1. Príčiny (s.13) - boj o moc medzi protestantmi a katolíkmi viedol k nenávisti, netolerantnosti až fanatizmu
2. Náboženské vojny (s.13)
Francúzsko - vyvrcholením konfliktov bola bartolomejská noc v Paríži (23. 8. – 24. 8. 1572), kedy bolo zabitých vyše 2000 členov protestantskej šľachty /dohromady zomrelo 30 000 ľudí/ - náboženské vojny ukončil až kráľ Henrich Navarský vydaním Nantského ediktu r. 1598 - znamenal slobodu vierovyznania Nizozemsko - náboženské vojny boli späté s oslobodením sa spod nadvlády katolíckeho Španielska - severné provincie /Holland/ získali nezávislosť a náboženskú slobodu = nástup kapitalistického vývoja - južné provincie /Belgicko/ zostalo pod habsburskou nadvládou = rozdelenie Nizozemska
3. Tridsaťročná vojna /1618-1648/ (s.13)
- proti Habsburgovcom stáli Francúzsko, Anglicko, Nizozemsko, škandinávske krajiny a protestanti v Uhorsku, Čechách a Nemecku - začala povstaním českých stavov, ktoré však boli porazené v bitke na Bielej hore /1620/ a kruto potrestaní - až do r. 1635 Habsburgovci vyhrávali, ale nakoniec prehrali - vojna skončila Vestfálskym mierom /1648/: najviac získalo Francúzsko a Švédsko Nizozemsko a Švajčiarsko získali nezávislosť Čechy a Uhorsko zostali v habsburskej ríši, kde bola obnovená absolutistická vláda a náboženská nesloboda
4. Náboženské vojny na Slovensku (s.12)
- o Slovensko mali záujem Turci, Habsburgovci aj sedmohradská šľachta - celé 17. stor. a zač. 18. stor. uhorská šľachta bojovala proti centralistickej moci Habsburgovcov a za náboženskú slobodu - najväčšie protihabsburské povstania viedli sedmohradskí a uhorskí šľachtici : Štefan Bočkaj, Gabriel Betlen, Juraj Rákoci, František Vešeléni /predčasne odhalené/, Imrich Tokoly /po porážke prešovské jatky - popravy nekatolíkov/, František Rákoci II. - uzavretie kompromisného mieru v Satu-Mare 1711 /s.12/: uhorská šľachta si udržala majetky, snem, ústavu i stoličné práva Habsburgovci získali dedičné právo na uhorský trón