Professional Documents
Culture Documents
HP Kniha
HP Kniha
Daniela Bartková
Recenzent: meno
ISBN
Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí
v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané
z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny
ekonomických teórií a Verejné financie.
V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu
formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností
a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje
potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie
v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový
mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť
dokonalej informovanosti a pod.
Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými
sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa
individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu
a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov
a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním
a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky.
V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp.
vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový
subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako
ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje
určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí
na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný
na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo
uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj
vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch,
je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou.
Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní
nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj
Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie.
Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov,
čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.
Autorka
Hospodárska politika
Obsah
1. ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................................................... 10
1.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky .......................................................... 10
1.2 Nositelia hospodárskej politiky ............................................................................. 13
1.3 Ciele hospodárskej politiky ................................................................................... 14
1.3.1 Všeobecné a tradičné ciele ................................................................................ 14
1.3.2 Racionalita cieľov, hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ........................... 17
1.4 Nástroje hospodárskej politiky ............................................................................. 17
1.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ..................................... 19
1.6 Typy hospodárskej politiky ................................................................................... 19
1.6.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika.......................... 20
1.6.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ........................................... 20
1.6.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ............. 21
1.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ............................. 22
1.8 Hranice hospodárskej politiky .............................................................................. 23
1.9 Hospodársko-politické rozhodovanie ................................................................... 24
1.9.1 Informácie pre hospodársku politiku................................................................. 25
4. FIŠKÁLNA POLITIKA.................................................................................. 47
4.1 Fiškálna a rozpočtová politika .............................................................................. 47
4.2 Ciele fiškálnej politiky ........................................................................................... 48
4.3 Nástroje fiškálnej politiky ..................................................................................... 48
4.3.1 Vládne výdavky................................................................................................. 49
4.3.2 Zmeny daní........................................................................................................ 50
4.3.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom................................... 50
4.3.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ................ 50
4.4 Typy fiškálnej politiky ........................................................................................... 51
4.4.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku......................................... 51
4.4.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku......................................... 53
4.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky......................................... 54
4.5.1 Rozpočtový schodok ......................................................................................... 55
4.5.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu.......................................................... 56
4.6 Daňová reforma...................................................................................................... 56
4.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky........................................................... 57
4.7.1 Problémy načasovania ....................................................................................... 57
4.7.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ......................................... 58
4.7.3 Efekt vytesnenia ................................................................................................ 58
4.7.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike .......................................................... 58
4.7.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách......................................... 59
Vydanie: 1. vydanie
Rozsah: 162 strán
Vydala: Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta,
Němcovej 32, 040 01 Košice
Publikované: 2007
ISBN
Hospodárska politika
Ciele
10
Hospodárska politika
11
Hospodárska politika
Čisté bežné
Výroba transfery do Vonkajší svet
zahraničia
Úspory
Čisté
Hrubé pôžičky do
Vývoz investície Akumulácia
zahraničia
12
Hospodárska politika
13
Hospodárska politika
14
Hospodárska politika
Dynamická rovnováha
(primeraný hospodársky rast)
15
Hospodárska politika
v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu, čo predstavuje rast
s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky.
Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom
štvoruholníku, ale pozostáva z čiastkových rovnováh, ktoré týmito vrcholmi sú. Ide
o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce, ktorá je vyjadrená priemernou ročnou
mierou nezamestnanosti, rovnováhu cien a stability meny, kde je hlavným ukazovateľom
priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch, ktoré sa
sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom
domácom produkte.
Nízka miera nezamestnanosti, cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú
predpoklady zachovania hospodárskej stability, tak vnútornej ako aj vonkajšej. Takto
orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej
nerovnováhy, resp. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. V tejto súvislosti sa hospodárska
politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej
politiky. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však
v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. Hospodársky rast nie je všeobecne
prijímaný ako predchádzajúce ciele. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu
s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky, v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách
je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. Napriek tomu sa však
väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor, podporuje vznik nových podnikov a realizuje
ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu.
Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných
cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. Najčastejšie nimi sú:
sociálne ciele, prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky
spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie, ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie
ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom
rade ciele ekologické, ktoré v súčasnosti, období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania
životného prostredia, získavajú na svojej dôležitosti.
maximalizácia
spoločenského
blahobytu
16
Hospodárska politika
17
Hospodárska politika
18
Hospodárska politika
19
Hospodárska politika
20
Hospodárska politika
21
Hospodárska politika
22
Hospodárska politika
23
Hospodárska politika
24
Hospodárska politika
25
Hospodárska politika
kvalitatívne zmeny, metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky
jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné.
Aktivity
1. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou.
2. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete.
3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov
súvisiacich s hospodárskou politikou.
Záver
26
Hospodárska politika
Ciele
27
Hospodárska politika
New Deal, ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. Ekonomická
realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi,
ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti.
Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie
publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. M.
Keynesa, ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. Aplikácia jeho teórií v praxi bola
až druhoradá. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako
akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. storočia.
28
Hospodárska politika
Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom, že sa začali vykonávať výskumy národného
dôchodku, jeho výšky a štruktúry, investícií, úspor, spotreby, daní, atď., čím sa veľmi zvýšila
autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. Vznikol podnet na založenie nových
vládnych orgánov a inštitúcií, ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda
pre hospodársko-politické rozhodovanie.
Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť, že za jednu zo
základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového
efektívneho dopytu tak, aby sa zabezpečila plná zamestnanosť.
Po 2. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske
politiky väčšiny krajín západného sveta, pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská,
potvrdilo sa, že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou
ekonomického systému a ukázalo sa, že teória, ktorá bola spočiatku koncipovaná pre
predvojnovú ekonomiku (t.j. ekonomiku v stagnácii, pri nevyužitých výrobných zdrojoch
a pri oslabení podnetu k investíciám), sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom
úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti.
29
Hospodárska politika
30
Hospodárska politika
ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu,
ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne
vysokú infláciu. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento
problém riešiť.
V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky.
Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Nastúpil
neoliberalizmus zastúpený monetarizmom, ekonómiou strany ponuky, teóriou
racionálnych očakávaní. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie, že
najdokonalejší nástroj, ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový
mechanizmus, preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za
nepotrebné až škodlivé. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí
prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho
rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov, ktorú môže štát dosiahnuť ponukou
investičného kapitálu. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb.
Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku
vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu.
Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku, pričom
vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky:
− trhový systém chápe ako vnútorne stabilný, preto poukazuje na zdržanie sa metód
štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum,
− orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily
a stimulovanie ponuky, regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti,
− redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu, podporuje zrušenie
opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov,
− úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym
vplyvom na podnikateľskú činnosť,
− dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho
rozpočtu.
Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie
štátnych zásahov do ekonomiky. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej
politike. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané
pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu, ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú
iniciatívu ekonomických subjektov. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení
právneho prostredia a dozoru k nemu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre
ekonomickú činnosť, najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik
dohôd medzi subjektmi ekonomiky. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými
inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond, Svetová banka či Svetová obchodná
organizácia.
Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu, ktorý
vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Podľa tejto rovnice, masa peňazí
v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike, sa rovná veľkosti produktu pri danej
cenovej hladine. Za predpokladu, že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení,
a nedochádza k rastu cenovej hladiny, množstvo peňazí v ekonomike, by sa malo rovnať
množstvu tovarov a služieb v ekonomike. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol
M. Friedman. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to
dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho
31
Hospodárska politika
32
Hospodárska politika
33
Hospodárska politika
34
Hospodárska politika
35
Hospodárska politika
Hospodárska politika
Intervencionistická Liberálna
koncepcia koncepcia
Smery praktickej
hospodárskej politiky
Intervencionistický Konzervatívny
(keynesiánsky) (monetaristický)
− New Deal − thatcherizmus
− keynesiánska etapa − reaganomika
− japonská − sociálne trhové
hospodárska politika hospodárstvo
založená na systéme
makro plánovania
a vládnej
priemyselnej politiky
− ďalšie inšpiračné
zdroje (škandinávsky
model, francúzsky
model a pod.)
36
Hospodárska politika
rámcové podmienky 2
Súkromný sektor Štát
rámcové podmienky
Súkromný sektor Štát 1
A
Národohospodársky
systém cieľov
A – koncepčné poňatie
B – východiskové hypotézy
1 – liberálno-trhová koncepcia
2 – intervencionistická koncepcia
Obr.2.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky
(Zdroj: PAULÍK, T.: Hospodářská politika. s. 188)
Aktivity
1. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých
ekonomických smeroch (o merkantilizme, fyziokratizme a klasickej ekonómii,
keynesiánstve, monetarizme, ekonómii strany ponuky...). Vyhľadať prvky súvisiace
s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch.
2. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov
súvisiacich s hospodárskou politikou.
37
Hospodárska politika
Záver
Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.
38
Hospodárska politika
Ciele
39
Hospodárska politika
Y = f (L , K , e )
Y =C + I +G + X
YS
YP
čas (t)
Graf. 3.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu
V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace
s príčinami ich vzniku. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií, napríklad podľa toho, či
ide o impulzy, šoky alebo poruchy náhodné, jednorazové alebo sústavné, alebo či ide
o faktory endogénne alebo exogénne, alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane
ponuky a pod. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov
a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov, vyvinuli sa viaceré teórie
objasňujúce príčiny ekonomického cyklu.
40
Hospodárska politika
dno dno
41
Hospodárska politika
42
Hospodárska politika
43
Hospodárska politika
44
Hospodárska politika
CPI AS
AD0 AD AD1
E1 inflačná medzera
E0 E
deflačná medzera
45
Hospodárska politika
AS AS1
CPI
A A1
YP YP1 Y
Graf 3.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej
hospodárskej politiky
Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny, pretože tieto
krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru, čo umožňuje relatívne viac možností
premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí, pričom krajiny môžu využívať hotové
inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa
poučiť z negatívnych skúseností. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne
vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia, čo je predpokladom
budúceho rastu. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny).
Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú
politiky protichodné. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého
stimulovania ekonomického rastu zo strany AD, ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja
dlhodobý prorastový účinok.
Aktivity
1. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho
jednotlivých fázach.
2. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii, zamestnanosti a nezamestnanosti,
ekonomickom raste.
3. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom
agregátneho dopytu a agregátnej ponuky.
Záver
46
Hospodárska politika
4. Fiškálna politika
Poslanie
Ciele
47
Hospodárska politika
48
Hospodárska politika
49
Hospodárska politika
50
Hospodárska politika
51
Hospodárska politika
CPI1 E1
E1 E
CPI1
CPI
CPI E
YS YS1 YP YS YS1
YP
52
Hospodárska politika
A
CPI AD AD1 AS
CPI2 E2
CPI1 E1
CPI
Y YS1 Y
YP=YS2
Graf. 4.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období
Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej
hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej
zamestnanosti.
53
Hospodárska politika
AD1 AD AS AS
CPI CPI AD1 AD
CPI E
E E1
CPI CPI1
CPI1
E1
YS1 YS YP Y YS1 YS Y
YP
Graf 4.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období
Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu, resp. existujú v ekonomike
nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť, nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie
nezamestnanosti. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej
medzere, nastáva pokles cenovej hladiny. V skutočnosti však cenová hladina neklesá, len sa
znižuje miera inflácie v ekonomike, dochádza k dezinflácii.
54
Hospodárska politika
Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií, ktoré na
rozdiel od súkromných financií, ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť, slúžia na
zabezpečenie úloh verejného sektora. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov
využívaných štátnymi orgánmi. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov
ekonomiky.
Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky, hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády.
Fiškálna expanzia realizovaná, či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní
alebo oboma naraz, musí nutne viesť, za inak nezmenených podmienok, k fiškálnej
nerovnováhe – rozpočtovému schodku.
55
Hospodárska politika
56
Hospodárska politika
Daňová reforma
E1
CPI1
E E1
CPI1 E
CPI CPI
YS YS1 Y YS YS1 Y
57
Hospodárska politika
58
Hospodárska politika
Aktivity
1. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou, úsporami a investíciami a ich hraničnými
veličinami.
2. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte.
3. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013.
Dostupné na internete.
Povinné zadanie č. 1
Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej
politiky v krátkom a dlhom období. Stanovte problém ekonomiky, ktorý chcete riešiť, zvoľte
si nástroj a popíšte všetky procesy, ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené.
Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky, aký je
vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou, a tiež to, aké procesy prebiehajú v ekonomike
pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť
v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky.
59
Hospodárska politika
5. Menová politika
Poslanie
Ciele
60
Hospodárska politika
61
Hospodárska politika
62
Hospodárska politika
Operácie na
voľnom trhu
Peňažná ponuka Peňažná ponuka
Agregátny dopyt
Agregátny dopyt
Konečné ciele
hospodárskej politiky Konečné ciele
hospodárskej politiky
Obr. 5.1 Režimy transmisných mechanizmov
(Zdroj: NĚMCOVÁ, I. – ŽÁK, M.: Hospodářská politika. s. 47)
63
Hospodárska politika
Pravidlá likvidity
Pravidlá likvidity, ako priamy nástroj menovej politiky, predstavujú záväzné určenie
vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív
a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Tento nástroj má veľa výhod hlavne
v tom, že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike, ale
o zabezpečenie podpory stability bankového systému. Príkladom je stanovenie určitej výšky
podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo
pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť.
Úverové limity
Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden
z najúčinnejších nástrojov. Stanovujú maximálny rozsah úverov, ktoré môžu banky poskytnúť
svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Úverové limity môžu byť
absolútne – maximálna suma úverov, ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom
alebo relatívne – objem rôznych úverov, ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky
získať. Používajú sa výnimočne.
Úrokové limity
Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb, ktoré banky účtujú svojim
dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne
alebo maximálne sadzby z vkladov, pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať
krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike, či objem poskytovaných úverov.
Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Zvýšenie
limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby)
a pri znížení limitov, by táto sadzba mala klesať. Maximálne limity úrokových sadzieb
z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Minimálne limity úrokových
sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Úrokové limity stabilizujú úrokové
sadzby v ekonomike, ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Používajú sa výnimočne
a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi
ťažko odhadnuteľné. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej
ekonomike by nemalo mať svoje miesto.
Povinné vklady
Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. Stanovujú určitým
finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty, ukladať voľné finančné
prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky
(v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad
pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Povinné vklady sú vysokolikvidné
prostriedky, ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak
nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Súčasne by sa
tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil.
64
Hospodárska politika
65
Hospodárska politika
Diskontné nástroje
Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Sú historicky najstaršie
a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou
bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Diskontné nástroje sú
zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej
miery. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim
bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru,
limit objemu úveru, lehota splatnosti a spôsob zaistenia), úrokové sadzby z týchto úverov
a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu.
Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú
diskontné úvery, reeskontné úvery a lombardné úvery.
Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú
úrokovú sadzbu. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok, ktoré vyplývajú z časových
a iných okolností poskytnutia úveru. Členíme ich na bežné, ktoré slúžia na prekonanie
krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové, ktoré
predstavujú úverovú pomoc pre banku, ktorá má problémy s likviditou.
Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných
zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné
banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na
ich účty rezerv. Reeskontné úvery sú krátkodobé.
Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou
proti zálohovému krytiu cennými papiermi, ktoré sú presne špecifikované podmienkami
centrálnej banky. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade, že
komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Lombardné úvery
sú krátkodobé.
Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom, že ak je
v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených
diskontných úverov, dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak, ak je objem
poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov,
dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi
významným nástrojom menovej politiky. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná
sadzba.
Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom
úrokových sadzieb týchto úverov. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou
bankou sú: diskontná sadzba, reeskontná sadzba a lombardná sadzba.
Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby
komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Diskontná sadzba predstavuje
dolný limit, v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby.
Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru, mení sa podľa naliehavosti
situácie a kvality cenných papierov.
66
Hospodárska politika
Kurzové intervencie
Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí
v obehu, ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom
regulácie domácej meny. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na
devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Ide o nákup
a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo.
Priame kurzové intervencie znamenajú, že centrálna banka priamo nakupuje a predáva
zahraničné meny za domácu menu. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu
dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. Predaj domácej meny (sterilizácia)
znehodnocuje domácu menu, zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. V prípade priamej
intervencie dochádza priamo k zmene dopytu, resp. ponuky zahraničnej meny s dopadom na
devízový kurz. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Ak centrálna banka nakupuje
zahraničnú menu za domácu, zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej
mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Domáca
mena sa začne znehodnocovať, prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Vplyv na
ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast, rast zamestnanosti, rast miery
inflácie. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu, dochádza
k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku.
Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí
v obehu. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk, čo
67
Hospodárska politika
sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Pri predaji
zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Centrálna banka môže devízové intervencie
kombinovať s operáciami na voľnom trhu, kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne
predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere
nakupovať, čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. Sterilizácia však
znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými
papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné
intervencie. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery, ale
sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery.
Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy.
Konverzie predstavujú promptný, priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za
domácu, za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom
trhu.
Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Predaj alebo nákup
zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom
v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz.
Nepriame kurzové intervencie znamenajú, že zmeny úrokových sadzieb centrálnej
banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu, čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom
a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. Centrálne banky často
využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb, bez ich reálnej zmeny.
Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny.
V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané.
68
Hospodárska politika
SM1
i DM SM i DM
SM1 SM
E E1
i i1
E1 E
i1 i
M M1 M M M1 M
Graf 5.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí
69
Hospodárska politika
i SM i SM
i E E SM1
i1 E1 i1 E1
DM i2 E2 DM
DM1 DM1
M1 M M M1 M = M2 M
Graf 5.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch
Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.3, kde sú
zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri
nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov
(vpravo).
CPI1 E1
E
E1 CPI
CPI1
CPI
E
YS YS1 Y
YS YS1 YP Y YP
70
Hospodárska politika
71
Hospodárska politika
ASD – dlhodobá
CPI AD AD1 AS
CPI2 E2
CPI1 E1
E
CPI
YS YS1 Y
YP=YS2
Graf 5.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika
i DM1
i SM1
DM SM i2 E2 SM
i1 E1 E1
E
i i E DM1
DM
M M1 M M = M2 M1 M
Obr. 5.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch
Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.6, kde sú
zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri
72
Hospodárska politika
nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov
(vpravo).
AD1 AD AS AD1 AD AS
CPI
CPI
CPI E
E E1
CPI CPI1
CPI1 E1
YS YS YP Y YS1 YS Y
YP
Graf 5.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období
Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu, resp. existujú v ekonomike
nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť, nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie
nezamestnanosti. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej
medzere, nastáva pokles cenovej hladiny. V skutočnosti však cenová hladina neklesá, len sa
znižuje miera inflácie v ekonomike, dochádza k dezinflácii.
73
Hospodárska politika
i SM1 i SM
i1 E1 SM SM1
E E1
i
i E DM1 DM1
DM DM
M M M1 M1 M
Graf 5.7 Dilema centrálnej banky
Graf 5.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. Vľavo je znázornená situácia, kedy sa
centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená
situácia, kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru.
Agregátne výdavky
Obr. 5.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika
(Zdroj: NĚMCOVÁ, I. – ŽÁK, M.: Hospodářská politika. s. 49)
74
Hospodárska politika
75
Hospodárska politika
Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura.
2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008.
3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov
súvisiacich s hospodárskou politikou.
76
Hospodárska politika
Zahraničné
úrokové
sadzby
Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je
vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých
nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť
dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.
77
Hospodárska politika
Ciele
78
Hospodárska politika
špecifické nástroje
vonkajšej
hospodárskej politiky
Obr. 6.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky
(Zdroj: SLANÝ, A. – ŽÁK, M.: Hospodářská politika. s. 164)
Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým, ako má reagovať na podnety
pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu
hospodársku politiku) a tiež tým, ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky
svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku).
V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými
aspektmi otvorenej ekonomiky, predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt)
a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky
sú ukazovatele vzťahov vývozu, dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným
makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti
existujú rôzne prístupy, napr. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu, hodnotenie
transformačného výkonu ekonomiky, hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien
a reálnych výmenných vzťahov, hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na
štruktúru vývozu a iné.
Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov.
Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus.
Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu, ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie, resp.
minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej
politiky aj do vzťahov so zahraničím. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú
deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení.
Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny.
Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami, reštrikciami či zákazom dovozu určitého
druhu tovaru. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej
ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje
rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. V takomto prípade uplatňuje
nástroje fiškálnej a menovej politiky, ako napríklad vývozné subvencie a prémie, štátne úvery
na vývoz, štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. Takto realizovanej politike
zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika.
79
Hospodárska politika
80
Hospodárska politika
Tarifné nástroje
Klasickým tarifným nástrojom je clo, ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na
svojom význame. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem
81
Hospodárska politika
Netarifné nástroje
Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame, netrhové pôsobenie na zahraničný
obchod. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo
určitý termín, do ktorého má byť tovar dovezený. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú
zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez
cla alebo so zníženou sadzbou cla. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného
kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Autolimitácie sú vzájomné dohody na
základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje, že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine
väčšie množstvo tovaru, ako je v zmluve dohodnuté. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje
umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Embargo je považované za najtvrdšie
opatrenie, ktoré zakazuje dovoz. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie.
Obchodná vojna je stav, kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému
prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre
reguláciu platobných vzťahov so zahraničím, Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu
voči zahraničiu, kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie.
Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení
v zahraničnom obchode. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené
s preclievaním tovarov. Patria sem najmä fiškálne dane, dopravné a administratívne poplatky.
Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych
dovozných cien, daňové prekážky, administratívno-technické prekážky, hygienické
a ekologické prekážky.
82
Hospodárska politika
Bilaterálne dohody
Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody, ku ktorým patria: obchodné
zmluvy, obchodné dohody, platobné dohody, dohoda o pásme voľného obchodu, dohoda
o colnej únii.
Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich
vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších
dohôd. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a
to aj napriek tomu, že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Spravidla
reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení, ale môžu taktiež nahrádzať
obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi
krajinami, ktoré používajú clearing. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie
obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri
vzájomnom zúčtovaní. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom
zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu
všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. Dohoda o colnej únii predstavuje
v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie.
Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť
rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám.
Multilaterálne dohody
Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu
a mnohostranné dohody o colnej únii.
Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako
dohody bilaterálne, líšia sa len počtom zúčastnených krajín, kedy sa predpokladá účasť
najmenej troch krajín na tejto dohode. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp
fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej
troch krajín.
Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. Vyústili do
inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. Rozhodujúcim medzníkom bola
Bretton-woodska konferencia (1944), na základe ktorej vznikol tzv. bretton-woodský menový
systém a v súvislosti s ním aj dve, dodnes existujúce, medzinárodné inštitúcie –
Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Jednou z najznámejších mnohostranných
dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT), ktorá bola nahradená Svetovou
obchodnou organizáciou (WTO).
83
Hospodárska politika
84
Hospodárska politika
85
Hospodárska politika
86
Hospodárska politika
exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri
prebytku obchodnej bilancie.
87
Hospodárska politika
úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. Z krajiny
začne odtekať kapitál, čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere,
v akej v krajine vzrastie národný produkt. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej
bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. Keďže centrálna banka sa bude
snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch, bude predávať zahraničnú
menu, čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Za inak
nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú, čo ovplyvní
platobnú bilanciu v tom smere, že sa bude vyrovnávať. V systéme pevných kurzov, hlavne
z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe
udržania výmenného kurzu v krajine, nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie
v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie.
V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky, realizáciou fiškálnej expanzie sa
v ekonomike zvýši úroková miera, ktorá stimuluje prílev kapitálu. Vznikne prebytok na
kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt, ktorý spôsobí deficit
bežného účtu platobnej bilancie. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu,
celková platobná bilancia bude prebytková. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný
menový kurz, bude intervenovať na devízových trhoch. Bude nakupovať cudziu menu, čím sa
zvýši peňažná ponuka, ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. Pre rozpočtovú politiku
v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu
úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. V systéme fixného výmenného
kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej
bilancie, pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým
systémom. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie,
ako prioritným hospodársko-politickým cieľom, má obmedzujúci vplyv na možnosti
hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného
obchodu. Aj tento fakt prispel k tomu, že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých
výmenných kurzov.
V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom, že
deficity, prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu.
Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou
rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). Hospodárska
politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný
manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky.
88
Hospodárska politika
prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast
agregátneho produktu krajiny B. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast
krajiny B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Po čase sa
môžu úlohy krajín vymeniť.
Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6.1.
Teoréma lokomotívy
krajina A krajina B
AD AD1 AS AD AD1 AS
CPI CPI
E1 E1
CPI1 CPI1
CPI CPI
E E
YS YS1 YP Y YS YS1 YP Y
89
Hospodárska politika
krajina A krajina B
E1 CPI1 E1
CPI1
CPI CPI
E E
Aktivity
4. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku.
5. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov
súvisiacich s hospodárskou politikou.
Záver
Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili, ako sa domáca
ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami, čiže aké je prepojenie vnútornej
a vonkajšej ekonomiky.
90
Hospodárska politika
7. Štruktúrna politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými
prvkami.
Ciele
91
Hospodárska politika
92
Hospodárska politika
stranách zároveň. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky, ale podnet môže byť
aj z vonkajšej strany, prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. Môžeme
teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny.
K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme
zmeny disponibilných dôchodkov, ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien
tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. Zmeny
disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike
zmenené impulzy, na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. K faktorom na
strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva, ktoré tiež menia
hierarchiu preferencií.
K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny
v technológiách, ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov, inovácie
výroby, zmeny v reláciách cien výrobných faktorov, ktoré pôsobia na substitúciu výrobných
faktorov, ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či
zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov.
K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky, ktoré pôsobia či už na strane dopytu
alebo na strane ponuky, možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny, vrátane ich
podmienok, rastúcu mobilitu výrobných faktorov, zmeny cien na svetových trhoch, zmeny
konkurenčného prostredia, či zmeny výmenného kurzu a iné.
Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti
s ekonomickým rastom. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom
neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. Medzi ekonomickým rastom
a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý, interdependentný vzťah. Ekonomický rast
podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov
prinášajú ekonomický rast. Keby to tak nebolo, ekonomika by stagnovala, dostala by sa do
stavu ustrnutia. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa
uskutočňujú štruktúrne zmeny, ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. Na to je
potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna
politika.
7.1.3 Konkurencieschopnosť
Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien
v ekonomike. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení, ktoré
podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska.
Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov, ktoré udávajú intenzitu
odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť
z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál)
− potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia,
− existencia substitučných výrobkov a služieb,
− vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov,
− spôsob súperenia existujúcich firiem.
Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym, permanentným
štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch, čomu
môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania, nedokonalosti a bariéry. V tomto smere môžeme
93
Hospodárska politika
94
Hospodárska politika
95
Hospodárska politika
96
Hospodárska politika
Podpora exportu
Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie
konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych
zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti
ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného
obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia,
podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade
s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie
systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné
a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného
systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje
(predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje
zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje
export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu
a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia.
97
Hospodárska politika
98
Hospodárska politika
99
Hospodárska politika
S= ∑ ( sh
t1
k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) ,
kde:
shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii, zamestnanosti,
investíciách, vývoze atď.) v %,
t1 predstavuje bežné obdobie (rok),
t0 predstavuje základné obdobie.
Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie, tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu
pozíciu v štruktúre ekonomiky, tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy
v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie.
Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho
zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry
dvoch krajín.
So = ∑ ( sh x
k − shky )( shky / 100 ) ,
kde:
shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X,
shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y,
x predstavuje údaje o ekonomike, ktorá je porovnávaná,
y predstavuje údaje o ekonomike, s ktorou je ekonomika porovnávaná.
Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry
porovnávaných krajín.
Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí
štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. Ak je
intenzita štruktúrnych zmien nízka, nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky.
Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi
a možnosťami ekonomického rastu. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený
národnou expanziou odvetví, ktoré sú celosvetovo v útlme. Tiež to môže naznačovať väčší
rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. Z uvedeného vyplýva, že nemožno jednoznačne
100
Hospodárska politika
hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien, ale sledovať aj to, čo zmena štruktúry ekonomiky
prináša v širších súvislostiach.
Povinné zadanie č. 3
1. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve
Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky.
2. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov
súvisiacich s hospodárskou politikou.
Záver
101
Hospodárska politika
Ciele
102
Hospodárska politika
existencie bariér vstupu na trh. Tieto bariéry môžu byť rôzne, ako to ukazuje Obr. 8.1.
V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto
porušované najmä tzv. nekalou konkurenciou. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých
ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu,
ktorá zasahuje do trhového mechanizmu.
absolútne štruktúrne
− prírodný zdroj − investičná náročnosť
− sieť − technológie
− zákonná bariéra (patent) − úspory z rozsahu
− technológie − vertikálna integrácia,
− nákladový prah vývoja
relatívne a inovácii
− koncentrácia kapitálu
strategické
− využitie výrobných
− cenová konkurencia
faktorov
(dumping)
− nedokonalosť
− necenová konkurencia
kapitálového trhu
− kontrola zdrojov
− diferencovanosť produktu
− siete
− blízkosť k spotrebiteľovi
103
Hospodárska politika
104
Hospodárska politika
105
Hospodárska politika
analýza, selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví
s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom, posudzovanie, pripomienkovanie
a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy.
Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným
znakom, ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín.
106
Hospodárska politika
107
Hospodárska politika
108
Hospodárska politika
− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj
trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie
tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku,
− cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov,
− získavanie podielov v konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie
konkurujúcich podnikov.
Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je
v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané.
Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú
existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto
postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie
zneužitia postavenia na trhu.
109
Hospodárska politika
prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy
politiky ochrany hospodárskej súťaže.
Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania
subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej
integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie
určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému
budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto
ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže.
Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné
problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných
podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery
koncentrácie.
Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo
neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných
nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je
nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví
až po dokončení spájania.
Štátna podpora
K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora
realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči
vybraným ekonomickým subjektom.
110
Hospodárska politika
Nekalá súťaž
Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. Nekalá
súťaž je konanie, ktoré je v rozpore z platnými zákonmi, väčšinou obchodnými zákonníkmi,
a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. Formami nekalej
súťaže sú: klamivá reklama, klamivé označenie tovarov a služieb, nebezpečenstvo zámeny,
ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. Patrí sem
však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných
subjektov, hospodárska diskriminácia, úplatkárstvo a podplácanie.
kde:
Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy,
Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1, 2, ..., x) usporiadané podľa
veľkosti,
P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia.
Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1, pričom CR1 = 1 znamená
existenciu absolútneho monopolu.
111
Hospodárska politika
Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Podiel
jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá
o jeho ekonomickej sile. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej
konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie, ktoré výrazne obmedzuje zneužitie
monopolného systému. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi
rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť Herfindahl-
Hirschmanov index.
kde:
Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy,
Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1, 2, ..., x) usporiadané podľa
veľkosti,
P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia.
Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1, pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na
absolútny monopol.
112
Hospodárska politika
Aktivita
1. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a
oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR.
Záver
Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej
súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali
vedomosti o tom, ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže, aké sú formy
obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví.
113
Hospodárska politika
9. Politika prerozdeľovania
a dôchodková politika
Poslanie
Ciele
114
Hospodárska politika
115
Hospodárska politika
100% C 100%
vytvorenom dôchodku
podiel obyvateľov na
vytvorenom dôchodku
podiel obyvateľov na
LKn
LKS
LKS LKS3
LKS2
0 kumulatívne zoradený 100% 0 kumulatívne zoradený 100%
počet obyvateľov počet obyvateľov
116
Hospodárska politika
skupín relatívne rýchlejšia. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti
ako je nerovnosť dôchodková.
Index chudoby
O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index
chudoby. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie, ktorá sa ocitne pod
hranicou chudoby, pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň
príjmov postačujúcich na živobytie. Neprihliada však na skutočnosť, do akej miery sú
subjekty pod hranicou chudoby. Používanie indexu preto spôsobuje, že sa vlády štátov
sústreďujú na tú skupinu obyvateľov, ktorá je tesne pod hranicou chudoby, a snažia sa ju
posunúť nad ňu. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby, ale veľmi málo zlepšuje
situáciu jedincov s nízkymi príjmami.
117
Hospodárska politika
118
Hospodárska politika
119
Hospodárska politika
Makroekonomická
výkonnosť (mv)
Eopt
mvmax
variant A
variant B
Dôchodok
120
Hospodárska politika
Aktivita
1. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov
súvisiacich s hospodárskou politikou.
Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia
dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.
121
Hospodárska politika
Ciele
122
Hospodárska politika
123
Hospodárska politika
124
Hospodárska politika
125
Hospodárska politika
126
Hospodárska politika
127
Hospodárska politika
128
Hospodárska politika
129
Hospodárska politika
Aktivity
1. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje
o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti.
2. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia
v SR.
3. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti.
130
Hospodárska politika
Záver
Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť, ako štát prostredníctvom sociálnej politiky
kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania
politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.
131
Hospodárska politika
Ciele
132
Hospodárska politika
133
Hospodárska politika
teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na
stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti.
Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu
budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom
ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento
prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie
dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú
spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému.
K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy
organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie.
Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava,
na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát
a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné,
ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne,
ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia,
štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane,
clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za
znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov.
Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými,
ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom
environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych
dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie
environmentálnych predpisov.
Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby
znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za
znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý
vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene
ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou
činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych
programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné
prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže
prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi
rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia,
ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové
investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich
množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich
životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov
alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.
Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu
životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku
finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak
platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek
so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami.
Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento
príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v
rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134
Hospodárska politika
135
Hospodárska politika
C
autoregenerácia
A B
recyklácia
SYSTÉM EKONOMKA y
x
výroba spotrebných tovarov
A –prírodné zdroje
B – emisie a odpady
x – výstupy z mimozemského priestoru
y – výstupy do mimozemského priestoru
Obr. 11.1 Životné prostredie a ekonomika
(Zdroj: PAULÍK, T.: Hospodářská politika. s. 417)
Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj
v makroekonomických veličinách. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike
vyjadrované aj ďalšie veličiny, ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy, ktoré v nej
prebiehajú. Ukazovateľ, ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý
ekonomický blahobyt (NEW).
NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš ,
kde:
HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny,
np predstavuje netrhovú produkciu,
pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky,
kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb,
vč predstavuje voľný čas,
pš predstavuje produktivitu škodlivín.
Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe, rodine, blízkym – je to
produkcia, ktorá neprechádza trhom. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej
činnosti, ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. Vyššia kvalita tovarov a služieb
zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. Rast voľného času je faktor, ktorý
sa v hrubom domácom produkte neodráža, je potrebne ho však ku nemu pripočítať, nakoľko
136
Hospodárska politika
predstavuje zvýšenie kvality života. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať
negatívne záporné efekty – externality, ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne
škodliviny, ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb.
Aktivita
1. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie
ochrany životného prostredia v SR.
137
Hospodárska politika
Záver
138
Hospodárska politika
Ciele
139
Hospodárska politika
140
Hospodárska politika
Index biedy
Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová
stabilita, dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Táto skutočnosť sa odráža aj
v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov, ktoré v sebe zahrňujú ako
nominálne, tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. Jedným z týchto indexov je „Misery
Index“ (Index biedy), skonštruovaný A. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike.
Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov, namierený proti
politike prezidenta Geralda Forda. Napriek tomu, že je jeho konštrukcia značne triviálna,
spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie, je pomerne často používaný
v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je
nasledovné:
MI t = pt + ut ,
kde:
pt predstavuje mieru inflácie v čase t,
ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t.
Z takto definovaného indexu vyplýva, že jeho rastúca hodnota bude signalizovať
zhoršenie ekonomickej výkonnosti, ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine.
141
Hospodárska politika
142
Hospodárska politika
12.1.4 Rating
Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové
hodnotenie štátu. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej
a politickej situácie v krajine. Je to široko využívaná investičná informácia, ktorá významne
ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam
pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj
pre zahraničných investorov.
Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od
štátov, až po jednotlivé podniky a obce.
Hodnotenie bonity subjektu, čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika, že
emitent, resp. dlžník, nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. Toto riziko sa nazýva
úverové riziko. Investor používa hodnotenie ako nástroj, ktorým rozlišuje rôzne stupne
úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Ratingové agentúry popri kľúčovom
hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov
hodnoteného subjektu. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné
hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky.
Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej
banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Rating nie je
len ohodnotením kredibility vlády, ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny, do ktorého
sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora.
Metodológia, ktorú ratingové spoločnosti používajú, pozostáva z dvoch základných
komponentov, ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Politické riziká
vyplývajú z politického systému, sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov
a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie, vývoja konkurencieschopnosti,
ekonomickej štruktúry, ekonomického rastu a jeho perspektívy.
Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný
záväzok napriek tomu, že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Politické riziko
predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. Ochotu krajiny splácať
svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému, sociálneho
prostredia a medzinárodných vzťahov.
Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko
akútnej politickej nestability maximálne potlačené. V prípade krajín, ktoré sú nezávislé len
relatívne krátky čas, podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %,
pričom má tendenciu postupne klesať.
Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. Táto závisí od
ekonomického bohatstva, ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov:
vonkajšia finančná pozícia, stav a flexibilita platobnej bilancie, ekonomická štruktúra
a ekonomický rast, riadenie ekonomiky, perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja.
Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných
zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie, ktorá
je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Toto
hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu
orientáciu.
Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné
ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. Do
investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa), AA(Aa), A(A) a BBB(Baa).
143
Hospodárska politika
144
Hospodárska politika
Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook), ktorý môže byť:
− pozitívny, ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň,
− stabilný, agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni,
− negatívny, agentúra uvažuje o znížení stupňa.
Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie
veľkých investorov. Čím ma krajina vyšší rating, tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na
medzinárodných trhoch. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na
obsluhu zahraničného dlhu.
Záver
145
Hospodárska politika
Ciele
146
Ponukové obmedzenie, Dopyt, obmedzenie,
trh dodávateľa trh odberateľa
147
Trh cenu hlbokého uvoľnené kapacity vnútornej nerovnováhy rovnováhy
spotreb. Štruktúrna
poklesu výkonnosti
statkov nerovnováha
Hospodárska politika
148
Hospodárska politika
149
Hospodárska politika
Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky
orientovanej trhovej ekonomiky. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala
reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov, ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú
zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti.
V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Hlavnými bodmi tejto
stratégie boli: 1. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej
politiky, 2. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ, a 3.
reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. V roku 1993 bol tento
program ďalej rozpracovaný a doplnený, pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania
reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Vznik nového štátu k 1.1.1993 však
zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy.
Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992, ale
exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických
ťažkostí. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku
1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Z uvedeného dôvodu
v roku 1993 pokračoval, aj keď miernejším tempom, pokles tvorby HDP, negatívne sa vyvíjal
stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia.
Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov
hodnotiť ako úspešné. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994
v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným
makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít, o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna
a neutrálna menová politika. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu
vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici
roka 1993, antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka
1994). Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo
vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky
rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu
hospodárskeho poklesu.
Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. Nadmerný
podiel výroby polotovarov, ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne
konjunkturálne závislý), sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal
výhodou. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR,
čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. Takýto vývoj však
priniesol svoje negatívum, ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien.
Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších
zložiek HDP. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast
v období 1994-95. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou
výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb, v roku 1995 rástli už bez
výnimky všetky zložky HDP. Problémom sa však stalo, že domáci dopyt rástol podstatne
rýchlejšie ako HDP, čo vyvolalo silný rast dovozu. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu
exportu. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu, že ekonomika sa dostane
do opätovnej destabilizácie.
Pre celú túto etapu je typické, že existovala snaha o obozretnú, skôr reštriktívnu fiškálnu,
ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej
miere ešte nerealizovala. Reformný proces sa však spomalil. Slovensko nevyužilo obdobie
oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo, že
pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy,
kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Neexistovala
150
Hospodárska politika
ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to, aby sa dokázal samočinne udržiavať
harmonický vývoj.
151
Hospodárska politika
152
Hospodárska politika
153
Hospodárska politika
daní. Ďalším domácim faktorom, ktorý ovplyvnil cenovú hladinu, bolo zrýchľovanie
dynamiky cien potravín. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Rast ceny ropy bol
kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru.
Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera
nezamestnanosti, hoci mala klesajúcu tendenciu. Z hľadiska odvetvového členenia bola
najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve, v zdravotníctve a sociálnej
pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu
podnikateľov so zamestnancami a tých, ktorí začali podnikať na základe živnostenského
oprávnenia. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona
o zamestnanosti.
Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO,
ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. Rok 2004 bol tiež reformným rokom.
1. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma, v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb
dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. K reformám došlo aj
v oblasti sociálneho a dôchodkového systému, v zdravotníctve, v súdnictve a v školstve.
Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula
významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu.
Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším
počtom reforiem v histórií Slovenska. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004
sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability.
Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť.
K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci, ako aj zahraničný
dopyt. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu
a konečnej spotreby domácnosti. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy,
taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Aj
zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku, sa odrazila v medziročnom zlepšení salda
zahraničného obchodu.
Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory,
ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných
cien a nepriamych daní. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia
spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Vstup Slovenska do EÚ, realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych
zahraničných investícií boli významnými faktormi, vďaka ktorým bola slovenská ekonomika
v roku 2004 úspešná.
Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej
ekonomiky, predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho
rastu, znižujúcej sa miery inflácie, ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. Pozitívny vývoj
pretrvával tiež v oblasti verejných financií.
K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma, ktorá sa
na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. V oblasti zahraničného obchodu nastalo
zhoršenie, ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie.
Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu, pričom
spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. Zhoršenie obchodnej
bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho
zložiek, bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym
investorom) a bežných transferov. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala
154
Hospodárska politika
bilancia služieb. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu
a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách.
Cenová úroveň, meraná indexom spotrebiteľský cien, sa síce v priebehu roka 2005 mierne
zvyšovala, no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Na znížení medziročného tempa rastu sa
podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru, zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode
v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ, nezmenená výška dane a absencia radikálnych
administratívnych úprav regulovaných cien. Jediným sektorom, ktorý zaznamenal zrýchlenie
medziročného tempa rastu, boli ceny potravín. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný
pozitívny vývoj, keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien
spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. Podľa
Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia.
Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa
podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. Obyvatelia mohli čoraz viac
pociťovať vplyv reforiem, ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali
trh práce, čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd.
Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä
nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti, stavebníctvo, verejná správa, obrana a povinné
sociálne zabezpečenie, ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby, obchod a priemysel.
Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve, zdravotníctve, školstve a doprave,
poštách a telekomunikáciách.
Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia.
Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých
záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. Agentúra tento krok zdôvodnila
postupujúcimi vládnymi reformami, na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu
verejných financií. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších
podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe, ktoré prialo najmä zahraničným
investorom.
V roku 2005 sa ukázalo, že implementované reformy predstavovali dobrý krok.
Ekonomický rast bol vyvážený, došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti,
problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie.
Dynamický rast hospodárstva, vysoká investičná aktivita, zrýchlenie rastu cien a rast
zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Rok 2006 bol rokom, v ktorom
nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády, ale k dolaďovaniu uskutočnených
reforiem.
V júni 2006 sa konali voľby, z ktorých víťazne vzišla nová vláda, koncepčne inak
zameraná. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý
bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu.
V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Silný ekonomický rast bol spôsobený
dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ, zlepšením
podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005), aktivitou zahraničných
investorov a výstavbou infraštruktúry. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený
zahraničným a domácim dopytom. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým
domácnosti a verejná správa. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom
miezd i zamestnanosti, ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Dynamika
výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006
medziročne zvýšila. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej
správe, ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov
155
Hospodárska politika
Aktivita
1. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od
roku 1990. Údaje sledovať v súvislosti s textom.
2. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých
vlád.
Povinné zadanie č. 4
1. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich
prehľadom. Pre roky 1998, 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník.
156
Hospodárska politika
Záver
Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji
hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.
157
Hospodárska politika
Použitá literatúra
[1] BARÁNIK, M. – FARKAŠOVSKÁ, M.: Národohospodárska politika – Teória a prax
– Trenčín : TC – TECH, 2005. ISBN 80-8075-063-7
[2] BARÁNIK, M., HABÁNIK, J.: Základy makroekonómie, Bratislava iris 2002, ISBN:
80-89018-45-9
[3] BARÁNIK, M., HABÁNIK, J.: Makroekonómia, TnU AD, Trenčín, 2004, ISBN 80-
8075-043-2
[4] DORNBUSH, R., Fischer, S.: Makroekonomie. Praha: SPN, 1994. ISBN 80-04-25556-6
[5] DURDISOVÁ, J. a kol. Sociální politika v ekonomické praxi. Praha : Oeconomica VŠE,
2005. ISBN 80-245-0850-8
[6] FEDORKOVÁ, B.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 1998-
2006 na základe vybraných ukazovateľov. Diplomová práca. Košice : Technická
univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, 2007.
[7] FELDERER, B., HOMBURG, S. Makroekonomika a nová makroekonomika.
Bratislava: Elita 1995. ISBN 80-85323-87-7
[8] GOWLAND, D.: Makroekonomie. Praha : Victoria Publishing, 1995. ISBN 80-85865-
22-X
[9] HARUMOVÁ, A., KUBÁTOVÁ, K.: Dane podnikateľských subjektov. Žilina : poradca
podnikateľa, 2006. ISBN 80-88931-55-X
[10] HOLMAN, R.: Makroekonomie, středně pokročilý kurz. Praha : C. H. Beck, 2004.
ISBN 80-7179-764–2
[11] HONTYOVÁ, K.: Štátny rozpočet, mena a medzinárodné ekonomické vzťahy.
Bratislava : Iura Edition, 2005. ISBN 80-8078-037-4
[12] HUSÁR, J.: Makroekonómia. Bratislava : Kartprint, 1998. ISBN 80-88870-08-9
[13] IZÁK,V. Fiskální politika. Praha : Oeconomica VŠE 2005. ISBN 80-245-0976-8
[14] KLIKOVÁ Ch. – KOTLÁN. I.: Hospodářská politika. Ostrava : Sokrates s.r.o., 2003.
ISBN 80-86572-04-8
[15] KREBS, V. a kol.: Sociální politika. Praha : ASPI, 2005. ISBN 80-7357-050-5
[16] LIĎÁK, J., KOGANOVÁ, V.: Politológia pre ekonómov. SOFA, Bratislava 1998,
ISBN 80-85752-74-3
[17] LISÝ, J. a kol.: Dejiny ekonomických teórií. Bratislava : Iura Edition, 2003. ISBN 80-
89047-60-2
[18] LISÝ, J. a kol.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. Bratislava : Iura Edition,
2005. ISBN 80-88715- 55-5
[19] LIŠKA ,V, a kol.: Makroekonomie. Praha : Professional Publishing, 2004. ISBN 80-
86419-54-1
[20] MANDEL, M., TOMŠÍK, V.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. Praha :
Management Press, 2003. ISBN 80-7261-094-5.
[21] MANKIW, G. N.: Zásady ekonomie. Praha : Grada Publishing, 2000. ISBN 80-7169-
891-1
158
Hospodárska politika
159
Hospodárska politika
160