ČASTICE

 Odborne PARTIKULY
 Vyjadrujú osobitý postoj hovoriaceho k
obsahu výpovede, dodávajú slovu alebo vete
rôzne významové odtienky.
 Neohybné
 Neplnovýznamové
Rozdelenie častíc
 Uvádzacie – stoja na začiatku vety, hovoriaci
nimi vyjadruje svoj postoj k celej výpovedi
 Napr. a, nuž, vari, či, teda, no, ale, tak, však, kiež,
bodaj,
 Príklady: Ale nezabudni. No dobre, pôjdem s vami.
Vari si sa nepozeral?
 Vytyčovacie – hovoriaci nimi objasňuje,
vyzdvihuje (vytyčuje), hodnotí, zdôrazňuje
výraz či časť vety
 Napr. asi, iba, ešte, sotva, samozrejme, áno, nie,
vôbec, žiaľbohu
 Príklady: Porozmýšľam, ale asi nepôjdem. Dočítam
ešte túto stranu. A on, samozrejme, neprišiel.
Častica/Spojka

 Častica dodáva iba významový odtienok, nie

je vo vete ďalším vetným členom, nespája
slová alebo vety
 Napr.: Zober si hoci všetky tri. Len aby prišiel.
 Spojka spája dve slová alebo vety
 Napr.: Odišiel, hoci mohol ostať. Povedz mu, aby
prišiel.
Častica/Príslovka

 Jedno slovo môže byť príslovkou aj časticou.

Častica, na rozdiel od príslovky, nerozvíja
prísudok alebo prívlastok vo vete.
 Dobre ako častica:
 Dobre, pôjdeme. (Áno, pôjdeme.)
 Dobre ako príslovka spôsobu:
 Pôjdeme dobre, neboj sa. (Ako pôjdeme? Dobre.)
Písanie čiarky
 Vo vete vydeľujeme čiarkou častice, ktoré
výpoveď hodnotia alebo vysvetľujú
 Hodnotiace: bezpečne, bohužiaľ, pochopiteľne,
namojveru, pravda, samozrejme, skutočne, vlastne
atď.,
 Vysvetľovacie: napríklad, údajne, povedzme, proste,
reku, veru, slovom atď.,
 Príklady: Slovom, pôjdeme. Samozrejme, chcel
všetko. Nie som, žiaľbohu, herečkou.
 Ak sa na začiatku vety stretnú dve častice,
citoslovce a častica, oddeľujeme ich od vety jedinou
čiarkou, napr.: Ej veru tak, nebude dnes počasie na
výlet.
POZOR!
 Čiarkou sa vydeľuje častica, ktorá má platnosť
pre celú vetu
 Napr.: Veru, už bol unavený. Mal už, zrejme,
všetkého dosť.
 Ak sa častica vzťahuje len na jeden vetný člen,
čiarkou sa nevydeľuje
 Napr.: Bol zrejme nahnevaný. Utrácal peniaze veru
často. Kúpil asi tri. Či si vari zabudol?
Písanie osobitne a dovedna
 Väčšinu častíc píšeme dovedna: akože, akiste,
bezpochyby, čoby, čožeby, beztak, beztoho,
kiežby, ktovie, môžbyť, napríklad, takisto,
takrečeno atď.,
 Častice, v ktorých opakujeme dvakrát to isté
slovo, píšeme zo spojovníkom : len-len, tak-
tak, už-už a pod.
 Niektoré viacslovné (2-slovné, 3-slovné)
častice píšeme osobitne: akože by , bodaj by,
už len tak, čo i len, ba čo aj, nie a nie, len a len,
priam tak atď.
Písanie zmeravených tvarov
 Správne:  Nesprávne:
 namojpravdu,  Namojpravdu (pred zmeravením:
namojveru, chvalabohu, chvála bohu,
na moju pravdu)

žiaľbohu, bžechráň, chválabohu, žiaľ bohu,

bohdá bože chráň, boh dá (ALE:
chvála Bohu na nebi;
Bože, chráň nás od
zlého.)

 Vonkoncom, napríklad  Von koncom, na príklad

Správnosť použitia častice

 SPRÁVNE:  NESPRÁVNE:
 Uvádzacia častica patrí na začiatok vety.
 Veď som ti to povedal.  Povedal som ti to veď.
 Používame spisovné častice
 Môžete ísť, pravdaže, ale bez  Môžete ísť, ovšem, ale bez
nás. nás.
Ďakujem za pozornosť

 Zdroje:
 Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka