ČASTICE – zhrnutie pripájacie a, i, no, ale, nuž, ono (A von by si nešiel?

)
Uvádzacie pobádacie aby, kiež, bodaj by, keby (Bodaj by ťa
 Sú neohybné, neplnovýznamové pomocné slová.
porantalo!)
 Význam majú iba v spojení s plnovýznamovými slovnými druhmi!
vysvetľovacie ako, proste, reku, vraj, slovom, napríklad,
 Majú len jeden tvar. údajne, povedzme... (Vraj si včera neprišiel.)
 Samy osebe obyčajne nemajú vetnočlenskú platnosť. hodnotiace* áno, nie, azda, sotva, asi, bezpečne, bohužiaľ,
Vytyčovaci
pochopiteľne, namojveru, pravda, samozrejme,
Vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete alebo k jej časti*. e
skutočne, vlastne... (Asi sa na mňa hnevá.)
zdôrazňovacie predovšetkým, just, najmä (Just som neprišla
 veľká skupina častíc uvádza samostatné vety: domov.)
(Kiežby sa vrátil. – bodaj by, možno, snáď)
Pravopis častíc
 časticami bývajú slová: a, ba, i, no, už, veď, čiže, napokon, vari, azda, - Väčšinu častíc píšeme spolu (akiste, žeby, akože, božechráň, kdeže, bodajže,
aj, ešte, iba, aspoň, práve, najmä, nadovšetko, predovšetkým, naozaj, áno, bezpochyby, ktovie, takisto, kiežby, beztak, žiaľbohu, vonkoncom, bohdá,
nie, hej, veru, dobre, zrejme, asi, pravdepodobne, hlavne, len, možno namojpravdu, chvalabohu...)
- alebo so spojovníkom (už-už, len-len)
napr.: Nepomohol mi, žiaľ, nikto. Žiaľ, nič sa nedalo urobiť. Musím sa, pravdaže, - Niektoré viacslovné (2-slovné, 3-slovné) častice píšeme osobitne: akože by,
rýchlo rozhodnúť. Asi nevie čítať. Veru, treba už upratať. bodaj by, už len tak, ba čo aj, nie a nie, len a len, priam tak...
- Hodnotiace a vysvetľovacie častice, ktoré vo vete majú funkciu vsuvky
**Príklad na vyjadrenie rôznych postojov v tej istej vete: a platnosť pre celú vetu, vyčleňujeme čiarkami: (Na to si,
samozrejme, zabudol. Klára mi, chvalabohu, odpustila. Nie, neprosím si.).
Veta Postoj - Ak sa častica vzťahuje len ja jeden vetný člen, čiarkou sa nevydeľuje: Bol
Mám asi dvadsať eur. približnosť zrejme nahnevaný. Kúpil asi tri. Čo si vari zabudol?
Mám pravdepodobne dvadsať eur. neistota - Ak sa na začiatku vety stretnú dve častice, citoslovcia a častica,
oddeľujeme ich od vety len jednou čiarkou: Ej veru tak, nebude dnes
Mám možno dvadsať eur. váhanie
počasie na výlet.
Mám, chvalabohu, dvadsať eur. uspokojenie
Mám dokonca dvadsať eur. prekvapenie Častica alebo spojka?
Mám iba dvadsať eur. nespokojnosť Zober si hoci všetky tri. – (hoci = častica)
Odišiel, hoci mohol ostať. – (hoci = spojka)
Mám sotva dvadsať eur. odhad Len aby prišiel. – (aby = častica)
Povedz mu, aby prišiel. – (aby = spojka)

DRUHY ČASTÍC: Častica alebo príslovka?

 uvádzacie: stoja na začiatku vety (ale, nuž, lebo, aspoň, azda) Dobre, pôjdeme. – (dobre = častica)
 vytyčovacie: vytyčujú slovo vo vete (iba, až ešte, práve, sotva) Vyšlo to dobre. – (dobre = príslovka spôsobu)

Častice Druh Príklady