Kapitola

––
prvá
OKRÚHLE DVERE
A ZVLNENÁ KRAJINA
Mierumilovné Grófstvo

Gandalf, s vozom naloženým ohňostrojmi,

prichádza do Hobitova na oslavu
Bilbových stojedenástych narodenín.

Je príznačné, že neobyčajné dobrodružstvá, zachytené

v Hobitovi aj Pánovi prsteňov, sa začínajú v žírnom a ospalom
Grófstve. Nerozkladá sa na veľkom území, na dĺžku severo-
južným smerom má Grófstvo len štyridsať míľ a na šírku
päťdesiat. Rozdelené je na štyri štvrtiny, nazývané marky.
Prví hobiti dorazili do tejto oblasti v roku 1601 Tretieho
veku z údolia rieky Anduin, keď utekali pred nepokojmi, čo
vypukli východne od Hmlistých hôr. S požehnaním vládcu
Arthedainu sa vtedy usadili v jeho kráľovstve a prisahali mu
vernosť. Grófstvo prežilo zánik kráľovstva Arnor, hoci pre
vonkajší svet ostalo takmer zabudnuté. Potajme ho chránili
Hraničiari, známi aj ako Dúnadani, žijúci severne od jeho
hraníc. Občas cez Grófstvo prechádzali trpaslíci a elfovia,
niekedy aj ľudia, najmä tí zo Svažín východne od Brandyvínu.
No kým Sauron upevňoval svoju moc a vietor roznášal chýry
o blížiacej sa vojne, Grófstvo si pokojne driemalo.

15
 Život hobita
Život v Grófstve je pokojný. Hobiti nemajú radi
zhon a ruch, nepohrdnú druhými raňajkami
a podľa všetkého sa drvivej väčšine z nich život
v zapadákove páči. Za hranice Grófstva sa
ich vydalo len veľmi málo – a aj tých ostatní
považujú za čudákov.

17
 V podzemnej nore…
„V podzemnej nore žil istý hobit. Nebola to
nijaká odporná, špinavá, vlhká diera,
plná červích chvostov, páchnuca slizom,
ale ani suchá, holá, piesčitá diera, kde by
si nebolo na čo sadnúť a čo zjesť. Bola to
hobitia nora, a tá znamená pohodlie.“

18
HOBITIA
ARCHITEKTÚRA
Hobitov, a najmä zámožné a aristokratické Vreckany,
symbolizujú romantickú minulosť anglického vidieka
s viktoriánskou krajinou, kde obydlia majú okrúhle
dvere i okná a sú skryté pod trávnatými pahorkami
a za živými plotmi. Podobne ako architekt Pugin,
ktorý pretvoril archetypálnu anglickú dedinu, Tolkien
preniesol tú istú víziu do Stredozeme. Pre čitateľov je
príchod do Hobitova ako návrat domov, do detstva: na
pohodlné a útulné miesto, kde síce možno cítiť vábenie
okolitého sveta, no ten je ešte stále príliš vzdialený.

19
20
SKROMNÉ HOBITIE
OBYDLIE
Vreckanskú uličku č. 3, rodisko Samveda
Mukra, zničil Saruman po Vojne o prsteň.
Ostala po nej zívať len diera plná piesku.
Nahradila ju Nová ulička (alebo ako ju
prezývali obyvatelia Prívodia: Sekáčov koniec)
a Samved – záhradník, Frodov spoločník,
Nositeľ prsteňa, bojovník, manžel Ruženky
(rodenej Zrubníkovej) a hrdý otec malej
Elanor, ktorá bola prvá z jeho mnohých detí
– si v nej našiel nový domov. Jeho príbytok
je skromný, no má v ňom vaňu a v kuchyni
pumpu na vodu. Vonku sa nachádza
priestranná šopa na náradie a, samozrejme,
rozľahlá záhrada.

21
 Bilbove komory sú veľmi priestranné. Steny lemujú police
a zo stropných trámov visia háky. Je tu množstvo sudov s pivom
i vínom, pohárov so zaváraninami a veľa iných dobrôt.

Bydlisko Bilba Bublíka je hádam tou najlepšou norou

v celom Hobitove a pravdepodobne aj v celom Grófstve.

22
VRECKANY ZVNÚTRA I ZVONKA
„Vchádzalo sa do nej dokonale okrúhlymi dverami, takými, ako je oblôčik na lodnej kajute, dvere
boli natreté nazeleno a presne uprostred sa žlto skvel ligotavý mosadzný gombík kľučky. Dverami
sa vchádzalo do predsiene, ktorá sa ťahala ako rúra – tunelovito, no bol to peknučký tunel, bez
dymu, s drevom vykladanými stenami, s vykachličkovanou dlážkou a kobercom, stáli tam vyleštené
stoličky a bolo tam preveľa kolíkov na klobúky a kabáty, lebo tento hobit nadmieru rád prijímal
návštevy. Tunel sa vinul hodný kus, ale nie celkom priamo do úbočia kopca – do Kopca, ako ho
volali všetci v šírom okolí – a viedlo z neho množstvo menších okrúhlych dverí, najprv na jednej
strane a potom na druhej strane. Náš hobit totiž nerád chodil do schodov – spálne, kúpeľne,
pivnice, komory (tých veľa), šatne (mal celé izby vyhradené pre šatstvo), kuchyne, jedálne, to všetko
bolo na tom istom podlaží, ba vlastne na tej istej chodbe. Najlepšie izby sa nachádzali vľavo (keď
sa vošlo), lebo iba tie mali obloky – okrúhle, hlboko vsadené, s výhľadom do hobitovej záhrady
a na lúky, ktoré sa za ňou zvažovali k rieke.“

23