LYRICKÉ ŽÁNRE

Základom európskej lyriky je starogrécka poézia. Tá sa rozdeľuje na oslavnú a žalospevnú.

Oslavné lyrické žánre

Óda – rozsiahla, oslavná lyrická báseň meditačného zamerania. Oslavuje osobnosť, národ, hodnoty.
Má vznešený patetický tón. Jej zameranie môže byť náboženské, etické alebo hrdinské. Autormi boli
napr. Alkaios, Sapfó, Pindaros, Horácius, Rakovský, Hollý.

Hymna – oslavná lyrika. Je oslavou najvyššej hodnoty. Pôvod je v náboženskej poézii. Tón je patetický
a veľmi vznešený. Štátne hymny. Tomášik, Kuzmány, Matúška, Hviezdoslav, Lukáč

Dityramb – grécka rituálna pieseň spievaná na dionýziách. Vyvíjajú sa z nich dramatické žánre. Sú
oslavou neviazanej radosti.

Žalospevné lyrické žánre

Žalm – určitým spôsobom tiež druh oslavnej lyriky. Pôvod v starohebrejskej literatúre- Sterý zákon,
Kniha žalmov. Oslava boha. Vyjadrujú pokoru, odovzdávanie sa osudu a vôli božej. Dnes sú to pre ná
patatické básne plné smútku. Možno teda povedať, že majú blízko aj k žalospevnej lyrike.

Elégia – najznámejší žalospevný lyrické žáner. Smútočná báseň, vyjadrujúca trúchlenie po blízkej
osobe, ľúbostné sklamanie a pod. Vznik v starogréckej lit. Spočiatku mala politické a vojenské námety.
Ovídius. Elegický distichon.

Idyla – hovorí o tichom pokojnom živote v prírode a na dedine. Za tvorcu sa pokladá Teokritos.
Vergílus. Eklogy- druh idyly. Idyla bola obľúbeným žánrom aj na Slovensku v klasicizme a v renesancii.
Hollý.

Satira – má výsmešný satirický postoj k určitým ľudským chybám a nedostatkom.

Epigram – odnož satiry. Krátka úsečná báseň a vyjadruje výstižnú myšlienku. Pôvodne to bol nápis na
hroboch a pomníkoch. Bajza, Záborský, Jesenský, Rázus.

Epitaf – koncíznym spôsobom vyjadruje autorov vzťah k životu.

Alba – ranná pieseň ktorá hovorí o smutnom lúčení milencov.

Serena – spracúva motív zakázanej lásky k vydatej žene, predchodkyňa serenády.