Práva priemyselného vlastníctva

utorok 7. novembra 2023

9:14
Priemyselné vlastníctvo je podskupinou duševného vlastníctva, ktorá zahŕňa tie typy duševného
vlastníctva, ktoré majú priemyselné využitie.

 Parížsky dohovor o ochrane priemyselného vlastníctva 1883

 Ústredným orgánom štátnej správy pre priemyselné práva na Slovensku je Úrad
priemyselného vlastníctva SR sídliaci v Banskej Bystrici
 Bernský dohovor

Delenie priemyselných práv:

A) priemyselné práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti

 Patentové právo (právo vynálezov)
 Právo dizajnov
 Právo úžitkových vzorov
 Právo topografií polovodičových výrobkov (mikročipy)
 Právo odrôd rastlín

B) priemyselné práva na označenia

 Známkové právo (právo ochranných známok)
 Právo označení pôvodných výrobkov a zemepisných označení výrobkov
 Právo obchodných mien

 Všetky tieto práva majú nejakú samostatnú právnu úpravu, alebo majú nejakú legálnu
definíciu

Práva obdobné priemyselným právam

A) práva obdobné priemyselným právam a výsledky tvorivej duševnej činnosti
 Zlepšovateľské právo
 Právo nových spôsobov prevencie, diagnostiky chorôb a liečenia ľudí a zvierat a ochrany
rastlín proti škodcom a chorobám
 Právo know-how

B) práva obdobné priemyselným právam na označenie

 Logá
 Domény
__________________________________________________________________________________
______________________
A) Práva priemyselného vlastníctva, ktoré sú výsledkom tvorivej
duševnej činnosti
 Subjekt: prvotný subjekt je vždy len FO - pôvodca (prípadne viacerí - spolupôvodcovia) -
môžeme ho pomenovať 3 rôznymi spôsobmi (štátnice):
o Pôvodca - 1. štádium
o Prihlasovateľ - v momente, keď sa rozhodne vynález registrovať a podá si prihlášku
na ÚPV
o Majiteľ - keď mu ÚPV vydá patent na jeho vynález
Vynález = technické riešenie
Patent = samotná listina, ktorú dostaneme (certifikát, niečo ako živnostenský list)
 Subjektom môže byť aj zamestnávateľ.

 Predmet: nehmotné statky, samotné predmety, ktoré sú výsledkom tvorivej duševnej

činnosti (topografia polovodičového výrobku, vynálezy, úžitkové vzory, dizajny, nové odrody
rastlín, ..)
 Obsah: výhradné osobné a výhradné majetkové práva.
 Obsahom sú právne vzťahy, ktoré vznikajú - 3 okruhy právnych vzťahov:
1. Pôvodca - spolupôvodca
2. Pôvodca - 3. osoba
3. 3.osoba - 3. osoba

A. Osobné práva
 Právo na pôvodcovstvo
 Označiť vynález menom a priezviskom
 Nedotknuteľnosť vynálezu
 Právo zverejniť vynález
(právo na označenie a zverejnenie vynálezu možno previesť na zamestnávateľa)
B. Majetkové práva
 Absolútne
 Patria pôvodcovi
 Pôsobia erga omnes
 Právo disponovať s vynálezom, právo prihlásiť vynález na udelenie ochrany,
dávať súhlas na použitie, prevod práva na 3. osoby ..
 Relatívne
 Smerujú proti konkrétnemu subjektu (licencia, cena za použitie vynálezu)

Právne skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre nadobudnutie práv:

1. Vytvorenie nehmotného statku
2. Podanie prihlášky na ochranu
3. Rozhodnutie príslušného orgánu o udelení ochrany

 Doba ochrany nám plynie nie od udelenia patentu ale od doby podania prihlášky (štátnice)

Rozdiely medzi autorskoprávnou a patentovou ochranou

1. Moment vzniku subjektívneho práva:

Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej
zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia. =
neformálny princíp

Patentové právo na rozdiel od autorskoprávnej ochrany, ktorá sa vyvinula ako neformálna

ochrana, viažuca sa iba na vytvorenie diela, vytvorením vynálezu vzniká len subjektívne právo
pôvodcu uchádzať sa o udelenie ochrany - patentu. = formálny princíp

2. Povaha tvorivej činnosti:

Autorské právo - literatúra, veda, umenie

Patentové právo - technika. Podľa § 5 ods. 1 PZ sa patenty udeľujú na vynálezy zo všetkých

oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.

3. Výsledok:
 Autorské právo - autorské dielo je bytostne späté s tvorcom - je to výsledok jeho tvorivej
duševnej činnosti, vždy je jedinečné

Patentové právo - vynález obdobnú spätosť so svojím tvorcom nevykazuje, keďže ide o oblasť
techniky - skôr, či neskôr by ho niekto pravdepodobne vynašiel.

4. Dĺžka trvania subjektívnych práv:

Autorské právo - osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, autor sa ich nemôže vzdať a
smrťou autora zanikajú. Po smrti autora si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu, dielo
možno použiť len so spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a musí sa uviesť meno autora alebo
jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, majetkové práva trvajú počas autorovho života a
70 rokov po jeho smrti.

Patentové právo - platnosť patentu je ustanovená na obdobie 20 rokov odo dňa podania
prihlášky. Túto dobu nemožno predĺžiť. Uplynutím doby platnosti patent zaniká (presnejšie
zanikajú práva k patentu) zo zákona a Úrad vyznačí zánik patentu do registra. Platnosť patentu
možno v určitých prípadoch predĺžiť udelením dodatkového ochranného osvedčenia.

5. Konanie pred ÚPV

Autorské právo - autorské dielo je chránené od okamihu svojho vzniku, bez potreby ďalšej
registrácie

Patentové právo - patentovoprávna ochrana vynálezu je udelená aý po preskúmaní podmienok

ÚPV
Konanie o patentovej .. ? Dopísať

__________________________________________________________________________________
__________________________::
1. Právo vynálezov (Patentové právo)
 Zákon č. 435/200 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a
doplnení niektorých zákonov - patentový zákon
 Vyhláška Úradu priemyselného vlastníctva SR č. 223/2000 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o
patentoch

Zákon o patentoch
 § 1 Predmet úpravy
Tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou
ochranou a uplatnením vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky alebo
patentu.
 §4
 § 5 Patentovateľnosť vynálezov - Patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí
techniky, ktoré sú nové, zahŕňanú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.

Pojmové znaky vynálezu:

1. Oblasť ochrany
a. Predmetom ochrany sú riešenie z oblasti techniky a preto sa zistiť, či návrh - predmet
prihlášky vynálezu môže byť z tohto hľadiska vynálezom, alebo nie.
 b. § 5 ods. 3 PZ sa za vynálezy nepovažujú: objavy, estetické výtvory, plány, pravidlá,
programy počítačov, podávanie informácii
2. Novosť
a. Novosť ej základnou hmotnoprávnou podmienkou patentovateľnosti vynálezu, ktorá
pôsobí absolútne a objektívne. Novosť je daná len vtedy, ak riešenie nie je súčasťou
stavu techniky vo svete, ak je riešenie doteraz neznámym.
3. Vynálezcovská činnosť
a. Vynález považuje za výsledok vynálezcovej činnosti, ak pre odborníka nevypláva
zrejmým spôsobom zo stavu techniky
4. Priemyselná využiteľnosť
a. Podľa § 9 PZ sa vynález považuje za priemyselne využiteľný, ak sa jeho predmet
môže opakovane vyrábať, alebo sa môže vyvíjať v ktoromkoľvek odvetví, najmä v
odvetví priemyslu a poľnohospodárstva

(2) Patenty sa udeľujú i na .. Dopísať zo zákona

Na určité riešenia (aj keby z hľadiska jeho predmety a ostatných kritérii spĺňalo podmienky udelenia
patentu) sa patent neudelí:

(3) Za vynálezy podĺa ods. 2 sa nepovažujú najmä:

 Objavy, vedecké teórie a matematické metódy
 Estetické .. Dopísať

Výluky z patentovateľnosti § 6
(1) Patenty sa neudeľujú na:
A. Odrody rastlín a plemená zvierat
B. V podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zvierat
C. Chirurgické alebo terapeutické spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela a na
diagnostické metódy a metódy prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo zvieracom
tele.
D. Vynálezy, ktoré sa týkajú ľudského tela v rôznych štádiách vzniku či vývoja
E. Vynálezy, ktorých obchodné využívanie by bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo s
dobrými mravmi

Podľa ods. 1 písm. e) sa patenty neudeľujú najmä na:

 Spôsoby klonovania ľudských jedincov
 Spôsoby úpravy genetickej identity zárodočnej línie ľudských jedincov
 Využitie ľudského embrya na priemyselné alebo obchodné účely
 Spôsoby úpravy genetickej identity zvierat, ktoré zvieratám môžu spôsobiť utrpenie,
pričom nemajú podstatná medicínsky úžitok pre ľudí alebo zvieratá a ani na zvieratá, ktoré sú
výsledkom takýchto spôsobov

Na skúške pojmové znaky patentu, čo môže a čo nemôže byť patent.

Zamestnanecký vynález § 11 (zákon o patentoch)

 (1) Ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu. Obdobného pracovného
vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril vynález (ďalej len "zamestnanecký vynález"), právo na
riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na
pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.
 Pôvodca ktorý vytvoril zamestnanecký vynález, je povinný zamestnávateľa o tejto
skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady
 potrebné na posúdenie vynálezu. V upovedomení pôvodca opíše technická problém a jeho
riešenie, ako aj vznik a podstatu ZV tak, aby odborník vynález mohol uskutočniť.
 Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne a v lehote troch
mesiacov od upovedomenia pôvodcom
 Za uplatnenie práva na riešenie podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky,
európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ktorej predmetom je
zamestnanecký vynález a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril
zamestnanecký vynález. Ak zamestnávateľ uplatní právo na riešenie, je povinný bezodkladne
písomne informovať pôvodcu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého vynálezu,
najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo o medzinárodnej prihláške.
 Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 neuplatní právo na riešenie spôsobom podľa
odseku 3 alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na riešenie neuplatňuje,
prechádza toto právo na pôvodcu.

§ 19 Majiteľ patentu
 Za majiteľa patentu sa považuje PO alebo FO zapísaná ako majiteľ v patentovom registri
úradu ak súd nerozhodne inak.
§ 20 Spolumajiteľstvo
 Spolumajiteľský podiel k patentu sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie, ak sa
spolumajitelia patentu nedohodnú inak.

 Doba platnosti patentu je 20 rokov od podania patentovej prihlášky (skúška!)

 Predpokladom trvania platnosti patentu je platenie udržiavacích poplatkov

§ 14 Využívanie vynálezu
 (1) Majiteľ patentu má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas na využívanie
vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo.
Kto udeľuje licenčnú zmluvu? - majiteľ (je to ten súhlas, ktorý je vo forme licenčnej zmluvy)
 (2) Účinky patentu nastávajú odo dňa oznámenia o udelení patentu do vestníku.

§ 21 Prevod patentu
 (1) Zmluva o prevode patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Čiastočný prevod
patentu nie je prípustný. (skúška!)
 (2) Prevod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prevodu
patentu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom zápisu prevodu patentu do
registra zostávajú zachované

§ 22 Prechod patentu
 (1) Patent prechádza na nového majiteľa prechodom
 (2) Prechod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prechodu
patentu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom prechodu patentu zostávajú
zachované; to neplatí, ak ide o prepis podľa § 48.

§ 15 Zákaz využívania vynálezu

 (1) Bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie
a. vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel
skladovať či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu,
b. využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu (ďalej len „chránený spôsob“),
alebo ponúkať taký chránený spôsob na využívanie inej osobe,
c. vyrábať, využívať, ponúkať alebo umiestňovať na trhu, alebo na tento účel skladovať
či dovážať výrobok priamo získaný chráneným spôsobom,
 d. dodávať alebo ponúkať na dodanie osobe neoprávnenej využívať vynález prostriedky
slúžiace na uskutočnenie vynálezu, ak porušovateľ práva vie alebo s ohľadom na
okolnosti má vedieť, že tieto prostriedky sú určené alebo vhodné na uskutočnenie
vynálezu; to neplatí, ak sú tieto prostriedky na trhu dostupné a dodávateľ nenavádzal
neoprávnenú osobu na konanie v rozpore s písmenami a) až c).

§ 24 Licenčná zmluva
 (1) Majiteľ patentu môže udeliť inej osobe oprávnenie na využívanie vynálezu chráneného
patentom (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou.
 (2) Licencia nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra. Zápis
licencie vykoná úrad na základe žiadosti o zápis licencie, ktorú je oprávnená podať
ktorákoľvek zo strán licenčnej zmluvy. Úrad žiadosť o zápis licencie zamietne, ak žiadateľ k
žiadosti nepriloží doklady, ktoré licenciu preukazujú; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o zápis licencie úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe
má byť žiadosť o zápis licencie zamietnutá.
 (3) Majiteľ patentu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú
licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu,
platí, že udelil nevýlučnú licenciu.
 (4) Ak majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu a je
povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať využívania vynálezu
chráneného patentom.

4 podstatné náležitosti licenčnej zmluvy:

 Spôsob: akým sa bude využívať vynález

 Čas: na aký čas je udelený patent (napr. majiteľ udeľuje využívať vynález po dobu 30 rokov)
 Miesto: všetky práva duševného vlastníctva majú teritoriálnu vlastnosť (miestom môže byť
napr. na území SR, na území EÚ, celosvetovo a pod.)
 Odmena: musí byť vždy dohodnutá. Pokiaľ nie je, neplatí žiadna právna domnienka, že je
bezodplatná, ale môžeme sa obrátiť na súd, ktorý určí odmenu.
 Licenčná zmluva by mala byť písomná, ale aj keď nie je neplatná, neznamená to že nie je
platná. Je dôležité aby bola uvedená v registri úradu priemyselného vlastníctva.
 Môže byť výhradná (iba jednému subjektu/nadobúdateľovi), alebo nevýhradná (všetky
subjekty - napr. vymysleli sme motor poháňaný na vodu a nechceme ho poskytnúť len jednej
automobilovej spoločnosti, ale všetkým)

1. Právo úžitkových vzorov

 Úžitkový vzor je forma právnej ochrany nových priemyselne využiteľných technických riešení,
ktoré sú výsledkom vynálezcovskej činnosti z akejkoľvek oblasti techniky. V prípadoch
technických riešení menšieho ekonomického významu, najmä v prípade ich predpokladaného
kratšieho využitia, teda v odboroch, kde dochádza k rýchlym zmenám (doprava,
elektrotechnika, stavebníctvo, poľnohospodárstvo)
 Pozrieť zákon o úžitkových vzoroch.

Za technické riešenie podľa tohto zákona sa nepovažujú najmä

a. objavy, vedecké teórie a matematické metódy,
 b. estetické výtvory,
c. plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier alebo obchodnej činnosti,
d. programy počítačov,
e. len uvedenia informácií.

 Podanie prihlášky ÚV ak je prihlasovateľom výlučne pôvodca 33€ inak 66€

 Úžitkový vzor platí štyri roky odo dňa podania prihlášky.
 Na základe žiadosti podanej majiteľom úžitkového vzoru, záložným veriteľom alebo inou
osobou, ktorá preukáže právny záujem, úrad predĺži platnosť úžitkového vzoru najviac
dvakrát, a to vždy o tri roky až na celkovú dobu ochrany desať rokov odo dňa podania
prihlášky.

Úžitkový vzor zanikne

a. dňom skončenia jeho platnosti,
b. dňom účinnosti vzdania sa úžitkového vzoru.

Vždy začiarknuť právo prednosti v prihláške úžitkového vzoru (skúška!)

Označenie pôvodu výrobkov a zemepisného označenia

výrobku
utorok 14. novembra 2023
9:00
 Modranská majolika
 Karpatské brandy
 Skalický trdelník

Predmet úpravy § 1
 (1) tento zákon upravuje podmienky získania práva na ochranu označenia pôvodu výrobku
alebo zemepisného označenia výrobku v SR, právne účinky tejto ochrany a konania .. Dopísať

Rozdiel medzi označením pôvodu výrobku a zemepisným označením výrobku

Označenie pôvodu výrobku
 Je názov určitého miesta, oblasti, alebo vo výnimočných prípadoch, krajiny používaný na
označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak kvalita alebo
vlastnosti tohto výrobku sú výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím s jeho
charakteristickými a ľudskými faktormi a výroba, spracovanie a príprava tohto výrobku sa
uskutočňuje výlučne vo vymedzenom, mieste, oblasti a krajine
 Napr. Fatra (2006), Modranská keramika (2006), Kyjatické hračky (2019), ..

Zemepisné označenie výrobku

 Názov určitého miesta, oblasti alebo vo výnimočných prípadoch, krajiny používaný na
označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak má tento
výrobok špecifickú kvalitu, povesť alebo charakteristické vlastnosti, ktoré môžu byť pripísané
tomuto miestu, oblasti alebo krajine a výroba spracovanie alebo príprava tohto výrobku sa
uskutočňuje vo vymedzenom zemepisnom mieste, oblasti a krajine
 Napr. slovenský opál
  Označením pôvodu alebo zemepisným označením je možné chrániť poľnohospodárske
výrobky, potraviny, víno, liehoviny, aromatizované vínne výrobky, min. vody, remeselné
výrobky a iné výrobky, na ktorých výslednú kvalitu alebo vlastnosti vplývajú .. ?

Minerálne vody, remeselné výrobky alebo iné výrobky nepoľnohospodárskeho pôvodu je možné
zapísať

§ 4 Výluky zo zápisu do registra

 Ako označenie pôvodu výrobku alebo ako zemepisné označenie výrobku sa do registra
nezapíše:
o Označenie, ktorého doslovne znenie síce pravdivo označuje názov miesta, oblasti
alebo krajiny z ktorej výrobok pochádza, napriek tomu je však spôsobilé vyvolať vo
verejnosti mylnú domnienku o skutočnom pôvode výrobku
o Označenie, ktoré je druhovým názvom výrobku aj keď pochádza z vymedzeného
územia
o Označenie zhodné s názvom odrody rastliny alebo plemena zvieraťa
o Označenie ktorého zápisom by mohlo dôjsť k zámene s už zapísaným označením
výrobku, zemepisným označením výrobku, ochrannou známkou alebo všeobecne
známou známkou

§ 6 Práva a povinnosti vyplývajúce zo zápisu §

 Zapísané označenie pôvodu výrobku je oprávnený používať každý, kto na trh uvádza
výrobok, ktorý spĺňa špecifikáciu výrobku
 Osoba môžu na výrobu uviesť údaj, že ide o zapísané označenie pôvodu výrobku, ako aj
použiť symbol zapísaného označenia pôvodu výrobku uvedený v prílohe 2, to sa nevzťahuje
na poľnohospodársky výrobok, potravinu, víno, aromatizovaný vínny výrobok a liehovinu
 Na zapísané označenie pôvodu výrobku nemôže byť licenčnou zmluvou poskytnutý súhlas
na jeho používanie
 K zapísanému označeniu pôvodu výrobku nemôže byť zriadené záložné právo
 Zapísané označenie pôvodu výrobku nemôže byť predmetom prevodu

V teste budú doby ochrany (ochranná známka, ..)

§ 15 Špecifikácia výrobku musí obsahovať:

 Názov výrobku vrátane znenia označenia pôvodu výrobku
 Zemepisné vymedzenie územia, na ktorom sa uskutočňuje výroba, spracovanie a príprava
výrobku
 Doklad potvrdzujúci, že výrobok pochádza z vymedzeného územia
 Opis vlastnosti alebo kvalitatívnych znakov .. Dopísať

§7
(1) Zapísané označenie pôvodu výrobku je chránené proti akémukoľvek
a. priamemu alebo nepriamemu obchodnému používaniu na výrobkoch, na ktoré sa toto
označenie nevzťahuje, ak sú tieto výrobky rovnaké alebo podobné s výrobkom, ktorý je
zapísaný pod týmto označením pôvodu výrobku, alebo ak takéto použitie ťaží z dobrej
povesti zapísaného označenia pôvodu výrobku,
b. zneužívaniu, napodobňovaniu alebo vyvolávaniu mylnej domnienky o pôvode výrobku, aj keď
je uvedený jeho skutočný pôvod alebo aj keď je zapísané označenie pôvodu výrobku uvedené
v preklade alebo sprevádzané výrazom ako napríklad "druh", “typ", “štýl", “vyrobený na
spôsob", “imitácia", “podobný" alebo iným podobným výrazom,
 c. inému klamlivému alebo zavádzajúcemu údaju o pôvode, povahe alebo podstatných
vlastnostiach výrobku na jeho vnútornom alebo vonkajšom obale, reklamných materiáloch
alebo dokumentoch týkajúcich sa daného výrobku a použitiu prepravných obalov spôsobilých
vyvolať mylnú domnienku o skutočnom pôvode výrobku,
d. inému konaniu, ktoré by mohlo vyvolať vo verejnosti mylnú domnienku o skutočnom pôvode
výrobku.
(2) Zapísané označenie pôvodu výrobku sa nemôže považovať za druhový názov výrobku. Ak je
súčasťou samotného zapísaného označenia pôvodu výrobku aj všeobecný názov výrobku, ktorý je
jeho druhovým názvom, použitie tohto názvu nie je porušením odseku 1 písm. a) alebo písm. b).

§8
(1) Právo na ochranu zapísaného označenia pôvodu výrobku vzniká dňom jeho zápisu do registra.
(2) Doba trvania práva na ochranu zapísaného označenia pôvodu výrobku nie je časovo obmedzená.

Ochrana označenia pôvodu a zemepisného označenia národnej úrovni (nebude v teste ani na
štátniciach)

Prihláška označenia pôvodu alebo zemepisného označenia:

 O zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia sa žiada prihláškou
 Prihlasovateľ môže byť FO aj PO
 Podáva sa na Úrad priemyselného vlastníctva SR so sídlom v Banskej Bystrici

§ 18 Zápis označenia pôvodu výrobku

 Úrad zapíše označenie pôvodu výrobku do registra, ak spĺňa podmienky zápisu do registra a
prihláška obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Úrad vydá prihlasovateľovi osvedčenie o
zápise označenia pôvodu výrobku do registra v listinnej podobe a zápis oznámi vo Vestníku
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník").