DROGY

ronkov prca 2009

Jakub Hantabl 3.C kola pre mimoriadne nadan deti a gymnzium Teplick 7 Bratislava

vod
Toto je moja ronkov prca o drogch. Tto tmu som si vybral preto, e drogy uva vemi vea ud. Touto prcou chcem poveda, aby ste na drogy nesiahali. Chcem poveda deom, aby o kadej svojej sksenosti s drogou povedali rodiom. Chcem vm poskytn informcie o drogch. Ak sa drogm chcete ubrni, potrebujete informcie, potrebujete vedie, kde vade na vs toto nebezpeenstvo ha. Sce sa nedaj zrui, d sa ich neuva a nesiaha na ne. Drogy s nebezpen! O drogch sa z mdi dozvedme oraz viac. Polcia astejie a astejie odhauje drogy na takch miestach, kde by ns ani nenapadlo ich hada. Drogy sa nali napr. v pivniciach starch domov alebo v sklade potravn. Najhorie je, sa vyskytuj vade okolo ns a v naej tesnej blzkosti. S pre ns bezprostrednou hrozbou. V mojej prci sa dozviete, o vetko s drogy, ako sa volaj, ako sa rozdeuj a vyrbaj. Mono aj tto moja prca prispeje k tomu, e aj vy o drogch zskate informcie, ktor ste doteraz nevedeli. Tto prcu som si rozdelil na 10 ast: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. o s drogy? Ako sa drogy volaj a ako sa vyrbaj? Ak drogy uvaj iaci a tudenti? (prieskum) Ktor drogy ud lieia? Centrum pre liebu drogovch zvislost Slovnk pojmov Zver Zdroje informci Poakovanie Prlohy

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 1

1.as: o s drogy ?
Droga je omamn jed. Tento jed je nvykov. Znamen to, e ke si ho d lovek opakovane, u ho mus uva vdy, vznikne zvislos. Drogy tie vyvolvaj blzniv pocity. Drogy s znme a uvan u od starch kultr Egypanov, Babylonanov a Inkov. Vdy sa tie objavovalo nadmern uvanie tchto ltok a zvislos na nich. Produkcia drog u ns neustle vzrast. Popri alkohole a tabaku vemi rzne vstupuj do nho ivota alie drogy, po ktorch siaha asto nedospel jedinec, ktor si takto chce i u zadovi alebo zintenzvni momentlny pocit radosti a astia. Mono preto, e to inak nedoke. Lebo naprklad nem iadne zujmy, neportuje, nem kamartov alebo nem oporu v rodioch. Najviac ohrozenou skupinou populcie s deti a mlad udia, preto dleitou lohou hr prevencia. Mlad udia by mali vedie, o s drogy, ako vznik zvislos a ak s jej prznaky. A to najm pre svoju vysok ovplyvnitenos a manipulovatenos. S drogami s spojen zdravotn a socilne problmy, mrtia a trestn iny. Obchod s drogami je na druhom mieste vnosnosti za obchodom so zbraami. Preo mlad udia siahaj po tchto ltkach? Nesta im, ako negatvne s ospevovan, koko udskch ivotov maj u na svedom a ak s ich nsledky? Je ich zvedavos, ak bud ma inok drogy na ich organizmus tak vek, e sa nedoku kontrolova? S to hlavn prostriedky, ktor dokonale niia udsk osobnos, jej existenciu, i u materilnu alebo spoloensk. Droga aspo na chvu umon zbavi sa slabosti, naplni a zabudn na sklamania. Drogy nie s prostriedkom na vyrieenie naich problmov a preto by sme sa mali spolone naui eli im. Droga me by:

farmaceutick surovina rastlinnho alebo ivoneho pvodu vyuvan na prpravu a vrobu lieiv, nvykovo omamn ltka (suen rastlinn as, extrakt alebo syntetick ltka) psobiaca na nervov sstavu; tzv. omamn jed, nehmotn statky alebo vec, ktor motivuje (pre umelca publikum, pre politika vidina volebnho vazstva).

Tento pojem zrove oznauje aj tie lieky a ltky, ktor sa uvaj, ale aj zneuvaj na zmenu nlady, vedomia, na povzbudenie alebo tlmenie niektorch duevnch a telesnch funkci, na vyvolanie mimoriadnych zitkov, naprklad ilzi, halucinci a podobne. Niektor odbornci zasa kontatuj, e droga je akkovek ltka, ktor me, ak je vpraven do organizmu, pozmeni jednu alebo viac funkci. Poda toho teda medzi drogy zaraujeme aj tak povatiny a pochutiny, ako je alkohol a in. V zsade sa nvykov ltky (drogy) delia na leglne a ileglne.

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 2

2.as: Ako sa drogy volaj a ako sa vyrbaj?

Poas mjho zskavania informci o drogch pre ely tejto ronkovej prce som sa zoznmil (pomocou knh a pomocou hadania na internete a poas diskusie s pani Ivanou Semz z Centra pre liebu drogovch zvislost v Bratislave) so spsobom prpravy, chemickm zloenm, so spsobom aplikcie a s almi faktami najm o tchto druhoch drog: rozliujeme hlavne leglne drogy, ku ktorm patria alkohol, kofen a nikotn a neleglne drogy, o s alej opsan - heron, efedrn, extza, fenmetrazn, methylfenidat, PCP, amfetamn, kokan, crack, marihuana, morfium, metamfetamn, LSD, rock, hai, peyote, meskaln, psilocybn, pervitn, pium. Pre niektor ely sa drogy ete mu deli na takzvan mkk a tvrd.

Leglne drogy Alkohol Popri nikotne a kofene je u ns alkohol legalizovaniu drogou. Uva sa me od 18 rokov, ale nie je dvod toto prvo vyuva. Alkohol je najrozrenejou drogou medzi demi a mldeou, jeho nesmierne riziko spova najm v tom, e pln mnohokrt lohu referennej drogy. Za opojn inok alkoholu je zodpovedn etylalkohol - C2H5OH, jedovat derivt uhovodka. Chemicky ide o ru bezfarebn tekutinu, ktor m charakteristick zpach a chu. Alkohol vznik kvasenm cukru a psobenm kvasiniek. Na zklade prieskumov na Z a S realizovanch v roku 1998 malo vlastn sksenos s alkoholom 43,5% 11-ronch det a a 76,1% 14-ronch. Problmom je i skor zaiatok ponuky alkoholom od rodiov u vo veku 5 - 7 rokov dieaa. V roku 1994 51% optanch 7-ronch det odpovedalo kladne na otzku, i im rodiia ponkli ampansk ako prpitok na Nov rok a spomedzi 14-ronch to bolo a 88,3%. V tom istom roku malo sksenos s akmkovek alkoholom ponknutm dospelm lovekom 97,2% optanch 18-ronch. Mlde asto v rmci experimentu s alkoholom vol formu vysoko rizikovho pitia akou s "pijansk zahy", spojen s konzumciou inch typov drog. Tento spsob pitia v sebe nesie rizik zdravotn, socilne i monos stretu so zkonom. Mj nzor: Alkohol by sa mal pi len v malch mnostvch a a od 18 rokov.

Fae alkoholu

Chemick truktra etylalkoholu

Kofen Kofen (ten, guarann) je alkaloid zo semien kvovnka (Coffea) - najastejie Coffea arabica a Coffea canephora. Nachdza sa vak aj v inch rastlinch.

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 3

M povzbudzujce inky na centrlnu nervov sstavu a pouva sa ako sas mnohch povzbudzujcich npojov. Odvar z praench semien kvovnka - kva - je obbenm npojom na celom svete, najm vaka obsahu kofenu. Jeden z jeho vedajch inkov je aj zvenie krvnho tlaku a dehydratcia. Je to nvykov ltka. Kofen je leglne pouvan droga. Mj nzor: Kofen by sa mal uva v trochu v mench mnostvch.

Kvov zrnk

Kofen chemick truktra

Nikotn Me sa uva od 18 rokov. Je to produkt z listov niektorch druhov rastlinnho rodu tabak (Nicotiana), ktor pochdza z Ameriky. Na vrobn ely s vhodn iba dva druhy: tabak virgnsky (Nicotiana tabbacum) a tabak sedliacky (Nicotiana rustica). Obsahuje alkaloid nikotn. Pestuje sa hlavne k vrobe cigariet a cigr. Tabak sa pestuje v 117 ttoch sveta, tabakov polia s aj na Slovensku. V minulosti sa najviac tabaku pestovalo v Severnej Amerike. V roku 2005 najviac tabaku vyprodukovala na (2,51 mil. ton), alej Brazlia (0,88 mil. ton), India (0,60 mil. ton), Spojen tty (0,29 mil. ton) a Indonzia (0,14 mil. ton). Celkovo sa vo svete v tom roku vyprodukovalo 6,38 mil. ton tabaku.

Rastlina tabaku virgnskeho

Balenie tabaku

Tabakov cigareta

Rastlina tabak obsahuje nikotn, ktor patr medzi znme jedy, napriek tomu je na Slovensku jeho pouvanie legalizovan od 18. roku ivota. ist nikotn je silne toxick ltka, ktor izolovali v laboratriu z listov tabaku. V priebehu niekokch mint psob smrtene. Cigaretov dym sa sklad aj z monoxidu uhlka, ktor brni prstupu kyslka do pc. alou zlokou je decht v mimoriadne nebezpenej chemickej vzbe. Ten m na svedom riziko ochorenia na rakovinu. Jednm potiahnutm z cigarety sa inhaluje vye 3000 rznych chemickch ltok.

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 4

Fajenie je dynamickm stereotypom na zklade podmienench reflexov. Uvonenm noradrenalnu v mozgu ovplyvn nladu, ale po poklese jeho hladiny v krvi ju op zhoruje a vyvol tak potrebu znovu faji. Nikotn pokodzuje organizmus, hlavne jeho kardiovaskulrnu a nervov sstavu. V slangu sa povie: cigo, vro. Mj nzor: Nikotn sa me faji, lebo je to leglna droga, ale a od 18 rokov, ale napriek tomu by sa nemal uva, pretoe fajenie je zdraviu vemi kodliv.

Tabakov pole

Vyfajen cigarety

Nikotn chemick truktra

Neleglne drogy Heron Makovice orientlneho druhu maku z ktorch sa vyrba syntzou z izolovanho morfnu. Ileglne sa dova z zie. Vhodn botanick variant maku siateho rastie hlavne v tzv. Zlatom trojuholnku (Barma, Thajsko, Laos), tie v Afganistane, Pakistane, Irne, ne, Turecku, Indii, Austrlii. Cena: okolo 300 Sk za tvrtku (gramu), ako zvisl s postupne nten zvyova dvky i na niekoko gramov denne, o je pre nenavyknutho smrten dvka. V Indii a ne u udia dvno prili na to, e ke vyfajili pium, mali zvltne predstavy, pocity (halucincie). V sasnosti najzvanejia neleglna droga na Slovensku, nebezpen svojou akou nvykovosou a prevane injeknou formou podvania. V slangu sa povie: tof, herk, hko, ej, kompt, omietka, matro, kame, kakao, prach. Mj nzor: Nebezpen droga! Neuva!

Heron v prkovej forme

Prprava heronovho roztoku

Aplikcia heronu

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 5

Efedrn Je to alkaloid pochdzajci z rastliny Ephedra vulgaris Ruch. M formu bieleho krytalickho prku bez zpachu, chut horko. M povzbudzujce inky, ru innos chloralhydratu, ktor navodzuje spnok. Zvyuje innos ivotne dleitch orgnov, slovn a pohybov aktivitu, zlepuje nladu, zniuje ospalos, pocit hladu. Spsobuje nekud a pocity zkosti. Efedrn sa pouva na vrobu pervitnu. Efedrn sm o sebe me pri dlhodobom a nadmernom pouvan spsobi psychick i fyzick zvislos. V jeho zaiatkoch bol pouvan ako tabletka na chudnutie, km sa nepreukzali jeho vedajie inky. Pri uit s vou dvkou kofenu v niektorch prpadoch dochdza k traseniu rk, silnmu beniu srdca a nastva striedanie telesnej teploty (teplo-zima). Mj nzor: Mal by sa pouva iba na lieenie, inak je nebezpen!

Tabletky efedrnu

Chemick truktra efedrnu

Extza Extza je najrozrenejou spomedzi tzv. diskotkovch, tanench drog. inn ltku v tabletkch extzy po prv raz syntetizovali v roku 1898. Verejnos vak tto drogu takmer 50 rokov prehliadala. Medicnske pokusy poui drogu ako prostriedok zniujci chu do jedenia (anorektikum) alebo drogu pravdy neboli spen, alebo ich zastavili pre zvltne vedajie inky. Extza (XTC alebo E) sa rozrila a v svislosti s techno hudbou ale zato vemi razantne. Extza patr ku koloritu techno-parties, pretoe po jej uit doke mlde bez akchkovek problmov pretancova cel noci. Pilulky sa vyrbaj v rznych farbch, vekostiach a s rznou potlaou. K povzbudzujcemu prostriedku z laboratria sa mono dosta pomerne lacno. Jeho zkladnou zlokou je amfetamn, MDMA je jeho derivt. Pod rovnakm nzvom sa predvaj aj prbuzn substancie. Preto sa daj ich inky a vedajie inky vemi ako kontrolova. Pilulky sa asto dopaj aj inmi lacnejmi ltkami, napr. hroznovm cukrom alebo liekmi. Nebezpen s najm preto, e uvate asto ani nevie, o skutone obsahuj. Niektor kombincie mu ma zhubn, ba priam smrten nsledky. VVVV slangu sa povie: ko, disko tabletky, holub, Lion King, Bugs Bunny, M.D.M.A., E, X, XTC, Adam, Koleso, Eva, droga lsky, kol. Mj nzor: Je to nebezpen droga, pretoe je ahko prstupn. Jej uvanie spsobuje zvislos.

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 6

Tabletky extzy

Fenmetrazn Tto droga mala pvodne sli k lieeniu porch sstredenosti, mala pomha rekonvalescentom pri rchlejom zotavovan. U deprimovanch ud mala zlepova nladu, pacientov priptanch na lko rchlejie zmobilizova. Krtko po uveden na trh sa ukzalo, e udia ber nie predpsan tyri, ale niekedy tridsa a tyridsa tabliet denne. Pouitie me vyvola poruchy nlady, nekud, ilzie a halucincie. Mj nzor: Fenmetrazn by sa nemal pouva. Je to nebezpen.

Tabletky fenmetraznu

Methylfenidat M slabie povzbudzujce inky ako amfetamn. Aj napriek tomu na vznik klasick nvyk. Po pouit sa dostavuje strata citov, poruchy pamte, spnku, koncentrcie, nekud, agresivita a halucincie. Mj nzor: Nemal by sa pouva. Je vemi nebezpen.

Tabletky methylfenidatu

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 7

PCP Je to fencyklidn znmy ako PCP. Je nezvyajnou drogou vzhadom na jej inky. Je to celkom nepredvdaten droga. Vdy a na kadho psob inak. V slangu sa povie: Anjelsk prok, PeaCe Pill -prok mieru (odtia skratka PCP), diabolsk prach, zabijak, amba, zombie. Mj nzor: PCP by sa nemal pouva, a je o to nebezpenej, e jeho inky s neznme.

Prok PCP

Amfetamn Je synteticky vyrban biely prok, prpadne tabletky. Je to farmaceutick prpravok, pouvan ako lieivo (Elaston, Psychoton, Benzedrin). Amfetamn podporuje uvoovanie telu vlastnch ltok, predovetkm noradrenalnu. Je to siln stimulan ltka, ktor priamo ovplyvuje centrlnu nervov sstavu. V slangu sa povie: speed, zobdza, tonk, zdvha, iskri, fazuky. Mj nzor: Amfetamn by sa mal pouva ako liek, nie ako droga.

Tabletky amfetamnu

Chemick truktra amfetamnu

Kokan Kokan je droga, ktor sa zskava z vysuench listov rastliny koka (botanicky nazvan Erythoxylum), d sa vak vyrba aj plne synteticky, m podobu bieleho prku. Kokan volaj aj droga bohatch. V slangu sa povie: koks, cox, sneh, cko, charlie, hviezdy prach, sneh, snow alebo biely prok. Mj nzor: Kokan by sa nemal pouva, tak ako kad in droga.

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 8

Chemick truktra kokanu

Kokanov prok

Spsob uvania kokanu

Sada na vdychovanie kokanu

Crack Je to kokan, prevaren prkom na peenie -je bikarbontom formovan bza kokanu, o umouje inhalciu a zvyuje innos kokanu. kokan je tropnov alkaloid benzoylekgoninmetylester. Nem slangov nzvy. Mj nzor: Crack je synteticky vyrban droga a navye nebezpen, jej problm je aj v jej relatvne jednoduchej dostupnosti a pomerne nzkej cene.

Crack v zkladnej forme

Marihuana Marihuana je mkk droga zloen z usuench a rozomletch listov, plodov alebo kvetov konopy (Cannabis sp.). Je vemi rozren a v sasnosti asto diskutovan "ahk" droga, stupienok k "tvrdm" drogm. Najdleitejou innou ltkou je THC, ktor tvor cca 1 % rastliny. V slangu sa povie: trva, grs, gres, marjnka, maria, it, pot, doint, smoke, kanuma, skunk, maslo, kre, seno, slama, ganda, bhang. Mj nzor: Sce je to mkk droga, nemala by sa napriek tomu pouva. Jej pouvanie je neleglne a kodliv.

Suen listy konopy

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 9

Morfium Morfn alebo morfium je hlavn alkaloid pia. Patr do skupiny prbuznch derivtov, shrnne nazvanch morfnnov alkaloidy alebo morfny. Boli izolovan z maku siateho (Papaver somniferum). V slangu sa povie: Miss Emma, Morph, M. Mal by sa pouva ako liek pod dohadom lekrov, nie ako droga.

Morfnov prok

Chemick truktra morfnu

Metamfetamn Metamfetamn je syntetick stimulan droga, ktor sa vyrba z efedrnu, resp. v sasnosti z pseudoefedrnu redukciou jodovodkom v prtomnosti fosforu. Vyuval sa v medicne, ale predovetkm sa zneuva aj ako droga. Ako u inch stimulantov, aj tto droga vyvolva siln eufriu a psychick zvislos. Mj nzor: V medicne by sa mal pouva aj naalej.

Metamfetamnov prok

LSD Je extrmne siln halucinogn, ktor je bezfarebn a bez zpachu. LSD je polosyntetick alkaloid a silne halucinognna droga, je to ltka chemicky pomerne nestabiln a m tendenciu sa rozklada vplyvom tepla, vzduchu i vody. LSD nie je fyzicky nvykov a preto uvate nemus dvku opakova. To je pre uvateov vhoda a pre ud, ktor robia proti drogm nevhoda. Na LSD a halucinogny veobecne sa ned naviaza fyzicky, ale psychick pokodenie je potom aleko vie. LSD zva ber udia inteligentnej, ktorm s heron alebo marihuana nemodern. LSD je pomerne dobre dostupn a je aj lacn a to aj pre iakov. Jedna dvka stoj okolo 200 korn. Droga sa predva vo forme tabletiek a znmok. Pri LSD nie s abstinenn prznaky, o je alia nevhoda, lebo sa ned ahko spozorova jeho uvanie. Slangov vrazy pre LSD s kyselina i biele svetlo, animal, barrels, beast, chief, crackers, dots, brown, ghost, heavenly blue, Lucy in the Sky with Diamonds, micro dots, dots, pearly gates, ticket, trip, twenty five, wedding bells, zen, papier, znmka, acid, vlet, cesta ku dhe, cyklista, krytl, mikros, Bart

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 10

Simpson, Panoramix, Double Spiral, Hoffman, Red Dragon. Mj nzor: LSD by sa nemal uva, lebo je to siln halucinogn. Jeho problmom je, e sa zd, e nevyvolva fyzick zvislos, a preto si uvatelia myslia, e nie je nebezpen.

Tabletky LSD

Chemick truktra LSD

Rock Je to 90% istho kokanu zbavenho neistt a jeho efekty s desakrt vie ako nupanie kokanu. Volaj ho tak kvli jeho malm jednoduchm lupienkom z kamea. Po eufrii ctenia nasleduj depresie a jej opakovanie. Mj nzor: Rock by sa nemal pouva takisto ako kokan.

Rock v zkladnej forme

Hai Je to lisovan, ivicov vaok samich kvetov rastliny konope siate, vo forme tvrdch lisovanch kociek, tyiniek alebo platniiek svetlo a tmavohnedej farby. ivicov forma haia, hnedozelenej a tmavohnedej farby, s typickou intenzvnou korenistou vou, prichdza na trh vo forme prku, tyiniek, pagikov, dotiiek a bochnkov. Faj sa, pridva sa do npojov a pod. V slangu sa povie: Ganja, bhang, charas, ha, okolda, it, aras, ira. Mj nzor: Hai by sa nemal pouva, napriek tomu, e je to populrna droga, povaovan za mkk drogu. Jeho pouvanie je u ns ileglne.

Haiov gulika

Peyote Je to druh kaktusu LOPHOPHORA WILLIAMSII. Je to pomaly rastci kaktus, pochdzajci

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 11

z pti, obsahuje meskaln a mnoho alch alkaloidov. Mj nzor: Sce ho nepoznm, viem e je nebezpen.

Kaktus Peyote

Meskaln Je to psychoaktvny alkaloid. Pre jeho halucinognne inky ho pouvali severoamerick indini v Mexiku pri nboenskch ceremnich. Mj nzor: Nepoznm ho, ale viem e je to halucinogn a je tie aj nebezpen.

Kaktus Peyote, z ktorho sa zskava meskaln

Chemick truktra meskalnu

Psilocybn Je ltkou, ktor sa nachdza v hubch - lysohlvkach . Jedn sa o prrodn halucinogn, ktorho uvanie je obvykle seznnou zleitosou a viae sa na netradin "hubrenie" v prrode. Huby sa obvykle konzumuj erstv, suen, prpadne sa z nich vyrba odvar. V slangu sa povie: lysohlvky, huby, shrooms, magic mushrooms, hubiky.... Mj nzor: Je to nie prli bezpen ltka. Je to halucinogn, preto by sa nemal uva. Pre relatvne jednoduch dostupnos lysohlvok je mimoriadne nebezpen.

Huby Lysohlvky

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 12

Pervitn Pervitn dodva pocit nabitia energie a odstrnenia navy (vyluovanm adrenalnu, noradrenalnu a dopamnu). lovek, ktor uva pervitn nem potrebu spnku a potrebu prijma potravu. Podrdenos nervovho systmu me vies k rozleniu. Pri pervitne je vetko zrchlen. lovek rozprva a rozprva, ske z jednej mylienky na druh. lovek je stle v pohybe alebo je schopn nepretrite tancova, pretoe sa nava jednoducho nedostav. Uitie pervitnu me by sprevdzan stavom neovldatenej jednotvrne sa opakujcej innosti (napr.: upratovanie). Dlhodob pravideln uvanie pervitnu vedie k preaenosti centrlnej nervovej sstavy, o sa me prejavi podrdenosou a agresiou. V slangu sa povie: Piko, pernk, pergo, perko, pko, speed, v Amerike ice. Mj nzor: Pervitn je nebezpen kvli jeho inkom, jednoduchej vrobe a rozrenosti u ns.

Prok pervitnu

Formy aplikcie pervitnu

pium Vyrba sa zo avy zelench makovc. Je zkladnou surovinou pri zskavan piovho alkaloidu morfnu. Domorodci ho od nepamti uvaj ako drogu ovplyvujcu psychiku. Narkoman sa stva jej otrokom a po neodvratn smr'. Mj nzor: pium je nebezpen, lebo ovplyvuje psychiku

Zdroj pia: zelen makovice

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 13

3.as : Ak drogy uvaj iaci a tudenti? (prieskum)

Mlad udia zanaj s takmi ltkami, o sa volaj stimulan a asto pri nich zostvaj. Je to hlavne amfetamn, halucinogny (LSD) a extzu (tanen droga), menej kokan, neskorie a zriedkavejie heron. Snail som sa njs seriznu tatistiku alebo prieskum, v ktorom s zhrnut poznatky o drogch a mladch uoch. Mm tu zopr grafov z prieskumu ESPAD 1995 a 2007 (ESPAD je skratka, ktor znamen Eurpsky kolsk prieskum o tabaku, alkohole a inch drogch). V tomto prieskume sa pracuje s 15 a 19 ronmi tudentmi strednej koly a deviatakmi zkladnej koly. Tieto grafy s o fajen (nikotn), pit alkoholu a o uvan drog u tudentov a iakov. Prieskumy o fajen tabaku:

Z tohto grafu vyplva, e s rastcim vekom pribda percento fajiacej populcie. Viac ako dievat fajia chlapci.

Tento graf znzoruje koko % tudentov strednch kl na Slovensku faj. Tento graf

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 14

ukazuje vvoj mnostva fajiarov v skmanch rokoch. Vidme, e medzi poslednmi dvoma skmanmi rokmi je pokles potu fajiacich tudentov. Prieskumy o pit alkoholu:

Tento graf znzoruje vskyt pitia alkoholu tudentov. Tie je zoraden poda rokov 1995 2007. Znzoruje celoivotn pitie alkoholu (cel minulos), pitie alkoholu za minulch 20 mesiacov a za uplynulch 30 dn. Vidme kadoron nrast spotreby alkoholu u tudentov.

Toto je graf, ktor znzoruje ADS u dievat a u chlapcov. ADS je kla pitia alkoholu, ktor sa ur na zklade testu u konzumenta a vyjadruje stupe zvislosti o pitia alkoholu (0 = nie je zvislos, ale nevyjadruje abstinenciu, 1 12 bodov = psychick zvislos, 15 18 bodov = fyzick zvislos, 18 a viac bodov= ak zvislos).. Prieskumy o uvan neleglnych drog: Nasledujce grafy znzoruj uvanie marihuany alebo extzy na strednch kolch. S zoraden poda rokov vskumu (1995 - 2007). D sa na nich vidie, e uvanie spomenutch drog vzrstlo, dramaticky hlavne u nebezpenej extzy.

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 15

Grafy, ktor nasleduj znzoruj, koko percent 15, 16, 17, 18, a 19 ronch tudentov si d 1 alebo viackrt za ivot marihuanu alebo hai, extzu a LSD alebo halucinogny.

Na poslednch dvoch grafoch je vidie, vplyv vzdelania a vplyv rodiny na uvanie drog. Zistme, e m m diea niie vzdelanie, tm uva viac drog. V druhom grafe vidme, e nepln rodina me ma za nsledok vyie riziko uvania drog.

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 16

4.as: Ktor drogy ud lieia?

Drogy sa nemusia vdy zneuva, mu sa pouva aj ako lieivo, naprklad pri lieen akch stavov pacientov v nemocniciach. Nemu sa vak pouva ako takzvan veliek. Naprklad v ase 1. svetovej vojny sa pouvalo morfium na tenie bolesti vojakov, ktor prili v bojoch o konatiny. Pri hadan informci o tejto tme som naiel takto prklady pouitia drog ako lieku: Marihuana proti bolesti Vedci zo siedmich eurpskych krajn sa pokaj potlai omamn inky konope indickho a pripravi z neho extrakt, ktor by bez neiadcich nsledkov pomohol pacientom, ktor trpia migrnami alebo reumou. Marihuana na chudnutie Prvmi klinickmi skkami preiel vemi subn experimentlny liek s nzvom taranabant. Zniuje chu do jedla a naopak zvuje spaovanie energie. Je mon, e pome zni rozsah pandmie obezity.

Balenie marihuany

Heron ako liek Heron ako liek po prvkrt vyrobil Felix Hoffman z nemeckej farmaceutickej spolonosti I.G. Farbenindustrie AG (dnes Bayer) v Elberfelde 11 dn po tom ako objavil aspirn. Bayer registroval heron (pravdepodobne z nem. heroisch heroick) ako ochrann znmku. Od roku 1898 do 1910 bol predvan ako nenvykov nhrada morfnu a ako detsk medicna proti kau. Bayer predval heron ako "liek" pre ud zvislch na morfne do tej doby km bolo objaven, e sa v revch metabolizuje na morfn. Vetky opity s v revch metabolizovan na identick molekulu s odlinou koncentrciou v krvi. Rovnako ako s aspirnom, Bayer stratil niektor z jeho ochrannch znmok kvli 1. svetovej vojne.

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 17

Morfium proti bolesti Morfium sa pouva v vemi malch dvkach na tlmenie strednej bolesti, alebo vo vch dvkach proti silnej bolesti.

Balenie morfnu

Efedrn proti astme, nzkemu tlaku, narkolepsie a opuchu nosnej dutiny Efedrn je ltka, ktor sa pouva pri liebe astmy, proti nzkemu tlaku a narkolepsie (chorobn spavos) a aj ako lieivo uvoujce opuch nosnej dutiny.

Ndobka s tabletkami efedrnu

Amfetamn v lieku Je to liek proti opuchu sliznice nosa pri ndche a tie na liebu narkolepsie (chorobnho spnku), i parkinsonizmu. Poas 2. svetovej vojny zohral amfetamn vznamn lohu pri preletoch americkch bojovch lietadiel ponad ocen, ako ivotabudi proti nave a spnku.

Prok amfetamnu

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 18

5.as: Centrum pre liebu drogovch zvislost

Centrum pre liebu drogovch zvislost v Bratislave (CPLDZ) je pecializovan zdravotncka intitcia, ktor poskytuje prevenciu, diagnostiku, liebu a tie nsledn starostlivos pre obanov, ktor maj akosti svisiace s uvanm psychoaktvnych ltok (ltky, ktor ovplyvuj psychiku loveka). Okrem toho v Centre funguje aj Intitt drogovch zvislost (IDZ), ktor sa venuje informanej, vzdelvacej a vskumnej prci v tejto oblasti a spolupracuje aj s medzinrodnmi organizciami (napr. Organizciou spojench nrodov OSN). Ja som v rmci zskavania informci k mojej ronkovej prci v aprli 2009 navtvil Centrum pre liebu drogovch zvislost v Bratislave (CPLDZ) na Hraninej ulici. Napriek vekej pracovnej zaneprzdnenosti mi pani Mgr. Ivana Szemz, ktor tu psob ako terapeutka a tie ako lektorka Intittu drogovch zvislost (IDZ) poskytla vea informci, ukzala mi jednotliv oddelenia a mal som prleitos vidie priestory, v ktorch sa uskutouj jednotliv fzy lieby. Mal som monos vidie oddelenie, kde maj pacienti reim ako doma. V tom oddelen nepracuje upratovaka, pacienti si tam upratuj, per, ehlia a postieaj postele sami. V tomto oddelen je zriaden aj fajiare. Potom som videl aj posilovu, ktor tam pacienti maj a videl som aj spoloensk miestnos. Videl som aj vdaju metadnu, kde mus pracovnka sedie za nepriestrelnm sklom, aby ju pacienti neporanili, lebo s asto v nebezpenom zchvate zrivosti. Na to je zchytka, ktor som videl tie. To je miestnos do ktorej zatvoria pacienta, ktor m tak stran zchvat, e by mohol ohrozova pracovnkov. Z Centra pre liebu drogovch zvislost som si odniesol jeden tester na drogy, dve informan brory a jednu knihu o drogch, tyri plagtiky o rznych drogch, 10 zsad abstinencie a ponuku terapeutickch aktivt CPLDZ. Tieto plagtiky s v prlohe mojej ronkovej prce. Vsledkom stretnutia s pani Mgr. Ivanou Szemz je aj nasledovn interview: 1. Ak mte lieebn metdy na liebu zvislost vo vaom stave? Nae Centrum pre liebu drogovch zvislost v Bratislave patr pod Ministerstvo zdravotnctva SR, sme zdravotncke zariadenie ttneho charakteru. Lieba zvislost pre ns znamen to, e vychdzame z medicnskych poznatkov a teda z medicnskeho modelu zvislosti, ktor hovor, e zvislos je choroba. Preto aj lieenie zvislost v tomto zariaden m charakter lekrsky, teda medicnsky a sasne psychoterapeutick. To znamen, e ke k nm prde lovek, ktor bu u m problmy, i u s alkoholom, fajenm alebo drogami alebo s tm, o slovo droga obsahuje, mus prs najprv k lekrovi, ktor maj pecilne tdium psychiatrie, t na zklade svojich pecilnych diagnostickch metd, rozhovorov a prstupov uri, i tento lovek je vbec zvisl. Je tam niekoko kritri, poda ktorch sa t choroba me alebo nemus potvrdi. Samozrejme, vo vekej vine prpadov sa t choroba potvrd. (Choroby oznaen ako F10 F19, to s vetko

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 19

zvislosti.) Tmto sa my potom venujeme a lieime ich. Lieba zvislosti ako tak prebieha tak, e pacient, ktor u m stanoven diagnzu, prde do psychologickej ambulancie, kde kolegyne psychologiky pracuj s testami, ktormi sa potvrd alebo nejakm spsobom ur, i s po psychickej strnke splnen kritri zvislosti ako takej. Teda ak lekr stanov diagnzu, psycholg ju potvrdzuje. Psycholgovia potom napu do sprvy o pacientovi zver, e odporaj terapeutick pln. Sasne pacient mus shlasi s tm, e vetko, o do tohto okamihu lekri, psychiatri a psycholgovia robili je dobrovon a je to s jeho shlasom a tie e shlas s tm, ako funguje toto zariadenie. Potom me by tento pacient zaraden do skupn a skupinovch aktivt v rmci CPLDZ. Lieba zvislosti v naom zariaden spova jednak v medicnskej starostlivosti, o s pravideln kontroly u lekra, pravideln as v skupinch a ete v uvan medikamentznej podpornej lieby (to s ist lieky, ktor pomhaj loveku, ktor je zvisl k tomu, aby jednak vysadil, teda prestal uva primrnu drogu, pre ktor k nm priiel a potom aj asom aby vynechval tie lieky, ktor nhradne uval, aby u nemal abstinenn stavy a neprjemn pocity, ktor sa dostavuj, ke si udia odvykaj od drog. lovek v takomto programe, o ktorom teraz hovorm, je v ambulantnom type lieby. V ambulantnom programe je pacient jeden rok a potom postupuje do takzvanch dolieovacch programov. Tch sa zastuj bval uvatelia, ktorch volme abstinenti, o s udia, ktor u niekoko rokov abstinuj od drogy naprklad kluby abstinujcich alkoholikov tzv. A kluby. Tam rieia problmy, ktor v svislosti so ivotom v normlnom prostred nastan, naprklad, ke ich niekto ponkne alkoholom, ako sa s tm maj vysporiada, robia si vonoasov aktivity: kultrne, spoloensk, portov a podobne. Teda cieom takhoto dolieovacieho programu je takhoto jedinca udra v abstinencii: v nepit, v nedrogovan, v neuvan akejkovek nvykovej ltky. V lkovej starostlivosti mme tzv. reimov prstup, o znamen e pre pacientov je prsne stanoven program, ktor je rozplnovan na kad mintu da. 2. Ak zvislosti sa daj liei? Vetky. Liei sa daj vetky. Vychdzame z toho, e e zvislos je choroba. Je vak otzka, i sa daj vyliei. 3. Ak je spenos lieby vo vaom stave? Ned sa poveda presn slo alebo vyjadri sa percentulne. Povedala by som, e troch z piatich sa podar vyliei, je vak potom ete vea prce na udran tohto stavu. 4. Uvaj drogy aj deti s vym IQ? Inteligenn kvocient a zvislosti absoltne spolu nesvisia. To, i niekto zane uva drogu svis s prostredm rodinnm, kolskm, s kamartmi. 5. Ak s star vai najstar pacienti?

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 20

Najstar pacienti maj hlavne problmy s alkoholom. o si pamtm, mala som tu 75 ronho alkoholika. Mala som na pohovore aj 80 ronho pna. 6. Za ak as sa d vyliei drogov zvislos? Kritri na liebu zvislost hovoria, e za rok. Ale to s kritri. Je pravda, e sa hovor, e zvislos je lieiten a vylieiten, no pokia sa toto povie pacientovi, tak oni sa vinou domnievaj, e naozaj po roku bud plne v poriadku. Lene, pokia m naprklad alkoholik prleitos sa napi alkoholu, ia, ocitne sa znova v tej kai, ako na zaiatku. Zvisl, aj ke abstinuje, m vo svojej hlave akoby spna, ktor sa aktivuje kadm nslednm zobratm drogy a zvislos znova prepukne. Preto ja vdy hovorm, e proces lieby trv jeden rok, no samotn uzdravovanie zana a po tom prvom roku a to je celoivotn proces. 7. Stretli ste nejak diea z bratislavskej koly pre nadan deti ktor malo problmy s drogami? Jednak z hadiska ochrany osobnch dajov by som takto informciu nemohla da a jednak v naom zariaden pracujeme a s mladistvmi vo veku od 15 rokov. Mladch pacientov lieia prslun oddelenia v nemocniciach, naprklad tu v Bratislave na Psychiatrickej klinike Detskej fakultnej nemocnice na Kramroch. 8. o je metadonov program? Metadonov program sa tka ud zvislch od heronu. Heron je droga, ktor sa najastejie uva priamym vpichom do ily. Tto udia maj ako jednu z monost lieby poui nhradn alebo substitun liebu. Metadn ako tak je vlastne nhrada za heron, je to tie opit, ale na rozdiel od heronu je to ist, laboratrne vyroben syntetick opit. Existuje postup, na zklade ktorho sa pre konkrtneho pacienta vyrob jemu zodpovedajca dvka, ktor uva niekoko tdov alebo mesiacov a my mu ju postupne zniujeme. Aby sa naprklad po roku alebo dvoch dostal na nulov rove. 9. Koko mladistvch s problmami s drogami sem prichdza samch? Mlo mladistvch do 18 rokov sem prichdza dobrovone z vlastnho rozhodnutia. D sa poveda, e vetkch sem prived, nie, doslovne privle rodiia. Na to, aby sa pacient dobrovone dostavil na liebu alebo poiadal o u mme nae tatistiky, z ktorch je vidie, e a 6. lieenie je spen naprklad v metadonovom programe. Pacientov v tomto programe tu mme denne okolo 400. Ke prirtame ete alch napr. s alkoholovmi zvislosami denne tu mme okolo 600 pacientov. Mnoh rodiia, ktor maj podozrenie, e ich diea prilo do styku s drogou, vyuvaj aj komern slubu, ktor robme a to je vyetrenie mou na prtomnos drog v organizme. Mme rzne druhy testerov, ktor zistia prtomnos drogy (napr. marihuany, nikotnu) aj napr. po 4 doch po uit drogy.

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 21

6.as: Slovnk pojmov

Droga - psychotropn ltka, ktorej povanie me vies k drogovej zvislosti. Nzov pochdza z holandskho droog - vyprahnut. Zvislos - stav, kedy osoba pociuje nevyhnutn potrebu poi toxick ltku, v dsledku jej optovnho uvania. Metadn syntetick opit , ktor sa asto pouva pri substitunej liebe heronovej zvislosti. Substitun lieba - program lieby, pri ktorej sa poda prsnych kritri vberu pacientov dva zvislmu od opitov nhradn ltka, namiesto pvodne uvanej drogy Abstinenn prznaky - telesn a psychick zmeny, ktor sa objavia po preruen alebo ukonen uvania drogy. ADS kla zvislosti od alkoholu, z anglickho alcohol dependence scale

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 22

7.as: Zver
o mi tto prca dala? Tto prca mi dala mnoho vedomost o drogch. Aj ako sa im ubrni, aj o tom, ak nebezpeenstvo pre ns predstavuj. Pri psan tejto prce som sa dozvedel, aj ako sa d liei drogov zvislos, ale aj to, ako sa drogy delia a aj ktor s leglne a ktor nie. Tto prca mi hlavne dala alie pouenie do ivota. Videl som ud, ktor droguj, ktor si chodia vymiea striekaky a vybera metadon a nie je to prjemn pohad. Hlavne na ma neprjemne zapsobilo vyjadrenie, e kto sa raz s drogami zapletie, m celoivotn problm. A nie iba on, ale i vetci jeho blzki. A naozaj na zver: Problmy svisiace s alkoholom a drogami nielen zniuj bezpenos a kvalitu kadodennho ivota, ale s tie zdrojom znanch vdavkov. Je vemi dleit pre ns deti, aby sme sa so vetkmi problmami zverili rodiom, lebo hlavne oni mu ovplyvni i sa diea stane konzumentom drog alebo nie. Niektor rodiia si vimn, e ich diea sa dostalo do kontaktu s drogami hne a daj ho prpadne liei, ale niektor si to vimn a vtedy, ke im ich diea kradne peniaze. Niektor rodiia si to ani nevimn. plne najdleitej zver mojej prce znie: poznajme, ak nebezpeenstvo s drogy, lebo vieme sa brni iba pred vecami, ktorm rozumieme a ktor poznme. A v iadnom prpade drogy neskajme, lebo drogy sa nedaj iba vyska, hroz celoivotn zvislos! Aj pracovnci CPLDZ to potvrdzuj: lieenie v ich zariaden trv rok, ale vylieenie a abstinencia je celoivotn proces.

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 23

8.as: Zdroje informci

Pouit knin literatra:

Peter Lustig a kolektv autorov, Detsk lexikn od A do Z, Ikar, Bratislava 2003 Dr. Ross Campbell, Tvoje diea a drogy, Porta Libri, Bratislava 2003 Sylvia Schindlerov a Helmut H. Erb, Drogy, Mlad let, Bratislava 2003 Centrum pre liebu drogovch zvislost, Intitt drogovch zvislost, informan brora Michael de Rider, Heron od lku k droze, Argo, Praha 2002 Viktor A. Debnr, Konop a marihuana USA a canabis v prvn tetin 20. stolet, Volvox Globator, Praha 2005 Kolektv autor, sdruen SANANIM, Drogy otzky a odpovdi, Portl, Praha 2007 Lester Grinspoon & James B. Badalar, Marihuana zakzan medicna, CAD PRESS, Praha 1993 Nikki Sixx, Heronov denky, Deus, Praha 2007

Pouit internetov literatra:

www.referaty.sk www.durek.szm.sk www.kruciata.sk www.wikipedia.org www.referaty-seminarky.sk www.primar.sme.sk www.magazin.atlas.sk www.edusan.cz www.infodrogy.sk images.google.com www.drogy.sk www.ozodyseus.sk www.cpldz.sk sk.help-eu.com

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 24

9.as: Poakovanie
Tmto sa chcem poakova pani Mgr. Ivane Szemz z CPLDZ za informcie aj materily, ktor mi poskytla. Tie jej vam aj za to, e si na ma nala as a odpovedala mi na moje otzky a previedla ma po celom Centre pre liebu drogovch zvislost.

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 25

10.as: Prlohy
Marihuana a extza, letiky z CPLDZ

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 26

Pervitn, letik z CPLDZ

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 27

10 zsad a 1 doporuenie, letk z CPLDZ

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 28

Ponuka terapeutickch aktivt CPLDZ

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 29

Letk Intittu drogovch zvislost

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009

strana 30