Professional Documents
Culture Documents
1
Prípad 2 (Blaho – Hausmaninger)
Všetky prípady nemôžu byť obsiahnuté v zákonoch alebo v uzneseniach Senátu: ale ak v nejakom novom prípade sa prejavuje
jasne ich rovnaký zmysel a význam, ten, kto má jurisdikciu, musí postupovať podobne (analogicky) a v tomto zmysle vysloviť
právo podľa toho istého pravidla.
Interpretácia:
a) Akú interpretačnú metódu navrhuje Celsus uplatňovať v prípade D. 1,3,24?
b) Akú interpretačnú metódu odporúča Celsus v prípadoch D. 1,3,17 a D. 1,3,18?
c) Čo asi priviedlo právnika Celsa (D. 1,3,17; D. 1,3,18), aby sa vyslovil pre zmysel či vôľu zákona?
d) Aká interpretačná metóda prichádza podľa Juliána do úvahy a v ktorej oblasti práva je prípustná?
Súvisiace pramene:
Ulp. D. 1,3,13
Nam, ut ait Pedius, quotiens lege aliquid unum vel alterum introductum est, bona occasio est cetera, quae tendunt ad eandem
utilitatem, vel interpretatione vel certe iurisdictione suppleri.
Pretože, ako hovorí Pedius, ak sa zákonom niečo zavedie, jedno alebo druhé, je to dobrá príležitosť, aby sa doplnilo všetko
ostatné k rovnakému úžitku, buď výkladom alebo ustanovenou autoritou s jurisdikciou.
2
Prípad 2 (Blaho – Hausmaninger)
Cels. D. 1,3,4
Ex his, quae forte uno aliquo casu accidere possunt, iura non constituuntur:
Právo sa neustanovuje pre to, čo sa raz snáď môže v nejakom prípade stať.
Cels. D. 1,3,5
Nam ad ea potius debet aptari ius, quae et frequenter et facile, quam quae perraro eveniunt.
Lebo právo sa musí zamerať skôr na to, čo sa často a ľahko stáva, ako na to, čo sa stáva zriedkavo.
3
Prípad 2 (Blaho – Hausmaninger)
Paul. D. 1,3,6
γάρ ἂπαξ ἤ δίσ ut ait Theophrastus παραβαίνουσιν οί νομοθέται.
Keďže, ako hovorí Theophrastus, čo sa v skutočnosti stane len raz alebo dva razy, to si zákonodarcovia nevšímajú
Paul D. 1,3,14
Čo sa prijalo skutočne proti zmyslu (logike, racionalite) práva, to sa nesmie vzťahovať na nasledujúce (ďalšie) prípady1.
Marci. D. 50,17,96
In ambiguis orationibus maxime sententia spectanda est eius, qui eas protulisset.
V nejasných prejavoch sa má najviac brať zreteľ na mienku toho, kto ich vyslovil.
Exkurz:
1 In dubio interpretatio pro regula contra limitationem facienda (V pochybnostiach treba vykladať v duchu právneho pravidla a proti jeho
obmedzeniu); resp. singularia non sunt extendenda (zvláštne ustanovenia sa nesmú rozširovať na ďalšie prípady); pozri aj D. 40,5,23,3; D. 41,2,44,1.
4
Prípad 2 (Blaho – Hausmaninger)
Ubi eadem est legis ratio, ibi eadem legis dispositio. (Kde je ten istý právny dôvod, má sa použiť ten istý zákon)
De similibus ad similia eadem ratione procedendum est; resp. de similibus idem est iudicandum. (V podobných veciach sa
má rozhodnúť rovnako)
De minimis non curat praetor. (Prétor sa nestará o maličkosti.)
Quod raro fit, non observant legislatores. (Čo sa stáva zriedkavo, na to zákonodarcovia neprihliadajú.)
Singularia non sunt extendenda (Zvláštne ustanovenia sa nesmú rozširovať na ďalšie prípady.)