KAZUISTIKA V SOCIÁLNEJ PRÁCI

PhDr. Marek Koltáš, PhD., MBA

 Terminologické vymedzenie kazuistiky
lat. slovo: casus (prípad, udalosť, náhoda) – vyčerpávajúci popis, analýza určitého prípadu,
jeho genéza a konfrontácia s ním
- využitie: v medicíne, právnických vedách, psychológii, menej v sociológii (tento vedný odbor
skôr využíva prípadovú štúdiu, tzv. case study, ktorá spravidla neobsahuje ale aktuálne
intervencie prípadu)

- Hartl a Hartlová (2004) vymedzujú pojem kazuistika ako popis jednotlivého prípadu, napr.
priebeh a vyliečenie duševného ochorenia, kazuistika slúži ako pomoc a porovnávanie
podobných prípadov
- Strieženec (in Hučík a Hučíková, 2009) definujú kazuistiku ako ucelenú správu o jednotlivom
prípade, ide o popis a rozbor prípadu na základe kompletnej písomnej dokumentácie alebo
iných sprostredkovaných informácií a vlastného skúmania
- podľa Vančovej (2005) kazuistika umožňuje hĺbkovú analýzu a interpretáciu fenoménov
týkajúcich sa daného prípadu, vyslovenie diagnostických a prognostických záverov
 Terminologické vymedzenie kazuistiky
Súhrne KAZUISTIKA znamená:

• popis konkrétneho prípadu, ktorý obsahuje problémovú situáciu, priebeh práce a postupy
použité pri odstraňovaní problémov klienta,
• didaktická metóda, ktorá sa využíva pri príprave odborníkov,
• pracovný postup odborníkov v pomáhajúcich profesiách, ktorý slúži k spätnej kontrole
správnosti jednotlivých krokov,
• vedecko-výskumná metóda používaná v empirickom výskume, ktorá je založená na vedeckej
analýze konkrétneho prípadu.
 Terminologické vymedzenie kazuistiky
PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA – súhrnne spracovaná správa o konkrétnom prípade jednotlivca
- vedecká analýza všetkých dostupných písomných a iných materiálov o danom jedincovi,
ktorá poukazuje na determinanty vývoja prípadu a kauzálne súvislosti, diagnosticky
zhodnocuje celý prípad a formuluje závery
ROZDIEL medzi kazuistikou a prípadovou štúdiou: predovšetkým v cieli a čase použitia
výsledkov.
Kazuistika sa spravidla vypracováva ex post, prípadová štúdia popisuje aktuálny stav.
Kazuistika analyzuje postup práce soc. pracovníka s klientom, opisuje súvislosti, prípadová
štúdia je zameraná na hľadanie vhodného riešenia klientovej situácie, stanovenie cieľov a
ďalších krokov spoločne s klientom.

SPOLOČNÉ ZNAKY:
• komplexná analýza všetkých dostupných materiálov o prípade,
• orientácia na problém,
• hľadanie optimálneho riešenia.
 Terminologické vymedzenie kazuistiky

Definovanie kazuistiky:
• je metóda, pri ktorej sa zhromažďujú, analyzujú všetky dostupné materiály a
systematicky sa podrobne skúma jednotlivec prostredníctvom pozorovania, rozhovorov,
experimentov a vlastného skúmania výsledkov činnosti za účelom systematizácie a ich
klinického a edukačného využitia

Definovanie prípadovej štúdie:

• typ výskumu (prístupu) v rámci kvalitatívneho výskumu, kde je v centre pozornosti
prípad (osoba, skupina, organizácia a pod.), v soc. práci ju môžeme chápať ako
aktuálnu správu o prípade, ktorá opisuje problém, situáciu, udalosť, plán intervencií,
úloh, aktivít zameraných na elimináciu klientovho problému
 Kazuistika v sociálnej práci

Hučík, Hučíková, 2009 definovali pre potreby sociálnej práce kazuistiku

takto:

Je to vedecká, prevažne kvalitatívna metóda, ktorá spočíva v dlhodobom,

podrobnom skúmaní pracovného postupu, pravdivého opisu a rozboru
konkrétneho sociálneho prípadu (jednotlivca, skupiny, komunity), pri ktorom
sa zhromažďujú, triedia a analyzujú informácie zo všetkých dostupných
materiálov doplnených predovšetkým psychogenetickým, kazuistickým
rozhovorom s vyvodením diagnostických, terapeutických, pracovných
hypotéz a záverov za účelom rozpoznania príčin problémov a účinnej
podpory riešenia týchto problémov.
 Kazuistika v sociálnej práci

Ciele kazuistiky v sociálnej práci

- objektívny pohľad na osobnosť človeka prostredníctvom komplexného prístupu,

- rozpoznanie potenciálnych možností klienta s prognózou jeho úspešnej socializácie,
- optimalizácia sociálnej práce, ktorá spočíva v pohotovom rozpoznaní problémov
klienta a poskytovaní účinnej pomoci počas celej doby práce s klientom,
- overenie efektivity sociálnej práce, do akej miery je používanie vybranej metodiky
účinné a optimálne,
- vysvetlenie príčinnosti niektorých fenoménov a interakcií,
- definovanie špecifických znakov typických pre určitý problém,
- definovanie odlišností a originality jednotlivého prípadu,
- návrhy nových spôsobov intervencie.
 Druhy kazuistiky
- z hľadiska zamerania: - z hľadiska spracovania prezentovania:

• sociálna • opis histórie prípadu

• medicínska • štúdium a rozbor prípadu
• psychologická • komplexná kazuistika
• sociologická
• kriminologická - z hľadiska komplexnosti informácií:
• právna
• etnografická • čiastková, parciálna
• pedagogická • celková, komplexná
• špeciálnopedagogická
• iná
- z hľadiska spracovania:
- z hľadiska účelu: • voľná (literárna)
• štruktúrovaná
• klinická
• učebnicová
• časopisecká
 Funkcie kazuistiky

• heuristická – objavovacia, výskumná – zameriava sa na výskum a hodnotenie prameňov,

získavanie podkladov na tvorbu hypotéz a objavovanie nových poznatkov
• verifikačná – overovacia, dokumentačná – overuje súvzťažné metódy, postupy a techniky,
správnosť získavania informácií o jednotlivcovi, metodiky spracovania a vyhodnocovania
informácií
• koordinačná a integračná – zameriava sa na hľadanie zákonitostí a vzťahov medzi
životným štýlom, životným prostredím, úrovňou a rozložením zdravia
• ilustračná – objasňujúca, uvádza názorné príklady na objasnenie prípadu, využitie
výsledkov na didaktické účely, komparáciu s iným prípadom
• poznávacia – zaoberá sa javmi, vzťahmi a hypotézami, využíva metódy bioštatistické,
informatické
 Funkcie kazuistiky

• formatívna – spracúva návrhy a hodnotenia opatrení pre rozvoj systému starostlivosti,

hlavne v oblasti riadenia, využívajúc metódy systémovej analýzy
• metodická – zaoberá sa javmi, vzťahmi a hypotézami, využíva metódy bioštatistické,
informatické, demografické a iné
• aplikačná – spracúva návrhy a hodnotenia opatrení pre rozvoj systému starostlivosti,
hlavne v oblasti riadenia, využívajúc metódy systémovej analýzy
• hodnotová
orientujú sa na kritické skúmanie morálnych a aspektov rozhodovania pri
• morálna
poskytovaní pomoci klientovi
• postojová
 Využitie kazuistiky v sociálnej práci

• v sociálnej diagnostike
• v sociálnom procese
• v poradenstve
• vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov
• v pomáhajúcich profesiách
• v terapiách
• vo vedecko-výskumnej činnosti
• na ilustráciu
Štruktúra kazuistiky v sociálnej práci
KAZUISTIKA
ZÁKLADNÉ ÚDAJE

osobné údaje diagnostika

diagnóza
zdravotná
ANAMNÉZA
školská
rodinná osobná
profesionálna

sociálna
STATUS PRAESENS

analýza popis problému

PROGNÓZA

krátkodobá dlhodobá

KATAMNÉZA
 I. Základné údaje

Osobné údaje

- uvádzame základné údaje o klientovi

- pozor na osobné údaje:
• nariadenie EPaR (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe
takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) známe pod skratkou GDPR (General Data Protection
Regulation)
• zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- pri zverejňovaní kazuistiky neuvádzame údaje ako: meno a priezvisko, rodné číslo, číslo OP, dátum narodenia,
adresa trvalého bydliska, národnosť a pod.
- informovaný súhlas so spracúvaním osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely (súhlas dotknutej
osoby)
Podľa Článku 4 odsek 11 nariadenia GDPR, súhlas dotknutej osoby je akýkoľvek slobodne daný, konkrétny,
informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby, ktorým formou vyhlásenia alebo jednoznačného
potvrdzujúceho úkonu vyjadruje súhlas so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týka. Samozrejme tam musí byť aj
odvolanie súhlasu so spracovaním osobných údajov t. j. spôsob a forma.
- napriek poskytnutému súhlasu odporúčam napr. v bakalárskych, diplomových a iných školských prácach neuvádzať
osobné údaje (meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo OP), resp. uvádzať v zmenenej podobe (napr.
bydlisko, telefónny, mailový kontakt a pod.), klienta identifikovať len napr.: participant 1 alebo klient 2 a pod.
 I. Základné údaje

Diagnostika a diagnóza

- vo všeobecnej rovine môžeme diagnostiku vymedziť ako poznávací proces

- cieľom tohto procesu je čo najlepšie spoznať sledovaný objekt (klienta), zahrnúť a zohľadniť všetky jeho
charakteristiky, znaky a vzájomnej súvislosti
- na základe získaných dát z diagnostiky môžeme stanoviť záver, čiže diagnózu
- diagnóza je teda výsledkom diagnostiky
- cieľom diagnostického procesu v sociálne práci je súbor poznatkov o príčinách vzniku sociálneho problému,
faktoroch, ktoré tento stav udržujú a o dôsledkoch na život klienta a jeho okolie
- sociálna diagnostika obsahuje informácie o osobnosti klienta, o vzťahu k jeho užšiemu a širšiemu
sociálnemu prostrediu, o situácii v ktorej sa klient nachádza, je reálnym popisom situácie v ktorej klient žije
• hľadanie odpovedí na otázky: čo je problém, ako problém vidí klient, aké má problém príčiny, koho zahŕňa
tzv. problémový systém, v akom prostredí, kedy, ako často a s akou intenzitou sa problémové správanie
vyskytuje, aký má problémové správanie vývoj, či sa klient pokúša problém riešiť, aké má klient potreby,
aké zručnosti potrebuje k zvládnutiu problému, aké vonkajšie a vnútorné zdroje sú potrebné k tomu, aby
problém zvládol
 I. Základné údaje
Diagnostika a diagnóza – diagnostické metódy

ROZHOVOR:

• štandardizovaný,
• pološtruktúrovaný,
• anamnestický,
• psychogenetický (diagnostický)

Anamnestický rozhovor - plní nielen informačnú, ale už aj intervenčnú úlohu, nakoľko vedie klienta k utriedeniu
informácií o jeho živote a istému náhľadu. V prípade rozhovoru vo výskume reprezentuje získavanie
demografických údajov. Zameria sa najmä na oblasti: rodinnej anamnézy, osobnej anamnézy, školskej a profesnej,
partnerských vzťahov, záujmov ...

Diagnostický rozhovor - zameriava sa na informácie o životnej histórii človeka, jeho postoje, názory, skúsenosti.
Tvorí nevyhnutný predpoklad úspešnej psychodiagnostiky. Napomáha objasniť osobnosť klienta ale aj skrytú
psychopatológiu.
 I. Základné údaje
Diagnostika a diagnóza – diagnostické metódy

Rozhovor: Techniky správneho vedenia rozhovoru:

• technika kladenie otázok (vyvarovať sa otázok sugestívnych a tých typu áno-nie, pretože zužujú diagnostický materiál),
• technika jednoduchej akceptácie (ide o vyjadrovanie toho, že klienta počúvame, berieme na vedomie),
• technika zachytenia a objasnenia (zachytávame podtext toho, čo nám klient hovorí, jeho pocity),
• technika parafrázovania (v určitej miere opakujeme časť odpovede klienta a udržiavame tak spontánnosť jeho odpovedí),
• technika interpretácie (klientovi vyslovíme naše pochopenie problému),
• technika reflexie (vyjadrenie prejavov porozumenia smerom ku klientovi a budovania si vzťahu s ním)
• technika sumarizácie (zhrnutie hlavných a podstatných myšlienok, faktov a pocitov)
• technika klarifikácie (vyjasňovanie, upresňovanie si povedaného)
• technika ubezpečenia (klienta pri rozhovore upokojujeme, povzbudzujeme, poskytujeme mu oporu, aby sa nebál v
rozhovore pokračovať),
• technika používanie páuz (práca s tichom dáva klientovi dostatok slobody pri formulovaní svojich odpovedí, určitá miera
tenzie tiež zvyšuje efektivitu rozhovoru.
 I. Základné údaje
Diagnostika a diagnóza – diagnostické metódy

✓ Cvičenie: Verbálne techniky rozhovoru

Pozorovanie – zameriavame sa na:

• verbálnu komunikáciu klienta,

• neverbálnu komunikáciu klienta, predovšetkým jeho mimiku a gestá,
• emocionalitu, najmä emočné ladenie, temperament a ďalšie vlastnosti a prejavy.
 I. Základné údaje

Diagnostika a diagnóza – diagnostické metódy

analýza materiálov (dokumentov a posudkov odborníkov)

- rozličné informácie, materiály, vyjadrenia, stanoviská, správy z distribuujúcich a iných inštitúcií, organizácií,
zariadení a úradov a podobne, z hľadiska etiky je dôležité, aby materiály boli žiadané len so súhlasom klienta
a v súlade s platnou legislatívou
štandardizované diagnostické nástroje - súčasná sociálna práca má vypracované vlastné diagnostické nástroje
a metódy vzhľadom na špecifické cieľové skupiny:
- genogramy, sociogramy, kulturogramy, ekomapy a pod.
- okrem toho sú k dispozícii aj rôzne testy, ktorými sa zisťuje napr. intelekt klienta, interpersonálne vzťahy,
konflikty a pod.
- je potrebné ale rozlíšiť tie, ktoré môže používať vo svojej praxi klinický psychológ a iní profesionáli od
„neštandardizovaných“
projektívne techniky - pomáhajú odhaliť postoje, motívy, názory a potreby, ktoré človek nepriamo vkladá do
svojich výtvorov, produktov a odpovedí (napr. hry, kreslenie, vizuálne obrazy, dokončovanie začatých viet,
príbehov, modelovanie a iné)
- pre sociálneho pracovníka sú dobrou pomôckou v diagnostike, keď potrebujeme zistiť o klientovi viac. napr.
aká je jeho dynamika osobnosti, v akom sociálnom prostredí žije, aké je jeho vnímanie sveta, ako sa cíti vo
svojej rodine, triede, práci a podobne, výhodou je teda získanie komplexného obrazu o danom človeku a tiež
fakt, že projektívne techniky nevyvolávajú výraznú atmosféru skúškovej situácie
 I. Základné údaje

Diagnostika a diagnóza – diagnostické metódy

PRÍKLADY:

• kresba 1
• kresba 2
• kresba 3
• kresba 4
• kresba 5

PRÍKLADY:

• ekomapa 1_2
• ekomapa 3_4
• ekomapa 5
 II. ANAMNÉZA

- úlohou anamnézy je získať základné údaje o klientovi, pričom sú chronologicky zoradené a

dokumentujú časovú postupnosť javov a udalostí
- základné znaky (požiadavky) anamnézy:
✓ požiadavka objektívnosti
✓ požiadavka všeobecnosti
✓ požiadavky systematickosti

Za predfázu diagnostiky možno považovať zisťovanie anamnestických informácií. Lovašová (2016)

uvádza, že kvalitne vyhotovená sociálna anamnéza prípadu je pre sociálneho pracovníka jediným
vhodným východiskom pri sociálnej diagnostike a tvorbe sociálnej diagnózy.

- pre potreby sociálnej práce môžeme anamnézu členiť na: rodinnú a osobnú
- osobnú anamnézu ďalej na: zdravotnú, školskú, profesijnú a sociálnu
 II. ANAMNÉZA – rodinná anamnéza

- rodinné a sociálne vzťahy, rodinná história (užšia a širšia rodina, vzájomné vzťahy (ekomapa), vzťahy so súrodencami,
s rodičmi, kontakt s rodičmi, trávenie voľného času, miera sťahovania, výskyt závislostí v rodine, neformálne vzťahy s
okolím – susedia, priatelia, učitelia a pod.)
- základná starostlivosť (zabezpečenie výživy, tepla, obydlia, oblečenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti,
obmedzenia/odopierania (pohybu, spánku, styku, stravy, svetla, prístupu), zabezpečenie využívania služieb)
- zabezpečenie bezpečia a ochrany v rodine - psychické ubližovanie a týranie (vyhrážky, ponižovanie a pod.), fyzické
týranie, sexuálne zneužívanie, ochrana pred zneužitím (zabránenie, opakovanie situácie), bezpečnosť v domácnosti
(priestor, izba)
- citový a emocionálny vývoj (vzťah dieťaťa a rodiča, ocenenie dieťaťa rodičom, emocionálna podpora dieťaťa,
schopnosť empatie, reakcie rodiča smerom k dieťaťu, citový vzťah medzi rodičmi)
- stimulácia a podnety (komunikácia s dieťaťom, početnosť interakcií rodiča a dieťaťa a medzi rodičmi, vzdelanie
a školská dochádzka, množstvo a kvalita podnetov, voľnočasové aktivity, podpora a prístup rodičov k vzdelávaniu detí
a príprave na vyučovanie)
- vedenie a hranice (informovanosť/záujem rodičov o dieťa, množstvo času venované dieťaťu, miera a formy kontroly,
tolerancie, pozitívne vzory správania, podpora samostatnosti)
- stabilita (stabilná starajúca sa osoba, stabilné bývanie, zamestnanie rodičov, hospodárenie s peniazmi, zmeny v zložení
členov domácnosti)
- špecifiká vyžadujúce zvýšenú pozornosť (nízky vek dieťaťa, príznaky zneužívania, týrania, trestná činnosť, násilie
v rodine, chronické ochorenia v rodine a podobne
 II. ANAMNÉZA – osobná anamnéza

- prenatálny vývin, pôrod

- najvyššie dosiahnuté vzdelanie (t. č.)
- zamestnanie/škola
- emocionálny vývin
- sociálno-patologické prejavy, zvláštnosti
- návyky, záujmy, záľuby
- trávenie voľného času
- vývoj postoja k hodnotám
- materinský jazyk
- praktický lekár/pediater
- samostatnosť, sebaobslužné činnosti (hygiena, stravovanie, upratovanie, vybavovanie bežných záležitostí)
- plány a očakávania
 II. ANAMNÉZA – zdravotná anamnéza
- aktuálny zdravotný stav

- dlhodobý zdravotný stav

- diagnózy, choroby

- zdravotné postihnutie

- úrazy

- očkovania

- hospitalizácie

- preventívne prehliadky

- iní odborní lekári

- zdravotná poisťovňa
 II. ANAMNÉZA – školská/profesijná anamnéza
- začiatok/koniec povinnej školskej dochádzky
- predškolské/školské zariadenie – dostupnosť
- trieda
- učiteľ
- dochádzka
- správanie, poruchy učenia
- zaradenie do kolektívu (adaptácia)
- odklad povinnej šk. dochádzky, individuálny plán
- prospech
- opakovanie ročníka, dosiahnuté vzdelanie
- úroveň vedomostí
- úroveň reči (vyjadrovanie, slovná zásoba, komunikačné zručnosti)
- motorická zložka, fyziologická zložka
- záujmy, nadanie
_________________________________________________________________________________________________________
- aktuálne zamestnanie, predchádzajúce zamestnania (chronologický prehľad)
- doby evidencie na ÚPSVaR
- rekvalifikačné kurzy
- ďalšie profesijné zručnosti, kurzy, osvedčenia, certifikáty
 II. ANAMNÉZA – sociálna anamnéza

- ekonomické zabezpečenie rodiny - sociálno-patologické javy, soc. začlenenie rodiny

✓ príjmy členov domácnosti ✓ kriminalita
✓ nárok rodiny na sociálne dávky
✓ hospodárenie rodiny ✓ domáce násilie
✓ výdavky rodiny ✓ návykové látky
✓ pôžičky, exekúcie, dlhy
✓ gamblerstvo
- bývanie
✓ prostitúcia
✓ druh obydlia
✓ vyberanie nádob na komunálny odpad
✓ vlastnícke alebo užívacie právo
✓ žobranie
✓ priestor pre dieťa
✓ vybavenie domácnosti
✓ zdravotné znevýhodnenie

✓ čistota, poriadok, hygiena ✓ zamestnanosť

✓ zdroj pitnej vody, elektrina, kúrenie ✓ soc. status rodiny

✓ kúpeľňa, WC ✓ tradície, rituály
✓ vylúčená lokalita ✓ vierovyznanie
 II. ANAMNÉZA – sociálny problém

- popis vzniku problému

- symptomatológia
- dôsledky problému na život klienta a jeho okolie
 III. STATUS PRAESENS
- je aktuálny stav, keď sa s klientom dostávame do priameho kontaktu, keď ho máme možnosť sledovať
- používame metódy sociálnej diagnostiky, výskumu, pomocou ktorých spracovávame obraz o jeho správaní,
aktuálnom vývine a pod.
- momentálny profil (aktuálne prejavy klienta, správanie klienta, emócie, temperament, opis vzhľadu, pocity,
potreby)
- opis problému (ako klient práve vidí a vníma svoj problém, ako na neho nazerá, čo si myslí, prežíva)
- analýza problému (vychádzame aj z nálezov, správ, posudkov, kresby a pod.)
- pozitíva na ktorých je možné ďalej s klientom pracovať , čo je potrebné korigovať a pod.
- stanovenie cieľov práce s klientom
IV. PROGNÓZA
Sociálna prognóza: odborná predpoveď (predpoklad), profesionálna činnosť sociálneho pracovníka, ide o
predpoklad sociálnych a výchovných faktorov z hľadiska ďalšieho vývinu klienta, predpoklad chronického stavu,
resp. zlepšovanie stavu za určitých podmienok
- prognóza vytyčuje potenciálne možnosti klienta, ktoré by za určitých podmienok mohol dosiahnuť, ale i
terapeutickú, rehabilitačnú, sociálnu činnosť odborníka
- krátkodobá, dlhodobá
 V. KATAMNÉZA

- spôsob intervencie sociálneho pracovníka voči klientovi po určitom čase od ukončenia poradenského
procesu a prakticko-sociálnej činnosti, ide o spätní sledovanie stavu, nemusí sa vykonávať
- cieľom je informovať sa o tom, ako je na tom klient po skončení poradenského procesu, ako zvláda rôzne
životné situácie, ako prekonáva problémy a podobne, spätné overenie účinkov istého zásahu, kontrola
efektívnosti alebo funkčnosti
- má aj preventívnu funkciu, a to najmä vtedy, ak by jestvovali dôvody recidívy, prípadne iných nežiadúcich
javov
- forma: telefonická, písomná, osobná
- uvádza sa: časové obdobie, spôsob kontaktu, doba od posledného kontaktu, kto podal podnet na katamnézu,
intervencie, poradenstvo, konzultácie, stratégia plnenia cieľov – metódy, formy, hodnotenie aktuálneho stavu
oproti pôvodnému problému

VI. HODNOTENIE
- hodnotenie súčasného stavu klienta vzhľadom na jeho pôvodný problém
 PRAMENE informácií pre kazuistiku

- ústne (rozhovor, najmä anamnestický, štruktúrovaný, pološtruktúrovaný, psychogenetický)

ústne pramene, kazuistický rozhovor: rozhovor s klientom, rozhovor s rod. príslušníkom klienta, rozhovor so
širšou rodinou, rozhovor s inými osobami poznajúcimi rodinu, rozhovor so soc. pracovníkom, rozhovor s inými
odborníkmi (učiteľ, psychológ, lekár, úradník, právnik, policajt...), rozhovor s kamarátmi klienta, resp. kolegami a
pod.

- písomné (dokumentácia /školská, psychologická, sociálna, súdna, zdravotná/, spisy, dotazníky, testy,
ekomapa, genogram, kresba...)
písomné pramene – rôzne rozhodnutia a rozsudky, pracovné zmluvy, výpisy o platbách, zmluvy, dohody,
žiadosti, správy, charakteristiky, úradné záznamy a pod.