Prevádzka a údržba plynárenskej sústavy
Milan MINDEK, Andrej ŠPANO, Peter PECLER, Ľubomír CSŐVÁRI*
Optimalizácia prevádzky
distribučnej siete
V stup Slovenskej republiky (ďalej SR) do
Európskej únie a následná implementá-
cia európskej legislatívy, noriem a smerníc
do podmienok slovenského plynárenstva,
privatizácia a liberalizácia trhu si vynútili
dynamické zmeny v celej spoločnosti a sa-
mozrejme vyvolávajú zmeny aj v zaužíva-
nom spôsobe realizácie obchodu s plynom.
V týchto nových podmienkach je mimoriad-
ne dôležité udržať konkurencieschopnosť
Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.,
(ďalej SPP) s cieľom zachovať doterajšie po-
stavenie spoločnosti na trhu s plynom.
Dôsledkom tohto procesu je nová organi-
začná štruktúra SPP, a. s., na zefektívnenie a
spriehľadnenie všetkých procesov a činností
a orientácia spoločnosti na zákazníka.
Distribúciu zemného plynu treba chápať
ako jeden z článkov v reťazci obchodova-
nia s plynom, ktorý vo významnej miere
ovplyvňuje cenu konečného produktu, a tým
aj konkurencieschopnosť na trhu s energia-
mi. Z uvedeného vyplýva, že je mimoriad-
ne dôležité realizovať optimalizačné proce-
sy na každej úrovni riadenia distribúcie ply-
nu, pri zachovaní bezpečnej a spoľahlivej
prevádzky plynárenských zariadení divízie
distribúcie.
S cieľom zvýšiť pripravenosť divízie dis-
tribúcie reagovať na nové podmienky plyná-
renstva v SR, vyplývajúce zo spomínaných
zmien, bol za účasti jednotlivých odborných
útvarov divízie distribúcie vypracovaný ma-
teriál Optimalizácia prevádzky distribučnej
siete. Spomedzi čiastkových cieľov mate-
riálu možno spomenúť:
1. Určenie tzv. úzkych miest v distribuč-
nej sieti vo väzbe na nové odbery a tla-
kovú úroveň.
2. Stanovenie nákladov na distribúciu plynu
– optimalizácia priemerov budovaných
plynovodov
Určenie úzkych miest v distribučnej
sieti vo väzbe na nové odbery
a tlakovú úroveň
Z dôvodu plnenia zmluvných podmienok
medzi SPP a odberateľmi zemného plynu
je nevyhnutné dodávať plyn zo strany SPP
s požadovaným (garantovaným) prevádzko-
vým tlakom. To znamená, že distribučnú sieť
SR je potrebné riadiť tak, aby tieto hodnoty
tlaku boli počas každého obdobia dodržané.
Nároky na distribúciu plynu v letnom období
sú podstatne menšie pre nízky odber. Hlav-
nou úlohou riadenia distribučnej siete SR
je preto zabezpečiť požadovaný prevádzko-
vý tlak v zimnom období, a to predovšetkým
1/2005 • Slovgas
počas špičkovej distribúcie, najmä ak ide o
obdobie ochladenia (pod úrovňou –10 až
–12 °C) trvajúce nepretržite niekoľko dní.
Pri určovaní úzkych miest v distribučnej
sieti SR sme vychádzali z odporúčania Vý-
skumného ústavu zváračského v Bratisla-
ve, ktorý v roku 1993 odporučil používať
vo vysokotlakovom plynovode DN 700 PN
63 Ruská – Mokrý Háj maximálny prevádz-
kový tlak nižší, ako je hodnota konštrukčné-
ho tlaku.
Dánska firma FORCE, ktorá vykonala
v roku 1996 merania na určitom úseku tohto
plynovodu, rovnako odporúčala prevádzko-
vať tento úsek plynovodu pod hranicou kon-
štrukčného tlaku. Uvedené odporúčania sú
spojené s úsekom spomínaného plynovodu
skonštruovaného zo špirálovo zváraných rúr
zo základného materiálu 15 G 2S (obr. 1).
Odborné útvary divízie distribúcie pripra-
vujú v tomto roku analýzu doterajších vý-
sledkov vnútornej inšpekcie tohto plyno-
vodu a zároveň sa analyzujú doteraz zná-
me výsledky rôznych meraní uskutočnených
na tomto plynovode. Cieľom analýz je zvá-
žiť možnosti zvýšenia prevádzkového tlaku
v tomto, možno povedať, nosnom vysoko-
tlakovom plynovode distribučnej siete diví-
zie distribúcie.
Simuláciou rôznych prevádzkových sta-
vov, vykonanou pomocou dynamického si-
mulačného modelu SIMONE, bolo zistené,
že medzi tzv. úzke miesta je možné z po-
hľadu dosiahnutých tlakových pomerov za-
radiť aj úsek Liptovská Anna – Važecké Lú-
Obr. 1 Plynovod Ruská – Mokrý Háj: znázornenie problematického úseku
ky vysokotlakového plynovodu DN 500, PN
63 Cingelov Laz – Važecké Lúky (obr. 2).
Pri kvalifikácii tohto úseku ako úzkeho mies-
ta sme pri simuláciách vychádzali zo súčas-
ných požiadaviek na minimálny vstupný tlak
do zariadenia (napr. regulačnej stanice) urči-
tých odberateľov plynu na tomto úseku ply-
novodu.
Pri simuláciách sme dospeli k záverom, že
tento stav priamo súvisí s maximálnym pre-
vádzkovým tlakom, pod ktorým v súčasnos-
ti divízia distribúcie prevádzkuje vysoko-
tlakový plynovod DN 500, PN 63 Rimav-
ská Sobota – Liptovská Kokava a plynovod
DN 700, PN 63 Jablonica – Vysoká pri Mo-
rave (obr. 2). V oboch prípadoch boli hodno-
ty maximálneho prevádzkového tlaku stano-
vené odbornými útvarmi divízie distribúcie
pod úroveň konštrukčného tlaku týchto ply-
novodov, napriek tomu že aj z vnútroštátnej
prepúšťacej stanice (ďalej VPS) Rimavská
Sobota aj z podzemného zásobníka (ďalej
PZZP) Láb, ako vstupných bodov pre spo-
menuté plynovody, je možné dosiahnuť pod-
statne vyššie hodnoty prevádzkového tlaku.
Simulácie zároveň potvrdili, že v prípa-
de nárastu potreby distribúcie v lokalitách
severného Slovenska, by pri súčasne použí-
vaných kritériách prevádzkového tlaku do-
šlo ešte k ďalšiemu zhoršeniu tlakových po-
merov na úseku vysokotlakového plynovodu
Liptovská Anna – Važecké Lúky.
S cieľom riešiť situácie na úseku Liptov-
ská Anna – Važecké Lúky (vyznačenom na
obr. 2) boli s použitím dynamického simu-
lačného modelu SIMONE namodelované
stavy, pri ktorých bolo uvažované s náras-
tom odberu v uvedenej oblasti za predpo-
kladu možného zvýšenia maximálneho pre-
vádzkového tlaku z vnútroštátnej prepúšťa-
cej stanice Rimavská Sobota a z podzem-
ného zásobníka Láb postupne na hodnoty
5,5 MPa, 5,8 MPa a 6,0 MPa. Pri platnosti
tohto predpokladu by dochádzalo k lepšiemu
9
 Prevádzka a údržba plynárenskej sústavy
využitiu kompresnej práce z prepravnej siete
pri regulácii tlaku na vstupe do distribučnej
siete – v prípade VPS Rimavská Sobota. Výs-
ledkom simulácie je zlepšenie tlakových po-
merov v inkriminovanom mieste, pričom do-
chádza k nárastu prevádzkového tlaku až o
0,7 MPa v závislosti od výšky vstupného tla-
ku z VPS Rimavská Sobota alebo z podzem-
ného zásobníka Láb.
Na vysokotlakovom plynovode DN 500,
PN 63 Rimavská Sobota – Michalová bo-
la v roku 2004 vykonaná vnútorná inšpek-
cia. Výsledky tejto inšpekcie sú predmetom
vyhodnocovania odbornými útvarmi divízie
distribúcie, ale už dnes možno konštatovať,
že prevádzkový tlak v tomto plynovode bu-
de možné v prípade potreby zvýšiť. Samo-
zrejme, že zvýšenie prevádzkového tlaku na
určitú požadovanú úroveň (napr. na jednotli-
vé úrovne použité pri simuláciách) je úmer-
né nákladom vynaloženým na opravy jed-
notlivých poškodení zistených inšpekciou
potrubia.
V divízii distribúcie sa pripravujú opatre-
nia aj na zistenie skutočného stavu vysoko-
tlakového plynovodu DN 700, PN 63 Vy-
soká pri Morave – Jablonica. V roku 2004
boli na plynovode vykonané prípravné prá-
ce na vnútornú inšpekciu (osadené komory),
v tomto roku bude vykonané čistenie a ove-
renie priechodnosti plynovodu pre behy in-
špekčných zariadení. V prípade úspešných
výsledkov plánuje divízia distribúcie vyko-
nať na tomto plynovode vnútornú inšpekciu
v prvej polovici roku 2006. Na základe výs-
ledkov tejto inšpekcie bude možné rozhod-
núť o prípadnom zvýšení prevádzkového tla-
ku aj v tomto plynovode.
Stanovenie nákladov na distribúciu
zemného plynu – optimalizácia
priemerov budovaných plynovodov
Riešenie problematiky stanovenia nákladov
na distribúciu plynu vo väzbe na prevádz-
Obr. 2 Znázornenie tzv. úzkeho miesta na plynovode Cingelov Laz – Važecké Lúky
10
kový tlak a priemer potrubia bolo zaradené
do riešenia v rámci úloh výskumu a vývo-
ja. Úlohu pod názvom Stanovenie nákladov
na distribúciu plynu vo väzbe na prevádz-
kový tlak a priemer potrubia rieši Sloven-
ská technická univerzita Bratislava v spo-
lupráci s odbornými útvarmi divízie distri-
búcie. Úloha je zameraná na návrh metodi-
ky optimalizácie priemerov na základe ana-
lýzy investičných a prevádzkových nákladov
súvisiacich s výstavbou plynovodov na jed-
nej strane a na druhej strane nákladov na zís-
kavanie kompresnej práce, resp. hospodárne
využívanie kompresnej práce z prepravnej
siete divízie tranzit. Výsledkom riešenia je
algoritmus určenia hospodárneho priemeru
s možnosťou zmeny vstupných parametrov,
na základe ktorého boli navrhnuté všeobecné
pravidlá distribúcie. Tieto pravidlá sú stano-
vené vo väzbe na tlakové možnosti preprav-
nej siete so zohľadnením početností špičko-
vého zaťaženia distribučnej siete a znehod-
nocovaním kompresnej práce, ku ktorej do-
chádza pri regulácii tlaku medzi preprav-
nou sieťou a vysokotlakovou časťou distri-
bučnej siete, ako aj pri regulácii odovzdáva-
cích tlakov medzi vysokotlakovou a stredo-
tlakovou (resp. nízkotlakovou) časťou distri-
bučnej siete.
Slovenská technická univerzita Bratislava
spracovala na základe uvedenej analýzy vše-
obecné závery a odporúčania, ktoré možno
zhrnúť do týchto bodov:
• Využívanie kompresnej práce z prepravnej
siete v maximálnej miere. Z toho vyplýva,
že prípadné nové vnútroštátne prepúšťacie
stanice by sa mali budovať na miestach, na
ktorých možno získať z prepravnej siete
najvyšší tlak, resp. tam, kde je tlak blízky
konštrukčnému tlaku daného plynovodu.
• Na celkových nákladoch sa prejavujú naj-
viac investičné náklady, ktoré sú priamo
úmerné priemeru potrubia, len málo závi-
sia od tlakovej úrovne plynovodov.
• Znížiť prevádzkové náklady možno tým,
že línia plynovodu sa zostaví z potrubí
dvoch priemerov. Týmto spôsobom mož-
no výrazne znížiť náklady oproti línii s
jedným priemerom plynovodu.
Riešenie uvedenej úlohy pokračuje aj v ro-
ku 2005, pričom je zamerané najmä na ná-
vrh možností prevádzkovania plynovodu
Ruská – Mokrý Háj DN 700, PN 63 so sta-
novením efektívnosti distribúcie a so zváže-
ním v súčasnosti známych okolností súvisia-
cich s tlakovými a konštrukčnými pomermi
v tomto plynovode. Súčasťou riešenia bu-
de aj návrh optimálnej väzby tohto plynovo-
du na prepravnú sieť a taktiež návrh alterna-
tívnych riešení prípadnej rekonštrukcie tohto
plynovodu.
Záver
Optimalizácia prevádzky distribučnej siete
mala identifikovať tzv. úzke miesta na dis-
tribučnej sieti so zámerom venovať týmto
miestam zvýšenú pozornosť, navrhnúť opat-
renia a postupne zabezpečiť elimináciu ta-
kýchto úzkych miest. Cieľom je dosiahnuť
schopnosť distribúcie plynu pri požadova-
ných tlakových parametroch a splniť tak
hlavnú úlohu divízie distribúcie – zabezpe-
čiť spokojnosť všetkých zákazníkov so služ-
bami divízie distribúcie.
Možno tiež konštatovať, že proces opti-
malizácie prevádzky a riadenia distribuč-
nej siete je procesom otvoreným, ktorý mu-
sí zohľadňovať aj v budúcnosti očakávané
zmeny a nové skutočnosti v oblasti predaja
distribučných kapacít.
Lektor: doc. Ing. Branislav Knížat, CSc.,
STU Bratislava
* Ing. Milan Mindek,
Ing. Andrej Špano,
Ing. Peter Pecler,
Ing. Ľubomír Csővári, SPP, a. s.
e-mail: milan.mindek@spp.sk
Záujem o obchodovanie sa zvyšuje
Počet spoločností s oprávnením obcho-
dovať s plynom vo francúzskych obchod-
ných zónach (tzv. PEG) stúpol z 5 na 12,
čo súviselo aj s otvorením novej obchod-
nej zóny na východe krajiny. Hoci celko-
vý objem obchodovaného plynu v novem-
bri mierne poklesol, francúzska vláda evi-
duje nevybavené žiadosti 8 – 10 firiem o
prepravné a dodávateľské licencie.
Obchodovanie sa koncentruje najmä na
jednodňové kontrakty, ale uzatvárajú sa aj
kontrakty na nákup plynu na mesiac alebo
kvartál vopred. Ceny takto obchodované-
ho plynu úzko korelujú s cenami plynu v
belgickom Zeebrugge.
Medzi najaktívnejšie spoločnosti patria
Total, GdF, BP, Norsk Hydro a Distrigaz.
Licenciu na obchodovanie s plynom majú
aj spoločnosti Statoil, ENI a Ruhrgas.
(European Gas Markets)
Slovgas • 1/2005