Šmykové trenie

Keď sa pozrieme na plochy stolov, komunikácií a na plochy

rôznych telies pod mikroskopom vidieť rôzne nezrovnalosti, ako to vidieť
na nasledovnom obrázku:

Príčinou šmykového trenia je skutočnosť, že styčné

plochy dvoch telies nie sú nikdy dokonale hladké, ich nerovnosti do seba
zapadajú a bránia vzájomnému pohybu telies. Pritom sa uplatňuje i
silové pôsobenie častíc v styčných plochách.

Trecia sila je dôsledok trenia, ktoré vzniká pri pohybe telesa

po povrchu iného telesa. Trecia sila pôsobí proti smeru pohybu telesa.
Podľa charakteru styku uvažovaných telies pri ich relatívnom pohybe,
hovoríme o šmykovom trení, alebo valivom odpore. Pri posuvnom
pohybe je táto sila dôsledkom šmykového trenia, pri valivom pohybe
dôsledkom valivého odporu.

Uvažujme o pohybe telesa hmotnosti m na vodorovnej

podložke pohybujúceho sa rýchlosťou v pôsobením sily F. Na teleso
v protismere pohybu pôsobí trecia sila Ft , a pôsobí ešte aj sila Fn = R,
ktorá je reakčnou silou tiažovej sily G = FG = mg.

Na základe pokusov zistili, že:

 Ft nezávisí od veľkosti styčných plôch
 Σ F=¿F −¿ Ft zrýchľuje teleso
 trecia sila Ft je priamo úmerná s reakčnou silou R = mg, pričom
platí, že koeficientom úmernosti je tzv. súčiniteľ šmykového
Ft Ft N
trenia f a platí, že: Ft = f . R = f mg ⟹ f = R = mg ⟹ [ f ] = N =1
  súčiniteľ šmykového trenia f závisí od akosti plôch a platí, že:
číselná hodnota súčiniteľa šmykového trenia udává, akú časť
z reakčnej sily tvorí trecia sila
 podľa II. NPZ platí, že:
Σ F=¿m.a ⟹F −¿ Ft = m.a ⟹ F – f m g = m a ⟹ F ¿ f m g + m a

Z uvedeného vyplýva, že:

1.) Ak F ¿ Ft tak a ¿ 0 teleso koná RZP
2.) Ak F ¿ Ft tak a ¿ 0 teleso koná RPP alebo je v pokoji
3.) Ak F ¿ Ft tak a ¿ 0 teleso je v pokoji

Trenie v pokoji je pokojové trenie, trenie v pohybe je šmykové trenie.

  V praxi existuje aj pokojové trenie keď si zavedie tzv. súčiniteľa
šmykového trenia v pokoji f0. Pre maximálnu silu pokojového trenia
platí: Ftmax = f0 . R , prčim platí, že: f0 ¿ f
 Trenie je v mnohých prípadoch veľmi užitočné. Trecie sily
umožňujú našu chôdzu aj jazdu motorových vozidiel. Trenie však
býva často škodlivé, najmä v ložiskách kolies motorových vozidiel
a strojov.
Riešenie úloh:
1.) Príklad: Aký je súčiniteľ šmykového trenia saní o hmotnosti 400 kg,
ak na udržanie saní v rovnomernom pohybe treba prekonať silu trenia
Ft = 80 N. Zistite tiež aký náklad dreva utiahnu kone na týchto sánkach,
ak ich ťažná sila je F = 1400 N.
Riešenie: Ft = 80 N, m = 400 kg, a = 0 m/s2, F = 1 400 n, g = 10 m/s2,
M=? f=?

Ft Ft 80
Ft = f R = f mg ⟹ f = R = mg v našom prípade f=
400.10
=0,02
 F F Fm
⟹ M= = =
F=fMg f g Ft
g
Ft v našom prípade
mg
1400 .400
M= kg=7 000 kg
80

2.) Príklad: Vlak ide po vodorovnej trati s rýchlosťou 72 km/h. V akej

vzdialenosti sa zastaví po vypnutí motorov, ak koeficient trenia je 0,05?
Riešenie: v0 = 72 km/h = 20 m/s, v = 0 m/s, f = 0,05, g = 10 m/s 2, s = ?

0−v 0 −v 0 1 1v v t
a= = , s=v 0 t+ a t 2=v 0 t− 0 t 2= 0
t t 2 2 t 2

v0 v0 v0 v0
Σ F=ma=−m ,−F t =−m ,−fmg=−m /:m ⟹ t= po dosadení do
t t t fg
v v
vzťahu pre dráhu dostaneme: s= 0 . 0 ⟹
2 fg

v 20 400
s= v našom prípade s=
2.0,05 .10
m=400 m
2 fg

3.) Príklad: Vozidlo sa pohybuje po vodorovnej dráhe so stálym

zrýchlením 1,4 m/s2 a za sebou ťahá na lane teleso s hmotnosťou 580
kg. Súčiniteľ šmykového trenia medzi telesom a dráhou je 0,45.
Vypočítajte ťažnú silu motorov vozidla!
Riešenie: f = 0,45, a = 1,4 m/s2, m = 580kg, g = 10 m/s2, F = ?

Σ F=¿m.a ⟹F −¿ Ft = ma ⟹ F – fmg = ma ⟹ F ¿ m( fg+ a ) 

 v našom prípade F ¿ 580( 0,45.10+1,4 ) N =¿ 3422 N

Domáca úloha: ZUF 35/71 a 76 riešené, 72 UF 61/ 72,73,74