Život • Narodil sa 21. októbra 1750 do rodiny remeselníko-rolníkov • Jeho rodičia žili v Častej ale nie dávno ako sa Fándly narodil mu otec umrel a jeho matka sa presťahovala do susednej dediny Ompitál, (dnes doľany) kde Juraj navštevoval miestnu trivialnu školu • V školskom roku 1767/1768 študoval u františkánov v Márie Hátu,potom u kapucínov a u petrínov, ale nevedno kde Pre slabšie zdravie ho neprijali ani do jednej rehole • V roku 1771 začal študovať teológiu v Budíne a od roku 1773 pokračoval v seminári v Trnave Život • Vysvätený za kňaza bol 15. februára 1777 a prvým kaplánskym pôsobiskom mu bola Sereď • Potom krátko pôsobil v Lukáčovciach pri Nitre • Od jesene 1780 do januára 1807 bol farárom v Naháči (v Trnavskom okrese) • Jeho fara bola najbiednejšia v celom trnavskom vikariáte • Naháčski farníci boli chudobní, preto aj ich farár bol ako „kostolná myš“ • Farské role, ktoré mali byť hlavným prameňom obživy, boli „kamenisté pustáky“ • Budova fary bola na spadnutie. Život • Fándly však v takýchto neuveriteľne ťažkých podmienkach vykonal veľa práce • Stal sa faktorom šaštínskej manufaktúry a naučil priasť bavlnu svojich chudobných farníkov, aby odohnal hroziaci hlad • Bol dedinským zelinkárom a lekárom • Nemálo úsilia vynaložil, aby povzniesol primitívnu úroveň obrábania pôdy u naháčskych roľníkov • Táto jeho činnosť prerástla cez hranice jeho farnosti a odráža sa v jeho spisovateľskom ľudovovýchovnom diele Život • Hmotné živorenie, nedôvera, odstrkovanie a prenasledovanie zo strany cirkevnej vrchnosti podryli jeho zdravie a tak chorý, unavený a znechutený odišiel k rodine do Ompitála, kde prežil štyri relatívne najpokojnejšie roky • Zomrel 7. marca 1811 v Ompitáli, kde je aj pochovaný • Náhrobný pamätník Juraja Fándlyho na doľanskom cintoríne, postavený v r. 1950 pri 200. výročí jeho narodenia, je umiestnený len symbolicky v centrálnej časti, lebo jeho hrob, ktorý ešte v roku 1905 poznali, zostal neidentifikovateľný Dielo - O úhoroch a i včelách rozmlúváňí (časť 1.) • Adam první človek bol sedlák, k polnéj práci stvorení, • Ze zemi mal počátek, s néj bral aj svojé viživeňí, • Aš po zemskích úrodách je človek ze zemi stvorení, • Abi on s ních mával svojé každodenné obživeňí, • Tak včil obzláštňe sedlák je k polnéj práce naroďení, • Abi s nú ze zemi bral dobrú úrodu, ne planini, • Abi s nej mohol každí rok hojnejšé úrodi mávať, • Nech nedá svím rolám v úhori darebňe odpočívať. • Nepotrebujú úhori ročitého odpočinku, • Víc potrebujú z malú brázdu častokrátnú oračku, • Po každej orački ze žeľeznú bránu povláčeili, • Abi jím slnko, déšď a povetrí dalo posilňeňí, • Slnko, déšď a povetrí, častú oračku, rozdrobeňí, Dielo - O úhoroch a i včelách rozmlúváňí (časť 2.) • S premenením semenom nech zoraní úhor poseje, • Uzná, že rolu aj každí rok posát veľkí osoch je. • Keď zveze úrodu z úhora, nech ho zore, povláči, • Lichvacím nebo inším hnojom nech hnojí, kedi stlačí. • Nepovedaj, že bude na nem ozimina chibnejšá, • Malú chybu vinahraďí z úhorov krma hojnejšá, • S túto vichováš víc lichvi, máš víc dojiva, víc hnoja, • Visoké jaťeľinské strniščá úhori téš pohnojá. • Chceš-li aj ti tento kunšt veďeť, úhorov osoch brávat, • Musíš toto naučení čítávať aj zachovávať, • Jako ho v planích chotároch zachovávali hospodári, • Kterích pilnú prácu Boh požehnal z úhorními dari Vysvetlenie diela • Fándlyho vyjadrenie zo spisu O úhoroch, že „píše preto, aby v uhorskej krajine taká chudoba a psota nebola”, možno považovať za motto celej jeho osvetovej literárnej tvorby. • Venuje sa v ňom problému striedavého systému, ktorý mal nahradiť zastaraný trojpoľný/úhorový systém. Vysvetľuje, prečo sa úhorné polia nemajú nechávať neosiate a vysvetľuje, kedy, ako, prečo a čím by sa mali osiať, aby sa urodila na nich dobrá ozimina, a tým aj zvýšila úroda Vysvetlenie diela • V diele ,,Včelár´´ sumarizuje hlavné včelárske zásady: ako prezimovať včely, aké úle im robiť, aké plodiny by mali včelári vysievať do blízkosti úľov, i rady o tom, aké kvetiny sú pre včely užitočné a čo im prekáža. Jeho súčasťou je aj včelársky kalendár.