Liberalizmus Strana 1 21.12.

2023

2 Liberalizmus
Liberalizmus – od pojmu liberalis (týkajúci sa slobodného človeka, šľachetný,
dobročinný). Podľa A. Heywooda „každý prehľad ideológii musí začínať liberalizmom, pretože
liberalizmus je v podstate ideológiou priemyselne vyspelého Západu.“ Liberalizmus je otvorená
politická ideológia a jeho korene siahajú do obdobia rozkladu feudalizmu a nástupu prudkého
rozvoja kapitalizmu. Ide o obdobie kedy sa dostáva do konfliktu „nová“ stredná trieda
s absolutistickou mocou šľachty a duchovenstvom. Do popredia sa dostáva rozum (idey
osvietenstva). Snaha o oddelenia sféry duchovna a svetského. Tieto myšlienky boli prejavom
odrazu vtedajšej doby, pričom reflektovali neudržateľnosť starého (feudálneho) zriadenia vďaka
čomu boli označované za radikálne. Dôsledkom radikálnosti sú revolúcie. Anglicko 17. storočie, 1
Francúzsko – 18. st.
Liberalizmus spoločne s konzervativizmom ale tiež socializmom patrí medzi tri
najdôležitejšie ideológie. Je to ideológia, ktorá sa začala formovať na konci 18. storočia, no
prejavila sa zvlášť začiatkom 19. storočia a ide do istej miery o reakciu na vtedajšie zmeny
súčasťou ktorých boli priemyselná revolúcia, industrializácia a nástup kapitalizmu. Liberáli sa vždy
považovali za stúpencov a zástancov modernizácie, hospodárskej súťaže bez zásahu štátu
a politickej reprezentácie na základe ústavného zriadenia, bez akýchkoľvek privilégií pre konkrétne
skupiny. Liberalizmus natoľko ovplyvnil politické systémy Západu, že sa o nich hovorí ako
o liberálnych demokraciách.
Znaky liberalizmu: slobody, rovnosť, tolerancia, konštitucionalizmus, individualizmus,
rozum (racio). Na človeka liberalizmus nazerá ako na slobodnú a rozumnú bytosť. Dôraz je pritom
kladení na pluralitu názorov.
1. Sloboda – ide o základný znak liberalizmu. Sloboda človeka je do tej miery pokiaľ nie je
v rozpore so zákonmi štátu resp. so slobodou niekoho iného. A to je rozdiel medzi
liberalizmom a anarchiou. Isaiah Berlin takéto vymedzenie pojmu sloboda označil ako
negatívne pojatie slobody. Táto sloboda nemôže podliehať donúteniu (sloboda myslenia,
slova, náboženské vierovyznanie, atď.) Donútenie musí byť jasné definované. Na druhej
strane stojí pozitívna sloboda – slobodu je možné chápať ako sebarealizáciu človeka,
pričom v jeho sebarealizácií, bez toho aby mu v tom niekto bránil.

1
John Lock: Dve pojednaniea o vláde – človek má právo zachovať svoje vlastníctvo. Pod vlastníctvom sa myslí
sloboda, vlastníctvo vlastnej osoby, majetok, ale tiež prirodzená moc sudcovská. Človek je slobodná a rozumná bytosť,
ktorá má prirodzené právo na život a majetok. Štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy medzi slobodnými
a rovnými ľuďmi za účelom garancie ich prirodzených práv.
Listy o tolerancii – Lockova reakcia na prejavy náboženskej neznášanlivosti. Podľa J. Locka úlohou cirkvi by nemalo
byť uplatňovanie sily a angažovanie sa v svetských záležitostiach. Cirkev je dobrovoľné spoločenstvo ľudí usilujúcich
sa o spásu svojich duší a preto by cirkev nemala zasahovať do svetských záležitosti, ale ani panovník do cirkevných.
Názory J. Locka neskôr ovplyvnili tak názory francúzskych osvietencov (Voltaire, Montesquieu), ako aj osobnosti
americkej revolúcie.
Liberalizmus Strana 2 21.12.2023
2. Rovnosť – liberáli sú za rovnosť príležitosti, absolútnu rovnosť odmietajú (hlavne nie sú za
rovnosť v sociálnej oblasti). Svoj postoj zakladajú na tvrdení, že nie každý je ochotný
rovnako usilovne pracovať a teda rozvíjať svoj talent, podstúpiť rovnako veľké riziko, či
priniesť rovnako veľkú „obetu“. Pokiaľ by došlo k „sociálnej rovnosti“ – nikto by podľa
liberálov nebol motivovaný a teda by nerozvíjal svoj talent.
Dva postoje k sociálnej a distributívnej spravodlivosti:
a. Libertariáni – je možné ospravedlniť akékoľvek nerovnosti, pokiaľ bol majetok
nadobudnutý čestným spôsobom – teda v súlade so zákonmi. (Nozick – úlohou štátu
by nemalo byť len prerozdeľovať vytvorené bohatstvo a zasahovať do ekonomiky,
ale v prvom rade garantovať práva občanov. Štát chápe len v zmysle „nočný
strážnik“).
b. Sociálni liberalisti – tvrdia, že neobmedzený trh nás doviedol k novým formám
sociálnej nerovnosti. Nerovnosť v spoločnosti je možné „ospravedlniť“ len vtedy,
pokiaľ dôjde k zlepšeniu situácie tých, ktorí sú v spoločnosti na tom najhoršie.
(Rawls – ako ľavicový liberál obhajuje sociálny štát a rozsiahlu redistribúciu).
3. Tolerancia – pojmy tolerancia a liberalizmus do značnej miery patria k sebe. Tolerancia sa
odvíja od chápania človeka (ako ľudská bytosť) a od jeho práv a slobôd. Tolerancia de facto
znamená, že uznávam toho druhého a teda aj jeho práva a slobody.2
4. Konštitucionalizmus – liberálne myslenie sa do značnej miery zrodilo ako reakcia na
fungovanie absolutistických monarchií v Európe a na ich zneužívanie moci. Snahou prvých
liberálov bolo obmedziť moc panovníkov a to rozdelením moci na zákonodarnú, výkonnú
a súdnu, pričom každá by mala vopred vytýčene „svoje pole pôsobnosti“ a každá zložka
moci by bola na jednej strane v „súzvuku“ k ostatným a zároveň by sa navzájom
kontrolovali a konfrontovali. (Systém bŕzd a protiváh). Jediným možným mechanizmom
proti zneužívaniu moci (či už jednej zložky moci, alebo všetkých troch dokopy) je preto
dodržiavanie ústavy a zákonov.
5. Rácio (rozumnosť) – základom sú idey filozofov ako Lock, Hobbes, Montesquieu, ale
neskôr tiež osvietenci ako Voltaire, J. J. Rousseau a podobne.
6. Individualizmus – dôraz na individualizmus jednotlivca. Z individualizmu vychádzajú aj
také dokumenty ako Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd, či Deklarácia práv
a slobôd občana. Z histórie vieme, že dôraz na kolektivizmus vždy so sebou prináša isté
nástrahy a riziká (komunizmus, fašizmus, nacizmus...) Treba však mať na pamäti, že aj
individualizmus v krajnej podobe môže do istej miery predstavovať riziko – a to absencia
sociálnej kohézie.
2
A práve tu nastáva problém – kde určiť hranicu tolerancie??? Existuje napríklad vysoká miera pravdepodobnosti, že
táto hranica sa bude postupne posúvať ďalej.
Liberalizmus Strana 3 21.12.2023

2. 1 Prúdy liberalizmu
1. Klasický liberalizmus (manchesterský) – ide o liberalizmus 19. storočia. Rozvíja sa spoločne
s procesmi industrializácie a modernizácie. Sú za „negatívne chápanie slobody“ – teda absolútnu
slobodu, bez akéhokoľvek zásahu zo strany štátu. Keď už má štát existovať mal by len
garantovať slobodu a dodržiavanie zákonov. (Štát ako „nočný strážnik). V ekonómii sa liberáli
odvolávajú obzvlášť radi na Adama Smitha, ktorý zase vychádzal z Bernarda Mandevilla, ktorý
tvrdil, že základom ľudského jednania je egoizmus a človek ako taký je egoista (egoistická bytosť),
čo sa žiaľ márne snaží zakryť kresťanská morálka. Politika laissez-faire (len tak nechať/nechať
byť). Všetko vyrieši trh. Úspech a neúspech jednotlivca sa odvíja od schopnosti, zručnosti a úsilia
konkrétneho jednotlivca. Herbert Spencer – vychádza z Charlesa Darwina, podľa H. Spencera
i spoločnosť je možné chápať ako boj o prežitie. Tí, ktorí sú silnejší – sú úspešnejší, tí čo sú na
sociálnom dne – sú na tom najhoršie. Podľa H. Spencera akákoľvek sociálna politika je proti
prírode.
2. Sociálny liberalizmus – vznikol ako reakcia na „neúspech“ politiky „laissez-faire“ – teda, že
všetky problémy vyrieši trh. Ukázalo však, že opak je pravdou - tvrdé podmienky kapitalizmu
nastolili biedu más bez akéhokoľvek sociálneho, zdravotného, či iného zabezpečenia. Riešením sa
ukázalo nastolenie „pozitívnej slobody“ – teda slobody, ktorú však do istej miery okliešťuje štát.
Sloboda už sa nechápe, ako „nezasahovanie za každú cenu,“ ale ako „korigovanie“ situácie
a vytváranie vhodných podmienok. Sociálny liberalizmus do istej miery je protikladom ku
klasickému liberalizmu. Základ tejto koncepcie položil John Stuart Mill v diele O slobode. Ďalšími
predstaviteľmi boli Thomas Hill Green a John Atkinson Hobson – kritika „neobmedzeného
kapitalizmu.“ Za zlo už nepovažovali len obmedzovanie ľudských slobôd ako myslieť a konať, ale
aj biedu, choroby, nevzdelanosť, strach... a práve tu by mal zasiahnuť štát. Úlohou štátu je aj
dopomôcť tým jednotlivcom, ktorí sú v spoločnosti znevýhodnení. Takýto prístup nielenže
neobmedzuje práva jednotlivca na slobody, ale práve naopak ho o ďalšie slobody obohacuje.
Beveridgová správa z roku 1942 rozoberá päť najväčších ziel modernej doby a to núdzu,
choroby, nevedomosť, špina a lenivosť. Beveridgové idey (welfare state – štát blahobytu) boli
neskôr uvedené do praxe a to v súvislosti s ekonomickou teóriou Johna Maynarda Keynesa.
Hlavnou myšlienkou J. M. Keynesa bolo opätovne naštartovanie ekonomiky cez sériu opatrení a to
prostredníctvom zvyšujúceho sa dopytu.3 Keynesova koncepcia ekonomiky zaznamenala prudký
prepad až v 70. rokoch 20. storočia – v čase tzv. ropnej krízy. Kritika hlavne z radov monetaristov.
3. Neoliberalizmus – po tzv. ropnej kríze zaznamenáva klasický liberalizmus opätovný návrat.
Základom sú názory a myšlienky Friedricha Augusta von Hayeka a tzv. chicagskej školy

3
Program New Deal za prezidenta Roosevelta – ako reakcia na zhoršujúce sa podnikateľské prostredie v čase
hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia.
Liberalizmus Strana 4 21.12.2023
(monetaristi) na čele s Miltonom Friedmanom. Táto koncepcia sa najviac presadila v politike R.
Reagana a M. Thacherovej, avšak v štátoch Latinskej Ameriky tento prístup úplne zlyhal. Štátne
zásahy deformujú trh. Opätovný návrat k politike laissez-faire. Úlohou štátu podľa monetaristov by
malo byť kontrolovať objem obeživa v štáte a brzdiť infláciu. Čím vyššie výdavky na sociálnu
oblasť zo strany štátu – tým vyššie daňové zaťaženie. Prevláda tu názor, že súkromné je dobré,
štátne (verejné) je zlé. Podľa neoliberálov sociálny štát vedie občanov k závislosti, keďže de facto
tých najschopnejších demotivuje (krajní individualizmus).