Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta

TÉSEUS
(Seminárna práca)

Predmet: Ikonografia antického umenia

Vyučujúci: doc. Mgr. Katarína Kolbiarz Chmelinová, PhD., Mgr. Lenka Pajer
Vypracovali: Kristína Abrahámová, Sandy Minďaš, Barbara Péliová, Ema Poláková,
Kamila Ramazanova

Skupina: 1boDU
Školský rok: 2021/2022
Semester: zimný
Téseus (lat. Theseus) bol synom boha mora Poseidóna (alebo aténskeho kráľa Aigea)
a troizénskej dcéry Aitry. Patrí medzi najväčších gréckych hrdinov a právom sa zaraďuje
vedľa Herakla, ktorému sa vyrovnal statočnosťou i odvahou. Bol zároveň jeho verným
druhom a priateľstvo medzi nimi symbolizovalo jednotu Grékov.

O jeho živote vieme najmä vďaka Plutarchaovi, ktorý zhrnul mnoho starobylých
a chaotických mýtov v jeden celok. Za Téseovho otca sa podľa Homéra považuje aténsky kráľ
Aigeus, potomok zakladateľa Atén Kekropa. O niečo väčší dôraz sa však kladie na verziu, že
jeho otcom bol Poseidon. O jeho matke sa tiež vedú spory, či bola Aigeovou manželkou,
alebo len milenkou a či mala pomer aj s Poseidónom, čo by znamenalo, že Téseus je taktiež
poloboh. Podľa týchto dohadov nie je Téseov pôvod tak vznešený ako Heraklov, ktorý je
uznávaným synom Dia, no nijako to jeho povesti neškodí.

V Troizéne, na východnom pobreží Argilidy, kde sa narodil, strávil tiež svoju mladosť. Jeho
otec ho tam nechal, keď musel odísť kvôli povinnostiam a pod balvanom mu tam nechal iba
meč a sandále. O šestnásť rokov neskôr sa naplnilo jeho očakávanie, že Téseus bude
dostatočne silný na to, aby balvan zdvihol.

Jeho zoznámenie s Heraklom prebehlo ešte na Troizéne, keď tam prišiel ako hosť aj s levou
kožou. Všetky deti od strachu zutekali, iba Téseus zasiahol to, o čom si myslel, že bola živá
šelma.

Jeho prvá cesta odtiaľ viedla do Atén, kde sa mal neskôr stať kráľom. Namiesto krátkej
plavby na mori si vybral cestu po súši, aby sa poobzeral po svete a vykonal nejaký hrdinský
čin. Táto príležitosť sa mu naskytla na hraniciach Troizéna a Epidaura, kde žil chromý obor
Perifetes. Ten zabíjal pocestných železným kyjakom, ktorý mu Téseus vykrútil z ruky a tak
ho ním udrel, že už viac nevstal. Na pamiatku jeho ďalšieho víťazstva založil istmijské hry –
stalo sa tak keď premohol zbojníka na Istme, ktorý pocestných priväzoval o vrchole dvoch
proti sebe ohnutých borovíc, ktoré predtým uchytil o zem. Keď ich uvoľnil a oni sa narovnali,
priviazaného roztrhlo. Téseus s týmto zbojníkom po svojom víťazstve naložil presne tak, ako
on s pocestnými. Ďalej na Krommyóne zabil divú sviňu (alebo skôr obludu, keďže jej otcom
bol stohlavý obor Tyfón a matkou položena a polo-had Echidna), ktorá roľníkom ničila úrodu.
Nato megarský kraj oslobodil od zbojníka Skeiróna, ktorý pri mori číhal pod skalou na
pocestných a prikazoval im, aby mu umyli nohy. Keď tak urobili, skopol ich do mora. Téseus
tak ochotne urobil tiež, no keď ho chcel Skeirón skopnúť do mora, chytil ho za nohy
a prehodil ho cez seba do hlbín. Pri Eluzíne sa zasa stretol so silákom Kerkyónom, ktorý
každého, kto prišiel vyzval na súboj na život a na smrť, no boj s Téseom neprežil. Vďaka
týmto činom si už ako šestnásťročný získal obdiv a slávu hrdinu, preto sa s radosťou ponáhľal
do Atén. No v Atike mu skrížil cestu lupič Damastes, známy ako Prokrustes, čiže Napínač.
Volali ho tak kvôli tomu, že pocestných pozýval do svojho príbytku a tam ich prinútil, aby si
ľahli na jeho lôžko. Ak im vyčnievali nohy, odsekol ich, ak boli naopak príliš krátke, natiahol
ich až po koniec lôžka. Téseus na lôžko zvalil jeho majiteľa a keďže mu vyčnievala hlava, bez
váhania mu ju odsekol.

Téseova prax trestať zločincov ich vlastným spôsobom sa veľmi osvedčila ako odstrašujúci
prostriedok. Odvtedy bola cesta medzi Peloponézom a Atikou vždy bezpečná a príjemná.

Tak sa Téseus konečne dostal do Atén a vyhľadal palác svojho otca. Starý kráľ ho v prvej
chvíli ani nespoznal, no spoznala ho čarodejnica Medeia. Tá sa do kráľovej priazne votrela
sľubom, že ak si ju vezme, vráti mu mladosť. Vytušila aké jej hrozí nebezpečenstvo pri
Téseovej prítomnosti a prehovorila Aigea, aby Tésea otrávil. Ten však počas hostiny spoznal
meč a sandále, ktoré svojmu synovi zanechal a okamžite prevrhol čašu s otráveným vínom.
Ponáhľal sa Tésea objať a predstavil ho ľudu ako svojho nástupcu. Medeiu s kliatbou vyhnal.

Radosť však netrvala dlho, pretože prišli synovia Aiegovho brata Pallanta, ktorým Téseus
svojim príchodom prekazil plány na ovládnutie Atén. Napriek tomu, že ich bolo päťdesiat
a priviedli so sebou obrovské vojsko, Téseus sa postavil čelo obrancov a nočným výpadom im
zničil zálohy. Padla pri tom takmer polovica Pallantovcov a ostatní utiekli. Týmto Aténam
zabezpečil vládu zákonného kráľa a pre dobro svojho ľudu, no i pre svoju slávu, sa vydal za
ďalšími hrdinskými činmi.

Atika vtedy trpela kvôli obrovskému býkovi, ktorý zabíjal ľudí a ničil úrodu. Priviedol ho
Herakles, ktorému to prikázal mykénsky kráľ Eurysteus. Toho musel poslúchať, pretože mu
to prikázal Zeus. Téseus tohto zúrivého býka skolil po ťažkom zápase na rovine pri Maratóne.

Po návrate do Atén sa však nedočkal veselého privítania, pretože sa vrátili poslovia krétskeho
kráľa Minoa, ktorý tu vyberali strašnú daň každých deväť rokov za to, že Aigeus zabil jeho
syna Androgea. Daň, ktorú platili tvorilo sedem mládencov a sedem dievčat, ktoré Minos
predhadzoval Minotaurovi, človeku s býčou hlavou, či býkovi s ľudským telom. Mal ho
zavretého v knosskom labyrinte. Iba Minotaurova smrť mohla Atény oslobodiť, preto sa
Téseus rozhodol, že to urobí. Pridal sa medzi mládencov, ktorých mali na Krétu odviezť ako
obete a so svojim otcom sa dohodol, že ak zvíťazí, čierne smútočné plachty na lodi vymení za
biele, aby už z diaľky hlásali jeho úspech. Keď dorazili na Krétu, kráľ si Tésea hneď všimol
a zaujímal sa, kto je jeho otcom. Aby mu Téseus dokázal, že jeho otcom je Poseidón, musel
z mora vyloviť kráľov zlatý prsteň, ktorý mu tam na skúšku hodil. Poseidónova manželka
Amfitrita mu prsteň našla a on tak v skúške obstál. Téseovi sa potom dostalo nečakanej
pomoci, zaľúbila sa doňho Minoova dcéra Ariadna a tajne mu dala dva dary: čarovný meč na
boj s Minotaurom a klbko nití, ktoré mal v labyrinte rozmotávať, aby našiel cestu von. Keď
ho spolu s ostatnými odviedli do labyrintu, nakázal im, aby počkali pri vchode a sám sa
vybral ďalej. Akonáhle ho Minotaur zbadal, zaútočil naňho a začal sa divý zápas. Téseus
vďaka svojej šikovnosti a dôvtipu získal čoskoro prevahu, využil okamih, kedy ho mohol
chytiť za rohy a celou silou mu vrazil do hrudi meč. Keď si bol istý, že je mŕtvy, vydal sa
podľa nite späť a vyviedol z labyrintu i svojich druhov a družky. Pri východe na nich čakala
Ariadna, s ktorou sa hneď ponáhľali do prístavu. Téseus krétskym lodiam poprerážal dná
a kým si Krétania všimli, že sú na úteku a opravili lode, jeho loď bola už dávno za obzorom.
Plavili sa až po ostrov Nax, kde zastavili, aby nabrali zásoby vody a oddýchli si. Z ostrova
však odchádzali bez Ariadny, ktorej sa v sne zjavil boh Dionýzos a rozkázal jej, aby na
ostrove zostala, lebo sa s ňou chcel oženiť. Podľa inej verzie sa jej Téseus zbavil sám, lebo sa
mu zapáčila jej sestra Faidra. Tak či onak, Ariadna sa stala ženou Dionýza a Téseus sa oženil
s Faidrou.

Pri príchode do Atén zabudol Téseus vymeniť čierne plachty za biele a jeho otec, ktorý si
myslel, že Téseus zahynul, sa hodil zo zúfalstva z pobrežnej skaly do mora. Odvtedy sa po
ňom volá Egejské. Po jeho smrti sa Téseus stal novým aténskym kráľom, vládol múdro
a spravodlivo, no stále túžil po nových dobrodružstvách a nikdy nevynechal príležitosť urobiť
nejaký hrdinský čin. Vybral sa napríklad s hrdinom Iasonom za zlatým rúnom do Kolchidy,
s Meleagrom išiel loviť nebezpečného kalydónskeho diviaka a s Heraklom odišiel do vojny
proti Amazonkám. Zo všetkých výprav sa vrátil ako víťaz a z poslednej si priviedol aj
manželku, veliteľku Amazoniek Antiopu, ktorá sa doňho zaľúbila. Mali spolu syna
Hyppolyta. No jej bývalé družky si po ňu prišli až do Atén a keď sa im postavila, zabili ju.
Téseus žiaľ z jej smrti riešil tým, že dal okolo Atén vybudovať hradby, postavil nové budovy
a dal svojmu ľudu zákony a viedol ich k tomu, aby si vedeli vládnuť sami.
Snažil sa zachovať mier a odmietal útočné vojny, no keď ho vyprovokoval lapitský kráľ
Peiritoos, postavil sa proti nemu a vyzval ho na osobný súboj. Keď zistil, že je rovnako silný,
navrhol mu aby uzavreli zmluvu o priateľstve. Zmluva bola výhodná pre obe strany, no
Téseus po krátkej dobe na toto priateľstvo doplatil. Peiritoos sa ženil a na svadbu pozval
hrdinov z celého Grécka, medzi nimi i Herakla s Téseom. Pozval tiež svojich susedov
Kentaurov, aby bola svadba zaujímavejšia. Kentauri sa opili a uprostred hostiny sa ich vodca
Eurytión vrhol na nevestu. Čoskoro mal každý Kentaur v rukách niektorú zo žien. Peiritoos,
Herakles a Téseus sa im postavili spolu s ostatnými Grékmi a rozpútala sa zúrivá bitka. Gréci
boli v nevýhode, pretože nemali pri sebe zbrane. Bránili sa holými rukami a hádzali do
Kentaurov ťažké poháre. Napriek tomu väčšina Kentaurov v boji zahynula a boj prehrali.

V Aténach sa Téseus rozhodol znovu sa oženiť. Jeho ženou sa stala Faidra, no ich manželstvo
nebolo šťastné, pretože Faidra sa zaľúbila do Téseovho syna Hippolyta. Veľa informácii
o tomto vzťahu nemáme, ale vieme, že výsledkom bola smrť ich oboch.

V tom istom čase o manželku prišiel aj Peiritoos a preto Téseovi navrhol, aby si našli nové
manželky. Obaja sa zaľúbili do Heleny zo Sparty, ale dohodli sa, že sa kvôli nej nepobijú
a hodia si o ňu žreb. Ten kto vyhrá potom pomôže tomu druhému získať ženu, po ktorej bude
túžiť. Vyhral Téseus a Helenu si odviedol do Atén. Peiritoos chcel, aby mu pomohol získať
Persefonu, manželku vládcu podsvetia Háda. Téseus ho odhováral, no márne a vypravili sa do
podsvetia. Hádes ich prijal prekvapivo vľúdne a na Peiritoosovu žiadosť odpovedal, že si to
rozmyslí. Dal im pokyn, aby sa posadili do kresiel v predsieni a počkali. Hneď ako si sadli,
prirástli k studenému kameňu. Peiritoos sa už nikdy neoslobodil, no Tésea po čase zachránil
Herakles. No keď sa vrátil, v Aténach mu už nič nezostalo, Helenu mu uniesli bratia Kastor
a Polydukes a za trest zbúrali i jeho hradby a mesto odovzdali jeho nepriateľovi Menesteovi.
Z Tésea sa stal úbohý vyhnanec.

Odišiel preto na ostrov Euboiu, kde mu patrilo nejaké územie. Taktiež dúfal, že tam uvidí
svojich synov Akamanta a Demofoóna a s ich pomocou získa naspäť Atény. Nemal však
šťastie a jeho sila a odvaha tu už boli k ničomu. Jeho život sa skončil tak, že na ostrov vstúpil
kráľ Lykomedes s nárokmi na jeho územie. Pozval ho na svoj ostrov, aby sa dohodli, no
namiesto toho ho pri prechádzke vyviedol na vysokú skalu a zhodil do mora.
Téseus je zobrazovaný ako pekný mladý muž plný energie ozbrojený mečom. Jeho atribútmi
sú jeho meč a sandále.

Téseom sa zaoberali aj mnohí umelci. V 8. storočí pnl. ho spomenul antický básnik Homér vo
svojej Illiade a Odysey. Čo sa týka maliarskych diel, tak motív Tésea sa objavuje na mnohých
vázach z obdobia ca. 600-400 pnl. Najčastejšie bol zobrazovaný s býkom, alebo zabíjajúci
minotaura.

S novovekých umelcov musíme spomenúť spomenúť známeho talianskeho sochára Antonia

Canovu z 18-teho storočia, ktorý je autorom sôch znázorňujúcich Tésea s minotaurom,
a taktiež talianskeho maliara Pelagia Palagiho ktorý namaľoval obraz na ktorom Ariadna
podáva niť Téseovi,

Abstract:

Theseus was the son of Poseidon or the king of Athens, Aegeus. His mother was Aethra. He’s
the king of Athens and a hero, most known for killing the Minotaur. One of his dearest
companions and friends was Herakles. Theseus is portrayed as a beautiful young men, full of
energy, with his sword. His atrubutes are his sword and sandals.
Téseus zabijajuci Minotaura
Maľba na vázu (cca 550 pnl)

Téseus s Ariadnou
Maľba na vázu (cca 460 pnl)
Téseus zabijajuci Minotaura
Súsošie z mramoru
Antonio Canova (1757-1822)
Téseus a minotaurus
Socha z mramoru
Antonio Canova (1782)
Ariadna podávajúca niť Téseovi, aby mohol opustiť labyrint
Pelagio Palagi (1775-1860)
maľba na plátno
Použitá literatúra:
ZAMAROVSKÝ, V.: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava 1998

Internetové odkazy:
https://www.thoughtco.com/greek-mythology-theseus-1525192 (15.10.2021)