Toxikologické vyšetrenie

Toxikologické vyšetrenie sa robí pri otravách a jeho úlohou je potvrdiť alebo vylúčiť otravu
a určiť jed, ktorý vyvolal otravu. Toxikológia je náuka o jedoch, ich vlastnostiach a účinku na
organizmus. Jedy sú látky, ktoré po vniknutí do organizmu už v malých množstvách
spôsobujú morfologické a funkčné zmeny v tkanivách a tak vyvolávajú ochorenie (otravu,
intoxikáciu) až smrť. Pre prácu s jedmi platia zvláštne predpisy.

Vstup jedu do organizmu:

požitím (perorálne), vdýchnutím (inhalačne), injekčným podaním do žily, svalu

(parenterálne), vstrebaním cez pokožku a sliznice (rezorpčne)

Pôsobenie jedov:

miestne (lokálne),
celkové, napr. na CNS

Osud jedu v organizme:

V organizme sa jed metabolizuje v pečeni, vylučuje obličkami alebo vydychuje pľúcami.

Niekedy ako vlastný jed môže pôsobiť až jeho metabolit.

Druhy otráv:

1. Podľa zavinenia:

- náhodné
- úmyselné podľa zavinenia: vlastnou osobou
druhou osobou : z nedbanlivosti
úmyselné
- profesionálne
2. Podľa príčiny:
a) medicinálne – liekové:
hypnotiká – vyvolávajúce spánok
sedatíva – upokojujúce
analgetiká – zmierňujúce pocit bolesti
ataraktiká, anxiolytiká – odstraňujúce pocit strachu, úzkosti
neuroleptiká – antipsychotiká
antidepresíva
psychostimulanciá
antihistaminiká – proti alergii
 b) plyny – oxid uhoľnatý
c) kvapaliny:
etanol , metanol, etylenglykol, organické rozpúšťadlá, organofosfáty

Toxikologická analýza sa robí v moči, vývratkoch, žalúdočnom obsahu, v krvi (plazme, sére)
a vo vydychovanom vzduchu. Dokazuje sa pôvodná nemetabolizovaná látka alebo jej
metabolity.
Možnosť súdnych dôsledkov si vyžaduje dôslednú sprievodnú a laboratórnu dokumentáciu.
Sprievodná dokumentácia (podozrenie na druh jedu, pozorované príznaky, zvyšky liekov,
obalov)
Laboratórna dokumentácia (dátum, čas príjmu, stav biologického materiálu, spôsob
vyšetrenia, výsledok rozboru, meno pracovníka, oznámenie výsledku)

Ďalšie úlohy toxikológie

Sledovanie drogových závislostí a iných návykových látok (toxikománia)

Príklad rýchleho orientačného dôkazu drog v moči (A – droga prítomná, B – droga neprítomná)
Farmakobiochémia – hladiny liečiv
Jej úlohou je zistiť, či chorý užíva predpísaný liek a v potrebnom množstve.
Optimálne nastavenie koncentrácie je dôležité pre liečbu najmä, ak sú zmenené faktory
vplývajúce na hladinu lieku: vstrebávanie, metabolizmus, vylučovanie, hmotnosť.
Metódy stanovenia: EIA, HPLC, LC-MS

Postup pri toxikologickom vyšetrení

a) ak je odôvodnené podozrenie na určitý jed, robí sa dôkaz priamo orientačnými

testami, imunochromatograficky alebo vhodnou analytickou metódou
b) keď nemožno ani približne predpokladať, aký liek spôsobil otravu, treba urobiť
podrobný rozbor biologického materiálu
Hľadané látky treba najskôr rozdeliť, izolovať zo vzorky vhodným postupom.
- mineralizácia (anorganické jedy, kovy)
- destilácia (prchavé látky)
- extrakcia vzorky organickým rozpúšťadlom po okyslení a po zalkalizovaní
- odparenie extraktov
- rozpustenie odparkov extraktov v etanole

I. Orientačný systematický dôkaz niektorých liekov farebnými reakciami

a) Nanesenie etanolových roztokov odparkov na filtračný papier ( na jeden prúžok kyslý
extrakt, na druhý prúžok alkalický extrakt)
b) Dôkaz činidlami:
Hlavné skupinové činidlá zaraďujú lieky do 4 hlavných skupín. Ďalšie činidlá slúžia na
identifikáciu liekov v jednotlivých skupinách na základe ich rozličnej reakcie s týmito
činidlami (doplňovacie reakcie) a k dôkazu fenotiazínov a salicylátov.
II. Dôkaz liekov chromatografiou na tenkej vrstve silikagélu
- nanesenie etanolových roztokov odparkov a štandardov
- vyvíjanie chromatogramu, napr. v zmesi chloroform: acetón
- detekcia postriekaním detekčným činidlom
- hodnotenie chromatogramu podľa polohy a sfarbenia škvrny

Barbituráty

Podľa veľkosti dávky pôsobia sedatívne až hypnoticky. Podľa dĺžky účinku ich rozlišujeme
na krátko pôsobiace, stredne dlho pôsobiace a dlho pôsobiace (možno zistiť aj ich
metabolity). Fenobarbital, dlho pôsobiaci barbiturát, sa v súčasnosti používa pri liečbe
epilepsie, prípadne pri iktere novorodencov.
Sú odvodené od kyseliny barbiturovej (derivát močoviny).
Dôkaz barbiturátov :
a) reakcia s kobaltnatými soľami v alkalickom prostredí (Zwicker)
b) spektrofotometria v UV oblasti
c) nepriamy dôkaz ako ortuťnaté soli s ditizónom
d) imunochromatograficky

Salicyláty

Kyselina salicylová a jej ester s kyselinou octovou, kyselina acetylsalicylová aj ďalšie

deriváty patria do skupiny analgetík, antipyretík a antireumatík.

Kyselina salicylová a jej deriváty reagujú s chloridom železitým, pričom vzniká fialové
sfarbenie.

Aminofenazón, propyfenazón

Deriváty pyrazolónu zo skupiny analgetík dávajú s chloridom železitým červenofialové až

hnedé sfarbenie.

Paracetamol

Analgetikum fenacetín (derivát anilínu) a jeho metabolity, napríklad paracetamol, reagujú

s kyselinou dusičnou za vzniku žltého sfarbenia.

Fenotiazíny

Fenotiazíny (napr. chlópromazín) patria do skupiny neuroleptík a dávajú červené sfarbenie

reakciou s Forrestovým činidlom (chlorid železitý, kyselina chloristá a kyselina dusičná).
Antidepresívum imipramín poskytuje s týmto činidlom modrozelené sfarbenie.

Alkaloidy sú dusíkaté látky zásaditej povahy, pôvodne izolované z rastlín (atropín, papaverín, morfín, kodeín,
chinín, nikotín, kofeín, strychnín). Poskytujú reakciu s Marquisovým činidlom.
Etanol

Rezorpcia: 20 % žalúdok
80 % črevá
Rýchlosť rezorpcie závisí na koncentrácii v nápoji, druhu a veľkosti náplne žalúdka.
Maximálna koncentrácia sa dosiahne 1 – 2 hodiny po vypití. Nižšie koncentrácie dráždia,
vyššie tlmia CNS. Za 1 hodinu sa hladina etanolu zníži o 0,1 až 0,2 ‰ (g/kg ≈ g/l) .
95 % rezorbovaného etanolu sa metabolizuje v pečeni na CO2 a H2O, 5 % sa vylúči dýchaním
a močom.
Dôkaz etanolu sa robí vo vydychovanom vzduchu, v krvi, moči, žalúdočnom obsahu, slinách.
Nešpecifický dôkaz využíva redukčné vlastnosti etanolu, napr. redukciu fialového
manganistanu draselného na zelený manganan alebo oranžovo sfarbeného dvojchromanu
draselného v kyslom prostredí na zelený síran chromitý. Na špecifické stanovenie
koncentrácie etanolu sa používa plynová chromatografia alebo enzymatická reakcia
s enzýmom alkohol dehydrogenáza.
Etanol + NAD → acetaldehyd + NADH2
Normálna hodnota: < 0,2 g /l

Metanol

Metanol je zvlášť nebezpečný jed. V organizme sa metabolizuje cez formaldehyd na kyselinu

mravčiu. Zvyšuje meranú osmolalitu séra. Stanovenie koncentrácie v krvi sa robí plynovou
chromatografiou.

Organické rozpúšťadlá

Chlórované uhlovodíky (chloroform, trichlóretylén, tetrachlórmetán) sa metabolizujú na

trichlóroctovú kyselinu, ktorá reaguje s pyridínom v alkalickom prostredí za zvýšenej teploty
oranžovo červeným sfarbením (Fujiwara).

Toluén sa dokazuje ako kyselina hipurová, benzén ako kyselina mandľová.

Etylénglykol (nemrznúce kvapaliny) sa metabolizuje v pečeni na kyselinu šťavelovú (kryštály

šťaveľanu vápenatého v močovom sedimente). Možno ho dokázať aj chromatografiou na
tenkej vrstve.
Organofosfáty inhibujú cholínesterázu. Možno ich dokázať aj chromatografiou na tenkej
vrstve.

Intoxikácia CO

Oxid uhoľnatý je bezfarebný plyn bez vône, zápachu, o niečo ľahší ako vzduch. Intenzívne sa
viaže na hemoglobín a tvorí s ním karbonylhemoglobín (karboxyhemoglobín). Jeho väzba je
300-krát pevnejšia ako väzba kyslíka. Výskyt: produkt nedokonalého spaľovania pri
nedostatočnom prívode kyslíka (plynové spotrebiče, fajčiari, výfukové plyny, cementárne,
vápenky, železiarne, cukrovary).
Staršie dôkazy a stanovenia využívali vyššiu odolnosť karbonylhemoglobínu voči chemickým
a fyzikálnym (zvýšená teplota) vplyvom. Novšie spektrofotometrické stanovenie je založené
na selektívnej absorpcii viditeľného svetla prístrojom oximeter, ktorý býva súčasťou
acidobázického analyzátora.
Normálna hodnota COHb je 1 %.