You are on page 1of 163

Class - १

General Conversation between two people.

A - Namaste! = Hello!

B - Namaste! = Hello!

A - Tapaaeeko naam k ho? = what is your name?

B - Mero naam _______ ho. Tapaaeko nee ? my name is ______. what about you?

A - Mero naam ______ ho. = My name is ______.

B - Tapaaee sanchai hunuhunchha? = How are you? Tapaaee kasto cha?

A - Ma sanchai chhu. Tapaaee ne? = I’m good. What about you?

B - Ma pani sanchai chhu. = I am also good. (water = Paani)

A - Tapaaee kahaa basnu hunchha? = where do you live?

B- Ma _______-ma Baschu. Ani Tapaaee? = i live in _______. and you?

A - Ma _______-ma baschhu. = i live in _____.

A - Tapaaee k kaam garnuhunchha? = what do you do?

B - Ma bidh-yaarthee hu. Ani Tapaaee? = I am a student. and you?

A - Ma nepali sikshak hu. = I am nepali teacher. (shikshika = teacher)

A - Tapaeelai Nepal kasto laagyo? = how do you feel about nepal?

B - Malai nepal sundar ra shaant lagyo. = I feel nepal beautiful and peaceful.

A - Tapaeelai bhetera malaaee ekdum khushi laagyo. =


I feel extremely happy meeting you.

Tapaeelai bhetera malaaee khushi laagyo.

B - Malaaee pani. = me too,

A - Pheri bhetaula. = see you again

B - Pheri bhetaula. = see you again

Simple present tense

Pronoun Positive Negative verb+


verb+
I ma chu dina
You timi chau denau
We hami chaum denaum
You tapai nuhuncha nuhunna
He/She uha/vaha nuhuncha nuhunna
He u/yo/tyo cha dai-na
She uni/tini chin dainan
They uniharu chan dainan

Two syllable verbs

Wake up = uthnu
Eat = khanu
Go = janu
Sleep = sutnu

I = ma

S+O+V

I eat pizza
Ma pizza khanchu (khanu+chu)

I wake up around 6 o’clock in the morning (uthnu)


Ma bihana cha baje tira uthchu.

I will go to nepal. (go = jaanu)


Ma nepal janchu.

Ma arko varsha nepal janechu.


Ma arko varsha nepal janchu.

I cook food. (banaunu)


Ma khana banauchu.

Kina = why
Because =
kinaki malai thulo thau cahincha.
Because I want big place,

Ani tapai afnu khali samay ma k garchau?

Music = sangeet
Listen = sunnu

Ma nepali geet sunchu.


Tapai nepali bolnuhuncha?
Ma ali ali bolchu.

After that = tyaspachi

I wake up in the morning, after that I go to park, and then I cook food.

Ma bihana uthchu, tyaspachi ma park janchu, ani tyaspachi, ma khana


pakauchu.

Everyday = harek din


Usually = dherai jasso
Always = sadhai
Nowadays = aajkal
Today = aaja
Never = kahile pani (paani = water)
Sometimes = kahile kahi
After one week = ek hafta pachi

Day before yesterday = asti


Hijo = yesterday
Aaja = today
Tomorrow = bholi
Day after tomorrow = parsi

Alikati = just a little.

Mero kura sunnus! = Please listen to me.


Bhannu = bhannus = okay say it.

Listen to this song = yo geet sunnus.


Geet = song

Sunnus na! = listen to me, please.

O’clock = baje
Tira = around, towards.

Everyday = harekdin
Usually = dherai jaso
Always = sadhai
Sometimes = kahile kahi
Never = kahile pani
Nowadays = aajkal.

Day before yesterday = asti


Yesterday = hijo
Today = aaja
Tomorrow = bholi
Day after tomorrow = parsi

After that/then = tyaspachi


And = ani

To play = khelnu
To play instrument = bajaunu
To eat = khanu (food = khana)
To take = linu
To go = janu
To wash = dhunu
To cry = runu

Half letter verbs

To tell = bhannu
To listen = sunnu
To say = bhannu
To do = garnu (work = kaam)
To watch = hernu
To sleep = sutnu
To buy = किन्नु (kinnu)
To cut = काट्नु (kāṭnu)
To die = मर्नु (marnu)
To laugh = हाँस्नु (hāmsnu)
To live/ To sit = बस्नु (basnu)
To lose (a competition) = हार्नु (hārnu)
To meet = भेट्नु (bheṭnu)
To open = खोल्नु (kholnu)
To play = खेल्नु (khelnu)
To read/ To study = पढ्नु (paḍhnu)
To see = देख्नु (dekhnu)
To sell = बेच्नु (becnu)
To sleep = सुत्नु (sutnu)
To speak/ To talk = बोल्नु (bolnu)
To stop = रोक्नु (roknu)
To take = linu
To wake up = उठ्नु (uṭhnu)
To walk = हिँड्नु (him̐ ḍnu)
To watch/ To look = हेर्नु (hernu)
To win = जित्नु (jitnu)
To write = लेख्नु (lekhnu)

‘Unu’ Verbs

To cook = pakaunu
To drive = chalaunu
To teach = sikaunu
To make = banaunu
To show = dekhaunu
To come = आउनु (āunu)

To cook = पकाउनु (pakāunu)

To drink = पिउनु (piunu)

To forget = बिर्सनु (birsanu)

To remember = सम्झनु (samjhanu)

To return = फर्क नु (pharkanu)

To run = दौडनु (dauḍanu)

To slip = चिप्लनु (ciplanu)

To stand = उभिनु (ubhinu)

To use = चलाउनु (calāunu)

To wait = पर्खनु (parkhanu)

To wear = लगाउनु (lagāunu)


Class - २
First Person Second Person

English Nepali Script English Translation


Nepali Script
Translation

तँ You (low respect)***


म I

You (medium
हामी We तिमी
respect)**

तपाईँ You (high respect) *

Third Person
Nepali
English Translation
Script
ऊ He/She (neutral respect)
उनी He/She (medium respect)
उहाँ He/She (high respect)

Second and Third Person Plural

To make plural forms of second and third


person, add हरू (harū) to the end of the
pronoun.

Nepali English
Script Translation
You all (medium
तिमीहरू
respect)
You all (high
तपाईँहरू
respect)
They (medium
उनीहरू
respect)
They (high
उहाँहरू
respect)

Pronoun Positive Negative


verb+ verb+

I म छु दिन

We हामी छौं देनौं

You तपाईं नुहुन्छ नुहुन्न

you तिमी छौ देनौ

He ऊ छ दैना

He/She वहाँ नुहुन्छ नुहुन्न

They वहाँहरु नुहुन्छ

Pahuna = guest
VOWELS :

INDEPENDENT VOWELS:

अ (a) आ(aa)

इ(i) ई(ii)
उ(u) ऊ(uu)

ऋ(ri) ए(e)

ऐ(ae) ओ(o)

औ(au) अं (am/an)

अः (aha)

अ – American, Affection, Anil, Anemia.


आ – Africa, Aaj tak, Arm, Argon.
इ – Image, India, Eagle, Easy.
ई – English, Idli, Email.
उ – pUll, pUt, ooty.
ऊ – rOOm, cOOl, Oops
ऋ – Remote, Real.
ए – April, grEAt, brEAd.
ऐ – AIshwarya, AId, ash
ओ – hOme, cOmb, chrOme, Obama
औ – Owl, AUrangabad, Aurangzeb
अं – Uncle, Umbrella, Under. (an)
अः – Aha
Dependent Vowels :

ा ि ी ु ू ृ
े ै ो

K, c k

CONSONANTS:

क (ka) ख (kha) ग (ga) घ (gha) ङ (ang)

च (cha) छ (chha) ज (ja) झ (jha) ञ (nya)

ट (ta) ठ (tha) ड (da) ढ (dha) ण(ana)

त (ta) थ (tha) द(da) ध(dha) न(na)

प(pa) फ(pha) ब(ba) भ (bha) म(ma)


य(ya) र(ra) ल(la) व(va) श(sha)

ष (shha) स(sa) ह(ha) क्ष(kshya) त्र(tra)

ज्ञ(gya) श्र(shra)

Akshay.
मणिक मनिक toilet
श्री कृ ष्णा = krishana

How to pronounce all consonants.

Let us relate with English words to pronounce better way:

FROM FIVE LEVELS IN NECK


क, ट, त, प, र

LINE 1:

क – Curtain, banK, Kabir. Kaa aa kaartain, kaabir, koyal, kaam, kaaise ,


kaaasari kaa-aaa -ska ska-ska-ska-ga-ka

ख – Khan, laKH. no

ग – juG, muG, Gum, groom,


घ – Ghost, Ghee, Gharry. no

ङ – Sound of Nga rarely used. = Anga

LINE 2:

च – Cunk, eaC, Campak. Chanchal = चंचल


छ – Chatis gardh, Chatrapati. no

ज – Justin, caGE, Junk, jastai


झ – bronZE, breeZE, haZE. no

ञ – Sound of nya rarely used. (niya)

LINE 3: Palatal Sound

ट – caT, maT, Truck. sTaap-taap steep-teep, step, stemp,


stempo tee-tee-tee-taa,

ठ – THanda (cold). no

ड – maD, baD, Done.


ढ – Dhaka, Dholak. no

ण – no English equivalent. Ana


LINE 4: Dental Sound

त – Tamilnadu, Tehran. Da-ta tapai , sta-tha staap, steep, step,


stamil, s-tapaiko naam k ho? sta-spaaa iko

थ – THermal, baTH. no

द – THE, bagDAD,
ध – DHarma,joDHpur. no

न – maN, Name, caNe. na

LINE 5: Joining the lips

प – maP, caP, Plum. spam, spata spaaa-spaaa-aaaaaa-paaa, papa,


s-parivar

फ – iF, Fur, Fun. no


ब – moB, BulB, Bus.
भ – aBHor, BHakshi. no

म – Mud, Margin, Merge.

LINE 6:

य – mY, Yes, Ya.


र – Run, Rush, Ram. ramaelo yaar ram-ro, ram-rai

la-ra , lee-ree, le-re, lo-ro,

ल – baLL, Luck, Lamp.


व – vork, varm, vall. workaaa

श – SHirt, Shut, Shame.


LINE 7:
ष – SHirt, Shut, Shame
स – Sohan, Son, Sun.
ह – Hug, Heard, Hard. no

क्ष – akSHay.
त्र – TRishul tra
ज्ञ – no English word for gya
श्र - shra no

Dependent Vowel
Independent Vowel Consonant
matra
अ (a) क


आ(aa) का (kaa)

ि
इ (i) कि (ki)


ई (ii) की (kii)


उ(u) कु (ku)


ऊ(uu) कू (kuu)


ऋ (ri) कृ (kri)


ए (e) के (ke)


ऐ(ae) कै (kae)

ओ(o) को(ko)


औ(au) कौ(kau)


अः (ah) क:

Devnagri script:
The Foolish Thief – Akbar and Birbal Story

( अकबर र बिरबलको कथा )

एक राज्यमा अकबर नाम गरेका राजा बस्दथे। त्यो राज्यमा सबैले न्याय पाउंथे, र अपराधीले दण्ड पनी पाउंथे। अकबर
राजालाई राम्रो सल्हा दिन त्यहाँ उनको मन्त्री बिरबल थियो।

Ek Raajya-ma akbar naam gareka raajaa basdathe. Tyo rajyama sabaile nyaya
paunthe ra aparadhiile dand pani paunthe. Akbar

एक पटक, एक धनी व्यापारी राजा अकबरको दरबारमा मद्दत लिन आएछ। त्यो ब्यापारीको घरमा चोरी भएको रहेछ र
उसलाई शंका रहेछ कि उसको अमुल्य सामान कु नै न कु नै एक नोकरले चोरेको हो। धेरै सोधपुछ र तलासी गर्दा पनि
उसले आफ्नो सामान नभेटाएर चोर पत्ता लगाउनु पर्यो भन्दै सहयोग माग्न आएको रहेछ।
Ek patak, ek dhani vyapari raajaa akbarko darbarma maddat lina aaechha.
Tyo byapariko gharma chori bhaeko rahechha ra uslaai

sha*ka rahechha ki usko amulya saamaan kunae na kunae ek nokarle choreko


ho. Dherae sodhapuchha ra talasi pani usle aafno saman nabhetaera chor patta

(द्द = द् + द = dda) (गर्दा = ग + र् + दा )

पत्ता = प + त् + ता

सबै कु रा बुझेर बीरबलले एउटा चतुर योजनाको बनायो र व्यापारीका नोकरहरुलाई बोलाए।

Sabai kura bujhera birballe chatur yojanako banayo ra vyaparika


nokarharulaii bolae.

उसले प्रत्येक नोकरलाई एउटै लम्बाइको एक-एक ओटा लाठी दियो।अनि उनले उनीहरुलाई भने: “तिमीहरुमै एक जना
चोर छौ । मैले सबैलाई एउटै लम्बाईको लाठी दिएको छु । जसले त्यो सामान चोरेको हो, उसको लाठी भोलि दुइ इन्च
बढ्नेछ। भोलि सबैको लाठी नाप्छु र चोर पत्ता लगाउँछु ।

Usle pratyek nokarlai eutai lambaiko ek-ek lathii diyo. Ani unle uniharulai
bane: “timiharumai ek jana chor chau. Maile sabailai eutai lambaiko laathi
dieko chhhu. Jasale tyo saman choreko ho, usko lathi bholi dui inch
badnechha. Bholi sabaiko lathi napchhu ra chor patta lagau*chhu.

भोलिपल्ट बीरबलले नोकरहरुलाई फे रि बोलाए र पालै पालो लाठीको नाप लिए । उनले देखे कि एक नोकरको लाठी
अरु सबैको लाठी भन्दा दुई इन्च छोटो थियो ।

Bholipalta birbal-le nokarharulai pheri bolae ra palace palo lathiko naap lie.
Unle dekhe ki ek nokarko lathi aru sabaeko bhanda dui inch choto thiyo.

मूर्ख चोरले, बिरबलले भनेको कु रा सत्य ठानेर, भोलि दुइ इन्च बढ्ला भनेर आफ्नो लाठीलाई दुई इन्च छोटो काटेको
थियो।

Moorkh chorle, Birbal-le bhaneko kura satya thanera, bholi due inch badla
bhanera aafno laathilai due inch chhoto kateko thiyo.
यसरी बिरबलले चोर पत्ता लगाए र अकबर राजाले चोरलाई सहि सजाय दियो।

Yasari Birbal-le chor patta lagae ra akbar raja-le chorlai sahi sajaaya diyo

कथाको पाठ : सत्य र न्यायको सधैं जित हुन्छ

Kathako paath: satya ra nyayako sadhae* jit


hunchha.

ARE YOU BINDU?

I and Bindu, two young women from Hetauda, have just arrived in
Kathmandu to take up their college courses. Bimal Kumar, a senior male
student, has been sent to meet them.

बिमल कु मार - नमस्ते !


Namaste!
hello!

गीता - हजुर ?
Hajur
yes
बिमलकु मार - नमस्ते ! तिमी गीता हौ ?
Namaste! Timi geeta hau?
Helo! You Geeta are?

गीता - हो, म गीता हुँ । नमस्ते ।


Ho, ma Geeta hu. Namaste.
Yes, I Geeta am. Hello.

बिमलकु मार - अनि तिमी बिन्दु हौ?


Ani timi Bindu hau?
And you Bindu are?

बिन्दु - हजुर, म बिन्दु हुँ।


Hajur, ma bindu hu.
Yes, I bindu am.

बिमल कु मार - ल, राम्रो । म बिमल कु मार हुँ ।


La, ramro. Ma bimal kumar hu.
Okay, good. I Bimal Kumar am.

बिन्दु - नमस्ते बिमल कु मारजी! तपाईं सन्चै हुनुहुन्छ ?


Namaste bimal kumar-ji. Tapai* sanchai hunuhunchha.
Hello Bimal kumar . you well are.

बिमल कु मार - सन्चै। तिमीहरू नि?


Sanchai. Timiharu ni
Well. You(s) what about?

गीता - सन्चै ! तपाईं शिक्षक हुनुहुन्छ ?


Sanchai! Tapai shikshak hunuhunchha?
Well! You teacher are?
बिमल कु मार - होइन, म विद्यार्थी हुँ। तिमीहरू पनि विद्यार्थी हौ, होइन ?
Hoina, ma vidyarthi hu. Timiharu pani vidyarthi hau, hoina?
(द् + य = द्य) (dya)
No, I student am. You’s also student are, no?

बिन्दु - हजुर, हामीहरू पनि विद्यार्थी हौं ।


Hajur, hamiharu pani vidyarthi hau*.
Yes, We’s also student are.

Grammar

Is and are in Nepali


In English you say that something or someone is large, or is a policeman, or is in Kathmandu.
But in Nepali a distinction is made between two different kinds of is, and in the plural between
two kinds of are. These two forms are:

a) The हो ho form which normally defines the thing or person you are talking about
with a noun:

ऊ प्रहरी हो। u prahari ho. He is a policeman.


यो काठ्माडौं हो | yo kathmadau ho. This is Kathmandu.
म शिक्षक हुँ। I am a teacher.
तिमी विद्यार्थी हौ। You are students.
हामिहरू विद्यार्थी हौं। We are students.

b) The छ cha form which describes with an adjective, or locates a thing or person:
त्यो ठू लो छ। tyo thulo cha. That is big (describing).
ऊ काठ्माडौंमा छ। u kathmadaiima cha. He is in (-ma) Kathmandu (locating).
मेरो गाडी ठु लो छ। My car is big.
म अमेरिकामा छु । I am in america?
तिमी कहाँ छौ? Where are you?

If you wish to say that something is large you must use छ cha for is,
Because you are describing it; if you wish to say that someone is in Kathmandu, you must again use छ cha for is,
because you are locating them; but if you wish to state that someone is a policeman you must use हो ho for is,
because you are defining him. छ cha and हो ho have different forms, depending on which of the Nepali pronouns (the
words for I, we, you, he, she, it and they) is their subject.

Singular:

म हुँ ma hu* I am

तँ होस् ta* hos (you) are (L)

तिमी हौ timi hau (you) are(M)

तपाईं हुनुहुन्छ tapai hunuhunchha you are (H)

Plural:

हामी हौं hami hau* we are


हामीहरू हौं hamiharu hau* we all are

तिमीहरू हौ timiharu hau you all are (M)

तपाईंहरू हुनुहुन्छ tapaiharu hunuhunchha you all are (H)

Negative
Affirmative

हुँ I होइन hoina

हौं we होइनौं hoinau

होस् you होइनस् hoinas

हौ you होइनौ hau

हुनुहुन्छ you हुनुहुन्न hunuhunnna

Date: May 21, 2023

Class - ९

Arriving at the college


Gita and Bindu reach the college with Bimal Kumar.

गीता - यो महेन्द्र महाविद्यालय हो ?


Yo mahendra mahaavidyalaya ho?
This mahendra University is?

बिमल कु मार - हो। यो महेन्द्र महाविद्यालय हो |


Ho. yo mahendra mahaavidyalaya ho.
Yes. This Mahedres university is.

बिन्दु - ती मान्छेहरू को हुन्‌?


Tee maanchheharu ko hun?
Those people who are?

बिमल कु मार - तिनीहरू विद्यार्थी हुन्‌। यो सलील हो, त्यो गणेश हो, र तिनीहरू माया र
अम्बिका हुन्‌।
Tiniharu vidyarthi hun. Yo Saleel ho, tyo ganesh ho, ra tiniharu Maya ra
Ambika hun.
They students are. This Saleel is, that ganesh is, and those Maya and Ambika
are.

गीता - अनि त्यो मान्छे शिक्षक हो ?


Ani tyo maanchhe shikshak ho?
And that man/person teacher is?

बिमल कु मार - हजुर | वहाँ डाक्टर रमेश थापा हुनुहुन्छ | नमस्कार डाक्टर थापा |
Hajur, vahan daktar ramesh thapa hunuhunchha. Namaskaar dactar thapa
Yes. He doctor Ramesh Thapa is. Hello, doctor Thapa.

रमेश थापा - नमस्कार बिमल कु मारजी । वहाँहरू को हुनुहुन्छ ?


Namaskar bimal kumarji. Vahaharu ko hunuhunchha?
Hello Bimal Kumar. They who are?

बिमल कु मार - वहाँहरू गीता खड्का र बिन्दु शर्मा हुनुहुन्छ । नयाँ विद्यार्थीहरू ।
Vahaharu geeta khadka ra bindu sharma hunuhunchha. nayaa* vidyarthiharu.
They Geeta Khadka and Bindu Sharma are. New Students.

रमेश थापा - नमस्ते, नमस्ते ।


Namaste, Namaste
Hello, Hello

गीता र बिन्दु - नमस्ते हजुर ।


Namaste hajur.
Hello, Yes.

A view of Kathmandu

रामे - त्यो शहर काठ्माडौं हो, होइन ?


Tyo shahar kathmandau ho, hoina?
That city kathmandu is, no?

धने - हो, त्यो शहर काठ्माडौं हो |


Ho, tyo shahar kathmandau ho.

रामे - काठ्माडौं ठू लो छ, होइन ?


Kathmandau thulo xa, hoina?

धने - हो, धेरै ठू लो छ ।


Ho, dherai thulo xa.

रामे - काठ्माडौं कस्तो छ? राम्रो छ?


Kathamndau kasto xa? Ramro xa?

धने - राम्रै छ।
Ramrai xa.

रामे - अनि त्यो कु न गाउँ हो ?


Ani tyo kun gaau* ho?

धने - त्यो गाउँ होइन, भक्तपुर शहर हो |


Tyo gaau* hoina, bhaktapur shahar ho.

रामे - ए। त्यो शहर सानो छ, होइन ?


Eh. tyo shahar saano xa, no?

धने - हो, अलि सानो छ । धेरै ठू लो छैन । तर भक्तपुर धेरै पुरानो शहर हो |
Ho, ali saano xa. Dherai thulo xaina. Tara bhaktapur dherai puraano
shahar ho.

Verb form Pronoun(s)


छु म

छौं हामी

छस् तँ

छौ तिमी

छ ऊ

छन् उनी, यी, ती, उनीहरू, यिनीहरू, तिनीहरू


affirmative negative
छु (I) am छैन am not

छौं (we) are छैनौं are not

छस् (you) are (L) छैनस् are not

छौ (you) are (m) छैनौ are not

छ is (L) छैन is not

छन् is (m)/ are (l) छैनन् is not/are not

Date: May 2 ३, 2023

Class - १०

Near and far (नजीक, टाढा)


ए - ए भाई, नमस्ते ! यहाँ हुलाक घर छ?
Eh bhai, namaste! yaha* hulak ghar xa?

बी- छ दाइ।
Xa daai

ए - यहाँबाट हुलाक घर कति टाढा छ ?


yaha*baat hulak ghar kati tada xa?

बी - धेरै टाढा छैन, नजिकै छ दाइ |


Dherai tada xaina, najikai xa daai

ए - त्यहाँ बैंक पनि छ?


Tyaha baink pani xa?

बी- छ, बैंक पनि छ । ठू लै छ ।


Xa, baink pani xa. Thulo xa.

ए- हुलाक घरदेखि बैंक धेरै टाढा छ ?


Hulak ghar-dekhi baink dherai taada xa?

बी- अहँ, त्यो पनि नजिकै छ । बैंक र हुलाक घर यहाँबाट


टाढा छैन।
Aha, tyo pani najikai xa. Baink ra hulaak ghar yaha*bata tada xaina

ए- आज बैंक र हुलाक घरमा भीड छ?


Aaja baink ra hulak ghar-ma bheed xa?

बी - छैन दाइ | आज बैंक र हुलाक घर बन्द छन्‌| आज सरकारी बिदा छ ।


Xaina daai. Aaja baink ra hulaak ghar band xan. Aaja sarkari bida xa.
Students at the language school:
The Minister for education is visiting a school and is asking the teacher how many students are
studying each language?

मन्त्री - नेपाली कक्षामा कतिजना विद्यार्थीहरू छन्‌?


Mantri - nepali kaksha-ma katijana vidyarthiharu xan?
(त्र = tra)
शिक्षक - दसजना विद्यार्थी छन्‌| पाँचजना के टा र पाँचजना के टी ।
Shikshak - dasjana vidyarthi xan. pa*chjana keta ra a*chjana keti.

मन्त्री - ए | अनि अँग्रेजी कक्षामा कतिजना विद्यार्थीहरू छन्‌?


Eh. ani a*greji kaksha-ma katijana vidyarthiharu xan?

शिक्षक - त्यो कक्षा अलि ठू लो छ | नौजना के टा र दसजना के टी छन्‌| जम्मा उन्नाइसजना


विद्यार्थीहरू छन्‌।
Tyo kaksha ali thulo xa. naujana keta ra dasjana keti chan. Jamma unnaisjana
vidyarthiharu xan.

मन्त्री - नेपाली कक्षामा विदेशीहरू मात्रै छन्‌?


Nepali kaksha-ma videshiharu matrai xan?

शिक्षक - विदेशीहरू मात्रै छन्‌मन्त्रीज्यू | तीनजना चिनियाँ, पाँचजना अँग्रेज, र दुईजना जर्मन छन्‌|
Videshiharu matrai xan mantrijyu. Tijjana chiniya*, paa*chjana a*grej, ra
duejana jarman xan.

Grammar:

The Nepali numerals:


The Nepali numerals are very similar to the Hindi numerals, with only a

few exceptions. The system is complex, and it is necessary to learn each

number from one to 100 as a separate item of vocabulary, though each

group of ten has its own internal logic and it is occasionally possible to

guess! The first ten numbers are given here, both on their own and with

the classifier suffixes they often need to take (as explained below). You

are advised to learn the numbers in sets of ten

numbers + Human classifier + Non-human


classifier
1 एकजना एउटा

2 दुईजना दुइटा

3 तीनजना तीनवटा

4 चारजना चारवटा

5 पाँचजना पाँचवटा

6 छजना छवटा

7 सातजना सातवटा

8 आठजना आठवटा

9 नौजना नौवटा
10 दसजना दसवटा

Class - ११
Setting up the exam room.
Poshion, a junior teacher , is setting up a room for an examination. Ramesh,
the principal, comes to check that all is well.

रमेश - यो कोठामा कतिवटा टेबुल छन्‌?


Ramesh - yo kotha-ma kativata tabul xan?
This room-in how many table are?

पोषण - दसवटा छन्‌हजुर |


Dasvata xan, hajur.
Ten are, Sir.
रमेश - अनि कतिवटा मेच छन्‌?
Ani kativata mech xan?
And how many chairs are?

पोषण - आठवटा मात्रै छन्‌।


Aathvata matrai xan.
Eight only are.

रमेश - ए। कक्षामा दसजना विद्यार्थी छन्‌, होइन ?


Eh. kaksha-ma dasjana vidyarthi, xan, hoina?
Oh. class-in ten students, are, no?

पोषण - हजुर, दसजना छन्‌| अर्को कोठामा दुई-चारवटा मेच छन्‌।


Hajur, dasjana xan. Arko kotha-ma due-charvata mech chan.
Yes, ten are. Another room-in two-four chairs are.

रमेश - ठीक छ | कलम र कागतहरू पनि ठीक छन्‌?


Thik xa. Kalam ra kaagatharu pani thik xan?
Okay. pen and papers also okay are?

पोषण - हरेक टेबुलमा एउटा कलम र कागत छ हजुर |


Harek tabul-ma euta kalam ra kaagatharu cha hajur.
Every table-in one one pen and papers are(have) sir.
Kamal and Amrit

Kamal bumps into Amrit on the street. Kamal, an office worker, always has
money to spare, while Amrit, a young student, is always penniless.

कमल - अहो अमृत भाइ !


Oho amrit bhai!
Oho amrit brother(younger)!

अमृत - नमस्कार कमल दाइ !


Namaskar kamal daai!
Hello kamal brother(elder)¡

कमल - नमस्कार ! अहिले कतातिर ?


Namaskar! Ahile katatira?
Hello! Now where towards?

अमृत - घरतिर ।
Ghar-tira.
home-towards.

कमल - अनि हालखबर कस्तो छ?


Ani haalkhabar kasto cha?
And well-being how are?
अमृत - राम्रै छ।
Ramrai cha.
Good are.

कमल - आज तिमीसँग पैसा छ ?


Aaja timisa*ga paisa cha?
Today, you-with money have?

अमृत- मसँग? अलिकति छ । एक मोहर मात्रै छ।


Ma-sanga? Alikati cha. Ek mohar matrai cha.
I-with? Little have. One half-rupee only have.

कमल - के ही छैन। आज मसित दस रुपियाँ छ।


Kehi xaina. Aaja msit das rupiya xa.
Something not. Today I-with 10 rupees is.

अमृत - मसँग न पैसा छ न चुरोट छ । तपाईसँग चुरोट छ ?


Masanga na paisa xa na churot xa. Tapaisanga churot xa?
I-with no money is no cigarette is. You-with cigarette have?

कमल - छ, मसँग एक बट्टा याक चुरोट छ |


Xa. masanga ek batta Yak churot xa.
Have. I-with one bundle Yak cigarette have.

अमृत - आहा, याक चुरोट राम्रो छ !


Aha, Yak churot ramro xa!
Aa! Yak Cigeratte good are.

कमल - होइन, तिमी सानो के टा हौ। धुम्रपान खराब छ ।


Hoina, Timi sano keta hau. Dhumrapaan kharaab xa.
No, You small boy are. Smoking bad is.

Class - १२
Units of time:

एक सेकण्ड = second

एक छिन = moment

दुई मिनेट = minute

तीन घण्टा = hour

चार दिन = day

पाँच हप्ता = week

छ महिना = month

सात वर्ष = year (Nepali varsa, sometimes)


Jyoti’s House

अनिल - ज्योतिका कतिवटा घरहरू छन्‌? तपाईलाई थाहा छ?


Anil - Jyotika kativata gharharu xan? Tapailai thaha xa?
Jyoti-of how many houses are? To-you know is?

बिजय - थाहा छ।ज्योतिका दुइटा घर छन्‌। एउटा सानो र एउटा ठू लो ।


Bijay - thah xa. Jyotika dueta ghar xan. Euta sano ra euta thulo.
Know is. Jyoti-of two house are. One small and one big.

अनिल - ए ज्योतिको सानो घर कहाँ छ?


Anil- eh Jyoti-ko sano ghar kaha* xa?

बिजय - ज्योतिको सानो घर बजारमा छ। त्यहाँ ज्योतिको बुवाको एउटा पसल पनि छ ।
Jyoti-ko sano ghar bajaar-ma xa. tyaha* jyotiko buva-ko euta pasal pani xa.
Jyoti-of small house market-in is. There jyoti-of father-of one shop also is.

अनिल - अनि ज्योतिको ठू लो घर नि?


Ani jyotiko thulo ghar ni?
And jyoti-of big house what-about?

बिजय - ज्योतिको ठू लो घर पोखराबाट दुई कोस टाढा छ।


Jyoti-ko thulo ghar pokhrabaat dui kos taada xa.
Jyoti-of big house pokhra-from two kos far is.

(Length. The kos (kosh, krosh, koss) is a very ancient measure of distance, measuring
about 2.25 miles or 3.7 km.)

अनिल - त्यो घर निक्कै ठू लो छ?


Tyo ghar nikkai thulo cha?
That house very big is?
बिजय - हो, निक्कै ठू लो छ। त्यो घरमा दसवटा कोठा छन्‌|
Ho, nikkai thulo xa. Tyo ghar-ma dasvata kotha xan.
Yes, very big is. That house-in 10 rooms are.

अनिल - ज्योतिको परिवार पनि ठू लो छ ?


Jyoti-ko parivar pani thulo xa?
Jyoti-of family also big is?

बिजय - ठू लो छैन, तर उनीहरू धनी छन्‌। हरेक शहरमा ज्योतिको बुवाका दुई-चारवटा पसल छन्‌।
Thulo chaina, tara uniharu dhani xan. Harek shaharma jyoti-ko buva-ka due-
chaar-vata pasal xan.
Big not, but they rich are. Every city-in jyoto-of father-of two-four shops are.

अनिल - अनि ज्योतिको दाजु-भाइ छैनन्‌?


Ani Jyotiko daaju-bhai xainan?
And jyuti-of - brothers have?

बिजय - छैनन्‌| ज्योतिकी एउटी बहिनी छ, कान्ती। हिजोआज उनी दार्जीलिङ्गको एउटा स्कू लमा छिन्‌|
Have not. Jyoti-of one sister has, Kanti. Nowadays she daarjiling-of one
school-in is.

Class - १३

Whose book is this?


रश्मि - यो कसको किताब हो ?
Rashmi - this whose book is?

प्रीति - मेरो विचारमा त्यो सूर्यकी छोरीको किताब हो ।


Priti - my opnion-in that surya-of daughter-of book is.

रश्मि - सूर्यकी छोरी छ र ? मलाई थाहा छैन |


Rashmi - Surya-of daughter is then? To me know not.

प्रीति - मेरो विचारमा उनका एकजना छोरा र एकजना छोरी छन्‌|


Priti - my opinion-in her one son and one daughter are.

रश्मि - छोरीको नाम के हो त ?


Daughter-of name what is then?

प्रीति - थाहा छैन।


Know not.

रश्मि - छोराको नाम के हो?


son-of name what is?

प्रीति - उसको नाम गिरीश हो।


Priti - His name Girish is.

रश्मि - अनि उसको उमेर कति हो? थाहा छ?


Rashmi - And age how much is? Know is?

प्रीति - उसको उमेर कति हो थाहा छैन |


His age how much is know not.

रश्मि - किताबमा गिरीशको नाम छ । यो किताब उसैको हो ।

Book-in girish-of name is. This book his! Is.

Direct case Oblique case + को


ऊ उस उसको his/her
यो यस यसको his/her/its/this
त्यो त्यस त्यसको his/her/its/that
उनी उन उनको his/her (polite)
तिनी तिन तिनको his/her (polite)

Class - १४
The cook and the Pilot
रवि - तिमी शैलेन्द्र, होइनौ ?
Ravi = You Shelendra, no?
शैलेन्द्र - हजुर, म शैलेन्द्र । तपाईं रविज्यू हुनुहुन्छ, होइन ?
Yes, I shelendra. You Ravi are, no?

रवि - हो, म रवि।


Yes, I Ravi.

शैलेन्द्र - तपाई कहाँ काम गर्नुहुन्छ, रविज्यू ?


You where work, Ravi?

रवि - म आर० एन० ए० सी० मा काम गर्छु । अनि तिमी नि?


I, R. N. A. C. in work do. And you what about?

शैलेन्द्र - म साँग्रिला होटेलमा काम गर्छु ।


Ma Sangrila hotel-in work.

रवि - तिमी कहिले-काही नेपालबाहिर पनि जान्छौ ? = भित्र


Ravi - Timi Sometimes Nepal-outside also go = Inside

शैलेन्द्र - अहँ । म कहिल्यै पनि बाहिर जाँदिन । म सधैं यही हुन्छु । तर तपाई सधैं बाहिर जानुहुन्छ, होइन ?
No, I never outside not go. I always here am. But you always outside.

(When = कहिले )

रवि - अँ, अलि अलि घुम्छु । दिल्ली जान्छु , कलकत्ता जान्छु , ढाका जान्छु , कराँची जान्छु । कहिले काही दुवई पनि
जान्छु ।
Ravi - Yes, little-little travel. Delhi go, kolkata go, dhaka go, Karachi go.

शैलेन्द्र - तपाई के काममा बाहिर जानुहुन्छ ?


You what work-in outside go?

रवि - म हवाई जहाजको पाइलट हुँ नि !


I aeroplane-of pilot hu.

शैलेन्द॒ - लण्डन जानुहुन्न ?


London not-go?

रवि - जाँदिन। धेरै जसो म भारत मात्रै जान्छु । धेरै विदेशी पर्यटकहरू हाम्रो विमानबाट नेपाल आउँछन्‌।
not -go. Usually I India only go. Very Foreign tourists our aeroplane-from
nepal come.

शैलेन्द्र - म पनि हाम्रो होटेलमा विदेशी पाहुनाहरूको लागि खाना पकाउँछु नि ।


I also our hotel-in foreign guests-for food make food.

रवि - ए, तिमी भान्से हौ?

शैलेन्द्र - हो, म पाँच वर्षदेखि त्यस होटेलको भान्से हुँ ।

रवि - ल, कस्तो राम्रो ! अबदेखि म हरेक शनिवार तिम्रो होटलमा आउँछु र मीठो खाना खान्छु ।

शैलेन्द्र - तर म यहाँ हुँदिन ! एक हप्तापछि म लण्डन जान्छु । त्यहाँ म एउटा नयाँ रेष्टु राँ खोल्छु ।

धेरै जसो = usually


कहिले काहीं = sometimes
सधैं = always
कहिल्यै पनि = never
- पछि = after
- को लागि = for
- देखि = since/for/from
Class - १५
Simple Present Tense:

Daily routine:

1. म बिहान छ बजे उठ्छु । (उठ्नु = to wake up)


2. अनि म पानी पिउछु । (पिउनु = to drink)

After that = त्यसपछि


Take Shower = शावर लिनु
Shower = नुहाउँनु

3. त्यसपछि म शावर लिन्छु ।


त्यसपछि म नुहाउँछु ।

4. I don’t eat in the morning. Sometimes I eat fruit


म बिहान खाँदिना। कहिले काहीं म फल खान्छु ।

Verbs:
Two syllable verbs:
खानु + छु = खान्छु
जानु + छु = जान्छु
लिनु + छु = लिन्छु

Half letter verbs:

किन्नु + छु = किन्छु
भन्नु + छु = भन्छु
उठ्नु + छु = उठ्छु
गर्नु + छु = गर्छु
बस्नु + छु = बस्छु

Unu verbs:
पिउनु + छु = पिउछु
बजाउनु + छु = बजाउछु
नुहाउँनु + छु = नुहाउँछु
पकाउनु + छु = पकाउछु

Then = फे रि

5. Then I go to work.
फे रि म काम मा जान्छु ।

6. I work in Lewis ville.


म Lewis ville-मा काम गर्छु ।

7. My house is in carrollton, and I live in that house.


मेरो घर carrollton-मा छ, र म त्यो घर-मा बस्छु ।

8. My city is beautiful.
मेरो शहर सुन्दर छ।

9. त्यो सुन्तला ठु लो दिक्छ।

10. I open doors and windows


म ढोका र झ्यालहरू खोल्छु ।

Window = झ्याल
Door = ढोका
To open = खोल्नु
Class - १६

म भर्खरै उठे।
भर्खरै = just now

त्यसपछि मैले चिया बनाए।


चिया = tea

(बनाउनु = to make)

म कु र्सीमा बसें।
कु र्सी = chair

म तिम्रो वेट गरे।


वेट गर्नु = to wait

म अहिले नेपाली पढ्दै छु ।


I am studying nepali right now.

अहिले = now
पढ्नु = to study
What are you doing?
तपाईं के गर्दै हुनुहुन्छ?

तपाईं अहिले के गर्दै हुनुहुन्छ?

I am working.
म काम गर्दै छु ।

I am not working today.


म आज काम गर्दै छैन।
आज, म काम गर्दै छैन।

आज, म सफा गर्दै छु ।

I am eating pizza.
म पिज्जा खाँदै छु ।
What do you eat in the morning?
तपाईं बिहान के खानुहुन्छ।

बहाना = excuse
बिहान = morning

I don’t eat anything?


म के हि पनि खाँदिना

I don’t even drink water.


म पानी पनि पिउँदिन

Drink = पिउनु

I don’t have money.


मसँग पैसा छैन।

I have a lot of money.


मसँग थुप्रो पैसा छ।

with/have = सँग
a lot of = थूप्रो
Little = थोरै

अलिकति = little

I speak a little nepali.


म अलि-अलि नेपाली बोल्छु ।

I will speak nepali in an year.


म एक वर्षमा नेपाली बोल्छु / बोल्नेछु ।
Class - १७
तपाईंको कु नै प्रशन छन्
Your any questions are.

ठिक छ = okay
हुन्छ = yes

Slowly = बिस्तारी
Please sit = बस्नुहोस्
छिटो = fast

Verbs:

Wake up = उठनु
Walk = हिड़्नु
पकाउनु
लिखनु
सफा गर्नु
हर्नु
सुन्नु
Say = भन्नु
Talk = कु रा गर्नु/बोल्नु
Tell = बताउनु
Look = हेर्नु
See = हेर्नु

Nouns:
बिरालो
कु कु र
खरबूजा
ढोका
झ्याल
दीवार
पसल
झोला
कलम
मेच/कु र्सी
टेवल
हाथ

संबंध = relationship

Because” कसरी भन्ने ?

Why” कसरी भन्ने

सोध्नु = to ask

तर = mix with nepali

मसँग words छ।

Word = शब्द (shabd)

के भयो ?

के कारणले

हरेक = every

वर्ष

लैजाउनु =

म हरेक वर्ष मेरो परिवारलाई समुद्र तटमा लैजान्छु ।


के गर्छ समुद्रमा?

खेल्छ

पौडी खेल्छ

Class - १८
गाडी चलाउँदा, हामीले नेपाली गीत मात्रै सुन्यौं।

म नाउमा चिप्लिएँ।

मैले मेरो हाथमा stingray समातें।

समातिनँ = ina

समात्नु = to hold

म आज काममा गएन,
Transitive verb : requires an object
Hack: What?

I ate: मैले खाना खाए।


I wrote: मैले लिखें

Intransitive verb: doesn’t require an object

To sleep

म सुतें = I slept
I went = म गए
Verbs, words, nouns,

1. Writing down the words that you use.


2. Small phrases.
3. Making sentences in Mind.
4. Speaking.

Past Tense Verbs

Affirmative

Ma = e
Hami = yao
Timi = yo
U, yo, tyo = yo (m)
U, yo, tyo = ee (f)
Uni, yini, tini (m)= e
Uni, yini, tini (f) = in
Uniharu = e

म=ए
हमी = यओ
तिमी = यो
उ, यो, त्यो = यो (म्)
उ, यो, त्यो = एए (फ् )
उनि, यिनि, तीनएए (म्)= ए
उनि, यिनि, तीनएए (फ् ) = इन्
उनिहरु = ए

Negative:
Ma = ina
Hami = enau
Timi = aainas
U, yo, tyo (ma) = ena
U, yo, tyo (F) = eena
Uni, yini, tini (m)= enan
Uni, yini, tini (f) = eenan
Uniharu = enan

म = इन
हमी = एनौ
टिमी = आइनस्
उ, यो, त्यो (म) = एन
उ, यो, त्यो (फ् ) = एएन
उनि, यिनि, तीनएए (म्)= एनन्
उनि, यिनि, तीनएए (फ् ) = एएनन्
उनिहरु = एनन

High forms
Tapai, vaha, vahaharu, or addressing a name formally
तपाईं, वह, वहहरु

-the suffix -bhayo भयो in the affirmative


-the suffix -bha-ena भ-एन in the negative

To come = Aaunu आउनु , To go = jaanu जानु

Affirmative
Ma = Aae, gaye,
Hami = aayao, gayao
Timi = aayo, gayo
U = aayo, gayo
U = aaee, gaee
Uni = aae, gae
Uni = aaeen, gaeen
Uniharu = aae, gae

म = आए, गए,
हमी = आयओ, गयओ
टिमी = आयो, गयो
उ = आयो, गयो
उ = आएए, गएए
उनी = आए, गए
उनी = आएएन्, गएएन्
उनिहरु = आए, गए

High form :
Tapai = aaunubhayo, aaunubhayena
तपाईं = आउनुभयो, आउनुभएन

Negative :
Ma = aaeena, gaeena
Hami = aaenao, gaenao
Timi = aainau, gaenao
Ta = aainas, gainas
U = aaeena, gaeena
Uni =aaenan, gayenan
Uni = aaeenan, gaeenan
Uniharu = aaenan, gaenan.
म = आएएन, गएएन
हमी = आएनओ, गएनओ
टिमी = आइनौ, गएनओ
ट = आइनस्, गैनस्
उ = आएएन, गएएन
उनी =आएनन्, गएनन्
उनी = आएएनन्, गएएनन्
उनिहरु = आएनन्, गएनन ।

The simple past forms of हुनु to be: थियो and भयो

Ma = thie, thi-ina
Hami = thiyao, thienau
Ta = thi-is, thi-inas
Timi = thiyao, thienao
U (m) = thiyo, thiena
U (f) = thi-ee, thi-eena
Uni (m) = thi-e, thi-enan
Uni (f) = thi-eena, thi-eenan
Uniharu = thi-e, thienan

म = थिए, थि-इन
हमी = थियओ, थिएनौ
ट = थि-इस्, थि-इनस्
टिमी = थियओ, थिएनओ
उ (म्) = थियो, थिएन
उ (फ् ) = थि-एए, थि-एएन
उनी (म्) = थि-ए, थि-एनन्
उनी (फ् ) = थि-एएन, थि-एएनन्
उनिहरु = थि-ए, थिएनन

High forms
Tapai = hununthyo, hunuhun-thyo
तपाईं = हुनुन्थ्यो, हुनुहुन्-थ्यो

Ma = bhaye, bha-ina
Hami = bhayao, bhaenao
Ta = bha-is, bha-inas
Timi = bhayao, bha-enao
U = bhayo, bha-enao
U = bhai, bhaina
Uni = bha-e, bha-enan
Uni = bha-in, bha-eenan
Uniharu = bha-e, bha-enan

म = भए, भ-इन
हमी = भयओ, भएनओ
ट = भ-इस्, भ-इनस्
टिमी = भयओ, भ-एनओ
उ = भयो, भ-एनओ
उ = भै, भैन
उनी = भ-ए, भ-एनन्
उनी = भ-इन्, भ-एएनन्
उनिहरु = भ-ए, भ-एनन

High Forms
Tapai = hunubhayo, hunubha-ena

तपाईं = हुनुभयो, हुनुभ-एन


Class - १९
Daily use Words:
Pillow = तकिया
Blanket = कं बल
Head = टाउको
Fan = पंखा
To chase = पीछा गर्नु / पछ्याउनु
Loud = चर्को, ठु लो
To jump = हामफाल्नु
To Hurt = चोट लाग्नु
Wash = धुनु
Face = अनुहार

In the class :
शब्द = word.
वाक्य = sentence
बनाउनु = to make
कु नै = any
के हि = something
कोहि = someone
उदाहरण = example
दिनु = to give
कहाँ = where
दुखनु = to pain
अनौठो = strange
मानिस = person
डर लाग्नु = to fear

मेरो टाउको दुखिरहेको छ। My head is paining.


मेरो टाउको ढु खेको छ = My head have pained.
पीछा गर्नु / पछ्याउनु
एउटा अनौठो मानिसले मलाई पछ्याइरहेको छ।
One strange man is chasing me.

मलाई डर लागेको छ।
I am scared.

मैले बुझें = i understood.


मैले बुझिनँ = i didn’t understand.

I need to learn =
मलाई सिख्नु पर्छ

Have to = मलाई_____ पर्छ। / पर्दैन


Need to = मलाई_____ पर्छ।
Got to = मलाई_____ पर्छ।
Should = मलाई_____ पर्छ।

अभ्यास = practice

होरा / साँच्चै नी= really

लाटो = dumb

मलाईं doctor कहाँ जानुपर्छ।

क्क्षा = class

गाह्रो = difficult
फे रि भेटौला = see you again

Homework:

Daily routine:

Towel = तौलिया
To Shower = नुहाउनु
Mat = चटाई
Hot = तातो
Cold = चिसो
Bright = उज्यालो
Dark = अँध्यारो
Here = यहाँ
To sink = डु ब्नु
Phone = फोन

Battery = ब्याट्री
Dead = मरेको
To charge = चार्ज गर्नु
Soft = नरम,
Lap = काख
Touch = स्पर्श
Hair = कपाल
Tangled = पेचिलो
Mess = गडबड
Curtain = पर्दा

Meeting = बैठक
Bird = चरा
Singing = गायन
Tree = रूख
Leaves = पातहरू
Bush = झाडी
Cut = काट्नु
Off = बन्द
Ice = हिउं
Typing = टाइपिङ

Camera = क्यामेरा
Wind = हावा
To Rain = पानी पर्नु
Bowl = कटोरा
Spoon = चम्चा
Stop = रोक्नु
Turn = घुमाउनु
Pass = पास गर्नु
Parking = पार्कि ङ

Design = डिज़ाइन/बनावट
To sell = बेच्नु
To dress = लुगा लगाउनु

Class - २०
Simple present tense
Pronoun Positive Negative verb+
verb+
I ma chu dina
You timi chau denau
We hami chaum denaum
You tapai nuhuncha nuhunna
He/She vaha nuhuncha nuhunna
He u/yo/tyo cha dai-na
She uni/tini chin dainan
They uniharu chan dainan

Whole day = दिनभरी

आज दिनभरी पाँच client मात्रै थियो।

Ususally = धेरै जसो

प्रति दिन = per day

हरेक दिन = every day

कहिल्यै पनि = never

Because = किनकि

यो हफ्ता = this week


यो हफ्ता मैले धेरै खाना बरबाद गरे

त्यसैले = therefore

कसरी? = how?

किनकि मेरो आखा मेरो पेट भंदा ठु लो छ।

यो हफ्ता मैले धेरै खाना बरबाद गरे। किनकि मेरो आँखा मेरो पेट भंदा ठु लो छ।त्यसैले…

त्यसैले = that’s why


Present continuous

Pronoun -Ing Positive Negative verb+


verb+
I ma dei chu chaina
You timi dei chau chainau
We hami dei chaum chainaum
You tapai dei hunuhuncha hunuhunna
He/She vaha dei hunuhuncha hunuhunna
He u/yo/tyo dei cha chaina
She uni dei chin chainan
They uniharu dei chan chainan

म काम गरिरहेको छु ।
म काम गर्दै छु ।

Pahuna (Netflix)

Ae Sani Nani | Pahuna: The Little Visitors | Peeyush Nepal & Biswas Timshina | Sradha Gurung

Sano Naulo Sansaar | Pahuna: The Little Visitors | Ishika G & Anmol L | Peeyush &
Abhibyanjana

Bitawnu Cha Jiwan | Pahuna: The Little Visitors | Ishika Gurung, Anmol Limboo | Sradha
Gurung
नौ बज्दै छ। = it’s being 9 o’clock.
लेसनपछि म सुत्दै छु किनकि भोलि मलाई चाँडै उठ्नुु पर्छ।

Class - २१
समय = time

Time:

09:30 = sade nau

08:30 = sade aath

08:15 = sawa aath

8:45 = paune nau

1:30 = ded

2:30 = dhai

Ahile paune nau bajdei xa.

A lot of times = dherai jaso

Malai thah chaina = I don’t know


Hajur = right, yes

आफ्नो = your, our, my,

दिनचर्या = daily routine

तिमि कहाँ छौ? = where are you

खोई = where is it?

फे रि = again

मैले आज
Maile aaja youtube suneko

मैले आज youtube-मा ‘आफ्नो’ शब्द धेरै पटक सुनेको थियो।

तपाईंले बिहान के -के गर्नुहुन्छ? = what do you in the morning?

मेरो नाम जेनिफर हो।


म चौवालिस बर्ष भएँ। bha-e* 44 (chauvalis)
म USA-मा बस्छु ।
म एक designer हुँ।

Mero naam jenifar ho


Ma chauvalis bharsha bhae
Ma USA-ma basxu
Ma ek Designer hu*

Daily Routine:

1. म बिहानै छ बजे उठ्छु । = ma bihanai xa baje uthxu.


2. त्यसपछि म आफ्नो अनुहार धुन्छु = tyaspachi ma afno anuhar dhunxu.
3. म तयार हुन्छु । = ma tyaar hunxu.
4. त्यसपछि म मेरो दुइटा बिरालोलाई खाना खिवाउँछु = tyaspachi ma mero dueta biralo-lai
khana khuvauchu.
5. कहिले काहि म आफ्नो lunch तयार गर्छु। kahile-kahi ma aafno lunch tyaar garxu.
6. म मेरो कप बरफको पानीले भर्छु। ma mero cup barafko paanile bharxu.
7. त्यपछि म प्रार्थना गर्छु र काम-मा जान्छु । tyapchi ma prarthna garxu ra kaam-ma
janchu.

म नेपाली भाषालाई मेरो second-nature बनाउन चाहन्छु ।

Ma nepali bhashalai mero second-nature banauna chahanxu.

त्यसको लागि म जै पनि गर्छु। (for that, I’ll do anything.)

Tyasko laagi m jai pani garxu.

Ko laagi = for
Class - २२
Play = खेल्नु (khelnu)
Cook = पकाउनु
Make = बनाउनु (banaunu) (सहकर्मी = colleague)
Wake Up = उठ्नु
Drink = पिउनु (piunu)
Eat = खानु
Stand = उभिनु
Go = जानु
Come = आउनु (aaunu)
Return = फर्क नु (Pharkanu)
Think = विचार गर्नु, सोच्नु (vichar garnu = consider) (sochnu)
Feel = महसुस गर्नु (mahsoos garnnu)
Feel like (man laangnu) = malai
Bring = ल्याउनु (layaunu)
Do = गर्नु
Cut = काट्नु (fruit = फल)
Like = मन पराउनु (man paraunu)
Walk = हिँड्नु (hidnu)
Stay = बस्नु (basnu)
Live = बस्नु
Watch = हेर्नु (hernu)
Look = हेर्नु
See = हेर्नु
Remember = सम्झनु (samjhanu)
Learn = सिख्नु = (sikhnu)

-मा -in/at/on (postposition)

घरमा
I am in america.
म अमेरिकामा छु

-बाट = from
I am from america.
म अमेरिका बाट हुँ।

How far is Dallas from Texas?


Taxes बाट Dallas कति टाढा छ?

How far is bank from here?


यहाँ-बाट बैंक कति टाढा छ?

How far is nepal from india?


India-बाट नेपाल कति टाढा छ?
(त्यहाँ = there)

-देखि = from (time = since/for)


Month = महिना = mahina
Two = दुई
Ing = dei

Since when have you been learning nepali?


तपाईं Kahile dekhi नेपाली सिक्दै हुनुहुन्छ?

म दुई महिनादेखि नेपाली सिख्दै छु । [work = काम गर्नु(do work)]

How long/Since when have you been working?


तपाईं Kahile dekhi काम गर्दै हुनुहुन्छ ?

तपाईं Kahile dekhi नेपाली सिकाउदै हुनुहुन्छ?


तपाईं Kahile dekhi india-मा बस्दै हुनुहुन्छ?

To live/stay/sit : बस्नु

सिक्नु : सिकाउनु
पढ्नु : पढाउनु
खानु : खिलाउनु

Shower गर्नु/लिनु (to shower)


Ahile = now

From now on = अबदेखि


From tomorrow = भोलिदेखि
From yesterday = हिजोदेखि
From last week = गएको हफ्तादेखि
From your house = तिम्रो घरदेखि

-सँग -सित with/have


म मेरो कारसँग छु ।

I have one rupee.

मसँग एक रुपिया छ। (possesi

I have a car.
मसँग गाड़ी छ।

I don’t have money.


मसँग पैसा छैन।

मसँग पैसा छ।
मसँग एउटा फिल्म छ।

Units of time

एक सेकण्ड = one second


एक छिन = one moment
दुई मिनेट = two minute
तीन घण्टा = three hours
सात वर्ष = seven years
एक महिना = one month
एक हफ्ता = one week
एक छिन = ek xin

Class - २३
- tyaha k samay baji-raheko cha ahile?
There ( त्यहाँ )
- Yaha ahile Due baji-raheko cha. Raheko = ing (dei)
Here (यहाँ)
- अनि tyaha k samay baji-raheko cha अहिले?
- यहाँ राति आठ बज्दै छ। अनि tapaiko हिजो kasto भयो?
- Hijo ma mero parivarsanga games khelnubhae.
- Ani tapaiko दिन कस्तो भयो?
- आज मेरो दिन धेरै नै राम्रो भयो kinaki aaja ma दिनभरि सुतेको र साथीहरूसँग भेट पनि भए। aajko
mausam pani ramro thiyo.
- Vaha mausam kasto tha aaja?
- Aaja mausam dherai tato cha.
- Tapai AC ma cha ki ?
- Hajur ma Ac ma chu.
- Mero ghar-ma Ac chaina.
- Maaf garnuhos! K Tapaiko ghar-ma dherai zyalharu chan?
- Zyal ta एकै छ। तर ढोकाहरु दुइटा छन्। ani tapaiko ghar-ma?
- Zyalharu ta chaar chan. Tara dhokaharu tinta chan. (तीनवटा
- (त = then)
- Ani tapaiko biralo kaha harayo? (हराउनु = to lose)
- हराएन! यहीं नै cha.
- Tapaiko ghar saharma hunuhuncha ki?
- ए, yo thulo sahar hoina delhi jasto. Town भन्न saknuhuncha.
- अनि tapaiko?
- Ustai cha. Mero ghar pani sano sahar-ma cha.
- Tapaiko biralo पछाडि।
- Usko naam maze ho।
- Maile kahilye pani pet पालेन। तर yaha ghar bahira dueta kukurharu chan.
Kahile kahi mancheharu khana dinchan.
म पनि खाना खिलाउछु ।
- USA-ma Street dog hunchan ki?
- Hunchan. Dherai kukur ra biraloharu chan तर खोला नजिक।
- होरा (really?) साचैं नै? (for real)
- हो, साचैं नै

Ma esto kina garchu. (why do I do that?)

Hajurko din ramro hos! (you have a good day!)

Class - २४
Busy = व्यस्थ (vyastha)

Ownership: -को, -की, -का with nouns and names

Ram’s book

राम को किताब

Our friend
हाम्रो साथी
Our friends
हाम्रा साथीहरू

This is my father’s house.


Yo mero buvako ghar ho.

Our friend.
Hamro saathi

His friend.
Usko saathi

Your friend.
Tapaiko saathi

Ram’s friend.
Ramko saathi.

तपाईको best friend छ?


मिलने साथी हो।

फे रि भन्नुस्

के को = of what kind

What kind of meat is this?


यो के को मासु हो।

यो मोमो-मा के को मासु छ?
यसमा कु खुराको मासु छ।

भेडा = lamb
बाख्रा = goat
माछा = fish

आज मैले मासु खाएँ।


के को मासु?
कु खुराको मासु

अहिले म तरकारी मात्रै खान्छु ।

मनपर्ने (man-parne) = favourite

तरकारी (tarkaari) = vegetables

तपाईंको मनपर्ने तरकारी कु नचाहीं हो?


Tapaiko manparne tarkari kunchahi ho?

Broccoli.

होरा?

For = को लागि

(त्यो) साँची हो।

Tyo saa*chi ho.

Fact = तथ्य

Facts = तथ्यहरु (tathya-haru)


-तिर (tira) towards

I am going towards my home.

Ma mero ghartira jadei chu.

You are going towards work.


Tapai kaam-tira ja*dei hunuhunxa.

Present continuous

Pronoun -Ing Positive Negative verb+


verb+
I ma dei chu chaina
You timi dei chau chainau
We hami dei chaum chainaum
You tapai dei hunuhuncha hunuhunna
He/She uha/vaha dei hunuhuncha hunuhunna
He u/yo/tyo dei cha chaina
She uni/tini dei chin chainan
They uniharu dei chan chainan

Simple past :
Pronoun (only transitive verbs) Positive Negative verb+
verb+
I maile em enam
You timile yau enau
We hamile Yaum enaum
You tapaile nubhayo nubhayena
He/She uhale/vahale nubhayo nubhayena
He usle yo ena
She unle ina inan
They uniharule e enan
Garena
Garnu + ena = Garena

m = nasal sound

I ate
मैले खाएँ

काम
Kama

तपाईंले आज के गर्नुभयो?

Go = जानु गए
Do = गर्नु गरें

Go went gone

म गए।

के काम गर्नुभयो?

मैले design-को काम गरे।


मैले design गरे।

तपाईं कति बजे उठ्नुभयो बिहान?


म बिहान आठ बजे उठें।

म काम-मा गएँ
मैल मेरो काम गरे।
म घर फर्कि एँ।

To Return = फर्कि नु (pharkinu)

Ram’s book.
Book of Ram.

मेरो साथी
Friend of mine

तपाईंको साथी
Friend of yours
Your friend.

Talk = बोलनु/ कु रा गर्नु


Watch = हेर्नु
Eat = खानु
Hear = सुन्नु
Write = लेख्नु
Meet = भेट्नु
Sleep = सुत्नु
Cook = खाना पकाउनु
Take = लिनु
Give = दिनु

Brain = दिमाग/बुद्घि (dimaag/bud-dhi)

Mero dimaag thakeko cha.

पछि = after
म सुत्न जान्छु ।
म सुत्न जाँदै छु ।

Class - २५

Pronoun (only transitive verbs) Positive Negative verb+


verb+
I maile em enam
You timile yau enau
We hamile Yaum enaum
You tapaile nubhayo nubhayena
He/She uhale/vahale nubhayo nubhayena
He usle yo ena
She unle ina inan
They unitharule e enan

Garena
Garnu + ena = Garena

Yo = this
Tyo = that त्यो
Thiyo = was थियो

Reporting speech using भनेर


Quoted person + ले —- verbatim quote —- भनेर —- said/told/asked etc.

He asked me “what is your name?”

उसले तिम्रो नाम के हो भनेर सोध्यो। (सोध्नु = to ask)

She said “dinner will be ready at 7” (to be ready = तयार हुनु)

उनले डिनर 7 बजे तयार हुन्छ भनेर भनिन् । (भन्नु = to say)


उनले म भित्र आउन चाहन्छु भनेर भनिन्। (inside = भित्र ; to want = चाहनु)
Unle ma bhitra Auna chahanchu bhanera bhanin

चाहनु + छु = चाहन्छु
किन्नु + छु = किन्छु

Using the -एको participle as an adjective

हिजो आएको मान्छे = the man who came yesterday….

the man who came yesterday said, “You are slow”


हिजो आएको मान्छेले तिमि ढिलो छौ भनेर भन्यो।

दोहोर्याउनुहोस् (dohoryaunuhos!) = please repeat!

तिमि ढिलो छौ। =

The things you said are good


तपाईंले भनेको कु राहरू राम्रो हुनुहन्छ।

Using the -एको participle as a verb

उ कहिले आएको ? when did he come?


हिजो आएको came yesterday

के गरेको तिमीले? What have you done?


होमवर्क गरेको done homework

Khana pakaeko

How long is it since…एको ?

तपाईं नेपाली अभ्यास गरेको कति दिन भयो? (अभ्यास गर्नु = to practice)

पाँच दिन

जानु ग…

Go Went Gone

तपाईं नेपाल नगएको कति वर्ष भयो?

barsha/varsha

Dhanyabaad

तपाईं मासु नखाएको कति समय भयो?


मासु नखाएको दुई महिना भयो।

Seeing or hearing another person’s actions

I saw you two days ago.


अस्ति मैले तपाईंलाई देखें
I saw you going to market two days ago.
अस्ति मैले तिमीलाई पसल गएको देखें

Mother watched the children playing football.


आमाले बच्चाहरूलाई फु टबॉल खेलेको हेर्नुभयो।
What does word ‘book’ mean in nepali?
नेपालीमा ‘meaning’ भनेको के हो? (nepali-ma ‘meaning’ bhaneko k ho?)

अर्थ (artha)

दौड़्नु (dornu) = to run

ड़ r/d

चलचित्र (chalchitra) = movie/cinema


Film = movie

अच्छा नही हैं। = not good


A visit from shankarprasad

मोतीलाल - आचार्यजी, नमस्कार। आरामै हुनुहुन्छ?


Formal greeting (teacher), hello. Comfortable are you?

शंकरप्रसाद - आराम । तपाई नि?


(aaraam) comfortable. You what about?

मोतीलाल - मलाई राम्रो छ । बस्नुहोस्‌, के


लिनुहुन्छ तपाईं ?

शंकरप्रसाद - तपाई जे लिनुहुन्छ म त्यही नै


लिन्छु नि। (tyahi)

मोतीलाल - हवस्‌त। एकै छिन । म श्रीमतीलाई खबर गर्छु। आज उनले के के पकाइन्‌मलाई थाहा
भएन । म सोध्छु , है ? …
ए, अंजु, अंजु, तिमी कता गयौ हँ? खाना तयार भएन ?

अंजु - हजुर ? म भरखरै(bharkharai ; just) बजारबाट (market-from) आएँ । के


गर्नु र, काम धेरै छ।
म एक्लै छु । म पहिला चिया तयार गर्छु नि । तपाईहरू बस्नुहोला ।
Alone first
मोतीलाल -ओहो कस्तो ढिलो भयो आज।मैले वहाँलाई घरमा बोलाएँ ।
वहाँ टाढाबाट आउनुभयो, तर तिमीले खाना पकाएनौ।

अंजु - सून्नुहोस्‌। मलाई गाली नगर्नुहोस्‌। घरमा अरू पनि धेरै काम थियो।

मोतीलाल - ठीक छ, ठीक छ, अब चाँडै गर । ... आचार्यजी, माफ गर्नुहोला। पहिला चिया लिनुहुन्छ
कि?

शंकरप्रसाद - हुन्छ, हुन्छ । के ही छैन ।

मोतीलाल - ए ल चिया पनि आइपुग्यो । बिस्कु ट पनि लिनुहुन्छ कि?

शंकरप्रसाद - हुन्छ । एउटा दिनुहोस्‌न ।


Class - २६
चाहिनु and पाइनु
Chahinu (to be needed/ wanted) and painu (to be obtained/be
available)

चाहिनु:

People need water


मान्छेहरुलाई पानी चाहिन्छ। (to people, water is needed)

People also need food.


मान्छेहरुलाई खाना पनि चाहिन्छ।

I want water.
मलाई पानि चाहियो।

He wants water.
उसलाई पानि चाहियो।

Do you need sugar?


तपाईंलाई चिनी चाहियो?

What do people need in life?


जिन्दगीमा मान्छेहरुलाई के चाहिन्छ?
(zindagi-ma manxeharulai k chahinxa?)

What do sick people need?


बिरामी मान्छेहरूलाई के चाहिन्छ?
आराम = rest
शांति = peace
What do you want?
तपाईंलाई के चाहियो?

मलाई शांति चाहियो। (chahiyo)

मलाई के हि चाहिदैन (के हि = some, somthing)

उसलाई पैसा चाहियो।

Making adjectives into adverbs:

Present Perfect Tense

Pronoun Perfect Positive Negative verb+


Tense verb+
I maile eko chu chaina
You timile eko chau chainau
We hamile eko chau chainau
You tapaile nubhaeko cha chaina
He/She vahale nubhaeko cha chaina
He usle eko cha chaina
She unle eki chin chainan
They uniharule eka chan chainan

Past perfect tense

Pronoun Perfect Positive Negative verb+


Tense verb+
I maile eko thie* thee-ina*
You timile eko thiyau thienau
We hamile eka thiyau* thienau*
You tapaile Nu bhaeko thiyo thiena
He/She vahale Nu bhaeko thiyo thiena
He usle eko thiyo thiena
She unle eki thi-een thi-enan
They uniharule eka thie thienan

Class - २७

पाइनु = to be obtaibed/to be available


पाउनु = to get

Is this available?
यो पाइन्छ?

This is not available here?


यो यहाँ पाइँदैन

It’s available in the next shop?


यो अर्को पसलमा पाइन्छ?

You can’t find beef (meat of cow) in nepal but you can buffalo meat.
गाईको मासु नेपालमा पाइँदैन तर रांगोको मासु पाइन्छ।

Your message was received the other day.


अस्ति तपाईंको मेसेज पाइयो।

I received your message the other day.


अस्ति मैले तपाईंको मेसेज पाएँ। paae*

To be available = उपलब्द हुनु (uplbd hunu)

Are you available tomorrow?


के तपाईं भोलि उपलब्द हुनुहुन्छ? (ke tapai* bholi uplabd hunuhunxa?)
म सधैं उपलब्द छु ।

Using -लाई instead of -को लागि

For you = तपाईंको लागि ; तपाईंलाई


This food is for you.
यो खाना तपाईंलाई हो।

This gift is for my mother.


यो उपहार मेरो आमालाई हो।

What things do you need for today?


आजलाई के के चाहियो?

जस्तो = similar to

A person like me
मजस्तो मान्छे

It looks like rain today. (to rain = पानी पर्नु)


आज पानी पर्ने जस्तो छ।

It looks like not rain today.


आज पानी पर्दैन जस्तो छ।

Hindi sounds like nepali. (hear = sunnnu


हिन्दी नेपालीजस्तो सुनिन्छ।
it looks like we don’t work today.
आज हामीले काम नगर्ने जस्तो लाग्छ।

यो नगर्नुहोस्
म तयार भएँ
I got ready
दिनभरि = whole day
त्यसपछि दिनभर म व्यस्त थिएँ
व्यस्त = busy
भतिजी
मेरो भान्जी मेरो घरमा आठ बजेतिर आयो।
कहिले = when
तिर = around

बिहान तपाईंले खाजामा के खानुभयो?

मैले खाजा खाइनँ (i didn’t eat breakfast)

समय = time

समय थिएन। (didn’t have time)

अनि दिउँसोमा

आजको मौसम कस्तो थियो?


(how was the weather today?)

धेरै तातो मौसम थियो।

मौसम = weather

अहिले कति Fahrenhite छ?

83 छ।

तपाईंको घरमा ac छ?

तपाईं air cooler प्रयोग गर्नुहुन्छ?


प्रयोग गर्नु = to use

तपाईंको बिजलीको कति बिल आउँछ महिनामा?


$250 बिल आउँछ महिनामा।

बिजली = electricity

यो पुरानो छ = it’s older

अनि internet bill कति आउँछ

मलाई थाहा छैन। = i don’t know


मलाई थाहा छ = i know.

त्यो मलाई थाहा थियो = i knew that.

तपाईंलाई नेपाल को बारेमा के मन पर्छ?


What do you like about nepal?

मलाई लाग्छ (i feel)


मेरो बिचारमा (in my opinion)

मलाई नेपाल धेरै सुंदर लाग्छ।

मैले बिर्सिए (maile birsiye) = I forgot

Peaceful = शांत

मेरो बिचारमा नेपाल धेरै शांत ठाउँ छ।

ठाउँ = place
नेपाली संगीत राम्रो छ = Nepali music is good.
मान्छेहरु राम्रो छ = people are good.
खाना राम्रो छ = food are good.

नेपालमा धेरे प्रकृ ति/हरियाली छ।


There’s a lot of nature/greenary in nepal.

अर्को = another/next

तपाईंलाई usa कस्तो लाग्छ?

U.S. व्यस्त देश हो। (US is a busy country)

Foreigners = विदेशी मान्छेहरू

Young = जवान/युवा
US एउटा युवा राष्ट्र हो। (U.S is one young country)
हार नमान्नुहोस् = don’t give up
Class - ३०
-ने participle as an adjective
Bedroom (a sleeping room) = सुत्ने कोठा

working men = काम गर्ने मान्छेहरू

I need worken men.

मलाई काम गर्ने मान्छेहारू चाहियो।

English speaking person = अँग्रेजी बोलने मान्छे

A person who drink alcohol = रक्सी खाने मान्छे

A person who climed Everest =

Climb = चढ्नु

Everest = सगरमाथा

सगरमाथा चढेको मान्छे

A dead person
मरेको मान्छे

Why are you talking in english with a person who don’t understand english?

Talk = कु रा गर्नु
English = अँग्रेजी

तपाईं अँग्रेजी नबुझ्ने मान्छेसँग किन अँग्रेजीमा कु रा गर्दै हुनुहुन्छ?

person who don’t understand english?


अँग्रेजी नबुझ्ने मान्छे

Understand = बुझ्नु
With = सँग

Because I don’t know Nepali.


किनकि मलाई नेपाली थाहा छैन।

I know = मलाई थाहा छ

A fruit which is not available in Nepal is available everywhere in USA.

नेपालमा नपाइने फल अमेरिकामा जताततै पाइन्छ।

-ने participle to talk about future actions (informal Speaking)

तपाईंहरू भोलि जाने? (tapaiharu bholi jane)


होईन, भोलि बस्ने, पर्सि जाने

What will you do today?


तपाई आज के गर्ने?

Will you drink tea or coffe?


तपाईं चिया खाने कि कफि खाने?

म नखाने

Should I put sugar in the tea?


चियामा चिनि राख्ने?

हजुर, राख्ने

To put = राख्ने

Now we’ll go, won’t we?


अब हामी जाने, होईन?

The verb पुग्नु to arrive, suffice

I will arrive home at night.


म राति घर पुग्छु ।

$10 would be enough for me.


मलाई दस dollar पुग्छ।

The flight arrives in delhi at 3:30pm.

विमान दिल्लीमा साढे तीन बजे पुग्छ।

Class - ३१
गाउँ = village
पहाड = mountain
भेडा = sheep
चराउनु = to graze
सधैँ = always
अल्छी लाग्नु = to get lazy/bored (complasient)
आफैं = oneself
मनोरन्जन = entertainment
यसरी = like this
कराउनु = to shout
पछ्याउनु = to follow
जब = when (conj.)
के टा = boy
धबाउनु = to run/chase away
कु नै = any
त्यस्तो = like that
होला = maybe/probably/perhaps

https://nepalime.com/the-lying-boy-nepali-story/

Class - ३२

Must, should, have to/need to

Must be = हुनुपर्छ

Must speak = बोल्नुपर्छ


Must do = गर्नुपर्छ

I need to call my mother.

मैले आमालाई फोन गर्नुपर्छ। (maile aamaalai phone garnuparxa)

I don’t have to go to work tomorrow.

म भोलि काममा जानुपर्दैन। (ma bholi kaamma janupardaina)

I have to work on that

मैले त्यसमा काम गर्नुपर्छ। (maile tyasma kaam garnuparxa)

I have to read this book.

मैले यो किताब पढ्नुपर्छ। (maile yo kitaab parnu parxa)

I have to go to Ohio.

म ohio जानुपर्छ।
When will you finish?

तपाईं कहिले सिदि्दनुहुन्छ? (tapai kahile siddinuhunxa)

I have to take my niece shopping today.

आज मैले मेरो भान्जीलाई shopping गर्न लैजानुपर्छ।

(aaj maile mero bhanjilai shopping garna laijanuparxa)

They always forget to turn off the light.

उनिहरू सधैं बत्ती निभाउन बिर्सन्छन्। (बिर्सनु = to forget)

(uniharu sadhai batti nibhauna birsanxan.

निभाउनु (to turn off)

They need to go to the store.

उनिहरु पसलमा जानुपर्छ।

They are going to the store.


उनिहरु पसलमा जाँदैछन्।

They are at the store.

तिनीहरू पसलमा छन्।

They went to the store.

उनिहरू पसलमा गए।

you should always trust your guts

तपाईंले सधैं आफ्नो guts मा भरोसा गर्नुपर्छ।

(tapaile sadhai aafno gutsma bharosa garnuparxa)

भरोसा गर्नु (to trust)

I usually arrive on time.

म धेरै जसो समयमा पुग्छु । (ma dherai jaso samay-ma pugxu)

आज धेरै गर्मी छ। (गर्मी = hot weather)


Today the weather is very hot.

I need to study more.

मैले धेरै पढ्नुपर्छ।

मैले धेरै पढें।

Nowadays, clients are getting way more demanding.

आजकाल, ग्राहकहरु धेरै धेरै माग गर्दै छन्।

(aajkal, grahakharu dherai dherai maag gardai xan.)

We often spend time together.

हामी अक्सर सँगै समय बिताउँछौं।

(hami aksar sangai samay bitauxau*)

Favorite = मनपर्ने (something that I like) (manparne)


Her favorite game is cards.

उनको मनपर्ने खेल कार्ड हो।

(unko manparne khel card ho.)

सुन्तला (suntala) = orange

You drove to your friend's house last night.

तपाईं हिजो राति आफ्नो साथिको घर जानुभयो।

(tapai hijo rati aafno saathiko ghar janubhayo.)

हिजो राति = last night

My family had dinner together yesterday.

मेरो परीवारले हिजो सँगै खाना खायो।

(meri parivarle hijo sangai khana khayo.)

He is moving to another city. (to move = सार्न (Sarna)

ऊ अर्को शहरमा सर्दैछ। (u arko shaharma sardai xa)


Class - ३३
तपाईं गएपछि म तपाईंलाई मेसेज गर्छु (tapai gayepachi ma tapailai message garxu)

म तपाईंलाई पछि मेसेज गर्छु। (ma tapailai paxi message garxu)

पछि = after

I am almost there.
म लगभग पुगे! (ma lagbhag puge.)

म पुग्दै छु । (ma pugdai xu)

I need to make my bed.


मलाई मेरो ओछ्यान बनाउनु पर्छ। (malai mero ochyaan banaunu parxa)

ओछ्यान ठीक गर्नु पर्छ (ochyaan thik garnu parxa) = need to correct my bed

I cooked curry and rice last night.


मैले हिजो राती करी र भात पकाएको थिएँ।
(maile hijo raati kari ra bhaat pakaeko thi-aye)

Eko thie = past perfect

My washing machine is broken.


मेरो लुगा धुने मेसिन बिग्रिएको छ। (mero lugaa dhune mesin bigrieko xa)
How close are you?
तपाईं कति नजिक आईपुग्यो? (tapai kati najik aaipugyo?)

The party starts at 12.


पार्टी 12 बजे सुरु हुन्छ। (party bahra baje suru hunxa)

We went shopping in too many stores.


हामी धेरै पसलहरूमा किनमेल गर्न गयौं। (hami dherai pasalharuma kinmel garna gayau)

My phone is dead
मेरो phone बिग्रिएको छ। (mero phone bigrieko xa)
मेरो phone मरेको छ। (mero phone mareko xa)

Kill/hit = मार्नु (marnu)

I need to charge my phone.


मलाई मेरो phone charge गर्नु पर्छ। (malai mero phone charge garnu parxa)

I burned my leg on the oven.


मैले oven-मा मेरो खट्टा जलाए। (maile oven ma mero khutta jala-aye)
Class - ३४
Autumn = बसंत, शरद (sharad)
Autumn = शरद ऋतु (ritu) (season of autumn)

I can’t wait.

Can = सक्नु (saknu)


Wait = पर्खनु (parkhnu)

I can’t wait for the autumn.


म शरदको लागि पर्खन सक्दिन। (ma sharadko laagi parkhna sakdina)

Then i will sleep outside in the hammock.


त्यसपछि म बाहिर झुलामा सुत्नेछु । (tyaspaxi ma bahira jhulama sutnexu.)

Hammock : झूला (jhoola) (swing)

Understand = बुझ्नु

तपाईं बुझ्नुहुन्छ?
तिमि बुझ्छौ?

That = कि (conj.)

Do you understand (that) it is very hot.


तपाईंले बुझ्नुहुन्छ (कि) बाहिर धेरै गर्मी छ।
(tapaile bujhnuhunxa (ki) bahira dherai garmi xa.
The verb मिल्नु and मिलाउनु

मिल्नु = to come together/match/fit/get along

That color matches with this color.

त्यो रंग यो रंगसँग मिल्छ।

They get along with each other.

उनिहरू एक अर्कासँग मिल्छन्।

They don’t get along with each other.

उनिहरू एक अर्कासँग मिल्दैनन्।

हुन्छ/हुदैन = permit/allow/should or not

Smoking is not allowed here.

यहाँ धुम्रपान गर्न हुदैन।


हिन्दु धर्म अनुसार गाई काट्न हुदैन।

(Hindu dharma anusāra gā'ī kāṭna hudaina.)

Hindu religion according cow cut should not

According to Hinduism, cows should not be slaughtered.

अनि इस्लामी धर्म अनुसार सुँगूरको मासु खान हुदैन/हुन्न।

( Ani islāmī dharma anusāra sum̐ gūrakō māsu khāna hudaina/hunna.)

Hindu religion according pork meat eat should not

You should not eat very spicy. = पिरो (piro)

तपाईंले धेरै पिरो खान हुदैन/हुन्न

But i like to eat spicy.

तर मलाई पिरो खान मन पर्छ।

Can = सक्नु
I can speak nepali.

म नेपाली बोल्न सक्छु ।

I can speak nepali a little.

म अलि अलि नेपाली बोल्न सक्छु ।

To get to: पाउनु

I don’t get to speak nepali in america.

अमेरिकामा म नेपाली बोल्न पाउदिन।

I got to meet him.

मैले उहाँलाई भेट्न पाएँ।

के गर्ने = what to do?/we/he/I

त्यो के हो? = what is that!


Class - ३५
Simple Present Tense :

Pronoun Positive Negative verb+


verb+
I ma chu dina
You timi chau denau
We hami chaum denaum
You tapai nuhuncha nuhunna
He/She uha/vaha nuhuncha nuhunna
He u/yo/tyo cha dai-na
She uni/tini chin dainan
They uniharu chan dainan

I eat food.
Ma khana khanxu.

To eat = khanu

I wake up.
Ma uthxu.

I go.
Ma janxu.
I come.
Ma aauxu.

I speak.
Ma bolxu.

I sit
Ma basxu.
I live.
Ma basxu.

I stay.
Ma basxu.

I sleep.
Ma sutxu.

I watch.
Ma herxu.

I give.
Ma dinxu.

I take.
Ma linux.

I learn.
Ma sikxu.
I work
Ma kaam garxu.

I do
Ma garxu.

I swim.
Ma paudi khelxu.

I play.
Ma khelxu.
I listen.
Ma sunxu

I cook.
Ma pakauxu.

I write.
Ma likhxu.

I read.
Ma padxu.

I laugh.
Ma hasxu.

I walk.
Ma hidxu.
I clean.
Ma safa garxu.

I ask.
Ma sodxu.

I call.
Ma kall garxu.

I dance
Ma nachxu.

I want
Ma chahanxu
I help.
Ma sahayog garxu.

I study.
Ma padxu.

I drive car
Ma gaadi chalauxu.

I hold.
Ma samatxu.

I sneeze.
Ma hacchyu garxu.
I buy.
Ma kinxu.

I spend.
Ma kharcha garxu.

I wait.
Ma parkhanxu.

I cut.
Ma katxu.

I feed.
Ma khilauxu.

I fly.
Ma udxu.
I move.
Ma sarxu

I smile.
Ma muskurauxu.

I cry.
Ma runxu.

I dream.
Ma sapna herxu.
I love.
Ma maya garxu.

I pay.
Ma tirxu.

I stop.
Ma rokxu.

I meet.
Me bhetxu.

I sell.
Ma bechxu.

I forget.
Ma birsanxu.

I send.
Ma pathauxu.
I know.
Malai thaha xa.

I don’t know.
Malai thaha xaina.

I mistake.
Ma galti garxu.
I put
Ma rakhxu.

I keep.
Ma rakhxu.

I lose.
Ma harxu.

I win.
Ma jitxu.

I shake hand.
Ma haath milauxu.

I can.
Ma sakxu.

I yawn
ma hamxu.

I ride.
Ma sawari garxu.
I fall.
Ma jharxu.

I show.
Ma dikhauxu.
I enjoy.
Ma ramailo garxu.

House = ghar
Car = gaadi
Key = chaabi
Bed = auxhyan
Book = kitaab/pustak
Pen = kalam
Fan = pankha
Water = paani
Window = jhyaal
Door = dhoka
Kitchen = bhansa
Bedroom = sutne kotha
Cat = biralo
Dog = kukur
Chicken = kukhura
Leg = khutta
Hand = haath
Nose = naak
Ear = kaan
Eye = aakha
Road/street = bato/sadak
Man = manche
Niece = bhatiji
Week = hafta
Weak = kamjor
Month = mahina
Here = yaha
There = tyaha
up/above = maathi
Inside = bhitra
Outside = bahira
Where = kaha
What = k
Who = ko
How = kasari/kasto
Far = taada
Near = najik

Don’t mess with me.


Masanga niu nakhoj.

Niu nakhoj.

Class - ३६
Dincharya = daily routine
Ma aath baje uthxu.
Tyaspachi, ma bathroom janxu
Ma paani khanxu.
Tyaspaxi ma ready hunxu.
ma kaam janxu.
Ma ghar aauxu.
Ma dinner khanxu.
Ma sutna janxu.

Mero aamako ghar janxu.


Ma mero bike-ma ride garxu.
Ma sangeet sunxu.
Ma movies herxu.
Ma harekdin nepali parxu.
Ma mero ghar safa garxu.
Bholi ma khana pakauxu.
Aaja ma report likhxu.
Ma kursi-ma basxu.
Ma dhaturako beej ropxu.
Ma

Chalaunu = to drive, to operate


Sangeet = music
Ma mero parivaarsanga monopoly khelxu.

Hami monopoly khelchau


Aaja mero bahiniko janamdin xa.

Janamdinko dherai shubhkaamna = happy birthday


Birthday of very good wishes.
Geet = song
Plant = ropnu (verb)
Plant = biruva
Seed = beej
To play = khelnu
Janamdin = birthday

Kaash - I wish
Kaash ma hunthiyo. = I wish I was

Dami = Very Good

Nahi
Naaai

Past continuous
Pronoun -Ing Positive Negative verb+
Verb+
I ma dei thie thiena
You timi dei thiyo thiyenau
We hami dei thiyo thiyenau
You tapai dei hunuhunthyo Hunuhunna thiyo
He/She uha/vaha dei hunuhunthyo Hunuhunna thiyo
He u/yo/tyo dei thiyo thiena
She uni/tini dei thi’in thi’inan
They uniharu dei thie thienan

Class - ३७
Udaas = sad
Present continuous
Pronoun -Ing Positive Negative verb+
verb+
I ma dei chu chaina
You timi dei chau chainau
We hami dei chaum chainaum
You tapai dei hunuhuncha hunuhunna
He/She uha/vaha dei hunuhuncha hunuhunna
He u/yo/tyo dei cha chaina
She uni/tini dei chin chainan
They uniharu dei chan chainan

Want = chahanu
Stop = roknu - s/hos (please)
Speak = bolnu
Talk = bolnu/kura garnu
Say = bhannu
Tell = bhannu
Sit = basnu
Live = basnu
Stay = basnu
Sell = bechnu
Try = prayaaas garnu प्रयास (Ma prayaas garxu (I’ll try)
Make = banaunu
Meet = bhetnu
Love = maya garnu
Move = saarnu
Think = sochnu/
Consider = vichaar garnu
Help = maddad garnu / sahaayata garnu
Put = rakhnu
Keep = rakhnu
Pay = tirnu
Please = kripya
Call = kall garnu/phone garnu
Shout = karaunu
Win = jitnu
Buy = kinnu
Spend = kharch garnu
Cut = katnu
Understand = bhujhnu
Know = chinnu (recognise)
Run = dodnu
Walk = hindu
Learn = siknu
Wait = parkhnu
Get = paaunu
Bring = lyaunu
Use = prayoga garnu/ use garnu
Ask = sodhnu
Pray = prarthna garnu
Maile birsie (I forgot)
Seem = dekhinu
Climb = chadnu
Fly = udnu
Laugh = hasnu
Continue = jaari rakhnu
Allow = anumati dinuhos
Open = kholnu
Close = band garnu
Remember = samjhanu/ yaad garnu
Offer = prastav rakhnu
Send = pathaunu
Die = marnu
Beat = pitnu
Knock = thoknu
Decide = nirnya garnu
Throw = phalnu
Start = suru garnu
Stink = ganaunu
Warn = chetavani dinu
Disturb = disturb garnu
Bajirahecha

Teso bhaye = if it is,


Ring = bajnu

Risaunu = to

Timi malai risaudei chau.


You’re annoying me.

Masanga niyu nakhoj.


Don’t mess with me.

Nikkali

Malai dikka napar


Don’t annoy me.

Dukha = sad (noun)


Class - ३८
Ma nepal jana chahanxu.

Mausam = weather

Sasto = cheaper

Harekdin = everyday

Dozon ko hisaab-ma

Kahile

When, where, who, what

When = kahile

Where = kaha

What = k

Simple Present Tense :


Pronoun Positive Negative verb+
verb+
I ma chu dina
You timi chau denau
We hami chaum denaum
You tapai nuhuncha nuhunna
He/She uha/vaha nuhuncha nuhunna
He u/yo/tyo cha dai-na
She uni/tini chin dainan
They uniharu chan dainan

Sano shahar

Sawaal = question

Travel garnuhunxa

Matrai = only

Dosa

Malai _____ man parxa.

America-ma iphone kasto xa?


Ani samsung ra iphone ma kun chai popular xa?

Duvai popular chan. = both are popular

Hora? = really?

Ani america-ma xiaomi company pani xa?

Ani america-ma kati phone ko brandharun chan?

Dueta

Rest = aaram garnu

Ma padxu.

Paxi
Class - ३९
Je bhayo, bhayo = what happened is happened.

Ramrosanga januhos. = go nicely.

Tapai ramrosanga janus =

Imperative sentence

Aaraam = comfortable, rest

Jao* = let’s go

Kehi xaina = nothing

Bholi

Ani tapai kina pooja garnuhunxa?

Kinki ma grateful mahasoos garxu.

Ani ma shaanti mahasoos garxu.

Ma bhramhaandko ansh mahsoos garxu.

Ma bhramhaandko ansh hu jasto (malai) laagxa.


Feel like = laagxa

Feel = mahasoos garnu

Small = sano

Ma sano mahasoos garxu.

To waste = barbaad garnu

Ma bihana,

Fast (in food) = upvaas basnu

Maile bihana upvaas base*

Kina?

Waste

Ma vyarth chu. = I am wasteful.

Tehi kaaran le = that is the reason.

Ani tapaile aaja k garnubhayo?

Ma aath baje utheko


If you can ask “what” to the verb

Ma uthe-ko

I studied nepali.

Maile nepali pade*

I went to work.

Ma kaam-ma gae*

I walked in the morning.

ma bihana hide.

Walk = hidnu

I watched movie.

Maile film here.


Malai sochna deu = let me think

Ma maile = I

Malai = to me

I like this.

Malai yo man parxa. ( to me, this is liked)

(when the action is not in process)

Man parne = favourite

Yo malai man parxa. ( this is liked to me)

Know

You give it to me.

Tapai malai dinuhos. (‘malai’ is the object form of ‘ma’)


Dinu = to

Want = chahiyo

Malai yo chahiyo.

Ma yo chahanxu.

Feel like = also takes malai

Tapaiko din ramro hos!

Class - ४०
Ma alxi chu = I am lazy.
I don’t understand = maile bujhina.

Maile birsiye - I forgot

Ahile sade nau bajiraheko xa.

Ask = sodhnu

Ghanta = hour

Matrai = only

Sunday = aaitabaar

Class - ४१

That = tyo
This = yo

Yo movie ko naam k ho?


What is the name of this movie?
Yo sadak kina nirman bhairaheko xa?

Yo k ranga ho? =

K ranga ho? = what color is it?

Yo gaadi pahe*lo rangako xa.

Yo kalam hariyo rangako xa.

Yi mancheharu = these people


Ti mancheharu = those people

Yo kahabata ho = where is it from?

Kunchahi = which one

Yo kasko ‘kitaab’ ho? = whose ‘book’ is this?

Yo mero ho = this is mine

Tapai kaha hunuhunthiyo? = where were you?

Timi kaha thiyau?

Laagnu = take, seems like (think)

Timilai kati samay laagxa = to you how much time takes.


Timilai k opinion

For what? = k ko laagi?

How nice! = Kati ramro!

Timilai kasari thaha bhayo? = how did you know?

Malai yochahi man paryo =

Class - ४३

Simple Present Tense :

Pronoun Positive Negative verb+


verb+
I ma chu dina
You timi chau denau
We hami chaum denaum
You tapai nuhuncha nuhunna
He/She uha/vaha nuhuncha nuhunna
He/this/that u/yo/tyo cha dai-na
She uni chin dainan
They uniharu chan dainan

1. Wake up = uthnu

2. Drink = Piunu

3. Shower = nuhaunu

4. Go = janu

5. Work = kaam garnu

6. Eat = khanu

7. Buy = kinnu

8. Walk = hidnu

9. Exercise = vyayam garnu

10. Play = khelnu

11. Speak = bolnu

12. Talk = kura garnu

13. Paint = paint garnu

14. Meet = bhetnu

15. Study = padnu


16. Write = lekhnu

17. Give = dinu

18. Take = linu

19. Cook = (khana) pakaunu

20. Sleep = sutnu

म मेरो

तपाईं तपाईंको
तिमी तिम्रो

हामी हाम्रो

ऊ उसको
उनी उनको

उनीहरू उनीहरूको
Class - ४४
daily routine = din charya.

How many Hour = kati ghanta

Only = matrai

Always = sadhai

Song = geet

Music = sangeet

Kahile kahi = sometimes

Pronoun -Ing Positive Negative verb+


verb+
I ma dei chu chaina
You timi dei chau chainau
We hami dei chaum chainaum
You tapai dei hunuhuncha hunuhunna
He/She uha/vaha dei hunuhuncha hunuhunna
He u/yo/tyo dei cha chaina
She uni/tini dei chin chainan
They uniharu dei chan chainan
Verbs: क्रिया
1 basnu Sit, fall
2 siknu Learn
3 Khanu Eat
4 sutnu Sleep
5 dekhnu Watch, see
6 hernu Watch, see, look
7 bolnu Speak
8 bhannu say
9 bataunu tell
10 aaunu come
11 janu go
12 laagnu To seem like
13 garnu do
14 uthnu wake
15 piunu drink
16 Padaunu, sikaunu To teach, to make someone learn
17 sodhnu To ask
18 pathaunu To send
19 saknu can
20 layaunu To bring

Nouns: संज्ञा
1 manchhe Person,
2 ghar House, home
3 shahar city
4 gau village
5 paisa money
6 pasal shop
7 bajar market
8 tebul table
9 kursi chair
10 Kitaab, pustak book
11 baik bike
12 Saathi friend
13 dhoka door
14 jhyaal window
15 Ochhyan, sutne thau Bed/ sleeping place
16 rookh tree
17 mandir temple
18 asptaal hospital
19 Keta, keti Boy, girl
20 buwa/booba/baba, aama Dad, mom
Adjectives:
1 thulo big
2 sano small
3 khushi happy
4 dukhi sad
5 chhito fast
6 dheelo slow
7 taato hot
8 chiso cold
9 aglo tall
10 choto short
11 ujyalo bright
12 adhyaro dark
13 kada, kathor, kathin harsh/hard
14 naram, mulayam, namra soft
15 vyasth busy
16 chalaakh clever
17 mitho Sweet, tasty
18 safa, ashudh Clean, unclean
19 fohor dirty
20. Jutho, juth Food defiled, liar

Class - ४५

kharid garnu = to make a purchase

Simple past :
Pronoun Positive Negative verb+
verb+
I maile em enam
You timile yo enau
We hamile yom enaum
You tapaile nubhayo nubhayena
He/She Vahale nubhayo nubhayena
He usle yo ena
She unle ina inan
They uniharule e enan

Adverbs:

1 Bistari Slowly
2 Bistarai Gently
3 Gambhir roopma Seriously
4 Durbhagyavas Unfortunately,
5 Saubhagyavas Fortunately,
6 Turuntai Immediately
7 Shankaspad rupma Suspiciously
8 Sanyogale Accidentally
9 Achanak Suddenly
10 Asabhya roopma Rudely
11 Thulo svarma Loudly
12 Garvaka sath (proud with) Proudly
13 Sajilai Easily
14 Dayalu Kindly
15 Sayad Probably, Maybe
16 Khushile, khushi-khusi Happily
17 Sachai Really (Believing) He Really Said
That???
18 Mushkil-Le Hardly
19 Garibile Poorly (Money),
20. Utsuktale Eagerly

Other Adverbs
1 Kahile-kahi Sometimes *
2 Sadhai Always *
3 Kahilye Pani Never *
4 Aksar Often
5 Dherai Jaso Usually *
6 Samaanyata Normally
7 Xitai, Chadai Soon
8 Ahile (Right Now), Now *
Ab (And Now)
9 Yaha Here *
10 Tyaha There *
11 Lagbhag Almost
12 Paryapt Enough
13 Saadhaarantaya Generally
14 Paxi Later *
15 Ko Paxi After *
16 Pahile Before
17 Samay-Ma During
18 Pahile Nai Already
19 Kahile Kahi Matrai Hardly Ever
20. Aru Other, Another

Class - ४६

Pronoun Perfect Positive Negative verb+


Tense verb+
I maile eko chu chaina
You timile eko chau chainau
We hamile eko chau chainau
You tapaile nubhaeko cha chaina
He/She vahale nubhaeko cha chaina
He usle eko cha chaina
She unle eki chin chainan
They uniharul eka chan chainan
e

Make 20 sentences using all of the tables we’ve been through.

Class - ४७

To behave - vyavahar garnu.

tyo geet khushiko geet ho.

timro card kunchahi ho?

bharkharai = just

K tapai kahilyai nepal janubhaeko xa?

Malai dar lageko xa. = I’m scared.


Simple future
Pronoun Positive Negative verb+
verb+
I ma nechu Nechainam
You timi nechau nechainau
We hami nechaum nechainaum
You tapai Nu hunecha nuhunechaina
He/She uha/vaha Nu hunecha nuhunechaina
He u/yo/tyo necha nechaina
She uni/tini nechin nechainan
They uniharu nechan nechainan

Have you ever


to try = prasyas garu/ Koshish garnu

Ke tapaile kahilyai chhito dhodne prayas garnu bhaeko cha.

Shirt

Chup laagnus = shup up!


Ruknu = to stop

Stop talking : kura garna banda gara! / garnus!/ ganuhos!

Confusion = Confusion, uljhan, bhram

Class - ४८
u kaam-ma hidera gayo = he went to work by walking.

Uniharu aaipugda ma sutiraheko thie. = I was sleeping when they


arrived.

1. Can you show me how to do that?


2. Give me a few minutes.
3. I don’t know but I will find out.
4. When is the deadline?
5. How can we make this happen?
6. I am very concerned / worried about the outcome.
7. I’ll be right back.
8. Tell me what’s on your mind?
9. Let me think about it.
10. I’ll get get back to you with the date and time.
11. You’re shoes are over there.

1. Tyo kasari garne, malai dekhauna saknuhunxa?


2. Malai ek chhin samay dinus.
3. Malai thaha chhaina tara ma patta lagaunechhu.
4. Deadline kahile ho?
5. Hami yo kasari garna sakchhau.
6. Ma natijako baare-ma dherai chintit chhu.
7. Ma ahille aauchhu.
8. Bhana timro man-ma k chha?
9. Malai yasbaare-ma sochna deu.
10. Ma miti ra samay liera tapaisanga pheri bhet garaula.
11. Tapaiko jutta tyaha chha.

Class - ४९
Gahro = difficult.

Ma basiraheko chhu. = I am sitting.

Bichaar garnu = to think/to consider


Ma bichaar gardei thie. = I was thinking.

Maile homework garnu parxa. = I have to do my homework.

Tyasaile ma mero bichaar lekhchhu. = that’s why I write my thoughts.

To lie = jhut bolnu

Malai uslai dukhi banauna man pardaina.

Ma uslai khushi banaunechhu = I’ll make her happy.

Videshtira = towards foreign country.

Ma arko barsha unlai videsh laijanchhu.

Laijanu = take away

Laiyaunu = bring

Ma nepal jana pauda* khushi chhu. = I am happy to be able to go to nepal

Ma aafnai gharma chhu jasto laagchha. = I feel like I am at my own home.

Manisharu = people

Maddat garnu, Sahayata garnu = to help

Ma tyaha dherai samay bitaune aasha garchhu. = I hope to spend most of the
time there.
Maile thap mahanat garnu parchha. = I have to work harder.

Shuru na gara! = don’t start

Calm = shaant

Saachhai ni = really is

Mero anuwar ko thik agaadi = right in front of my face

Get out = bahir jau

Kaafi = enough

Class - ५०
Matrai = only

Eta-uta = here

Gadbad garnu = to mess things up

Kaash-ma maidaan-ma taaraharu herdei hunthiyo. ( I wish I was at field and looking at the
stars.)

Wind = hawa
I am feeling the wind blow over me.

Ma mero anuhar-ma hawa chaleko mahasoos gardei chhu

Ma ma-maathi hawa chaleko mahasoos gardei chhu.

Boot up hudeichha. = It’s geeting boot up.

Finish = poor garnu

Gari saknu

Sidhinu = to finish

Ma rokna sakdina = I can’t stop

Tauko = head

Yo mero dimag-ma adkieko chha. (it’s stuck on my mind)

Paani paryo bhane, ma kaam-ma jadaina.

paani paryo bhane k hunxa? = what will happen if it rains.

Purple = bainjani
Return = pharkanu

Aasha garnu = to hope

You might also like