Professional Documents
Culture Documents
A - Namaste! = Hello!
B - Namaste! = Hello!
B - Mero naam _______ ho. Tapaaeko nee ? my name is ______. what about you?
B - Malai nepal sundar ra shaant lagyo. = I feel nepal beautiful and peaceful.
Wake up = uthnu
Eat = khanu
Go = janu
Sleep = sutnu
I = ma
S+O+V
I eat pizza
Ma pizza khanchu (khanu+chu)
Kina = why
Because =
kinaki malai thulo thau cahincha.
Because I want big place,
Music = sangeet
Listen = sunnu
I wake up in the morning, after that I go to park, and then I cook food.
O’clock = baje
Tira = around, towards.
Everyday = harekdin
Usually = dherai jaso
Always = sadhai
Sometimes = kahile kahi
Never = kahile pani
Nowadays = aajkal.
To play = khelnu
To play instrument = bajaunu
To eat = khanu (food = khana)
To take = linu
To go = janu
To wash = dhunu
To cry = runu
To tell = bhannu
To listen = sunnu
To say = bhannu
To do = garnu (work = kaam)
To watch = hernu
To sleep = sutnu
To buy = किन्नु (kinnu)
To cut = काट्नु (kāṭnu)
To die = मर्नु (marnu)
To laugh = हाँस्नु (hāmsnu)
To live/ To sit = बस्नु (basnu)
To lose (a competition) = हार्नु (hārnu)
To meet = भेट्नु (bheṭnu)
To open = खोल्नु (kholnu)
To play = खेल्नु (khelnu)
To read/ To study = पढ्नु (paḍhnu)
To see = देख्नु (dekhnu)
To sell = बेच्नु (becnu)
To sleep = सुत्नु (sutnu)
To speak/ To talk = बोल्नु (bolnu)
To stop = रोक्नु (roknu)
To take = linu
To wake up = उठ्नु (uṭhnu)
To walk = हिँड्नु (him̐ ḍnu)
To watch/ To look = हेर्नु (hernu)
To win = जित्नु (jitnu)
To write = लेख्नु (lekhnu)
‘Unu’ Verbs
To cook = pakaunu
To drive = chalaunu
To teach = sikaunu
To make = banaunu
To show = dekhaunu
To come = आउनु (āunu)
You (medium
हामी We तिमी
respect)**
Third Person
Nepali
English Translation
Script
ऊ He/She (neutral respect)
उनी He/She (medium respect)
उहाँ He/She (high respect)
Nepali English
Script Translation
You all (medium
तिमीहरू
respect)
You all (high
तपाईँहरू
respect)
They (medium
उनीहरू
respect)
They (high
उहाँहरू
respect)
I म छु दिन
He ऊ छ दैना
Pahuna = guest
VOWELS :
INDEPENDENT VOWELS:
अ (a) आ(aa)
इ(i) ई(ii)
उ(u) ऊ(uu)
ऋ(ri) ए(e)
ऐ(ae) ओ(o)
औ(au) अं (am/an)
अः (aha)
ा ि ी ु ू ृ
े ै ो
K, c k
CONSONANTS:
ज्ञ(gya) श्र(shra)
Akshay.
मणिक मनिक toilet
श्री कृ ष्णा = krishana
LINE 1:
ख – Khan, laKH. no
LINE 2:
ठ – THanda (cold). no
थ – THermal, baTH. no
द – THE, bagDAD,
ध – DHarma,joDHpur. no
LINE 6:
क्ष – akSHay.
त्र – TRishul tra
ज्ञ – no English word for gya
श्र - shra no
Dependent Vowel
Independent Vowel Consonant
matra
अ (a) क
ा
आ(aa) का (kaa)
ि
इ (i) कि (ki)
ी
ई (ii) की (kii)
ु
उ(u) कु (ku)
ू
ऊ(uu) कू (kuu)
ृ
ऋ (ri) कृ (kri)
े
ए (e) के (ke)
ै
ऐ(ae) कै (kae)
ो
ओ(o) को(ko)
ौ
औ(au) कौ(kau)
ः
अः (ah) क:
Devnagri script:
The Foolish Thief – Akbar and Birbal Story
एक राज्यमा अकबर नाम गरेका राजा बस्दथे। त्यो राज्यमा सबैले न्याय पाउंथे, र अपराधीले दण्ड पनी पाउंथे। अकबर
राजालाई राम्रो सल्हा दिन त्यहाँ उनको मन्त्री बिरबल थियो।
Ek Raajya-ma akbar naam gareka raajaa basdathe. Tyo rajyama sabaile nyaya
paunthe ra aparadhiile dand pani paunthe. Akbar
एक पटक, एक धनी व्यापारी राजा अकबरको दरबारमा मद्दत लिन आएछ। त्यो ब्यापारीको घरमा चोरी भएको रहेछ र
उसलाई शंका रहेछ कि उसको अमुल्य सामान कु नै न कु नै एक नोकरले चोरेको हो। धेरै सोधपुछ र तलासी गर्दा पनि
उसले आफ्नो सामान नभेटाएर चोर पत्ता लगाउनु पर्यो भन्दै सहयोग माग्न आएको रहेछ।
Ek patak, ek dhani vyapari raajaa akbarko darbarma maddat lina aaechha.
Tyo byapariko gharma chori bhaeko rahechha ra uslaai
पत्ता = प + त् + ता
सबै कु रा बुझेर बीरबलले एउटा चतुर योजनाको बनायो र व्यापारीका नोकरहरुलाई बोलाए।
उसले प्रत्येक नोकरलाई एउटै लम्बाइको एक-एक ओटा लाठी दियो।अनि उनले उनीहरुलाई भने: “तिमीहरुमै एक जना
चोर छौ । मैले सबैलाई एउटै लम्बाईको लाठी दिएको छु । जसले त्यो सामान चोरेको हो, उसको लाठी भोलि दुइ इन्च
बढ्नेछ। भोलि सबैको लाठी नाप्छु र चोर पत्ता लगाउँछु ।
Usle pratyek nokarlai eutai lambaiko ek-ek lathii diyo. Ani unle uniharulai
bane: “timiharumai ek jana chor chau. Maile sabailai eutai lambaiko laathi
dieko chhhu. Jasale tyo saman choreko ho, usko lathi bholi dui inch
badnechha. Bholi sabaiko lathi napchhu ra chor patta lagau*chhu.
भोलिपल्ट बीरबलले नोकरहरुलाई फे रि बोलाए र पालै पालो लाठीको नाप लिए । उनले देखे कि एक नोकरको लाठी
अरु सबैको लाठी भन्दा दुई इन्च छोटो थियो ।
Bholipalta birbal-le nokarharulai pheri bolae ra palace palo lathiko naap lie.
Unle dekhe ki ek nokarko lathi aru sabaeko bhanda dui inch choto thiyo.
मूर्ख चोरले, बिरबलले भनेको कु रा सत्य ठानेर, भोलि दुइ इन्च बढ्ला भनेर आफ्नो लाठीलाई दुई इन्च छोटो काटेको
थियो।
Moorkh chorle, Birbal-le bhaneko kura satya thanera, bholi due inch badla
bhanera aafno laathilai due inch chhoto kateko thiyo.
यसरी बिरबलले चोर पत्ता लगाए र अकबर राजाले चोरलाई सहि सजाय दियो।
Yasari Birbal-le chor patta lagae ra akbar raja-le chorlai sahi sajaaya diyo
I and Bindu, two young women from Hetauda, have just arrived in
Kathmandu to take up their college courses. Bimal Kumar, a senior male
student, has been sent to meet them.
गीता - हजुर ?
Hajur
yes
बिमलकु मार - नमस्ते ! तिमी गीता हौ ?
Namaste! Timi geeta hau?
Helo! You Geeta are?
Grammar
a) The हो ho form which normally defines the thing or person you are talking about
with a noun:
b) The छ cha form which describes with an adjective, or locates a thing or person:
त्यो ठू लो छ। tyo thulo cha. That is big (describing).
ऊ काठ्माडौंमा छ। u kathmadaiima cha. He is in (-ma) Kathmandu (locating).
मेरो गाडी ठु लो छ। My car is big.
म अमेरिकामा छु । I am in america?
तिमी कहाँ छौ? Where are you?
If you wish to say that something is large you must use छ cha for is,
Because you are describing it; if you wish to say that someone is in Kathmandu, you must again use छ cha for is,
because you are locating them; but if you wish to state that someone is a policeman you must use हो ho for is,
because you are defining him. छ cha and हो ho have different forms, depending on which of the Nepali pronouns (the
words for I, we, you, he, she, it and they) is their subject.
Singular:
म हुँ ma hu* I am
Plural:
Negative
Affirmative
Class - ९
बिमल कु मार - तिनीहरू विद्यार्थी हुन्। यो सलील हो, त्यो गणेश हो, र तिनीहरू माया र
अम्बिका हुन्।
Tiniharu vidyarthi hun. Yo Saleel ho, tyo ganesh ho, ra tiniharu Maya ra
Ambika hun.
They students are. This Saleel is, that ganesh is, and those Maya and Ambika
are.
बिमल कु मार - हजुर | वहाँ डाक्टर रमेश थापा हुनुहुन्छ | नमस्कार डाक्टर थापा |
Hajur, vahan daktar ramesh thapa hunuhunchha. Namaskaar dactar thapa
Yes. He doctor Ramesh Thapa is. Hello, doctor Thapa.
बिमल कु मार - वहाँहरू गीता खड्का र बिन्दु शर्मा हुनुहुन्छ । नयाँ विद्यार्थीहरू ।
Vahaharu geeta khadka ra bindu sharma hunuhunchha. nayaa* vidyarthiharu.
They Geeta Khadka and Bindu Sharma are. New Students.
A view of Kathmandu
धने - राम्रै छ।
Ramrai xa.
धने - हो, अलि सानो छ । धेरै ठू लो छैन । तर भक्तपुर धेरै पुरानो शहर हो |
Ho, ali saano xa. Dherai thulo xaina. Tara bhaktapur dherai puraano
shahar ho.
छौं हामी
छस् तँ
छौ तिमी
छ ऊ
Class - १०
बी- छ दाइ।
Xa daai
शिक्षक - विदेशीहरू मात्रै छन्मन्त्रीज्यू | तीनजना चिनियाँ, पाँचजना अँग्रेज, र दुईजना जर्मन छन्|
Videshiharu matrai xan mantrijyu. Tijjana chiniya*, paa*chjana a*grej, ra
duejana jarman xan.
Grammar:
group of ten has its own internal logic and it is occasionally possible to
guess! The first ten numbers are given here, both on their own and with
the classifier suffixes they often need to take (as explained below). You
2 दुईजना दुइटा
3 तीनजना तीनवटा
4 चारजना चारवटा
5 पाँचजना पाँचवटा
6 छजना छवटा
7 सातजना सातवटा
8 आठजना आठवटा
9 नौजना नौवटा
10 दसजना दसवटा
Class - ११
Setting up the exam room.
Poshion, a junior teacher , is setting up a room for an examination. Ramesh,
the principal, comes to check that all is well.
Kamal bumps into Amrit on the street. Kamal, an office worker, always has
money to spare, while Amrit, a young student, is always penniless.
अमृत - घरतिर ।
Ghar-tira.
home-towards.
Class - १२
Units of time:
एक सेकण्ड = second
एक छिन = moment
छ महिना = month
बिजय - ज्योतिको सानो घर बजारमा छ। त्यहाँ ज्योतिको बुवाको एउटा पसल पनि छ ।
Jyoti-ko sano ghar bajaar-ma xa. tyaha* jyotiko buva-ko euta pasal pani xa.
Jyoti-of small house market-in is. There jyoti-of father-of one shop also is.
(Length. The kos (kosh, krosh, koss) is a very ancient measure of distance, measuring
about 2.25 miles or 3.7 km.)
बिजय - ठू लो छैन, तर उनीहरू धनी छन्। हरेक शहरमा ज्योतिको बुवाका दुई-चारवटा पसल छन्।
Thulo chaina, tara uniharu dhani xan. Harek shaharma jyoti-ko buva-ka due-
chaar-vata pasal xan.
Big not, but they rich are. Every city-in jyoto-of father-of two-four shops are.
बिजय - छैनन्| ज्योतिकी एउटी बहिनी छ, कान्ती। हिजोआज उनी दार्जीलिङ्गको एउटा स्कू लमा छिन्|
Have not. Jyoti-of one sister has, Kanti. Nowadays she daarjiling-of one
school-in is.
Class - १३
Class - १४
The cook and the Pilot
रवि - तिमी शैलेन्द्र, होइनौ ?
Ravi = You Shelendra, no?
शैलेन्द्र - हजुर, म शैलेन्द्र । तपाईं रविज्यू हुनुहुन्छ, होइन ?
Yes, I shelendra. You Ravi are, no?
शैलेन्द्र - अहँ । म कहिल्यै पनि बाहिर जाँदिन । म सधैं यही हुन्छु । तर तपाई सधैं बाहिर जानुहुन्छ, होइन ?
No, I never outside not go. I always here am. But you always outside.
(When = कहिले )
रवि - अँ, अलि अलि घुम्छु । दिल्ली जान्छु , कलकत्ता जान्छु , ढाका जान्छु , कराँची जान्छु । कहिले काही दुवई पनि
जान्छु ।
Ravi - Yes, little-little travel. Delhi go, kolkata go, dhaka go, Karachi go.
रवि - जाँदिन। धेरै जसो म भारत मात्रै जान्छु । धेरै विदेशी पर्यटकहरू हाम्रो विमानबाट नेपाल आउँछन्।
not -go. Usually I India only go. Very Foreign tourists our aeroplane-from
nepal come.
रवि - ल, कस्तो राम्रो ! अबदेखि म हरेक शनिवार तिम्रो होटलमा आउँछु र मीठो खाना खान्छु ।
शैलेन्द्र - तर म यहाँ हुँदिन ! एक हप्तापछि म लण्डन जान्छु । त्यहाँ म एउटा नयाँ रेष्टु राँ खोल्छु ।
Daily routine:
Verbs:
Two syllable verbs:
खानु + छु = खान्छु
जानु + छु = जान्छु
लिनु + छु = लिन्छु
किन्नु + छु = किन्छु
भन्नु + छु = भन्छु
उठ्नु + छु = उठ्छु
गर्नु + छु = गर्छु
बस्नु + छु = बस्छु
Unu verbs:
पिउनु + छु = पिउछु
बजाउनु + छु = बजाउछु
नुहाउँनु + छु = नुहाउँछु
पकाउनु + छु = पकाउछु
Then = फे रि
5. Then I go to work.
फे रि म काम मा जान्छु ।
8. My city is beautiful.
मेरो शहर सुन्दर छ।
Window = झ्याल
Door = ढोका
To open = खोल्नु
Class - १६
म भर्खरै उठे।
भर्खरै = just now
(बनाउनु = to make)
म कु र्सीमा बसें।
कु र्सी = chair
अहिले = now
पढ्नु = to study
What are you doing?
तपाईं के गर्दै हुनुहुन्छ?
I am working.
म काम गर्दै छु ।
I am eating pizza.
म पिज्जा खाँदै छु ।
What do you eat in the morning?
तपाईं बिहान के खानुहुन्छ।
बहाना = excuse
बिहान = morning
Drink = पिउनु
with/have = सँग
a lot of = थूप्रो
Little = थोरै
अलिकति = little
ठिक छ = okay
हुन्छ = yes
Slowly = बिस्तारी
Please sit = बस्नुहोस्
छिटो = fast
Verbs:
Wake up = उठनु
Walk = हिड़्नु
पकाउनु
लिखनु
सफा गर्नु
हर्नु
सुन्नु
Say = भन्नु
Talk = कु रा गर्नु/बोल्नु
Tell = बताउनु
Look = हेर्नु
See = हेर्नु
Nouns:
बिरालो
कु कु र
खरबूजा
ढोका
झ्याल
दीवार
पसल
झोला
कलम
मेच/कु र्सी
टेवल
हाथ
संबंध = relationship
सोध्नु = to ask
मसँग words छ।
के भयो ?
के कारणले
हरेक = every
वर्ष
लैजाउनु =
खेल्छ
पौडी खेल्छ
Class - १८
गाडी चलाउँदा, हामीले नेपाली गीत मात्रै सुन्यौं।
म नाउमा चिप्लिएँ।
समातिनँ = ina
समात्नु = to hold
म आज काममा गएन,
Transitive verb : requires an object
Hack: What?
To sleep
म सुतें = I slept
I went = म गए
Verbs, words, nouns,
Affirmative
Ma = e
Hami = yao
Timi = yo
U, yo, tyo = yo (m)
U, yo, tyo = ee (f)
Uni, yini, tini (m)= e
Uni, yini, tini (f) = in
Uniharu = e
म=ए
हमी = यओ
तिमी = यो
उ, यो, त्यो = यो (म्)
उ, यो, त्यो = एए (फ् )
उनि, यिनि, तीनएए (म्)= ए
उनि, यिनि, तीनएए (फ् ) = इन्
उनिहरु = ए
Negative:
Ma = ina
Hami = enau
Timi = aainas
U, yo, tyo (ma) = ena
U, yo, tyo (F) = eena
Uni, yini, tini (m)= enan
Uni, yini, tini (f) = eenan
Uniharu = enan
म = इन
हमी = एनौ
टिमी = आइनस्
उ, यो, त्यो (म) = एन
उ, यो, त्यो (फ् ) = एएन
उनि, यिनि, तीनएए (म्)= एनन्
उनि, यिनि, तीनएए (फ् ) = एएनन्
उनिहरु = एनन
High forms
Tapai, vaha, vahaharu, or addressing a name formally
तपाईं, वह, वहहरु
Affirmative
Ma = Aae, gaye,
Hami = aayao, gayao
Timi = aayo, gayo
U = aayo, gayo
U = aaee, gaee
Uni = aae, gae
Uni = aaeen, gaeen
Uniharu = aae, gae
म = आए, गए,
हमी = आयओ, गयओ
टिमी = आयो, गयो
उ = आयो, गयो
उ = आएए, गएए
उनी = आए, गए
उनी = आएएन्, गएएन्
उनिहरु = आए, गए
High form :
Tapai = aaunubhayo, aaunubhayena
तपाईं = आउनुभयो, आउनुभएन
Negative :
Ma = aaeena, gaeena
Hami = aaenao, gaenao
Timi = aainau, gaenao
Ta = aainas, gainas
U = aaeena, gaeena
Uni =aaenan, gayenan
Uni = aaeenan, gaeenan
Uniharu = aaenan, gaenan.
म = आएएन, गएएन
हमी = आएनओ, गएनओ
टिमी = आइनौ, गएनओ
ट = आइनस्, गैनस्
उ = आएएन, गएएन
उनी =आएनन्, गएनन्
उनी = आएएनन्, गएएनन्
उनिहरु = आएनन्, गएनन ।
Ma = thie, thi-ina
Hami = thiyao, thienau
Ta = thi-is, thi-inas
Timi = thiyao, thienao
U (m) = thiyo, thiena
U (f) = thi-ee, thi-eena
Uni (m) = thi-e, thi-enan
Uni (f) = thi-eena, thi-eenan
Uniharu = thi-e, thienan
म = थिए, थि-इन
हमी = थियओ, थिएनौ
ट = थि-इस्, थि-इनस्
टिमी = थियओ, थिएनओ
उ (म्) = थियो, थिएन
उ (फ् ) = थि-एए, थि-एएन
उनी (म्) = थि-ए, थि-एनन्
उनी (फ् ) = थि-एएन, थि-एएनन्
उनिहरु = थि-ए, थिएनन
High forms
Tapai = hununthyo, hunuhun-thyo
तपाईं = हुनुन्थ्यो, हुनुहुन्-थ्यो
Ma = bhaye, bha-ina
Hami = bhayao, bhaenao
Ta = bha-is, bha-inas
Timi = bhayao, bha-enao
U = bhayo, bha-enao
U = bhai, bhaina
Uni = bha-e, bha-enan
Uni = bha-in, bha-eenan
Uniharu = bha-e, bha-enan
म = भए, भ-इन
हमी = भयओ, भएनओ
ट = भ-इस्, भ-इनस्
टिमी = भयओ, भ-एनओ
उ = भयो, भ-एनओ
उ = भै, भैन
उनी = भ-ए, भ-एनन्
उनी = भ-इन्, भ-एएनन्
उनिहरु = भ-ए, भ-एनन
High Forms
Tapai = hunubhayo, hunubha-ena
In the class :
शब्द = word.
वाक्य = sentence
बनाउनु = to make
कु नै = any
के हि = something
कोहि = someone
उदाहरण = example
दिनु = to give
कहाँ = where
दुखनु = to pain
अनौठो = strange
मानिस = person
डर लाग्नु = to fear
मलाई डर लागेको छ।
I am scared.
I need to learn =
मलाई सिख्नु पर्छ
अभ्यास = practice
लाटो = dumb
क्क्षा = class
गाह्रो = difficult
फे रि भेटौला = see you again
Homework:
Daily routine:
Towel = तौलिया
To Shower = नुहाउनु
Mat = चटाई
Hot = तातो
Cold = चिसो
Bright = उज्यालो
Dark = अँध्यारो
Here = यहाँ
To sink = डु ब्नु
Phone = फोन
Battery = ब्याट्री
Dead = मरेको
To charge = चार्ज गर्नु
Soft = नरम,
Lap = काख
Touch = स्पर्श
Hair = कपाल
Tangled = पेचिलो
Mess = गडबड
Curtain = पर्दा
Meeting = बैठक
Bird = चरा
Singing = गायन
Tree = रूख
Leaves = पातहरू
Bush = झाडी
Cut = काट्नु
Off = बन्द
Ice = हिउं
Typing = टाइपिङ
Camera = क्यामेरा
Wind = हावा
To Rain = पानी पर्नु
Bowl = कटोरा
Spoon = चम्चा
Stop = रोक्नु
Turn = घुमाउनु
Pass = पास गर्नु
Parking = पार्कि ङ
Design = डिज़ाइन/बनावट
To sell = बेच्नु
To dress = लुगा लगाउनु
Class - २०
Simple present tense
Pronoun Positive Negative verb+
verb+
I ma chu dina
You timi chau denau
We hami chaum denaum
You tapai nuhuncha nuhunna
He/She vaha nuhuncha nuhunna
He u/yo/tyo cha dai-na
She uni/tini chin dainan
They uniharu chan dainan
Because = किनकि
त्यसैले = therefore
कसरी? = how?
यो हफ्ता मैले धेरै खाना बरबाद गरे। किनकि मेरो आँखा मेरो पेट भंदा ठु लो छ।त्यसैले…
म काम गरिरहेको छु ।
म काम गर्दै छु ।
Pahuna (Netflix)
Ae Sani Nani | Pahuna: The Little Visitors | Peeyush Nepal & Biswas Timshina | Sradha Gurung
Sano Naulo Sansaar | Pahuna: The Little Visitors | Ishika G & Anmol L | Peeyush &
Abhibyanjana
Bitawnu Cha Jiwan | Pahuna: The Little Visitors | Ishika Gurung, Anmol Limboo | Sradha
Gurung
नौ बज्दै छ। = it’s being 9 o’clock.
लेसनपछि म सुत्दै छु किनकि भोलि मलाई चाँडै उठ्नुु पर्छ।
Class - २१
समय = time
Time:
1:30 = ded
2:30 = dhai
फे रि = again
मैले आज
Maile aaja youtube suneko
Daily Routine:
Ko laagi = for
Class - २२
Play = खेल्नु (khelnu)
Cook = पकाउनु
Make = बनाउनु (banaunu) (सहकर्मी = colleague)
Wake Up = उठ्नु
Drink = पिउनु (piunu)
Eat = खानु
Stand = उभिनु
Go = जानु
Come = आउनु (aaunu)
Return = फर्क नु (Pharkanu)
Think = विचार गर्नु, सोच्नु (vichar garnu = consider) (sochnu)
Feel = महसुस गर्नु (mahsoos garnnu)
Feel like (man laangnu) = malai
Bring = ल्याउनु (layaunu)
Do = गर्नु
Cut = काट्नु (fruit = फल)
Like = मन पराउनु (man paraunu)
Walk = हिँड्नु (hidnu)
Stay = बस्नु (basnu)
Live = बस्नु
Watch = हेर्नु (hernu)
Look = हेर्नु
See = हेर्नु
Remember = सम्झनु (samjhanu)
Learn = सिख्नु = (sikhnu)
घरमा
I am in america.
म अमेरिकामा छु
-बाट = from
I am from america.
म अमेरिका बाट हुँ।
To live/stay/sit : बस्नु
सिक्नु : सिकाउनु
पढ्नु : पढाउनु
खानु : खिलाउनु
I have a car.
मसँग गाड़ी छ।
मसँग पैसा छ।
मसँग एउटा फिल्म छ।
Units of time
Class - २३
- tyaha k samay baji-raheko cha ahile?
There ( त्यहाँ )
- Yaha ahile Due baji-raheko cha. Raheko = ing (dei)
Here (यहाँ)
- अनि tyaha k samay baji-raheko cha अहिले?
- यहाँ राति आठ बज्दै छ। अनि tapaiko हिजो kasto भयो?
- Hijo ma mero parivarsanga games khelnubhae.
- Ani tapaiko दिन कस्तो भयो?
- आज मेरो दिन धेरै नै राम्रो भयो kinaki aaja ma दिनभरि सुतेको र साथीहरूसँग भेट पनि भए। aajko
mausam pani ramro thiyo.
- Vaha mausam kasto tha aaja?
- Aaja mausam dherai tato cha.
- Tapai AC ma cha ki ?
- Hajur ma Ac ma chu.
- Mero ghar-ma Ac chaina.
- Maaf garnuhos! K Tapaiko ghar-ma dherai zyalharu chan?
- Zyal ta एकै छ। तर ढोकाहरु दुइटा छन्। ani tapaiko ghar-ma?
- Zyalharu ta chaar chan. Tara dhokaharu tinta chan. (तीनवटा
- (त = then)
- Ani tapaiko biralo kaha harayo? (हराउनु = to lose)
- हराएन! यहीं नै cha.
- Tapaiko ghar saharma hunuhuncha ki?
- ए, yo thulo sahar hoina delhi jasto. Town भन्न saknuhuncha.
- अनि tapaiko?
- Ustai cha. Mero ghar pani sano sahar-ma cha.
- Tapaiko biralo पछाडि।
- Usko naam maze ho।
- Maile kahilye pani pet पालेन। तर yaha ghar bahira dueta kukurharu chan.
Kahile kahi mancheharu khana dinchan.
म पनि खाना खिलाउछु ।
- USA-ma Street dog hunchan ki?
- Hunchan. Dherai kukur ra biraloharu chan तर खोला नजिक।
- होरा (really?) साचैं नै? (for real)
- हो, साचैं नै
Class - २४
Busy = व्यस्थ (vyastha)
Ram’s book
राम को किताब
Our friend
हाम्रो साथी
Our friends
हाम्रा साथीहरू
Our friend.
Hamro saathi
His friend.
Usko saathi
Your friend.
Tapaiko saathi
Ram’s friend.
Ramko saathi.
फे रि भन्नुस्
के को = of what kind
यो मोमो-मा के को मासु छ?
यसमा कु खुराको मासु छ।
भेडा = lamb
बाख्रा = goat
माछा = fish
Broccoli.
होरा?
For = को लागि
Fact = तथ्य
Present continuous
Simple past :
Pronoun (only transitive verbs) Positive Negative verb+
verb+
I maile em enam
You timile yau enau
We hamile Yaum enaum
You tapaile nubhayo nubhayena
He/She uhale/vahale nubhayo nubhayena
He usle yo ena
She unle ina inan
They uniharule e enan
Garena
Garnu + ena = Garena
m = nasal sound
I ate
मैले खाएँ
काम
Kama
तपाईंले आज के गर्नुभयो?
Go = जानु गए
Do = गर्नु गरें
Go went gone
म गए।
के काम गर्नुभयो?
म काम-मा गएँ
मैल मेरो काम गरे।
म घर फर्कि एँ।
Ram’s book.
Book of Ram.
मेरो साथी
Friend of mine
तपाईंको साथी
Friend of yours
Your friend.
पछि = after
म सुत्न जान्छु ।
म सुत्न जाँदै छु ।
Class - २५
Garena
Garnu + ena = Garena
Yo = this
Tyo = that त्यो
Thiyo = was थियो
चाहनु + छु = चाहन्छु
किन्नु + छु = किन्छु
Khana pakaeko
तपाईं नेपाली अभ्यास गरेको कति दिन भयो? (अभ्यास गर्नु = to practice)
पाँच दिन
जानु ग…
Go Went Gone
barsha/varsha
Dhanyabaad
अर्थ (artha)
ड़ r/d
मोतीलाल - हवस्त। एकै छिन । म श्रीमतीलाई खबर गर्छु। आज उनले के के पकाइन्मलाई थाहा
भएन । म सोध्छु , है ? …
ए, अंजु, अंजु, तिमी कता गयौ हँ? खाना तयार भएन ?
अंजु - सून्नुहोस्। मलाई गाली नगर्नुहोस्। घरमा अरू पनि धेरै काम थियो।
मोतीलाल - ठीक छ, ठीक छ, अब चाँडै गर । ... आचार्यजी, माफ गर्नुहोला। पहिला चिया लिनुहुन्छ
कि?
चाहिनु:
I want water.
मलाई पानि चाहियो।
He wants water.
उसलाई पानि चाहियो।
Class - २७
Is this available?
यो पाइन्छ?
You can’t find beef (meat of cow) in nepal but you can buffalo meat.
गाईको मासु नेपालमा पाइँदैन तर रांगोको मासु पाइन्छ।
जस्तो = similar to
A person like me
मजस्तो मान्छे
यो नगर्नुहोस्
म तयार भएँ
I got ready
दिनभरि = whole day
त्यसपछि दिनभर म व्यस्त थिएँ
व्यस्त = busy
भतिजी
मेरो भान्जी मेरो घरमा आठ बजेतिर आयो।
कहिले = when
तिर = around
समय = time
अनि दिउँसोमा
मौसम = weather
83 छ।
तपाईंको घरमा ac छ?
बिजली = electricity
Peaceful = शांत
ठाउँ = place
नेपाली संगीत राम्रो छ = Nepali music is good.
मान्छेहरु राम्रो छ = people are good.
खाना राम्रो छ = food are good.
अर्को = another/next
Young = जवान/युवा
US एउटा युवा राष्ट्र हो। (U.S is one young country)
हार नमान्नुहोस् = don’t give up
Class - ३०
-ने participle as an adjective
Bedroom (a sleeping room) = सुत्ने कोठा
Climb = चढ्नु
Everest = सगरमाथा
A dead person
मरेको मान्छे
Why are you talking in english with a person who don’t understand english?
Talk = कु रा गर्नु
English = अँग्रेजी
Understand = बुझ्नु
With = सँग
म नखाने
हजुर, राख्ने
To put = राख्ने
Class - ३१
गाउँ = village
पहाड = mountain
भेडा = sheep
चराउनु = to graze
सधैँ = always
अल्छी लाग्नु = to get lazy/bored (complasient)
आफैं = oneself
मनोरन्जन = entertainment
यसरी = like this
कराउनु = to shout
पछ्याउनु = to follow
जब = when (conj.)
के टा = boy
धबाउनु = to run/chase away
कु नै = any
त्यस्तो = like that
होला = maybe/probably/perhaps
https://nepalime.com/the-lying-boy-nepali-story/
Class - ३२
Must be = हुनुपर्छ
I have to go to Ohio.
म ohio जानुपर्छ।
When will you finish?
पछि = after
I am almost there.
म लगभग पुगे! (ma lagbhag puge.)
ओछ्यान ठीक गर्नु पर्छ (ochyaan thik garnu parxa) = need to correct my bed
My phone is dead
मेरो phone बिग्रिएको छ। (mero phone bigrieko xa)
मेरो phone मरेको छ। (mero phone mareko xa)
I can’t wait.
Understand = बुझ्नु
तपाईं बुझ्नुहुन्छ?
तिमि बुझ्छौ?
That = कि (conj.)
Can = सक्नु
I can speak nepali.
I eat food.
Ma khana khanxu.
To eat = khanu
I wake up.
Ma uthxu.
I go.
Ma janxu.
I come.
Ma aauxu.
I speak.
Ma bolxu.
I sit
Ma basxu.
I live.
Ma basxu.
I stay.
Ma basxu.
I sleep.
Ma sutxu.
I watch.
Ma herxu.
I give.
Ma dinxu.
I take.
Ma linux.
I learn.
Ma sikxu.
I work
Ma kaam garxu.
I do
Ma garxu.
I swim.
Ma paudi khelxu.
I play.
Ma khelxu.
I listen.
Ma sunxu
I cook.
Ma pakauxu.
I write.
Ma likhxu.
I read.
Ma padxu.
I laugh.
Ma hasxu.
I walk.
Ma hidxu.
I clean.
Ma safa garxu.
I ask.
Ma sodxu.
I call.
Ma kall garxu.
I dance
Ma nachxu.
I want
Ma chahanxu
I help.
Ma sahayog garxu.
I study.
Ma padxu.
I drive car
Ma gaadi chalauxu.
I hold.
Ma samatxu.
I sneeze.
Ma hacchyu garxu.
I buy.
Ma kinxu.
I spend.
Ma kharcha garxu.
I wait.
Ma parkhanxu.
I cut.
Ma katxu.
I feed.
Ma khilauxu.
I fly.
Ma udxu.
I move.
Ma sarxu
I smile.
Ma muskurauxu.
I cry.
Ma runxu.
I dream.
Ma sapna herxu.
I love.
Ma maya garxu.
I pay.
Ma tirxu.
I stop.
Ma rokxu.
I meet.
Me bhetxu.
I sell.
Ma bechxu.
I forget.
Ma birsanxu.
I send.
Ma pathauxu.
I know.
Malai thaha xa.
I don’t know.
Malai thaha xaina.
I mistake.
Ma galti garxu.
I put
Ma rakhxu.
I keep.
Ma rakhxu.
I lose.
Ma harxu.
I win.
Ma jitxu.
I shake hand.
Ma haath milauxu.
I can.
Ma sakxu.
I yawn
ma hamxu.
I ride.
Ma sawari garxu.
I fall.
Ma jharxu.
I show.
Ma dikhauxu.
I enjoy.
Ma ramailo garxu.
House = ghar
Car = gaadi
Key = chaabi
Bed = auxhyan
Book = kitaab/pustak
Pen = kalam
Fan = pankha
Water = paani
Window = jhyaal
Door = dhoka
Kitchen = bhansa
Bedroom = sutne kotha
Cat = biralo
Dog = kukur
Chicken = kukhura
Leg = khutta
Hand = haath
Nose = naak
Ear = kaan
Eye = aakha
Road/street = bato/sadak
Man = manche
Niece = bhatiji
Week = hafta
Weak = kamjor
Month = mahina
Here = yaha
There = tyaha
up/above = maathi
Inside = bhitra
Outside = bahira
Where = kaha
What = k
Who = ko
How = kasari/kasto
Far = taada
Near = najik
Niu nakhoj.
Class - ३६
Dincharya = daily routine
Ma aath baje uthxu.
Tyaspachi, ma bathroom janxu
Ma paani khanxu.
Tyaspaxi ma ready hunxu.
ma kaam janxu.
Ma ghar aauxu.
Ma dinner khanxu.
Ma sutna janxu.
Kaash - I wish
Kaash ma hunthiyo. = I wish I was
Nahi
Naaai
Past continuous
Pronoun -Ing Positive Negative verb+
Verb+
I ma dei thie thiena
You timi dei thiyo thiyenau
We hami dei thiyo thiyenau
You tapai dei hunuhunthyo Hunuhunna thiyo
He/She uha/vaha dei hunuhunthyo Hunuhunna thiyo
He u/yo/tyo dei thiyo thiena
She uni/tini dei thi’in thi’inan
They uniharu dei thie thienan
Class - ३७
Udaas = sad
Present continuous
Pronoun -Ing Positive Negative verb+
verb+
I ma dei chu chaina
You timi dei chau chainau
We hami dei chaum chainaum
You tapai dei hunuhuncha hunuhunna
He/She uha/vaha dei hunuhuncha hunuhunna
He u/yo/tyo dei cha chaina
She uni/tini dei chin chainan
They uniharu dei chan chainan
Want = chahanu
Stop = roknu - s/hos (please)
Speak = bolnu
Talk = bolnu/kura garnu
Say = bhannu
Tell = bhannu
Sit = basnu
Live = basnu
Stay = basnu
Sell = bechnu
Try = prayaaas garnu प्रयास (Ma prayaas garxu (I’ll try)
Make = banaunu
Meet = bhetnu
Love = maya garnu
Move = saarnu
Think = sochnu/
Consider = vichaar garnu
Help = maddad garnu / sahaayata garnu
Put = rakhnu
Keep = rakhnu
Pay = tirnu
Please = kripya
Call = kall garnu/phone garnu
Shout = karaunu
Win = jitnu
Buy = kinnu
Spend = kharch garnu
Cut = katnu
Understand = bhujhnu
Know = chinnu (recognise)
Run = dodnu
Walk = hindu
Learn = siknu
Wait = parkhnu
Get = paaunu
Bring = lyaunu
Use = prayoga garnu/ use garnu
Ask = sodhnu
Pray = prarthna garnu
Maile birsie (I forgot)
Seem = dekhinu
Climb = chadnu
Fly = udnu
Laugh = hasnu
Continue = jaari rakhnu
Allow = anumati dinuhos
Open = kholnu
Close = band garnu
Remember = samjhanu/ yaad garnu
Offer = prastav rakhnu
Send = pathaunu
Die = marnu
Beat = pitnu
Knock = thoknu
Decide = nirnya garnu
Throw = phalnu
Start = suru garnu
Stink = ganaunu
Warn = chetavani dinu
Disturb = disturb garnu
Bajirahecha
Risaunu = to
Nikkali
Mausam = weather
Sasto = cheaper
Harekdin = everyday
Dozon ko hisaab-ma
Kahile
When = kahile
Where = kaha
What = k
Sano shahar
Sawaal = question
Travel garnuhunxa
Matrai = only
Dosa
Hora? = really?
Dueta
Ma padxu.
Paxi
Class - ३९
Je bhayo, bhayo = what happened is happened.
Imperative sentence
Jao* = let’s go
Bholi
Small = sano
Ma bihana,
Kina?
Waste
Ma uthe-ko
I studied nepali.
I went to work.
Ma kaam-ma gae*
ma bihana hide.
Walk = hidnu
I watched movie.
Ma maile = I
Malai = to me
I like this.
Know
Want = chahiyo
Malai yo chahiyo.
Ma yo chahanxu.
Class - ४०
Ma alxi chu = I am lazy.
I don’t understand = maile bujhina.
Ask = sodhnu
Ghanta = hour
Matrai = only
Sunday = aaitabaar
Class - ४१
That = tyo
This = yo
Yo k ranga ho? =
Class - ४३
1. Wake up = uthnu
2. Drink = Piunu
3. Shower = nuhaunu
4. Go = janu
6. Eat = khanu
7. Buy = kinnu
8. Walk = hidnu
म मेरो
तपाईं तपाईंको
तिमी तिम्रो
हामी हाम्रो
ऊ उसको
उनी उनको
उनीहरू उनीहरूको
Class - ४४
daily routine = din charya.
Only = matrai
Always = sadhai
Song = geet
Music = sangeet
Nouns: संज्ञा
1 manchhe Person,
2 ghar House, home
3 shahar city
4 gau village
5 paisa money
6 pasal shop
7 bajar market
8 tebul table
9 kursi chair
10 Kitaab, pustak book
11 baik bike
12 Saathi friend
13 dhoka door
14 jhyaal window
15 Ochhyan, sutne thau Bed/ sleeping place
16 rookh tree
17 mandir temple
18 asptaal hospital
19 Keta, keti Boy, girl
20 buwa/booba/baba, aama Dad, mom
Adjectives:
1 thulo big
2 sano small
3 khushi happy
4 dukhi sad
5 chhito fast
6 dheelo slow
7 taato hot
8 chiso cold
9 aglo tall
10 choto short
11 ujyalo bright
12 adhyaro dark
13 kada, kathor, kathin harsh/hard
14 naram, mulayam, namra soft
15 vyasth busy
16 chalaakh clever
17 mitho Sweet, tasty
18 safa, ashudh Clean, unclean
19 fohor dirty
20. Jutho, juth Food defiled, liar
Class - ४५
Simple past :
Pronoun Positive Negative verb+
verb+
I maile em enam
You timile yo enau
We hamile yom enaum
You tapaile nubhayo nubhayena
He/She Vahale nubhayo nubhayena
He usle yo ena
She unle ina inan
They uniharule e enan
Adverbs:
1 Bistari Slowly
2 Bistarai Gently
3 Gambhir roopma Seriously
4 Durbhagyavas Unfortunately,
5 Saubhagyavas Fortunately,
6 Turuntai Immediately
7 Shankaspad rupma Suspiciously
8 Sanyogale Accidentally
9 Achanak Suddenly
10 Asabhya roopma Rudely
11 Thulo svarma Loudly
12 Garvaka sath (proud with) Proudly
13 Sajilai Easily
14 Dayalu Kindly
15 Sayad Probably, Maybe
16 Khushile, khushi-khusi Happily
17 Sachai Really (Believing) He Really Said
That???
18 Mushkil-Le Hardly
19 Garibile Poorly (Money),
20. Utsuktale Eagerly
Other Adverbs
1 Kahile-kahi Sometimes *
2 Sadhai Always *
3 Kahilye Pani Never *
4 Aksar Often
5 Dherai Jaso Usually *
6 Samaanyata Normally
7 Xitai, Chadai Soon
8 Ahile (Right Now), Now *
Ab (And Now)
9 Yaha Here *
10 Tyaha There *
11 Lagbhag Almost
12 Paryapt Enough
13 Saadhaarantaya Generally
14 Paxi Later *
15 Ko Paxi After *
16 Pahile Before
17 Samay-Ma During
18 Pahile Nai Already
19 Kahile Kahi Matrai Hardly Ever
20. Aru Other, Another
Class - ४६
Class - ४७
bharkharai = just
Shirt
Class - ४८
u kaam-ma hidera gayo = he went to work by walking.
Class - ४९
Gahro = difficult.
Laiyaunu = bring
Manisharu = people
Ma tyaha dherai samay bitaune aasha garchhu. = I hope to spend most of the
time there.
Maile thap mahanat garnu parchha. = I have to work harder.
Calm = shaant
Saachhai ni = really is
Kaafi = enough
Class - ५०
Matrai = only
Eta-uta = here
Kaash-ma maidaan-ma taaraharu herdei hunthiyo. ( I wish I was at field and looking at the
stars.)
Wind = hawa
I am feeling the wind blow over me.
Gari saknu
Sidhinu = to finish
Tauko = head
Purple = bainjani
Return = pharkanu