ŠTÚROVSKÁ GENERÁCIA

Študenti evanjelického lýcea v Bratislave od 30. rokov 19.storočia:

 dobrovoľné štúdium slovanských dejín a jazykov
 podpora literárnej tvorby v materinskom jazyku
Podpis Ľ. Štúra
 nadväzovanie kontaktov s inými Slovanmi
vynikol Ľudovít ŠTÚR (neskôr tamojší profesor ) → ŠTÚROVCI
V dôsledku rastu nacionalizmu v Európe zosilnela v Uhorsku maďarizácia:
 Lajoš Košút: „jedna reč – jeden národ“
 Štúr dostal zákaz prednášať → protestný odchod niekoľkých študentov do
Levoče → vznik piesne Nad Tatrou sa blýska

Od bernolákovskej slovenčiny a biblickej češtiny k novej slovenčine

1843 Štúr, Hurban, Hodža (po porade s Jánom Hollým) uzákonili v Hlbokom
spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia; fonetický pravopisný
princíp: Píš, ako počuješ.
Nárečja sloveskuo alebo potreba písaňja v  tomto nárečí – odôvodňovací spis
Náuka reči slovenskej – gramatické pravidlá

Osvetová činnosť a začiatky politických aktivít Slovákov

 1844 – vznik spolku Tatrín: podpora vzdelanosti + šírenie novej slovenčiny
 1845 – Štúr začal vydávať Slovenskje národňje novini s literárnou
prílohou Orol Tatránski
 1847 – Štúr zvolenskou mestskou radou zvolený za poslanca uhorského
snemu
Človek bez svedomia je koža biedna, daromná,
 nedeľné školy, národ bez vedomosti historickej o sebe
 kultúrne a hospodárske spolky a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.
 spolky miernosti Ľudovít Štúr

Bernolákovci:
 členstvo v Tatríne
 súhlas s používaním štúrovčiny
Problém na Slovensku: tri literárne jazyky (bernolákovčina, štúrovčina,
bibličtina) → 1851 – 1852 reforma slovenského jazyka: zmena fonetického na
etymologický pravopisný princíp (o.i. zavedenie ypsilonu) – s určitými úpravami sa
používa dodnes.