18. 12.

2015

 tvoria širokú skupinu látok

 základným prvkom zlúčenín je uhlík
 okrem C = kyslík, dusík, síra, halogény, kovové
prvky
 v porovnaní s anorganickými látkami:
Chemia_1 letný semester ◦ menej polárny charakter
◦ pri vyšších teplotách sa rozkladajú
◦ sú prevažne horľavé
◦ reakčná rýchlosť organických zlúčenín kovalentných
je v podstate nižšia ako zlúčenín anorganických

 podľa uhlíkovej kostry rozdeľujeme

organické zlúčeniny do troch hlavných
skupín:
a. zlúčeniny acyklické (alifatické)
b. zlúčeniny cyklické
 aromatické
 alicyklické
c. zlúčeniny heterocyklické

 určitý súbor atómov najmenej dvoch prvkov

možno štruktúrne usporiadať viacerými
spôsobmi
 odlišnosť sa potom prejavuje trvalou
rozdielnosťou vo fyzikálnych a chemických
vlastnostiach jednotlivých molekúl
= tento jav sa nazýva izoméria
 izomérne zlúčeniny chápame ako zlúčeniny,
ktoré majú rovnaký sumárny vzorec, ale odlišujú
sa štruktúrou molekúl – vyskytuje sa hlavne v
organike, kde je jednou zo základných príčin ich
rozmanitosti a početnosti

1
 18. 12. 2015

B. POLOHOVÁ IZOMÉRIA

Jednotlivé izoméry sa v štruktúre odlišujú poradím vyskytuje sa u uhľovodíkov, ako aj pri ich derivátoch,
atómov alebo spôsobom vzájomnej väzby – ktorých substituenty sa môžu viazať na rozličné atómy
konštitúciou. uhlíkového reťazca

A. IZOMÉRIA UHLÍKOVÉHO REŤAZCA

príkladom takejto izomérie

sú vyššie uvedené izoméry
= do tejto skupiny patria aj izoméry označené
pentánu
ako α a β –izoméry

D. IZOMÉRIA POLOHY NENASÝTENÝCH

C. SKUPINOVÁ (RADIKÁLOVÁ)
VAZIEB
IZOMÉRIA - metaméria
uvedená izoméria závisí od polohy dvojitej alebo trojitej
- závisí od rozdielnosti skupín, ktoré sa viažu s väzby alebo od počtu násobných väzieb
viacväzbovými atómami

1- butén 2- butén

E. TAUTOMÉRNA IZOMÉRIA
= štruktúrne sa odlišujú polohou vodíka, ktorý určuje aj polohu
dvojitej väzby
-medzi týmito izomérmi sa udržuje dynamická chemická
rovnováha vyjadrená rovnovážnou konštantou
-nemožno ich oddeliť ako chemické individuá, ale dá sa posúvať
len rovnováha medzi nimi zmenou pH prostredia
= jednotlivé izoméry sa odlišujú usporiadaním atómov v
priestore, pričom poradie a spôsob väzby sa nemení
- hovoríme preto o konfigurácii, ktorá môže byť podmienená
buď dvojitou väzbou medzi atómami uhlíka alebo prítomnosťou
asymetricky substituovaného uhlíka
a. CIS – TRANS IZOMÉRIA
(geometrická izoméria)
- je to izoméria, podmienená dvojitou väzbou – existencia
izomérov tu vyplýva zo skutočnosti, že pri dvojitej väzbe nie je
možná rotácia periférnych atómov okolo osi, ktorá spája atómy s
dvojitou väzbou

2
 18. 12. 2015

-dostávame tak dve možné vzájomné polohy, v

ktorých sa nachádzajú atómy vodíka
= štruktúrne výhodnejšia a tým pravdepodobnejšia
býva trans- konfigurácia
= cis a trans sa odlišujú fyzikálnymi a niektorými
chemickými vlastnosťami

b. OPTICKÁ IZOMÉRIA
-v zlúčeninách s asymetrickým uhlíkom príslušná
štruktúra nemá rovinu symetrie
- existuje preto dvojaké usporiadanie atómov a
atómových štruktúr okolo asymetrického uhlíka – ktoré
ale nemožno stotožniť s otáčaním molekuly
-- takýto vzájomný vzťah treba chápať ako predmet a
jeho zrkadlový obraz

asymetrický uhlík – takto sa označuje uhlík,

ktorého všetky štyri väzby sú obsadené
rôznymi jednoväzbovými skupinami atómov,
napr. –H, -OH, -COOH, -Cl.

 asymetrické štruktúry sú optické aktívne – t.j.  chemické vlastnosti obidvoch konfigurácii sú

otáčajú rovinu polarizovaného svetla – jeden
izomér vpravo a druhý vľavo o rovnaký uhol
 sú to optické antipódy = entantioméry
 smer otáčavosti nesúvisí s označovaním
konfigurácie D a L – obidve konfigurácie
môžu byť pravotočivé aj ľavotočivé
 zmes pravo - a ľavotočivého izoméru v
pomere 1:1 označujeme ako racemická zmes
= táto zmes nevykazuje otáčavosť, pretože
dochádza k vzájomnému vykompenzovaniu
tejto schopnosti (D- a L- formy sú optické
antipódy)
rovnaké
 ak sa v molekule nachádza dva a viac
asymetrických uhlíkov –počet možných
izomérov je daný vzťahom 2 na n, pričom n
sa rovnápočtu asymetrických uhlíkov
 optickú aktivitu vykazuje značná časť
bioorganických zlúčenín – významná je
skutočnosť, že biologicky funkčná býva
spravidla iba jedna konfigurácia opticky
aktívnej látky

3
 18. 12. 2015

 je daná možnosťou rotácie atómových skupín

okolo osi prechádzajúcej dvoma atómami
uhlíka, ktoré sú spojené jednoduchou väzbou
 dostávame tak nekonečné množstvo
vzájomných polôh medzi dvoma krajnými
polohami bez zmeny konštitúcie,
konfigurácie alebo zmeny väzbového uhla

ADÍCIE MOLEKULOVÉ
PREŠMYKY

ELIMINÁCIE

SUBSTITÚCIE

doplň príkladné reakcie!

1. ADÍCIA – reakcia, pri ktorej dochádza k zníženiu 2. ELIMINÁCIA – opačná reakcia ako adícia, pri ktorej
násobnosti väziev, t.j. k premene dvojitých a trojitých sa z východiskovej látky uvoľní – eliminuje molekula,
väzieb na jednoduché zvyčajne halogénvodík, halogén, voda, amoniak atď. –
a vznikne produkt s násobnými väzbami.

4

3. SUBSTITÚCIA – reakcia, pri ktorej sa nahrádza v
molekule východiskovej látky skupina atómov alebo
atóm inou skupinou alebo iným atómom.
 činidlá – nízkomolekulové látky, ktoré
vyvolávajú štruktúrne zmeny na
východiskovej látke – substráte
 s rôznymi substrátmi dávajú ten istý typ
reakcie – napr. halogénáciu, alkyláciu...
18. 12. 2015
4. MOLEKULOVÉ PREŠMYKY – reakcie, pri ktorých sa na
jednom mieste molekuly odštiepi atóm alebo skupina
atómov a na druhom mieste sa pripojí. Pri
prešmykkoch menej stabilná molekula prechádza na
stabilnejšiu.
Podľa toho, či donorom elektrónov pri tvorení
novej väzby je činidlo alebo molekula
substrátu, rozlišujeme:
a. nukleofilné (darcom elektrónov je činidlo)
b. elektrofilné (darcom elektrónov je substrát)
 rozloženie elektrónovej hustoty v
molekulovom orbitále závisí od afinity atómov
k elektrónom
 pravdepodobnosť rozloženia medzi atómami,
t.j. veľkosť polarizácie potom určuje veľkosť
rozdielu ich elektronegativít – polarita väzby
však nie je veličina konštantná, ale môže byť
ovplyvňovaná okolím príslušného atómu
 čiastkové náboje, ktoré sa utvorili na atómoch
tvoriach polárnu väzbu sa totiž prenášajú aj na
susedné atómy = polárna väzba vyvoláva
polarizáciu vo vedľajších väzbách – táto
polarizácia má rovnaký smer ako polarita
pôvodnej väzby
5
 18. 12. 2015

so zväčšovaním vzdialenosti od polárnej väzby sa jej

účinok stráca !!!!!

= opačný efekt nastane, keď sa na atóm uhlíka

nadviaže atóm s menšou elektronegativitou – atóm
je elektrónovo presýtený
jeho prítomnosť sa prejaví na susedných atómoch
zvýšením elektrónovej hustoty

= uvedené elektrónové posuny σ- väzieb

vyvolané (indukované) polarizovanou
kovalentnou väzbou nazývame indukčný
efekt I

rozlišujeme:

indukčný efekt záporný –I

= keď sa uhlík nadviaže atóm (skupina
atómov), ktorý silnejšie priťahuje elektróny
ako pôvodný vodík
indukčný efekt kladný + I
= keď sa na uhlík viaže atóm (skupina
atómov), ktorý je menej elektronegatívny ako
pôvodný vodík

 prenos efektu polárnej skupiny (atómu) po

tzv. konjugovanom systéme, pod ktorým
rozumieme striedavé usporiadanie
jednoduchých a dvojitých väzieb medzi
atómami v reťazci – týka sa elektrónov π
väzieb

6
 18. 12. 2015

záporný mezomérny efekt –M

= keď pod vplyvom viazanej skupiny (s
násobnými väzbami) dochádza k
elektrónovému zriedeniu medzi uhlíkmi s
násobnými väzbami

kladný mezomérny efekt +M

= keď vplyvom viazanej skupiny nastane
zhustenie elektrónov na uhlíkoch s
násobnými väzbami

+ M efekt - M efekt

7
18. 12. 2015