ŠMYKOVÉ TRENIE A VALIVÝ ODPOR

Teoretický úvod:

Trecia sila je dôsledok trenia, ktoré vzniká pri pohybe telesa po povrchu iného telesa. Trecia
sila pôsobí proti smeru pohybu telesa. Podľa charakteru styku uvažovaných telies pri ich
relatívnom pohybe, hovoríme o šmykovom trení, alebo valivom odpore. Pri posuvnom
pohybe je táto sila dôsledkom šmykového trenia, pri valivom pohybe dôsledkom
valivého odporu.
Príčinou šmykového trenia je skutočnosť, že styčné plochy dvoch telies nie sú nikdy dokonale
hladké, ich nerovnosti do seba zapadajú a bránia vzájomnému pohybu telies. Pritom sa
uplatňuje i silové pôsobenie častíc v styčných plochách.
Vznik valivého odporu si vysvetľujeme tým, že pri valivom pohybe jedného telesa po
povrchu druhého telesa vzniká deformácia oboch telies.

Ft smer pohybu Fvo smer pohybu

Trecia sila Ft je priamo úmerná tlakovej sile Fn kolmej na podložku ( tlaková sila kolmá na
podložku je v prípade pohybu telesa po vodorovnej rovine tiažová sila pôsobiaca na teleso,
v prípade pohybu po naklonenej rovine zložka tiažovej sily kolmá na podložku ).
Ft
FG2
smer pohybu
Ft smer pohybu FG1
FG

FG
Ft = f F G Ft = f FG cos 

Súčiniteľ úmernosti f závisí od akosti povrchu dotykových plôch a nazýva sa súčiniteľ

šmykového trenia. V pokoji pôsobí medzi telesom a podložkou statické trenie ( trenie v
pokoji ).
Trecia sila je pri trení v pokoji vždy väčšia, ako pri pohybe. Súčiniteľ trenia v pokoji fo je
vždy väčší ako súčiniteľ f šmykového trenia v pohybe.

Valivý odpor vzniká vtedy, keď sa pevné teleso kruhového prierezu valí po rovnej podložke.
Pri valivom pohybe valca s polomerom r je velkosť trecej sily Ft priamo úmerná kolmej
tlakovej sile Fn , ktorou pôsobí valec na podložku a nepriamo úmerná polomeru valca r.

Fn
F t =ξ
r
Veličina sa nazýva rameno valivého odporu a je oveľa menšia ako súčiniteľ šmykového
trenia pre tie isté materiály. Rameno valivého odporu závisí materiálov, z ktorých sú
zhotovené teleso a podložka a tiež od úpravy ich povrchov.

Dynamický opis rovnomerného pohybu telesa s vplyvom trecej sily:

Fr Fťahová
Ft smer pohybu

FG
 FG + Fr + Fťahová + Ft = m a
FG = F r
a = 0 m.s-2

Fťahová = Ft

Z druhého Newtonovho pohybového zákona vyplýva, že ak sa pohybuje teleso

rovnomerne priamočiaro s vplyvom trenia, je vonkajšia sila pôsobiaca na teleso rovnako
veľká ako trecia sila, ale má opačný smer. To sa využíva pri meraní trecej sily. Veľkosť
trecej sily určíme tak, že jedno teleso ťaháme rovnomerne priamočiaro po vodorovnej
ploche druhého telesa. Veľkosť trecej sily sa rovná veľkosti sily, ktorá udržuje teleso v
rovnomernom pohybe.

Úloha: Overte veľkosť trecej sily Ft , pri šmykovom trení v závislosti od

- veľkosti kolmej tlakovej sily Fn na podložku,
- veľkosti styčných plôch S,
- druhu a vlastnosti styčných plôch.
Porovnajte treciu silu pri šmykovom trení a valivom odpore ( pri tej istej
kolmej tlakovej sile ).

Pomôcky: súprava pre meranie trecej sily pri šmykovom trení a valivom odpore, posuvné
meradlo s nóniom.

Postup:
1. Silomerom odmerajte treciu a kolmú tlakovú silu pri rovnomernom pohybe dreveného
hranola po vodorovnej doske. Meranie opakujte 3 krát pre rôznu kolmú tlakovú silu toho
istého hranola (na hranol pridávajte ďalšie hranoly).
2. Určte pre jednotlivé merania pomer Ft / Fn a urobte záver.
3. Odmerajte rozmery dreveného hranola a určte plošný obsah všetkých jeho stien.
4. Odmerajte treciu silu pri rovnomernom pohybe hranola. Meranie opakujte 3 krát, pri
rôznych plošných obsahoch styčných plôch hranola a podložky. Urobte záver.
5. Odmerajte treciu silu pri pohybe drevenného hranola po vodorovnej podložke. Merania
opakujte 3 krát, pre rôzne druhy styčných plôch.
6. Určte pre jednotlivé merania podiel Ft / Fn a urobte záver.
7. Drevený hranol položte na valčeky a merajte treciu silu pri valivom odpore. Určte pre
meranie podiel Ft / Fn , a porovnajte s hodnotami f zistenými v bode 6.

Otázky:
1. Zhrňte výsledky jednotlivých meraní. Uveďte od čoho závisí a od čoho nezávisí
veľkosť trecej sily.
2. Porovnajte veľkosť trecej sily pri šmykovom trení a pri valivom odpore
3. Uveďte príklady, kde sa snažíme treciu silu minimalizovať a kde využívame jej
existenciu.

Tabuľka nameraných hodnôt:

 Overenie veľkosti trecej sily Ft v závislosti od:
kolmej tlakovej sily veľkosti styčných
druhu styčných plôch
Fn plôch
číslo Fn Ft f = Ft /Fn S Fn Ft drevo - Fn Ft f=
merani N N cm2 N N N N Ft /Fn
a
1,4
1 0,40 0,29 36,00 1,50 0,42 koberec 1,50 0,48 0,32
0
1,2 Drevotriesk
2 0,32 0,27 69,60 1,50 0,44 1,50 0,44 0,29
0 a
0,5
3 1,00 0,20 17,40 1,50 0,38 Pena 1,50 1,10 0,73
0
4 Valčeky 1,50 * *

5
Hrubá chyba

*Nemerateľné

F t 0 , 40 N
f= = =0 , 29 N
Fn 1 , 40 N

Záver:

Otázka 1

Pomocou prvého meranie sme zistili, že veľkosť trecej sily závisí od veľkosti tiažovej sily,
pričom čim väčšia je veľkosť tiažovej sily, tým väčšia je aj veľkosť sily trecej. Druhé meranie
nám ďalej ukázalo, že veľkosť trecej sily od styčnej plochy nezávisí, keďže nameraná trecia
sila bola vždy veľmi podobná. Napokon, z tretieho meranie vyplýva, že veľkosť trecej sily
závisí od druhu styčných plôch. Čím hladší bol povrch, tým menšia bola.

Otázka 2

Pri šmykovom trení, ktoré v tejto laboratórnej práci reprezentujú všetky merania v prvých
troch riadkoch vždy vznikala merateľná trecia sila, ani raz menšia ako 0,32N. Naopak, pri
valivom odpore, v tabuľke zapísanom na 4. riadku, (v našom prípade sa jednalo o cvičné
teleso pohybujúce sa po valčekoch) bola trecia sila tak nízka, že sa nám ju nepodarilo
odmerať.

Otázka 3

Treciu silu sa snažíme minimalizovať najmä vtedy, keď nejaké teleso prepravujeme po inom,
napríklad v prípade vlaku sa zarovnaním nerovností na povrchu koľajníc snažíme čo najviac
znížiť veľkosť trecej sily a vďaka čomu je vlak jedným z najefektívnejších spôsobov
prepravy.
Naopak, využívame ju napríklad pri brzdení, kde spomalenie vozidla dosahujeme trením
brzdových doštičiek o brzdové platne

V tejto laboratórnej práci sme si ukázali to, aké majú rôzne veci vplyv na veľkosť trecej sily,
porovnali sme si šmykové trenie a valivý odpor, konkrétne to, aký rozdiel vo veľkosti trecej
sily je pri týchto dvoch druhoch trenia a pomocou príkladov sme preukázali aké je pre nás
trenie dôležité a ako ho v každodennom živote využívame, často dokonca bez toho, aby sme
si to vôbec uvedomovali.
Namerané odchýlky v hodnotách, ktoré by po správnosti mali byť rovnaké boli veľmi malé,
zväčša okolo 0,02N.
Počas merania sa vyskytla aj jedna hrubá chyba, pravdepodobne spôsobená nesprávnym
odpísaním nameranej hodnoty z meradla – silomeru.