Marcel Košlab - Vplyv Stresu Na Funkčné Poruchy Pohybového Systému

Univerzita sv.
Cyrila a Metoda v Trnave

Fakulta zdravotníckych vied
Vplyv stresu na funkčné poruchy pohybového systému
Červeník 2021 Marcel Košlab

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Fakulta zdravotníckych vied
Vplyv stresu na funkčné poruchy pohybového systému
Bakalárska práca
Študijný program: Fyzioterapia

Fakulta: Fakulta zdravotníckych vied
Vedúci diplomovej práce: PhDr. Mária Marková, PhD.
Červeník 2021 Marcel Košlab

Poďakovanie
Rád by som poďakoval vedúcej svojej práce PhDr. Márii Markovej, PhD. za odborné vedenie,
rady a pomoc pri písaní mojej bakalárskej práce.
Anotácia
Obsah
1 Čo je to stres ....................................................................................................................... 1
1.1 História výskumu ......................................................................................................... 1
1.2 Priebeh reakcie ............................................................................................................ 2
1.3 Stresory ........................................................................................................................ 2
1.4 Psychologické poňatie stresu ....................................................................................... 2
2 Klasifikácia stresových podnetov....................................................................................... 3
2.1 Sprostredkovanie stresových podnetov ....................................................................... 4
2.2 Fázy stresu (Adaptačný syndróm) ............................................................................... 4
3 Systémy stresovej reakcie .................................................................................................. 5
3.1 Sympato-adrenálna osa ................................................................................................ 6
3.2 Osa hypotalamus hypofýza nadobličky ....................................................................... 6
3.3 HPA osa pri depresii .................................................................................................... 7
4 Vplyv stresu na pohybový systém ...................................................................................... 8
5 Psychosomatické choroby (poruchy) vyvolané stresom .................................................... 9
6 Jednota organizmu.............................................................................................................. 9
7 Vplyv stresu na jednotlivé funkčné systémy .................................................................... 10
7.1 Gastrointestinálny systém .......................................................................................... 10
7.2 Kardiovaskulárny systém .......................................................................................... 10
7.3 Pohybový systém ....................................................................................................... 11
7.4 Dýchací systém .......................................................................................................... 11
7.5 Nervový systém ......................................................................................................... 11
7.6 Imunitný systém ........................................................................................................ 11
8 Vzájomné vzťahy orgánových sústav .............................................................................. 12
8.1 História výskumu ....................................................................................................... 12
9 Rozdiel medzi viscerosomatickými a somatoviscerálnymi vzťahmi ............................... 13
9.1 Somatoviscerálne vzťahy........................................................................................... 13
9.2 Viscerosomatické vzťahy .......................................................................................... 13
10 Rozdelenie nervovej sústavy z fyziologického hľadiska ................................................. 13
10.1 Somatický nervový systém .................................................................................... 13
10.2 Viscerálny (autonómny/vegetatívny) nervový systém ........................................... 14
10.3 Miechový segment ................................................................................................. 14
10.4 Segmenty a metaméry ............................................................................................ 15
10.5 Nervové prepojenie viscerálnej a somatickej oblasti ............................................. 17
10.6 Projekcia viscerosomatickych vzťahov ................................................................. 18
10.7 Orgánová projekcia na tele .................................................................................... 18
10.8 Orgánové vzorce .................................................................................................... 19
11 Reflexné ovplyvňovanie orgánmi .................................................................................... 20
11.1 Žalúdok a dvanástnik ............................................................................................. 20
11.2 Srdce ...................................................................................................................... 22
11.3 Ochorenia obličiek ................................................................................................. 24
12 Funkčné poruchy pohybovej sústavy v dôsledku ochorenia vnútorných orgánov ........... 26
13 Praktická časť ................................................................................................................... 27
13.1 Zber dát .................................................................................................................. 27
13.2 Cieľ praktickej časti ............................................................................................... 27
13.3 Hypotézy ................................................................................................................ 27
13.4 Vyhodnotenie dotazníka ........................................................................................ 28
13.5 Vyhodnotenie výskumu ......................................................................................... 41
13.6 Cieľ práce ............................................................................................................... 42
14 Možnosti prevencie a terapie stresu a stresových situácií ................................................ 43
14.1 Relaxačné techniky ................................................................................................ 43
14.2 Shultzov autogénny tréning ................................................................................... 45
14.3 Viscerálna terapia ................................................................................................... 47
14.4 Jogová terapia ........................................................................................................ 49
14.5 Fyzická aktivita – chôdza, beh, kalistenika............................................................ 54
14.6 Wim Hofova metóda .............................................................................................. 57
14.7 Pohyb a jeho význam ............................................................................................. 58
15 Záver................................................................................................................................. 59
16 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY: .......................................................................... 61
1 Čo je to stres
Problematike stresu, jeho pôsobenia na organizmus a reakcie naňho sú v poslednej dobe

predmetom pozornosti viacerých vedeckých odborov a odborníkov. Aj napriek tomu neexistuje
jednotná a akceptovatelná definícia stresovej reakcie. Stres je fenomén, s ktorým sa väčšina
z nás stretáva každý deň. Vačšina ľudí vníma tento pojem ako niečo negatívne, avšak samotná
stresová reakcia je velmi dôležitá a slúži ako ochrana homeostázy. Jej úloha je zachovať
homeostázu, ak jej hrozí narušenie. Samotná reakcia je výsledkom viacerých pochodov, na
začiatku ktorých organizmus detekuje situáciu alebo podnet ohrozujúci jeho integritu (fyzickú
alebo psychickú), na základe čoho organizmus spustí radu neurohumorálnych, funkčných
a metabolických zmien, ktoré ho pripravia na boj alebo útek. O jeho negativite a patologickom
pôsobení hovoríme až pri dlhodobom, chronickom pôsobení na organizmus, kedy vyvoláva
radu hormonálnych, metabolických, psychických a funkčných zmien.
„Naopak, bez výziev smerujúcim k statusu quo nemôže byť žiadny vývoj, žiadne učenie a žiadne
zdokonalenie adaptívneho chovania“ (Brodal 2008, s. 412)
1.1 História výskumu
Výskumom stresu sa v minulosti zaoberalo viacero významných vedcov a každý z nich

priniesol pozoruhodné zistenia vplyvu a reakcií na náš organizmus.
Prvé štúdie stresovej reakcie uskutočnil americký fyziológ W. B. Cannon, ktorý popísal koncept
samoregulácie, zabezpečujúcej udržiavania stálosti vnútorného prostredia organizmu. Tento
koncept označil ako homeostáza (gréckeho homoios – podobný, stasis – stály). W. B. Cannon
na základe experimentov na laboratórnych zvieratách popísal tzv. reakciu „útok alebo útek“. 1
Približne o 10 rokov neskôr sa výskumom stresovej reakcie začal zaoberať Hans Selye a ako
prvý charakterizoval stres ako nešpecifickú poplachovú a obrannú reakciu, ktorou sa
organizmus bráni narušeniu homeostázy ako základnému predpokladu adaptácie na vonkajšie
prostredie. Selye v roku 1936 popísal patologickú triádu, zväčšenie nadobličiek,
gastrointestinálne ulcerácie a tymolymfatickú involúciu, ktorú pozoroval u zvierat
exponovaných stresu.
1
MRAVEC, Boris, Stres a adaptácia. 2011, s.7
1
1.2 Priebeh reakcie
Koordinovaný súčet endokrinných, autonómnych a somatických odpovedí na stres je

nazývaný stresová reakcia (Brodal 2008, s. 412). Stresová reakcia prebieha u všetkých vyšších
živočíchov rovnako, je to uniformná neurohumorálna odpoveď organizmu na záťaž. Rozdiel je
v tom ako každý interpretuje, pociťuje a reaguje na daný stresor. Tieto interindividuálne
rozdiely v kognitívnom spravovaní signálov súvisiacich s pôsobením stresorov, predstavuje
faktor, ktorý výrazne sťažuje výskum zaoberajúci sa negatívnym vplyvom stresorov na zdravie
človeka.
1.3 Stresory
Stresormi možno označiť podnety (faktory) vnútorného a vonkajšieho prostredia, ktoré

narúšaju homeostázu organizmu a vedú k aktivácii stresovej reakcie. Ako stresor môže pôsobiť
paradoxne aj nedostatok podnetov. 2
Intenzita stresoru má veľkú variačnú šírku (od kvapkajúceho kohútika až po zemetrasenie).
Významnú rolu hrá nielen samotná intenzita, ale tiež miera akceptácie stresoru.3 Z posledných
výskumov vyplýva, že rôzne stresory aktivujú rôzne stresové okruhy, a odlišné neurohumorálne
odpovede.
1.4 Psychologické poňatie stresu
Psychologické pôsobenie stresu, sa snažilo opísať a pochopiť viacero vyznamných

psychológov, ako napr. Eysenck, ktorý využíval špecifické osobnostné profily v behaviorálnej
psychológii; Rosenman, ktorý rozlišoval kardiovaskulárne typy A, B, karcinogénny typ C
a depresívny typ D. Sigmund Freud sa ho snažil pochopiť a vysvetliť hlbinnou psychológiou
a vývojom pudových síl. Samozrejme, vždy treba vychádzať z jedinečnosti jednotlivca,
vedomých a nevedomých zážitkov a konfliktov, ako aj postojov voči konfliktom, tolerancie
a senzitivity voči stresorom.4
MUDr. Poneštický píše, že pri strese sa jedná o situácie, ktoré kladú neúmerné nároky na
duševnú kapacitu, pružnosť a schopnosť prispôsobeniu sa (akomodácie), a aktívneho
2
MRAVEC, Boris, Stres a adaptácia. 2011, s. 24
3
BARTŮŇKOVÁ, Staša, Stres a jeho mechanismy, 2010, s. 16
4
2
spracovania danej situacie (asimilácie), tak, aby nedošlo k hrubému narušeniu duševnej resp.
psychosomatickej rovnováhy (k stresovej situácii). Stres je stavom, či psychofyzickou reakciou
na zlyhanie adaptačných mechanizmov (tj. nášho „ja“) v prispôsobení sa určitej záťažovej
situácii (Poneštický 2004, s. 108). Ide o silu, diferenciáciu a flexibilitu jáskych funkcií,
z ktorých vychádzajú stratégie zvládania stresových situacií tvz. „coping mechanizmov“.5
2 Klasifikácia stresových podnetov
V odborných publikáciách môžeme nájsť rôzne pohľady autorov na rozdelenie stresových

podnetov. Toto rozdelenie závisí od spôsobu ako danú problematiku skúmali. Niektoré
kategórie sa prelínajú, avšak doktorka Jana Jurčovičová upriamila svoju pozornosť aj na
sociálne stresory, zatiaľ, čo MUDr. Bartuňková spojila psychické stresory so sociálnymi
a pridala k nim chemické stresory.
Doktorka Jurčovičová rozdelila stresové podnety do štyroch hlavných kategorií:6

- Fyzikálne (somatické) stresory – teplo, chlad, námaha, bolesť, fyzická záťaž, vibrácie,
hluk.
- Psychické stresory – strach, úzkosť, frustrácia.
- Sociálne stresory – strata zamestnania, rozpad rodiny.
- Stresory narušujúce metabolickú, kardiovaskulárnu a imunitnú rovnováhu – ortostáza,
hemoragia, chirurgický zákrok v anestéze, hypoglykémia, zápal, infekcia.
Ľudské stresory podľa MUDr. Bartuňkovej môžu byť rozdelené na stresory:7

- Fyzikálne – teplo, chlad, tlak, vibrácie, žiarenie, elektrický prúd.
- Chemické – jedy, toxíny, alkohol, otravy, infekcie, hypo-i hyper-kalcémia, hypo-i
hyper-kalémia, hypo-i hyper- glykémia.
- Biologické – hlad, smäd, bolesť, patologické stavy ako operačný, popáleninový,
postraumatický, hemoragický stres.
- Psychosociálne – úzkosť, strach zo skúšky, vystúpenia, sexuálnej nedostatočnosti,
inkontinencie, z bolesti, z choroby, z hospitalizácie, zo smrti.
5
PONEŠTICKÝ, Jan, Neurózy, psychosomatická onemocnění a psychoterapie, 2004, s. 108
6
ROKYTA, Richard a kol, Fyziologie a patofyziologická fyziologie, 2015, s. 387
7
3
2.1 Sprostredkovanie stresových podnetov
Ako už bolo spomenuté stres spôsobujú rôzne stresory (fyzikálne, chemické, biologické,
psychické atď.) a pôsobia rôznou intenzitou. Zdrojom všetkých týchto informácií pre CNS sú
receptory. Vonkajšie podnety somatickej oblasti sú predovšetkým sprostredkované
proprioceptormi a nociceptormi. Viscerálna oblasť prijíma podnety z receptorov snímajúcich
kvalitu vnútorného prostredia, ako sú baroreceptory, chemoreceptory, termoreceptory
a nociceptory.8
Všetky stresové podnety vedú rôznymi ascententnými dráhami do mozgu , s výnimkou
psychických podnetov, ktoré vznikajú priamo v mozgu, v kôrových a podkôrových centrách.
2.2 Fázy stresu (Adaptačný syndróm)
Generalizovaný adaptačný syndrom (GAS) je termín použitý Hansom Selyem, pre

označenia troch stupňov biologickej reakcie na stres.
1. fáza – alarmová (poplachová) reakcia slúži k mobilizácii energetických zdrojov. Aktivujú
sa pri nej mechanizmy, ktoré zaisťujú redistribúciu krvi smerom k mozgu, srdcu a kostrovým
svalom, a hospodárenie s vodou a elektrolytmi. Celá reakcia je krátkodobá a nevyhnutná na
prekonanie krízy. Z periférie prichádzajú cez thalamus do CNS (ale aj z CNS) špecifické aj
nešpecifické informácie, ktoré sú tu spracované. Reakcia „boj alebo útek“.
2. fáza – rezistencia (adaptácia) nastáva vplyvom opakovaného pôsobenia stresoru, a človek sa
na stresovú záťaž začína adaptovať. Adaptačné reakcie nastávajú na bunkovej úrovni, ako aj na
úrovni celkových reakcií organizmu ako celku. V tejto fáze sa uplatňuje rada spätnoväzobných
mechanizmov. Všetky tieto mechanizmy, ktoré pomáhajú zvládať dlhodobý stres sa v tejto fáze
normalizujú.
„Neschopnosť jedinca vyrovnať sa s chronicky pôsobiacim stresom môže mať vzťah
k incidencii niektorých chorôb, nazývaných choroby psychosomatické.“ Bartůňková (2010, s.
20)
3. fáza – vyčerpanie. Je priamym dôsledkom pôsobenia dlhodobého stresu. V tejto fáze je
získaná rezistencia nedostatočná alebo sa stráca a príčinou môže byť nadmerná intenzita stresu
alebo porucha adaptačných mechanizmov, vzniknutá poruchou aktivácie sympatoadrenálneho
8
TICHÝ, Miroslav, Dysfunkce kloubu, 2014, s. 246
4
či hypothalamo-hypofyzárneho systému.9 Po vyčerpaní rezervných zdrojov a ukončeniu
energetických výdajov možu nastať ťažké zdravotné problémy až smrť.
Obr. 1. Schéma priebehu stresovej reakcie. (Upravené podľa Larcher, 2003)
3 Systémy stresovej reakcie
Stresová reakcia vyšších organizmov predstavuje koordinovanú aktiváciu mnohých

eferentných nervových a humorálnych dráh.10 Najdôležitejšiu úlohu v riadení stresovej reakcie
má hypotalamus, ktorý je integačným centrom vegetatívnych a somatických funkcií
a koordinuje odpovede endokrinného a autonómneho nervového systému. Hypotalamus spúšťa
efektorové zložky stresovej odpovede – neurohumorálne osi, z ktorých sú najdôležitejšie
sympatikoadrenálny systém (SAS) a osa hypotalamus-hypofýza-dreň nadobličky (HPA). Obe
osi zahŕňajú reakcie kôrových a podkôrových oblastí limbického systému a tieto reakcie sú
komplexné a špecifické, pre rôzne druhy stresorov. Štruktúry a dráhy CNS, ktoré priamo alebo
nepriamo regulujú SAS a HPA osi, sú vysoko komplexné a iba čiastočne charakterizované.
Neuronálne okruhy, ktoré sprostredkúvajú aktiváciu stresovej reakcie, možno rozdeliť na krátke
a dlhé okruhy. Krátke okruhy, označované aj ako miechové okruhy stresovej reakcie,
predstavujú miechové reflexy, zatiaľ čo dlhé okruhy, označované aj ako supraspinálne okruhy
stresovej reakcie, zahŕňajú aktiváciu mozgových štruktúr. Dlhé okruhy zahŕňajú vyššie centrá,
ako je napríklad neuroendokrinný hypotalamus, limbický systém a mozgovú kôru. Každá z
9
BARTŮŇKOVÁ, Staša, Stres a jeho mechanismy, 2010, s. 19 - 20
10
5
týchto štruktúr je prepojená so somatosenzitívnymi a viscerosenzitívnymi centrami v
mozgovom kmeni a mieche ako aj navzájom medzi sebou.11
3.1 Sympato-adrenálna osa
Sympatikoadrenálny systém (SAS) tvorí viacero mozgových štruktúr:

- Hypotalamické oblasti – nucleus paraventricularis (NPV), laterálny hypotalamus
- Locus coeruleus (LC)
- Vegetetívny nervový systém - vlákna sympatiku
- Nadobličky
SAS je fyziologické spojenie medzi sympatickým nervovým systémom a dreňou nadladvín.
Toto spojenie zabezpečuje neuroendokrinnú reakciu na pôsobenie stresorov a tvorí ho
sympatiko-neurálna zložka a adreno-medulárna zložka.
Pri pôsobení stresoru hypotalamus začne vydávať impulzy smerom k mozgovému kmeňu
(locus coeruleus). Odtiaľ idú impulzy cez sympatické pregangliové neuróny do sympatikových
ganglií, kde sa prepájajú na sympatické postgangliové neuróny, ktoré končia v dreni nadladvín.
Dreň nadladvín stimuluje vyplavovanie katecholamínov (adrenalín a noradrenalín).
Noradrenalín je vyplavovaný aj v CNS , v mozgovom kmeni (locus coerules).
Katecholamíny sú z drene nadobličiek vyplavované v priebehu niekoľkých sekúnd od začiatku
pôsobenia stresora, čím zvýšia aktivitu respiračného a kardiovaskulárneho systému ako aj
plazmatické hladiny glukózy v krvi. To zabezpečí zvýšený prísun kyslíka a energie bunkám
neurónov a kostrových svalov.12
3.2 Osa hypotalamus hypofýza nadobličky
HPA zabezpečuje okrem neurohumorálnej odpovede na stres aj radu ďalších funkcií, ako
je sekrécia prolaktinu (PRL), tyreotropného hormónu (TRH), latinizačného hormónu (LH),
folikuly stimulačného hormonu (FSH).
Na priebehu HPA sa podieľa hypotalamus, hypofýza a dreň nadobličiek. Jej aktivita nastáva pri
dlhšom pôsobení stresu alebo pri chronickom-nezvládnutom strese, a jej dlhšie pôsobenie je
pre organizmus patologický.
11
12
6
V hypotalame sa aktivujú neuroendokrinné neuróny nucleus paraventricularis (PVN), ktoré
začnú syntetizovať kortikoliberin (CRH), ktorý putuje do kortikotropných endokrinných buniek
adenohypofýzy, ktoré syntetizujú adenokortikotropný hormón (ACTH). ACTH aktivuje kôru
nadladvín, ktoré produkujú glukokortikoidy (kortizol). Glukokortikoidy ako efektorová zložka
má inhibičný vplyv na tvorbu (CRH) v hypotalame, alebo na tvorbu (ACTH) tvoreného
v hypofýze, čim pomáha regulovať stresovú reakciu.13
Obr. 2. Stresová reakcia a jej vplyv. (podľa Gerd, 2011)
3.3 HPA osa pri depresii
Pri depresii nie je os hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA) regulovaná negatívnou

spätnou väzbou. Faktor uvoľňujúci kortikotropín (CRH) je nadmerne vylučovaný z hypotalamu
a indukuje uvoľňovanie hormónu adrenokortikotropínu (ACTH) z hypofýzy. ACTH interaguje
s receptormi na adrenokortikálnych bunkách a kortizol sa uvoľňuje z nadobličiek. Môže sa
vyskytnúť aj hypertrofia nadobličiek. Uvoľňovanie kortizolu do obehu má množstvo účinkov,
vrátane zvýšenia hladiny glukózy v krvi. Negatívna spätná väzba (negativ feedback) kortizolu
na hypotalamus, hypofýzu a imunitný systém je narušená a to vedie k nepretržitej aktivácii osi
HPA a nadmernému uvoľňovaniu kortizolu. Kortizolové receptory sa desenzibilizujú, čo vedie
13
MRAVEC, Boris, Stres a adaptácia. 2011, s.137
7
k zvýšenej aktivite prozápalových imunitných mediátorov, zníženiu imunity a poruchám
prenosu neurotransmiterov.
4 Vplyv stresu na pohybový systém14
Alarmová reakcia je predovšetkým reakciou prežitia (boj alebo útek) a preto pohybový
systém patrí k bezprostredným štruktúram v odpovedi na stres.
Limbický systém je pri stresovej reakcii najvyšším regulátorom svalového napätia a jeho
zvýšenie je uskutočňované zvýšenou aktivitou sympatického nervového systému.
Dochádza k tomu nie periférne, ale centrálne, adrenergným systémom z locus coeruleus pri
stimulácii descendentných dráh na úrovni miestnej a ďalších štruktúr, významne sa
podieľajúcich na riadení svalového tonusu (transtriadových okruhov bazálnych ganglií
a spinálneho mozočka).
Okrem zmien svalového tonusu dochádza aj k zmenám v celkovom držaní tela a v ďalších
lokomočných prejavoch.
Somatomotorické reflexy sú väčšinou tlmené mozgovou kôrou a preto sa niekedy prejavia len
ako atavizmy pri rôznych emóciách. Pri hneve je to vzpriamený, odhodlaný postoj, zatnutie
pästí, zovretie čeľuste, napínanie svalov. Pri strachu prevažujú naopak obranné reflexy,
schúlenie, ochrana hlavy z eleváciou a predsunom, elevácia ramien, hyperaktivita panvového
dna (stiahnutý zadok). Strach zvyšuje mimo iné aj tonus hlasiviek, dochádza k zvýšenému
nastaveniu hlasovej polohy.
V rámci akútneho stresového syndrómu sa rozlišujú štyri predikčné oblasti zmien svalového
tonusu:
a) Mimické a žuvacie svaly, najcitlivejšia oblasť reagujúca na stav vedomia,
b) Svaly šije a pletenca ramenného, obranní reflexní mechanizmus,
c) Svaly lumbálne, najčastejšia lokalita nešpecifických bolestí (bolesti v krížoch),
d) Svaly v oblasti panvového dna.
Zvýšenie svalového tonusu nebýva rovnomerne rozdelené medzi všetky svalové skupiny. Pri
strese dochádza k zhoršeniu pohybovej koordinácie, zhoršeniu jemných , presne odmeraných
pohybov, redukuje sa ich plasticita. V prípade dlhotrvajúceho stresu dochádza k útlmu
kôrových mechanizmov pre riadenie pohybu, je narušený vnútorný stabilizačný systém
a dochádza k posturálnej zmene. Kombináciou nerovnomerného svalového tonusu,
14
8
obmedzených pohybových prejavov a obranného držania tela dochádza k preťažovaniu
určitých svalových skupín a vzniku centrálne podmienenej svalovej dysbalancie.
5 Psychosomatické choroby (poruchy) vyvolané stresom
Ako už bolo spomenuté stresová reakcia je určená na ochranu organizmu pred akútnym
ohrozením homeostázy. Toto trvanie je časovo ohraničené a zabezpečuje nielen zvádnutie
záťažovej situácie ale aj prežitie jedinca. Neutrálne a hormonálne zmeny sú krátkodobé a po
ukončení akútneho stresu odznejú.
„Charakteristikou črtou modernej spoločnosti je ale pôsobenie chronických stresorov (napr.
strach zo straty zamestnania, nepriaznivé interpersonálne vzťahy).“ Mravec (2011 s. 203)
A práve u chronického stresu sa predpokladá negatívne pôsobenie na fyzické a psychické
zdravie, a to hlavne v dôsledku alostatického preťaženia, ktoré sa môže podieľať na vzniku
autoimunitných, kordiovaskulárnych, gastrointestinálnych, alergických, neurologických
a psychiatrických chorôb, na vzniku chronickej bolesti, stavov vyčerpania a ďalších
patologických stavov a chorôb.15
Alostáza - adaptačná zmena (úprava) stresovej situácie, aby bol dosiahnutý adekvátny
stabilizovaný stav organizmu. „Aktivácia mechanizmov allostázy vedie teda k prestaveniu set
point na novú hodnotu, ktorá je počas danej situácie najvýhodnejšia.„ Mravec (2011 s. 17)
Alostatické pretaženie nastáva pri často sa opakujúcom alebo dlhodobo vyššom prenastavení
hodnôt homeostatov (pri opakovanej aktivácii alostatických reakcií), čo môže podmienovať
vznik rôznych chorôb ako hypertenzia, hypertrofia myokardu, zlyhanie obličiek alebo akútna
cievna mozgová príhoda.
6 Jednota organizmu
Ľudské telo je jeden funkčný celok, ktorý pozostáva z jednotlivých orgánov, a tie sú
súčasťou orgánových sústav (oporná a pohybová, dýchacia, obehová, tráviaca, hormonálna,
nervová sústava a dalšie). Každá z týchto sústav zabezpečuje určitú komplexnú funkciu, ktorá
je závislá na komunikácii nielen jednotlivých orgánov sústavy, tkanív ale aj buniek medzi
15
MRAVEC, Boris, Stres a adaptácia, 2011, s. 203
9
sebou. Tak ako prebieha komunikácia buniek, tkanív a jednotlivých orgánov prebieha zároveň
aj ku komunikácii medzi sústavami, ktoré sú navzájom prepojené a vzájomne sa ovplyvňujú.
7 Vplyv stresu na jednotlivé funkčné systémy
7.1 Gastrointestinálny systém
V gastrointestinálnom systéme vyvoláva stres celú radu funkčných a organických porúch

ako peptické vredy, ulceróznu kolitídu, žalúdočné neurózy, dyskinéza žlčového a tráviaceho
systému, pažerákové spazmy, črevnú dyspepsiu, dráždivý trakčník a zápchu.16
Mravec (2011, s. 231 - 233) píše, že viaceré štúdie poukazujú na súvislosť medzi stresom
a viacerými gastrointestinálnymi chorobami ako funkčná dyspepsia, zápalové choroby čriev,
peptické vredy, gastroezofágový reflux, porušenie bariérovej funkcie čriev a syndróm
dráždivého čreva.
7.2 Kardiovaskulárny systém
Pri v plyve stresu na kardiovaskulárny systém zohráva veľkú úlohu typ osobnosti, stresu
a dalšie rizikové faktory. Vznikajú arytmie a fibrilácie komôr (adrenergná reakcia), psychickým
stresom koronálna skleróza a ischemická choroba srdca (ICHS) a vplyvom katecholamínov
mobilizovaných stresom hypertenzia.
Mravec (2011 s.221 - 222) uvádza, že vplyvom katecholamínov spôsobených stresom môže
prísť k poškodeniu kardiomyocitov prostredníctvom insuficiencie koronárneho riečiska,
zmenami obsahu metabolitov, oxidatívnym stresom a ďalšími zmenami.17
„U osôb s obmedzenou schopnosťou zvládať záťaž, buď na základe somatických alebo
psychických chorôb, môže mať akútna stresová reakcia poškodzujúci účinok. To platí napríklad
pre osoby s chorobami srdca, u ktorých nadmerná sympatiková aktivácia spojená so stresovou
reakciou môže viesť k dysrytmiám, prípadne k ischémii myokardu.“Mravec (2011 s. 201 )
16
KOHLÍKOVÁ, a spol, Cytopatologie, patobiologie a patofyziologie. 2005, s. 216
17
MRAVEC, Boris, Stres a adaptácia, 2011, s. 221 - 222
10
7.3 Pohybový systém
Tu sa objavujú bolestivé vertebrogenné bolesti bez organického nálezu (stres zvyšuje

svalový tonus, ktorý vedie k dysbalanciám). Vertebrogenné bolesti z organickým nálezom, bez
indikácie k operácii vznikajú u neurotických pacientov z pretrvávajucími problémami.
Ako následok obrannej a ochrannej reakcie môže vzniknúť svalová disbalanicia – horný
skrížený syndróm (oslabené svaly sú m. serratus anterior, m. rhomboideus minor et major,
spodné a vodorovné vlákna m. trapezius, hlboké flexory šije m. longus capitis a m. longus colli,
m. latissimus dorsi a skrátené svaly m. pectoralis major, horné vlákna m. trapezius, krčná časť
vzpiramovačov trupu m. colli erector spinae, m. levator scapulae).
7.4 Dýchací systém
Veľký význam vplyvu majú predovšetkým emócie a špecifické osobnostné rysy. Môžu
vznikať záchvaty dušnosti a bronchiálna astma, ktorá bola popísaná ako jedna z prvých
psychosomatických ochorení.
7.5 Nervový systém
V nervovom systéme môže stres spôsobovať poruchy spánku, hlavne spánkovú

depriváciu, ktorá sama o sebe spôsobuje radu problémov ako poruchy pamäte a koncentrácie,
zníženie imunity, zvýšenie krvného tlaku a narušenú rovnováhu tela. Ďalej vznikajú bolesti
hlavy ako migréna a tenzná bolesť hlavy.
7.6 Imunitný systém
Akútna záťaž (stres) podporuje imunitné funkcie zvýšením pohyblivosti imunitných

buniek, ktoré sa potom môžu promptne dostať do oblastí, kde sú potrebné na obranu proti
patogénom. Naproti tomu chronický stres imunitné funkcie potláča, pričom však na to využíva
tie isté hormonálne mediátory. Mravec (2011, s.20)
Vplyv stresu na vznik a progresiu chorôb je v súčastnosti všeobecne akceptovaný fakt,
podložený experimentálnymi a klinickými štúdiami. Jedným z príkladov je atrofia týmusu,
ktorú popísal už Selye u zvierat exponovaných chronickému stresu.
11
8 Vzájomné vzťahy orgánových sústav
8.1 História výskumu
O prepojení medzi vnútornými orgánmi (viscerami) a pohybovým aparátom človeka

(soma), sa zaoberali už v starej Číne, a tieto poznatky sú základom klasickej čínskej medicíny
a akupunktúry. Na začiatku 20. storočia sa touto problematikou zaoberal Tomas Head, ktorý
ako prvý akademicky popísal vznik hyperalgických kožných zón (HAZ) pri ochorení
jednotlivých orgánov. Tieto oblasti na koži sa nazývajú Headove zóny. Počas 20. storočia sa
tieto poznatky rozšírili o vplyv motorického systému na ochorenia vnútorných orgánov
a zmeny, ktoré sa týkajú predovšetkým osového systému. O ďalší rozvoj poznatkov sa zaslúžila
predovšetkým Pražská škola profesor K. Lewit, doc. F. Véle ale aj doc. E. Rychlíková a doc.
M. Tichý. Ich poznatky dokázali reakcie na pohybový systém, predovšetkým na svaly, fascie
a kĺby. Tieto úzke väzby medzi vnútornými orgánmi a pohybovým aparátom sa nazývajú
viscerosomatické a somatoviscerálne vzťahy.
Obr. 4. Dermatómy – J. Ch. Boileau Grant (Grant's Atlas Of Anatomy, 1962)
12
9 Rozdiel medzi viscerosomatickými a somatoviscerálnymi vzťahmi
Vzájomné ovplyvňovanie vnútorných orgánov, osového systému a pohybového aparátu

človeka sa popisuje viscerosomatickými a somatoviscerálnimi vzťahmi. Toto rozdelenie
vychádza z hľadania primárnej príčiny ochorenia. (tj. či príčina, problém a ťažkosti vychádzajú
so somatickej alebo viscerálnej oblasti).
9.1 Somatoviscerálne vzťahy
Sú vzťahy kedy oporná a pohybová sústava (soma) ovplyvňuje vnútorné orgány (viscera), či už
pozitívnym alebo negatívnym spôsobom. Primárnu príčinu hľadáme v nesprávnej funkcii
pohybového aparátu.18
9.2 Viscerosomatické vzťahy
Sú vzťahy kedy sa ochorenie vnútorného orgánu (viscera) premietne do opornej a pohybovej

sústavy (soma) a vznikajú reflexné zmeny, ktoré sa prejavujú na koži, fasciách, svaloch
a kĺboch.19
„Najmä keď bolesť a typické príznaky segmentovej poruchy majú tendenciu recidivovat, máme
myslieť na viscerálny pôvod takejto poruchy“ Lewit (2003, s. 317).20
10 Rozdelenie nervovej sústavy z fyziologického hľadiska
V tele máme dva nervové systémy a to somatický, ktorý riadi somatické oblasti tela
a pohybový aparát a autonómny (vegetatívny), ktorý je určený pre vnútorné orgány, cievy
a potné žľazy v koži. Oba nervové systémy majú svoje reflexy, svoje receptory a efektory.21
10.1 Somatický nervový systém
Vychádza z CNS hlavovými nervami z mozgu, mozgového kmeňa a predĺženej miechy alebo
miechovými nervami v priebehu celej chrbtice. Končia nervovo svalovou platničkou na
18
TICHÝ, Miroslav, Dysfunkce kloubu VII, 2009, s. 10
19
KOLÁŘ, Pavel, et al., Rehabilitace v klinické praxi, 2020, s. 181
20
LEWIT, Karel, Manipulační léčba,2003 s. 317
21
TICHÝ, Miroslav, Dysfunkce kloubu, 2014, s. 246
13
povrchu svalových vlákien, kde spôsobujú voľnú a mimovoľnú kontrakciu kostrového svalstva.
Sú príkazovou zložkou riadenia. Tichý (2009, s. 6 )
Somatický nervový systém má dve funkcie:
- Zber informácií v zmyslových orgánoch a ich prenos do CNS
- Prenos spracovaných odpovedí z celého nervového systému do kostrového svalstva
(napr. privedená ku svalu, ktorý uvedie do pohybu).
10.2 Viscerálny (autonómny/vegetatívny) nervový systém
Vegetatívny nervový systém riadi činnosť vnútorných orgánov a žliaz, napr. činnosť srdca,
žalúdku, ladvín a slinivky brušnej.
- Je rozdelený na časť sympatikus a parasympatikus. Sympatické nervové vlákna
vychádzajú z miechy od segmentu Th1 až po L3 a parasympatické nervové vlákna
vychádzajú z dvoch oblastí, z oblasti mozgového kmeňa a z krížovej oblasti S2 až S4.
Tichý (2009, s. 8 - 9)
10.3 Miechový segment
Pre lepšie pochopenie viscerosomatických a somatoviscerálnych vzťahov, je dôležité poznať

anatomicky a funkčne miechu a miechový segment. Miecha je povrazcovitý útvar nervového
tkaniva, ktorá je pokračovaním predĺženej miechy v mozgovom kmeni. Uložená je
v miechovom kanály (foramen vertebralis) tvoreného stavcami a končí na úrovni stavcov L1 –
L2 ako conus medullaris a odtial už idú iba jednotlivé zväzky nervov ako cauda equina.
Miechový segment je úsek z ktorého vystupuje jeden pár miechových nervov. Prvý pár
miechových nervov vystupuje z atlantookcipitálneho kĺbu - dermatóm C1 a posledný pár
vychádza v úrovni os coccygis Co1 – Co2. Celkom máme 31 párov miechových nervov, 8
krčných, 12 hrudných, 5 bedrových, 5 krížových a 1 kostrčový. Jeden miechový nerv vzniká
spojením zadných koreňov (radix posterior) vstupujúcich do miechy v sulcus posterolateralis
a predných koreňov (radix anterior) vystupujúcich z miechy v sulcus anterolateralis. Miechový
nerv prestupuje z chrbtice väčšinou cez otvory medzi susednými stavcami – foramina
intervertebralia.22
22
DUBOVÝ. P., JANČÁLEK, R., Základy neuroanatomie a nervových drah, 2019, s. 8 - 9
14
Miechové neuróny môžeme rozdeliť na 3 hlavné typy – senzorické neuróny, motorické neuróny
a interneuróny.
Motorické neuróny
Sú eferentné vlákna vystupujúce cez predné rohy miechy, ktoré riadia činnosť svalov, orgánov
a žliaz. Neuróny, ktoré riadia činnosť kostrových svalov (svaly ovládané vôľou) sa nazývajú
motoneuróny a neuróny vysielajúce svoje axóny k hladkým svalom, cievam a žľazám sa
nazývajú autonómne motoneuróny. Oba typy motorických neurónov sú pod synaptickým
vplyvom axónov prichádzajúcich z vyšších úrovní CNS.
Senzorické neuróny
Sú aferentné vlákna, ktoré vstupujú do miechy cez zadné rohy a privádzajú signály zo
zmyslových orgánov a receptorov v rôznych častiach tela (v koži, svaloch vnútorných orgánoch
atď.) V zadných rohoch miechy sú aferentné vlákna prepojené na senzorické neuróny, ktoré
vysielajú svoje axóny k vyšším centrám CNS a informujú o tom čo sa deje v tele.
Interneuróny
Axóny interneurónov zväčša neopúšťajú miechu, zvyčajne sa mnohonásobne vetvia a vytvárajú

mnohopočetné synaptické spojenia s ďalšími neurónmi nielen v mieche. Vaščina internerónov
sa nachádza v prechodnej zóne medzi zadnými a prednými rohmi miechy a vytvárajú
synaptické spojenia medzi senzorickými neurónmi zadných rohov miechy a motoneurónmy
predných rohov miechy, čím sprostredkovávajú motorické odpovede na senzorické podnety.23
Okrem toho väčšina interneurónov prijíma aj signály prichádzajúce z iných miechových
interneurónov a z mozgu.
10.4 Segmenty a metaméry
Od embryonálneho štádia až po koniec života zostáva ľudské telo ako celok štruktúrované a
rozdelené na segmenty a metaméry. Nervový koreň predných a zadných rohov miechy sa spája
ešte v miešnom kanály a ako jeden miešny nerv opúšta chrbticu cez foramen intervertebrale
a zásobuje oblasti tela, ktoré k nemu patria.
23
BRODAL, Per, Centrálny nervový systém, 2008, s. 68 – 72
DUBOVÝ. P., JANČÁLEK, R., Základy neuroanatomie a nervových drah, 2019, s. 6 - 7
15
Tieto oblasti sú nazývané podľa oblasti ktorú inervujú:
- Dermatóm (inervovaná oblasť kože)

- Myotóm (svaly inervované jedným nervom)
- Sklerotóm (inervovaná oblasť kostry)
- Enterotóm (oblasť vnútorných orgánov inervovaných jedným nervom)
Miešny nerv spája jednotlivé oblasti, ktoré inervuje, aby vytvoril funkčnú jednotku, ktorá
reaguje synchrónne. Stimulom ktorejkoľvek oblasti segmentu sa impulz prenáša cez aferentné
vlákna k nervovému centru daného segmentu a eferentnou cestou sa prenáša k jednotlivým
„ómom“ patriacim danému segmentu.24
Obr. 5. Schematické znázornenie segmentu Th5 s jeho dermatómom, myotómom, sklerotómom,

enterotómom a miechovým nervom s autonómnou časťou 25
Ilustrácia interakcií a projekčných javov medzi povrchom tela a vnútornými orgánmi. (Upravené po
Hansenovi a Schliackovi) - Ingrid Wancura-Kampik (2012)
24
WACURA-KAMPIK, Ingrid, Segmental anatomy, 2012, s. 3 - 5
25
WACURA-KAMPIK, Ingrid, Segmental anatomy, 2012, s. 6
16
10.5 Nervové prepojenie viscerálnej a somatickej oblasti
Oba nervové systémy (somatický a autonómny) majú svoje reflexy, oba majú perceptívnu
a efektorovú zložku.26
Somatická a viscerálna oblasť tela sú prepojené prostredníctvom nervových vlákien vo vnútri
CNS Tichý (2009, s.10). Dôležitou nervovou bunkou sú interneuróny, na ktorých končia
somatické aj viscerálne senzitívne vlákna. Interneuróny a ich siete informácie spracujú
a výsledok prepoja na somatickú a viscerálnu motoriku.27
Obr. 6. Nervové prepojenie somatickej a viscerálnej oblasti tela, (Tichý, 2009)
Pre viscerosomatické a somatoviscerálne vzťahy je podľa Lewita nutné mať na pamäti

nasledujúce možnosti:28
1.- Chrbtica (pohybový systém) spôsobuje príznaky, ktoré sú mylne pokladané za vnútorné
ochorenia
2.- Porucha viscerálna spôsobuje príznaky, ktoré napodobujú poruchu pohybového ústrojenstva
3.- Viscerálne ochorenie vyvoláva reflexnú reakciu v segmente, vrátane blokády pohybového
segmentu chrbtice
4.- Viscerálne ochorenie, ktoré spôsobilo poruchu v pohybovom segmente chrbtice alebo
spúštové body vo svalstve sa už upravilo, ale vzniknutá funkčná porucha (blokáda, Trp)
pretrváva a teraz napodobuje vnútorné ochorenie (ako bod 1)
5.- (hypotetická) Porucha pohybového segmentu vyvoláva vnútorné ochorenie, poprípade
latentne internú poruchu aktivuje.
26
TICHÝ, Miroslav, Dysfunkce kloubu VII, 2009, s. 49 -51
27
TICHÝ, Miroslav, Dysfunkce kloubu VII, 2009, s. 10
28
LEWIT, Karel, Manipulační léčba, 2003, s. 316 - 317
17
Doc. MUDr. Eva Rychlíková, CSc (2016, s.413 – 414) vo svojej knihe Manuální medicína
uvádza, že celý miechový segment má určitú autoreguláciu a existuje v ňom spätná väzba a tiež
určitá hierarchia tkanív, napr. vnútorný orgán je nadradený koži, svalu alebo pohybovému
segmentu. Podľa Rychlíkovej je jednou z možností ako sa môže ochorenie vnútorného orgánu
premietať do funkčných kĺbnych blokád je spazmus ako reflexná odpoveď. Spazmus nemusí
postihovať len dlhé paravertebrálne svaly, ale tiež drobné svaly okolo intervertebrálneho kĺbu,
čím je následne pohyb v medziobratlovom kĺbe prevadzaný nesprávnym mechanizmom. Toto
nesprávne rozloženie síl v kľude, alebo počas pohybu vedie k vzniku funkčnej blokády, ktorá
sa môže vyskytovať v jednom alebo viacerých pohybových segmentoch.29
Doc. Tichý (2014, s. 245) vo svojej knihe Disfunkce kloubu uvádza, že vnútorné orgány
ovplyvňujú pohybový aparát tromi spôsobmi a to reflexne, kontaktne a metabolicky.
10.6 Projekcia viscerosomatickych vzťahov
V miechovom segmente sa reflexne prepojujú štruktúry patriace k danému segmentu (cez inter
neuróny), sú to štruktúry vnútorných orgánov, endokrinných žliaz, cievneho systému,
vegetatívneho systému, koža, podkožie, svaly, fascie, väzy, šlachy a kĺby.30 Autory ako Lewit,
Rychlíková, Tichí, Wancura-Kampik sa zhodujú na tom, že ovplyvnovanie medzi orgánmi a
pohybovov sústavov sa deje reflexne.
U ochorení a problémov z vnútornými orgánmi sa porucha najskôr reflexne premietne do
príslušného segmentu chrbtice (blokáda, spazmus, posun stavcov) a následne sa podľa vzoru
reťazenia premietne aj v ďalších častiach pohybového systému. Samozrejme aj tu zohráva
veľkú úlohu diferenciálna diagnostika, na ktorú upozorňujú viacerí odborníci ako Lewit, Véle,
Janda, Tichý a Rychlíková.
10.7 Orgánová projekcia na tele
Porucha alebo ochorenie vnútorného orgánu sa cestou reflexných zmien premietne na

pohybovom systéme človeka. Reflexné zmeny sú typické pre každý orgán – viscerálny vzorec.
29
RYCHLÍKOVÁ, Eva, Manuální medicína, 2016, s. 412-414
30
JANDOVÁ, Dobroslava, Léčebná rehabilitace 1, 2017 s. 160 - 163
18
10.8 Orgánové vzorce
Th2
- Reflexné vzťahy priedušnice, pažerák. Funkčné poruchy typu neurocirkulačnej asténie,

potivosťou, labilitou krvného tlaku a tepovej frekvencie pri motorickej alebo tepelnej
záťaži, chronické alebo recidivujúce poruchy imunity z recidívami respiračných
infektov.
Th3
- Reflexné zmeny u funkčných porúch a ochorení bronchov (podľa Lewita je typická

blokáda chrbtice a kostotransverzálneho skĺbenia u astma bronchiale). Poruchy ďalej
vznikajú pri ochoreniach pľúc v hornom až strednom laloku a pri ochoreniach týmusu
a poklesu imunity recidivujú blokády pohybového segmentu Th3 - Th4.
Th5
- Poruchy v tomto segmente signalizujú ochorenia myokardu, perikardu alebo pľúc,
asymptomatické ochorenia srdca (aj latentné), ako aj pri hypertenzii a poruchách rytmu
srdca, patológie tymusu v oblasti mediastina a patológie lymfatických uzlín.
Th6
- Je tiež reflexnou zónov pre akékoľvek postihnutie srdca, srdcovej vady, hypertenzii,
ochoreniach myokardu a perikardu, afekciu tymusu a z gastrointestinlnej oblasti sa sem
projektujú symptómy zo žalúdku.
Th7
- Vertebrogénne syndrómy v tomto segmente súvisia z poruchou funkcie bránice

(poruchy dýchania) , poruchou funkcie pankreasu a dvanástniku.
Th9
- Reflexné zmeny v tomto segmente sú prejavom poruchy funkcie nadľadvín, pečene

a žlčníku. V obecnej rovine sa usudzuje, že pri poruche v tomto segmente je to reflexný
odraz poruchy GIT (gastrointestinálny trakt), ktorý vedie ku skrytým potravinovým
alergiám a asociatívnemu autoimunitnému ochoreniu GIT.
19
Th10
- V tomto segmente sa reflektujú poruchy funkcií a ochorení ľadvín a močovodu.
Th11
- Reflexne reaguje na poruchy funkcie a tkanív orgánov ľadvín, močovodov, kože,

a podľa východnej medicíny aj ovaria, sleziny a pankreasu.
Th12
- Segmentu je priradení celý lymfatický systém a poruchy imunity. Tiež sa sem

projektujú všetky poruchy tenkého čreva.
L1
- Reflexná oblasť pre hrubé črevo.
L2
- Typicky je spojený zo zápalom slepého čreva, bolesťami brucha (kŕče v bruchu),

signalizuje poruchy ľadvín, nadľadvín a močovodu.
11 Reflexné ovplyvňovanie orgánmi
11.1 Žalúdok a dvanástnik
V rokoch 1975-1976 prof. Lewit a Doc.Rychlíková získavali dáta vzorca reflexných zmien
v skupine 79 mladistvých vo veku 15 – 22 rokov, ktorý trpeli vredovou chorobou.
Z nasledujúceho výskumu vyplynul reflexný vzorec: 31
- Blokády hlavne v segmentoch Th4 – Th8, z maximom v segmente Th5 – Th6
- Zväčšený výskyt blokád v hlavových nervoch
- Vysoká incidencia sakroiliakálneho posunu (87% ku 44,4% u zdravých kontrol)
31
LEWIT, Karel, Manipulační léčba, 2003, s. 320
20
- Zvýšené HAZ a napätie erector spinae v segmentoch Th5 – Th9 (výskyt HAZ bol
o polovicu menší ako zvýšené svalové napätie a zmeny boli symetrické na oboch
stranách)
- Zvýšenie napätie brušných svalov prevažne v pravo
Obzvlášť podozrivý je údaj pacientov, že ich bolesť v „chrbtici“ medzi lopatkami budí v noci
(hladová bolesť u duodénneho vredu). Lewit (2003, s.320)
Z dlhoročného výskumu Doc. Rychlíkovej vyplýva, že reflexné zmeny nie sú závislé na
lokalizácii ochorenia tj. žalúdku alebo duodenu (dvanástnik), ale určitý rozdiel je medzi
ochoreniami mladistvých a dospelých. U mladistvých sa reflexné zmeny vyskytujú v menšej
miere.
Doc. Rychlíková (2016, s. 436), objektívne vyšetrenie u pacientov z ochorením žalúdku alebo
dvanástniku:
- 60 – 70% nemocných má HAZ od Th5 - Th10 z maximom od Th5 - Th7
z pravostrannou prevahou
- 60 – 70 % má svalové spazmy paravertebrálnych svalov bilaterálne
- 50% má bolestivý rectus abdominis prevažne vľavo a palpačnú bolesť a spazmy m.
psoas.
Ostatné výsledky ako blokády SI kĺbov, C - Th ,Th - L a L - S prechodov ako aj blokády
a bolestivosť rebier boli zistené u menej ako 50% chorých.
Prof. Gúth (2018, s.193) uvádza ako objektívne nálezy pri ochorení žaludka:
- Trp paravertebrálneho svalstva v strednej tretine Th chrbtice
- Trp pozdĺž ľavého okraja m. rectus abdominis nad úrovňou umbilika a nadol od mečíka
- zmeny na koži a podkoží zo znížením posunom fascií vo výške strednej a dolnej tretiny
hrudného koša (v akútnych prípadoch vľavo a u chronických viac v pravo)
- blokády strednej tretine Th chrbtice, C0 – C1 a SI kĺbu.32
32
GÚTH, Anton, Vyšetrovacie metodiky v rehabilitácii 1, 2018, s.193
21
Obr. 7. Reflexné zmeny objektívne zistitelné pri ochoreniach žalúdka (podľa Gúth, 2018)
Zmeny na koži (zabielená plocha), Trp (štvorce), Blokády (kruhy)
11.2 Srdce
Spojitosť ochorení srdca a viscerosomatických vzťahov bolo venované najviac pozornosti,

nielen pre závažnosť problematiky, ale hlavne preto, že tieto ochorenia sa týkajú najpočetnejšej
skupiny chorých.
Lewit (2003, s. 318 – 319) charakteristickým vzorcom porúch pohybovej sústavy pri ICHS
sú:33
- Blokády Th chrbtice Th3 – Th5 (najčastejšie Th4 – Th5) a blokády 3 – 5 rebra na
ľavej strane
- Blokády C – Th prechodu
- Svalové spazmy a Trp v erector spinae v oblasti Th4 – Th8 bilaterálne
- Spazmy m. pectoralis major hlavne vľavo z bolestivými bodmi na 3 – 5 rebre
- Trp v m. serratus a m.subscapularis
- Spazmy a Trp v m. trapezius
33
LEWIT, Karel, Manipulační léčba, 2003, s. 318 - 319
22
- Zvýšené napätie v skalenových svaloch (je spojené bolestivými bodmi
v sternokostálnom spojení horných rebier na oboch stranách, ktoré opäť pôsobí
zvýšené napätie v m. pectoralis)
Je dôležité rozlíšiť medzi poruchou, ktorá vzniká ICHS (popísaný vzorec) a bolesťou,
vzniknutou určitou polohou alebo prudkým pohybom, ktorá je charakteristická pre poruchu
pohybového aparátu tvz. vertebrokardiálny syndróm.
Ak sú reflexné zmeny pri ICHS prítomne na všetkých (spomínaných) štruktúrach vo väčšom

počte, svedčí to o ochorení srdca. Rychlíková (2016, s.425)
Rychlíková (2016, s.428 ) pri dlhodobom pravidelnom sledovaní skupiny z ICHS a stavoch po
AIM (akútny infarkt myokardu) zistila nasledujúce funkčné poruchy:
- 80% chorých malo HAZ a svalové spazmy paravertebrálneho svalstva z maximom

v oblasti Th4 – Th8 (HAZ a svalové spazmy sa nemusia prekrývať)
- 80% chorých malo palpačnú bolestivosť m. pectoralis minor v axilárnej časti a u 30%
aj skrátenie m. pectoralis major
- 70% chorých malo palpačnú citlivosť sternokostálneho spojenia
- 60% pacientov malo blokády prevažne v segmentoch Th4 – Th6
- 60% pacientov malo blokády kostotransverzálneho skĺbenia bilaterálne v oblasti Th4 –
Th7 z maximom v segmentoch Th4 – Th6 (u chorých po AIM asi 40% viac vľavo)
- 50% blokády C – Th prechodu a SI kĺbov
- 50% palpačná citlivosť m. pectoralis minor v subklavikulárnej oblasti pevažne vľavo
Prof. Gúth (2018, s.192) udáva pri ochorení srdca ako objektívne príznaky:34
- Skrátenia a Trp v m. subscapularis, m. infraspinatus a m. pectoralis major et minor

- Skrátenia a Trp na mediálnom okraji lopatky, pozdĺž rebrového oblúka vľavo, m. iliacus
vľavo (Th12 – L1)
- Zmeny na koži, podkoží, znížený posun fascií v hornej tretine Th chrbtice vľavo
- Blokády C0 – C1 vľavo a v hornej tretine Th chrbtice
34
23
Obr. 8. Reflexné zmeny objektívne zistiteľné pri ochoreniach srdca (podľa Gúth, 2018)
11.3 Ochorenia obličiek
Okrem typickej bolesti z obličkových kolík je pri ochoreniach obličiek príznačná bolesť
v bedrách. Prof. Lewit (2003, s.321)vo svojej knihe Manipulační léčba uvádza štúdiu, ktorú
v roku 1986 robil Metzem u 208 chronických prípadov pyelonefritíde a glomerulonefritíde
a zistil nasledujúci vzorec:35
- Blokády v Th – L prechode a na posledných rebrách

- Sakroiliakálny posun
- Zvýšené napätie svalov torakolumbálnej oblasi, m. psoas, m.quadratus lumborum,
m.piriformis a adduktoroch stehna
- Ochabnutie brušných a gluteálnych svalov (dolný skrížený syndróm)
35
LEWIT, Karel, Manipulační léčba, 2003, s. 321
24
Rychlíková (2016, s.438) uvádza, že subjektívne problémy závisia od rozsahu a štádia
ochorenia. Bolesti bývajú v Th – L prechode s rôznym vyžarovaním do brucha a podbruška,
alebo sú lokalizované iba bolesti v krížovej oblasti. O aké konkrétne ochorenie obličiek
a močových ciest ide (pyelonefritída, glomerulonefritída a dalšie) sa nedá rozlíšit na základe
výskytu reflexných a funkčných zmien chrbtice. Z výsledkov objektívneho vyšetrenia
vyplynulo:36
- 70% chorých má HAZ a svalové spazmy paravertebrálneho svalstva bilaterálne

- 60 – 70% chorých má funkčné blokády Th – L prechodu
- 50% spazmus a bolestivosť m. psoas
- 40% funkčné blokády SI kĺbov
- 40% funkčné blokády lumbálnej chrbtice
Ostatné funkčné poruchy ako blokády C – Th prechodu, bolestivosť tŕňových výbežkov Th

a L chrbtice, bolestivosť a spazmus m. iliacus a bolestivosť spodných rebier sa vyskytovala
u väčšiny chorých pod 40%.
Prof. Gúth (2018, s.194) uvádza ako objektívne nálezy:37
- Skrátený m. iliopsoas
- Trp paravertebrálnych svalov Th10 a Th11 a niekedy až po Th4
- Trp na hornom okraji os pubis, na vonkajšom okraji priameho brušného svalu nad
úrovňou pupku
- Zmeny na koži a podkoží na príslušnej strane od Th – L prechodu po driekovú oblasť
- Blokády C0 – C1, Th4, Th – L prechod
36
RYCHLÍKOVÁ, Eva, Manuální medicína, 2016, s. 438
37
25
Obr. 9. Reflexné zmeny objektívne zistitelné pri ochoreniach obličiek (podľa Gúth, 2018)
12 Funkčné poruchy pohybovej sústavy v dôsledku ochorenia vnútorných

orgánov
Vplyv stresu na pohybový systém človeka môže prebiehať, buď priamo vplyvom častého
opakovaného akútneho stresu, kde vzniká zvýšený svalový tonus určitých svalových skupín,
alebo nepriamo pôsobením chronického stresu, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje orgány
a orgánové sústavy a tie viscerosomatikou vplývajú v prvom rade na určité segmenty chrbtice
odkiaľ sa problémy šíria ďalej do periférie.
Na základe pochopenia stresu, jeho reakcií, vplyvu na orgány a uvedených viscerosomatických

vzorcov žalúdku, obličiek, dýchacej sústavy, týmusu a poruchy imunity môžeme predpokladať
funkčné poruchy pohybového systému spôsobeného stresom na týchto miestach:
- Blokády stavcov Th3, Th4 – 8, Th10 – 12 a L2 a blokády C – Th, Th - L prechodu

- Blokády rebier daných segmentov
- Nesprávny stereotyp dýchania, hypertonus nádychových svalov
26
- Hypertonus šijových svalov
- Spazmy, spúšťové body (Trp) a HAZ v oblasti paravertebrálnych svalov od Th3 po L2
bilaterálne
- Zvýšené napätie brušných svalov
- Dysbalancia svalov – horný skrížený syndróm
- Palpačná bolesť a spazmus m. pectoralis major et minor a m. psoas major
- Blokády SI kĺbov
13 Praktická časť
13.1 Zber dát
Pre účely prieskumu bola pre zber dát zvolená metóda dotazníka. Dotazník pozostáva
z troch častí, ktoré sú štruktúrovane do 29 otázok. Prvá časť je anamnestický dotazník, druhá
časť je zameraná na pocit subjektívneho vnímania stresu a stresových situácií v živote
respondentov a v tretej časti sú otázky zamerané na zistenie ťažkostí pohybového systému.
Prieskumný dotazník je zložený z uzavretých (štrukturovaných) otázok, ktoré dávajú
respondentom možnosť voľby jednej alebo viacerých odpovedí a otvorených otázok, ktoré
dávajú možnosť vlastnej odpovede na otázku.
Väčšinu respondentov tvorili priatelia a známi z blízkeho okolia. Spracovanie dát prebehlo
pomocou online dotazníka Google Forms.
13.2 Cieľ praktickej časti
Cieľom praktickej časti bolo získať čo najviac údajov, aby sme na základe
anamnestického dotazníka vedeli správne posúdiť mieru zažívaného stresu, reguláciu stresu
aktivitami, ktoré ovplyvňujú stresové situácie a prežitý stres s fyziologickými prejavmi,ktoré
môžu súvisieť so stresom v živote respondentov.
13.3 Hypotézy
Hypotéza č. 1 – aspoň 25% respondentov bude zažívať akútny stres, ktorého si budú vedomí,
a najviac problémov vplyvom akútneho stresu bude stuhnutosť/zvýšený svalový tonus svalstva
(šije a ramien).
27
Hypotéza č. 2 – aspoň 15% respondentov bude trpieť chronickým stresom.
Hypotéza č. 3 – 10% respondentov uvedie ako následky chronického stresu problémy

z pohybovým aparátom.
Hypotéza č. 4 – Fyzická aktivita a hobby budú mať vplyv na zvládanie akútneho a chronického
stresu.
13.4 Vyhodnotenie dotazníka
V nasledujúcej kapitole je grafickým prevedením zobrazené spracovanie získaných údajov

a ich vyhodnotenie. Prieskumu sa zúčastnilo celkom 107 respondentov.
Prvá otázka zisťovala pohlavie respondentov. Prieskumu sa zúčastnilo viac žien (62) ako
mužov (45).
1. Aké je Vaše pohlavie ?
70 62
60
50 45 Muž
40
30 Ženy
20
10
0
Muž Ženy
Otázka č. 2 „Aký je Váš vek?“. Z výsledkov výplýva, že prieskumu sa zúčastnili prevažne ľudia
v najproduktívnejšom veku. Polovica respondentov (55) bolo vo veku od 30 – 40 rokov, zhodne
bolo respondentov vo veku od 20 do 30 a od 40 do 50 rokov, (22) respondentov. Vo veku od
50 do 60 rokov (5) a 60 a viac rokov (3) respondenti.
28
2. Aký je Váš vek?
60 56
od 10 do 20 rokov
50
od 20 do 30 rokov
40
od 30 do 40 rokov
30 22 22 od 40 do 50 rokov
20 od 50 do 60 rokov
10 5 3 nad 60 rokov
0
0
Údaje z otázky č. 3 „aká je Vaša výška?“ a č. 4 „aká je Vaša váha?“ ukazujú, že respondenti
boli primeranej telesnej kondície pomeru váhy voči výške.
3. Aká je Vaša výška?
80 72
70 do 160cm
60 od 160cm do 180cm
50
27
20
9 nad 220cm
10 0 0
0
4. Aká je Vaša váha?
50 44
do 60 kg
40
31 od 60 do 80 kg
30
21 od 80 do 100 kg
20 od 100 do 120 kg
11
10 nad 120 kg
1
0
V 5. otázke „Mali ste niekedy úraz, alebo nehodu, ktorá Vám zapríčinila trvalé zdravotné
následky? (ak áno, uveďte aké )“ sme sa dotazovali na predošlé zranenia, aby bol vylúčený
29
súvis bolestí a problémov, ktoré by mohli byť mylne priradené pôsobeniu krátkodobého alebo
dlhodobého stresu. Niektorí respondenti uviedli bežné zranenia ako zlomeniny ruky, zápästia
alebo natrhnuté väzy.
V otázke č. 6: „V akom odvetví pracujete?“ a č. 7 „Akú povahu má Vaše zamestnanie?“ nás

zaujímala pracovná anamnéza. Respondenti boli rovnomerne rozložení do všetkých
pracovných odvetví. Najviac boli obsadené odvetvia administratíva a školstvo, ktoré napísalo
po (6) respondentov. Po (5) respondentov napísalo ako pracovné odvetvie výroba a materská
dovolenka. Ostatné ako stavebníctvo, služby a zdravotníctvo označili (4) respondenti.
V otázke č. 7 najviac dotazovaných (31) uviedlo, že pracuje v kancelárii, (23) uvielo, že pracuje
duševne a zhodne (21) uviedlo, že pracuje manuálne a duševne aj fyzicky.
7. Akú povahu má Vaše zamestnanie?
35 Prevažne pracujem manuálne

31
30 Manuálne pracujem len občas
25
25
21 21 Manuálne pracujem veľmi málo
20 Pracujem duševne
15
Pracujem duševne aj fyzicky
10
6 Pracujem v kancelárii
5 2 2
Nepracujem
0
V otázke č. 8 sme sa pýtali či respondentov napĺňa ich práca. Až (73) odpovedalo áno, (28)
odpovedalo občas a (6) odpovedalo nie. Vzhľadom k tomu, že v práci trávime vačšinou až 1/3
dňa, je dôležité, aby práca človeka nápĺňala a mal z nej radosť, pretože to ovplyvňuje zvládanie
a akumuláciu stresu.
30
8. Napĺňa vás Vaša práca? (máte z nej radosť ?)
80 74
60 Áno
Občas
40
28
Nie
20
6
0
Áno Občas Nie
Otázky č. 9, 10, 11 a 12 boli zamerané na využitie voľného času, koníčky a šport. Tieto
volnočasové aktivity dávajú človeku možnosť sebarealizácie, odbúrania negatívnych emócií
a vnútorného naplnenia, ktoré má vplyv na zažívaný stres ale aj na stres ktorý sa môže
vyskytnúť v budúcnosti.
V otázke č. 9 „Váš voľný čas využívate na ...“ mohli respondenti označiť viacej odpovedí
a zároveň mohli napísať vlastnú odpoveď. Voľný čas strávený v prírode označilo najviac
respondentov (60), ostatné možné odpovede ako šport, TV a počítač, hobby, čítanie kníh, práca
okolo domu a záhrada získali približne rovnaký počet odpovedí.
9.Váš voľný čas využívate na ...

70 TV a Počítač
60
60 Šport
50
50 47 Hobby (koníčky)
43 43
39
40 Čítam knihu
30 Práca (okolo domu v záhrade)
20 Trávim ho v prírode
10 4 3 Rodina
2
0 Deti
Psík
V otázke č. 10 „Koľko máte koníčkov?“ (46) respondentov uviedlo 3 a viac koníčkov, (35)
uviedlo dva, (16) uviedlo jeden a iba (10) respondentov odpovedalo že nemá žiadne koníčky.
31
10. Koľko máte koníčkov?
50 46
40 36
Žiadne
30 Jeden
20 16 Dva
10
10 Tri a viac
0
Žiadne Jeden Dva Tri a viac
V otázke č. 11 „Ak športujete, ako často športujete – ste pohybovo aktívny?“ uviedlo (36)
respondentov, že športuje rekreačne (1 – 2 dni v týždni), (28) uviedlo že športuje pravidelne (3
– 5 dni v týždni), (23) respondentov len občas (najviac 1x do týždna), dvaja respondenti uviedli,
že športujú profesionálne a (18) uviedlo, že nešportujú. Z grafu vyplýva, že približne polovica
dotazovaných je pohybovo aktívna viac krát do týždna, čo môže mať vplyv na mieru a intenzitu
prežitého stresu.
11. Ak športujete, ako často športujete – ste pohybovo aktívny?
40 37
35
28 Nešpotrujem
30
25 23 Občas ( najviac 1x do týždňa)
20 18
Rekreačne (1 – 2 dni v týždni)
15
Pravidelne (3 – 5 dni v týždni)
10
5 2 Profesionálne
0
Otázka č. 12:„Akému športu sa venujete?“ bola otvorená otázka z možnosťou vymenovať aj

viacej športov. Zo 107 respondentov odpovedalo 87. Najčastejšou športovou aktivitou bol
beh, ktorý napísalo (22) respondentov, daľšie v poradí boli fitnes (19), cyklistika (17), joga
(16), turistika (15), calistenika a plávanie zhodne (8), ostatné športy ako nordic walking, tenis,
korčulovanie, prechádzky, funkčné tréningy, pilates, lezenie a ďalšie napísalo od 1 do 5
respondentov.
Nasledujúce otázky boli zamerané na mieru zažívaného stresu, vnútorného napätia a konfliktov
v živote respondentov.
32
V otázke č. 13: „Prináša vám život konflikty? Ak áno, kde?“ odpovedalo najviac respondentov
(40), že konflikty najviac zažívajú v práci. (32) respondentov odpovedalo, že konflikty najviac
zažívajú pri komunikácii s ľudmi, (30) odpovedalo doma a (29) respondentov odpovedalo, že
im život neprináša konflikty.
13. Prináša vám život konflikty? Ak áno, kde?
45 40
40
35 30
32 Neprináša
29
30 Doma
25
V práci
20
15 Pri komunikácii s ľudmi
10
5
0
Otázka č. 14 „ Pociťujete nervozitu a vnútorné napätie? Ak áno, kde?“. Najčastejšie respondenti

označili odpoveď pri riešení problémov (49), v práci ozačilo (41) respondentov, (23) uviedlo,
že doma, (23) pri práci z ľudmi, (14) aj o samote a (20) respondentov uviedlo, že nepociťujú.
14. Pociťujete nervozitu a vnútorné napätie? Ak áno, kde?

60
49
Nepociťujem
50
41 Doma
40 V práci
30
23 23
Pri práci s ľudmi
20
20 Pri riešení problébov
10
Škola
2 1 Z momentálnej situácie na SK
0
V otázke č. 15: „Aké situácie sú pre vás stresujúce?“, respondenti najčastejšie odpovedali,
s prácou, deťmi, povinnosťami, zažívanie nových vecí, zdravie, nechápavosť a konflikty ľudí.
33
Otázka č. 16: „Máte na seba veľké nároky?“. Skoro polovica dotazovaných (50) odpovedala
občas, o niečo menej (43) respondentov odpovedalo áno a (14) respondentov odpovedalo nie.
16. Máte na seba veľké nároky?
60
50
50 43
Áno
40
Občas
30
20 14
Nie
10
0
Áno Občas Nie
V otázkach č. 17 „Riešite v živote zložité situácie?“ a č. 18 „zložité situácie zvládate...“ sme

chceli vedieť či respondenti riešia v živote zložité situácie a ako ich zvládajú.
Z výsledkov vyplýva, že v oboch otázkach približne 30% respondentov uviedla, že zažíva
v živote zložité situácie a zvláda ich bez problémov. Približne 60% respondentov uviedla, že
zložité situácie rieši v živote občas a zvladajú ich čiastočne a asi 10% respondentov uviedlo, že
zložité situácie v živote neriešia. V odpovedi, či ich zvládajú uviedli len 4, že ich vôbec
nezvládajú, ostatné (vlastné) odpovede boli typu „väčšinou bez problémov“.
17. Riešite v živote zložité situácie ?
70 63
60
50 Áno
40 Občas
30
30
Nie
20 14
10
0
Áno Občas Nie
34
18. Zložité situácie zvládate...
80
69
70 Bez problémov
60
50
Čiastočne
40 31 Vôbec nezvládam
30
20 Zvládam
10 3 3 2 Vašinou bez problémov
0
Otázka č. 19 „Je pre Vás problém povedať nie a snažíte sa každému vyhovieť? Ste veľmi
obetavý človek?“. Ľudia, ktorý majú problém povedať nie, alebo sú až príliš obetaví majú
sťažené regulovanie stresu, čo môže viesť k vzniku rôznych psychosomatických ochorení.
V tejto otázke až (64) respondentov uviedlo, že majú problém povedať nie, zatiaľ čo len (43)
uviedlo, že nemajú problém povedať nie.
19. Je pre Vás problém povedať nie a snažíte sa každému vyhovieť?
70 64
60
50 43 Áno
40
Nie
30
20
10
0
Áno Nie
V nasledujúcej sérii otázok nás zaujímali problémy a poruchy hlavne pohybovej sústavy, ale aj
orgánových sústav, pretože ako bolo spomenuté vyššie, v teoretickej časti, všetky sústavy
ľudského tela sú nervovými dráhami prepojené a vzájomne sa ovplyvňujú.
V otázke č. 20 „Máte niektoré z vymenovaných bolestí alebo problémov?“ sme sa priamo pýtali
na okruh ťažkostí, ktoré môžu súvisieť so stresom a stresovými situáciami. Otázka bola
rozdelená na 2 časti.
V prvej nás zaujímalo aké z vymenovaných ťažkostí trápia respondentov najviac. Zo (107)
respondentov označilo (46) odpoveď „s pohybovým aparátom“ , (33) označilo „netrpím týmito
problémami“, (16) označili „so zažívacím traktom“, (8) označili „srdcovo-cievne problémy“ a
35
po (2) odpovede označili respondenti pri „dychacích problémoch alebo dýchavičnosti“ a
„poruchách imunity“.
V druhej časti nás zaujímalo aké z tých istých vymenovaných ťažkostí trápia respondentov ako
druhé v poradí. Najčastejšia odpoveď bola „netrpím týmito problémami“, ktorú označilo (44)
respondentov, (24) označilo odpoveď „so zažívacím traktom“, (23) respondentov označilo
odpoveď „s pohybovým aparátom“, (8) označilo ako odpoveď poruchy imunity a zhodne po
(4) odpovede dostali možnosti „dýchacie problémy a dýchavičnosť“ a „srdcovo-cievne
problémy“.
V otázke č. 21 „Aký problém pohybového aparátu Vás trápi najčastejšie ?“ sme sa v otvorenej
otázke priamo pýtali na problémy pohybového aparátu. Respondenti najviac odpovedali
„chrbtica“, ktorú napísalo (25) respondentov, ďalších (11) respondentov určilo problém bliššie
a odpovedali krížová oblasť, a (3) odpovedali krčná chrbtica,čo je spolu (39) respondentov
trpiacich rôznimi bolesťami chrbtice, (36) respondentov uviedlo že „nemajú vôbec žiadny
problém s pohybovým aparátom“, ďalšie najčastejšie odpovede boli kolená (11) respondentov,
šija a ramená (6) respondentov, kĺby (4), bedrá (3), iba ramená (2) a ostatné ako klúčna kosť,
ťažké nohy, horný skrížený syndróm, stred tela mali po jednu odpoveď. Z výskumu vyplynulo
že až 1/3 respondentov nemá žiadne problémy z pohybovým aparátom a o niečo viac ako 1/3
respondentov trápia bolesti chrbtice,
36
21. Aký problém pohybového aparátu Vás trápi najčastejšie ?
Nemám vôbec žiadny problém s
pohybovým aparátom
40 Chrbtica
36
35
Krížová oblasť
30
25
25 Krčná chrbtica
20 Kolená
15
11 11 Šija a ramená
10
6
5 3
4 3 Kĺby
0 Bedrá
V otázke č. 22 „Máte bolesti aj inej časti pohybového aparátu? Ak áno, na ktorej ?“ sme sa
pýtali či okrem vyššie uvedeného problému pohybového aparátu trápia respondentov bolesti aj
inej časti pohybového aparátu. Na túto otazku odpovedalo (36) respondentov, z toho (12)
odpovedalo nie. Najviac respondentov trápila bolesť chrbtice (7), z toho (3) ju lokalizovali ako
bolesti krčnej chrbtice, (2) ako bolesť lumbálnej chrbtice a (1) ako bolesť torakálnej chrbtice.
Bolesti ramena trápia (5) responentov, bolesti nohy napísali (4) respondenti, bolesti kolien (3)
respondenti a bolesti ruky, hlavy, kĺbov, bedier napísalo po (1) respondentovi.
22. Máte bolesti aj inej časti pohybového aparátu? Ak áno, na ktorej ?
14
12 nie
12
bolesť chrbrice
10 bolesť krčnej chrbtice
8 bolesť torakálnej chrbtice
6 5 bolesť lubálnej chrbtice
4
4 3 3 3 bolesti ramena
2
2 1 bolesti nohy
0 bolesti kolien
Otázka č. 23 „Ste si vedomý niektorých ťažkostí spôsobených akútnym stresom?“ (Ak áno,
uveďte aké..). Pri tejto otázke sme chceli vedieť, či sú si respondenti vedomí akýchkoľvek
ťažkostí spôsobených akútnym stresom. Na túto otázku odpovedalo (49) respondentov, z toho
(14) odpovedalo nie. Najviac ťažkostí, ktoré respondenti označili, boli tráviace ťažkosti (13),
37
zvýšenie krvného tlaku a bolesti hlavy napísali po (4) respondenti, (3) napísali poruchy spánku,
krče a tras napísali (2) respondenti a ostatné odpovede ako nervozita, DNA, chrbát, rameno,
únava, zvýšený svalový tonus, podráždenosťa dýchacie problémy napísalo po 1 respondentovi.
23. Ste si vedomý niektorých ťažkostí spôsobených akútnym stresom?

(Ak áno, uveďte aké..)
16
14
14 13 nie
12 tráviace ťažkosti
10 zvýšenie krvného tlaku
8
bolesti hlavy
6
4 4 poruchy spánku
4 3
2 1 kŕče / tras
0
Na otázku č. 24 „Myslíte si, že trpíte dlhodobým stresom?“ odpovedalo najviac respondentov

nie (44), (34) respondentov uviedlo, že nie sú si vedomí a (29) uviedlo, že trpia dlhodobým
stresom.
24. Myslíte si, že trpíte dlhodobým stresom?
50 44
40 34
29 Áno
30
Nie
20
Nie som si vedomý
10
0
Áno Nie Nie som si
vedomý
Otázka č. 25 „Ste si vedomý niektorých ťažkostí spôsobených dlhodobým (chronickým)

stresom? (ak áno, uveďte aké)“. Na túto otázku odpovedalo (36) respondentov, z toho (9)
napísalo nie. Zo zvyšných (26) odpovedalo (8), že ich trápia psychické problémy ako depresia,
úzkosť a nervozita a (7) respondentov uviedlo, že majú ťažkosti s trávením. Zvýšený krvný tlak
napísali (4) respondenti, poruchy spánku napísali (3) respondenti, zvýšený svalový tonus
a bolesti hlavy označili (2) respondenti. Ostatné odpovede ako bolesti chrbta, znížená imunita,
38
znížená koncentrácia, únava, srdcovo cievne ťažkosti a dýchacie ťažkosti označilo po (1)
respondentovi.
25. Ste si vedomý niektorých ťažkostí spôsobených dlhodobým
(chronickým) stresom? (ak áno, uveďte aké)
10 9
8 nie
8 7
psychické problémy
6 ťažkosti s trávením
4
zvýšený krvný tlak
4 3
2 2 poruchy spánku
2
zvýšený svalový tonus
0 bolesti hlavy
V otázke č. 26 „Ako by ste ohodnotili úroveň Vášho stresu (0 až 10)?“, sme dali možnosť
respondentom určiť subjektívnu mieru stresu na numerickej škále od 0 po 10, kde 0 je žiaden
stres a 10 je najväčší možný stres. Až na menej odpovedí v úrovni stresu 4 a 6, graf tvorí typickú
Gaussovu krivku, (z čoho vyplýva, že miera stresu neprekračuje normu).
26. Ako by ste ohodnotili úroveň Vášho stresu (0 až 10)?
20 18 17
14
15
11
9
10
7
6
5 3
2 2
0
0 1 2 3 4 5 6 8 9 10
V otázke č. 27 „Viete relaxovať, dosiahnuť vnútorný kľud? Ak áno, ako?“, mohli respondenti
označiť viacej možností, alebo napísať vlastnú odpoveď. Najčastejší spôsob ako respondenti
dosahujú vnútorný kľud bola relaxácia, ktorá dostala (62) hlasov a druhý najčastejší spôsob bol
cvičením a športom (60) hlasov. Práca mala (29) hlasov, meditácia (15) hlasov a (8)
respondentov uviedlo, že nevedia dosiahnuť vnútorný kľud. Ako možnosť iné uviedli
respondenti spôsoby ako kniha, rybačka, CBD, film/seriál, pobyt v prírode, modlitbou a hrou
s deťmi.
39
27. Viete relaxovať, dosiahnuť vnútorný kľud? Ak áno, ako?
70 62 60
60 Relaxácia
50
Meditácia
40
29 Cvičením športom
30
20 15 Prácou
8
10
0
Pri otázke č. 28 „Myslíte si, že stres ovplyvňuje Vaše zdravie?“ sme chceli vedieť ako
respondenti vnímajú vplyv stresu na zdravie. Až (90) respondentov si uvedomuje, že stres
ovplyvňuje ich fyzické aj psychické zdravie. (9) respondetov odpovedalo, že stres ovplyvňuje
iba psychické zdravie, (4) respondenti si myslia, že stres ovplyvňuje iba fyzické zdravie a tak
isto (4) odpovedali, že stres ich zdravie neovplyvňuje.
28. Myslíte si, že stres ovplyvňuje Vaše zdravie?
100 90
Ovplyvňuje fyzické aj psychické
80 zdravie
Iba fyzické zdravie
60
40 Iba psychické zdravie
20 9 Neovplyvňuje
4 4
0
Otázka č. 29 „Ktoré zmeny psychiky a telesného stavu sú u Vás najvýraznejšie?“, nás zaujímala
z dôvodu overiť si, či predošlé odpovede korelujú so zmenami psychiky, ktoré si respondenti
uvedomujú. Najviac respondentov (30) označilo „poruchy spánku“, odpoveď „nepozorujem“
označilo (25) respondentov, odpoveď strata koncentrácie (neschopnosť sústrediť sa) označilo
(23) respondentov, odpoveď „celková apatia“ označilo (12) respondentov a (7) označilo
odpoveď „poruchy príjmu potravy, nechutenstvo“. Niektorí respondenti využili možnosť
vlastnej odpovede, ktoré boli - asi s každého, pohybové, kardiologické, bolesť krížov a kostrče,
zajedanie stresu, únava, smútok, neschopnosť vypnúť, výbušnosť a nervozita.
40
29. Ktoré zmeny psychiky a telesného stavu sú u Vás najvýraznejšie?
35
30 poruchy spánku
30
25
25 23 Nepozorujem
20
Strata koncentrácie (neschopnosť
15 12 sústrediť sa)
10 7
Celková apatia
5 poruchy príjmu potravy

0
Na záver sme sa respondentov opýtali „Chceli by ste niečo dodať?“ na ktorú (26) respondentov
odpovedalo prevažne nie, alebo len doplnili niektorú z odpovedí, poprípade poďakovali.
13.5 Vyhodnotenie výskumu
Na začiatku dotazníkového šetrenia sa stanovilo niekoľko hypotéz na overenie

stanoveného cieľa, ktorého pravdivosť bola v praktickej časti potvrdená alebo vyvrátená.
Stanovené hypotézy boli na základe štatistických výsledkov z výskumnu spracované a
vyhodnotené.
Hypotéza č.1 – aspoň 25% respondentov bude zažívať akútny stres, ktorého si budú vedomí,
a najviac problémov vplyvom akútneho stresu bude stuhnutosť/zvýšený svalový tonus (šije
a ramien).
Hypotézu č.1 overovala otázka č.23 „Ste si vedomý niektorých ťažkostí spôsobených akútnym
stresom?“. Z výsledkov sa zistilo, že 45 respondentov (42%) si je vedomých zažívania
akútneho stresu avšak stuhnutosť svalstva (šije a ramien) uviedol len 1 respondent a dvaja
uviedli kŕče a tras. Táto hypotéza sa potvrdila len z polovice pretože síce 42% respondentov
zažíva akútny stres ale len 3 uvádzajú, že majú jeho následkami zvýšený svalový tonus.
Hypotéza č.2 – aspoň 15% respondentov bude trpieť chronickým stresom

Túto hypotézu overovala otázka č. 24 „Myslíte si, že trpíte dlhodobým stresom?“. Z výskumu
sme zistili že 26% dotazovaných trpí chronickým stresom, z čoho vyplýva, že hypotéza sa
overila. Z danej vzorky 107 respondentov si štvrtina uvedomuje, že trpí dlhodobým stresom.
41
Hypotéza č.3 – 10% respondentov uvedie ako následky chronického stresu problémy
z pohybovým aparátom
Hypotézu č.3 overovala otázka č. 25 „Ste si vedomý niektorých ťažkostí spôsobených
dlhodobým (chronickým) stresom? (ak áno, uveďte aké).“ Z výskumu sme zistili že len 4
respondenti uviedli ťažkosti pohybového systému spôsobených chronickým stresom. Hypotéza
č. 3 sa neoverila.
Hypotéza č.4 – Fyzická aktivita a hobby budú mať vplyv na zvládanie akútneho a chronického
stresu.
Vplyv fyzickej aktivity a koníčkov na zvládanie akútneho a chronického stresu zisťovali otázky
č. 9, 10, 11 a 12. Zo 107 respondentov je až 50% športovo aktívnych minimálne 1 – 2 krát do
týždna a až 90% respondentov má minimálne jeden koníček. Na základe získaných údajov sa
dá povedať, že fyzická aktivita a hobby majú pozitívny vplyv na zvládanie a odbúravanie stresu
v živote respondentov.
13.6 Cieľ práce
Hlavným cieľom diplomovej práce bolo zhodnotenie vplyvu stresu na funkčné poruchy
pohybového systému. Z dát, ktoré sme získali z dotazníkového šetrenia sme zistili, že účastníci
dotazníku sú takmer všetci v najproduktívnejšom veku, majú primeranú váhu voči výške. Práca
aj povaha zamestnania je v populácii normálna. Hobby aj športové aktivity prevyšujú nad
nečinnosťou. Napätie a stres, ktoré respondenti zažívajú, neprekračuje normu a je pre populáciu
bežná. Pri spojitosti stresu a telestných problémov sa po vyjadrení respondentov a zohľadnení
všetkýh dostupných dát, dá povedať, že ani akútny ani chronický stres nemá veľký podiel na
problémoch pohybového aparátu dotazovaných. Avšak na základe získaných dát a ich
vyhodnotenia sa dá skonštatovať, že vplyv a miera stresu priaznivo ovplyvňuje práve pohyb
a rôzne koníčky, ktoré má vybraná vzorka respondentov.
Aj napriek tomu, že sme nepreukázali spojitosť medzi stresom a poruchami pohybového
aparátu, práca a poznatky, ktoré sme získali pri písaní práce sú neoceniteľné a majú prínos
z pohľadu pochopenia stresu ako dôležitého biochemického procesu v ľudskom tele, ako aj
pochopenie kedy je stres prekážkou a pôsobí patologicky.
42
14 Možnosti prevencie a terapie stresu a stresových situácií
V tejto časti by sme zhrnuli jednotlivé možnosti prevencie a terapie stresu a stresových
situácií. Množstvo techník, metód a terapií, ktorými je možné predchádzať stresu, stresovým
situáciám alebo zlepšovať odolnosť voči stresu je nespočetne veľa. Preto sme vybrali niektoré
možnosti prevencie a terapie, ktoré samostatne alebo kombinovane dokážu pomôcť
predchádzať patologickým problémom spôsobených stresom.
Jednotlivé techniky, metódy a terapie boli zvolené na základe získaných dát respondentov:
- Relaxačné techniky
- Shultzov autogénny tréning
- Viscerálna terapia
- Jogová terapia
- Fyzická športová aktivita – chôdza, beh, kalistenika
- Wim Hof metóda
14.1 Relaxačné techniky
Relaxačné techniky sú cvičenia určené k dosiahnutiu fyzického a psychického uvoľnenia,

pomocou ktorého sa odstraňuje zvýšené psychické napätie. Pri relaxácii dochádza k uvoľneniu
svalstva, k harmonizácii tela aj mysle a navodzuje sa celková vnútorná pohoda a rovnováha.
Relaxačné techniky majú široké uplatnenie pri liečbe psychických i somatických stavov napr.
nespavosť, úzkostné stavy, depresie, psychosomatické ochorenia, pri zvládaní stresových
a záťažových situácií. Relaxačné techniky sa veľmi dobre kombinujú s dýchacou gymnastikou.
Relaxačné metódy vychádzajú z poznatkov o vzájomnej súvislosti medzi 3 faktormi:38
1. Psychickou tenziou (napätím)
2. Funkčným stavom vegetatívnej nervovej sústavy
3. Napätím svalstva
Pre správnu relaxáciu je dôležité odstránenie rušivých vplyvov, preto je optimálne, aby sa
relaxácia vykonávala v pokojnom prostredí, tichej miestnosti s primeranou teplotou. Môže sa
použiť tichá a upokojujúco pôsobiaca hudba. Najčastejšie sa relaxačné techniky praktizujú
v ľahu na chrbte na tvrdšej podložke, poprípade v polosede alebo inom pohodlnom sede. Dĺžka
38
KOCIOVÁ, Kamila, Základy fyzioterapie, 2013, s. 165
43
relaxácie sa u začiatočníkov doporučuje 5 – 10 min., u pokročilejších 10 – 30 min., všetko
prispôsobujeme vlasným potrebám, schopnostiam a možnostiam.
Správne prevedená relaxácia uvoľnuje napätie svalov, odstraňuje pocit únavy, znižuje krvný
tlak, zovretie žalúdku, zlepšuje kvalitu dýchania aj celkovú kvalitu spánku a priaznivo pôsobí
na činnosť žliaz s vnútornou sekréciou. Na psychickej a duševnej úrovni aktivuje lepšiu
komunikáciu oboch hemisfér mozgu, stimuluje tvorivosť a schopnosť riešiť problémy.
Myslenie je pokojnejšie a jasnejšie, zmierňujú sa pocity podráždenia a napätia, čím sa človek
stáva viac vyrovnanejším a odolnejším voči vonkajším aj vnútorným vplyvom.
Obr. 10. Relaxačná poloha v ľahu na chrbte
Obr. 11. relaxačná poloha v sede na pätách
44
14.2 Shultzov autogénny tréning
Autorom psychoterapeutickej a psychohygienickej metódy, autogénny tréning (AT), bol

nemecký lekár, psychoterapeut Johannes H. Shultz (1884 – 1970). Termín autogénny tréning
(AT) môžeme preložiť ako „sebou utvárané systematické cvičenie“ alebo ako „sebautvárajúce
systematické cvičenie“.39 Celý tréning je založený na autosugescii, kedy v stave uvoľnenia
používame autosugestívne formulky, ktoré si volíme podľa vlastných potrieb, ťažkostí alebo
predsavzatí (napr. „nepotrebujem fajčiť“, „moje telo a svaly sú uvoľnené“, mám dosť energie“,
mám dosť odvahy“ a podobné).
„Liečebný účinok hypnózy je známy už celé staročia.“ Hašto (2018, s.8)
Na začiatku AT je dobré sprevádzanie skúseným psychiatrom (lekárom) poprípade iným
psychoterapeutom, dokonale oboznámeným s touto metódou.
Cvičenie prebieha v dvoch základných polohách, v ľahu na chrbte a v sede. AT cvičíme
osamote, v tichu (bežný ruch mesta prenikajúci do bytu nie je prekážajúci). Na začiatku
každého cvičenia si niekoľkokrát opakujeme formulku „som pokojný/á“, „som vyrovnaný/á“.
Základ AT pozostáva zo 6 cvičení základného stupňa, pri ktorých sa jedinec naučí uvoľniť
kostrové aj hladké svaly vnútorných orgánov.
Šesť cvičení základného stupňa:
− Tiaž
− Teplo
− Pulz
− Dýchanie
− Slnečná pleteň
− Hlava
AT cvičíme 3-krát denne, jedno cvičenie trvá 5 - 15 min. a je vhodné si viesť protokol o cvičení.
Na osvojenie AT je potrebných 6 – 12 týždnov systematického cvičenia a 6 – 8 konzultácií
z odborníkom v 1 – 2 týždnových intervaloch.40 Hašto (2018, s.28)
„Vynucovanie si niečoho je cudzie základnému princípu AT.“ 41 Hašto (2018, s.13)
39
HAŠTO, Jozef, Autogénny tréning, 2018, s.7
40
41
45
Obr. 12. Poloha v ľahu (Hašto, 2018)
Poloha v ľahu na chrbte: Hašto (2018, s. 11)

(A) Malý vankúš pod hlavu alebo podložka po šiju, (B) nohy vystreté, uvoľnené, špičky nôh
smerujú von, (C) kolená v miernej semiflexii alebo vystreté, (D) ruky po stranách tela,
pokrčené v lakťoch, dlaňami dole na podložke alebo hornej časti stehien.
Obr. 13. Poloha v sede (Hašto, 2018)
Poloha v sede: Hašto (2018, s. 12 )

(A) Sedíme vystretý, ruky spustené dole, kolená v 90° flexii, (B) z výdychom sa vyhrbíme,
spustíme hlavu dopredu a dole, vyvážime sa aby sme mohli uvolniť svalstvo bez padania
dopredu alebo dozadu, (C) ruky sú položené pasívne na stehnách, neopierame sa.
AT je vhodný pre každého človeka aj zdravého, ktorý chce zlepšiť svoj život. Osvojením si
Shultzovho autogénneho tréningu sa jedinec stáva odolnejší proti rôznym formám duševnej
a fyzickej záťaže, je vyrovnanejší a stabilnejší čím získa vačšiu radosť zo života.42
42
HAŠTO, Jozef, Autogénny tréning, 2018, s. 7
46
14.3 Viscerálna terapia
Viscerálna terapia je terapeutická technika, vyvinutá francúzkym osteopatom

a fyzioterapeutom Jeanom-Pierrom Barralom, ktorá má za cieľ podporiť funkciu a normálny
tonus orgánov, ako zároveň aj správny pohyb medzi jednotlivými vnútornými orgánmi a ich
spojeniami. Pohyb vnútorných orgánov je vzájomne previazaný vďaka seróznym membránam
obalujúcich orgány, fasciám, väzom a ostatným tkanivám, ktoré ich spájajú s ostatnými
súčasťami organizmu.
Viscerálna manipulácia rozlišuje dve hybnosti, viscerálnu motilitu a viscerálnu mobilitu, ktoré
sú dôležité pre správne fungovanie vnútorných orgánov. Viscerálna mobilita je pohyb orgánov
ako odpoveď na voľný pohyb, alebo pohyb bránice pri dýchaní. Viscerálna motilita vyjadruje
vlasný pohyb vnútorných orgánov.
Akýkoľvek blok, fixácia alebo adhézia k inej štruktúre, može mať za následok nesprávnu
funkciu orgánu.
Pohyb vnútorných orgánov (viscerálny pohyb) ovplyvňuje:

- Somatický nervový systém – je zdrojom pasívneho pohybu orgánov a faktorom
ovplyvňujúcim viscerálnu mobilitu. Uskutočnuje sa pri pohybe ľudského tela (napr.
flexia, extenzia, lateroflexia).
- Autonómny nervový systém – pohyb je riadení autonómnym nervovým systémom
a endokrinným systémom. Zahrňuje pohyby bránice, srdca a perilstatický pohyb, ktoré
majú priamy alebo nepriamy vlpyv na autonómny pohyb orgánov.
- Kraniosakrálny systém – je vlastne kraniosakrálna „pumpa“ tvorená cirkuláciou
mozgomiešneho moku v oblasti CNS, na základe zmien tlaku.
- Viscerálna motilita – vnútorný aktívny pohyb orgánov
Viscerálna terapia je metóda, ktorá za použitia jemného stimulu obnovuje mobilitu a motilitu
orgánov a ovplyvňuje viscerovertebrálne vzťahy. Čím je pohyb presnejši, tým menšia sila je
potrebná pri manipulácii. Počas manipulácie je dobré vedieť sa vcítiť do pacienta, cítiť rytmus,
vitalitu a rezistenciu tkanív s ktorými pracujeme.
Na správnu diagnostiku môžeme okrem moderných prístrojov ako CT, MR alebo ultrazvuku
použiť palpáciu, ktorá nás informuje o tonuse stien telesných dutín, perkusiu, ktorá nás
47
informuje o polohe a veľkosti niektorých orgánov a auskultáciou, ktorá nás informuje
o cirkulácii vzduchu, krvi a telesných tekutín.43
Viscerálna terapia používa tri obecné metódy manipulácie, ktoré možeme používať jednotlivo
alebo kombinovane:
- Priame metódy z krátkym pákovým ramenom (pre problémy z mobilitou)
- Nepriame metódy z dlhým pakovým ramenom (pre problémy z mobilitou)
- Indukčná metódy (pre problémy z motilitou)
Viscerálna terapia ovplyvňuje:

- Mobilitu a motilitu orgánov
- Reguláciu tekutín
- Sfinkterové a svalové spazmy
- Hormonálnu a chemickú produkciu
- Imunitu (lokálnu a systémovú)
- Psychiku
Obr. 14. Manipulácia žalúdku v obrátenej Trendelenburgerovej polohe – prvá metóda (Barral, 2006)
43
BARRAL, Jean-Piere, Viscerální terapie, 2006
48
14.4 Jogová terapia
Jogová terapia je v podstate prastará náuka, o ktorej existuje prvá písomná zmienka z roku 200
p.n.l, ktorú napísal autor Patañjali v diele Joga sútry. Tento ucelený systém sa nazýva
osemstupňová joga (Aštanga joga - aštau = osem, anga = krok, stupeň).
„Neexistujú zvlášť psychologické a fyziologické procesy a mechanizmy, ale
psychofyziologické procesy a mechanizmy.“44 Patañjali, autor joga sutry
Joga ako jedna zo spôsobov fyzio a psychoteriape využíva dva základné princípy:
1. Technický princíp na zvyšovanie adaptability a odolnosti.
2. Harmonizácia vonkajších a vnútorných činiteľov.
Cieľom týchto metód je vypestovať značnú imunitu a schopnosť klásť účinný odpor k rôznym
vonkajším a vnútorným vplyvom na telo, dušu, myseľ a tým dosiahnuť vyváženého správania
a pevnej osobnosti, čo je cieľom každej skutočnej jogy. Ide o pozdvihnutie úrovne zdravia
a pohody na najvyšší možný stupeň.
Aštanga joga pozostáva z ôsmych po sebe nasledujúcich krokov, aby sme postupne dosiahli
kontrolu najskôr nad svojimi zmyslami, neskôr nad telom a nakoniec aj nad svojou mysľou.
Prvý stupeň tvorí sociálna disciplína a mravné pravidlá (Yamas):
- Nenásilie (Ahimsá)
- Pravdivosť (Satjam)
- Nekradnutie a čestnosť (Astejam)
- Sexuálna zdržanlivosť (Brahmačarjam)
- Nehromadenie majetku (Aparigrahah)
Druhý stupeň tvorí osobná disciplína a hodnoty (Niyama):
- Čistota tela a mysle (Šaučam)
- Spokojnosť a vďačnosť (Santosh)
- Sebadisciplína (Tapas)
- Samoštúdium, sebarealizácia a samopoznanie (Svádhjája)
- Bezpodmienečná láska (Íšvaraprandihánam)
Prvé dva stupne majú pomôcť pri riešení vedomých mentálnych konfliktov. Tento súbor zásad
a pravidiel pomáha vytvoriť morálny a etický kódex jedinca, vďaka čomu ho odbremení od
44
KUVALAYANANDA, Swami; Dr. VINEKAR: Jógová terapie
49
veľakrát banálneho rozhodovania a zároveň pomáha budovať pevnú vôlu, čím vytvára značnú
psychyckú a fyzickú odolnosť.
Až potom by mal nasledovať tretí stupeň, praktizovanie pozícií (Asán), ktoré vačšina ľudí
považuje za celú jogu, ale nie je tomu tak. Jednotlivé asány sú spojené s dýchaním a mysľou,
majú byť voľné a nenútené, a po celý čas by sme mali cítiť príjemný ťah, nikdy nie bolesť.
Okrem toho, že asány sú určené k prekonávaniu poruchy tonického rytmu tela, čím obnovujú
harmonické fungovanie celého systému, pomáhajú aj budovať silné a ohybné telo, a pohyb
pozitívne ovplyvňuje funkcie celej nervovej sústavy a mozgu.
Štvrtý stupeň predstavuje kontrola dychu a dýchacie cvičenia (Pranayama), pomocou ktorých
ovládame dych a kontrolujeme činnosti mysle, stiahnutím zmyslových orgánov dovnútra.
Pochopenie a osvojenie si prvých štyroch stupňov prináša harmóniu (Sangati) a prepojenie
ľudského tela, duše a mysle, z čoho vychádza aj jej preklad. Joga sa prekladá ako spojenie,
prepojenie, zjednotenie.45
Ďalšie štyri stupňe, ktoré ponúka jogová terapia nie je možné zvládnuť bez osvojenia si prvých
štyroch stupňov. Sú to odpútanie sa od vonkajších podnetov, tvz. stiahnutie zmyslov
(Pratyahara), koncentrácia a sústredenie sa, pri ktorom zaniká pozorovateľ a pozorovaný objekt
(Dharána), táto koncentrácia prechádza do siedmeho stupňa, ktorým je meditácia (Dhajána), pri
ktorej dostáva vedomie a pochopenie seba samého úplne iný rozmer. Posledným stupňom je
tvz. osvietenie (Samádhi), stav kedy zaniká dvojakosť tohto sveta, dosahuje sa stav čistého
vedomia a jednoty.
45
KUVALAYANANDA, Swami; Dr. VINEKAR: Jógová terapie
50
Obr. 15. Pozícia balasana
Balasana – pozícia dieťaťa
Sed na pätách, kolená od seba, päty spolu, z hlbokým nádychom vzpažíme, pohľad
smerujeme pred seba a s výdychom ideme cez predklon, vzpažené ruky položíme na
podložku, čelo tiež oprieme o podložku a zostávame v pozícii aspoň 5 – 8 nádychov
a výdychov.
51
Obr. 16. Pozícia uttanasana
Uttanasana – hlboký predklon
Stoj spojný, zapažiť, prsty rúk si prepletieme za chrbtom, pokiaľ sa dá vytočíme dlane dozadu
a zakloníme hlavu, v tejto pozícii si dáme hlboký nádych a s výdychom si pustíme prsty rúk,
vzpažíme, dvihneme hlavu a pomaly ideme cez predklon do hlbokého predklonu. Pokiaľ
dáme ruky na podložku položíme ich pred chodidlá a zostávame 5 – 8 nádychov a výdychov.
52
Obr. 16. Pozícia supta baddha konasana
Supta Baddha Konasana

Ľah na chrbte, spojíme chodidlá a kolená necháme voľne padnúť do strán, ruky položíme
mierne od tela s dlaňami otočenými do hora. V tejto pozícii môžeme zostať koľko nám je
príjemné.
Obr. 17. Pozícia padmasana
Padmasana – lotosový sed

Je najznámejšia jogova pozícia, v tejto pozícii môžeme vykonávať meditáciu alebo rôzne
dychové cvičenia (pranayamy).
Z pozície v sede, chytíme pravé chodidlo, nárt položíme na hornú časť ľavého stehna tak, aby
vonkajší okraj chodidla bol opretý do lona. To isté zopakujeme z ľavou nohou, chodidlá sú
53
otočené dorzálnou stranou k stropu. Dlane položíme na kolená, vystrieme chrbát, napriamime
hlavu a môžme zatvoriť oči. Svoju pozornosť zameriame na svoj dych, pričom sa snažíme
o plný a hlboký nádych a výdych. V pozícii môžeme zostať pokiaľ vydržíme a je nám to
príjemné, je to aktívna pozícia, počas ktorej máme stále vystretý chrbát a napriamenú hlavu.
Pokiaľ nedokážeme dať nohy do pozície lotosového sedu, môžeme si sadnúť aj do sedu
tureckého.
Tieto pozície nám okrem natiahnutia a uvoľnenia určitých svalových skupín pomáhajú pri
psychickom uvoľnení, znížení stresu a depresií, nájdení vlastného stredu a pohody, čím sa
môžu pomôcť odstrániť bolesti hlavy, stuhnutosť šijového svalstva a zlepšiť celková kvalita
spánku.
14.5 Fyzická aktivita – chôdza, beh, kalistenika
Aktívny pohyb je základným prejavom života, prebieha podľa fyzikálnych zákonov a je účelovo
riadení nervovou sústavov reagujúcou na podnety z vnútorného a vonkajšieho prostredia.
Véle (2006, s.17). Za fyzickú aktivitu môžeme pokladať akúkoľvek pohybovú aktivitu ako
rôzne druhy športu, tanec, kondičné aktivity, voľnočasové aktivity, domáce práce a iné. Výber
pohybovej aktivity a frekvencia opakovania záleží na každom človeku individuálne.
Chôdza
Chôdza je základný lokomočný stereotyp pochádzajúci z ontogenézie na fylogeneticky

fixovaných princípoch, ktoré sú charakteristické pre každého jedinca.46 Dá sa definovať ako
presun tela z jedného bodu do druhého. Chôdza je pre človeka najprirodzenejší pohyb a zároveň
aspekcia chôdze slúži ako jedna zo základných analýz fyzioterapeutického vyšetrenia. Pri
správnom stereotype chôdze dochádza k aktívnemu pohybu celého tela, napriameniu hlavy a
chrbtice, súhybu horných a dolných končatín, rotácie panvy proti rotácii hrudníka a ramien vo
vertikálnej osi. Kroky majú byť rovnakej dĺžky a v rovnakom časovom intervale, telo vykonáva
pohyb napriamene a v pravidelnom tempe.47 Chôdza je cyklický, opakujúci sa dej, ktorý má
46
KOLÁŘ, Pavel, et al., 2020. Rehabilitace v klinické praxi, s. 48
47
KOCIOVÁ, Kamila, Základy fyzioterapie, 2013, s. 138
54
dve základné fázy, oporná a švihová fáza a každá z týchto fáz sa ďalej delí na časti krokového
cyklu.
Fázy krokového cyklu podľa Perryho (1992) :

Fázy krokového cyklu Trvanie Fáza Opora Cyklus
1.- počiatočný kontakt 0% Dvojitá opora
2.- reakciana zaťaženie 0 – 10%
3.- stred stojnej fáze 10 – 30% Opora na jednej
4.- konečný stoj 30 – 50% Oporná fáza nohe Cyklus chôdze
5.- predšvihová fáza 50 – 60% Dvojitá opora (jedna noha)
6.- počiatočný švih 60 – 70% Opora na jednej
7.- stred švihovej fáze 70 – 85% Švihová fáza nohe
8.- konečný švih 85 – 100%
Obr. 18. Fázy kroku Kolář 2020 – (upravené Košlab)
Obr. 19. Fázy kroku (Kolář, 2020)
Medzi hlavné benefity chôdze patrí podpora kardiovaskulárneho, respiračného a pohybového

systému, zlepšenie metabolizmu a spánku, prevencia rôznych civilizačných ochorení a vyššia
odolnosť voči stresu a psychickým poruchám.
Beh
Beh je jedným zo športov, ktorý má veľkú obľubu širokej verejnosti v dnešnej dobe, a na jeho
praktizovanie potrebujeme v podstate len vhodnú obuv, odev a chuť. Na realizácii behu sa
55
podieľa nervový systém a pohybový aparát, svaly, kĺby, šlachy a fascie takmer celého tela,
ktoré sú neustále v spolupráci. Na rozdiel od chôdze, beh nemá fázu dvojitej opory, zato má
fázu letu, kedy nie je ani jedna končatina v kontakte zo zemou. Beh sa dá praktizovať v meste
ako aj v prírode, dennú dobu, vzdialenosť alebo rychloť si volí každý individuálne podľa
vlastných potrieb a schopností. Beh má tri základné fázy: odrazová fáza, letová fáza a dopadová
fáza, ktoré sa delia na ďalšie fázy.
Obr. 20. zdroj Internet
Chôdza aj beh majú pozitívne účinky na kardiovaskulárny systém, zlepšujú pevnosť kostí a silu
svalov dolnej časti tela, zvyšujú kondíciu, zlepšuje činnosť mozgu, pôsobia proti stresu
a depresii čím zlepšujú náladu.
Kalistenika
Kalistenika je forma fyzického tréningu, ktorá pozostáva z cvičení bez prístrojov, vačšinou
s vlastnovu váhou. Význam kalistenika pochádza so spojenia dvoch gréckych slov kallos –
krása (vychádzajúca z estetiky ľudského tela a jeho dokonalosti) a sthenos – sila (prezentuje
fyzickú/menálnu silu a odhodlanie). Kalisteniku môžme považovať za umenie ako používať
vlastnú váhu na budovanie funkčnej sily a vytrvalosti. Cvičiť možno individuálne alebo
skupinovo. V poslednom čase sa hlavne v mestách začali budovať tvz. „workoutové ihriská“,
ktoré umožňujú cvičenie s vlastnou váhou. Kalistenika ponúka predovšetkým cvičenia
v otvorených kinematických reťazcoch, cvičenia cez dva alebo tri kĺby s možnosťou precvičiť
všetky svaly a všetky svalové skupiny. Medzi základné cviky, ktoré kalistenika ponúka patrí
56
kľuk, drep, zhyb, skok, zdvih nôh, mostík, stojka alebo plank. Každý z týchto cvikov sa dá
modifikovať a upravovať podľa toho, či chceme daný cvik zľahčiť alebo sťažiť. Napríklad kľuk
vieme zľahčiť tým, že sa dáme na kolená, ak ho chceme sťažiť, vyložíme si chodidlá na niečo
vyvýšené, aby sme mali nohy vyššie ako hlavu, alebo pri klasickom kľuku dáme jednu ruku na
overbal.
Kalistenika je fyzická aj psychická aktivita, ktorú môžeme zaradiť k umeniu, ku ktorému patrí
aj správny životný štýl, vytvorenie pozitívnych návykov, primeraná starosť o seba a svoje
okolie čo vedie k pozitívnym stavom mysle a tela.48
14.6 Wim Hofova metóda
Wim Hof tiež známy ako „ľadový muž“ je holandský extrémny športovec, známy mnohými
svetovými rekordmi, pri ktorých odolával teplotám pod bodom mrazu.49 Je autorom metódy,
ktorá pomocou mysle, dýchania a otužovania sa, v chladnej vode pomáha zlepšiť hlavne
odolnosť voči chladu a posilniť celkovú imunitu. Táto metóda je v poslednom čase čoraz viac
preferovaná ako samotné otužovanie, ktoré samo o sebe nemá toľko benefitov pre ľudský
organizmus, čo potvrdzujú aj mnohé výskumy, ktoré sa v tejto oblasti urobili v poslednej dobe.
Sila Wim Hofovej metódy spočíva v troch hlavných bodoch:
1.- Nastavenie mysle a meditácia (učíme sa pozorovať vlasné myšlienky, emócie a telo ako
objekty pozorovania z vedomím, že som subjekt, teda pozorovateľ).
2.- Vedomý plný dych (dýchacia technika je v prvom rade založená na hlbokom nádychu a
výdychu bez použitia sily, tým sa mení pomer O2 a CO2 v tele, čo spôsobuje zmenu
biochemických procesov, takže sa v chlade ľahšie uvoľníme a prijmeme ho).
3.- Otužovanie sa v chladnej vode (sa realizuje pomocou studených spŕch alebo ľadových
kúpeľov, ktoré si volí každý individuálne podľa vlastných pocitov).
Ľudia, ktorí si osvoja tieto tri techniky dosahujú pozoruhodné výsledky v oblasti prevencie,
liečby, výdrže v chlade a v náročných podmienkach. Časté vystavenie chladu urýchľuje
metabolizmus, zmierňuje autoimunitné ochorenia, zápaly, opuchy a boľavé svaly. Liečba
chladom je ďalej spojená so zlepšenou kvalitou spánku, koncentráciou a so zlepšenou
imunitnou odpoveďou. V neposlednom rade pomáha metóda Wima Hofa znížiť pocit strachu,
stresu a depresie.50
48
WADE, Paul, Tréning väzňa, 2012
49
https://en.wikipedia.org/wiki/Wim_Hof
50
HOF, Wim, Metóda Wima Hofa, 2020
57
Obr. 21. Wim Hof: svetový rekord z roku 2013 kedy bol v nepretržitom telesnom kontakte z ľadom
1 hodinu 53 minút a 2 sekundy
(zdroj: https://www.wimhofmethod.com/iceman-wim-hof)
14.7 Pohyb a jeho význam
Pohyb a jeho zastúpenie v dennom živote ľudí podľa mnohých prieskumov klesá, a práve preto
som rád, že som obklopený ľudmi pre ktorých je aktívny život dôležitý, čo dokazuje aj
vyhodnotenie dotazníka. Pohybová alebo športovo-rekreačná aktivita je pre každého jedinca
nenahraditeľná a prospešná pod podmienkou rešpektovania momentálneho zdravotného
a psychického stavu, veku a náročnosti aktivity. Ako sa hovorí, človek je stvorený pre pohyb a
nikto ešte nevymyslel nič lepšie ako pohyb.
- Pravidelná pohybová aktivita bráni vzniku celej rady ochorení, ktoré sú spojené
s pasívnym spôsobom života. Stejskal (2003, s. 22)
Pravidelný pohyb znižuje riziko aterosklerózy a periférnych ochorení ciev, ischemickej
choroby srdca (ICHS), bráni vzniku obezity, znižuje tepovú frekvenciu a krvný tlak čím
zlepšuje efektivitu srdca, pomáha predchádzať a zároveň slúži ako podporná liečba pri diabete
melistus 2. stupňa a je prevenciou a zároveň liečbou osteoporózy. Zlepšuje celkovú koordináciu
a pohyby tela, zlepšuje sa prekrvenie svalov a mozgu, zvyšuje vitálnu kapacitu pľúc a tiež
zlepšuje aktivitu autonómneho nervového systému. Pohybová aktivita má veľký výzman aj na
emocionálne ladenie človeka, zvyšuje pocit dôvery vo svoje schopnosti, pomáha lepšie zvládať
stres, úzkosť a depresie. Fyzicky aktívny človek má vačšiu produkciu niektorých nervových
prenášačov a modulátorov, ktoré znižujú boleť, zlepšujú náladu a prinášajú človeku pocit
radosti. Stejskal (2004, s.12)
58
Zároveň pravidelné cvičenie zvyšuje pružnosť a pevnosť kĺbov, kĺbnych väzov, úponov
šliach, svalovú silu, vytrvalosť a kľudové napätie svalu.51
Organizácie ako CDC, WHO odporúčajú aspoň 5 dní v týždni 30 min. aerobnej aktivity
miernej intenzity, alebo 3 dni v týždni 20 min. aeróbnej aktivity vyššej intenzity.
Obr. 22. Význam telesných aktivít ako prevencie civilizačných chorôb (Frýželka, 2009)
15 Záver
V diplomovej práci sme sa zamerali na psychosomatiku, konkrétne na prepojenie stresu

a funkčných porúch pohybového systému. Stres a stresové situácie hrajú v živote človeka
dôležitú úlohu, na jednej strane dokáže stres človeka stimulovať k lepším výkonom, na strane
druhej žiaden stres alebo nadmerný stres môžu naopak viesť k zhoršeniu či už fyzického alebo
psychickému stavu. V odbornej literatúre som našiel veľa dôkazov o prepojení práve stresu
a viscerálnych orgánov a na základe poznatkov viscerovertebrálnych vzťahov som pochopil
aký veľký vplyv má psychosomatika na všetky telesné sústavy a funckcie jedinca.
51
STEJSKAL, Pavel, Proč a jak se hýbat, 2003, s. 11 - 22
59
Práca bola rozdelená do troch častí. V prvej časti sme rozobrali stres, históriu výskumu,
fyziologické a psychologické poňatie ako aj hlavné dráhy, osi, ktoré sa aktivujú pri stresovej
reakcii. V druhej časti sme poukázali na vplyv stresu na vnútorné orgány a vicserovertebrálne
prepojenie, na základe čoho sme stanovili hypotézy. V poslednej tretej časti sme vyhodnotili
dotazník, overili hypotézy a vyvodili záver na základe ktorého sme stanovili rôzne
fyzioterapeutické postupy, ktoré majú pomáhať predchádzať a lepšie odolávať stresu.
Aj napriek tomu, že sme nepreukázali priamy súvis medzi vplyvom patologického
stresu a poruchami pohybovej sústavy, nepriamo sme dokázali, že práve fyzická aktivita
a správne využitie voľného času môže zmierniť, ak nie úplne odstráni, problémy spojené
s negatívnym pôsobením stresu.
60
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:
BARRAL, Jean-Piere, 2006. Viscerální terapie, 1. vyd. Olomouc, Poznání, 2006. 446s. ISBN
80-239-6721-5
BARTŮŇKOVÁ, Staša, 2010. Stres a jeho mechanismy, 1. vyd. Praha, Karolinim, 2010. 134
s. ISBN 978-80-246-1874-6
BRODAL, Per, 2008. Centrálny nervový systém, 1. vyd. Martin, Osveta s.r.o., 2008, 517s.
ISBN 978-80-8063-256-4
DUBOVÝ. P., JANČÁLEK, R., 2019. Základy neuroanatomie a nervových drah, 2. vyd.
Brno, Masarykova univerzita, 2019, 114s. ISBN 978-80-210-7426-2
GERD, R., HENNINGSEN, P., 2018. Psychoterapeutická medicína a psychosomatika, 8. vyd.

Partizánske, Expresprint, 2018, 403s. ISBN 978-80-88952-95-4
GÚTH, Anton, 2018. Vyšetrovacie metodiky v rehabilitácii 1, 4. vyd. Bratislava, Liečreh,

2018, 400s. ISBN 978-80-88932-42-0
HAŠTO, Jozef, 2018. Autogénny tréning, 4.vyd. Bratislava, Pro mente sana s.r.o., 2018, 67s.
ISBN 978-80-88-952-94-7
HOF, Wim, 2020, Metóda Wima Hofa, 1.vyd. Motýľ, 2020, 224s. ISBN 978-80-8164-241-8
HOSKOVCOVÁ, Martina, 2017. Léčebná rehabilitace bolestivých stavů hybné soustavy, 1.

vyd. Praha, Raabe s.r.o., 2017, 280s. ISBN 978-80-7496-304-9
HRČKA, Jozef, 2013. Terminológia cvičebných polôh a pohybov v terapeutickej praxi, 1.vyd.
Prešov, Michal Vaška, 2013, 73s. ISBN 978-80-8105-467-9
KOCIOVÁ, Kamila, 2013. Základy fyzioterapie, 1. vyd. Martin, Osveta, 2013, 238s. ISBN
978-80-8060-389-9
61
KOHLÍKOVÁ, a spol, 2005. Cytopatologie, patobiologie a patofyziologie, 1. vyd. Praha,
Karolinum, 2005. 258s. ISBN 80-246-0717-4
KOLÁŘ, Pavel, et al., 2020. Rehabilitace v klinické praxi, 2. vyd. Praha, Galén, 2020, 714s.
ISBN 978-80-7492-500-9
KUVALAYANANDA, Swami; Dr. Vinekar, 2007, Jógová terapie, 1.vyd. CAD Press, 2007.
160s. ISBN: 80-85349-04-3
LARCHER, Walter, 2003. Physiological Plant Ecology. 4. vyd. Springer-Verlag Berlin

Heidelberg, 2003. 514 s. ISBN 978-3-540-43516-7
LEWIT, Karel, 2003. Manipulační léčba, 5. vyd. Sdělovací technika, 2003. 411s. ISBN 80-
86645-04-5
LYSBERTH, André, Van, 1972. Jóga, 1. vyd. Praha, Olympia, 1972. ISBN 27-054-72
MARČEK, Tibor, a kol. Telovýchovné lekárstvo, 2007, 1.vyd. Bratislava, Univerzita

komenského, 2007, 261s. ISBN 978-80-223-2276-8.
MRAVEC, Boris, 2011. Stres a adaptácia, 1. vyd. SAP, Bratislava, 2011. 332 s. ISBN 978-
80-8095-067-5
PONEŠTICKÝ, Jan, 2004. Neurózy, psychosomatická onemocnění a psychoterapie, 2. vyd.

Praha, Triton 2004. 208 s. ISBN 80-7254-459-4
ROKYTA, Richard a kol, 2015. Fyziologie a patofyziologická fyziologie, 1. vyd. GRADA

Publishing, s.r.o., 2015. 712s. ISBN 978-80-247-4867-2
RYCHLÍKOVÁ, Eva, 2016. Manuální medicína, 5. vyd. Praha, Maxdorf, 2016, 504s. ISBN
978-80-7345-474-6
62
SARASWATI, Satyananda , Swami, 2016. Asana pranayama mudra bandha, 4.vyd.
Munger,India, Yoga Publications Trust, 2013, 560s. ISBN 978-81-86336-14-4
STEJSKAL, Pavel, 2004. Proč a jak se hýbat, 1.vyd. Presstempus spol.s r.o., 2004. 124s.
ISBN80-903350-2-0
TICHÝ, Miroslav, 2014. Dysfunkce kloubu, 2. vyd. Praha, Miroslav Tichý, 2014. 304s. ISBN
978-80-260-6282-0
TICHÝ, Miroslav, 2009 Dysfunkce kloubu VII, 1. vyd. Praha, Miroslav Tichý, 2009. 91s.
ISBN 978-80-254-3963-0
VÉLE, František, 2006. Kineziologie. 2.vyd. Praha, Triton, 2006, 376s. ISBN 80-2754-837-9
WACURA-KAMPIK, Ingrid, 2012. Segmental anatomy, 1. vyd. Munich, Urban & Fischer,
2012, 384s. ISBN 978-0-7020-5042-8
WADE, Paul, 2013. Tréning väzňa, 1.vyd.. Šamorín, Zelený kocúr s.r.o., 2013, 312s. ISBN
978-80-970922-3-8
INTERNETOVÉ ZDROJE:
https://en.wikipedia.org/wiki/Wim_Hof
63
ZOZNAM SKRATIEK:
(ACTH) Adenokortikotropný hormón

(AIM) Akútny infarkt myokardu
(AT) Autogénny tréning
(CNS) Centrálny nervový systém
(CRH) Kortikoliberin
(FSH) Folikuly stimulačný hormón
(GAS) Generalizovaný adaptačný syndróm
(GIT) Gastrointestinálny trakt
(HAZ) Hyperalgycká zóna
(HPA) Hypotalamus hypofýza osa
(ISCH) Ischemická choroba srdca
(LH) Latinizačný hormón
(NPV) Nucleus paraventricularis
(PRL) Sekrécia prolaktinu
(SAS) Sympatikoadrenálna osa
(TRH) Tyreotropný hormón
(Trp) Trigger point
Dotazník
1. Aké je Vaše pohlavie?

− Žena
− Muž
2. Aký je Váš vek?

− od 10 do 20 rokov
− 60 rokov a viac
3. Aká je Vaša výška?

− do 160cm
− od 160cm do 180cm
− nad 220cm
4. Aká je Vaša váha?

− do 60kg
− od 60 do 80 kg
− od 80 do 100 kg
− od 100 do 120 kg
− nad 120kg
5. Mali ste niekedy úraz, alebo nehodu, ktorá Vám zapríčinila trvalé zdravotné následky? (ak
áno, uveďte aké )
6. V akom odvetví pracujete?
7. Akú povahu má Vaše zamestnanie?

− Prevažne pracujem manuálne
− Manuálne pracujem len občas
− Manuálne pracujem veľmi málo
− Pracujem duševne
− Pracujem duševne aj fyzicky
− Pracujem v kancelárii
− Nepracujem
− Iné
8. Napĺňa vás Vaša práca? (máte z nej radosť ?)
− Áno
− Občas
− Nie
9. Váš voľný čas využívate na ...

− Tv a Počítač
− Šport
− Hobby (koníčky)
− Čítam knihy
− Práca (okolo domu, v záhrade ...)
− Trávim ho v prírode
− Iné
10. Koľko máte koníčkov?

− Žiadne
− Jeden
− Dva
− Tri a viac
11. Ak športujete, ako často športujete - ste pohybovo aktívny?

(1deň sa myslí aspoň 30min. aktívneho cvičenia)
− Nešportujem
− Občas ( najviac 1x do týždňa)
− Rekreačne (1 – 2 dni v týždni)
− Pravidelne (3 – 5 dni v týždni)
− Profesionálne
12. Akému športu sa venujete ? (Môžete vymenovať aj viac športov)
13. Prináša Vám život konflikty? Ak áno, kde ?

− Neprináša
− Doma
− V práci
− Pri komunikácii s ľudmi
− Iné
14. Pociťujete nervozitu a vnútorné napätie? Ak áno, kde?

− Nepociťujem
− Doma
− V práci
− Pri práci s ľudmi
− Pri riešení problémov
− Aj o samote
− Iné
15. Aké situácie sú pre Vás stresujúce?
16. Máte na seba veľké nároky ?

− Áno
− Občas
− Nie
17. Riešite v živote zložité situácie ?

− Áno
− Občas
− Nie
18. Zložité situácie zvládate ...

− Bez problémov
− Čiastočne
− Vôbec nezvládam
− Iné
19. Je pre Vás problém povedať nie a snažíte sa každému vyhovieť? Ste veľmi obetavý
človek?
− Áno
− Nie
20. Máte niektoré z vymenovaných bolestí alebo problémov?

(ak áno, označte to čo Vás trápi najviac)
(ak áno, označte to čo Vás trápi ako druhé v poradí)
− S pohybovým aparátom
− So zažívacím traktom Srdcovo-cievne problémy
− Dýchacie problémy alebo dýchavičnosť (dušnosť)
− Poruchy imunity
− Netrpím týmito problémami
21. Aký problém pohybového aparátu Vás trápi najčastejšie ?

(najvážnejší problém pohybového aparátu)
− Nemám vôbec žiadny problém s pohybovým aparátom
− Iné
22. Máte bolesti aj inej časti pohybového aparátu? Ak áno, na ktorej?
23. Ste si vedomý niektorých ťažkostí spôsobených akútnym stresom? (Ak áno, uveďte aké..)
24. Myslíte si, že trpíte dlhodobým stresom?

− Áno
− Nie
− Nie som si vedomý
25. Ste si vedomý niektorých ťažkostí spôsobených dlhodobým (chronickým) stresom? (ak
áno, uveďte aké)
26. Ako by ste ohodnotili úroveň Vášho stresu (0 až 10)?

(Ak 0 je žiadny stres a 10 je najväčší možný stres.)
27. Viete relaxovať, dosiahnuť vnútorný kľud? Ak áno, ako?

− Relaxáciou
− Meditáciou
− Cvičením (športom)
− Prácou
− Neviem dosiahnuť vnútorný kľud
− Iné
28. Myslíte si, že stres ovplyvňuje Vaše zdravie?

− Iba psychické zdravie
− Iba fyzické zdravie
− Ovplyvňuje fyzické aj psychické zdravie
− Neovplyvňuje
29. Ktoré zmeny psychiky a telesného stavu sú u Vás najvýraznejšie?

− Nepozorujem
− Poruchy spánku
− Poruchy príjmu potravy, nechutenstvo
− Strata koncentrácie (neschopnosť sústrediť sa)
− Neschopnosť vykonávať prácu
− Celková apatia
− Iné
30. Chceli by ste niečo dodať ?

Marcel Košlab - Vplyv Stresu Na Funkčné Poruchy Pohybového Systému

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Marcel Košlab - Vplyv Stresu Na Funkčné Poruchy Pohybového Systému

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Univerzita sv.

Cyrila a Metoda v Trnave

Vplyv stresu na funkčné poruchy pohybového systému

Červeník 2021 Marcel Košlab

Vplyv stresu na funkčné poruchy pohybového systému

Študijný program: Fyzioterapia

Červeník 2021 Marcel Košlab

Problematike stresu, jeho pôsobenia na organizmus a reakcie naňho sú v poslednej dobe

1.1 História výskumu

Výskumom stresu sa v minulosti zaoberalo viacero významných vedcov a každý z nich

Koordinovaný súčet endokrinných, autonómnych a somatických odpovedí na stres je

Stresormi možno označiť podnety (faktory) vnútorného a vonkajšieho prostredia, ktoré

1.4 Psychologické poňatie stresu

Psychologické pôsobenie stresu, sa snažilo opísať a pochopiť viacero vyznamných

2 Klasifikácia stresových podnetov

V odborných publikáciách môžeme nájsť rôzne pohľady autorov na rozdelenie stresových

Doktorka Jurčovičová rozdelila stresové podnety do štyroch hlavných kategorií:6

Ľudské stresory podľa MUDr. Bartuňkovej môžu byť rozdelené na stresory:7

2.2 Fázy stresu (Adaptačný syndróm)

Generalizovaný adaptačný syndrom (GAS) je termín použitý Hansom Selyem, pre

Obr. 1. Schéma priebehu stresovej reakcie. (Upravené podľa Larcher, 2003)

3 Systémy stresovej reakcie

Stresová reakcia vyšších organizmov predstavuje koordinovanú aktiváciu mnohých

3.1 Sympato-adrenálna osa

Sympatikoadrenálny systém (SAS) tvorí viacero mozgových štruktúr:

3.2 Osa hypotalamus hypofýza nadobličky

Obr. 2. Stresová reakcia a jej vplyv. (podľa Gerd, 2011)

3.3 HPA osa pri depresii

Pri depresii nie je os hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA) regulovaná negatívnou

4 Vplyv stresu na pohybový systém14

5 Psychosomatické choroby (poruchy) vyvolané stresom

7 Vplyv stresu na jednotlivé funkčné systémy

7.1 Gastrointestinálny systém

V gastrointestinálnom systéme vyvoláva stres celú radu funkčných a organických porúch

7.2 Kardiovaskulárny systém

Tu sa objavujú bolestivé vertebrogenné bolesti bez organického nálezu (stres zvyšuje

7.4 Dýchací systém

7.5 Nervový systém

V nervovom systéme môže stres spôsobovať poruchy spánku, hlavne spánkovú

7.6 Imunitný systém

Akútna záťaž (stres) podporuje imunitné funkcie zvýšením pohyblivosti imunitných

8.1 História výskumu

O prepojení medzi vnútornými orgánmi (viscerami) a pohybovým aparátom človeka

Obr. 4. Dermatómy – J. Ch. Boileau Grant (Grant's Atlas Of Anatomy, 1962)

Vzájomné ovplyvňovanie vnútorných orgánov, osového systému a pohybového aparátu

9.1 Somatoviscerálne vzťahy

9.2 Viscerosomatické vzťahy

Sú vzťahy kedy sa ochorenie vnútorného orgánu (viscera) premietne do opornej a pohybovej

10 Rozdelenie nervovej sústavy z fyziologického hľadiska

10.1 Somatický nervový systém

10.2 Viscerálny (autonómny/vegetatívny) nervový systém

10.3 Miechový segment

Pre lepšie pochopenie viscerosomatických a somatoviscerálnych vzťahov, je dôležité poznať

Axóny interneurónov zväčša neopúšťajú miechu, zvyčajne sa mnohonásobne vetvia a vytvárajú

10.4 Segmenty a metaméry

- Dermatóm (inervovaná oblasť kože)

Obr. 5. Schematické znázornenie segmentu Th5 s jeho dermatómom, myotómom, sklerotómom,

Obr. 6. Nervové prepojenie somatickej a viscerálnej oblasti tela, (Tichý, 2009)

Pre viscerosomatické a somatoviscerálne vzťahy je podľa Lewita nutné mať na pamäti

10.6 Projekcia viscerosomatickych vzťahov

10.7 Orgánová projekcia na tele

Porucha alebo ochorenie vnútorného orgánu sa cestou reflexných zmien premietne na

- Reflexné vzťahy priedušnice, pažerák. Funkčné poruchy typu neurocirkulačnej asténie,