You are on page 1of 13

Click to edit Master title style

Bashksia e
numrave te plote
A l b a K a s t r a t i , L e a D ev a , E r i H o t i

1
Bashksia e numrave te plote
Click to edit Master title style

Kemi mesuar se ndryshimi I cdo dy numrave natyral nuk


eshte gjithhere numer natyral.Dmth veprimi I zbritjes nuk
eshte I mbyllur ne bashksine N.
Numri b quhet numer i kundert I numrit a nese
a+b=0.Simbolikisht shenohet b=-a.Dmth a+(-a)=0
Keshtu secili numer natyral mund ti shoqorojme me
numrin e vet te kundert.

2 2
Bashksia e numrave te plote
Click to edit Master title style

Bashkesia e numrave natyral,bashke me


kundertit e tyre dhe me numrin 0 formon
nje bashkesi te re numerike qe quhet
bashksia e numrave te plote .Simbolikisht
shenohet Z
Pra,
Z=(…,-n,-3,-2,-1,0,1,2,3,…,n,…)
Numrat e kunder te numrave natyral I
quajme numra te plote negative.
3 3
Click to edit Master title style

4 4
Vetit me
Click to editte rendesishme
Master title style te bashkesise se
numrave te plote Z ne lidhje me veprimin (+)
Bashkesia Z ne lidhje me veprimin (+) ka kto veti:
a) Ɐx,y ϵ Z, vlen x+y=Z (mbylltesia)
Shembull: 9+2=11 ϵ Z
b)Ɐx,y,z ϵ Z,vlen x+(y+z)=(x+y)+z (ligji asociativ)
Shembull: 4+(5+2)=(4+5)+2 11=11
c)Ekziston 0 ϵ Z I tille qe =+x=x,per cdo xϵ Z (elementi njesi)
Shembull:11+0=11
d) Per cdo x ϵ Z , ekziston numer I kundert –x ϵ Z I tille qe
(-x)+(+x)=0
Shembull: (-2)+(+2)=0
e) Ɐ x,y ϵ Z, vlen x+y = y+x (vetia komutative)
Shembull: 3+1=1+3 4=4
5 5
Boshti numerik
Click to edit Master title style

Numrat e plote mund ti vendosim ne nje drejtez te orientuar


, te cilen e quajme boshte numerik,si figura ne vijim :

6 6
Arithmetika Modulare
Click to edit Master title style

Ne matematike , aritmetika modulare eshte nje sistem I


aritmetikes per numrat e plote,te cilet ¨perfundojne¨ pas
arritjes se nje vlere te caktuar –moduli (modulus).
Le te jete dhene numrat mϵ N dhe a,b,q ϵ Z.Ne qofte se a-
b=mq ose a=b+mq,numrat a,b quhen kongurent sipas
modulit m.
Po vertetojme nje pohim te rendesishem :
Pohim: Numrat e plote a dhe b jane kongruent sipas modulit
m nese gjate pjesetimit te tyre me n japin te njejten mbetje r
. 7 7
Vertetimi:
Click E zeme
to edit Masterse a bstyle
title (mod m).Ne baze te
perkufizimit te mesiperm kemi a-b = m*q , q ϵ Z ,prej
nga a=b+m q (1)
Duke pjestuar b me m fitojme
B= m k + r,0 ≤ r ˂ n (2)
Duke zevendsuar (2) ne (1) marrim
a=km+mq+r = m(k+q)+r,0 ≤ r ˂ m
Qe dmth se edhe a kur pjesetohet me m jep te njejten
mbetje r sikur edhe b.

P.Sh :a)8 ≡ 3(mod5),sepse 8-3=5*1


b) -13≡ 1(mod7)sepse -13-1=7*(-2)
c) 57 ≡ 37(mod5) sepse 57-37=5*4 8 8
Click to edit Master title style

9 9
Shembuj:
Click to edit Master title style

15≡ 3 (mod12)
23≡11 (mod 12)
24≡-2 (mod 12)
38≡14 (mod12)
5≡0 (mod 5)
2≡-3 (mod 5)

1010
Shembuj:
Click to edit Master title style

Te gjendet numri I plote me I madh negative dhe numri I plote me


I vogel pozitiv per te cilin x-4≡2(mod5)

Zgjidhja: Nga x-4 ≡2(mod5) kemi x-4-2=5q,q ϵ Z , ku x-6 =5q,


numrat e plote qe plotsojne ekuacionin jane :{…,-14,-9,-
4,1,6,11,16,…}.Pra numri me I madh negative eshte numri -4 dhe
me I vogel I plote pozitiv eshte numri 1.

Vlejne keto barazime


Nese a ≡ (mod m) dhe c ≡ d (mod m) atehere:
a) A ≠ c ≡ (b ≠ d)(mod m)
b) Ac ≡ bd (mod m)
c) A n ≡ b n (mod m) per cdo n ≥ 1 1111
Click to edit Master title style
Te gjendet x nga kongruencat ≡ x (mod7)
Eshte e qarte se
9 ≡ 2 (mod7) ≡ =4(mod7) ≡ 1 (mod7) (1)
Prandaj
()21 ≡ ≡ 1(mod7) (2)
Ng (1) dhe (2) marrim ≡ 4*1=4,ose perfundimisht ≡ 4 (mod7)

Relacioni I kongruences sipas modulit m eshte relacioni I


kongruences.Ne nje klase te ekuivalences bejne te gjithe numrat e plote
te cilet gjate pjestimit me m kane mbetje te njejte qe quhet ndryshe klase
e mbetjeve sipas modulit.Kjo bashkesi e mbetjeve eshte {0,1,2,…,m-1}
1212
Click to edit Master title style

Faleminderit

13

You might also like