátov. Jedným z nich je galí, drobná guľôčka menej čistého ópia. Svojich
konzumentov našla najmä v Indii, kde si ju vkladajú pod jazyk a zapíjajú silným čajom.
Opakovaným preváraním, filtráciou a zahusťovaním vodného roztoku ópia sa droga
zbavuje väčšiny prímesí — vzniká čandu, ktoré ponúkajú najmä na orientálnom trhu.
Zužitkováva sa aj popol z čistého ópia fajčeného vo fajke, tzv. dross. Pre nízky obsah
účinných látok je veľmi lacný a vyhľadávajú ho najnižšie sociálne vrstvy konzumentov.
Najdôležitejším prírodným alkaloidom ópia je morfín. Distribuuje sa v prášku alebo
roztoku. Spracovaním morfínu vzniká polosyntetický preparát diacetylmorfín, známy
skôr pod názvom heroín a napokon aj superheroín (metylfentanyl) ktorý je takmer 100
násobne silnejší než heroín. Medzi syntetické opiáty patria aj niektoré lieky dodnes
používané pri tlmení bolestí, napr. u onkologických pacientov. Na čiernom trhu sa
7
konzumenti opiátov stretávajú s názvami ako: Morph, dust, „H“, háčko, herák, kakao,
smack, horse( ׅMoravanský, infodrogy.sk).
8
V období pred rokom 1989 prevažovalo u nás nemedicínske užívanie, resp.
zneužívanie tzv. malých opiátov, analgetík (napr. Alnagonu, Dinylu) získavaných z
lekární. Až po otvorení hraníc sa v deväťdesiatych rokoch 20. storočia rozšírilo najprv v
Bratislave a neskôr aj do iných častí Slovenska užívanie heroínu, dovážaného tzv.
balkánskou cestou z Ázie. Kým tzv. malé opiáty (tabletky) v predchádzajúcom období
zneužívali hlavne ženy v strednom a staršom veku v reakcii na rôzne druhy bolestí,
najčastejšie hlavy, heroínová epidémia postihla najmä mladých ľudí, prevažne mužov.
V dopyte po liečbe kvôli problémom s drogami s vrcholom v polovici
deväťdesiatych rokov 20. storočia dominovali užívatelia heroínu so závislosťou.
Väčšina si drogu pichala. Epidémia postihla prakticky celú Európu. Okrem smrteľných
predávkovaní mladých ľudí, nárastu pacientov so závislosťou, začali sa šíriť injekčným
užívaním choroby prenosné krvou HIV/AIDS. (Kantorková, npz.sk)
Drogy z tejto skupiny sú odvodené od látok, ktoré sú v mozgu schopné sa
naviazať na opiátové receptory. V medicíne sa využívajú kvôli veľmi silnému
analgetickému účinku. Tlmia viscerálne bolesti, potlačujú psychickú zložku a emotívnu
reakciu na bolesť. Majú protizápalové účinky a bývajú taktiež látky užívané na tlmenie
bolesti, napríklad pri anestézii.
Ide o látky získavané zo surového ópia – šťavy z nezrelých makovíc. V ópiu sú
obsiahnuté alkaloidy morfín a kodeín, zodpovedné za proti bolestivé a psychotropné
účinky.
Opiáty umožňujú prežívať príjemné uvoľnenie, upokojenie, dotknutý je "nad
vecou", všetky problémy akoby ustúpili do pozadia. Predávkovanie vedie k ospalosti až
kóme, v najťažších prípadoch dochádza k zástave dychu a obehu.
Podávanie opiátov ovplyvňuje v organizme nielen nervový systém, ale také celú
radu ďalších fyziologických funkcií vrátane funkcií imunitných. (Kalina, substitucna-
liecba.sk)
9
Drogovou závislosťou rozumieme užívanie látok prírodného alebo syntetického
pôvodu, ktoré spája vysoké riziko vzniku závislosti. Drogová závislosť je považovaná
za chorobu, radíme ju medzi chronické ochorenia centrálnej nervovej sústavy. Je teda
možné ju diagnostikovať, liečiť a tiež sa jej snažíme predchádzať. Príčiny začatia
užívania a vytvorenia závislosti od opioidov sú podobné, ako v prípade iných
psychoaktívnych látok: genetika, vplyv prostredia a dostupnosť drogy. Kým prostredie,
kde človek vyrastá, hrá rozhodujúcu úlohu pri začatí užívania opiátov, genetika sa vo
viac ako 50 percentách podieľa na pokračovaní v užívaní spojeným so závislosťou.
Motiváciou pre užitie opiátovej drogy je útlm spojený s pocitmi euforickej blaženosti.
(Kantorková, Okruhlica, npz.sk)
Známy je tzv. Model šiestich ciest k užívaniu drog, ku ktorému dospel kolektív
výskumníkov pod vedením Silbereisena. (Ondrejkovič, 1999)
1. Užívanie drogy ako náhrady. Prichádza do úvahy najmä vtedy, ak sa cíti mladý
človek vo svojom vývoji blokovaný, alebo keď nemôže presadiť podstatné
autonómne túžby. V takom prípade začínajú drogy plniť funkciu „záskoku“,
náhradného cieľa.
2. Užívanie drogy ako úmyselného porušovania noriem. Táto funkcia sa dá
vysvetliť ako výraz odmietania uznávaných spoločenských hodnôt a noriem,
Jessor nazval takýto prípad ako syndróm odmietania nonkonforizmu.
3. Užívanie drog s funkciou vyrovnávania záťažových, prípadne krízových situácií.
Keď je mladý človek zaťažený príliš veľkým množstvom naliehavých úloh
a najmä tých, ktoré vyplývajú z vlastného želania, dochádza k stavu, keď sa
stáva repertoár jeho riešení nedostatočným. Dochádza k vývinovému stresu.
V tomto prípade zaujíma užívanie drogy vyrovnávaciu funkciu.
4. Užívanie drog ako cesta k rovesníkom. Ak sa stáva užívanie drog značne
rozšírené v sociálnom okolí, získava konzumovanie drog značný význam pre
vstup do skupiny rovesníkov. Prežívanie účinku drog a s tým spojený pocit
spolupatričnosti patria k podstatným posilňovacím mechanizmom užívanie drog.
5. Užívanie drogy ako výraz osobného štýlu. Užívanie psychotropných látok môže
spôsobiť ako seba potvrdzovanie a potvrdzovanie vlastnej hodnoty. Zvýšená
túžba po seba potvrdení môže byť nezriedka posilnená reklamou alebo
masmédiami, s fajčiacimi, pijúcimi, alebo drogujúcimi hrdinami, s ktorými sa
mladý človek môže stotožňovať.
10
6. Užívanie drogy ako demonštrácia vlastnej dospelosti. Konzumácia drog
v spoločnosti je neraz spojená zo statusom dospelého. Užívanie drogy, najmä
fajčenie, znamená preberanie spôsobov a správania dospelých a nadobúda
identifikačnú funkciu. (Ondrejkovič, 1999)
Závislosť predstavuje súbor príznakov, ktoré vznikajú následkom pôsobenia
drogy na organizmus či psychiku človeka. Príznaky závislosti sa aktivujú pri znížení
hladiny drogy v organizme, ale najmä pri jej absencii. Aj keď závislí užívatelia môžu
stále pociťovať určitý stupeň eufórie z užívania opiátov, primárnym cieľom užívania
drog závislým užívateľom je skôr zmiernenie bolesti než výslovná snaha o zdrogovanie.
(Volkow, archives.drugabuse.gov)
Poznáme štyri štádiá závislosti:
1. Počiatočné štádium - Jedinec v tomto štádiu zaznamenáva prvý kontakt s
drogou. Experimentuje v snahe získať nové skúsenosti a zážitky. Častým
dôvodom je aj podľahnutie tlaku rovesníckej skupiny. Prevládajú príjemné
pocity nad obavami z následkov. Konzumácia drogy je nepravidelná a správanie
neukazuje žiadne viditeľné zmeny s výnimkou drobných klamstiev.
2. Štádium zaujatia drogou - Droga sa pomaly stáva súčasťou každodenného života
a stupňuje sa túžba prežívať príjemné pocity utvorené pôsobením drogy. Začína
proces zvyšovania dávok. Na rozdiel od prvého štádia môžeme pozorovať
zmeny správania. Užívanie drogy je plánované a pomaly, ale iste nevyhnutné.
Konzument vedie dvojitý život, stráca starých priateľov, je náladový a
agresívny. Po eufórii spôsobenej drogou nastupuje nepokoj, ktorý vzniká
odznením jej účinkov.
3. Štádium rozvoja závislosti - Užívanie drogy sa stáva každodennou
nevyhnutnosťou a konzument je nútený neustále zvyšovať dávky potrebné na
dosiahnutie eufórie. Objavuje sa " FLASH BACK " (opätovný záblesk) kedy sa
stav po požití drogy vráti aj bez jej skutočného užitia. Zaznamenávajú sa prípady
predávkovania, ktoré môžu končiť smrťou. Väčšie dávky drogy spôsobujú aj
zvýšenie tolerancie organizmu a odvykanie je často neúspešné. V tomto štádiu
závislosti dochádza k výrazným zmenám v správaní. Často sa objavujú
samovražedné pokusy.
4. Konečné štádium - Konzument je absolútne podriadený droge. Siaha po nej
preto, aby dosiahol „normálny stav“ napriek vysokým dávkam návykových
látok sa čoraz zriedkavejšie objavuje eufória a príjemné pocity. Užívanie drog je
11
nekontrolovateľné a často dochádza k predávkovaniu. Pokusy o odvykanie
nemajú šancu na úspech bez pomoci odborníkov. Zdravotné problémy
prechádzajú do chronického štádia. Narkoman sa často dostáva do rozporov so
zákonom, je agresívny, máva nekontrolovateľné výbuchy hnevu a výpady
pamäti. Trpí hlbokými depresiami a východisko z pre neho neriešiteľnej situácie
môže hľadať v pokusoch o samovraždu. Narkoman v tomto štádiu závislosti má
pred sebou len dve cesty. Prvou je liečenie a druhou je smrť. (Poliaková, 1999)
Abstinencia je stav, keď sa jedinec vedome a z vlastnej vôle zrieka použitia
(užitia) niečoho (napr. alkohol), alebo nejakej činnosti z dôvodov etických,
rozumových, zdravotných a ďalších. V atmosfére celého radu vplyvov, tlakov,
podnetov, činiteľov je abstinencia mimoriadne ťažká, realizovateľná dvoma spôsobmi:
1. abstinencia ako životný štýl - je výsledkom pôsobenia väčšinou exogénnych
činiteľov. Opiera sa o spolupôsobenie vzdelávania a výchovy, o vlastné
skúsenosti, o životnú filozofiu rodiny, známych, o postoje a hodnotové
orientácie, o motiváciu abstinujúceho.
2. abstinencia prijatá ako ochranný mechanizmus - je výsledkom tak exogénnych,
ako aj endogénnych činiteľov. Akceptácia abstinencie tu má zdravotné pozadie,
častokrát súvisiace s ohrozením života u tých, ktorí sa stali drogovo závislými
alebo sú postihnutí chorobou, kde abstinencia determinuje jej zvládnutie. V tejto
podobe je abstinencia životnou nevyhnutnosťou. Dôvod na abstinenciu
(zdržanlivosť) môže byť zdravotný, náboženský, rozumový, etický,
ekonomický, sociálny a pod.
Abstinenčný syndróm predstavuje prítomnosť nepríjemných fyzických a niekedy
aj psychických príznakov, ak organizmus nie je intoxikovaný ( intoxikácia) drogou.
Jeho výskyt a intenzita významnou mierou závisí od stupňa vytvorenej fyzickej
závislosti ( fyzická závislosť). Abstinenčný syndróm predstavuje jednoznačný
indikátor fyzickej závislosti. ( Liba, 2016)
12
Ľudia, ktorí sa stali závislými od opiátov, budú s najväčšou pravdepodobnosťou
pociťovať abstinenčné príznaky ako je depresia, úzkosť, podráždenosť, bolesť,
nevoľnosť, zvracanie, hnačka, hypertezia, tachykardia (abnormálne rýchly srdcový tep),
a záchvaty. Dochádza taktiež k zníženiu teploty, spomaleniu tepu a zníženiu tlaku.
Opiáty sú špecifické v tom, že tlmia aj dýchacie centrum v mozgu. Nedostatok kyslíka
sa môže prejaviť zmodraním v tvári, dýchavičnosťou, v krajnom prípade dôjde k
úplnému utlmeniu dychu a následnej smrti. Úskalie spočíva aj v tom, že u nich existuje
malý rozdiel medzi dávkou relatívne bezpečnou a smrteľnou. (nczisk.sk)
Závislí od opiátov začínajú po určitom čase chudnúť a celkovo telesne pustnúť.
Medzi dlhodobé nepriaznivé dopady patrí aj nespavosť, únava, depresia, strata
starostlivosti o vlastnú osobu aj ľahostajnosť k svojmu okoliu. U žien navyše hrozí
neplodnosť. Injekční užívatelia drog čelia tiež nebezpečenstvu rôznych infekcií a
prenosu chorôb, ako je HIV alebo žltačka. (Moravanský, infodrogy.sk)
Drogová závislosť značne vplýva aj na správanie človeka a jeho okolie.
Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov závislosti sa najskôr prejaví v
najbližšom okolí závislého, v rodine. Správanie závislého deformuje rodinný život,
partnerský vzťah. Závislosť partnera/dieťaťa sa často odráža na telesnom a duševnom
zdraví najbližších, mnohí blízki trpia nespavosťou, plačlivosťou, depresívnymi
náladami, mávajú bolesti hlavy, unikajú zo života. Často potrebujú odbornú
starostlivosť (lekársku, psychoterapeutickú).
Vývoj vzťahov:
- Obdobie šoku — najbližší si uvedomujú, že niečo nie je v poriadku. Vo väčšine
prípadov sa snažia naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje v snahe neutrpieť
hanbu. Typická je snaha riešiť problém vlastnými silami – dohováranie,
vyčítanie, presviedčanie, vyhrážanie. Chýba však dôslednosť a najbližší sa
rýchlo nechajú učičíkať sľubmi.
- Obdobie prispôsobenia — V tomto období najbližší preberajú na seba všetky
úlohy, aj tie, ktoré obvykle robieval partner/ka, syn, dcéra. Rodina sa do istej
miery izoluje od okolia. Aj v tomto období sa snažia blízki zvrátiť situáciu,
bojovať so svojím závislým partnerom, dieťaťom a jeho/jej pitím/drogovaním.
Hľadajú pomoc u iných, lebo už vedia, že sami to nezvládnu.
- Obdobie rezignácie/vzdania sa — Najbližší prestávajú aktívne bojovať so
závislým partnerom/dieťaťom. Stávajú sa ľahostajnejšími. Snažia sa izolovať
zvyšok rodiny od závislého. Niektorí dospejú po všetkých márnych snahách k
13
rozhodnutiu vyhodiť partnera/dieťa z domu s cieľom chrániť seba a ostatnú časť
rodiny.
- Obdobie reorganizácie — Ak je liečba úspešná, dochádza k postupnej
reorganizácii, náprave narušených vzťahov, obnovovaniu dôvery. Ak si závislý
neprizná že potrebuje odbornú pomoc a nelieči sa, nemôže mu pomôcť ani
najlepšie rodinné zázemie. Príliš veľká láska zo strany partnera/rodiča môže
napomáhať rozvoju choroby. (Wolt, cpldz.sk)
Pri patológii drogovej závislosti nemožno hovoriť o rodinnej reziliencii, aj keď
sa rodina snaží vytvoriť novú rovnováhu (pseudorovnováhu), ktorá však nie je
harmonická, ale patologická. Vplyvom drogovej závislosti sa mení celá štruktúra
rodiny:
— hranice; hranice rodiny voči okolitému svetu majú za úlohu zakryť tajomstvo
rodiny, zatiaľ čo vnútorné hranice sú patologicky narušené, vznikajú rôzne koalície a
izolácie členov, prelína sa vykonávanie rolí, pravidlá nie sú zreteľné atď.,
— väzby; väzby sú narušené naprieč celým rodinným systémom, pôvodná manželská
aliancia nadobúda patologický ráz s príznačným stresom, únikom, popieraním a
neuvedomovaním si reálneho problému,
— moc; mocou disponuje závislý člen, ktorý psychickým vydieraním a
manipulovaním ostatných členov rodiny dosahuje svoje ciele a potreby pre ďalšie
návykové správanie,
— intimita a autonómia; u spolu závislých členov sa objavuje silný stresogénny
faktor intrapersonálneho konfliktu, ktorý spočíva v snahe utiecť (vyhnúť sa) pred
závislým členom (stresujúcim faktorom) a návratom do stresujúceho prostredia s
cieľom zachrániť rodinu,
— hodnoty závislého člena sa diametrálne odlišujú od hodnôt ostatných jej členov,
keďže závislý člen má jedinú hodnotu, a tou je droga,
— komunikácia sa stáva nástrojom zakrývania problému a reality, závislý
komunikáciu používa ako nástroj psychického vydierania a ubližovania ostatným
členom rodiny. (Bindasová, 2007)
V roku 2020 na Slovensku podstúpilo liečbu pre užívanie drog 2 927 osôb, čo
predstavuje 53,6 osôb na 100 000 obyvateľov. Muži tvorili až 81 % zo všetkých
14
pacientov (2 371). Z hľadiska veku liečených užívateľov drog boli najpočetnejšími
skupinami mladí dospelí vo veku 30 – 39 rokov (1 044 osôb) a 20 – 29 rokov (984
osôb).
Pri porovnaní počtu liečených pacientov podľa kraja trvalého pobytu bol
evidovaný najvyšší počet pacientov pochádzajúcich z Bratislavského kraja (142,3 na
100 000 obyvateľov daného kraja). S väčším rozdielom nasledovali počty pacientov z
Trnavského (73,1 na 100 000) a Žilinského kraja (55,7 na 100 000). Najmenej liečených
pochádzalo z Prešovského kraja (16,9 na 100 000).
Podľa pracovného stavu boli kvôli problémom s drogami liečení predovšetkým
nezamestnaní a závislí od inej osoby (44,6 %), podľa rodinného stavu to boli slobodní
(83,2 %).
Podľa vzdelania išlo hlavne o mužov so stredným vzdelaním bez maturity
(34,3%; v počte 813 zo všetkých 2 371 liečených mužov), ale aj so základným
ukončeným vzdelaním (30,7 %; v počte 729). V prípade žien išlo najmä o pacientky so
základným ukončeným vzdelaním (39,4 %; v počte 219 zo všetkých 556 liečených
žien).
Z celosvetového hľadiska zaznamenávame tri vlny úmrtí ľudí na predávkovanie
opiátmi. V rokoch 1999 – 2020 zomrelo viac ako 564 000 ľudí na predávkovanie
akýmkoľvek opioidom vrátane opioidov na predpis a nelegálnych opioidov. Tento
nárast úmrtí z predávkovania opiátmi možno načrtnúť v troch odlišných vlnách.
(nczisk.sk)
1. Prvá vlna sa začala zvýšeným predpisovaním opioidov v 90. rokoch, pričom
úmrtia na predávkovanie zahŕňajúce opiáty na predpis (prírodné a polosyntetické
opioidy a metadón) sa zvýšili najmä od roku 1999.
2. Druhá vlna sa začala v roku 2010 s rýchlym nárastom úmrtí z predávkovania
heroínom.
3. Tretia vlna sa začala v roku 2013 s výrazným nárastom úmrtí na predávkovanie
syntetickými opioidmi, najmä tými, ktoré zahŕňali nezákonne vyrobený fentanyl. Trh
s nelegálne vyrábaným fentanylom sa naďalej mení a možno ho nájsť v kombinácii s
heroínom, falošnými tabletkami a kokaínom. (Wonder, cdc.gov)
15
1.7 Druhy liečby
Liečba závislosti musí byť komplexná – závislosť nie je iba chorobou tela alebo
len chorobou duše. Každého jedinca musíme vnímať ako bytosť, na zdraví a chorobe
ktorej sa podieľajú faktory biologické, psychické, ekologické a sociálne (ide o bio-
psycho-eko-sociálny model závislosti). Z tohto modelu vychádza aj prístup k liečbe
závislostí. (Wonder, cdc.gov)
Pre úspech liečby je potrebná spolupráca závislého, jeho rodiny a okolia, lekára,
psychológa, pedagógov a sociálnych pracovníkov. Postihnutý preto potrebuje dlhodobú
podporu – či už z hľadiska psychoterapie, tak aj liečby drogami.
Musíme si uvedomiť, že len čo sa závislému podarí prekonať abstinenčné
príznaky, nie je ešte zďaleka vyhraté. Práve teraz nasleduje veľmi ťažké obdobie, keď je
dôležité, aby sa závislý človek zbavil aj psychickej závislosti, návykov, dokázal sa
oslobodiť od spoločnosti, kde drogy užíval, a dokázal si nájsť iné záujmy, znovu
vybudovať medziľudské vzťahy. (Wolt, cpldz.sk)
Je nutné, aby si našiel uplatnenie v spoločnosti. Preto sú veľmi dôležité aj
špeciálne pracovné miesta pre ľudí, ktorí sa liečia zo závislosti, a tiež chránené bývanie.
Nájsť riešenie v spleti paragrafov tiež rozhodne nie je jednoduché (navyše má mnoho
narkomanov problémy so zákonom alebo rôzne dlhy). Je dôležité, aby závislý človek v
týchto zdanlivo bezvýchodiskových situáciách našiel oporu vo svojom okolí a aby mu
boli ukázané možné riešenia. (Kalina, substitucna-liecba.sk)
16
skúseností a podieľaním sa na bežnom dennom živote sa môže odvykajúci človek
postupne znovu začleniť do spoločnosti, keďže je v chránených podmienkach a nemal
by byť vystavený príliš zaťažujúcim situáciám. (Okrúhlica, npz.sk)
17
2 CIELE PRÁCE
Preštudovaním odborných kníh a materiálov s témou drogovej závislosti a ich
následným spracovaním a sprostredkovaním, chceme čitateľom priblížiť problematiku
drogovej závislosti, typy rôznych variant drog opiátového typu, ich výskyt v prírode a
históriu opiátov v priebehu dekád.
Našim cieľom je predstaviť opiáty, popísať ich výskyt v prírode a vysvetliť
proces výroby drog opiátového typu z toboliek nezrelých makovíc maku siateho
(Papaver somniferum). Ďalej popisujeme históriu opiátov od 8000 rokov pred Kristom,
ich výskyt v ľudskej kultúre a začiatok používania v medicíne.
Ďalším dôležitým cieľom našej práce je vysvetliť, čo spôsobuje drogovú
závislosť od opiátov, popísať ako sa závislosť prejavuje na zdraví človeka a
špecifikovať konkrétnejšie štádiá závislosti. Vysvetlíme, aký majú dopad drogy na
organizmus človeka z medicínskeho hľadiska a na okolie závislého človeka zo
spoločenského hľadiska.
Cieľom praktickej časti práce je prieskum zameraný na zistenie, do akej miery
sú ľudia rôznych vekových kategórií informovaní o škodlivých účinkoch rôznych
druhov opiátov.
18
19
3 MATERIÁL A METODIKA
Pri výbere témy našej práce sme chceli poukázať na aktuálne veľký problém tejto
doby akým je drogová závislosť a jej rýchle rozširovanie nie len na Slovensku, ale aj v
celom svete. Z hľadiska nášho pozorovania sme dospeli k myšlienke, že na drogovú
závislosť vplýva viacero faktorov ako je rodina, prostredie v ktorom vyrastáme, škola,
zamestnanie, priatelia a ľudia v našom okolí, s ktorými sa stretávame.
Pre vypracovanie teoretickej časti našej práce sme zhromaždili informácie z
odbornej literatúry, článkov a elektronických zdrojov týkajúcich sa problematiky
závislosti od opiátov. Tieto informácie sme postupne spájali do celkov, neskôr až do
jednej veľkej kapitoly.
Získané a spracované teoretické poznatky sme využili v praktickej časti práce
pre dosiahnutie vyššej úspešnosti v rozširovaní nami získaných poznatkov
o problematike opiátov a v monitorovaní závislosti v našom okolí. Na zistenie
vedomostí ľudí o danej problematike sme vytvorili anonymný dotazník ,,Opiáty v
našich životoch“. Prostredníctvom dotazníka sme chceli zistiť, koľko ľudí v našom
okolí už prišlo do styku s opiátmi a či vôbec poznajú následky ich aktívneho užívania,
príznakov a následne dopadov na ľudské telo a vzťahy. Dotazník bol určený všetkým
vekovým kategóriám, pretože problém drogovej závislosti sa netýka len mladej
generácie, ale aj tých starších.
Dotazník pozostáva z dvadsiatich otázok. Osem otázok je dichotomických s možnosťou
odpovede „áno“ alebo „nie“. Na ostatné otázky môže respondent odpovedať výberom
odpovede z viacerých možností. V poslednej otázke môže respondent napísať vlastný
názor na danú problematiku. Väčšina otázok je koncipovaná tak, že nie je na ne určená
jedna správna odpoveď, ale zisťujeme postoj ľudí k daným otázkam. Posledné otázky sú
zamerané na zisťovanie vedomostí a majú len jednu možnosť správnej odpovede.
Dotazník bol prístupný v elektronickej podobe, ale aj v papierovej forme na školách
alebo rozdaný ľuďom v našom okolí. Dotazník je uvedený v práci ako príloha B.
Vyhodnotenie výsledkov dotazníka je spracované v grafickej podobe pomocou
diagramu alebo vo forme tabuľky s percentuálnym vyjadrením výsledkov v závislosti
od množstva vyplnených dotazníkov.
20
4 VÝSLEDKY A DISKUSIA
Táto kapitola obsahuje spracované informácie z dotazníkového prieskumu. Vo
výsledkoch vyhodnotenia jednotlivých otázok dotazníka sme spracovali postoj
respondentov k drogám, ich vedomosti, ktoré o drogách majú, ale aj ich skúsenosti s
opiátmi. Každú položku dotazníka sme graficky vyhodnotili, aby sme čitateľovi práce
poskytli lepšiu názornosť a prehľadnosť. Každá položka je zároveň aj stručne
okomentovaná. Počet respondentov, ktorý tento dotazník vyplnili bolo 76.
Počet respondentov vo veku od 0-15 bol 14 (18,4%), od 16-18 ich bolo 24 (31,6%)
v kategórii od 19-30 ich bolo 5 (6,6%) a najviac respondentov bolo vo vekovej kategórii
30 a viac, bolo ich 33 (43,4%).
21
Otázka č. 4 : Stretli ste sa už niekedy s pojmom drogy/opiáty ?
80
60
40
20
0
Áno Nie
Z tejto otázky sme zistili že najviac ľudí sa o tejto danej téme dozvedelo z internetu, až
33 respondentov (43,4%), na druhom mieste je odpoveď „od kamarátov“ túto možnosť
zvolilo 21 respondentov (27,6%), a potom v škole 14 (18,4%), od rodičov 8 (10,5%).
22
50
45
40
35
30
25
20
15
10
5
0
Áno Nie
V tejto otázke väčšina respondentov (93,4%) odpovedala kladne, čiže poznajú následky
užívania drog, zvyšní respondenti tieto následky (6,6%) nepoznajú.
23
Otázka č. 11 : Ako veľmi je drogová závislosť nebezpečná ?
60
40
20
0
Veľmi Nebezpečná Málo Bezpečná Veľmi
nebezpečná nebezpečná bezpečna
Otázka č. 12 : Keby tvoji rovesníci užívali drogy a ty by si chcel medzi nich zapadnúť,
užil by si drogu?
80
60
40
20
0
Áno Nie
38
37
36
Áno Nie
24
Otázka č. 15 : Spoj drogu s jej prezývkou :
25
Na odpoveď 7-8 tisíc ľudí odpovedalo 32 respondentov správne. Ostatní rrspondenti
(42) zvolili nesprávnu odpoveď.
26
5 ZÁVER
Cieľom našej práce bolo čitateľom priblížiť problematiku drogovej závislosti,
typy rôznych variant drog opiátového typu, ich výskyt v prírode a históriu druhov
opiátov v priebehu dekád.
V úvodnej časti práce sme opísali opiáty, ich výskyt v prírode a proces ich
výroby z toboliek nezrelých makovíc maku siateho (Papaver sominiferum). Popísali
sme históriu užívania opiátov v spoločnosti, ktorá siaha až do roku 8000 pred Kristom,
ich výskyt v kultúre a začiatky používania opiátov v medicíne.
V druhej časti sme sa zaoberali drogovou závislosťou od drog opiátového typu,
detailne sme popísali ako sa závislosť prejavuje na zdraví človeka a špecifikovali sme
rôzne štádiá závislosti. Vysvetlili sme taktiež, aký dopad majú na organizmus
z medicínskeho hľadiska a na okolie človeka zo spoločenského hľadiska.
V praktickej časti práce sme zisťovali, do akej miery sú ľudia rôznych vekových
kategórií informovaní o škodlivých účinkoch rôznych druhov opiátov. Zistili sme, že
mnoho ľudí je o drogovej problematike informovaných, no taktiež aj to, že niektorí
respondenti sa v domácnosti o drogách vôbec nerozprávajú, čo môže viesť k rôznym
rizikovým situáciám súvisiacim s danou problematikou.
27
6 ZHRNUTIE
Cieľom našej práce bolo poukázať na riziká užívania drog opiátového
typu, priblížiť čitateľom tému drogovej závislosti od opiátov, popísať ich výskyt a
vysvetliť ich históriu a začiatky používania drog v medicíne.
Náš cieľ sme dosiahli, z veľkej časti najmä vďaka odbornej literatúre alebo
overeným internetovým zdrojom. Na záver dôležitú úlohu zohral internetový dotazník,
na ktorý odpovedalo množstvo ľudí (nie len zo Slovenskej republiky). Prostredníctvom
tohto dotazníka sa nám podarilo získať informácie, do akej miery sú ľudia rôznych
vekových skupín informovaní o problematike drogovej závislosti.
28
7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Moravanský N., Novomeský F.. 2019. Drogy opiátového typu. 2019. Dostupné na
internete:
<https://www.infodrogy.sk/stranka/drogy-opiatoveho-typu>
Shiel Jr. W.. 2019. Medical Definition of Opiate. 19. 12.. Dostupné na internete:
<https://www.medicinenet.com/opiate/definition.htm>
Okruhlica Ľ., Kantorková A.. 2016. Drogová závislosť – opiáty. 7. 4.. Dostupné na
internete:
<https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Drogova_zavislost_
%E2%80%93_opiaty.aspx?did=2&sdid=54&tuid=0&>
NOŽINA, Miroslav. 1997. Svět drog v Čechách. 1. vyd. Praha: KLP, 1997. 348 s. ISBN
80-85917-36-X
ONDREJKOVIČ, Peter. 1999. Sociálna patológia. 1. vyd. Bratislava: VEDA, 1999. 577
s. ISBN 9788022410748
LIBA, Jozef. 2016. Výchova k zdraviu v školskej edukácii. 1. vyd. Prešov: Prešovská
univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2016. 243 s. ISBN 978-80-555-1612-7
MINÁŘIK, Jura. 2001. Štvrtý rozmer závislosti. 2. vyd. Praha: MAŤA, 2001.
29
8 PRÍLOHY
Zoznam príloh záverečnej práce:
Príloha A – Dotazník
30
Príloha A – Dotazník
2.Váš vek:
a) 0 – 15
b) 16 – 18
c) 19 – 30
d) 30+
3. Počet súrodencov:
a) 0
b) 1-2
c) 3 a viac
a) Veľmi nebezpečná
b) Nebezpečná
c)Málo nebezpečná
d)Bezpečná
12. Keby tvoji rovesníci užívali drogy a ty by si chcel zapadnúť do kolektívu, užil
by si drogu?
a) Áno
b) Nie
...............................
33