Starec a 

more
Autor: Ernest Hemingway
Literárny druh: epika
Literárny žáner: novela z roku 1952 (Nobelovu cenu dostal v roku 1954)
Idea: sila jednotlivca, jeho vytrvalosť, cieľavedomosť a odvaha bojovať proti osudu
Téma: boj človeka s prírodou, priateľstvo medzi rybou a rybárom
Citát: ,,Človeka je možno zničiť, ale nie poraziť.“
Alegória - starec predstavuje človeka, ryba zmysel života a žraloci prekážky alebo zlo okolo nás
Postavy:
starec Santiago – starý rybár, vyziabnutý, chudý, ale odvážny, múdry, trpezlivý, zručný, skúsený, obdivoval ryby
a more, mal oči mora
chlapec Manolin - ohľaduplný, starostlivý, ochotný, chudobný, mladá generácia, láskavý
Prostredie:
dom starca - chudobný, biedny, skromný, jednoduchý- iba posteľ, stôl, stolička a ohnisko
more - prirovnáva ho k žene, krása, nevyčerpateľnosť, náklonnosť

Charakteristika diela:
Je to metafora o živote. Napriek tomu, že starec prehral materiálne, neprehral duchovne. Utrpel porážku, ale
zároveň zvíťazil. Zvíťazil sám nad sebou svojou pevnou vôľou, bojovnosťou, vytrvalosťou. Dokázal, že aj
napriek veku je stále schopný bojovať. Bojovať a možno aj vyhrávať nad prírodou a svojou starobou. Tým, že sa
nevzdal, dokázal svoju ľudskú hodnotu.

Obsah:
Dej sa začína v rybárskej osade pri Golfskom prúde. Starec Santiago už 84. deň na mori nič nechytil. Predtým s
ním chodil chlapec Manolin, ale po 10-dňoch neúspešného lovu mu rodičia povedali, aby chodil s inou bárkou,
šťastnejšou. Starec brával chlapca na more už od 5-tich rokov a chlapec sa od neho veľa naučil a mal ho rád.
85. deň išiel starec na more s istotou, že niečo chytí. Vybral sa ďaleko na more a o pár dní sa mu podarilo chytiť
obrovského mečúňa. Ryba bola taká veľká, že ju nedokázal chytiť a ťahala ho 3 dni na šíri oceán. Santiago s ňou
z plných síl bojoval, ruky mal už dorezané od lán a dlane spálené. Keď už bola unavená, po prvý krát sa mu
ukázala.
„Vynárala sa celú večnosť, voda jej potokmi stekala po bokoch. Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala
tmavofialovú a pruhy na bokoch boli v slnečnom svite široké a svetlolevanduľové. Rypák mala dlhá, ani
baseballová pálka a zúžený ako rapír. “

Santiago si nedovolil ani minútu odpočinku, lebo vedel, žeby mohol prísť o svoje víťazstvo. Bol už veľmi slabý
a vyčerpaný, skoro nič nejedol a nepil. Rybu si začal ctiť a rešpektoval ju ako dávneho priateľa, ktorý si s ním
konečne prišiel zmerať sily. Podvečer začala ryba krúžiť, a to bol pre starca znak o tom, že je už unavená. Musel
začať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť.
Onedlho však prišla chvíľa, keď sa už ryba dostala blízko ku člnu. Starec schytil harpúnu a vrazil jej ju do srdca.
Keď už bola mŕtva priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu späť, domov. Cestou narazil na žralokov, ktorý mu
skoro celú rybu zožrali, i keď im ju starec nedal ľahko. Piatich z nich dokonca vlastnoručne zabil. Ale asi okolo
polnoci priplával celý húf žralokov. Starec vedel, že už je koniec. S vypätím posledných síl bil žralokov až kým
rybu nepustili. Keď priplával do prístavu, z ryby ostala už len hlava a chvost. Bol veľmi unavený a preto keď
išiel do chatrče, musel si cestou päť krát sadnúť a oddýchnuť. Ráno, keď sa zobudil, bol pri ňom už malý
chlapec Manolin, ktorý mu doniesol kávu a staral sa o neho.
Všetci boli prekvapený, akú veľkú rybu dokázal starec ešte chytiť. Manolin mu sľúbil, že už bude chodiť na
more len s ním.