OTÁZKY NA ČASŤ „C“ SKÚŠKY Z PREDMETU

„LEKÁRSKA CHÉMIA“
pre študijný smer VŠEOBECNÉ LEKÁRSTVO
akademický rok 2022-2023

1. Chemická väzba
Definícia koordinačnej väzby, vysvetlenie pojmov centrálny atóm, ligand a koordinačné
číslo, uviesť dva príklady komplexov s označením centrálneho atómu a ligandov.
Vysvetlenie pojmu chelátový ligand, uviesť slovne dva príklady chelátových ligandov.
Charakteristika tetrapyrolových ligandov, ich názvy a význam v biologických systémoch.
Charakteristika vodíkovej väzby, význam vodíkovej väzby v biologických systémoch
(uviesť 2 príklady).
2. Biologický význam Na, K a S
Uviesť, do ktorej skupiny podľa zastúpenia v organizme patria. Fyziologické funkcie
sodíka a draslíka, hypo- a hyperkaliémia, jej príčiny a dôsledky. Využitie KCl a NaCl
v medicíne. Biologicky významné zlúčeniny obsahujúce síru - uviesť názvy aspoň 4
príkladov spolu s ich funkciou v organizme. Využitie tiosíranu sodného v medicíne.
3. Biologický význam Ca, Mg a P
Uviesť, do ktorej skupiny podľa zastúpenia v organizme patria. Fyziologická funkcia
vápnika, uviesť zlúčeniny, v ktorých sa vápnik nachádza v kostnom a zubnom tkanive.
Fyziologická funkcia horčíka. Význam zlúčenín obsahujúcich fosfor v organizme. Uviesť
4 príklady, napísať aj ich vzorce.
4. Biologický význam Fe
Uviesť, do ktorej skupiny podľa zastúpenia v organizme patrí, jeho typické oxidačné čísla
a obsah v organizme, absorpcia Fe v GIT a faktory, ktoré ju ovplyvňujú. Nedostatok
a nadbytok železa (príčiny a dôsledky). Funkcia transferínu. Štruktúra a funkcia feritínu.
Spôsob väzby železa v hemoglobíne, funkcie hemoglobínu. Uviesť 2 príklady
patologických derivátov hemoglobínu a vysvetliť ich negatívny účinok v organizme.
Funkcia katalázy (napísať aj reakciu, ktorú katalyzuje).
5. Biologický význam Cu
Uviesť, do ktorej skupiny podľa zastúpenia v organizme patrí. Typické oxidačné čísla medi
a jej obsah v organizme, spôsob transportu medi do pečene. Wilsonova choroba, terapia
Wilsonovej choroby – názov a vzorec látky používanej na liečbu Wilsonovej choroby,
spôsob jej väzby na meď. Funkcia ceruloplazmínu a cytochróm c oxidázy. Funkcia Cu/Zn-
SOD, napísať sumárnu reakciu, ktorú SOD katalyzuje a aj rozpis jej 2 stupňov. Vysvetliť
pojem dismutácia.
6. Biologický význam Zn, Co, Mn a Mo
Uviesť, do ktorej skupiny podľa zastúpenia v organizme patria. Oxidačné číslo Zn a jeho
obsah v organizme. Prejavy nadbytku a nedostatku zinku v organizme, jeho funkcie
všeobecne. Funkcia karboanhydrázy a alkoholdehydrogenázy (napísať aj príslušné
 reakcie). Forma výskytu kobaltu v organizme, funkcie. Fyziologická funkcia mangánu a
molybdénu.
7. Toxické prvky
Uviesť aspoň 4 príklady toxických prvkov, vymenovať faktory, od ktorých závisí toxický
účinok iónov kovov v organizme. Príčiny toxicity iónov kovov v organizme. Chelatačná
terapia – vysvetliť, čo sú chelátotvorné látky a vymenovať vlastnosti, ktoré musia spĺňať,
aby sa mohli využiť v terapii pri intoxikácii organizmu. Uviesť 3 príklady terapeutických
chelátotvorných látok, jednu z nich aj vzorcom.
8. Disperzné sústavy
Definícia disperzných sústav (DS) a fáz, rozdelenie DS z rôznych hľadísk. Vlastnosti
jednotlivých typov DS. Vlastnosti emulgátorov. Biologicky významné emulgátory a ich
úloha v organizme.
9. Pravé roztoky
Charakteristika a vlastnosti pravých roztokov, typy rozpúšťadiel a rozpúšťaných látok,
proces rozpúšťania, rozpustnosť. Koligatívne vlastnosti roztokov a deje založené na
koligatívnych vlastnostiach – difúzia, osmóza, dialýza, význam dialýzy v klinickej praxi.
Definície a vzťahy pre výpočet osmolarity a osmotického tlaku (vysvetliť symboly a uviesť
jednotky). Hodnota osmolarity krvného séra. Koncentrácia, osmolarita fyziologického
rozotku. Izotonické, hypotonické a hypertonické prostredie a správanie sa erytrocytov
v týchto prostrediach. Iónová sila – definícia a vzťah pre výpočet (vysvetliť symboly
a uviesť jednotky).
10. Koloidné roztoky
Charakteristika a vlastnosti koloidných roztokov, Tyndallov efekt a Brownov pohyb.
Onkotický tlak, jeho význam, vznik edému – príčiny a mechanizmus. Rozdelenie koloidov
podľa afinity dispergovaných molekúl s disperzným prostredím, vlastnosti jednotlivých
skupín, sóly a gély, príklady. Príklady koloidov v organizme.
11. Oxidačno-redukčné reakcie
Oxidačné a redukčné činidlá, 4 spôsoby oxidácie v biologických systémoch, dismutácia
(príklad), hnacia sila oxidačno-redukčných reakcií, význam redoxného potenciálu a vzťah
pre jeho výpočet. Biologické oxidácie a ich význam v metabolických procesoch,
biologicky významné redoxné sústavy, 2 príklady.
12. Reakčná kinetika a koncept rovnováhy chemických a biochemických reakcií.
Kinetika chemických reakcií a faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť reakcie. Charakteristika
chemickej rovnováhy, rovnovážna konštanta a jej význam, uveďte príklad výpočtu
rovnovážnej konštanty na konkrétnej reakcii a vysvetlite. Princíp pohyblivej rovnováhy -
Le Chatelierov princíp a konkrétny príklad jeho využitia vo fyziológii. Faktory
ovplyvňujúce chemickú rovnováhu, vysvetlite aj na konkrétnom príklade vplyv vybraného
faktora.
13. Acidobázická rovnováha v organizme
Teórie kyselín a zásad, konjugovaný pár – definícia a príklady; charakteristika amfolytov
(uviesť príklad), ionizačná (disociačná) konštanta kyseliny (vysvetliť a uviesť príklad pre
kyselinu octovú), iónový súčin vody (uviesť aj jeho hodnotu a jednotky), súvislosť medzi
 pH a pOH. Stupnica pH a a vzťahy pre výpočet pH silnej a slabej kyseliny, silnej a slabej
zásady. Pre každý typ kyselín a zásad uveďte aspoň 2 príklady.
14. Tlmivé systémy a kontrola pH v organizme
Všeobecná charakteristika tlmivých systémov (zloženie, funkcia). Názvy a zloženie
systémov (tlmivé systémy, orgány), ktoré udržiavajú acidobázickú rovnováhu
v organizme. Fyziologická hodnota pH krvi. Mechanizmus účinku bikarbonátového
tlmivého roztoku po pridaní HNO3 (vyjadriť rovnicou), po pridaní KOH (vyjadriť
rovnicou). Henderson-Hasselbalchova rovnica. Stručná charakteristika acidózy a alkalózy
a ich typy.
15. Organizmus ako termodynamický systém
Charakteristika biologického systému z termodynamického hľadiska. Definícia a základný
vzťah pre 1. termodynamický zákon. Hessov zákon, entalpia, vnútorná energia. Reakčné
teplo, exotermické a endotermické reakcie.
16. 2. termodynamický zákon
Definícia a základný vzťah pre 2. termodynamický zákon, charakteristika entropie
biologického systému, vzťah medzi informáciou a entropiou, vzťah entropie a spontánnosti
biochemických dejov. Charakteristika Gibbsovej voľnej energie a štandardnej Gibbsovej
voľnej energie, spontánnosť reakcie. Vyjadrenie vzťahu zmeny entropie ∆S a ∆G
termodynamického systému.
17. Gibbsova voľná energia a vplyv koncentrácií reaktantov a produktov.
Charakteristika Gibbsovej voľnej energie a štandardnej Gibbsovej voľnej energie, vplyv
koncentrácií reaktantov a produktov na spontánnosť reakcie. Spriahnutie exergonických a
endergonických procesov v biologických systémoch. Dôležitosť molekuly ATP a jej
hydrolýzy (napísať aj vzorec ATP a štruktúrne reakciu jeho hydrolýzy, popísať typy
väzieb, ktoré sa v molekule ATP nachádzajú). Charakteristika ďalších typov
makroergických zlúčenín, uviesť ich názvy a kde sa tvoria (aspoň pri dvoch napísať aj
vzorec).
18. Reaktivita organických zlúčenín
Reaktívne miesto v molekule, faktory ovplyvňujúce reaktivitu organickej zlúčeniny.
Indukčný efekt (pre aké zlúčeniny je charakteristický, aký má dosah v molekule, čo
znamená +I/–I, príklady funkčných skupín s +I a –I efektom). Mezomérny efekt (pre aké
zlúčeniny je charakteristický, aký má dosah v molekule, čo znamená +M/–M, uveďte
príklady funkčných skupín s +M a –M efektom). Príklady elektrofilných a nukleofilných
činidiel. Chirálny (asymetrický) uhlík - charakteristika - uviesť príklad (vzorec) organickej
zlúčeniny s viacerými chirálnymi uhlíkmi (označiť ich vo vzorci).
19. Halogénderiváty a hydroxyderiváty uhľovodíkov
Charakteristika štruktúry a vlastností uvedených derivátov, biochemicky a toxikologicky
významné štruktúry a reakcie - fyziologický, príp. patofyziologický význam
halogénderivátov organických zlúčenín (uviesť aspoň 4 príklady). Vysvetliť pojmy
jednosýtny, dvojsýtny a trojsýtny alkohol a primárny, sekundárny a terciárny alkohol - na
konkrétnych príkladoch. Charakteristika kyslých a zásaditých vlastností hydroxyderivátov.
Reakcia úplnej oxidácie konkrétneho primárneho a sekundárneho alkoholu. Fyziologicky
významná reakcia alkoholov s kyselinou fosforečnou.
20. Alkoholy a fenoly a ich biologicky významné reakcie
Charakteristika štruktúry a vlastností uvedených derivátov, rozdiel medzi alkoholmi
a fenolmi (štruktúra, kyslé vlastnosti). Vysvetliť pojmy jednosýtny, dvojsýtny a trojsýtny
alkohol na konkrétnych príkladoch. Reakcia alkoholu s aldehydom, produkt reakcie a
biologický význam tejto reakcie. Reakcia medzi alkoholom a organickou kyselinou,
príklad biologicky významného produktu. Reakcia medzi dvoma alkoholovými skupinami,
príklady významných produktov tohto typu reakcie. Reakcia alkoholu s kyselinou
fosforečnou, fyziologický význam tejto reakcie. Biologicky významná redoxná reakcia
difenolov.
21. Oxozlúčeniny
Charakteristika štruktúry, biochemicky a toxikologicky významné oxozlúčeniny a ich
reakcie - redoxné vlastnosti jednotlivých typov oxozlúčenín, reakcia tvorby poloacetálov
a acetálov, biologický význam reakcie. Aldolová kondenzácia - uviesť konkrétny
biologicky významný príklad (z metabolizmu). Reakcia tvorby Schiffových zásad (uviesť
aj konkrétny príklad reakcie), fyziologický a patologický príklad. Biologický význam
chinónov.
22. Karboxylové kyseliny
Základná charakteristika štruktúry, vznik karboxylových kyselín . Uveďte aspoň 3 typy
reakcií, ktoré karboxylové kyseliny poskytujú. Vzorce a triviálne názvy
monokarboxylových kyselín s počtom uhlíkov C1 až C4. Vzorce a triviálne názvy aspoň 2
dikarboxylových kyselín s počtom uhlíkov C2 až C6. Vzorce a názvy ionizovaných foriem
kyselín: kyselina octová, kyselina mliečna, kyselina pyrohroznová. Názvy pre vyššie
karboxylové kyseliny: C16:0, C:18:0, C18:2, C18:3, C20:4. Nenasýtené karboxylové
kyseliny - biologický význam. Štruktúrne vysvetliť tvorbu TAG a rôzne typy hydrolýzy
TAG (pomenovať produkty).
23. Funkčné deriváty karboxylových kyselín
Charakteristika funkčných derivátov z hľadiska ich štruktúry (ako vznikajú), typy
funkčných derivátov karboxylových kyselín, pre každý uviesť 1 biologicky významný
príklad (vzorec a názov). Rozdiel medzi amínom a amidom. Funkčné deriváty
karboxylových kyselín v štruktúre lipidov - štruktúra a ich význam. Acyl- a jeho prenos
pri biochemických reakciách v organizme, príklad najvýznamnejšieho acylu. Močovina a
jej deriváty (vzorce), stručne ich biologický význam.
24. Substitučné deriváty karboxylových kyselín
Charakteristika substitučných derivátov z hľadiska ich štruktúry (ako vznikajú), typy
substitučných derivátov karboxylových kyselín, pre každý uviesť 1 biologicky významný
príklad (vzorec a názov). Redoxné vlastnosti kyseliny mliečnej a biologický význam jej
tvorby. Ketolátky v organizme a ich význam a reakcie ich vzájomných premien. Reakcia
katalyzovaná alanínaminotransferázou (vzorce, názvy reaktantov a produktov, koenzýmu),
biologický význam reakcie. Reakcia oxidačnej deaminácie kyseliny glutámovej (vzorce,
názov produktu, enzýmu, koenzýmu).
25. Organické zlúčeniny dusíka a síry
Charakteristika štruktúry amínov a tiolov, biochemicky významné vlastnosti (reakcie).
Biologicky významné heterocyklické štruktúry obsahujúce síru a/alebo dusík a ich deriváty
(napísať vzorec aspoň jednej). Makroergické zlúčeniny obsahujúce dusík (názvy, vzorce),
 ich biologický význam. Reakcia vzniku biologicky významných amínov zo serínu a ich
uplatnenie v syntéze zložených lipidov. Aminokyseliny so sírou v molekule, ich význam.
Kyselina sírová ako súčasť biologicky významných organických zlúčenín.
26. Monosacharidy, ich štruktúra a vlastnosti
Charakteristika štruktúry sacharidov a ich klasifikácia z rôznych hľadísk. Štruktúra
aldohexóz a ketohexóz - Fischerovým, Tollensovým a Haworthovým vzorcom (uviesť na
konkrétnych monosacharidoch). Epiméry, enantioméry a anoméry - vysvetliť izomérie na
molekule glukózy. Vzorce aspoň dvoch fosforečných esterov monosacharidov, ich
význam. Biochemicky významné reakcie monosacharidov - napísať typy a aspoň jednu
reakciu fruktózy napísať detailne vzorcami (pomenujte produkty).
27. Reakcie monosacharidov
Charakteristika štruktúry sacharidov a ich klasifikácia z rôznych hľadísk. Oxidácia
monosacharidov (vzorcami na príklade glukózy), redukcia (vzorcami na príklade
fruktózy), esterifikácia (reakcia katalyzovaná hexokinázou), tvorba glykozidovej väzby
a jej význam. Reakcia glukózy s primárnou aminoskupinou proteínov a jej význam
v podmienkach diabetes mellitus. Vznik kyseliny glukurónovej v organizme (vzorcami
reakciu vzniku) a jej biologický význam.
28. Glykozidy
Vysvetliť, čo sú glykozidy a aké typy glykozidovej väzby existujú. Vyjadriť reakciou
tvorbu glykozidovej väzby. Charakteristika disacharidov a homopolysacharidov
(homoglykánov). Príklady významných disacharidov (štruktúra, význam, zdroj pre
organizmus, vzorec aspoň jedného konkrétneho). Vysvetliť pojem redukujúci a
neredukujúci disacharid, uviesť príklady. Príklad významného živočíšneho homoglykánu,
jeho štruktúra, typy väzieb, biologický význam. Celulóza, jej stráviteľnosť u človeka,
monosacharidová jednotka celulózy, typ väzby medzi jednotkami.
29. Heteropolysacharidy (heteroglykány)
Charakteristika štruktúry heteropolysacharidov a rozdiel v porovnaní s homopoly-
sacharidmi. Charakteristika väzby medzi stavebnými jednotkami heteropolysacharidov,
znázornenie jej tvorby. Základné sacharidové jednotky v heteropolysacharidoch, delenie
heteropolysacharidov do tried, výskyt v tkanivách. Kyselina hyalurónová, základné
jednotky, výskyt a úloha v tkanivách. Heparín, základné jednotky, úloha heparínu
v organizme a v medicíne. Napíšte vzorec a názov aspoň jedného derivátu monosacharidu,
ktorý sa vyskytuje v molekule heparínu.
30. Glykokonjugáty
Všeobecná charakteristika štruktúry glykokonjugátov. Proteoglykány, ich zloženie, výskyt
v organizme a funkcia. Funkcia sacharidovej zložky v proteoglykánoch, väzba
sacharidovej zložky na proteín v proteoglykánoch, typ väzby. Glykoproteíny, ich zloženie
a funkcia (uveďte konkrétne príklady). Funkcia sacharidovej zložky v glykoproteínoch.
Napíšte vzorec a názov aspoň dvoch derivátov monosacharidov, ktoré sa vyskytujú
v molekule proteoglykánov.
31. Lipidy
Charakteristika lipidov, ich funkcie a delenie podľa chemickej štruktúry.
Nehydrolyzovateľné jednoduché lipidy – delenie, štruktúra a význam. Pre každý typ uviesť
aspoň 2 príklady a jeden z nich napísať vzorcom. Delenie, izoméria a vlastnosti mastných
 kyselín. Biologický význam omega-3 a omega-6 polynenasýtených mastných kyselín.
Uviesť príklady.
32. Lipidy
Charakteristika lipidov, ich funkcie a delenie podľa chemickej štruktúry.
Hydrolyzovateľné jednoduché lipidy – delenie, štruktúra a význam. Pre každý typ uviesť
aspoň 2 príklady a jeden z nich napísať vzorcom. Chemické vlastnosti TAG, všeobecná
reakcia tvorby a hydrolýzy TAG.
33. Fosfolipidy
Delenie podľa základného alkoholu a charakteru nelipidovej zložky, štruktúra a biologická
funkcia. Lecitíny – všeobecný vzorec, typy väzieb, vysvetliť ich amfifilný charakter.
Vzorce alkoholov viazaných na kyselinu fosfatidovú a ich vzájomné premeny.
Špecifickosť a katalytický účinok fosfolipáz.
34. Glykolipidy
Delenie podľa základného alkoholu (napíšte vzorce alkoholov) a charakteru nelipidovej
zložky. Popísať štruktúru glykolipidov – ich zložky a väzby, ktorými sú viazané, ich
biologickú funkciu a dva príklady glykolipidov uviesť vzorcom. Uviesť, ktoré skupiny
patria medzi neutrálne resp. kyslé glykolipidy a príklady kyslých funkčných skupín.
35. Biomembrány
Štruktúra (model tekutej mozaiky) a zloženie, asymetria bunkových membrán, lipidové
rafty a biologická funkcia membrán. Delenie a význam proteínov bunkovej membrány.
Vzorce aspoň troch lipidových zložiek membrán a popis vlastnosti, ktorá vznik membrány
podmieňuje.
36. Lipoproteíny
Základná charakteristika štruktúry lipoproteínovej častice, delenie lipoproteínov podľa
hustoty a ich biologické funkcie. Všeobecné vzorce lipidov prenášaných v jadre
lipoproteínovej častice. Triedy apoproteínov, ich biologická funkcia a pomerné zastúpenie
v jednotlivých skupinách lipoproteínov.
37. Kyselina arachidónová
Vzorec kyseliny arachidónovej, schéma vzniku eikozanoidov, biologický význam
jednotlivých typov eikozanoidov a praktické využitie. Štruktúra a biologická funkcia
prostaglandínov. Štruktúra a názov významného liečiva, ktoré inhibuje cyklooxygenázu.
38. Odvodené lipidy
Základná štruktúrna jednotka – vzorec a názov. Terpény - delenie terpénov podľa počtu
základných štruktúrnych jednotiek a slovne príklad zlúčenín patriacich do jednotlivých
skupín. Biologická funkcia terpénov a ich vzťah k lipofilným vitamínom. Steroidy -
základná štruktúra a názvy základných nasýtených uhľovodíkov, od ktorých sú steroidy
odvodené. Delenie steroidov podľa funkcie a popis funkcií. Uviesť slovne príklady.
39. Delenie a biochemicky významné reakcie aminokyselín (AMK)
Charakteristika štruktúry a biologickej funkcie AMK, klasifikácia AMK. Napísať vzorce
kyslých a zásaditých AMK. Vzorcami vyjadriť aspoň štyri typy reakcií AMK, uviesť
názvy produktov, enzýmov a koenzýmov. Tvorba a charakter peptidovej väzby.
40. Peptidy
 Tvorba a charakter peptidovej väzby. Charakteristika a príklady dipeptidov
a pentapeptidov, ich biologický význam. Glutatión - popísať štruktúru (napísať aj vzorec)
a biologické funkcie. Peptidové hormóny – popis štruktúry a biologickej funkcie aspoň
troch peptidových hormónov v organizme.
41. Proteíny
Základná charakteristika a štruktúra proteínov. Väzby alebo interakcie stabilizujúce
primárnu, sekundárnu a terciárnu štruktúru proteínov (uviesť funkčné skupiny reťazcov
aminokyselín, ktoré ich môžu tvoriť). Rozdelenie proteínov podľa biologickej funkcie,
uviesť príklady. Delenie proteínov podľa stavu a vplyv denaturácie na funkciu bielkovín.
Denaturačné činidlá.
42. Heteroproteíny
Rozdelenie podľa neproteínovej zložky. Charakteristika jednotlivých (aspoň štyroch)
skupín heteroproteínov, príklady proteínov, ktoré do týchto skupín patria a ich funkcia.
Imunoglobulíny, základná štruktúra, triedy imunoglobulínov a ich biologická funkcia.
43. Hemoproteíny
Rozdelenie, charakteristika a biologická funkcia. Hemoglobín, myoglobín, cytochrómy -
charakteristika štruktúry a funkcie. Kosáčikovitá anémia. Bielkoviny krvnej plazmy.
Imunoglobulíny, základná štruktúra, triedy imunoglobulínov a ich biologická funkcia.
44. Nukleové kyseliny
Charakteristika, štruktúra stavebných jednotiek, tautomérne formy dusíkových zásad a ich
uplatnenie pri prenose dedičnosti. Komplementarita pyrimidínových a purínových zásad a
jej uplatnenie v procese génovej expresie. Vzorce heterocyklických zásad viazaných
v DNA a v RNA. Minoritné zásady. Definícia a všeobecný vzorec nukleozidu a nukleotidu
a typy väzieb, ktorými sú ich zložky viazané. Konformácia nukleozidov.
45. DNA
Charakteristika, primárna a sekundárna štruktúra DNA, Chargaffove pravidlá,
konformačné typy DNA, základné charakteristiky jednotlivých typov a ich biologická
funkcia. Vzorec dTTP.
46. Chemická modifikácia nukleotidov
Definícia a všeobecný vzorec nukleotidu a typy väzieb, ktorými sú jeho zložky viazané.
Chemické a fyzikálne mutagénne činidlá. Delenie chemomutagénov a zmeny, ktoré v DNA
podmieňujú. Genotoxicita kyseliny dusitej a hydroxylamínu, dopad na komplementaritu
báz v DNA. Vznik tymínových dimérov.
47. RNA
Charakteristika a funkcia NK. Štruktúra, typy RNA a ich biologické funkcie. Minoritné
zásady v RNA – uviesť príklady miesta výskytu a popísať vplyv ich prítomnosti na
sekundárnu štruktúru RNA. Vzorec nukleotidu, na ktorý sa pri proteosyntéze viaže
aminokyselina , miesto a typ väzby.
48. Vitamíny
Definícia a klasifikácia vitamínov podľa ich rozpustnosti, jednotlivé triviálne názvy
vitamínov, koenzýmové formy vitamínov rozpustných vo vode a ich funkcie v
biochemických reakciách. Ochorenia spôsobené avitaminózou B1, B3, B12, C, A, D, K.
 Vzorec vitamínov B3. Antivitamíny, ich rozdelenie podľa účinku, príklady jednotlivých
skupín.
49. Vitamíny A a D
Triválne názvy vitamínov A a D, toxicita, provitamínové formy a miesta ich výskytu.
Vitamín A - mechanizmus videnia, biologické funkcie vitamínu A (najmenej 3), choroby
spôsobené nedostatkom vitamínu A (najmenej dve), zdroje prekurzora vitamínu A.
Vitamín D - štruktúrny vzorec molekuly, z ktorej je vitamín D odvodený, názov jeho
najaktívnejšej formy, spôsob a miesta jeho aktivácie, jeho najdôležitejšie funkcie,
dôsledky hypovitaminózy a hypervitaminózy.
50. Vitamín E, vitamín K
Triviálne názvy vitamínu E a troch skupín vitamínov K, vzorec jadra vitamínu K (bez
bočných reťazcov), hlavné funkcie vitamínov E a K. Hypovitaminóza vitamínu E. Cyklus
vitamínu K, príčiny a dôsledky hypovitaminózy vitamínu K, antikoagulačné látky v
medicíne - mechanizmus účinku dikumarolu.
51. Vitamíny skupiny B (B1, B2, B6, B7)
Triviálne názvy vitamínov, názvy ich koenzýmových foriem a ich biochemický význam.
Fyziologický význam jednotlivých vitamínov, štruktúrne vzorce všetkých foriem vitamínu
B6. Štruktúra (slovne) a celé názvy (nielen skratky) koenzýmov tvoriacich vitamín B2 a
typy reakcií, na ktorých sa tieto koenzýmy zúčastňujú. Avitaminóza vitamínu B1.
52. Vitamíny skupiny B (B3, B5, B9)
Triválne názvy vitamínov, ich biochemický význam, formy koenzýmov (celé názvy) a typ
látok, ktoré tieto koenzýmy prenášajú v biochemických reakciách. Vzorec koenzýmu
odvodeného od vitamínu B3. Reakcia oxidácie etanolu (enzým, koenzým), ochorenie
spôsobené avitaminózou B3, príznaky ochorenia. Vzorec zlúčeniny, ktorá môže byť
prekurzorom vitamínu B3
53. Vitamíny C a B12
Triviálne názvy vitamínov a ich koenzýmových foriem, funkcie vitamínu C v organizme,
štruktúrny vzorec dvoch foriem vitamínu C, kooperácia vitamínu C s vitamínom E. Funkcie
vitamínu B12 v organizme, charakteristika štruktúry vitamínu B12, schéma transportu
vitamínu B12 z potravy až do buniek. Avitaminóza vitamínu C a dôsledky hypovitaminózy
B12.
54. Koenzýmy NAD+/NADH, NADP+/NADPH a koenzým Q
Štruktúra daných koenzýmov (napísať vzorce), mechanizmus účinku na príklade oxidácie
etanolu, názov enzýmov využívajúcich tieto koenzýmy. Koenzým Q - štruktúra jeho jadra
bez bočných reťazcov a mechanizmus jeho účinku. Miesto pôsobenia koenzýmu Q a jeho
funkcia v bunke.
55. Koenzýmy prenášajúce skupiny atómov
Klasifikácia koenzýmov (2 príklady pre každú skupinu). Adenozínfosfáty ako koenzýmy
neodvodené od vitamínov - ich vzorce a funkcie v organizme. Reakcia vzniku cAMP (vo
vzorcoch, vrátane názvu enzýmu). Názov enzýmov využívajúcich tieto koenzýmy pri
fosforylácii substrátov a názov aminokyselín, ktoré sú ich účinkom fosforylované.
Kyselina lipoová - štruktúra (slovne), jej formy v organizme, biochemický a fyziologický
význam.
56. Enzýmy – mechanizmus účinku a kinetika enzýmových reakcií
Štruktúra, funkcia enzýmov, ich rozdelenie do dvoch typov na základe ich štruktúry a
názvov jednotlivých zložiek. Klasifikácia koenzýmov podľa typu prenášanej látky v
reakciách (2 príklady pre každú skupinu). Mechanizmus a stupne enzýmovej reakcie.
Kinetika enzýmových reakcií - vzťah pre výpočet a grafické vyjadrenia závislosti rýchlosti
reakcie od koncentrácie substrátu. Definícia konštanty KM a jej grafické vyjadrenia.
Aktívne miesto enzýmu, typy väzby substrátu na aktívne miesto enzýmu. Teórie väzby
substrátu s enzýmom.
57. Enzýmy - ich špecifickosť, izoenzýmy
Štruktúra a funkcia enzýmov v organizme. Špecifickosť enzýmov - definícia, delenie,
príklady enzýmov, ktoré do jednotlivých tried patria a reakcie, ktoré katalyzujú. Izoenzýmy
– definícia, charakterizácia, biologický význam. Laktátdehydrogenáza – jej štruktúra a
izoenzýmové formy, lokalizácia, katalyzovaná reakcia vo vzorcoch.
58. Enzýmy - regulácia enzýmovej aktivity
Štruktúra a funkcia enzýmov v organizme. Jednotky enzýmovej aktivity, ich definícia
a vzájomná premena. Schéma rozdelenia regulácií enzýmových aktivít so zmenou a bez
zmeny počtu enzýmových molekúl. Fyzikálno-chemické faktory ovplyvňujúce aktivitu
enzýmov, ich popis a grafy závislosti rýchlosti reakcie od daného faktora.
59. Enzýmy - inhibícia enzýmových aktivít
Štruktúra a funkcia enzýmov v organizme. Princíp enzýmových inhibícií, rozdelenie
enzýmových inhibícií, inhibície diizopropylfluorofosfátom a jódacetamidom (akým typom
inhibície pôsobia, vzorce, funkčné skupiny enzýmov, s ktorými reagujú), význam.
Inhibícia spätnou väzbou. Princíp pôsobenia alosterického inhibítora. Grafické
znázornenie vzťahu medzi koncentráciou substrátu a rýchlosťou reakcie katalyzovanej
alosterickým enzýmom v prítomnosti a neprítomnosti inhibítora.
60. Reverzibilné inhibície enzýmových aktivít
Štruktúra a funkcia enzýmov v organizme. Princíp enzýmových inhibícií. Rozdelenie
reverzibilných inhibícií, ich princípy, grafické znázornenie podľa Michaelis-Mentenovej
a podľa Lineweaver Burka, hodnoty KM a Vmax. Princíp využitia etanolu ako antidota pri
otrave metanolom a etylénglykolom. Metabolické premeny metanolu, etanolu
a etylénglykolu uviesť vzorcami a napísať názvy produktov, enzýmu a koenzýmu.
61. Alosterická regulácia enzýmovej aktivity
Štruktúra a funkcia alosterických enzýmov v organizme. Miesto väzby alosterického
efektora v molekule enzýmu, grafické znázornenie vzťahu medzi koncentráciou substrátu
a rýchlosťou reakcie katalyzovanej alosterickým a izosterickým enzýmom. Dva modely
aktivácie alosterických enzýmov “Feed-back” a “feed-forward” regulácie. Reakcia
premeny izocitrátu na α-ketoglutarát - názov enzýmu, koenzýmu, aktivátory a inhibítory
enzýmu.
62. Kovalentné modifikácie enzýmov, limitovaná proteolýza
Definícia kovalentných modifikácií, typy kovalentných modifikácií, princíp a výhody
najčastejšej kovalentnej modifikácie v bunke, názvy enzýmov zúčastňujúcich sa danej
modifikácie. Regulácia syntézy/degradácie glykogénu. Limitovaná proteolýza -
charakteristika, príklady a jej význam.
63. Význam inhibítorov v medicíne
. Inhibítor, princíp enzýmovej inhibície. Reakcia katalyzovaná sukcinátdehydrogenázou
(vrátane enzýmu, názvu produktov), názov a štruktúra dvoch kompetitívnych inhibítorov
enzýmu, reakcia katalyzovaná xantínoxidázou, názov jej kompetitívneho inhibítora a jeho
význam v medicíne. Mechanizmus účinku aspirínu pri zvýšenej teplote a zápale (vzorec
aspirínu, názov inhibovaného enzýmu a vzorec substrátu)
64. Regulácie enzýmovej aktivity so zmenou počtu molekúl enzýmu
Štruktúra a funkcia enzýmov v organizme. Typy regulácií so zmenou počtu molekúl
enzýmu, ich popis. Induktívne a konštitutívne enzýmy (príklady). Regulovaná degradácia
proteínov, endopeptidázy, exopeptidázy, lyzozómy, proteazóm. Proteazóm - štruktúra,
funkcia, lokalizácia, mechanizmus účinku. Klasifikácie proteáz z rôznych hľadísk,
špecifickosť proteáz, uviesť príklady.
65. Triedy enzýmov a názvoslovie
Štruktúra a funkcia enzýmov v organizme. Mechanizmus enzýmovej reakcie. Typy
názvosloví enzýmov, popis jednotlivých skupín (s príkladmi), charakterizácia 6 tried
enzýmov a príklady reakcií (vo vzorcoch), ktoré jednotlivé triedy enzýmov katalyzujú.
66. Multisubstrátové reakcie, enzýmové poruchy
Mechanizmy multisubstrátových enzýmových reakcií, príklad pre jednotlivé mechanizmy.
Enzýmové poruchy - laktózová a sacharózová intolerancia, príčina a symptómy.
Rozdelenie enzýmov podľa ich lokalizácie – intracelulárne a extracelulárne, popis
jednotlivých skupín, ich význam, príklad. Uveďte 4 tkanivovo špecifické enzýmy a
ochorenia, pri ktorých je zvýšená ich aktivita v sére. Využitie trombolytických enzýmov a
lyzozýmu v terapii.
67. Fyzikálno-chemické analytické metódy
Základné delenie a všeobecný princíp jednotlivých skupín metód. Princíp spektrofoto-
metrie, základný zákon (jeho názov a vzorec s vysvetlením symbolov a uvedením
jednotiek), definícia mólového absorpčného koeficientu. Definícia absorpčného spektra
a analytickej krivky. Využitie spektrofotometrie v biochémii. Princíp sedimentácie
a centrifugácie, relatívna odstredivá sila. Princíp potenciometrie a príklad jej využitia.
Princíp gélovej a tenkovrstvovej chromatografie, definícia retenčného faktora.
68. Oxidačný stres, reaktívne metabolity a antioxidačné systémy
Definícia oxidačného stresu. Definícia voľných radikálov, príklady radikálových
a neradikálových reaktívnych metabolitov odvodených od kyslíka a dusíka. Spôsob vzniku
voľných radikálov, Fentonova reakcia, Haberova-Weissova reakcia. Markery oxidačného
poškodenia významných biomolekúl. Antioxidanty, definícia, mechanizmus účinku,
delenie a príklady troch antioxidantov z každej skupiny. Oxidačný stres a jeho význam pre
organizmus.