Kazuistika chorobnho nakupovaa

Zkladn anamnestick daje

Ilo o 28-ronho, slobodnho, stredokolsky vzdelanho pacienta, pochdzajceho s kompletnej 4-lennej rodiny, ktorho poslali na dobrovon stavn protitoxikomanick liebu ako narkomana zvislho od heronu, pervitnu a marihuany. Pacient absolvoval v plnej trojmesanej dke odvykaciu protitoxikomanick liebu v naom stavnom zariaden a pribline po 3 tdoch tejto lieby, pri prednke o neltkovch zvislostiach, kde tmou bola aj problematika tzv. novodobch neltkovch zvislost (teda aj chorobnho nakupovania), sa terapeutovi zdveril, e jeho problmom je aj chorobn nakupovanie. U pacienta dolo k zmene jednho typu zvislosti za in, a to v ase, ke dva roky sm abstinoval od drog. Tto zvislos, nechtiac, v dobrom mysle njs si zmyslupln konek, nahradil inou chorobnm nakupovanm. Preto v kazuistickom spracovan je uveden aj jeho toxikomanick anamnza.

Toxikomanick anamnza
Pacient bol priemernm fajiarom (asi 10 cigariet denne), alkohol pil len prleitostne, asi raz za tde 1-2 piv, aj to hlavne v letnch mesiacoch. Pitie alkoholu vedel kontrolova, nikdy s nm nemal problmy. Nemal ani problm s nvykovmi farmakami, ani so sniffingom fetovanm, ani s gamblingom. K tzv. mkkm drogm marihuane sa prvkrt dostal ako 16-ron, fajil ju hlavne cez vkendy, in mkk drogy nebral. V 18 rokoch zaal najskr experimentova s tzv. tvrdmi drogami, neskr, poas vojenskej prezennej sluby bral hlavne heron (asi raz do tda pri vychdzkach), ktor obas kombinoval aj s pervitnom. Po skonen vojenskej prezennej sluby sa zameral hlavne na uvanie heronu. Frekvencia uvania sa uho vrazne zvila, asto a na denn uvanie. Takto sa postupne rozvinula jeho zvislos od heronu. Bol toxikoman samotr, nevyhadval partie narkomanov. Mal stle dostatok finannch prostriedkov, lebo pomerne dobre zarbal. Snail sa fetova hlavne cez vkendy a vetky zaroben financie prefetoval. Bolo to obdobie, ke sm zaal pociova svoju zvislos od drogy, stratu nerizikovch zujmov, priateov a ivot narkomana, ktor sa u neho toil len okolo drogy, abstinennch prznakov a alieho zhania drogy, ho prestal bavi. Po opakovanch vitkch rodiov, ale aj po vlastnom uven sa sm rozhodol s drogou skoncova. Nebolo to pre neho vbec ahk, trpil sa s abstinennmi prznakmi, chodil ambulantne na kontroly, ale stavn liebu odmietal. Nakoniec sa mu podarilo uvanie heronu na dva roky plne zastavi. V rokoch 2005 2006 od heronu aj inch drog plne abstinoval. K alej recidve s drogami dolo po dvoch rokoch plnej abstinencie, a to po tom, ako sa roziiel so svojou priatekou a tento problm psychicky nezvldol. V roku 2005, ke zaal abstinova od drogy, rozmal, ako by mal zmeni svoj ivotn tl, o by ho vntorne napalo viac ako opity. Rozhodol sa venova svojmu bvalmu konku z detstva, rybreniu. Pacient aj jeho rodiia boli s tmto stavom spokojn, ve ich syn vymenil drogu za normlny spsob ivota mladho loveka, naiel si konene zdrav, zmyslupln zujem, novch, nerizikovch kamartov... Tu sa vak u pacienta zaala pomaly odvja histria jeho chorobnho nakupovania.

V obdob rokov 2005 2006 zaal s kpou rybrskych potrieb, techniky, ninia a doplnkov. Postupne, v priebehu dvoch rokov, zaal nakupova oraz frekventovanejie najnovie modely rybrskych udc, rybrskych hikov, siet, podberkov, ale aj rybrskeho obleenia, ako boli vesty, trik, iltovky, nohavice, imy. K tomu dokupoval aj rybrsku stoliku, neskr kreslo a nakoniec aj leadlo. Zaal tie kupova odborn asopisy, knihy a DVD, vetko tkajce sa rybrstva. Celkovo si takto zaobstaral poas dvoch rokov 10 najmodernejch udc v celkovej hodnote 150 000.- Sk. To by nebola a tak zvltnos u nruivho rybra, ale vetko to boli udice na kaprovit ryby. Nakpench mal tie 5 prov rybrskych iiem, mnostvo iltoviek, rybrskych nohavc, vemi vek mnostvo tzv. rybrskej biutrie, nrok, silnu a pod. Na kpu vec tkajcich sa rybrenia poas dvoch rokov minul okolo 300 000.- Sk. Zaal u fungova ako typick chorobn nakupova. Ak sa stalo, e niektor z kpench vec ho u nezaujmala, naprklad udica, venoval ju svojmu kolegovi z rybaky alebo ju skladoval, ale nepouval. Pacient svoj problm s nakupovanm rozril aj na nakupovanie znakovho obleenia a obuvi, hlavne triiek, iltoviek, mikn, nohavc a topnok. Na uveden pardu v priebehu dvoch rokov minul alch 150 000.- Sk. Napriek tomu ho to a tak finanne nebolelo, lebo jeho priemern ist mesan prjem inil okolo 40 000.- Sk a povinn mesan vdavky, z ktorch si hradil hlavne benzn do auta, cigarety a mobil, inili asi 10 000.- Sk. Napriek tomu, e bval s rodimi v spolonej domcnosti, nemusel mesane do rodiny nim prispieva, o mu, samozrejme, vyhovovalo. Sm o tom uvdza: Rodiia boli astn, e nefetujem, a aj ke som mal vie finann vdavky, tolerovali mi to a iadne financie odo ma nevyadovali... Svoj problm s chorobnm nakupovanm si prvkrt uvedomil, ke si chcel kpi rybrsky motorov ln a finanne na to nestail. Ilo uho o prv vyiu piku od otca, ktorho po niekokotdovej manipulcii prehovoril. Tto piku splcal len s vekmi problmami. Nebolo mon toti splca piku a by in v rybrstve aj v znakovom obleen.

Spae chorobnho nakupovania

U pacienta to boli tieto spae: a) vonkajie: letky, reklamy, asopisy o rybrstve, technika a doplnky... b) vntorn: von finann prostriedky (kad mesan vplata), rei o rybrskej vbave, ktor viedol s kolegami rybrmi... Craving (tba, chu nakupova) Vonkajie aj vntorn spae a hlavne von as, ktor mal pacient po pracovnom ase, vrazne prispeli k aktivcii jeho tby s znovu a znovu a opakovane... nakupova.

Abstinenn prznaky
Jeho abstinenn prznaky sa prejavovali nervozitou, podrdenosou, zlosou, naptm, ale aj nespavosou. Prvkrt ich zaal pociova po tom, ako nemohol okamite realizova nkup vysnvanho motorovho lna, kee nemal na to financie.

Pocity pacienta pri nkupoch

Pred samotnm nkupom siln naptie. Poas nkupu stup naptia, vek vzruenie a eufria.

Po samotnom nkupe (hlavne finanne drahch vec) krtke vitky typu: Zase si to prehnal, zase ni neuetr... Dleitm faktom pri samotnom chorobnom nakupovan bolo jeho siln emon prevanie, ako sm uvdza: Samotn rybaka mi neposkytovala tak vzruenie a adrenaln ako nakupovanie techniky a potrieb k nej.

Dsledky chorobnho nakupovania

Napriek vysokmu mesanmu prjmu mal dlh u otca a iadne spory (podobne ako v ase fetovania), pre problmov splcanie dlhu mal naruen vzahy s otcom.

ivotn tl klienta
Jeho ivotn tl

ako narkomana bol zameran a toil sa hlavne okolo zaobstarvania a nkupu drogy, ako chorobnho nakupovaa bol zameran a toil sa hlavne okolo nkupov obleenia a rybrskych vec.

Terapia chorobnho nakupovania

1. Pacient bol zaraden do skupinovej psychoterapie neltkovch zvislost, bol podrobne edukovan o problematike novodobch neltkovch zvislost, kde sa analyzovali jeho najastejie spae s urenm spsobu ich zabezpeenia. 2. Spolone s pacientom boli zostaven ciele lieby. Hlavnm cieom bolo dosiahnu jeho fungovanie v benom ivote s kontrolovanm nakupovanm, ako aj postupnm splcanm dlhov. Problm absoltnej abstinencie od nakupovania toti nie je mon u iadneho pacienta vyadova, lebo nakupovanie, tak ako naprklad prca alebo telefonovanie, je benou a nevyhnutnou sasou ivota loveka, take len kontrolovan fungovanie v tchto innostiach m ancu na jeho preitie. al cie si pacient stanovil sm a tkal sa dosiahnutia maximlneho stupa zrunost a spsobilost pri zvldan stresov, ako aj pri rieen svojich problmov. Pacient pracoval na svojom hodnotovom rebrku, zvldan cravingu, zostavil si pln novho ivotnho tlu, dennho reimu, nov nerizikov zujmov oblas. Spolu s pacientmi v terapeutickej skupine podrobne analyzoval svoj finann rozpoet, pln splcania dlhov, ako aj pln dolieovacch aktivt. V rmci terapeutickho procesu terapeutickch behaviorlnych intervenci bol pacient exponovan in vivo najnutnejm nkupom a ich kontrole v podobe preukzania tovaru, ale aj nkupnch blokov. V krtkej, jednodovej rodinnej edukcii sme aj jeho najblich rodinnch prslunkov zoznmili nielen s problematikou drogovej zvislosti, ale aj chorobnho nakupovania, so zainteresovanm rodiny pri pomoci v kontrole pacientovch spaov a financi.

3. 4. 5. 6.

Zverom Problematika tzv. novodobch neltkovch zvislost, ku ktorm sa rad aj chorobn nakupovanie oniomnia, je stle ete otvoren a diskutovan v odbornch kruhoch. Prv pacientky s touto poruchou u boli v naom zariaden odlieen a zd sa, poda naich katamnestickch sledovan, e aj ke nie vetky, ale vina z nich nakupuje kontrolovane a zvlda svoje problmy s cravingom aj financiami. Prv pacient s chorobnm nakupovanm je pre nae zariadenie zaujmavm zistenm nielen preto, e muov chorobnch nakupovaov je pomerne mlo aj vo svete, ale tie preto, e sa nm znovu potvrdili nae sksenosti z minulosti, e ani odhodlanie zbavi sa takej problmovej zvislosti, ako je drogov zvislos, nemus ete pre jedinca znamena spech v ivote. Hlavne u mladch ud nasmerovanie zujmovej sfry do virtulneho sveta internetu, potaovch hier alebo na relatvne nekodn rybrenie sa me u zvislch jedincov pri neregulovanom a nekontrolovanom uvan koni alm, neakanm problmom novou zvislosou.